Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. marec 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/104/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123012845
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2123012845.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov Mgr. Kristíny
Ferencziovej a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX,
pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 23.02.2024, č. k. 0T/185/2023-113, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 25.03.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej len ,,prvostupňový súd“ v príslušnom gramatickom tvare) rozsudkom zo
dňa zo dňa 23.02.2024, č. k. 0T/185/2023-113 rozhodol tak, že obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX
uznal za vinného zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1
Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

13. septembra 2023 v čase približne o 02:10 hod., po predchádzajúcej konzumácii alkoholických
nápojov, viedol v meste Hlohovec cez križovatku ulíc Šoltesová a Čulenová v smere na ulicu Hošták,
ako vodič osobné motorové vozidlo značky Škoda Citigo s evidenčným číslom B., kde bol zastavený
a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Hlohovec, a pri kontrole bola u neho
dychovou skúškou prístrojom AlcoQuant 6020 plus č. A408988 v čase o 02:15 hod. zistená hodnota
0,56 mg/l alkoholu v dychu (1,17 ‰) a opakovanou dychovou skúškou mu bola v čase o 02:35 hod.

zistená hodnota 0,60 mg/l alkoholu v dychu (1,25 ‰),
Za to bol odsúdený podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. l), § 38 ods. 2,
ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace. Podľa § 49 ods. 1 písm. a)
Trestnéhozákonaobžalovanémuvýkontrestuodňatiaslobodysúdpodmienečneodložil.Podľa§50ods.
1 Trestného zákona obžalovanému súd určil skúšobnú dobu vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa
§ 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové

vozidlá každého druhu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, proti výroku o treste, ktoré odôvodnil cestou
obhajcu podaním zo dňa 29.04.2024, v ktorom uviedol nasledovné (skrátene):
2.1. Obhajoba považuje trest za neprimerane prísny, pričom podľa jej názoru prvostupňový súd
nepostupoval správne. V konaní neboli zohľadnené požiadavky v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona,
pričom prvostupňový súd nezohľadnil najmä osobu obžalovaného a jeho pomery. K osobným a rodinným

pomerom obžalovaného súd síce vykonal dokazovanie, ale v odôvodnení konštatuje, že aby vplyv trestu
zákazu činnosti na osobu obžalovaného a jeho blízke osoby bol čo najmenší, považuje trest zákazu
činnosti vo výmere 18 mesiacov za dostatočný. Prvostupňový súd poukazuje na ustálenú judikatúru,
avšak túto nijakým spôsobom nešpecifikuje.
2.2. Obžalovaný žije v spoločnej domácnosti so svojim otcom, matkou a starou matkou. Všetky
tieto osoby vrátane obžalovaného trpia viacerými zdravotnými problémami a sú odkázané na osobu

obžalovaného. Uvedené sa týka najmä potreby prepravy a častého sprevádzania na jednotlivé
vyšetrenia, ktoré zabezpečuje obžalovaný ako šofér motorového vozidla. Žiadna iná osoba z blízkejrodiny s prihliadnutím na zdravotný stav nešoféruje. Z uvedeného má obhajoba za to, že by v
prípade obžalovaného mohlo prísť k sťaženiu prístupu k zdravotnej starostlivosti týmto osobám, pričom
cestovanie taxíkom je niekoľko násobne drahšie a z uvedeného dôvodu má za to, že tento stav by sa

dal opísať ako kritický.
2.3. Obžalovaný poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu
Slovenskej republiky ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vo svojich rozhodnutiach
akcentujúpožiadavkuprimeranostitrestuapotreburovnováhymedzizáujmamispoločnostiagaranciami
ochrany základných ľudských práv a slobôd. Obhajoba taktiež poukazuje na princíp proporcionality a

subsidiarity trestnoprávnej represie. V predmetnej veci je nutné uložiť trest takého druhu a takej výmery,
aby zodpovedal okolnostiam konkrétneho prípadu.
2.4. Obžalovaný má za to, že nebola prekročená bežná typová závažnosť prečinu, ktorý spáchal
a osobnosť obžalovaného nie je kriminálne narušená. Prísny trest nespĺňa výchovnú funkciu, len
represívnu funkciu a z tohto dôvodu je možné ho považovať za neprimerane prísny.
2.5. Z uvedeného dôvodu požaduje obžalovaný, aby Krajský súd v Trnave (ďalej len ,,odvolací súd“

v príslušnom gramatickom tvare) podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil napadnutý
rozsudok v časti výroku o treste a sám vo veci rozsudkom rozhodol podľa § 322 ods. 3 Trestného
poriadku a uložil obžalovanému primeraný trest na dolnej hranici trestnej sadzby.

3.Naverejnomzasadnutíodvolaciehosúduobžalovanýuviedol,ženavrhujerozhodnúťvjehoprospech.

Prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
4. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,

ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
5. Odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316

Trestného poriadku a zistil, že vo vzťahu k odvolaniu obžalovaného nie je dôvod na jeho zamietnutie
v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods.
3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti
výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutých výrokov,
v rozsahu podaného odvolania, z dôvodov v odvolaní uvedených, dospel odvolací súd k záveru, že

odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
6. Prvostupňový súd odôvodnil napadnuté výroky o treste a spôsobe jeho výkonu tým, že po vykonaní
dokazovania na hlavnom pojednávaní a po oboznámení sa s rodinnou situáciou obžalovaného, ako
aj k ďalším okolnostiam týkajúcim sa jeho osoby, prvostupňový súd dospel k záveru, že trest odňatia
slobody vo výmere troch mesiacov s podmienečným odkladom výkonu a skúšobnou dobou v trvaní

osemnástich mesiacov možno považovať za spravodlivý, zákonný a dostatočný. Pokiaľ ide o trest
zákazu činnosti, ktorý bol prvotne uložený v trestnom rozkaze v trvaní tridsiatich mesiacov, teda dva a
pol roka, po zhodnotení všetkých relevantných skutočností a s poukazom na zásady ukladania trestov
súd nemôže opomenúť § 34 ods. 3 Trestného zákona, kde je výslovne upravené, že trest má postihovať
iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Ak

by súd zotrval na treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní tridsiatich mesiacov, vplyv na
rodinných príslušníkov obžalovaného by vzhľadom na situáciu po zdravotnej stránke, v ktorej sú, bol
výrazneciteľnýaúčel§34ods.3Trestnéhozákonabycelkomzjavnenebolzostranysúdutakdodržaný.
Súd teda ukladal obžalovanému trest zákazu činnosti, keďže na jeho uloženie boli splnené všetkyzákonné podmienky, so skrátením doby jeho trvania na osemnásť mesiacov. Túto dobu súd považuje
vzhľadom na všetky skutkové okolnosti za zákonnú, spravodlivú a vzhľadom na osobu obžalovaného aj
za dostatočnú. K judikatúre, ktorá bola prvostupňovému súdu predložená, je potrebné uviesť, že ide o

rozsudky krajských súdov, ktoré nie sú nadriadené prvostupňovému súdu, a taktiež ide o rozhodnutia z
rokov 2013 a 2014. V tomto smere určite došlo k posunu v judikatúre a je potrebné zdôrazniť, že ide o
ohrozovací trestný čin, nie je teda potrebné, aby nastali nejaké následky či na majetku alebo na životoch
ľudí. Dostačujúcim na naplnenie skutkovej podstaty prejednávaného trestného činu je už to, že vodič
pod vplyvom návykovej látky vedie motorové vozidlo.

7. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie, potrebné na rozhodnutie o treste
a spôsobe jeho výkonu, v dostatočnom rozsahu.
8. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že z dôvodu potreby rozlišovania medzi napadnutými
výrokmi a chybami napadnutých výrokov má odvolanie z obsahového hľadiska dve časti, a to tzv.
kvantitatívnu časť odvolania, ktorej zodpovedá povinnosť odvolateľa špecifikovať, ktoré výroky rozsudku
napáda a či napáda aj konanie, ktoré rozsudku predchádzalo (viď § 311 Trestného poriadku) a následne

kvalitatívnu časť odvolania, teda povinnosť (s výnimkou obžalovaného a poškodeného) označiť chyby,
ktoré podľa jeho názoru napadnuté výroky obsahujú (viď § 311 ods. 2 Trestného poriadku). Obmedzený
revízny princíp (charakteristický pre odvolacie konania v zmysle Trestného poriadku) znamená, že
odvolacísúdjeoprávnenývodvolacomkonanípreskúmaťlenvýroky,ktoréodvolateľodvolanímnapadol
a následne zistiť, či tieto výroky neobsahujú chyby, ktoré by zakladali niektorý z dovolacích dôvodov

podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku (s výnimkou § 371 ods. 1 písm. b), písm. d) Trestného poriadku,
ktoré sú totožné s dôvodmi na zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 písm. a), písm. c) Trestného
poriadku) alebo chyby, ktoré odvolateľ v podanom odvolaní vytýka. V prípade ak odvolateľ označí výrok,
protiktorémuodvolaniepodáva,avšakneoznačíjehochyby,odvolacísúdnapadnutývýrokpreskúmalen
z hľadiska existencie dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Zároveň je potrebné

uviesť, že v prípade ak je napadnutým výrokom len výrok o vine, je odvolací súd v zmysle § 317 ods. 2
Trestného po-riadku povinný preskúmať (minimálne z dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 Trestného
poriadku) aj výrok o treste a ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
9. V konkrétnom prípade odvolateľ síce namietol výrok o treste ako celok, avšak argumentačne namietal
de facto výrok o uložení trestu zákazu činnosti, preto vzhľadom k faktu, že odvolateľ neoznačil v čom

vidí nesprávnosť výroku o treste odňatia slobody s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby,
keďže v rozsahu tohto výroku nenašiel vady z hľadiska existencie dovolacích dôvodov podľa § 371 ods.
1 Trestného poriadku, tento výrok nutne považoval za zákonný a vecne správny.
10. Pokiaľ ide o záver prvostupňového súdu o potrebe uloženia trestu zákonu činnosti vedenia
motorového vozidla obžalovaného, s týmto záverom sa odvolací súd stotožňuje. Je nutné dodať,

že trest zákazu činnosti v zmysle § 61 Trestného zákona je možné uložiť ako trest fakultatívny. Pri
ukladaní predmetného testu však konajúci súd má povinnosť zohľadniť nielen individuálny, ale aj
generálny aspekt prevencie páchania trestnej činnosti, v konkrétnom prípade prečinu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky. V prípade obžalovaného v zmysle vykonaného dokazovania tohto nie je
možnéoznačiťakomimoriadnezodpovednéhovodiča.Obžalovanýmávykázaných7priestupkov,avšak

držiteľom vodičského oprávnenia je už od roku 2011. Z hľadiska štruktúry priestupkových postihov ide
o priestupky nižšej a strednej závažnosti, s výnimkou postihu za dopravnú nehodu z roku 2011. Záver
prvostupňového súdu o potrebe uložiť obžalovanému trest zákazu činnosti pri spodnej hranici zákonnej
výmery (od jedného do desiatich rokov) je správny, pričom trest uložený vo výmere 18 mesiacov bude
nutne zahŕňať ako individuálny tak aj generálny aspekt prevencie. Ak prvostupňový súd vo svojom

rozhodnutí odôvodnil, prečo obžalovanému ukladá podstatne nižší trest zákazu činnosti v porovnaní s
trestom uloženým v trestnom rozkaze, tak táto úvaha je zrozumiteľná a nebola napadnutá ani podaným
odvolaním (v rozsahu potreby priaznivejšieho nazerania na osobu obžalovaného).
11. Obžalovanému je nevyhnutné uložiť trest zákazu činnosti v minimálnej výmere 18 mesiacov, tak ako
vykonal prvostupňový súd a to jednak s poukazom na fakt, že tento má skúsenosti s predchádzajúcimi

postihmi vo forme pokút ukladaných v správnych konaniach a ani poukaz na existenciu zdravotných
diagnóz blízkych osôb, respektíve samotného obžalovaného, nie je nie je spôsobilý privodiť iné
nazeranie na prejednávanú vec. V predmetnej veci je aj zákaz činnosti trestom v pravom zmysle slova, to
znamená, že jeho účelom je jednak obžalovaného prevychovať a zabrániť mu v páchaní ďalšej trestnej
činnosti, avšak aj odstrašiť iných budúcich potenciálnych páchateľov od páchania trestnej činnosti tohto

druhu. V tomto smere nie je možné označiť nepohodlie blízkych osôb ako neprimerane zaťažujúce a ide
teda len o dôsledok minulej trestnej činnosti obžalovaného a jej (v danom prípade) nevyhnutný následok.
12. V predmetnej veci bolo nutné zohľadniť, že trest uložený obžalovanému ku dňu rozhodnutia
odvolacieho súdu sa považuje za vykonaný, nakoľko do tohto trestu sa započítava aj obdobie zákazučinnostinapodkladezadržaniavodičskéhooprávnenia.Pokiaľideopoukazobhajobynaňoupredložené
súdne rozhodnutia, má odvolací súd za to, že ide o rozhodnutia (len) v konkrétnych veciach a z tohto
titulu nie je možné tieto právne názory označiť za ustálenú judikatúru.

13. Dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku nebola ani skutočnosť, že s účinnosťou od 06.08.2024
nadobudol účinnosť zákon č. 40/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný
zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v znení uznesenia
Ústavného súdu SR, uverejneného pod č. 41/2024 Z.z. Novelizácia Trestného zákona sa nedotkla
ustanovení, ktoré bolo potrebné v tomto prípade aplikovať pri rozhodovaní o treste pre obžalovaného.

Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú
účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre
páchateľa priaznivejší. V danom prípade odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava je pre osobu
obžalovaného dokonca prísnejšia (keďže neumožňuje automaticky zohľadniť prevahu poľahčujúcich
okolností v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024) ako právna úprava

účinná do 05.08.2024, preto je aplikovateľnou aj po nadobudnutí účinnosti predmetnej novely právna
úprava účinná do 05.08.2024.
14. S poukazom na vyššie uvedené zistenia a závery odvolací súd vyhodnotil odvolanie obžalovaného
v celom rozsahu ako nedôvodné a preto ho zamietol podľa § 319 Trestného poriadku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.