Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. marec 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 22Cb/96/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312200971
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kukučková

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:1312200971.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Kukučkovou v právnej

veci žalobcu: Bytospráva, s.r.o., Nobelova 1, Bratislava 831 02, IČO: 31 357 407, zastúpený:
alianciaadvokátov ak, s.r.o., Vlčkova 8/A, Bratislava 811 05, IČO: 36 679 771, proti žalovaným v 1.
rade: Duslo, a.s., Administratívna budova, ev. č. 1236, Šaľa 927 03, IČO: 35 826 487, zastúpený:
advokátska kancelária agner & partners, s. r. o., Špitálska 10, Bratislava 811 08, IČO: 36 722 758,
v 2. rade: Slovenská republika, v zastúpení Okresný úrad Bratislava, Tomášikova 46, Bratislava, v 3.
rade: Slovenská republika v zastúpení Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava,
v 4. rade: Slovenská republika v zastúpení Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Mierová 19,

Bratislava, o zaplatenie 13.675,17 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie voči žalovanému v 1. rade zastavuje.

II. Súd žalovanému v 1. rade voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. Súd žalobu voči žalovanému v 3. a 4. rade zamieta.

IV. Súd žalovanému v 3. a 4. rade voči žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

V. Žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi 8.986,62 eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

VI. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

VII. Súd žalobcovi voči žalovanému v 2. rade priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 31,35%.

o d ô v o d n e n i e :

1) Žalobca sa žalobou zo dňa 30.01.2012 domáhal zaplatenia nedoplatku na nájomnom a za služby s
nájom spojené sumy 6.966,26 Eur so zmluvnou pokutou vo výške 1.070,30 Eur, všetko za obdobie rok
2008 až 2012, za CO kryt č. 12 nachádzajúcom sa v bytovom dome na ulici D. R. kríži č. X, Bratislave,
súpisné číslo XXXX, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, parc. č. XXXXX/X, katastrálne územie U.
G., obec: R. - G.. Č.. U. G., okres: R. B., z toho nedoplatok voči pôvodnému správcovi PAMA vo výške
3.506,68 Eur ku dňu 31.12.2009 a vo zvyšku je nedoplatok za roky 2010 až 2012.

2) Žalobca sa zaplatenia žalovanej sumy domáhal pôvodne iba voči žalovanému v 1. rade: Duslo, a.s.,
Administratívna budova, ev. č. 1236, Šaľa, IČO: 35 826 487, ako osobe v čase podania žaloby zapísanej
na LV v katastri nehnuteľností ako vlastník predmetného CO kryt č. 12 suterén v bytovom dome D. R.
kríži č. X, v Bratislave, resp. právnemu nástupcovi tejto osoby. V čase podania žaloby bola ako vlastníkna LV zapísaná akciová spoločnosť: Istrochem, a.s., Nobelova 34, Bratislava (IČO 31403450), ktorej
právnym nástupcom v dôsledku zlúčenia od 01.01.2006 bola spoločnosť DUSLO, a.s., IČO 34108998
a od 01.07.2006 AVION Invest, a.s. IČO 35826487 a následne v dôsledku zlúčenia odporca v 4/ rade:

Duslo a.s., Administratívne budova, ev. č. 1236, 927 03 Šaľa, IČO 3826487.

3) Na návrh žalobcu doručeným súdu dňa 03.12.2012 súd uznesením č. k. 22Cb/96/2012 - 175 zo
dňa 10.01.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/167/2013-220 zo dňa
30.09.2013, pripustil, aby do konania vstúpil ďalší účastník na strane žalovaného ako žalovaný v 2. rade:

Slovenská republika - Obvodný úrad v Bratislave, Staromestská 6, 811 03 Bratislava. Žalobca tento
návrh odôvodnil právnou neistotou vyplývajúcou aj z iného konania vedeného na tunajšom súde (od
01.06.2023 na Mestskom súde Bratislava IV) pod sp. zn. 6C/84/2008 v obdobnej veci týkajúcej sa iných
CO krytov, vyjadrením Ministerstva hospodárstva SR a tým, že žalovaný v 1. rade namietal pasívnu
legitimáciu, nakoľko CO - kryt č. 12 bol vyňatý z privatizácie, s poukazom na zápis o fyzickom odovzdaní
a prevzatí priestorov CO - krytu zo dňa 04.05.2005, kedy boli všetky doklady odovzdané Obvodnému

úradu v Bratislave.

4) Na návrh žalobcu doručeným súdu dňa 12.03.2013 uznesením č. k. 22Cb/96/2012 - 212 zo dňa
14.03.2013 súd pripustil, aby do konania vstúpil ďalší účastník na strane žalovaného ako žalovaný v 3.
rade: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava,

IČO: 00 151 866. Žalobca tento návrh odôvodnil s poukazom na to, že nie je jednoznačne preukázané,
kto vykonával správu nebytového priestoru CO - 12, D. R. L. X v Bratislave.

5) Na návrh žalobcu doručeným súdu dňa 26.02.2014 uznesením č. k. 22Cb/96/2012 - 252 zo dňa
03.03.2014, právoplatným dňa 27.03.2014, súd pripustil, aby do konania vstúpil ďalší účastník na

strane žalovaného ako žalovaný v 4. rade: Slovenská republika - Ministerstvo hospodárstva Slovenskej
republiky, Mierová 19, 827 15 Bratislava. Pasívnu legitimáciu pripusteného žalovaného v 4. rade žalobca
dôvodil zákonom č. 92/1991 Zb. (§ 47c ods. 1) v spojení s § 40a ods. 1 zák. č. 575/2001 Z. z., keď
Ministerstvo hospodárstva SR je ústredným orgánom, na ktorý prešla pôsobnosť zrušeného Ministerstva
pre správu a privatizáciu národného majetku SR, a do správy ktorého patrí majetok podniku alebo tie

časti tohto majetku, ktoré nebolo možné z akýchkoľvek dôvodov privatizovať a podnik bol zrušený a
vymazaný z obchodného registra, pričom takýmto majetkom sú CO kryty. Zároveň týmto uznesením súd
pripustil aj zmenu žaloby v znení: „Odporcovia v I., II., III., IV. rade sú povinní spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi sumu 13.675,17 Eur (10.484,84 Eur nedoplatky na platbách za užívanie a 3.190,33
Eur zmluvná pokuta) spolu s trovami konania /súdny poplatok/ a trovami právneho zastupovania vo

výške, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku.“. Skutočnosť, že sa žalobca domáha
zaplatenia žalovanej sumy od žalovaných v 1. až 4. rade spoločne a nerozdielne odôvodnil žalobca tým,
že naďalej je platná a účinná Zmluva o spravovaní úkrytov a materiálu CO z 10.06.1992 uzatvorená na
dobu neurčitú, ktorá nebola doposiaľ vypovedaná a ktorou vlastník (štát) zveril právnemu predchodcovi
žalovaného v 1. rade ako správcovi správu krytov vo vymedzenom rozsahu (ods. 4 písm. d). Potom

je z toho zrejmé, že ak má správca vykonávať správu, tak je potom aj podľa Zmluvy o výkone správy
povinný uhrádzať platby bez ohľadu na to, v správe ktorého žalovaného predmetný CO kryt je, resp.
za žalované obdobie bol.

6) Žalobca sa žalobou zo dňa 30.01.2012 domáhal zaplatenia nájomného a za služby s nájom spojené

s užívaním bytu / nebytového priestoru (za CO kryt č. 12 D., suterén v Bratislave) za obdobie od
01/2010 do 12/2011 vo výške 6.966,26 Eur, ktorá suma zahŕňa aj nedoplatok voči predchádzajúcemu
správcovi Pavlína Pavúková - PAMA, IČO: 374 95 175, v celkovej výške 3.506,68 eur pozostávajúci
z nedoplatku z Vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu / nebytového priestoru za obdobie
od 31.12.2007 do 31.12.2008 vo výške 1.504,22 eur (vyúčtovanie z 30.05.2009) a z nedoplatku z

Vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu / nebytového priestoru za obdobie od 31.12.2008 do
31.12.2009 vo výške 2.002,46 eur (vyúčtovanie z 28.05.2010. Zároveň sa žalobca domáhal zmluvnej
pokuty vo výške 1.070,30 Eur za obdobie od 01/2010 do 12/2011.

7) Súd uznesením č. k. 22Cb/96/2012 - 252 zo dňa 03.03.2014, PPL dňa 27.03.2014, pripustil

zmenu žaloby spočívajúcu v jej rozšírení tak, že odporcovia v I., II., III., IV. rade sú povinní spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 13.675,17 Eur, ktorá žalovaná suma pozostávala zo sumy vo výške
10.484,84 Eur titulom nedoplatkov na platbách za užívanie a zo sumy vo výške 3.190,33 Eur titulom
zmluvnej pokuty a to za obdobie od 01.01.2012 do 01.12.2013.8) Žalovaný mal uhrádzať na preddavkoch za služby spojené s užívaním a úhrady do fondu opráv a
údržby predpísané zálohové platby na základe výpočtového (zmenového) listu mesačne sumu

165,66 Eur od 01.01.2010 do 27.02.2011,
142,24 Eur od 01.03.2011 do 30.06.2011,
95,45 Eur od 01.07.2011 do 30.06.2012,
133,80 Eur od 01.07.2012 do 30.04.2013,
168,80 Eur od 01.05.2013 do 31.12.2013.

9) Zmluvnú pokutu si žalobca vyčíslil v súlade so Zmluvou o výkone správy a táto predstavuje súčet
pokút za každý mesiac omeškania vo výške 1% zo sumy jednotlivých dlžných súm od 31.01.2010 do
31.12.2013.

10) Podaním doručeným súdu dňa 24.02.2016 sa žalobca domáhal ďalšej zmeny žalobného petitu

(v poradí 2.) rozšírením za ďalšie obdobie do 31.12.2015, ktorú súhrnne vyčíslil za celé uplatňované
obdobie v celkovej vo výške 18.075,63 Eur a ktorú špecifikoval nasledovne: k nebytovému priestoru č.
12 - CO kryt na ulici D. R. L. č. X-X-X v Bratislave vo výške 12.165,75 Eur + zmluvná pokuta 5.909,88
Eur, všetko za obdobie 12/2007 až 12/2015.

11) Podaním doručeným súdu dňa 07.03.2017 sa žalobca domáhal ďalšej zmeny žalobného petitu
(v poradí 3.) rozšírením za ďalšie obdobie do 31.12.2016, ktorú súhrnne vyčíslil za celé uplatňované
obdobie v celkovej vo výške 20.820,23 Eur a ktorú špecifikoval nasledovne: k nebytovému priestoru č.
12 - CO kryt na ulici D. R. L. č. X-X-X v Bratislave vo výške 13.374,11 Eur + zmluvná pokuta 7.446,12
Eur, všetko za obdobie 12/2007 až 12/2016.

12) Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 12.02.2025 v prítomnosti všetkých účastníkov
konania (príp. v zastúpení právnych zástupcov) podľa § 142, §143 CSP nepripustil navrhnutú zmenu
žaloby rozšírením o sumu 7.145,06 Eur na celkovo žalovanú sumu 20.820,23 Eur, podľa predloženej
špecifikácie nedoplatkov na nebytový priestor CO krytu č. 12, suterén, D. R. L., v Bratislave za roky 2014

až 2016 a z titulu vypratania týchto nebytových priestorov.

13) Žalovaný v 1. rade vo svojich vyjadreniach počas konania k veci ako sporné namietal svoje
vlastníctvo k predmetným CO krytom a to s poukazom na Dodatok k privatizačnému projektu z
25.05.1992, v zmysle ktorého sú „Kryty CO“ neprivatizovateľný majetok podľa § 1 ods. 3 zákona č.

92/1991 Zb. a čl. 7 ústavného zákona o česko-slovenskej federácii, z ktorého dôvodu nemohli prejsť do
vlastníctva spoločnosti Istrochem, a.s. a z ktorého dôvodu je nesprávny aj zápis vlastníckeho práva k
uvedeným nebytovým priestorom - CO krytom, v katastri nehnuteľností.

14) Žalovaný v 1. rade ďalej poukázal na Zmluvu o prevode práva hospodárenia k materiálu a

špeciálnym stavbám CO zo dňa 25.05.1992 medzi ISTROCHEM, š.p. a Okresným úradom v Bratislave,
na Zmluvu o spravovaní úkrytov a materiálov civilnej obrany z 10.06.1992 medzi Československým
štátomzastúpenýmOkresnýmúradomvBratislaveaštátnympodnikomIstrochemBratislava,naZmluvu
o zriadení Vecného bremena a zachovaní zariadení (úkrytov) civilnej obrany pre účely CO po privatizácii
objektu zo dňa 18.05.1992, a na Zápis o fyzickom odovzdaní a prevzatí priestorov úkrytu CO zo

dňa 04.05.2005 medzi Istrochem, a.s. ako odovzdávajúcim a Obvodným úradom v Bratislave ako
preberajúcim z dôvodu ukončenia Zmluvy o správe krytov CO, ktorý zápis bol podkladom na ukončenie
spravovania krytu CO. Zo všetkých týchto listín podľa žalovaného vyplýva, že jeho právny predchodca
len kryty CO spravoval, nebol ich vlastníkom a v žalovanom období CO kryt žiadnym spôsobom
nevyužíval.

15) Namietal, že z hľadiska charakteru nemožno považovať predmetné objekty, resp. priestory za
nebytové priestory v zmysle § 5 zákona č. 182/1993 Z. z., namietajúc tým aj právny titul uplatneného
nároku.

16) Poukázal na iné konanie vedené na tunajšom súde (od 01.06.2023 na Mestskom súde Bratislava IV)
pod sp. zn. 6C/84/2008 v obdobnej veci týkajúcej sa iných CO krytov, v prípade ktorých CO krytov bolo
začaté z jeho podnetu konanie o návrhu na opravu chyby v katastrálnom operáte na zrušenie zápisu
vlastníckeho práva pre vlastníka ISTROCHEM, a.s. k CO krytom. Zároveň v priebehu tohto súdnehokonania žalovaný v 1. rade aj v prípade CO krytu, ktorý je predmetom tohto konania, podal podnet na
začatie konanie o návrhu na opravu chyby v katastrálnom operáte na zrušenie zápisu jeho vlastníckeho
práva k tomuto CO krytu.

17) Namietal žalobný petit ako neurčitý, zmätočný, žalovanú výšku nedoplatku nedôvodnú a
nepreukázanú žalovanú zmluvnú pokutu.

18) Žalovaný v 2. rade a žalovaný v 3. rade v obsahovo totožných vyjadreniach (č. l. 260 a 268 spisu)

v konaní namietali nedostatok svojej pasívnej legitimácie v spore a neprípustnosť prenesenia zákonnej
povinnosti vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v zmysle § 10 zákona č. 182/1993 Z. z., na iný
subjekt.

19) Zmluvu o prevode práva hospodárenia k materiálu a špeciálnym stavbám CO zo dňa 25.05.1992
považujú za absolútne neplatný právny úkon, nakoľko odovzdávajúci subjekt nebola rozpočtová

organizácia, ale štátny podnik (Istrochem, š. p.) a teda prevod práva hospodárenia mal byť odplatný.
Zároveň bola táto zmluva za Okresný úrad Bratislava podpísaná neoprávnenou osobou. Preto na
základe takejto absolútne neplatnej zmluvy nemožno argumentovať prechod vlastníckeho práva na
žalovaného v 2. rade.

20) Ďalej uviedli, že podľa ustanovenia § 47c zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku
štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, majetok podniku alebo tie časti tohto majetku, ktoré
nebolo možné z akýchkoľvek dôvodov privatizovať a podnik bol zrušený a vymazaný z obchodného
registra, je v správe Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Nakoľko Zmluva o prevode práva
hospodárenia bola od počiatku neplatná, predmetná nehnuteľnosť ostala v majetku Istrochemu, š.p.

a dňom zrušenia tohto podniku došlo k prevodu správy nehnuteľného majetku štátu na Ministerstvo
hospodárstva Slovenskej republiky. Aj Zápis o fyzickom odovzdaní a prevzatí priestorov krytu CO zo dňa
04.05.2005 považuje za absolútne neplatný právny úkon, z ktorého nemožno vyvodzovať ukončenie
akéhokoľvek právneho vzťahu, keďže Obvodný úrad v Bratislave nemal v čase podpisu spôsobilosť
správcu majetku štátu, oprávnenie byť správcom majetku štátu mal v čase jeho podpisu iba Krajský

úrad v Bratislave.

21) Žalovaný v 3. rade vzniesol námietku premlčania, s ktorou námietkou sa žalovaný v 2. rade stotožnil,
namieta premlčania časti pohľadávky v sume vo výške 1.504,23 Eur s príslušenstvom. Navrhovateľ
si uplatňuje pohľadávku v danej výške na základe Vyúčtovania zmluvy za obdobie od 01.01.2008 do

31.12.2008, ktoré vyhotovila Pavlína Pavúková - PAMA, so sídlom Plicková 11, 831 06 Bratislava, IČO:
3 74 95 275. V súlade s ustanoveniami §3 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov a § 101 OZ právo žalobcu na úhradu časti pohľadávky za obdobie od 01.01.2008
do 31.12.2008 sa premlčalo v období od 01.01.2011 do 31.12.2011. Žalobca svoju žalobu na súd podal
až dňa 27.01.2012, t.j. v čase, kedy bola časť pohľadávky za rok 2008 už premlčaná.

22) Nad obsah uvedeného žalovaný v 3. rade argumentoval aj tým, že žalobca nesprávne interpretuje
právne predpisy, konkrétne zákona č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva, v zmysle ktorého
sa hradia výdavky civilnej ochrany zo štátneho rozpočtu pokiaľ sa jedná o majetok štátu v správe
ministerstva, obvodného úradu alebo obce, pričom v opačnom prípade štát nemôže platiť úhrady

súvisiace so súkromným majetkom. V danom spore je pasívne legitimovaným iba vlastník alebo
spoluvlastník predmetných CO krytov, ktorý je síce povinný v zmysle § 4 ods. 2 zák. č. 42/1994 Z.z.
zachovať účel stavby (zariadenie civilnej ochrany), avšak môže ho využiť aj na iný účel (prenájom a
pod.), prípadne požiadať o zmenu alebo zrušenie účelu. Treba oddeliť povinnosti vlastníka CO krytu a
povinnosti z hľadiska civilnej obrany, ktoré pod Ministerstvo vnútra SR patria. V súlade s ustanovením

§ 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 42/1994 Z. z. zákon implicitne vylúčil otázky vlastníckeho práva
toho-ktorého zariadenia civilnej ochrany z pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a jasne
stanovil jeho pôsobnosť na tomto úseku a teda to, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vo vzťahu
k stavebnotechnických požiadavkám toho-ktorého zariadenia civilnej ochrany rieši iba požiadavky
týkajúce sa civilnej ochrany. Podľa žalovaného v 3. rade práve žalovaný v 1. rade by mal byť súdom

zaviazaný uhradiť žalovanému istinu, čo má podporu aj v Privatizačnom projekte, nakoľko na základe
Rozhodnutia ministra hospodárstva Slovenskej republiky č. 163, vedeného pod č. 110/6042/160/95 zo
dňa 20.09.1995 došlo k zrušeniu bez likvidácie štátneho podniku Istrochem Bratislava. Všetok majetok
zrušeného podniku prešiel na Fond národného majetku Slovenskej republiky, ktorý ho dňa 01.11.1995vložil do akciovej spoločnosti Istrochem, a.s. Bratislava - právny predchodca žalovaného v 1. rade.
Z Privatizačného projektu vyplýva, že nadobúdateľ bude zaviazaný predmetnými záväzkami, resp. aj
povinnosťou spravovať predmetné úkryty CO. Žalovaný v 1. rade vstúpil do všetkých práv a povinností,

ako právny nástupca štátneho podniku ISTROCHEM Bratislava. Žalovaný v 3. rade tiež poukázal aj
na znenie katastrálneho zákona č. 162/1995 Z. z. účinného ku dňu vydania rozhodnutia katastrálneho
úradu a to konkrétne na § 59 zákona, v zmysle ktorého pokiaľ aj súd prvej inštancie ustáli, že by v
danom konaní bola pasívne vecne legitimovaná Slovenská republika, tak by mohla byť pasívne vecne
legitimovaná až odo dňa účinnosti zmeny zápisu v katastri, nakoľko § 59 mal v tom čase konštitutívne

účinky a nie demonštratívne. Podľa § 59 ods. 4 zákona č. 162/1995 Z. z. vo verzií účinnej od 01.10.2013
do 30.06.2016, t. j. v čase rozhodnutia Okresného úradu Bratislava č. X-41/2014 zo dňa 10.03.2014, cit.:
„Oprava chýb v katastrálnom operáte nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam;
to neplatí, ak ide o opravu podľa § 59 ods. 1 písm. a) a § 78 ods. 1.“ V ďalšom žalovaný v 3. rade
poukázal na skutočnosť, že samotný žalobca zanedbal radu povinností, ktorými je sám viazaný zmluvou
o správe. Žalobca v konaní nepreukázal, že by si splnil všetky povinnosti týkajúce sa predovšetkým

doručovania vyúčtovaní a správ, čím bol samotnou zmluvou o správe viazaný a tieto nesplnil. Preto ak
žalobca tvrdí, že vznikla škoda vo výške žalobného návrhu, tak túto v zmysle článku IX. ods. 1 zmluvy
o správe spôsobil pri výkone správy tým, že zanedbal svoje povinnosti.

23) Žalovaný v 4. rade vo vyjadrení z 06.03.2015 namietal, že žaloba má vady spočívajúce označení

účastníka na strane žalovaného, ktorým je Slovenská republika, v konaní pred súdom zastúpená
rôznymi, resp. viacerými zástupcami, čo vytvára neprípustný zmätočný stav, z ktorého dôvodu žiadal,
aby súd vyzval navrhovateľa na odstránenie týchto vád návrhu a pokiaľ ich v určenej lehote neodstráni,
konanie zastavil. Namietal nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného v 4. rade, z ktorého dôvodu
žiadal žalobu zamietnuť. Ak by aj vo vzťahu k predmetným CO krytom bolo uznané, že patrí do

vlastníctva Slovenskej republiky, potom platí, že ak je sporné, ktorý z ústredných orgánov štátnej správy
zastupuje pred súdom štát, tak štát zastupuje v súdnom konaní ten ústredný štátny orgán, do ktorého
pôsobnosti spadá predmet sporu. Pokiaľ je sporné aj to, do správy ktorého ústredného orgánu vec
patrí, poukázal na právnu úpravu podľa tzv. kompetenčného zákona, ktorý túto otázku rieši. Podľa
názoru žalovaného v 4. rade by mala byť žalovaná SR zastúpená Ministerstvom financií SR alebo

Ministerstvom vnútra SR. Ministerstvo hospodárstva SR nemá žiadnu pôsobnosť v oblasti CO krytov
a preto žalovaný v 4. rade nie je pasívne legitimovaný. Ak by žalobca odvodzoval pasívnu legitimáciu
Ministerstva hospodárstva SR zo zákona č. 92/1991 Zb. má zato, že nepreukázal splnenie zákonných
podmienokzakotvenýchvustanovení§47c,nakoľkozmluvaoprevodesprávyje dodnesplatnáaúčinná
a nebola zrušená. Zároveň vzniesol aj námietku premlčania voči uplatneným nárokom vo vzťahu k

Ministerstvu hospodárstva SR a zo všetkých uvedených dôvodov žiadal, aby súd návrh voči žalovanému
v 4. rade v celom rozsahu ako neodôvodnený zamietol.

24) Žalobca na pojednávaní súdu dňa 12.02.2025 a následne podaním doručeným súdu toho istého
dňa 12.02.2025 vzal žalobu voči žalovanému v 1. rade v celom rozsahu späť a žiadal konanie voči

žalovanému v 1. rade zastaviť. Žalovaný v 1. rade so späťvzatím žaloby voči nemu na pojednávaní dňa
12.02.2025 súhlasil.

25) Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.

26)Podľa§145ods.2CSPakježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

27) Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu

žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

28) So zreteľom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým svoju žalobu voči žalovanému v 1. rade vzal v
celom rozsahu späť a vzhľadom na súhlas žalovaného so späťvzatím, súd podľa citovaných zákonných
ustanovení konanie voči žalovanému v 1. rade zastavil.

29) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, oboznámil sa s predloženými
listinnými dôkazmi, a to Výpismi z OR žalobcu a jeho právnych predchodcov, LV č. XXXX pre obec R.- G..
Č.. U. G., Zmluvou o výkone správy č. 85/2009 z 28.12.2009, Zmluvami o zriadení vecného bremenaa zachovaní zariadení (úkrytov) civilnej obrany pre účely CO po privatizácii objektu zo dňa 18.05.1992,
Zmluvou o spravovaní úkrytov a materiálov civilnej obrany z 10.06.1992, Zmluvou o prevode práva
hospodárenia k materiálu a špeciálnym stavbám CO zo dňa 25.05.1992, Dodatkom k privatizačnému

projektu zo dňa 25.05.1992 o neprivatizovateľnom majetku, Zápisom o fyzickom odovzdaní a prevzatí
priestorov úkrytov CO zo dňa 04.05.2005, ďalšími predloženými listinami ako Výpočtovými (zmenovými)
listami vlastníka nebytového priestoru a Predpismi k zmluve od predchádzajúceho správcu platnými v
rozhodnom období, Účtovnými listami vlastníka nebytového priestoru za roky 2010, 2011, Upomienkami
č.1ač.2,Vyúčtovaniamizmluvyzostranypredchádzajúcehosprávcu,nazákladečohomalpreukázané

nasledovné rozhodné skutočnosti:

30) Zmluvou o zriadení Vecného bremena a zachovaní zariadení (úkrytov) civilnej obrany pre účely
CO po privatizácii objektu zo dňa 18.05.1992, uzatvorenou medzi Československý štátom zastúpeným
Okresným úradom v Bratislave a v tom čase štátnym podnikom Istrochem š.p. ako vlastníkom
nehnuteľnosti - pozemku, parc. č. XXXXX/X zapísanej na LV. č. XXXX, k.ú. R.-U. G., bolo zriadené v

prospech oprávneného (Čsl. štátu) vecné bremeno, ktorým bol Istrochem š.p. obmedzený na svojich
právach k predmetnému pozemku a povinný strpieť na ňom objekty patriaci inému (štátu), konkrétne
špecifikované ako stály tlakuodolný úkryt CO ev. č. 0903 0122, D. ktorého účinky nastali povolením
vkladu vecného bremena pre SR - Okresný úrad Bratislava, pre CO kryt 0903 0122 podľa V- 392/93.

31) Zmluvou o prevode práva hospodárenia k materiálu a špeciálnym stavbám CO zo dňa 25.05.1992
uzatvorenou podľa § 761 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. štátnym podnikom Istrochem
Bratislava ako odovzdávajúcim a Okresným úradom v Bratislave ako preberajúcim, Istrochem, š.p.
previedol podľa § 12 ods. 3 písm. b) vyhl. č. 119/1988 Zb., z dôvodu pripravovanej privatizácie štátneho
podniku a záujmu štátu na zachovaní majetku (materiálu CO a krytov CO) vo vlastníctve štátu, právo

hospodárenia k materiálu CO a špeciálnym stavbám - krytom CO na Okresný úrad Bratislava dňom
01.06.1992, bezplatne a s tým, že do doby zmeny svojej organizačnej formy (tzn. do transformácie
na štátnu akciovú spoločnosť) sa Istrochem, š.p. zaviazal spravovať uvedený majetok doterajším
spôsobom.

32) Zmluvou o spravovaní úkrytov a materiálov civilnej obrany z 10.06.1992 uzatvorenou
Československým štátom zastúpeným Okresným úradom v Bratislave a štátnym podnikom Istrochem
Bratislava, zveril Čsl. štát ako vlastník nehnuteľností - stálych tlakuodolných úkrytov CO špecifikovaných
v Prílohe č. 1 a materiálu CO uvedený v Prílohe č. 2, tieto nehnuteľnosti a materiál na dobu neurčitú
do správy štátnemu podniku Istrochem Bratislava ako správcovi, okrem iného aj kryty CO ev.č. 0903

0122, D..

33)RozhodnutímministrahospodárstvaSRč.163z20.09.1995,č.110/6042/160/95,došlokprivatizácii
štátneho podniku Istrochem Bratislava (IČO 00152757), na základe schváleného privatizačného
projektu rozhodnutiami bývalého Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR č.

178, spis.č.KM-572/94 zo dňa 26.09.1994, č. 20/Z, spis.č.KM-662/94 zo dňa 21.10.1994 a č. 75/Z,
spis.č.KM-139/95 zo dňa 11.05.1995, zrušením bez likvidácie ku dňu 31.10.1995, ktorého majetok
(vyjmúc práv podľa § 16 zák.č. 92/1991 Zb.) prešiel na FNM SR, ktorý ho dňom 01.11.1995 vložil do
akciovej spoločnosti Istrochem ,a.s. Bratislava (IČO 31403450), ktorej právnym nástupcom v dôsledku
zlúčenia od 01.01.2006 bola spoločnosť DUSLO, a.s., IČO 34108998 a od 01.07.2006 AVION Invest,

a.s. IČO 35826487 a následne v dôsledku zlúčenia odporca v 4/ rade: Duslo a.s., Administratívne
budova, ev. č. 1236, 927 03 Šaľa, IČO 3826487. V rámci schváleného privatizačného projektu boli medzi
majetok, ktorý nemôže byť predmetom privatizácie podľa Čl. 4 Ústavy SR alebo osobitných zákonov
pod B.1.3., zaradené „kryty CO“ ..., ktoré zostávajú majetkom štátu s uvedením, že boli riešené Zmluvou
o prevode práva hospodárenia k materiálu a špeciálnym stavbám CO zo dňa 25.05.1992 (príloha K.6),

Zmluvou o spravovaní úkrytov a materiálov civilnej obrany z 10.06.1992 (príloha K.6.2.) a zmluvami
o vecnom bremene z 18.05.1992 (príloha K.7.). Rovnako boli v privatizačnom projekte pod F.8.4. v
súvislosti s privatizovaním bytového fondu štátneho podniku Istrochem, formou bezodplatného prevodu
na obec podľa § 12 ods. 2 písm. c) zákona č. 92/1991 Zb. a prevzatím práv a povinností vyplývajúcich
zo zmlúv o nájme bytov nachádzajúcich sa v privatizovaných bytových domoch MČ Bratislava Nové

Mesto, upravené práva a povinnosti ohľadom špeciálnych stavieb - krytov CO a materiálu CO, odkazom
na uvedené zmluvy tvoriace prílohu (zmluvu o prevode práva hospodárenia k materiálu a špeciálnym
stavbám CO z 25.05.1992 a zmluvy o vecnom bremene z 18.05.1992), špecifikovanými v Dodatku č. 1
privatizačného projektu, časť III - majetkoprávna a reštitučná.34) Zo Zápisu o fyzickom odovzdaní a prevzatí priestorov úkrytov CO zo dňa 04.05.2005 týkajúceho
sa číslo úkrytu 09030122 D., Bratislava vyplýva, že na základe ukončenia Zmluvy o správe úkrytov

CO z 10.06.1992 Istrochem a.s. odovzdal štátu: SR zastúpená Obvodným úradom v Bratislave, odbor
krízového riadenia, priestory krytov CO a technologické zariadenie, ktorý ich prevzal. Z oboch zápisov
vyplýva, že ide o prílohy pre ukončenie spravovania krytov CO a delimitáciu na KÚ v Bratislave.

35) Rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru, č. X - 41/2014 - SPI zo dňa

10.03.2014, bol opravený chybný údaj v katastrálnom operáte na liste vlastníctva č. XXXX vedenom
pre katastrálne územie U. G., na ktorom sú zapísané byty a nebytové priestory bytového domu
súpisné č. XXXX, na pozemku registra C-KN parcela č. XXXXX/X, bol zrušený zápis vlastníckeho
práva k CO krytom spoločnosti Istrochem, a.s., IČO: 31 403 450, Bratislava, Nobelova č. 34, a že
bolo zapísané vlastnícke právo štátu - Slovenskej republiky v správe Obvodného úradu v Bratislave,
IČO: 42 131 111, Bratislava, Staromestská č. 6, k predmetnému nebytovému priestoru, vchod D.,

suterén, Bratislava, č. CO 12, vrátane spoluvlastníckeho podielu na príslušenstve a pozemku, pričom,
zároveň bol zrušený zápis ťarchy - vecného bremena pre Slovenskú republiku - Okresný úrad Bratislava
podľa zmluvy o vecnom bremene zo dňa 15.08.1992, CO kryt 09030122, parcela č. XXXXX/X podľa
V-392/93 dňa 08.02.1993 s tým, že v tomto rozhodnutí správny orgán konštatoval s ohľadom aj na
vyjadrenie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky zo dňa 10.11.2011, že predmetný nebytový

priestor CO krytu (CO 12) ostali po privatizácii štátneho podniku ISTROCHEM, š.p., podľa zákona č.
92/1991 Zb. vo vlastníctve štátu a v správe bývalého Okresného úradu Bratislava, ktorého právnym
nástupcom bol Obvodný úrad Bratislava (v súčasnosti Okresný úrad Bratislava), na základe čoho sa stal
neopodstatneným aj zápis vecných bremien podľa zmlúv zo dňa 18.5.1992, V-392/93 z 08.02.1993.

36) Vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu nachádzajúceho sa na ulici D. v Bratislave,
súp. č. XXXX, parc. č. XXXXX/X, uzatvorili podľa § 8 zákona č. 182/1993 Z.z. so žalobcom dňa
28.12.2009, Zmluvu o výkone správy č. 85/2009, za účelom výkonu správy a prevádzky bytového domu
podľa dohodnutých podmienok.

37) Podľa § 4 ods.1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení od
účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o výkone správy z 28.12.2009 (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z.z.“),
vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome sa nadobúda a) na základe zmluvy o prevode
vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome s vlastníkom domu alebo s právnickou osobou, ktorá
má právo hospodárenia k domu, s vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru, b) na základe zmluvy o

výstavbe domu, vstavbe alebo nadstavbe, c) dedením, d) rozhodnutím štátneho orgánu.

38) Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z., nebytovým priestorom sa na účely tohto zákona rozumie
miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na
bývanie; nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu ani spoločné časti domu a spoločné zariadenia

domu.

39) Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/219/2015 zo dňa 06.07.2015 Krajský
súd v Bratislave konštatoval, že CO kryt síce nie je nebytovým priestorom v zmysle § 2 ods. 3 zák.
č. 182/1993 Z.z., avšak sa súčasne nemožno povedať, že jeho vlastník nie je povinný platiť úhrady

do fondu, údržby a opráv bytového domu, v ktorom sa predmetný kryt nachádza. Skutočnosť, že sa v
danom prípade nejedná o nebytový priestor možno vyvodiť z ustanovenia § 5 ods. 1 písm. h) zákona
č. 182/1993 Z.z., v zmysle ktorého Zmluva o prevode vlastníctva bytu a zmluva o prevode vlastníctva
nebytového priestoru v dome musí byť písomná a okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať aj
úpravu práv k zariadeniam civilnej ochrany, ak sú také objekty v dome, po predchádzajúcom súhlase

príslušných orgánov. V nadväznosti na to, z ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) zákona číslo 42/1994
Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva vyplýva, že za zariadenie civilnej ochrany sa považujú ochranné
stavby a stavby alebo ich časti a technologické súčasti, ktoré sú predurčené na plnenie úloh civilnej
ochrany, pričom za ochranné stavby sa na účely tohto zákona považujú ochranné a úkrytové priestory
všetkých kategórií a typov. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona zároveň platí, že ak je zariadenie civilnej

ochrany podľa všeobecných technických požiadaviek na výstavbu kolaudačného rozhodnutia určené na
civilnú ochranu, je vlastník alebo nájomca povinný zachovať jeho pôvodné účelové určenie. Z citovaných
ustanovení potom vyplýva, že kryt CO nie je nebytovým priestorom v zmysle zákona o vlastníctve
bytov, ale ide o zariadenie civilnej ochrany, ktoré má charakter ochrannej stavby alebo jej časti, ktorá jepredurčená na plnenie úloh civilnej ochrany. Aj z uvedeného dôvodu zákonodarca v § 5 ods. 1 zákona o
vlastníctve bytov rozlišuje vymedzenie popisu bytu alebo nebytového priestoru v dome (§ 5 ods. 1 písm.
a/), popisu spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku (§

5 ods. 1 písm. c/) a úpravu práv k zariadeniam civilnej ochrany (§ 5 ods. 1 písm. h/). Ak by kryt CO
mal byť považovaný za nebytový priestor, zákonodarca by jeho popis v zmluve o prevode vlastníctva
vyžadoval už v ustanovení § 5 ods. 1 písm. a) a jeho úpravu by samostatne neponechával na písm. h)
citovaného ustanovenia. Napriek uvedenému je odvolací súd názoru, že vlastník takéhoto zariadenia
civilnej ochrany (CO krytu ) je povinný platiť platby do fondu údržby a opráv bytového domu, keďže

predmetné zariadenie sa nachádza priamo v bytovom dome, aj keď nie je prenajímané na komerčné
účely. Výška jednotlivých platieb by mala byť predmetom zmluvného vzťahu medzi vlastníkmi bytov
a nebytových priestorov v bytovom dome, správcom bytového domu a vlastníkom zariadenia civilnej
ochrany, keďže žiadny právny predpis takúto úpravu práv nevylučuje. K uvedenému názoru dospel
odvolací súd aj preto, že FPÚaO slúži na údržbu, opravu, rekonštrukciu a modernizáciu celého bytového
domu a jeho spoločných častí a zariadení, čo sa potom odzrkadľuje aj na stave samotného zariadenia

civilnej ochrany, ktoré sa v predmetnom bytovom dome nachádza. Napokon z predpisu mesačných
zálohových úhrad (č.l. 13) vyplýva, že žalovanému boli preddavkovo účtované platby ako: poplatok
za výkon správy, studená voda, zrážková voda, odvoz a likvidácia odpadu, poistenie nehnuteľnosti,
havarijná služba, deratizácia spoločných priestorov, a teda ide o platby za služby dodávané aj tomuto
zariadeniu civilnej ochrany. Žalovaný v konaní ani nenamietal, že by mu tieto služby dodávané neboli a

teda nebolo by v súlade so spravodlivou úpravou pomerov účastníkov, keby žalovaný napriek dodávke
týchtoslužieb,neuhrádzalzaneplatby.Nadruhejstrane,akžalovanýplatípríspevkydoFPÚaOvznikajú
mu nielen povinnosti, ale i práva z toho vyplývajúce. Ako už odvolací súd uviedol, žiaden právny predpis
nevylučuje zmluvnú úpravu vzájomných práv a povinností vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
bytovom dome, správcu bytového domu a vlastníka zariadenia civilnej ochrany. V takejto zmluve je

potom možné pri určovaní platieb (a ich výšky) zohľadňovať špecifiká tohto zariadenia, ako i účel, na
ktorý bolo zriadené, a rovnako tak povinnosť jeho vlastníka zachovávať jeho pôvodné účelové určenie.
V tomto smere odvolací súd poukazuje na Zmluvu o výkone správy uzavretú dňa 22.03.2006 medzi
správcom bytového domu (žalobcom) a žalovaným (č.l. 7), kde si zmluvné strany podrobne upravili
tieto vzájomné práva a povinnosti v čl. II bod 2.1 a v čl. V bod 5.2, a to napriek tomu, že žalovaný je

v zmluve označovaný ako vlastník nebytového priestoru (CO krytu). Samotná skutočnosť, že žalovaný
je v zmluve označovaný za vlastníka nebytového priestoru, aj pokiaľ ide o zariadenie civilnej ochrany,
nespôsobuje neplatnosť tejto zmluvy, keď z jej obsahu je zrejmá (okrem iných) konkretizácia tohto
zariadenia ako i vzájomné vymedzenie práv a povinností, ktoré sú špecifikované dostatočne určito a
zrozumiteľne. Navyše predmetné zariadenie civilnej ochrany je v evidencií nehnuteľností zapísané v

„kolónke“ nebytové priestory, takže takéto jeho označenie v zmluve nepredstavuje takú vadu právneho
úkonu, pre ktorý by mohla byť zmluva vyhlásená za neplatnú. Z týchto dôvodov mal odvolací súd za to
(keďže výška žalovaného dlhu nebola v konaní sporná a jeho výšku nenamietal ani samotný žalovaný),
že napriek skutočnosti, že predmetný kryt CO nie je nebytovým priestorom v zmysle zák. č. 182/1993
Z.z., nezbavuje to povinnosti jeho vlastníka prispievať do FPÚaO príspevky vo výške (a za podmienok),

v akej sa na ich platenie zaviazal v zmluve o výkone správy, keď nie je spravodlivé formálne odčleňovať
tento priestor od iných častí bytového domu v tom zmysle, že keďže nejde o nebytový priestor, nevzniká
tu pre jeho vlastníka žiadna povinnosť platiť, hoci sa predmetné zariadenie nachádza v samotnom
bytovom dome, ktorého modernizácia, úprava a údržba hradená z prostriedkov FPÚaO sa premieta aj
do stavu tohto zariadenia a zároveň je do tohto zariadenia zabezpečená aj dodávka energií a pod..

Výška tohto príspevku je potom ponechaná na dohodu zmluvných strán, aby tieto zohľadnili charakter a
účel tohto zariadenia. V tomto smere žalovaný zmluvu so správcom bytového domu, ktorej predmetom
je aj úprava týchto práv a povinností, uzavrel.

40) Podľa § 8a ods. 1 prvých päť viet zákona č. 182/1993 Z.z., vlastníci bytov a nebytových priestorov

v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena
alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena, alebo jej zánik je záväzný pre
všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaný nadpolovičnou väčšinou
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom. Správca je povinný schválenú zmluvu

alebo jej zmenu doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome. Na doručovanie sa
vzťahuje osobitný predpis.41) Podľa § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z., Správca je povinný najneskôr do 31. mája
nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti
za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných

častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so
správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad
za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Ak správca končí svoju činnosť,
je povinný 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti, predložiť vlastníkom bytov
a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky

písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby
a opráv a úhrad za plnenia. Zároveň je povinný previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke
na účty nového správcu alebo spoločenstva.

42) Podľa § 10 ods. 1 veta prvá zákona č. 182/1993 Z.z., vlastníci bytov a nebytových priestorov v
dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať

preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca
nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

43) Podľa § 10 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z., úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových
priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za

plnenia sa zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi
bytov alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového
priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového
priestoru považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie
výťahov, upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a

odvádzanie odpadových vôd.

44) Podľa čl. V bodu 1 Zmluvy o výkone správy č. 85/2009 z 28.12.2009, správca stanoví najneskôr
do 30 dní od nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy a do 15. dňa bežného mesiaca, za ktorý je vlastník
povinný vykonať úhradu, výšku mesačných platieb jednotlivým vlastníkom pozostávajúcich z :

– preddavkov na plnenia v zmysle čl. III, odseku 2 bod d/ tejto zmluvy
– povinného príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv domu
– odplaty za výkon správy v zmysle čl. IV, odsekov 1 a 2 tejto zmluvy

45) Podľa čl. V bodu 3 Zmluvy o výkone správy č. 85/2009 z 28.12.2009, platby podľa odseku 1 tohto

článku zmluvy sú vlastníci povinní poukazovať správcovi mesačne, najneskôr do 15. dňa bežného
mesiaca. Vlastníci sú povinní uvádzať pri každej platbe svoj variabilný symbol, ktorý pridelí vlastníkovi
správca.

46) Podľa čl. V bodu 6 Zmluvy o výkone správy č. 85/2009 z 28.12.2009, rozúčtovanie skutočných

nákladov za ukončený kalendárny rok je správca povinný predložiť písomne jednotlivým vlastníkom
najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka.

47) Podľa čl. V bodu 8 Zmluvy o výkone správy č. 85/2009 z 28.12.2009, nedoplatok vyčíslený vo
vyúčtovaní je vlastník bytu (NP) povinný zaplatiť do 30 dní od obdržania vyúčtovania.

48) Podľa čl. V bodu 10 Zmluvy o výkone správy č. 85/2009 z 28.12.2009, v prípade omeškania s
platbami podľa ods. 3 a 8 tohto článku zmluvy sú vlastníci povinní zaplatiť zmluvnú pokutu za omeškanie
vo výške 1% z dlžnej čiastky evidovanej ku dňu účtovnej uzávierky platieb (ods. 4 tohto článku zmluvy).
Zmluvná pokuta je v plnej výške príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv domu. Z tohto fondu sa budú

uhrádzať i všetky úroky z omeškania, spôsobené omeškaním peňažných plnení vo vzťahu k jednotlivým
dodávateľom.

49) Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

50) Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.51) Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

52) Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

53) Podľa § 205 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“), listiny vydané
orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené
zaverejné,potvrdzujúpravdivosťtoho,čosavnichosvedčujealebopotvrdzuje,akniejedokázanýopak.

54) Podľa § 59 ods. 1 písm. a) Zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) účinnom v rozhodnom čase rozhodnutia o oprave

chýb v katastrálnom operáte pod č. X-41/2014-SPI (ďalej len „Katastrálny zákon“), Okresný úrad aj bez
návrhu opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami
prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra.

55) Podľa § 59 ods. 4 Katastrálneho zákona, oprava chýb v katastrálnom operáte nemá vplyv na vznik,

zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam; to neplatí, ak ide o opravu podľa § 59 ods. 1 písm. a) a
§ 78 ods. 1.

56) Predmetom konania je nezaplatená pohľadávka žalobcu, ktorej zaplatenie požadoval od žalovaného
v 1. rade (Duslo, a.s., Administratívna budova, ev. č. 1236, Šaľa, IČO: 35 826 487) až do späťvzatia

žaloby voči tomuto žalovanému z dôvodu, že CO kryt bol v čase podania žaloby v jeho vlastníctve, stále
požaduje od žalovaných v 2., 3., 4. rade (Slovenská republika, v zastúpení Okresný úrad Bratislava,
Slovenská republika v zastúpení Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Slovenská republika v
zastúpení Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky) z dôvodu, že CO kryt je vo vlastníctve štátu.
Žalobca sa domáha od žalovaných v 1., 2., 3 .,4. rade spoločne a nerozdielne zaplatenia žalovanej

sumy titulom neuhradenia nedoplatku na úhradách do fondu prevádzky, údržby, opráv a za správu
domu nachádzajúceho sa v Bratislave na ulici D., v ktorom sa nachádza kryt civilnej ochrany (kryt CO)
za obdobie rokov 2008-2013 a zmluvnej pokuty v zmysle Zmluvy o výkone správy č. 85/2009 zo dňa
28.12.2009.

57) Z vyššie citovaných ustanovení zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
vyplýva, že len vlastník bytu alebo nebytového priestoru má právo a zároveň povinnosť zúčastňovať sa
na správe domu a len vlastník bytu alebo nebytového priestoru môže uzatvoriť so správcom písomnú
zmluvu o výkone správy a potom v súlade s touto zmluvou je povinný okrem iného, prispievať na
náklady spojené s prevádzkou, údržbou a opravami spoločných častí domu a spoločných zariadení

domu, príslušenstva, prípadne pozemku, platiť úhrady za plnenia a platiť za správu.

58) Rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru, č. X-41/2014-SPI zo dňa
10.03.2014 bol zrušený zápis vlastníka, ISTROCHEM, a.s., IČO: 31403450, t. j. právneho predchodcu
žalovaného v 1. rade a ako vlastník bola zapísaná Slovenská republika a správca: Okresný úrad v

Bratislave,t.j.žalovanýv2.rade.AkotitulnadobudnutiajezapísanánaLVZmluvazodňa25.05.1992. A
rozhodnutie o oprave chyby bolo odôvodnené tým, že v čase uzavretia zmluvy o prevode hospodárenia
majetkom štátu, t. j. dňa 25.05.1992 neboli nehnuteľnosti s bytmi a nebytovými priestormi zapísané v
operáte katastra nehnuteľností podľa zákona č. 82/1993 Z.z., ale bol v operáte katastra nehnuteľností
evidovaný predmetný bytový dom ako stavba s.č. XXXX na p.č. XXXXX/X. Chybný zápis vlastníckeho

práva k CO krytu v operáte katastra nehnuteľností na LV č. XXXX k.ú. U. nastal z dôvodu, že pri
prevode vlastníctva bytov v uvedenom bytovom dome v prospech nájomcov bytov bola prevádzajúcim
predložená technická dokumentácia, v ktorej je informatívne uvedené, že tieto ostávajú vo vlastníctve
predávajúceho, čo je v rozpore so Zmluvou o prevode práva hospodárenia k stavbám CO s Okresným
úradom Bratislava, ktorou správny orgán nedisponuje v zbierke listín i Dodatkom k privatizačnému

projektu zo dňa 25.05.1992, ktorý predložil predkladateľ návrhu na opravu chyby.

59) „Katastrálny zákon vo svojom pôvodnom znení, ktoré bolo účinne do 30. septembra 2018,
ustanovoval, že oprava chyby v katastrálnom operáte nemala vplyv na vznik, zmenu ani na zánikpráv k nehnuteľnostiam, pričom to neplatilo, ak išlo o opravu podľa § 59 ods. 1 písm. a) a § 78
ods. 1 KZ (§ 59 ods. 4 KZ v jeho pôvodnom znení). Toto ustanovenie bolo jedným z nepresných
ustanovení v katastrálnom zákone alebo teda jedným zo zrejmých omylov zákonodarcu. V skutočnosti

totiž nemala oprava chyby v katastrálnom operáte podľa právnej úpravy účinnej do 30. septembra 2018
vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Podľa tejto právnej úpravy mala oprava
chyby v katastrálnom operáte totiž „iba“ evidenčné účinky a vykonaním opravy chyby v katastrálnom
operáte sa teda nezasahovalo do hmotnoprávnych vzťahov k nehnuteľnostiam. Novelou katastrálneho
zákona vykonanou zákonom č. 212/2018 Z. z. bolo s účinnosťou od 1. októbra 2018 z katastrálneho

zákona vypustené vyššie uvedené nesprávne ustanovenie výslovne upravujúce účinky opravy chyby v
katastrálnom operáte. Naďalej pritom platí, že vykonanie opravy chyby v katastrálnom operáte nemá
vplyv na vznik, zmenu alebo zánik práv k nehnuteľnostiam. Zápis do informačného systému katastra
nehnuteľností na základe právoplatného rozhodnutia orgánu katastra o oprave chyby v katastrálnom
operáte alebo na základe protokolu o oprave chyby v katastrálnom operáte má „iba“ evidenčné účinky.
Inak povedané, aj keď je formálne podkladom pre určitý zápis práva k nehnuteľnosti do katastra

nehnuteľností rozhodnutie o oprave chyby v katastrálnom operáte, nestáva sa toto rozhodnutie právnou
skutočnosťou (titulom), ktorým bolo toto právo nadobudnuté, pretože takouto skutočnosťou je naďalej
tá, ktorá vyplýva z verejnej alebo inej listiny, na základe ktorej bol vykonaný pôvodný chybný zápis
do katastra nehnuteľností. Rozhodnutím o oprave chyby v katastrálnom operáte dochádza len k
zosúladeniu údaja katastra nehnuteľností s podkladom, na základe ktorého bol vykonaný zápis, t. j. k

zjednoteniu právneho a skutočného stavu.“
(Fečík, M., Jakubáč, R. Katastrálny zákon. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2021)

60) Dňa 01.01.2013 nadobudol účinnosť zákon č. 345/2012 Z.z. o niektorých opatreniach miestnej
štátnej správe a v súlade s ust. článku VI. bod 7. citovaného zákona došlo k doplneniu zákona č.

515/2003 Z.z o krajských úradoch a obvodných úradoch a bol doplnený o ust. § 8a, v zmysle ktorého
od 01.01.2013 majetok štátu, pohľadávky a záväzky, ktoré mal v správe obvodný úrad k 31.12.2012
prechádza do správy Ministerstva vnútra Slovenskej republiky okrem majetku štátu, ku ktorému obvodný
úrad vykonáva pôsobnosť podľa osobitného zákona. Pred zriadením okresných úradov v roku 2013
vykonávaliobvodnéúradypôsobnosťajvoblasticivilnejochrany.Obvodnéúradybolimiestnymiorgánmi

štátnej správy a mali kompetencie v rôznych oblastiach, vrátane ochrany obyvateľstva a riadenia štátu
v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu. Na okresné úrady prešla pôsobnosť v rámci
štátnej správy - civilná ochrana. Civilná ochrana zahŕňa aj kryty civilnej ochrany (CO kryty). Tieto kryty
sú určené na ochranu obyvateľstva pred rôznymi hrozbami.

61) Vzhľadom na deklaratórny účinok tohto rozhodnutia bol žalovaný v 2. rade v období rokov 2008
- 2013 vlastníkom predmetného krytu CO a z toho dôvodu aj pasívne legitimovaný v tomto konaní. Z
uvedeného dôvodu súd žalobu voči žalovaným v 3. a 4. rade zamietol.

62) Po vyriešení otázky pasívnej legitimácie mal v tomto konaní súd za preukázané, že žalobca ako

správca uzatvoril dňa 28.12.2009 podľa § 8a a nasl. zákona č. 182/1993 Z. z. s vlastníkmi bytov a
nebytových priestorov bytového domu nachádzajúceho sa na ulici D. v Bratislave Zmluvu o výkone
správy č. 85/2009. Táto bola aprobovaná nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov v dome,
čiže sa jej schválením a podpisom stala záväznou pre všetkých vlastníkov a to aj pre žalovaného v
2. rade. V zmysle tejto Zmluvy o výkone správy č. 85/2009 sa žalobca zaviazal vykonávať správu

nehnuteľnosti a evidovať okrem iného aj plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a
opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ako aj vymáhať vzniknuté nedoplatky. Žalovaný v
2. rade je a aj v rozhodnom období rokov 2008 - 2013 bol vlastníkom nebytového priestoru č. CO 12
suterén vo vchode D. R. L. X v Bratislave (zohľadňujúc bod č. 37 odôvodnenia tohto rozsudku) a mal
nedoplatok za obdobie od 2008 do 2013 vo výške 10.484,84 Eur. Žalovaný v 2. rade v konaní vzniesol

námietku premlčania sporného nároku za obdobie roku 2008 vo výške 1.504,23 Eur. So zreteľom na
skutočnosť, že toto právo si žalobca voči žalovanému v 2. rade uplatňuje až 03.12.2012, súd dospel k
záveru, že bolo uplatnené po márnom uplynutí trojročnej premlčacej lehoty v zmysle § 100 v spojení s §
101 Občianskeho zákonníka, a preto ho ako premlčané v uvedenej výške nie je možné súdom priznať
a z toho dôvodu súd žalobu v danej časti zamietol.

63) Súd zamietol žalobu žalobcu v časti ním uplatnenej zmluvnej pokuty v celkovej výške 3.190,33 Eur.
Zmluvná pokuta je upravená v čl. V bod 10 Zmluvy o výkone správy (bod 46 odôvodnenia). Zmluvná
pokuta je inštitútom záväzkového práva, ktorý akcesoricky zabezpečuje hlavný záväzok a ktorý je možnédohodnúť len na základe písomnej dohody medzi veriteľom a dlžníkom. Jeho existencia a dôsledky sa
viažu na hlavný záväzok. Zmluvná pokuta nie je príslušenstvom pohľadávky, na rozdiel od napr. úrokov
z omeškania. S odkazom na bod 44 odôvodnenia tohto rozsudku a zákonné ustanovenie § 8a ods. 2

zákona č. 182/1993 Z. z. je správca povinný písomne predložiť jednotlivým vlastníkom vyúčtovanie za
predchádzajúci kalendárni rok najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka, ku ktorej skutočnosti tu však
nedošlo, žalobca túto skutočnosť nepreukázal, preto nemožno dospieť k názoru, že žalovaný v 2. rade
bol v omeškaní s úhradami, keďže žalobca vlastníkovi neoznámil /nedoručil vyúčtovanie nedoplatku a
ani predpis zálohových platieb v zmysle čl. V bod 1 Zmluvy. Vlastník nemal vedomosť o výške svojho

záväzku (neboli vystavené zálohov platby) /nedoplatku. Žalobca v tomto prípade sa nemôže domáhať
zmluvnej pokuty podľa čl. V bod 10 Zmluvy o výkone správy.

64) Záverom súd považuje za potrebné uviesť, že Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s
rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť
svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený

argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový
a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
základné právo účastníka na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila (napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III.
ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže

meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu (viď
uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/163/2015 zo dňa 17.04.2016).

65) O náhrade trov konania žalovaného v 1. rade rozhodol súd v súlade s princípom procesného
zavinenia zastavenia konania uvedeného v § 256 ods. 1 CSP, keďže k zastaveniu konania došlo v

dôsledku dispozičného úkonu žalobcu, ktorým vzal žalobu celkom späť bez uvedenia dôvodu, resp. bez
splnenia žalovanej povinnosti žalovaným v 1. rade po podaní žaloby, na základe čoho došlo k zastaveniu
konania zavinením žalobcu. V takom prípade vznikol žalovanému v 1. rade ako protistrane nárok na
náhradu trov konania, a preto mu súd podľa § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP priznal
nárok na plnú náhradu trov konania od žalobcu s tým, že o výške tohto nároku rozhodne podľa § 262

ods. 2 CSP.

66) Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli,
je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak,
že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 2. 2018,

sp. zn. 7Cdo/14/2018)

67) O trovách konania žalovaných v 3. a 4. rade súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods.
2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu
a o náhrade trov konania žalobcu - žalovaného v 3. a 4. rade rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by

zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov
konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných
princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov
konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP
o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady

trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen
nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu. Danou problematikou
sa zaoberalo aj občianskoprávne kolégium NS SR pričom v uznesení č. 15 z 9.10.2018 prijalo právnu
vetu podľa ktorej, ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17
základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada

trov konania nepriznáva.
Žalovaný v 3. a 4. rade mal v konaní plný úspech, preto jej proti neúspešnému žalobcovi vznikol nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd však v súlade so zásadou procesnej ekonómie v zmysle čl.
17 CSP náhradu trov konania žalovanému v 3. a 4. rade nepriznal (R 72/2018), pretože z obsahu spisu
vyplýva, že im v tomto konaní žiadne trovy (na súdnom poplatku alebo právnom zastúpení) nevznikli.

68) O nároku na náhradu trov konania žalobcu voči žalovanému v 2. rade súd rozhodoval podľa § 255
ods. 2 OSP, podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Úspešnýbol žalobca v rozsahu 31,35%. Žalobca požadoval zaplatenie 13.675,17 eur (100%). Súd žalobcovi
priznal 8.980,62 eur (65,67%). V časti nároku 4694,55 eur žalobu zamietol (34,32%). Pomer úspechu
(65,67-34,32=31,35).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd
Bratislava III (§ 362 ods. 1 CSP).

Vodôvodnenísamusíokremvšeobecnýchnáležitostípodaniastanovenýchv§127ods.1CSP(ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, za akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení.