Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. február 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B5-12Csp/98/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1522204827
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Herich

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1522204827.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, sudcom Mgr. Vladimírom Herichom v sporovej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpeným URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska
kancelária, so sídlom Červeňova 15, 811 03 Bratislava, IČO: 47 244 895, proti žalovanému: PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, o zaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 250,- Eur, a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% z priznanej sumy. O
výške trov rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, ktoré vydá vyšší súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.07.2022 a naposledy zmenenou podaním zo dňa
14.09.2023, sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia
vo výške 1.912,52 Eur a úroku z omeškania 5% ročne z istiny od dňa nasledujúceho po dni doručenia

žaloby žalovanému zo strany súdu až do zaplatenia.
Podanú žalobu odôvodnil tým, že dňa 21.08.2014 uzatvoril žalobca so žalovaným Zmluvu
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 750 Eur, splátky
boli stanovené na sumu 36,98 Eur po dobu 24 mesiacov, celková čiastka, ktorú mal žalobca zaplatiť
bola 912,52 Eur. V ten istý deň bola žalobcovi nanútená i dohoda o poskytovaní služieb s povinnosťou
uhradiť za služby odplatu 2,71% mesačne zo schváleného úveru. Súčasťou predmetnej zmluvy
bola aj žalobcom namietaná neprijateľná zmluvná podmienka. V zmluve bola ďalej zle uvedená

celková čiastka úveru, prostredníctvom klamlivého výpočtu RPMN a absencie náležitostí podľa zákona
o spotrebiteľských úveroch. Žalobca sa domáhal žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava V dňa
27.03.2017 o určenie, že revolvingová zmluva je bezúročná a bezpoplatkov, o určenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky a o zaplatenie 634,12 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia. Konanie bolo
vedené pod sp.zn.: 14Csp/89/2017-162. Okresný súd Bratislava V dňa 21.06.2018 vydal rozsudok
č.k.: 14Csp/89/2017-162, ktorým určil zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX za bezúročnú
a bezpoplatkov vzhľadom na neprijateľnú zmluvnú podmienku a zároveň žalovanému uložil povinnosť

zaplatiť žalobcovi sumu 634,12 Eur s príslušenstvom.
Po podanom odvolaní zo strany žalovaného rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k.:
3CoCsp/13/2020-276, zo dňa 30.09.2021 tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil vo výroku
o zaplatenie povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 634,12 Eur s príslušenstvom. V časti, ktorým súd určil žezmluvná podmienka uvedená v zmluve je neprijateľnou podmienkou a vo výroku o náhrade trov konania,
vec zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Rozsudkom krajského súdu tak bola potvrdená bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy. Rozhodnutiami

bolo potvrdene´, že žalovaný porušil niekoľko ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch a upravil
v zmluve neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobca svoj nárok odvodzuje od § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z.z. Citované ustanovenie nevyžaduje privodenie akejkoľvek ujmy spotrebiteľovi. Jediná
podmienka je úspech v súdnom konaní týkajúcom sa porušenia práva alebo povinnosti zákona. Takéto
právo je potom priznané ex lege a súd by sa mal obmedziť iba na určenie konkrétnej výšky, ktorá

bude spotrebiteľovi priznaná. Výška je na voľnej úvahe súdu. Súd prihliadne na závažnosť a intenzitu
protiprávneho konania a jeho vplyv.
Čo sa týka výšky primeraného zadosťučinenia, súdne konania so žalovaným viedli k následkom
v podobe zvýšeného dlhodobého stresu a minutého času žalobcu. Zadosťučinenie bude mať značné
následky aj pro futuro voči žalovanému, resp. iným dodávateľom s cieľom zamedziť ďalšiemu
identickému konaniu. Uplatnená suma 1.000 Eur zodpovedá emocionálnej ako aj nemajetkovej ujme

vyjadrenej v peniazoch, ktorá vznikla v dôsledku konania žalovaného. Samotná skutočnosť, že žalobca
ako spotrebiteľ bol odkázaný podať žalobu voči žalovanému vplývala na žalobcu nepriaznivo po
psychickej stránke a rodinné pretrvávajúce problémy. Od momentu doručenia rovnopisu žaloby na
súd sa spotrebiteľovi zhoršilo životné obdobie a začali dni plné stresu a nepokoja. Spotrebiteľ sa
nevedel vyrovnať so skutočnosťou prebiehajúceho súdneho sporu. Finančná kompenzácia zohľadňuje

spôsobené útrapy žalobcovi ako spotrebiteľovi. Aj podané odvolanie zo strany žalovaného spôsobilo,
že sa spor predĺžil. Keďže žalovaný je veľká a silná banka so stabilným postavením na trhu, spotrebiteľ
to vnímal ako značnú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach. Miera neistoty a psychickej
záťaže bola subjektívne vyvolaná aj tou skutočnosťou, že počas súdnych konaní sa žalobca oboznámil
z médií a verejne prístupných zdrojov s tým, že žalovaný je nechválne známa svojimi nekalými a často

úžerníckymi praktikami. Keďže žalobca uviedol právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bolo deklarované
porušenie povinnosti žalovaného ako dodávateľa vyplývajúcej zo zákona o spotrebiteľských úveroch,
splnil si tým jedinú povinnosť podľa zákona o ochrane spotrebiteľa a tým mu vznikol nárok na primerané
finančné zadosťučinenie.
Žalobca pri výpočte prihliadal na všetky okolnosti konania, ako jeho dĺžku, emocionálnu ujmu, existenciu

bezdôvodného obohatenia žalovaného (ktorej dôvodnú primeranú satisfakciu považuje vo výške 500
Eur) a uznania neplatnosti neprijateľnej podmienky, ktorú žalovaný opakovane používal i napriek
rozhodnutiam v jeho neprospech v minulosti, kde za adekvátnu náhradu vzhľadom na nepoučiteľnosť
a opakovateľnosť považuje sumu 500 Eur, teda dokopy 1.000 Eur.
V podaní doručenom súdu dňa 05.09.2022 žalobca rozšíril svoj žalobný návrh, kde k uplatňovanej

náhrade 1.000 Eur žiadal priznať tiež sumu 912,52 Eur. Keďže bola medzi žalobcom a žalovaným
uzatvorená zmluva o úvere vo výške 750 Eur, splatná po dobu 24 mesiacov v splátkach 36,98 Eur.
Celková čiastka splatená zo strany žalobcu mala byť vo výške 912,52 Eur. Následne bola žalobcovi
nanútená i dohoda o poskytovaní služieb, čím žalovaný umelo znížil výšku RPMN, ktorá tuto sumu za
službu nezapočítavala. Preto si žalobca uplatnil celkovo čiastku 1.912,52 Eur. Žalobca požaduje zaplatiť

výšku revidovaného úveru stanovenej v zmluve, pretože prišlo k následnej manipulácií celkovej ceny
zaplatenej za revidovaný úver.
V podaní doručenom súdu dňa 14.09.2023 žalobca podanú žalobu zmenil ohľadne uplatneného úroku
z omeškania tak, že si tento uplatnil vo výške 5% z uplatnenej istiny od dňa nasledujúceho po dni
doručenia žaloby žalovanému zo strany súdu až do zaplatenia.

2. Dňa 23.01.2023 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe. Žalovaný uviedol,
že vznáša námietku premlčania nároku. Pre uplatnenie nároku na primerané zadosťučinenie nie je
nutné aby mu predchádzalo iné súdne konanie alebo sporu. Žalobca mohol nárok uplatniť už pri podaní
žaloby v konaní vedenom pod sp.zn.: 14Csp/89/2017. Žalovaný poukazuje na rozhodnutie NSSR sp.zn.:

6Cdo/127/2017. V danej veci NSSR bola položení dovolacia otázka o tom, či na uplatnenie finančného
zadosťučinenia musí najskôr prebehnúť a právoplatne skončiť konanie, pričom najvyšší súd uviedol,
že zákon to nevyžaduje. Čiže bez akýchkoľvek racionálnych pochybností mohla byť žaloba podaná
v deň podania žaloby, o ktorej bolo vedené konanie pred Okresným súdom Bratislava V pod sp.zn.:
14Csp/89/2017.

Žalovaný popiera tvrdenia žalobcu o emocionálnej a psychickej ujme. V konaní 14Csp/89/2017 žalobca
netvrdil a nepredložil žiadny dôkaz o psychických problémoch spojených s jeho vedením. Nepredložil
žiadny lekársky posudok alebo lekársku správu, ktoré by malo uvedené preukazovať. O nevierohodnosti
svedčí aj to, že žalobca podal napriek útrapám ďalšiu žalobu. Požadovaná suma zo strany žalobcu jezjavne neprimeraná a netvrdí ani nepreukazuje také okolnosti, ktoré by ju definovali ako primeranú a ako
zadosťučinenie. Posúdenie výšky finančného zadosťučinenia nie je možné na základe voľnej úvahy.
Takýto postup neumožňuje ani CSP. K uplatneným úrokom z omeškania uvádza, že povinnosť platenia

primeraného finančného zadosťučinenia môže vzniknúť až rozhodnutím súdu a preto sa takýto nárok
nemôže priznať s úrokmi z omeškania.

3. V ďalšom vyjadrení doručenom súdu 30.01.2023 žalobca poukazuje, že nemožno aplikovať
rozhodnutie NSSR vo veci sp.zn.: 6Cdo/127/2017 pokiaľ ide o otázku premlčania. Štvrtá dovolacia

otázka v danej veci poukazovala na to a vychádzala z toho, že predmetný spor by nemal byť sporom
zo spotrebiteľskej zmluvy. Žalovaný si preformuloval závery Najvyššieho súdu. Predmetom dovolacieho
konania v tejto veci nebola otázka, či musí priznaniu primeraného finančného zadosťučinenia
predchádzať právoplatné rozhodnutie. K tomuto sa Najvyšší súd konkrétne nevyjadroval, keďže to
nebolo predmetom dovolacieho ani odvolacieho konania a nie je celkom jasné ako žalovaný uvedené
z tohto rozhodnutia vyvodil. Samotné rozhodnutie hovorí, že „Okrem toho právoplatný rozsudok,

ktorým súd vo výroku určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky, nebude len vnútornou satisfakciou pre
spotrebiteľa, ale sa ním zároveň vytvára zákonný predpoklad pre uplatnenie sankcie voči dodávateľovi
za to, že porušil svoju zákonnú povinnosť a to v podobe práva spotrebiteľa na primerané finančné
zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.“ Nesprávne vyvodená argumentácia
žalovaného nebola predmetom dovolacieho ani odvolacieho konania a preto nie je možné vyvodiť

závery, ako vyvodil žalovaný. K úspešnému uplatneniu porušenia práva dôjde až právoplatným
rozhodnutím súdu vydaným vo veci samej, pričom žalobca poukazuje na viaceré rozhodnutia krajských
súdov SR. Už zo samotného znenia zákonného ustanovenia je zrejmé, že podmienkou je úspešné
uplatnenie práva, ktoré nenastáva úkonom ako je podanie žaloby na súd alebo deň nasledujúci po dni,
kedy bol vyhlásený rozsudok. Námietka premlčania je tak nedôvodná.

Pokiaľ ide o emocionálnu a psychickú ujmu žalobcu, žalobca uvádza, že predmetné súdne konanie ako
také malo na neho taký vplyv a následky aké uviedol v žalobe. Už len zo samotnej podstaty súdneho
konanie je nepochybné, že toto značne zasahuje do psychickej sféry jednotlivca, keďže dochádza
k právnej neistote a predovšetkým psychickému vypätiu z prebiehajúceho súdneho sporu, pričom toto
v danom spore platí o to viac, keďže žalobca bol v postavení fyzickej osoby – spotrebiteľa proti právnickej

osobe – banke. Žalobca sa žalobou chránil a domáhal svojich práv. O nevieryhodnosti nemôže za
žiadnych okolností v právnom štáte svedčiť skutočnosť, že aj napriek psychickým útrapám spôsobených
súdnym konaním sa rozhodol žalobca opätovne v dobrej viere obrátiť na súd. Na žalobcovi neleží
dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní spôsobenej ujmy spotrebiteľovi.
Ak žalobca poukazuje na CSP a uvádza, že posúdenie výšky finančného zadosťučinenia nie je možné

na základe voľnej úvahy, žalobca uvádza, že CSP je predpisom procesným, z ktorého nemožno vyvodiť
výšku primeraného finančného zadosťučinenia, náhrady škody a podobných nárokov. Tie možno vyvodiť
len z hmotného práva. Že daný nárok má súd posudzovať na základe úvahy vyplýva aj z judikatúry, na
ktorú žalobca poukazuje.

4. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 04.09.2023 žalovaný doplnil, že žalobca neuviedol žiadny skutkový
ani právny dôvod na uplatnenie finančného zadosťučinenia v rozsahu sumy úveru 912,52 Eur, ďalej 500
Eur za bližšie nezdôvodnenú dĺžku a emocionálnu ujmu a 500 Eur za neprijateľnú podmienku. Žalobca
uvedené nijako neodôvodnil skutkovo a už len fakt, že sumu požaduje aj vo výške úveru potvrdzuje
popretie účelu zadosťučinenia ako takého. Ide o nárok imateriálnej, teda nemajetkovej povahy. Výšku

môžu určovať len skutočnosti, ktoré zodpovedajú takejto povahe zadosťučinenia.

5. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu 14.09.2023 uviedol, že žalobca už v žalobe aj ďalšom podaní
skutkovo a právne riadne odôvodnil výšku požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia,
pričom nárok podporil aj s poukazom na závery z rozhodovacej činnosti súdov. Porušenie konkrétnych

povinností žalovaného bolo právoplatne konštatované súdmi. Príslušný súd na rozhodovanie
o finančnom zadosťučinení by už nemal rozhodovať o priznaní či nepriznaní práva ale mal by sa
obmedziť na určenie konkrétnej výšky, ktorá bude spotrebiteľovi priznaná. Súd prihliada na závažnosť
a intenzitu protiprávneho konania, vplyv tohto konania, intenzitu trvania rozsahu nepriaznivých
následkov na subjektívny prístup oboch strán k protiprávnemu konaniu, pričom hlavným kritériom je

primeranosť. Spotrebiteľ nie je vôbec povinný odôvodňovať vzniknutú ujmu a stav právnej neistoty. Je
len logické a spravodlivé aby výška vychádzala z ujmy, ktorá hrozila žalobcovi v súvislosti so žalovaným
uplatňovaným nárokom na zaplatenie sumy. Zároveň má uvedené plniť satisfakčnú aj sankčnú funkciu.
Žalobca podrobne odôvodnil výšku zadosťučinenia 1.000 Eur a poukazuje na svoju argumentáciu.Výsledná suma 1.912,52 Eur zohľadňuje všetky kritéria. Je adekvátna k nekalému konaniu žalovaného,
ktorým spôsobil psychickú a emocionálnu ujmu žalobcovi, a ktoré navyše stále opakuje. Výška
primeraného zadosťučinenia by mala vychádzať z ujmy, ktorá hrozila žalobcovi v súvislosti so žalovaným

uplatňovaným nárokom. Súdy zhodne uvádzajú, že odradzujúco môže pôsobiť len hrozba straty
prevyšujúca nad 50% sumy, o ktorú chcel veriteľ spotrebiteľa protiprávne pripraviť. Žalobcom určená
suma nie je určená svojvoľne a je vyčíslená v súlade s rozhodovacou praxou súdnych autorít. Niet
žiadneho rozumného dôvodu, prečo by výška úveru 912,52 Eur nemala byť zohľadnená ako jedno
z kritérií pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia. Za nutné považuje uviesť, že súdy

v rozhodovacej praxi priznali primerané finančné zadosťučinenie vo výške, v akej bola uplatnená
v súvislosti s obohatením sa dodávateľa alebo v súvislosti so snahou dodávateľa bezdôvodne sa na
úkor spotrebiteľa obohatiť, ak si ju v takejto výške spotrebitelia uplatnia. Požadovaná suma zodpovedá
účelu tejto sankcie a satisfakcie zároveň.
Vo vzťahu k samotnému nároku na požadovaný úrok z omeškania uvádza, že primerané finančné
zadosťučinenie je peňažným záväzkom, v rámci ktorého žalobca vystupuje v postavení veriteľa

a žalovaný v postavení dlžníka, keďže mu vznikla povinnosť zadosťučinenie zaplatiť žalobcovi, čo
dodnes nespravil. Nárok žalobcovi vznikol už momentom právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie.
Keďže však žalobca žalovaného osobitne nevyzval na zaplatenie dlžnej sumy, má hmotnoprávne účinky
žiadosti veriteľa o plnenie aj doručenie žaloby súdom žalovanému. Preto požaduje úrok z omeškania
od tohto momentu.

6. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 29.02.2024, na ktoré predvolal obe
sporové strany. Žalovaný ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili. Svoju neúčasť
ospravedlnili v podaní doručenom súdu dňa 01.02.2024, pričom súhlasili s prejednaním veci v ich
neprítomnosti. Lehota na prípravu na pojednávanie bola zachovaná.

Právny zástupca žalobcu na danom pojednávaní uviedol, že sa pridržiava doterajších vyjadrení a nárok
považuje za dôvodný v celom rozsahu. Žalobca preukázal splnenie všetkých zákonných podmienok
na priznanie požadovanej sumy, pričom porušenie práva žalobcu bolo právoplatne konštatované
rozsudkami Okresného súdu Bratislava V ako aj Krajského súdu v Bratislave. Žalovaný svojim konaním
porušil niekoľko ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch a primerané finančné zadosťučinenie

má plniť satisfakčnú ako aj sankčnú úlohu. Argumentácia žalovaného nijako nespochybnila výšku
žalovaného nároku, keď žalovaný do konania ani nepredložil žiadny dôkaz.

7.Súdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímsalistinnýmidôkazmitvoriacimiobsahsúdnehospisu
a zistil nasledovné skutočnosti:

Dňa 30.09.2021 vyhlásil Krajský súd v Bratislave rozsudok č.k.: 3CoCsp/13/2020-276, ktorým na
odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k.: 14Csp/89/2017-162, rozhodol
tak, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť 634,12
Eur s príslušenstvom potvrdil. Vo výroku, ktorým určil, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve

o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 21.08.2014 –
„poplatok za poskytnutie úveru 25 eur“, je neprijateľnou podmienkou a vo výroku o nároku na náhradu
trov konania zrušil a vec vrátil v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V odôvodnení rozhodnutia Krajský súd v Bratislave konštatoval, že z odôvodnenia okresného súdu
vyplývalo, že prvostupňový súd posúdil, že uzatvorená zmluva medzi stranami sporu neobsahovala

všetky náležitosti a to podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., splátka 36,98 Eur nebola
rozčlenená na splátku istiny a úroku, ďalej že RPMN neobsahovalo odplatu platenú klientom 19,65 Eur
mesačne, preto bola určená nejasne, neurčito a nezrozumiteľne. V zmluve nebola stanovená konkrétna
výška istiny a ani konkrétna výška úroku platených žalobcom pre žalovaného podľa zmluvy. Absentuje
aj údaj o konečnej splatnosti úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f). Úver preto súd posúdil ako bezpoplatkový

a bezúročný. Žalovaný mal teda nárok na vrátenie istiny úveru 750 Eur a sumu uhradenú žalobcom nad
túto sumu, v čiastke 634,12 Eur musel vydať titulom bezdôvodného obohatenia.
Krajský súd v Bratislave sa v odôvodnení svojho rozhodnutia stotožnil s argumentáciou prvostupňového
súdu v tej časti, že zmluva neobsahovala náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010
Z.z., v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (21.08.2014), teda nie je v súlade so zákonom

určený termín konečnej splatnosti úveru a tiež v tom, že podľa § 9 ods. 2 písm. j) bola nesprávne
uvedená celková čiastka, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť, keď neobsahovala i náklady na doplnkovú
službu. V súvislosti s tým bola nesprávne uvedená aj RPMN. Uvedené bolo podkladom na posúdenie
úveru ako bezúročného a bezpoplatkov.Odvolací súd sa nestotožnil s odôvodnením súdu prvého stupňa pokiaľ išlo o určenie neprijateľnej
zmluvnej podmienky, nakoľko posúdil rozhodnutie súdu v tejto časti ako nedostatočne odôvodnené.
Z uvedeného dôvodu rozhodnutie v tejto časti zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie

a rozhodnutie.

Lustráciou súdnych systémov tunajšieho súdu sa súd oboznámil so stavom konania vedenom na
tunajšom súde pod sp.zn.: B5-14Csp/89/2017, ako aj s obsahom rozsudku tunajšieho súdu zo
dňa 15.10.2019, č.k.: B5-14Csp/89/2017-162, ktorým súd určil, že zmluvná podmienka uvedená

v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa
21.08.2014 – poplatok za poskytnutie úveru 25 eur, je neprijateľnou podmienkou. Súd ďalej uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 634,12 Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania a žalobcovi
priznal plný nárok na náhradu trov konania. Súd zistil, že v predmetnom konaní bol po rozhodnutí
odvolacieho súdu zo dňa 30.09.2021, vyhlásený dňa 12.01.2023 ďalší rozsudok prvostupňového súdu,
č.k.: B5-14Csp/89/2017-351, ktorým súd opätovne určil rovnakú zmluvnú podmienku za neprijateľnú

a žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania. V súčasnosti v danej veci prebieha odvolacie
konanie.PredmetomkonaniaB5-14Csp/89/2017-351zostalalenotázkaurčenianeprijateľnostizmluvnej
podmienky.

8. Súd nevykonal dokazovanie pripojením celého spisu prvostupňového súdu vo veci sp.zn.:

14Csp/89/2017 a celého spisu Krajského súdu v Bratislave, sp.zn.: 3CoCsp/13/2020, za účelom
vykonania všetkých dôkazov v nich, ako to navrhoval žalobca, ďalej súd tiež nevykonal dokazovanie
lustráciousúdnychkonaní5rokovdozadu,kdežalovanývystupujeakožalovanývobdobnýchkonaniach
ani vyžiadaním od Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie všetkých právoplatných
rozhodnutí, ktorých zistením bolo právoplatne konštatované porušenie neprijateľných podmienok, a to

v rovnakých alebo obdobných prípadoch, ako to navrhoval žalobca, nakoľko vykonanie týchto dôkazov
súd nepovažoval za relevantné pre ustálenie skutkového stavu v tejto veci a vykonanie týchto dôkazov
by bolo značne nehospodárne a neúčelné. Súd tiež nevykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, ktorý
navrhoval žalovaný, nakoľko skutkový stav bolo možné ustáliť na základe predložených listinných
dôkazov a žalovaný sa navyše vytýčeného pojednávania ani nezúčastnil a k tomu ešte aj súhlasil

s rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti, preto nebolo zrejmé, či žalovaný na tomto návrhu naďalej
trval.

9. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:

Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti porušeniu práv a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby
sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto

konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov
jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa
uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo

povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

10. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je z časti dôvodná
a preto jej z časti vyhovel.11. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 21.08.2014 zmluvu
o revolvingovom úvere č. 8500075682, na základe ktorej bol žalobcovi zo strany žalovaného poskytnutý

spotrebiteľský úver vo výške 750 Eur, ktorý mal splatiť v 24 mesačných splátkach vo výške 36,98 Eur,
pričom celková čiastka, ktorú mal žalovanému zaplatiť predstavovala sumu 912,52 Eur. Ďalej sporné
nebolo ani to, že Krajský súd v Bratislave vyhlásil dňa 30.09.2021 rozsudok, č.k.: 3CoCsp/13/2020-276,
v ktorom konštatoval závery také ako vyplynuli z vykonaného dokazovania konštatované vyššie,
z ktorých vyplýva, že v dôsledku porušenia zákona o spotrebiteľských úveroch zo strany žalovaného,

súdy konštatovali bezúročnosť a bezpoplatkovosť dojednaného úveru. Sporné medzi stranami tiež
nebolo, že v potvrdzujúcej časti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k.: 14Csp/89/2017-162,
nadobudol rozsudok krajského súdu právoplatnosť dňa 11.02.2022.

12. Sporné medzi stranami zostalo, či je nárok uplatnený zo strany žalobcu premlčaný a ak nie, či bola
výška žalobcom uplatneného nároku uplatnená v primeranom rozsahu.

13. Predpokladom vzniku nároku na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z.z. je iba úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej uvedeným
zákonom alebo osobitnými predpismi. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 30.06.2022 sp. zn. 7Cdo 92/2021, R 48/2022, ktoré bolo prijaté v súvislosti s primeranosťou

finančného zadosťučinenia spotrebiteľa, vyplýva, že vznik a preukazovanie ujmy by bolo nereálne a
nie je vyžadované zákonom, preto nie je ani možné od spotrebiteľa vyžadovať preukazovanie ujmy.
Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od
nárokunanáhraduškody(bezdôvodnéhoobohatenia),jedôkaznébremenonastranespotrebiteľaoveľa
ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti, alebo

majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla
nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, zákon neustanovuje žiadne kritériá, ktoré
by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je jeho primeranosť.
Existencia a rozsah prípadnej ujmy na strane spotrebiteľa pre vznik nároku na primerané finančné
zadosťučinenie preto nie je relevantná.

Ako správne žalobca poznamenával vo svojich vyjadreniach, a ako vyplýva aj z ustanovenia § 3
ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., podstatou a predmetom konania o priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia už nie je opätovné preskúmavanie základu nároku, teda toho, či došlo zo strany veriteľa
ako žalovaného skutočne k porušeniu práva spotrebiteľa. Súd je viazaný predchádzajúcim úspešným
uplatnením práva spotrebiteľa na súde a v tomto konaní sa obmedzí len na konštatovanie, či bol zo

strany žalobcu preukázaný úspech spotrebiteľa v súdnom konaní týkajúcom sa porušenia práva alebo
povinnosti ustanovenej v zákone o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi a že žalovaný
za takéto porušenie práva zodpovedá. Súd neskúma, či spotrebiteľovi vznikla škoda alebo nejaká iná
ujma. Na konštatovanie dôvodnosti daného nároku postačuje teda preukázanie, že k porušeniu práva
spotrebiteľa zo strany jeho veriteľa došlo a toto porušenie bolo úspešne uplatnené na súde. Súd v tomto

konaní už posudzuje len výšku primeraného finančného zadosťučinenia, zvažujúc všetky okolnosti
a súvislosti daného vzťahu medzi stranami.

14. Keďže žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, súd sa v prvom rade
musel vysporiadať s uvedenou námietkou. Žalovaný poukazoval, že pre uplatnenie nároku na primerané

zadosťučinenie nie je nutné aby mu predchádzalo iné súdne konanie alebo spor, preto si žalobca mohol
uplatniť tvrdený nárok už pri podaní žaloby v konaní vedenom pod sp.zn.: 14Csp/89/2017. Žalovaný
pritom poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.: 6Cdo/127/2017.
Podľa názoru súdu však rozhodnutie Najvyššieho súdu, na ktoré poukazoval žalovaný neposkytuje
výklad ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., v takom zmysle, ako ho prezentoval žalovaný.

Predmetom preskúmavania vo veci NSSR sp.zn.: 6Cdo/127/2017, bola o.i. otázka, či je možné priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia podľa §3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. bez toho, aby v
konaní bola preukázaná existencia a výška vzniknutej ujmy a bez toho, aby bol medzi stranami spor
zo spotrebiteľskej zmluvy. Najvyšší súd v tejto súvislosti síce konštatoval, že predmetné zákonné
ustanovenie nevyžaduje, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy, uvedené však nijako

nepopiera ani nevylučuje základný zákonný predpoklad, že nárok žalobcovi vzniká až úspešným
uplatnením porušenia práva alebo povinnosti na súde. Najvyšší súd SR sa vo svojom rozhodnutí nijako
nevyjadroval k otázke, ktorým momentom začína plynúť premlčacia doba pre spotrebiteľa v súvislosti
s uplatňovaním nároku podľa § 3 ods. 5 uvedeného zákona, resp. žiadnym spôsobom „neredefinoval“ani to, čo jasne vyplýva zo zákona č. 250/2007 Z.z., a síce, že nárok spotrebiteľa na primerané finančné
zadosťučinenie vzniká úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti na súde. Samotný
Najvyšší súd v predmetnom odôvodnení uviedol, cit.: „Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo

povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny
nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného
obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky
používanej v spotrebiteľskej zmluve“ (bod 18. odôvodnenia rozhodnutia NSSR sp.zn.: 6Cdo/127/2017).
Vzhľadom na uvedené je potrebné konštatovať, že závery žalovaného o začatí plynutia premlčacej doby

pre uplatnenie práva podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., boli svojvoľné a nemali žiadnu oporu
ani v uvádzanom rozhodnutí Najvyššieho súdu.
Preto ak rozsudok Krajského súdu sp.zn.: 3CoCsp/13/2020, od ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok,
nadobudol právoplatnosť dňa 11.02.2022, pričom tieto skutkové tvrdenia žalobcu žalovaný nijako
nespochybnil a žaloba v tejto veci bola zo strany žalobcu podaná na tunajšom súde dňa 29.07.2022,
nárok žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie nemohol byť vo všeobecnej trojročnej premlčacej

dobe, aplikovateľnej aj na tento prípad, voči žalovanému premlčaný.

15. Ako súd už uviedol vyššie, jediným predpokladom pre úspešné uplatnenie práva spotrebiteľa
na primerané finančné zadosťučinenie je, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva
alebo povinnosti ustanovenej právnymi predpismi. Predpokladom teda je aby súd judikoval v prospech

spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti. V danom prípade bolo nesporné,
že v prospech žalobcu bol judikovaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému
vo výške 634,12 Eur, nakoľko súdy dospeli k záveru, že uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere
medzi stranami sporu je v dôsledku porušenia právnych predpisov zo strany žalovaného bezúročná
a bezpoplatková.

Žalobca tak v konaní dostatočným spôsobom preukázal splnenie jediného predpokladu pre priznanie
nároku na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, keď bol v prospech neho judikovaný
nárok, pričom zodpovedným subjektom za uvedený stav bol žalovaný.

16. Súd tak musel stanoviť už len výšku finančného zadosťučinenia, pričom zákon v danom prípade

ustanovuje len požiadavku primeranosti jeho výšky. Jej stanovenie tak záleží na úvahe súdu, pričom
súd musí prihliadnuť na závažnosť a intenzitu protiprávneho konania, vplyv konania, dobu trvania
arozsahnásledkovanasubjektívnyprístupobochstránkprotiprávnemukonaniu.Účelzákonajeprinútiť
dodávateľov služieb dodržiavať právne predpisy na ochranu spotrebiteľov a vyhnúť sa v budúcnosti
nekalým obchodným praktikám

Žalobca v tejto súvislosti požadoval zaplatenie sumy 1.912,52 Eur. Uvedenú sumu odôvodňoval
emočnou ako aj psychickou ujmou, ktorú spôsobil žalovaný žalobcovi ako aj útrapami, ktoré žalobcovi
mali vzniknúť z dôvodov prebiehajúcich súdnych konaní. Zároveň poukazoval, že čiastka 912,52 Eur
bola suma, ktorú v zmysle zmluvy mal žalobca celkovo zaplatiť žalovanému.

17. V tejto súvislosti súd uvádza, že judikované porušenie práv spotrebiteľa a povinností veriteľa
objektívne nemohlo žalobcovi spôsobiť opísané následky.
Nezanedbateľnou skutočnosťou je tá, že hoci žalobca vystupoval v sporových konaniach so žalovaným
v postavení slabšej strany, vystupoval v nich v postavení žalobcu a teda to bol on, kto aktívne uplatňoval
a bránil svoje práva voči žalovanému. Nečelil tak neoprávnenému uplatňovaniu práv zo spotrebiteľskej

zmluvy zo strany žalovaného. Ťažko si predstaviť, že uplatňovanie vlastných práv zo spotrebiteľského
vzťahu na súde, v ktorých strana aktívne a z vlastnej iniciatívy vystupuje ako „dominus litis“, môže
žalobcovi spôsobiť psychické následky a rodinné problémy ako to opísal žalobca. Žalobca nijako
nepreukázal a ani len netvrdil, že by žalovaný voči nemu vystupoval šikanózne, uplatňujúc vyhrážky
ohľadne možných právnych následkov alebo iným eticky neprijateľným spôsobom z titulu „silnejšej

strany“, ktorý by bol objektívne spôsobilý vyvolať psychický vplyv na život spotrebiteľa. Ak žalovaný
porušil práva spotrebiteľa a svoje vlastné povinnosti tak, že následkom uvedeného bolo konštatovanie
uzatvorenej zmluvy ako bezúročnej a bezpoplatkovej, uvedená intenzita porušenia zákona ako aj
závažnosťtohtoporušeniazostranyveriteľaakoajobjektívnemožnývplyvtohtoporušenianamajetkovú
a osobnostnú sféru spotrebiteľa, berúc do úvahy aj výšku spotrebiteľského úveru 750 Eur, keď nebolo

preukázané ani to, že by sa voči spotrebiteľovi zo spotrebiteľského úveru viedla exekúcia, súdne
konanie, že by sa vykonávali zrážky zo mzdy alebo že by voči žalobcovi boli zo strany veriteľa neprávom
uplatňované iné prostriedky, ktoré by nepriaznivým spôsobom vplývali na život spotrebiteľa, potomnemôže takýto skutkový stav zodpovedať primeranému zadosťučineniu v tak zásadne vyššom rozsahu,
než v akom mal spotrebiteľ žalovanému zo spotrebiteľského úveru zaplatiť ako celkovú čiastku.

18. Z rozhodnutí súdov je zrejmé, že žalobcovi bol od žalovaného poskytnutý úver vo výške 750 Eur.
Rozhodnutia súdov o bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru nič nemenia na tej skutočnosti, že žalobca
čerpal poskytnutý úver a tento bol v rozsahu istiny povinný žalovanému vrátiť. Ak bol žalobca povinný
v zmysle rozhodnutia súdov žalovanému vrátiť len poskytnutú istinu, nárok na primerané finančné
zadosťučinenie, ktoré má zohľadňovať aj čiastku 912,52 Eur ako celkovú sumu z úveru, ktorú mal

žalobca zaplatiť, nemá žiadne opodstatnenie. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia ako je
koncipovaný v ustanovení § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., nemôže slúžiť na obohacovanie sa na
úkor veriteľov. Jeho účelom je dovŕšenie ochrany spotrebiteľa. Dovŕšenie ochrany predpokladá, že určitý
spôsob ochrany (v tomto prípade judikovaný) už spotrebiteľovi poskytnutý bol, pričom priznaním určitej
finančnej čiastky z titulu primeraného finančného zadosťučinenia dochádza k dokončeniu, naplneniu
a skompletizovaniu procesu tejto ochrany.

Preto je potrebné brať na zreteľ aj tú skutočnosť, že žalobcovi rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave,
č.k.: 3CoCsp/13/2020-276, bola poskytnutá ochrana a kompenzovaná finančná neprávosť, ktorej sa
voči nemu dopustil žalovaný, keď žalovaný bol právoplatne povinný vyplatiť žalobcovi bezdôvodné
obohatenie vo výške 634,12 Eur s príslušenstvom.
Ak žalobca poukazoval na rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach

a uviedol, že jediné objektívne a exaktné kritérium pri určovaní výšky primeraného zadosťučinenia je
suma, o ktorú sa chcel dodávateľ v základnom konaní bezdôvodne obohatiť, tak súd konštatuje, že
pri určovaní výšky sumy primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal práve z čiastky, ktorá bola
žalobcovi priznaná ako bezdôvodné obohatenie, ktoré chcel na jeho úkor žalovaný získať. Vzhľadom
na charakter porušenia povinnosti, jeho intenzitu, výšku poskytnutého úveru a tiež, že porušenie

práv spotrebiteľa bolo kompenzované aj priznaným bezdôvodného obohatenia a zároveň objektívne
vzniknutá situácia nemohla žalobcovi spôsobiť tak dramatické následky ako uviedol, nevzhliadol súd
ako dôvodné určovať primerané finančné zadosťučinenie v niekoľkonásobne vyššej čiastke ako suma,
o ktorú sa žalovaný na úkor žalovaného pokúšal obohatiť.

19. Súd výšku primeraného finančného zadosťučinenia určil v sume 250 Eur. Žalobca ako spotrebiteľ
bol voči žalovanému úspešný už v tom, že poskytnutý úver bol bezpoplatkový a bezúročný a že mu
bol priznaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v čiastke 634,12 Eur. Ak mal preto žalobca
vrátiť žalovanému len čiastku úveru 750 Eur, primeraným dovŕšením jeho ochrany bude podľa názoru
súdu kompenzovanie rozdielu medzi čiastkou 750 Eur a čiastkou 634,12 Eur ako sumy priznaného

bezdôvodného obohatenia, a to do výšky poskytnutého úveru a zároveň priznanie sumy ešte navyše
nad túto sumu, ktorá bude dovŕšením zadosťučinenia a satisfakčného rozmeru tohto nároku.
Zároveň tá skutočnosť, že žalovaný vo výsledku bude povinný žalobcovi nahradiť nielen bezdôvodné
obohatenie ale aj primerané zadosťučinenie, ktoré spolu presahuje aj sumu poskytnutého úveru,
plní podľa názoru súdu dostatočný sankčný rozmer priznaného nároku a zároveň pôsobí dostatočne

odradzujúco pre žalovaného ako poskytovateľa spotrebiteľských úverov do budúcna, keďže
nepriaznivým následkom pre neho je, že v dôsledku porušenia zákona je povinný dokopy žalobcovi ako
spotrebiteľovi zaplatiť ešte viac ako mu sám spotrebiteľským úverom poskytol. Priznaná suma 250 Eur
zároveň zodpovedá viac ako 39% z priznaného bezdôvodného obohatenia, čo je nesporne dostatočným
dovŕšením ochrany spotrebiteľa a zároveň nevybočuje z rámca obvyklých občianskoprávnych sankcií

v obdobných veciach.

20. Súd nevzhliadol ako dôvodnú žalobu žalobcu v presahujúcej uplatnenej istine, keďže ako bolo už
konštatovanévyššie,jepriznanieprimeranéhozadosťučinenianavoľnejúvahesúduasúdniejeviazaný
výškou uplatňovaného nároku, neúspech v prevyšujúcej časti nemá vplyv na celkový úspech žalobcu

z hľadiska nazerania sa na základ uplatneného nároku, ktorý bol v celom rozsahu dôvodne uplatnený.
Súd žalobu zamietol v časti uplatneného úroku z omeškania. Suma primeraného zadosťučinenia je
suma, ktorú určí súd. Do omeškania sa môže povinná strana dostať až keď má vedomosť o tom, akú
sumu a v akej lehote na plnenie je povinný zaplatiť. O nej môže mať v takýchto prípadoch vedomosť
až po právoplatnom rozhodnutí súdu. Súd je názoru, že na primerané finančné zadosťučinenie možno

analogicky aplikovať závery súdnej praxe ohľadom dôvodnosti úrokov z omeškania vo vzťahu k náhrade
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká
až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba plnenia a až uplynutím takto určenej
lehoty splnenia sa dlžník dostáva do omeškania (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskejrepubliky zo 14. marca 2012, sp. zn. 6 Cdo 185/2011). Preto je súd právneho názoru, že žalovanému
vznikne povinnosť zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie až na základe právoplatného
a vykonateľného súdneho rozhodnutia, a preto v tomto štádiu konania sa ešte nemohol dostať do

omeškania s plnením peňažného dlhu. Z uvedeného dôvodu súd nárok na zaplatenie úrokov z
omeškania považoval za nedôvodný a v tejto časti žalobu zamietol.

21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého, súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa nálezu Ústavného súdu SR,

III. ÚS 475/2018-31, zo dňa 04.02.2021 „zmyslom novej právnej úpravy Civilného sporového poriadku
nebola snaha zákonodarcu sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania koncepčne odchýliť od pravidla
pôvodne vyjadreného v § 142 ods. 3 OSP. Záver súdu absolútne vylučujúci osobitný režim posudzovania
úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého
posudku alebo úvahy súdu, nemožno akceptovať a takáto interpretácia § 255 CSP súdom nie je v
súladesústavou.“Výškaprimeranéhofinančnéhozadosťučineniazáviselaodvoľnejúvahysúdu,pričom

súd žalobcovi priznal nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Z uvedeného dôvodu súd dospel
k záveru, že žalobcovi prislúcha nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti neúspešnému
žalovanému z priznanej sumy, teda zo sumy 250 Eur. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného
predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).