Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. marec 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/109/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0021202024
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:0021202024.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D.
E. XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. JCLic. F. B., G., H., so sídlom v I., J. F. XX, proti
žalovaným: 1/ K. L., C. M. nar. XX.X.XXXX, bytom v G., J. XXXX/XX, 2/ JRD Rakovec, družstvo, so
sídlom Rakovec nad Ondavou 389, IČO: 52 518 167, obaja právne zastúpení Advokátskou kanceláriou
SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1735/29, o určenie neplatnosti
zmlúv, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 18. marca 2024 sp.zn.
25C/32/2021

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 18. marca 2024 č.k. 25C/32/2021-558.

Žalovaní v 1. a 2. rade majú proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 18. marca
2024 č.k. 25C/32/2021-558 žalobu zamietol (výrok I.) a žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania
voči žalobcovi v rozsahu 100% (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou previedol

žalovaný v 1. rade svoje spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú C. D.
E., obec C. D. E., E. B., ktoré sú zapísané na LV č. XXX o veľkosti 24/3600 k celku a trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že je členom pozemkového spoločenstva A. C. - p.s. Rakovec n/Ond., IČO:
42 332 311, so sídlom C. D. E. XXX, XXX XX C. D. E., ktoré hospodári so spoločnou nehnuteľnosťou,
ktorej súčasťou sú nehnuteľnosti katastrálneho územia C. D. E., okres B., obec C. D. E., zapísané
na nasledujúcich listoch vlastníctva: LV č. XXX ako parcely registra "C": parcelné č. 1241 o výmere
499323m2,druhpozemkulesnýpozemok.Žalovanýv1.radejepodielovýmspoluvlastníkomcitovaných

nehnuteľností a ten previedol svoje spoluvlastnícke podiely na týchto nehnuteľnostiach na žalovaného v
2.radekúpnouzmluvou.Vzhľadomnaskutočnosť,ževdanomprípadeideohospodáreniesospoločnou
nehnuteľnosťou, jej prevod upravuje osobitný právny predpis a to zákon č. 97/2013 Z.z. o pozemkových
spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len ako "zákon o pozemkových spoločenstvách")
a v danom prípade došlo k porušeniu ust. § 7 (súd uvádza, že v skutočnosti ide o § 9 ods. 7 a
ods. 8 tohto zákona. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení v danom prípade došlo k porušeniu
zákona o pozemkových spoločenstvách, nakoľko vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti prevádzal

spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, bol povinný ho ponúknuť ostatným vlastníkom podielov na
spoločnej nehnuteľnosti, avšak spoluvlastnícky podiel nebol vôbec ponúknutý. Žalovaný v 1. rade však
previedol svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX k.ú Rakovec nad
Ondavou o veľkosti 24/3600 k celku bez toho že by žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi týchtonehnuteľnosti vo veľkosti 24/3600 k celku ponúkol jeho spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach na
odkúpenie žalobcovi, ani inému podielovému spoluvlastníkovi. Preto sa žalobca listami doručenými
obom žalovaným dovolal neplatnosti citovaných kúpnych zmlúv v súlade so znením § 40a OZ.

3.1. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že dňa 13.3.2020 uzavrel žalovaný v1. rade a žalovaný
v 2. rade kúpnu zmluvu, ktorou žalovaný v 1. rade ako predávajúci previedol na žalovaného v 2. rade
ako kupujúceho -spoluvlastnícky podiel o veľkosti 24/3600 na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa
v k. ú. C. D. E., obec: C. D. E., okres: B., ktoré sú zapísané na LV č. XXX, ako parcely registra „C“: -

parcelné č. 1241 o výmere 499323 m2, druh pozemku lesný pozemok (pod číslom 213/20 zapísaná do
katastra nehnuteľností dňa 8.7.2020).
3.2. Z čiastočného výpisu z Listu vlastníctva č. XXX zo dňa 15.3.2021 vyplýva, že ako podielový
spoluvlastník parcely registra „E“ parcelné číslo č. 1241 o výmere 499323 m2, druh pozemku lesný
pozemok , je zapísaný pod B74 žalovaný v 2. rade v podiele 24/3600 , titul nadobudnutia kúpna zmluva
V 1292/2020 z.d. 27.5.2020 , č.z. 213/20. Žalobca je zapísaný ako podielový spoluvlastník pod B169. /

čl.17 a nasl. /
3.3. Z predloženého potvrdenia o členstve vyplýva, že žalovaný v 1. rade bol členom družstva
(žalovaného v 2. rade) od 15.10.2019 s členským vkladom 1 Eur. /čl. 259/
3.4. Zo zmluvy o založení pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou podľa zákona č-. 97/2013
Z z. a zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov vyplýva, že ňou bolo založené G. H.

A. C. -G., XXX XX C. D. E. za účelom podnikania na spoločných nehnuteľnostiach a vzniklo na základe
právnych pomerov pôvodných urbárnikov. Novozaložené pozemkové spoločenstvo preberá všetky
známe záväzky a práva doterajších urbárnikov dňom schválenia zmluvy o založení spoločenstva a po
zaregistrovaní spoločenstva. A. C. - G. H. C. D. E. 323, 072 03 hospodári a podniká na nehnuteľnostiach
zapísaných na : LV č. XX, k.ú. C. D. E. a to na parc. Reg. E. č. 1235, lesné pozemky o výmere 8602

m2,LV šč. XXX, k.ú. C. D. E. a to na parc. Reg. E č. 2310, lesné pozemky o výmere 171 212 m2, LV
č. XXX, k.ú. C. an E. a to na parc. Reg. C č. 2320, lesné pozemky o výmere 1515 m2, parc. Reg. C č.
2321, lesné pozemky o výmere 102779 m2, parc. Reg. C č. 2327, lesné pozemky o výmere 1892 m2,
parc. Reg. C č. 2329, lesné pozemky o výmere 772 m2, LV č. XXX, k.ú. C. D. E. a to na parc. Reg.
C č. 1241, lesné pozemky o výmere 499 323 m2,, LV č. XXXX, k.ú. C. D. E. a to na parc. Reg. C č.

2319, lesné pozemky o výmere 87228 m2,, LV č. XXXX, k.ú. C. D. E. a to na parc. Reg. C č. 2328,
lesné pozemky o výmere 81253 m2, Celková výmere nehnuteľností, na ktorých spoločenstvo hospodári
a ktoré užíva je 954 253m2. /čl. 386/
Podľa č. VI zmluvy spoločenstvo vzniká uzavretím zmluvy o založení spoločenstva s právnou
subjektivitou nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov spoluvlastníkov podielov podľa § 139 ods. 2 OZ,

zapísaných v zozname vlastníkov podielov spoločných nehnuteľností.
Podľa čl. XI bod. 1 zmluvy spoločenstvo na účely podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo na
spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach spravuje spoločný majetok spoločenstva, stará sa o
jeho zveľaďovanie, nadobúdanie a udržiavanie.
3.5. Zo stanov pozemkového spoločenstva A. C. - G. H. C. D. E. XXX, /čl. 372/ čl. II bod 1. vyplýva, že

spoločenstvo bolo založené za účelom hospodárenia a podnikania na poľnohospodárskych a lesných
pozemkoch, zapísaných na LV č. XX o výmere 8602 m?, LV č. XXX o výmere 171 212m2, LV č. XXX o
výmere 106 958 m2, LV č. XXX o výmere 499 323m2, LV č. XXXX o výmere 87 228 m2, LV č. XXXX o
výmere 81 253 m2k.ú. C. D. E. o celkovej výmere obhospodarovaných nehnuteľností 954 576m2.
Podľa č. VII bod 1 stanov členstvo v spoločenstve vzniká a zaniká prevodom alebo prechodom

vlastníckeho práva k podielu spoločnej nehnuteľnosti po podaní písomnej žiadosti o členstvo a
príslušných listov vlastníctva výboru spoločenstva na základe rozhodnutia výboru.
3.6. Z čiastočného výpisu z Listu vlastníctva č. XXX zo dňa 18.5.2021 vyplýva, že nehnuteľnosť
evidovaná na parcele registra „E“ parcelné číslo č. 1241 o výmere 499323 m2, druh pozemku lesný
pozemok nie je spoločnou nehnuteľnosťou. /čl.59/

3.7. Z potvrdenia Okresného úradu Michalovce, pozemkový a lesný odbor zo dňa 18.10.2021 vyplýva,
že nehnuteľnosti zapísané na LV N. XX,XXX, XXX, XXXX O. XXXX v k. ú. C. D. E. nie sú spoločnou
nehnuteľnosťou ale spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou /čl. 292/.
3.8. Z vyjadrenia Okresného úradu Michalovce , Pozemkový a lesný odbor, /čl. 368/ vyplýva, že
správny orgán bol pri odpovedi na žiadosť či predmetné pozemky sú alebo nie sú spoločnou

nehnuteľnosťou vychádzal predovšetkým z údajov katastra, keď na listoch vlastníctva nie je vedený
kód spoločnej nehnuteľnosti. Kód spoločnej nehnuteľnosti nemôže byť pridelený automaticky každému
pozemku , ktorý obhospodaruje pozemkové spoločenstvo. Nie každý taký pozemok je spoločnou
nehnuteľnosťou. Môže totiž ísť o spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť t.j. o nehnuteľnosť ktorá síceje v spoluvlastníctve (mnohokrát v spoluvlastníctve tých istých osôb, ktorí sú zároveň aj spoluvlastníkmi
spoločnej nehnuteľnosti zverenej totožnému pozemkovému spoločenstvu) no ide len o obyčajnú
nehnuteľnosť v spoluvlastníctve, ktorej vlastníctvo nikdy nebolo upravené historickými právnymi

predpismi, no ktorá je z vôle vlastníkov zverená pozemkovému spoločenstvu na účely spoločného
obhospodarovania. V praxi sa vyskytujú prípady, kedy i pred „znárodnením“ išlo v skutočnosti len
o obyčajnú nehnuteľnosť v spoluvlastníctve, avšak v dôsledku aplikácie vyvlastňovacích právnych
predpisov po roku 1948 sa táto nehnuteľnosť mylne klasifikovala ako spoločná a následkom toho bola i
pri reštitúcii takto vydaná späť do držby či vlastníctva pôvodných vlastníkov. Táto nehnuteľnosť nemala

byť evidovaná ako spoločná nehnuteľnosť a nemala byť opatrená kódom spoločnej nehnuteľnosti.
Analogicky sa kódom spoločnej nehnuteľnosti nemôže označiť ani iná spoločne obhospodarovaná
nehnuteľnosť, s ktorou do pozemkového spoločenstva pristúpia noví členovia alebo ak spoluvlastníci
takých nehnuteľností založia pozemkové spoločenstvo podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 97/2013 Z.z.
Pozemkové úrady sú metodiky usmerňované Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, že
pre posúdenie či sa jedná o spoločnú nehnuteľnosť alebo o spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť

sú záväzné údaje z katastra, t.j. či v pozemnoknižných vložkách existuje historický údaj o tom, že by
sa na predmetné pozemky vzťahovali osobitné predpisy, akými sú zákonné články XIX/1898, X/1913
alebo XXXIII/1913, ako je to uvedené v §8 ods. 1 zákona o pozemkových spoločenstvách. Aby
mohol byť v katastri nehnuteľností pre parcelu uvedený kód spoločnej nehnuteľnosti, OÚ katastrálny
odbor vykonáva zápisy do katastra nehnuteľností na základe verejných listín alebo iných listín, pričom

v tomto prípade je relevantnou listinou na vyznačenie kódu spoločnej nehnuteľnosti potvrdenie OÚ
lesný a pozemkový odbor, o vykonanej registrácii pozemkového spoločenstva spolu so zmluvou o
pozemkovom spoločenstve, kde je uvedený rozsah spoločnej nehnuteľnosti, ktorý odsúhlasili vlastníci
spoločnej nehnuteľnosti nadpolovičnou väčšinou hlasov počítanou podľa veľkosti spoluvlastníckych
podielov, čím prejavili svoju vôľu. Aj keď v zmluve a stanovách sa uvádza pojem spoločná nehnuteľnosť

v návrhu na zápis do registra nebol uvedený jednoznačný rozsah pozemkov spoločnej nehnuteľnosti a
ani spoločenstvo nežiadalo o zápis kódu spoločnej nehnuteľnosti na kataster. Správny orgán v odpovedi
uviedol, že hodnovernejší dôkaz môže podať len katastrálny odbor OÚ, na základe prešetrenia v
dokumentačných fondoch.

3.9. Z odpovede Okresného úradu Michalovce, katastrálny odbor, na žiadosť o sprístupnenie informácie
zo dňa 28.12.2021 vyplýva, že kód spoločnej nehnuteľnosti as v katastri eviduje od 1.5.2005.
Podľa platného právneho stavu okresný úrad katastrálny odbor, plní na účely zápisu kódu spoločnej
nehnuteľnosti len funkciu evidenčného orgánu a vychádza z údajov uvedených v potvrdení OÚ
pozemkový a lesný odbor o registrácii pozemkového spoločenstva a z údajov uvedených v zmluve o

pozemkovom spoločenstve.
3.10. Z kópií pozemkovo knižných vložiek č. XXX, N. XXX,N. XXX O. N. XXX súd zistil, že tieto sa
vzťahujú na predmetné nehnuteľnosti v k.ú. C. D. E. a neobsahujú údaj o tom že by sa na predmetné
pozemky vzťahovali osobitné predpisy, akými sú zákonné články XIX/1898, X/1913 alebo XXXIII/1913.
3.11. Svedok P. Q. R., na otázku prečo ako zamestnanec okresného úradu pozemkový a lesný odbor

uviedol vo vyjadrení, že nejde o spoločnú nehnuteľnosť, uviedol, , že ide o dosť ťažkú otázku, možno
ani niektorí odborníci by sa nevedeli vyjadriť, či ide o spoločnú nehnuteľnosť, alebo nie. On vychádzal
z údajov, ktoré sú v pozemkovej knihe, kde pre spoločnú nehnuteľnosť platí, že sa na ňu vzťahujú tie
články z rokov 1913 a podobne, kde takýto záznam, že sa na túto konkrétnu nehnuteľnosť vzťahujú
tieto články v pozemkovej knihe nebol a preto uviedol tú skutočnosť v tomto vyjadrení, že teda nejde

o spoločnú nehnuteľnosť. Neskôr podrobnejšie svoj názor vyslovil v ďalšom vyjadrení, ktoré písal
pre právneho zástupcu na základe žiadosti. Na otázku aby sa vyjadril k vyjadreniu Okresného úradu,
katastrálny odbor, ktoré bolo predložené do spisu na základe žiadosti žalovaného, ktoré bolo doručené
aj právnemu zástupcu žalobcu ohľadne toho, že katastrálny úrad v tomto vyjadrení uvádza, že o
vydrenie sa k citlivej otázke je potrebné obrátiť sa na Okresný úrad Michalovce pozemkovo lesný odbor,

svedok uviedol, že asi to uvádzajú kvôli tomu, že ide o problematickú otázku. Poukázal na to, že odkedy
pracoval na príslušnom odbore ohľadne pozemkových spoločenstiev od roku 1995, tak sa vlastne nikde
nerozlišovalo či ide o spoločnú nehnuteľnosť, resp. spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť, bolo to
v podstate pre nás jedno, až posledné 2 roky čo bol v pracovnom pomere, tak táto otázka bola dôležitá,
začalo sa to nejako riešiť a mala nejaký význam. Možno to súvisí s nejakými prevodmi nehnuteľností

a podobne. Uviedol, že výsledky ich registrácie nezasielali ani ďalej katastru. Kataster predpokladá ani
nevedel, že na tých konkrétnych pozemkoch je založené nejaké pozemkové spoločenstvo. Videl aj
LV, kde bolo uvedené, že konkrétna nehnuteľnosť, že ide o spoločnú nehnuteľnosť, avšak oni na ich
odbore konkrétne takéto pozemkové spoločenstvo, ktoré by hospodárilo na týchto nehnuteľnostiachani neregistrovali. Na otázku, či zo svojej praxe má skúsenosti, či v prípade spoločnej nehnuteľnosti,
ktorú môžu tvoriť nehnuteľnosti na viacerých LV, či teda nie sú títo spoluvlastníci na každom z týchto
LV na nehnuteľnosti, ktoré majú tvoriť spoločnú nehnuteľnosť, uviedol že nemusí to tak byť.

4. Právne vec posúdil podľa § 140, § 606, § 605, § 40a Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spolu s §
137 Civilného sporového poriadku a § 34 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, § 8 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 7 a 8, § 12 ods. 1, § 2 ods. 1
písm. d/, ods. 2 zák. č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách.

5. Ako prvú otázku súd riešil, či nehnuteľnosť na ktorej žalovaný v 1. rade previedol svoj spoluvlastnícky
podiel je spoločnou nehnuteľnosťou alebo spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou.

6.1. Poukázal na to, že z výpisu z listu vlastníctva vyplýva, že predmetná nehnuteľnosť nie je
spoločnou nehnuteľnosťou pričom z potvrdenia okresného úradu pozemkový a lesný odbor vyplýva,

že nehnuteľnosti na LV č. XXX nie sú spoločnou nehnuteľnosťou. Údaje katastra sú hodnoverné a
záväzné. Hodnovernosť údajov katastra treba interpretovať tak, že údaje katastra sú zapisované
zákonom ustanoveným postupom len na základe relevantných a hodnoverných podkladov a ten kto
ich používa, koná v dobrej viere. Záväznosť údajov katastra zase znamená povinnosť používať tieto
údaje podľa § 71 katastrálneho zákona. osoby ktoré spochybňujú hodnoverné údaje katastra, sú

povinné preukázať opak, t.j. vyvrátiť ich. Podľa dôvodovej správy k pôvodnému zneniu katastrálneho
zákona vyvrátiť hodnovernosť a tým aj záväznosť možno právoplatným rozhodnutím kompetentného
štátneho orgánu a na základe podnetu, ktorý katastrálny úrad po prešetrení uzná za oprávnený.
Takto vyvrátené údaje katastrálny úrad opraví. Hodnovernosť údajov katastra nebola vyvrátená. V
danom spore žalobca minimálne od doručenia vyjadrenia žalovaného v 2. rade (od 16.6.2021) vie,

že je sporné či predmetná nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX je spoločnou nehnuteľnosťou alebo
spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou. Zo spisu je zrejmé , že o danej veci vedel už skôr čo
vyplýva, z odpovede žalovaného v 2. rade na predžalobnú výzvu - dovolanie sa neplatnosti právneho
úkonu zo dňa 8.4.2021 /čl. 111/. Z bodu 42. a 43. odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že to, či
konkrétna nehnuteľnosť je spoločnou nehnuteľnosťou nezakladá zmluva o pozemkovom spoločenstve

pričom súd ďalej uvádza, že spoločnú nehnuteľnosť môžu tvoriť pozemky, ktoré nemajú spoločné
hranice a dokonca sa môžu nachádzať v rôznych katastrálnych územiach. Pri pozemkoch tvoriacich
spoločnú nehnuteľnosť má byť na liste vlastníctva vyznačený príslušný kód, v zmysle § 9 ods. 1 a
prílohy č. 6 vyhlášky, a to kód ,,1" - pozemok nie je spoločnou nehnuteľnosťou a kód ,,2" - pozemok
je spoločnou nehnuteľnosťou. V katastri nehnuteľnosti sú pozemky tvoriace spoločnú nehnuteľnosť

väčšinou evidované na viacerých listoch vlastníctva a majú spoločný právny režim, t. j. na každom liste
vlastníctva by mali byť rovnakí spoluvlastníci a rovnaké spoluvlastnícke podiely. Z predloženého výpisu z
registrapozemkovýchspoločenstiev/čl.12-13/vyplývajúlenč.LV,naktorýchpozemkovéspoločenstvo
hospodári, ale či ide o spoločné nehnuteľnosti resp. spoločne obhospodarované nehnuteľnosti, to z
uvedeného nevyplýva a súdu je zároveň známe z jeho činnosti (z konaní 25C/29/2021, 25C/28/2021,

kde rovnako žalobca A. B. sa domáha určenia neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti na LV N.
N. XXX, N.XXX, N.XXX, N.XXXX, N.XX a č.1126 a žalovaným v 2. rade je rovnako J. C., družstvo), že
žalobca je evidovaný ako spoluvlastník len na LV č. XXX avšak na žiadnych ďalších (teda nie na LV
č. XXX, N.XXX,N.XXXX,N.XX O. N.XXXX), ktoré nehnuteľnosti na týchto LV majú podľa žalobcu tvoriť
spoločnú nehnuteľnosť. Teda na citovaných LV nie sú rovnakí spoluvlastníci. Zároveň z predložených

kópií pozemkovoknižných vložiek N. XXX, N. XXX, N. XXX O. N. XXX nevyplýva, že by sa na tam
uvedené pozemky vzťahovali osobitné predpisy a to zákonný článok XIX/1898, zákonný článok X/1913
a zákonný článok XXXIII/1913. Napokon svedok P. R. vo svojej výpovedi uviedol, že dôvodom pre ktorý
oznámil, že daná nehnuteľnosť nie je spoločnou nehnuteľnosťou bolo, že vychádzal z údajov, ktoré sú v
pozemkovej knihe, kde pre spoločnú nehnuteľnosť platí, že sa na ňu vzťahujú tie články z rokov 1913 a

podobne, kde takýto záznam, že sa na túto konkrétnu nehnuteľnosť vzťahujú tieto články v pozemkovej
knihe nebol.
6.2. Právny zástupca žalobcu v konaní predložil uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn.
3Co/125/2022, v ktorom uznesení krajský súd vyslovil názor, že možno uzavrieť že spoločnou
nehnuteľnosťou sa nehnuteľnosť stáva okamihom vzniku pozemkového spoločenstva v zmysle § 2 ods.

1 písm. a/, b/ alebo c/, ktoré dobrovoľne založili spoluvlastníci a tam zahrnuté nehnuteľnosti, ktoré budú
tvoriť spoločnú nehnuteľnosť. /bod 36 uznesenia/. Keďže sa citované uznesenie týka obdobnej veci a
teda určenia neplatnosti zmlúv o prevode nehnuteľnosti, pričom ide o rovnakého žalobcu a žalovaného
v 2. rade, je podľa názoru právneho zástupcu žalobcu toto rozhodnutie aplikovateľné aj v danej situácii.Súd prvej inštancie uviedol, že rešpektuje názor krajského súdu vyslovený v citovanom rozhodnutí, ale
sa s ním nestotožňuje. V tejto súvislosti súd poukázal na príslušnú osobitnú časť dôvodovej správy k
zákonu č. 110/2018 (novela zákona č. 97/2013 Z.z.) k bodu 14: v § 8 sa upravujú niektoré základné

znaky spoločnej nehnuteľnosti. Spoločná nehnuteľnosť predstavuje osobitnú kategóriu nehnuteľnosti
v spoluvlastníctve. Spoločná nehnuteľnosť spravidla pozostáva z viacerých parciel, no je zároveň
jednou nedeliteľnou vecou, hoci pozostáva z niekoľkých častí. Spoločnou nehnuteľnosťou je i v platnom
zákone tá nehnuteľnosť, ktorá bola takto reštituovaná, t.j. jej vlastníctvo, resp. jej držba bola vrátená
pôvodným vlastníkom, na ktorých sa vzťahovali zrušené predpisy upravujúce postavenie a činnosť

bývalých tzv. „spoločenstevných“ útvarov (pozemkové, lesné, pasienkové, želiarske spoločenstvá,
komposesoráty atď.), je ňou teda historicky daná spoločná nehnuteľnosť, čo sa v návrhu zákona
objasňuje vložením nového odkazu nad definíciu spoločnej nehnuteľnosti. Tu treba upozorniť , že
na povahu vlastníctva spoločnej nehnuteľnosti nemá vplyv to, aký historický pôvod má alebo malo
pozemkové spoločenstvo združujúce vlastníkov nehnuteľnosti. Všetky „spoločenstevné“ útvary boli
zjednotené do inštitútu pozemkového spoločenstva s jednou právnou úpravou už zákonom č. 181/1995

Z.z.. preto nie je podstatné, do ktorej kategórie podľa § 2 ods. 1 písm. a) až c) spoločenstvo patrí,
pretože vždy ide o jeden inštitút pozemkového spoločenstva, ktorý nemá vplyv na charakter vlastníctva
spoločnej nehnuteľnosti. Ak ide o otázku vzniku spoločnej nehnuteľnosti ako novej majetkovej podstaty,
právny poriadok nikdy neustanovoval postup, akým by v súčasnosti mohla vzniknúť nová spoločná
nehnuteľnosť (t.j. nejakou osobitnou dohodou vlastníkov samostatných nehnuteľností o vytvorení

spoluvlastníctva, ktoré by bolo nedeliteľné a nezrušiteľné). Tento postup síce nikdy nebol ani zakázaný,
no zo všetkých dotknutých právnych predpisov vyplýva, že vôľou zákonodarcu nikdy nebolo aby
tento typ spoluvlastníctva vznikla ako nový, „nehistorický“ jav. Svedčí o tom skutočnosť, že právna
úprava vždy odkazovala len na právnu úpravu uhorských zákonných článkov, t.j. fixovala predmetné
pozemkové vlastníctvo len na podmienky, ktoré vznikli v minulosti a neumožňovala toto „historické“

nedeliteľné spoluvlastníctvo zriaďovať v modernej dobe ako nový fenomén. Treba pritom upozorniť, že
spoločná nehnuteľnosť nemohla a nemôže vzniknúť uzatvorením zmluvy o pozemkovom spoločenstve
ani vznikom pozemkového spoločenstva - tu dochádza iba k vytvoreniu organizačného substrátu, v
ktorom spoluvlastníci realizujú svoje vlastnícke oprávnenia, nie k zásahu do majetkových pomerov
vlastníkov pozemkov. Na tejto základnej charakteristike a definícii spoločnej nehnuteľnosti sa návrhom

novely v porovnaní s platným zákonom nič nemení, pretože ponímanie spoločnej nehnuteľnosti zostáva
nezmenené. Súd prvej inštancie s poukazom na to, že nie je viazaný predloženým rozhodnutím
krajského súdu (nemožno ho považovať za ustálenú súdnu prax, od ktorej by sa nebolo možné
bez zdôvodnenia odchýliť) súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti prijal záver,
že nehnuteľnosti na LV č.XXX nie sú spoločnou nehnuteľnosťou ale spoločne obhospodarovanou

nehnuteľnosťou a na prevod spoluvlastníckych podielov na tejto nehnuteľnosti sa vzťahujú ustanovenia
Občianskeho zákonníka a nie ustanovenia zákona o pozemkových spoločenstvách.

7. Následne súd venoval pozornosť námietke žalovaných o procesnej neprípustnosti podanej žaloby,
pričom poukázal na novú koncepciu určovacích žalôb v podobe ustanovení § 137 písm. c/ a d/ CSP.

8.1. Podľa názoru súdu je vo vzťahu k ust. § 137 písm. d/ CSP takým osobitným predpisom ustanovenie
§ 34 ods. 2 katastrálneho zákona. Citované ustanovenie účinné v tejto podobe od 15.10.2008 je aj po
vyššie popísanej zmene filozofie určovacích žalôb stále súčasťou platného právneho poriadku určujúc,
že súdne rozhodnutie o vyslovení neplatnosti konkrétneho právneho úkonu (či neplatnosti dobrovoľnej

dražby) je spôsobilým právnym podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti s
vyznačením stavu existujúceho pred právnym úkonom, ktorého neplatnosť sa súdnym rozhodnutím
konštatovala. Zjednodušene, na podklade súdneho rozhodnutia o neplatnosti právneho úkonu sa
obnoví predtým zapísaný stav. Podstata ustanovenia § 34 ods. 2 katastrálneho zákona teda zostala
zachovaná aj po zmene procesnej úpravy účinnej od 1.7.2016, hoci článkom XXXVI. zákona č.

125/2016 Z.z. o niektorých opareniach súvisiacich s prijatím nových procesných kódexov (CSP, CMP
SSP ) došlo k novelizácii katastrálneho zákona [dokonca aj v dotknutom ust. § 34 ods. 2, kde sa
menila odkazová norma smerujúca už na nové ust. § 228 CSP]. Zákonodarca ponechal ustanovenie
obsahovo nezmenené majúc na zreteli, že stále sa môže vyskytnúť praktická situácia, kedy bude
vhodné neplatnosť právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľnosti konštatovať súdnym rozhodnutím a

takéto rozhodnutie potom bude mať účinky vo vzťahu k zápisom do katastra nehnuteľností. Dospel
k záveru, že ak právna úprava akceptuje súdne rozhodnutie o neplatnosti právneho úkonu ako do
katastra nehnuteľností zapísateľný výsledok sporového konania iniciovaného na podklade ust. § 137
písm. d/ CSP, treba pripustiť aj žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, ak táto neznamená lenparciálne riešenie daného problému a ak sa ňou odstráni právna neistota, t.j. právne postavenie strán
sporu sa stane istým bez toho, že by muselo nasledovať ešte ďalšie súdne konanie.
Aplikujúc tieto východiská na prejednávanu vec dospel súd k záveru, že v danom prípade nebola

žaloba žalobcu „nezmyselnou", resp. nič podstatné neriešiacou žalobou, pretože na jej základe súdom
vyslovená neplatnosť právneho úkonu je podkladom pre to, aby bol obnovený zápis žalovaného 1/ ako
(pôvodnej) podielového spoluvlastníka v katastri nehnuteľnosti. Tým sa bez potreby vyvolania ďalšieho
sporu odstráni existujúca právna neistota tak žalobkyne ako aj žalovaných 1/ a 2/ v otázke, kto tvorí
okruh subjektov spoluvlastníckeho vzťahu k daným nehnuteľnostiam a to bude mať potom svoj odraz v

stave zápisu v katastri nehnuteľnosti (§ 70 katastrálneho zákona).
8.2. Z vyššie uvedených dôvodov by podľa súdu nebolo ústavne akceptovateľným zamietnuť žalobu
žalobcu v zásade len vzhľadom na formuláciu žalobného petitu a tým nepriamo povedať, že si má
na ochranu svojho právneho postavenia podať novú žalobu vychádzajúcu v podstate z toho istého
skutkového základu, akurát s inak formulovaným petitom. Podľa súdu by nebolo správnym nútiť
žalobcu k tomu, aby v podstate na rovnakých skutkových okolnostiach podal novú žalobu smerujúcu k

opätovnému zápisu žalovaného 1/ ako podielového spoluvlastníka v katastri nehnuteľností (a riešiacu
aktuálny zápis žalovaného 2/ ako podielového spoluvlastníka), ak ten istý výsledok je dosiahnuteľný
už podanou žalobou. Zmyslom procesného práva je totiž poskytnutie ochrany subjektívnym právam
vyplývajúcim z práva hmotného a nie vytváranie prekážok na ich presadenie. Podľa súdu nemožno
uprednostniť striktnú aplikáciu procesnej normy na úkor spravodlivej ochrany porušeného práva. Súd

zároveň poukazuje na poukazuje na obdobne racionálne riešenie nastolenej problematiky ust. § 34 ods.
2 katastrálneho zákona Najvyšším súdom SR v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/137/2017 zo dňa 21.6.2018, v
ktorom bola riešená (podstatou totožná) otázka žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu - záložnej
zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti zapísaných v katastri nehnuteľnosti. Najvyšší súd dal za pravdu tomu,
že ak na obnovenie stavu existujúceho v katastri nehnuteľností pred neplatným právnym úkonom je

potrebné rozhodnutie súdu o jeho neplatnosti, žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu je procesne
prípustným prostriedkom ochrany.
8.3. V tejto súvislosti poukázal aj na názor odvolacieho súdu vyjadrený v uznesení sp.zn. 6Co/47/2022,
ktorý považoval podanú žalobu za procesne prípustnú, ako aj na uznesenie NS SR sp.zn.
4Cdo/238/2022, v zmysle ktorého je takáto žaloba procesne prípustná.

9. Ďalej súd venoval pozornosť námietke žalovaných, že predmetnou kúpnou zmluvou došlo k prevodu
vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu medzi blízkymi osobami, a teda nedošlo k porušeniu
predkupného práva žalobcu.

10.1. Mal za to, že z rozhodnutí uvedených vo vyjadreniach právneho zástupcu žalovaných vyplýva
názor, že z analogického použitia ustanovenia § 116 OZ možno vyvodiť, že za osobu blízku právnickej
osobe možno tiež považovať fyzickú osobu, ktorá je spoločníkom, členom alebo zamestnancom
právnickej osoby alebo ktorá má k právnickej osobe obdobný vzťah a súčasne, keby dôvodne
pociťovala ujmu, ktorú by utrpela právnická osoba ako vlastnú ujmu. Súd sa stotožnil s týmto názorom,

pretože právnické osoby sú subjektmi, ktoré sú vytvorené fyzickými osobami a pre právnické osoby je
charakteristické, že svoju vôľu nevytvárajú sami o sebe ale len prostredníctvom fyzických osôb a to
tých , ktoré sú k tom podľa práva povolané. Právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia
tí, ktorí sú jej štatutárnym orgánom, právne úkony môžu za právnickú osobu konať i iný jej zamestnanci
alebo členovia, ak to ustanovujú vnútorné predpisy alebo je to vzhľadom k ich pracovnému zaradeniu

obvyklé. je zrejmé že mimo fyzických osôb, ktoré robia za právnickú osobu právne úkony, majú vzťahy
k právnickej osobe a záujem na jej pomeroch aj ďalšie fyzické osoby avšak z hľadiska jej vystupovania
v právnych vzťahoch nemôže byť významný akýkoľvek ich vzťah k právnickej osobe. Vzhľadom na
uvedené súd uviedol, že podľa jeho názoru extenzívny výklad pojmu blízka osoba pripúšťa, že ňou
môže byť za určitých podmienok aj právnická osoba avšak tento záver nie je možné paušalizovať a je

potrebné v každom jednom prípade skúmať splnenie podmienok a uvažovať o tom či blízkou osobou
je aj právnická osoba.
10.2. Bral zreteľ na to, že v danom prípade sa žalovaný v 1. rade stal členom družstva dňa 15.10.2019
a dňa 13.3.2020 bola uzavretá kúpna zmluva o prevode spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach
uvedených vyššie medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade. Právny zástupca žalovaných ako

dôvod preukazujúci existenciu vzťahu blízkosti medzi žalovanými v 1. a 2. rade uviedol, že žalovaný
1. ako člen družstva má právo na podiel na zisku, právo podieľať sa na jeho riadení prostredníctvom
členskej schôdze, právo na vyrovnací podiel, právo na likvidačnom zostatku a právo byť volený do
orgánov družstva. Ďalej uviedol, že v prípade prenájmu pôdy, poskytuje žalovaný v 2. rade svojímčlenom zvýšený základný nájom, dodatočný nájom, bonus, do výšky 20 % základného nájmu, možnosť
úhrady aj viacročného základného nájmu vopred a pod. Zároveň poukázal na to, že člen družstva si
kúpil podiel v tom družstve, prispieva na jeho činnosť, podieľa sa na činnosti toho družstva a tak

znáša aj stratu a to vyplýva aj z Obchodného zákonníka. Teda žalovaný v 2. rade poskytuje svojim
členom služby, výpomoci, ktoré predstavujú akúsi nadstavbu bežných (v zmysle práv a povinností člena
družstva vyplývajúcich z Obchodného zákonníka, stanov družstva), činností, ktoré preukazujú výraznú
mieru prepojenia žalovaného v l. rade a žalovaného v 2. rade. Členovia družstva opakovane vyhľadávajú
pomoc u žalovaného v 2. rade.

10.3. Súd prvej inštancie poukázal na obsah rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 24.1.2024 sp.zn. 4Cdo/238/2022 (ktoré sa týka skutkovo a právne totožného prípade kde je rovnaký
žalobca a rovnaký žalovaný v 2 rade), z ktorého citoval:
10.3.1. Iné osoby možno považovať za blízke osoby ak medzi nimi jestvuje rodinný alebo obdobný
pomer a ďalšou podmienkou je (kumulatívna podmienka). že ujmu, ktorú by utrpela jedna z osôb, by
druhá z nich dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Rodinným pomerom je akýkoľvek príbuzenský vzťah,

ktorý nemožno zaradiť do prvej skupiny. Obdobný pomer treba skúmať so zreteľom na skutočnosť, ktorá
určuje vznik vzťahu medzi týmito osobami. Druhou podmienkou je to, že osoba by ujmu, ktorú utrpí iná
osoba, dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Záver o tom je vecou posúdenia konkrétneho prípadu a
nedá sa zovšeobecniť.
10.3.2. Otázkou či právnická osoba môže byť blízkou osobou pri prevode spoluvlastníckeho podielu

sa judikatúra najvyššieho súdu doposiaľ meritórne nezaoberala. Uznesenie najvyššieho súdu zo dňa
31. mája 2011, sp. zn. 2Cdo/235/2010 (ktoré súvisí s vecou Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
5Co/235/2013) za takéto nemožno považovať preto, lebo v ňom položenú otázku najvyšší súd neriešil;
napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušil pre nepreskúma teľnosť. Senátu 8C dovolacieho súdu
je ale známe uznesenie najvyššieho súdu z 9. decembra 2020, sp. zn. 3Tdo/16/2020 v odôvodnení

ktorého sa zaoberal otázkou, či medzi poškodenou akciovou spoločnosťou a obvineným (fyzickou
osobou) existuje vzťah upravený v § 130 ods. l a 2 Trestného poriadku, teda vzťah blízkych osôb.
Za použitia právnej komparatistiky (viď ďalej rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 21
Cdo/2 l 92/200 l) dospel k záveru, že medzi dotknutými osobami sa o takýto vzťah jedná. Z rozhodnutí
všeobecných súdov vyplýva, že väčšia časť ich rozhodnutí sa prikláňa k záveru, že "právnickú osobu

možno v súvislosti s prevodom spoluvlastníckeho prevodu považovať za blízku osohu" (viď rozsudok
Krajského súdu v Žiline z 24. apríla 2020, sp. zn. 8Co/30/2020, rozsudok Krajského súdu v Žiline z
27. októbra 2021, sp. zn. 7Co/58/2021, rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 27. októbra 2022, sp.
zn. 2Co/210/2021, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17. júna 2014, sp. zn. 5Co/235/2013,
rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 28. mája 2014, sp. zn. 5Co/145/2013). Taký istý názor je

vyjadrený aj v Katastrálnom bulletine č. 3/20 l 6, a to v súvislosti s prevodom v zmysle § 4 ods. 1
zákona Č. 140/2014 Z.z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Aj judikatúra Najvyššieho súdu Českej republiky už dávnejšie vyjadrila rovnaký
názor (viď rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 01. augusta 2002, sp. zn. 21Cdo/2192/2001 /
R 53/2004/, rozsudok z 28. júna 2011, sp. zn. 21Cdo/4124/2010, rozsudok zo dňa 27. januára 2010,

sp. zn. 29Cdo/4822/2008 a rozsudok zo dňa 29. apríla 2004, sp. zn. 22Cdo/1836/2003). Na vyššie
uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky poukazuje aj slovenská odborná literatúra
(napr. ŠTEVČEK, M., DULAK, A., BAJÁNKOV Á, J., FEČÍK, M., SEDLAČKO, F., TOMAŠOVIČ, M. a
kol.: Občiansky zákonník L, § l - 450. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, s. 726). Možno poukázať aj
na doktrinálny názor plynúci z inej odbornej literatúry (Fekete,.: Občiansky zákonník I. Veľký komentár.

Bratislava: Eurokódex, 2011, str. 537). Opačný názor je vyjadrený napr. v rozsudku Krajského súdu v
Bratislave z 25. októbra 2017, sp. zn. 4Co/696/2014.
10.3.3. Právne závery odvolacieho súdu vyslovené v napadnutom rozhodnutí, súvisiace s jeho
interpretáciou ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 116 a § 117 Občianskeho
zákonníka s ohľadom na zistený skutkový stav, možno formulovať s poukazom na okolnosti danej veci

tak, že " ... benefity deklarované žalovaným 2/ (t. j. družstvom) nad zákonom určený rozsah sami o sebe
nezakladajú vzťah blízkej osoby pri prevode spoluvlastníckeho podielu ". Predmetné závery ale dovolací
súd nepovažuje v posudzovanej veci za správne. V prvom rade však uvádza, že v súvislosti s druhou
položenou otázkou sa najskôr zaoberal tým, či možno právnickú osobu považovať pre účely prevodu
spoluvlastníckeho podielu za blízku osobu v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka veta prvá. Odvolací

súd v zásade na túto otázku odpovedal kladne, keď v konečnom dôsledku poukázal na už existujúcu
judikatúru súdov, ktorá uvedený prístup už reflektovala.
10.3.4.Dovolacísúdsatakoutointerpretáciublízkejosobypriprevodespoluvlastníckehopodieluvcelom
rozsahu stotožňuje. Niet totiž žiadneho rozumného dôvodu s poukazom na prepojenia rôzneho druhu acharakteru, ktoré vznikajú či už v štruktúrach právnickej osoby resp. medzi fyzickými osobami, ktoré z
činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom profitujú, aby právnickú osobu nebolo možné považovať
za blízku osobu v zmysle § 116 veta druhá Občianskeho zákonníka. Mimo fyzických osôb, ktoré robia

za právnickú osobu právne úkony, majú vzťah k právnickej osobe a záujem na jej pomeroch aj ďalšie
fyzické osoby. Z hľadiska vystupovania v právnych vzťahoch nemôže byť významný akýkoľvek vzťah
k právnickej osobe; vzťah ďalšej fyzickej osoby a právnickej osoby musí vykazovať určité vlastnosti.
Za analogického použitia § 116 Občianskeho zákonníka je potom možné vyvodiť, že za osobu blízku
právnickej osobe je treba považovať tiež fyzickú osobu, ktorá je spoločníkom, členom (viď bod 23.1. až

23.4.) alebo zamestnancom právnickej osoby, alebo ktorá má k právnickej osobe iný obdobný vzťah a
súčasne, ak by dôvodne pociťovala ujmu, ktorú utrpela právnická osoba, ako ujmu vlastnú.
10.3.5. Nemožno súhlasiť s argumentmi predostretými súdmi nižších inštancií prečo nepovažovali v
okolnostiach danej veci žalovaného 2/ (t..j. "družstvo") za blízku osobu.
10.3.6. V uvedenom smere odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uviedol, že žalovaným 2/
menované benefity nad zákonom určený rozsah sami o sebe nezakladajú vzťah blízkej osoby" a dôležité

je to "či fyzické osoby pôsobia v štruktúrach právnickej osoby" (obdobne rozsudok Krajského súdu v
Košiciach z 27. októbra 2022, sp. zn. 2Co/210/2021). Pod spomínanými benefitmi mal pritom žalovaný
2/. na mysli " ... právo člena družstva na podiel na zisku, právo podieľať sa na riadení, ktoré môže uplatniť
prostredníctvom členskej schôdze, právo na vyrovnací podiel a ďalšie práva, ktoré predstavujú akúsi
nadstavbu bežných činnosti, ktoré preukazujú výraznú mieru prepojenia žalovaného 1/ a žalovaného

2/". Za ďalšie "členovia družstva opakovane vyhľadávajú pomoc, radu od žalovaného 2/", a preto je ich
vzťah podľa dovolateľa potrebné kvalifikovať ako vzťah blízkych subjektov.
10.3.7. Dovolací súd naopak na rozdiel od súdov nižších inštancií žalovaným 2/ prednesené argumenty
považuje za dostatočné preto, aby bol z hľadiska prevodu spoluvlastníckeho podielu v danom prípade
považovaný za blízku osobu. Podľa § 221 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka

(ďalej len "Obchodný zákonník") družstvo je spoločenstvom neuzavretého počtu osôb založeným za
účelompodnikaniaalebozabezpečovaniahospodárskych,sociálnychaleboinýchpotriebsvojichčlenov.
Základné imanie družstva tvorí súhrn členských vkladov, na ktorých splatenie sa zaviazali členovia
družstva (§ 223 ods. l Obchodného zákonníka).
10.3.8. Motivácia činnosti družstva môže byť daná kritériom zisku, alebo zabezpečovaním

hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov. Družstvo vždy sleduje cieľ uspokojovať
záujmy svojich členov, a preto organizuje určitú činnosť hospodárskeho charakteru.
10.3.9. Z predmetných ustanovení zákona ako aj ďalších upravujúcich činnosť družstva vyplýva,
že vzťah žalovaných má jednoznačne základ vo vzťahu družstva a člena družstva a v právach a
povinnostiach vyplývajúcich z Obchodného zákonníka a zo stanov družstva. Členský podiel žalovaného

1/ predstavuje majetkovú účasť' člena družstva na majetku družstva, teda na majetku žalovaného 2/.
Intenzita ich vzájomného vzťahu (jeho kvantita či kvalita resp. súdmi nižších inštancií deklarované
"benefity") je podľa názoru dovolacieho súdu v okolnostiach danej veci dostatočným dôvodom prečo
predmetný vzťah vykazuje vzťah blízkych osôb; vždy však takéto zistenie bude vyžadovať individuálne
posúdenie každej veci. Z uvedených dôvodov možno preto súhlasiť s názorom dovolateľa, že vzťah

žalovaných 1/ a 2/ je potrebné považovať za vzťah blízky osôb.

11. Súd prvej inštancie poukázal na to, že ide o rozhodnutie v inej veci, avšak ide o vec, ktorá je skutkovo
aj právne totožná s predmetnou vecou, žalobca ako aj žalovaný v 2. rade sú totožní. Súdu je známe
z jeho činnosti, že žalobca podal na tunajší súd desiatky takýchto žalôb, kde je totožný žalovaný v 2

rade a v jednotlivých sporoch sa odlišuje len žalovaný v 1. rade (a je to známe aj samotným právnym
zástupcom strán sporu, keďže v každej z týchto vecí zatupuje žalobcu rovnaký právny zástupca a
žalovaných tiež rovnaký právny zástupca). Jednou z týchto vecí je aj vec, v ktorej rozhodol Najvyšší súd
Slovenskej republiky citovaným uznesením. Právny zástupca žalovaných vo všetkých týchto veciach
namietal, že medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade ide o vzťah blízkych osôb pričom túto

skutočnosť dôvodil úplne rovnakými argumentmi, ktoré najvyšší súd v citovanom uznesení posúdil
ako dostatočné prečo vzťah žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade treba posudzovať ako vzťah
blízkych osôb. Je zrejmé, že najvyšší súd nemal pochybnosť o platnosti členstva žalovaného v 1. rade na
základe predloženého potvrdenia o členstve. Keďže rozhodnutia nižších súdov sa nemajú odchyľovať,
nemajú byť v rozpore s rozhodnutiami vyšších súdnych autorít akými sú rozhodnutia Najvyššieho súdu,

pričom citované rozhodnutie vychádza z rovnakých, totožných skutkových okolností, zohľadňuje tie isté
argumenty žalovaných ohľadne posudzovania ich vzťahu ako vzťahu blízkych osôb, súd prvej inštancie
aplikoval názor vyslovený v citovanom rozhodnutí NS SR aj na tento spor a posúdil, že medzi žalovaným
v 1. rade a žalovaným 2. rade ide o vzťah blízkych osôb a teda k uzavretiu predmetnej kúpnej zmluvy oprevode spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX došlo medzi blízkymi
osobami a teda nemohlo byť/nebolo porušené predkupné právo žalobcu.

12. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie žalobu zamietol ako nedôvodnú.

13.1. Súd zamietol návrh žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom žalovaného v 1. rade a to z
dôvodu, že sa vzhľadom na predložené listinné dôkazy obsiahnuté v spise javí vykonanie tohto dôkazu
ako nehospodárne a nadbytočné. Z listinných dôkazov predložených v spise (uznesenie NS SR zo

dňa 24.1.2024 sp.zn. 4Cdo/238/2022) je súd toho názoru, že jednoznačne vyplýva, že vzťah medzi
žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade je nutné považovať za vzťah blízkych osôb a na základe
predloženého potvrdenia o členstve súd nemá pochybnosť, že žalovaný v 1. rade v čase prevodu bol
členom družstva (žalovaného v 2. rade)
13.2. Dokazovanie vypracovaním znaleckého posudku navrhnuté právnym zástupcom žalovaných súd
nevykonal, pretože právny zástupca žalovaných na vykonaní tohto dôkazu vzhľadom na právny názor

súdu netrval.

14. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaní mali vo veci plný úspech súd
rozhodol, že žalovaní majú nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

15. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd rozhodol vo veci sám tak, že vyhovuje žalobe
v celom rozsahu a zaviaže žalovaných na úhradu trov konania v plnom rozsahu.

16.1. Žalobca nepovažuje za správny názor súdu prvej inštancie, že v danom prípade ide o spoločne
obhospodarovanú nehnuteľnosť, nie o spoločnú nehnuteľnosť vychádzajúc iba z údajov zapísaných
na liste vlastníctva, kde absentuje poznámka, že ide o spoločnú nehnuteľnosť. Žalobca je členom
pozemkového spoločenstva A. C. – G. C. D.., ktoré vzniklo podľa zákona o pozemkových
spoločenstvách, o čom svedčí výpis z registra pozemkových spoločenstiev, ktorý je verejným zoznamom

a sú v ňom vyznačené predmetné listy vlastníctva, na ktorých sú evidované pozemky patriace do
spoločnej nehnuteľnosti. Z výpisu teda jednoznačne vyplýva, že pozemkové spoločenstvo hospodári
so spoločnou nehnuteľnosťou, ktorej súčasťou sú predmetné nehnuteľnosti. Žalobca vo vzťahu
k posudzovaniu tejto otázky poukazuje na ust. § 8 ods. 1, 2 zák. č. 97/2013 Z.z., na zmluvu
o pozemkovom spoločenstve s právnou subjektivitou a jej článok III., v zmysle ktorého spoločenstvo

je zriadené za účelom podnikania na spoločných nehnuteľnostiach a vzniklo na základe právnych
pomerov pôvodných urbárnikov. Súd prvej inštancie nebral do úvahy tieto dôkazy, nakoľko vychádzal
iba z poznámky uvedenej na liste vlastníctva. Ďalej žalobca poukazoval na stanovy pozemkového
spoločenstva, konkrétne článok VIII., upravujúci prevod podielov spoločnej nehnuteľnosti, na ktorý
dôkaz tiež súd nebral zreteľ. Z uvedených dôkazov vyplýva, že v danom prípade nejde o spoločne

obhospodarovanú nehnuteľnosť, ale o spoločnú nehnuteľnosť. Novozaložené pozemkové spoločenstvo
prebralo všetky známe záväzky a práva doterajších urbárnikov dňom schválenia zmluvy o založení
spoločenstva a po zaregistrovaní spoločenstva. Spoločenstvo bolo zriadené za účelom podnikania
na spoločných nehnuteľnostiach a vzniklo na základe právnych pomerov pôvodných urbárnikov, čo
súd prvej inštancie nezohľadnil napriek tomu, že v odôvodnení konštatoval, že spoločnú nehnuteľnosť

tvoria pozemky, ktoré historicky boli súčasťou spoločnej nehnuteľnosti a vlastníctvo takýchto pozemkov
neprešlo z vlastníctva vlastníkov podielov na spoločnej nehnuteľnosti do vlastníctva tretej osoby. Pri
týchto lesných pozemkoch nikdy nedošlo k oddeleniu ani k rozhodnutiu spoluvlastníkov na zhromaždení
oddeliť novovytvorený pozemok, oddelená časť spoločnej nehnuteľnosti nebola zapísaná v katastri
nehnuteľností. Že ide o spoločnú nehnuteľnosť podľa žalobcu potvrdzujú aj stanovy (v článku VIII).

Žalobca poukázal na vyjadrenie Okresného úradu Michalovce, pozemkový a lesný odbor, ktoré uviedlo,
že zápisy do katastra nehnuteľností sú vykonávané na základe verejných alebo iných listín, pričom
v tomto prípade je takouto relevantnou listinou na vyznačenie kódu spoločnej nehnuteľnosti potvrdenie
OÚ PLO o vykonanej registrácii pozemkového spoločenstva spolu so zmluvou o pozemkovom
spoločenstve, kde je uvedený rozsah spoločnej nehnuteľnosti odsúhlasený vlastníkmi. V danom

prípade v návrhu na zápis nebol uvedený jednoznačný rozsah pozemkov spoločnej nehnuteľnosti
a ani spoločenstvo nežiadalo o zápis kódu spoločnej nehnuteľnosti do katastra. Tiež poukázal na
vyjadrenie Okresného úradu Michalovce, katastrálneho odboru, že okresný úrad, katastrálny odbor plní
iba funkciu evidenčného orgánu a pri zápise parciel nerozlišuje, či sa jedná o spoločnú nehnuteľnosťalebo o spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť (vychádza z údajov uvedených v potvrdení OÚ PLO).
S poukazom na uvedené žalobca má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď považoval za preukázané, že nejde o spoločnú

nehnuteľnosť. Žalobca zdôraznil, že údaje v katastri nehnuteľností sú záväzné a platia až kým
sa nepreukáže ich opak s dôrazom na tú skutočnosť, že poznámka v katastri nehnuteľnosti má
len evidenčnú a informatívnu evidenciu. Preto je úplne nepodstatné, či bola napísaná poznámka
o spoločnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti, keďže spoločnou nehnuteľnosťou v zmysle zákona
o pozemkových spoločenstvách sa nehnuteľnosť nestáva vtedy, keď je na liste vlastníctva uvedená

informatívna poznámka, ale okamihom vzniku pozemkového spoločenstva, ktoré dobrovoľne zakladajú
spoluvlastníci a týmto okamihom majú obmedzené nakladanie so svojimi spoluvlastníckymi podielmi.
Žalobca poukázal na výpoveď svedka P. Q. R. majúc za to, že z jeho výpovede v žiadnom prípade
nevyplynulo, že v danom prípade nejde o spoločnú nehnuteľnosť, sám to nevedel s určitosťou
konštatovať, aj preto je záver súdu nesprávny a neodôvodnený. Svedok taktiež nepotvrdil tú skutočnosť,
že žalobca nemal dostatok aktívnej vecnej legitimácie a súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil otázku

aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Opakovane poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach
sp.zn. 3Co/125/2022 rozhodujúci v obdobnej veci, preto má žalobca za to, že úvahy v ňom obsiahnuté
sú aplikovateľné aj na danú vec.
16.2. Žalobca ďalej namietal porušenie práva na spravodlivý proces, ku ktorému došlo podľa neho
v dôsledku porušenia ust. § 181 ods. 2 CSP, pretože súd prvej inštancie posúdil vzťah medzi žalovanými

podľa ust. § 116 OZ ako vzťah blízkych osôb bez toho, aby vopred stranám sporu uviedol svoje
predbežné právne posúdenie a strany konania mohli na túto otázku reagovať. Súd prvej inštancie
vôbec neuviedol, ktoré skutkové tvrdenia sú sporné a ktoré nie medzi stranami konania, iba sa
oboznámil s predmetom konania, s listinami v súdnom spise a vyzval strany na predloženie návrhu na
doplnenie dokazovania s tým, že následne došlo k záverečným rečiam. V danom prípade pritom nedošlo

kpredbežnémuprejednaniusporu,alepriamobolonariadenépojednávanie.Žalobcauviedolskutočnosti
uvedené v žalobe a vo svojich vyjadreniach, žalovaný iba rozporoval skutočnosti uvádzané žalobcom,
nedošlo k žiadnej ingerencii súdu, preto takýto postup považuje žalobca za nespravodlivý a v rozpore
sust.§181ods.2CSP.Pretožesúdneposkytolpredbežnéprávneposúdenieveci,žalobcasanemalako
brániť, nemohol navrhovať ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania ohľadom vyhodnoteného vzťahu

blízkosti osôb.
16.3. Žalobca sa nestotožňuje s názorom, že blízkou osobou v tomto prípade môže byť právnická
osoba – družstvo. Poukázal na to, že právnická osoba môže byť považovaná za blízku osobu vtedy,
ak ide o tzv. jednoosobovú spoločnosť s ručením obmedzením, teda o spoločnosť, kde jedna a tá
istá osoba je konateľom a zároveň aj spoločníkom, nejde o družstvo ako v tomto prípade a tiež

poukázal na to, že v danom prípade sa nejedná o porušenie predkupného práva, ale o problematiku
vkladu spoluvlastníckeho podielu. Tvrdenia o akejsi prepojenosti považuje za účelové a zdôraznil aj
to, že žalovaný skutočnosti o prípadnej aplikácii vzťahu blízkych osôb pre právnické osoby neuvádzal
vo svojej odpovedi na výzvy žalobcu. Nestotožňuje sa s tým, že by žalovaný v 1. rade ako člen J.
C., družstvo akúkoľvek ujmu spôsobenú žalovanému v 2. rade pociťoval ako ujmu vlastnú. Podľa

žalobcu určité výhody poskytované členom družstva v prípade uzavretia nájomných zmlúv nie je možné
brať v úvahu, nakoľko u každého člena akéhokoľvek družstva je jedným z dôvodov vzniku členstva
šanca, možnosť niečo týmto členstvom získať, avšak vždy je tu riziko straty, neúspechu ako pri každej
podnikateľskej činnosti. Žalovaný v 2. rade má veľké množstvo členov, preto vychádzajúc z existencie
materiálnych výhod, teoretických, možných majetkových prírastkov, benefitov, členov družstva zakladá

medzi družstvom a členom vzťah blízkosti, tak by takýto vzťah bol medzi každým členom družstva
a družstvom, čo je v rozpore s účelom a výkladom ust. § 116 Občianskeho zákonníka. Žalobca zdôraznil,
že žalovaný v 1. rade nie je ani zakladajúcim členom družstva ani dlhoročným členom družstva, resp.
nemožno konštatovať, že má zásluhu na jeho rozvoji (rozmachu) a podobne. Nejde o člena družstva,
ktorý sa stal členom ako priamy nástupca jeho najbližšieho rodinného príbuzného, ktorý by bol takým

členomdružstva.Namietal,žesúdprvejinštancieriadnenešpecifikovalaneodôvodnilvčomvidíblízkosť
osôb medzi žalovanými. Žalobca má za to, že sa jedná iba o bežný štandardný vzťah medzi družstvom
ačlenomdružstvasurčitýmibenefitmi,ktorývšak(minimálnevčaseuzavretianapádanejkúpnejzmluvy)
nemá také vlastnosti, ktoré vyžaduje zákon v ust. § 116 OZ, aby sa mohlo jednať o vzťah blízkych osôb.
Nebolo pritom preukázané ani to, či žalovaný v 1. rade je skutočne platným členom družstva, že bol

prijatý členskou schôdzou.
16.4. Žalobca ďalej vytýka súdu prvej inštancie, že nevykonal ním navrhované dokazovanie v podobe
výsluchu žalovaného v 1. rade, ktorý žalobca navrhoval už v žalobe. Rovnako za nesprávny považuje
postup, ak súd nebral do úvahy rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Co/125/2022a automaticky bez ďalšieho bral do úvahy rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Cdo/238/2022. V tejto súvislosti
poukázal na to, že benefity nad zákonom určený rozsah, na ktoré poukazoval najvyšší súd v rozhodnutí
4Cdo/238/2022 boli spornou skutočnosťou, keď žalobca v priebehu celého konania namietal, že tieto

údajne poskytované benefity, rady, pomoc zo strany člena družstva neboli poskytované a v konaní nebol
preukázaný opak. Podľa žalobcu je nemysliteľné uvažovať o benefitoch nad zákonom určený rozsah
aj z dôvodu výšky členského vkladu, ktorý má byť vložený žalovaným v 1. rade do družstva, ktorý mal
byť iba vo výške 1 €. Najvyšší súd SR v uvedenom rozhodnutí okrem iného uviedol, že „vždy však
takéto zistenie bude vyžadovať individuálne posúdenie každej veci“. Preto je podľa žalobcu potrebné

preukazovať tieto skutočnosti aj v tomto prípade. Žalobca ďalej vo vzťahu k uzneseniu NS SR sp.zn.
4Cdo/238/2022 uviedol, že dovolací súd vôbec nehodnotil riešenú otázku v kontexte argumentácie
žalobcu, s ktorou sa vôbec nevysporiadal. Preto žalobca nepovažuje jeho závery za úplné a presvedčivé
a už vôbec nie za precedenčne záväzné. V danom prípade súd prvej inštancie odvolávajúc sa na
uznesenie NS SR automaticky hodnotil vzťah medzi žalovanými ako vzťah blízkych osôb bez ohľadu na
to, že vklad je iba 1 €. Žalobca pritom zdôraznil, že iný je vzťah zakladateľa družstva, ktorý vložil 500.000

€ a iný vzťah osoby, ktorý vložila údajne 1 €. K tomuto žalobca poukázal aj na rozsudok Krajského súdu
v Košiciach sp.zn. 11Co/157/2022, ktorý konštatoval, že sa jedná o nepublikované uznesenie NS SR,
preto ho považoval za precedenčne nezáväzné s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS
115/2020, podľa ktorého jedno, prípadne dve nepublikované rozhodnutia nemôžu predstavovať otázku
vyriešenú, teda otázku, o ktorej existuje ustálená rozhodovacia prax. Krajský súd uzneseniu NS SR

sp.zn. 4Cdo/238/2022 vytkol práve tú skutočnosť, že nehodnotil riešenú otázku v kontexte argumentácie
žalobcu, s ktorou sa nevysporiadal, resp. na ňu nereflektoval len tak, že s ňou nesúhlasil bez uvedenia
vlastných úvah. Žalobca má za to, že preukázanie benefitov, ktoré predstavujú akúsi nadstavbu bežných
činností, ktoré preukazujú výraznú mieru prepojenia, zároveň poskytovanie pomoci, rady od žalovaného
v 2. rade pre žalovaného v 1. rade bolo v súdnom konaní a aj je neustále spornou skutočnosťou.

17.1.Žalovanísakpodanémuodvolaniuvyjadrilipísomnetak,žerozsudoknetrpížiadnymivadami,ktoré
by odôvodňovali jeho zmenu alebo zrušenie, preto ho navrhli potvrdiť. Popreli všetky tvrdenia žalobcu
uvedené v odvolaní, stotožňujúc sa s rozsudkom a jeho odôvodnením a považujúc ho za vecne správny.
Súd prvej inštancie sa podľa nich dostatočne vysporiadal s argumentáciou, námietkami a návrhovými

dôkazmi žalobcu, dostatočne a zrozumiteľne odpovedal na všetky nastolené a sporné otázky a žalobca
v odvolaní uvádza tie isté argumenty, ktoré už boli v konaní vyvrátené. Žalovaní sa plne stotožňujú
s odôvodnením rozhodnutia a dôvodmi, ktoré viedli k zamietnutiu žaloby, a to nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu.
17.2. Vo vzťahu k námietke o opomenutí vyjadrenia predbežného právneho posúdenia veci súdom

poukázali na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 643/2022 (v ktorom ústavný súd poukázal aj
na ďalšie rozhodnutia sp.zn. IV. ÚS 16/2012, II. ÚS 366/2018) s tým záverom, že opomenutie aplikácie
§ 181 ods. 2 CSP sa konvaliduje vydaniu rozhodnutia vo veci, v ktorom súd svoje názory oznámil
a samo nedodržanie tohto postupu teda nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou
konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP. Rovnako poukázali na uznesenie NS SR sp.zn. 7Cdo/45/2020, kde

k rovnakému záveru dospel Najvyšší súd SR, rovnako ako v uznesení NS SR sp.zn. 2Obdo/56/2020.
17.3. Žalovaní zároveň predložili súdu uznesenie NS SR sp.zn. 5Cdo/62/2023, ktorým zrušil rozhodnutie
Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6Co/6/2023, ako aj rozhodnutie Okresného súdu Michalovce
sp.zn. 16C/17/2021 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a z tohto rozhodnutia citoval
z odôvodnenia časť vzťahujúcu sa k posúdeniu otázky blízkosti vzťahu družstva a člena družstva

(dovolací súd tu poukázal na rozhodnutie sp.zn. 4Cdo/238/2022, od ktorého sa súdy odklonili).

18. Žalobca v odvolacej replike zotrval na svojich vyjadreniach a podanom odvolaní, namietal postup
porušujúci ust. § 181 ods. 2, nevykonanie dôkazu, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
podľa jeho názoru. Zároveň zotrval na názore, že nebolo preukázané, aby mal žalovaný v 1. rade od

žalovaného v 2. rade benefity, ktoré predstavujú akúsi nadstavbu bežných činností, ktoré preukazujú
výraznú mieru prepojenia žalovaných, zároveň pomoc, radu od žalovaného, čo rozporoval od počiatku.
Podľa jeho názoru súd nehodnotil vec v kontexte argumentácie žalobcu, s ktorou sa nevysporiadal.

19. Žalovaní v odvolacej duplike zotrvali na svojom vyjadrení, majú za to, že blízkosť osôb medzi

žalovanými preukázali aj podľa predloženej judikatúry. Poukázali na katastrálny bulletín č. 1/2020
a v ňom uvádzané stanovisko vo vzťahu k otázke, aké listiny sú k zápisu kódu spoločnej nehnuteľnosti
v katastri nehnuteľností potrebné za účinnosti zákona č. 97/2013 Z.z.. Vyplýva z neho, že okresný
úrad, katastrálny odbor je povinný skúmať pri vyznačení kódu spoločnej nehnuteľnosti, či pozemkymajú, resp. nemajú byť zahrnuté do spoločných nehnuteľností. Základom je úvaha, že spoločnou
nehnuteľnosťou v zmysle tohto zákona je historicky daná spoločná nehnuteľnosť, čo sa v zákone
objasňuje vložením nového odkazu nad definíciu spoločnej nehnuteľnosti (po účinnosti zákona č.

110/2017 Z.z., t.j. po 30.6.2018). Spoločná nehnuteľnosť nemohla a nemôže vzniknúť uzatvorením
zmluvy o pozemkovom spoločenstve ani vznikom pozemkového spoločenstva – tu dochádza iba
k vytvoreniu organizačného substrátu, v ktorom spoluvlastníci realizujú svoje vlastnícke oprávnenia, nie
k zásahu do majetkových pomerov vlastníkov pozemkov. Z uvedeného dôvodu v prípade vyznačenia
kódu spoločnej nehnuteľnosti má okresný úrad, katastrálny odbor povinnosť skúmať, či pozemky

historickypatrilidospoločnejnehnuteľnosti.Navrhovateľ(pozemkovéspoločenstvo)mávžiadostiuviesť
k pozemkom čísla pozemnoknižných vložiek, na ktorých boli pozemnoknižné pozemky tvoriace v tom
čase urbársky majetok, prípadne komposesorát, zapísané.

20. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a §
380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP) a dospel
k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

21. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

22. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 11. marca 2025 o 09.15 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 207, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 05.03.2025 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1,3 CSP.

23. Žalobca uplatnil (vychádzajúc z obsahu odvolania) odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
b/, d/, f/ a h/ CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d), súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/) a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/).

24. Odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody neboli naplnené.

25. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia
§ 191 ods. 1,2 CSP. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Rozhodnutiu súdu
nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo,

že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP.

26. Súdprvejinštanciezozistenéhoskutkovéhostavuvyvodilajsprávnyprávnyzáver,aplikovalsprávnu

právnu normu na zistený skutkový stav, ktorú aj správne interpretoval na daný prípad.

27. Odvolací súd bral zreteľ aj na to, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorého súčasťou je
aj právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý
proces, pričom v danom prípade odvolací súd má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa kritéria

pre odôvodnenie rozhodnutí podľa ust. § 220 ods. 2 CSP a nemožno ho považovať za nepreskúmateľný.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k
svojmu záveru s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval
v prejednávanej veci. Odvolací súd nezistil ani žiadnu inú vadu, ktorá by mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci

28. Žalobca v odvolaní argumentuje prevažne skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom
prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu,preto jeho odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a
neumožňujú prijať iné závery.

29. Súd svoje úvahy, ako dospel k skutkovým a právnym záverom, jasne uviedol v odôvodnení
napadnutého rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval a
odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na odvolacie námietky žalobcu.

30. Podstatou odvolacích námietok bolo porušenie práva na spravodlivý proces v dôsledku porušenia

ust. § 181 ods. 2 CSP a nesprávne posúdenie či ide o spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť alebo
o spoločnú nehnuteľnosť a či u žalovaných ide o blízke osoby.

31. K odvolacej námietke žalobcu o porušení ust. § 181 ods. 2 CSP odvolací súd má za to, že
v preskúmavanej veci súd neporušil uvedené ustanovenie. Zo zvukového záznamu z pojednávania
z 18.03.2024 vyplýva, že súd určil sporné skutkové tvrdenia, označil dôkazy, ktoré vykoná, a podal

predbežné právne posúdenie veci, aj keď nie podrobné. Je potrebné brať zreteľ aj nato, že vo veci už
súd prvej inštancie rozhodol skorším rozsudkom, ktorý bol zrušený odvolacím súdom, preto stranám
sporu boli známe úvahy súdu prvej inštancie aj odvolacieho súdu, zároveň je potrebné poukázať na to,
že prvoinštančný súd, odvolací súd ale aj najvyšší súd sa už v mnohých iných rozhodnutiach vyjadroval
kotázkam,ktorésúpodstatnéprerozhodnutievpreskúmavanejveci(vprípadochkdeskutkovéokolnosti

sú totožné aj právny zástupcovia strán sporu), preto stranám sporu boli známe úvahy súdu, ako aj
vývoj rozhodovacej praxe. Zároveň zo zápisnice z pojednávania vyplýva, že žalobca na predbežné
právne posúdenie veci reagoval, a to tak, že s ním nesúhlasí, pretože je potrebné aplikovať uznesenia
Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6Co/47/2022 zo dňa 27.3.2023 a sp. zn. 3Co/125/2022 zo dňa
19.5.2023, ktorý sa vyjadroval aj k otázke spoločnej nehnuteľnosti tak, že spoločnou nehnuteľnosťou

sa nehnuteľnosť stáva okamihov vzniku pozemkového spoločenstva podľa § 2 ods. 1 písm. a, b, alebo
c/ Zákona o pozemkových spoločenstvách. Rozporoval názor o blízkom vzťahu žalovaných, to či sa
skutočne žalovaný v 1. rade stal platným členom družstva. Poukázal na to, že vo viacerých prípadoch
mohlo dôjsť k tomu, že člen družstva sa stal iba účelovo, resp. je to iba umelo vytvorené, aby došlo
k obchádzaniu predkupného práva podľa § 140 Obč. zákonníka. Z rozhodnutia NS SR zdôraznil

vyjadrenie „že vždy však takéto zistenie bude požadovať individuálne posúdenie každej veci“ s tým, že
nebolo preukázané, aby mal žalovaný v 1. rade od žalovaného v 2. rade benefity, ktoré predstavujú
akúsi nadstavbu bežných činnosti, ktoré preukazujú výraznú mieru prepojenia žalovaných, pomoc, radu
od žalovaného a pod. Preto žalobca navrhol predvolať žalovaného v 1. rade na dokazovanie ohľadom
týchto benefitov, dokazovanie ohľadom toho, či sa skutočne stal platným členom družstva, či vôbec má

vedomosť o tom, že je členom takéhoto družstva a na ozrejmenie - vysvetlenie takéhoto vzťahu blízkosti.

32. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca bol oboznámený s predbežným posúdením veci pričom odvolací
súddopĺňa,žeajkeďbysúdnapojednávanípostupovalvrozporesustanoveniamiCSP(§181)neurčiac
spornéskutkovétvrdenia,neoznačilbydôkazy,ktorévykonáresp.nevykoná,nepodalpredbežnéprávne

posúdenie veci, týmto nesprávnym procesným postupom súdu by nedošlo k odňatiu jeho procesných
práv v takej miere, že by tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. O naplnenie odvolacieho
dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu,
znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé
konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte

celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.).

33. Vo všeobecnosti pri posudzovaní, či sa strane sporu postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom, je potrebné zdôrazniť, že aj keď procesný predpis upravuje postup súdu a strán v
civilnom sporovom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov

sporových strán a právnou úpravou civilného sporového konania dbá o to, aby rozhodnutie súdu bolo
vecne správne a spravodlivé, nemôže vo všeobecnosti zabezpečiť, že každé konanie bude v plnom
rozsahu(vkaždommomentekonania)zodpovedaťjehoustanoveniamažesúdmibudevždyrozhodnuté
iba správne. Ústava neupravuje, aké dôsledky majú jednotlivé procesné nesprávnosti, ku ktorým v praxi
dochádza v konaní pred súdmi, ani nestanovuje predpoklady ich možnej nápravy v opravnom konaní.

Bližšiu úpravu ústavne garantovaného práva na súdnu ochranu obsahuje procesný predpis (CSP), ktorý
predpokladá aj možnosť vzniku určitých procesných pochybení súdu v civilnom sporovom konaní, a
v nadväznosti na podstatu, význam a procesné dôsledky týchto pochybení upravuje aj predpoklady a
podmienky,zaktorýchmožnovodvolacomadovolacomkonanínapraviťprocesnénesprávnostikonaniana súdoch nižších stupňov. Najzávažnejším procesným vadám konania, ktoré sú taxatívne vymenované
v § 420 CSP (§ 237 O.s.p.) ako prípady „zmätočnosti“, pripisuje CSP osobitný význam, preto vady tejto
povahy považuje za okolnosť zakladajúcu prípustnosť dovolania (odvolacie dôvody podľa § 365 ods.

1 písm. a/,b/,c/ CSP). Aj niektorým ďalším procesným vadám konania pripisuje význam, avšak pri nich
je nutné rozlišovať, či tieto vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo nie (odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP).

34. So zreteľom na právne závery ústavného súdu zaujaté v niektorých jeho nálezoch (viď napr. II.

ÚS 261/06) treba dodať, že je vždy vecou individuálneho posúdenia v každom jednotlivom prípade,
aké dôsledky majú tie procesné nedostatky, ku ktorým prípadne došlo v civilnom sporovom konaní
v postupe súdov. Pri zvažovaní dôsledkov zistených procesných nesprávností treba mať vždy na
zreteli materiálne hľadisko, tzn. reálny dopad namietaného postupu súdu na procesnú situáciu strán
sporu (pozri uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo/268/2012). Konštantná judikatúra najvyššieho súdu dospela
napríklad k názoru, že „podmienka prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ OSP (účinného do

30.06.2016) nie je splnená v prípade, ak sa účastníkovi odňala možnosť konať pred súdom pre časť
konania, avšak účastník následne mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok konania napr. tým, že mohol
podať proti rozsudku, ktorý mu bol riadne doručený, odvolanie“.

35.1. K prípadnému porušeniu ust. § 181 ods. 2 CSP zaujal právny názor NS SR v rozhodnutí z 28.

apríla 2022 sp. zn. 2Obdo/4/2021 (publikovanom v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR
1/2023 pod č. 3), kde uviedol nasledovné: „ 55. Cieľom ustanovenia § 181 ods. 2 CSP je zamerať
procesnú aktivitu strán na skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné, teda viesť strany už počas
konania k tomu, aby dokázali predvídať rozhodnutie súdu. Okrem toho cieľom je zrýchliť a zjednodušiť
konanie tak, aby sa nevykonávali zbytočné dôkazy, ktoré súd nepovažuje za dôležité a nevenovala

sa pozornosť bezdôvodným skutkovým tvrdeniam, ktoré sú podľa názoru súdu buď nesporné alebo
právne bezvýznamné. Porušenie uvedeného ustanovenia však nelimituje stranu sporu pri realizácii jej
procesných práv. Striktné nedodržanie postupu podľa ust. § 181 ods. 2 CSP (predtým § 118 ods. 2
O.s.p.) zo strany súdu (spočívajúce v neuvedení, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov
možno považovať za zhodné a ktoré zostali sporné, ktoré dôkazy súd vykoná a ktoré nevykoná, ako aj

neuvedenie predbežného právneho posúdenia veci súdom) má za následok len tzv. inú vadu konania,
avšak nezakladá to vadu zmätočnosti v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Ak totiž predseda senátu
toto zákonné ustanovenie nedodrží, nemá to žiaden priamy dosah na možnosť vylúčenia strany sporu
z jej procesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva. 56. Zároveň je potrebné zdôrazniť,
že súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu (§ 215 ods. 1 CSP), berie do úvahy iba

skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas konania (čl. 11 ods. 4 CSP) a pri zisťovaní skutkového stavu
vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti (§ 186 ods.
2 CSP). Pri výkone spravodlivosti preto súd nesmie byť obmedzovaný tak pôvodnými predbežnými
závermi o skutkovej stránke veci, ako ani prípadným vlastným predbežným právnym posúdením. 58.
Pre úplnosť dovolací súd dodáva, že ani prípadné porušenie ustanovenia § 181 ods. 2 CSP žiadnym

spôsobomnediskvalifikujeúčastníka,napr.vprávezúčastniťsapojednávania,robiťprednesy,navrhovať
dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a
podobne. V zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. IV. ÚS 16/2012) sú právny
názor a hodnotiace úsudky súdu vlastné až samotnému rozhodnutiu vo veci, nie však postupu v zmysle
ust. § 118 ods. 2 O.s.p. (§ 181 ods. 2 CSP; uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp.

zn. 3Cdo/3/2016 z 22. marca 2017, sp. zn. 5Cdo/211/2013 z 13. mája 2014)“.
35.2. Možno poukázať aj na uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 643/2022, IV. ÚS 16/2012, II.
ÚS 366/2018 (na ktoré upriamil pozornosť žalovaní), v zmysle ktorých opomenutie aplikácie § 181 ods. 2
CSP sa konvaliduje vydaniu rozhodnutia vo veci, v ktorom súd svoje názory oznámil a samo nedodržanie
tohto postupu teda nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania v zmysle §

420 písm. f/ CSP. Rovnako poukázali na uznesenie NS SR sp.zn. 7Cdo/45/2020 a 2Obdo/56/2020, kde
NS SR k rovnakému záveru.

36. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie už raz rozhodol rozsudkom, ktorý bol odvolacím súdom
zrušený a žalobca mal vedomosť o tom, aký postoj k žalobe zaujali žalovaní, súd prvej inštancie aj

odvolací súd a po vrátení veci mal sa možnosť k tomu vyjadriť v procese prípravy na pojednávanie
(keďže listiny tvoriace obsah súdneho spisu boli stranám sporu priebežne vzájomne zasielané) a najmä
svoje námietky mal možnosť uviesť aj v odvolaní, preto reálne k porušeniu jeho práv nedošlo.37. Odvolací súd preto dospel k záveru, že nedošlo k zásahu do procesných práv strán sporu (nielen
žalobcu) takej intenzity, aby predstavoval porušenie práva na spravodlivý proces, zakladajúci odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Zároveň z povahy tohto procesného nedostatku je zrejmé, že k

jeho zhojeniu („skonzumovaniu“) dochádza samotným odvolaním, t. j. náprava prípadného nesprávneho
postupu prvoinštančného súdu v tomto smere je daná tiež možnosťou podania odvolania - ako riadneho
opravného prostriedku, ktorý žalobca v predmetnej veci aj využil. Bolo by neefektívne považovať
nedodržanie postupu podľa § 181 CSP súdom prvej inštancie za tzv. zmätočnostnú vadu a iba z tohto
dôvodu zrušiť rozhodnutie súdu a vec vracať na ďalšie konanie, hoci strana sporu mala možnosť

namietať nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie v odvolacom konaní a odvolací súd tieto námietky
mohol posúdiť.

38. K námietkam týkajúcim sa nesprávneho posúdenia či ide o spoločne obhospodarovanú
nehnuteľnosť alebo o spoločnú nehnuteľnosť a či u žalovaných ide o blízke osoby odvolací súd
uvádza, že sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie (že sa nejedná o spoločnú

nehnuteľnosť a že vzťah medzi žalovanými je vzťahom blízkych osôb), ako aj s dôvodmi napadnutého
rozsudku, na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku
uvádza nasledovné:

39. Za správny treba považovať záver súdu o tom, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu nie

sú spoločné nehnuteľnosti, nakoľko uvedený záver súd prvej inštancie vyvodil nie len z výpisu z listu
vlastníctva, z ktorého vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti nie sú evidované ako spoločná nehnuteľnosť
–nie je tam poznámka, ale aj z výpovede svedka P. R. a najmä z pozemnoknižných vložiek N. XXX, N.
XXX,N. XXX O. N. XXX vzťahujúcich sa na predmetné nehnuteľnosti, ktoré neobsahujú údaj o tom že
by sa na predmetné pozemky vzťahovali osobitné predpisy, akými sú zákonné články XIX/1898, X/1913

alebo XXXIII/1913, /čl. 477 - 519/

40. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z. spoločenstvom sa rozumie
a) lesné a pasienkové spoločenstvo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahovali
osobitné predpisy a ktoré vzniklo podľa osobitných predpisov,

b) lesné spoločenstvo, pasienkové spoločenstvo alebo pozemkové spoločenstvo založené podľa
osobitných predpisov
c) spoločenstvo vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti,
d) spoločenstvo založené vlastníkmi spoločne obhospodarovaných nehnuteľností; spoločne
obhospodarovanou nehnuteľnosťou je poľnohospodársky pozemok alebo lesný pozemok, ktorého

vlastník spolu s inými vlastníkmi takýchto pozemkov zakladá spoločenstvo s cieľom ich spoločného
obhospodarovania a užívania.

41. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z. z. spoločenstvo podľa tohto zákona sa zakladá zmluvou
o pozemkovom spoločenstve uzavretou vlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti alebo vlastníkmi spoločne

obhospodarovaných nehnuteľností.

42. Podľa § 8 ods. 1,2 zákona č. 97/2013 Z.z. spoločnou nehnuteľnosťou na účely tohto zákona sa
rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá môže pozostávať z viacerých pozemkov a na ktorú sa vzťahovali
osobitné predpisy. Od pozemku alebo pozemkov patriacich do spoločnej nehnuteľnosti možno na

základe rozhodnutia spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti na zhromaždení oddeliť novovytvorený
pozemok. Oddelená časť spoločnej nehnuteľnosti prestáva byť spoločnou nehnuteľnosťou dňom zápisu
v katastri nehnuteľností. Oddelená časť spoločnej nehnuteľnosti sa stáva spoločne obhospodarovanou
nehnuteľnosťou, ak jej vlastníci nerozhodnú inak.

43.1. Z citovaného zákonného ustanovenia § 2 zákona č. 97/2013 Z.z. je zrejmé, že za majetkové
spoločenstvo sa považuje jednak lesné a pasienkové spoločenstvo vlastníkov podielov k spoločnej
nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahovali osobitné predpisy a ktoré vzniklo podľa osobitných predpisov, ako
aj spoločenstvo založené vlastníkmi spoločne obhospodarovaných nehnuteľností.
43.2. Pre zodpovedanie otázky, či sa jedná o spoločnú nehnuteľnosť alebo spoločne obhospodarovanú

nehnuteľnosť je potrebné vychádzať z citovaného zákona ust. § 8 pozemkového zákona.
43.3. Spoločnou nehnuteľnosťou sa rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá môže pozostávať z viacerých
pozemkov a na ktorú sa vzťahovali osobitné predpisy, pričom spoločná nehnuteľnosť je nedeliteľná
okrem prípadov ustanovených zákonom, ktorá môže pozostávať z viacerých pozemkov a na ktorúsa vzťahovali osobitné predpisy, ktorými sú zákonný článok XIX/1898, základný článok X/1913 a
XXXIII/1913.
43.4. Naproti tomu spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou je poľnohospodárky pozemok alebo

lesný pozemok, ktorého vlastník spolu s inými vlastníkmi takýchto pozemkov zakladá spoločenstvo s
cieľom ich spoločného obhospodarovania a užívania (§2 ods. 1 písm. d) zákona).

44. Možno súhlasiť so žalobcom, že údaje v katastri nehnuteľností sú záväzné a platia až kým sa
nepreukáže ich opak s dôrazom na tú skutočnosť, že poznámka v katastri nehnuteľnosti má len

evidenčnú a informatívnu evidenciu. Preto aj skutočnosť, či bola napísaná poznámka o spoločnej
nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti, je relevantná dovtedy, kým žalobca nepreukáže, že predmetné
nehnuteľnosti spĺňajú zákonné podmienky pre to, aby boli považované za spoločnú nehnuteľnosť.
Dôkazné bremeno na preukázanie tejto skutočnosti teda zaťažuje žalobcu a ak ho neunesie, je potrebné
považovať za správny údaj v katastri a vychádzať z toho, že sa nejedná o spoločnú nehnuteľnosť.

45. Možno súhlasiť aj s úvahou žalobcu, že spoločnou nehnuteľnosťou v zmysle zákona o pozemkových
spoločenstvách sa nehnuteľnosť nestáva vtedy, keď je na liste vlastníctva uvedená informatívna
poznámka, ale okamihom vzniku pozemkového spoločenstva, ktoré dobrovoľne zakladajú spoluvlastníci
(a týmto okamihom majú obmedzené nakladanie so svojimi spoluvlastníckymi podielmi), t.j. zápis
poznámky nemá konštitutívny charakter ale iba deklaratórny. Je však potrebné zdôrazniť, že pozemkové

spoločenstvo sa stáva svojim vznikom spoločnou nehnuteľnosťou (t.j. od svojho vzniku má charakter
spoločnej nehnuteľnosti) iba v prípade, ak je zároveň splnená základná zákonom stanovená podmienka,
a to že sa na predmetné pozemky vzťahovali osobitné predpisy, akými sú zákonné články XIX/1898,
X/1913 alebo XXXIII/1913. Nepostačuje, že v zmluve o pozemkovom spoločenstve s právnou
subjektivitou a stanovách pozemkového spoločenstva sa uvedie (dojedná), že ide o spoločnú

nehnuteľnosť, pretože takáto dohoda nemôže sama mať vplyv na spoločný charakter nehnuteľnosti,
ale je potrebné, aby nehnuteľnosti historicky (s poukazom na zákonné články XIX/1898, X/1913 alebo
XXXIII/1913) patrili do spoločnej nehnuteľnosti.

46. Pre posúdenie, či sa v preskúmavanej veci jedná o spoločnú nehnuteľnosť alebo spoločne

obhospodarovanú nehnuteľnosť, preto boli relevantné práve údaje z katastra, t.j. či v pozemnoknižných
vložkách existuje historický údaj o tom, že by sa na predmetné pozemky vzťahovali osobitné predpisy,
akými sú zákonné články XIX/1898, X/1913 alebo XXXIII/1913 tak, ako je to zrejmé z ust. § 8 ods.
1 zákona č. 97/2013 Z.z.. V preskúmavanej veci príslušné PKV takýto údaj neobsahujú a žalobca
žiadnym iným spôsobom nepreukázal, že by sa jednalo o pozemky, na ktoré sa vzťahovali uvedené

osobitné predpisy, neuniesol preto dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdených skutočností, ktoré
by preukazovali opak, ako je zapísané v katastri nehnuteľností (t.j. nepreukázal, že pozemky tvoria
spoločnú nehnuteľnosť).

47. Odvolací súd považuje za správny aj ďalší dôvod pre nevyhovenie žaloby, a to posúdenie vzťahu

žalovaných ako blízkych osôb (§ 116, § 117 a § 140 Občianskeho zákonníka), u ktorých pri uzavretí
predmetnej kúpnej zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach nemohlo dôjsť k
porušeniu predkupného práva žalobcu.

48. Súd prvej inštancie v preskúmavanom rozhodnutí priliehavo poukázal na nevyvrátenú argumentáciu

žalovaných poukazujúcich na existenciu ich vzájomného vzťahu ako vzťahu blízkych osôb, keď žalovaný
v 1. rade uvádzal, že ako člen družstva má právo na podiel na zisku, právo podieľať sa na riadení
družstva prostredníctvom členskej schôdze, právo na vyrovnací podiel, právo na likvidačnom zostatku
a právo byť volený do orgánov družstva, pričom v prípade prenájmu pôdy poskytuje žalovaný v 2. rade
svojim členom zvýšený základný nájom, dodatočný nájom, bonus do výšky 20% základného nájmu,

možnosť úhrady aj viacročného základného nájmu vopred a pod. Žalovaní poukazovali na to, že člen
družstva si kúpil podiel v družstve, prispieva na jeho činnosť, podieľa sa na jeho činnosti a tak znáša aj
stratu čo vyplýva aj z Obchodného zákonníka a teda žalovaný v 2. rade poskytuje svojim členom služby
a výpomoci, ktoré predstavujú akúsi nadstavbu bežných (v zmysle práv a povinností člena družstva
vyplývajúcich z Obchodného zákonníka, či stanov družstva) činností, ktoré preukazujú výraznú mieru

prepojenia žalovaných, keď členovia družstva opakovane vyhľadávajú aj pomoc u žalovaného v 2. rade.
Keďže vo veciach rozhodnutých Najvyšším súdom Slovenskej republiky vystupoval totožný žalovaný
- družstvo, ako v teraz posudzovanej veci, je zrejme s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, že
vzťah družstva k jednotlivým členom je rovnaký, s totožnou starostlivosťou a vzájomnosťou. Na tejtoskutočnosti by nič nezmenila ani výpoveď žalovaného v 1. rade, ktorý predsa svoj postoj a náhľad
dostatočne prezentoval v jeho vyjadreniach, hoci i prostredníctvom právneho zástupcu.

49.1. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že medzi žalovanými
- ako medzi členom družstva a družstvom existuje taký vzťah, ako medzi blízkymi osobami v zmysle §
116 Občianskeho zákonníka aj s poukazom na úvahy Najvyššieho súdu SR uvedené v rozhodnutí sp.zn.
4Cdo/238/2022, pričom posúdil individuálne okolnosti prejednávanej veci.
49.2. Súd prvej inštancie bral zreteľ na to, že ide o rozhodnutie v inej veci, avšak správne poukázal na

to, že ide o vec, ktorá je skutkovo aj právne totožná s predmetnou vecou, žalobca ako aj žalovaný v
2. rade sú totožní, pričom právny zástupca žalovaných v týchto veciach namietal, že medzi žalovaným
v 1. rade a žalovaným v 2. rade ide o vzťah blízkych osôb dôvodiac úplne rovnakými argumentmi,
ktoré najvyšší súd v citovanom uznesení posúdil ako dostatočné prečo vzťah žalovaného v 1. rade a
žalovaného v 2. rade treba posudzovať ako vzťah blízkych osôb. Je zrejmé, že najvyšší súd nemal
pochybnosť o platnosti členstva žalovaného v 1. rade na základe predloženého potvrdenia o členstve.

Keďže rozhodnutia nižších súdov sa nemajú odchyľovať, nemajú byť v rozpore s rozhodnutiami vyšších
súdnych autorít, pričom citované rozhodnutie vychádza z rovnakých, totožných skutkových okolností,
zohľadňuje tie isté argumenty žalovaných ohľadne posudzovania ich vzťahu ako vzťahu blízkych osôb,
súdprvejinštancieaplikovalnázorvyslovenývcitovanomrozhodnutíNSSRajnatentosporaposúdil,že
medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným 2. rade ide o vzťah blízkych osôb a teda k uzavretiu predmetnej

kúpnejzmluvyoprevodespoluvlastníckehopodielunanehnuteľnostiachzapísanýchnaLVč.XXX došlo
medzi blízkymi osobami a teda nemohlo byť/nebolo porušené predkupné právo žalobcu.

50.1. Odvolací súd vo všeobecnosti nezastáva názor, že medzi každým - akýmkoľvek členom družstva
a družstvom ide vždy a v každom prípade o vzťah blízkych osôb, má za to, že je potrebné v každom

individuálnom prípade bližšie skúmať povahu a charakter ich vzťahu. Je mu známe, že rozhodnutie NS
SR sp.zn. 4Cdo/238/2022 bolo aj publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 6/2024
pod č. 75.
50.2. V nedávnej minulosti sa Najvyšší súd Slovenskej republiky už opakovane vo svojich rozhodnutiach
vyjadroval k možnosti posudzovať vzťah člena družstva a družstva ako vzťah blízkych osôb:

50.2.1. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 5Cdo/62/2023 z 27.3.2024 zrušil rozsudok
Krajského súdu v Košiciach z 21.2.2023 sp. zn. 6Co/6/2023 vo výrokoch II. a III. a rozsudok Okresného
súdu Michalovce z 21.10.2022 č.k. 16C/17/2021-106 a v rozsahu zrušenia vec vrátil Okresnému súdu
Michalovce na ďalšie konanie. V tomto rozhodnutí sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal aj tým,
či v danom prípade prevod spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti medzi žalovaným v 1. rade ako

členom družstva a žalovaným v 2. rade ako družstvom možno posudzovať ako prevod medzi blízkymi
osobami podľa § 140 Občianskeho zákonníka a túto právnu otázku pokladal za vyriešenú rozsudkom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24.1.2024 sp. zn. 4Cdo/238/2022, kde dovolací súd uviedol,
že z predmetných ustanovení zákona upravujúcich činnosť družstva vyplýva, že vzťah žalovaných má
jednoznačne základ vo vzťahu družstva a člena družstva a v právach a povinnostiach vyplývajúcich

z Obchodného zákonníka a zo stanov družstva, že členský podiel žalovaného v 1. rade predstavuje
majetkovú účasť člena družstva na majetku družstva a intenzita ich vzájomného vzťahu (jeho kvantita
či kvalita), resp. súdmi nižšej inštancie deklarované „benefity“ sú dostatočným dôvodom na to, aby
predmetný vzťah vykazoval vzťah blízkych osôb.
50.2.2. Zároveň je odvolaciemu súdu známe ďalšie nepublikované rozhodnutie dovolacieho súdu,

v ktorom na posudzovanú otázku vyslovil rovnaký právny názor (napr. sp. zn. 5Cdo/172/2023 z
28. novembra 2024), preto možno vyvodiť záver, že táto právna otázka bola opakovane riešená a
predstavuje ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu(v zmysle judikátu R 71/2018 patria do pojmu
„ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ (§ 421 ods. 1 CSP) predovšetkým stanoviská alebo
rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho

súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ale súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu,
alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané
(nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili,
prípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali).

51.1. V spore, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodoval uznesením sp.zn. 5Cdo/62/2023
z 27.3.2024 žalovaná v 1. rade členom J. C. bola od 13.3.2020 s členským vkladom 1 eura a ako sporná
bola posudzovaná zmluva o nepeňažnom vklade z 3.8.2020.51.2. V spore, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodoval uznesením sp.zn. 4Cdo/238/2022
z 24.1.2024 žalovaný v 1. rade členom družstva bol od 15.10.2019 s členským vkladom 1 eura ako
sporná bola posudzovaná zmluva z 26.11.2019.

51.3. V spore, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodoval uznesením sp.zn. 5Cdo/172/2023
z 28. novembra 2024 žalovaný v 1. rade bol členom J. C. od 15.10.2019 s členským vkladom 1 eura a
ako sporná bola posudzovaná zmluva z 29.10.2019 (k uzatvoreniu zmluvy došlo po 14 dňoch členstva).

52. V teraz prejednávanej veci žalovaný v 1. rade členom družstva bol od 15.10.2019 s členským

vkladom 1 eura (viď potvrdenie o členstve na čl. 259 súdneho spisu) a posudzovaná bola zmluva zo
dňa 13.03.2020.

53. Aj keď každá súdom posudzovaná vec môže vykazovať rozdielnosti a je individuálna, odvolací súd
s poukazom na uvedené porovnanie konštatuje, že Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,
že vzťah medzi žalovanými treba považovať za vzťah blízkych osôb v troch vyššie konkretizovaných

rozhodnutiach v skutkovo totožných veciach pokiaľ ide o okolnosti vstupu členov do družstva, veľkosť
členskéhopodieluadĺžkučlenstvakudňuuzatvoreniaspochybňovanýchprávnychúkonov,vychádzajúc
predovšetkým zo znenia § 221 ods. 1 a § 223 ods. 1 Obchodného zákonníka pri motivácii činnosti
družstva, ktorou môže byť kritérium zisku alebo zabezpečovanie hospodárskych, sociálnych alebo
iných potrieb svojich členov, keď družstvo vždy sleduje cieľ uspokojovať záujmy svojich členov a preto

organizuje všetku činnosť hospodárskeho charakteru.

54. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že vzťah
žalovaných, ktorý má jednoznačne základ vo vzťahu družstva a člena družstva, má takú intenzitu
vzájomného vzťahu člena družstva a družstva pri deklarovaných benefitoch, ktorá je dostatočným

dôvodom pre záver, že predmetný vzťah vykazuje vzťah blízkych osôb.

55. Keďže žalovaní v 1. a 2. rade sú blízkymi osobami berúc do úvahy § 140, § 116 a § 117 Občianskeho
zákonníka je preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie vecne správny vrátane výroku o trovách
konania.

56. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdil vrátane výroku o trovách konania.

57.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1CSPvspojenís§255ods.1CSP

a § 262 ods. 1, 2 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov
odvolacieho konania a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania úspešným žalovaným.
Odvolací súd preto priznal žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi
v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

58. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).