Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. február 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 2T/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123010080
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Vojsovič

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3123010080.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

- 7 -

2T/6/2023

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní v Trenčíne dňa 14.02.2024 samosudcom Mgr. Petrom
Vojsovičom takto

r o z h o d o l :

- 2 -

2T/6/2023

r o z h o d o l :

Obžalovaný

A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. F., G. XXX/X,

sa uznáva za vinného, že
hoci je ako otec mal. H. H., narodenej XX.XX.XXXX a mal. A. H., narodeného XX.XX.XXXX, v zmysle §
62 a nasledujúce Zákona o rodine a na základe rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 30P/127/2008
zo dňa 18.08.2008, právoplatného dňa 15.10.2008, povinný prispievať na výživu svojej maloletej dcéry
H. H. sumou 66,38,- eur (2.000,- SK), a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky C. H., trvale
bytom I., B. XXXX/XX a na základe rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 31P/288/2009

zo dňa 12.11.2009, právoplatného dňa 18.02.2010, povinný prispievať na výživu svojho maloletého syna
A.H.sumou60,-eurmesačne,vždydo15.dňavmesiacivopredkrukámmatkyC.H.,ktorejbolimaloleté
deti zverené do osobnej starostlivosti, si túto svoju vyživovaciu povinnosť riadne, pričom doposiaľ na
výživnom uhradil iba sumu 100,- eur, a to dňa 14.02.2024, napriek tomu, že bol trestným rozkazom
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T/97/2020 zo dňa 21.10.2020, právoplatným dňa 06.11.2020, uznaný
vinným
zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona a odsúdený na trest

odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov a súčasným uložením
primeraného obmedzenia uhradiť počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia celé dlžné výživné,
čím mu za obdobie od mesiaca august 2022 až doposiaľ vznikol dlh na nezaplatenom výživnom v
celkovej výške 2.174,84 eur a v predmetnom období nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie,
pričom si zarábal príležitostnými brigádami, teda nevyužil všetky možnosti na to, aby si svoju zákonnú
povinnosť v reálnej možnej miere splnil,

teda
- najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplnil z nedbanlivosti zákonnúpovinnosť vyživovať iného, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch
mesiacoch za taký čin odsúdený a čin spáchal závažnejším spôsobom konania –
po dlhší čas,

čím spáchal

- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c)
Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona.

Za to sa mu ukladá:

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, trest odňatia slobody
vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

- 5 -

2T/6/2023

Za účelom prejednania a rozhodnutia veci súd nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal k výroku

o vine dokazovanie nasledovnými dôkazmi: zápisnica o výpovedi obžalovaného z prípravného konania
zo dňa 08.12.2022 (č. l. 14), výsluch obžalovaného a svedkyne C. H. na hlavnom pojednávaní, rodné
listy detí (č. l. 29 a 30), rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 30P/127/2008 zo dňa 18.08.2008 (č.
l. 27), rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 31P/288/2009 zo dňa 12.11.2009 (č. l. 24), poštový
poukaz zo dňa 22.08.2022 (č. l. 108 rub), email exekútorský úrad J. H. (č. l. 106), email/správa C. H.

exekútorovi (č. l. 108), fotokópia úhrad (č. l. 108 rub), lekárska správa/email H. K. (č. l. 111), lekárska
správy MUDr. Tholt (č. l. 113), správa ÚPSVaR Trenčín (č. l. 99), trestný rozkaz Okresného súdu Trenčín
sp. zn. 2T/97/2020 zo dňa 21.10.2020 (č. l. 23).

Vyhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomnom súhrne mal súd

za preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku a že tento skutok
spáchal obžalovaný.

Konkrétne súd z rodných listov (č. l. 29 a 30) zistil, že obžalovaný je otcom maloletých detí H. H. (ročník
2006) a A. H. (ročník 2008). Ďalej bolo zistené, že obžalovaný je voči maloletej H. povinný v zmysle

rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 30P/127/2008 zo dňa 18.08.2008 (č. l. 27) prispievať
na výživné sumou 2.000,- Sk mesačne, čo predstavuje 66,38 eur. V prípade maloletého A. bolo zistené,
že obžalovaný je v zmysle rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 31P/288/2009 zo dňa 12.11.2009
(č. l. 24) povinný prispievať na výživné sumou 60,- eur mesačne. Uvedené sumy má obžalovaný platiť
v zmysle uvedených rozhodnutí matke maloletých detí C. H., a to vždy do 15. dňa v mesiaci.

Pokiaľ ide o otázku neplnenia vyživovacej povinnosti tu súd vychádzal z výpovede obžalovaného,
ktorý na hlavnom pojednávaní vypovedal, že výživné neplatí, pretože sa nemohol normálne zamestnať
z dôvodu psychických problémov. Uviedol, že sa živil príležitostnými brigádami ako aj zároveň poberal
sociálne dávky.

Táto výpoveď v podstate nadväzuje aj na prečítanú zápisnicu o výsluchu obžalovaného z prípravného
konania zo dňa 08.12.2022 (č. l. 14). Súd uvedenú zápisnicu prečítal na návrh prokurátora postupom
podľa § 258 ods. 4 Tr. poriadku, nakoľko obžalovaný pôvodne odmietol na hlavnom pojednávaní
vypovedať. Na výsluchu uviedol, že je otcom maloletej H. a A. H., pričom nemá zaplatené výživné za

mesiac september až november 2022 s tým, že za august mal zaplatiť sumu 127,- eur.Na túto výpoveď nadväzuje výpoveď svedkyne C. H., ktorá na hlavnom pojednávaní dňa 25.01.2024
vypovedala, že obžalovaný od augusta 2022 neuhradil

na výživné žiadnu sumu, pričom vyživovaciu povinnosť si neplní ani inak. Výšku dlžného výživného určila
na sumu 2.274,84 eur. Výpoveď svedkyne nebola v konaní ničím spochybnená ani samotný obžalovaný
jej vierohodnosť nenamietal. Súd považoval jej výpoveď za vierohodnú.

Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že obžalovaný si neplnil vyživovaciu povinnosť k svojim maloletým

deťom od augusta 2022 až do rozhodnutia súdu, t. j. do 14.02.2024. V prejednávanom prípade to
potom znamená, že pokiaľ ide o celkovú sumu výživného, ktorú mal obžalovaný za vyššie uvedené
obdobie zaplatiť, túto súd určil vo výške 2.274,84 eur. Súd vychádzal z toho, že od augusta 2022 do
dňa rozhodnutia mal obžalovaný zaplatiť dlžné výživné celkom za 18 mesiacov (5 mesiacov 2022, 12
mesiacov 2023 a 1 mesiac 2024, výživné vo februári je splatné až 15ho dňa v mesiaci, preto ho súd
do výpočtu nezahrnul). V prípade maloletej H. tak mal zaplatiť 1.194,84 eur (18 x 66,38 eur) a v prípade

maloletého Petra 1.080,- eur (18 x 60). Obžalovaný následne na hlavnom pojednávaní dňa 14.02.2024
predložil poštový poukaz na sumu 100,- eur, datovaný na deň 14.02.2024 a adresovaný C. H. (č. l. 122).
Z uvedeného tak plynie, že obžalovaný nezaplatil na výživnom celkom sumu 2.174,84 eur (2.274,84
– 100).

Pokiaľ obžalovaný na výsluchu v prípravnom konaní tvrdil, že má zaplatené výživné za mesiac august
2022 v sume 127,- eur, súd zistil, že skutočne obžalovaný aj v zmysle poštového poukazu zo dňa
22.08.2022 (č. l. 108 rub) zaslal matke maloletých detí C. H. sumu 127,- eur. Z emailu matky exekútorovi
a jej poznámok o hradení výživného, ktoré boli ako príloha zaslané exekútorovi (č. l. 108 a 108 rub)
však zároveň vyplynulo, že daná suma bola pripočítaná k mesiacu júl 2022, nakoľko obžalovaný platil

výživné pozadu. Z týchto dôvodov si preto podľa súdu obžalovaný neplnil vyživovaciu povinnosť už od
augusta 2022.

Súd mal zároveň za preukázané, že obžalovaný bol za taký čin ako je súdený prípad v predchádzajúcich
24 mesiacoch uznaný vinným a to trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T/97/2020 zo

dňa 21.10.2020, právoplatným dňa 06.11.2020 (č. l. 23).

Súd sa zaoberal aj tým či existujú na strane obžalovaného také skutočnosti, pre ktoré by objektívne
nemohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Z vykonaného dokazovania súd také skutočnosti nezistil.

Obžalovaný tvrdil, že sa pre chorobu nemôže zamestnať. Z tohto dôvodu boli zabezpečené lekárske
správy. Z lekárskej správy od psychiatra H. K. (č. l. 111) vyplynulo, že obžalovaný bol v jeho ambulancii
vyšetrený 2-krát, a to v roku 2014 s diagnózou úzkostná porucha a patologické hráčstvo. Obžalovaný
sa ďalej na kontrolu už nedostavil.

Z lekárskej správy od všeobecného lekára H. I. (č. l. 113) vyplynulo, že obžalovaný má opakujúce sa
zdravotné ťažkosti vyplývajúce z nezvládania stresových situácii a zrejme aj svojej socio – ekonomickej
situácie, ktoré sa prejavujú pocitom bušenia srdca. Vyšetrenia srdca však mal bez významnej chyby
vyžadujúcej pravidelnú liečbu a dispenzár kardiológom. Obžalovaný by mal pravidelne navštevovať
psychiatra, ktoré kontroly v minulosti nedodržiaval. Nakoľko obžalovaný nie je v pravidelnom dispenzári

žiadneho lekára nie je z lekárskeho hľadiska dôvod obmedzovať ho na pracovnej činnosti. V prípade ak
by bol v pravidelnej liečbe psychiatra tak by neboli vhodné nočné smeny.

Aj z vyššie uvedených lekárskych správ vyplýva, že obžalovaný síce trpí zdravotnými ťažkosťami, avšak
tieto nie sú samé o sebe dôvodom, pre ktorý by nemohol vykonávať zárobkovú činnosť a z tejto následne

plniť aj svoju vyživovaciu povinnosť.

Súd v tejto časti prihliadol aj na laxný prístup obžalovaného k hľadaniu si práce, keď na hlavnom
pojednávaní uviedol, že prácu si nehľadá, pretože si musí vyriešiť svoj zdravotný stav, následne však
uvádza, že by mal navštíviť psychiatra, u ktorého však bol podľa jeho vyjadrenia 4 roky dozadu.

Z uvedeného plynie, že obžalovaný nevyvíja dostatočnú snahu aby si vyriešil svoje zdravotné problémy
a následne sa zamestnal.

Tiež sa žiada dodať, že obžalovaný má platiť výživné v sume 66,38 eur a 60 eurna dve deti, ide teda o sumy, ktoré sa blížia sume minimálneho výživného (výška minimálneho výživného
za obdobie 01.07.2022 do 30.06.2023 bola 32,11 eur a za obdobie
od 01.07.2023 až doteraz v sume 36,80 eur).

Pokiaľ obhajoba poukazovala, že obžalovaný si nemôže dovoliť zdravotnú starostlivosť z dôvodu dlhu
na zdravotnom poistení, k tomu je nutné uviesť, že táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná
a zároveň za dlhy si zodpovedá primárne dlžník, v tomto prípade obžalovaný. Obžalovaný netvrdil
a ani nepreukázal nijaké osobitné dôvody prečo mu takto dlh vznikol. Negatívne v tomto vyznieva tá

skutočnosť, že v zmysle správy
od ÚPSVaR Trenčín (č. l. 99) obžalovaný nie je v súčasnosti evidovaný ako uchádzač o zamestnanie,
pričom naposledy bol evidovaný ku dňu 04.02.2013 kedy bol vyradený
pre nespoluprácu. Tu súd poukazuje, že v zmysle § 11 ods. 7 písm. o) zákona č. 580/2004 Z. z.
o zdravotnom poistení je štát platiteľom poistného za osobu, ktorá je vedená v evidencii uchádzačov
o zamestnanie.

Súd taktiež z emailu od exekútorského úradu JUDr. Jozefa Martišíka (č. l. 106) a k nemu priložených
príloh zistil, že voči obžalovanému sa vedie exekúcia na vymoženie bežného a dlžného zameškaného
výživného na maloleté detí H. a A., avšak exekútor priamo od obžalovaného nič nevymohol.

Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že jednotlivé usvedčujúce dôkazy priame či nepriame sa
vzájomne podporujú a dopĺňajú, pričom neboli zistené relevantné skutočnosti, ktoré by uvedené dôkazy
vyvracali, prípadne spochybňovali ich dôveryhodnosť. Uvedené dôkazy tak predstavujú ucelený reťazec
dôkazov, ktoré priamo či nepriamo dokazujú, že skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný. Skutok
zároveň vykazuje všetky formálne znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3

písm. b), písm. c) Tr. zákona. V danom prípade boli naplnené všetky formálne znaky skutkovej podstaty
uvedených trestných činov, t. j. subjekt, subjektívna stránka, objektívna stránka a objekt.

Konkrétne obžalovaný ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti
z hľadiska veku a neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti nasvedčujúce jeho nepríčetnosti alebo

zmenšenej príčetnosti.

Z hľadiska subjektívnej stránky, t. j. zavinenia, konal obžalovaný vo forme vedomej nedbanlivosti, t. j.
vedel, že môže spôsobom uvedeným v Tr. zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený Tr. zákonom,
ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí (§ 16 písm.

a/ Tr. zákona).

Pokiaľ ide o zavinenie toto súd môže vyvodzovať predovšetkým z konania páchateľa trestného činu.
V tomto súd prihliadol na spôsob spáchania skutku, keď obžalovaný mal vedomosť o svojej vyživovacej
povinnosti k maloletým deťom, pričom túto si neplnil s poukazom na jeho zdravotný stav resp. sociálne

pomery (bez práce). Tieto dôvody však súd nepovažuje za primerané. Tu možno odkázať na už vyššie
uvedené lekárskej správy, ktoré síce konštatujú určité zdravotné problémy obžalovaného, avšak tieto
nie sú takého charakteru, pre ktoré by nemohol obžalovaný pracovať.

Obžalovaný tak svojím konaním porušil záujem spoločnosti na riadnom plnení si vyživovacej povinnosti,

čím bol porušený objekt chránený Tr. zákonom.

Nakoniec naplnená bola aj objektívna stránka skutkovej podstaty stíhaného trestného činu, keď
obžalovaný z nedbanlivosti po dobu najmenej 2 mesiacov v prípade ostatných 2 rokov si neplnil
vyživovaciu povinnosť. U obžalovaného súd zistil 2 skutočnosti, ktoré odôvodňujú použitie kvalifikovanej

skutkovej podstaty stíhaného trestného činu.
Po prvé obžalovaný sa dopustil trestného činu závažnejším spôsobom konania, a to
po dlhší čas. Obžalovaný páchal stíhanú trestnú činnosť po dobu 18 mesiacov.
Vo všeobecnosti možno považovať za dlhší čas páchanie trestnej činnosti po dobu 6 mesiacov.
S ohľadom na uvedené preto súd kvalifikoval uvedený skutok aj ako spáchaný

po dlhší čas, čím obžalovaný naplnil objektívnu stránku skutkovej podstaty stíhaného trestného činu aj
podľa § 207 ods. 3 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zákona.Po druhé obžalovaný už bol v posledných 24 mesiacoch od začatia páchania trestnej činnosti v tejto
veci za taký čin už odsúdený, a to vo veci Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T/97/2020 (trestný rozkaz
nadobudol právoplatnosť dňa 06.11.2020, obžalovaný začal páchať trestný či od augusta 2022), čím

naplnil objektívnu stránku skutkovej podstaty stíhaného trestného činu aj podľa § 207 ods. 3 písm. c)
Tr. zákona.

Nakoľko ide o prečin súd skúmal či bola naplnená aj materiálna stránka stíhaného trestného činu
v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zákona, pričom dospel k názoru, že táto bola naplnená, keď vzhľadom na

okolnosti prípadu nepovažoval súd závažnosť stíhaného prečinu
za nepatrnú. Tu súd prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný sa stíhaného trestného činu dopustil
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia vo veci Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T/97/2020, kde
bol uznaný vinným pre totožný trestný čin.

Záverom k dokazovaniu súd uvádza nasledovné. V rámci hlavného pojednávania bol daný návrh zo

strany osoby, do ktorej rúk sa platí výživné (matky maloletých detí),
navykonaniedôkazuprečítanielistinyoznačenejakosvedeckávýpoveďodJ.L.(č.l.121)aelektronickej
komunikácie (č. l. 120) a oboznámenie fotiek obžalovaného v stávkovej kancelárii (č. l. 117 – 119). Súd
tento návrh odmietol. Súd považoval uvedené dôkazy za nadbytočné v danej veci, nakoľko skutkový
stav bol preukázaný spoľahlivo aj inými dôkazmi. Pokiaľ ide o listinu označenú ako svedecká výpoveď,

v danom prípade pokiaľ má určitá osoba vypovedať o určitých skutočnostiach je potrebné ju ako svedka
vypočuť.

Výrok o treste

K výroku o treste súd vykonal dokazovanie predovšetkým nasledovnými dôkazmi.

Z odpisu registra trestov zo dňa 14.02.2024 (č. l. 75 – prílohová obálka) vyplynulo, že obžalovaný už
bol súdne trestaný, a to celkom 5-krát, pričom 4 odsúdenia už má zahladené. V prípade nezahladeného
odsúdenia ide o vec Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T/97/2020, v ktorej bol uznaný vinným pre prečin

zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, v ktorej mu bol uložený trest odňatia slobody
6 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov, ktorá bola
predĺžená o 2 roky.

Z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov zo dňa 14.02.2024 (č. l. 75 – prílohová obálka)

vyplynulo, že obžalovaný spáchal celkom 5 priestupkov.

Zo správy o povesti od mesta Dubnica nad Váhom (č. l. 46) vyplynulo, že mesto v súvislosti
s obžalovaným neeviduje žiadne priestupkové konanie.

Z uznesenia Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T/97/2020 zo dňa 21.07.2022 (č. l. 104 pripojeného spisu)
súd zistil, že obžalovanému bola v danej veci predĺžená skúšobná doba
o 2 roky. Skúšobná doba tak celkom plynula od 07.11.2020 do 07.05.2024.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok,

zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy (§ 34 ods. 4 Tr. zákona).

U obžalovaného nebola zistená žiadna poľahčujúca ani priťažujúca okolnosť v zmysle § 36 a § 37 Tr.
zákona, s ohľadom na uvedené súd v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 4 Tr. zákona neupravoval dolnú

ani hornú hranicu trestnej sadzby. Súd tak pri určení výmery trestu vychádzal zo sadzby trestu odňatia
slobody 1 – 5 rokov (§ 207 ods. 3 Tr. zákona).

V rámci uvedenej trestnej sadzby považuje súd za primeraný trest odňatia slobody
na spodnej hranici stanovej trestnej sadzby, a to vo výmere 16 mesiacov. Súd v tomto prihliadol v prvom

rade na skutočnosť, že obžalovaný sa stíhanej trestnej činnosti dopustil v rámci plynutia skúšobnej
doby podmienečného odsúdenia vo veci vedenej Okresným súdom Trenčín sp. zn. 2T/97/2020, kde bol
uznaný vinným taktiež pre prečin zanedbania povinnej výživy. Okrem uvedeného bol pre tento trestný činuznaný vinným aj vo veci Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1T/100/2013. Toto odsúdenie má obžalovaný
síce už zahladené, avšak uvedené nebráni tomu aby súd pri posudzovaní osoby obžalovaného
na spáchanie trestného činu prihliadol a vyvodil z toho príslušné závery.

Vyššie uvedené skutočnosti podľa názoru súdu odôvodňujú záver, že doteraz ukladané tresty
(obžalovaný doteraz nikdy nebol vo výkone trestu odňatia slobody) nemali dostatočný vplyv na nápravu
obžalovaného a preto je potrebné aby bolo na neho pôsobené najprísnejším druhom trestu – trestu
odňatia slobody.

Nakoľko obžalovaný nebol vo výkone trestu odňatia v posledných 10 rokoch
pred spáchaním trestného činu pre úmyselný trestný čin súd ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona do minimálneho stupňa stráženia.

Takto uložený trest je svojim charakterom dostatočným, pre celkové dosiahnutie účelu trestu tak, ako je

upravený účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona, t. j. dosiahnutie individuálno-preventívneho a s
ním následne spojeného generálno-preventívneho účinku.

Poučenie:

- 2 -
2T/6/2023

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia. Oznámením

rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku.

Odvolanie sa podáva na Okresný súd Trenčín. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.

Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.

Odvolaniečodovýrokuovinenemôžepodaťobžalovaný,ktorýurobilvyhlásenieovineresp.onepopretí

spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Odvolanie môže podať:

- Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech aj neprospech obžalovaného.

V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.
- Obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to vo svoj prospech.
- Príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného, a to v jeho prospech.
- Obhajca, opatrovník, zákonný zástupca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka

obžalovaného, a to v jeho prospech. V prípade ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne
úkony alebo má spôsobilosť na právne úkony obmedzenú, odvolanie môžu podať aj proti jeho vôli.
- Štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého
obžalovaného, a to len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.
- Poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to

v neprospech obžalovaného.
- Zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovenío konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo
že chýba.