Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. apríl 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/68/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121246414
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Šiffalovič

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6121246414.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovič a členiek

senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej, v právnej veci žalobcu: PaRELI s.r.o., so
sídlom Vlárska 50/A, 831 01 Bratislava, IČO: 47 205 555, právne zast.: A.K.F. Legal, s.r.o., advokátska
kancelária, so sídlom Čulenova 5, 811 09 Bratislava, IČO: 47 236 400, proti žalovanému: Allianz -
Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Pribinova 19, 811 09 Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie
18.266,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k.
30Cb/50/2021-136 zo dňa 13.02.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/50/2021-136 zo dňa

13.02.2023 potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom prvým výrokom uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 18.266,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 18.266,- Eur od 10.06.2019 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s
uplatnenímpohľadávkyvovýške40,-Eur,atodotrochdníodprávoplatnostitohtorozsudku,spoukazom
na ust. § 788 ods. 1, § 797 ods. 1, 2, 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 365,

§ 369 ods. 2, § 369c ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“) v spojení s ust.
§ 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.. Druhým výrokom rozhodol, že žalobca má proti žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s poukazom na ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 zák.
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou zo dňa 16.02.2021 domáhal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 18.266,- Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým,

že žalobca mal vo vlastníctve motorové vozidlo značky Hyundai i30, bielej farby, evidenčné číslo BL
019TJ (ďalej aj „vozidlo“), ktoré bolo havarijne poistené poistnou zmluvou číslo 700771295 z 23.10.2018
u žalovaného (ďalej aj „poistná zmluva“). Dňa 09.03.2019 okolo 0:30 hod. začalo vozidlo zaparkované
na ul. A. Gwerkovej 12, Bratislava, horieť a požiarom bolo zničené. K požiaru boli privolaní hasiči
ako aj polícia. Udalosť bola predmetom trestného stíhania ORP-306/ST-B5-2019, ktoré je v súčasnosti
prerušené. Žalobca dňa 09.03.2019 nahlásil žalovanému škodovú udalosť na predmetnom vozidle.
Listomzodňa22.05.2019žalovanýneoprávneneodmietolžalobcoviztitulupoistnejzmluvyplniť,pričom

saodvolalnaVšeobecnépoistnépodmienkyprepoisteniemojeautoKASKOčlánokXIIbod4písmenoi/,
podľa ktorého sa poistenie nevzťahuje na škody na predmete poistenia alebo jeho časti požiarom alebo
výbuchom, pokiaľ sa preukáže neoprávnený zásah inej osoby („výluka“). Žalobca mal za to, že vzhľadom
na to, že nedošlo k preukázaniu neoprávneného zásahu inej osoby a vzhľadom na to, že výluka jeneplatná pre rozpor s dobrými mravmi a nepožíva právnu ochranu pre rozpor s poctivým obchodným
stykom,neplneniepoistnéhoplneniazostranyžalovanéhojeprotiprávneažalovanýsadostalspoistným
plnením do omeškania. Podľa žalobcu sa výluka neaplikuje a žalovaný odmieta plniť poistné plnenie

protiprávne, nakoľko nikdy nebolo preukázané, že k požiaru došlo neoprávneným zásahom inej osoby.
Mal za to, že povinnosť preukázať, že podmienky výluky sú dané, má žalovaný.

3. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Trval na tom, že jeho postup
pri likvidácii škodovej udalosti bol správny. Poukázal na uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného

zboru v Bratislave č.k. ČVS:ORP-306/ST-B5-2019 z 26.04.2019, z ktorého vyplýva, že je preukázané,
že ku škode došlo neoprávneným zásahom inej osoby a tým je naplnená výluka z poistnej zmluvy, v
zmysle ktorej sa poistenie nevzťahuje na škody na poistenej veci spôsobené požiarom alebo výbuchom,
pokiaľ sa preukáže neoprávnený zásah inej osoby (článok XII bod 4 písm. i/ Všeobecných poistných
podmienok).
Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadom neplatnosti uvedenej výluky žalovaný uviedol, že ide o

štandardný inštitút používaný pri predmetnom type poistenia, ktorý predstavuje negatívne vymedzenie
poistného krytia. Čo sa týka uplatnených nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške
40,- Eur a úrokov z omeškania, žalovaný mal za to, že v danom prípade nejde o záväzkový
vzťah medzi podnikateľmi, ktorý by sa týkal ich vzájomnej podnikateľskej činnosti a ktorý by sa tak
spravoval, resp. na ktorý by bolo možné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Podľa tvrdení

žalovaného v predmetnej právnej veci medzi žalobcom a žalovaným ide o občianskoprávny vzťah
založený existenciou poistnej zmluvy, pričom takýto vzťah sa riadi výlučne ustanoveniami Občianskeho
zákonníka.

4. Z vyjadrení strán počas súdneho sporu a predložených listinných dôkazov mal súd prvej inštancie
za nesporný vznik poistnej udalosti z 09.03.2019 v podobe vzniku škody na motorovom vozidle
značky Hyundai i30, bielej farby, evidenčné číslo BL 019TJ (vozidlo bolo požiarom zničené), ktoré
bolo vo vlastníctve žalobcu a ktoré bolo v čase jej vzniku havarijne poistené u žalovaného. Predmetná

poistná udalosť bola dňa 09.03.2019 riadne ohlásená žalovanému, ktorý ju zaregistroval pod číslom
1941016559. Sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že žalovaný v zmysle jeho vyjadrenia z
22.05.2019 plnenie z poistnej zmluvy odmietol dôvodiac, že vzhľadom na to, že zo správy o
výsledku šetrenia Policajného zboru bolo zistené v zmysle záverov vypracovaného odborného posudku
Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, že požiar bol

pravdepodobne zapríčinený úmyselným konaním neznámej osoby, ktorá predmetné vozidlo zapálila,
nevzniká poisťovateľovi (žalovanému) povinnosť plniť. Vzhľadom na to, že v danom prípade išlo o
totálnu škodu predmetného vozidla, žalobca si žalobou uplatňuje nárok na zaplatenie sumy, ktorá nebola
priznaná žalovaným v rámci poistného plnenia z poistnej udalosti, a to vo výške 18.266,- Eur, pričom
suma predstavuje obstarávaciu cenu poškodeného vozidla.

5. Medzi stranami bola sporná skutočnosť, či možno predmetnú poistnú udalosť subsumovať pod čl.
XII ods. 4 písm. i/ Všeobecných poistných podmienok, t.j. či v danom prípade ide o výluku z poistného
plnenia, v zmysle ktorej poistenie sa nevzťahuje na škody na poistenej veci spôsobenej požiarom
alebo výbuchom, pokiaľ sa preukáže neoprávnený zásah inej osoby; toto ustanovenie sa nevzťahuje

na poškodenie alebo zničenie poisteného vozidla, ktoré sa v čase takého požiaru alebo výbuchu
nachádzalo v dosahu jeho účinkov a neoprávnený zásah nebol proti nemu smerovaný. Medzi stranami
bola sporná aj skutočnosť, či zmluvné ustanovenie o takejto výluke z majetkového poistenia je alebo
nie je v priamom rozpore s podstatou majetkového poistenia, v rozpore s dobrými mravmi a poctivým
obchodným stykom. Vo vzťahu k uplatneným nákladom spojeným s uplatnením pohľadávky vo výške

40,- Eur a úrokom z omeškania bolo medzi stranami sporu sporné aj to, či v uvedenom prípade ide o
záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, ktorý sa má riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka alebo
ide o občianskoprávny vzťah založený existenciou poistnej zmluvy, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

6. Po dôkladnom zhodnotení skutkového stavu a vyhodnotení jednotlivých dôkazov má príslušný súd za
to, že v konaní nebolo preukázané, že škoda na motorovom vozidle bola spôsobená zásahom inej (tretej
osoby); súd sa teda otázkou neoprávneného zásahu ani nemohol zaoberať. S ohľadom na uvedené súdkonštatoval, že žalovaný v konaní nepreukázal, že šlo o poistnú udalosť, na ktorú sa vzťahuje výluka z
poistného plnenia podľa čl. XII ods. 4 písm. i/ všeobecných poistných podmienok.
V sporovom konaní platí pravidlo, že dôkazné bremeno týkajúce sa tvrdených skutočností leží na

tej sporovej strane, ktorá tieto skutočnosti tvrdí. V danom prípade bolo povinnosťou žalovaného
preukázať existenciu dôvodu, ktorý ho zbavuje povinnosti poskytnúť poistné plnenie, t.j. existenciu
výluky z poistného plnenia. Žalovaný však plnenie z poistnej zmluvy odmietol s odvolaním sa na
posudok Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, z ktorého
len veľmi nejednoznačne vyplynulo, že požiar bol pravdepodobne zapríčinený úmyselným konaním

neznámej osoby, ktorá predmetné vozidlo zapálila, a preto nevzniká poisťovateľovi (žalovanému)
povinnosť plniť. V tomto smere sa súd stotožnil s tvrdením žalobcu, že je neprípustné vykladať pojem
„preukázaný“ ako „pravdepodobný“. Pojem „preukázaný“ je potrebné vykladať ako niečo, čo je jasné,
dokázateľné, založené na pravde a nevzbudzujúce žiadne pochybnosti o opaku, avšak naproti tomu
pojem „pravdepodobný“ vyjadruje len akúsi predpokladanú skutočnosť, že niečo možno predpokladať,
ide o stav blízky pravde, o domnienku, ktorá predpokladá právnu skutočnosť, o ktorej však nie je isté,

či nastala - je nepotvrdená.
Nestačí, že žalovaný v konaní len tvrdí, ale je povinný predložiť aj dôkazy (uniesť dôkazné
bremeno), z ktorých možno dôvodne usúdiť, že požiar jednak vznikol zásahom inej osoby a že tento
zásah bol neoprávnený. Neobstojí preto ani konštatovanie žalovaného, že jeho postup pri likvidácii
škodovej udalosti bol správny odvolávajúc sa na uznesenie o prerušení trestného stíhania Okresného

riaditeľstvaPolicajnéhozboruvBratislaveč.k.ČVS:ORP-306/ST-B5-2019z26.04.2019,zktoréhopodľa
žalovaného vyplýva, že je preukázané, že ku škode došlo neoprávneným zásahom inej osoby a tým je
naplnená výluka z poistnej zmluvy. Súd poukázal na tú skutočnosť, že rozhodnutie v trestnom konaní je
len procesným rozhodnutím, nejde o meritórne rozhodnutie, z ktorého nie je možné vyvodiť záväznosť v
zmysle § 193 CSP. Trestné stíhanie bolo prerušené z dôvodu, že orgány činné v trestnom konaní nezistili

skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. Zároveň ani znalecký posudok
ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2019/3630 z 29.03.2019 vypracovaný v rámci trestného konania nepreukázal,
ako požiar vznikol a nepreukázal ani neoprávnený zásah inej osoby. Iná situácia by však nastala, ak by
sa trestné stíhanie viedlo proti určitej osobe, voči ktorej by bolo v trestnom konaní vydané odsudzujúce
rozhodnutie (rozsudok, prípadne trestný rozkaz). V takom prípade by sa na predmetnú poistnú udalosť

vzťahovala výluka z poistného plnenia podľa čl. XII ods. 4 písm. i/ Všeobecných poistných podmienok.

7. K námietke žalobcu, že zmluvné ustanovenie o výluke (čl. XII ods. 4 písm. i/ Všeobecných poistných
podmienok) z majetkového poistenia je v priamom rozpore s podstatou majetkového poistenia, v rozpore
s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom, súd uviedol, že v podnikateľskej sfére sa následky

nedostatočnej pozornosti pri vstupe do právnych vzťahov s inými právnymi subjektmi prejavia vo forme
znášania väčšieho podnikateľského rizika, preto považuje námietku žalobcu za zjavne nenáležitú.

8. S ohľadom na uvedené mal súd za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v otázke preukázania
existencie dôvodu, ktorý ho zbavuje povinnosti poskytnúť poistné plnenie žalobcovi, teda existencie

výluky z poistného plnenia, keďže žalovaný zostal predovšetkým len v rovine tvrdenia. Z tohto dôvodu
neboli naplnené predpoklady výluky z poistenia podľa čl. XII ods. 4 písm. i/ Všeobecných poistných
podmienok, pričom súd mal za preukázané, že základ nároku uplatneného žalobcom v žalobe je daný,
a preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 18.266,- Eur.

9. Vo vzťahu k uplatneným nákladom spojeným s uplatnením pohľadávky a úrokom z omeškania
súd dospel k záveru, že v danom prípade ide o záväzkový vzťah podliehajúci režimu Obchodného
zákonníka podľa jeho ustanovenia § 261 ods. 9. Obsah zmlúv o poistení sa nepochybne riadi
ustanoveniami Občianskeho zákonníka, avšak právne vzťahy vzniknuté na základe týchto zmlúv
podliehajú obchodnoprávnej úprave, nakoľko v danom prípade ide o právny vzťah medzi žalobcom,

poškodeným, ktorý je podnikateľom a ktorý využíval predmetné vozidlo na výkon podnikateľskej činnosti
a žalovaným, ktorý je taktiež podnikateľským subjektom. Vzhľadom na to, že poistná zmluva bola
uzavretá medzi dvomi podnikateľskými subjektmi v rámci ich podnikateľskej činnosti, je potrebné na
príslušenstvo pohľadávky aplikovať komplexnú úpravu úrokov z omeškania a ďalšieho príslušenstva
pohľadávky obsiahnutú v Obchodnom zákonníku.

V zmysle § 369 ods. 2 OBZ v spojení s § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. vznikol žalobcovi
nárok na úrok z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 9 % odo dňa nasledujúceho po 15. dni odo
dňa ukončenia šetrenia poistnej udalosti žalovaným. Žalovaný listom z 22.05.2019 oznámil, že ukončilšetrenie poistnej udalosti, do omeškania sa teda dostal 05.06.2019. Žalobca si však nárok na úrok z
omeškaniauplatnilažod10.06.2019,súdmupretopriznalúrokzomeškaniavzákonnejvýške9%ročne
zo sumy 18.266,- Eur od 10.06.2019 do zaplatenia. Súd zároveň žalobcovi priznal aj paušálnu náhradu

spojenú s uplatnením pohľadávky podľa ustanovenia § 369c ods. 1 OBZ v spojení s ustanovením § 2
nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. vo výške 40,- Eur.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262
ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

10. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktoré odôvodnil s
poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ a d/ CSP.
Žalovaný naďalej trval na tom, že pri likvidácií predmetnej škody postupoval správne, keď škodovú
udalosť likvidoval v zmysle článku XII. (Výluky z poistného plnenia) bod 4. písm. i/ Všeobecných
poistných podmienok. Žalovaný opätovne poukázal na potrebu zohľadňovania a akceptovania obsahu

uznesenia Policajného zboru Bratislava V, č.k. ČVS:ORP-306/ST-B5-2019, zo dňa 26.04.2019, ktorým
sa prerušilo trestné konanie vo veci prečinu poškodzovania cudzej veci - motorového vozidla Hyundai
i30, EČV: BL 019TJ, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči
určitej osobe.
Mal za to, že z uvedeného obsahu uznesenia jednoznačne vyplýva, že ku škode došlo neoprávneným

zásahom inej osoby a tým je naplnená výluka z poistnej zmluvy. Žalovaný sa nestotožnil so záverom
súdu, že procesné rozhodnutie v trestnom konaní nie je dostatočný dôkaz, ktorým žalovaný potvrdzuje
jeho tvrdenia, nakoľko z predloženého uznesenia je neoprávnené konanie cudzej osoby zrejmé. Zo
samotného uznesenia o prerušení trestného stíhania vyplýva, že nemožno viesť trestné konanie voči
konkrétnej osobe, nevyplýva z neho, že by sa skutok nestal, je v ňom uvedený odôvodnený záver, že

sa trestný čin stal, a to popísaným spôsobom neznámou osobou.

11.Naďalšiupodporusvojichtvrdenížalovanýpoukazovalnazisteniaobsiahnutévodbornomvposudku
Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej republiky zo dňa 29.03.2019, v ktorom
je konštatované, že „...na základe všetkých zistených skutočností z miesta udalosti zaisťovateľ príčin

vzniku požiaru konštatoval, že ku vzniku požiaru došlo pravdepodobne v dôsledku úmyselného konania
neznámej osoby, ktorá predmetné osobné motorové vozidlo zapálila.“
Z posudku vyplýva vysoká miera pravdepodobnosti k úmyselnému konaniu neznámej osoby.
Žalovaný zdôraznil, že pri polemike uplatnenia výluky v posudzovanom prípade, je podstatný
neoprávnený zásah inej osoby a nie konanie konkrétne určenej osoby s formou jej zavinenia.

Doplnil, že z listinných dôkazov v trestnom konaní nevyplýva žiadna iná príčina vzniku požiaru, preto
popierať preukázanie neopravného zásahu tretej osoby nie je dostatočne dôvodné.
K dôkazu predloženému v rámci trestného konania - Znalecký posudok ČES: PPZ-KEU-BA-
EXP-2019/3630 z 29.03.2019) žalovaný upresnil, že znalecký posudok bol vypracovaný za účelom
preskúmanie dvoch stôp z miesta činu, v závere znaleckého posudku sa zreteľne konštatuje, že k

dôvodom vzniku požiaru sa vyjadriť nemôže, keďže súčasťou znaleckého zistenia nebola obhliadka
miesta činu, bez ktorej nemôže otázku spôsobu vzniku a zavinenia zodpovedať. Obhliadku miesta činu
vykonal len Hasičský a záchranný útvar, z ktorého posudku vyplynuli závery o spôsobe vzniku požiaru
cudzím neoprávneným zásahom.
Žalovaný zastával názor, že z jeho strany boli listinnými dôkazmi preukázané jeho tvrdenia. Žalovaný

zdôvodňoval uplatnenie výluky z poistného plnenia predovšetkým s poukázaním na listinné dôkazy ako
Uznesenie Policajného zboru a Odborný posudok Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta
Slovenskej republiky. V zmysle tzv. presúvania dôkazného bremena sa podľa názoru žalovaného malo
dôkazné bremeno presunúť naspäť na stranu žalobcu, a to v zmysle rozdelenie bremena tvrdenia a
dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania.

12. Žalovaný ďalej zastával názor, že z hľadiska zachovania právnej istoty by civilný súd mal vyhodnotiť
tú istú vec skutkovo obdobne, ako po zhodnotení všetkých dôkazných prostriedkov učinil orgán
činný v trestnom konaní. Žalovaný vyslovil názor, že súd vyhovel žalobe bez toho, aby bol náležite
preukázaný právny základ nároku. Žalovaný mal za to, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie

nedáva dostatočné odpovede na všetky rozhodujúce právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom tohto sporu.
Poukázal na to, že podľa § 191 CSP súd síce postupuje pri hodnotení dôkazov podľa svojej úvahy, avšak
garantom kontroly spravodlivosti, je podrobné hodnotenie a logické zdôvodnenie dôkazov samostatne avo vzájomnej súvislosti. Podľa názoru žalovaného túto podmienku súd prvej inštancie v konaní nesplnil,
keďže rozhodol v rozpore s tým, k čomu dospeli orgány činné v trestnom konaní po zhodnotení všetkých
dôkazných prostriedkov.

Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava
I z 13.02.2023 č.k. 30Cb /50/2021-136 zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietne
a žalovanému prizná náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že považuje uvedené argumenty žalovaného

a dôvody údajnej nedostatočnosti (nezákonnosti) napadnutého rozhodnutia prezentované žalovaným
za účelové a právne irelevantné a plne sa stotožňuje so závermi aj jeho odôvodnením, považuje ho za
právne správne, zákonné a dostatočne odôvodnené.
V prvom rade žalobca poukázal na to, že žalovaný nesprávne interpretuje charakter, účel a obsah
uznesenia o prerušení trestného konania, ako aj jeho význam pre napadnuté rozhodnutie. Žalovaný
pritom celkom cielene opomína skutočný kontext, v ktorom súd v napadnutom rozhodnutí odôvodnil,

prečo uznesenie o prerušení trestného konania nie je dôkazom nedôvodnosti nároku žalobcu. S
poukazom na ust. § 193 CSP uviedol, že Okresný súd Bratislava I nie je viazaný uznesením o prerušení
trestného konania.
Mal za to, že neobstojí tvrdenie žalovaného, že z predloženého uznesenia o prerušení trestného konania
je neoprávnené konanie cudzej osoby zrejmé. Začatie trestného stíhania vo veci prečinu poškodzovania

cudzej veci - motorového vozidla bolo iniciované ex offo vykonaním obhliadky na mieste požiaru, ku
ktorému bola povolaná hliadka policajného zboru a nie z dôvodu, že skutkové okolnosti nasvedčovali
okolnostiam trestného činu.
Argumentácia žalovaného, že „...by polícia nepristúpila k začatiu trestného konania v prípade
relevantných pochybností“ je teda v zjavnom rozpore s Trestným poriadkom.

14. Pre účely posúdenia zákonnosti napadnutého rozhodnutia považoval za rozhodujúce, či pri likvidácii
poistnej udalosti bola naplnená výluka z poistného plnenia podľa článku XII bod 4 písm. i/ Všeobecných

poistných podmienok. Ak žalovaný tvrdí, že ku škode na motorovom vozidle došlo neoprávneným
konaním tretej osoby, je povinný uviesť a preukázať akým spôsobom. Do prvoinštančného konania
však takýto dôkaz nepredložil. Trestné konanie vo veci ani uznesenie o prerušení trestného konania
nepreukazujú existenciu výluky, a to preukázania neoprávneného konania tretej osoby.
Žalovaný tiež v odvolaní opakovane poukazuje na odborný posudok Hasičského a záchranného

útvaru hlavného mesta SR Bratislava, č. HZUBA1-308/19-002 zo dňa 29.03.2019 (ďalej iba „Hasičský
posudok“),podľaktoréhobolvšakpožiaribapravdepodobnezapríčinenýúmyselnýmkonanímneznámej
osoby. Hasičský a záchranný útvar jednak nemal žiadne podklady o neznámej osobe, aby vôbec jej
subjektívnyvzťahkskutkuskúmalatentoútvarsaaninemôžezáväznevyjadrovaťksubjektívnejstránke
konania nejakej neznámej osoby a nie je oprávnený vyjadrovať sa k trestnej zodpovednosti osoby,

respektíve k trestnosti samotného skutku.
Hasičský a záchranný útvar sa v bode 5 Hasičského posudku - Príčina vzniku požiaru - jednoznačne
vyjadril len k pravdepodobnosti konania neznámej osoby, a nie jej zavineniu.
Opätovne zdôraznil, že predložený znalecký posudok nepreukázal
a) ako požiar vznikol; a ani

b) neoprávnený zásah inej osoby; a dokonca ani
prítomnosť žiadnych akcelerátorov horenia (z prítomnosti ktorých by bolo možné aspoň implicitne
usudzovať o tom, že nejaká osoba tam tieto horenie podporujúce látky umiestnila).
K názoru žalovaného, že dostatočne preukázal svoje tvrdenia o existencii výluky a tým sa malo „dôkazné
bremenopresunúťnaspäťnastranužalobcu“,žalobcauviedol,žemuniejezrejmévovzťahukuktorému

tvrdeniu sa na neho malo presunúť dôkazné bremeno. Žalobca tvrdil neexistenciu podmienok výluky.
Keďže neexistencia niečoho sa zásadne nepreukazuje, dôkazné bremeno preukázať existenciu výluky
mal nepochybne žalovaný.
Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP napadnuté
rozhodnutie rozsudkom potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

15. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade
s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave.Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania
žalovaného, vyjadrením žalobcu k odvolaniu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné a je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne v súlade ust.

§ 387 ods. 1 CSP.

16. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

17. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými
prostriedkami procesnej obrany v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v
odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu súdom zisteného
skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím
súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené

argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.

19. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie vo veci.

20. Medzi stranami bola sporná skutočnosť, či možno predmetnú poistnú udalosť subsumovať pod čl.
XII ods. 4 písm. i/ Všeobecných poistných podmienok, t.j. či v danom prípade ide o výluku z poistného
plnenia, v zmysle ktorej poistenie sa nevzťahuje na škody na poistenej veci spôsobenej požiarom
alebo výbuchom, pokiaľ sa preukáže neoprávnený zásah inej osoby; toto ustanovenie sa nevzťahuje
na poškodenie alebo zničenie poisteného vozidla, ktoré sa v čase takého požiaru alebo výbuchu

nachádzalo v dosahu jeho účinkov a neoprávnený zásah nebol proti nemu smerovaný.

21. Súd prvej inštancie vo svojom meritórnom rozhodnutí ustálil, že v konaní nebolo preukázané,
že škoda na motorovom vozidle bola spôsobená zásahom inej (tretej osoby); súd sa teda otázkou
neoprávneného zásahu nemohol zaoberať. S ohľadom na uvedené súd konštatoval, že žalovaný v

konaní nepreukázal, že šlo o poistnú udalosť, na ktorú sa vzťahuje výluka z poistného plnenia podľa čl.
XII ods. 4 písm. i/ Všeobecných poistných podmienok.

22. Žalovaný v odvolaní nesúhlasil so závermi súdu a trval na tom, že pri likvidácií predmetnej škody
postupoval správne, keď škodovú udalosť likvidoval v zmysle článku XII. bod 4. písm. i/ Všeobecných

poistných podmienok.

23. Podľa článku 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

24. Podľa článku 15 odsek 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade
s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

25. Podľa článku 15 odsek 2 CSP, žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

26. Podľa § 191 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

27. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v

dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.28. Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v
poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

29. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s
ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

30. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ

skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať
bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej
udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

31. Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok,
a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

32. Podľa čl. XII ods. 4 písm. i/ Všeobecných poistných podmienok, poistenie sa nevzťahuje na škody
na poistenej veci spôsobenej požiarom alebo výbuchom, pokiaľ sa preukáže neoprávnený zásah inej
osoby; toto ustanovenie sa nevzťahuje na poškodenie alebo zničenie poisteného vozidla, ktoré sa v
čase takého požiaru alebo výbuchu nachádzalo v dosahu jeho účinkov a neoprávnený zásah nebol proti

nemu smerovaný.

33. K žalovaným uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, vyplývajúcemu
z obsahu odvolania, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný

tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po
právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia
nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191
CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul

rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov.
Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z
prednesov sporových strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo

malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 a § 193 CSP. Odvolací súd v prejednávanej
veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo
vzťahu k odvolaním napadnutému výroku nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo,
že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo

že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 192 a § 193 CSP
alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné
ustanovenia nesprávne vyložil.

34. Súd prvej inštancie správne ustálil skutkový stav poukázaním na to, že nesporný bol vznik poistnej
udalosti z 09.03.2019 v podobe vzniku škody na motorovom vozidle značky Hyundai i30, bielej farby,
evidenčné číslo BL 019TJ (vozidlo bolo požiarom zničené), ktoré bolo vo vlastníctve žalobcu a ktoré
bolo v čase jej vzniku havarijne poistené u žalovaného. Sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že
žalovaný v zmysle jeho vyjadrenia z 22.05.2019 plnenie z poistnej zmluvy odmietol dôvodiac, že

vzhľadom na to, že zo správy o výsledku šetrenia Policajného zboru bolo zistené v zmysle záverov
vypracovaného odborného posudku Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta Slovenskej
republiky Bratislavy, že požiar bol pravdepodobne zapríčinený úmyselným konaním neznámej osoby,
ktorá predmetné vozidlo zapálila, nevzniká poisťovateľovi (žalovanému) povinnosť plniť. Medzi stranami
bola sporná skutočnosť, či možno predmetnú poistnú udalosť subsumovať pod čl. XII ods. 4 písm. i/

Všeobecných poistných podmienok, t.j. či v danom prípade ide o výluku z poistného plnenia. Odvolací
súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý na základe vykonaného dokazovanie dospel k
záveru, že v konaní nebolo preukázané, že škoda na motorovom vozidle bola spôsobená zásahom inej
(tretej osoby), žalovaný nepreukázal, že šlo o poistnú udalosť, na ktorú sa vzťahuje výluka z poistnéhoplnenia podľa čl. XII ods. 4 písm. i/ Všeobecných poistných podmienok. K námietke žalovaného ohľadne
potreby zohľadnenia a akceptovania obsahu uznesenia o prerušení trestného stíhania Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave č.k. ČVS:ORP-306/ST-B5-2019 zo dňa 26.04.2019 uvádza,

že súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil, že nakoľko rozhodnutie v trestnom konaní je len procesným
rozhodnutím, nejde o meritórne rozhodnutie, z ktorého nie je možné vyvodiť záväznosť v zmysle §
193 CSP. Odvolací súd sa stotožnil aj s názorom žalobcu, že trestné konanie vo veci, ani uznesenie
o prerušení konania nepreukazujú existenciu výluky, a to preukázania neoprávneného konania tretej
osoby.

35. Odvolací súd posúdil ako nedôvodnú aj argumentáciu žalovaného v súvislosti s odmietnutím
poistného plnenia s odvolaním sa na posudok Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta
Slovenskej republiky Bratislavy a v celom rozsahu odkazuje na bod 12. napadnutého rozsudku, v ktorom
súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil z akého dôvodu nevyhodnotil žalovaným predložený posudok
ako dôkaz preukazujúci v danom prípade výluku z poistenia. Zároveň ani znalecký posudok ČES:

PPZ-KEU-BA-EXP-2019/3630 z 29.03.2019 vypracovaný v rámci trestného konania nepreukázal, ako
požiar vznikol a nepreukázal ani neoprávnený zásah inej osoby. Znalec iba konštatoval, že z podkladov
nemôže určiť príčinu požiaru. S ohľadom na uvedené súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalovaný
predloženými listinnými dôkazmi neuniesol dôkazné bremeno v otázke preukázania existencie dôvodu,
ktorý ho zbavuje povinnosti poskytnúť poistné plnenie žalobcovi, teda existencie výluky z poistného

plnenia, keďže žalovaný zostal predovšetkým len v rovine tvrdenia a z tohto dôvodu neboli naplnené
predpoklady výluky z poistenia podľa čl. XII ods. 4 písm. i/ Všeobecných poistných podmienok.

36. Z uvedených dôvodov nedošlo k tzv. presúvaniu dôkazného bremena na žalobcu, ako to tvrdil
žalovaný v odvolaní. Odvolací súd dáva so súdom prvej inštancie do pozornosti, že okruh rozhodujúcich

skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný
hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma
zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj
nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce
tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako

aj bremeno dôkazu. Spomenuté procesné povinnosti sa následne vzťahujú aj na žalovaného, pokiaľ
sa chce v konaní úspešne brániť (teda je povinný tvrdiť a svoje tvrdenia preukázať). Teória v tejto
súvislostihovoríotzv.presúvanídôkaznéhobremena.Idetuorozdeleniebremenatvrdeniaadôkazného
bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako
právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (viď napr. rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/6/2010 z 22.09.2010).

37. V danej veci žalobca preukázal základ nároku uplatneného žalobcom v žalobe a žalovaný naplnenie
predpokladov výluky z poistenia podľa čl. XII ods. 4 písm. i/ Všeobecných poistných podmienok
nepreukázal.

38. Odvolací súd posúdil ako nedôvodnú aj všeobecne formulovanú námietku žalovaného, že
odôvodnenie rozsudku nedáva dostatočné odpovede na všetky rozhodujúce právne a skutkovo
relevantne otázky súvisiace s predmetom sporu a dodáva, že napadnutý rozsudok zodpovedá
požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle § 220 CSP. Súd v odôvodnení

svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery.
Súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných
súvislostiach tak, ako to prikazuje § 191 CSP. Súd dal odpoveď len na tie otázky sporových strán, ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.
Zistenia súdu majú vecné a logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne
závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení
ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práva, ochrany ich
oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Preto odvolací súd preberá

v celom rozsahu súdom zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na
rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým
záverom. Pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku, z pohľadulogiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu vytknúť
závažné nedostatky.

39. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/2004) a
rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie
NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011).

40. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, že rozsudok súdu spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový

stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom zo správnych skutkových
záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania

nebola odvolacím súdom zistená.

41. Odvolací súd zastáva názor, že žalovaný všeobecne formuloval aj odvolaciu námietku, že konanie
trpí inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP) a toto
namietané pochybenie z obsahu spisu nezistil.

42.Ďalšieargumentyžalovanéhovodvolacomkonaníodvolacísúdpovažovalprerozhodnutievoveciuž
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vyporiadavať. Podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku či pripomienku nastolenú stranou, je potrebné, aby bolo reagované len na
podstatné a relevantné argumenty strán konania (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II.
ÚS 200/2009 a pod.). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími irelevantnými
okolnosťami prejednávanej veci, už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za

potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

43. Obsah odvolania žalovaného nebol spôsobilý spochybniť vecnú správnosť odvolaním napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v nich uvedených (§ 365 ods. 1 písm.
f/, h/, d/ CSP; a odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP vyplývajúci z textu odvolania), pričom

ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by túto vecnú správnosť
spochybňovali. Odvolací súd za daného stavu preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa §
387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

44. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255

ods. 1 CSP. Keďže v odvolacom konaní bol úspešný žalobca, súd mu priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu proti žalovanému.

45. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).