Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Galanta

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Daša Szabó

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 34P/24/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2325200500
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Szabó
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2025:2325200500.2

Uznesenie

Okresný súd Galanta vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako
matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany,
dieťa rodičov - matky: C. C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, D., prechodne bytom F.
G. XXX/XX, H. - I. J., v konaní zastúpená: JUDr. PhDr. Lucia Cepka Zvolenská, advokátka so sídlom
Kollárova 17, Trnava, a otca: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/X, A. A., o návrhu matky

na úpravu výkonu rodičovských páv a povinností k maloletému dieťaťu a na nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Nariaďuje sa neodkladné opatrenie, ktorým sa maloleté dieťa dočasne ponecháva v starostlivosti
matky, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

II. Otcovi sa ukladá povinnosť dočasne prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 50,- eur

mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa, a to až do
právoplatného skončenia konania vo veci samej.

III. V prevyšujúcej časti súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhala vydania

rozhodnutia, ktorým by súd upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu a nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky
s tým, že obaja rodičia budú zastupovať maloletého v bežných veciach a spravovať jeho majetok
v bežných veciach a zaviazal otca maloletého dieťaťa prispievať na výživu maloletého dieťaťa mesačne
sumou vo výške 50,- eur, vždy k 15. dňu kalendárneho mesiaca k rukám matky maloletého dieťaťa.

2. Matka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že matka a otec boli
nezosobášení partneri, ktorým sa v novembri 2024 narodilo spoločné dieťa, avšak na začiatku mesiaca
január 2025 sa rozišli. Matka z rodinného domu otca, v obci A. A., dňa XX.XX.XXXX odišla, aktuálne
spoločne s maloletým dieťaťom býva u svojich rodičov v ich rodinnom dome v meste H. – mestská
časť J.. Matka ďalej uviedla, že potom ako sa v roku 2024 spolu s otcom maloletého dieťaťa dohodli,
že založia rodinu, správanie sa otca k samotnej matke začalo meniť. Začali sa pravidelne s otcom

hádať, mali lepšie obdobia, horšie obdobia, prestali spolu intímne žiť, otec začal byť k matke odmeraný,
začal sa vyhýbať akémukoľvek fyzickému kontaktu, často spomínal jeho predchádzajúcu známosť, s
ktorou sa mu nepodarilo založiť rodinu, čo matke prekážalo. Situácia sa po narodení maloletého dieťaťa
nezlepšila, po návrate z nemocnice sa otec s matkou okamžite pohádal, uviedol jej, že určite nebude
schopnou matkou, čo vysilenú a unavenú navrhovateľku a to krátko po pôrode, veľmi ranilo. Taktiež sa
otec krátko po pôrode matke „vyhrážal“, že „keď bude mať maloleté dieťa tri roky, tak jej ho vezme a

urobí všetko pre to, aby s ním nebola“, čo opätovne matku iba stresovalo a desilo. Matka v čase po
pôrode, kedy bola veľmi citlivá a ubolená, počúvala od otca, že určite nebude taká dobrá matka ako jetá jeho a je otázne či sa bude vedieť postarať o ich maloleté dieťa. Matka uviedla, že kvôli slovám otca
začala byť sama neistá, mala lepšie aj horšie dni, učila sa starostlivosti o dieťa, liečila sa z pôrodu, no
z narodenia maloletého dieťaťa sa neskutočne tešila. Matke sa teda striedali prvý týždeň po príchode

z nemocnice nálady, čo je viac ako prirodzené a bežné, avšak namiesto toho, aby otec pri matke stál
a podporoval ju, začal ju posielať na psychiatriu. Matka potrebovala, aby otec rešpektoval zmeny, ktoré
nastali po narodení maloletého dieťaťa, nie len v jeho živote, ale aj v jej živote, aby bol pri nej a bol
jej oporou, aby pochopil, že náladovosť a vyčerpanosť nie je ničím výnimočným a je len treba vydržať,
čomu sa však otec iba vysmieval a ešte viac začal matku ponižovať. Otec sa matke smial, keď bola

unavená, zničená, neupravená, hovoril jej, že je „smradľavá bezdomovkyňa“, povedal jej, že pre neho
je na prvom mieste on sám, potom pes (fenka Ela) a následne je až ona. Matka ďalej v návrhu uviedla,
že niekoľko dní po pôrode začal otec matke vyčítať, že nechce svojmu biologickému otcovi (dedkovi
maloletého dieťaťa) oznámiť, že má vnuka, pričom to robil s vedomím, že matke ublíži, nakoľko matka
nemá dobrý vzťah so svojím biologickým otcom, nie sú v kontakte, pričom matka nechápala, prečo
ju trápi pár dní po pôrode výčitkami svedomia. Otec robil matke naprieky aj počas kojenia maloletého

dieťaťa, prišiel a arogantne sa opýtal či „cecá“, naklonil sa nad maloleté dieťa a začal mu strapatiť malé
vlásky, počas kojenia otec matku posielal často do pi.., prípadne si k nej sadol, uľavil si a začal sa
smiať, porovnával matku k iným ženám, ktoré pozná a ktoré koja, keď išiel do kúpeľne stiahol si gate a
matke ukázal zadok a podobne. Otec maloletého dieťaťa matku strašil, keď držal pár týždňové dieťa na
rukách a povedal matke, aby si ho zobrala, naschvál urobil pohyb akoby mu maloleté dieťa padalo z rúk.

Inokedy zase začal z ničoho nič maloleté dieťa zdvíhať na ruky tak, že s ním hýbal hore a dole kým
nezačalo plakať, potom už len hovoril „krič, krič, aby Ťa mama počula“. Keď matka dostala po pôrode
hemoroidy,otecjejzakázalodstránenievK.zdôvodu,žetobudedrahé(XX,-eur),takmatkestarámama
maloletéhodieťaťavybavilalekáravH..Otecsmatkounechcelísť,matkasinajehopokynodsalamlieko,
následne, keď prišla po zákroku, chcela maloleté dieťa nakojiť (keďže mala plné prsia a boleli ju), čo otec

nedovolil, nakoľko sa nedopilo odsaté mlieko. Od narodenia maloletého dieťaťa začal otec pravidelne
matke vulgárne nadávať, prípadne jej naschvál hovoril celým menom „C.“ aj keď to dovtedy nikdy nerobil
keďže vie, že to matka nemá rada a vždy sa na to hnevá. Po narodení maloletého dieťaťa mali ísť, po
vzájomnej dohode, do exteriéru, avšak sa tak nestalo. Otec namiesto toho zobral maloleté dieťa na ruky
a položil ho (pár týždňov po jeho narodení) na fenku bulteriéra - akože na koňa (maloleté dieťa si vtedy

nevedelo ani hlavičku držať). Otec matke znepríjemňoval obdobie po pôrode aj tak, že jej napríklad
zakazoval pustiť podlahové kúrenie, nútil ju, aby išla po drevo, založila oheň a kúrila tuhým palivom v
krbe. Otec nechával výlučne matku, aby upratovala a varila, pričom keď matka použila otcovu „taktiku
porovnávania“ a povedala mu že „partner známej varí a upratuje, aby sa mohla sústrediť na dieťa“, otec
matke uviedol, že „ale ona je normálna“. Otec začal matke dávať plienky v počte, v akom on uznal za

vhodné. Špinavé plienky jej kázal odvážať do Serede, prebaľovať mohla výlučne iba v spálni, nikdy nie v
obývačke „údajne“ kvôli zápachu. Matka pritom chcela iba maloleté dieťa prebaliť v teplejšom prostredí
(v spálni mali chladnejšie). Otec ďalej matke robil naprieky, aby si sama začala myslieť, že potrebuje
„psychiatra“, napríklad schoval peniaze, ktoré maloleté dieťa dostalo od rodiny po narodení, schoval
jej nosič, ona ho následne hľadala a potom ho otec na druhý deň položil na to isté miesto, z ktorého

ho zobral. Matka si do spoločného kalendára napísala Mamina narodeniny, otec to preškrtal a pod.
Matka ďalej v návrhu uviedla, že je vysokoškolsky vzdelaná osoba, ktorá nikdy nebola psychologicky ani
psychiatricky vyšetrovaná a neberie žiadne lieky na psychiku, či duševnú chorobu. Matka sa s poukazom
na vyššie popísané správanie otca, ktoré môže mať znaky až psychického týrania, rozhodla spoločný
vzťah s otcom ukončiť a dňa XX.XX.XXXX odišla s maloletým dieťaťom k jej rodičom. V ten večer prišiel

otec, jeho matka a jeho sestra k domu matkiných rodičov, po vystúpení z auta začali kričať, aby okamžite
matka maloleté dieťa odovzdala otcovi. Otec, jeho matka aj sestra kričali, že matka maloletého dieťaťa
patrí na psychiatriu, a že sa otec postará, aby ju tam aj zavreli, otec opätovne hovoril, že maloleté
dieťa matke vezme, že si podá na súd návrh a matka už dieťa neuvidí. Matka uviedla, že si nevie
logicky vysvetliť zmenu správania na strane otca, od momentu narodenia maloletého dieťaťa (resp. od

otehotnenia) robí všetko pre to, aby sa matka cítila čo najhoršie, aby mala zo seba pocit, že je psychicky
chorá, a aby bola v čo najväčšom strese. Matka sa o maloleté dieťa riadne stará, navštevuje s ním
pravidelne pediatričku a chodí na všetky potrebné preventívne prehliadky. Matka píše otcovi pravidelne
sms správy, kde ho informuje o maloletom dieťati, posiela mu fotky, videá, otec sa s maloletým dieťaťom
aj osobne stretol. Matka nechce nijako otcovi ublížiť, avšak nechce ani riskovať stratu mlieka, a preto sa

snažístresovýmsituáciámvyhýbať.Stávasa,žeotecprídezamatkouvčase,kedymaloletédieťaspí(čo
je väčšinou), prípadne ho matka kojí, pričom otec nalieha, aby vyšla s ním von pred bránu domu a on si
moholmaloletédieťapopestovať,avšakkeďmatkapovie,žemaloletédieťanechcevyniesťvon,nakoľko
spí, otec sa matke opätovne vyhráža tým, že maloleté dieťa vezme a zavolá na ňu políciu, čo opätovnematku iba stresuje. Matka má za to, že bude najvhodnejšie, keď sa najbližšie obdobie „stretávania“ otca
s maloletým dieťaťom bude realizovať podľa dohody rodičov, no predovšetkým s prihliadnutím na režim
maloletého dieťaťa. Pre zabezpečenie ochrany priaznivého vývinu maloletého dieťaťa je nevyhnutné,

aby bola matka v psychickej pohode, aby nemala strach z toho, že jej otec vezme maloleté dieťa niekde
na prechádzke, že na ňu bude volať políciu, t.j. rodičia nie sú v otázke starostlivosti o maloleté dieťa
jednotní, pričom stresové situácie môžu u matky spôsobiť stratu mlieka. Matka uviedla, že s poukazom
na vyššie uvedené má za to, že je nevyhnutné upraviť aj prostredníctvom neodkladného opatrenia
dočasný výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, nakoľko matka a otec nežijú v

jednej domácnosti, pričom maloletému dieťaťu sa musí zabezpečiť plnohodnotná starostlivosť pre jeho
priaznivý ešte len začínajúci vývoj. Vzhľadom na udalosti a popísané konanie otca je matka toho názoru,
že v tomto prípade je splnená podmienka odôvodnenej potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov,
a že v danom prípade je reálny predpoklad, že takýmto konaním a správaním zo strany otca, môže
byť, resp. už je, ohrozený zdravý vývoj maloletého dieťaťa. Matka chce prostredníctvom neodkladného
opatrenia zabezpečiť čo možno najpokojnejší stav, kedy budú mať rodičia dočasne upravený výkon

rodičovských práv, a teda nikto sa jej nebude vyhrážať políciou, vzatím dieťaťa, psychiatriou, atď. Matka
budemôcťvpokojizabezpečovaťplnohodnotnúcelodennústarostlivosťomaloletédieťaazároveňbude
otec dočasne aspoň v minimálnom rozsahu plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Nakoľko matka plní svoju
vyživovaciu povinnosť riadne, poskytuje maloletému dieťaťu celodennú osobnú starostlivosť, kupuje
hygienické potreby, oblečenie, výbavu a pod., navrhuje, aby bol otec zaviazaný na plnenie vyživovacej

povinnosti formou mesačne plateného výživného. Matka pred materskou pracovala v spolonosti D. L.,
D. ako M., má vysokoškolské vzdelanie C.. D. N. D., pričom aktuálne poberá materskú vo výške cca
XX,XX,- eur /deň. Ďalším príjmom matky je prenájom bytu, ktorý matka kúpila na hypotéku a dlhodobo
ho prenajíma, kde bol čistý zisk za rok XXXX = X.XXX,- Eur. Prílohou návrhu je aj tabuľka mesačných
výdavkov matky a maloletého dieťaťa, podľa ktorej sú náklady na bývanie vo výške XXX,- Eur mesačne,

mesačné výdavky na maloleté dieťa vo výške XXX,- Eur, jednorazové výdavky na maloleté dieťa vo
výške XXX,- Eur a mesačné výdavky matky vo výške XXXX,- Eur. Po nevyhnutnom odchode matky od
otca jej pomáhajú s mesačnými výdavkami jej rodičia. Otec má O. P. – A., pričom pracuje na smeny
v K. D., D. v D.. Jeho čistý mesačný príjem je cca X.XXX,- eur. Otec si aktuálne svoju vyživovaciu
povinnosťneplníosobnoustarostlivosťouaanimatkenavýdavkymaloletéhodieťaťaneprispieva,matke

finančne pomáhajú jej rodičia, čo matka nepovažuje za správne. Záverom matka v návrhu uviedla, že
žiada aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by do právoplatného skončenia konania vo veci
samej, zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia ho budú zastupovať
v bežných veciach a budú spravovať jeho majetok a zároveň určil platiť na maloleté dieťa výživné vo
výške XX,- Eur, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

3. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s návrhom matky a jeho prílohami, správou z prešetrených
pomerov od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta a so správou z prešetrených pomerov od
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Hlohovec – pracovisko Piešťany. Súd zistil, že práva a povinnosti
rodičov k maloletému dieťaťu ešte neboli upravené žiadnym rozhodnutím. Otec si podal návrh na úpravu

rodičovských práv a povinností dňa XX.XX.XXXX. Matka si dňa XX.XX.XXXX spolu s návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia podala aj návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému
dieťaťu.

4. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že dňa

XX.XX.XXXX sa na oddelenie dostavil otec maloletého dieťaťa, ktorý uviedol, že žije v trojizbovom
rodinnom dome, kde žila aj matka s maloletým dieťaťom, ktorý rodinný dom je vo vlastníctve otca a
pozostáva z troch izieb, obývačky s kuchyňou a sociálneho zariadenia. Maloleté dieťa má svoju izbu,
avšak ešte nezariadenú. Otec maloletého dieťaťa pracuje ako technik kvality v K. D. s príjmom cca
XXXX,- Eur. Jeho náklady sú za hypotéku v sume XXX,- Eur, splátky spotrebného úveru v sume 50,- Eur,

elektrina v sume XXX,-XXX, voda v sume XX,- Eur, TV v sume XX,- Eur, internet v sume XX,- Eur, životná
poistka XX,- Eur, poistka na dom XXX,- Eur ročne, pohonné látky XX,- Eur, sporenie v sume XX,- Eur. Na
maloleté dieťa zatiaľ neprispieva. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta ďalej vyplýva,
že otec počas rozhovoru uviedol, že matka s maloletým dieťaťom opustila dňa XX.XX.XXXX spoločnú
domácnosť, kedy bol v práci, pričom mu nič nepovedala. Otec sa počas spoločného bývania o maloleté

dieťa staral, pravidelne ho kúpal, ľúbi ho. Mrzí ho, že nemôže byť pri svojom dieťati a nemôže vidieť
ako napreduje. Otec sa s matkou maloletého dieťaťa stretol XX.XX.XXXX, kedy matka bola s maloletým
dieťaťom u pediatričky, avšak maloleté dieťa nechcela ukázať. Dňa XX.XX.XXXX po dohode s matkou
sa stretli v H., aby mohol vidieť maloleté dieťa, matka však otvorila okno na aute tak, že otec na maloletédieťa nevidel. Otec uviedol, že maloleté dieťa chce vídavať. K návrhu matky sa otec vyjadril tak, že
skutočnosti, ktoré matka uviedla nie sú pravdivé. Otec súhlasí s neodkladným opatrením, ktoré matka
podala na Okresný súd Galanta. Záverom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta uviedol, že s

podaným neodkladným opatrením súhlasí.

5. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany (ďalej ako kolízny opatrovník) zo dňa
XX.XX.XXXX vyplýva, že domácnosť matky navštívili dňa 27.02.2025. Počas šetrenia v rodine bola
prítomná matka aj s maloletým dieťaťom. Jedná sa o 4-izbový rodinný dom, riadne zariadený nábytkom

a potrebným bytovým vybavením, s dostatočnými zásobami potravín a na vyhovujúcej hygienickej
úrovni, ktorý rodinný dom je vo vlastníctve partnera starej matky maloletého dieťaťa. Stará matka
maloletého dieťaťa a jej partner bývajú v domácnosti spolu s matkou a maloletým dieťaťom, pričom
matka a maloleté dieťa obývajú 2 izby so samostatným vchodom. Maloleté dieťa má k dispozícii všetko
potrebné: oblečenie, hračky, hygienické potreby a ďalšie potreby. Matka s maloletým dieťaťom riadne
navštevuje všetky potrebné vyšetrenia u detskej lekárky A. F. v D.. Otec maloletého dieťaťa neplatí

výživné na maloleté dieťa, má záujem o stretávanie sa s ním, avšak matka mu to umožnila iba za jej
prítomnosti, vzhľadom na nízky vek maloletého dieťaťa a tomu, že maloleté dieťa stále dojčí. V správe
kolízny opatrovník ďalej uviedol, že matka jedenkrát otcovi ukázala maloleté dieťa v aute, druhý krát sa
otec stretol s maloletým dieťaťom u detskej lekárky a tretí krát pri vyšetrení v nemocnici. Otec nevyvíja
snahu, aby reálne navštívil maloletého v mieste pobytu matky. Matka uviedla, že otec maloletého dieťaťa

ju začal od pôrodu psychicky týrať a preto odišla do domácnosti svojej matky a jej partnera. Záverom
správy kolízny opatrovník konštatuje, že matka maloletého dieťaťa sa o maloleté dieťa riadne stará a
bytové podmienky sú vyhovujúce pre jeho optimálny vývoj.

6. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania

podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak.

7. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný
okresný súd.

9. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,

d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné
miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo

duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo
inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná
integrita môže byť takým konaním ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

12. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočnostíhodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §

326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24
hodín od doručenia návrhu.

15. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

16. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

17. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

18. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

19. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.

20. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

21. Jedným z procesných inštitútov, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným
subjektívnym právam, je neodkladné opatrenie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť
nárok dokázaný, musí byť však osvedčený. Už v návrhu na jeho vydanie musí byť zrejmé trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musia byť opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce
potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie

nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na
splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým
osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom
v konaní. Aj pri splnení formálnych predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí
zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania

alebo tretích osôb. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania
rozhodnutia.

22. V konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné
opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa, ktorý je prioritný, prihliada sa

najmä na jeho citové väzby k rodičom, príbuzným, prostrediu, vývinové potreby, denný režim, vzťah
k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, stabilitu výchovného
prostredia a podobne. Je nepochybne v záujme maloletého dieťaťa stabilizovať výchovné prostredie
do právoplatného skončenia konania vo veci samej. V danom prípade mal súd dostatočne osvedčené,
že sú tu dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, a to najmä z dôvodu, že rodičia maloletého

dieťaťa spolu nežijú, pričom práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu ešte neboli upravené
žiadnymrozhodnutím.Osobnústarostlivosťomaloletédieťaododchodumatkyzospoločnejdomácnosti
zabezpečuje matka maloletého dieťaťa. Súd sa na základe predloženého návrhu stotožnil so skutkovými
a právnymi dôvodmi návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia a mal za to, že je potrebné
dočasne upraviť pomery účastníkov, nakoľko si to vyžaduje záujem na výchove a zdravom sociálnom,

fyzickom a psychickom vývine maloletého dieťaťa. Ako to vyplýva z podaného návrhu, vzhľadom
na narušené vzťahy medzi rodičmi maloletého dieťaťa, matka chce prostredníctvom neodkladného
opatrenia zabezpečiť čo možno najpokojnejší stav, kedy budú mať rodičia dočasne upravený výkon
rodičovských práv a matka tak bude môcť zabezpečovať plnohodnotnú celodennú starostlivosťo maloleté dieťa, bez toho, aby prežívala stresové situácie, ktoré negatívne vplývajú aj na maloleté
dieťa. Súd sa s uvedenou argumentáciou matky stotožňuje a poukazuje na útly vek maloletého
dieťaťa a s tým súvisiaci prirodzene symbiotický vzťah medzi matkou a dieťaťom, v dôsledku ktorého

maloleté dieťa vníma psychický stav svojej matky mimoriadne citlivo. Maloleté dieťa sa nachádza vo
faktickej osobnej starostlivosti matky, pričom súdu neboli doposiaľ signalizované žiadne nedostatky
tejto starostlivosti. S dočasným zverením maloletého dieťaťa do starostlivosti matky súhlasí aj otec
maloletého dieťaťa. Aktuálne pomery vo veci starostlivosti o maloleté dieťa prešetril aj kolízny opatrovník
a tiež Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta. Zo zistenia kolízneho opatrovníka je jednoznačné,

že matka má vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie adekvátnej starostlivosti o maloleté
dieťa, čo nespochybňuje ani otec maloletého dieťaťa. Z uvedených dôvodov má súd za to, že dočasné
ponechanie maloletého dieťaťa v starostlivosti matky formou neodkladného opatrenia je v danom
prípade nepochybne v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa.

23. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si

svoju vyživovaciu povinnosť a nie je možné vylúčiť rodiča z plnenia vyživovacej povinnosti k dieťaťu.
Z návrhu a tvrdení v ňom obsiahnutých mal súd dostatočne osvedčené, že sú splnené zákonné
podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia aj vo veci platenia výživného v nevyhnutnej miere a
to najmä z dôvodu potreby maloletému dieťaťu zabezpečiť nevyhnutné prostriedky na uspokojovanie
jeho základných životných potrieb, keďže otec maloletého dieťaťa si svoju vyživovaciu povinnosť vo

vzťahu k maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Súd má vzhľadom k uvedeným skutočnostiam za to, že
úprava výživného na maloleté dieťa neodkladným opatrením je v záujme maloletého dieťaťa. Z návrhu
matky vyplýva, že finančne jej v súčasnosti vypomáhajú rodičia, keďže aktuálne nepracuje, z dôvodu
starostlivosti o maloleté dieťa poberá materské. Prílohou návrhu matky bolo vyčíslenie pravidelných
výdavkov na maloleté dieťa v celkovej sume XXX,- eur mesačne, pričom výdavky na základné a

najnevyhnutnejšie potreby maloletého dieťaťa (plienky, vlhčené obrúsky, detská drogéria) vyčíslila vo
výške XXX,- eur mesačne. Náklady na stravu dieťaťa matka neuvádza - maloleté dieťa je kojené.
Z uvedeného dôvodu sa súd stotožnil s návrhom matky, ktorá žiadala, aby súd neodkladným opatrením
uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 50,- eur mesačne, ktorá suma
pokrýva polovicu matkou deklarovaných nevyhnutných výdavkov na maloleté dieťa a s uvedenou

sumou súhlasil aj otec maloletého dieťaťa. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 366 CMP,
v zmysle ktorého môže súd neodkladným opatrením nariadiť platiť výživné iba v nevyhnutnej miere,
preto matkou navrhovanú sumu výživného, s poukazom na uvedené ustanovenie, resp. vzhľadom na
výšku výdavkov na základné potreby dieťaťa, považoval súd za primeranú. Z vykonaného dokazovania
má súd osvedčené, že otec je zamestnaný v spoločnosti K. D., D. s pravidelným čistým mesačným

príjmom vo výške približne XXXX,- eur, a teda je nepochybne v jeho možnostiach dočasne, do skončenia
konania vo veci samej prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 50,- eur mesačne. Pre úplnosť
súd uvádza, že v rámci konania vo veci samej súd vykoná riadne dokazovanie za účelom
zistenia skutočného stavu veci v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie (vrátane zákonných
podmienok upravených v hmotnoprávnych ustanoveniach vzťahujúcich sa na vyživovaciu povinnosť

rodičov k maloletému dieťaťu) a nie je v ňom viazaný rozhodnutím vydaným v konaní podľa § 366 CMP.

24. V prevyšujúcej časti (čo do zastupovania a spravovania majetku dieťaťa) súd návrh matky na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol majúc ho za nedôvodný, nakoľko nebola osvedčená (ani
tvrdená) potreba bezodkladnej úpravy pomerov v tejto časti.

25. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako
je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Nakoľko súd pri neodkladnom opatrení nemá dostatok
priestoru na vykonanie potrebného dokazovania za účelom preukázania tvrdení účastníkov, okolnostiam
zodpovedajúca úprava práv a povinností k maloletému dieťaťu bude predmetom konania vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje (§ 357 písm. d) CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého
neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie
je prípustné (§ 358 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).

Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva na príslušný súd podľa (zák. č. 233/1995 Z. z.) elektronicky

do elektronickej schránky súdu alebo ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú
schránku, alebo mu v možnosti podať návrh elektronickými prostriedkami bránia iné dôvody, možno
podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora (§ 48 zákona č. 233/1995
Z. z.).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej
časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom
premiestnení alebo zadržaní.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.