Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: KK-8Csp/56/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8423200794
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Šteffel

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:8423200794.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so

sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803 právne zastúpeného:
Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255
739,protižalovanému:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomC.D.XX/XXX,XXXXXE.F.,zaúčastiosobitného
subjektu na strane žalovaného: OMBUDSPOT, Združenie na ochranu práv spotrebiteľov, so sídlom
Šrobárova2676/30,05801Poprad,IČO:37872117,právnezastúpeného:AdvokátskakanceláriaJUDr.
Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, o zaplatenie 429,75 eur
s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a .

II. Žalovanému sa právo na náhradu rov konania n e p r i z n á v a .

III. Osobitný subjekt m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobouz25.04.2023sapôvodnýžalobcanažalovanomdomáhalzaplateniasumyuvedenejvzáhlaví
tohto rozsudku s príslušenstvom a náhrady trov konania. Dôvodom bolo nesplnenie dlhu zo Zmluvy č.
262807197663301 uzavretej medzi pôvodným veriteľom (BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA,

konajúca prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO:
47 258 713) a žalovaným v právnom postavení dlžníka – spotrebiteľa.

2. Pôvodný žalobca tvrdil, že 02.11.2019 uzavrel ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu
ospotrebiteľskomúvereč.262807197663301podľazákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Jej predmetom boli peňažné prostriedky vo výške 488,50 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru

u predajcu uvedeného na úverovej zmluve na účet predajcu.

3. Podľa zmluvy mal žalovaný splácať dlh v 24 mesačných splátkach vo výške 24,39 eur. Do podania
žaloby žalovaný na svoj dlh zaplatil 146,95 eur.

4. Žalovaný dlh nezaplatil včas a riadne, a preto pôvodný žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru
k 02.12.2020, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu.

5. Do podania žaloby žalovaný dlh, ktorý je predmetom sporu nezaplatil.

6. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a neuplatnil žiadne prostriedky procesnej obrany.7.Uznesenímč.k.:KK-8Csp/56/2023-74zo04.09.2023súdpripustilzmenuúčastníkanastranežalobcu
z pôvodného žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1,

75009Paríž,Francúzsko,zapísanávparížskomRegistriobchoduaspoločnostípodčíslom542097902,
konajúca prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so
sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713 na nového žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803.

8. Súd vo veci rozhodol rozsudkom, č. k.: KK-8Csp/56/2023-88 z 30.11.2023, ktorý bol zrušený
uznesením Krajského súdu v Prešove, č. k.: 6CoCsp/8/2024-117 z 13.06.2024, v ktorom súd prvej
inštancie bol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, pričom mal vyzvať žalobcu na preukázanie
skúmania bonity žalovaného pred poskytnutím úveru zo strany jeho právneho predchodcu a opätovne
posúdiť žalobcom uplatnený nárok.

9. Vzhľadom na vyjadrený právny názor odvolacieho súdu bola žalobcovi 15.07.2024 doručená výzva,
aby predložil súdu konkrétne prostriedky procesného útoku týkajúce sa povinnosti právneho predchodcu
žalobcu skúmať schopnosť žalovaného splácať úver tak v zmysle ustanovenia odvolacieho súdu v jeho
uznesení.

10. Žalobca 22.07.2024 doručil súdu vyjadrenie k posudzovaniu schopnosti splácať, v ktorom uviedol, že
v konkrétnom prípade postupoval veriteľ nasledovne, a to v prílohe predložil výstup z interných aplikácií
postupcu, ktoré zaslal žalobcovi na preukázanie riadneho overenia schopnosti splácať poskytnutý úver
žiadateľa o úver. Overovanie schopnosti splácať úver prebieha vo väčšine prípadov v automatickom
režime, pričom údaje potrebné na posúdenie žiadosti o úver sú napríklad z úverového registra alebo

Sociálnej poisťovne získavané vo forme dát, ktoré v čitateľnej podobe zobrazujú len interné aplikácie
postupcu. Postupca preto tieto údaje pretavil do priloženého výstupu. Uvedený výstup obsahuje údaje
zhromaždené z príslušných registrov, ktoré boli použité pri posudzovaní bonity.

11. Ďalej žalobca uviedol, že z úverového registra mal veriteľ informáciu, že žalovaný v čase poskytnutia

úveru nemal žiadne mesačné úverové zaťaženie. Nový úver bol poskytnutý s mesačnou splátkou 24,39
eur, teda výdavky na peňažné záväzky spotrebiteľa boli vo výške 24,39 eur. Veriteľ teda počítal s
mesačným čistým príjmom vo výške 640 eur. Uvedené je možné vyvodiť aj z doloženého Spracovania
osobných údajov a informácii tvoriacich bankové tajomstvo, kde spotrebiteľ dal súhlas na overenie
v databáze SRBI a uviedol aj iné údaje o prímoch a výdavkoch. Príjem žalovaného bol overený

nezávislýmdopytomdoSociálnejpoisťovne. Zároveňdávamesúdudopozornosti,žedopytdoSociálnej
poisťovne výšku príjmu negeneruje, výlučne potvrdzuje alebo vyvracia otázky veriteľa. Uvedený dopyt
preto nevylučuje aj vyššiu výšku príjmu spotrebiteľa. Komunikácia so sociálnou poisťovňou prebieha
elektronicky prostredníctvom vytvorenej linky.

12. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb brav veriteľ do úvahy životné
minimum spotrebiteľa a vyživovaných osôb v celkovej sume 210,20 eur. Veriteľ zároveň bral do úvahy
paušálne výdavky, ktoré v zmysle opatrenia NBS spolu so životným minimom reprezentujú obvyklé
mesačné výdavky spotrebiteľov na stravu, bývanie, ošatenie a pod.. Tie boli vypočítané ako rozdiel
medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom

osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť zvýšený o 20 % - teda 85,96 eur (640eur - 210,20
eur) x 20 %).

13. Celková výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa bola teda vo
výške 296,16 eur (210,20 eur + 85,96 eur).

14. K žalobe a vyjadreniu žalobcu sa vyjadril osobitný subjekt, ktorý vo svojom podaní z 27.09.2024
uviedol, že namieta nepreukázanie dostatku aktívnej vecnej legitimácie súčasného žalobcu v tomto
konaní, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku v konaní. Uvedené odôvodnil tým, že žalobou sa
žalobca domáha voči žalovanému úhrady jeho údajnej pohľadávky, ktorá mala vzniknúť v súvislosti

s uzavretím Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 262807197663301, uzavretej medzi žalovaným a
právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL SA. V súčasnosti však na
strane žalobcu vystupuje spoločnosť EOS KSI Slovensko, s. r. o., ktorá postúpením pohľadávky zo
strany pôvodného veriteľa mala nadobudnúť v predmetnom zmluvnom vzťahu postúpenie veriteľa, čímmala nadobudnúť všetky práva a povinnosti veriteľa vyplývajúce z predmetného zmluvného vzťahu.
Doposiaľ však nebolo v konaní relevantným spôsobom preukázané, že v prejednávanom prípade došlo
k platnému postúpeniu pohľadávky. Na základe uvedeného je tak potrebné vychádzať z toho, že v

prejednávanom prípade nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky, na základe čoho je potrebné
vyvodiť záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane súčasného žalobcu.

15. Postúpením pohľadávky dochádza k zmene v osobe veriteľa, kde na miesto pôvodného veriteľa
vstúpi nový veriteľ (postupník) na základe zmluvy uzavretej medzi nimi. V prejednávanom prípade

vystupuje v postavení postupcu banka (resp. pobočka zahraničnej banky) a teda v súlade s ustanovením
§ 92 ods. 8) zákona č. 483/2001 Z. z o bankách, musí dôjsť k splneniu troch základných predpokladov
pre platné postúpenie pohľadávky. Pohľadávka, ktorá sa postupuje musí byť zo záväzku, s ktorým
dlžník (klient banky) je v omeškaní dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a to čo i len v časti záväzku, a to
i napriek písomnej výzve. Druhou podmienkou je, že musí ísť o tzv. dospelé splátky, čo znamená, že
pohľadávka alebo jej časť je už splatná. Treťou podmienkou je už spomenutá písomná výzva zo strany

banky voči dlžníkovi. Z uvedeného vyplýva, že splatná pohľadávka a písomná výzva, po tom čo klient bol
dlhšie ako 90 dní v omeškaní, sú obligatórnymi náležitosťami pre platné postúpenie pohľadávky banky a
ktoré musia byť splnené v čase postúpenia. Osobitnému subjektu na strane žalovaného nebol doručený
akýkoľvek dôkaz o tom, aby žalovaný bol pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti vyzvaný na úhradu
omeškaných splátok, a tiež žiaden dôkaz o tom, aby žalovaný bol po vyhlásení mimoriadnej splatnosti

vyzvaný na úhradu dlhu pred postúpením predmetnej pohľadávky.

16. V prejednávanom prípade tak doposiaľ nebolo relevantným spôsobom preukázané, že pôvodný
veriteľ pred postúpením pohľadávky vyzval žalovaného na splnenie omeškaných splátok poskytnutého
úveru a že predmetné splátky boli „dospelými splátkami“ – teda nebolo nijakým spôsobom preukázane,

že došlo k platnému zosplatneniu celého úveru. Postúpenie pohľadávky, na podklade ktorého mal
súčasný žalobca nadobudnúť aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní je tak potrebné skúmať aj
s ohľadom na vyššie uvedené podmienky, pričom ak konajúci súd dospeje k záveru, že splnenie
vyššie špecifikovaných podmienok nebolo v prejednávanom prípade preukázané, z dôvodu absolútnej
neplatnosti postúpenia pohľadávky je potrebné podanú žalobu zamietnuť pre nedostatok aktívnej vecnej

legitimácie žalobcu.

17. Osobitný subjekt ďalej uviedol, že s ohľadom na znenie citovaného ustanovenia § 565 zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka je zrejmé, že k uplatneniu práva na predčasné zosplatnenie
splátkového záväzku môže dodávateľ pristúpiť len vtedy, pokiaľ je takáto možnosť stranami dohodnutá.

S ohľadom na skutočnosti uvádzané čl. V tohto podania je zrejmé, že predmetnú úverovú zmluvu je
potrebné hodnotiť ako absolútne neplatný právny úkon, a to ako celok, teda vrátane jej ustanovenia
časti 3, ods. 3, bod 3.1., písm. a), ktoré oprávňuje dodávateľa na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru. Je preto potrebné dospieť k záveru, že v prejednávanom prípade nedošlo medzi zmluvnými
stranami k platnej dohode o možnosti dodávateľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, na základe čoho

tak v prejednávanom prípade dodávateľ nebol oprávnený toto právo využiť, keďže v prejednávanom
prípade absentovala podmienka dohody tohto oprávnenia, tak ako to predpokladá vyššie citovaného
ustanovenia § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ napriek uvedenému takýto
právny úkon urobil, takéto jeho vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru priamym spôsobom odporuje
kogentným ustanoveniam zákona, čo má za následok jeho absolútnu neplatnosť, tak ako to predpokladá

ustanovenie § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Aj s ohľadom na uvedené skutočnosti
potom predmetná pohľadávka nemohla byť spôsobilá na postúpenie v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8)
zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.

18. Ďalej osobitný subjekt uviedol, že v súvislosti s namietaným nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie

na strane žalobcu poukazujeme tiež na to, že v prejednávanom prípade nemohlo dôjsť k platnému
vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru s ohľadom na porušenie povinnosti dodávateľa skúmať
schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver, tak ako to predpokladajú ustanovenia § 7 a § 11 ods.
2) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na základe čoho tak nemohlo dôjsť ani k
naplneniu podmienok pre platné postúpenie predmetnej pohľadávky z pôvodného veriteľa na súčasného

žalobcu. Žalobca pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere hrubým spôsobom porušil svoju
povinnosť skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver, čo dané ustanovenie postihuje nielen
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru, ale na tomto mieste je potrebné poukázať
najmä na prvú vetu ustanovenie § 11 ods. 2) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,podľa ktorej dodávateľ nemohol pristúpiť k jednorazovému zosplatneniu predmetného úveru. Ak napriek
tomutakýtoúkonvykonal,samotnévyhláseniepredčasnejsplatnostiúverupriamymspôsobomodporuje
zákonu, a preto v zmysle ustanovenia § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ho nie

je možné považovať za platné, pričom v tejto súvislosti nie je možné považovať za platný ani na to
nadväzujúci právny úkon – postúpenie pohľadávky z bankového subjektu na nebankový subjekt. Taktiež
namietol i neplatnosť predmetnej úverovej zmluvy, a to z dôvodu, že dodávateľ pred uzavretím zmluvy
porušil svoju notifikačnú povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 4 ods. 1) zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch.

19. Vzhľadom na tú skutočnosť, že predmetnú úverovú zmluvu je potrebné považovať za neplatnú (z
dôvodov uvedených v čl. IV tohto vyjadrenia), pričom ak na základe takejto neplatnej zmluvy žalovaný
prijal od dodávateľa istinu úveru, došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, vydania
ktorého sa dodávateľ mohol domáhať v objektívnej trojročnej premlčacej dobe. K čerpaniu istiny úveru
zo strany žalovaného došlo dňa 02.11.2019, teda v tento deň došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor

dodávateľa. Od nasledujúceho dňa si žalobca mohol svoj nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia
uplatniť na súde. K podaniu žaloby na súde došlo až dňa 27.04.2023, teda takmer po viac ako troch
rokoch a piatich mesiacoch odo dňa čerpania úveru, na základe čoho je tak zrejmé, že predmetný nárok
žalobcu je potrebné považovať za premlčaný v celom rozsahu, keďže objektívna premlčacia doba na
uplatnenie tohto nároku dodávateľovi uplynula najneskôr dňa 02.11.2022.

20. Osobitný subjekt vo svojom podaní taktiež uviedol, že vo vzťahu k namietanej bezúročnosti
a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru poukazujeme na porušenie povinnosti dodávateľa skúmať
schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver. Ustanovenie § 7 ods. 1) zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch zakotvuje povinnosť dodávateľa pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom

úvere skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver, pričom v rámci uvedeného je dodávateľ
povinný prihliadať najmä na dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, jeho výšku, príjem
spotrebiteľa, prípadne aj jeho účel. Zároveň z ustanovenia § 11 ods. 2) tohto zákona vyplýva, že
schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver má dodávateľ skúmať na podklade údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, ako aj s prihliadnutím na údaje z príslušných databáz a

registrov (napr. bankový register, register exekúcií atď.). Z doposiaľ predložených dôkazov nijakým
spôsobom nevyplýva, aby dodávateľ pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere skúmal schopnosť
spotrebiteľa splácať poskytnutý úver aj s prihliadnutím na údaje vyplývajúce z príslušných databáz
a registrov, pričom je potrebné podotknúť, že táto podmienka nie je splnená len nahliadnutím do
tzv. úverového registra, ale aj nahliadnutím do iných, dostupných registrov (napr. register exekúcií,

register dlžníkov vedený zdravotnými poisťovňami, Sociálnou poisťovňou atď.). Okrem uvedeného z
doposiaľpredloženýchlistinnýdôkazovtiežnijakýmspôsobomnevyplýva,čiprávnypredchodcažalobcu
skúmal výšku prímov spotrebiteľa aj iným spôsobom, než len dopytom samotného žalovaného na výšku
jeho príjmov a následným dopytom sociálnej poisťovne, ktorá však výšku príjmu spotrebiteľa nijakým
spôsobom nekonkretizuje. Ide pritom o povinný postup, vyplývajúci priamo z ustanovenia § 11 ods.

2) zákona o spotrebiteľských úveroch, na poklade ktorého dodávateľ je povinný vykonať príslušné
lustrácie za účelom posúdenia schopnosti splácať poskytnutý úver. Vzhľadom na to, že dodávateľ pre
uzavretím zmluvy nedostatočným spôsobom skúmal výšku pravidelných príjmov spotrebiteľa a že pred
uzavretím zmluvy nevykonal príslušné lustrácie v dostupných databázach a registroch, je evidentné,
že dodávateľ nedostatočným spôsobom skúmal schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver. Túto

povinnosť pritom v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2) druhej a tretej vety zákona o spotrebiteľských
úveroch porušil hrubým spôsobom, čo dané ustanovenie postihuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou
poskytnutého úveru.

21. K vyjadreniu osobitného subjektu sa vyjadril žalobca. Žalobca vo vyjadrení z 14.10.2024 uviedol, že

zastáva názor, že právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky, ktoré mu ukladá ust. § 92 ods.
8 zákon o bankách. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len
časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo
preukázané, že žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu vyzvaný na úhradu omeškaných splátok
- Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 4278226107001 Predžalobná výzva zo dňa

02.12.2020, ktoré bolo podľa doručenky, ktorá tvorí prílohu žalobného návrhu doručené žalovanému
dňa 21.12.2020.22. Ďalej vo vyjadrení tvrdil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej rámcovej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných
služieb zo dňa 02.11.2019 bola žalovanému v rámci kontraktačného procesu predložená na

preštudovanie, pričom súhlas so všetkými jej ustanoveniami vyjadril vlastnoručným podpisom. V čase
uzavretia zmluvy u žalovaného neexistovala žiadna objektívna a už vôbec nie vážna prekážka, ktorá by
mu znemožňovala resp. sťažovala oboznámiť sa s textom navrhovanej zmluvy (1. nebol v časovej tiesni,
2. nikto ho k podpisu nenútil, 3.neinformoval postupcu, že by text bol preňho prípadne nečitateľným, či
už z dôvodu veľkosti písma, prípadne očnej vady, nedostatku svetla, straty poskytnutých dokumentov,

prípadne iných rýdzo subjektívnych dôvodov; 4. nežiadal postupcu ani nikoho iného o dodatočné
podrobnejšie vysvetlenie zmyslu niektorých navrhovaných zmluvných klauzúl a ani vysvetlenie právnych
dôsledkov jednotlivých klauzúl). Samotná skutočnosť, že zmluva je pripravená dodávateľom, nemôže
bez ďalšieho spôsobiť neplatnosť zmluvy ani jej časti. Samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere, je
najmä s poukazom na rozsiahle povinnosti poskytovateľa, štandardne pripravená dodávateľom služby.
Tá na základe žiadosti klienta a po posúdení jeho bonity, predloží klientovi návrh zmluvy (ktorý je v

prejedávanom prípade plne v súlade so zákonom). Po oboznámení sa z jeho obsahom je následne len
na uvážení klienta či do zmluvného vzťahu za ponúkaných podmienok vstúpi alebo nie.

23. K vznesenej námietke premlčania žalobca uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky pri
posudzovaní prakticky totožnej právnej situácie dospel k záverom, že v spotrebiteľských vzťahoch

plynie premlčacia doba odo dňa nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov od nesplnenia splátky, ktorá
uplatneniu práva podľa § 565 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“) v spojení s ust. § 53
ods. 9 OZ prechádza po dobu troch mesiacov, t. j. v praxi odo dňa nasledujúceho po splatnosti splátky,
ktorá uplatneniu práva podľa § 565 OZ v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ bezprostredne predchádza.
Žalobca podal na súd žalobu dňa 25.04.2023. Uplatnenie práva podľa § 565 OZ nastalo podaním zo

dňa 02.12.2020, pričom v súlade so závermi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj v súlade ust.
§ 53 ods. 9 OZ došlo k uplatneniu tohto práva pre nesplnenie splátky, ktorej splatnosť bola datovaná na
15.08.2020. Premlčacia doba tak začala plynúť odo dňa 16.11.2020 a uplynula by 16.11.2023.

24. K uvedenému sa vyjadril osobitný subjekt. Vo svojom vyjadrení z 21.10.2024 tvrdil, že s tvrdeniami

žalobcu obsiahnutými v jeho vyjadrení osobitný subjekt na strane žalovaného absolútne nesúhlasí a
aj naďalej trvá na podanom vyjadrení zo dňa 27.09.2024, ako i na všetkých svojich tvrdeniach v ňom
obsiahnutých. Na doplnenie uviedol, že na námietkach osobitného subjektu na strane žalovaného,
obsiahnutých v jeho písomnom podaní z 29.04.2024 nič nemenia ani tvrdenia žalobcu obsiahnuté v
jeho poslednom podaní, podľa ktorých žalobca je v prejednávanom prípade riadnym nositeľom aktívnej

vecnej legitimácie, a to na podklade platne uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávok. Ako už bolo
poukázané v predchádzajúcom písomnom podaní, v prejednávanom prípade nemohlo dôjsť k platnému
zosplatneniu predmetného úveru.

25. Ďalej uviedol, že takisto nesúhlasí ani s tými z tvrdení, podľa ktorých mala byť predmetná úverová

zmluva bola medzi stranami uzatvorená platne, za splnenia všetkých zákonom predpísaných náležitostí
a bez využitia nekalých obchodných praktík, či neprijateľných zmluvných podmienok. Uvádzané tvrdenia
žalobcu však zostávajú prakticky iba v teoretickej rovine, keďže žalobca vo vzťahu k daným tvrdeniam
neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli akokoľvek spôsobilé vyvrátiť jednotlivé námietky osobitného
subjektu na strane žalovaného, ktoré osobitný subjekt vzniesol prostredníctvom podaného vyjadrenia

zo dňa 27.09.2024. Dané tvrdenia žalobcu sú tak pre posúdenie veci irelevantné, nakoľko len samotná
skutočnosť, že žalovaný úverovú zmluvu podpísal nič nemení na tom, že predmetná úverová zmluva
trpí hneď niekoľkými vadami, pre ktoré je potrebné túto považovať za absolútne neplatný právny úkony,
resp. za bezúročnú a bez poplatkov.

26. Podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho
posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje
1 000 eur.

27. Podľa citovaného zákonného ustanovenia súd nenariadil na prejednanie veci samej ústne
pojednávanie, keďže hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, teda ide o otázku
jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán sporu sa považujú za nesporné.28. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi označenými a predloženými žalobcom, ktoré sa nachádzajú
v súdnom spise a s vyjadreniami osobitného subjektu na strane žalovaného a zistil nasledovný skutkový
a právny stav:

29. Právne vzťahy sporových strán sa riadia ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

30. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere
a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb je spotrebiteľskou zmluvou
a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah je potrebné aplikovať
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka). Táto zmluva medzi stranami bola uzavretá ako formulárová zmluva, obsah ktorej spotrebiteľ

ovplyvniť nemohol. Právny vzťah medzi stranami sporu je založený spotrebiteľskou zmluvou, ktorá
je regulovaná osobitnou právnou úpravou, a to ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

31. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase podpisu
zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných

prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom,
ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie
je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie
spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi
oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom

sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa
osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie
nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania
týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa
na tieto úvery nevzťahuje.

32. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva,
ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

33. Podľa § 879y ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OZ“) ustanoveniami tohto zákona v znení účinnom do 31. októbra 2024 sa spravujú právne vzťahy
vzniknuté do 31. októbra 2024; vznik týchto právnych vzťahov a vznik nárokov z týchto právnych vzťahov
sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. októbra 2024, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak.

34. Podľa § 879y ods. 2 OZ ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami §
53 ods. 9 a 10 v znení účinnom od 1. novembra 2024 a v ktorých nedošlo k uplatneniu práva obchodníka
podľa § 53 ods. 9 v znení účinnom do 31. októbra 2024, sa od 1. novembra 2024 nepoužijú.

35. Nakoľko obchodník začal s uplatňovaním práva zo spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2024, preto je potrebné postupovať podľa ustanovení
v znení účinnom do 31.10.2024.

36. Podľa § 53 ods. 9 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31.10.2024 (ďalej

len „Občiansky zákonník v znení účinnom do 31.10.2024“) ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.37. Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť

najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

38. V prípade omeškania v bode 3.1 časť 3 zmluvy je upravené, že veriteľ v prípade, ak klient nespláca
poskytnutý úver riadne a včas je oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru.

39. Žalovaný podľa priloženej prílohy žalobcom uhradil poslednú splátku 26.05.2020. Žalobca oznámil
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru č. 42782261070001 žalovanému 02.12.2020, z čoho vyplýva,
že právny predchodca žalobcu v postavení veriteľa si toto právo uplatnil spôsobom odporujúcim
kogentnému ustanoveniu § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2024. Táto
skutočnosť je zrejmá z nižšie uvedeného vykonaného dokazovania. Vyhlásenie predčasnej splatnosti
z 02.12.2020 je tak právnym úkonom neplatným, keďže je v rozpore so zákonom (ust. § 39 OZ).

40. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,

príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

41. Podľa § 7 ods. 28 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka,
zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní pri posudzovaní príjmu spotrebiteľa na účely
výpočtu ukazovateľa schopnosti splácať spotrebiteľský úver zohľadňovať jeho očakávané zníženie, a to

najmä z dôvodu očakávaného začatia poberania starobného dôchodku počas doby splácania úveru.

42. Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na
jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej

databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

43. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a

bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

44. Žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti skúmať s odbornou starostlivosťou schopnosť
žalovaného úver splatiť, tak ako mu táto povinnosť vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia.

45. Prvoradou povinnosťou súdu bolo preskúmať, či veriteľ pohľadávky s odbornou starostlivosťou

posúdil schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver, keďže články 8 a 23 smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení
smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť
preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej
veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré

z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú
požiadavky podľa uvedeného článku 23 (Rozhodnutie SD EÚ C – 679 / 18).

46. V konaní pred súdom prvej inštancie žalobca na preukázanie splnenia povinnosti podľa ust. §7
ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. v žalobe nenavrhol žiadne skutkové tvrdenie. Na základe vyjadreného

právneho názoru odvolacieho súdu bola žalobcovi 15.07.2024 doručená výzva, aby predložil súdu
konkrétne prostriedky procesného útoku týkajúce sa povinnosti právneho predchodcu žalobcu skúmať
schopnosť žalovaného splácať úver.47. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu, v ktorej v závislosti
na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej

výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako
stranupríjmov,takstranuvýdavkov,atovždyvovzťahukukonkrétnemužiadateľovioúver(t.j.konkrétne
príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť
alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama osebe k posúdeniu úverovej
schopnosti nepostačuje.

48. Podľa čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ
pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií
získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej
databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu

spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.

49. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho
parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií
(1), veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel

by mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej
zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého zmluvného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli
veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať
svoje zmluvné povinnosti.

50. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12,
EU:C:2014:190), posudzoval dodržanie takýchto hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol
stanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v
zásade celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti, upravenej v článku 8 smernice
2008/48, preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa.

51. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou
veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku
na úroky oslabila alebo úplne znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne
odrádzajúcu povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais,

C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53) (bod 64., 65. Rozsudku SD vo veci C-42/15 Home Credit
Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej).

52. V tejto súvislosti sa poukazuje na Rozsudok Súdneho dvora EÚ z 18.12.2014, CA Consumer
Finance SA, C-449/13, podľa ktorého Článok 8 ods. 1 Smernice č. 2008/48, sa má vykladať v tom

zmysle, že jednak nebráni, aby sa ohodnotenie úverovej bonity spotrebiteľa uskutočnilo len na základe
ním predložených informácií za predpokladu, že sú tieto informácie dostatočné a že k obyčajným
vyhláseniam spotrebiteľa sú pripojené dôkazy, a jednak veriteľovi neukladá povinnosť systematicky
overovať pravosť informácií poskytnutých spotrebiteľom.

53. V prejednávanom spore veriteľ posúdil schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver, len na
základe jeho tvrdení bez priloženia akýchkoľvek relevantných dôkazov o jeho výdavkoch a príjmoch
k žalobe.

54. Na základe výzvy súdu z 03.07.2024 žalobca na preukázanie skúmania schopnosti žalovaného

splácať úver uviedol, že pôvodný žalobca overil schopnosť splácať poskytnutý úver na základe
výstupov z interných aplikácií postupcu. Ďalej uviedol, že overovanie schopnosti splácať úver prebieha
v automatickom režime. Žalobca predložil súdu výstup obsahujúci údaje zhromaždené z príslušných
registrov, ktoré boli použité pri posudzovaní bonity, spracovanie osobných údajov a informácií tvoriacich
bankové tajomstvo.

55. Z predložených dôkazov žalobcom nevyplýva, aby dodávateľ skúmal schopnosť žalovaného splácať
poskytnutý úver aj s prihliadnutím na údaje vyplývajúcich z databáz a registrov (okrem úverovéhoregistra). Žalobca skúmal výšku príjmov žalovaného len dopytom od samotného žalovaného a následne
dopytom sociálnej poisťovne, ktorá výšku príjmu žalovaného nekonkretizuje.

56. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.

57. Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na

označené dôkazy.

58. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca už v žalobe neúplne opísal rozhodujúcu skutočnosť
týkajúcu sa posúdenia schopnosti žalovaného splácať úver s odbornou starostlivosťou.

59. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

60. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

61. Subjektívne dôkazné bremeno určuje, ktorá procesná strana si má aktívne počínať pri preukázaní
určitej skutočnosti (znaku skutkovej podstaty normy práva), t. j. kto má navrhnúť dôkaz na jej
preukázanie. Preto je toto bremeno označované i ako bremeno vedenia dôkazu.

62. Subjektívne bremeno tvrdenia vyjadruje, aké skutkové tvrdenie musí jedna alebo druhá sporová
strana uviesť, aby v spore uspela.

63. Ktorá strana má určité skutočnosti tvrdiť, aby odvrátila nepriaznivý následok, vyplýva z objektívneho
dôkazného bremena: subjektívne bremeno tvrdenia nesie strana, ktorá je zaťažená objektívnym

dôkazným bremenom.

64. Aké konkrétne skutkové prednesy má jedna alebo druhá strana učiniť, vyplýva z pravidiel o delení
objektívneho dôkazného bremena.

65. Určité skutočnosti nie sú pre tú ktorú stranu priaznivé len preto, že ich strana tvrdí, ale preto, že s nimi
spája priaznivý následok norma práva. Z toho je nepochybné, že rozdelenie dôkazného bremena nie je
určené tvrdením strán, ale naopak z toho, ako je medzi strany rozdelené objektívne dôkazné bremeno,
možno zároveň identifikovať, aký skutkový prednes má strana sporu urobiť.

66. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je žalobca povinný v priebehu konania tvrdiť skutočnosti
zodpovedajúce všetkým znakom skutkovej podstaty normy práva zakladajúcej ním uplatnené právo
(pozri napr. NS ČR 22Cdo 3108 / 2010, 21Cdo 2682 / 2013, 21Cdo 3989 / 2011, obdobne II. ÚS ČR
385 / 2015). Ak tak neurobí, súd musí v zásade žalobu bez ďalšieho zamietnuť.

67. Tvrdenia žalobcu o splnení povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch v žalobe absentovali. Bolo jeho procesnou povinnosťou skutkové tvrdenia
a dôkazné návrhy vo vzťahu k uvedenej zákonnej povinnosti podrobnejšie rozviesť. Túto procesnú
povinnosť však nesplnil, keď pri opísaní rozhodujúcich skutočností len odkázal na predložené listinné
dôkazy, ktoré boli súčasťou prílohy žaloby.

68. Na základe uvedeného tak neboli prostriedky procesného útoku žalobcu obsiahnuté v žalobe
dostatočným podkladom pre konštatovanie splnenia povinnosti podľa ust. §7 ods. 1 zákona
o spotrebiteľských úveroch. Zároveň si žalobca túto povinnosť nesplnil ani po dodatočnej výzve súdu,
aby preukázal skúmanie schopnosti splácať úver žalovaným.

69. Na základe vyššie uvedeného je potrebné konštatovať, že žalobca si nesplnil povinnosť vyplývajúcu
mu z ust. § 7 ods. 1 a § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Z toho dôvodu pôvodný žalobca
nemohol pristúpiť k jednorazovému zosplatneniu úveru. Nakoľko pôvodný žalobca takýto úkon pristúpil,t. j. vykonal jednorazové zosplatneniu úveru, je potrebné takýto úkon považovať za neplatný a na to
i nadväzujúci úkon, a to postúpenie pohľadávky z bankového subjektu na nebankový subjekt.

70. Možno preto uzavrieť, že veriteľ nesplnil povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou pri
posúdení schopnosti žalovaného v právnom postavení spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

71. Dostatočnými informáciami dokladujúcimi schopnosť spotrebiteľa splácať nie sú považované
informácie získané výlučne od spotrebiteľa. Odborná starostlivosť predpokladá údaje, ktoré dlžník

veriteľovi uviedol, overiť, resp. objektívne preukázať minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka
zdroj jeho príjmu (v danom prípade žalobca v konaní nepredložil ani len tvrdenie o takejto skutočnosti).
Kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie akými sú napríklad štátom
publikované údaje o životnom a existenčnom minime, priemerných výdavkoch obyvateľstva a pod. a
tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie len tvrdenými) informáciami o jeho
príjmoch a výdavkoch (pozri Rozsudok NS ČR z 25.07.2018, sp. zn. 33 Cdo 2178 / 2018).

72. Žalovaný pri podpise zmluvy uviedol, že jeho zamestnávateľom je od januára 2019 B., že jeho čistý
príjem je 640,- eur a jeho výdavkom je nájomne vo výške 70,- eur. Žalobca ako veriteľ tieto údaje vôbec
neoveroval a žalovaný tieto údaje nijako nepreukázal.

73. Pôvodný veriteľ pohľadávky nesplnil povinnosť podľa ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch, a preto z tohto dôvodu nebol oprávnený vyžadovať od žalovaného v hmotnoprávnom postavení
spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

74. Veriteľ pohľadávky si tak právo na jednorazové splatenie dlhu uplatnil spôsobom odporujúcim vyššie

citovaným zákonným ustanoveniam. Táto skutočnosť je zrejmá z vykonaného dokazovania. Vyhlásenie
predčasnej splatnosti je tak právnym úkonom neplatným, keďže je v rozpore so zákonom (ust. § 39 OZ).

75. Režim splatnosti jednotlivých splátok tak vzhľadom na vyššie uvedené právne posúdenie mohol
pokračovať do splatnosti poslednej splátky (15.11.2021).

76. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZOB“) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo

pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu
klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre prevod práv banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorá
je veriteľom, v súvislosti s nesplácanou zmluvou o úvere alebo pre prevod nesplácanej zmluvy o
úvere podľa osobitného predpisu, pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom

úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke

zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

77. Podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa
postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto

zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.78. Podľa § 17 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch pôvodný veriteľ je povinný písomne informovať
spotrebiteľa o postúpení pohľadávky do piatich pracovných dní odo dňa postúpenia pohľadávky.

Porušenie povinnosti podľa prvej vety je osobitne závažným porušením povinností podľa osobitného
predpisu.

79. Pôvodný žalobca (veriteľ) so žalobcom v právnom postavení postupníka uzavrel zmluvu o postúpení
pohľadávky 21.06.2023. Pôvodný žalobca súdu doručil návrh na zmenu žalobcu, zmluvu o postúpení

pohľadávok z nesplácaných úverov zo 21.06.2023 a súhlas so vstupom do konania.

80. Žalobca v tomto konaní nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou, nakoľko nepreukázal platné
postúpenie pohľadávky. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie,
z ktorého vyplýva subjektu – žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné
právositentohmotnoprávnynárokuplatňovať.Preskúmanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existencia

tvrdenéhoprávanastranežalobcu)alebopasívnej(existenciatvrdenejpovinnostinastranežalovaného)
alebo pasívnej je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy
aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Súd žalobe vyhovie len ak
žalobca preukáže, že má subjektívne právo na uplatnené plnenie od žalovaného, inak žalobu zamietne
z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

81. Žalobca nepredložil súdu oznámenie o postúpení pohľadávky, čím si nesplnil povinnosť podľa
vyššie citovaného zákonného ustanovenia a teda súd dospel k záveru, že žalobca v právnom postavení
postupníka pohľadávky voči žalovanému z vyššie uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie je
aktívne vecne legitimovaným, a preto žalobu zamietol.

82. Na tomto mieste súd prvej inštancie považuje za dôležité poukázať i na rozhodovaciu činnosť
Krajského súdu v Prešove. Podľa jeho právneho názoru vysloveného v Uznesení 20CoCsp 13 / 2023
z 29.11.2022 na prejednávaný spor je možné aplikovať i ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. V ods. č.
22 uznesenia odvolací súd vyslovene uviedol, že žalobca pred súdom prvej inštancie ani v odvolacom

konaní nepreukázal doručenie výzvy žalovanému do jeho sféry vplyvu tak ako to predpokladá citované
zákonné ustanovenie, a preto i z tohto zákonného dôvodu musel súd prvej inštancie konštatovať na
strane žalobcu nedostatok aktívnej vecnej legitimácie a žalobu zamietnuť.

83. Zároveň súd poukazuje i na neplatné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, čo má za následok

nemožnosť postúpenia predmetnej pohľadávky z pôvodného veriteľa na súčasného veriteľa podľa ust.
§ 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

84. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

85. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

86. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže súd žalobu zamietol, žalovaný tak bol v konaní

úspešný, avšak z obsahu spisu vyplýva, že mu trovy konania nevznikli. Vzhľadom na uvedené súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.

87. V konaní bol úspešný i osobitný subjekt, a preto mu bol voči žalobcovi priznaný nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

88. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

G., 27.11.2024