Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. november 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 36Csp/41/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124203066
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Mazúrová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7124203066.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňa JUDr. Alenou Mazúrovou v právnom spore žalobcov: 1. A. B., nar.

X.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., 2. D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., proti žalovanej:
Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, o určenie neplatnosti
zmluvných podmienok

r o z h o d o l :

I. Zmluvná podmienka používaná žalovanou v zmluve o úvere č. XXXXXXX X XX uzavretej stranami
sporu dňa 8.12.2014 v bode 7.16. s názvom osobitné ustanovenia v znení: „Veriteľ má právo použiť
peňažné prostriedky na všetkých účtoch dlžníka k započítaniu akýchkoľvek svojich pohľadávok, ktoré
má voči dlžníkovi, t.j. aj pohľadávok nesplatných alebo premlčaných“, je neprijateľná.

II. Žalobu v časti o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru v zmysle zmluvy o
úvere č. XXXXXXX X XX uzavretej stranami sporu dňa 8.12.2014 zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1. a 2. sa žalobou voči žalovanej domáhali určenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXX X XX zo dňa 8.12.2014 uzavretá medzi stranami sporu je bezúročná a bez poplatkov.

2. Žalobu odôvodnili tým, že na základe uzatvorenej zmluvy o úvere poskytla žalovaná žalobcom dňa
8.12.2014 medziúver č. XXXXXXX X XX na sumu 30.000 EUR s celkovou čiastkou na zaplatenie
67.117 EUR v 111 -tich mesačných splátkach po 182,78 EUR, s termínom ich splatnosti do 15. dňa
v mesiaci. Úver im bol poskytnutý ako stavebným sporiteľom, ktorý slúži na preklenutie časového
obdobia do pridelenie cieľovej sumy na zmluve o stavebnom sporení. V priebehu trvania medziúveru
sa žalovaná zaviazala viesť klientovi dva separátne účty: 1. účet stavebného sporenia k zmluve
o stavenom sporení a na tento účet sa pripisujú predpísané mesačné vklady, mimoriadne vklady

a úroky zo stavebného sporenia, 2. účet medziúveru k zmluve o úvere a na tento účet sa splácajú
úroky z požičanej sumy, pretože vo fáze medziúveru nespláca sa istina, ale len úroky z medziúveru.
Poukazujúc na § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. v spojení s § 11 ods. 1 písm. b)
citovaného zákona dôvodili, že zmluva zo dňa 2.9.2016 neobsahuje výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov a preto je potrebné považovať spotrebiteľský úver za bezúročný
a bez poplatkov. Tiež dôvodili, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX X XX uzavretá medzi
stranami sporu dňa 10.6.2015 obsahuje aj neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré možno považovať za

podmienky spôsobilé založiť hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobcov ako
spotrebiteľov a v tejto súvislosti poukázali na čl. 7.16 zmluvy majúc za to, že predmetné ustanovenie
nebolo osobitne dojednané a hrubým spôsobom sa odchyľuje od ust. § 581 Občianskeho zákonníka
a preto je táto zmluvná podmienka neprijateľnou, pretože v zmysle ust. § 580 Občianskeho zákonníkaje započítanie jednostranným právnym úkonom len pri možnom splnení zákonných podmienok,
a to vzájomnosť pohľadávok, pohľadávky sú rovnakého druhu, pohľadávky musia byť spôsobilé na
započítanie a účinnosť nastane len ak niektorý z účastníkov uskutoční voči druhému prejav smerujúci

k započítaniu, teda prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka
a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku tiež považovali čl.
7.17 zmluvy o rozhodcovskej doložke, pretože rozhodcovská doložka predstavuje vo svojich dôsledkoch
veľmi výrazný zásah do práv a povinností medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pretože nie súd, ale
rozhodca rozhodne o právach a právom chránených záujmov a výsledok je nový kvalifikovaný záväzok.

Poukazujúc na čl. 11.6 dôvodili, že žalovaná de facto na žalobcov ako spotrebiteľov prenáša dôkazné
bremeno v otázke riadneho sa oboznámenia s obchodnými podmienkami žalovanej ako dodávateľa pri
poskytovaní spotrebných úverov fyzickým osobám. Ide o jednostranné vyhlásenie žalovanej, ktoré je
zakomponované v texte zmluvy ako štandardná zmluvná podmienka, ktorá však nepredstavuje dôkaz,
že žalovaná ako veriteľ si splnil svoju povinnosť. Poukazujúc na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
mali za to, že v čase uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy táto obsahovala neprijateľné podmienky, a teda

podmienky neplatné.

3. Na preukázanie svojho nároku žalobcovia 1. a 2. doručili zmluvu o úvere č. XXXXXXX X XX
uzatvorenú medzi stranami sporu – žalovanou ako veriteľom - bankou a žalobcami 1. a 2. ako dlžníkmi,
resp. spoludlžníkmi zo dňa 8.12.2014, všeobecné podmienky stavebného sporenia pre fyzické osoby,

tarify sporenia pre fyzické osoby, amortizačnú tabuľku pre medziúver a stavebný úver týkajúcu sa
predmetnej zmluvy, dohodu o zaplatení záväzku v splátkach zo dňa 18.4.2023 adresovanú žalobkyni
2. žalovanou.

4. K žalobe sa vyjadrila žalovaná písomným podaním došlým súdu dňa 6.3.2024, v ktorom považovala

žalobu za nedôvodnú. Uviedla, že pokiaľ žalobcovia uvádzajú, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosti
v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, poukázala na uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.2.2018 sp. zn. 3Cdo/146/2018, v ktorom Najvyšší súd SR konštatoval,

že eurokonformný výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. umožňuje dospieť k
záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej
skladby jednotlivých splátok, t. j. určenie, aká časť každej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej
časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom tohto ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ pri uzatvorení
zmluvy o úvere k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej splátke pripadať

na istinu, úroky a iné platby (pozn. súdu: vyššie uvedené rozhodnutie nerieši otázku, či zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere musí vyplývať splatnosť jednotlivých častí istiny, úroku a poplatkov, pokiaľ nemajú
byť splatné jednorazovo; žalovaná uviedla nesprávnu sp. zn.). Žalovaná poukázala na tú skutočnosť,
že zmluva o úvere pre štádium medziúveru špecifikuje, aká časť mesačnej splátky bude započítaná
na úroky za úver a vklady na konto sporenia a v zmysle uvedeného je nutné konštatovať, že zmluva

o úvere obsahuje zákonom stanovené náležitosti platné a účinné v čase jej uzatvorenia. Žalovaná
poprela tvrdenia žalobcov, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľné podmienky, ktoré by vytvárali hrubú
nerovnováhu medzi stranami zmluvy v neprospech žalobcov majúc za to, že žalobcovia neuviedli ani
jednu konkrétnu údajnú neprijateľnú podmienku zmluvy o úvere. Ak by aj zmluva o úvere obsahovala
neprijateľné zmluvné podmienky, tieto však nespôsobujú absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere, ale iba

tej časti zmluvy, ktorej sa neprijateľná zmluvná podmienka týka. Navrhla žalobu zamietnuť.

5. Ďalšie vyjadrenia sporových strán podané neboli.

6. Predmetnom tohto konania je určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o spotrebiteľskom

úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 8.12.2014.

7. Podľa § 137 písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

8. Právnou skutočnosťou je skutočnosť, s ktorou právna norma spája vznik, zmenu alebo zánik
právneho vzťahu. Najčastejšími právnymi skutočnosťami závislými od vôle sú zmluva, odstúpenie od
zmluvy, skončenie pracovného pomeru výpoveďou a pod. Zákonodarca v dôvodovej správe k zákonu
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.7.2016, uviedol, že jehozáujmom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti
právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu
žaloby určovacej. Takáto žaloba je prípustná len v prípade, ak jej existenciu predpokladá osobitný

predpis. Ako zákonodarca ďalej v dôvodovej správe uvádza, medzi osobitné predpisy podľa písmena d)
komentovaného ustanovenia patria napríklad Zákonník práce, zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných
dražbách a pod. Je možné pod ne zahrnúť aj ust. § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého sa
od 1. januára 2018 spotrebiteľ môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

9. Podľa ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úverov, spotrebiteľ sa môže
pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

10. Od 1. januára 2018 nadobudol účinnosť článok XII. bod 39 zákona č. 279/2017 Z. z. ktorým sa mení

a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení oznámenia o oprave chyby č. 299/2017 Z.z. v tomto
článku sa doplnil zákon č.129/2010 Z. z. § 11 o nový ods. 4.

11. Súd uzatvára, že v danom prípade je žaloba žalobcov procesne prípustná, a teda žalobcovia majú
naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko tento vyplýva priamo z osobitného predpisu

- zákona 129/2010 Z. z., § 11 ods. 4.

12. Nespornou skutočnosťou medzi stranami sporu bolo to, že dňa 8.12.2014 uzatvorili zmluvu o úvere
č. XXXXXXX X XX, predmetom ktorej bolo poskytnutie medziúveru pod č. XXXXXXX X XX vo výške
30.000 EUR na preklenutie obdobia, kým dlžník, t.j. žalobcovia 1. a 2., splní všetky podmienky na

pridelenie cieľovej sumy na poskytnutie stavebného úveru. Článok 1 bod 1.2 upravuje, že pri dodržaní
všetkých zmluvných podmienok, ako aj všeobecných podmienok stavebného sporenia pre fyzické osoby
sa medziúver zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia, čím sa
medziúver zmení na stavebný úver pod č. XXXXXXX X XX vo výške cca 17.818,23 EUR. Žalobcovia 1.
a 2. sa zaviazali predmetný medziúver splácať v 111 mesačných splátkach. Medziúver (spotrebiteľský na

dobu určitú) bol žalobcom poskytnutý za úrokovú sadzbu medziúveru 5,49 %, s výškou mesačnej splátky
úrokov z medziúveru 137,25 EUR, pri počte splátok úrokov z medziúveru 250 do pridelenia cieľovej
sumy, vždy so splatnosťou k 15. dňu v mesiaci. Medziúver bol poskytnutý žalobcom ako dlžníkom, ktorí
mali uzatvorenú existujúcu zmluvu o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX a výška mesačného vkladu,
ktorú mali dlžníci realizovať, bola 45,53 EUR k 15.dňu v mesiaci, s počtom mesačných vkladov na

splnenie podmienky pridelenia cieľovej sumy 250. Výška stavebného úveru po pridelení cieľovej sumy
bola vypočítaná na sumu 17.818,23 EUR, úroková sadzba stavebného úveru 2,90 %, výška mesačnej
splátky vrátane úrokov stavebného úveru činila 182,78 EUR pri počte splátok 111, so splatnosťou
splátok stavebného úveru vždy k 15. dňu v mesiaci, doba trvania 30,08 rokov, s konečnou splatnosťou
medziúveru/stavebného úveru do 15.12.2044, RPMN pri stavebnom úvere bola stanovená na hodnotu

2,92 %, RPMN pri medziúvere na 5,76 %. Celková výška medziúveru tak činila 30.000 EUR a celková
čiastka medziúveru, ktorú museli žalobcovia ako dlžníci zaplatiť 67.117 EUR.

13. Žalobcovia boli povinní tak platiť úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 182,78 EUR,
pričom vklady na účet sporenia z tejto sumy činili 45,53 EUR a úroky z medziúveru výšku 137,25 EUR.

Prvá splátka bola splatná do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po uzatvorení tejto zmluvy a každá ďalšia
so splatnosťou k 15. dňu každého mesiaca. Výška úrokovej sadzby medziúveru bola stanovená na 5,49
% a stavebného úveru a stavebného úveru 2,90 %.

14. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase

uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak

je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.16. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti.

18. Podľa ust. § 53a Občianskeho zákonníka, (1) Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v

spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť

škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.(2) Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je
povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

19. Podľa ust. § 53 Občianskeho zákonníka, (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť

sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (5) Neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. (12) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.

20. Podľa ust. § 54 Občianskeho zákonníka, (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv

platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. (3) V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky
sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická
osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.

21. Podľa ust. § 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy ( ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“ ), (1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia

na ochranu spotrebiteľa. (2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa
tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

22. Podľa ust. § 2 zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými
so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek
druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú
veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkovéslužby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše
uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho
získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej

výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou
sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré
sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, k) fixnou úrokovou sadzbou

spotrebiteľského úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru dohodnutá medzi veriteľom a
spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
alebo viac úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých medzi veriteľom a spotrebiteľom
v zmluve o spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným použitím fixného konkrétneho
percenta;akvzmluveospotrebiteľskomúvereniesústanovenévšetkyúrokovésadzbyspotrebiteľského
úveru,úrokovásadzbaspotrebiteľskéhoúverusapovažujezafixnúibanatiečiastkovéobdobia,naktoré

sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím fixného konkrétneho percenta
dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru
maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

23. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

24. Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.24. Podľa ust. § 9 zákona č. 129/2010 z.z., (6) Spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z
tohto zákona. (9) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie,

ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

26. Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

27.Podľaust.§1zákonač.310/1992Zb.ostavebnomsporenívzneníúčinnomvčaseuzavretiazmluvy

(ďalej len „zákon č. 310/1992 Zb.“), (1) Účelom stavebného sporenia je financovanie bytových potrieb
a potrieb súvisiacich s bývaním na území Slovenskej republiky (ďalej len "stavebný účel”) uvedených
v § 11 ods. 1 z účelovo vytvorených finančných prostriedkov vo fonde stavebného sporenia.(2) Fond
stavebného sporenia tvoria a) vklady od účastníkov stavebného sporenia (ďalej len "stavebný sporiteľ")
alebovprospechstavebnýchsporiteľov,b)úroky,c)príspevkyzoštátnehorozpočtuSlovenskejrepubliky

(ďalej len "štátna prémia"), d) splátky istiny úverov, e) iné zdroje. (3) Do vkladov podľa odseku 2 písm.
a) sa nezapočítavajú poplatky za uzavretie zmluvy o stavebnom sporení.

28. Podľa ust. § 2 zákona č. 310/1992 Zb., (1) Stavebným sporením sa rozumie a) prijímanie vkladov
od stavebných sporiteľov alebo v prospech stavebných sporiteľov, b) poskytovanie úverov stavebným

sporiteľom zo zdrojov fondu stavebného sporenia na stavebné účely uvedené v § 11 ods. 1 (ďalej
len "stavebný úver"). (2) Stavebné sporenie môže vykonávať len banka, ktorej predmetom činnosti
je stavebné sporenie na základe bankového povolenia udeleného podľa osobitného predpisu (ďalej
len "stavebná sporiteľňa"). Na stavebnú sporiteľňu sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu, ak
tento zákon neustanovuje inak. Označenie "stavebná sporiteľňa" alebo jeho preklady môže používať v

obchodnom mene iba stavebná sporiteľňa.

29. Podľa ust. § 4 písm. a) zákona č. 310/1992 Zb., stavebným sporiteľom môže byť fyzická osoba, ktorá
uzatvorí so stavebnou sporiteľňou zmluvu o stavebnom sporení alebo v prospech ktorej je uzatvorená
zmluva o stavebnom sporení.

30. Podľa ust. § 7 ods. 2 zákona č. 310/1992 Zb., zmluva o stavebnom sporení musí obsahovať
a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov
ustanovenom osobitnými predpismi,
b) výšku dohodnutej sumy, na ktorú sa stavebné sporenie uzatvára (ďalej len "cieľová suma"), a

podmienky, za ktorých môže byť zvýšená alebo znížená cieľová suma,
c) výšku a časovú postupnosť vkladov stavebného sporiteľa,
d) úrokové sadzby vkladov,
e) podmienky a postup pri výplate vkladov,
f) podmienky poskytnutia stavebného úveru po splnení podmienok stavebného sporenia vrátane

podmienok poskytnutia stavebného úveru pri zvýšení alebo znížení cieľovej sumy, postup pri určení
poradia poskytnutia stavebného úveru po splnení podmienok stavebného sporenia, ako aj podmienky
a postup pri výplate vkladov,
g) podmienky, za ktorých môžu byť práva zo zmluvy o stavebnom sporení rozdelené alebo zlúčené s
právami z inej zmluvy o stavebnom sporení,

h) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom sporení,
i) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom sporení,
j) vyhlásenie stavebného sporiteľa o uplatnení alebo neuplatnení nároku na poskytnutie štátnej prémie
v rámci tejto zmluvy.

31. Podľa ust. § 7 ods. 2 zákona č. 310/1992 Zb., zmluva o stavebnom úvere musí obsahovať
a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov
ustanovenom osobitnými predpismi,
b) úrokovú sadzbu stavebného úveru,c) podmienky poskytnutia a splácania stavebného úveru,
d) spôsob zabezpečenia pohľadávok zo stavebného úveru,
e) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom úvere,

f) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom úvere.

32. Podľa ust. § 7 ods. 4 zákona č. 310/1992 Zb., zmluvy o stavebnom sporení a zmluvy o stavebnom
úvere môžu obsahovať aj ďalšie náležitosti dohodnuté medzi stavebnou sporiteľňou a stavebným
sporiteľom.

33. Podľa ust. § 7 ods. 5 zákona č. 310/1992 Zb., stavebnej sporiteľni sa zakazuje požadovať
od stavebného sporiteľa, ktorý je fyzickou osobou-nepodnikateľom, alebo od inej fyzickej osoby-
nepodnikateľaúhradupoplatkov,náhradunákladovaleboinúodplatuzavedenie,evidenciualebosprávu
stavebného úveru alebo iného úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený takýto úver a
ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708

až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona 3d) alebo osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou
úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas stavebného sporiteľa, ktorý je
fyzickou osobou-nepodnikateľom, alebo inej fyzickej osoby-nepodnikateľa.

34. Podľa ust. § 8 zákona č. 310/1992 Zb., (1) Cieľová suma sa skladá a) z vkladov od stavebného

sporiteľa alebo v prospech stavebného sporiteľa, b) z úrokov, c) zo štátnej prémie, d) zo stavebného
úveru, e) z iných zdrojov. (2) Po splnení zmluvne dohodnutých podmienok má stavebný sporiteľ nárok
na pridelenie stavebného úveru. (3) Stavebný sporiteľ môže uplatniť nárok na stavebný úver, sporiť ďalej
alebo vklad vybrať a použiť ho bez nároku na stavebný úver.

35. Niet pochýb o tom, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy upravenej
zákonom č. 129/2010 Z. z. a č. 310/1992 Zb. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

36. Je nepochybné, že ide o spor spotrebiteľský a pre spory s ochranou slabšej strany platia ustanovenia
§§ 290 až 300 CSP. Tieto ustanovenia sa použijú jedine na individuálne spory medzi dodávateľom a

spotrebiteľom, teda na spory o individuálnom nároku dodávateľa voči spotrebiteľovi alebo spotrebiteľa
voči dodávateľovi. Dôležitým je ustanovenie § 295 CSP, podľa ktorého súd môže vykonať aj tie dôkazy,
ktoré spotrebiteľ nenavrhol a ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Vykonávanie dôkazov aj bez
návrhu by malo smerovať nielen k posúdeniu neprijateľnosti ustanovení spotrebiteľskej zmluvy alebo
iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, na ktorých je založený nárok

tvrdený v žalobe, ale malo by smerovať k posúdeniu všetkých okolností súvisiacich s uzatvorením
zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej
spotrebiteľská zmluva závisí (porovnaj čl. 4 ods. 1 Smernice 93/13/EHS).

37. Zákon č. 129/2010 Z.z. v ustanovení § 9 ods. 2 presne definuje, aké obligatórne náležitosti musia
byť uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, pričom tieto musia byť vymedzené dostatočne jasne,
zrozumiteľne a jednoznačne tak, aby nebola žiadna pochybnosť o tom, o ktorú obsahovú náležitosť
zmluvy o úvere má ísť.

38. Žalobcovia v žalobe tvrdili, že medziúver poskytnutý im žalovanou na základe zmluvy o úvere zo
dňa 8.12.2014 č. XXXXXXX X XX, je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov pre absenciu
náležitosti uvedenej v § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.

39. Vo vzťahu k tejto obligatórnej náležitosti súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.

3Cdo/146/2017 zo dňa 28.2.2018, sp. zn. 3Cdo/56/2018 zo dňa 17.4.2018.

40. Najvyšší súd SR v týchto rozhodnutiach riešil otázku, či zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí
vyplývať splatnosť jednotlivých častí istiny, úroku a poplatkov, pokiaľ nemajú byť splatné jednorazovo
a skonštatoval nasledovné : „ Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernice Európskeho parlamentu a Rady

2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS (ďalej len „Smernica“) zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu
splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. i/ Smernicezmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza v prípade amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s
dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne
a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere. V tomto ustanovení Smernica vysvetľuje,

že amortizačná tabuľka uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady;
amortizačná tabuľka obsahuje rozpis každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných
na základe úrokovej sadzby úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná
alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a
stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby úveru

alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o úvere. Článok 10 ods. 3 Smernice k tomu dodáva,
že v prípade uplatnenia článku 10 ods. 2 písm. i/ Smernice veriteľ sprístupní pre spotrebiteľa výpis z účtu
vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere.
Európsky súdny dvor v Rozsudku konštatoval, ž článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice 2008/48 sa má
vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok
spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez

ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (bod 50 Rozsudku), Článok 10 ods. 2 písm. h/
Stanovuje,žezmluvaoúveremusíuvádzaťibavýšku,početafrekvenciusplátokspotrebiteľaaprípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami úveru na účely splatenia (bod 52 Rozsudku). Z článku 10 ods. 2 písm. i/ Smernice a článku
10 ods. 3 Smernice vyplýva, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek

počas doby trvania zmluvy odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky (bod 53 Rozsudku); pričom
Smernica nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky.
PokiaľideozmluvypatriacedopôsobnostiSmernice,členskéštátybynemaliukladaťzmluvnýmstranám
povinnosti, ktoré táto smernica neupravuje, ak táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia
v oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti (bod 55 Rozsudku). 20.5. článok 10 ods. 2 písm. h/ a i/

Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu
istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť
každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods.
1 Smernice bránia Právny poriadok Slovenskej republiky považuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere
za právny úkon, ktorým sa veriteľ (dodávateľ) zaväzuje poskytnúť dlžníkovi (spotrebiteľovi) peňažné

prostriedky v jeho prospech do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky. V úvode všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. sa
uvádza, že predložený návrh zákona „je svojím obsahom úplnou transpozíciou smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení
smernice Rady 87/102/EHS do slovenského právneho poriadku. Uplatňovaním tejto novej úpravy bude

slovenský úverový trh zosúladený v rámci vnútorného trhu Spoločenstva“. V závere všeobecnej časti
dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. sa konštatuje, že predkladaným zákonom je Smernica
transponovaná do slovenského právneho poriadku v plnom rozsahu. V dôvodovej správe k § 9 ods. 2
zákona č. 129/2010 Z.z. sa zdôrazňuje zásadný význam ochrany spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch,
ktorý má mať dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z

neho vyplývajú. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí uvádzať celkovú výšku, menu spotrebiteľského
úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (v zmluve musí byť zrozumiteľne uvedené, aká je celková
výška a mena poskytnutého spotrebiteľského úveru, prípadne strop, do ktorého spotrebiteľ môže
opakovane čerpať finančné prostriedky). Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí upravovať výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v

akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu,
úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Smernica ako špecifický
prameň práva (norma práva) Európskej únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli cieľ sledovaný
smernicouprijatímtranspozičnýchopatrenívosvojomprávnomporiadku.Členskýštátmusítranspozíciu
smernice uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel

musia byť ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa
zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy
účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej
únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice nie
je absolútny – eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona; v opačnom

prípade by išlo o výklad contra legem. To však nič nemení na tom, že zásada konformného výkladu
vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade
s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (pozri bližšie rozsudok Európskeho
súdneho dvora C-212/07, bod 110). Rozsudok konštatoval, že Smernica bráni členským štátom, abyvo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti,
než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 Smernice. Aj so zreteľom na to sa v praxi všeobecných
súdov Slovenskej republiky vyskytujú (resp. vyskytovali) pochybnosti o tom, či textu „zmluva o úvere

zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
úveru na účely splatenia“ (článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice) obsahovo zodpovedá text „zmluva o
spotrebiteľskom úvere ... musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi

úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“. Ako už bolo uvedené, úmyslom
zákonodarcu, ktorý zreteľne vyjadril aj v úvodnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z.,
bolo transponovať Smernicu v celom rozsahu. Zámerom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby
novo prijímané ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s článkom 10
ods. 2 Smernice. To je skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii ustanovenia
§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. Eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia

zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací
súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov
žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach
(samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č.
129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“,

je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka
úveru zahrňuje. Z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by
zámerom zákonodarcu bolo, aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku
zakotvenúvSmernici,tedato,abyzmluvaoúvereupravovalavýšku,početatermínysplátokakosúboru,
ktorýzahŕňaistinu,úrokyaajinépoplatky.Podľapresvedčeniadovolaciehosúduzohľadňujúcehoajúčel

zákona, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe, teda ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010
Z.z.neupravujepožiadavkuodlišnúodtoho,akojuvymedzuječlánok10ods.2písm.h/Smernice.Pokiaľ
ideoto,čizmluvaospotrebiteľskomúvere,ktorúuzatvorilistranysporu,obsahujevýšku,početatermíny
splátok úrokov a iných poplatkov, je potrebné mať na zreteli, že eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm.
k/ zákona č. 129/2010 Z.z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o

úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká
časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky.
Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v
číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná)
pripadaťnaistinu,úverovýúrokainéplatby.Dovolacísúdvsúvislostistýmpoznamenáva,žeajvzmysle

Rozsudku zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami
nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie
istiny (viď bod 53 Rozsudku). Podrobné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ
na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy a vo forme amortizačnej
tabuľky (bod 53 Rozsudku) Vychádzajúc z účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku,

účelu § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie
dovolací súd uzatvára, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby
zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba
tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. hovorí o výške, počte,
termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým

neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom
a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a
iné poplatky. Vyššie uvedené interpretačné prístupy a právne závery najvyššieho súdu sa vzťahujú na
právny stav v čase, ktorý bol rozhodujúci pre posúdenie správnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia.
Treba však uviesť, že zákonom z 12. októbra 2017 č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a
ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k zmene (medziiným) ustanovenia § 9 ods. 2 písm.
i/ zákona č. 129/2010 Z.z. v tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou od 1. mája 2018 slová „a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahrádzajú slovami „frekvenciu splátok a“. V dôvodovej správe
k tomuto zákonu sa uvádza, že vypustenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnuté

so zreteľom na závery vyjadrené v Rozsudku. Od uvedeného dňa sa teda legislatívne pregnantnejším
vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo – podľa názoru vec
prejednávajúceho senátu najvyššieho súdu – možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej
úpravy jeho eurokonformným výkladom“.41. Aplikujúc uvedené závery na prejednávanú vec, súd prijíma uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom
úverezodňa8.12.2024,niejemožnéuzavrieť,žezmluvaneobsahujenáležitostipodľa§9ods.2písm.k)

zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy, preto z tohto dôvodu nejde o úver bezúročný
a bez poplatkov v zmysle § 11 ods.1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z. Súd preto žalobu zamietol (výrok II).

42. Žalobcovia 1. a 2. tvrdili, že predmetná zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú
spôsobilé založiť hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v ich neprospech ako spotrebiteľov.

Konkrétnezaneprijateľnézmluvnépodmienkyoznačilipodmienkyvymedzenévčlánkoch(bodoch)7.16,
7.17 a 11.6.

43. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba
formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára,
ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom
spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. Ak je aj zmluvné dojednanie posúdené ako dojednanie
spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, musí prejsť posúdeniu toho, či je táto

nerovnováha značná. Pričom aj táto nerovnováha spôsobená zmluvným dojednaním musí byť v
neprospech spotrebiteľa. Znamená, že na všetky okolnosti posudzovaného prípadu musia byť dopady
na spotrebiteľa negatívne, pričom tieto negatívne dopady musia byť v takej intenzite, ktorú je možné
vyhodnotiť ako značnú. Vo všeobecnosti možno chápať zmluvné dojednanie v neprospech spotrebiteľa
ako dojednanie, ktoré zvýhodňuje dodávateľa a zároveň znevýhodňuje spotrebiteľa alebo tiež ako

zmluvné dojednanie, ktoré zvýhodňuje dodávateľa na úkor spotrebiteľa. Podľa judikatúry je dojednanie
v neprospech spotrebiteľa vnímané predovšetkým ako dojednanie, na základe ktorého sa spotrebiteľ
v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení. Toto znevýhodnené postavenie
spotrebiteľa spočíva napríklad v tom, že: a) povinnosť vyplývajúca pre spotrebiteľa zo zmluvného
dojednania ho neprimerane zaťažuje, b) spotrebiteľ je povinný platiť dodávateľovi poplatok bez

poskytnutia adekvátneho protiplnenia, c) dodávateľ je oprávnený účtovať si voči spotrebiteľovi poplatok
alebo náklady, ktoré mu vznikli bez možnosti ich kontroly zo strany spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ je
povinný ich platiť, d) spotrebiteľ nemá úplnú príležitosť uplatniť svoje právo a iné. Za zmluvné dojednanie
spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa možno
teda považovať také dojednanie, ktoré má celkovo na práva alebo povinnosti spotrebiteľa v porovnaní

s dodávateľom negatívny dopad.

44.Neprijateľnépodmienkyniesútaxatívnevypočítané(ust.§53ods.4obsahujelenichdemonštratívny
výpočet) a súdna prax ich môže judikovať so zreteľom na skutkové a právne okolností prípadu. Súdy
členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky sú nekalé (porov. C 237/02, Freiburger

Kommunalbauten cit.: „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá
je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v
zmysle článku 3 ods. 1 smernice ako nekalú“. Súd v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej
zmluvy aj bez návrhu vysloví, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom
je neprijateľná a výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia, čo mu umožňuje

priamo ust. § 298 ods. 1 CSP.

45.Neprijateľnosťzmluvnejpodmienkysabudevaplikačnejpraxivždyvyznačovaťrozporomzmluvného
ustanovenia s dobrými mravmi a práve v danom rozpore bude spočívať aj konkrétne sa prejavujúca
hrubá nerovnováha vyvolaná danou zmluvnou podmienkou a jej účinkami v právach a povinnostiach

v neprospech spotrebiteľa.

46. Značná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je podľa generálnej
klauzuly založená aj vtedy, ak je spotrebiteľ vystavený nejasnej, nezrozumiteľnej alebo neurčitej
zmluvnej podmienke, z ktorej nemožno určiť práva a povinnosti plynúce pre spotrebiteľa. Najčastejšie

prípady nejasnosti a nezrozumiteľnosti zmluvnej podmienky spočívajú v používaní komplikovaných
a náročných technických a iných sofistikovaných termínov, v nejasnej formulácii zmluvného ustanovenia,
ktorá ho robí nepochopiteľným pre spotrebiteľa. Neurčitosť zmluvnej podmienky úzko súvisí s jej
nezrozumiteľnosťou a týka sa vád jej obsahu, ktorých následkom je, že spotrebiteľ je vystavenýprávnej neistote v otázke úpravy práv a povinností v konkrétnom štádiu zmluvného vzťahu. Nejasnosť,
neurčitosť a nezrozumiteľnosť zmluvnej podmienky sa na strane spotrebiteľa prejavuje jednoducho, a to
nemožnosťou ustáliť obsah podmienky a režim práv a povinností.

47. Značná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je podľa generálnej
klauzuly založená aj vtedy, ak sa zmluvná podmienka v neprospech spotrebiteľa odchyľuje od ratio
legis zmluvného ustanovenia, hoci aj dispozitívnej povahy vychádzajúc pritom z jednostrannej

kogentnosti všetkých ustanovení zákona regulujúcich spotrebiteľské zmluvy. V tomto prípade ide
o identifikáciu takých zmluvných podmienok, ktoré spochybnia garanciu zákonného režimu a účelu
právnej úpravy v neprospech spotrebiteľa, sa od zákona odchýlia.. V tejto situácii práve táto zákonná
odchylná dohoda predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku zakladajúcu nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. V tomto zmysle akákoľvek dohoda, ktorá bude v rozpore
sratiolegiszákonnejúpravynaškoduspotrebiteľa,budepredstavovaťneprijateľnúzmluvnúpodmienku.

48. Podľa ust. § 298 ods. 1 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez
návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v
iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade

súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

49. Bod 7.16 článku VII s názvom „Osobitné ustanovenia„ znie: Veriteľ má právo použiť peňažné
prostriedky na všetkých účtoch dlžníka k započítaniu akýchkoľvek svojich pohľadávok, ktoré má voči

dlžníkovi, t.j. aj pohľadávok nesplatných a premlčaných.

50. Žalobcovia tvrdili, že predmetné ustanovenie nebolo osobitne dojednané a hrubým spôsobom sa
odchyľuje od ust. § 581 Občianskeho zákonníka a preto je táto zmluvná podmienka neprijateľnou,
pretože v zmysle ust. § 580 Občianskeho zákonníka je započítanie jednostranným právnym úkonom

len pri možnom splnení zákonných podmienok, a to vzájomnosť pohľadávok, pohľadávky sú rovnakého
druhu, pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie a účinnosť nastane len ak niektorý z účastníkov
uskutoční voči druhému prejav smerujúci k započítaniu, teda prejav adresovaný druhému účastníkovi,
z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie.

51. Podľa ust. § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých
plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov
urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky
spôsobilé na započítanie.

52. Podľa ust. § 581 Občianskeho zákonníka, (1) Započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na
náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho
istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom
rozhodnutia. (2) Započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať
na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá

ešte nie je splatná. (3) Dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v
odsekoch 1 a 2.

53. Započítanie podľa citovaného § 580 Občianskeho zákonníka je spôsobom zániku navzájom sa
kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé

na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o
dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej
pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok).Plnenie musí byť rovnakého druhu. Započítanie
sa najčastejšie uplatní pri peňažných pohľadávkach, ale zákon nevylučuje ani možnosť započítania aj
iných vzájomných pohľadávok rovnakého druhu (napr. pri ovocí, obilí rovnakého druhu). Pohľadávky

musiabyťspôsobilénazapočítanie.Započítaťnemožnopohľadávky,priktorýchjetovylúčenézozákona
(§ 581) alebo dohodou účastníkov. K započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli.
Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav
adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňujenazapočítanieprotipohľadávkeveriteľa.Formutohtoprejavuzákonnepredpisuje,alenesmieodporovať
ustanoveniam § 34 a nasl. Započítanie je jednostranný právny úkon, na ktorý sa nevyžaduje súhlas
druhéhoúčastníka,pretožehomožnovykonaťajprotijehovôli.Započítaciunámietku(započítacíprejav)

možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu zročnosti pohľadávky, ktorá sa stala
zročnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, v akom
sa navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej protipohľadávky.

54. V ust. § 581 Občianskeho zákonníka sú taxatívne uvedené pohľadávky, proti ktorým nie je prípustné

započítanie jednostranným právnym úkonom. Zo započítania však môžu byť vylúčené aj iné pohľadávky,
ak to vyplýva z dohody, ktorú uzavreli účastníci záväzkového právneho vzťahu. Zákon nevylučuje
možnosť,abyúčastnícidohodou,t.j.dvojstrannýmprávnymúkonom,vykonalizapočítanieajpohľadávok
uvedených v odsekoch 1 a 2 (dohoda o započítaní).

55. Žalobcami označený bod 7.16 zmluvy umožňuje veriteľovi, t.j. žalovanej jednostranné započítanie

„akýchkoľvek„ pohľadávok, ktoré má voči dlžníkovi, na ktoré má právo použiť jeho peňažné prostriedky
z jeho účtov, vrátane pohľadávok neplatných a premlčaných.

56. Zápočet nesplatnej pohľadávky voči pohľadávke splatnej jednostranným úkonom veriteľa je zo
zákona vylúčený (§ 581 ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka). Teda, jednostranne nemožno

započítať nesplatnú pohľadávku voči splatnej pohľadávke. Naopak však uvedené neplatí, čo znamená,
že jednostranný zákaz započítania sa nevzťahuje na započítanie splatnej pohľadávky, ktorú má veriteľ
voči dlžníkovi, ktorého iná pohľadávka voči veriteľovi ešte nie je splatná. V tomto prípade k zániku
pohľadávok dochádza okamihom, kedy je prejav obsahujúci započítanie doručený veriteľovi nesplatnej
pohľadávky. Je tiež vylúčené započítanie premlčaných pohľadávok, t.j. takých, ktoré sú premlčané

v zmysle zákonných ustanovení upravujúcich premlčanie a tieto sú premlčané v okamihu, kedy sa
pohľadávky stretli. Nezáleží pritom na tom, kedy bol urobený prejav k započítaniu, pretože premlčanie
sa posudzuje v čase, keď sa pohľadávky stretli. Pri splnení zákonných predpokladov platí, že ak bola
vzájomná pohľadávka premlčaná už v okamihu, keď dospela pohľadávka neskôr splatná, je zánik
záväzku jednostranným započítaním vylúčený.

57. Odlišnú právnu úpravu týkajúcu sa výnimky zo zákazu započítania má Obchodný zákonník (§ 358
a nasl.), ktorého ustanovenia umožňujú započítať akékoľvek pohľadávky jednostranným započítaním
vtedy, ak : - ide o premlčanú pohľadávku, pri ktorej premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky
stali spôsobilými na započítanie (§ 358), - ide o započítanie nesplatnej pohľadávky, ak ide o pohľadávku

voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný planiť svoje peňažné záväzky (§ 359), - ak ide o započítanie
nesplatnej pohľadávky, ktorá nie splatná len preto, že veriteľ na žiadosť dlžníka odložil dobu splatnosti
jeho záväzku bez toho, aby sa zmenil jeho obsah ( § 360), - ide o započítanie strany, ktorá vedie na
základe zmluvy pre druhú stranu bežný alebo vkladový účet a započítava peňažné prostriedky na týchto
účtoch v prospech vzájomnej pohľadávky (§ 361).

58. Je potrebné však zdôrazniť, že možnosť započítať akékoľvek pohľadávky je prípustná vtedy, ak sa
vzťah riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka. V danom prípade sa vzťah medzi stranami sporu
riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka, pretože medzi stranami sporu bola uzavretá spotrebiteľská
zmluva, žalobcovia majú postavenie spotrebiteľov a žalovaný je dodávateľom. Preto aj zmluvnú

podmienku obsiahnutú v zmluve v bode 7.16 je potrebné posudzovať podľa Občianskeho zákonníka.

59. Súd dospel k záveru, že zmluvná podmienka formulovaná v zmluve v článku VII s názvom „Osobitné
ustanovenia v bode 7.16 nezaväzuje žalobcov ako spotrebiteľov, pretože jednak nejde o individuálne
vyjednanú zmluvnú podmienku, zmluvné podmienky boli dodávateľom vopred pripravené a spotrebiteľ

nemal vplyv na ich obsah, resp. nemohol meniť ich obsah. Jednak aj preto, že táto zakladá hrubý
nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Ide o neprijateľné zmluvné dojednanie,
pretože oprávňuje banku jednostranne započítať aj také pohľadávky, ktoré bez výslovnej dohody so
spotrebiteľom, započítať nie je možné, resp. ich započítanie je zo zákona vylúčené. Je neprijateľné, aby
banka formou štandardnej zmluvnej klauzuly prezumovala súhlas spotrebiteľa s takto skoncipovaným

započítaním pohľadávok, kedy banka je oprávnená použiť akékoľvek vklady klienta, ktoré sú u nej
uložené, čiže viaže ostatné účty spotrebiteľa spolu s úverom.60. Súd uzatvára, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a preto súd v súlade s § 298 ods. 1 CSP určil vo výroku I. tohto rozsudku jej neprijateľnosť. Táto
neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).

61. Bod 7.17 článku VII s názvom „Osobitné ustanovenia„ znie: Zmluvné strany súhlasia s tým, že
pre spory vzniknuté medzi veriteľom a dlžníkom v súvislosti s touto zmluvou je v prípade, že veriteľ
uzatvorí s dlžníkom rozhodcovskú zmluvu, príslušný Stály rozhodcovský súd Asociácie bánk so sídlom
v Bratislave.

62. Podľa ust. § 53 ods. 1 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami
riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.

63. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer

v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka
až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný,
nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým
mravom.

64. Citované zmluvné dojednanie nevykazuje nepomer v neprospech spotrebiteľa, a teda nejde
o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobcom ako spotrebiteľom je tu daná reálna možnosť voľby, či
prijmú/neprijmú rozhodcovskú zmluvu.

65. Právomoc rozhodcovského rozsudku mala byť založená na základe uzavretej spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy, ktorá však stranami sporu podpísaná nebola, pričom pre platnosť rozhodcovskej
zmluvy sa vyžaduje písomná forma. Rozhodcovská doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu, pretože spotrebiteľovi je tu daná možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na
uzavretie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy; a teda nie je mu odobratá možnosť brániť svoje práva

pred všeobecným súdom. Rozhodcovská doložka tak nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

66. Bo11.6. článku XI s názvom „ Záverečné ustanovenia“ znie: Dlžník vyhlasuje, že pred podpísaním
tejto zmluvy bol dostatočne a zrozumiteľne informovaný v rozsahu ust. § 4 zákona č. 129/2010 Z.z.

a obdŕžal vyplnený formulár pre štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere. Súčasne
dlžník vyhlasuje, že mu veriteľ poskytol primerané vysvetlenie, aby posúdil, či podmienky dohodnuté
v tejto zmluve spĺňajú jeho potreby a zodpovedajú jeho finančnej situácii, veriteľ mu poskytol všetky
informácie o ponúknutom úvere a konkrétnom vplyve, ktoré môže mať na dlžníka, vrátane dôsledkov
neplnenia tejto zmluvy.

67. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k dôkazom alebo
ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný
vzťah, mala niesť iná zmluvná strana.

68. Citované ustanovenie je procesným ustanovením, ktoré 1) zabezpečuje spotrebiteľovi prístup
k dôkazom významným pre plnenie práv a povinností vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy, a to
bez zreteľa na to, či ide o práva a povinnosti spotrebiteľa alebo dodávateľa, 2) zakazuje pod sankciou
neplatnosti zmluvné dojednanie, ktoré by prenieslo dôkazné bremeno skutočnosti významnej pre výkon

práv a povinnosti vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy na zmluvnú stranu, ktorá inak nemá povinnosť
uniesť dôkazné bremeno. Citované ustanovenie zakazuje pod sankciu neprijateľnej podmienky iba
zmluvné dojednanie, ktoré obmedzuje prístup k ochrane spotrebiteľa v prípade, ak by podľa právnej
úpravy mal dôkazné bremeno znášať dodávateľ.

69. V kontexte vyššie uvedeného súd uvádza, že ak nevyplýva priamo z právnej úpravy, ktorú sporovú
stranu zaťažuje dôkazné bremeno, týmto bremenom bude zaťažená tá sporová strana, ktorej zo zákona
alebo rozhodnutia, ktorým sú sporové strana viazané, vyplýva nejaká povinnosť, ktorej splnenie je pre
rozhodnutie určujúce. Napr. je na dodávateľovi preukázať, že došlo k uzavretiu zmluvného vzťahu,že plnil v súlade so zmluvnými dojednaniami, že zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve bola
dojednaná individuálne a pod. Zámerom zákonodarcu vo vzťahu k citovanému ustanoveniu však nebolo
poskytnúť zvýšenú procesnú ochranu dodávateľovi, čomu nasvedčuje aj judikatúra.

70.Totozmluvnédojednaniemázanásledok,ženaspotrebiteľajedefactoprenášanédôkaznébremeno
v otázke riadneho oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a okolnosťami uzavretia úverovej
zmluvy. Napriek tomu, táto zmluvná podmienka nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože
nespôsobuje značnú (hrubú) nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa.

71. Test neprijateľnosti zmluvnej podmienky spočíva v posúdení jednotlivých definičných kritérií a
znakov, ktoré musí zmluvná podmienka naplniť na to, aby ju bolo možné považovať za neprijateľnú
ktorý je možné vyjadriť nasledujúcimi otázkami v súlade s ustanoveniami odsekov 1 a 12 ustanovenia
§ 53 Občianskeho zákonníka: a) spôsobuje zmluvná podmienka značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán a je táto nerovnováha v neprospech spotrebiteľa, resp. v rozpore s
požiadavkou dôvery, resp. dobrou vierou?, b) je možné hodnotiť zmluvnú podmienku ako neprijateľnú s
ohľadom na povahu tovaru alebo služieb?, c) je podmienka neprijateľná vzhľadom na ďalšie okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v danom čase? (v prípade individuálnej kontroly), d) je podmienka
neprijateľná aj vzhľadom na všetky ostatné podmienky zmluvy, prípadne s ohľadom na závislé zmluvy?.

Len v prípade, ak na všetky uvedené vlastnosti zmluvnej podmienky, resp. otázky viažuce sa na
zmluvnú podmienku, je možné dať pozitívnu odpoveď, môže byť zmluvná podmienka vyhodnotená ako
neprijateľná.

72. Pri posudzovaní zmluvného dojednania je potrebné skúmať nielen samotné zmluvné dojednanie, ale

aj ďalšie zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve, ktoré s ním bezprostredne súvisia. Práve komplexné
posúdenie zmluvného dojednania spoločne s ďalšími, bezprostredne s ním súvisiacimi zmluvnými
dojednaniami, vedie spravidla k správnemu vyhodnoteniu toho, či je alebo nie je možné považovať toto
zmluvné dojednanie za neprijateľnú podmienku.

73. Hrubá nerovnováha je spájaná s právnym posúdením rozporu zmluvného dojednania s dobrými
mravmi. Preto je nevyhnutné pri posudzovaní hrubej nerovnováhy skúmať to, či zmluvné dojednanie
je v súlade alebo v rozpore s dobrými mravmi. Za zmluvné dojednanie v rozpore s dobrými mravmi,
s ktorým je spájaná hrubá nerovnováha, možno považovať len také zmluvné dojednanie, ktorého
zásah do práv je takej intenzity a vážnosti, ktorý je v spoločnosti neakceptovateľný. To znamená,

že aj v prípade posudzovania hrubej nerovnováhy alebo rozporu zmluvného dojednania s dobrými
mravmi, je nevyhnutné skúmať mieru zásahu zmluvným dojednaním do práv spotrebiteľa. Za značnú
nerovnováhu treba vždy považovať také právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo
značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, ktorými sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, resp. nápravy
už prijatého plnenia (vrátane uplatnenia nárokov vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady, omeškanie či

škodu), alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy.

74. Žalobcami označené zmluvné dojednanie im ako spotrebiteľom nebráni v uplatňovaní ich nárokov,
nezhoršuje ich právne postavenie spotrebiteľov, nezasahuje do ich spotrebiteľských práv nad obvyklú
mieru akceptovanú v spotrebiteľských vzťahoch, nevystavuje ich právnej neistote v otázke úpravy práv

a povinností v konkrétnom štádiu zmluvného vzťahu.

75. Súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ žalobcovia 1. a 2. v žalobe tvrdili, že neprijateľné zmluvné
podmienky by mala obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 2518854 9 07, ktorá mala byť uzavretá
medzi sporovými stranami dňa 10.6.2015 a následne citovali zmluvné dojednania vrátane ich číselného

označenia, práve citácia a aj číselné označenie zmluvných dojednaní, ktoré žalobcovia považovali za
neprijateľné, sú súladné so Zmluvou o úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 8.12.2014. Súd túto nezrovnalosť
vyhodnotil ako zrejmú nesprávnosť v písaní.

76. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

77. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.78. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

79. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa
zisťujeporovnanímžalobnejžiadosti(petitu)avýrokurozhodnutia,ktorýmsavovecirozhodlo.Užalobcu
ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom,

t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na
náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana nemá
plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti
úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn. 8 Sžo
215/2010). Ak je pomer úspechu obidvoch strán zhruba rovnaký, súd rozhodne, že žiadna zo strán nemá

právo na náhradu trov konania. Teda, ak mala teda strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov buď pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

80. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 2 CSP. V spore boli žalobcovia a aj
žalovaná sčasti úspešní a sčasti neúspešní. Úspech žalobcov je len v časti vyslovenia (určenia)

neprijateľnosti jednej zmluvnej podmienky. Vo zvyšnej časti – o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru a vyslovenia (určenia) neprijateľnosti ďalších dvoch zmluvných podmienok žalobcovia boli
neúspešní, čo na strane žalovanej predstavuje úspech. Keďže súd dospel k záveru, že strany mali
zásadne rovnaký čiastkový úspech vo veci, súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje (§ 355 ods. 1 CSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Mestský súd Košice.

Odvolanie môže podať strana, ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy nájsť preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).