Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. február 2024

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 3T/47/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1621010373
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Bordovská

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2024:1621010373.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Adrianou Bordovskou, v trestnej veci

obžalovaného A. B., narodeného XX.XX.XXXX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2
písmeno a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. februára 2024 v Malackách,
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. B. narodený XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. F. XXX,

sa u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 16.01.2020 viedol autobus spoločnosti SLOVAK LINES a.s. Bratislava zn. Iveco Crossway, ev.č.
D., v obci Závod okolo 15.47 h zastavil autobus na Štúrovej ulici na autobusovej zastávke pri podniku
služieb,kdecezzadnédvereautobusuvystupovalicestujúci,presvedčilsadostatočne,čivšetcicestujúci
vystúpili z autobusu a predčasne stlačil ovládač zatvárania zadných dverí, pričom zatvárajúce dvere
na autobuse odsotili vystupujúcu cestujúcu poškodenú G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX,
následkom čoho poškodená padla na zem a utrpela zlomeninu dolnej časti vretennej kosti s posunom na

ľavej ruke, zlomeninu dolnej časti ľavej lakťovej kosti bez posunu a zlomeninu v oblasti veľkého hrboľa
ľavej stehennej kosti s posunom, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie v trvaní nad 42 dní, počas ktorej
doby bola poškodená nie len krátky čas zásadne obmedzená v obvyklom spôsobe života,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a skutok spáchal závažnejším spôsobom konania
s poukazom - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j)
Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 1 (jeden) rok.Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovanému u k l a d á povinnosť nahradiť poškodenej
spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Mamateyova č. 17, 850 05 Bratislava, IČO:
35937874, škodu vo výške 4.922,26 Eur.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa o d k a z u j e poškodená G. H., narodená XX.XX.XXXX,
bytom I. XX, s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Malacky podala na Okresný súd Malacky dňa 17.08.2021 pod číslo
2Pv 26/20/1106-39 obžalobu na A. B. prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a)

Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.

Rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/47/2021 zo dňa 14.12.2022 bol obžalovaný A. B. podľa
§ 285 písm. a/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Malacky sp. zn. 2 Pv
26/20/1106-39, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Na základe

odvolania prokurátora, rozhodol vo veci Krajský súd v Bratislave a uznesením sp. zn. 4To/103/2023
zo dňa 28.09.2023, zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Súd v intenciách uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4To/103/2023 zo dňa 28.09.2023,

vykonal na hlavnom pojednávaní doplňujúce dokazovanie, pričom súc viazanosťou právneho
názoru súdu vyššieho stupňa v danej trestnej veci, opätovne vyhodnotil dôkazy vykonané na
hlavnom pojednávaní. Súd pokračoval na podklade pôvodne vykonaného dokazovania, ktoré doplnil
o aktualizovaný výpis z registra trestov, ako aj registra priestupkov obžalovaného a oboznámil sa aj
s ostatným obsahom trestného spisu.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal iba z dôkazov, ktoré boli vykonané a prebraté na hlavnom
pojednávaní a sú uvádzané v texte rozhodnutia. Súd po zhodnotení všetkých na hlavnom pojednávaní
vykonaných dôkazov, ktoré boli získané zákonným spôsobom, podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od

toho, kto ich obstaral, s konštatovaním, že nie je možné vykonať na hlavnom pojednávaní žiadne ďalšie
dôkazy, dospel k rozhodnutiu, uvádzanému v enunciáte tohto rozsudku.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku uviedol,
že sa cíti byť nevinný. Následne využil svoje právo a odmietol k veci vypovedať.

Poškodená G. H. ku skutku uviedla, že cestovala autobusom z Malaciek do Závodu, kde autobus zastavil
na zastávke oproti Domu služieb. Autobus bol prázdny, najprv si nevšimla, že sú vzadu nejakí ľudia. Ešte
počas jazdy sa pred zastávkou postavila, prešla k zadným dverám, stála čelom v smere jazdy a chytila
sa posledného operadla pri dverách z dôvodu, aby si šofér všimol, že chce vystupovať. Keď autobus

zastavil, otvorili sa dvere, vtedy okolo nej prefrnkli nejaké osoby, ktoré rýchlo vystupovali. Následne
chcela vystúpiť, pomalším tempom. Pomaly vystupovala z autobusu, keď sa dvere zatvorili tak, že ju
v podstate akoby zhodili v smere von a ona padla ľavou stranou tela na obrubník chodníka. Začala
kričať, z autobusu vystúpil šofér a pýtal sa jej, čo sa stalo. Ona sa ho pýtala, čo jej to urobil, prečo tie
dvere zatváral, on jej na to povedal, že ju nevidel. Uviedla, že nevie, ako ju mohol nevidieť, pretože je

dosť vysoká. Šoférovi uviedla, že ako ju mohol nevidieť, keď má v autobuse vnútorné zrkadlo, ktorým
vidí celý autobus a tiež má vonku spätné zrkadlo, ktorým vidí priestor okolo autobusu.
Na otázku prokurátora, či si je istá, že jej pád spôsobili dvere autobusu uviedla, že si je tým úplne istá.
Uviedla, že bola jednou nohou ešte na schodíku, preto tá stabilita nebola taká dobrá. Ďalej uviedla,
že pádom utrpela ťažké zranenia a to zlomeninu ruky, ktorú má odvtedy krivú a necíti si prsty, ďalej

zlomeninu nohy a to stehennej kosti. Keďže ju nemohli operovať hneď z dôvodu, že berie lieky na
riedenie krvi, bola operovaná až po dňoch , kde jej prakticky „zošroubovali“ celú nohu. Z nemocnice sa
vrátila až po 3 mesiacoch, stále však nebola schopná sa o seba postarať. Rodina jej vybavila liečebňu
v Bratislave, kde s ňou 3 – 4 týždne rehabilitovali a učili ju chodiť. Po 4 týždňoch musela z tejto liečebne
odísť, opäť jej rodina vybavila liečebňu v Jabloňovom v Senior Vile, ktorú si taktiež musela hradiť, tu bola

3 týždne. Odtiaľ odišla k synovi, kde bola celý mesiac, pretože stále potrebovala pomoc so základnýmivecami, s hygienou aj samoobsluhou. Cca až po 3 mesiacoch od prepustenia z nemocnice sa mohla
vrátiť domov s tým, že základné veci vie zvládnuť sama, avšak stravu jej stále musia voziť. Až do nehody
sa o seba úplne sama starala, taktiež o svoju 7 árovú záhradu, tiež cestovala. Na otázku prokurátora

taktiež uviedla, že signalizáciu v autobuse nepočula, myslí si, že tam ani žiadna nie je, lebo ani predtým
ju nikdy nepočula.
Na otázku obhajcu uviedla, že v deň udalosti mrzlo, bol január, mala so sebou len príručnú dámsku
tašku, ktorá jej pri páde odletela a šofér jej ju pomáhal zberať. Obutú mala zimnú obuv s nízkym
klinom, podpätky nemala. Ďalej uviedla, že pri vystupovaní z autobusu jej nik nepomáhal, pridržiavala

sa operadla a keď zišla nižšie, tak boku autobusu. Uviedla, že dvere ju sotili, ona spadla na zem a dvere
sa zatvorili. Taktiež uviedla, že si uplatnili nárok na poisťovni, ktorá jej vyplatila vyše 6.000 Eur.

Svedkyňa J. F. C. uviedla, že sa ku skutku vyjadriť nevie, keďže ho nevidela. V autobuse sedla asi tri
sedadlá pred dverami, z ktorým potom vystupovala poškodená. Samotnú udalosť nevidela, iba vnímala,
ako na zastávke v Závode autobus nejakú chvíľu stál, ľudia vystupovali. Potom videla, ako šofér asi

dvakrát vystúpil von z autobusu a opäť sa vrátil dnu, potom niekam telefonoval a opäť išiel von s dekou.
Vtedy si uvedomila, že sa niečo deje, pozerala von cez okno, kde videla ležať pani.
Na otázku prokurátora uviedla, že poškodenú, ani šoféra nepočula nič hovoriť, iba neskôr vnímala, ako
šofér niekam telefonuje, potom prišla sanitka a keď ona odchádzala preč, šofér si od nej vypýtal kontakt
a občiansky preukaz, neskôr ju vo veci kontaktovala polícia ako svedka.

Za splnenia zákonných podmienok bola čítaná výpoveď svedka K. D. z prípravného konania ktorý
uviedol,žepracujevspoločnostiSlovakLinesakoautorizovanýbezpečnostnýtechnik,osobnevykonáva
prvotné zaškolenie nových pracovníkov – aj vodičov autobusu o BOZP a OPP. Ku skutku svedok
neuviedol nič.

Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní i ďalšie dôkazy, či už ich prečítaním alebo oboznámením.

Na hlavnom pojednávaní bol oboznámený zvukový záznam hovoru z tieňovej linky zo dňa 16.01.2020
a záznam telefonického hovoru na linku 158 zo dňa 16.01.2020 – z ktorých bolo zistené, že obžalovaný
ako vodič Slovak Lines kontaktoval záchranné zložky a políciu z dôvodu, že pri vystupovaní z autobusu

poškodená spadla na zastávke. Uviedol, že ako vodič zavrel dvere, poškodená tam zostala sa motať
a spadla, pričom sa nemôže postaviť na nohu, ktorá ju bolí, je pri vedomí, komunikuje, nekrváca. Uviedol
miesto udalosti a bol vyzvaný vyčkať príchodu kontaktovaných zložiek.

Zo znaleckého posudku č. 11/2020 znalca MUDr. L. E., MPH, znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia,

odvetvie chirurgia a úrazová chirurgia, súd zistil rozsah zranení poškodenej, ktoré utrpela pádom zo
dňa 16.01.2020. Poškodená utrpela zlomeninu dolnej časti vretennej kosti s posunom na ľavej ruke,
zlomeninu dolnej časti ľavej lakťovej kosti bez posunu a zlomeninu v oblasti veľkého hrboľa ľavej
stehennej kosti s posunom, pričom mechanizmom vzniku poranení znalec určil pád celou váhou tela
na ľavé zápästie a ľavý bok počas vystupovania z autobusu, pričom zatvárajúce dvere ju posunuli k

zemi, kde sa udrela o obrubník a časť chodníka na zastávke. Pád nebol tlmený, ani riadený, poškodená
padala bez kontroly. Znalec uviedol, že zranenia zodpovedajú ťažkej ujme na zdraví a s ohľadom na
vek poškodenej si vyžadujú liečbu do 3 mesiacov, presná dĺžka liečby sa odvíja od postupu hojenia
a výsledku operácie.

Zo zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody a pripojenej fotodokumentácie zo dňa 16.01.2020
vyplýva, že miesto dopravnej nehody sa nachádza na zastávke MHD v obci Závod, pri podniku služieb,
autobus je zn. Iveco Crossway, červenej farby EČV: D., spoj č. 275.V čase obhliadky o 16:45 hod. je
autobus vypnutý, zadné a predné dvere otvorené, bez cestujúcich. Autobus je bez poškodenia. Bola
privolaná RZP.

Zo zápisnice z pohovoru Slovak Lines zo dňa 17.01.2020 súd zistil, že zamestnanec spoločnosti –
vodič A. B. realizoval s nadriadenou zamestnankyňou pohovor k udalosti zo dňa 16.01.2020, kedy prišlo
k zraneniu poškodenej G. H. pri výkone spoja EČV: D. na trase Malacky – Závod. K udalosti vodič
uviedol, že na zastávke otvoril dvere, Ľudia vystupovali prednými aj zadnými dverami, nik nenastupoval.
V spätnom zrkadle sa presvedčil, že už nik nevystupuje, preto pozerajúc do spätného zrkadl stlačil

ovládač zatvárania dverí. Vtedy si všimol,, keď začal znieť výstražný zvukový signál, že sa zatvárajú
dvere a nejaká osoba sa rozhodla vystúpiť. Dvere ju zrejme nezachytili, lebo v tomto prípade by
bezpečnostný systém zatváranie dverí prerušil, čo sa nestalo. Osoba pri vystupovaní toto nezvládlaa spadla na zem. Vodič uviedol, že následne otvoril predné dvere a išiel pomôcť. Privolal záchranné
zložky a políciu a nadriadenej uviedol, že na vzniku zranení nemá žiadne zavinenie.

Z vyjadrenia spoločnosti Slovak Lines, a.s. zo dňa 21.11.2022 ako aj technického popisu mechanizmu
zatváranie dverí autobusu zn. Iveco Crossway súd zistil, že v autobuse spoločnosti EČV: D. je otváranie
a zatváranie dverí realizované elektropneumatickým spôsobom. Po stlačení spínača na zatváranie dverí
vodičom sa krídlo dverí dá to pohybu a súčasne znie výstražný zvuk. Keď krídlo dverí dokončí pohyb
a usadí sa do dverového otvoru vykoná ešte mierny pohyb nahor (cca 2 cm) a celé krídlo sa tým zaistí

v poistných prvkoch. Až vtedy vodičovi na paneli zhasne kontrolka a uvoľní sa tzv. zastávková brzda
– systém, ktorý bráni pohnutiu vozidla pri otvorených dverách. Ak sa pri zatváraní dverí dostane krídlo
dverí do kontaktu s akoukoľvek prekážkou, krídlo sa okamžite naspäť otvorí maximálnou prekážkou, do
plného otvorenia a zotrvá tak, až do ďalšieho impulzu od vodiča pre zatvorenie. Tento bezpečnostný
prvok sa kontroluje pri pravidelnej technickej kontrole na príslušnej STK.

Z predžalobnej výzvy zo dňa 02.07.2020 súd zistil, že poškodená uplatnili nárok na náhradu škody
spôsobenej pádom zo dňa 16.01.2020 u spoločnosti Slovak Lines, a.s. vo výške 6.680,22,- EUR.

Z listinných dôkazov súd ďalej poukazuje na písomné uplatnenie nároku na náhradu škody
poškodených, výpis z evidencie priestupkov, odpis registra trestov obžalovaného.

Poškodená spoločnosť Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35937 874, so sídlom Mamateyova
č. 17, 850 05 Bratislava, si v konaní uplatnila nárok na náhradu škody v celkovej výške 4.922,26 Eur.

Poškodená G. H. si v konaní uplatnila nárok na náhradu škody v celkovej výške 6.680,22 Eur.

Z registra trestov obžalovaného nevyplynul žiaden záznam.

Z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
obžalovaného vyplynuli dva záznamy a to za spáchanie priestupku zo dňa 17.05.2019, ktorého sa

obžalovaný dopustil porušením ustanovenia § 22 ods. 1 písm. h) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
(prekročenie rýchlosti), za čo bol obžalovaný postihnutý uložením peňažnej sankcie vo výške 20 Eur.
Následne dňa 08.06.2022 sa obžalovaný dopustil priestupku porušením ustanovenia § 22 ods. 1 písm.
m) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ako vodič motorového vozidla nemal pri sebe
doklady predpísané zákonom), za čo bol prerokovaný v blokovom konaní uložením blokovej pokuty vo

výške 10 Eur. Obe uložené sankcie obžalovaný riadne uhradil.

Podľa 157 ods. 1 Trestného zákona kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá
sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.

Podľa 157 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. h) Trestného zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného
činu porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie

alebo uloženej mu podľa zákona.

Podľa § 123 ods. 3 písm. i), ods. 4) Trestného zákona ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona
rozumie porucha zdravia trvajúca dlhší čas. Poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto
zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v

trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob
života poškodeného.

Prokurátor navrhol uznať obžalovaného vinným skutkovo aj právne v zmysle obžaloby prokuratúry,
s tým, že celá podstata dokazovania v predmetnej trestnej veci spočívala v tom, že obžalovaný ako

vodič autobusu, začal zatvárať dvere skôr ako poškodená dokončila vystupovanie, teda v čase, keď
poškodená vystupovala z autobusu, dvere sa skutočne zatvárali, čo podporuje tvrdenie poškodenej, že
jej pád spôsobili zatvárajúce dvere, teda výpoveď poškodenej, ktorá bola podporená i ďalšími dôkazmi
preukazujú, že skutok sa stal tak, ako je popísaný v obžalobe. Je teda nutné skonštatovať, že pádpoškodenej nastal v priamej súvislosti s pohybom alebo kontaktom dverí autobusu v čase, kedy táto ešte
vystupovalaatedaobžalovanýakovodičsadostatočnenepresvedčilotejskutočnosti,čicestujúciriadne
vystupovanie ukončili, pretože minimálne vo vonkajšom spätom zrkadle by musel vidieť poškodenú ako

vystupuje z autobusu a pridržiava sa jeho boku. Pričom pri vystupovaní a nastupovaní cestujúcich má
vodič autobusu povinnosť sledovať priestory predných a zadných dverí, riadne sa presvedčiť, či všetky
osoby bezpečne vystúpili resp. nastúpili, zatvoriť dvere a presvedčiť sa či sú cestujúci v dostatočne
bezpečnej vzdialenosti od autobusu a až potom opustiť priestor zástavky, Táto povinnosť platí o to viac,
keď medzi cestujúcimi môžu byť osoby vyššieho veku, osoby postihnuté na mobilite a podobne.

Obhajca obžalovaného uviedol, že zo strany obžalovaného neprišlo k porušeniu žiadnej povinnosti,
následkom čoho by došlo k poškodeniu zdravia u poškodenej. Jediným takým dôkazom je samotné
tvrdeniepoškodenej,ktorejpravdivosťvýpovedebolavoviacerýchbodochspochybnená,čiužčosatýka
vysvetlenia funkcie mechanizmu otvárania a zatvárania dverí, ktoré sa zatvárajú zboku, nie zvnútra, teda
by nemohlo dôjsť doslova k vyhodeniu von tak, ako tvrdí poškodená a zároveň pri takomto kontakte dverí

s poškodenou by celkom určite došlo na základe reakcie senzora pri ich otvorení. Nie je preto možné
stotožniť sa s argumentáciou prokurátora, že by došlo k ľahkému kontaktu a následnému vychýleniu,
nakoľko takýto kontakt by poškodená na svojej osobe s určitosťou nepociťovala doslova ako vyhodenie
von. Poukázal, že sa jedná o osobu vyššieho veku a takéto osoby majú povinnosť sedieť vpredu
a rovnako i vystupovať prednými dverami. K samotnému mechanizmu otvárania dverí, tento funguje tak,

že počas zatvárania dverí sa tieto dajú do pohybu, súčasne znie výstražný signál, ktorý upozorňuje na
zatvárajúce dvere. Ak by sa medzi dverami vyskytla akákoľvek prekážka, ktorá by znemožnila zatvoriť
dvere, tieto sa okamžite maximálnou rýchlosťou naspäť otvoria a zotrvajú v otvorenej polohe až pokým
by neboli opätovne zatvorené šoférom. K uvedenej situácii však neprišlo, čo vyplýva i z výpovede
svedkyne C.. Poukázal i na nahrávky hovorov na tiesňové linky, pričom tieto taktiež nevypovedajú o tom,

že by ich klient porušil akýmkoľvek spôsobom svoju povinnosť. Klient bol v danom čase v značnom
šoku a operátorom tiesňovej linky len reprodukoval udalosť a to najmä tak, ako mu bola prezentovaná
poškodenou po tom, čo k nej pribehol a uvedené vyplýva i z výpovede samotnej poškodenej, že keď
k nej šofér pribehol, pýtal sa, čo sa stalo. Výpoveď ich klienta a samotné vnímanie udalosti boli teda
značne ovplyvnené popisom skutku poškodenou. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti mal za

to, že zavinenie obžalovaného sa žiadnym spôsobom nepreukázalo, jednoducho prišlo k nešťastnému
pádu poškodenej, čím došlo k spôsobeniu ujmy na zdraví. Žiadal preto, aby súd obžalovaného oslobodil
spod obžaloby.

Súd je pri posudzovaní skutku viazaný obžalobným návrhom a iné skutočnosti ako tie, ktoré sú

predmetom obžaloby ani nemôžu byť predmetom konania a dokazovania na súde (obžalovacia zásada).
Súd v tomto posudzovaní a vyhodnocovaní dôkazov nehľadá možnosť postihu určitej osoby, ale výlučne
hodnotí objektívne i subjektívne kritériá trestnosti činu.

Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo i v ich súhrne (a vzájomnej

súvislosti) podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu tak, ako to predpokladá § 2 ods. 12 Trestného poriadku, súc viazaný pokynom
nadriadeného odvolacieho súdu, kedy súd opätovne dôkladne vyhodnotil výpoveď svedka, ako i
výpovede strán predmetného trestného konania, a za pomoci ďalších dôkazov zisťoval, či je možné
vysloviť nepochybnú istotu o niektorej z verzií skutku, vychádzajúc aj z ostatných trestnoprávne

relevantných zásad, dospel súd bez rozumných pochybností k záveru, že skutok sa odohral tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku s tým, že zo strany obžalovaného išlo o konanie z
vedomej nedbanlivosti, keďže ako vodič autobusu nevenoval patričnú pozornosť pred uskutočnením
zatváracieho manévru zadných dverí autobusu a stlačil ovládač zatvárania dverí autobusu bez toho, aby
riadne v spätnom zrkadle autobusu najskôr skontroloval, či z autobusu nastúpili, či vystúpili, bezpečne

všetci cestujúci. Súd v týchto súvislostiach poukazuje na výpoveď poškodenej, ktorá opísala priebeh
skutku a ktorej výpovedi priamo koreluje záznam z telefonického hovoru na linku 158 zo dňa 16.01.2020,
v ktorom obžalovaný priamo uvádza spôsob a priebeh vzniku skutku a jeho následok, kedy sám opísal
svoje konanie, že ako vodič autobusu zavrel dvere a poškodená sa tam „zostala motať a spadla na
zastávke“. Tiež zo zápisnice z pohovoru Slovak Lines zo dňa 17.01.2020 vyplynulo, že obžalovaný

ako zamestnanec uvedenej spoločnosti vykonal pohovor so zástupcom spoločnosti, kde uviedol, že
po tom, čo stlačil ovládať zatvárania dverí, všimol si , že nejaká osoba sa rozhodla vystúpiť, dvere ju
zrejme nezachytili, lebo v tomto prípade by bezpečnostný systém zatvárania dverí prerušil zatvárenie.
Je zrejmé teda, že obžalovaný v čase priebehu skutku v spätnom zrkadle zbadal osobu vystupujúcuz autobusu vtedy, kedy už započal, prechádzajúcim stlačením ovládača, zatváranie dverí. Obžalovaný
si teda nemohol „len“ prevziať teóriu poškodenej, o tom, že spadla v dôsledku predčasného zatvorenia
autobusových dverí, ale bol si plne vedomý, že po tom, ako započal zatvárací manéver autobusových

dverí, sa tam zjavila poškodená, ktorá chcela vystúpiť. Obžalovaný tak vedome podľa úvahy súdu na
tiesňovej linke uviedol priebeh skutku tak, ako ho on sám vnímal. Tu obhajoba obžalovaného preto
neobstojí, naviac vychádzajúc zo zápisnice z pohovoru zo na 17.01.2020 je zrejmé, že obžalovaný
v podstate zotrval na tom, že poškodená sa rozhodla vystúpiť po tom, ako stlačil ovládač na zatváranie
dverí. Spôsob akým poškodená popísala mechanizmus spôsobu jej zranení a to tak, že ju dvere

„odsotili“, nie je pri posúdení viny obžalovaného relevantné. Každý vníma okolnosti veci inak, navyše ak
okolnosti súvisia s prežitím traumatického zážitku. Je preto nemožné opierať obhajobu spochybňujúcu
spôsob vzniku zranení poškodenej, za dostatočnú v tomto kontexte súvislostí, keďže aj keď sa dvere
autobusu zatvárali zvonka, tieto mohli zachytiť telo poškodenej čo i len minimálne, avšak vzhľadom
na vek a fyzickú kondíciu, vnímala poškodená kontakt s dverami autobusu ako odsotenie, čo i sama
opakovane uvádzala vo svojich výpovediach. V dôsledku uvedeného nemala poškodená možnosť

bezpečne vystúpiť z autobusu, čím spadla a utrpela zranenia, ktoré má súd za preukázané vykonaným
znaleckým dokazovaním. Vzhľadom k veku poškodenej, ktorá nevedela pružne na vzniknutú situáciu
reagovať, ako i s ohľadom na skutočnosť, že zatvárajúce sa dvere autobusu „neurobili“ spätný otvárací
manéver po kontakte s „prekážkou“, má súd tento priebeh skutku za preukázaný a to aj s ohľadom na
skutočnosť, že v konaní neboli produkované žiadne dôkazy, ktoré by vinu obžalovaného hodnoverným

spôsobom vyvracali, resp. by boli podkladom pre inú verziu opisovanej udalosti, popierajúcu vinu
obžalovaného za spáchanie prejednávaného skutku.

Zo všetkých uvedených dôkazov a úvah možno bez rozumných pochybností vyvodiť záver, že
obžalovaný spôsobom opísaným v skutkovej vete rozsudku, dňa 16.01.2020 v čase okolo 15:47 hodine,

zastavil autobus na Štúrovej ulici na autobusovej zastávke v obci Závod, kde cez zadné dvere autobusu
vystupovali cestujúci, nepresvedčil sa dostatočne, či všetci cestujúci vystúpili z autobusu a predčasne
stlačil ovládať zatváranie zadných dverí autobusu, v dôsledku čoho tieto zachytili poškodenú ako v tom
momente vystupujúcu cestujúcu, odsotili ju, čím poškodená spadla a utrpela zranenia, ktoré si vyžiadali
liečenie v trvaní nad 42 dní. Obžalovaný tak svojím nedbanlivostným konaním, keď vedel že môže

spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chráneným týmto zákonom, ale
bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že takéto porušenie alebo ohrozenie nespôsobím, nevenoval
dostatočnú pozornosť pri vykonávaní povinností mu vyplývajúcich zo svojho povolania (organizačná
smernica č. 038 spoločnosti Slovak Lines, bod 5.3.45 pokynov pre vodičov), čím spôsobil ťažkú ujmu na
zdraví poškodenej, keďže táto porucha zdravia poškodenej trvala dlhší čas, teda vyžiadala si liečenie

v trvaní najmenej 42 kalendárnych dní, počas ktorých bol obvyklý spôsob života poškodenej závažným
spôsobom ovplyvnený. Uvedené má sud jednoznačne preukázané zo záverov znaleckého posudku
č. 11/2020 znalca MUDr. L. E., MPH, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia
a úrazová chirurgia, z ktorých vyplynulo, že poškodená utrpela zranenia zodpovedajúce ťažkej ujeme
na zdraví a s ohľadom na vek poškodenej, tieto si vyžadujú liečenia do 3 mesiacov.

Obžalovaný teda ako spôsobilý subjekt práva, trestne zodpovedný v rozsahu veku, i príčetnosti, svojím
nedbanlivostným konaním, spôsobil poškodenej fyzickú ujmu v podobe zranení, ktoré zodpovedajú
ťažkej ujme na zdraví. Po objektívnej stránke preto obžalovaný naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 a ods. 2 písm. a) Trestného zákona a z hľadiska subjektívnej
stránky posúdil súd konanie obžalovaného ako vedomú nedbanlivosť v zmysle § 16 písm. a) Trestného

zákona, pričom vedomá nedbanlivosť súčasne zahŕňa všetky znaky objektívnej stránky, ktorou bol
súčasne porušený objekt skutkovej podstaty stíhaného skutku a to záujem spoločnosti na ochrane
zdravia.

Opierajúc sa o vyššie uvedené právne závery je podľa úvahy súdu nepochybné, že obžalovaný svojím

nedbanlivostným konaním porušil povinnosti mu vyplývajúce z povolania vodiča autobusu, čím prišlo
k poškodeniu zdravia poškodenej. V uvedených súvislostiach súd preto taktiež vyhodnocoval, či je medzi
porušením povinnosti obžalovaného a vznikom zranení poškodenej príčinná súvislosť, teda, či medzi
uvedenými faktormi existuje vzťah príčiny a následku, pretože ak by bola príčinou vzniku škody iná
skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Ako už bolo uvedené vyššie, otázka príčinnej súvislosti

nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach.
Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne
spočívaškoda,zaktorújenáhradapožadovaná.Právevovzťahumedzikonkrétnouujmoupoškodeného
a konkrétnym konaním škodcu – obžalovaného, sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnejsúvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie
je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha
priposudzovanívecnejsúvislosti(porovnajR21/1992).Vpostupnomsledejavovjekaždápríčinaniečím

vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho
javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej
súvislosti je totiž „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne)
predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný,
neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Súd v kontexte uvedeného konštatuje, že poškodená

utrpela škodu na zdraví v priamej súvislosti s konaním obžalovaného, ktorý nesprávnym postupom pri
plnení povinností vyplývajúci mu z povolania, pohol svoje konanie tak, že jeho priamym následkom
bolo poškodenie zdravia poškodenej. V prípade, že by obžalovaný neporušil svojej povinnosti, nenastal
by následok tohto porušenia a poškodená by bezpečnej vystúpila z autobusu bez ujmy na zdraví. Iná
príčina vzniku ujmy na zdraví poškodenej nebola v konaní preukázaná. Súd dodáva, že poškodená
ako osoba vyššieho veku, má právo bezpečne vystúpiť z autobusu bez ohrozenia jej zdravia, má právo

na trpezlivosť zo strany vodiča autobusu a jeho obozretnosť, keď si musí byť ako vodič autobusu
plne vedomý, že cestujúcimi sú aj osoby vyššieho veku, ktorých vystupovací mechanizmus vyžaduje
zvýšenúpozornosť.Súdtieždodáva,žeobžalovanýakovodičautobusu,mádôslednesledovaťposádku
autobusu v jeho vnútornom priestore vo svojom spätnom zrkadle tak, aby mal prehľad o ich pohybe,
najmä v prípade, kedy autobus zastaví na zastávke za účelom výstupu a nástupu cestujúcich. Uvedené

vyplývalo obžalovanému z organizačnej smernice č. 038 spoločnosti Slovak Lines, bod 5.3.45 pokynov
pre vodičov, podľa ktorého je vodič povinný pri nástupe a výstupe cestujúcich dbať na ich zvýšenú
bezpečnosť. Pri vystupovaní/nastupovaní cestujúcich sledovať priestory predných a zadných dverí,
riadne sa presvedčiť, či všetky bezpečne vystúpili/nastúpili, zatvoriť dvere, presvedčiť sa, či sú cestujúci
v dostatočne bezpečnej vzdialenosti od autobusu a až potom opustiť priestor zastávky.

Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona, nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho
následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho
závažnosť nepatrná.

Napokon súd dodáva, že berúc do úvahy uvedené okolnosti veci, bolo nutné z hľadiska podanej
obžaloby vyhodnotiť, či skutok, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu, vykazuje znaky trestného činu.
Súd preto starostlivo zvažujúc všetky skutočnosti analyzoval spáchaný skutok čo do intenzity, povahy
a závažnosti, pričom zobral do úvahy okolnosti konkrétnej prípadu. Všetky tieto okolnosti viedli súd
kúvahe,čikonanieobžalovaného,ktoréniejespoločenskysúladnéčodospôsobuvykonaniačinuajeho

následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je z hľadiska
jeho závažnosti také, že sa jedná o trestný čin. Uvedené kritéria je však nutné posudzovať súhrnne a nie
izolovane, bez toho, aby niektoré boli preceňované na úkor iných.

S ohľadom na uvedené súd konštatuje, že v danej veci prišlo k naplneniu formálnych znakov stíhaného

prečinu, no je potrebné súčasne konštatovať, že po objasnení priebehu skutkového deja preukázaného
vykonanými dôkazmi, súd ustálil, že konanie obžalovaného naplnilo znaky závažnosti prečinu, pre
ktoré bola vo veci podaná obžaloba. Súd preto pri použití materiálneho korektívu závažnosti prečinu
v zmysle ustanovenia § 10 ods. 2 Trestného zákona dospel súd k záveru, že konaním obžalovaného
bol naplnený Trestným zákonom požadovaný stupeň závažnosti prečinu, keďže obžalovaný ako vodič

autobusu, majúc v rukách zodpovednosť za cestujúcich, porušil povinnosti mu z povolania vyplývajúce,
čím spôsobil poškodenej ťažkú ujmu na jej zdraví, na následky ktorej sa liečila nad 42 zákonom daných
kalendárnych dní, počas ktorých mala poškodená závažným spôsobom obmedzený obvyklý spôsob jej
života.

Z vykonaného dokazovania tak súd dospel k nepochybnému záveru, že obžalovaný je vinným na tom
skutkovom základe, ako je uvedené v citovanej obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Malacky.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd pri určovaní druhu trestu a

jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal trestným činom majetkový prospech;
ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody,
uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu popri inom treste aj niektorý trest, ktorým
ho postihne na majetku, pokiaľ mu takýto trest za splnenia podmienok podľa odseku 6 neuloží ako
samostatný.

Podľa§36písm.j)Trestnéhozákona,poľahčujúcouokolnosťoujeto,žepáchateľviedolpredspáchaním
trestného činu riadny život.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia

slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho
doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na
zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa§50ods.1Trestnéhozákona,pripovolenípodmienečnéhoodkladuvýkonutrestuodňatiaslobody

určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po
dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného
trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol najmä na vyššie

popísaný spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich
a poľahčujúcich okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri úvahách
o druhu a výmere trestu tak, aby spravodlivo zohľadňoval konanie obžalovaného vychádzal súd zo
zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému
činu (zásada proporcionálnosti trestu).

Z hľadiska osobných pomerov obžalovaného súd zistil, že obžalovaný nebol dosiaľ súdne trestaný
a v registri priestupkov má 2 záznamy nezávažného charakteru, oba spáchané na úseku cestnej
premávky, ktorých nebezpečnosť odzrkadľujú nízke sankcie uložené za ich spáchanie. Obžalovanému
preto svedčí jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, teda že pred spáchaním

trestného činu viedol riadny život, pričom súd nevzhliadol žiadnu priťažujúcu okolnosť. Prevažujúci
pomer poľahčujúcich okolností spôsobil zníženie hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby
o 1/3. Horná hranica ustanovenej trestnej sadzby pre stíhaný trestný čin je 5 rokov, pričom použitím
ustanovenia § 38 ods. 3 Trestného zákona sa táto znížila na výmeru 3 roky a 8 mesiacov. Dolná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby je pre stíhaný trestný čin daná výmerou 1 rok. Vzhľadom

na nezistenie priťažujúcich okolností a s prihliadnutím na vyššie uvedenú poľahčujúcu okolnosť, ako
i s prihliadnutím na všetky okolnosti veci (§ 34 ods. 4 Trestného zákona), bol súd toho názoru, že pôsobiť
na prevýchovu obžalovaného trestom odňatia slobody, ktorý by bol spojený s jeho výkonom, by bolo
neprimerane prísnym opatrením nepotrebným na dosiahnutie účelu trestu. Súd je toho názoru, že účel
trestu je možné u obžalovaného dosiahnuť aj bez jeho výkonu a že sú splnené

podmienky uvedené v § 49 ods. 1 Trestného zákona. Z uvedených dôvodov mu súd uložil trest odňatia
slobody vo výmere 1 rok, teda na samej spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby,
s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok.

Takto uložený trest odňatia slobody predstavuje podľa úvahy súdu potrebnú represiu pre obžalovaného

a bude tiež naplnením účelu, že obžalovaný sa v budúcnosti bude vyvarovať konaniu, ktoré by
mohlo založiť jeho trestnú zodpovednosť a starostlivo zváži následky svojho konania. Výška uloženého
trestu je podľa názoru súdu primeraná osobe obžalovaného, jeho pomerom, ako i prognózam jeho
nápravy, prihliadajúc predovšetkým na okolnosti spáchania trestného činu, nedbanlivostnú zložkukonania obžalovaného, a to aj v kontexte spôsobenej škody. Súd pri uložení trestu reflektoval a zohľadnil
tiež zásadu proporcionality a racionality. Tresty uložené v uvedených výmerách preto podľa úvahy
súdu dajú možnosť obžalovanému na potrebnú prevýchovu a efektívnu reflexiu vo vzťahu k vlastnému

protiprávnemu konaniu.

Súd s ohľadom na všetky okolnosti veci uzatvára, že uložené tresty považuje za primerané vo vzťahu
k zásahom do základných práv a povinností obžalovaného a zároveň dostatočne
silné na dosiahnutie ich účelu a síce účelu vo vzťahu k ochrane spoločnosti pred obžalovaným

(ochranná funkcia) tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívna zložka trestu) a
vytvorí vhodné podmienky na jeho výchovu (individuálna prevencia) k tomu, aby viedol riadny život
a súčasne iných odradí od páchania trestných činov (generálna prevencia). Ochrannú funkciu trestu
pritom súd v danom prípade účinne dosiahne uložením podmienečného trestu odňatia slobody, pričom
jeho represívna zložka bude plne dosiahnutá určením primeranej skúšobnej doby, počas ktorej bude
obžalovaný starostlivo zvažovať následky svojho konania. Napokon spravodlivé a včasné uloženie

trestu dáva spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce.
Účinnosťgenerálnejapreventívneprevenciejepretovdanomprípadetieždocielenánaplnenímprincípu
neodvrátiteľnosti trestu.

Podľa § 46 ods. 1 Trestného poriadku, poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na

zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom
chránené práva alebo slobody. Poškodený má právo v prípadoch ustanovených týmto zákonom sa
vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy na
vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisov a preštudovať ich,
zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode

o priznaní viny a prijatí trestu, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, má právo záverečnej reči a právo
podávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom týmto zákonom.

Podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku, poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok
na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v

odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený
uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť
zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

Podľa § 287 ods. 1 veta prvá Trestného poriadku, ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin,

ktorým spôsobil inému škodu uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému
nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený.

Podľa § 288 ods. 1 veta prvá Trestného poriadku, ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na
vyslovenie povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu

škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd
odkáže poškodeného na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

Poškodená spoločnosť Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35937 874, so sídlom Mamateyova
č. 17, 850 05 Bratislava, sa so svojím nárokom na náhradu škody v súhrnnej výške 4.922,26 Eur riadne

pripojila k predmetnému trestnému konaniu v intenciách zákonnej lehoty podľa § 46 ods. 3 Trestného
poriadku, preto súd zaviazal obžalovaného k náhrade škody v uplatnenej výške, ktorú mal súd za
preukázanú.

Súd súčasne rozhodol o nároku na náhradu škody poškodenej G. H. tak, ako je uvedené vo výroku

tohto rozsudku, keďže výška škody do rozhodnutia súd nebola presne vyčíslená, ako aj s ohľadom
na skutočnosť, že škoda jej v neurčitom rozsahu bolo nahradená. Keďže pre určenie výšky škody by
bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie presahujúce potreby predmetného trestného konania, súd
poškodenú G. H. odkázal s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto

rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr.
por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli

obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)
-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech
(§ 308/2 Tr. por.)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.).

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.).
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.