Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. február 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-7C/145/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112223865
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radovan Ondreáš

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1112223865.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. B. D. XX,

zastúpenejJUDr.IvanomMikloškom,advokátom,Hodžova13,Žilina,protižalovanému:KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o
zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 6.500 eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalobkyni súd priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 24.07.2012 sa pôvodní žalobcovia 1/ (E. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX) a 2/ (terajšia žalobkyňa) domáhali voči žalovanému zaplatenia sumy 16.500 eur s
príslušenstvom. Každý zo žalobcov samostatne požadoval sumu 8.250 eur s úrokmi z omeškania
vo výške 9 % ročne od 27.06.2012 do zaplatenia, titulom náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu
neoprávneného zásahu do práv na ochranu osobnosti, ku ktorému došlo v súvislosti s usmrtením
blízkej osoby – ich syna pri dopravnej nehode dňa 23.07.2009. Po zastavení konania voči žalobcovi

1/ (uznesením zo dňa 25.03.2024) sa svojho nároku v konaní ďalej domáhala žalobkyňa. Žalobu
odôvodňovala tým, že dňa 23.07.2009 v čase 00:50 hod v meste Hanušovce na Topľou došlo
pri dopravnej nehode k usmrteniu jej syna, F. B., nar. XX.XX.XXXX. Nehodu zavinil G. H., nar.
XX.XX.XXXX, ako vodič osobného motorového vozidla zn. Volkswagen Polo s ev. č. I., v ktorom sa
F. B. viezol. Vo vozidle sa nachádzali okrem neho aj ďalší spolujazdci, a to E. F. a F. J., ktorí utrpeli
ťažké zranenia, ktorým podľahli na mieste dopravnej nehody. Vodič motorového vozidla bol prevezený
z miesta nehody do FNsP G. K. L. v M., kde na následky ťažkých zranení zomrel dňa XX.XX.XXXX.

Vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ Úradu justičnej a kriminálnej polície, Odboru justičnej polície
vo Vranove nad Topľou, uznesením sp. zn. ORP – 308/JP-VT-2009 zo dňa 23.07.2009 začal trestné
stíhanie a súčasne vzniesol obvinenie G. H. pre prečin usmrtenia. Uznesením Okresnej prokuratúry
Vranov nad Topľou Pv 686/09-15 zo dňa 07.10.2009 bolo zastavené trestné stíhanie proti obvinenému,
pretože je trestné stíhanie neprípustné, nakoľko obvinený zomrel. G. H. bol v čase dopravnej nehody
držiteľom a vlastníkom osobného motorového vozidla, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda a mal
so žalovaným v čase dopravnej nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou tuzemského motorového vozidla č. XXXXXXXXXX. spoločnosť Európske
centrum odškodného, spol. s r.o. ako splnomocnený zástupca oboch pôvodných žalobcov, vyzvala
žalovaného na mimosúdne rokovania týkajúce sa uplatnenia nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy,
listami zo dňa 27.06.2012 pre oboch vo výške 8.250 eur. žalovaný listom zo dňa 29.06.2012 v danejspoločnosti oznámil že z predmetnej zmluvy, ktorú mali medzi sebou uzatvorenú s G. H., nie je
možné poskytnúť náhradu za uplatňovanú škodu z titulu nemajetkovej ujmy. Žalobkyňa (ako pôvodná
žalobkyňa 2/) vo vzťahu k svojej osobe uviedla že je matkou obete dopravnej nehody, pozostalou

blízkou osobou po zomr. F. B.. Pri dopravnej nehode došlo k neoprávnenému zásahu do jej práv
na ochranu osobnosti a to konkrétne do práva na súkromie ako aj rodinný život. V dôsledku usmrtenia
F. B., ako jej blízkej osoby pri dopravnej nehode, došlo k nenávratnej a neodčiniteľnej ujme a deštrukcii
rodinných a interpersonálnych väzieb tvoriacich základ a rámec jej súkromného života. Došlo tým
k zásahu do jej osobnostných práv a do práva na súkromie a rodinný život, keďže stratila možnosť

viesť rodinný a súkromný život obeťou dopravnej nehody ako jej synom. Vzniknutá trauma je jej života
prakticky neodstrániteľná. Je nepochybné, že žiadna suma priznaná súdom nie je dostatočná vzhľadom
na spôsobenú ujmu, ani na to, aby nahradila život človeka. Náhrada imateriálnej ujmy v peniazoch nie
je náhradou za ľudský život, ale slúži len na zmiernenie následkov vzniknutej ujmy, keďže navrátenie
do pôvodného stavu neprichádza do úvahy. Z hľadiska poskytnutia ochrany je pritom bezvýznamné,
či neoprávnený zásah bol spôsobený zavinene či nezavinene, alebo vedome či nevedome. Predmetnú

výškunemajetkovejujmypovažovalazaprimeranúsprihliadnutímnaskutočnosť,ženásledkydopravnej
nehody spôsobili usmrtenie jej syna. V dôsledku neoprávneného zásahu do osobnostných práv,
keď navždy stratila možnosť viesť plnohodnotný rodinný život po boku milovanej osoby, svojho syna.
S následkami dopravnej nehody sa bude musieť vysporiadať po celý svoj život. K žalobe priložila
listinné dôkazy: Uznesenie Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou Pv 686/09-15 zo dňa 07.10.2009;

Uplatnenie nárokov na náhradu škody zo dňa 27.06.2012; Oznámenie po riešení škodovej udalosti č.
9519012754 zo dňa 29.06.2012; Rodný list Štefana Novotného.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 09.08.2012 namietal svoju pasívnu legitimáciu a žiadal žalobu
v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/168/2009, ktoré

ustálilo právny záver o nemožnosti uplatňovania nároku z titulu ochrany osobnosti (nemajetkovej ujmy)
z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
škodcu.

3. Na návrh oboch pôvodných žalobcov súd uznesením zo dňa 14.02.2013 konanie prerušil

do právoplatného skončenia veci vedenej pred Okresným súdom Vranov nad Topľou sp. zn.
4C/233/2009 v spojení s konaním na Krajskom súde Prešov sp. zn. 6Co/127/2010. po odpadnutí
prekážky súd strany sporu vyzval na vyjadrenie.

4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 15.02.2019 vzniesol námietku premlčania, keď mal za to že žalobcovia

sa o škode a o tom kto za ňu zodpovedá, dozvedeli v deň dopravnej nehody, dňa 23.07.2009. Žaloba
bola konajúcemu súdu doručená dňa 24.07.2012, t. j. po uplynutí dvojročnej premlčacej doby. Poukázal
na znenie § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. s tým, že dané ustanovenie v poznámke pod čiarou
v tejto súvislosti odkazuje na § 106 Občianskeho zákonníka. Trval rovnako na tom, že nemá pasívnu
vecnú legitimáciu. Poukázal na § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. a mal za to, že nemajetková

ujma nespadá pod rozsah poistenia upravený v § 4, pričom v rámci svojej argumentácie poukazoval
na rozhodnutia súdov. Vo vzťahu k výške uplatňovanej nemajetkovej ujmy v tomto konkrétnom prípade
uviedol, že sa javí byť priznanie náhrady nemajetkovej ujmy vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu
za neprimerané. Poukázal na to, že dopravná nehoda, pri ktorej došlo k smrti nebohého, nebola
spôsobená úmyselne. Tiež namietal uplatňovaný úrok z omeškania, ktorý nemá oporu ani v zákone,

ani v rozhodovacej praxi súdov.

5. Žalobkyňa reagovala vo vyjadrení zo dňa 16.04.2019. Uplatnený nárok podľa nej nemožno považovať
za premlčaný. I keď z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR vyplýva, že nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy spadá pod ustanovenie § 4 zákona č. 381/2001 Z. z, náhrada

nemajetkovej ujmy je osobnostný nárok vyplývajúci z § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorý sa
podľa ustálenej judikatúry premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe. Tá začne plynúť dňom
nasledujúcim po udalosti, ktorá nárok na náhradu zakladá. Nesúhlasila s argumentáciou žalovaného
týkajúcou sa jeho nedostatku pasívnej legitimácie. Zdôraznila záver z rozsudku súdneho dvora EÚ
C - 22/12 vo veci Haasová, podľa ktorého povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym
osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného
za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Poukázala aj nadväzujúcu
judikatúru Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR. Osobitne poukázala na publikovaný judikát R61/2018. Dala do pozornosti že pri predmetnej dopravnej nehode zahynul i ďalší spolucestujúci F. J.,
ktorého rodičia si uplatnili nárok na náhradu nemajetkovej ujmy na Okresnom súde Bratislava I v konaní
sp. zn. 11C/145/2012. Uviedla tiež, že pre ustálenie výšky je potrebné ju vypočuť.

6. Žalobkyňa (spolu pôvodným žalobcom 1/) v podaní zo dňa 16.04.2019 rovnako navrhli vec prikázať
inému súdu v dôvodu vhodnosti – Okresnému súdu Vranov nad Topľou. Tomuto návrhu Najvyšší súd
SR uznesením sp. zn. 8Ndc/13/2020 zo dňa 17. septembra 2020 nevyhovel.

7. Uznesením č.k. B1-7C/145/2012-258 zo dňa 25.03.2024 súd zastavil konanie vo vzťahu k žalobcovi
1/ po zistení, že zomrel dňa XX.XX.XXXX. Stratou jeho procesnej subjektivity zanikol i jeho uplatňovaný
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy titulom ochrany osobnosti. Súd zároveň pokračoval v konaní.

8. Na žiadosť žalobkyne súd požiadal Okresný súd Vranov nad Topľou o vykonanie dožiadania jej
výsluchom. Dňa 15.11.2024 sa na uvedenom súde uskutočnil výsluch žalobkyne.

9. Podaním zo dňa 18.11.2024, doručeným súdu toho istého dňa, žalobkyňa navrhla pripustenie zmeny
žaloby, ktorou sa domáhala spolu zaplatenia sumy 15.000 eur z titulu nemajetkovej ujmy. Poukázala
na to, že od podania žaloby uplynulo viac ako 12 rokov, pričom pôvodný žalobca 1/ zomrel. Z dôvodu
jeho úmrtia ako aj z dôvodu neúmerne dlhej doby od podania žaloby, v rámci, ktorej s prihliadnutím

na ročnú mieru inflácie za uvedené obdobie a traumu, ktorú stratou syna utrpela a pretrváva dodnes,
považuje navrhovanú výšku za plne dôvodnú.

10. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 14.01.2025 vo vzťahu k pôvodne žalovanému ako aj následne
zmenenému nároku žalobkyne opätovne vzniesol námietku premlčania. Osobitne poukázal na to

premlčanie nároku uplatneného zmenou žaloby zo dňa 18.11.2024. Namietal tiež spoluzavinenie
nebohého F. B. na vzniknutej ujme. Z uznesenia Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou Pv 686/09-15
zo dňa 07.10.2009 vyplýva, že trestné stíhanie bolo voči obvinenému G. H. zastavené z dôvodu jeho
úmrtia pri inkriminovanej dopravnej nehode, pričom mu pri vyšetrení krvi bola zistená koncentrácia 2,5
‰ alkoholu v krvi. Daná koncentrácia prestavuje ťažký stupeň opitosti, ktorý sa prejavuje blábolivou

rečou, neschopnosťou samostatnej chôdze, psychickými poruchami, výraznejšími poruchami správania
(podobne ako vyššie - opilecká suicidia, agresivita), vracaním. Už stredný stupeň opitosti spôsobuje, že
psychomotorika je už výraznejšie narušená - sú prítomné poruchy koordinácie a spomalenia telesných
pohybov, znížená pozornosť. Afektivita (t.j, približne emočné vyladenie) je labilná - nálada sa môže buď
zlepšiť, alebo naopak zhoršiť a nastupuje celkový útlm (možno až na zaspanie), možné aj kolísanie z

oboch krajných polôh. Vzhľadom na vyššie uvedené prejavy ťažkého stupňa opitosti, ktoré sa museli
prejavovať aj u obvineného, ktorý viedol motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda a
tým aj smrť všetkých členov posádky tohto vozidla, muselo byť zrejmé aj nebohému F. B., že si sadá
do motorového vozidla, ktoré vedenie osoba pod značným vplyvom alkoholu. Poukázal na skutkovo
obdobný prípad v konaní Okresného súdu Košice II sp. zn. 15C/24/2017, kde bol dôvodom krátenia

náhrady škody na zdraví, tiež v konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 8C/44/2021 a poukázal v tejto
súvislosti aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co/54/2022 zo dňa 28.9.2023. Vzhľadom
na vyššie uvedené porušenie prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka nebohým
F. B., namietal aj jeho spoluzavinenie na vzniku ujmy. Ďalej uviedol, že po zmene žaloby považuje
žiadanú výšku náhrady nemajetkovej ujmy za neprimerane vysokú, pričom vo vzťahu k výške poukázal

na rozhodnutia súdov s uvedením rodinného príbuzenstva žalobcov a výšky priznanej nemajetkovej
ujmy.

11. Na pojednávaní dňa 10.02.2025 súd po špecifikácii navrhovanej zmeny žaloby uznesením pripustil
zmenu žaloby spočívajúcu v rozšírení žalobného návrhu tak, že žalobkyňa sa žalobou po zmene

domáhala zaplatenia sumy 15.000 eur (bez úroku z omeškania). Žalobkyňa v zastúpení právnym
zástupcom reagovala na predchádzajúce písomné vyjadrenie žalovaného. Nesúhlasila s tým, že by
bol uplatňovaný nárok premlčaný. Na premlčanie je potrebné aplikovať všeobecnú 3-ročnú premlčaciu
lehotu v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka. Začiatok jej plynutia je deň nasledujúci po smrti jej syna,
ku ktorému došlo dňa 23.7.2009. Lehota 3 roky od 24.07.2009 končí dňa 24.07.2012, kedy bola žaloba

včas uplatnená na súde. Nesúhlasila ani s argumentáciou žalovaného, že zosnulý vedel alebo musel
vedieťotom,ževinníkjepodvplyvomalkoholu.Uviedla,žetietotvrdeniažalovanéhoniesúpreukázané,
obeť dopravnej nehody nemohla objektívne zistiť, či je vodič pod vplyvom alkoholu, napríklad mohla
nasadnúť na zadné sedadlo motorového vozidla. Poukázala tiež na to, že žalovaný dával účelovo dopozornostirozhodnutiaonízkejnáhradenemajetkovejujmy.OnapoukázalanarozsudokKrajskéhosúdu
v Prešove č.k. 20Co/183/2014-270 zo dňa 26.5.2015, ktorým boli žalovaní 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne
zaviazaní na zaplatenie žalobcovi 1/ 15.000 eur, žalobcovi 2/ 15.000 eur a žalobcovi 3/ 5.000 eur.

Poukázala aj na rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 11Co/537/2016-324 zo dňa 13.06.2018,
ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcom každému 16.500 eur.

12. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 28.02.2025. Pri svojom rozhodnutí vychádzal zo
skutkového stavu zisteného na základe nesporných skutkových tvrdení a vykonaného dokazovania

predloženými listinnými dôkazmi a výsluchom žalobkyne:

13. Dňa 23.07.2009 G. H., nar. XX.XX.XXXX, v čase o 00:50 hod v meste Hanušovce nad Topľou
spôsobil dopravnú nehodu ako vodič osobného motorového vozidla Volkswagen Polo s evidenčným č.
I., ktoré bolo povinne zmluvne poistené zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Spolujazdci v osobnom motorovom vozidle, ktorým bol aj syn žalobkyne F. B., nar. XX.XX.XXXX,

utrpeli ťažké zranenia, ktorým podľahli na mieste nehody. Vinník dopravnej nehody G. H. bol obvinený
a na následky ťažkých zranení po prevezení do nemocnice dňa XX.XX.XXXX zomrel. Pri vyšetrení krvi
mu bola zistená koncentrácia 2,5 ‰ alkoholu v krvi.

14. Žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 8.250 eur spôsobenej v súvislosti

s úmrtím jej syna pri dopravnej nehode dňa 23.07.2009 voči žalovanému ako poisťovateľovi škodcu
listom zo dňa 27.06.2012. Ten jej v Oznámení o škodovej udalosti zo dňa 29.06.2012 oznámil, že ako
poisťovateľ nehradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu definovanú ako nemajetkovú
ujmu a na základ výluky nie je možné zo zmluvy XXXXXXXXXX poskytnúť náhradu za ňou uplatňovanú
škodu.

15. Žalobkyňa pri výsluchu pred dožiadaným súdom dňa 15.11.2024 vypovedala, že so svojím synom F.
malaveľmidobrývzťah.Bývalsňouajsjejdcérou.Staršísynbolmimonich.SynF.bolveľmidobrý,stále
jej pomáhal ako s peniazmi, tak aj s robotou. Veľmi jej chýba. O jeho smrti sa dozvedela od policajtov,
ktorí prišli ráno o pol štvrtej. Povedali jej, že sa zabil. Ona na to, že však auto je na dvore, ide zavolať

muža. Zobudila ho s tým, že jej hovoria takú somarinu, že F. sa zabil a auto je tu. Keď muž vstal, tak
policajtovi už veril, čo sa stalo. Ona nebola schopná ho ísť ani skontrolovať. Muž zavolal staršieho syna
a išli oni. Ona nebola schopná tam ísť. Každý deň bola s ním, ešte v roku 2008 robil v Poprade a kúpil jej
také srdiečko. Dodnes ho má pri sebe, nikdy nezaspí bez toho, aby ho nemala pri sebe. Potom mala ešte
vnukov, ročného aj štvorročného a ešte tú ju držali pri živote. Aj teraz ju držia, lebo aj s manželom bolo

horšie, stratil pamäť a nevedel kde je, musela ho strážiť a chodiť po doktoroch. Nanešťastie aj manžel
potom zomrel, tak má ešte druhé trápenie. Syn F. bol veľmi dobrý, pomáhal nielen jej, ale aj bratovi.
Pomáhal jej aj s peniazmi, nikdy nepovedal, že mami nedám ti. Má ešte dve deti, ženatého syna a dcéru,
ktorá je pri nej, tiež vnúčika dva a pol ročného, čo jej tiež dáva silu a je pomenovaný po ňom. V čase
dopravnej nehody žila so synom v spoločnej domácnosti. Počas života nemala obdobie, v ktorom by

snímnežilavspoločnejdomácnosti.Bolstáleprinej,akurátbolnainternáte zatýždeňčochodildoškoly,
aj na vojenčine ešte. Nemal partnerku. Pracoval v Poprade na moste. Na chode spoločnej domácnosti
sa podieľal tak, že urobil všetko čo mu povedala. Či viac, keď nestíhala, alebo bolo treba niečo pomôcť,
tak jej pomáhal so všetkým aj so starými rodičmi. Pomáhal jej aj pri domácich prácach. Hospodárili tak,
že na všetko prispel. Aj keď manžel žil, tak aj on tiež k tomu prispieval. S manželom neboli finančne

odkázaný na výpomoc ich syna, ale keď robili také väčšie, napríklad ústredné a vodu, tak v tom pomáhal.
Nevyhľadala psychologickú alebo psychiatrickú pomoc. Manželovi musela pohľadať, ale ona sa modlila,
že by jej Pán H. pomáhal. Aj teraz sa stále modlí, aby bol pri nej. Aj teraz, keď bola na operácii, ďakovala
Bohu, že to tak dopadlo a stále sa modlí a verí, že nepríde o rozum, tak ako manžel, to by nechcela
zažiť. Tabletky užíva stále, na tlak, od srdiečka, od štítnej, na cukrovku, chrbticu jej kriví, berie desať

i dvanásť tabletiek za deň. Jej ťažkosti s duševným zdravím pretrvávajú, až veľmi, lebo niet tej hodiny,
že by si na neho nespomenula, chýba jej. Ťažkosti po úmrtí syna sa prejavovali tak, že nemohla vyjsť
ani na cestu. Z roboty jej volali, prečo nepríde, ona nemohla. Každý sa jej pýtal, že čo ako sa má. Ako
sa môže mať dobre, keď stratila syna a dala ho do čiernej zeme. To nepraje nikomu, ani najhoršiemu
nepriateľovi. Po tej nehode sa jej zhoršil zdravotný stav tak, žijú krúti ku zemi, krčí sa, lebo sa nemôže

narovnať. Ťažkosti pretrvávajú do dnešného dňa a čím ďalej je to horšie, keby nemala palicu, tak nevie.
Stále chodí každý mesiac ku druhému doktorovi.16. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) , fyzická
osobamáprávonaochranusvojejosobnosti,najmäživotaazdravia,občianskejctiaľudskejdôstojnosti,
ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

16.1 Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

16.2 Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

16.3 Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

16.4 Podľa § 16 Občianskeho zákonníka kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti
spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

16.5 Podľa čl. 15 ods. 1 a 2 Ústavy SR každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred

narodením. Nikto nesmie byť pozbavený života.

16.6 Podľa čl. 16 veta prvá Ústavy SR nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená.

16.7 Podľa čl. 19 ods. 1 a 2 Ústavy SR každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti,

dobrej povesti a na ochranu mena. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života.

16.8 Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v znení účinnom do 31.07.2024 („zákon o PZP“), poistenie

zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

16.9 Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví

a nákladov pri usmrtení.

16.10 Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol
poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda
vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon

neustanovuje inak.

16.11 Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený
je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

16.12 Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

16.13 Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

16.14 Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

17. Predmetom konania bol nárok zostávajúcej žalobkyne (po zastavení konania voči pôvodnému
žalobcovi 1/ z dôvodu jeho úmrtia počas konania) na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú
požadovala pôvodne vo výške 8.250 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumyod 27.06.2012 do zaplatenia. Po zmene žaloby na základe návrhu doručeného súdu dňa 18.11.2024
požadovala zaplatenie sumy 15.000 eur (bez úroku z omeškania). Predmetný peňažný nárok si
uplatňovala titulom náhrady nemajetkovej ujmy utrpenej v dôsledku smrti jej syna pri dopravnej nehode.

Nárok si uplatňovala voči žalovanému ako poisťovateľovi osoby, ktorá dopravnú nehodu spôsobila
prevádzkou motorového vozidla s uzavretým povinným zmluvným poistením podľa zákona o PZP.

18. Súd sa v prvom rade vysporiadal s námietkou žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej
legitimácie. V priebehu konania prezentoval argumentáciu o tom, že nárok na náhradu nemajetkovej

ujmy z titulu ochrany osobnosti nemožno uplatňovať ako nárok z povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla škodcu. Tvrdil, že náhrada
nemajetkovej ujmy nespadá pod pojem „škoda“ podľa zákona o PZP. Uvedenú argumentáciu súd
považuje za nedôvodnú. V judikatúre došlo k jednoznačnému ustáleniu tejto otázky tak, že v príslušných
sporoch o náhradu nemajetkovej ujmy je daná pasívna legitimácia poisťovne. Poisťovňa je titulom
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

povinná odškodniť aj požadovanú náhradu nemajetkovej ujmy pozostalým príbuzným, keď sa pod
pojmom„škoda“rozumieajnemajetkováujma.ŠkodoupreúčelyzákonaoPZPjetedaajzodpovedajúca
nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla (R 3/2022; R 61/2018; ďalej uznesenie Ústavného súdu SR
sp. zn. III. ÚS 666/2016 zo dňa 11.10.2016 publikované v Zbierke nálezov a uznesení pod č. 50/2016;

nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 695/2017 zo dňa 05.12.2018 publikovaný v Zbierke nálezov
a uznesení pod č. 52/2018; uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 83/2019 zo dňa 05.11.2019
publikované v Zbierke nálezov a uznesení pod č. 54/2019; uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS
310/2019 zo dňa 20.08.2019; rozsudok Súdneho dvora EÚ Haasová, C-22/12 zo dňa 24.10.2013).

19. Následne sa súd zaoberal s námietkou premlčania vznesenou žalovaným. Tú smeroval najskôr
voči žalobou uplatnenému nároku a po zmene žaloby osobitne aj vo vzťahu voči nároku v časti jeho
rozšírenia. Pôvodne si žalobkyňa v spore uplatňovala náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 8.250 eur
na základe žaloby doručenej súdu dňa 24.07.2012. Pripusteným návrhom na zmenu žaloby doručeným
súdu dňa 18.11.2024 rozšírila svoj nárok o ďalších 6.750 eur a spolu požadovala náhradu nemajetkovej

ujmy v sume 15.000 eur.

20. Žalovaný mal za to, že na premlčanie je potrebné aplikovať § 106 Občianskeho zákonníka, ktorý
predpokladá aj samotný § 15 ods. 2 zákona o PZP. Vzhľadom na dátum nehody 23.07.2009 a dátum
podania žaloby 24.07.2012 mal za to, že sa nárok žalobkyne premlčal v subjektívnej dvojročnej lehote v

zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže žalobkyňa sa o škode a o tom kto za ňu zodpovedá
dozvedeli v deň dopravnej nehody.

21. Súd s názorom žalovaného nesúhlasil a mal za to, že na premlčanie predmetmého nároku je
potrebné aplikovať § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá stanovuje trojročnú lehotu plynúcu odo dňa, keď

sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V tejto otázke súd poukazuje na ustálenú súdnu prax a judikatúru
Najvyššieho súdu SR, ktorá je v tomto smere jednotná v názore, že právo na náhradu nemajetkovej umy
v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka je jedným z relatívne samostatných prostriedkov
ochrany práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby a aj keď ide o satisfakciu v oblasti nemateriálnych
osobnostných práv, jeho vyjadrenie v peniazoch spôsobuje, že ide o osobné právo majetkovej povahy,

ktoré sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka
(napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 278/2007, sp. zn. 5Cdo
265/2009, 2 Cdo 194/2011, R 58/2014). Tento záver možno považovať za naďalej plne akceptovateľný,
aj napriek tomu, že nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete
dopravnej nehody spôsobnej prevádzkou motorového vozidla sa na účely zákona o PZP považuje za

škodu (R 61/2018). Uvedené nemá vplyv na rozdielne posúdenie otázky premlčania a použitie § 101
Občianskeho zákonníka v tomto prípade je i naďalej súladné s ustálenou praxou Najvyššieho súdu SR.
Rozdielny záver nevyplýva ani z odôvodnenia samotného odkazovaného judikátu R 61/2018 (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo/1/2016 zo dňa 31.07.2017). Naopak, Najvyšší súd SR i naďalej
vo svojich následných rozhodnutiach zotrváva na závere o správnosti aplikácie všeobecnej trojročnej

premlčacej lehoty v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka – napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 5 Cdo 102/2017 zo dňa 23.04.2020 (R 35/2020) a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo
252/2021 zo dňa 23.04.2020 (R 3/2022). V odôvodnení prvého spomínaného uznesenia sp. zn. 5 Cdo
102/2017 najvyšší súd konkrétne uviedol: ,,Dovolací súd zastáva názor, že uvedená interpretácia § 15ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. a z nej vyvodený právny záver je nesprávny. Toto ustanovenie (ktoré
má charakter lex specialis) je potrebné vykladať tak, že na premlčanie nároku na náhradu škody, a ako
vyplýva z vyššie uvedeného odôvodnenia (bod 14 odôvodnenia) i na premlčanie nároku na náhradu

nemajetkovej ujmy platí rovnaká právna úprava vo vzťahu k osobe, ktorá škodu spôsobila (škodcovi) i
vo vzťahu k poisťovateľovi (poisťovni) tejto osoby a to v tom smere, že vo vzťahu k obidvom subjektom
sa aplikuje právna úprava premlčania vyplývajúca z ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka (ktorá
má charakter lex generalis), podľa ktorej sa toto právo premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej
dobe, pretože právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, je právom majetkovej povahy (viď

napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. novembra 2012, sp. zn. 2 Cdo 194/2011,
publikovaný pod R 58/2014, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 17. februára 201,1 sp.
zn. 5 Cdo 265/2009, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. februára 2017, rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. novembra 2017, sp. zn. 8 Cdo 24/2017, ale i uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. septembra 2013, sp. zn. IV. ÚS 542/2013-18)...“ Vo vzťahu k
prejednávanej veci možno dať navyše do pozornosti aj záväzné závery druhého uvedeného judikátu R

3/2022: „Právo na náhradu nemajetkovej ujmy zásahom do súkromného a rodinného života (§ 13 ods. 2
Občianskeho zákonníka) vzniknutej usmrtením blízkej osoby pri dopravnej nehode motorovým vozidlom
je nárokom hradeným z povinného zmluvného poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Premlčacia
doba na jeho uplatnenie začína plynúť rok po poistnej udalosti (§ 104 Občianskeho zákonníka).“

22. Príslušná premlčacia lehota 3 rokov vo vzťahu k uplatnenému nároku tak v zmysle § 101
Občianskeho zákonníka začala plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k dopravnej nehode
(23.07.2009) - t. j. dňom 24.07.2009, kedy si mohla žalobkyňa svoj celý nárok uplatniť po prvý raz.
Uplynula dňom 24.07.2012 (posledný deň lehoty). Nárok v časti o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy

vo výške 8.250 eur, ktorý bol uplatnený pôvodnou podanou dňa 24.07.2012, bol teda uplatnený včas
a premlčaný nebol.

23. Oneskorene uplatnený, po uplynutí uvedenej premlčacej lehoty, bol však nárok žalobkyne vo
zvyšnej časti o zaplatenie 6.750 eur, ktorý v konaní vzniesla v návrhu na zmenu žaloby podaný

dňa 18.11.2024. Osobitný význam nemohli mať poukazované tvrdenia a okolnosti, ktorými žalobkyňa
zdôvodnila rozšírenie žaloby (úmrtie pôvodného žalobcu 1/, celková dĺžka konania, ročná miera inflácie
a jej pretrvávajúca utrpená sratou syna) a na ktoré pri posúdení premlčania nemožno prihliadať.
Námietka žalovaného tak bola vo vzťahu k tejto rozšírenej časti nároku uplatnená dôvodne. Súd tak
nárokvčastiozaplatenie6.750eurposúdilakopremlčanýažalobubolopotrebnévtejtočastizamietnuť.

24. K vzniku občianskoprávnej zodpovednosti spôsobenej zásahom do osobnosti fyzickej osoby musia
byť splnené zákonné predpoklady. Týmito predpokladmi sú:
- existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu a ktorý spočíva v porušení
alebo v ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite,

- musí ísť o zásah neoprávnený a
- musí byť daná príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi oboma uvedenými predpokladmi. Príčinná
súvislosť medzi dvoma javmi je taký vzťah, keď prvý jav je príčinou druhého a druhý následkom prvého.
Druhý jav v prípade existujúcej príčinnej súvislosti by nemohol nastať bez prvého.

25. Zodpovednosť sa v prípadoch zásahov do osobnostných práv posudzuje podľa objektívneho
princípu, tzn. zavinenie sa neskúma. Pri objektívnej zodpovednosti za vzniknutú ujmu nie je možné
sa exkulpovať (vyviniť), pretože takáto možnosť prichádza do úvahy len pri zodpovednosti založenej
na zavinení, pričom škodca zodpovedá bez ohľadu na zavinenie, resp. vedomie, že svojím konaním
porušuje právo. Objektívna zodpovednosť je charakteristická práve pre oblasť zákonnej ochrany

osobnostných práv. Občiansky zákonník preto nevyžaduje pre úspešné uplatnenie práva na ochranu
osobnosti zavinenie, či už úmyselné alebo z nedbanlivosti toho, kto sa dopustil neoprávneného zásahu
do práva na ochranu osobnosti. Pokiaľ teda žalovaný poukazoval na to, že dopravná nehoda, pri ktorej
došloksmrtinebohého,nebolaspôsobenáúmyselne,uvedenénemohlomaťprevzniknárokužalobkyne
relevanciu.

26. Splnenie predpokladov na vzniku zodpovednosti za zásah do osobnostných práv žalobkyne je
daný a spočíva v spôsobení dopravnej nehody (škodcom v súvislosti s prevádzkou motorového vozila
poisteným u žalovaného podľa zákona o PZP). Zásahom do práva na život primárnej obete (nebohý synžalobkyne) sa zároveň zasahuje do práva na súkromie a práva na rodinný život blízkych osôb, ktoré
sa dostávajú do postavenia sekundárnych obetí protiprávneho zásahu. Náhlou stratou blízkej osoby
dochádza k pretrhnutiu existujúcich citových, sociálnych, morálnych a kultúrnych vzťahov a sekundárna

obeť prichádza o možnosť ich ďalšieho rozvíjania. Citová ujma pozostalých osôb prejavujúca sa ako
každodenné prežívanie smútku a emocionálnej bolesti zo straty blízkeho ovplyvňuje kvalitu života
zásadným spôsobom. Je tak zrejmé, že v dôsledku porušenia práva na život príbuzného žalobkyne
došlo k závažnému zásahu do jej súkromia. Inými slovami, ak medzi fyzickými osobami existujú citové,
sociálne, morálne a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života, môže

porušením práva na život jednej z nich dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva na súkromie druhej z
týchto osôb. Je preto zrejmé, že zásah do emocionálnej sféry fyzickej osoby, spôsobený protiprávnym
konaním tretej osoby, následkom ktorého je úmrtie blízkej osoby, zakladá právo domáhať sa ochrany
osobnosti podľa Občianskeho zákonníka.

27.Vprípadeakideozásahdosúkromiausmrtenímblízkejosoby,súpredpokladyprepriznanienáhrady

nemajetkovej ujmy spravidla naplnené, nakoľko vzniknutú ujmu by pociťoval ako závažnú každý na
mieste a v postavení dotknutej osoby a v prípade tohto mimoriadne závažného zásahu by vzniknutú
nemajetkovú ujmu nemohlo dostatočne zmierniť len priznanie iného zadosťučinenia (napr. vo forme
ospravedlnenia). Nakoľko v prípade neoprávneného zásahu do súkromného života sa prejavuje vznik
ujmy vo vnútornej sfére dotknutej osoby, nie je predpokladom pre vznik nároku na peňažnú náhradu

nemajetkovejujmy,abysanásledkyzásahuprejavilizníženímdôstojnostialebovážnostidotknutejosoby
v spoločnosti.

28. V predmetnej veci boli splnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch pre žalobkyňu, ktorú náležite uplatňovala voči žalovanému v zmysle § 15 ods. 1 zákona

o PZP ako tzv. priamy nárok poškodeného. V danom prípade išlo o zásah v podobe usmrtenia jednej
z jej najbližších osôb. Tragickou smrťou jej syna došlo k neodstrániteľnej a trvalej ujme vo sfére
jej súkromného (osobného a rodinného života) tým, že došlo k násilnému, náhlemu a nenávratnému
pretrhnutiu jej citovej väzby s jej synom, v dôsledku čoho stratila možnosť tento blízky rodinný vzťah do
budúcna rozvíjať a napĺňať tak v tejto oblasti aj svoje vlastné citové potreby.

29. Rodinný život zahrňuje okrem iného vzťahy medzi najbližšími rodinnými príslušníkmi (deťmi, rodičmi)
bez ohľadu na skutočnosť, či spolu trvale žijú alebo nie, a protiprávne narušenie týchto rodinných
vzťahov predstavuje neoprávnený zásah do práva na súkromný a rodinný život. Vyvrátiteľná domnienka
existencie úzkej citovej väzby (vyvrátiteľná na základe reálnych skutkových okolností dlhodobejšieho

narušenia vzťahov - nepostačujú napr. pubertálne hádky, aféra jedného z manželov, keďže je potrebné
vychádzať z toho, že aj v rámci bežného štandardu rodinných vzťahov dochádza občas k hádkam,
pričom takéto správanie neruší samo osebe úzku citovú väzbu; to však neplatí, ak subjekty žijú fakticky
oddelene, alebo došlo k trvalému odcudzeniu a pod.) však v konaní nebola vyvrátená.

30. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že zosnulý F. B., syn žalobkyne mal v čase nehody 32 rokov. Žil
trvale v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a sestrou. Mal tiež staršieho brata, ktorý s nimi nebýval.
Zosnulý pracoval v Poprade a nemal partnerku. Aktívne sa podieľal na chode spoločnej domácnosti,
prispieval v rámci spoločných prác ako aj finančne na chod domácnosti, najmä v prípade zvýšených

výdavkov alebo kedykoľvek na požiadanie žalobkyne. So žalobkyňou mali veľmi dobrý vzťah. Po celý
život trvale býval so žalobkyňou bol jej vo všetkom nápomocný a bol jej oporou. Jeho tragická smrť
ju hlboko zasiahla. Aj s odstupom času je to pre ňu traumatizujúce, pamätá si oznámenie jeho smrti
políciou. Bol to pre ňu šok, z ktorého sa ťažko spamätávala. Nebola schopná ísť obhliadnuť nebohého
syna. Jeho smrť ju ovplyvnila aj v sociálnom a spoločenskom živote, nebola schopná ísť do práce

a najskôr ani vyjsť z domu. Syna si neustále pripomína, denne zaspáva so srdiečkom, ktoré jej daroval.
Denne sa modlí, aby mala silu to zvládnuť a stále sa modlí. Malo to vplyv aj na jej zdravotný stav, ujmu
ako prežíva nepreje nikomu. Súd výsluch žalobkyne považoval za dôveryhodný, pričom nevyšli najavo
žiadne skutočnosti, ktoré by ju nejako spochybňovali zistené skutočnosti.

31. Samotná závažnosť ujmy vzniknutej v dôsledku neoprávneného zásahu do práva na ochranu
osobnosti nie je jediným a výlučným kritériom pre určenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri
určenítejtovýškysúdmusíprihliadnuťajnaokolnosti,zaktorýchkporušeniuprávadošlo.Tietookolnostimôžu byť významné tak u osoby postihnutej, ako aj u osoby, ktorá neoprávnený zásah spôsobila. (R
29/2001)

32. Určenie konkrétnej výšky požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy vychádza jednak zo zistenej
(miery) závažnosti konštatovanej ujmy, ako aj okolností, za ktorých došlo k porušeniu práva. Výšku
náhrady nemajetkovej ujmy stanovuje súd v každom jednotlivom prípade na základe voľnej úvahy a je
tak výsledkom individuálneho posúdenia všetkých konkrétnych okolností každého jednotlivého prípadu
s tým, že konečná výška musí vychádzať zo zásady primeranosti, zodpovedať všeobecnej predstave

spravodlivosti a slušnosti a požiadavke rozumného usporiadania vzťahov medzi stranami. Vždy je
potrebné mať na zreteli prvoradú satisfakčnú funkciu priznávanej peňažnej čiastky, ktorou je zabezpečiť
primerané zmiernenie a vyváženie vzniknutej nemajetkovej ujmy, v opačnom prípade by neprimeraná
výška odškodnenia vo svojich dôsledkoch viedla k bezdôvodnému obohacovaniu.

33. Pri určení výšky peňažnej náhrady musí byť taktiež splnená požiadavka účinného primeraného

zadosťučinenia za vzniknutú ujmu. Určujúcimi parametrami spravodlivého zadosťučinenia je zásada
primeranosti a proporcionality. Aplikácia týchto zásad potom vo výsledku znamená, že výška peňažnej
satisfakcie nesmie byť prostriedkom bezdôvodného obohatenia a pôsobiť na škodcu, resp. na
zodpovedný subjekt likvidačne.

34. Otázka výšky náhrady nemajetkovej ujmy je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych,
jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami
relevantnými v iných veciach. Každé jedno rozhodnutie o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy je
založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť automaticky a izolovane považované
za pravidlo pre iné prípady. Pri posúdení a hodnotení zákonom ustanovených východísk na určenie

výšky náhrady nemajetkovej ujmy postupujú súdy vždy rozdielne v každom konkrétnom prípade a
nezotrvávajú na určitých striktných hraniciach. V takto individualizovanom rámci určovania konkrétnej
výšky náhrady nemajetkovej ujmy zovšeobecnenie ani neprichádza do úvahy, keďže rozsah vzniknutej
nemajetkovej ujmy nemožno exaktne kvalifikovať a vyčísliť. Tým je naplnený účel, aby pri určení
konkrétnej výšky nemajetkovej ujmy bolo možné v rámci voľnej úvahy súdu pružne prihliadnuť na

najrôznejšie momenty, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv došlo.

35. Vyhodnotením rozhodujúcich okolností, súd na základe svojej voľnej úvahy dospel k stanoveniu
konkrétnej výšky náhrady nemajetkovej ujmy pre žalobkyňu, pričom základ predstavovala žalobou
uplatnená suma 8.250 eur (nepremlčaná časť uplatňovaného nároku).

36. Pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy súd aplikoval voľnú úvahu. Mal za preukázané, že
úmrtím zosnulého F. B. v dôsledku dopravnej nehody došlo k pretrhnutiu úzkej rodinnej väzby žalobkyne
k jej synovi, čo predstavuje zásah do jej práva na súkromný a rodinný život. Súd mal jednoznačne za to,
že u žalobkyne vznikla nemajetková ujma. Smrťou jej syna jej bola spôsobená trvalá a neodstrániteľná

ujma. Vykonaným dokazovaním neboli vyvrátené tvrdenia žalobkyne o neodčiniteľnej ujme a deštrukcii
rodinných a interpersonálnych väzieb tvoriacich základ jej súkromného života. Došlo k zásahu do jej
práva na rodinu. Žalobkyňa stratila možnosť viesť rodinný a súkromný život s jej synom. Pretože jeho
smrť predstavuje zásah do jej osobnostných práv, do jej citových väzieb a harmonických vzťahov, tento
neoprávnený zásah možno hodnotiť ako zásah výraznej intenzity. Vykonané dokazovanie preukázalo

vzájomne blízky rodinný vzťah žalobkyne s nebohým a ich intenzívne väzby. Bývali spolu s spoločnej
domácnosti, nebohý sa podieľal na spoločnom hospodárení a prácach. Bol jej neustále nablízku,
pomáhal jej a bol jej oporou. Z výpovede žalobkyne možno jednoznačne vyvodiť, že aj s odstupom
času ťažko prežíva stratu jej syna, stále jej chýba, denne neho myslí a pripomína si ho. Nehoda je pre
ňu traumou, nebola po nej schopná sa spočiatku zaradiť do normálneho života, pričom sama musela

poskytovať pomoc a oporu svojmu manželovi. Aj po rokoch tragickú udalosť ťažko prežíva, útechu
nachádza vo viere a modlitbe. Po dopravnej nehode a smrti nebohého sa tak jej život nepochybne
negatívne zmenil, prežívala traumu, smútok, citovú ujmu, úzkosť z trvalej straty a nemožnosti ďalšieho
spoločného života s nebohým. Došlo vo vzťahu k nej k zásahu výraznej intenzity do jej práva na
súkromný a rodinný život.

37. Súd teda pri stanovení konkrétnej výšky náhrady nemajetkovej ujmy prihliadol predovšetkým na
zistenú závažnosť vzniknutej ujmy. S poukazom na § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka však zároveň
prihliadal aj okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, a to okolnosti na strane vinníka dopravnejnehody ako aj na strane zosnulého F.. Žalovaný v tomto ohľade poukazoval na spoluzavinenie nebohého
na vzniknutej ujme. Poukazoval na to, že vinník dopravnej nehody, vodič G. H. sa v čase, kedy viedol
motorové vozidlo a spôsobil predmetnú dopravnú nehodu, nachádzal v stave ťažkého stupňa opitosti,

keď mu bola zistená koncentrácia 2,5 ‰ alkoholu v krvi. Taká miera opitosti sa musela prejavovať
a muselo to byť zrejmé aj nebohému F. B. ako členovi posádky, že si sadá do motorového vozidla, ktoré
vedie osoba pod značným vplyvom alkoholu. Nebolo sporné, že nebohý bol spolujazdcom v motorovom
vozidle vedenom vinníkom dopravnej nehody. Uvedená skutočnosť o tom, že tento bol pod vplyvom
alkoholu s dodatočne pri vyšetrení nameranou koncentráciou alkoholu v krvi 2,5 ‰ vyplýva z uznesenia

Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou Pv 686/09-15 zo dňa 07.10.2009 (konštatované v rámci
skutkovej vety spáchaného činu obvineného škodcu), ktoré bolo predložené do konania žalobkyňou ako
príloha žaloby. Na predmetné posúdenie má vplyv nedbanlivostné konanie samotnej obete v podobe
jazdy s vodičom zjavne pod vplyvom alkoholu, ktorý napokon zavinil dopravnú nehodu. Žalovaný tak
náležite dával do pozornosti dané okolnosti, za ktorých došlo k vzniku ujmy a ktoré majú význam pre
určenie miery náhrady nemajetkovej ujmy. Bolo potom jedine na žalobkyni, ktorá má ako matka obete

(lepší) prístup k informáciám dopravnej nehody resp. okolnostiam v čase vzniku nehody, aby tieto
skutočnosti vyvrátila alebo preukazovala rozdielne okolnosti vysvetľujúce konanie nebohého, príp. iné
významné skutočnosti. Nedostatočnou v tomto ohľade bola reakcia v podobe len všeobecných tvrdení,
že „obeť dopravnej nehody nemohla objektívne zistiť, či je vodič pod vplyvom alkoholu, napríklad mohla
nasadnúť na zadné sedadlo motorového vozidla“. Ide len o vágne, priamo nepopierajúce a nepodložené

vyjadrenia, ktoré nie sú spôsobilé prispieť k objasneniu konkrétnych okolností dopravnej nehody. Neboli
tak relevantne spochybnené poukazované skutočnosti o tom, že nebohý dobrovoľne cestoval s vodičom
- škodcom v stave ťažkej opitosti, čo prispelo k vzniku ujmy.

38. Vzhľadom na všetky uvedené okolnosti má súd za to, že nemajetková ujma vo výške 6.500

eur predstavuje spravodlivú a primeranú satisfakciu pre žalobkyňu. Vo zvyšnej časti (nad priznanú
sumu) súd žalobu zamietol. K už spomínaným tvrdeniam žalobkyne v rámci jej návrhu na zmenu
žaloby súd uvádza, že pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy neprihliadal na celkovú dĺžku tohto
konania, príp. ani sumu osobitne nenavyšoval o infláciu, keď to nemožno považovať za relevantnú
okolnosť, ktorú je súd oprávnený zohľadňovať. V kontexte rôznych poukazovaných súm priznaných

náhrad možno doplniť, že je potrebné prihliadnuť na špecifiká a individuálnosť každej veci. Obe strany
sporu poukazovali všeobecným spôsobom (bez opisu konkrétnych individuálnych okolností) na konania,
v ktorých boli priznané pre nich vyhovujúce sumy náhrad nemajetkovej ujmy. Súdom priznaná výška
spadá do príslušného rozpätia a možno ju podľa jeho názoru považovať za súladnú rozhodovacej praxi
súdov v rámci obdobných prípadov.

39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol (§ 262 ods. 1 C.s.p.) podľa zásady úspechu v
zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. Aj keď žaloba bola sčasti zamietnutá, jej predmetom boli nároky, ktorých
výška plnenia závisela len od úvahy súdu. Žalobkyňu je potrebné považovať za plne procesne úspešnú,
keď mala plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia vyplývajúca z tohto

jej procesného úspechu závisela výlučne od úvahy súdu (napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.
zn. 10Co/191/2017, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/141/2018, rozsudok Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/19/2021 zo dňa 25.10.2022). Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie
žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. Uvedené je plne
súladné aj s nálezmi Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 399/2019, sp. zn. III. ÚS 475/2018, sp. zn. II. ÚS

225/2020, sp. zn. I. ÚS 56/2017, pričom možno doplniť, že daný prípad nebolo možné považovať ani za
zjavne bezúspešné uplatňovanie práva v podobe zjavne nadsadenej či neprimeranej výšky vo vzťahu k
tej, ktorá v obdobných veciach vyplýva napríklad z ustálenej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov
(nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 652/2018).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, písomne, v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestskom súde Bratislava IV.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. /§ 359 C.s.p./V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). /§ 363 C.s.p./

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. /§ 364 C.s.p./

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. /§ 365 C.s.p./

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
/§ 366 C.s.p./

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k
odvolaniu. /§ 373 ods. 4 C.s.p./

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - Exekučného poriadku.