Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Oblasť právnej úpravy – Trestné právo – Majetok
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/135/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6624010147
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6624010147.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a členov
senátu JUDr. Petra Hunáka, PhD. a JUDr. Michaely Bucekovej, PhD., LL.M. na verejnom zasadnutí
konanom dňa 9. januára 2025, v trestnej veci obžalovanej A. B., stíhanej pre prečin krádeže podľa § 212
ods. 1 písm. b) Tr. zák., v konaní proti ušlému podľa § 358 ods. 1 Tr. por., konajúc o odvolaní obžalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 33T/7/2024 zo dňa 08. 08. 2024, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovanej A. B. zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
Súd v danej veci vydal trestný rozkaz, ktorým uznal obžalovanú za vinnú a uložil jej trest. Nakoľko sa
trestný rozkaz nepodarilo obžalovanej doručiť, ako ani zistiť jej pobyt, samosudca opatrením zo dňa 18.
07. 2024 rozhodol, že sa voči nej bude konať ako proti ušlej a ustanovil jej obhajkyňu. Nakoľko trestný
rozkazneboldoručenýaniobhajkyni,konalosadňa08.08.2024vovecihlavnépojednávanie,naktorom
jej súd trestný rozkaz doručil. Obhajkyňa proti trestnému rozkazu podala odpor.
Rozsudkom Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 33T/7/2024 zo dňa 08. 08. 2024 bola obžalovaná A. B.
uznaná za vinnú zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Tr. zák. a to za skutok,
ktorého sa dopustila na tom skutkovom základe, že
dňa 30. 09. 2023 v čase okolo 04.30 hod. vo Fiľakove prišla k hlavnému vchodu do penziónu Centrál na
C. D. E. XX, kde si uzamknuté vchodové dvere otvorila kľúčom, ktorý mala v minulosti zverený z dôvodu,
že do penziónu chodila upratovať, avšak kľúč na vyžiadanie oprávnenej osobe nevrátila a ponechala si
ho, vošla do penziónu bez vedomia a súhlasu majiteľa F. G., kde si z recepcie zobrala kľúč od izby č.
5, z ktorej odcudzila farebný televízor zn. SENCOR s uhlopriečkou 32“ tak, že si televízor vložila pod
pazuchu a vyšla s ním cez hlavné vchodové dvere z penziónu, čím majiteľovi F. G. spôsobila škodu vo
výške 80,- Eur.
Za túto trestnú činnosť jej Okresný súd Lučenec podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm.
l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. a § 38 ods. 2 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. jej súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odložil na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného F. G.
odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Protiuvedenémurozsudkupodalaobhajkyňaobžalovanejodvolaniepriamonahlavnompojednávaní,po
vyhlásení rozsudku. Dňa 28. 11. 2024 bolo okresnému súdu od obhajkyne doručené doplnenie dôvodov
odvolania, kde uviedla, že odvolanie podala proti výroku o treste. Ďalej v tomto uviedla, že odvolania
podalazobjektívnosti,nakoľkosaprotiobžalovanejkoná,akoprotiušlej,takžesanemohlakprejednaniu
svojej trestnej veci vyjadriť. S prihliadnutím na § 36 a § 37 Tr. zák. považuje uložený trest za neprimerane
prísny a upriamila pozornosť na to, že obžalovaná sa k skutku priznala, svoj skutok oľutovala a uviedla,že je ochotná prijať alternatívny trest, trest povinnej práce. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok v časti výroku o treste zrušil a vo veci sám rozhodol tak, že obžalovanej uložený
trest zmierni.
Na verejnom zasadnutí dňa 09. 01. 2025 krajský prokurátor uviedol, že odvolanie obžalovanej navrhuje
ako nedôvodné zamietnuť.
Naproti tomu obhajkyňa obžalovanej uviedla, že na podanom odvolaní trvá.
Obžalovaná, ani poškodený neboli na verejnom zasadnutí prítomní.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, na základe podaného odvolania obžalovanej zistil, že
toto bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote, proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné.
Následne v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým obžalovaná podala odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania,
ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadal i pre prípad, ak by tieto
odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por. Po uvedenom procesnom postupe
odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej nebolo podané dôvodne.
Vo vzťahu k podanému odvolaniu krajský súd na úvod konštatuje, že prvostupňový súd v rámci hlavného
pojednávania vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu tak, aby
toto umožnilo súdu spravodlivé rozhodnutie v súlade s § 2 ods. 10 Tr. por. a vykonané dôkazy aj správne
vyhodnotil jednotlivo, i v ich súhrne tak, ako mu to ukladá § 2 ods. 12 Tr. por.
V súlade s § 168 ods. 1 Tr. por. v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané,
o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov, najmä, ak si vzájomne odporovali.
Súd prvého stupňa pri rešpektovaní práva obžalovanej na obhajobu rozhodol na hlavnom pojednávaní
v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. Z odôvodnenia je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal
s obhajobou, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa
príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Odôvodnenie rozhodnutia je teda zrozumiteľné,
logické a presvedčivé, pričom sa v ňom prvostupňový súd vysporiadal so všetkými podstatnými
okolnosťami, jednak vo vzťahu k otázke viny, ako aj vo vzťahu k otázke trestu.
Vzhľadom na to, že na skutkové zistenia i právne posúdenia konania obžalovanej sa podrobne a
dostatočne presvedčivo poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku a odvolací súd nemá o nich
pochybnosti, preto si úvahy a závery súdu prvého stupňa v celom rozsahu osvojuje. V podrobnostiach
krajský súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku, s ktorým sa v plnej miere stotožnil a bolo by
nadbytočné odôvodnenie v tejto súvislosti na tomto mieste znovu opakovať.
Na tomto mieste krajský súd poukazuje na to, že povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť
ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vysporiadať sa s každým argumentom. Podľa rozhodnutia
ESĽP vo veci Helle verzus Fínsko zo dňa 19. 12. 1998 sa odvolací súd pri potvrdení prvostupňového
rozhodnutia (zamietnutí odvolania) v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia súdu nižšieho
stupňa. Podľa doterajšej judikatúry Ústavného súdu z citovaných článkov Ústavy a Dohovoru však
nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý
niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis mutandis
I.ÚS 56/01).
K podstatným odvolacím námietkam obžalovanej krajský súd uvádza, že je toho názoru, že
vina obžalovanej bola nado všetky pochybnosti preukázaná. Obžalovaná sa navyše ku spáchaniu
predmetného trestného činu priznala. Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal
s navrhnutými a vykonanými dôkazmi. Okresný súd rozobral znaky skutkovej podstaty žalovaného
trestného činu a odôvodnil ich existenciu. Čo sa týka trestu, krajský súd uzatvára, že trest uložený
okresným súdom je zákonný a spravodlivý a spĺňa ako všeobecné zásady ukladania sankcií v zmysle
§ 33a Tr. zák., tak aj zásady ukladania trestov v zmysle § 34 Tr. zák. Obžalovanej bol uložený trest
pri spodnej hranici trestnej sadzby s podmienečným odkladom na minimálnu skúšobnú dobu. Krajskýsúd dáva do pozornosti, že obžalovaná bola už v roku 2021 za trestný čin krádeže odsúdená súdom
v Rakúsku. Navyše, pobyt obžalovanej nie je známy, preto by sa prípadné ukladanie alternatívneho
trestu – trestu povinnej práce (či iného alternatívneho trestu) minulo účinku a fakticky by nebolo reálne
možné, aby takýto trest vykonala.
Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Krajský súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolanie obžalovanej A. B., považujúc ho za
nedôvodné, zamietol.
Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednohlasne, pomerom hlasov 3:0
(§ 163 ods. 4 Tr. por.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.