Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. október 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 106C/90/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124208005
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Hricková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2124208005.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobkyne: J.. H. U., rod. U., nar. X.X.XXXX, bytom G.. Y. XXX/
XX, Q. D., zastúpenej právnymi zástupcami: 1. JUDr. Martin Bartko a 2. JUDr. Silvia Bartková, advokáti
združenia advokátov: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Martin BARTKO - JUDr. Silvia BARTKOVÁ,
so sídlom Piaristická 6667, Trenčín, proti žalovanému: Z.. H. H., nar. XX.XX.XXXX, rod. H., bytom B.
XXXX/XX, R., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. N a r i a ď u j e zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriaďuje záložné právo v prospech žalobkyne k
nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie R.G., obec R., okres
R. ako:
- pozemok parcely registra C KN s parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 604 m2,
- pozemok parcely registra C KN s parc. parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 14 m2,
- stavba - polyfunkčný objekt ELOS so súp. č. XXXX na pozemku parcely reg. C KN s parc. č. XXXX,

v rozsahu spoluvlastníckeho podielu žalovaného vo veľkosti 1/1 k celku,
to všetko na zabezpečenie pohľadávky žalobkyne voči žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 93.107,70
eura podľa rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 13C/125/2013-543 zo dňa 21.8.2023 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 27Co/96/2023-617 zo dňa 28.2.2024, právoplatného dňa
12.4.2024 a vykonateľného dňa 13.12.2024.

II. P r i z n á v a žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania o zabezpečovacom opatrení
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 27.9.2024, doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 27.9.2024, sa domáhala
žalobkyňa nariadia zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach
zapísaných na liste vlastníctva (ďalej ako len „LV“) č. XXXX pre katastrálne územie (ďalej ako len

„kat. úz.“), obec a okres R. ako pozemky parcely registra „C“ KN parc. č. XXXX - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 604 m2, a s parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 14 m2,
a ako polyfunkčný objekt ELOS súp. č. XXXX na parc. č. XXXX, a to na zabezpečenie pohľadávky
žalobkyne voči žalovanému vyplatiť žalobkyni sumu 93.107,70 eura podľa rozsudku Okresného súdu
Trenčín č. k. 13C/125/2013-543 zo dňa 21.8.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.
k. 27Co/96/2023-617 zo dňa 28.2.2024, právoplatného dňa 14.4.2024 (správne 12.4.2024 - pozn. súdu)

a vykonateľného dňa 13.12.2024.

2. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnila žalobkyňa vyporiadaním
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj ako len „BSM“) medzi ňou a žalovaným rozsudkom
Okresného súdu Trenčín č. k. 13C/125/2013-543 zo dňa 21.8.2023 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Trenčíne č. k. 27Co/96/2023-617 zo dňa 28.2.2024, právoplatným dňa 12.4.2024 a vykonateľným

dňa13.12.2024,ktorýmbolažalovanémuuloženápovinnosťzaplatiťžalobkynititulomvyporiadaniaBSM
sumu 93.107,70 eura v lehote 8 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. Napriek tomu, že lehotauplynie až za 2 mesiace (od podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia - pozn. súdu),
žalovaný žalobkyňu žiadnym spôsobom nekontaktoval, aby napríklad vyžiadal od nej číslo účtu, a teda
vôbec ani neuviedol ani svoju predstavu o spôsobe vyplatenia žalobkyne. Žalobkyňa sa dozvedela od

spoločných známych, že žalovaný im prezentuje svoj postoj, že žalobkyňou vyplácať z BSM nemieni, a
žeurobívšetkopreto,abyjejaniničvyplácaťnemusel.Zuvedenýchskutočnostímážalobkyňaobavu,že
žalovaný ju z BSM nevyplatí, svojho majetku sa zbaví tak, aby už judikovaná pohľadávka žalobkyne na
zaplatenie uvedenej sumy bola nevymožiteľná. Žalobkyňa disponuje informáciami, že jediným príjmom
žalovaného je jeho starobný dôchodok a jeho jediným majetkom väčšej hodnoty sú len nehnuteľnosti,

ktoré uviedla v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobkyňa nemá žiadnu vedomosť
o tom, že by žalovaný vlastnil iný majetok porovnateľnej hodnoty s výškou jej pohľadávky, ktorý majetok
by mohol byť inak predmetom exekúcie, pokiaľ by žalovaný predmetné nehnuteľnosti scudzil alebo
založil. Vzhľadom na blížiacu sa vykonateľnosť žalobkyninej, ktorá nastane dňom 13.12.2024, na
výšku jej pohľadávky a doterajšiu nečinnosť žalovaného, ktorý žalobkyňu o úhrade pohľadávky vôbec
nekomunikuje, má žalobkyňa dôvodnú obavu, že žalovaný jej pohľadávku neuhradí a zbaví sa svojho

jediného hodnotného majetku, ktorý žalovaný má, teda predmetných nehnuteľností, čím by ohrozil
výkon rozhodnutia súdu, konkrétne rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 13C/125/2013-543 zo dňa
21.8.2023, a tým splnenie súdom priznanej pohľadávky. Z uvedených dôvodov požiadala žalobkyňa súd
o priznanie súdnej ochrany v jej situácii zriadením zabezpečovacieho opatrenia vo forme záložného
práva podľa ust. § 343 a nasl. Civilného sporového poriadku na predmetných nehnuteľnostiach

žalovaného za účelom zabezpečenia jej pohľadávky až do jej splatenia žalovaným. Navrhovaným
zriadením záložného práva na predmetných nehnuteľnostiach žalovaného nebude žalovaný žiadnym
spôsobom obmedzený v ich využívaní, pričom splatenie pohľadávky žalobkyne bude dostatočne
zabezpečené.

3. Žalobkyňa v návrhu poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/44/2015,
podľa ktorého, vydanie rozhodnutia o predbežnom opatrení nie je možné podmienečne spochybňovať
preukázaním určitej objektívnej skutočnosti na preukázanie úmyslu žalovaných vykonávať úkony
súvisiacesvlastníctvomnehnuteľnosti.Právevyčkávanímnaprejavenieúmysluzostranyžalovanýchby
mohlo dôjsť k ďalšiemu prevodu, pri ktorom by už ochrana vo vzťahu k žalobcovi bola výrazne znížená.

Preto postačuje preukázanie dôvodnej obavy na to, aby bolo vyhovené návrhu na vydanie predbežného
opatrenia, ktoré by prakticky stratilo význam, ak by sa vyžadoval zásadne len predložený dôkaz o
snahe žalovaných nakladať s nehnuteľnosťou. V tejto súvislosti odkázala žalobkyňa aj na rozhodnutie
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/255/2016, podľa ktorého, zámer dispozície s nehnuteľnosťou
sa dá osobe nezúčastnenej na tejto dispozícii spravidla zistiť, až keď táto dispozícia nastane (plomba),

alebo až po jej realizovaní (zavkladovanie). Pokiaľ má byť ochrana pred nežiaducou dispozíciou s
nehnuteľnosťou poskytnutá formou predbežného opatrenia účinne, nemožno vyčkávať na stav, keď
táto dispozícia sa stane pre nezúčastnenú osobu zrejmou, pretože jej potom predbežným opatrením
už nemožno zabrániť. Vyčkávanie ďalšej dispozície by totiž mohlo práva navrhovateľa zmariť alebo
významne sťažiť tým, že majetok žalovaného by sa dostal mimo sféry dosiahnuteľnej navrhovateľom

pri uspokojovaní jeho pohľadávky. Záverom poukázala žalobkyňa aj na rozsudok Krajského súdu v
Košiciach sp. zn. 3Co/337/2009, podľa ktorého, vydanie rozhodnutia o predbežnom opatrení nie je
možné spochybňovať preukázaním určitej objektívnej skutočnosti na preukázanie úmyslu žalovaných
vykonať úkony súvisiace s vlastníctvom tejto nehnuteľnosti. Vyčkávaním na prejavenie úmyslu zo strany
žalovaných by mohlo dôjsť k ďalšiemu prevodu nehnuteľností, pri ktorom by už ochrana vo vzťahu k

žalobcovi bola znížená. Pokiaľ žalovaní nemajú vymyslel nehnuteľnosť scudzovať, resp. zaťažovať, tak
predbežné opatrenie je vo vzťahu k nim bez právneho významu, a pokiaľ takýto úmysel mali, potom je
jeho nariadenie dôvodné.

4. K návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia priložila žalobkyňa rozsudok Okresného

súdu Trenčín č. k. 13C/125/2013-543 zo dňa 21.8.2023, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k.
27Co/96/2023-617 zo dňa 28.2.2024, čestné prehlásenie žalobkyne, výpis z LV č. XXXX pre kat. úz. R.,
z ktorých zistil súd nasledovné skutočnosti:

5. V konaní o vyporiadanie BSM bol žalovaný II. výrokom rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k.

13C/125/2013-543 zo dňa 21.8.2023 zaviazaný k povinnosti zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielu
sumu 93.107,70 eura v lehote 8 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku, ktorý rozsudok v spojení s
potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu, Krajského súdu v Trenčíne č. k. 27Co/96/2023-617 zo dňa
28.2.2024, nadobudol právoplatnosť dňa 12.4.2024 a vykonateľnosť dňa 13.12.2024.6. Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. R., obec a
okresR.akopozemkyparcelyregistraCKNsparc.č.XXXX-zastavanáplochaanádvorieovýmere604

m2, a s parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 14 m2, a stavba polyfunkčného objektu
ELOS so súp. č. XXXX, postavená na pozemku parcely reg. C KN s parc. č. XXXX. Nehnuteľnosti nie
sú zaťažené žiadnou ťarchou.

7. Žalobkyňa dňa 25.9.2024 písomne čestne prehlásila, že od spoločných známych, ktorých mala so

žalovaným počas trvania ich 12-ročného manželstva, sa dopočula, že jej bývalý manžel, t. j. žalovaný,
sa im sťažoval na jej postup po rozvode ich manželstva v záležitosti BSM, a nechal sa počuť, že aj
keby sa mal dostať do basy, tak jej žiadne peniaze nevyplatí. Táto informácia žalobkyňu veľmi rozrušila.
Keďže ide o ich spoločných známych, sľúbila im, že neprezradí ich totožnosť.

8. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších

predpisov (ďalej ako len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“), zabezpečovacím opatrením môže
súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na
zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.

Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

10. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

11. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

12. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

15. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

16.Podľa§327CSP,aknávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianeobsahujepredpísanénáležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

17. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

18. Podľa § 151a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov

(ďalej ako len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“), záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky
a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

19. Podľa § 151b ods. 1 OZ, prvá veta, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou

dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom.

20. Zo zákonnej formulácie inštitútu zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že základnými predpokladmi
na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia sú: a) návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatreniab) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, c)
zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú
pohľadávku, d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

21. V zmysle ust. § 343 ods. 1 CSP slúži zabezpečovacie opatrenie na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom podmienkou pre vydanie
zabezpečovacieho opatrenia je opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia
bude ohrozená. Súd nemôže mať záväznejšie pochybnosti o samotnom nároku veriteľa. Z ust. § 343

ods. 1 CSP vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na ktoré
sa primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení, obsiahnuté v § 324 a nasl. CSP, je obava
veriteľa, že exekúcia bude ohrozená. Základným účelom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je
preto zvýšiť vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky a obmedziť priestor dlžníka (príp. ručiteľa) na zbavenie
sa majetku, ktorý by inak bolo možné postihnúť exekúciou. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia
súdom v podstate ide o sudcovské záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva podľa §

151a a nasl. OZ, ktoré v prípade plurality záložných veriteľov garantuje záložnému veriteľovi relevantné
poradie. K výkonu môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude
zabezpečovaná pohľadávka priznaná.

22. Dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho

rozhodnutia zriadením záložného práva, teda odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej
pohľadávky v exekučnom konaní. V prípade zabezpečovacieho opatrenia, ktoré slúži zamedzeniu obavy
z ohrozenia exekúcie, potom zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť
opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom za predpokladu, že navzdory existencii vykonateľného
rozhodnutia odmietne povinný uloženú povinnosť splniť dobrovoľne, by mohlo dôjsť buď k úplnému

vylúčeniu možnosti osoby z rozhodnutia oprávnenej úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej
povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k uplatneniu takejto
možnosti (oboje za predpokladu, že napriek existencii vykonateľného rozhodnutia povinný odmietne
uloženú povinnosť splniť dobrovoľne). Hoci existencia takejto obavy nie je prítomnou vždy, na jej
prítomnosť však nemožno usudzovať iba z vyvíjania aktivít zo strany povinnej osoby, týkajúcich sa jej

majetkuvsmerezbaveniasaho,aleajzinýchfaktorovpodmieňujúcichschopnosťsplneniapovinnosti,o
ktorúvkonaníide.Existenciuobavyzohrozeniaexekúciejetupotrebnévnímaťajvširšíchsúvislostiach.

23. Obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
riadne popísaná, predovšetkým podrobným a vierohodným opisom správania druhej strany, priamo

alebonepriamotýkajúcehosajejmajetku,zktoréhobybolomožnédôvodnepredpokladať,žetátostrana
by mohla v budúcnosti robiť ďalšie obdobné právne úkony, ktoré by mohli mať za následok sťaženie
vymoženia pohľadávky navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia. Obava z ohrozenia exekúcie musí
byť reálna, t. j. dôvodne predpokladaná. Nestačí hypotetická, teoretická rovina úvah o tom, že
dlžník možno niekedy bude chcieť využiť svoje právo disponovať so svojím majetkom, majetkovými

právami či inými majetkovými hodnotami, a možno tým ohrozí vymožiteľnosť pohľadávky navrhovateľa
zabezpečovacieho opatrenia.

24. Súd mal v danom prípade osvedčené právoplatným rozsudkom, že žalobkyňa je veriteľom peňažnej
pohľadávky proti žalovanému v sume 93.107,70 eura titulom vyporiadania ich BSM. Pokiaľ žalovaný

túto svoju pohľadávku žalobkyni nesplní v lehote určenej mu rozsudkom, stane sa tento rozsudok v
spojení s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu exekučným titulom, teda dňom vykonateľnosti
rozsudku, ktorá nastane dňa 13.12.2024. Nakoľko negatívne skutočnosti sa nepreukazujú, nemohla
žalobkyňa predložiť súdu žiadny dôkaz na osvedčenie svojho tvrdenia o neuhradení tejto peňažnej
pohľadávky jej dlžníkom, t. j. žalovaným, ani že ju žiadnym spôsobom nekontaktoval za účelom

zistenia čísla jej bankového účtu, ani za účelom prípadnej dohody o spôsobe platenia súdom priznanej
vysokej sumy pohľadávky (93.107,70 eura). Žalobkyňa však popísala súdu jej dôvodnú obavu, že
exekúcia jej pohľadávky bude ohrozená potom, čo (už právoplatný) rozsudok nadobudne vykonateľnosť,
pretoževykonateľnosťrozsudkunastaneuždňa13.12.2024,pričom,okrempredmetnýchnehnuteľností,
nemá žalovaný žiadny iný majetok, jeho jediným príjmom je iba starobný dôchodok, a navyše, pred

spoločnými známymi sa vyjadroval, že žalobkyni žiadne peniaze nezaplatí. Žalobkyňa predložila súdu
iba jej čestné prehlásenie vyhlásenie o ňou tvrdených skutočnostiach o zámere žalovaného nezaplatiť
jej žiadne peniaze, ktoré prehlásenie nemá povahu čestného prehlásenia tretej osoby, teda osoby,
ktorá sama nie je subjektom tohto konania. Pre súd je však pochopiteľné, že žalobkyňa nepredložilasúdu žiadne písomné vyjadrenie alebo čestné prehlásenie ani jedného zo spoločných známych o
vyjadrení žalovaného, že nič žalobkyni nezaplatí, čo súd akceptuje, nie však z dôvodu, že žalobkyňa
im sľúbila neprezradiť ich totožnosť, ale z dôvodu, ktorý žalobkyňa súdu ani neuviedla, ale možno ho,

vzhľadomnaokolnosti,predpokladať.Súdomakceptovanýmdôvodomnepreloženiatakéhotovyjadrenia
alebo čestného prehlásenia môže byť snaha o úplnú elimináciu rizika včasného zistenia žalovaným
o zámere žalobkyne podať návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na súd, keďže ide o ich
spoločných známych. Spoločný známy by totiž mohol „medzi rečou“ tento zámer oznámiť žalovanému,
čím by mohla byť ohrozená nielen samotná exekúcia, ale aj poskytnutie ochrany žalobkyne nariadením

zabezpečovacieho opatrenia.

25. Žalobkyňa teda dostatočným spôsobom osvedčila súdu, že je nositeľkou vysokej peňažnej
pohľadávky proti žalovanému, ktorá je judikovaná právoplatným rozsudkom. Osvedčila, že jediným
majetkom žalovaného väčšej hodnoty, porovnateľným s výškou jej pohľadávky, sú predmetné
nehnuteľnosti, že príjem žalovaného zo starobného dôchodku nebude postačovať na riadnu úhradu

tejto pohľadávky, a že je možné, že predmetné nehnuteľnosti žalovaný scudzí alebo zaťaží, a žalobkyni
sa nemusí podariť vymôcť zaplatenie jej pohľadávky ani exekúciou. Žalobkyňa nepredložila súdu
síce dôkaz ani o vyjadreniach žalovaného o jeho zámere vyhnúť sa plateniu peňažnej povinnosti
žalobkyni, avšak ako jediný možný dôkaz sa v danom prípade javilo iba písomné vyjadrenie alebo
čestné prehlásenie aspoň jedného spoločného známeho, čo však nemožno od žalobkyne spravodlivo

požadovať, aby neriskovala nielen nevymožiteľnosť svojej pohľadávky, ale ani zmarenie nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia konajúcim súdom, keďže po získaní informácie žalovaným od niektorého
zo známych, že spoločný známy poskytol žalobkyni písomné vyjadrenie alebo čestné prehlásenie
o vyjadreniach žalovaného, že tento žalobkyni nič nezaplatí, by mohol žalovaný ešte pred vydaním
uznesenia súdu o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predmetné nehnuteľnosti veľmi

rýchlo zaťažiť alebo dokonca aj scudziť.

26. S poukazom na uvedené dospel súd k záveru, že je daný dôvod zriadiť záložné právo v
prospech žalobkyne k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného za účelom zabezpečenia jej peňažnej
pohľadávky voči žalovanému, keďže existuje obava, že exekúcia bude ohrozená, a to najmä vzhľadom

na výšku dlžnej sumy, na blížiacu sa vykonateľnosť už právoplatného rozsudku, ktorým bola judikovaná
predmetná pohľadávka žalobkyne, na nedostatok iného hodnotného majetku žalovaného a na jediný
príjem žalovaného zo starobného dôchodku.

27. Súd dodáva, že obavu z ohrozenia exekúcie môže vyvolať akákoľvek skutočnosť svedčiaca o tom,

že žalobca nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť svoj súdom priznaný nárok voči konkrétnemu
žalovanému, pričom ust. § 343 CSP dokonca ani nevyžaduje, aby žalovaný vykonával faktické úkony
smerujúce k prevodu vlastníctva nehnuteľností. Ak by aktivita žalovaného bola podmienkou pre
vyhovenie návrhu, mohlo by sa stať, že požadovaná ochrana nebude žalobcovi poskytnutá včas, keďže
žalovaný by mohol nehnuteľnosti rýchlo previesť alebo zaťažiť. Osvedčenie zámeru žalovaného vyhnúť

sa plneniu, ktoré mal tento prezentovať spoločným známym, nepovažoval súd za spravodlivé požadovať
od žalobkyne z dôvodov uvedených v odseku 26. tohto odôvodnenia.

28. Pri posudzovaní návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia prihliadol súd na
vyššie uvedený princíp proporcionality zásahu do majetkového práva žalovaného k zabezpečovanej

pohľadávke. Súd pritom bral do úvahy aj výšku zabezpečovanej pohľadávky (93.107,70 eura), a
že zriadením zloženého práva na predmetných nehnuteľnostiach, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve
žalovaného, nebude žalovaný obmedzený vo využívaní týchto nehnuteľností. Zrušenia nariadeného
zabezpečovacieho opatrenia sa bude môcť pritom žalovaný domôcť vtedy, ak uhradí svoj peňažný
záväzok žalobkyni v plnej výške.

29. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd podľa § 328 ods.
1 CSP v spojení s § 343 a § 344 CSP, návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
vyhovel (I. výrok).

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku a náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.32. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí, rozhodol súd aj o nároku na
náhradu trov konania o zabezpečovacom opatrení, a nakoľko súd nezistil existenciu žiadneho dôvodu

hodného osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP, podľa
§ 255 ods. 1 CSP v spojení s čl. 4 ods. 1 CSP (analógia na konanie o zabezpečovacom opatrení)
priznal súd úspešnej žalobkyni, ktorá mala v konaní o zabezpečovacom opatrení plný úspech, nárok
proti žalovanému na náhradu trov konania o zabezpečovacom opatrení v plnom rozsahu (II. výrok), o
výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktorý postup

je v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Trnava do 15 dní od doručenia
rozhodnutia, v písomnom vyhotovení.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (366 CSP).

Zabezpečovacie opatrenie je vykonateľné doručením (§ 332 ods. 1, § 344 CSP).