Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. november 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 53C/58/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123240637

Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľuboš Chrenko
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4123240637.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

53C/58/2023

Okresný súd Nitra sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobkyne: PhDr. Danica Sabová, nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. XX/XXX, XXX XX B., proti žalovanému: v 1/rade Ministerstvo spravodlivosti
SR, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, v 2/rade Ústav na výkon trestu
odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov, so sídlom Gucmanova 670/19, 920 41 Leopoldov,
IČO: 00 738 271, o určenie porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a o zaplatenie primeraného

zadosťučinenia, takto

r o z h o d o l :

53C/58/2023

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému v 1/rade voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O
výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

III. Súd žalovanému v 2/rade nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

53C/58/20231. Dňa 02.11.2023 podala žalobkyňa na tunajšom súde žalobu najskôr iba proti žalovanému v 1/rade,
ktorou žalobou sa domáhala určenia, že žalovaný od 01.01.2016 do 31.12.2021 porušoval zásadu

rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k žalobkyni, ako príslušníčke Zboru väzenskej a justičnej stráže
Slovenskej republiky, v služobnom pomere k Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na
výkon väzby Leopoldov, keď žalobkyňu nedôvodne zaradil do nesprávnej platobnej triedy, čím zasiahol
do práva žalobkyne na rovnaké zaobchádzanie v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch
v zmysle ustanovenia § 2a zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,
Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej

polície v znení neskorších predpisov. Ďalej sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej
z titulu primeraného zadosťučinenia náhradu vo výške 8.173,50 eura, a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

1.1. Žalobu podala z dôvodu, že bola ustanovená do funkcie „vedúcej sestry“ úseku ošetrovateľskej

starostlivosti zdravotníckeho zariadenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon
väzby Leopoldov (ďalej ako „Ústav“) na základe rozkazu riaditeľa Ústavu č. 9/2016 zo dňa 18.01.2016
(ďalej ako „Rozkaz riaditeľa č. 9“) a v súlade so zákonom č. 73/1998 Z.z. (ďalej ako „zákon o štátnej
službe“ alebo „ZOŠSPPZ“), v súlade s Rozkazom ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č.
11/2012 o tabuľkách zloženia kritérií a zásadách tvorby organizačných zložiek v znení Rozkazu ministra

spravodlivosti SR č. 18/2014 (ďalej ako „RMS 11/2012“) ako aj platnými a účinnými tabuľkami zloženia
a počtov služobných úradov Zboru väzenskej a justičnej stráže na rok 2016 vydaným ministrom
spravodlivosti SR.

1.2. Rozkazom riaditeľa č. 9 bola zaradená do 4. platobnej triedy, podľa ktorej mala vykonávať činnosti

v súlade s popisom a prílohou č. 1 k Zákonu o štátnej službe v 4. platovej triede, pričom tieto činnosti
boli ohodnotené v podobe služobného príjmu na úrovni 4. platobnej triedy.

1.3. Žalobkyňa sa v máji 2021 zúčastnila vzdelávacej akcie MEDPEN, kde sa dozvedela z komunikácie
s inými príslušníkmi zboru, ktorí boli ustanovení do rovnakej funkcie „vedúcich sestier“ úseku

ošetrovateľskej starostlivosti iných zdravotníckych zariadení, že „vedúce sestry“, t.j. príslušníci zboru
s rovnakou náplňou výkonu služobného pomeru ako žalobkyňa sú zaradení do 5. platobnej triedy
s plánovanou hodnosťou kapitán, pričom rozsah pracovných činností, ktoré vykonávali bol totožný
s rozsahom jej činností. O tejto skutočnosti v roku 2021 informovala riaditeľa Ústavu pána C. D. E.,
ktorý ústne potvrdil žalobkyni, že je nesprávne zaradená do nesprávnej platobnej triedy a v tejto veci

bude konať. Avšak následne došlo k zmene personálneho vedenia Ústavu a k výmene vtedajšieho
riaditeľa Ústavu, a keďže sa vo veci ďalej nekonalo, obrátila sa listom zo dňa 20.10.2021 s označením
ako „Žiadosť o nápravu“ na Ministerstvo spravodlivosti SR. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa adresovala
podanie Ministerstvu spravodlivosti SR, Ministerstvo spravodlivosti SR ho z dôvodu vecnej príslušnosti
postúpilo Generálnemu riaditeľstvu Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej ako „Generálne riaditeľstvo

zboru“).

1.4. O predmetnom podaní rozhodlo Generálne riaditeľstvo zboru listom zo dňa 14.12.2021, ktoré
prijalo záver, že ustanovenie žalobkyne na funkčné miesto „vedúca sestra“ bolo vykonané v súlade so
zákonom, podľa čoho bola zaradená do 4. platovej triedy (ďalej ako „Rozhodnutie GRZ“) a žalobkyni

nebola priznaná žiadna náhrada mzdy za rozhodné obdobie.

1.5. Žalobkyňa ďalším listom zo dňa 31.01.2022 trvala na tom, že bola v roku 2016 nesprávne zaradená
do4.platobnejtriedyažiadalaodškodnenienaušlejmzde,ktorámalazodpovedať5.platobnejtriede.Na
to reagovalo Generálne riaditeľstvo zboru listom zo dňa 09.03.2022 tak, že konštatovalo, že k porušeniu

žiadnych zákonných ani interných predpisov zo strany Generálneho riaditeľstva zboru nedošlo.

1.6. Až dňa 01.01.2022 bola Rozkazom riaditeľa č. 2182/2022 (ďalej ako „Rozkaz riaditeľa č. 2182“)
zaradená do 5. platovej triedy s hodnosťou kapitán, bez toho, aby sa jej menila pracovná náplň, alebopopis služobnej činnosti a bez toho, aby jej bola doplatená náhrada mzdy za obdobie, v ktorom bola
nesprávne zaradená do 4. platobnej triedy.

1.7. Vzhľadom k tomu, že mala pocit, že postup riaditeľa Ústavu vo vzťahu k rovnosti iných „vedúcich
sestier“ k nej samotnej v odmeňovaní bol diskriminačný, keďže iní príslušníci zboru na rovnakej pozícii
boli zaradení do 5. platovej triedy s vyššou mzdou, listom zo dňa 07.12.2022 adresovaným Ústavu
ako „Predžalobná výzva na odškodnenia“, ktorou chcela upozorniť, že sa v rámci správneho súdneho
konania obráti na správny súd so žalobou o preskúmanie rozhodnutia v správnom súdnictve a opätovne

žiadala vydanie odškodnenia vo forme rozdielu doplatenia mzdy, ktorý by jej prináležal, pokiaľ by bola
správne zaradená do 5. platovej triedy. Ústav vyhodnotil v liste zo dňa 27.12.2022 predmetné podanie
ako mimoriadny opravný prostriedok voči Rozkazu riaditeľa č. 9/2016 zo dňa 18.01.2016, v ktorom
konštatoval, že zámerom Ústavu je nepremlčané plnenie žalobkyni vyplatiť a požiadal Generálne
riaditeľstvo zboru na stanovenie ďalšieho postupu.

1.8. Generálne riaditeľstvo zboru v liste zo dňa 26.01.2023 uviedlo, že žalobkyňa bola ustanovená do
funkcie „vedúcej sestry“ v súlade so Zákonom o štátnej službe, Rozkazmi ministra spravodlivosti a
platnými a účinnými tabuľkami zloženia a počtov služobných úradov. Žalobkyni bol daný popis služobnej
činnosti zo dňa 25.05.2018 (ďalej aj ako „Popis služobných činností“) a vykonávaných činnosti vedúcej
sestry v 4. platobnej triede. Generálne

riaditeľstvo zboru v závere konštatovalo, že ak má Ústav za preukázané, že žalobkyňa plnila úlohy
a vykonávala zložitejšie a náročnejšie činnosti, čo do množstva, kvality resp. nad rozsah zverených
činností v 4. platobnej triede od 01.02.2016 do 31.12.2021, Ústav mal a má právomoc danú zákonom
č. 73/1998 Z.z. priznať resp. zvýšiť žalobkyni za tieto činnosti osobný príplatok alebo udeliť odmenu.
Generálne riaditeľstvo zboru zároveň konštatovalo, že nemôže ísť na ťarchu žalovaného to, že Ústav

nereflektoval požiadavky uvedené vo vtedy platnej a účinnej RGR č. 58/2014 resp. neskôr v RGR
33/2016 a nenavrhol zmenu systematizácie.

2. Žalobkyňa ďalej v žalobe uviedla, že má jednoznačne za to, že činnosti, ktoré vykonávala
po ustanovení do funkcie, jednoznačne spĺňajú charakter práce pre 5. platovú triedu, pretože

jednak spĺňala kvalifikačný predpoklad, a to vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, ktoré sa
nevyžaduje pre 4.platovú triedu, konala samostatne bez akýchkoľvek pokynov a bez spolupráce
s inými organizačnými útvarmi, riadila, organizovala, usmerňovala a kontrolovala činnosť úseku
ošetrovateľskej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia a zodpovedala za kvalitné a včasné plnenie
úloh. Žalobkyňa niesla zodpovednosť za dodržiavanie BOZP pri výkone štátnej služby, samostatne

viedla registratúrny denník a zodpovedala za evidenciu písomností úseku ošetrovateľskej starostlivosti
a referátu lekárskej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia. Zabezpečovala každodenné rozmiestnenie
sestier na oddelení a určovala a kontrolovala náplň práce odsúdených zaradených v zdravotníckom
zariadení a vypracovávala im zmenový výkaz pracoviska. Samostatne vykonáva rôznorodé odborné
alebo ucelené odborné práce, ktoré spadajú do kategórie 5. platovej triedy.

2.1. V zmysle uvedeného skutkového stavu s prihliadnutím na právnu úpravu zákazu diskriminácie,
považuje žalobkyňa za diskriminačné a neprípustné, že zamestnanci vykonávajúci rovnakú pracovnú
činnosť ako žalobkyňa v rámci Zboru väzenskej a justičnej stráže SR boli zaradení do 5. platobnej
triedy. Komparátorom v danom prípade, t.j. zamestnancom vykonávajúcim rovnakú pracovnú činnosť

ako žalobkyňa boli F. G., zaradený na výkon služobného pomeru v Ústave na výkon trestu odňatia
slobody Želiezovce, H. C., zaradený na výkon služobného pomeru v Ústave na výkon väzby a ústave na
výkon trestu odňatia slobody Košice. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný sa voči žalobkyni dopustil
porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, čím zasiahol do jej práva na rovnaké zaobchádzanie v
pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch v zmysle ustanovenia § 2a Zákona o štátnej službe

v spojení s ustanovením §2 a nasl. Antidiskriminačného zákona.

2.2. Pre účely vyhodnotenia konania žalovaného podľa Antidiskriminačného zákona za kľúčové
žalobkyňa považuje, že všetky vyššie uvedené osoby vykonávajú rovnakú pracovnú činnosť, z tohto
dôvodu je na všetky uvedené osoby (vrátane žalobkyne) kladená rovnaká pracovná záťaž, je preto

diskriminačné arbitrárne zaraďovanie príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže SR do rôznych
platových tried za rovnakú vykonávanú činnosť. Konaním žalovaného tak vznikla žalobkyni nevýhoda
spočívajúca v priznaní nižšej mzdy za prácu.2.3. K zmene zaradenia žalobkyne do vyššej platobnej triedy, došlo až po tom, keď na túto skutočnosť
upozornila, a to až v roku 2022, pričom k zmene platobnej triedy došlo bez zmeny pracovných povinností
žalobkyne, pričom nebol ani dôvod meniť charakter činností, ktoré do toho času, t.j. od 01.01.2016 do

31.12.2021, vykonávala.

2.4. Na základe vyčíslenia Ústavu bola žalobkyňa vyššie uvedeným bezdôvodným diskriminačným
konaním žalovaného ukrátená na rozdiele mzdy za obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2021 v celkovej
výške 8.173,50 eura, ktorý by jej patril v prípade správneho zatriedenia do 5. platovej triedy od začiatku

výkonu jej služobného pomeru. Rozkaz riaditeľa č. 9 preto predstavoval nezákonné rozhodnutie, pričom
v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa žalobkyňa o tejto
nezákonnosti dozvedela až v máji 2021 na školení MEDPEN, čo má za následok začiatok plynutia
premlčacej doby 3 roky od tohto momentu.

3. Žalovaný v 1/rade vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe, listom zo dňa 31.10.2023 uviedol, že
namieta nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie. Ťažiskovou námietkou smerujúcou k záveru
žalovaného o úplnej neopodstatnenosti žalobkyňou podanej žaloby je, že táto žaloba je podaná voči
žalovanému bez toho, aby existovala v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky jediná právna
norma, na základe ktorej by bolo možné odvodiť pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného. Podstata

žalobouuplatnenéhonárokuspočívavnázorežalobkyne,žemalabyťvobdobí01.01.2016–31.12.2021
ako príslušníčka ZVJS (služobným úradom žalobkyne bol, resp. aj naďalej je ÚVTOS a ÚVV Leopoldov)
zaradená v nesprávnej (nižšej) platovej triede, čím bola ukrátená na svojom majetku v dôsledku
nevyplácania údajne jej prináležiaceho vyššieho platu. Žalobkyňa v žalobe tvrdí, že tomu tak bolo
v dôsledku diskriminačného prístupu „žalovaného“, i keď žalovaný fakticky na zaradenie žalobkyne

nikdy nemal, a nemá žiaden dosah, a teda reálne z dôvodu diskriminačného prístupu ÚVTOS a ÚVV
Leopoldov. Konkrétne žalobkyňa zastáva názor, že bola diskriminovaná preto, že je žena.

3.1. Žalobkyňa bola s účinnosťou od 01.02.2016 zaradená do funkcie „vedúca sestra“ úseku
ošetrovateľskej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, a to na základe

Personálneho rozkazu riaditeľa ÚVTOS a ÚVV Leopoldov č. 9 zo dňa 18.01.2016. Služobným úradom
žalobkyne bol aj pred týmto obdobím, a rovnako po jej ustanovení do funkcie vedúcej sestry zostal
ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, ako základný článok organizácie ZVJS (§ 1 ods. 4 písm. b) zákona č. 73/1998
Z. z.).

3.2. V zmysle § 2 a 3 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže, je každý z
ústavov ZVJS (vrátane ÚVTOS a ÚVV Leopoldov) samostatným služobným úradom a samostatnou
rozpočtovou jednotkou, s vlastnou právnou subjektivitou a vlastným štatutárom – riaditeľom ústavu.
Každý ústav vykonáva svoju činnosť podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov. Ingerencia
Ministerstva spravodlivosti SR (žalovaného) je ohraničená na zriaďovanie a zrušovanie ústavov,

ktoré sú následne riadené a kontrolované generálnym riaditeľstvom. Táto však nezahŕňa priame
zasahovanie do samostatného výkonu činnosti ústavov zahŕňajúcej i personálne opatrenia týkajúce
sa služobných pomerov jednotlivých príslušníkov. Akékoľvek „personálne“ otázky ako aj eventuálne
spory vyplývajúce zo služobných pomerov príslušníkov jednotlivých ústavov, sú potom riešené na úrovni
sporov vzniknutých zo služobného pomeru, v ktorých vystupujú jednotlivé ústavy samostatne.

3.3. Žalovaný nie je a nikdy nebol služobným úradom žalobkyne, a neexistuje žiaden skutkový ani právny
dôvod, aby v tejto veci žalobkyňa požadovala ňou navrhované rozhodnutie súdu voči žalovanému.
Žalobkyňa sa tejto otázke vo svojej žalobe vyhýba, a bez akéhokoľvek odôvodnenia svoju žalobu
adresovala voči Ministerstvu spravodlivosti SR, ktoré v danej situácii jednoznačne nie je pasívne vecne

legitimovaným subjektom. Elementárnym predpokladom úspešného uplatnenia práva prostredníctvom
žaloby je to, aby stranami sporu boli vecne legitimované subjekty, čo v tomto prípade splnené nie
je. Z vyššie uvedených dôvodov vznáša žalovaný námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
Ministerstva spravodlivosti SR a žiada, aby sa s ňou konajúci súd prednostne vysporiadal a žalobu
zamietol.

4. K posúdeniu nároku z „antidiskriminačného hľadiska“ žalovaný v 1/rade uviedol, že napriek
vyššie uvedenému nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, a fakticky neexistujúcej „zainteresovanosti“
žalovaného na služobnom pomere žalobkyne ako príslušníčky ZVJS, ktorý služobný pomer existujevýlučne medzi žalobkyňou a ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, žalovaný považuje žalobkyňou deklarovanú
diskrimináciu jej osoby a z nej prameniaci vznik ujmy, ktorej náhradu v podobe primeraného
zadosťučinenia v sume 8.173,50 € žalobkyňa požaduje, za nepreukázanú.

4.1. Žalovaného primárne nemožno, za skutkových okolností, ktoré sú predmetom tohto prípadu,
zaťažovať bremenom obrany voči nároku vyplývajúceho zo služobného pomeru žalobkyne, s ktorým
(zjednodušene povedané) žalovaný nemá a nikdy nemal nič spoločné. Keďže si však žalobkyňa svoj
nárok uplatňuje vo viacerých rovinách (k čomu sa žalovaný vyjadrí nižšie), žalovanému je známy

postoj Generálneho riaditeľstva ZVJS k tejto veci, ktorý možno zhrnúť nasledovne: vo vzťahu k
rovnakému funkčnému platu za rovnakú služobnú činnosť alebo služobnú činnosť rovnakej hodnoty
je v zmysle Príručky o európskom antidiskriminačnom práve1, spolu s príslušnou judikatúrou ESĽP
relevantné, že podmienky finančného ohodnotenia musia byť určené bez akejkoľvek diskriminácie.
Príslušníci tak majú právo na rovnaký služobný príjem za rovnakú služobnú činnosť alebo za služobnú
činnosť rovnakej hodnoty. Za služobnú činnosť alebo za služobnú činnosť rovnakej hodnoty sa

považuje reálna práca rovnakej alebo porovnateľnej zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti, ktorá je
vykonávaná v rovnakých alebo porovnateľných pracovných podmienkach a pri dosahovaní rovnakej
alebo porovnateľnej výkonnosti a výsledkov práce výkonu štátnej služby v tom istom služobnom úrade.
Ak služobné úrady uplatňujú odlišný systém hodnotenia funkčných miest, hodnotenie musí vychádzať
z rovnakých kritérií pre všetky kategórie príslušníkov bez akejkoľvek diskriminácie. Pri posudzovaní

hodnoty práce môže služobný úrad – okrem uvedených kritérií – uplatniť ďalšie objektívne merateľné
kritériá, ktoré sa dajú uplatniť na všetkých príslušníkov bez rozdielu. Zároveň platí, že uvedené
podmienky sa vzťahujú aj na príslušníkov, ak vykonávajú služobnú činnosť alebo služobnú činnosť
rovnakej hodnoty.

4.2. Pri analogickej aplikácii antidiskriminačných pravidiel na pracovnoprávne vzťahy v služobnom
pomere podľa zákona č. 73/1998 Z. z. musia byť pri pracovnoprávnej zásade rovnakej mzdy za rovnakú
prácu alebo prácu rovnakej hodnoty v podmienkach ZVJS pri porovnávaní služobných činností splnené
nasledujúce podmienky:
a) musí ísť o výkon služobných povinností rovnakej alebo porovnateľnej zložitosti, zodpovednosti a

namáhavosti,
b) služobné povinnosti musia byť vykonávané v rovnakých alebo porovnateľných pracovných
podmienkach,
c) príslušníci dosahujú pri plnení služobných povinností porovnateľnú výkonnosť a výsledky práce a
d) príslušníci vykonávajú štátnu službu v tom istom služobnom úrade.

4.3. Ide o podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne, a preto, ak nie je zhoda v niektorom z
vyššie uvedených porovnávacích kritérií, nepôjde o rovnakú služobnú činnosť alebo služobnú činnosť
rovnakej hodnoty. Zároveň je nevyhnutné uviesť, že pri posudzovaní týchto hodnôt môže služobný
úrad – okrem vyššie uvedených kritérií – uplatniť ďalšie objektívne merateľné kritériá, ktoré sa dajú

uplatniť na všetkých príslušníkov bez rozdielu. V prípade žalobkyne, aj s ohľadom na jej tvrdenia
obsiahnuté v bode 33. žaloby, jednoznačne absentuje splnenie poslednej vymenovanej podmienky
pod bodom d). Žalobkyňa zároveň nepreukazuje, že by bola v ňou stanovenom „rozhodnom čase“
v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov ako služobnom úrade žalobkyne iná osoba v rovnakej funkcii „vedúca
sestra“, ktorá by bola bývala zaradená do vyššej (5.) platovej triedy, diskriminujúc tým žalobkyňu. Preto

neexistuje relevantný komparátor diskriminačného správania služobného úradu žalobkyne, a z tohto
dôvoduabsentujezákladnýdiskriminačnýdôvod,ktorýbyzakladalskutočnosťodlišnéhozaobchádzania
so žalobkyňou.

4.4. Výlučným takýmto „komparátorom“, na ktorom žalobkyňa stavia svoju žalobu, je poukaz na dve

osoby (mužov), ktoré údajne vykonávajú rovnakú pracovnú činnosť ako žalobkyňa v rámci ZVJS, a
ktorí boli (neuvádza kedy) zaradení do 5. platovej triedy. Ústavov na výkon trestu odňatia slobody/
na výkon väzby je v Slovenskej republike 18. Žalobkyňa s poukazom na výlučne dva z nich, navyše
oba odlišné od jej služobného úradu, dospela k zovšeobecňujúcemu záveru, že jej zaradením malo
dôjsť k diskriminácii jej osoby na základe pohlavia. Žalovaný takýto záver považuje za nesprávny,

nepreukázaný, a absolútne neodôvodňujúci záver o opodstatnenosti žaloby žalobkyne. Za takéhoto
stavu, odhliadnuc od vyššie vznesenej námietky nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, je jedinou do
úvahy pripadajúcou možnosťou súdu konajúceho o žalobe žalobkyne túto žalobu zamietnuť.4.5. Čo sa týka samotného zaradenia žalobkyne do 4. platovej triedy, k tomuto sa komplexne
a opakovane vyjadrovalo najmä samotné Generálne riaditeľstvo ZVJS a žalovaný považuje za
neopodstatnené, aby sa k tejto problematike ako vecne nezainteresovaný subjekt vyjadroval v

akomkoľvek inom smere, než práve Generálne riaditeľstvo ZVJS.

5. Žalovaný v 1/rade ďalej vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že napriek skutočnosti, že žalobkyňa
svoju žalobu stavia na údajnom porušovaní pravidiel vyplývajúcich z antidiskriminačného zákona a
naň nadväzujúcej úpravy, respektíve na údajnej diskriminácii svojej osoby, nemožno opomenúť tú

skutočnosť, na ktorú marginálne poukazuje žalobkyňa aj v bode 36. žaloby, že ňou deklarovaný nárok
na „primerané zadosťučinenie“ možno vyhodnocovať aj ako nárok na náhradu škody. Ako už žalovaný
uviedol v predchádzajúcom bode vyjadrenia, žalobkyňa si svoj nárok uplatňovala vo viacerých rovinách
– primárne tomu bolo prostredníctvom listov adresovaných služobnému úradu žalobkyne, Generálnemu
riaditeľstvu ZVJS, ako aj Ministerstvu spravodlivosti SR (tieto listy a odpovede na ne sú prílohou žaloby).
Takýto spôsob uplatňovania nároku však neviedol k naplneniu žalobkyňou želanému účelu – vyplatenia

„nedosiahnutého príjmu“.

5.1. Čo už žalobkyňa v žalobe neuvádza, je tá skutočnosť, že listom zo dňa 31. 5. 2022 označeným ako
„Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody“, doručeným Ministerstvu spravodlivosti
SR dňa 07.06.2022, požiadala Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody vzniknutej v dôsledku totožných skutkových okolností, ktoré popisuje aj vo svojej
antidiskriminačnej žalobe – údajne nesprávneho zaradenia do nižšej platovej triedy jej služobným
úradom, ktorý označila za nesprávny úradný postup, za čo žiadala „odškodnenie v ušlom služobnom
príjme v období od platnosti Tabuliek zloženia a počtov služobných úradov zboru ako mali byť na základe
všeobecných právnych predpisov a podrobných služobných predpisov správne vydané“ – táto žiadosť

bola s ohľadom na jej obsah vyhodnotená ako žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“). Z
hľadiska skutkového odôvodnenia tejto žiadosti, s ohľadom na početnú rozhodovaciu prax všeobecných
súdov v danej oblasti, žiadosti nemohlo byť vyhovené, keďže ani nespadala do množiny prípadov,

ktoré zákon č. 514/2003 Z. z. predpokladá ako cieľovú skupinu ním riešených zodpovednostných
vzťahov – zjednodušene povedané, žiadosť sa netýkala výkonu verejnej moci v zmysle, v akom je
tento predpokladaný zákonom č. 514/2003 Z. z. S ohľadom na uvedené Ministerstvo spravodlivosti SR
žalobkyni listom zo dňa 23.11.2022, č. 18151/2022/141 oznámilo, že jej žiadosť nie je možne vecne
vybaviť (predbežne prerokovať) v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z., keďže sa jedná o právny

nárok kvalifikovateľný nanajvýš ako platový nárok vyplývajúci z výkonu služobného pomeru príslušníka
ZVJS.

5.2. Aj v opačnom prípade, t. z. ak by žalobkyňou požadovaný nárok mohol byť kvalifikovaný ako nárok
na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci (čo podľa názoru žalovaného vychádzajúceho

z judikatúry prípustné nie je), opäť by bolo potrebné konštatovať, že žalovaný nie je pasívne vecne
legitimovaným subjektom, keďže tým je v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. štát.

5.3. Záverom žalovaný okrajovo poukazuje vo vzťahu k problematike právneho titulu eventuálneho
nároku na náhradu škody na tú skutočnosť, že jediným do úvahy pripadajúcim právnym titulom mohol

byť len Personálny rozkaz riaditeľa ÚVTOS a ÚVV Leopoldov č. 9 zo dňa 18.01.2016, ktorý zároveň
jednoznačným spôsobom a so súhlasom žalobkyne zaradil žalobkyňu do 4. platovej triedy. Tento
rozkaz však žalobkyňa nikdy nenapadla žiadnym dostupným (riadnym ani mimoriadnym) opravným
prostriedkom, ale naopak, s jeho obsahom bezvýhradne súhlasila, čo potvrdila vlastnoručným podpisom
pri jeho prevzatí dňa 18. 1. 2016.

5.4. Z dôvodu jednoznačnej absencie pasívnej vecnej legitimácie, resp. z dôvodov uvedených v
písomnom vyjadrení, žalovaný navrhuje, aby súd žalobu žalobkyne zo dňa 31.10.2023 zamietol a priznal
žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

6. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného v 1/rade, listom zo dňa 14.12.2023

uviedla, že nesúhlasí s námietkou žalovaného, ktorý vo svojom vyjadrení namieta nedostatok svojej
pasívnej vecnej legitimácie a v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 13 ods. 1 zákona č.
575/2001 Z.z. o organizácií činnosti vlády a organizácií ústrednej štátnej správy v znení neskorších
predpisov, podľa ktorého platí, že: „Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky je ústrednýmorgánom štátnej správu pre súdy a väzenstvo“. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 4/2001
Z.z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov, že Zbor väzenskej a justičnej
stráže je podriadený ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak

je žalobkyňa príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže a žalovaný je ústredným orgánom štátnej
správy pre väzenstvo, žaloba bola uplatnená proti vecne pasívne legitimovanému subjektu.

6.1. Napriek vyššie uvedenému žalobkyňa navrhla, aby do konania okrem žalovaného pristúpil aj ďalší
subjekt na strane odporcu - Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov,

so sídlom Gucmanova 670/19, 920 41 Leopoldov, Slovenská republika, IČO: 00738271.

6.2. Žalobkyňa vo vyjadrení ďalej uviedla, že pokiaľ jednou z podmienok je, aby príslušníci zboru
vykonávali štátnu službu v rovnakom služobnom úrade, podľa žalobkyne uvedené tvrdenie považuje
za arbitrárne bez akejkoľvek opory v zákone. Príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže majú totiž
rovnaké práva a povinnosti, ktoré sú definované v zákone č. 73/1998 Z.z. Pri výkone svojej služby

sa riadia Zákonom o ZVJS, ktorý okrem iného určuje organizáciu, riadenia a úlohy Zboru väzenskej
a justičnej stráže. Zo Zákona o ZVJS zároveň vyplýva, že Zbor väzenskej a justičnej stráž sa v rámci
organizácie hierarchicky delí na generálne riaditeľstvo a ústavy na výkon väzby, ústavy na výkon trestu
odňatia slobody, ústavy na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých a nemocnicu pre obvinených
a odsúdených.

6.3. Navyše služobná činnosť (pozícia) „vedúcej sestry“ je v každom ústave zastúpená len raz aj to
nie v každom z 18 ústavov. Bolo by preto paradoxne opätovne diskriminačné, ak by tzv. komparátora
bolo potrebné hľadať v rovnakom ústave, keďže tento sa v každom nachádza len raz. Rovnakými
komparátormi preto boli spomenuté osoby v žalobe zo dňa 28.11.2023. Na účely komparácie je možné

taktiež považovať aj príslušníčky - I. J., zaradenú na výkon služobného pomeru v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Ilava a D. K., zaradenú na výkon služobného pomeru v Ústave
na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, ktoré tiež mali priznanú 5. platovú triedu za
výkon rovnakých služobných činností „vedúca sestra“, ktoré vykonávala aj žalobkyňa, v čase keď bola
ona zaradená do 4. platovej triedy.

6.4. V zmysle vyššie uvedených skutočností má žalobkyňa za to, že pre účely vyhodnotenia
diskriminačného konania žalovaného je potrebné za kľúčové považovať, že všetci označení príslušníci
Zboru väzenskej a justičnej stráže vykonávajú rovnakú služobnú činnosť, z tohto dôvodu je na všetkých
týchto príslušníkov kladená rovnaká služobná (pracovná) záťaž súvisiaca s výkonom ich služobných

činností, a je preto diskriminačné podmieňovať priznanie vyššej platovej triedy aj služobným zaradením
do toho ktorého ústavu v rámci Zboru väzenskej a justičnej stráže, keďže zaradenie príslušníka do
jednotlivýchústavovnemážiadenvplyvnavýkon,rozsahacharakterichčinností,ktorémusiavykonávať
a ktoré sú rovnaké.

7. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 19.02.2024, č.k. 53C/58/2023-68 súd pripustil pristúpenie
Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov, so sídlom Gucmanova
670/19, Leopoldov, IČO: 00 738 271 do konania ako žalovaného v 2/ rade.

8. Vo veci súd vytýčil termín pojednávania na deň 07.06.2024, na ktorom žalobkyňa vo svojej výpovedi

uviedla, že v máji 2021 sa zúčastnila konferencie zdravotníckych pracovníkov ZVJS, kde mali dané, že
prioritne sa majú zúčastniť tejto konferencie vedúce sestry. A keď prišiel na ústav zoznam účastníkov,
tak videla, že vedúce sestry vo všetkých ústavoch, kde je táto funkcia majú 5. triedu a hodnosť kapitán.
Na tejto konferencii s kolegyňami sa o tom rozprávala a oni mali priznané všetci 5. triedy a hodnosť
kapitán. Ona mala priznanú 4. triedu a hodnosť nadporučík. Hneď na ďalší najbližší pracovný deň

išla za pánom riaditeľom, ktorému celú situáciu vysvetlila, pán riaditeľ overil všetko na personálnom
a generálnom riaditeľstve, povedal jej, že sa stala chyba a oni na ňu zabudli, čím môže poukázať
predložené tabuľky zloženia počtov na rok 2016, ktoré sú zlé, pretože ako Generálne riaditeľstvo
v liste GRZVJS01172/14-2023 zo dňa 26.01.2023 uviedlo k téme tabuľky zloženia a počtov Ústavu
Leopoldov, že riaditeľ ústavu a nadriadený úseku služobnej činnosti v tomto prípade vedúci lekár

prostredníctvom riaditeľa ústavu majú priznaný riadiaci príplatok a zverenú riadiacu právomoc navrhovať
zmeny systemizácie vzhľadom na RMS 11/2012. Takže jej nadriadená, pani doktorka F., nepožiadala o
platovú triedu 5. pre funkčné miesto vedúca sestra v Leopoldove.8.1. Ďalej uviedla, že rozkaz, ktorý podpísala 01.02.2016 bol napísaný správne, preto sa voči nemu
nemohla odvolať, ale vychádzal zo zlých tabuliek zloženia a počtov ÚVTOS Leopoldov na rok 2016.
K týmto tabuľkám vo svojej funkcii nemá prístup, preto ho nepoznala, až teraz vidí tie tabuľky, a voči

predpisu alebo tým tabuľkám sa odvolať nemôže. Odvolať sa môže voči rozkazu, ktorý bol napísaný
správne, vychádzal zo zlých tabuliek.

9. Zástupca žalovaného v 1/rade vo veci uviedol, že zotrváva na svojom písomnom vyjadrení k
žalobe zo dňa 28.11.2023. Primárne zotrvávajú na vznesenej námietke nedostatku pasívnej vecnej

legitimácieMinisterstvaspravodlivosti.Vdanomprípadezoskutkovéhoodôvodneniažalobynevyplývajú
žiadne okolnosti, ktoré by zakladali legitimáciu ministerstva vystupovať v tejto právnej veci. Vo zvyšku
odkazuje na znenie písomného vyjadrenia, ktoré je podopreté aj s odkazom na stanovisko Generálneho
riaditeľstva ZVJS v predmetnej problematike.

9.1. Nad rámec uvádza, že žalobkyňou formulovaný petit č. 1, aby súd určil, že žalovaný porušoval

zásadu rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k žalobkyni považuje za materiálne nevykonateľný a
zdôrazňuje ich poukaz na § 9 ods. 2 antidiskriminačného zákona. Čo sa týka žalobkyňou predkladaných
listín na pojednávaní i keď s ich obsahom, vzhľadom na krátkosť času, neboli oboznámení, avšak sa
javí, že ani jedna z týchto listín nemá zásadnú relevanciu pre posúdenie žalobou uplatneného nároku
voči Ministerstvu spravodlivosti. Žalovaný v 1/rade teda zotrváva na svojom návrhu, aby súd žalobu

voči žalovanému v 1/rade zamietol a priznal žalovanému v 1/rade nárok na náhradu trov konania voči
žalobkyni v plnom rozsahu.

10. Zástupkyňa žalovaného v 2/rade vo veci uviedla, že v plnom rozsahu sa stotožňuje a pridržiava
písomného vyjadrenia predloženého v rámci tohto konania zo strany žalovaného v 1/rade zo dňa

28.11.2023. Poukázala na stanovisko Generálneho riaditeľstva ZVJS ktoré sa komplexne vyjadrilo k
danej problematike s podrobným uvedením dôvodov, na základe ktorých nebolo možné považovať
nárok žalobkyne za legitímny. Ústav Leopoldov, ako žalovaný v 2/rade, je viazaný právnym názorom
nadriadeného služobného úradu, a síce Generálnym riaditeľstvom, a preto považuje za nadbytočné
opakovať rovnaké stanovisko, resp. argumentáciu, na ktorú odkazuje a ktorej sa pridržiava.

10.1. Na základe uvedeného preto žalovaný v 2/rade považuje nárok žalobkyne, uplatnený na
základe ňou prezentovaného dôvodu, a síce porušenie zásady rovnakého zaobchádzania vo forme
primeraného finančného zadosťučinenia jednak za nesprávne právne kvalifikovaný a jednak za
nedôvodný. Žalobkyňa podľa názoru žalovaného v 2/rade dostatočným spôsobom nepreukázala, že by

bolapostupomžalovanýchvovzťahukjejosobeporušenázásadarovnakéhozaobchádzaniaapoťažmo
ani vznik ujmy, ktorú by bolo potrebné kompenzovať finančným zadosťučinením. Prípadný právny nárok
žalobkyne na kompenzáciu skutočností, že mala byť od 01.01.2016 zaradená do 5. platovej triedy, bolo
potrebné podľa názoru žalovaného v 2/rade posúdiť ako platový nárok plynúci z výkonu služobného
pomeru príslušníka zboru a na súde mal byť uplatnený na základe iného druhu žaloby, napríklad

preskúmaniezákonnostirozhodnutia,prípadnenesprávnyúradnýpostupatedaajvinomdruhukonania.
Doúvahyvtomtoprípadeprichádzalajmimoriadnyopravnýprostriedok,asícepreskúmanierozhodnutia
mimo odvolacieho konania, ktorý je v zákone č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného
zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru ZVJS a Železničnej polície v znení neskorších predpisov,
upravený v ust. § 246 a ktorý bolo možné v súlade s ods. 4 daného paragrafu uplatniť v lehote 5 rokov

od nadobudnutia právoplatnosti dotknutého rozhodnutia. V prípade žalobkyne išlo o personálny rozkaz
riaditeľa Ústavu Leopoldov č. 9/2016 z 18.01.2016. Na túto skutočnosť napokon žalobkyňu upozornilo
aj MS SR, v rámci odpovede na jej žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa
31.05.2022, a to v liste zo dňa 23.11.2022, ako aj Generálne riaditeľstvo vo svojich listoch, ktoré tvorili
prílohu žaloby. S takýmto právnym posúdením nároku žalobkyne sa stotožňuje aj žalovaný v 2/rade.

Žalobkyňa však rozhodnutie, ktoré určovalo jej zaradenie do 4. platovej triedy v tomto prípade citovaný
personálnyrozkaz,nenapadlažalobouvsprávnomsúdnictvealepožiadalaibaonápravu,atozaradenie
do 5. platovej triedy a následne odškodnenie, teda doplatenie ušlého služobného príjmu. Žalobkyňa si
zrejme bola vedomá skutočnosti, že v prípade všetkých do úvahy prichádzajúcich postupov už uplynula
príslušnými zákonmi stanovená lehota na ich uplatnenie.

10.2.Žalovanýv2/radevnadväznostinauvedenévznášanámietkupremlčaniaväčšejčastiuplatneného
nároku žalobkyne, nakoľko pri jeho kvalifikácií, ako platového nároku zo služobného pomeru, sa
premlčuje v súlade s ust. § 256 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. v lehote troch rokov. Premlčacia doba jev tomto prípade objektívna a začiatok jej plynutia nie je viazaný na subjektívnu vedomosť žalobkyne o
prípadnomvznikutakéhotoplatovéhonároku,alenajehosamotnývznik.Zdôvoduopatrnostipreprípad,
že by sa konajúci súd nestotožnil s vyššie uvedenou námietkou premlčania, na základe posúdenia

nároku žalobkyne ako platového nároku zo služobného pomeru, vznáša žalovaný v 2/rade aj námietku
premlčania v zmysle ust. § 101 v spojení s ust. § 100 ods. 2 prvá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa,
keď sa právo mohlo vykonať po prvýkrát.

10.3. Z súvislosti s právnou kvalifikáciou a časovým vymedzením nároku žalobkyne podľa podanej
žaloby, je potrebné upozorniť aj na zrejmú nesprávnosť v petite žaloby, na ktorú v konečnom dôsledku
upozornil aj žalovaný v 1/rade, a síce, že petitom sa domáha vyplatenia príjmu, ktorý jej podľa jej
názoru nebol vyplatený za obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2021, pričom správne obdobie je viazané
na moment účinnosti personálneho rozkazu č. 9/2016, ktorým bola zaradená do 4. platovej triedy od
01.02.2016.

10.4. Pokiaľ ide o námietku porušenia zásady rovnakého zaobchádzania aj k tomuto aspektu žaloby
zaujal stanovisko žalovaný v 1/rade, s ktorým sa žalovaný v 2/rade plne stotožňuje a pridržiava sa ho.
Ako vyplýva z predložených listinných podkladov, žalovaný v 2/rade postupoval pri zaradení žalobkyne
do 4. platovej triedy v súlade s v tom čase účinnou právnou úpravou, a teda zákonom č. 73/1998 Z.z.

a v súlade s rozkazom ministra spravodlivosti SR č. 11/2012, ako aj v súlade s platnými a účinnými
tabuľkamizloženiaapočtovslužobnýchúradovZVJSnarok2016,vydanýmministromspravodlivostiSR
a to bez porovnávania sa s ostatnými ústavmi, teda služobnými úradmi, poznajúc a reflektujúc vlastné
podmienky. Ako už uviedlo aj samotné Generálne riaditeľstvo v liste, tvoriacom prílohu žaloby, v žalobe
opísaným postupom žalovaného v 2/rade mohlo dôjsť nanajvyš k nesprávnemu úradnému postupu,

resp. k nečinnosti služobného úradu v tom smere, že nadriadený príslušného úseku služobnej činnosti,
resp. riaditeľ Ústavu Leopoldov v rozhodnom čase opomenul navrhnúť čiastkovú zmenu systemizácie
pri vedúcej sestre zo 4. platovej triedy na 5. platovú triedu. Návrh žalobkyne preto na tom právnom
základe, na akom bol podaný, považuje žalovaný v 2/rade v celom rozsahu za nedôvodný a z tohto
dôvodu ho navrhuje zamietnuť.

11. Na pojednávaní dňa 18.10.2024 žalobkyňa vo svojej záverečnej reči uviedla, že od 01.02.2016 bola
ustanovená do funkcie vedúca sestra úseku ošetrovateľskej starostlivosti Zdravotníckeho zariadenia
Leopoldov a od tohto roku jej bola daná 4. platová trieda. Nakoľko nemala prístup na jej pozícií k
tabuľkám zloženia počtov vedúcich sestier za Ústav Leopoldov, nemohla si skontrolovať a porovnať

platové triedy ostatných sestier v zbore. V roku 2021 sa zúčastnila konferencie zdravotníckych
pracovníkov,tamsautvrdilavtom,nazákladerozhovorovskolegyňamivzbore,ževšetkyvedúcesestry,
samozrejme tam kde sú vytvorené v zbore funkcie vedúcej sestry, lebo nie v každom ústave je, majú
5.platovú triedu. Vtedy požiadala o pomoc vtedajšieho riaditeľa, ktorý potvrdil, že mala mať 5. triedu.
Samozrejme pán riaditeľ požiadal o 5.platovú triedu Generálne riaditeľstvo, tabuľky dávali podpisovať na

Ministerstvo a 5.platová trieda jej bola priznaná 01.01.2022. Nakoľko dodnes nemá ušlú mzdu, od roku
2016, tak rieši veci súdnym sporom, pretože pán riaditeľ mal v roku 2016 požiadať o jej 5.platovú triedu,
Generálne riaditeľstvo to malo skontrolovať, nakoľko aj zoznam vedúcich sestier nie je taký rozsiahly,
vedia koľko majú vedúcich sestier a s tým ísť na ministerstvo a požiadať o 5. platovú triedu ministerstvo.
Generálne riaditeľstvo v písomnostiach, ktoré jej boli doručené tvrdí, že pán riaditeľ nepožiadal, ale

vlastne sa mu ukladá nie právomoc, ale povinnosť požiadať pre vedúcu sestru o 5. triedu.

12. Zástupca žalovaného v 1/rade vo svojej záverečnej reči uviedol, že zotrvávajú v celom rozsahu na
ich procesnej obrane, prezentovanej najmä k písomnom vyjadrení k žalobe. Zotrvávajú na nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie v tomto spore a rovnako aj na obrane týkajúcej sa nepreukázania náležitostí

uplatnenej antidiskriminačnej žaloby. Z týchto dôvodov trvajú aj na návrhu, aby súd žalobu voči
Ministerstvu spravodlivosti zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

13. Zástupkyňa žalovaného v 2/rade vo svojej záverečnej reči uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava
ústneho vyjadrenia nadiktovaného do zápisnice na pojednávaní dňa 07.06.2024, vrátane vznesenej

námietkypremlčania,akoajpísomnýchvyjadrení,týkajúcichsaprejednávanejvecizostranyžalovaného
v 1/rade a Generálneho riaditeľstva zboru, ktoré sú už súčasťou spisu a ktorých sa tak Generálne
riaditeľstvo zboru, ako aj žalovaný v 1/rade komplexne vyjadrili k danej problematike. Z uvedených
dôvodov na základe ktorých nemožno považovať nárok žalobkyne za dôvodný. V nadväznosti nadoterajší priebeh konania a argumentáciu preto považuje ústav Leopoldov nárok žalobkyne, uplatnený
na základe ňou prezentovaného dôvodu, a síce porušenie zásady rovnakého zaobchádzania vo forme
primeraného finančného zadosťučinenia, naďalej za nesprávne právne kvalifikovaný, ako aj nedôvodný.

Podľa názoru žalovaného v 2/rade žalobkyňa nepreukázala, že postupom žalovaných bola nejakým
spôsobom porušená zásada rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k jej osobe pri zaradení do 4. platovej
triedy, a to v nadväznosti na neexistenciu priamej príčinnej súvislosti medzi dôvodom diskriminácie a
ňou tvrdenú vzniknutú nerovnováhu, resp. nevýhodu a poťažmo nepreukázala ani vznik ujmy, ktorú
by bolo potrebné kompenzovať finančným zadosťučinením. Žalobkyňa mala preukázať, že došlo k

rozdielu v zaobchádzaní medzi ňou a inou porovnateľnou osobou, ktorá je, alebo môže byť, na tej
istej pozícií ako žalobkyňa, len u nej absentuje zákonom chránený dôvod diskriminácie. Mala označiť
dôvod kvôli ktorému k tvrdenej diskriminácií došlo a z ktorého je diskriminácia zakázaná, napr. podľa §
2 ods. 1 antidiskriminačného zákona alebo podľa § 2a zák. č. 73/1998 o štátnej službe. Medzi dôvodom
diskriminácie a vzniknutou nevýhodou musí existovať príčinná súvislosť. Ako vyplýva z doterajšieho
priebehu konania a predložených listinných podkladov, žalovaný v 2/rade postupoval pri zaradení

žalobkyne do 4. platovej triedy v súlade s v tom čase účinnou právnou úpravou, a to zákon č. 73/1998 a
v súlade s RMS č. 11/2012, ako aj platnými a účinnými tabuľkami zloženia a počtov služobných úradov
zboru na rok 2016 vydanými ministrom spravodlivosti, ktoré boli v zmysle ust. § 2 ods. 3 uvedeného
rozkazu pre ústav Leopoldov záväzný. Opísaný postup nemožno považovať za diskriminujúci, keďže bol
v každom smere súladný s existujúcou právnou úpravou. S ohľadom na všetky uvádzané skutočnosti

ústav Leopoldov, v procesnom postavení žalovaného v 2/rade, navrhuje, aby konajúci súd žalobu v
celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol a žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný v 2/rade
si náhradu trov konania neuplatňuje.

14. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením sa s obsahom Personálneho

rozkazu riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov
č. 9 zo dňa 18.01.2016, listu žalobkyne označeného ako žiadosť o nápravu, odpovede – list
Ministerstva spravodlivosti SR, odpovede – Generálneho riaditeľstva zboru väzenskej a justičnej stráže,
žiadosti o odškodnenie, odpovede – list Generálneho riaditeľstva zboru väzenskej a justičnej stráže,
predžalobnej výzvy na odškodnenie, odpovede Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu

na výkon väzby Leopoldov, listu Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, popisu
služobnej činnosti, predbežného výpočtu náhrady škody, žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody, listu Ministerstva spravodlivosti SR označeného ako oznámenie, záverov porady
a odborného semináru vedúcich personálnych skupín a referátov ústavov zo dňa 22.04.2014, koncepcie
poskytovania zdravotnej starostlivosti v Zbore väzenskej a justičnej stráže na roky 2011 – 2020,

rozkazu č. 11 o tabuľkách zloženia a počtov služobných úradov Zboru väzenskej a justičnej stráže,
určenia systemizačných kritérií a zásadách tvorby organizačných zložiek Ministerstva spravodlivosti SR
zverejnené v Zbierke rozkazov ročník 2012, rozkazu č. 33 ktorým sa určujú podrobné systemizačné
kritéria a zamerania odborov kvalifikačného predpokladu vzdelania v Zbore väzenskej a justičnej stáže
Generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže zverejnené v Zbierke rozkazov ročník 2016,

záverov z celoslovenskej porady nadriadených Zboru väzenskej a justičnej stráže konanej v dňoch 14.
až 15.03.2024 v LRS Kováčová Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, zápisu
z rokovania tretieho kolégia riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby
Leopoldov konaného dňa 19.03.2024, potvrdenia o príjme žalobkyne, návrhu na prevedenie na inú
funkciu, tabuľky zloženia a počtov Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby

Leopoldov na rok 2016, výpisov z Personálneho rozkazu ministra spravodlivosti Slovenskej republiky,
počtu funkčných miest vedúcich sestier s príslušným vzdelaním a platovou triedou v Ústave na výkon
trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov, rozkazu č. 2 o tvorbe interných predpisov
v Zbore väzenskej a justičnej stráže, funkčných miest vedúcich sestier podľa ústavou s platovou triedou
a kvalifikačným predpokladom vzdelania, diplomov a zistil tento skutkový stav:

14.1. Personálnym rozkazom riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby
Leopoldov (ÚVTOS a ÚVV Leopoldov) č. 9 zo dňa 18.01.2016 bola žalobkyňa zaradená v stálej štátnej
službe z funkcie sestra úseku ošetrovateľskej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia ÚVTOS a ÚVV
Leopoldov, do funkcie vedúca sestra úseku ošetrovateľskej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia

ÚVTOS a ÚVV Leopoldov. Podľa § 85 zákona č. 73/1998 Z.z. bola zaradená do 4. platovej triedy.

14.2. Z listu žalobkyne zo dňa 20.10.2021, adresovaného Ministerke spravodlivosti SR, označený ako
žiadosť o nápravu, vyplýva, že žalobkyňa sa v máji 2021 zúčastnila vzdelávacej akcie MEDPEN,kde sa dozvedela, že vedúce sestry sú po ustanovení do funkcie zaradené do 5. platovej triedy
s plánovanou hodnosťou kapitán. Následne o tejto skutočnosti informovala personálnu skupinu, kde jej
tvrdili, že je zaradená správne, vo 4. platovej triede, s plánovanou hodnosťou nadporučík. Z dôvodu

rozlične podaných informácií požiadala o predvedenie k riaditeľovi ústavu, aby ho o nezrovnalostiach
informovala. Následne jej riaditeľ ústavu potvrdil, že je zaradená do nesprávnej platovej triedy. Zároveň
ju uistil, že bude v predmetnej veci konať. Keďže sa zmenila personálna situácia vo vedení Ústavu
Leopoldov, informovala o vyššie uvedených skutočnostiach aj nové vedenie. Dosiaľ o konaní v jej veci
nebola informovaná, preto sa obracia na ministerku spravodlivosti.

14.3. Z listu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 12.11.2021 vyplýva, že po
oboznámení sa s podaním žalobkyne Ministerstvo spravodlivosti oznamuje žalobkyni, že z dôvodu
vecnej príslušnosti je na konanie vo veci vybavovania príslušné Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej
a justičnej stráže, ktorému bolo podanie postúpené.

14.4. Z listu Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže zo dňa 14.12.2021 č.:
GR ZVJS-701/14-2021 vyplýva, že ustanovenie žalobkyne na funkčné miesto vedúca sestra úseku
ošetrovateľskej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia ústavu v roku 2016 bolo vykonané v súlade so
zákonom č. 73/1998 Z.z, s RMS č. 11/2012 o tabuľkách zloženia a počtov služobných úradov Zboru
väzenskej a justičnej stráže, určení systemizačných kritérií a zásadách tvorby organizačných zložiek

v znení RMS č. 18/2014, ako aj s platnými a účinnými tabuľkami zloženia a počtov služobných úradov
Zboru väzenskej a justičnej stráže na rok 2016, vydanými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej
republiky, podľa ktorých bolo funkčné miesto vedúca sestra zaradené do 4. platovej triedy. V zmysle
platnej RMS č. 11/2012 k zmene tabuliek zloženia a počtov služobných úradov zboru a teda aj k zmene
platovej triedy, môže dôjsť na základe návrhu riaditeľa ústavu. Po odsúhlasení generálnym riaditeľom

zboru je návrh predložený na podpis ministrovi na zmenu tabuliek zloženia a počtov služobných úradov
zboru v služobnom roku. Písomný návrh ústavu na zmenu platovej triedy vedúca úseku ošetrovateľskej
starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, bol predložený dňa 12.10.2021 na rokovanie systemizačnej
komisie generálneho riaditeľa zboru, ktoré sa konalo dňa 23.11.2021. Návrh zmeny, odsúhlasený
generálnym riaditeľom zboru, bude predložený ministrovi na podpis s účinnosťou od 01.01.2022.

Záverom uvádzajú, že riaditeľ ústavu sa riadil platnými tabuľkami zloženia a počtov služobných úradov
zboru, ktoré sú v zmysle § 2 ods. 3 RMS č. 11/2012 záväzné. Zmena platovej triedy nastane až po
konečnom a platnom odsúhlasení tabuliek zloženia a počtov služobných úradov zboru na rok 2022
ministrom.

14.5. Z listu Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov, zo dňa
30.12.2021, označeného ako návrh na preradenie na inú funkciu vyplýva, že riaditeľ ústavu navrhuje
žalobkyňu podľa § 35 ods. 6 a 8 zákona č. 73/1998 Z.z. dňom 31.12.2021 odvolať z doterajšej funkcie
a podľa § 33 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. dňom 01.01.2022 ustanoviť do funkcie VEDÚCA SESTRA
úseku ošetrovateľskej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody

a Ústavu na výkon väzby Leopoldov. Navrhuje menovanú zaradiť do 5. platovej triedy a priznať príplatky,
a to príplatok za riadenie vo výške 10%, zdravotníckym pracovníkom vo výške 5 %, rizikový príplatok
vo výške 195,- eur, osobný príplatok za služobné úlohy vo výške 196,- eur, príplatok za zdraviu škodlivé
prostredie vo výške 20,- eur.

14.6. Z listu žalobkyne zo dňa 31.01.2022, adresovaného generálnemu riaditeľovi, Generálnemu
riaditeľstvu ZVJS, označeného ako žiadosť o odškodnenie, vyplýva, že z odpovede z listu č. GR
ZVJS-701/14-2021 usúdila, že podmienky pre zaradenie do 5. platovej triedy a hodnosti kapitán,
v zmysle RGR č. 33/2016, ktorým sa určujú podrobné systemizačné kritéria a zamerania odborov
kvalifikačného predpokladu vzdelania v Zbore väzenskej a justičnej stráže, v znení RGR č. 6/2017

spĺňala, a teda riaditeľovi ústavu nič nebránilo podať písomný návrh na zmenu platovej triedy vedúca
sestra úseku ošetrovateľskej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia. Tieto podmienky spĺňala už pri
ustanovení do funkcie v roku 2016. Má za to, že v zmysle citovaného zákona a interných predpisov mal
takýto návrh do systematizačnej komisie na zmenu zloženia tabuliek a počtov služobných úradov riaditeľ
ústavu predložiť na najbližšie rokovanie systemizačnej komisie generálneho riaditeľstva. Ak tak neučinil,

nepostupoval v zmysle zákona č. 73/1998 Z.z. RMS č. 11/2012, RMS č. 18/2014 a RGR č. 33/2016.
Z uvedeného dôvodu sa cíti byť poškodená a žiada o odškodnenie v ušlom služobnom príjme za triedu
a hodnosť v období od platnosti tabuliek zloženia a počtov služobných úradov zboru v čase, ako mali
byť na základe konania riaditeľa ústavu správne vydané.14.7. Z odpovede Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže zo dňa 09.03.2022
č. GR ZVJS-013/14-2022 vyplýva, že už k prvej písomnosti žalobkyne zo dňa 20.10.2021 so

všetkou vážnosťou a náležitou starostlivosťou, s cieľom objektívne zistiť stav veci a jeho súlad so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj internými predpismi, Generálne riaditeľstvo zboru
podrobne prešetrilo danú písomnosť zo dňa 20.10.2021, oboznámilo sa so všetkými s tým súvisiacimi
skutočnosťami, a to spätne od roku 2016, kde výsledkom bola odpoveď s konštatáciou, že k porušeniu
všeobecne záväzných právnych predpisov, ani interných predpisov zboru nedošlo.

14.7.1. Keďže v písomnosti zo dňa 31.01.2022 neboli zo strany žalobkyne uvedené žiadne nové
skutočnosti a tie neboli zistené ani opätovným šetrením danej veci zo strany Generálneho riaditeľstva
zboru zotrvávajú na skutočnostiach a zisteniach, o ktoré sa opierajú aj v predchádzajúcej odpovedi.

14.7.2. Zároveň dodávajú, že v čase ustanovenia žalobkyne do funkcie a zaradenia do príslušnej

platovej triedy, bola platná a účinná Koncepcia poskytovania zdravotnej starostlivosti v Zbore väzenskej
a justičnej stráže na roky 2011 až 2020. Ani z tohto dokumentu nevyplýva, že by vedúca sestra po
splnení kvalifikačných požiadaviek mala automaticky nárok na zaradenie do 5. platovej triedy. Za celé
obdobie platnosti Koncepcie boli všetky zmeny platových tried vedúcich sestier realizované na základe
návrhu riaditeľa príslušného ústavu o zmenu tabuliek zloženia a počtov služobných úradov zboru.

14.7.3. V zmysle rozkazu ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky č. 11/2012 v znení RMS č.
18/2014, podľa ustanovenia § 2 ods. 3 platí, že „Tabuľky zloženia a počtov sú pri obsadzovaní funkčných
miest príslušníkov zboru a zamestnancov zboru a pri rozhodovaní vo veciach služobného pomeru
príslušníkov zboru a pracovného pomeru zamestnancov zboru pre nadriadených záväzné“.

14.7.4. Rovnako, ako vo všetkých iných prípadoch, aj prípade žalobkyne bol písomný návrh riaditeľa
ústavu na zmenu platovej triedy – vedúca sestra úseku ošetrovateľskej starostlivosti zdravotníckeho
zariadenia, zapracovaný do návrhu tabuliek zloženia a počtov a schválený ministerkou spravodlivosti
Slovenskej republiky.

14.8. Z listu žalobkyne zo dňa 07.12.2022, adresovaného ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, označeného
ako predžalobná výzva na odškodnenie, vyplýva, že v máji 2021 riaditeľa ÚVTOS a ÚVV Leopoldov
informovala o svojom zaradení do nesprávnej platovej triedy, pričom ju uistil, že bude vo veci
konať. Následne listom zo dňa 20.10.2021 sa obrátila na Ministerstvo spravodlivosti SR so žiadosťou

o zjednanie nápravy. Jej žiadosť bola preskúmavaná nielen Ministerstvom vnútra SR, ale aj Generálnym
riaditeľom ZVJS. Z odpovede GR ZVJS vyplýva, že podmienky do 5. platovej triedy a hodnosti kpt.
V zmysle RGR č. 33/2016 v znení RGR č. 6/2017 spĺňala už v roku 2016, t.j. v čase nástupu na miesto
vedúcej sestry. Vzhľadom k tomu, že ku konaniu vo veci zo strany riaditeľa ÚVTOS a ÚVV Leopoldov
do uvedeného dňa neprišlo, preto týmto listom vyzýva, aby v lehote 14 dní od doručenia tejto výzvy

uhradili ušlý služobný príjem. V opačnom prípade využije svoje právo na súdnu ochranu a celú vec bude
riešiť súdnou cestou.

14.9. Z odpovede ÚVTOS a ÚVV Leopoldov zo dňa 27.12.2022 vyplýva, že podanie žalobkyne,
označené ako „predžalobná výzva na odškodnenie“, ktoré posudzujúc podľa obsahu bolo vyhodnotené

ako mimoriadny opravný prostriedok proti Personálnemu rozkazu riaditeľa ústavu č. 9/2016 zo dňa
18.01.2016, ktorým bola ako príslušníčka ústavu ustanovená do funkcie vedúca sestra zdravotníckeho
zariadenia. Požiadali Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, aby podanie žalobkyne,
spolu s relevantným spisovým materiálom a stanoviskom ústavu predložili ministrovi spravodlivosti SR
na stanovenie ďalšieho postupu, resp. na rozhodnutie vo veci.

14.10. Z písomnej odpovede Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže zo dňa
26.01.2023, č. GR ZVJS 01172/14-23 vyplýva, že Generálne riaditeľstvo sa pridržiava svojich tvrdení
uvedených v predchádzajúcich písomnostiach a opäť uvádza, že žalobkyňa bola ustanovená do
funkcie vedúcej sestry úseku ošetrovateľskej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia ústavu Leopoldov,

v súlade so zákonom č. 73/1998 Z.z. Rovnako v súlade s rozkazom Ministra spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 11/2012, tiež č. 18/2014, ako aj s platnými a účinnými Tabuľkami zloženia a počtov
služobných úradov Zboru väzenskej a justičnej stráže na rok 2016, vydanými Ministrom spravodlivosti
Slovenskej republiky. Žalobkyňa spĺňala kvalifikačné predpoklady vzdelania na funkciu do ktorej bolaustanovená, a tou bola 4. platová trieda. Bol jej daný popis služobnej činnosti ako vedúcej sestre v 4.
platovej triede, s ktorým bola oboznámená a vykonávala činnosti v súlade s popisom a prílohou č. 1 a
zákona č. 73/1998 Z.z. v 4/.platovej triede, tzn. že činnosti, ktoré vykonávala a ktoré sa od nej v zmysle

popisu služobnej činnosti vyžadovali, boli v zmysle zákona č. 73/1998 Z.z. riadne ohodnotené v podobe
služobného príjmu na úrovni 4. platovej triedy.

14.10.1. Nemožno preto považovať akúkoľvek žiadosť o kompenzáciu z vyššie uvedených dôvodov,
žalobkyňou uvádzaných dôvodov v žiadosti, za legitímnu. Ak má ako ústav za preukázané, že žalobkyňa

plnila úlohy a vykonávala zložitejšie a náročnejšie činnosti, čo do množstva, kvality, resp. nad rozsah
zverenýchčinnostív4.platovejtriede,ústav,resp.riaditeľústavumalamáprávomoc,danúmuzákonom
č. 73/1998 Z.z., priznať, resp. zvýšiť jej za tieto činnosti osobný príplatok, alebo udeliť odmenu.

14.10.2. Ak sa napríklad uvoľnilo funkčné miesto vedúcej sestry po osobe, ktorá na predmetnom
funkčnom mieste spĺňala kvalifikačný predpoklad vzdelania len na 4. platovú triedu, tak riaditeľ, resp.

vedúci lekár ústavu mali podať návrh na zmenu systematizácie a navrhnúť zmenu tabuľky pri vedúcej
sestre zo 4. platovej triedy na 5. platovú triedu a hľadať vhodného kandidáta na obsadenie tohto miesta,
tak ako to mal a má odbor zdravotnej starostlivosti upravené a nastavené v prílohe č. 11 RGR č. 58/2014,
ktorým sa určujú podrobné systemizačné kritéria v Zbore väzenskej a justičnej stráže.

14.10.3. Zároveň považujú za potrebné uviesť, že minister a ani Generálne riaditeľstvo Zboru pri
skoro 5900 systemizačných miestach pracovníkov zboru nemôže v rámci každomesačnej fluktulácie
personálu zastrešiť všetky eventuálne zmeny systemizácie vo vzťahu k jednotlivým pracovníkom
a prípadným kandidátom na voľné funkčné miesta. Na tieto zmeny má povinnosť, v rámci svojich
riadiacich povinností a úloh, reflektovať nadriadený vecne príslušného úseku služobnej činnosti, v tomto

prípade riadiaci pracovník zdravotníckeho zariadenia ústavu Leopoldov, v súčinnosti s riaditeľom ústavu,
ktorý má právomoc (a tiež povinnosť) podávať takéto návrhy do systemizačnej komisie, alebo priamo
Generálnemu riaditeľovi Zboru, aj v zmysle RGR č. 58/2014, resp. RGR č. 33/2016 a RMS č. 11/2012.
Podľa Generálneho riaditeľstva Zboru ústav Leopoldov nereflektoval požiadavky uvedené vo vtedy
platnej a účinnej RGR č. 58/2014, resp. neskôr v prílohe č. 11 v RGR č. 33/2016 a nenavrhol zmenu

systemizácie.

15. Zo žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, listom žalobkyne zo dňa 31.05.2022
adresovaného ministerke spravodlivosti SR, Ministerstvu spravodlivosti SR, vyplýva, že konštatovanie
GR ZVJS, že neprišlo k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov, ani interných predpisov

zboru, považuje v celom rozsahu za nesprávne. Ak riaditeľ ústavu po jej ustanovení do funkcie nepodal
písomný návrh na rokovanie systemizačnej komisie na zmenu platovej triedy pre funkciu vedúca sestra
úseku ošetrovateľskej starostlivosti, nepostupoval v zmysle:
- Prílohy č. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení

neskorších predpisov, kde pre 5 PT je potrebný „kvalifikačný predpoklad: úplné stredné vzdelanie,
vyššie odborné vzdelanie“ o ktoré citovaním koncepcie sa opiera GR. Rovnako Nariadením vlády SR č.
296/2010 Z.z. je pre funkciu vedúca sestra povinnosť mať odborné vzdelanie,
- RMS č. 11/2012 o tabuľkách zloženia a počtov služobných úradov Zboru väzenskej a justičnej stáže,
určení systemizačných kritérií a zásadách tvorby organizačných zložiek v znení RMS č. 18/2024, ktoré

sú základným dokumentom riadiacej, organizačnej a kontrolnej činnosti nadriadených zboru. Upravujú
postup pri príprave, schvaľovaní a vydávaní tabuliek zloženia a počtov služobných úradov zboru na
jednotlivé roky a čiastkových zmien tabuliek zloženia a počtov. Určujú kritéria systemizácie funkčných
miest a zásady tvorby organizačných zložiek ústavov; kedy, za akých podmienok a akým postupom
žiadať o vykonanie zmeny,

- RGR č. 33/2016, ktorého účelom je určenie podrobných systemizačných kritérií v zdravotníckych
zariadeniach (§11), kde pre funkčné miesto vedúca sestra je určená 5 PT, príslušník, stupeň vzdelania
VŠ I., kvalifikačný predpoklad vzdelania: odborná spôsobilosť v odbore podľa osobitného predpisu (§11
ods. 1 písm. b) Nariadenia vlády SR č. 296/2010 Z.z.) a špecializácia podľa osobitného predpisu (príloha
č. 3 časť D písm. a) Nariadenia vlády SR č. 296/2010 Z.z.),

- Závery Porada a odborný seminár vedúcich personálnych skupín a referátov ústavov uskutočnená
v dňoch 10. a 11. apríla 2014 v Liečebno-rehabilitačnom stredisku Zboru väzenskej a justičnej stráže
Omšenie: „Pre zaraďovanie sestier zdravotníckych zariadení v ústavoch do platových tried podľa príloha1a zákona č. 73/1998 Z.z v znení neskorších predpisov so zreteľom na nariadenie vlády je nasledovné:
platová trieda 5 – vedúce sestry úseku ošetrovateľskej starostlivosti ...“

15.1. Má za to, že ak by sa v jej veci postupovalo v súlade s vyššie uvedenými všeobecne záväznými
právnymi predpismi a podrobnými služobnými predpismi, a nie iba vôľou riaditeľa ústavu, kedy
predloží návrh na rokovanie systemizačnej komisie, nemuselo prísť k podaniu jej žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody. Vzhľadom k tomu, že nečinnosťou služobného úradu jej vznikla
škoda, žiada o odškodnenie v ušlom služobnom príjme v období od platnosti Tabuliek zloženia a počtov

služobných úradov zboru ako mali byť na základe všeobecných právnych predpisov a podrobných
služobných predpisov správne vydané.

16. Z listu Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 23.11.2022 k žiadosti žalobkyne o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody vyplýva, že „dáva do pozornosti právnu úpravu § 1, § 2 zákona
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, tiež ustanovenie § 1 ods. 1 až 3, ods. 4 písm. b) zák. č. 73/1998
Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej
a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície. Z citovanej právnej úpravy je zrejmé,
že právne vzťahy medzi policajtom (ergo i príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže) a jeho
služobným úradom vyplývajúce z výkonu štátnej služby, medzi ktoré nepochybne patrí i ustanovovanie

príslušníkov do jednotlivých platových tried, sa v celom rozsahu spravujú zákonom č. 73/1998 Z.z.
K otázke povahy štátnej služby sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky (sp. zn. I. ÚS 248/2016),
ktorý sa stotožnil s argumentáciou, že predmetom úpravy ZoZŠ nie je zodpovednosť za škodu,
ktorá vznikne z pracovnoprávnych vzťahov, kde orgán verejnej moci vystupuje ako zamestnávateľ.
Vychádzajúc zo širších súvislosti medzi štátnym orgánom zamestnávateľom a štátnym zamestnancom

nejde o vzťah nadriadenosti (štátneho orgánu zamestnávateľa) a podradenosti (štátneho zamestnanca).
Vznik štátnozamestnaneckého pomeru nie je dôsledkom naoktrojovania vôle štátneho orgánu –
zamestnávateľa štátnemu zamestnancovi, ale je výsledkom ich konsenzu, pričom pri tvorbe tohto
konsenzu vystupujú ako rovnocenné subjekty. Rozhodnutie o vymenovaní štátneho zamestnanca do
štátnozamestnaneckého pomeru teda nie je dôsledkom realizácie nadriadeného postavenia štátneho

orgánu–zamestnávateľavočištátnemuzamestnancovi,tedaniejerealizáciouvýkonuverejnejmoci,ale
je len zákonom predpísanou formou vzniku štátnozamestnaneckého (teda konkrétneho individuálneho)
vzťahu. Táto argumentácia sa týka i eventuálnych zmien obsahu štátnozamestnaneckého pomeru.
Takéto vzťahy teda nespadajú do režimu náhrady škody spôsobenej orgánmi verejnej moci pri výkone
verejnej moci, keďže v tomto ohľade absentuje hneď prvá základná podmienka pre možnosť takejto

právnej kvalifikácie – naplnenie hypotéz § 1 a § 2 ZoZŠ, a síce výkon verejnej moci orgánom verejnej
moci voči fyzickej/právnickej osobe.

16.1. S ohľadom na uvedené je Váš právny nárok kvalifikovaný nanajvyš ako platový nárok plynúci
z výkonu služobného pomeru príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže, a z tohto dôvodu

Ministerstvo nedisponuje zákonným oprávnením, aby takýto nárok posudzovalo, resp. takýto nárok
uspokojilo, či rozhodlo o jeho neuspokojení. Vašu žiadosť preto Ministerstvo nie je oprávnené vecne
vybaviť, resp. riadne predbežne prerokovať v zmysle ustanovení ZoZŠ. Považujte preto túto odpoveď
za konečné riešenie zo strany Ministerstva“.

17. Podľa § 307 CSP, Antidiskriminačný spor je spor, ktorý sa týka porušenia zásady rovnakého
zaobchádzania podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou.

18. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane
pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), Dodržiavanie

zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského
vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia,
veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo
iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z
dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

Podľa § 2a ods. 1 – 3 citovaného zákona, Diskriminácia je priama diskriminácia, nepriama diskriminácia,
obťažovanie, sexuálne obťažovanie a neoprávnený postih; diskriminácia je aj pokyn na diskrimináciu a
nabádanie na diskrimináciu.Priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo,
ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej
situácii.

Nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré
znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia
nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním
oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu.

19. Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona, Každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého
zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia,
zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní.
Zásada rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 sa uplatňuje len v spojení s právami osôb
ustanovenými osobitnými zákonmi.

20. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. b) citovaného zákona, V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa
v pracovnoprávnych vzťahoch, obdobných právnych vzťahoch a v právnych vzťahoch s nimi súvisiacich
zakazuje diskriminácia osôb z dôvodov podľa § 2 ods. 1.
Zásada rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 sa uplatňuje len v spojení s právami osôb
ustanovenými osobitnými zákonmi najmä v oblastiach :

b) výkonu zamestnania a podmienok výkonu práce v zamestnaní vrátane odmeňovania, funkčného
postupu v zamestnaní a prepúšťania,

21. Podľa § 9 ods. 1 – 3 citovaného zákona, Každý má podľa tohto zákona právo na rovnaké
zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou.

Každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na
svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého
zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania,
upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané
zadosťučinenie;akideonedodržaniezásadyrovnakéhozaobchádzaniazdôvoduoznámeniakriminality

alebo inej protispoločenskej činnosti, môže sa tiež domáhať neplatnosti právneho úkonu, ktorého
účinnosť bola podľa osobitného predpisu pozastavená.
Ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä ak nedodržaním zásady rovnakého
zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské
uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu

náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej
ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.

22. Podľa § 11 ods. 1, 2 citovaného zákona, Konanie vo veciach súvisiacich s porušením zásady
rovnakého zaobchádzania sa začína na návrh osoby, ktorá namieta, že jej právo bolo dotknuté

porušením zásady rovnakého zaobchádzania (ďalej len „žalobca“). Žalobca je povinný v návrhu označiť
osobu, o ktorej tvrdí, že porušila zásadu rovnakého zaobchádzania (ďalej len „žalovaný“).
Žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu
skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania
došlo.

23. Podľa § 1 písm. a, b) zákona č. 4/2001 Z.z. zákona o Zbore väzenskej a justičnej stráže, Zbor
väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „zbor“) je ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy na úseku:
a) výkonu väzby,
b) výkonu trestu odňatia slobody.

24. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, Zbor organizačne tvoria ústavy na výkon väzby, ústavy
na výkon trestu odňatia slobody, ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých a nemocnica
pre obvinených a odsúdených (ďalej len „ústav“).

25. Podľa § 2 ods. 5 citovaného zákona, Generálne riaditeľstvo a ústavy sú rozpočtové organizácie.

26. Podľa § 21 ods. 1 (prvá veta) zákona č. 523/2004 Z.z., o rozpočtových pravidlách verejnej správy a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, Rozpočtová organizácia je právnická osoba štátu, obce alebovyššieho územného celku, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na štátny rozpočet, rozpočet
obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku.

27. Podľa § 21 ods. 3 (prvá veta) citovaného zákona, Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie
možno zriadiť na plnenie úloh štátu, obce alebo vyššieho územného celku vyplývajúcich z osobitných
predpisov, pričom rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia môže mať len jedného
zriaďovateľa.

28. Podľa § 21 ods. 4 citovaného zákona, Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie môžu vo
vlastnom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa odo dňa svojho zriadenia.

29. Podľa § 1 ods. 1 – 3 zákona č. 73/1998 Z.z., o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,
Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej
polície, Tento zákon upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej

informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu a príslušníkov Zboru väzenskej a
justičnej stráže Slovenskej republiky (ďalej len „štátna služba“).
Tento zákon upravuje aj právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a skončením štátnej
služby príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby (ďalej len
„príslušník informačnej služby“), príslušníkov Národného bezpečnostného úradu (ďalej len „príslušník

bezpečnostného úradu“) a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky.
Policajtom sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, príslušník informačnej služby,
príslušník bezpečnostného úradu a príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže.

30. Podľa § 2a ods. 1-3 citovaného zákona, Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako

všetkým občanom pri vstupe do štátnej služby a policajtom pri vykonávaní štátnej služby v súlade so
zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou
osobitným zákonom. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z
dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania,
odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z

dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.
Výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi.
Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého. Policajt nesmie byť v súvislosti s
výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného policajta alebo
nadriadeného sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite

alebo inej protispoločenskej činnosti.
Občan pri vstupe do štátnej služby alebo po jej skončení alebo policajt, ktorý sa domnieva, že jeho právo
alebo právom chránený záujem bol dotknutý nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa
obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným zákonom.

31. Z Prílohy č. 1 k zákonu č. 73/1998 Z. z. vyplýva, že:
4. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačný predpoklad: úplné stredné vzdelanie
Samostatné odborné činnosti alebo samostatný výkon ucelených agend s rozhodovacou právomocou,
riadenie a organizácia rámcových úsekov, činnosti spojené s požiadavkou voľby správneho postupu

z viacerých možných riešení, s novými premenlivými informáciami, ktoré sa vykonávajú podľa
metodických predpisov s presne stanovenými výstupmi so zodpovednosťou za rozhodnutia a výsledky
práce s dôsledkami na úseky v rámci služobného úradu i mimo neho.

5. PLATOVÁ TRIEDA

Kvalifikačný predpoklad: úplné stredné vzdelanie, vyššie odborné vzdelanie
Samostatné odborné činnosti, riadenie a organizácia rámcových úsekov, prípadne činnosti, ktoré sú
dôležitou súčasťou širších procesov a javov, vyžadujúce spoluprácu pri riešení rôznorodých úloh vnútri
organizácie s dôsledkami na organizačné útvary vlastnej organizácie aj mimo vlastnej organizácie;
analytická a hodnotiaca činnosť pri príprave podkladov na rozhodovanie; príprava rozhodnutí na

koordináciu a usmerňovanie aktivít vo vymedzenom úseku služobných úradov; príprava rozhodnutí v
druhom stupni správneho konania vrátane účasti na kontrole.32. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) – d) zák. č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri

výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

33.Podľa §4ods.1písm.a) citovanéhozákona,Vovecináhradyškody,ktorábolaspôsobenáorgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,

2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

34. Podľa § 6 ods. 1, 2 citovaného zákona, Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu
riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide

o prípady hodné osobitného zreteľa.

35. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom.Zanesprávnyúradnýpostupsapovažujevýkonprávomociorgánomverejnejmoci,priktorom
dôjde k porušeniu právnou normou ustanoveného predpísaného postupu alebo k porušeniu účelu, ku

ktorému postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci smeruje. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

36. Zásady rovnakého zaobchádzania a prostriedky právnej ochrany, ak dôjde k porušeniu týchto zásad,
upravuje zákon č. 365/2004 Z.z., tzv. antidiskriminačný zákon. Podľa § 2a ods. 1 antidiskriminačného
zákona je diskrimináciou priama diskriminácia, nepriama diskriminácia, obťažovanie, neoprávnený
postih.
-Priamadiskrimináciajekonaniealeboopomenutie,priktoromsasosobouzaobchádzamenejpriaznivo

ako sa zaobchádza, zaobchádzalo, alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej
situácií.
- Nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré
znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu v porovnaní s inou osobou.
36.1.Ustanovenia§9anasl.antidiskriminačnéhozákonaobsahujúúpravuprávnejochranyakonaniavo

veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania. Každá osoba sa môže svojich práv
domáhať na súde, ak sa domnieva, že bola dotknutá na svojich právach, právom chránených záujmov
alebo slobodách, nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa domáhať najmä, aby ten
kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania:
- upustil od svojho konania,

- napravil protiprávny stav, ak je to možné, alebo
- poskytol primerané zadosťučinenie.
Ďalej sa môže domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ak by primerané zadosťučinenie
nebolo dostačujúce.

37. Zo stanoviska Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.04.2009 č. IV. ÚS 16/09 k zásade
rovnakého zaobchádzania vyplýva, že subjektívny názor sťažovateľa na diskrimináciu jeho osoby
nie je dôvodom na prijatie záveru, že vo vzťahu k nemu mohlo dôjsť k diskriminačnému postupu.
Z vnútroštátnej právnej úpravy (do 31.06.2004 § 13 ods. 7 Zákonníka práce a od 01.07.2004 § 11 ods. 2zák. č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov
v spojení s § 13 ods. 5 Zákonníka práce) totiž vyplýva, že dôkazné bremeno v sporoch týkajúcich sa

porušenia zásady rovnakého zaobchádzania nezaťažuje len a výlučne žalovanú stranu, ale zaťažuje
aj žalobcu. Žalobca musí prioritne uniesť dôkazné bremeno týkajúce sa skutočnosti, z ktorých možno
odvodiť, že došlo k priamej, alebo nepriamej, diskriminácií jeho osoby. Žalobca musí tvrdiť a zároveň
aj predložiť také dôkazy (uniesť dôkazné bremeno), z ktorých možno dôvodne usúdiť, že k porušeniu
zásady rovnakého zaobchádzania došlo. Súčasne musí tvrdiť, že pohnútkou diskriminačného konania je

napr. jeho rasa, či etnická príslušnosť (či pôvod), až následne sa presúva dôkazné bremeno na žalovanú
stranu, ktorá má právo preukazovať svoje tvrdenia, že neporušila zásadu rovnakého zaobchádzania.

37.1. Otázku, kto je v tom ktorom prípade subjektom ochrany a kto je subjektom zásahu musí súd
v konaní o ochrane pred diskrimináciou riešiť medzi prvými. Predpokladom úspešného uplatnenia práva
na ochranu pred diskrimináciou je nielen zistenie, že žalobkyňa je fyzickou osobou, ktorej práva, právom

chránenézáujmyaleboslobodybolidotknuté,alerovnakozistenie,žežalovanýsadopustiltohokonania,
ktoré žalobkyňa v konaní považovala za zásah do jej chránených práv a z ktorého vyvodzovala svoje
právo na ochranu pred diskrimináciou. Nové zisťovania sú súčasťou skúmania, kto je v konaní vecne
legitimovaný. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého je
jeden z účastníkov nositeľom oprávnenia (je aktívne legitimovaný) a druhý účastník je nositeľom právnej

povinnosti (je pasívne legitimovaný). Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy
k zamietnutiu žaloby na začatie konania meritórnym rozhodnutím.

37.2. V prejednávanej veci žalobkyňa podala najskôr žalobu iba voči žalovanému v 1/rade. Ako bolo
vyššie uvedené v konaní o ochrane práv z dôvodu nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania

môže byť žalovaným, a teda pasívne vecne legitimovaným v spore iba ten, kto nedodržal zásadu
rovnakého zaobchádzania. Súd sa preto stotožnil s tvrdením žalovaného v 1/rade o nedostatku jeho
pasívnej vecnej legitimácie, keď vo veci uviedol, že podstata žalobou uplatneného nároku spočíva
v nároku žalobkyne, že mala byť v období od 01.01.2016 – 31.12.2021 ako príslušníčka ZVJS zaradená
v nesprávnej platovej triede, čím bola ukrátená na svojom majetku v dôsledku nevyplácania údajne jej

prináležiaceho vyššieho platu. Žalobkyňa v žalobe tvrdí, že tomu tak bolo v dôsledku diskriminačného
prístupu žalovaného, i keď žalovaný fakticky na zaradenie žalobkyne nikdy nemal a nemá dosah, a teda
reálne z dôvodu diskriminačného prístupu ÚVTOS a ÚVV Leopoldov. Poukazujúc na znenie § 9 ods. 2
antidiskriminačného zákona uviedol, že žalobkyňa bola s účinnosťou od 01.02.2016 zaradená do funkcie
vedúca sestra úseku ošetrovateľskej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia ÚVTOS s ÚVV Leopoldov,

a to na základe Personálneho rozkazu riaditeľa ÚVTOS a ÚVV Leopoldov č. 9 zo dňa 18.01.2016.
Služobným úradom žalobkyne bol aj pred týmto obdobím, a rovnako po jej ustanovení do funkcie
vedúcej sestry zostal ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, ako základný článok organizácie ZVJS. Tiež poukázal
žalovaný v 1/rade na to, že ÚVTOS s ÚVV Leopoldov je samostatným služobným úradom a samostatnou
rozpočtovou jednotkou s vlastnou právnou subjektivitou a vlastným štatutárom – riaditeľom ústavu.

Žalovaný v 1/rade nie je a nikdy nebol služobným úradom žalobkyne a neexistuje žiaden skutkový ani
právny dôvod, aby v tejto veci žalobkyňa požadovala ňou navrhované rozhodnutie voči nemu.

37.3. V tejto súvislosti súd poukazuje na stanovisko Najvyššieho súdu vo veci Slovenskej republiky
sp. zn. 3Cdo/405/2015, podľa ktorého ustanovenie § 9 ods. 2 antidiskriminačného zákona je vyjadrením

všeobecnej právnej zásady, v zmysle ktorej je každý subjekt, ktorého práva sú porušené, alebo
ohrozené, oprávnený domáhať sa ochrany na orgáne ochrany práva. Z uvedeného zákonného
ustanovenia vyplýva, že domáhať sa práv na súde z dôvodu nedodržania zásady rovnakého
zaobchádzania môže každý, no iba proti tomu, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania. To
znamená, že v konaní o ochrane práv z dôvodu nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania môže

byť žalovaným, a teda pasívne vecne legitimovaným v spore iba ten, kto nedodržal zásadu rovnakého
zaobchádzania.

37.4. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu žalobkyne o určenie porušenia zásady rovnakého
zaobchádzania voči žalovanému v 1/rade nepovažoval za dôvodnú pre nedostatok pasívnej vecnej

legitimácie na strane žalovaného v 1/rade.

38. Právne postavenie ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ako rozpočtovej organizácie, upravuje
osobitný zákon č. 4/2001 Z.z. v ustanovení § 2 ods. 5, pričom rozpočtové organizácie a ich právnepostavenie upravuje ďalší osobitný právny predpis zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách
verejnej správy. Podľa ustanovenia § 21 ods. 1 (veta prvá) zákona č. 523/2004 Z.z. rozpočtová
organizácia je právnická osoba, ktorá môže vo vlastnom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa odo

dňa svojho zriadenia (§ 21 ods. 4 zák. č. 523/2004 Z.z.). Z citovaných ustanovení potom vyplýva, že
ústav na výkon trestu odňatia slobody je právnickou osobou zriadenou Ministerstvom spravodlivosti na
plnenie úloh štátu, ktorý má právnu subjektivitu v rozsahu vyplývajúcom mu z osobitných predpisov,
pričom v tomto rozsahu ústav môže odo dňa svojho zriadenia vo vlastnom mene nadobúdať práva
a zaväzovať sa. Podľa uvedeného ústav má plnú hmotnoprávnu i procesnú spôsobilosť, a teda

aj spôsobilosť vystupovať v konaní ako strana v danom spore, nakoľko žiadny zákon jeho právnu
subjektivitu neobmedzuje.

38.1. Služobným úradom žalobkyne bol a tiež je žalovaný v 2/rade, teda ako nositeľ právnej
povinnosti vo veci , vzhľadom na žalobný nárok žalobkyne, titulom určenia porušenia zásady rovnakého
zaobchádzania a zaplatenia primeraného zadosťučinenia.

39. V ďalšom súd posudzoval žalobu žalobkyne a ňou uplatnený nárok vo vzťahu k žalovanému v 2/rade,
ktorú žalobu podala z dôvodu diskriminácie, ku ktorej malo dôjsť tým spôsobom, že bola ustanovená
do funkcie vedúcej sestry na základe rozkazu riaditeľa ústavu č. 9/2016 zo dňa 18.01.2016, a to do 4.
platovej triedy. Podľa žalobkyne jednoznačne má za to, že činnosti, ktoré vykonávala po ustanovení do

funkcie spĺňajú charakter práce pre 5. platovú triedu, k čomu spĺňala kvalifikačné predpoklady, tak ako to
uviedla v žalobe. Zaradením do nesprávnej platovej triedy došlo podľa žalobkyne k zásahu do jej práva
na rovnaké zaobchádzanie v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch v zmysle ustanovenia
§ 2a zák. č. 73/1998 Z.z.

40. Diskriminácia je vo všeobecnosti vymedzená ako taký spôsob zaobchádzania s osobou, ktorý
je pre ňu v porovnaní s inými osobami menej priaznivý so zreteľom na rasu, etnickú príslušnosť,
sexuálnu orientáciu a iné ústavne stanovené charakteristiky. S týmto úzko súvisí princíp rovnosti, ktorý
znamenáprávonato,abysavrovnakýchprípadochzaobchádzalososobamirovnako(formálnyprístup)
a v rozdieľných prípadoch sa toto zaobchádzanie odlišovalo (materiálny prístup).

40.1. Všeobecným predpokladom porušenia zásady rovnakého zaobchádzania je teda rozdieľné
zaobchádzanie s rôznymi subjektami, ktoré sa nachádzajú v rovnakej, alebo podobnej situácií, bez
toho, aby existovali objektívne alebo rozumné dôvody pre odlišný prístup, pokiaľ odlišné zaobchádzanie
nesleduje legitímny cieľ, alebo ak nie sú použité prostriedky primerané sledovanému cieľu.

40.2. Podľa čl. 15 Smernice rady 2000/78/ES z 27.11.2000, posudzovanie skutočností, z ktorých možno
vyvodzovať, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácií, je záležitosťou vnútroštátnych súdnych,
alebo iných príslušných orgánov, v súlade s pravidlami alebo praxou vnútroštátneho práva.

40.3. Podľa čl. 31 vyššie uvedenej Smernice, pravidlá o dôkaznom bremene sa musia prispôsobiť, ak
ide na prvý pohľad o diskrimináciu, a aby sa účinne uplatňovala zásada rovnakého zaobchádzania,
treba presunúť dôkazné bremeno na žalovaného, keď je takáto diskriminácia dokázaná. Z ustanovenia
§ 11 ods. 2 antidiskriminačného zákona vyplýva, že žalovaný je povinný preukázať, že nenarušil zásadu
rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať,

že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo.

40.4. Žalobkyňa vo veci za komparátorov označila F. G., zaradeného na výkon služobného pomeru
v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce a H. C., zaradeného na výkon služobného pomeru
v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice. Tieto osoby uviedla vo

svojej žalobe. Ďalej vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že na účely komparácie je možné
taktiež považovať aj príslušníčky – I. J., zaradenú na výkon služobného pomeru v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Ilava a D. K., zaradenú na výkon služobného pomeru v Ústave
na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, ktoré tiež mali priznanú 5. platovú triedu za
výkon rovnakých služobných činností, t.j. vedúca sestra.

40.5. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva možnosť podrobenia testu diskriminácie
súdom, ktorý pozostáva zo: 1. zistenia, či ide o porovnateľných jednotlivcov alebo skupinu osôb,
2. zistenia, či je s nimi zaobchádzané odlišne na základe niektorého zo zakázaných dôvodov, 3.zistenia, či odlišné zaobchádzanie spôsobilo dotknutej osobe ujmu, 4. zistenia, či je toto odlišné
zaobchádzanieospravedlniteľnétým,žea)sledujelegitímnyzáujem,b)jeprimerané;ospravedlniteľnosť
odlišného zaobchádzania sa odvíja aj od jeho dôvodu a 5. zistenia miery závažnosti dôvodu odlišného

zaobchádzania, od ktorého sa odvíja aj intenzita prieskumu zo strany súdu.

41. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne voči žalovanému v 2/
rade je nedôvodná, pretože nemal za preukázanú jednu z podmienok pre posúdenie diskriminácie,
a to zistenie porovnateľných osôb - komparátorov. Na žalobkyni spočívalo dôkazné bremeno aby

preukázala,žeexistujúosoby,aleboskupinyosôb,vpodobnejsituácií,ktorýmsadostávapriaznivejšieho
zaobchádzania. Podľa súdu žalobkyňa vo vzťahu k žalovanému v 2/rade nepreukázala, že existuje
relevantný komparátor, kedy by bolo možné hovoriť o porušení zákazu diskriminácie zo strany
žalovaného v 2/rade. V konaní nebola žalobkyňou označená osoba, ktorá by u žalovaného v 2/
rade vykonávala rovnakú pracovnú činnosť, keďže takáto osoba ani neexistovala. Žalobkyňa za
komparátorov označila osoby – zamestnancov vykonávajúcich rovnakú pracovnú činnosť ako ona,

a to v rámci Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky. Za rovnakú pracovnú činnosť
sa považuje činnosť vykonávaná v rovnakých alebo porovnateľných pracovných podmienkach pri
dosahovaní rovnakej alebo porovnateľnej pracovnej činnosti, vykonávajúcej v tom istom služobnom
úrade, čo v prejednávanej veci nebolo preukázané. V konaní žalobkyňa ani netvrdila, že by bola
v rozhodnom čase u žalovaného v 2/rade, ako jej služobnom úrade, iná osoba v rovnakej funkcii „vedúca

sestra“, ktorá by bola zaradená do 5. platovej triedy.

41.1. Nakoľko funkcia, ktorú vykonávala a vykonáva žalobkyňa u žalovaného v 2/rade nie je
porovnateľná a pokiaľ absentuje relevantný komparátor nemožno hovoriť o porušení zákazu
diskriminácie a už z tohto dôvodu nebolo možné žalobe žalobkyne vyhovieť, a túto vo vzťahu

k žalovanému v 2/rade, súd žalobu zamietol.

42. K veci súd ďalej dodáva, že k prípadnému nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej
moci, v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z., žalobkyňa listom zo dňa 31.05.2022 požiadala Ministerstvo
spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, poukazujúc na stanovisko

Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, ktoré konštatovalo,
že neprišlo k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov, ani interných predpisov zboru, čo
považujevcelomrozsahuzanesprávne.Akriaditeľústavupojejustanovenídofunkcienepodalpísomný
návrh na rokovanie systemizačnej komisie na zmenu platovej triedy pre funkciu vedúca sestra úseku
ošetrovateľskej starostlivosti, nepostupoval v zmysle prílohy č. 1 zák. č. 73/1998 Z.z., RMS č. 11/2012,

RGR č. 33/2016, tak ako to bližšie uviedla v tejto žiadosti.

42.1.Kposúdeniunárokužalobkynezhľadiskazodpovednostizaškodusavyjadriltiežžalovanýv1/rade
vo svojom písomnom vyjadrení (s ktorým sa stotožnil tiež žalovaný v 2/rade), že žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody zo strany žalobkyne, podľa § 15 zák. č. 514/2003 Z.z., s ohľadom

na početnú rozhodovaciu prax všeobecných súdov v danej oblasti, nemohlo byť vyhovené, keďže
ani nespadala do množiny prípadov, ktoré zákon č. 514/2003 Z.z. predpokladá ako cieľovú skupinu
ním riešených zodpovednostných vzťahov – zjednodušene povedané – žiadosť sa netýkala výkonu
verejnej moci v zmysle, v akom je tento predpokladaný zákon č. 514/2003 Z.z. S ohľadom na uvedené
Ministerstvo spravodlivosti SR žalobkyni listom zo dňa 23.11.2020 oznámilo, že jej žiadosť nie je možné

vecnevybaviťvzmysleustanovenízákonač.514/2003Z.z.,keďžesajednáoprávnynárokkvalifikovaný
nanajvyš ako platový nárok vyplývajúci z výkonu služobného pomeru príslušníka ZVJS.

42.2. Podľa súdu predmetný nárok žalobkyne nemôže byť posudzovaný ako zodpovednostný vzťah
verejnoprávnej povahy, vyplývajúci z nezákonného rozhodnutia, alebo nesprávneho úradného postupu

orgánu pri výkone verejnej moci, pre ktorý by bolo možné aplikovať zák. č. 514/2003 Z.z., vychádzajúc
z toho, že medzi žalobkyňou a žalovaným v 2/rade existuje služobno-právny vzťah, v zmysle zákona
č. 73/1998 Z.z.

42.3. K vyššie uvedenému súd dodáva, že pasívne legitimovaným subjektom, voči ktorému je uplatnený

nárok na náhradu škody spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci môže byť v zmysle
zák. č. 514/2014 Z.z. len štát.43. Na základe vykonaného dokazovania, s poukazom na vyššie uvedené, súd žalobu žalobkyne
zamietol ako nedôvodnú.

44. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 262 ods.1, 2 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. Vychádzajúc zo zásady úspešnosti v konaní súd priznal žalovanému v 1/rade nárok na náhradu trov
konania v plnej výške, ktorý si nárok na náhradu trov konania uplatnil. Žalovanému v 2/rade nárok na
náhradu trov konania nepriznal, keďže si túto náhradu neuplatnil.

Poučenie:

53C/58/2023

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekučné konanie sa začína na návrh. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený
požadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulupreto,žepovinnýdobrovoľnenesplnilto,čomuexekučný
titul ukladá. ( § 48 ods. 1,2 zák. č. 233/1995 Z.z.).Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu. Na exekučné konanie je kauzálne príslušný
Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zák. č. 233/1995 Z.z.).