Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. marec 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 22Co/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2720200072
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2720200072.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudcov:

JUDr. Peter Duman a JUDr. Dominika Horváthová v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XXX, XXX XX D., zastúpená: V4 JURISTIC group s. r. o., so sídlom Furdekova 16, 851 04
Bratislava, proti žalovanej: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. XXX/XX, XXX XX I., zastúpená: JUDr.
Jaroslav Veis, advokát, so sídlom Štefánikova 22, 949 01 Nitra, o určenie, že hnuteľné veci nepatria do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a do dedičstva po poručiteľovi, na odvolanie žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Senica č. k.: SI-9C/2/2020 – 213 zo dňa 08. novembra 2023 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. určil, že hnuteľné veci - osobné motorové
vozidlo zn. BMW 530Xd, farba čierna metalíza, rok výroby 2008, VIN: J. a osobné motorové vozidlo
zn. LAND ROVER Freelander 2, farba čierna metalíza, rok výroby 2012, VIN: K. (v ďalšom texte
„predmetné motorové vozidlá“) nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov poručiteľa C.
F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a žalovanej a do dedičstva po poručiteľovi C. F., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. Vo výroku II. žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči

žalovanej v plnom rozsahu.

1.1 Po vykonanom dokazovaní výsluchom žalobkyne a žalovanej, výsluchom svedka A. K. L. a jeho
svedeckým vyhlásením zo dňa 25. augusta 2021, kúpnou zmluvou zo dňa 09. októbra 2015, darovacou
zmluvou zo dňa 12. augusta 2015, osvedčeniami o evidencii motorových vozidiel, inventárnymi kartami
hmotného a nehmotného majetku, obsahom spisov prvoinštančného súdu sp. zn. SI-7D/101/2015 a
sp. zn. SI-1C/83/2016, zápisnicou napísanou na Notárskom úrade v Holíči dňa 30.10.2019 v dedičskej

veci po neb. C. F. (7D/101/2015, Dnot 257/2015), upovedomeniami Generálnej prokuratúry SR zo dňa
12.07.2021 a Krajskej prokuratúry v Trnave zo dňa 15.07.2021 o odstúpení podania E. F. a M. F.
označeného ako „Podozrenie zo spáchania zločinu podvodu“, notárskou zápisnicou napísanou JUDr.
Miroslavom Debnárom, notárom so sídlom v Martine dňa 25. júla 1996 (N 183/96, NZ 188/96), súd prvej
inštancie vec právne posúdil poukazom na ustanovenia § 37 ods. 1, § 39, § 40a, § 40 ods. 1 až 6,
§ 46 ods. 1, 2, § 143, § 143a, § 145 ods. 1, 2, § 148a ods. 1 až 3 zákona č. 40/1946 Zb. Občiansky
zákonník (v ďalšom texte „Občiansky zákonník“ ) a § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok (v ďalšom texte „C. s. p.“). Konštatoval, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala
určenia, že predmetné motorové vozidlá nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov - C. F.
nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a žalovanej a nepatria do dedičstva po poručiteľovi C. F. nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX.1.2 Vykonaným dokazovaním prvoinštančný súd zistil, že poručiteľ C. F., nar. XX.X.XXXX, zomrel dňa
XX.XX.XXXX. Jeho dedičmi sa stali A. B. C., nar. XX.X.XXXX (žalobkyňa) ako závetná dedička a synovia
poručiteľa C. F., nar. XX.XX.XXXX a N. F., nar. X.X.XXXX. Manželka poručiteľa E. F. (žalovaná) je

z dedenia vylúčená, zostala účastníkom konania v časti vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Okresný súd Skalica uznesením č. k. 7D/101/2015-475 zo dňa 09.12.2019 vyzval žalobkyňu,
aby v lehote 30 dní od doručenia uznesenia podala na príslušný súd žalobu na určenie, že predmetné
motorové vozidlá, obe v evidencii motorových vozidiel evidované vo vlastníctve: C. F. O., H.. B., P., IČO:
33037817, nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa C. F., nar. XX.X.XXXX, ktorý zomrel

dňa XX.XX.XXXX a jeho manželky E. F., nar. XX.X.XXXX, a nepatria ani do dedičstva po poručiteľovi
C. F., nar. XX.X.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že dňa 12.
augusta 2015 uzatvoril darca C. F. L.ASFALT-SIP, IČO: 33 037 817 konajúci prostredníctvom C. F.,
nar. XX.X.XXXX so žalobkyňou ako obdarovanou darovaciu zmluvu (ďalej len darovacia zmluva), na
základe ktorej obdarovanej daroval osobné motorové vozidlo zn. BMW 530Xd, farba čierna metalíza,
rok výroby 2008, VIN: J.. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 9. októbra 2015 (ďalej len kúpna zmluva)

C. F. L.ASFALT-SIP, IČO: 33 037 817 konajúci prostredníctvom C. F., nar. XX.X.XXXX ako predávajúci
predal žalobkyni ako kupujúcej osobné motorové vozidlo zn,. LAND ROVER Freelander 2, farba čierna
metalíza, rok výroby 2012, VIN: K. za kúpnu cenu 5 000 eur. Zo zápisnice napísanej na Notárskom úrade
v Holíči dňa 30.10.2019 v dedičskej veci po poručiteľovi neb. C. F., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX
prvoinštančný súd zistil, že účastníci dedičského konania (t. j. okrem iných aj žalovaná E. F., nar.

XX.XX.XXXX) zhodne uviedli, že súhlasia, aby súdny komisár vydal uznesenie, ktorým budú vylúčené
z dedičstva osobné motorové vozidlá, a to zn. BMW 530Xd, VIN: J. a zn. LAND ROVER Freelander
2, VIN: K..
1.3 Súd prvej inštancie mal za preukázané, že ako vlastník predmetných osobných motorových
vozidiel je v evidencii vozidiel evidovaný C. F. L.ASFALT-SIP, IČO: 33 037 817, so sídlom Martin,

Čsl. Armády. V konaní nebolo sporné, že poručiteľ C. F. a žalovaná (pôvodne ako žalovaná 1.) boli v
čase úmrtia poručiteľa manželia, rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov nebol počas trvania
manželstva zúžený a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo ani zrušené. Sporným zostalo,
či sú predmetné motorové vozidlá súčasťou masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov a či boli
užívané poručiteľom na výkon svojho povolania.

1.4 V prejednávanom prípade nie je potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem na určení,
pretože žaloba bola podaná v dôsledku rozhodnutia súdu, uznesenia Okresného súdu Skalica č. k.
7D/101/2015-475 zo dňa 09. decembra 2019, ktorým bola žalobkyňa odkázaná, aby si svoje právo
uplatnila žalobou na súde.
1.5 V súvislosti s tvrdením žalovanej, že kúpna zmluva zo dňa 09. októbra 2015 a darovacia zmluva

zo dňa 12. augusta 2015 uzavreté medzi poručiteľom podnikajúcim pod obchodným menom C. F.
L.ASFALT-SIP a žalobkyňou sú absolútne neplatné, pretože žalovaná ako manželka poručiteľa nedala
súhlas na ich uzatvorenie, ani súhlas s použitím majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
na začiatku podnikania, súd prvej inštancie uviedol, že súhlas druhého manžela na použitie majetku
v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov nemusí byť písomný a možno ho dať ústne alebo aj

konkludentne (mlčky). V danom prípade uzavrel, že súhlas bol zo strany manželky poručiteľa (žalovanej)
daný konkludentne, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že podľa výpisu zo živnostenského registra
začal poručiteľ podnikať ešte v roku 1992, pričom podnikateľskú činnosť vykonával nepretržite až do
svojej smrti v roku 2015 (teda 23 rokov) bez toho, že by manželka vyjadrila nesúhlas s použitím vecí v ich
bezpodielovom spoluvlastníctve. K uvedenému tvrdeniu žalovanej o absolútnej neplatnosti darovacej

a kúpnej zmluvy ďalej konštatoval, že nejde o absolútnu neplatnosť, ale o relatívnu neplatnosť právneho
úkonu v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka. V zmysle citovaného ustanovenia sa právny úkon
považuje za platný, pokiaľ sa ten, kto je ním dotknutý, nedovolá jeho neplatnosti. V prejednávanom
prípade súd prvej inštancie nemal preukázané, že by sa žalovaná ako manželka poručiteľa dovolala
neplatnosti predmetných právnych úkonov, pričom uvedenú skutočnosť ani netvrdila. Súd tak uzavrel,

že dovolanie neplatnosti z jej strany možno hodnotiť ako námietku vo forme obrany proti uplatnenému
právu žalobou, ako to vyplýva z ustálenej judikatúry (viď R 50/1985). Poukázal súčasne na prehlásenie
žalovanej na pojednávaní dňa 30.10.2019 v dedičskej veci vedenej Okresným súdom Senica pod
sp. zn. SI-7D/101/2015, z ktorého vyplýva, že žalovaná konkludentne vyjadrila súhlas s uzatvorením
predmetných zmlúv. Ak teda bolo preukázané splnenie zákonnej podmienky, a to udelenie súhlasu

manželky s právnym úkonom poručiteľa, nemožno neskoršie popretie uvedeného súhlasu považovať za
účinné.Súdprvejinštanciepretopovažovalprávneúkonyporučiteľazaplatné,keďžalovanánevyvrátila,
že dala súhlas k právnym úkonom poručiteľa, resp. že konala v omyle, ani za tým účelom nenavrhla
vykonať dokazovanie. Žalobkyňa teda titulom kúpnej zmluvy a darovacej zmluvy nadobudla vlastníckeprávo k predmetným osobným motorovým vozidlám, a to aj napriek skutočnosti, že nie je zapísaná
v evidencii motorových vozidiel ako ich vlastníčka. Uvedený zápis má len deklaratórne účinky, nie
však konštitutívne, teda na prevod vlastníckeho práva nemá vplyv zápis v evidencii vozidiel, ktorý

vytvára a spravuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. V čase scudzenia (predaja, resp. darovania)
predmetnýchmotorovýchvozidielporučiteľomtietopredstavovalimasubezpodielovéhospoluvlastníctva
manželov. Vychádzajúc z dátumov výroby osobných motorových vozidiel (rok 2008, resp. rok 2012)
možno uzavrieť, že boli nadobudnuté počas trvania manželstva. V konaní rovnako nebolo preukázané,
že by uvedené hnuteľné veci nadobudol poručiteľ dedičstvom alebo darom alebo že by sa jednalo o veci,

ktoré podľa svojej povahy slúžili osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov (teda v
danomprípadeporučiteľa).Vtejtosúvislostisúdprvejinštanciekonštatoval,žepreprávneposúdenienie
je rozhodujúce, či je určitý majetok manželov určený na podnikateľskú činnosť niektorého z manželov,
ale len tá skutočnosť, či bol tento majetok nadobudnutý za trvania manželstva.
1.6 Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalovaná v konaní spochybnila existenciu predmetných
zmlúv (teda darovacej zmluvy a kúpnej zmluvy), resp. poprela ich platnosť pre nedodržanie formy

právneho úkonu s poukazom na ustanovenie § 40 Občianskeho zákonníka, nenavrhla však vykonať
dokazovanie za účelom preukázania pravosti podpisov zmluvných strán (teda poručiteľa a žalobkyne).
Súdprvejinštanciejepovinnýskúmaťabsolútnuneplatnosťprávnychúkonovajbeznámietky,žalobkyňa
predložila overené fotokópie predmetných listín (pozn. výsledok informatívneho overenia), o ktorých
pravosti (resp. o pravosti podpisov) nemal súd dôvod pochybovať a z ktorých vyplýva, že poručiteľ a

žalobkyňa zmluvy písomne uzatvorili, teda ich vlastnoručne podpísali. Súd prvej inštancie tak uzavrel,
že žalobkyňa preukázala platnosť predmetných zmlúv, keď žalovaná nepredložila žiadny dôkaz, ktorý
by uvedený záver vyvracal. Originály listín boli zároveň predložené na nahliadnutie súdnemu komisárovi
v dedičskej veci po poručiteľovi, ako to vyplýva zo zápisnice zo dňa 30.10.2019. Pokiaľ žalovaná
poukázala na skutočnosť, že na predmetných zmluvách nie je možné identifikovať podpis poručiteľa

ako predávajúceho, resp. darcu a takisto nie je možné identifikovať prvé tri písmená žalobkyne ako
kupujúcej, resp. obdarovanej, súd v tejto súvislosti konštatuje, že uvedená náležitosť nie je právnymi
predpismi ani ustálenou judikatúrou vyžadovaná, pričom súd nie je viazaný judikatúrou súdov iných
štátov (rozhodnutie Vyššieho krajinského súdu vo Frankfurte nad Mohanom sp. zn. 17U/166/2004 na
ktoré žalovaná poukazovala).

1.7 Výpoveď svedka A. K. L., súd prvej inštancie vyhodnotil pre danú právnu vec ako irelevantnú. Pokiaľ
svedok vyslovil pochybnosť o právnych úkonoch vykonaných poručiteľom C. F. (listina o vydedení,
darovacia zmluva, kúpna zmluva), uvedené tvrdenie nie je spôsobilé objektívne vyvrátiť, že poručiteľ
žiadne scudzovacie zmluvy neuzatvoril. Žalobkyňa predložila inventárne karty hmotného a nehmotného

investičného majetku, z ktorých súd prvej inštancie zistil, že predmetné osobné motorové vozidlá neboli
odpísané z majetku podniku poručiteľa L-ASFALT-SIP, IČO: 33 037 817, uvedená skutočnosť však nemá
podľa názoru súdu prvej inštancie na právne posúdenie danej veci žiadny vplyv.

1.8 Súd prvej inštancie uviedol, že nepripustil viaceré otázky právnych zástupcov pri vykonávaní

dokazovaniavýsluchomstránsporu,atozdôvodu,ženebolirelevantnéprerozhodnutievoveci,resp.sa
netýkali predmetu konania. Zamietol aj návrhy žalovanej na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov
P. Q. a P. N., ako aj dodatočným výsluchom žalobkyne. Vykonanie dokazovania výsluchom uvedených
svedkovnepripustilužnaprvompojednávanívrámcipredbežnéhoprávnehoposúdeniasodôvodnením,
že uvedené dôkazy považoval za nadbytočné pre rozhodnutie vo veci. Uvedené následné návrhy strana

žalovanej odôvodnila skutočnosťami uvedenými vo výpovediach žalobkyne a svedka A. K. L.. Súd prvej
inštancie poukázal na skutočnosť, že žalovaná nepredložila návrh na vykonanie dokazovania včas, a
teda aplikoval sudcovskú koncentráciu konania. Právny zástupca žalovanej neuviedol relevantný dôvod,
prečo vykonanie predmetného dôkazu nenavrhol ihneď ako sa o dôvode na doplnenie dokazovania
dozvedel. Výsluch žalobkyne bol vykonaný na pojednávaní dňa 06.09.2021, výsluch svedka A. K.

L. bol vykonaný na dožiadanom súde dňa 20.12.2022, návrh na vykonanie dôkazu bol predložený
až na pojednávaní dňa 09.10.2023, teda po pojednávaní uskutočnenom dňa 30.01.2023. Čo sa týka
návrhu na vykonanie dokazovania opätovným výsluchom žalobkyne súd prvej inštancie zamietnutie
uvedeného návrhu odôvodnil tým, že je nadbytočný pre rozhodnutie vo veci, keď ním mali byť zistené
skutočnosti týkajúce sa podpisovania závetu a listiny o vydedení, ktoré nie sú predmetom tohto konania.

Hoci žalobkyňa spochybnila výsluch svedka A. K. L. pred dožiadaným súdom a žiadala o opätovný
výsluch, ktorému návrhu súd nevyhovel, súd prvej inštancie konštatoval, že hoci počas výsluchu došlo k
procesným vadám (napríklad prerušovanie výpovede svedka zo strany právneho zástupcu žalovaných,
nerozhodnutie o prípustnosti otázok alebo námietok strán sporu), má za to, že uvedené vady nemajúvplyv na zákonnosť vykonaného dôkazu. Dodal, že prípadné skutočnosti zistené opätovným výsluchom
svedka by nemali pre rozhodnutie vo veci podstatný význam. Súd prvej inštancie na záver dodal, že
sa nestotožnil s právnym názorom právneho zástupcu žalovanej, že žalobkyňa zmarila výsluch svedka

tým, že sa na ňom nezúčastnila. Je právom strany sporu (nie povinnosťou) byť účastný na procesných
úkonoch, navyše v danom prípade bol na výsluchu svedka prítomný právny zástupca žalobkyne.

1.9 Pokiaľ ide o návrh žalobkyne, aby súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pre zmeškanie
žalovaných v zmysle ustanovenia § 274 C. s. p. z dôvodu, že žalovaná sa nedostavila na pojednávanie,

prvoinštančný súd konštatoval, že neboli naplnené podmienky na daný postup. Podľa ustanovenia §
273 a nasl. C. s. p. je možné rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie len v prípade, ak ide o žalobu podľa
§ 137 písm. a) C. s. p., teda v prípade žaloby na plnenie, v prejednávanom prípade však ide o žalobu
podľa § 137 písm. c) C. s. p.. Navyše na pojednávaní bol prítomný právny zástupca žalovaných, pričom
žalovaní boli v priebehu konania aktívni a vyjadrovali sa vo veci samej. Rovnako súd prvej inštancie
nerozhodol o prerušení konania v zmysle návrhu žalovaných (vyjadrenie zo dňa 16.11.2020, zápisnica

o pojednávaní zo dňa 06.09.2021), keď na uvedenom návrhu v neskoršom priebehu konania netrvali
(zápisnica o pojednávaní zo dňa 22.06.2022).

1.10 O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a žalobkyni priznal
ich plnú náhradu voči žalovanej, pretože bola v konaní úspešná. O výške náhrady trov konania súd

rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po
nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná z dôvodov, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej

miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) C. s. p.). Odvolaciemu súdu
navrhla, aby odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

a rozhodnutie.

2.1 Pod odvolací dôvod spočívajúci v skutočnosti, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) C. s. p.) žalovaná zahrnula námietku, podľa ktorej nie je možné

hodnotiť svedeckú výpoveď A. L. ako irelevantnú, pretože z postavenia A. Q. vyplýva, že to bol jediný
ekonóm, ktorý spravoval účtovníctvo a zaúčtoval jednotlivé účtovné doklady, kúpne zmluvy a darovacie
zmluvy. Ak tento svedok v postavení hlavného účtovníka vypovedá na súde, že predmetná darovacia
a kúpna zmluva nebola zaúčtovaná, teda spoločnosť neprijala platbu 5 000 eur, resp. neodpísala
predmetné vozidlá, tak nie je možné vysloviť záver, že táto výpoveď' je irelevantná. Navyše vytkla

súdu prvej inštancie, že svoje úvahy formulované v odôvodnení napadnutého rozsudku nepodložil
samotným účtovníctvom a svedka A. L. opätovne nevypočul. Podľa žalovanej sú ekonomické údaje – ich
zaúčtovanie, resp. nezaúčtovanie veľmi podstatnou zložkou platnosti resp. neplatnosti právneho úkonu,
túto skutočnosť nemôže prvoinštančný súd vykladať ako irelevantnú.

2.2 V súvislosti s odvolacím dôvodom, podľa ktorého súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) C. s. p.), žalovaná
namietala, že odôvodnenie úvahy prvoinštančného súdu prečo nevykonal výsluch svedkov P. Q. a P. N.,
nie je v súlade s voľným hodnotením dôkazov a vôbec s dôkazom ako takým. P. Q. a P. N. sú kamaráti
žalobkyne, ktorí ako svedkovia podpisovali listinu o vydedení, ktorá je podľa žalovanej sfalšovaným

listinným dôkazom, resp. dôkazom obchádzajúcim zákon a prvoinštančný súd ich v tejto súvislosti bol
povinný vypočuť.

2.3 Žalovaná poukázala na rozpor odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku so zápisnicou
o pojednávaní zo dňa 06.09.2021 pokiaľ ide o nepripustenie viacerých otázok právnych zástupcov

v rámci výsluchu strán sporu. Poukázala aj na tú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, z ktorého
vyplynulo, že auto, ktoré bolo predané, resp. darované nebolo odpísané z majetku. Ďalej poukázala na
hmotnoprávnu vadu rozhodnutia, keď súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní nebolo preukázané,
že osobné motorové vozidlá neslúžili osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov,v danom prípade poručiteľa. Z výsluchu žalovanej má byť nepochybné, že jej manžel predmetnými
autami vozil manželku za svojimi synmi do zariadenia, kde boli umiestnení z dôvodu, že boli obmedzení
na spôsobilosti na právne úkony a kde ich manželia spolu navštevovali. Ako ďalší dôvod absolútnej

neplatnosti darovacej a kúpnej zmluvy uviedla absenciu riadnej identifikácie zmluvných strán a podpisu
poručiteľa ako predávajúceho, resp. darcu, nie je možné ani identifikovať prvé tri písmená podpisu
žalobkyne ako kupujúcej, resp. obdarovanej. Ku konštatovaniu prvoinštančného súdu, že uvedená
náležitosť nie je právnymi predpismi ani ustálenou judikatúrou vyžadovaná, pričom súd nie je viazaný
judikatúrou súdov iných štátov (rozhodnutie Vyššieho krajinského súdu vo Frankfurte nad Mohanom

sp. zn. 17U/166/2004) žalovaná uviedla, že toto rozhodnutie je bežné v právnom poriadku Európskej
únie a dokonca je bežné aj v každej banke na Slovensku, kde ak nesedí podpis s podpisovým
vzorom, tak bankový úradník takúto transakciu neprevedie, resp. požiada podpisujúceho o nový podpis.
Pri podpisovaní tých zmlúv nikto nebol, zmluvy neboli zaúčtované v účtovníctve, písala ich samotná
žalobkyňa a manžel žalovanej je nebohý. Rozhodnutie súdu a jeho odôvodnenie je nesprávnym
posúdením veci, ktoré vyžaduje zákon.

3. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa, pričom predovšetkým spochybnila včasnosť podania
odvolania žalovanou. Navrhla, aby odvolací súd prvoinštančný rozsudok potvrdil a uložil žalovanej
povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.

3.1 V súvislosti s namietaným nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý mal
podľa žalovanej spočívať najmä v tom, že sa súd nezaoberal tvrdenými skutočnosťami vyplývajúcimi
z výpovede svedka A. K. L., žalobkyňa poukázala na zápisnicu o pojednávaní zo dňa 30.01.2023,
keď sám právny zástupca žalovanej uviedol, že na výsluchu tohto svedka netrvá. Argumentovala tým,
že právny zástupca žalovanej účelovo podsúva odvolaciemu súdu nepodložené tvrdenia, ktoré vôbec

nevyplývajú zo zápisnice o výsluch svedka A. K. L.. Poukázala na skutočnosť, že rovnako ako tvrdí
právny zástupca žalovanej, ak by predmetné motorové vozidlá neboli odpísané z majetku poručiteľa,
uvedeného pochybenia by sa pravdepodobne dopustil hlavný ekonóm A. K. L., preto sa v tejto súvislosti
stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie o tom, že uvedená skutočnosť nemá zásadný vplyv na právne
posúdenie veci. Zaúčtovanie interných dokladov pre rok 2015 pre LIATE ASFALTY & SIP a dlažby, C.

F., I. bolo vyhotovené na základe ukončenia podnikania z dôvodu smrti daňovníka 23.10.2015 v zmysle
§ 22 ods. 14 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v platnom znení ku dňu 23.10.2015, na základe
uvedeného zaúčtovania interných dokladov pre rok 2015 je možné konštatovať, že osobný automobil
BMW530xdmalzostatkovúcenu0,00eur.ObdobneajosobnýautomobilLANDROVERFREELANDER
2 malo zostatkovú cenu 0,00 eur. Zostatková nulová hodnota osobných motorových vozidiel bola

započítaná do účtovníctva, a to bolo následne prenesené do daňového priznania za rok 2015. Odvolacia
argumentácia žalovanej, resp. jej právneho zástupcu v zmysle uvedeného odvolacieho dôvodu (§ 365
ods. 1 písm. b) C. s. p.) nenasvedčuje tomu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, aby bolo možné konštatovať, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

3.2 Žalobkyňa ďalej uviedla, že súd prvej inštancie dostatočne zrozumiteľne a vyčerpávajúco odôvodnil,
prečo zamietol návrhy žalovanej na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov P. Q. a P. N.. Poukázala
aj na skutočnosť, že žalovaná sa domáhala obnovy konania vo veci vedenej na Okresnom súde Skalica
pod sp. zn. 1C/83/2016, ktorého predmetom bolo určenie neplatnosti listiny označenej ako závet a listiny

o vydedení, a ktoré konanie bolo zastavené na základe späťvzatia žaloby v celom rozsahu. Následne
voči uzneseniu o zastavení konania podal právny zástupca žalovanej odvolanie, o ktorom rozhodoval
Krajský súd v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 26Co/98/2022. Právny zástupca žalovanej ako
dôvod na obnovu konania, resp. nový dôkaz, uvádzal práve výpoveď svedka ekonóma A. K. L..

3.3 Pokiaľ ide o odvolací dôvod, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, žalovaná mala v tomto prípade poukázať na otázky pri výsluchu
žalobkyne, ktoré nemajú žiadnu relevantnú súvislosť s prejednávanou vecou. Samotná skutočnosť,
či mala alebo nemala žalobkyňa finančnú hotovosť bežne v takej výške je irelevantná z dôvodu, že
predmetom konania nie je a ani nikdy nebola neplatnosť kúpnej zmluvy, ale skutočnosť, či osobné

motorové vozidla patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a do dedičstva po poručiteľovi.
V zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p. je nutné konštatovať, že stav
predpokladaný hypotézou tejto právnej normy nemožno v kontradiktórnom spore ani objektívne dávať za
vinusúdu,ktorýpostupovalvintenciáchprejednaciehoprincípu.Súdnerozhodnutietrpípodľažalobkyneskutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Právny zástupca žalovanej
spochybňuje, či by poručiteľ mohol uzavrieť kúpnu alebo darovaciu zmluvu s osobou s ktorou žil v jednej
domácnosti. Uvedená úvaha právneho zástupcu žalovanej nevnáša žiaden logický rozpor so zisteným

skutkovým a právnym posúdením prejednávanej veci.

3.4 K odvolaciemu dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením a právnym posúdením veci
súdu prvej inštancie. Vo vzťahu k identifikácii podpisu iba skonštatoval, že ak má niekto možnosť

spochybniť podpis žalobkyne, tak to nie je právny zástupca žalovanej. Uvedený podpis žalobkyňa
nespochybňuje a vyjadrenie žalovanej považuje v tejto súvislosti za zmätočné. Súčasne navrhla
odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

4.Vodvolacejreplikežalovanáopätovnezdôraznila,ževýpoveďsvedkaA.K.L.považujezarozhodujúci
dôkaz, pre ktorý by mal súd žalobu zamietnuť. Rovnako spochybňovala postup súdu v súvislosti

s nepripustením výsluchu svedkov P. Q. a P. N.. Preto navrhla odvolaciemu súdu, aby navrhnuté
dôkazy vykonal v odvolacom konaní. Spochybnila žalobkyňou vyhotovenú a súdu predloženú tabuľku
„Zaúčtovanie interných dokladov pre rok 2015“, túto tabuľku nemala žalovaná k dispozícii a z tejto
tabuľky vyplýva, že obstarávacia cena BMW 530 xd bola 82 373,76 eura a obstarávacia cena LAND
ROVERFREELANDER2bola41955eur,priobochautomobilochjepodľatabuľkyžalobkynezostatková

cena automobilu 0 eur. Žalovaná teda poukázala na jej účelové vyhotovenie zo strany žalobkyne, keď
žalobkyňa mala súdu prvej inštancie uviesť vo vyjadrení, že motorové vozidlo bolo dané do prevádzky
dňa 01.11.2012 a žalobkyňa ho údajne kúpila za 5 000 eur dňa 09.10.2015, ktoré sa v účtovníctve
nenachádzajú. Ďalej argumentovala, že žalovaná predložila absolútne nespochybniteľný dôkaz, že
nedošlo k zúženiu BSM ani k rozvodu manželstva.

5. Žalobkyňa v odvolacej duplike argumentovala tým, že ani z práva na spravodlivý súdny proces
nevyplýva právo strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal
a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodoval
v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Z uvedeného nevyplýva ani právo procesnej strany dožadovať

sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
Opätovne poukázala na zápisnicu o pojednávaní zo dňa 30.01.2023, z ktorej vyplýva, že právny
zástupca žalovanej netrval na vypočutí svedka A. K. L.. Pokiaľ ide o vyslovenie neprípustnosti výsluchu
svedkov P. Q. a P. N., ktorí podpísali závet, v ktorom manžel vydedil svoje deti a manželku, žalobkyňa

argumentovala tým, že poručiteľ vydedil len jedného syna a všetkých jeho potomkov. Žalovaná a jej deti
sa nedomáhali meritórneho rozhodnutia o relatívnej neplatnosti závetu a listiny o vydedení, keď zobrali
žalobu späť v celom rozsahu. Z osvedčenia o evidencii/technický preukaz pre osobné motorové vozidlá
má byť zrejmé, že osobné motorové vozidlá mali byť prevádzané z osoby podnikateľa a nie z fyzickej
osoby. Právny zástupca žalovanej subsumuje pod konanie o určenie, že hnuteľné veci nepatria do

bezpodielového spoluvlastníctva manželov a do dedičstva po poručiteľovi aj konanie o určenie relatívnej
neplatnosti závetu a listiny o vydedení, a teda vedomosť manželky a hlavného ekonóma o vydedení
manželky a detí, čo nemá relevantné opodstatnenie v merite prejednávanej veci. Ďalej popiera tvrdenia
žalovanej o tom, že žalobkyňa vypracovala tabuľku (Zúčtovanie interných dokladov pre rok 2015), keď
s účtovnými dokladmi pracoval výlučne A. K. L.. Pokiaľ ide o listinný dôkaz, ktorým je notárska zápisnica

zo dňa 02.09.1996, táto preukazuje iba to, že si žalobkyňa spoločne s poručiteľom kúpili nehnuteľnosť.
Takýto dôkaz nemá relevanciu ku kúpnej zmluve zo dňa 09.10.2015 ako ani k darovacej zmluve zo dňa
12.08.2015, ktorými boli predmetné motorové vozidlá prevedené na žalobkyňu. Žalobkyňa zotrvala na
svojom návrhu, aby odvolací súd potvrdil napadnutý prvoinštančný rozsudok.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 C. s. p.), oprávnenou stranou (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 127 a § 363 C. s. p.) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365
ods. 1 písm. b), e), f) a h) C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom

(§ 379 C. s. p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady
týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C. s. p.), viazaný skutkovým stavom ako
ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C. s. p.), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario), keď miesto a čas verejnéhovyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C. s. p.), a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

7. K žalobkyňou vznesenej pochybnosti o včasnom podaní odvolania odvolací súd uvádza, že rozsudok
bol riadne doručený právnemu zástupcovi žalovanej dňa 24.11.2023, lehota na odvolanie začala
plynúť dňa 25.11.2023, posledným dňom lehoty na odvolanie bol pondelok 11.12.2023 (pracovný
deň). Odvolanie bolo odoslané e-mailom 08.12.2023 Okresnému súdu Senica a dňa 11.12.2023 bolo
doručené Krajskému súdu v Trnave v listinnom vyhotovení, pričom na poštovú prepravu bolo odovzdané

08.12.2023. Odvolanie žalovanej teda bolo podané v zmysle § 362 C. s. p. včas príslušnému súdu
(príslušným súdom je prvoinštančný aj odvolací súd v zmysle § 34 C. s. p.).

8. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Žalobkyňa sa svojou žalobou domáhala proti žalovanej určenia, že predmetné osobné motorové
vozidlá nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa C. F., zomrelého 23.10.2015 a jeho
manželky – žalovanej a nepatria ani do dedičstva po poručiteľovi C. F.. Svoje právo si žalobkyňa žalobou

uplatnila v súlade s uznesením Okresného súdu Skalica č. k. 7D/101/2015-475 zo dňa 09.12.2019,
ktorým vyzval žalobkyňu, aby v lehote 30 dní od doručenia uznesenia podala na príslušný súd žalobu
na vyššie uvedené určenie.

10. Predmetom odvolacieho konania je, s prihliadnutím na rozsah a dôvody odvolania, preskúmanie

správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý žalobe v celom rozsahu vyhovel, keď
darovaciu zmluvu a kúpnu zmluvu, obe zmluvy uzavreté medzi C. F. L.ASFALT - SIP ako darcom,
resp. predávajúcim a žalobkyňou ako obdarovanou, resp. kupujúcou vyhodnotil ako platné právne
úkony, na základe ktorých sa žalobkyňa stala vlastníčkou predmetných motorových vozidiel. Odvolací
súd vychádzal zo skutkového stavu ustáleného súdom prvej inštancie, keď zistil, že nie je potrebné

zopakovať alebo doplniť dokazovanie.

11. Po preskúmaní obsahu spisu a prvoinštančného rozhodnutia dospel odvolací súd k záveru, že
napadnuté rozhodnutie je vo výroku vecne správne, vychádzajúce zo správne zisteného skutkového
stavu a zo správnej aplikácie a interpretácie príslušných hmotnoprávnych noriem. Súd prvej

inštancie dokazovanie správne zameral na zistenie skutočností relevantných pre rozhodnutie vo veci,
pričom podrobne vysvetlil, prečo nevykonal ďalšie, stranami navrhnuté dôkazy. Úvahy súdu vedúce
k rozhodnutiu vo veci sú logické, náležite a presvedčivo odôvodnené. Odvolací súd sa stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu a na zdôraznenie jeho správnosti a z dôvodu
vyrovnania sa s odvolacími námietkami žalovanej uvádza nasledovné:

12. Vo svojom odvolaní žalovaná poukázala na nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým
jej znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) C. s. p.). O naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu
ide vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne

určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne
pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia,
možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď. – porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová,
J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár, Praha :
C.H.Beck, 2016, 1239 s.). Podľa žalovanej k naplneniu uvedeného odvolacieho dôvodu došlo tým,

že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil svedeckú výpoveď A. L. (spravoval firemné účtovníctvo
poručiteľa C. F. podnikajúceho pod obchodným menom C. F. L.ASFALT - SIP) ako irelevantnú, keď
tento svedok v rámci svojho výsluchu pred dožiadaným súdom povedal, „že predmetná darovacia
a kúpna zmluva nebola zaúčtovaná, teda spoločnosť neprijala platbu 5 000 eur„. Odvolací súd však
z obsahu spisu zistil, že uvedené skutočnosti svedok v rámci svojho výsluchu nepovedal a z jeho

výsluchu ani „Svedeckého vyhlásenia“ zo dňa 25.08.2021 tieto skutočnosti ani nie je možné vyvodiť.
K námietke, že súd svoje úvahy nepodložil samotným účtovníctvom a opätovne sám nevypočul A.
L., odvolací súd poukazuje na zápisnicu o pojednávaní zo dňa 30.01.2023, kedy právny zástupca
žalovanej výslovne uviedol, že netrvá na opätovnom vypočutí svedka A. L. a ďalšie návrhy na doplneniedokazovania nemá. Uvedené námietky sú preto nedôvodné. Právny názor žalovanej, prezentovaný
v odvolaní, že „ekonomické údaje, ich zaúčtovanie, resp. nezaúčtovanie sú veľmi podstatnou zložkou
platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu a túto skutočnosť nemôže prvoinštančný súd vykladať ako

irelevantnú“ nemá oporu v žiadnej právnej norme. Odvolací súd dodáva, že účtovné postupy poručiteľa
ako podnikateľa, resp. svedka A. L. (viedol firemné účtovníctvo C. F.) v súvislosti s majetkom poručiteľa
ako podnikateľského subjektu na platnosť právnych úkonov - darovacej a kúpnej zmluvy nemajú žiadny
vplyv. Je preto potrebné konštatovať, že vyššie uvedený, žalovanou namietaný procesný postup súdu
prvej inštancie odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p. nenaplnil.

13. K nepripusteniu výsluchu svedkov P. Q. a P. N. odvolací súd uvádza, že v odseku 29. odôvodnenia
napadnutého rozsudku súd prvej inštancie podrobne odôvodnil, prečo zamietol návrhy na vykonanie
dokazovania výsluchmi uvedených svedkov. Prvoinštančný súd správne poukázal na sudcovskú
koncentráciu konania, keď žalovaná nenavrhla výsluch uvedených svedkov včas. Podľa žalovanej
bol súd prvej inštancie povinný vypočuť týchto svedkov, pretože podpisovali ako svedkovia listinu

o vydedení. Odvolací súd na uvedenú námietku dodáva, že listina o vydedení - posúdenie jej platnosti,
resp. neplatnosti nebola predmetom preskúmavanej veci, správne preto súd prvej inštancie, v súlade
s princípom hospodárnosti (čl. 17 C. s. p.) uvedený navrhnutý dôkaz nevykonal. V tejto súvislosti je
potrebné poukázať na ustanovenie § 185 C. s. p., podľa ktorého súd rozhodne, ktoré z navrhnutých
dôkazov vykoná. Je úlohou súdu ustáliť, ktoré skutkové tvrdenia sú pre rozhodnutie o veci relevantné,

ktoré z relevantných tvrdení sú sporné, ktoré považuje za nesporné a ktoré je potrebné dokazovať.
Odvolací súd tu dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 262/2009 zo dňa
18.08.2010, ktorý konštatoval, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a
nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. K procesným právam strany sporu nepatrí, aby bol
súdom vykonaný každý ňou navrhnutý dôkaz alebo dôkaz, o ktorom sa procesná strana subjektívne

domnieva, že by mal byť súdom vykonaný. Rozhodovanie o tom, ktoré z dôkazov budú vykonané, patrí
vždy výlučne súdu, a nie účastníkovi konania. Ak sa súd rozhodne, že určité dôkazy nevykoná (napríklad
preto, že sú podľa jeho názoru pre vec nevýznamné alebo nadbytočné), nemôže to byť považované za
postup znemožňujúci procesnej strane uskutočňovať jej procesné oprávnenia (porovnaj aj uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/26/2017 zo dňa 06.03.2017 a 9Cdo/256/2020 zo dňa 24.10.2022).

Ani vyššie uvedená odvolacia námietka žalovanej, ktorú subsumovala pod odvolací dôvod podľa §
365 ods. 1 písm. e) C. s. p. - súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, tak nie je dôvodná.

14. K odvolaciemu dôvodu, ktorý žalovaná uplatnila podľa § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p. - súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd
opakuje, že súd prvej inštancie správne zameral dokazovanie na zistenie skutočností relevantných pre
rozhodnutie veci, skutkový stav zistil v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie o veci a jeho rozhodnutie,
ktoré vychádza zo zisteného skutkového stavu je vecne správne.

15. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením
dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky (porovnaj: Števček, M.,
Ficová, S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár, Praha: C.H.Beck, 2016, 1241 s.).

16. Súd prvej inštancie správne zistil a vyhodnotil, že darovacia zmluva a kúpna zmluva – obe uzavreté
medzi C. F. L.ASFALT - SIP ako darcom, resp. predávajúcim a žalobkyňou ako obdarovanou, resp.
kupujúcou sú platnými právnymi úkonmi. Žalovaná nepredložila žiaden právne relevantný dôkaz, ktorým
by preukázala neplatnosť týchto zmlúv. Súd prvej inštancie správne ustálil, že žalovaná konkludentne
súhlasila s podnikaním svojho manžela – C. F., keď počas celého obdobia jeho podnikania (23 rokov)

voči tomuto preukázateľne nenamietala. Súd prvej inštancie správne poukázal aj na skutočnosť, že
žalovaná sa nedomáhala ani relatívnej neplatnosti uvedených zmlúv v zmysle ustanovenia § 40a
Občianskeho zákonníka, naopak z jej prejavu na pojednávaní v dedičskej veci po jej manželovi –
poručiteľovi C. F. vyplýva, že bola uzrozumená s tým, že predmetné motorové vozidlá do dedičstva po
poručiteľovi, nepatria, resp. nepatria ani do majetku nadobudnutého do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov (zápisnica 7D/101/2015, Dnot 257/2015 zo dňa 30.10.2019, str. 4). Z uvedeného potom
súd prvej inštancie správne uzavrel, že vlastníčkou predmetných motorových vozidiel bola v čase
smrti poručiteľa žalobkyňa, tieto motorové vozidlá preto nepatria do dedičstva po poručiteľovi ani do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov – poručiteľa a žalovanej. Odvolacie námietky žalovanej,ktorými uvedený odvolací dôvod odôvodňovala sú naviac z väčšej časti zmätočné a nejasné, nie je
zrejmé aké relevantné skutkové zistenia súdu prvej inštancie napáda.

17. K odvolacím námietkam subsumovaným pod ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h) - rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci sa podrobne a správne vyjadril už
súd prvej inštancie v ods. 26 odôvodnenia napadnutého rozsudku.

18.Nesprávneprávneposúdenieveciakoodvolacídôvodjenaplnenývprípade,keďnazistenýskutkový

stav súd
1. neaplikoval príslušnú právnu normu (t. j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu),
2. aplikoval nesprávnu právnu normu (t. j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú),
3. obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo
4. správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. (Števček, M., Ficová,
S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok.

Komentár, Praha : C.H.Beck, 2016, 1241 s).

19. Podľa námietok žalovanej dôvod absolútnej neplatnosti darovacej a kúpnej zmluvy spočíva aj v tom,
že na predmetných zmluvách nie je možné identifikovať podpis poručiteľa ako predávajúceho, resp.
darcu a takisto nie je možné identifikovať prvé tri písmená žalobkyne ako kupujúcej, resp. obdarovanej.

Pokiaľ žalovaná v tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Vyššieho krajinského súdu vo Frankfurte
nad Mohanom sp. zn. 17U/166/2004, súd prvej inštancie správne konštatoval, že uvedená náležitosť
nie je právnymi predpismi Slovenskej republiky ani ustálenou judikatúrou vyžadovaná, pričom súd nie
je viazaný judikatúrou súdov iných štátov. Odvolacia námietka žalovanej, že ide o bežné rozhodnutie
v právnom poriadku Európskej únie a bežné v každej banke na Slovensku je právne irelevantná, keď

žalovaná v tejto súvislosti nepoukázala na žiadne rozhodnutie najvyšších súdnych autorít, ktorými sú
Ústavný súd Slovenskej republiky, Najvyšší súd Slovenskej republiky, Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky, Európsky súd pre ľudské práva a Súdny dvor Európskej únie a ktoré je súčasťou ustálenej
judikatúry (porovnaj čl. 2 a čl. 3 C. s. p.).

20. Odvolací súd po preskúmaní záverov súdu prvej inštancie konštatuje, že neobstojí ani tento odvolací
dôvod, keď súd prvej inštancie na správne zistený skutkový stav správne zvolil a aplikoval príslušné
právne normy (§ 37 ods. 1,§ 39, § 40, § 40a, § § 143, § 145, § 148a Občianskeho zákonníka), ktoré
aj správne interpretoval.

21. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd záverom konštatuje, že odvolacie námietky
žalovanej sú nedôvodné, odvolacie dôvody naplnené neboli, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
bolo preto potrebné v súlade s citovaným ustanovením § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správny potvrdiť
vrátane závislého výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania.

22. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná v celom rozsahu, má preto voči žalovanej nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods.
1 C. s. p. aj s prihliadnutím na to, že tu neboli dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré
by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C. s. p.). O výške náhrady trov
odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto

rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Senát odvolacieho súdu prijal toto uznesenie pomerom hlasov 3:0, jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9
posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods.
2 posledná veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je podľa § 421 C .s .p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s .p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s .p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s .p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s .p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).