Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. marec 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/30/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124208005
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2124208005.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu
JUDr. Bibiány Ťažiarovej a JUDr. Moniky Vozárovej v spore žalobkyne: A. B. C., D. C., nar. X. XXXX
XXXX, trvale bytom E. F. XXX/XX, G. H., zastúpenej advokátmi: 1. JUDr. Martin Bartko, Piaristická
6667, 911 01 Trenčín, IČO: 42021626, 2. JUDr. Silvia Bartková, Piaristická 6667, 911 01 Trenčín,
IČO: 42284643, proti žalovanému: I. B. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, K.,

zastúpenému advokátom: JUDr. Radovan Ulehla, Winterova 62, 921 01 Piešťany, IČO: 37990551, o
nariadeniezabezpečovaciehoopatrenia,oodvolanížalovanéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduTrnava
č. k. 106C/90/2024-42 z 25. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

II. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým
zriadil záložné právo v prospech žalobkyne k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX
pre katastrálne územie K., obec K., okres Piešťany ako: - pozemok parcely registra C KN s parc. č.
3533 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 604 m2, - pozemok parcely registra C KN s parc.

parc. č. 3534 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 14 m2, - stavba - polyfunkčný objekt ELOS
so súp. č. XXXX na pozemku parcely reg. C KN s parc. č. 3533, v rozsahu spoluvlastníckeho podielu
žalovaného vo veľkosti 1/1 k celku (ďalej len „nehnuteľnosti“), to všetko na zabezpečenie pohľadávky
žalobkyne voči žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 93.107,70 eur podľa rozsudku Okresného súdu
Trenčínč.k.13C/125/2013-543zodňa21.8.2023,vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvTrenčíneč.k.
27Co/96/2023-617 zo dňa 28.2.2024, právoplatného dňa 12.4.2024 a vykonateľného dňa 13.12.2024; II.

výrokom priznal žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania o zabezpečovacom opatrení
v plnom rozsahu. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1, § 326 ods.
1 a 2, § 327, § 328 ods. 1, § 343 ods. 1 a 2, § 344 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), § 151a, § 151b ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.z.“). Vecne dôvodil, že žalobkyňa sa
návrhom doručeným súdu dňa 27.9.2024 domáhala nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zriadením

záložného práva na nehnuteľnostiach a to na zabezpečenie pohľadávky žalobkyne voči žalovanému
vyplatiť žalobkyni sumu 93.107,70 eur podľa rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 13C/125/2013-543
zo dňa 21.8.2023, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 27Co/96/2023-617 zo
dňa 28.2.2024, právoplatného dňa 14.4.2024 (správne 12.4.2024 - pozn. súdu) a vykonateľného dňa
13.12.2024. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnila žalobkyňa vyporiadaním
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) medzi ňou a žalovaným rozsudkom

Okresného súdu Trenčín č. k. 13C/125/2013-543 zo dňa 21.8.2023, v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Trenčíne č. k. 27Co/96/2023-617 zo dňa 28.2.2024, právoplatným dňa 12.4.2024 a vykonateľnýmdňa13.12.2024,ktorýmbolažalovanémuuloženápovinnosťzaplatiťžalobkynititulomvyporiadaniaBSM
sumu 93.107,70 eur v lehote 8 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. Napriek tomu, že lehota
uplynie až za 2 mesiace (od podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia - pozn. súdu),

žalovaný žalobkyňu žiadnym spôsobom nekontaktoval, aby napríklad vyžiadal od nej číslo účtu a ani
neuviedol svoju predstavu o spôsobe vyplatenia žalobkyne. Žalobkyňa sa dozvedela od spoločných
známych,žežalovanýimprezentujesvojpostoj,žežalobkyňuvyplácaťzBSMnemieni,ažeurobívšetko
preto, aby jej ani nič vyplácať nemusel. Z uvedených skutočností má žalobkyňa obavu, že žalovaný ju
z BSM nevyplatí, svojho majetku sa zbaví tak, aby už judikovaná pohľadávka žalobkyne na zaplatenie

uvedenej sumy bola nevymožiteľná. Žalobkyňa disponuje informáciami, že jediným príjmom žalovaného
je jeho starobný dôchodok a jeho jediným majetkom väčšej hodnoty sú len nehnuteľnosti, ktoré uviedla
v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobkyňa nemá žiadnu vedomosť o tom, že by
žalovaný vlastnil iný majetok porovnateľnej hodnoty s výškou jej pohľadávky, ktorý majetok by mohol byť
inak predmetom exekúcie, pokiaľ by žalovaný predmetné nehnuteľnosti scudzil alebo založil. Vzhľadom
na blížiacu sa vykonateľnosť, ktorá nastane dňom 13.12.2024, na výšku jej pohľadávky a doterajšiu

nečinnosť žalovaného, ktorý so žalobkyňu o úhrade pohľadávky vôbec nekomunikuje, má žalobkyňa
dôvodnú obavu, že žalovaný jej pohľadávku neuhradí a zbaví sa svojho jediného hodnotného majetku,
ktorý má, teda predmetných nehnuteľností, čím by ohrozil výkon rozsudku Okresného súdu Trenčín č.
k. 13C/125/2013-543 z 21.8.2023, a tým splnenie súdom priznanej pohľadávky. Z uvedených dôvodov
požiadala žalobkyňa súd o priznanie súdnej ochrany v jej situácii zriadením zabezpečovacieho opatrenia

voformezáložnéhoprávapodľaust.§343anasl.CSPnapredmetnýchnehnuteľnostiachžalovanéhoza
účelom zabezpečenia jej pohľadávky až do jej splatenia žalovaným. Navrhovaným zriadením záložného
práva na predmetných nehnuteľnostiach žalovaného nebude žalovaný žiadnym spôsobom obmedzený
v ich využívaní, pričom splatenie pohľadávky žalobkyne bude dostatočne zabezpečené. Žalobkyňa v
návrhu poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/44/2015, podľa ktorého vydanie

rozhodnutia o predbežnom opatrení nie je možné podmienečne spochybňovať preukázaním určitej
objektívnej skutočnosti na preukázanie úmyslu žalovaných vykonávať úkony súvisiace s vlastníctvom
nehnuteľnosti. Práve vyčkávaním na prejavenie úmyslu zo strany žalovaných by mohlo dôjsť k ďalšiemu
prevodu, pri ktorom by už ochrana vo vzťahu k žalobcovi bola výrazne znížená. Preto postačuje
preukázanie dôvodnej obavy na to, aby bolo vyhovené návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktoré

by prakticky stratilo význam, ak by sa vyžadoval zásadne len predložený dôkaz o snahe žalovaných
nakladať s nehnuteľnosťou. Žalobkyňa odkázala aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp.
zn. 17Co/255/2016, podľa ktorého zámer dispozície s nehnuteľnosťou sa dá osobe nezúčastnenej na
tejto dispozícii spravidla zistiť, až keď táto dispozícia nastane (plomba), alebo až po jej realizovaní
(zavkladovanie). Pokiaľ má byť ochrana pred nežiaducou dispozíciou s nehnuteľnosťou poskytnutá

formou predbežného opatrenia účinná, nemožno vyčkávať na stav, keď táto dispozícia sa stane
pre nezúčastnenú osobu zrejmou, pretože jej potom predbežným opatrením už nemožno zabrániť.
Vyčkávanie ďalšej dispozície by totiž mohlo práva navrhovateľa zmariť alebo významne sťažiť tým,
že majetok žalovaného by sa dostal mimo sféry dosiahnuteľnej navrhovateľom pri uspokojovaní jeho
pohľadávky. Poukázala aj na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/337/2009, podľa

ktorého vydanie rozhodnutia o predbežnom opatrení nie je možné spochybňovať preukázaním určitej
objektívnej skutočnosti na preukázanie úmyslu žalovaných vykonať úkony súvisiace s vlastníctvom
tejto nehnuteľnosti. Vyčkávaním na prejavenie úmyslu zo strany žalovaných by mohlo dôjsť k ďalšiemu
prevodu nehnuteľností, pri ktorom by už ochrana vo vzťahu k žalobcovi bola znížená. Pokiaľ žalovaní
nemajú úmysel nehnuteľnosť scudzovať, resp. zaťažovať, tak predbežné opatrenie je vo vzťahu k nim

bez právneho významu a pokiaľ takýto úmysel mali, potom je jeho nariadenie dôvodné.
K návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia priložila žalobkyňa rozsudok Okresného
súdu Trenčín č. k. 13C/125/2013-543 z 21.8.2023, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k.
27Co/96/2023-617 z 28.2.2024, čestné prehlásenie žalobkyne, výpis z LV č. XXXX pre kat. úz. K., z
ktorých súd prvej inštancie zistil nasledovné skutočnosti: V konaní o vyporiadanie BSM bol žalovaný II.

výrokom rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 13C/125/2013-543 z 21.8.2023 zaviazaný k povinnosti
zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielu sumu 93.107,70 eur v lehote 8 mesiacov od právoplatnosti
tohto rozsudku, ktorý rozsudok v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 27Co/96/2023-617 z 28.2.2024, nadobudol právoplatnosť dňa 12.4.2024 a vykonateľnosť dňa
13.12.2024. Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností a tieto nie sú zaťažené žiadnou ťarchou.

Žalobkyňa dňa 25.9.2024 písomne čestne prehlásila, že od spoločných známych, ktorých mala so
žalovaným počas trvania ich 12-ročného manželstva, sa dopočula, že jej bývalý manžel, t. j. žalovaný, sa
im sťažoval na jej postup po rozvode ich manželstva v záležitosti BSM a nechal sa počuť, že aj keby samal dostať do basy, tak jej žiadne peniaze nevyplatí. Táto informácia žalobkyňu veľmi rozrušila. Keďže
ide o ich spoločných známych, sľúbila im, že neprezradí ich totožnosť.
Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že mal v danom prípade osvedčené právoplatným rozsudkom,

že žalobkyňa je veriteľom peňažnej pohľadávky proti žalovanému v sume 93.107,70 eur titulom
vyporiadania ich BSM. Pokiaľ žalovaný túto svoju pohľadávku žalobkyni nesplní v lehote určenej
mu rozsudkom, stane sa tento rozsudok v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu
exekučným titulom, teda dňom vykonateľnosti rozsudku, ktorá nastane dňa 13.12.2024. Nakoľko
negatívne skutočnosti sa nepreukazujú, nemohla žalobkyňa predložiť súdu žiadny dôkaz na osvedčenie

svojho tvrdenia o neuhradení tejto peňažnej pohľadávky jej dlžníkom, t. j. žalovaným, ani že ju žiadnym
spôsobom nekontaktoval za účelom zistenia čísla jej bankového účtu, ani za účelom prípadnej dohody o
spôsobe platenia súdom priznanej vysokej sumy pohľadávky (93.107,70 eur). Žalobkyňa však popísala
súdujejdôvodnúobavu,žeexekúciajejpohľadávkybudeohrozenápotom,čo(užprávoplatný)rozsudok
nadobudne vykonateľnosť, pretože vykonateľnosť rozsudku nastane už dňa 13.12.2024, pričom okrem
predmetných nehnuteľností, nemá žalovaný žiadny iný majetok, jeho jediným príjmom je iba starobný

dôchodok a navyše pred spoločnými známymi sa vyjadroval, že žalobkyni žiadne peniaze nezaplatí.
Žalobkyňa predložila súdu iba jej čestné prehlásenie vyhlásenie o ňou tvrdených skutočnostiach o
zámere žalovaného nezaplatiť jej žiadne peniaze, ktoré prehlásenie nemá povahu čestného prehlásenia
tretej osoby, teda osoby, ktorá sama nie je subjektom tohto konania. Pre súd prvej inštancie však bolo
pochopiteľné, že žalobkyňa nepredložila súdu žiadne písomné vyjadrenie alebo čestné prehlásenie ani

jedného zo spoločných známych o vyjadrení žalovaného, že nič žalobkyni nezaplatí, čo súd akceptoval,
nie však z dôvodu, že žalobkyňa im sľúbila neprezradiť ich totožnosť, ale z dôvodu, ktorý žalobkyňa súdu
ani neuviedla, ale možno ho, vzhľadom na okolnosti, predpokladať. Súdom akceptovaným dôvodom
nepredloženia takéhoto vyjadrenia alebo čestného prehlásenia môže byť snaha o úplnú elimináciu
rizika včasného zistenia žalovaným o zámere žalobkyne podať návrh na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia na súd, keďže ide o ich spoločných známych. Spoločný známy by totiž mohol „medzi
rečou“ tento zámer oznámiť žalovanému, čím by mohla byť ohrozená nielen samotná exekúcia, ale aj
poskytnutie ochrany žalobkyne nariadením zabezpečovacieho opatrenia.
Prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalobkyňa dostatočným spôsobom osvedčila, že je nositeľkou
vysokej peňažnej pohľadávky proti žalovanému, ktorá je judikovaná právoplatným rozsudkom.

Osvedčila,žejedinýmmajetkomžalovanéhoväčšejhodnoty,porovnateľnýmsvýškou jejpohľadávky,sú
predmetné nehnuteľnosti, že príjem žalovaného zo starobného dôchodku nebude postačovať na riadnu
úhradu tejto pohľadávky, a že je možné, že predmetné nehnuteľnosti žalovaný scudzí alebo zaťaží a
žalobkyni sa nemusí podariť vymôcť zaplatenie jej pohľadávky ani exekúciou. Žalobkyňa nepredložila
súdu síce dôkaz ani o vyjadreniach žalovaného o jeho zámere vyhnúť sa plateniu peňažnej povinnosti

žalobkyni, avšak ako jediný možný dôkaz sa v danom prípade javilo iba písomné vyjadrenie alebo
čestné prehlásenie aspoň jedného spoločného známeho, čo však nemožno od žalobkyne spravodlivo
požadovať, aby neriskovala nielen nevymožiteľnosť svojej pohľadávky, ale ani zmarenie nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia konajúcim súdom, keďže po získaní informácie žalovaným od niektorého
zo známych, že spoločný známy poskytol žalobkyni písomné vyjadrenie alebo čestné prehlásenie

o vyjadreniach žalovaného, že tento žalobkyni nič nezaplatí, by mohol žalovaný ešte pred vydaním
uznesenia súdu o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predmetné nehnuteľnosti veľmi
rýchlo zaťažiť alebo dokonca aj scudziť. S poukazom na uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru,
že je daný dôvod zriadiť záložné právo v prospech žalobkyne k nehnuteľnostiam vo vlastníctve
žalovaného za účelom zabezpečenia jej peňažnej pohľadávky voči žalovanému, keďže existuje obava,

že exekúcia bude ohrozená, a to najmä vzhľadom na výšku dlžnej sumy, na blížiacu sa vykonateľnosť
už právoplatného rozsudku, ktorým bola judikovaná predmetná pohľadávka žalobkyne, na nedostatok
iného hodnotného majetku žalovaného a na jediný príjem žalovaného zo starobného dôchodku. Obavu
z ohrozenia exekúcie môže vyvolať akákoľvek skutočnosť svedčiaca o tom, že žalobca nebude v
budúcnosti schopný účinne vymôcť svoj súdom priznaný nárok voči konkrétnemu žalovanému, pričom

ust. § 343 CSP dokonca ani nevyžaduje, aby žalovaný vykonával faktické úkony smerujúce k prevodu
vlastníctva nehnuteľností. Ak by aktivita žalovaného bola podmienkou pre vyhovenie návrhu, mohlo
by sa stať, že požadovaná ochrana nebude žalobcovi poskytnutá včas, keďže žalovaný by mohol
nehnuteľnosti rýchlo previesť alebo zaťažiť. Osvedčenie zámeru žalovaného vyhnúť sa plneniu, ktoré
mal tento prezentovať spoločným známym, nepovažoval súd za spravodlivé požadovať od žalobkyne z

dôvodov uvedených v odseku 26. tohto odôvodnenia. Pri posudzovaní návrhu žalobkyne na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia prihliadol súd na princíp proporcionality zásahu do majetkového práva
žalovaného k zabezpečovanej pohľadávke a zobral do úvahy aj výšku zabezpečovanej pohľadávky
(93.107,70 eur) a že zriadením zloženého práva na predmetných nehnuteľnostiach, nebude žalovanýobmedzený vo využívaní týchto nehnuteľností. Zrušenia nariadeného zabezpečovacieho opatrenia sa
bude môcť pritom žalovaný domôcť vtedy, ak uhradí svoj peňažný záväzok žalobkyni v plnej výške. Na
základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd prvej inštancie podľa §

328 ods. 1 CSP v spojení s § 343 a § 344 CSP, návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia vyhovel.
V časti o náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že nakoľko nezistil
existenciu žiadneho dôvodu hodného osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov
konania podľa § 257 CSP, podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s čl. 4 ods. 1 CSP (analógia na konanie

o zabezpečovacom opatrení) priznal súd úspešnej žalobkyni, ktorá mala v konaní o zabezpečovacom
opatrení plný úspech, nárok proti žalovanému na náhradu trov konania o zabezpečovacom opatrení
v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktorý postup je v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP.

2. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podal včas odvolanie žalovaný, s návrhom na jeho

zmenu zamietnutím návrhu s poukazom na § 389 ods. 1 písm. d/ a h/ CSP a priznanie mu nároku
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, prípadne nepriznanie žiadnemu u účastníkov náhrady
trov konania. Žalovaný má za to, že súd vydal uznesenie v rozpore so zákonom, nakoľko neboli
splnenéprocesnépodmienkyprenariadeniezabezpečovaciehoopatrenia.Nato,abymoholsúdnariadiť
zabezpečovacie opatrenie, musia byť kumulatívne splnené dve zákonné podmienky v podobe existencie

peňažnej pohľadávky žalobcu a obavy, že exekúcia bude ohrozená. V predmetnom prípade neboli
splnené procesné podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom súd prvého stupňa
osvedčil podmienky pre vydanie napadnutého uznesenia z tvrdení žalobkyne, ktoré sú nepreukázané
a ktoré možno považovať za účelovo zavádzajúce a nepravdivé až lživé. Je zrejmé, že neboli
splnené podmienky s poukazom na ust. § 343 ods. 1 CSP na vydanie nariadeného zabezpečovacieho

opatrenia, teda, že by „existovala obava, že exekúcia bude ohrozená“ nakoľko žalobkyňa pozná
majetkové pomery žalovaného a muselo jej byť známe, že žalovaného majetok výrazne presahuje
hodnotu doteraz nesplatnej pohľadávky žalobkyne. Nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX pre k.ú.
K. vo vlastníctve žalovaného, minimálne dvojnásobne presahujú hodnotu žalobkyňou uplatňovanej
pohľadávky a žalovaný s nimi žiadnym spôsobom nedisponuje a ani sa nepokúsil o akúkoľvek dispozícii

s nimi, je teda zrejmé, že je vylúčené, že by vôbec mohla existovať dôvodná obava úspešne sa domôcť
núteného splnenia prípadnej uloženej povinnosti. Návrh žalobkyne na zriadenie zabezpečovacieho
nariadenia je teda nielen nedôvodným, v rozpore s dobrými mravmi, ale i šikanóznym. Súd rozhodujúci
o nariadení neodkladného opatrenia pri posudzovaní potreby bezodkladne upraviť pomery posudzuje aj
možný zneužívajúci či šikanózny charakter návrhu na jeho nariadenie. Žalobkyňa navrhovala nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená, resp. úplne znemožnená a
to s poukazom na skutočnosti, bližšie špecifikované v návrhu – teda na čestné vyhlásenie žalobkyne
z 25.9.2024, z ktorého vyplýva, že: „ .. od našich spoločných známych, ktorých sme mali počas nášho
12 ročného manželstva s I. B. B. dopočula, že môj bývalý manžel I. B. B. sa sťažoval na môj postup
po rozvode nášho manželstva v záležitosti BSM a nechal sa počuť, že aj keby sa mal dostať do basy,

tak mi žiadne peniaze nevyplatí. Nakoľko sa jedná o našich spoločných známych, z pochopiteľných
dôvodov, nemôžem prezradiť ich totožnosť, nakoľko som im to sľúbila, že si túto informáciu nechám
len pre seba. Táto informácia ma veľmi rozrušila.“ Podľa žalovaného žalobkyňa vo svojom čestnom
prehlásení zámerne vôbec neudáva (ani približne), kedy sa uvedené skutočnosti údajne mala dozvedieť.
Slovné spojenie „po rozvode nášho manželstva v záležitosti BSM“ obsahuje časové obdobie od rozvodu

manželstva od 24.1.2013 prakticky do podpisu uvedeného čestného vyhlásenia, teda časové obdobie
viac ako 10 rokov. Žalobkyňa zámerne neuviedla súdu kedy sa mala údajnú skutočnosť dozvedieť
a to práve s poukazom na preukázanie „nebezpečenstva bezprostrednej ujmy“. Bolo povinnosťou
prvoinštančného súdu, napriek prevahe záujmu na rýchlosti rozhodnutia pred požiadavkou úplnosti
skutkových zistení zisťovať, či hrozí nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy, najmä v prípade, ak žalovaný

od právoplatnosti rozsudku OS Trenčín 13C/125/2013-543 z 21.8.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť
12.4.2024 a vykonateľnosť 13.12.2024, so svojim majetkom nijak nedisponoval. Prvoinštančný súd mal
pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia tiež skúmať vyhlásenia o tom, že údajne žalovaný nemá
žiaden iný príjem okrem starobného dôchodku a nemá iný majetok ako nehnuteľností evidované na LV
č. XXXX pre k.ú. K.. Uvedené skutočnosti sa vcelku nezakladajú na pravde a súd ich nekriticky prevzal

napriek tomu, že i z odôvodnenia rozsudku OS Trenčín 13C/125/2013-543 z 21.8.2023 jednoznačne
možno ustáliť, že žalovaný mal minimálne ku dňu vydaniu rozsudku aj iný majetok, peniaze na účtoch v
L., v M., pozemky LV č. XXXX k.ú. H. A.. Dlh vo výške 93.107,70 eur žalovaného voči žalobkyni podľa
rozsudku OS Trenčín 13C/125/2013-543 z 21.8.2023 žalobkyni uhradil dňa 11.12.2024, v troch platbáchz 10.12.2024 teda v súdom určenej lehote, pričom bez vedomosti o vydanom neodkladnom opatrení dňa
27.11.2024 žalobkyni zaslal písomnú žiadosť datovanú 26.11.2024, v ktorej žalobkyni navrhoval spôsob
plnenia dlhu, ktorý táto písomne listom z 6.12.2024 odmietla a uviedla, že trvá na platení peniazmi,

pričom uviedla platobné údaje. Žalobca sa nesťažoval na postup žalobkyne po rozvode ich manželstva
v záležitosti BSM a nepovedal, že aj keby sa mal dostať do basy, tak jej žiadne peniaze nevyplatí, toto
tvrdenie je lživé a nepravdivé. Jediných spoločných známych, ktorých od právoplatnosti OS Trenčín
13C/125/2013-543 z 21.8.2023 stretol, sú manželia A. G. a B. G., s ktorými sa však vôbec o uvedenej
záležitosti nerozprával. Neexistujú teda žiadni spoloční známi, ktorí by mohli tvrdenia žalobkyne potvrdiť,

nakoľko žiadne iné, obom účastníkom konania známe osoby, počas roka 2024 nestretol. Žiadna
žalobkyňou uvedená skutočnosť – jej čestné vyhlásenie, nie je a nemohlo byť dostačujúcim dôvodom,
ktorým by mala byť preukázaná dôvodnosť jej obavy o prípadnú budúcu exekúciu. Bez ohľadu na tieto
skutočnosti žalobkyňa ničím neosvedčila (a už vôbec nepreukázala), že žalovaný či už v minulosti
nakladal alebo v súčasnosti nakladá so svojím majetkom alebo uskutočňuje také úkony, ktorými by
sa snažil zbaviť svojho majetku a tým ukrátiť veriteľa. Ak by aj boli dané dôvody na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia (čo v danom prípade nie sú), zabezpečovacie opatrenie musí byť vydané
v súlade s princípom primeranosti, a to z dôvodu, že ním dochádza k obmedzeniu práva garantovaného
čl. 20 Ústavy SR a to vlastníckeho práva. Inak povedané, zásah nemôže vykazovať väčší rozsah ako
je nevyhnutné na dosiahnutie požadovaného účelu; z hľadiska rozsahu zabezpečenia nemôže vzniknúť
zjavný nepomer. Žalovaný má za to, že bez osvedčenia základných zákonných predpokladov pre

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemôže byť nariadené zabezpečovacie opatrenie, nakoľko ide
o nezákonné opatrenie, ktoré je nepochybne v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a ktoré neprimeraným
spôsobom zasahuje do práv žalovaného vlastniť majetok a nakladať s ním. Potreba dočasnej úpravy
pomerov medzi účastníkmi konania (tak, ako na ňu poukazuje súd prvej inštancie) je kumulatívnou
požiadavkou na realizáciu zabezpečovacieho opatrenia. Potrebu dočasnej úpravy nemožno odôvodniť

len zo žalobkyňou tvrdených skutočností, ktoré však nie sú objektívne pravdivé. Súd prvej inštancie
však nariadil zabezpečovacie opatrenie vychádzajúc len z tvrdení žalobkyne, ktoré vo svetle vyššie
uvedených skutkových okolností nemôžu obstáť. Z vyššie uvedeného je dostatočne zrejmé, že
žalobkyňa neosvedčila splnenie základných zákonných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia a napadnuté uznesenie je nezákonné, nakoľko nedôvodne zasahuje do vlastníckeho práva

žalovaného. Okrem zásahu do vlastníckeho práva žalovaného došlo nariadením zabezpečovacieho
opatreniaajkzásahudodobrejpovestižalovaného,nakoľkozápiszáložnéhoprávananehnuteľnostiach
vo vlastníctve žalovaného vzbudzuje dojem, že žalovaný si riadne neplní svoje povinnosti voči jeho
veriteľom, čo rozhodne nie je pravdou. Žalovaný má za to, uznesenie je v celom rozsahu nesprávne a s
prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti zjavne arbitrárne. Podľa právneho záveru Ústavného súdu

SR sp. zn. I.ÚS 243/07, publikovaného v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR, v prípade,
keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami, alebo z nich v žiadnej
možnej interpretácii súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba také rozhodnutie považovať za v rozpore
s čl.46 ods.1 Ústavy SR a čl.6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Napadnuté
uznesenie spĺňa všetky znaky arbitrárneho rozhodnutia, nakoľko je v rozpore s judikatúrou všeobecných

súdov i Ústavného súdu SR, ak okresný súd vydal rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia
aj keď pre vydanie takéhoto rozhodnutia neboli splnené procesnoprávne ani hmotnoprávne podmienky.
Zároveň žalovaný opätovne poukazuje na ust. § 3 ods. 1 O.z., v zmysle ktorého platí: „výkon práv
a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do
práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.“ S poukazom na všetky

skutočnosti a okolnosti predmetného prípadu má žalovaný za to, že konanie žalobkyne a výkon jeho práv
je v rozpore s dobrými mravmi a ako taký by teda nemal požívať ochranu. K rozhodnutiu prvostupňového
súdu o náhrade trov konania uviedol, že ho považuje s prihliadnutím na všetky skutkové okolnosti
veci za nesprávne a má zato, že v tomto odvolaní preukázal dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré
odôvodňujú,abysúdžalobkyninároknanáhradutrovkonanianepriznal.Považujezanespravodlivé,aby

platil trovy konania o vydaní zabezpečovacieho opatrenia, ktoré bolo vcelku nedôvodné, svojim konaním
nedal žalobkyni žiaden dôvod k tomu, aby mala dôvod k podaniu návrhu na vydanie zabezpečovacieho
opatrenia a tiež neuskutočnil, nevykonal žiaden exekúciu znemožňujúci alebo ukracujúci úkon a tento
ani nemal v úmysle. Správanie žalobkyne považuje za šikanózne. Pokiaľ mu súd určil 8 mesačnú
lehotu na platenie dlžnej sumy, tak bolo jeho právom uhradiť svoj dlh kedykoľvek počas uvedenej

lehoty. Poukazuje i na Nález ÚS SR sp.zn. II. ÚS 202/2018-40 v konaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, resp. zabezpečovacieho opatrenia, v ktorom strana konania, proti ktorej návrh
smeruje, nemá možnosť zaujať stanovisko k návrhu pred rozhodnutím prvostupňového súdu, taký
postup odvolacieho súdu, ktorým sa tento odmietne zaoberať odvolacou argumentáciou dotknutej stranykonania a ňou predloženými listinnými dôkazmi s poukazom na to, že pre zabezpečovacie opatrenie
je rozhodujúci stav v čase vydania prvostupňového uznesenia, treba považovať za popretie podstaty
a zmyslu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ako sa uvádza v náleze Ústavného súdu SR sp. zn.
PL. ÚS 10/04 zo dňa 6.2.2008: „Ústavný súd SR sa hlási k modernej európskej konštitucionalistike,
ku ktorej patrí ochrana legitímneho očakávania. Už z pomenovania legitímne očakávanie vyplýva, že
účelom tohto princípu je ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich
právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali. Legitímne očakávanie je užšou

kategóriou ako právna istota. Štát, aj keď nekoná retroaktívne alebo nezasiahne do nadobudnutých
práv, môže vertikálnym mocenským zásahom, napríklad náhlou zmenou pravidiel, na ktoré sa súkromné
osoby spoliehali a ktoré spravidla súvisia s ľudským právom, porušiť legitímne očakávanie ako princíp
právneho štátu. Ide o jeden z množstva konkrétnych výrazov princípu materiálneho právneho štátu, v
ktorom všetci nositelia verejnej moci vrátane parlamentu sú podriadení ústave a jej princípom. Ťažiskom
ústavného systému je jednotlivec a jeho sloboda, do ktorej nemožno arbitrárne zasahovať. Zákonodarca

nevykonáva voči občanom neobmedzenú moc a občan nie je len pasívnym adresátom vrchnostenských
predpisov.
Žalovaný predložil tri potvrdenia o platbe, List žalobkyne zo 6.12.2024, Návrh žalovaného žalobkyni z
26.11.2024, Potvrdenie o podaní zásielky Listu žalovaného z 27.11.2024, Vyhlásenie manželov A. G.
a B. G., Vyhlásenie žalovaného.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného vyjadrila tak, že navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť a priznať
jejnáhradutrovodvolaciehokonaniavovýške100%.Uviedla,žežalovanýneuvádzavosvojomodvolaní
žiadnu takú právne relevantnú námietku, ktorá by mohla spochybniť vecnú správnosť napadnutého
uznesenia, alebo odôvodniť iné rozhodnutie vo veci samej. Všetky žalovaným uvedené námietky súd

prvej inštancie v napadnutom uznesení riadne vyargumentoval a skutočnosť, že žalovaný sa s touto
argumentáciou nestotožňuje, ešte neznamená, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne.
Jednoznačným faktom v danom prípade bolo to, že žalobkyňa mala voči žalovanému právoplatne
judikovanú pohľadávku v značnej výške 93.107,70 eur. Rovnako je faktom, že žalovanému bola súdom
poskytnutá relatívne dlhá doba 8 mesiacov na splatenie tejto pohľadávky. Ako správne uvádza aj

žalovaný v podanom odvolaní, bolo na jeho rozhodnutí, kedy sa v rámci tejto lehoty rozhodne túto
značnú pohľadávku splatiť. Na druhej strane jeho konanie, resp. nekonanie počas tejto (paričnej) lehoty
nepochybne má vplyv na vznik a trvanie obavy žalobkyne, že žalovaný túto svoju povinnosť dobrovoľne
nesplní. Už v odvolacom konaní sa žalovaný vyjadroval na adresu požiadaviek žalobkyne, že sú
„nezmyselné, nepodložené a nemorálne” (viď bod 4 rozsudku Krajského súdu v Trenčíne). Po potvrdení

rozsudkuOkresnéhosúduTrenčínč.k.13C/125/2013-543z21.8.2023rozsudkomKrajskéhovTrenčíne
č. k. 27Co/96/2023-617 zo dňa 28.2.2024, žalovaný žiadnym spôsobom neprejavil snahu o úhradu
pohľadávky ani nenavrhol spôsobom jej úhrady. Táto nečinnosť žalovaného v žalobkyni len zvyšovala
obavu a to aj vzhľadom na to, ako riešil vyporiadanie majetku so svojom prvou manželkou. Pravdou je aj
to, že žalobkyňa bola trpezlivá a čakala, že žalovaný začne situáciu počas plynutia paričnej doby riešiť a

bude vo veci komunikovať. Uvedené sa však nestalo. Okrem toho nie je pravdivé tvrdenie žalovaného,
že žalobkyňa vedela o tom, že žalovaný má dostatok majetku na úhradu pohľadávky. Práve naopak,
jediným majetkom žalovaného, o ktorom žalobkyňa vedela, boli nehnuteľnosti. Koniec koncov svoju
majetnosť žalovaný nižšie uvedeným listom sám poprel. Na základe náhodného stretnutia spoločných
známych (a neboli to manželia G., ktorých čestné prehlásenie žalovaný účelovo predložil) žalobkyňa

nadobudla dojem, že žalovaný bude s úhradou pohľadávky špekulovať takým spôsobom, aby ju zaplatiť
nemusel. Tento pocit žalobkyne len narastal s tým, ako sa blížila doba splatnosti pohľadávky a s tým, ako
žalovaný jej úhradu vôbec neriešil. Žalobkyňa čakala až do poslednej pre ňu únosnej miery na nejaký
návrh riešenia žalovaného, avšak keďže sa žalovaný neozval s úhradou dlhu ani za 5 mesiacov od
právoplatnosti jej pohľadávky, nadobudla žalobkyňa presvedčenie, že žalovaný s jej úhradou špekuluje

a že situáciu musí riešiť sama cestou zabezpečovacieho opatrenia. Jej podozrenie a presvedčenie sa
nakoniec ukázali ako správne, keďže namiesto úhrady pohľadávky jej žalovaný dňa 5.12.2024 doručil
list z 26.11.2024, v ktorom ju informuje, že suma pohľadávky je natoľko vysoká, že sa mu nepodarí
splatiť ju naraz. Úver z banky totiž už nedostane vzhľadom na svoj vek a v jeho okolí nemá nikoho,
kto by mu takú vysokú sumu požičal. Týmto listom tak žalovaný jednoznačne potvrdil obavy žalobkyne

o riadne splatenie danej pohľadávky. Pritom žalovaný mal od právoplatnosti rozsudku dňa 12.4.2024,
ktorý mu uložil splatiť pohľadávku, minimálne 5 mesiacov, počas ktorých mohol situáciu riešiť a nie si ju
nechávať na poslednú chvíľu. Žalovaný však do tej doby neurobil nič, čím by dal najavo, že pohľadávku
chce uhradiť, napr. v pravidelných splátkach. Pritom žalovaný mohol poslať 5 alebo 10 tisíc eur každýmesiac, čím by jednoznačne dal najavo svoju vôľu pohľadávku dobrovoľne uhradiť a čím by súčasne
znížil obavu žalobkyne z neúhrady pohľadávky. Žalovaný však neurobil nič. Namiesto úhrady však
žalovaný 9 dní pred vypršaním lehoty na plnenie doručil zvláštny list, ktorým navrhol isté riešenie plnenia

rozsudku. Riešenie úhrady pohľadávky, ktoré žalovaný v tomto liste ponúkol, však nedôveru žalobkyne
len umocnilo. Namiesto riadnej úhrady pohľadávky jej žalovaný navrhol akýsi bartrový obchod, ktorým
asi mala vymeniť časť svojej pohľadávku za zlato. Toto zlato jej malo byť odovzdané za zvláštnych
okolností cudzím človekom, pritom samotný žalovaný by sa tohto odovzdávania ani nezúčastnil a poslal
by nejakého zástupcu. Zvyšok pohľadávky, zrejme asi po prevážení zlata, žalovaný navrhol uhradiť v

neurčitej lehote roku 2025 podľa toho, kedy jemu jeho dlžník uhradí nájomné. Je zrejmé, že už takéto
jednanie žalovaného v žalobkyni spôsobilo značnú dávku nervozity a len potvrdilo jej presvedčenie,
že žalovaný bude s úhradou pohľadávky špekulovať do poslednej chvíle. Je predsa absurdné, aby
žalovaný plnil svoju pohľadávku podľa rozsudku na zaplatenie sumu 93.107,70 EUR cestou nejakých
zlatých mincí a budúcej pohľadávky z nájomného za rok 2025. Žalobkyňa následným svojím listom
navrhované praktiky žalovaného odmietla a trvala na úhrade dlhu v zmysle rozsudku riadne a včas v

eurách.Týmtosamýmsajednoznačnepotvrdilaopodstatnenosťsúdomnariadenéhozabezpečovacieho
opatrenia, pretože nebyť jeho nariadenie, tak žalobkyňa nemá žiadnu garanciu, že sa jej podarí vymôcť
pohľadávku, ktorá podľa písomného potvrdenia žalovaného je natoľko vysoká, že sa mu nepodarí splatiť
ju naraz. Uver z banky totiž už nedostane vzhľadom na svoj vek a v jeho okolí nemá nikoho, kto by
mu takú vysokú sumu požičal. V prípade, že by žalovaný previedol nehnuteľnosti na tretiu osobu,

neostalo by žalovanému nič hodnotné, z čoho by mohol jej pohľadávku uhradiť. Existencia zlatých
mincí nebola nikdy predtým žalovaným tvrdená a ani preukázaná. Okresný súd tak v napadnutom
uznesení zohľadnil všetky podstatné skutočnosti a tieto riadne zhodnotil v zmysle vyváženia rizík pre
jednotlivé strany sporu. Z tohto pohľadu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia formou zriadenia
záložného práva na nehnuteľnostiach žiadnym spôsobom neobmedzilo žalovaného a žalobkyni zase

dalo dostatočnú istotu, že jej judikovaná pohľadávka v značnej výške bude v prípade dobrovoľného
nesplnenia žalovaným dostatočne zabezpečená majetkom žalovaného. Pritom zo správania samotného
žalovaného nič nenasvedčovalo tomu, že tento mieni svoj záväzok splniť, práve naopak, opakovane
sa sťažoval na jeho výšku presahujúcu jeho možnosti, na jeho nemorálnosť a nedôvodnosť a neurobil
ani náznakom nič preto, aby tento svoj záväzok znížil aspoň čiastočne, ale do poslednej možnej chvíle

ho nechal v pôvodnej výške. Za daných okolností súd prvej inštancie správne posúdil, že je tu daná
obava z riadneho neplnenia už právoplatnej judikovanej pohľadávky v značnej výške a je preto na mieste
zabezpečiťtútocestouzabezpečovaciehoopatrenia.Vneposlednomradežalovanývpodanomodvolaní
ani netvrdí, že žalobkyňu kontaktoval za účelom splnenia jeho dlhu skôr, ako 9 dní pred uplynutím
lehoty na plnenie a to ešte takým spôsobom, že neponúkal úhradu dlhu, ale akýsi výmenný obchod,

čo pre žalobkyňu bolo úplne neprijateľné. Žalobkyňa žiada, aby odvolací súd na nedôvodné námietky
žalovaného uvedené v jeho odvolaní neprihliadol a aby rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne a zákonné potvrdil. Na druhej strane žalobkyňa nerozumie tomu, prečo žalovaný po splnení
dlhu nedal namiesto odvolania voči zabezpečovaciemu opatreniu, návrh na jeho zrušenie podľa 334
CSP v spojení s 344 CSP.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/
CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a

že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/ a h/ CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP),
s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nie je vecne správne a keďže nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie, je potrebné ho zmeniť.

5. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu,
odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty strán predostreté v odvolacom konaní, bolo
posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci

žalobkyňou navrhované zabezpečovacie opatrenie.

6. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú
podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná.Nesprávne právne posúdenie veci, ktoré je dôvodom odvolania, môže spočívať v tom, že súd vec
posúdil podľa nesprávneho právneho predpisu alebo, že správne použitý právny predpis nesprávne
vyložil, prípadne ho na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval. Súd prvej inštancie podľa obsahu

napadnutého uznesenia dospel k záveru, že predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia
splnené boli, s čím sa však odvolací súd nestotožňuje.

7. Podľa § 343 ods. 1 až 3 CSP: (1) Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky

veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (2) Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. (3) Výkon záložného
práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.
Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené

podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

8. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného

práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť
neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred
začatím konania (§ 344 v spojení s § 337 CSP), v priebehu konania, ako aj po jeho skončení
(§ 344 v spojení s § 338 CSP). Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ

postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie
judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho
záložného práva. (Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M.
a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1155 s.).
Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiťˇ len na zabezpečenie penˇažnej pohlˇadávky. Existencia

penˇažnej pohlˇadávky môže vzniknútˇ na základe rôznych právnych titulov. Z formulácie predmetnej
podmienky možno tiež a contrario vyvoditˇ, že zabezpečovacie opatrenie nemožno nariaditˇ za účelom
zabezpečenia nepenˇažného nároku. Zabezpečovacie opatrenie tiež nebude prichádzať do úvahy
v prípadoch, kde predmetom konania bude napríklad určenie vlastníckeho práva, prípadne iný určovací
nárok a pod. (Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol.

Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1157 s.).
Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh veriteľa záložné právo na veciach, právach alebo
na iných majetkových hodnotách dlžníka za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je
obava, že exekúcia bude ohrozená. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže

nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Súd je viazaný
návrhom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, t. j. musí dbať na to, aby zriadil záložné právo
k takému predmetu a v takom rozsahu, ako to navrhne navrhovateľ.
Zo zákonnej formulácie zabezpečovacieho opatrenia možno vyvodiť tieto jeho základné predpoklady:
a/ možno ho zriadiť len na návrh, b/ musí byť prítomný spôsobilý predmet záložného práva, ktorým

môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty dlžníka, c/ zriadenie záložného práva prostredníctvom
zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať konkrétnu peňažnú pohľadávku, d/ existencia obavy
z budúceho zmarenia exekúcie.
Súd nevykonáva dokazovanie ako také, ale len osvedčuje, či sú splnené podmienky na zriadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je tak

potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti
potrebnéprezáveropravdepodobnostinároku,ktorémusamáposkytnúťjehoprostredníctvomochrana,
aleiosvedčenie,žejedanáobava,žeexekúciabudeohrozená.Osvedčenierozhodujúcichskutočnostív
žiadnomprípadeniejemožnéstotožniťsdokazovaním.Ten,vprospechktoréhobolosudcovskézáložné
právo zriadené sa nariadením zabezpečovacieho opatrenia stáva záložným veriteľom. Záložné právo

sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení, avšak pre jeho vznik je potrebný zápis
do príslušného registra. Samotný výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.9. Z obsahu spisu vyplýva, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v predmetnej veci bol
podaný po skončení konania vo veci samej o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Žalobkyňa návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného

súdu Trenčín č. k. 13C/125/2013-543 z 21.8.2023, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 27Co/96/2023-617 z 28.2.2024, právoplatným dňa 12.4.2024 a vykonateľným dňa 13.12.2024,
bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom vyporiadania BSM sumu 93.107,70 eur v
lehote 8 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. Napriek tomu, že lehota uplynie až za 2 mesiace
(od podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia - pozn. súdu), žalovaný žalobkyňu

žiadnym spôsobom nekontaktoval, nežiadal od nej číslo účtu, ani neuviedol svoju predstavu o spôsobe
vyplatenia a žalobkyňa sa dozvedela od spoločných známych, že žalovaný im prezentuje, že žalobkyňu
vyplácať nemieni, preto má žalobkyňa obavu, že žalovaný ju nevyplatí a svojho majetku sa zbaví, čím by
ohrozil výkon rozhodnutia súdu, lebo jeho jediným príjmom je starobný dôchodok a jediným majetkom
porovnateľnej hodnoty sú predmetné nehnuteľnosti.

10. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia majúc
za to, že žalobkyňa právoplatným rozsudkom osvedčila, že je veriteľom peňažnej pohľadávky proti
žalovanému v sume 93.107,70 eur titulom vyporiadania ich BSM a zároveň opísaním jej obavy súdu
osvedčila, že exekúcia bude ohrozená vzhľadom na blížiacu sa vykonateľnosť právoplatného rozsudku,
nedostatok iného majetku väčšej hodnoty, jediný príjem žalovaného zo starobného dôchodku, ktorý

nebude postačovať na úhradu tejto pohľadávky a že je možné, že predmetné nehnuteľnosti žalovaný
scudzí alebo zaťaží. Prvoinštančný súd konštatoval, že žalobkyňa predložila súdu iba jej čestné
prehlásenie o ňou tvrdených skutočnostiach o zámere žalovaného nezaplatiť jej žiadne peniaze, ktoré
nemá povahu čestného prehlásenia tretej osoby, ale pre súd prvej inštancie bolo pochopiteľné, že
žalobkyňa nepredložila súdu žiadne písomné vyjadrenie alebo čestné prehlásenie ani jedného zo

spoločných známych, čo súd akceptoval, nie však z dôvodu, že žalobkyňa im sľúbila neprezradiť ich
totožnosť, ale z dôvodu, ktorý žalobkyňa súdu ani neuviedla, ale možno ho predpokladať vzhľadom na
okolnosti, ktorým je snaha o úplnú elimináciu rizika včasného zistenia žalovaným o zámere žalobkyne
podať návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na súd, keďže ide o ich spoločných známych,
ktorí by mohli tento zámer oznámiť žalovanému, čím by mohla byť ohrozená nielen samotná exekúcia,

ale aj poskytnutie ochrany žalobkyne nariadením zabezpečovacieho opatrenia.

11. Žalovaný v odvolaní namietal záver súdu prvej inštancie o osvedčení obavy, že exekúcia bude
ohrozená tvrdeniami žalobkyne, ktoré sú nepreukázané, účelovo zavádzajúce a nepravdivé. Žalobkyňa
obavu, že žalovaný sa zbaví majetku odôvodnila tým, že od spoločných známych sa dopočula, že

žalovaný ju nemieni vyplatiť. Na osvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie žalobkyňa predložila len svoje
vlastné čestné prehlásenie o tom, že od spoločných známych sa dozvedela, že žalovaný sa sťažoval na
jej postup po rozvode manželstva ohľadne BSM a nechal sa počuť, že aj keby sa mal dostať do basy,
tak jej žiadne peniaze nevyplatí. Podľa žalovaného čestné prehlásenie žalobkyne nie je dostačujúce
na preukázanie jej obavy z ohrozenia exekúcie, tvrdenie žalobkyne v ňom je lživé a nepravdivé, nikdy

sa nesťažoval na postup žalobkyne a nepovedal, že peniaze jej nevyplatí. Neexistujú žiadni spoloční
známi, ktorí by uvedené mohli potvrdiť, jediní spoloční známi, s ktorými sa stretol, sú manželia B. a A. G.,
ale ani im neuviedol, že dlh nezaplatí, o čom žalovaný predložil vlastné čestné vyhlásenie z 3.12.2024
a čestné vyhlásenie manželov G. z 29.11.2024, v ktorom potvrdili, že ani s jedným z partnerov o ich
súdnom spore nehovorili.

Odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, je názoru, že čestné prehlásenie žalobkyne, že od
spoločných známych sa dozvedela, že žalovaný sa sťažoval na jej postup po rozvode manželstva
ohľadne BSM a nechal sa počuť, že aj keby sa mal dostať do basy, tak jej žiadne peniaze nevyplatí,
neosvedčuje obavu, že exekúcia bude ohrozená. V čestnom prehlásení žalobkyňa len sama potvrdzuje
svoje vlastné skutkové tvrdenia uvedené v jej návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,

o ňou tvrdených skutočnostiach. Navyše, z čestného prehlásenia žalobkyne nie sú zrejmé ani základné
informácieotom,kto,kedyakdemaltotožalobkynipovedať,najmäkeďodrozvodumanželstvauplynulo
viac ako desať rokov. Tvrdenia žalobkyne v ňom sú veľmi všeobecné, čestné prehlásenie neobsahuje
informácie, ktoré je možné v prípade potreby overiť alebo preskúmať. Zároveň z neho nevyplýva
pre danú vec podstatná skutočnosť a to, že by žalovaný mienil nakladať s nehnuteľnosťami. Podľa

odvolacieho súdu tvrdenia žalobkyne uvedené v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
v spojení s jej čestným prehlásením nie sú spôsobilé osvedčiť obavu zo zmarenia uspokojenia
pohľadávky v rámci exekúcie.12. Odvolateľ tiež vytýkal súdu prvej inštancie, že nekriticky prevzal tvrdenia žalobkyne o tom, že
žalovaný nemá iný majetok okrem starobného dôchodku a to napriek tomu, že z rozsudku Okresného
súdu Trenčín č. k. 13C/125/2013-543 z 21.8.2023 jednoznačne možno ustáliť, že žalovaný mal

minimálne ku dňu jeho vydania aj iný majetok a to peniaze na účtoch v L. a M. a pozemky na LV č.
XXXX v k.ú. H. A.. Uvedenej námietke žalovaného bolo potrebné tiež prisvedčiť, lebo zo žalobkyňou
predloženého exekučného titulu vyplýva, že pozemky na LV č. XXXX v k.ú. H. A. ako aj zostatky na
bežnomúčte,podnikateľskomúčteatermínovanomvkladesaprikazujúdovlastníctvažalovaného,ktorú
skutočnosť súd prvej inštancie nevzal do úvahy a vychádzal len z tvrdení žalobkyne o nedostatku iného

majetku žalovaného.

13. Žalovaný ďalej namietal, že v čase podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia mu
neuplynula lehota na plnenie určená súdom a preto bolo jeho právom uhradiť dlh kedykoľvek počas
uvedenej lehoty.
Podľa § 232 CSP vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá

spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.
Túto vlastnosť (vykonateľnosť) súdne rozhodnutie nadobúda momentom uplynutia paričnej lehoty, teda
lehoty na dobrovoľné plnenie (v tomto prípade 8 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku).
Až vykonateľný rozsudok sa stáva exekučným titulom, na základe ktorého môže exekútor realizovať
nútený výkon práva.

Žalobkyňa svoju obavu odôvodňovala tým, že napriek tomu, že lehota na plnenie uplynie žalovanému
až za dva mesiace, žalovaný ju nekontaktoval kvôli zaplateniu pohľadávky, nežiadal od nej číslo účtu
a neoznámil spôsob jej vyplatenia.
Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 13C/125/2013-543
z 21.8.2023, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 27Co/96/2023-617 z 28.2.2024,

nadobudol právoplatnosť dňa 12.4.2024 a vykonateľnosť dňa 13.12.2024. Žalobkyňa podala návrh
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dňa 27.9.2024, teda pred uplynutím lehoty na plnenie
určenej žalovanému súdnym rozhodnutím. Z uvedeného vyplýva, že v čase podania návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nebol exekučný titul vykonateľný. Pokiaľ súd určil žalovanému
na plnenie lehotu osem mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, bolo jeho právom uhradiť svoj dlh

kedykoľvek počas uvedenej doby a nekontaktovanie žalobkyne počas jej plynutia nemožno považovať
za ohrozovanie exekúcie. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že žalovaný pred jej uplynutím dňa
11.12.2024 uhradil žalobkyni dlžnú sumu.

14. Odvolací súd uzatvára, že nekontaktovanie žalobkyne žalovaným počas plynutia lehoty na

plnenie určenej súdnym rozhodnutím, výška pohľadávky a poberanie starobného dôchodku nemožno
automaticky považovať bez ďalšieho za konanie, ktoré vzbudzuje objektívnu obavu z možného
zmarenia budúcej exekúcie v súvislosti s pohľadávkou žalobkyne, resp. obavu, že žalovaný chce
predmetné nehnuteľnosti previesť na iné osoby. Ani samotná existencia pohľadávky žalobkyne už
priznaná súdom ešte nie ej dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobkyňa podľa

posúdenia odvolacieho súdu neuviedla a neosvedčila žiadne skutočnosti objektívne odôvodňujúce
obavu, že by prípadná exekúcia mohla byť zmarená a jej subjektívne tvrdenie, že žalovaný by sa
mohol zbaviť majetku, nie je osvedčené faktami a zostáva len v rovine vyslovenej hypotézy. Samotné
ničím nepodložené tvrdenie žalobkyne o ohrození výkonu exekúcie na vymoženie jej pohľadávky nebolo
dostatočným osvedčením existencie eventuálnej ujmy jej hroziacej s tým, že samotný dlh nemôže byť

bez ďalšieho dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Odvolací súd má za to, že v danej
veci žalobkyňa neosvedčila splnenie jednej zo základných podmienok na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, a to obavu z budúceho zmarenia exekúcie.

15. V zmysle § 329 ods. 2 v spojení s § 344 CSP pre zabezpečovacie opatrenie je rozhodujúci stav

v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Odvolací súd nemohol prihliadnuť na skutočnosti vyplývajúce z dôkazu predloženého žalovaným
v odvolacom konaní a to návrhu žalovaného na plnenie rozsudku z 26.11.2024 zaslaného žalobkyni dňa
27.11.2024,naktorýpoukazovalaajžalobkyňavovyjadreníkodvolaniu,atozdôvodu,žepripreskúmaní
vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, t. j.
dňa 25.10.2024 a vylúčené je to, aby svoje rozhodnutie založil na tvrdeniach a skutočnostiach, ktoré
nastali až po vydaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, preto na tieto skutočnosti odvolací
súd neprihliadal.16. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa §
388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Vzhľadom na

dôvody, ktoré viedli k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd sa ďalšími
námietkami uvedenými žalovaným a aj žalobkyňou v odvolacom konaní nezaoberal, keďže neboli
spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie odvolacieho súdu.

17. Podľa§396ods.1a2CSP:(1)Ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvejinštanciesapoužijú

aj na odvolacie konanie. (2) Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
Zdôvoduzmenyrozhodnutiasúduprvejinštanciestíhalaodvolacísúdpodľa§396ods.2CSPpovinnosť

rozhodnúť i o náhrade trov celého konania (prvoinštančného i odvolacieho konania), odvolací súd podľa
pomeru úspechu rozhodol tak, že žalovaný (ktorý bol v spore plne úspešný) má proti žalobkyni (v
spore plne neúspešnej) nárok na náhradu trov konania (prvostupňového i odvolacieho konania) v plnom
rozsahu. Odvolací súd nevidel (ani strany netvrdili) žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by
odôvodňovali výnimočné nepriznanie náhrady trov konania (§ 257 CSP).

18. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Súd poučuje strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.
(§ 160 ods. 2 CSP)

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci. (§ 432 ods.1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods.2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)