Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. marec 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/135/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4323200608
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4323200608.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Hadnagyovej a sudkýň

JUDr. Ľubice Bundzelovej a JUDr. Janky Benkovičovej, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Levice, dieťa rodičov – matka: C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. XXXX/XX, H., v
konaní zastúpená splnomocnencom: FAKTOR Legal, s. r. o., so sídlom Bárdošova 2/A, Bratislava –
Nové Mesto, IČO: 53 495 730, a otca: I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. J. XXXX/X, H., o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného
súdu Levice, č. k. 10P/24/2023-594 zo dňa 28. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I., II., III., IV., VII. a VIII. p
o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku V. z r u š u j e .

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. maloletého A. zveril do osobnej starostlivosti
matke, výrokom II. vyslovil, že obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho

majetok, výrokom III. zaviazal otca prispievať na výživu maloletého počnúc dňom 14.02.2023 sumou
270,- eur mesačne a počnúc dňom 01.09.2023 sumou 300,- eur mesačne, ktoré výživné je povinný
platiť vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky, výrokom IV. zaostalé výživné
za obdobie od 14.02.2023 do 28.05.2024 vo výške 4 039,65 eur zaviazal otca zaplatiť do 60-tich dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom V. návrh otca na zverenie maloletého do striedavej
osobnej starostlivosti zamietol, výrokom VI. konanie v časti o úprave styku otca a maloletým A. vylúčil
na samostatné konanie, výrokom VII. zaviazal každého z rodičov povinnosťou nahradiť trovy štátu vo

výške 488,45 eur na účet Okresného súdu Levice v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku
a výrokom VIII. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2.Svojerozhodnutieodôvodnilprávne§24ods.1,2,3,§28ods.1,§36ods.1,§62ods.1až6,§75ods.
1,§77ods.1,2z.č.36/2005Z.z.orodine(ďalejlen„Zákonorodine“).Vecnedôvodil,ževprejednávanej
veci súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie znalcom z Odboru psychológia, Odvetvie klinická
psychológia detí, dospelých a poradenská psychológia. Za znalca ustanovil PhDr. Andreja Benkoviča,

znalecký posudok bol súdu prvej inštancie doručený dňa 12.04.2024. Zo záverov znaleckého posudku
okrem iného vyplýva, že maloletý A. je vo vývinovom období mladšieho školského veku. Má vybudovanú
citovú väzbu k obom rodičom, aktuálne o niečo viac preferuje otca. Vníma, že ho obidvaja rodičia majú
radi, pociťuje ich pozitívne prijatie, náklonnosť. Je voči rodičom nekritický, prítomná je výrazná inhibíciak negatívnym citovým vyjadreniam voči rodičom. Nedá sa vylúčiť, že vykazuje konflikt lojality z dôvodu,
že je nútený k neprirodzenej voľbe medzi matkou a otcom. Znalec nezistil ani u jedného z rodičov také
odchýlky, pre ktoré by nebol schopný zabezpečovať výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, resp.

starostlivosť po obmedzený čas v rámci úpravy styku. Maloletý sa obáva prezentovať pred matkou
jeho potrebu byť s otcom, keďže si uvedomuje, že s tým má matka problém. Maloletý čas strávený
s otcom hodnotí pozitívne, spája ho s rôznymi aktivitami, ktoré sú pre neho ľúbivé, vytvárajú v ňom
pozitívnu odozvu a prehlbujú náklonnosť k otcovi. Otec vie maloletého zaujať, vytvoriť mu program. Otec
však nezvládal oddeliť svoje sklamania zo vzťahu s matkou do takej miery, aby do nich nezaťahoval

maloletého, čo viedlo k emočným konfliktom maloletého a prejavom porúch správania sa voči matke,
ktorú obvinil z toho, že je otcovi ublížené. Zdôraznil, že vzťah otca a dieťaťa bol naplnený zážitkovým
obsahom a potláčaním určitých pravidiel, tzv. víkendový rodič, čo umocňuje pozitívne hodnotenie otca
zo strany maloletého. U matky mohol objektívne pociťovať prísnejšiu výchovu, kde má viac povinností
a pravidiel. Maloletý nie je morálne spôsobilý kriticky vyhodnotiť správanie sa rodičov voči sebe. Síce
vníma, že rodičia nemajú dobrý vzťah, ale je konfrontovaný s negatívnymi vyjadreniami rodiča voči

druhému rodičovi, čo v ňom vyvoláva výrazný emočný diskomfort, keď obidvoch rodičov má rád a
prirodzene si ich váži a zastáva. Nedá sa vylúčiť, že bol zo strany otca negatívne vťahovaný do
vzťahu otca s matkou a jej rodinou v podobe rôznych negatívnych tvrdení. Maloletý postupne začal byť
presvedčený, že otcovi bolo ublížené a snažil sa ho ochraňovať, čo viedlo k maladaptívnemu správaniu
dieťaťa v domácnosti matky. Jedná sa o citovú manipuláciu maloletého, ktorá je výchovne nesprávna

a vzhľadom k správnemu vývinu dieťaťa z dlhodobejšieho hľadiska kontraproduktívna. Rodičia nie
sú schopní konštruktívnej komunikácie v záujme maloletého, neuznávajú dôležitosť druhého rodiča
v živote a výchove maloletého. Z dlhodobejšieho hľadiska sa matka javí ako stabilnejší rodič. Zo
psychologického hľadiska nevykazuje psychopatológiu, ktorá by bola v rozpore so zabezpečovaním
starostlivosti o maloletého. Otec z psychologického hľadiska vykazuje také črty osobnosti, ktoré môžu

spôsobovať ťažkosti, okrem iného aj v interpersonálnej oblasti, je voči svojej osobe viac citlivý než by
bolo žiadúce. Vzťah rodičov je narušený, konfliktný, poznačený prebiehajúcimi trestnými oznámeniami,
pocitmi krivdy, či nespravodlivosti. Vyšetrením nebolo zistené, že by maloletý spájal matku s etylizmom.
Skôr otec dieťaťa tejto téme nadbiehal, priamo sa o matke vyjadroval, že má problémy s alkoholizmom.
Z psychologického hľadiska by prípadné zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti malo

negatívne následky na jeho ďalší zdravý fyzický a psychický vývin. Dôvodom je najmä vťahovanie
dieťaťa zo strany otca do jeho pretrvávajúcich animozít voči osobe matky.

3. V čase začatia konania maloletý A. navštevoval materskú školu. Mesačný poplatok za stranu v škôlke
predstavoval do 50,- eur, príspevok rodičovskému združeniu 5,83 eur (70,- eur / rok), za futbal 20,- eur

a anglický jazyk 25,- eur. Matka vyčíslila mesačné náklady na stravu doma 150,- eur, ošatenie 50,- eur,
vitamíny 15,- eur a hygienické potreby 15,- eur. Maloletý je sledovaný v ortopedickej, kardiologickej a
očnej ambulancii. Od septembra 2023 je žiakom 1. ročníka základnej školy. Mesačne je platba školskej
jedálni 6,- eur, ŠKD 15,- eur. V súvislosti s návštevou školy matka doplnila mesačné výdavky o 20,-
eur spojené so školskými akciami a pomôckami a 30,- eur s voľnočasovými aktivitami. Ročné náklady

na protetickú obuv maloletého sú 60,- eur. Matka bola v čase začatia konania SZČO. Podľa daňového
priznania za rok 2023 dosiahla príjmy 3 690,- eur, výdavky 3 069,12 eur, základ dane 620,88 eur. Podľa
jej vyjadrenia sa jej mesačný príjem pohyboval okolo 1 500,- eur. Pracovala na štvrtinový úväzok v
spoločnosti K., F. s príjmom 150,- eur mesačne. Po ukončení živnosti (15.10.2023) sa zamestnala a
dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 840,82 eur (od 15.10.2023 do 31.03.2024). Rodinné

prídavky poberá vo výške 60,- eur mesačne. Je spoluvlastníčkou v 1-ine nehnuteľnosti, v ktorej býva
otec dieťaťa (podiel jej daroval otec maloletého). Od októbra 2020 žije v domácnosti svojich rodičov, ktorí
sú zamestnaní. Rodičom na náklady s energiami neprispieva, zakupuje však do domácnosti potraviny,
drogériu. Mesačne uhrádza poistenie 56,- eur, paušál za telefón 45,- eur, Netflix 10,- eur, synovi sporí
50,- eur. Náklady na jej stravu predstavujú mesačne 150,- eur, drogériu 15,- eur, pohonné hmoty 50,-

eur. V čase začatia konania splácala úver (na motorové vozidlo) 88,30 eur mesačne a platila odvody do
zdravotnej poisťovne 14,72 eur. Ročne uhrádza daň z nehnuteľnosti 33,- eur, za komunálny odpad 80,-
eur a PZP auta 140,- eur. Nemá inú vyživovaciu povinnosť.

4. Otec maloletého je SZČO, za posledné zdaňovacie obdobie podľa daňového priznania dosiahol zo

živnosti príjem 20 671,- eur, výdavky 15 615,40 eur, základ dane 5 055,60 eur. Podľa jeho vyjadrenia
dosahuje priemerný mesačný príjem 1 200 – 1 500,- eur. Mesačne uhrádza do sociálnej poisťovni 200,72
eur a zdravotnej 87,77 eur, preddavky za elektrinu 115,- eur, káblovú TV 16,- eur, internet 10,- eur, mobil
35,- eur, plyn 22,- eur. Náklady na svoje stravovanie uviedol vo výške 300,- eur mesačne, ošatenie 100,-eur a pohonné hmoty 200,- eur. Na maloletého, pokiaľ chodil do jeho domácnosti každý druhý víkend,
vynaložil údajne cca 300,- eur (strava, výlety, ošatenie, hračky, ...). Ročne za komunálny odpad uhrádza
19,- eur a za nákup dreva 600,- eur. Je spoluvlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej býva. Tiež nemá inú

vyživovaciu povinnosť. V domácnosti býva s priateľkou, ktorá je podľa tvrdenia otca zárobkovo činná,
hospodária spoločne.

5. V prejednávanej veci bolo preukázané, že rodičia dieťaťa prerušili spolužitie v čase, keď mal maloletý
A. štyri roky. Od tohto obdobia starostlivosť o maloletého zabezpečovala matka a otec sa s maloletým

stretával spočiatku na základe dohody rodičov a následne po začatí konania v zmysle v poradí prvého
neodkladného opatrenia každý druhý víkend, od novembra 2023 sa realizoval asistovaný styk na
Referáte Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice v prítomnosti psychologičky do marca 2024
(v poradí druhé neodkladné opatrenie). Je nesporné, že obaja rodičia prechovávajú k maloletému
citové väzby, maloletý A. má vytvorený vzťah k obom rodičom, avšak pod vplyvom nátlakového a
manipulatívneho správania otca k maloletému maloletý v súčasnosti stretávanie s otcom odmieta.

Prihliadnuc na najlepší záujem maloletého zhodnotiac aktuálne pomery na strane rodičov, ich prístup
a správanie sa k maloletému súd prvej inštancie dospel k záveru, že na strane matky sú pomery na
výchovu maloletého vhodnejšie. Nebolo preukázané, že by matka ovplyvňovala maloletého A. negatívne
vo vzťahu k otcovi, čomu nasvedčuje i skutočnosť, že maloletý neodmietal chodiť do jeho domácnosti,
k otcovi sa nesprával neprimerane. Naproti tomu, otec syna ovplyvňoval proti matke, o jej osobe sa

vyjadroval negatívne, tvrdil, že je alkoholička, dával jej za vinu rozpad rodiny, nabádal maloletého na
pomstu matke a sám sa vykresľoval ako smutný, nešťastný s úmyslom vzbudiť u A. ľútosť. Takto ho
vystavoval konfliktu lojality, následnému pocit viny a prejavovania takej vôle, akú má otec. Uvedené
je zrejmé i z postupnej zmeny v správaní sa maloletého v domácnosti matky po príchode od otca,
ktoré správanie sa stalo až agresívnym voči matke v spojení s výčitkami reprodukujúc slová otca.

Nasvedčuje tomu i skutočnosť, že dieťa postupne v priebehu konania začalo výrazne preferovať otca
a matku odmietať, čomu tak spočiatku nebolo, keď maloletý sa pozitívne vyjadroval o oboch rodičoch
(viď. informatívny pohovor kolízneho opatrovníka s maloletým). Otec sa evidentne maloletého snažil
nakloniť aj množstvom hračiek, ktorými ho obdarúval aj pri stretnutiach na referáte. Maloletý A. bol
pre emocionálny konflikt v dlhodobej psychickej nepohode. K výraznému uvoľneniu došlo až v máji

na sedení u psychologičky, keď sa maloletý „otvoril“ a sám vyššie uvedené potvrdil. Týmto správaním
otec čiastočne prejavil svoju výchovnú nespôsobilosť, pretože pri posúdení toho, či ten – ktorý rodič je
výchovne spôsobilý, súd vo všeobecnosti hodnotí aj to, ako sa daný rodič správa k druhému rodičovi a
či svojím konaním v dieťati nevyvoláva k druhému rodičovi negatívny vzťah, resp. aj nenávisť.

6. Návrh otca na zverenie maloletého A. do striedavej osobnej starostlivosti súd prvej inštancie zamietol,
keď takáto forma starostlivosti v súčasnosti nie je v najlepšom záujme maloletého. Je evidentné, že
otec nespracoval rozchod s matkou dieťaťa, cíti sa ukrivdený, pričom syna týmto neprimerane zaťažuje.
Maloletý s poukazom na svoj vek nie je schopný informácie podsúvané otcom selektovať, resp. správne
vyhodnotiť. Rodičia nie sú schopní konštruktívnej komunikácie, ich vzájomné vzťahy sú nevraživé. Z

vyššie uvedeného vyplýva, že matka sa javí z dlhodobejšieho hľadiska ako rodič stabilnejší, čomu
nasvedčujú i závery znaleckého posudku. Otec stavia svoje potreby a pocity pred potreby a pocity svojho
syna,čojednoznačneniejevzáujmeriadnehopsychickéhovývinudieťaťa.Zopsychologickéhohľadiska
vychádzajúc zo znaleckého posudku, ako i ostatných vykonaných dôkazov otec vykazuje osobnostné
črty, ktoré v prípade zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti zvyšujú riziko negatívneho

dopadu na zdravý psychický a fyzický vývin maloletého A., keď maloletý sa v prítomnosti otca nemôže
prejavovať slobodne, ani citovú náklonnosť k matke bez toho, aby otec nenadobudol pocit odmietnutia.

7. I napriek tomu, že má maloletý právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa ho týkajú a
súd osobným výsluchom zisťuje názor dieťaťa (§ 43 ods. 1 Zákona o rodine) v prejednávanej veci súd

prvej inštancie od výsluchu maloletého A. upustil, s poukazom na vyjadrenie psychologičky Referátu
poradensko – psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, ktorá vyhodnotila,
že zisťovanie názoru dieťaťa by bolo pre maloletého aktuálne psychickou záťažou.

8. Konanie v časti o úpravu styku otca s maloletým A. súd prvej inštancie vylúčil na samostatné

konanie majúc za to, že s poukazom na dĺžku konania, súčasný stav maloletého, je potrebné dieťaťu
zastabilizovať výchovné prostredie, pričom pred úpravou najvhodnejšej formy styku otca s maloletým
bude potrebná dlhšia spolupráca maloletého a rodičov so psychologičkou referátu zrejme i nariadením
výchovného opatrenia. V tomto smere súd prvej inštancie dáva do pozornosti, že nariadené neodkladnéopatrenie, ktorým bol styk otca upravený na Referáte poradensko – psychologických služieb Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Levice za prítomnosti psychologičky, zostáva v platnosti.

9. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní naďalej svojho maloletého syna zastupovať a spravovať jeho
majetok, keď sú naďalej obaja nositeľmi rodičovských práv a povinností v plnom rozsahu.

10. Súd prvej inštancie ustálil výšku mesačných nákladov maloletého v čase návštevy materskej školy
vo výške cca 335,- eur (strava v materskej škole 50,- eur + rodičovské združenie 5,83 eur, futbal 20,-

eur, anglický jazyk 25,- eur, strava doma 150,- eur, ošatenie 50,- eur, vitamíny 15,- eur, hygiena 15,- eur,
protetika5,-eur)aponástupedozákladnejškolyvovýške351,-eur(réžiaškolskejjedálne6,-eur,strava
doma 150,- eur, futbal 20,- eur, anglický jazyk 25,- eur, ošatenie 50,- eur, hygiena 15,- eur, vitamíny 15,-
eur,ŠKD15,-eur,školskéakcieapotreby20,-eur,voľnýčas30,-eur,protetika5,-eur).Matkouvyčíslené
náklady sa pohybujú s poukazom na ceny tovaru a služieb v základnej rovine, nie sú premrštené a
zodpovedajú nákladom dieťaťa v obdobnom veku. Sčasti sú tieto náklady kryté rodinnými prídavkami,

ktoré matka poberá. Zo zhodného vyjadrenia rodičov, ako i z predložených listinných dôkazov bolo
preukázané, že otec na výživu dieťaťa od začatia konania, t.j. 14.02.2023 do dňa rozhodnutia súdu,
prispel celkovo 420,- eur (od februára 2023 do januára 2024 prispieval sumou 35,- eur mesačne).

11. Zohľadniac odôvodnené potreby maloletého, ako i možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov

súd prvej inštancie určil otcovi výživné vo výške 270,- eur mesačne odo dňa začatia konania do
31.08.2023, kedy maloletý navštevoval materskú školu, a vo výške 300,- eur mesačne od nástupu
maloletého do školy, keď došlo k zvýšeniu výdavkov v súvislosti s jeho školskou dochádzkou (učebné
pomôcky, školské aktivity). Je evidentné, že čistý príjem otca deklarovaný v daňovom priznaní za rok
2023vovýške421,30eurnezodpovedájehoskutočnémupríjmu,keďztejtosumybyotecnebolschopný

uhrádzať ním vyčíslené mesačné náklady vo výške 1 138,88 eur. Príjem otca je podstatne vyšší a zrejme
dosahuje cca 1 500,- eur, teda vo výške vyjadrenej otcom. Otec bezdôvodne zatiaľ ťarchu vyživovacej
povinnosti prenášal na matku maloletého. Takto určené výživné je i v súlade s metodickými tabuľkami
Ministerstva spravodlivosti na určenie výživného, ktoré majú odporúčací charakter, a podľa ktorých by
výškavýživnéhoprijednejvyživovacejpovinnostímalapridieťatipredškolskéhovekupredstavovať18%

a dieťati v prvom stupni základnej školy 20 % z príjmu povinného rodiča. V súlade s § 77 ods. 1 Zákona o
rodine určil súd prvej inštancie výživné odo dňa začatia konania 14.02.2023. Do dňa rozhodnutia vznikol
otcovi na výživnom dlh na splatnom výživnom vo výške 4 039,65 eur (mal zaplatiť za mesiac február
2023 alikvotnú časť za 15 dní zo sumy 270,- eur, t.j. 139,55 eur + 6 mesiacov x 270,- eur + 9 mesiacov
x 300,- eur; zaplatil celkovo 420,- eur). Otec síce tvrdil, že pre dieťa zabezpečil školské potreby, resp.

ošatenie, na ktoré súd prvej inštancie neprihliadol, keď otec svoje tvrdenie nepreukázal a ním zakúpené
veci zostali v jeho domácnosti. Zročné výživné súd prvej inštancie uložil zaplatiť otcovi do 60 dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku.

12. Z dôvodu dostatočného zistenia skutočného stavu veci postačujúceho pre rozhodnutie, súd prvej

inštancie návrhy na doplnenie dokazovania (otec navrhol nariadenie nového znaleckého posudku na
maloletého z odboru psychológia a matka v priebehu konania navrhla nariadiť znalecký posudok z
odboru psychiatria ohľadne otca) vyhodnotil ako nadbytočné a neefektívne. Psychiatricky bol otec
posúdený znalcom v rámci prebiehajúceho trestného konania bez zistenia prítomnosti duševného
ochorenia, resp. závislosti na alkohole prípadne iných návykových látkach. Dôvod zmeny postoja

maloletého A. voči otcovi v priebehu konania bol v konaní preukázaný. Poukazujúc na protichodné
vyjadrenia rodičov v prejednávanej veci súd prvej inštancie považoval za nevyhnutné nariadiť znalecké
dokazovanie z odboru psychológia, pričom rodičia na zloženie preddavku spojeného so znaleckým
dokazovaním neboli vyzvaní. Majúc za to, že trovy, ktoré boli štátom vynaložené na znalecké
dokazovanie v celkovej sume 976,90 eur, možno považovať za spoločné trovy rodičov maloletého

dieťaťa, ktoré majú platiť podľa pomeru účastníctva na veci a konaní, pričom pomer v konaní vo veciach
starostlivosti súdu o maloletých je medzi rodičmi rovnaký, zaviazal súd prvej inštancie oboch rodičov
nahradiť trovy štátu rovnakým dielom. Pri rozhodovaní o lehote, v ktorej sú rodičia povinní nahradiť štátu
trovy konania, vzal do úvahy výšku trov, ako i zárobkové a majetkové možnosti rodičov. O náhrade trov
konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Ani jeden z účastníkov do rozhodnutia súdu prvej inštancie návrh na náhradu trov konania nepodal.

13.ProtitomutorozhodnutiusúduprvejinštancievovýrokochI.,II.,III.,IV.,V.,VII.aVIII.podalvzákonnej
lehote odvolanie otec z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ z.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok(ďalej len „Civilný sporový poriadok“) a § 62 ods. 1 z.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“). Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak,
že jeho návrhu na striedavú osobnú starostlivosť vyhovie alebo vec zruší a vráti súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a nesprávneho posúdenia
vhodnosti striedavej starostlivosti, ktorú sú schopní realizovať obaja rodičia rovnocenne, ako aj prípadne
zníži výživné, resp. ho zruší v prípade povolenia striedavej osobnej starostlivosti a umožní doplatenie
zaostalého výživného v splátkach. Dôvodil, že napadnutý rozsudok, ktorým bol maloletý zverený do
osobnej starostlivosti matky bez akejkoľvek úpravy styku otca s dieťaťom, je v rozpore s právnymi

zásadami rovnosti rodičovských práv a povinností. Súd prvej inštancie zamietol návrh otca na striedavú
osobnú starostlivosť a otázku styku otca s dieťaťom vylúčil na samostatné konanie, čím fakticky poprel
základné právo otca na osobný kontakt a podiel na výchove maloletého dieťaťa.

14. Súd prvej inštancie založil svoje závery o nevhodnosti striedavej osobnej starostlivosti najmä na
domnienkach o údajnom negatívnom vplyve otca na správanie maloletého, pričom neboli vykonané

relevantné dôkazy, ktoré by túto domnienku jednoznačne preukázali. Zo znaleckého posudku
vyplynulo, že matka je osobnosťou so sklonom k neurotickému prežívaniu, zvýšenou mierou napätia,
neschopnosťou adekvátne spracovávať emočnú záťaž a preukazuje znaky emočnej nezrelosti. Takéto
charakteristiky majú bezprostredný význam pre posúdenie jej schopnosti zvládať náročné situácie
vo výchove maloletého. Matka prejavuje opakovanú tendenciu riešiť výchovné problémy nevhodnými

prostriedkami, napríklad sprchovaním dieťaťa studenou vodou ako reakciu na jeho emocionálne prejavy.
Takéto praktiky nemožno považovať za primerané výchovné metódy v súlade s najlepšími záujmami
dieťaťa. Matka opakovane podávala návrhy na zákaz styku otca s maloletým (tri návrhy v krátkych
časových intervaloch počas roka 2023), čo poukazuje na jej neschopnosť akceptovať ústavné a
zákonné práva druhého rodiča. Z uvedeného vyplýva, že matka nie je schopná odlíšiť svoje osobné

konflikty s otcom od záujmu dieťaťa, čo je základný predpoklad pre výkon rodičovských práv. Znalecké
dokazovanie, ani posudky odborných pracovníkov ÚPSVaR nepreukázali žiadne duševné poruchy,
závislosti ani inú prekážku, ktorá by bránila otcovi v riadnom výkone rodičovských práv. Otec má stabilné
bývanie v nehnuteľnosti, kde má dieťa zriadenú vlastnú detskú izbu, vybavenú podľa jeho potrieb.
Zároveň je živnostníkom so stabilným príjmom, nemá žiadne dlhy ani hypotekárne záväzky. Dieťa má k

otcovi hlboký pozitívny vzťah, vyhľadáva jeho spoločnosť, prejavuje túžbu tráviť s ním čas. Otec rozvíja
u maloletého zmysel pre zodpovednosť a empatiu napríklad formou starostlivosti o domáce zvieratá,
ktoré spolu chovajú. Znalec, ani psychológ nezistili u otca žiadnu odchýlku, ktorá by vylučovala výkon
osobnej starostlivosti, či už v striedavom režime alebo vo forme pravidelného styku. Znalec konštatoval,
že „matka sa javí ako stabilnejšia“, avšak tento výrok má len opisný charakter a neobsahuje jednoznačný

záver o výchovnej nevhodnosti otca. Napriek tomu súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie výlučne
na tomto posudku, čím zvýšil význam znaleckého posudku nad zákonnú úpravu rodičovských práv, čo
je neprípustné.

15. Súd prvej inštancie určil otcovi platiť na maloletého výživné vo výške 300,- eur mesačne

napriek tomu, že kolízny opatrovník navrhol výšku 250,- eur mesačne, ktorú považoval za primeranú,
odôvodnenie odchýlky v rozhodnutí absentuje. Matka nemá náklady na bývanie, žije v byte rodičov,
prispieva len na základné potreby domácnosti. Otec je živnostník, nie je vlastníkom nehnuteľnosti ako
nesprávne uviedol súd – táto informácia je v rozpore s verejne dostupným katastrom.

16. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol zverenie mal. A. do osobnej starostlivosti
matkehlavnesohľadomnavývojstretávaniaotcaamal.A.naRPPS,kedymaloletýpostupneprejavoval
odmietavý postoj k stretnutiam a nakoniec pri záverečnom stretnutí u maloletého prišlo k uvoľneniu a
vyjadril sa, že „nechce byť už s otcom sám“. Kolízny opatrovník poukázal na skutočnosť, že mal. A. sa
nevyjadril negatívne smerom k stretnutiam realizovaným na ÚPSVaR Levice, ale priamo k stretnutiam

s otcom. Maloletý tiež uviedol, že otec „o matke hovoril nepekné veci a ja som nevedel, čo je pravda“.
Je pravdou, čo nepoprela ani matka, že v minulosti sa maloletý k otcovi tešil, bavil ho ich spoločne
trávený voľný čas. Avšak otec si zjavne neuvedomil pôsobenie na syna, ktoré sa časom ukázalo
ako negatívne a vyvolalo u maloletého napätie medzi jeho radosťou so spoločne tráveného času a
smútkom, že nevie, čo má považovať za pravdu. Kolízny opatrovník mal vedomosť o negatívnom

prežívaní maloletého a úlohou kolízneho opatrovníka nie je zhoršenie stavu mal. dieťaťa, práve naopak.
D. L. M. je klinická psychologička, ktorej odborné stanovisko si nedovolí a nemá dôvod spochybňovať.
V závere správy uviedla, že u mal. A. „sa prejavili známky, ktoré signalizujú aktuálne rozkolísanie
emočného prežívania daných stretnutí a odmietavý postoj k nim. Z odborného psychologického hľadiskaneodporúča pokračovať v stretnutiach mal. A. s otcom na RPPS, nakoľko momentálne nie sú prínosom
pre jeho harmonický vývoj.“ Opakované stabilizovanie prežívania maloletého sa nedá dosiahnuť
zverením maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, práve naopak. Opakuje jasné vyjadrenie

maloletého „nechcem byť už s otcom sám“ a poukazuje na opis celého stretnutia, že tento výrok uviedol,
keď u maloletého došlo k výraznému uvoľneniu, ktoré zakončil „teraz už mi je lepšie, keď som to mohol
povedať“. Súhlasí s vylúčením úpravy styku maloletého s otcom na samostatné konanie, pretože bude
nutné citlivo posúdiť rozsah a spôsob stretávania.

17. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá vykonanému
dokazovaniu a súčasnej rodinnej situácii, ktorá sa počas konania výrazne menila. Opakovane poukazuje
na manipulatívne a psychicky deštruktívne správanie otca voči nej aj voči maloletému. Otec vykazuje
znaky vážnej poruchy osobnosti – konkrétne narcistickej alebo podobnej osobnostnej patológie – a
že sa dlhodobo dopúšťa kontrolujúceho, obviňujúceho a psychicky násilného správania. Po podaní

návrhu na obmedzenie styku a po nariadení neodkladného opatrenia zo strany súdu prvej inštancie
otec zintenzívnil svoje negatívne pôsobenie, pričom útoky zameral aj na maloletého syna, údajne ako
formu pomsty za matkino konanie. V dôsledku tohto správania bola nútená podať trestné oznámenie,
čo viedlo k vzneseniu obvinenia voči otcovi pre prečin nebezpečného prenasledovania, okrem toho v
civilnom konaní došlo k vydaniu súdneho rozhodnutia, ktorým bol otcovi uložený zákaz kontaktovania

a priblíženia sa k matke.

18. Podala tri návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia v dôsledku domácich konfliktov a vývoja
správania maloletého, pričom k eskalácii situácie došlo po návrate maloletého zo styku s otcom, keď
voči nej prejavil fyzickú agresivitu. K námietke otca ohľadom výchovných metód – konkrétne použitia

sprchovania studenou vodou – uvádza, že išlo o výnimočnú reakciu v krízovej situácii, keď ju maloletý
fyzicky napádal a vyhrážal sa jej. Tvrdí, že jej postup bol konzultovaný s viacerými psychológmi, ktorí ho
v danom kontexte považovali za vhodný. Od zavedenia asistovaného styku sa podľa matky správanie
maloletého stabilizovalo a podobné výstupy sa už neopakovali.

19. Namieta poukazovanie otca na staršie psychologické správy, ktoré boli podľa jej názoru ovplyvnené
strachomdieťaťazotca,čosaprejaviloažneprirodzenepozitívnymivýrokminajehoadresu.Zdôrazňuje,
že práve najaktuálnejšia odborná správa založená do súdneho spisu bezprostredne pred posledným
pojednávaním, obsahuje spontánne vyjadrenia maloletého, ktoré podľa nej presne vystihujú realitu a
podávajú vierohodný obraz o situácii.

20. Zo znaleckého posudku PhDr. Andreja Benkoviča vyplýva, že zverenie maloletého do striedavej
osobnej starostlivosti by malo negatívny dopad na jeho ďalší fyzický a psychický vývin. Znalec
v odpovedi na otázku č. 14 uviedol, že otec prenáša svoje negatívne emócie a animozity voči
matke priamo do vzťahu k dieťaťu, čím ho psychicky zaťažuje a destabilizuje. Rovnako uviedol,

že matka pôsobí ako stabilnejší rodič, a neuviedol žiadne kontraindikácie, ktoré by jej bránili v
dlhodobej starostlivosti o maloletého. Pokiaľ ide o otázku, prečo súd prvej inštancie nevyriešil styk
v samotnom rozsudku, ale ho vylúčil na samostatné konanie, matka uvádza, že toto rozhodnutie
bolo riadne odôvodnené potrebou doplnenia dokazovania – najmä v súvislosti s novými vyjadreniami
maloletého krátko pred pojednávaním, ako aj s vyjadrením psychologičky ÚPSVaR, podľa ktorej sa

asistovaný styk míňa účinkom a spôsobuje maloletému diskomfort. Upozorňuje, že otec je aktuálne
vyšetrovaný pre podozrenie zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby vo vzťahu
k maloletému. Vzhľadom na závažnosť týchto podozrení by podľa matky bolo absolútne nevhodné a
právne neprijateľné, aby bol maloletý vystavený styku s otcom, pretože by sa tým mohlo legitimizovať
ďalšie psychické násilie a zároveň traumatizovať dieťa v pozícii potenciálnej obete.

21. Stotožňuje sa s hodnotením súdu prvej inštancie, podľa ktorého sú bytové pomery u oboch rodičov
vyhovujúce. Hoci výživné nie je hlavným predmetom konania, považuje výšku 300,- eur za primeranú s
ohľadom na príjem otca (1 000 – 1 200 eur mesačne), jeho minimálne životné náklady a skutočnosť, že
neplatí hypotéku. Otec pritom dlhodobo výživné neplatil alebo platil len symbolicky (35,- eur mesačne).

22. Otec v odvolacej replike k vyjadreniu matky k odvolaniu otca uviedol, že sa v celom rozsahu
pridržiava všetkých skutočností a právnej argumentácie uvádzanej v odvolaní. Vyjadrenie matky je
opisom podaných trestných oznámení, ktoré nie sú predmetom tohto konania, a ktoré nie sú uzatvorené.V rámci civilného konania nie je možné riešiť prebiehajúce trestné konania a nie je možné ich použiť ako
dôkaz z dôvodu ich neukončenia a absencie meritórneho rozhodnutia. Pokiaľ nepríde k meritórnemu
rozhodnutiu, vo veci je potrebné dodržiavať zásadu prezumpcie neviny. Matka tvrdila, že príde k podaniu

obžaloby v prípade vedenom na ORPZ Levice pod ORP-91/1-VYS-LV- 2024. Ani podanie obžaloby, nie
je meritórnym rozhodnutím vo veci. Domáce násilie a týranie nie je potvrdené zo strany orgánov činných
v trestnom konaní, nakoľko neexistujú výjazdy policajných hliadok k nehnuteľnosti, ktorú účastníci
konania spoločne obývali, nikto z účastníkov nemusel byť ošetrený, otec nebol nikdy z obydlia vykázaný.
Neexistuje žiaden relevantný dôkaz nebezpečného prenasledovania matky zo strany otca. Zamietnutím

striedavej osobnej starostlivosti a vylúčením rozhodnutia o úprave styku na samostatné konanie súd
prvej inštancie vytvára umelé prekážky a bráni otcovi v jeho základnom práve rodiča vychovávať svoje
dieťa. Styk dieťaťa s otcom nie je uskutočnený najmä pre preferenčné negatívny postoj matky. V tomto
prípade otec nemá možnosť stretávať sa už veľmi dlhé obdobie so svojím synom, nakoľko asistovaný
styk bez prítomnosti konkrétnej pracovníčky nefunguje, neplní svoj účel a priamo zabraňuje otcovi
uskutočňovať styk s dieťaťom. V tomto prípade došlo k úplnému prerušeniu styku rodiča s dieťaťom, čo

je možno len vo výnimočných prípadoch.

23. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 pís. b/ Civilného mimosporového poriadku),
po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným
subjektom – otcom, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku

v spojení s § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie,
proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku), a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku
v spojení s § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez

viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného
mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby
zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď

miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke
súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku), a dospel k
záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch
I., II., III., IV., VII. a VIII. vecne správny a dôvodné ho potvrdiť ( § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového
poriadku ) a v časti výroku V. zrušiť (§ 386 písm. b/ Civilného sporového poriadku).

24. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a odvolaním napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletému
A. v časti jeho zverenia do osobnej starostlivosti matky, zastupovania a spravovania jeho majetku
(výroky I. a II.), určenia výživného otcovi pre maloletého vo výške 270,- eur mesačne od 14.02.2023

a vo výške 300,- eur mesačne od 01.09.2023 (výrok III.), určenia dlhu na splatnom výživnom vo výške
4 039,65 eur, na zaplatenie ktorého bol otec zaviazaný do 60-tich dní od právoplatnosti rozsudku
(výrok IV.), zamietnutia návrhu otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti (výrok
V.), uloženia povinnosti každému z rodičov zaplatiť náhradu trovy štátu vo výške 488,45 eur do 60
dní od právoplatnosti rozsudku (výrok VII.) a nepriznania nároku na náhradu trov konania žiadnemu

z účastníkov (výrok VIII.).

25. Podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

26. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre

posúdenie návrhom uplatnených nárokov, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery
súduprvejinštancievoveci,ktorýnavecaplikovalsprávnehmotnoprávneustanoveniaatietovsúvislosti
s danou vecou i správne vyložil, stotožňuje sa s odôvodnením rozhodnutia a s poukazom na ustanovenie
§ 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje nasprávne, zrozumiteľné a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím
na otcom uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej
inštancie odchýliť a nemôže mu dať za pravdu. Otec vo svojom odvolaní neuviedol žiadne relevantné

dôvody spochybňujúce správnosť záverov odôvodnenia súdu prvej inštancie. Odvolací súd uvádza, že
samotný fakt, že otec sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje, ešte
neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Odvolací súd však pre potrebu vyporiadania
sa s odvolacími námietkami otca a na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie dopĺňa nižšie
uvedené.

27. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä: a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným

postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov

na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

28. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

29. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške

výživného.

30. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak

so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či
bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

31. Záujem dieťaťa musí byť prioritným hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už
uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi

alebo zákonodarnými orgánmi, pričom kritériom pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do jednej
z foriem starostlivosti nie je želanie konkrétneho rodiča. Je preto nevyhnutné, aby pri akomkoľvek
súdnom rozhodovaní týkajúcom sa detí bol ich najlepší záujem skúmaný a posudzovaný ako určujúce
kritérium pre konečné rozhodnutie - nech sa jedná o akékoľvek konanie týkajúce sa maloletého
dieťaťa. Najlepší záujem dieťaťa je ako koncept flexibilný a vždy by mal byť posudzovaný a definovaný

individuálne s ohľadom na konkrétnu situáciu, v ktorej sa dotknuté dieťa nachádza, pričom pozornosť
je potrebné venovať jeho osobným pomerom, situácii a potrebám ( porov. nález Ústavného súdu ČR
sp. zn. I. ÚS 3226/16 ).

32. Pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do starostlivosti rodičov je súd taktiež povinný prihliadnuť aj na

citovú orientáciu a zázemie dieťaťa, na výchovné schopnosti a zodpovednosť rodiča, stabilitu budúceho
výchovného prostredia, na citové väzby k starým rodičom, či iných príbuzných, ale aj k hmotnému
zabezpečeniuzostranyrodiča,vrátanebytovýchpomerov.Vdanomprípadebolopotrebnépostupovaťv
súladespraxouEurópskehosúdupreľudsképráva,ktorýnapr.vrozhodnutíE.p.v.Italyzo16.novembra1999 ( s odkazom aj na rozhodnutie vo veci Olsson v. Sweden z 27. novembra 1992 a Johansen v.
Norway z 23. septembra 1994 ) vyslovil, že medzi záujmami dieťaťa a rodičov musí byť zachovaná
rovnováha, pričom pri hľadaní tejto rovnováhy musí byť osobitný význam venovaný najvyšším záujmom

dieťaťa, ktoré môžu prevažovať nad záujmami rodiča.

33.Zozákonnéhoustanovenia§24Zákonaorodinenevyplývažiadnaprioritaprístupuprirozhodovanío
tom,komubudedieťazverenédostarostlivosti.Jepretopredovšetkýmnasúde,abyvsúladesprincípom
nezávislosti rozhodovania súdnej moci vzhľadom na zistený skutočný stav a na nezastupiteľné osobné

skúsenosti vyplývajúce z bezprostredného kontaktu s účastníkmi konania a znalosti vývoja rodinnej
situácie, rozhodol o zverení maloletého do starostlivosti jedného alebo oboch rodičov, ktoré bude
v záujme dieťaťa. Pri posudzovaní záujmu dieťaťa nemožno postupovať podľa vopred danej schémy,
keď striedavá osobná starostlivosť nemôže byť paušálne vnímaná ako forma „spravodlivého“ rozdelenia
starostlivosti o dieťa medzi oboch rodičov.

34. Medzi kritériá striedavej osobnej starostlivosti, ktoré je potrebné splniť, a ktoré musí súd z hľadiska
nutnosti rozhodovať v najlepšom záujme dieťaťa v konaniach vziať do úvahy, patrí najmä: 1) existencia
pokrvnéhoputamedzidieťaťomaojehozverenídostarostlivostiusilujúcouosobou,2)mierazachovania
identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho zverenia do starostlivosti tej ktorej osoby, 3)
schopnosť osoby usilujúcej sa o zverenie dieťaťa do starostlivosti potreby, 4) prianie dieťaťa. Záujem

a potreby konkrétneho dieťaťa je potrebné posudzovať v každom jednotlivom prípade osobitne a so
snahouominimalizáciunegatívnychdôsledkovpredieťa.TotopotvrdzujeajstanoviskoVýboruprepráva
dieťaťa Rady vlády pre ľudské práva zo dňa 14.10.2014 ( stanovisko ku striedavej starostlivosti o deti ),
podľa ktorého „Najlepší záujem dieťaťa je potrebné hľadať v každom jednotlivom prípade osobitne, nie
podľa akejkoľvek vopred danej schémy a so snahou o minimalizáciu negatívnych dôsledkov pre dieťa.

Tak sa potom môže stať, že u niektorého dieťaťa sa najvhodnejším riešením môže ukázať starostlivosť
striedavá, v iných prípadoch však tomu môže byť zverenie do starostlivosti jedného z rodičov a dohoda,
alebo rozhodnutie o optimálnej a zároveň reálnej forme o rozsahu styku druhého z rodičov s dieťaťom.
Výbor nepovažuje paušálne rozhodovanie preferujúce jedno z riešení za výraz rešpektu k jedinečnosti
dieťaťa a jeho potrieb.“

35. Za situácie, kedy sú obaja rodičia všeobecne rovnako spôsobilí sa o svoje dieťa riadne starať, je
potrebné zohľadniť najmä osobnosť dieťaťa a jeho schopnosť sa vysporiadať s enormnou záťažou, ktorú
rozpad rodiny a eventuálne zmena formy zabezpečenia starostlivosti, ktorá prináša aj stratu doterajšieho
zázemia a bezpečia domova, bezpochyby predstavuje. Je potrebné brať ohľad na citovú orientáciu

dieťaťa, aj hodnotu danú stálosťou výchovného prostredia a na možnosť zachovania a rozvíjania jeho
citových väzieb k blízkym osobám aj v širšom okolí, k jeho priateľom a záujmom. V neposlednom rade
je potrebné vziať do úvahy, ktorý z rodičov sa o dieťa doteraz osobne staral, dbal o jeho citovú a
rozumovú výchovu a v podstate predstavoval pre dieťa ústrednú osobu, ku ktorej je citovo pripútané.
Preskúmaním napadnutého rozhodnutia má odvolací súd za to, že v predmetnej veci súd prvej inštancie

tietokritériásplnil,pretožeodôvodneniesvojhorozhodnutiazaložilnauprednostnenízáujmumaloletého,
nie preferencii či prianí rodiča.

36. Otec maloletého v odvolaní primárne namietal nesprávnosť zverenia maloletého do osobnej
starostlivosti matky, navrhoval maloletého zveriť do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov

(výrok I.).

37. Tu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vo veci starostlivosti o maloletého správne
prihliadol prioritne na záujem maloletého, keď sa po vykonanom dokazovaní dôvodne nestotožnil
so subjektívnou predstavou otca o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch

rodičov. Vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie podrobne uvedeným v ods. 4.7 až 4.15
odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa odvolací súd plne stotožňuje bez nutnosti ho
opakovať, mal i odvolací súd za preukázané, že v najlepšom záujme maloletého a súčasne optimálnym
spôsobom rozhodnutia je zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky, nakoľko dohoda medzi
rodičmi možná nebola. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, najmä však znaleckého posudku

PhDr. Andreja Benkoviča, maloletý bol negatívne ovplyvňovaný otcom, čo viedlo k maladaptívnemu
správaniu vo vzťahu k matke, maloletý bol zo strany otca citovo manipulovaný, čo však škodí vývinu
maloletého. S prihliadnutím na uvedené znalec uzavrel, že matka je stabilnejším rodičom bez zistenej
psychopatológie, na opačnej strane je tak otec, ktorého osobnostné črty môžu spôsobovať ťažkosti,predovšetkým v oblasti medziľudských vzťahov, pričom je nadmerne citlivý voči vlastnej osobe, čo
môže negatívne ovplyvňovať jeho rodičovské kompetencie. V prípade zverenia maloletého do striedavej
osobnej starostlivosti by toto malo negatívny vplyv na vývin maloletého aj s prihliadnutím na zistenie

znalca, že otec maloletého vťahuje do svojich pretrvávajúcich animozít voči matke, čím maloletého
vystavuje neprimeranej psychickej záťaži. Na túto skutočnosť správne poukázal a vyhodnotil aj v spojení
s ďalším vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie v ods. 23 odôvodnenia napadnutého rozsudku.

38. Hoci otec v odvolaní namietal nevhodné charakteristiky osobnosti matky, nevhodnosť jej výchovných

metód vo vzťahu k maloletému, uvedené bolo znalcom zohľadnené, pričom na druhej strane otec
v odvolaní nespochybnil zistenie znalca o jeho (otcovom) nevhodnom správaní a negatívnom pôsobení
na maloletého, vťahovaní maloletého do pretrvávajúcich animozít voči osobe matky, ktoré skutočnosti
potom primárne diskvalifikovali možnosť zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov. Primárnym a najdôležitejším zohľadneným aspektom vylúčenia striedavej osobnej
starostlivosti (ktorá by mala negatívne následky na ďalší zdravý fyzický a psychický vývin na

maloletého) tak bol záujem maloletého, na ktorý otec opomenul vziať zreteľ. Záujem rodiča, akokoľvek
úprimný, je potom vo vzťahu k uvedenému druhoradý. Z uvedeného dôvodu nebola potom relevantná
odvolacia námietka otca, že znalecké dokazovanie, ani posudky odborných pracovníkov ÚPSVaR
Levice nepreukázali žiadne duševné poruchy, závislosti ani inú prekážku, ktorá by bránila otcovi v
riadnom výkone rodičovských práv, ani odvolacia námietka, že napadnuté rozhodnutie je založené na

domnienkach o údajnom negatívnom vplyve otca na správanie maloletého a neboli vykonané relevantné
dôkazy, ktoré by túto domnienku jednoznačne preukázali.

39. K odvolacej námietke otca, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie výlučne na znaleckom
posudku, čím neprípustne zvýšil význam znaleckého posudku nad zákonnú úpravu rodičovských práv,

odvolací súd uvádza, že vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie nemožno považovať toto tvrdenie
otca za pravdivé, keďže súd prvej inštancie odôvodnil/podporil vhodnosť zverenia maloletého do
osobnej starostlivosti matky aj závermi vyplývajúcimi z odborného posúdenia psychologičky I. F. D.
(ods. 4.11 odôvodnenia napadnutého rozsudku), psychologičky ÚPSVaR Levice (ods. 4.12 odôvodnenia
napadnutého rozsudku), ako aj závermi správy o šetrení pomerov kolíznym opatrovníkom (ods. 4.15

odôvodnenia napadnutého rozsudku). Odvolací súd nemá žiadne pochybnosti o vhodnosti súdom prvej
inštancie zvoleného rozhodnutia ohľadom zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matke, keď súd
prvej inštancie pri svojich úvahách sledoval v prvom rade záujem maloletého. Inak povedané, neboli
naplnené zákonné podmienky pre zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov, keď vykonané dokazovanie nepotvrdilo, že by tak boli lepšie zabezpečené jeho potreby, a že

by takáto forma osobnej starostlivosti bola v jeho najlepšom záujme. Zverením maloletého do osobnej
starostlivosti matky preto súd prvej inštancie nepochybil, odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej
inštancie o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky za správne.

40. Pokiaľ ide o výrok II. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o práve

oboch rodičov maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, treba nepochybne vyhodnotiť podané
odvolanie ako nedôvodné, nakoľko otec na týchto svojich právach nie je predmetným rozhodnutím súdu
nijako ukrátený vzhľadom na to, že úplne rovnaké práva boli priznané obom rodičom maloletého, tak
matke ako aj otcovi. Otec odvolanie v tejto časti ani bližšie nezdôvodnil a odvolací súd preskúmaním
predmetnej časti napadnutého rozhodnutia pochybenie súdu prvej inštancie ani nezistil.

41. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.(1) Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov.(2) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.(5)

42. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.43. Ani v časti výživného (výroky III. a IV.) odvolanie otca nebolo dôvodné, keď po preskúmaní
napadnutej časti rozhodnutia odvolací súd nezistil žiadne odvolateľom – otcom vytýkané pochybenie
v postupe prvoinštančného súdu.

44. Žiada sa uviesť, že v zmysle § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

45. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu odvolací súd zhodne so súdom prvej
inštancie dospel k záveru, že výživné určené otcovi pre maloletého vo výške 270,- eur mesačne
za obdobie od 14.02.2023 do 31.08.2023 a vo výške 300,- eur mesačne od 01.09.2023 zodpovedá

schopnostiam a možnostiam otca a zároveň je primerané aj odôvodneným potrebám maloletého,
ktoré otec nespochybnil. Súd prvej inštancie za účelom zistenia odôvodnených potrieb maloletého
vychádzal z vyčíslení jednotlivých nákladov predostrených matkou, riadne sa zaoberal odôvodnenosťou
jednotlivých položiek, ktorých výšku správne hodnotil berúc do úvahy ich primeranosť a to s prihliadnutím
na vek dieťaťa v kontexte životnej úrovne rodičov. Postupu súdu prvej inštancie v tomto smere niet čo

vytknúť a sumu celkových mesačných výdavkov na maloleté dieťa, ktorú súd prvej inštancie ustálil vo
výške 335,- eur mesačne aj odvolací súd považuje za správnu, pričom v podrobnostiach poukazuje na
úvahy prvoinštančného súdu, s ktorými sa stotožňuje. Pokiaľ ide o možnosti a schopnosti rodičov, týmito
sa súd prvej inštancie tiež dostatočne zaoberal, náležite zistil príjmovú situáciu otca i matky, majetkové
pomery a svoje závery ohľadom možností a schopností každého z rodičov podložil logickými úvahami

a zisteniami majúcimi oporu vo vykonanom dokazovaní.

46. Odvolací súd sa tiež stotožňuje s konštatovaním prvoinštančného súdu, ktorý správne uzavrel, že
otec dosahuje vyšší ako deklarovaný príjem vzhľadom na skutočnosť, že je živnostník a jeho čistý príjem
deklarovaný v daňovom priznaní za r. 2023 vo výške 421,30 eur nezodpovedá jeho skutočnému príjmu,

keď by z neho otec nedokázal uhrádzať ním vyčíslené náklady vo výške 1 138,88 eur mesačne. Odvolací
súd preto zhodne so súdom prvej inštancie považoval za dôvodné vychádzať z príjmu vo výške 1 500,-
eur, čo otec v odvolaní nenamietal. Následné stanovenie výšky výživného je v súlade s vyššie citovanými
zákonnými ustanoveniami s prihliadnutím na osobitosti predmetnej veci, čo pri zohľadnení priemerného
mesačného príjmu povinného otca zodpovedá výške určeného výživného, pri ktorom súd prvej inštancie

správne zohľadnil skutočnosť, že v období do 31.08.2023 maloletý navštevoval materskú školu a od
01.09.2023 už I. stupeň základnej školy. Žiada sa pripomenúť, že súdna prax ustálila, že všeobecne s
pribúdajúcim vekom dieťaťa rastú aj jeho potreby a hranica výživného sa tak posúva spolu so zvyšujúcim
sa vekom dieťaťa i s prihliadnutím na konkrétny stupeň školskej dochádzky smerom nahor.

47. Na zdôraznenie správnosti výšky určeného výživného odvolací súd poukazuje aj na Metodiku pre
výpočet výživného zverejnenú Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorá je síce materiálom odporúčacieho
charakteru, jeho zámerom je však zjednocovať procesné postupy a rozhodovaciu prax súdov v
rodinnoprávnej agende. Z tejto metodiky vyplýva, že v prípade existencie jednej vyživovacej povinnosti,
ktorú má otec voči maloletému A., predstavuje primerané výživné 270,- eur mesačne pre jedno dieťa

predškolského veku ako podiel 18% z priemerného čistého mesačného príjmu povinného otca 1 500,-
eur mesačne a pre dieťa navštevujúce I. stupeň základnej školy výživné vo výške 300,- eur mesačne
ako podiel 20% z príjmu 1 500,- eur mesačne. Z uvedeného je teda zrejmé, že pokiaľ aj odvolací súd
berie do úvahy ako pomocné kritérium uvedenú metodiku, je potrebné považovať súdom prvej inštancie
otcovi určené výživné pre maloletého za primerané a zohľadňujúce výšku príjmu oboch rodičov.

48. K odvolacej námietke otca, že matka nemá náklady na bývanie, nakoľko žije v domácnosti svojich
rodičov a prispieva iba na potraviny a drogériu, odvolací súd uvádza, že ani v prípade, pokiaľ by
pomery na strane matky boli natoľko priaznivé, že by táto mohla zabezpečovať výživu maloletého v
celom rozsahu z vlastných prostriedkov, tak táto skutočnosť samotná otca nezbavuje platenia výživného

pri rešpektovaní zásady uvedenej v ustanovení § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorej obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
V nadväznosti na uvedené je preto nedôvodná aj odvolacia námietka otca, že kolízny opatrovník navrhol
výživné vo výške 250,- eur mesačne a súd prvej inštancie určil výživné vo výške 300,- eur mesačne, tedanad rámec návrhu kolízneho opatrovníka, ktorý má navyše odporúčací charakter, pričom v konaniach
vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti súd viazaný návrhom nie je.

49. K odvolacej námietke otca týkajúcej sa jeho povinnosti zaplatiť nedoplatok na splatnom výživnom
vzniknutý za obdobie od 14.02.2023 do 28.05.2024 vo výške 4 039,65 eur do 60-tich dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku, odvolací súd uvádza, že v tejto súvislosti súd prvej inštancie správne vzal
do úvahy správanie sa otca, ktorý za obdobie od začatia konania, t.j. 14.02.2023, do dňa rozhodnutia
súdu prvej inštancie, prispel celkovo na výživu maloletého iba výživným vo výške 420,- eur, keďže od

februára 2023 do januára 2024 prispieval mesačne sumou 35,- eur, čo v období od 14.02.2022 do 30.
júna 2023 v zásade zodpovedalo minimálnemu výživnému, ktoré činilo 32,11 eur, pričom v období od
01.07.2023 do 28.05.2024 výživné uhrádzané otcom vo výške 35,- eur mesačne nezodpovedalo ani
minimálnemu výživnému, ktoré činilo 36,80 eur mesačne. Otec teda napriek svojmu príjmu prenášal svoj
podiel na vyživovacej povinnosti na matku maloletého aj napriek skutočnosti, že matka svoju vyživovaciu
povinnosťvovzťahukmaloletémunahrádzalaajsvojouosobnoustarostlivosťouoneho.Jetiežpotrebné

v danom kontexte zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu je prvoradou a zákonnou
povinnosťou rodiča a má prednosť pred akýmikoľvek inými pohľadávkami. Odvolací súd preto v zhode
so súdom prvej inštancie považoval za dôvodné, aby otec zročné výživné zaplatil v lehote 60 dní od
právoplatnosti rozsudku.

50. V závere sa žiada uviesť, že súd prvej inštancie výrokom V. zamietol návrh otca na zverenie
maloletého do striedavej osobnej starostlivosti. S uvedeným sa odvolací súd nestotožňuje z dôvodu, že
konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu možno začať na návrh a
aj bez návrhu, ak zákon neustanovuje inak (§ 23 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku). Ak je aj
konanie začaté na základe návrhu, nie je súd viazaný tým, čoho sa navrhovateľ domáha. V konaniach,

ktoré je možné začať aj ex offo, je prelomená významná procesná zásada ne ultra petitum partium (§
40 Civilného mimosporového poriadku). Nebol preto dôvodný postup súdu prvej inštancie, keď návrh
otca vo veci zverenia maloletého zamietol, keďže sa jedná o konanie, ktoré je možné začať aj bez
návrhu, pričom v takýchto konaniach v zmysle Čl. 5 Civilného mimosporového poriadku je prelomená
dispozičná zásada, ktorou je ovládané sporové konanie. Platí teda, že v konaniach podľa Civilného

mimosporového poriadku, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd nie je viazaný návrhom účastníkov
konania. Výrok rozhodnutia preto nemá obsahovať zamietajúci výrok, keďže zo samého výroku je
zrejmé, či súd rozhodol odlišne od petitu uvedeného v návrhu na začatie konania, resp. o konkurenčnom
návrhu druhého rodiča. Z uvedených dôvodov je napadnutý výrok V. nadbytočný a odvolací súd ho zrušil
podľa § 389 ods. 1 pís. a/ Civilného sporového poriadku.

51. Podľa § 49 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú
jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát.(1) Súd môže uložiť účastníkovi, u
ktorého nie sú podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu,
ktorý navrhol alebo ktorý nariadil súd o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme.(2) Spoločné

trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní.(3)

52. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy
konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

53. Otec odvolaním napadol aj výrok VII. rozsudku, avšak bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia jeho
nesprávnosti. Odvolací súd uvedený výrok preskúmal, pričom nezistil jeho prípadnú nesprávnosť. Súd
prvej inštancie riadne zdôvodnil, na základe akých skutočností otca zaviazal na náhradu trov konania
štátu ako polovicu sumy 976,90 eur, s čím sa odvolací súd stotožňuje.

54. Podľa § 35 Civilného mimosporového poriadku súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

55. Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd
prvej inštancie nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

56. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné zákonu
zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplývajej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil
sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej
vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého

spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov. Na potvrdenie tohto názoru existujú viaceré rozhodnutia
Ústavného súdu SR, napr. sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03,
ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/124/2019.

57.Kotcomnamietanémunedostatočnezistenémuskutočnémustavu,akoajkjehoodvolacejnámietke,

že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
odvolací súd uvádza, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie jasne a presvedčivo objasnilo
skutkový aj právny základ rozhodnutia a stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
základné právo účastníka konania na spravodlivý proces. Odvolací súd preskúmaním napadnutého
rozsudku nezistil, že by súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery. Uvedená odvolacia argumentácia otca preto v tomto smere nie je dôvodná. V odôvodnení

rozhodnutia totiž nie je povinnosťou súdu detailne uvádzať každý argument účastníka konania a k nemu
relevantné dôvody, ak to súd nepovažuje za podstatné alebo ak danému návrhu sú dané presvedčivé
odpovede v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tak, ako to bolo v prejednávanej veci v jednotlivých
odsekoch napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, konkrétne v ods. 4 až 42 odôvodnenia
napadnutého rozsudku, na ktoré odvolací súd v podrobnostiach odkazuje.

58. Na základe všetkých vyššie uvedených záverov potom odvolací súd konštatuje, že súd prvej
inštancie na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil. Zároveň sa
dostatočným spôsobom vysporiadal aj s relevantným námietkami uplatnenými otcom maloletého už

počas prvoinštančného konania a vzhľadom na to, že otec maloletého ani v odvolaní neuviedol
také skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutých výrokoch I., II., III., IV., VII. a VIII z dôvodu vecnej správnosti potvrdil podľa § 387 ods.
2 Civilného sporového poriadku spolu s vecne správnym výrokom o náhrade trov prvoinštančného
konania.

59. V súvislosti s prejavom nespokojnosti otca s namietaným rozsudkom súdu prvej inštancie odvolací
súd ešte konštatuje, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Čl. 46 ods. 1
Ústavy SR nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania.
Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho

rozhodnutiebolomožnékvalifikovaťakozákonné,preskúmateľnéabezznakovarbitrárnosti,čovdanom
prípade splnené bolo.

60. Pokiaľ ide o ďalšie argumenty, už nespôsobilé ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval
za potrebné sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj

napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

61. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

62. Podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej
inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

63. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s vyššie citovanými zákonnými
ustanoveniami tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania,

keďže nezistil žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.

64. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta
z.č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).

Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového

poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového

poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa

na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Žiadateľ, u
ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o
predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanieprípustnépodľa§421Civilnéhosporovéhoporiadkumožnoodôvodniťibatým,žerozhodnutie

spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

Civilného sporového poriadku).