Uznesenie – Život a zdravie – Iné práva… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. marec 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121012126
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2121012126.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Ladislava Révesa a Mgr. Stanislava Kováča (sudca spravodajca), v trestnej veci obžalovaného A.
B., nar. XX.XX.XXXX v C., pre prečiny ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného
zákona a výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 3T/42/2021 – 534 zo dňa 25.11.2024, na neverejnom zasadnutí

konanom v Trnave dňa 25.03.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zrušuje napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vracia vec okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný A. B. uznaný vinným zo spáchania prečinov ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
(ďalej len „TZ“) a výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) TZ na tom skutkovom základe, že
dňa 04. 07. 2020 približne medzi 04:00 hod. až 04:30 hod. v Trnave na chodníku pre cyklistov na
Rybníkovej ulici, v mieste nachádzajúcom sa na trase medzi podnikom s názvom Relax a križovatkou
ulíc Šrobárova a Rybníková, po predchádzajúcej verbálnej urážke a odsotení poškodeným D. E., tohto

jedenkrát udrel ľavou rukou na pravú stranu tváre - do pravej strany dolnej čeľuste, po čom nasledoval
pád poškodeného, po ktorom zostal istú chvíľu v bezvedomí, čím svojím konaním spôsobil D. E. dvojitú
zlomeninu sánky, a to na pravej strane sánky zlomeninu jej kĺbneho výbežku a na ľavej strane sánky
zlomeninu tela sánky prechádzajúcu cez lôžko 5. zuba dolnej čeľuste s dobou liečenia 10 týždňov
a obmedzením obvyklého spôsobu života v trvaní 6 týždňov, spočívajúceho výrazne v stravovaní, v
rozprávaní a v hygiene úst.

Za to uložil obžalovanému podľa § 156 ods. 3 TZ, § 37 písm. h) TZ, § 38 ods. 2 TZ a § 41 ods. 1 TZ
podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky so skúšobnou dobou podľa § 50 ods. 1 TZ na 3
roky. Zároveň bol obžalovaný zaviazaný nahradiť škodu poškodeným Všeobecná zdravotná poisťovňa,
a. s. vo výške 4 100,32 €, Sociálna poisťovňa – ústredie vo výške 1 135,80 € a D. E. vo výške 2 293,20
€. Poškodený E. bol so zvyškom náhrady odkázaný na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal v lehote odvolania obžalovaný. Uviedol, že poškodený bol pod značným
vplyvom alkoholu a kokaínu a jeho útok gradoval zo slovného k fyzickému, na čo obžalovaný reagoval
iba fackou, ďalej nepokračoval. Obžalovaný bol v tom čase po operácii a cítil sa zraniteľne, preto jeho
konanie možno vyhodnotiť ako nutnú obranu. Pri nej neexistuje podmienka subsidiarity a v podstate
stačí, aby bol útok v štádiu prípravy a zároveň sa javil, že môže prerásť do štádia pokusu. Obranca

nemusí čakať, kým útočník začne útok. Podľa doterajšej rozhodovacej činnosti súdov sa na naplnenie
subjektívnej trestnej zodpovednosti konštatovali opakované útoky. V žiadnom prípade nebol obžalovanýuznaný za vinného len po tom, ako bol napadnutý poškodeným a bránil sa jednou fackou. Okresný súd
odmietol vykonať dokazovanie vplyvu drog na poškodeného a jeho zranenie a nevedel sa k tomu vyjadriť
ani znalec MUDr. Popelka. Danie facky väčšinou nevedie k dvojitej zlomenine sánky. Možno preto, že

obžalovaný boxoval a bol si vedomý nebezpečenstva úderu päsťou, tak sa bránil len fackou. Vplyv
na zranenie poškodeného mohlo mať práve jeho užitie alkoholu a kokaínu, k čomu odmietol okresný
súd vykonať dokazovanie. Okresný súd odmietol vykonať dôkazy obhajoby z dôvodu, že nepoučenia
znalca MUDr. Kónyu podľa § 144 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku. Poučovaniu povinnosť vo vzťahu
k znaleckému posudku obstaranému stranou má však v zmysle § 144 ods. 2 TP výslovne orgán činný

v trestnom konaní alebo súd, pričom aj bez takéhoto poučenia sa jedná o listinný dôkaz. Okresný
súd nijako neodôvodnil, prečo nepostupoval podľa § 144 ods. 2 TP alebo znalecké posudky obhajoby
nevykonal ako listinný dôkaz. Podľa zápisnice z hlavného pojednávania odmietol vykonať znalecký
posudokaodbornévyjadrenieobhajobyzdôvodunadbytočnostipodľa§277ods.2TP,aniespoukazom
na § 144 ods. 2 TP. Zároveň sa jednalo o prekvapivé rozhodnutie, keďže predtým samosudkyňa
uviedla, že voči znaleckým posudkom nemá žiadne formálne výhrady. Obhajobou predložené znalecké

posudky pritom do značnej miery objasňovali mechanizmus vzniku zranenia a poskytujú iný pohľad
na vec. Znalec obžaloby MUDr. Popelka opísal odlišne spôsob vzniku zranenia vo svojom znaleckom
posudku a v jeho doplnení, ako i pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní. Z uvedeného je
zrejmé, že znalec neustále upravoval svoje tvrdenia do mechanizmu vzniku zranení poškodeného od
zatvorenej päste, cez pootvorenú päsť, štvrtú a piatu hánku vrchnej časti ruky, tvrdú časť otvorenej

ruky až po spakruky. Uvedené predstavuje výrazné modifikácie skutkového deja. Znalec v rámci svojho
výsluchu na hlavnom pojednávaní poprel svoj pôvodný znalecký posudok. Následkom uvedeného bol
súd povinný pristúpiť k vyhodnoteniu skutku v zmysle zásady in dubio pro reo tak, že obžalovaný dal
poškodenému facku. Takáto facka nie je spravidla spôsobilá spôsobiť utŕžené zranenia, teda nevybočuje
z medzí nutnej obrany. Súd tiež neuviedol, v čom mala spočívať ťažká ujma na zdraví, ktorá závažne

ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného. Už na 41. deň po skutku bol poškodený na dovolenke
v Budapešti, kde sa fotil s alkoholom pri stole. Zároveň mohol vykonávať domáce práce a aj pracovať
ako manažér. Považuje za nepochybné, že osoba v ťažkej ujme na zdraví by nebola schopná absolvovať
dovolenku ani vykonávať prácu. Obžalovaný sa tiež nedopustil prečinu výtržníctva, pretože jeho konanie
predstavovalo nutnú obranu vo vzťahu k stupňujúcej sa agresivite poškodeného. Navrhuje krajskému

súdu doplniť dokazovanie o oboznámenie ním predložených znaleckých posudkov a vyhlásenia, výsluch
znalca MUDr. Kónyu, dopyt na nemocnicu o zabezpečenie konkrétnych správ týkajúcich sa ošetrenia
poškodeného, vykonať výsluch príslušníkov PZ, ktorí spísali úradný záznam č. l. 233 k preukázaniu, či
bol poškodený pod vplyvom kokaínu a vykonanie znaleckého dokazovania k vplyvu kokaínu na skutok.
Následne navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec na nové prejednanie a rozhodnutie.

Prokurátor odvolanie v lehote nepodal. K odvolaniu obžalovaných sa písomne nevyjadril.

K odvolaniu sa vyjadril poškodený E. prostredníctvom obhajcu. Nesúhlasí s argumentáciou
obžalovaného o nutnej obrane. Už v samotnom odpore proti trestnému rozkazu obžalovaný sám

uviedol, že jeho konanie malo byť posudzované ako priestupok, teda sám netvrdil, že by šlo o nutnú
obranu. Svoju obhajobnú taktiku zmenil až následne. Podstatou nutnej obrany je odvracanie útoku na
záujmy chránené TZ. V tomto prípade však akýkoľvek útok zo strany poškodeného voči obžalovanému
absentuje, čím nie je splnená jedna z taxatívne uvedených podmienok nutnej obrany. Ani v prípade
slovných urážok a odsotenia, ako tvrdí obžalovaný, nemožno takéto konanie považovať za útok ktorý

trvá, alebo priamo hrozí. Ak by sa aj pripustilo, že sa jedná o útok, mohlo ísť najviac a drobný
útok s natoľko slabou intenzitou, že aj intenzita nutnej obrany musí byť extrémne slabá, aby nebola
celkom zjavne neprimeraná. Obžalovaný bol s troma kamarátmi, keď stretol poškodeného iba s jedným
kamarátom. Obžalovaný v minulosti aktívne na súťažnej úrovni vykonával box a teda presne vede,
akým spôsobom, silou a na aké miesto má poškodeného udrieť, aby spôsobil čo najväčšie zranenie.

Pri porovnaní výškovej a fyzickej dispozície obžalovaného (aktívny športovec) a poškodeného (ktorý
sa javil obžalovanému opitý) a zohľadnení ďalších okolností nie je možné reálne vyhodnotiť konanie
obžalovaného ako konanie v nutnej obrane. Záver o povahe ujmy na zdraví je oprávnený urobiť len
súd iba na podklade lekárskeho nálezu alebo znaleckého posudku. Znalec MUDr. Popelka konštatoval
celkovú dobu liečenia 10 týždňov, pričom poškodený bol celkovo obmedzený 3 mesiace a po dobu 6

týždňov výrazne obmedzený. Od 6 týždňov do 3 mesiacov musel požívať len tekutú a kašovitú stravu,
v dôsledku čoho došlo k úbytku jeho hmotnosti o 16 kg. Poškodený nevie, či sa následky spôsobené
útokom poškodeného nebudú v budúcnosti prehlbovať. Poukázal na priestupky obžalovaného, z ktorých
vyplýva, že obžalovaný je konfliktný a agresívny typ so sklonmi k protispoločenskému správaniu.Krajský súd, ako odvolací súd podľa § 315 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších
prepisov (ďalej len „TP“), nezistil dôvody na zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 TP ani pre

zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 TP. Následne v zmysle § 317 ods. 1 TP preskúmal zákonnosť
aodôvodnenosťvýrokovnapadnutéhorozsudkuvrozsahuvytýkanomodvolaním,akoajvrozsahuchýb,
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 TP, pričom dospel k záveru, že odvolanie
je čiastočne dôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 TP odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie

treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Za dôvodnú odvolaciu námietku považuje odvolací súd tú, ktorá smeruje k nevykonaniu dôkazov
obstaraných obhajobou.

V kontradiktórnom súdnom konaní je jedným zo základných spôsobom realizácie práva na obhajobu
právo obžalovaného navrhovať a predkladať dôkazy na svoju obranu. Bez zrozumiteľného, logického

a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdu nemožno za obvyklý postup prijať stav, ak súdy vykonajú
dôkazy navrhnuté obžalobou a dôkazy navrhnuté obhajobou odmietnu s odôvodnením, že už existuje
dostatočná dôkazná báza pre odsúdenie obžalovaného. Rešpektovanie záruk vyplývajúcich z čl. 6 ods.
1 dohovoru vyvoláva potrebu vyvážene posúdiť a preskúmať nielen verziu skutočností prezentovaných
obžalobou, ale aj takú verziu vo vzťahu k rozhodujúcim okolnostiam prípadu, ktorou sa bráni

obhajoba. Nie je možné vylúčiť ani situáciu, že dôkazný stav bude natoľko presvedčivý, že dôkazné
návrhy obhajoby môžu byť súdom v individuálnych okolnostiach prejednávanej veci vyhodnotené ako
nadbytočné. Na to však musí nadväzovať pregnantná súdna argumentácia, ktorá tento postup vysvetlí
bez vyvolania pochybností o spravodlivosti samotného konania.

Preto každé rozhodnutie o odmietnutí návrhu na doplnenie dokazovania stranou konania, môže
vychádzať z posúdenia troch základných kritérií, a to
(a) či bola žiadosť o doplnenie dokazovania dostatočne odôvodnená a či sa týkala podstaty obvinenia,
(b) či bol posúdený význam určitého dôkazu a či v tejto súvislosti boli súdom poskytnuté dostatočné
dôvody, prečo dôkaz nebol vykonaný v priebehu súdneho konania (čím silnejšie argumenty uvádza

obhajoba, tým presvedčivejšie by mali byť dôvody súdu na odmietnutie jej dôkazného návrhu) a napokon
(c) či toto rozhodnutie nenarušilo celkovú spravodlivosť konania.

Obžalovaný v konaní predložil znalecké posudky znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
traumatológia MUDr. Kónyu ako i odborné vyjadrenie D. D. F., ktoré prvostupňový súd odmietol

vykonať, pretože k zraneniam poškodeného a mechanizmu ich vzniku už bol vypočutý znalec obžaloby
MUDr. Popelka. Uvedenou argumentáciu súdu prvého stupňa prakticky dochádza k odobratiu možnosti
obhajoby brániť sa a rozporovať závery znaleckého dokazovania obžaloby.

Súd môže samozrejme dôjsť k záveru o tom, že znalecký posudok predložený stranou sa týka okolnosti

nepodstatnej pre rozhodnutie alebo jeho závery zapadajú do doteraz vykonaného dokazovania a v tom
prípade môže odmietnuť vykonať takýto dôkaz podľa § 272 ods. 3 TP. K hodnoteniu znaleckých
posudkov a odborného vyjadrenia predložených obhajobou z týchto hľadísk však nedošlo a preto
odmietnutie vykonania týchto dôkazov iba z dôvodu, že súd prvého stupňa považoval skutkový stav
zistenýnazákladeznaleckéhoskúmaniaobžalobyzapreukázaný,predstavujezávažnéporušeniepráva

na obhajobu.Uvedené pochybenia okresného súdu predstavujú dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku podľa §
321 ods. 1 písm. a) TP, pričom pre možnosť iných skutkových záverov vracia vec súdu prvého stupňa
na nové konanie a rozhodnutie.

Zvyšné odvolacie námietky vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné, prípadne podmienené
vyhodnotením navrhovaného dokazovania.

Otázkou posudzovania konania obžalovaného ako nutnej obrany sa zaoberal už prvostupňový súd

na str. 17 a 18 napadnutého rozsudku, pričom s jeho závermi v prípade preukázania, že ku skutku
došlo spôsobom uvedeným v skutkovej vete, sa odvolací súd stotožňuje. Jednou z podmienok nutnej
obrany je, že obrana nesmie byť celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a
času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu. Zo strany obžalovaného
išlo o bezprostrednú reakciu na sotenie od poškodeného, ktorému predchádzali vulgarizmy. Miesto
a čas útoku boli všedné a nemali vplyv na konanie žiadnej zo strán. Obžalovaný bol v konaní

konštantne opisovaný ako športovej postavy, boxer, a poškodený ako štíhlej postavy. Obžalovaný bol
v skupine ďalších dvoch mužov, poškodený v skupine s jedným ďalším mužom. Za týchto okolností
možno reakciu obžalovaného pozostávajúcu z úderu do oblasti hlavy za jednoznačne neprimeranú
soteniu a vulgarizmom. Obžalovaným tvrdená obava z gradácie útoku nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, keďže obžalovaný a poškodený nemajú históriu vzájomného fyzického násilia, poškodený

nemal zbraň, ani neboli preukázané iné okolnosti, ktoré by takúto obavu odôvodňovali. Slovné útoky
poškodeného nespočívali vo vyhrážaní sa, na základe ktorého by mohol obžalovaný nadobudnúť
dojem hroziaceho útoku, ale z urážania. Sotenie, vzhľadom na jeho nízku intenzitu, nemožno potom
považovať za podstatnú gradáciu vzniknutej situácie. Navyše obžalovaný opakovane uvádzal, že sa
mu poškodený javil značne pod vplyvom alkoholu, čo vzhľadom na účinky alkoholu na koordináciu

dáva v prípade potýčky značnú výhodu triezvemu obžalovanému. Pozornosti odvolacieho súdu neunikol
rozpor v podanom odvolaní obžalovaného, kde na jednej strane označuje útok poškodeného za gradáciu
predchádzajúcehoslovnéhoútoku,anadruhejstraneuvádza,žereagovalinštinktívnevzlomkusekundy
a bez možnosti sa na útok pripraviť, keď bol napadnutý na ulici. Buď sa teda obžalovaný cítil ohrozený
gradáciou útoku, alebo naň nebol pripravený a bol pre neho prekvapivý, no obe varianty nemôže nastať

zároveň.

Naopak v prípade preukázania, že k útoku došlo mäkkou časťou dlane, t. j. fackou, bez úmyslu
obžalovaného zasiahnuť poškodeného tvrdou časťou ruky, bude na zvážení súdu prvého stupňa, či
vzhľadom na preukázané okolnosti nenapĺňalo konanie obžalovaného znaky nutnej obrany, prípadne či

vôbec skutok napĺňa znaky niektorého trestného činu.

V podanom odvolaní je ako fakt uvedené, že poškodený bol pod vplyvom kokaínu, pričom toto tvrdenie
nevyplýva zo žiadneho vykonaného dôkazu. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že
úradný záznam, v ktorom sa to uvádza, nepredstavuje dôkaz v zmysle TP a tiež, že uvedené skutočnosť

je nepodstatná pre rozhodnutie. Podstatné pre rozhodnutie je správanie poškodeného, ku ktorému boli
vykonané výsluchy svedkov, pričom na tomto správaní, ako sa javilo navonok, nič nemenia látky v krvi
poškodeného, o ktorých i tak nemal obžalovaný v čase spáchania skutku žiadnu vedomosť.

Pokiaľ obhajoba v odvolaní poukazuje na rozpory znalca obžaloby MUDr. Popelku v mechanizme vzniku

zranenia poškodeného a má za to, že sa jedná o výrazné modifikácie skutkového deja, s týmto odvolací
súdnesúhlasí.Prvostupňovýsúdsavyhodnoteniuznaleckéhoskúmaniavenovalnastr.18napadnutého
rozhodnutia a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje. Znalec nie je povinný dávať definitívne
a autoritatívne odpovede na položené otázky, ktoré s ohľadom na súčasný stupeň vedeckého poznania
ani nemusí byť objektívne možné zodpovedať jednoznačne. Znalec MUDr. Popelka síce jednoznačne

neuviedol aký tvar mala ruka obžalovaného v čase úderu ani ktorou časťou ruky bol úder vykonaný,
ale uviedol viaceré varianty, ktorými k zraneniu mohlo dôjsť, a tiež jednoznačne vylúčil spôsoby, ktorými
kzraneniudôjsťnemohlo,medzinimiajotvorenoudlaňou.Zatejtosituáciebybolochybnékonštatovanie
o spôsobení zranení fackou, ako uvádza v odvolaní obhajoba, a ktorú znalec obžaloby jednoznačne
vylúčil.

Čo sa týka posúdenia ublíženia na zdraví ako ťažkej ujmy na zdraví, zo znaleckého posudku MUDr.
Popelku vyplýva, že poškodený po dobu 6 týždňov pre medzičeľustnú fixáciu mohol požívať len tekutú
stravu a bol obmedzený v rozprávaní a v hygiene úst. Obmedzenie v rozprávaní ako i prijímanie tekutejstravy považuje aj odvolací súd za skutočnosti závažne ovplyvňujúce obvyklý spôsob život, keďže ako
rozprávanie, tak i príjem tuhej stravy, sú esenciálne činnosti pre vedenie obvyklého spôsobu života.
Obmedzenie v rozprávaní závažne zasahuje do bežných sociálnych, rodinných i pracovných činností,

keďže sťažuje medziľudskú komunikáciu. Obmedzenie v prijímaní tuhej stravy má podstatný vplyv
na výživu človeka a možnosti jeho stravovania. Okresný súd preto postupoval správne, keď takéto
zranenia vyhodnotil ako poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas v zmysle § 123 ods. 3 písm. i), ods. 4 TZ. Na
uvedenénemávplyv,akpoškodenýmoholvykonávaťdomáceprácealebopracovaťakomanažér,keďže
sa nejedná o jediné zložky obvyklého spôsobu života, ale sú aj dôležitejšie, ako spomenuté jedenie

a rozprávanie. Rovnako poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas nevylučuje ani dovolenka poškodeného
v zahraničí, keďže sa nejedná o činnosť, ktorá si vyžaduje rozprávanie bez obmedzenia či príjem tuhej
stravy.

Z rovnakých dôvodov ako prečin ublíženia na zdraví napadol obžalovaný aj výrok o uznaní viny pre
trestný čin výtržníctva. Pre posúdenie spáchania tohto trestného činu bude tiež podstatné ustálenie

skutkového stavu po vysporiadaní sa s návrhmi obhajoby na doplnenie dokazovania.

Úlohou okresného súdu po vrátení veci bude opätovne vyhodnotiť návrhy obžalovaného na vykonanie
dokazovania v časti znaleckých posudkov MUDr. Kónyu č. 125/2021 a č. 158/2024, ako i vyhlásenia D.
D. F., a ak má za to, že obsahujú skutočnosti, ktoré môžu viesť k zmene zisteného skutkového stavu,

tieto vykonať zákonným spôsobom. Zároveň bude musieť rozhodnúť o ostatných návrhoch na doplnenie
dokazovania uvedených v odvolaní obžalovaného, o ktorých zatiaľ nerozhodol na hlavnom pojednávaní.

Krajský súd pripomína, že ak znalecký posudok obstarala strana v zmysle § 119 ods. 3 TP a súd
vykonanie takého dôkazu neodmietol, postupuje sa pri vykonávaní dôkazu na hlavnom pojednávaní

alebo verejnom zasadnutí odvolacieho súdu podľa § 268 TP pri súčasnom použití § 144 TP. Súd je
teda povinný predvolať znalca na výsluch na hlavné pojednávanie a pred výsluchom ho poučiť v zmysle
§ 144 ods. 2 TP.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil v celom rozsahu

(podľa § 321 ods. 1 písm. a/ TP) a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Uznesenie bolo vo všetkých výrokoch prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.