Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1720202206
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Holická

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1720202206.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Holickej a členov

senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: L. Y., M.. XX.XX.XXXX, Q.
B. XX, L., zast.: JUDr. Zuzanou Motáčkovou, bytom Na starom trhu 1, Modra proti žalovanému: U. N.,
M.. XX.XX.XXXX, Q. F. XX, F., zast.: Mgr. Marcelom Kandríkom, advokátom, Sládkovičova 8, Prešov, o
zaplatenie 9.530,- € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok
zo dňa 10.05.2022 č. k. 40C/22/2020-98 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 200 €
s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne, špecifikovaným vo výroku rozsudku, a sumu 8 000 €
s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 8 000 € od 16.12.2020 do zaplatenia; vo zvyšku návrh
zamietol a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 61%. Uviedol, že
medzi účastníkmi bolo nesporné, že strany uzavreli písomnú zmluvu o pôžičke 03.10.2017, podľa ktorej
žalobca ako veriteľ poskytol dlžníkovi pôžičku v sume 10 000€, ktorá bola splatná 2.10.2018, pričom
žalobca splácal pôžičku tak ako je uvedené v žalobnom návrhu a zostatok pôžičky predstavoval sumu

200€ ku dnu podania návrhu. Žalobca návrhom žaloval vrátenie zostatku pôžičky zo dňa 03.10.2017
v sume 200 €; zmluvnú pokutu, ktorú vyčíslil v sume 390 €; a úroky z omeškania vo výške 5% od
3.10.2017. Ďalej mal za preukázané, že účastníci uzavreli zmluvu o pôžičke zo dňa 23.09.2018, podľa
ktorej žalobca poskytol žalovanému pôžičku v sume 8 000 €, splatnú do 15.12.2018. Mal za preukázané
i poskytnutie tejto pôžičky a to predložením jej originálneho vyhotovenia. Žalovaný nepopieral, že
druhú stranu pôžičky kde je uvedený dátum 23.09.2018 podpísal. Namietal, že nedošlo k poskytnutiu
peňazí. Skutočnosť, že žalovanému boli finančné prostriedky poskytnuté vyplýva z bodu 2/2 zmluvy o

pôžičke, kde je uvedené, že finančné prostriedky boli poskytnuté dlžníkovi v hotovosti pred podpisom
tejto zmluvy. Dlžník podpisom tejto zmluvy potvrdzuje prevzatie finančných prostriedkov v sume 8 000
€. Pokiaľ žalovaný vo svojich vyjadreniach tvrdil, že bola vymenená prvá strana zmluvy o pôžičke a
prvá strana nekorešponduje s druhou stranou, tak žiadnym spôsobom logicky nevedel vysvetliť, prečo
podpísaldruhústranuzmluvyzodňa23.09.2018,keďakouviedlajehoprávnazástupkyňainézáväzkové
vzťahy medzi sporovými stranami neboli. Nie je potom logicky vysvetliteľné, prečo podpisoval druhú
stranu zmluvy zo dňa 23.09.2018. Ďalej uviedol, že skutočnosť, že neboli signované všetky strany

zmluvy o pôžičke nemá vplyv na uzavretie zmluvy o pôžičke; rovnako pokiaľ finančné prostriedky neboli
poukázané na účet žalobcu, tak táto skutočnosť tiež nemá vplyv na platnosť zmluvy o pôžičke. Žalovaný
v súvislosti so založenou elektronickou komunikáciou formou Z.-E. - poukázal na to, že z nej nie je
zrejmé aké záväzkové vzťahy medzi účastníkmi vznikli. Súd v tejto súvislosti poukázal na to, že ku dňu21.07.2020 bola dlžná suma žalovaného zo zmluvy o pôžičke zo dňa 21.07.2020 na istine 200 €; z
komunikácie však vyplýva že žalovaný 14.10.2020 reagoval na správu žalobcu a dal prísľub, že uhradí
sumu trikrát po 300 €. V kontexte s tým, že medzi stranami neboli žiadne iné záväzkové vzťahy, tento

dôkaz vyhodnotil v tom smere, že žalovaný uznával i ďalší svoj dlh, ktorý presahoval výšku pôvodnej
pôžičky zo dňa 03.10.2017 v sume desaťtisíc eur. Strany v tejto súvislosti nenavrhli vykonanie iných
dôkazov a preto musel vyhodnotiť skutkový stav so založených dôkazov a teda vyhodnotil listinný dôkaz
uzavretie zmluvy o pôžičke zo dňa 23.10.2018 ako zmluvu o pôžičke v tom kontexte ako bola písomne
vypracovaná. Ďalej mal za preukázané, že na plnenie tejto pôžičky neposkytol žalovaný žiadne finančné

prostriedky. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 657, § 658 ods. 1, § 517 ods. 1, § 544 ods. 1, 2,
§39 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č.85/1995 Z.z. a priznal žalobcovi vrátenie istiny
v sume 200 € a čiastočne i úrok z omeškania, avšak iba od splatnosti pôžičky, ktorá bola splatná
dňa 02.10.2018. Pokiaľ žalobca žiadal priznať i úrok z omeškania do 02.10.2018, v tejto časti úrok z
omeškania zamietol. Od splatnosti pôžičky mu úrok z omeškania vo výške 5% ročne priznal tak, ako boli
posielané jednotlivé platby na túto pôžičku, čo medzi stranami nebolo sporné. Pokiaľ ide o žalobcom

uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10% z dlžnej sumy za každý rok omeškania
dlžníka so splatením dlhu, podľa bodu 5.1 zmluvy o pôžičke, poukázal na to, že sankcia za omeškanie
dlžníka,ktorápredstavujeúrokzomeškaniajekogentneupravenávObčianskomzákonníkuv§517ods.
2Občianskehozákonníka;toznamená,ževprípadeomeškaniasplatenímpeňažnejsumyjemaximálna
výška úroku z omeškania zákonom upravená tak, že nie je možné si dohodnúť vyšší úrok z omeškania.

V danom prípade bol úrok z omeškania 5% ročne a pokiaľ si v rámci zabezpečenia záväzku strany
zmluvného vzťahu dohodli pre prípad omeškania vyššiu sankciu - vyšší úrok v danom prípade 10% z
dlžnej sumy, takéto zabezpečenie resp. takáto dohoda je obchádzaním maximálne možnej výšky úroku
z omeškania resp. sankcie pre prípad omeškania a z toho dôvodu je v zmysle § 39 neplatným právnym
úkonom. Zamietol preto žalobu aj v časti zmluvnej pokuty. Keďže mal za preukázanú aj uzavretú zmluvu

o pôžičke zo dňa 23.10.2018, rovnako mal za preukázaný aj reálny kontrakt a odovzdanie finančných
prostriedkov, nakoľko to zmluvné strany v bode 2. zmluvy o pôžičke prehlásili, zaviazal žalovaného na
zaplatenie 8 000 € titulom § 657 Občianskeho zákonníka a zároveň na zaplatenie úrokov z omeškania
vo výške 5% od 16.12.2018. Z rovnakých vyššie uvedených dôvodov zamietol žalobu v časti plnenia
titulom zmluvnej pokuty, dohodnutej v bode 3/1 zmluvy o pôžičke vo výške 10% z dlžnej sumy. O náhrade

trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel, podal odvolanie v zákonom
stanovenej lehote žalovaný, žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil, napadnuté rozhodnutie je
nepreskúmateľné a konanie tak má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. Uviedol, že podľa súdu nepopieral podpísanie zmluvy o pôžičke, preto napriek ním namietanému
poskytnutiu peňažných prostriedkov z pôžičky, dospel súd výkladom bodu 2/2 zmluvy o pôžičke k
záveru o prevzatí finančných prostriedkov z pôžičky žalovaným. Namietal, že skutkové zistenia súdu

prvej inštancie o uzatvorení zmluvy o pôžičke medzi stranami dňa 23.9.2018 a o poskytnutí peňažných
prostriedkov z pôžičky žalobcom žalovanému nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Popieral tvrdenia
žalobcu o uzavretí zmluvy o pôžičke zo dňa 23.09.2018 a o poskytnutí peňažných prostriedkov v sume
8 000 €, teda popieral skutkové okolnosti tak, ako tieto opísal žalobca. Súd prvej inštancie z jeho
námietokvyvodil,ženepopieralpodpísaniezmluvyopôžičkedňa23.09.2018aztohodôvodunepopieral

ani potvrdenie prevzatia pôžičky, ktoré tvorí obsah dojednania v článku 2 ods. 2 predmetnej zmluvy
o pôžičke. Takýto výklad súdu je v rozpore s obsahom odôvodnenia jeho odporu proti platobnému
rozkazu, v ktorom tvrdil, že predmetnú zmluvu o pôžičke so žalobcom neuzatvoril a ani od žalobcu
neprijal finančnú hotovosť v sume 8 000 €. Tvrdenie o neuzatvorení zmluvy o pôžičke vo svojom obsahu
implikuje aj tvrdenie o jej nepodpísaní. Pokiaľ tvrdil, že zmluvu neuzatvoril, odmieta v skutočnosti jej

podpísanie. Uviedol, že sporoval uzatvorenie akejkoľvek zmluvy o pôžičke v uvedený deň, či už v
písomnej alebo ústnej podobe a naviac tvrdil, že mu žalobca žiadnu hotovosť v sume 8 000 € neposkytol,
čímsporovalajprípadnéuzatvoreniezmluvyopôžičkevkonkludentnejforme,atoodovzdanímaprijatím
peňažnej sumy a tiež sporoval skutkové tvrdenia, ktoré by mohli byť súdom posúdené ako bezdôvodné
obohatenia žalovaného. Pokiaľ súd prvej inštancie vyhodnotil SMS komunikáciu strán cez aplikáciu Z.

ako uznanie žalovaným ďalšieho dlhu presahujúceho výšku pôvodnej pôžičky z 03.10.2017 poskytnutej
v sume 10 000 €, namietal nesprávne posúdenie vykonaných dôkazov súdom prvej inštancie a že
dospel k nesprávnym skutkovým záverom. Uviedol, že zo zmluvy o pôžičke zo dňa 03.10.2017, v ktorej
si strany dohodli zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej sumy za každý rok omeškania, bol v roku2019 v omeškaní s vrátením sumy 6500 € a v roku 2020 v omeškaní s vrátením sumy 1500 € a v
kontexte dožadovania sa zaplatenia zmluvnej pokuty žalobcom, prebehla medzi stranami sporu SMS
komunikácia a týkala sa práve tohto nároku žalobcu voči žalovanému v časti, v ktorej prevyšoval dlžnú

sumu 200 €. Ak by uzatvoril dňa 23.9.2018 ďalšiu zmluvu o pôžičke a na jej základe prijal od žalobcu 8
000 €, bola by v októbri roku 2020 po splatnosti aj táto pôžička a logicky by sa žalobca v predmetnej
komunikácii dožadoval od neho zaplatenia podstatne vyššej sumy ako 3 krát 300 €, resp. 1200 € a
to sumy minimálne 800 €. Takýto obsah sa však v elektronických správach nenachádza; naviac podľa
zmluvy o pôžičke z 23.9.2018 strany nemali dohodnuté žiadne postupné splácanie pôžičky. Naopak

obsahom SMS komunikácie prostredníctvom aplikácie Z. je jeho správa, v ktorej vyvracia pôžičku v
sume 20 000 € a tvrdí, že mu žalobca poskytol pôžičku 10 000 €. Touto časťou komunikácie, v ktorej
žalovaný potvrdzuje pôžičku v sume 10 000 €, a vylučuje inú pôžičku sa súd žiadnym spôsobom
nevysporiadal. Nevysporiadal sa ani so skutočnosťou, že predložená komunikácia neobsahuje žiadnu
zmienku o tvrdenom dlhu 8 000 €, ale výlučne o sume 900 € alebo 1200 €, hoci ďalšia pôžička mala
byť v tom čase takmer 2 roky po splatnosti. Namietal aj nesprávne právne posúdenie veci súdom, keď

súd prvej inštancie posúdil SMS komunikáciu strán prostredníctvom aplikácie Z. ako uznanie ďalšieho
dlhu žalovaným. S poukazom na § 558 Občianskeho zákonníka namietal, že žiaden zo zákonných
predpokladov uznania dlhu prejav v elektronickej komunikácii neobsahuje a absentuje aj písomná
forma. Z tejto SMS komunikácie nevyplýva žiaden dôvod vzniku pohľadávky. Naviac táto komunikácia
žiadnym spôsobom nepreukazuje tvrdenia žalobcu o uzavretí zmluvy o pôžičke, predmetom ktorej mala

byť pôžička sumy 8 000 € a tvrdenie o poskytnutí tejto sumy žalovanému. Ďalej poukázal na jeho
tvrdenia, ktorými podporil námietku neuzatvorenia zmluvy a neprijatia finančných prostriedkov v sume
8 000 € titulom pôžičky od žalobcu, keď z jeho tvrdení vyplývalo, že sporové strany si medzi sebou
zaviedli určitý spôsob pôžičiek a poukázal na skutočnosť, že zmluva o pôžičke zo dňa 23.09.2018 sa
vymyká práve zavedenému spôsobu pri peňažných pôžičkách, ktoré si strany medzi sebou zaviedli.

Namietal, že nie on, ale žalobca mal súdu poskytnúť tvrdenia týkajúce sa okolností uzatvorenia zmluvy o
pôžičke23.09.2018,pretožebremenotvrdeniaadôkaznébremenozaťažujetústranu,ktoráz existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Podľa jeho názoru skutkové zistenia
súdu prvej inštancie, podľa ktorých mal preukázané uzatvorenie zmluvy o pôžičke dňa 23.09.2018 a
poskytnutie sumy 8 000 € žalobcom žalovanému, nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní; hodnotil

skutočnosti, ktoré z vykonaného dokazovania nevyplynuli, ani inak v priebehu konania nevyšli najavo,
keď svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný SMS komunikáciou uznal svoj dlh na vrátenie pôžičky
v sume 8 000 €. Súd úplne pominul vyhodnotiť obsah zmluvy o pôžičke, resp. ostatné dojednania
sporových strán medzi inými aj dohodu o zmluvnej pokute, v kontexte prebiehajúcej SMS komunikácie.
Hodnotil dôkazy logicky rozporne, nezaoberal sa nimi komplexne a neposkytol žiadne vysvetlenie k tej

časti komunikácie, ktorá vyslovene popiera skutkové závery súdu prvej inštancie o uzatvorení zmluvy
o pôžičke a poskytnutí ďalších peňažných prostriedkov v sume 8 000 €. Ďalej namietal, že súd prvej
inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho
myšlienkový postup nebol dostatočne vysvetlený, keď žiadnym spôsobom nehodnotil niektoré skutkové
okolnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania, resp. tieto vyhodnotil len izolovane v prospech tvrdení

žalobcu.

3.Žalobcavosvojomvyjadreníkodvolaniužalovanéhonavrholnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie
potvrdiť a uviedol, že sa s ním stotožňuje v plnom rozsahu. Poukázal na to, že poskytol súdu originály
oboch zmlúv a súd nevidel dôvod na ich spochybnenie. To, že zmluva nebola na každej strane

parafovaná nie je dôvod jej neplatnosti, žalovaný nepredložil žiadny dôkaz, že podpis na zmluve nie je
jeho, ani takýto dôkaz nenavrhol a rovnako nepreukázal, žeby žalobca vymenil niektorú stranu zmluvy,
ani nenavrhol dokazovanie v tomto smere.

4. Žalovaný písomným podaním zo dňa 03.12.2022 oznámil súdu, že nevyužíva možnosť podať

písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného, nakoľko žalobca v jeho podaní
žiadnym spôsobom nereflektuje na odvolanie žalovaného, skutočnosti uvedené v podanom odvolaní
žalobca nepopiera a neuvádza žiadnu novú skutočnosť, ku ktorej by sa už žalovaný nevyjadril.

5. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, v medziach uplatnených

odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p) a viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.6. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, v medziach
dôkazných návrhov sporových strán, na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti

žaloby, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom titulom
vráteniapôžičky;výsledkyvykonanéhodokazovaniavyhodnotilvsúladesozásadouvoľnéhohodnotenia
dôkazov a dospel tak k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správne právne závery. Vec
posúdilsprávnepoprávnejstránke,keďnazistenýskutkovýstavaplikovalust. §657,§658ods.1,§517
ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré aj správne vyložil. Svoje závery aj riadne v súlade s požiadavkami

vyplývajúcimi z § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil, keď s poukazom na zodpovedajúcu právnu úpravu uviedol
dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil po skutkovej aj právnej stránke a
vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako
aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetom konania.

7. Odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za správne a v celom

rozsahu sa s nimi stotožnil. K námietkam žalovaného, týkajúcim sa nedostatočného odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia, odvolací súd uvádza, že odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie je dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní z hľadiska
správnosti zaujatých skutkových a právnych záverov, proti týmto záverom mohol žalovaný náležite
skutkovo a právne argumentovať, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno považovať za

svojvoľné, či zjavne neodôvodnené. Za nedostatočné nemožno považovať odôvodnenie rozhodnutia len
z toho dôvodu, že nezodpovedá predstavám a očakávaniam strán sporu. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na Judikatúru Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorej súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/158/2010 zo dňa 30.11.2011.

8. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej mu uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 200 € s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne, špecifikovaným vo výroku
rozsudku, titulom vrátenia pôžičky poskytnutej na základe zmluvy o pôžičke uzavretej medzi stranami

dňa 03.10.2017, a sumu 8 000 € s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 8 000 € od 16.12.2020
do zaplatenia, titulom vrátenia pôžičky poskytnutej na základe zmluvy o pôžičke uzavretej medzi
stranami dňa 23.09.2018. Súd prvej inštancie správne ustálil, že v konaní medzi sporovými stranami
nebolo sporné, že dňa 03.10.2017 uzavreli písomnú zmluvu o pôžičke, podľa ktorej žalobca poskytol
žalovanému pôžičku v sume 10 000 €, splatnú dňa 02.10.2018, ktorú žalovaný splácal tak, ako

žalobca uviedol v žalobe a nesplatený zostatok pôžičky predstavoval sumu 200 €. Z obsahu odvolania
žalovaného vyplýva, že vecnú nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie v časti žalobcovi priznanej
sumy 200 € s úrokmi z omeškania, na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 03.10.2017, nenamietal ani
žiadnym spôsobom nespochybnil a neuviedol v čom majú spočívať ním uvedené odvolacie dôvody vo
vzťahu k týmto nárokom priznaným žalobcovi.

9. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v časti žalobcovi priznanej sumy 8 000 € s úrokmi z omeškania
žalovaný v odvolaní namietal, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie o uzatvorení zmluvy o pôžičke
medzi sporovými stranami dňa 23.09.2018 a o poskytnutí peňažných prostriedkov z tejto pôžičky
žalobcom žalovanému nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, s poukazom na to, že k záveru o

prevzatí finančných prostriedkov z pôžičky žalovaným dospel súd výkladom bodu 2/2 zmluvy o pôžičke,
pričom vychádzal z výkladu obsahu jeho námietok, ktorý je v rozpore s jeho písomným prejavom
(obsahom odôvodnenia odporu proti platobnému rozkazu) a podľa ktorého nepopieral podpísanie
zmluvy o pôžičke. V tejto súvislosti poukázal na jeho tvrdenia o tom, že zmluvu o pôžičke zo dňa
23.09.2018 so žalobcom neuzatvoril a ani od žalobcu neprijal finančné hotovosť v sume 8 000 €, a

namietal, že tvrdenie o neuzatvorení zmluvy o pôžičke vo svojom obsahu implikuje aj tvrdenie o jej
nepodpísaní a pokiaľ uviedol, že neuzatvoril konkrétnu zmluvu, ktorá mala byť uzatváraná v písomnej
forme, odmieta v skutočnosti jej podpísanie.

10. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého nepopieral podpísanie

zmluvy o pôžičke, odvolací súd poukazuje na to, že takýto záver súd prvej inštancie v odôvodnení
rozhodnutia neuviedol a ani z odôvodnenia nevyplýva. Súd prvej inštancie v odôvodnení výslovne
uviedol, že žalovaný nepopieral, že druhú stranu pôžičky kde je uvedený dátum 23.09.2018 podpísal.
Tento záver aj odvolací súd považuje za správny, keď v žiadnom vyjadrení žalovaný v priebehu konanianenamietal pravosť jeho podpisu na druhej strane predmetnej zmluvy o pôžičke. Súd prvej inštancie
sa zároveň aj dostatočne vysporiadal s tvrdením žalovaného, že bola vymenená prvá strana zmluvy o
pôžičke a že prvá strana nekorešponduje s druhou stranou, keď poukázal na to, že žalovaný žiadnym

spôsobom logicky nevedel vysvetliť, prečo podpísal druhú stranu zmluvy zo dňa 23.09.2018. Na základe
týchto skutočností správne ustálil, že medzi stranami došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke dňa 23.09.2018
a aj k poskytnutiu sumy 8000,-€ žalobcom žalovanému.

11. Komunikáciu strán sporu prostredníctvom aplikácie Z., v ktorej žalovaný 14.10.2020 reagoval na

správu žalobcu prísľubom, že mu uhradí trikrát po 300 €, súd prvej inštancie vyhodnotil tak, že žalovaný
uznával i ďalší svoj dlh, ktorý presahoval výšku pôvodnej pôžičky zo dňa 03.10.2017 v sume desaťtisíc
eur, a to v kontexte s tým, že medzi stranami neboli žiadne iné záväzkové vzťahy. Vychádzal pritom
z toho, že aj žalovaný poukázal na to, že nie je zrejmé z tejto komunikácie aké záväzkové vzťahy
medzi účastníkmi vznikli. Žalovaný až odvolaní uviedol, že táto komunikácia prebiehala medzi stranami
v kontexte dožadovania sa žalobcom zaplatenia zmluvnej pokuty za omeškanie s vrátením pôžičky

poskytnutejnazákladezmluvyz03.10.2017ažesatýkalaprávetohtonároku.Podľanázoruodvolacieho
súdu z predmetnej komunikácie medzi stranami vyplýva existencia dlhu žalovaného voči žalobcovi
vo výške presahujúcej sumu nevrátenej časti pôžičky, z 03.10.2017 avšak nevyplýva z nej konkrétny
dôvod, resp. titul vzniku tohto dlhu. I keď súd prvej inštancie tento dôkaz vyhodnotil v tom smere, že
žalovaný uznával i ďalší svoj dlh presahujúci výšku pôvodnej pôžičky z 03.10.2017, z odôvodnenia je

zrejmé, že na tomto dôkaze nezaložil skutkový záver o uzavretí zmluvy o pôžičke zo dňa 23.09.2018
medzi stranami ani o poskytnutí pôžičky v sume 8 000 € žalobcom žalovanému. Uzavretie predmetnej
zmluvy o pôžičke medzi stranami, ako aj poskytnutie pôžičky žalobcom žalovanému mal za preukázané
na základe predloženého originálneho vyhotovenia zmluvy o pôžičke zo dňa 23.09.2018, pričom aj v
odôvodnení poukázal na to, že strany nenavrhli vykonanie iných dôkazov, preto musel hodnotiť skutkový

stav zo založených dôkazov a predloženú zmluvu o pôžičke zo dňa 23.10.2018 vyhodnotil ako listinný
dôkaz v tom kontexte ako bola písomne vypracovaná. Z odôvodnenia rozhodnutia je tiež zrejmé, že ani
pri právnom posúdení veci súd prvej inštancie nevychádzal z uznania dlhu žalovaným v zmysle § 558
Občianskeho zákonníka, ale z listinného dôkazu, ktorým mal preukázané uzavretie zmluvy o pôžičke
podľa § 657 Občianskeho zákonníka.

12. Odvolací súd posúdil ako nedôvodné aj námietky žalovaného, že súd prvej inštancie sa nezaoberal
v rámci SMS komunikácie strán prostredníctvom aplikácie Z. správou žalovaného, v ktorej vyvracia
pôžičku vo výške 20 000 € a tvrdí, že mu žalobca poskytol sumu 10 000 €. Z tejto správy nie je zrejmé
akej pôžičky sa mala týkať žalovaným uvedená suma 20 000 €, keď nie je totožná ani so sumou pôžičky

poskytnutej žalovanému na základe zmluvy zo dňa 03.10.2017 ani so sumou pôžičky poskytnutej mu
na základe zmluvy zo dňa 23.09.2018 a nezodpovedá ani súčtu týchto súm. Nemožno preto z tejto
správy žalovaného vyvodiť, že by ňou výslovne popieral uzatvorenie zmluvy o pôžičke medzi stranami
dňa 23.09.2018 a poskytnutie mu peňažných prostriedkov na základe tejto zmluvy v sume 8 000 €.

13. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že samotné skutočnosti, že strany nesignovali každú stranu
zmluvy o pôžičke a ani nedošlo k poukázaniu peňažných prostriedkov na účet, relevantným spôsobom
nespochybňujú uzavretie predmetnej zmluvy o pôžičke, ani odovzdanie peňazí žalobcom žalovanému a
nepreukazujú podľa názoru odvolacieho súdu ani skutočnosť, že zmluva o pôžičke zo dňa 23.09.2018
by sa vymykala spôsobu poskytovania pôžičiek zavedenému medzi stranami. To, že pri prvej zmluve o

pôžičke strany sporu v určitých detailoch postupovali inak, nemožno považovať za výslovné zavedenie
tohto spôsobu poskytnutia pôžičky ako praxe medzi stranami vzťahujúcej sa aj na ďalšie pôžičky medzi
nimi.

14. K námietkam žalovaného, že žalobca mal poskytnúť tvrdenia o okolnostiach uzavretia predmetnej

zmluvy o pôžičke, že ho zaťažovalo bremeno tvrdenia a bremeno dôkazné, odvolací súd uvádza, že
žalobca uviedol rozhodujúce skutočnosti v dostatočnom rozsahu a svoje tvrdenia preukázal predložením
originálneho vyhotovenia zmluvy o pôžičke podpísanej žalovaným, avšak žalovaný neuniesol bremeno
tvrdenia ani dôkazné bremeno, keď nepreukázal a ani neuviedol dôvod, prečo by podpisoval 23.09.2018
len druhú stranu zmluvy a ani ku ktorej inej listine by sa táto strana mala vzťahovať.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne
správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255
ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretože mu trovy v odvolacom konaní nevznikli, a to ani právnym zastúpením, keďže nebol

zastúpený advokátom.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.

2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok

minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).