Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. marec 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoCsp/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324200081
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2324200081.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudkýň:

JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Monika Vozárová, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou: Remedium Legal, s.r.o., so
sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739 proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom A.
XXX, o zaplatenie 6.973,19 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Galanta č. k. 22Csp/4/2024-155 zo dňa 18. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. v časti 299,83 eur a III. p o
t v r d z u j e.

II. Žalovanej n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
sumu 6.957,19 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6.142,24 eur od 7.7.2023
do zaplatenia, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, II. výrokom žalobu vo zvyšnej časti
zamietol, III. výrokom priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 91,32 %.

2. Právne rozhodnutie prvoinštančný súd odôvodnil aplikáciou § 52 ods. 1 a 2, § 524 ods. 1, 2, § 121

ods. 3, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinného v čase uzavretia zmluvy
(ďalej aj „Občiansky zákonník“), § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka,
s poukazom aj na procesné ustanovenia § 151 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“).

3. Prvoinštančný súd v napadnutom rozsahu dôvodil, že žalobca si uplatnil i nárok na náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky titulom vykonaného úkonu právnej služby - predžalobnej výzvy -
v celkovej výške 299,83 eur (pozostávajúce z jedného úkonu právnej služby po 284,81 eur s DPH a
režijného paušálu 15,02 eur s DPH). V súvislosti s týmto nárokom síce predložil listinu - pokus o zmier
vyhotovenú právnym zástupcom žalobcu, avšak nepreukázal zaplatenie uplatnenej sumy na náhradu
299,83 eur, a teda vynaloženie takých nákladov s tým, že žaloba bola podaná na okresnom súde, nie

v tzv. upomínacom konaní, kde je podmienkou pre podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu.
S poukazom na uvedené žalobu v tejto časti zamietol.4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 91,32 %. Vychádzal z
toho, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 7.273,02 eur, pričom úspešný bol čo

do zaplatenia istiny 6.957,19 eur, teda jeho hrubý úspech predstavuje 95,66 % a úspech žalovanej 4,34
%. Z uvedeného vyplýva, že čistý úspech žalobcu predstavuje 91,32 % (95,66 % - 4,34 %). O výške
náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá vyšší súdny úradník.

5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca výlučne proti II. výroku v časti 299,83 eur a III.
výroku, pričom navrhol v napadnutom rozsahu zmenu vyhovením žalobe a priznaním nároku na
náhradu trov konania, resp. zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie s poukazom na § 365 ods. 1 písm. b), h) CSP. Argumentoval, že žalobca preukázal, že
úkon (predžalobná výzva) vykonal, a teda je zrejmé, že svojmu právnemu zástupcovi je za tento úkon
povinný zaplatiť. Výšku nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vypočítal v súlade s vyhláškou

č. 655/2004 Z. z. Náklad za predžalobnú výzvu žalobcovi vznikol následkom toho, že žalovaný si
neplnil voči žalobcovi a predtým voči právnemu predchodcovi žalobcu svoju povinnosť uhradiť svoj
dlh a žalobca sa túto situáciu snažil vyriešiť najprv mimosúdnou cestou – zaslaním kvalifikovanej
predžalobnej výzvy žalovanému. Účelom výzvy bolo vyhnúť sa súdnemu konaniu, čo bolo nakoniec
nepochybne aj v prospech žalovaného. Poukázal na odbornú literatúru – Števček M. a kol. Občiansky

zákonník I. § 1-450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, ISBN 978-80-7400-770-5, podľa
ktorej: „Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú spravidla trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením
pohľadávky, a to aj v predsúdnom štádiu.“, ako aj rozhodnutia vyšších súdnych autorít, aj na aktuálnu
rozhodovaciu prax okresných súdov, príkladmi uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. 3M Obdo 2/2010, 9.6.2010, uznesenie Krajského súd v Bratislave sp. zn. 3Cob/40/2023, uznesenie

Okresného súdu Košice II sp. zn. 35Csp/51/2021 z 30.03.2023, uznesenie Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 24Co/33/2021 z 26.01.2022, uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 11CoCsp/9/2020
z 7.7.2020, uznesenia Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 11Csp/140/2020 z 21.7.2022,
uznesenie Okresného súdu Michalovce sp. zn. 5Csp/59/2022 z 26.7.2022, uznesenia Okresného súdu
Žiar nad Hronom sp. zn. 9Csp/10/2022 z 26.7.2022, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.

11CoCsp/5/2024 z 23.4.2024. V žalobe uplatnený nárok žalobca zdôvodnil poukazom na § 121 ods. 3
Občianskeho zákonníka v spojení s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb a zároveň tento nárok podkladmi priloženými k žalobe náležite
preukázal (pokus o zmier spolu s podacím hárkom). Žalobca splnil aj svoju povinnosť uviesť rozhodné
skutočnosti, ktoré umožnili súdu, aby uplatnený nárok správne právne kvalifikoval, čo okresný súd

neurobil. Poukázal na nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko odôvodnenie okresného
súdujevovzťahukvykonanýmdôkazomnedostatočné,keďžeokresnýsúdsanedostatočnevysporiadal
s tvrdeniami žalobcu v samotnej žalobe, ktoré boli preukázané dôkazmi o zaslaní pokusu o zmier, a tak
sa vôbec nevysporiadal so vznikom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (poukaz na uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1ObdoV/10/2012, sp. zn. 4Cdo 90/2013).

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase ich podaní
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a

§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§
380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku

bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§
219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto postupom podľa § 387
CSP rozsudok v napadnutom II. výroku v časti 299,83 eur aj v III. výroku (o náhrade trov konania) ako
vecne správny potvrdil.

7. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 6.973,19
eur (istina úveru 6.142,24 eur, riadny úrok 814,95 eur, poplatky 16,- eur) spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 6.142,24 eur od 7.7.2023 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením
pohľadávky vo výške 299,83 eur.8. Výrok I., ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť sumu 6.957,19 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6.142,24 eur od 7.7.2023 do zaplatenia, ani (zamietajúci) II.

výrok v časti sumy 16,- eur (poplatok), neboli napadnuté odvolaním strán, preto nadobudli právoplatnosť.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak II. výrokom zamietol žalobu v sume 299,83
eur (náklady spojení s uplatňovaním pohľadávky), III. výrokom priznal žalobcovi nárok na náhradu trov

konania voči žalovanej v rozsahu 91,32 %.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si už v podanej žalobe uplatnil voči žalovanej okrem zaplatenia
istiny 6.973,19 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 6.142,24 eur od 7.7.2023 do zaplatenia, aj
náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 399,83 eur, ktoré spočívajú z odmeny za jeden úkon
právnej služby - predžalobnej výzvy v sume 284,81 s DPH a režijného paušálu 15,02 eur s DPH (za rok

2023). Ako dôkaz k tomuto nároku žalobca predložil výlučne listinu Pokus o zmier zo dňa 10.11.2023
vyhotovený právnym zastúpením žalobcu (čl. 12 spisu), z ktorej vyplýva, že bola adresovaná žalovanej.

11. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien.
Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore, a jednak bremeno tieto

skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania v sporovom
konaní je ustanovenie § 132 ods. 1 CSP v spojení s § 185 a nasl. CSP. Uvedené ustanovenia stanovujú
dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva
pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné
na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré

bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky
postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných
dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany.
Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je
určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané

je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

12. Prvoinštančný súd v odôvodnení preskúmavaného rozsudku (odsek 27) nepopiera právny dôvod
nároku žalobcu na zaplatenie tejto časti príslušenstva danej pohľadávky a to nákladov spojených s
jej uplatnením (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka), avšak poukazuje na to, že nárok na náhradu

týchto nákladov nemohol žalobcovi priznať, keďže žalobca nepreukázal zaplatenie danej sumy a teda
vynaloženie takýchto nákladov, iba podporne okresný súd poukazuje na to, že predžalobná výzva na
rozdiel od upomínacieho konania, nie je v danom prípade podmienkou pre podanie návrhu na vydanie
platobného rozkazu. Prvoinštančný súd v odôvodnení preskúmavaného rozsudku (odsek 27) teda nijako
nepopiera závery súdov v žalobcom poukázaných rozhodnutiach o tom, že medzi náklady spojené s

uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka patria i náklady na predžalobnú
výzvu, a preto poukaz odvolateľa na predmetné súdne rozhodnutia je nenáležitý. Z daného odôvodnenia
vyplýva, že dôvodom pre zamietnutie žaloby v tomto rozsahu napadnutým výrokom II. preskúmavaného
rozsudku bolo nepreukázanie vynaloženia týchto nákladov žalobcom. Žalobca pritom ani v žalobe,
ani v priebehu prvoinštančného konania, ani v podanom odvolaní netvrdí, ani ničím nepreukazuje, že

predmetná suma 299,83 eur bola žalobcom jeho právnemu zástupcovi zaplatená a teda, že predmetný
náklad aj reálne vynaložil. Pre priznanie tohto nároku nemôže postačovať preukázanie teoretických,
resp.právnychpredpokladovprevzniktohtonároku.Podmienkoupriznanianárokunanáhradunákladov
spojených s uplatnením pohľadávky je preukázanie ich vynaloženia - zaplatenia žalobcom, čo sa v
danom prípade, ako to správne ustálil aj prvoinštančný súd, nestalo. Žalobca teda v tomto rozsahu

neuniesol svoje dôkazné bremeno. Predmetné náklady vynaložené v predsúdnom štádiu spojené s
uplatnením danej pohľadávky v podobe odmeny za úkon právnej služby vykonaný pred začatím daného
konania (ktoré neboli uplatnené ako trovy tohto konania) bolo nevyhnutné v konaní preukázať.

13. Zo žiadneho ustanovenia Civilného sporového poriadku nie je možné vyvodiť, že by súd v ďalšom

konaní po zrušení platobného rozkazu, bol akokoľvek viazaný právnym názorom, ktorý ho viedol k
vydaniu platobného rozkazu. Svoj právny názor môže v priebehu ďalšieho konania zmeniť, a to i vtedy,
ak vo veci následne rozhodne bez nariadenia pojednávania. Prvoinštančný súd v preskúmavanom
rozsudku neustálil nedôvodnosť žalobou uplatneného nároku na zaplatenie nákladov spojených suplatnením pohľadávky vo výške 299,83 eur, avšak skonštatoval, že žalobca vynaloženie týchto
nákladovničímnepreukázalateda,ženeuniesolsvojedôkaznébremeno,vdôsledkučohojehonávrhuv
tomtorozsahunebolomožnévyhovieť.Žalobcavprvoinštančomkonaníanineuplatnilskutkovétvrdenie,

že sumu 299,83 eur svojmu právnemu zástupcovi zaplatil, resp. že tento náklad reálne vynaložil a preto
ani neprichádzalo do úvahy popretie tohto skutkového tvrdenia protistranou, v dôsledku čoho nemožno
hovoriť o skutkovom tvrdení, ktoré by sa v dôsledku nepopretia malo považovať za nesporné (§ 150 a §
151 CSP). Ustanovenie čl. 2 ods. 2 CSP definuje právnu istotu ako stav, v ktorom každý môže legitímne
očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych

autorít, resp. spravodlivo a nie ako stav, kedy je súd viazaný svojim právnym názorom prejaveným v
začiatku resp. v priebehu súdneho konania. Súd je viazaný až vyhláseným rozsudkom (§ 219 ods. 4
CSP).Spoukazomnavyššieuvedenépotomniesúsplnenépodmienky,abypreskúmavanérozhodnutie
v napadnutej časti bolo definované ako prekvapivé, nepreskúmateľné, či v rozpore s princípom právnej
istoty, ako to namieta odvolateľ.

14. Odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MObdo/2/2010 zo dňa
9.6.2010 (uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR pod č. 7/2010), podľa
ktorého príslušenstvom pohľadávky sú aj vynaložené náklady na odmenu za právnu službu poskytnutú
mimo súdneho konania v súvislosti s uplatnením pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú najmä trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením

pohľadávky, a to aj v predsúdnom štádiu, pričom sa jedná najmä o náklady, ktoré priamo súvisia
s uplatnením pohľadávky. Tieto náklady sa musia týkať splatnej pohľadávky a musia byť účelne
vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný
od trov konania. Tieto náklady na vymáhanie musia zodpovedať aj princípom transparentnosti a
proporcionality, pokiaľ ide o daný dlh. Od uvedených záverov sa okresný súd v súvislosti s právnym

posúdením nároku žalobcu na zaplatenie sumy 299,83 eur (podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka)
neodklonil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní neuviedol (ani nepripojil) žiadne
ďalšie rozhodnutie, ktoré by spadalo pod okruh rozhodnutí definovaných v rozhodnutí R 71/2018, pričom
ním označené rozhodnutia (krajských a okresných súdov) sa týkali situácie, keď predžalobná výzva bola
podmienkou pre podania návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní.

15. Po vyčerpaní relevantnej odvolacej argumentácie žalobcu, s poukazom na vyššie uvedené
zdôvodnenie, odvolací súd dospel k záveru, že ani jeden z odvolacích dôvodov uplatnených žalobcom
nebol naplnený. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý II. výrok v rozsahu 299,83 eur rozsudku
súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 CSP ako vecne správny potvrdil, a to vrátane III výroku o

trovách konania, kde súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP.

16. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnej žalovanej vznikol zásadne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle § 262
ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto

rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle §
262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bola žalovaná v odvolacom konaní nečinná, náhradu

trov konania si neuplatnila, ani nevyčíslila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní
nevznikli.

18.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu

jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli.

19. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona
(analogialegisalebojuris).OdvolacísúdpretospoužitímZákladnýchprincípovčl.4ods.2CSPaplikoval
na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov

žalovanej rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom
z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v
konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutiepostupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu
trovkonaniaanáslednesúdomprvejinštancieovýškenáhradytrovkonania,zasituácie,keďoprávnenej
strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou

hospodárnosti civilného súdneho sporu.

20. Na základe uvedeného odvolací súd žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalobcovi nepriznal.

21.Ipodľaužkonštantnejjudikatúrytaknárodných,akoajnadnárodnýchsúdovsúdnemusídaťodpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkmi konania (akt. stranami), ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania (akt. strany), ktorý
ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov

konania (akt. strán) (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a
podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej
inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

22. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní

sporovej strany, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jej práv. Odvolací súd v tejto
súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/218/2010, podľa
ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť
v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí

právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na
to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

23. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP) Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta
a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.(§ 160 ods. 2 CSP)

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)