Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. august 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 56C/33/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424207912
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Sedmohradský
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1424207912.1

Uznesenie

56C/33/2024

Mestský súd Bratislava IV v spore žalobcu: 4av.sk, s. r. o., so sídlom Bilíkova 26, 841 01 Bratislava, IČO:
45 926 859, zastúpený: JUDr. Baltazár Mucska, advokát, so sídlom Vajnorská 55, 831 03 Bratislava,
proti žalovanému 1: A. B. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX D. a žalovanému 2: E. F. C.,
narodený XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX D., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
a neodkladného opatrenia

r o z h o d o l :

56C/33/2024

I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

II. Súd zakazuje žalovanému v 2. rade akýmkoľvek spôsobom nakladať s bytom č. 44 nachádzajúcim sa
na 4. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, nachádzajúceho sa v D., vchod (číslo): F. XX,
popis stavby: Bytový dom, postaveného na pozemku parcely registra „C“, parc. č. 5620/8, druh pozemku
Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 402 m2, zapísaného v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva
č. XXXX, vedenom G. H. D., katastrálny odbor, okres: D. I., obec: D. A., katastrálne územie: B. a
príslušného spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve

bytového domu vo veľkosti 1/40, a to najmä uzavrieť kúpnu zmluvu, darovaciu zmluvu, zámennú zmluvu
alebo iným spôsobom scudziť uvedené nehnuteľnosti, vložiť ich ako nepeňažný vklad do obchodnej
spoločnosti, uzavrieť záložnú zmluvu, predmetom zálohu ktorej by boli uvedené nehnuteľnosti, zriadiť k
nim vecné bremeno, vykonať zabezpečovací prevod práva resp. uzavrieť nájomnú zmluvu k uvedeným
nehnuteľnostiam.

III. Súd ukladá žalobcovi povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia na
príslušnom súde proti žalovanému v 2. rade žalobu o určenie, že darovacia zmluva, na základe ktorej
bol v katastri nehnuteľností vykonaný zápis vlastníckej práva žalovaného v 2. rade pod č. V-17903/2023
zo dňa 10.08.2023, a ktorou žalovaný v 1. rade previedol na žalovaného v 2. rade vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam uvedeným vo výroku II. tohto uznesenia, je voči nemu právne neúčinná. Žalobca túto
povinnosť nemá, ak v rovnakej lehote podá uvedenú žalobu správca žalovaného v 1. rade.

IV. Žalobcovi priznáva voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :56C/33/2024

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.08.2024 sa žalobca domáhal, aby súd nariadil
zabezpečovacie opatrenie, ktorým by v prospech žalobcu zriadil záložné právo zabezpečujúce jeho
pohľadávku voči žalovanému v 1. rade v zmysle právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 33Up/212/2023 zo dňa 08.02.2023 na nehnuteľnosť vo

vlastníctve žalovaného v 2. rade, a to konkrétne na byt č. 44 nachádzajúci sa na 4. poschodí bytového
domu so súpisným číslom XXXX, nachádzajúceho sa v D., vchod (číslo): F. XX, popis stavby: Bytový
dom, postaveného na pozemku parcely registra „C“, parc. č. 5620/8, druh pozemku Zastavaná plocha a
nádvorieovýmere402m2,zapísanéhovkatastrinehnuteľnostínalistevlastníctvač.XXXX,vedenomG.
H. D., katastrálny odbor, okres: D. I., obec: D. A., katastrálne územie: B. a príslušného spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu vo veľkosti

1/40 z titulu vlastníctva bytu (ďalej len „dotknutá nehnuteľnosť“) a to do okamihu úplného uspokojenia
pohľadávky žalobcu voči žalovanému v 1. rade v zmysle vyššie uvedeného právoplatného platobného
rozkazu. Alternatívne sa domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému v 2.
rade zakázal s dotknutou nehnuteľnosťou nakladať.

2. V návrhu uviedol, že má v zmysle právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu OS Banská
Bystrica sp. zn. 33Up/212/2023 zo dňa 08.02.2023 voči žalovanému v 1. rade judikovanú pohľadávku
vo výške 47.190,- EUR s príslušenstvom. Nakoľko zo strany žalovaného v 1. rade nedošlo ani po
rozhodnutí súdu k dobrovoľnému plneniu, inicioval žalobca začatie exekučného konania. Vykonaním
exekúcie vedenej pod sp. zn. 104EX 153/23 bol poverený súdny exekútor Mgr. Ing. Štefan Majchrák.

Doručením Upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 13.04.2023, ktoré si žalovaný v 1. rade riadne
prevzal dňa 17.04.2023, bolo žalovanému v 1. rade v súlade s ustanovením § 61d ods. 1 zákona č.
233/1995 Z.z. Exekučného poriadku zakázané nakladať so svojim majetkom podliehajúcim exekúcii bez
predchádzajúceho písomného súhlasu exekútora. Žalovaný v 1. rade sa napriek tomu začal zbavovať
svojho nehnuteľného majetku, keď dotknutú nehnuteľnosť, ktorú vlastnil spolu s manželkou, previedol na

svojho syna, ktorý je žalovaným v 2. rade. Týmto svojím konaním maril výkon exekúcie. Žalobca taktiež
uviedol, že žalovaný v 1. rade previedol v rozpore so zákazom exekútora aj iný nehnuteľný majetok na
tretiu osobu. Z tohto konania žalovaného v 1. rade možno vyvodiť jeho úmysel zmariť vymožiteľnosť
pohľadávky žalobcu.

3. Žalobca ďalej uviedol, že v zmysle § 61d ods. 2 Exekučného poriadku bol exekútorom stanovený
spôsob výkonu exekúcie zriadeným exekučného záložného práva k dotknutej nehnuteľnosti. Uznesením
Mestského súdu Bratislava III č.k. 81OdK/150/2024 zo dňa 27.06.2024, zverejneným v obchodnom
vestníku dňa 10.07.2024, bol však na majetok žalovaného v 1. rade vyhlásený konkurz, v dôsledku čoho
vznikla súdnemu exekútorovi povinnosť bez zbytočného odkladu rozhodnúť o zastavení exekučného

konania, a zároveň tým v zmysle § 167f ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
(ďalej aj „zákon o konkurze“) zaniklo exekučné záložné právo. Žalobca uviedol, že konanie žalovaného
v1.radenapĺňaznakynepoctivéhozámeru(vrátane§166gods.2písm.e)ah)zákonaokonkurze)aide
o zneužitie inštitútu oddlženia formou konkurzu. Takéto skúmanie nepoctivého zámeru je však podľa
právnej úpravy možné len ex post, v dôsledku čoho je vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu ohrozená.

4. Žalobca uviedol, že za takejto situácie je dočasnou a provizórnou úpravou spočívajúcou v nariadení
zabezpečovacieho/neodkladného opatrenia možné zabrániť ďalším nepriaznivým následkom na strane
žalobcu, ktoré by mohli nastať pred začatím konania vo veci samej. Vzhľadom na popísaný skutkový
stav považuje za spravodlivé zabezpečenie majetku nariadením zabezpečovacieho opatrenia, aby

prípadným ďalším konaním nedošlo k ohrozeniu alebo sťaženiu uspokojenia pohľadávky žalobcu, do
času úspešného uplatnenia prostriedkov procesnej obrany v konkurznom konaní (najmä, nie však
výlučne návrhom na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer). Uviedol, že pri aplikácii analógie iuris,
je možné návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (príp. neodkladného opatrenia) smerovať
proti tomu, v koho prospech žalovaný v 1. rade právny úkon urobil, t.j. voči žalovanému v 2. rade,

nakoľko právny úkon, ktorým došlo k prevodu dotknutej nehnuteľnosti na žalovaného v 2. rade, je
vo vzťahu k žalobcovi právne neúčinný. Ak by súd nevzhliadol dôvody na vydanie zabezpečovacieho
opatrenia, navrhol žalobca alternatívne nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bolo žalovanému
v 2. rade zakázané s nehnuteľnosťami ďalej nakladať. V danom prípade je obava žalobcu z ohrozeniaexekúcie legitímna z rovnakých dôvodov, ako v prípade zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca zdôraznil,
že pri posudzovaní predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je primárne potrebné skúmať
okolnosti týkajúce sa vzťahu žalobcu a žalovaného v 1. rade a mať na zreteli tú skutočnosť, že žalovaný

v 2. rade je blízkou osobou žalovaného v 1. rade. V danom prípade by nebolo efektívne a účelné
čakať, kým sa prípadný úmysel žalovaného v 2. rade scudziť predmetnú nehnuteľnosť prejaví a zhmotní
navonok, ale je potrebná bezodkladná preventívna úprava pomerov. Žalobca v tomto smere poukázal
na rozhodovaciu prax súdov.

5.Súdvovecirozhodolvsúlades§329ods.1CSPbezvýsluchuavyjadreniastrán,resp.beznariadenia
pojednávania.

6. Podľa § 61d ods. 1 Exekučného poriadku: „Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie nemožno
nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii bez predchádzajúceho písomného súhlasu exekútora s
výnimkou bežných právnych úkonov.“

7. Podľa § 61d ods. 2 Exekučného poriadku: „Nakladanie s majetkom v rozpore so zákazom podľa
odseku 1 nemá vplyv na platnosť právneho úkonu. Takýto právny úkon je však voči oprávnenému
neúčinný a nárok oprávneného môže byť uspokojený v exekúcii z toho, čo ušlo, a to bez toho, aby musel
takémuto právnemu úkonu odporovať, ak ide o nakladanie s majetkom v prospech osôb podľa § 42a

ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, ktoré o prebiehajúcej exekúcii vedeli alebo pri vynaložení náležitej
starostlivosti museli vedieť.“

8. Podľa § 343 ods. 1 CSP: „Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,

ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.“

9. V súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami je bez ďalšieho zrejmé, že návrh žalobcu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia nie je dôvodný. Podľa § 343 ods. 1 CSP možno zabezpečovacím
opatrením zriadiť záložné právo výlučne na majetok dlžníka, pričom v konaní nebolo sporné, že

vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti nie je žalovaný v 1. rade, voči ktorému bolo zabezpečovacie
opatrenie požadované, ale žalovaný v 2. rade. Hoci žalovaný v 1. rade pri prevode majetku na
žalovaného v 2. rade postupoval v rozpore so zákazom exekútora, v zmysle § 61d ods. 2 Exekučného
poriadku takéto nakladanie s majetkom nemá vplyv na platnosť právneho úkonu. Vlastníkom dotknutej
nehnuteľnosti je tak žalovaný v 2. rade, pričom budúca možnosť žalobcu dosiahnuť neúčinnosť prevodu

na žalovaného v 2. rade na toto konštatovanie nemá vplyv. Keďže vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti
nie je žalovaný v 1. rade, súd nemohol zabezpečovacie opatrenie nariadiť a návrh žalobcu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia prvým výrokom tohto uznesenia bez ďalšieho zamietol. Súd pre úplnosť
konštatuje, že v danom prípade nie je na mieste aplikovať akúkoľvek analógiu, nakoľko zákon explicitne
stanovuje, že záložné právo v zmysle § 343 ods. 1 CSP možno zriadiť len na majetok dlžníka. Uvedené

platí o to viac, že na zabezpečenie záujmov žalobcu slúžia iné procesné inštitúty, ktoré žalobca aj využil.

10. Súd tak ďalej rozhodoval o nariadení neodkladného opatrenia. V zmysle § 324 ods. 1 CSP môže
súd pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Neodkladnéopatreniemôžesúdokreminéhonariadiť,akjepotrebnébezodkladneupraviťpomeryalebo

ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP). Neodkladným opatrením možno strane
uložiť, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami (§ 325 ods. 2 písm. c) CSP). O návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodne najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na jeho
nariadenie (§ 328 ods. 2 CSP).

11. Neodkladné opatrenie je právny inštitút, ktorého účelom je rýchla a dočasná úprava pomerov strán
sporu. Ide o výnimočné opatrenie, ktoré možno nariadiť len v prípade, že je potrebné bezodkladne
upraviť pomery (alebo je ohrozená exekúcia). Neodkladným opatrením súd poskytuje strane okamžitú
a efektívnu ochranu, ktorú by nebolo možné dosiahnuť štandardným, časovo zdĺhavejším konaním.
Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd nevykonáva štandardné dokazovanie; až na výnimky

vychádza len z tvrdení a dôkazov predložených navrhovateľom (žalobcom), pričom v prípade, že
to charakter požadovaného neodkladného opatrenia nevylučuje, môže si pred rozhodnutím vyžiadať
aj stanovisko žalovaného. Z charakteru neodkladného opatrenia tiež vyplýva, že súd nemusí (a ani
nemôže) zistiť všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, avšak je nutné, abyboli prostredníctvom označených dôkazov dostatočne osvedčené základné skutočnosti potvrdzujúce
opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia. Súd nárok na nariadenie neodkladného opatrenia
pokladá za osvedčený, ak sa osvedčované skutočnosti súdu javia za dostatočne pravdepodobné. Súd

pritomnevyhnutnezvažujetakpotrebnosťochranynavrhovateľa,akoajmožné(častonezvratné)zásahy
do práv druhej strany, t.j. strany, ktorej sa neodkladným opatrením ukladajú povinnosti alebo zasahuje
do práv.

12. Súd preskúmal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, oboznámil sa s listinami predloženými

žalobcom a dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný.

13. Žalobca do konania predložil nasledovné listinné dôkazy: platobný rozkaz Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 33Up/212/2023 zo dňa 08.02.2023 (č.l. 7 až 8), doložku právoplatnosti voči spoločnosti
PERMANENT PRODUCTION s.r.o. (č.l. 9), upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 104EX 153/23-13
zo dňa 13.04.2023 s doručenkou (č.l. 10 až 12), príkaz na zriadenie exekučného záložného práva sp.

zn. 104EX 153/23-72 zo dňa 26.10.2023 (č.l. 13 až 14), výpis z LV č. XXXX (č.l. 15) a čiastočné výpisy
z LV č. XXXX J. XXXX (č.l. 16 až 19).

14. Z listinných dokumentov predložených žalobcom mal súd za osvedčené, že žalobca má voči
žalovanému v 1. rade platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 33Up/212/2023 zo

dňa 08.02.2023 priznanú pohľadávku vo výške 47.190,- EUR s príslušenstvom. Tento platobný rozkaz
bol vydaný voči spoločnosti PERMANENT PRODUCTION s.r.o. (v upomínacom konaní označenej ako
žalovaný v 1. rade) a žalovanému v 1. rade (v upomínacom konaní označenom ako žalovaný v 2.
rade). Žalobca do konania predložil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti len vo vzťahu k spoločnosti
PERMANENT PRODUCTION s.r.o.; súd však z listinných dôkazov pokladal za preukázané, že platobný

rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť aj voči žalovanému v 1. rade. Táto skutočnosť
vyplývala z upovedomenia o začatí exekúcie sp. zn. 104EX 153/23-13 zo dňa 13.04.2023, v ktorom
exekútor označil uvedený platobný rozkaz za vykonateľný aj voči žalovanému v 1. rade. Z uvedeného
upovedomenia o začatí exekúcie mal súd za osvedčené začatie exekúcie voči žalovanému v 1. rade,
rovnako ako uloženie zákazu žalovanému v 1. rade nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii.

Doručenkou mal súd za preukázané, že žalovanému v 1. rade bolo toto upovedomenie doručené
dňa 17.04.2023. Súd mal ďalej z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX a taktiež z príkazu na zriadenie
exekučného záložného práva sp. zn. 104EX 153/23-72 zo dňa 26.10.2023 preukázané, že po doručení
upovedomenia o začatí exekúcie žalovaný v 1. rade a jeho manželka previedli dotknutú nehnuteľnosť
darovacou zmluvou zapísanou v katastri nehnuteľností pod č. V-17903/2023 zo dňa 10.08.2023 na

žalovaného v 2. rade; z uvedeného exekučného príkazu mal zároveň preukázané zriadenie exekučného
záložného práva na dotknutú nehnuteľnosť. Súd mal nakoniec z obchodného vestníka č. 132/2024
za preukázané, že Mestský súd Bratislava III uznesením v konaní sp. zn. 81OdK/150/2024 zo dňa
27.06.2024 rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného v 1. rade, pričom toto uznesenie bolo
zverejnené v obchodnom vestníku dňa 10.07.2024.

15. Na takto zistený skutkový stav súd aplikoval právne posúdenie. V zmysle § 325 ods. 1 CSP je možné
neodkladné opatrenie nariadiť vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava,
že bude exekúcia bude ohrozená. Súd dospel k záveru, že tieto podmienky sú v konaní splnené, a je
potrebné bezodkladne upraviť pomery.

16. Podľa § 167f ods. 2 zákona o konkurze: „Ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez
zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť
uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol
vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.“

17. Podľa § 167f ods. 4 zákona o konkurze: „Exekučné záložné právo k dlžníkovmu majetku vyhlásením
konkurzu zaniká.“

18. Žalobca listinnými dôkazmi v konaní na účely rozhodovania o neodkladnom opatrení dostatočne

osvedčil, že má voči žalovanému v 1. rade exekučný titul, pričom po začatí exekúcie žalovaný v 1. rade
previedol dotknutú nehnuteľnosť ako majetok podliehajúci exekúcii v rozpore so zákazom exekútora na
svoju blízku osobu, t.j. na žalovaného v 2. rade. Počas trvania exekúcie boli práva žalobcu chránené,
a to ustanovením § 61d ods. 2 Exekučného poriadku, ktorý stanovuje neúčinnosť takýchto prevodova možnosť oprávneného uspokojiť sa z takto prevedeného majetku bez toho, aby musel takémuto
prevodu odporovať v zmysle Občianskeho zákonníka. Za účelom uspokojenia pohľadávky žalobcu bolo
exekútorom na dotknutú nehnuteľnosť zriadené záložné právo, čím boli chránené práva žalobcu. Táto

situácia sa však zmenila vyhlásením konkurzu na majetok žalovaného v 1. rade, v dôsledku čoho
v súlade s § 167f ods. 4 zákona o konkurze zo zákona zaniklo exekučné záložné právo a exekútorovi
zároveň podľa § 167f ods. 2 zákona o konkurze vznikla povinnosť zastaviť exekučné konanie. Žalobca
tak vyhlásením konkurzu stratil ochranu, ktorú mu poskytovalo exekučné záložné právo, keď sa mohol
vzhľadom na prevod vlastníckeho práva medzi blízkymi osobami priamo v exekučnom konaní domáhať

uspokojenia svojej pohľadávky aj z dotknutej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného v 2. rade bez
povinnosti odporovať prevodu tejto nehnuteľnosti zo žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade.

19. Súd tak mal na účely rozhodovania o neodkladnom opatrení za dostatočne osvedčené, že
žalovaný v 1. rade v súčinnosti so žalovaným v 2. rade vykonali kroky smerujúce k zmareniu
uspokojeniapohľadávkyžalobcuvočižalovanémuv1.rade.Keďžezároveňkrátkopredpodanímnávrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia došlo k zhoršeniu právneho postavenia žalobcu v dôsledku
vyhláseniakonkurzunamajetokžalovanéhov1.radeazánikuexekučnéhozáložnéhopráva,súddospel
k záveru, že je jednoznačne splnená podmienka potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Prípadným
ďalším prevodom nehnuteľnosti na tretiu osobu by sa podstatne zhoršila vymožiteľnosť pohľadávky
žalobcu,pričomvzhľadomnakonaniežalovanéhov1.radevsúčinnostisožalovanýmv2.radepozačatí

exekúcie bolo možné pokladať ďalšie nakladanie žalovaného v 2. rade s dotknutou nehnuteľnosťou za
reálne. Súd sa v tomto smere stotožnil so žalobcom, že v danom prípade nie je potrebné preukazovať
priame kroky žalovaného v 2. rade vedúce k scudzeniu dotknutej nehnuteľnosti alebo osobitné indície
svedčiace o zámere žalovaného v 2. rade ďalej ju scudziť, nakoľko na preukázanie reálnosti tejto hrozby
postačuje predchádzajúci prevod dotknutej nehnuteľnosti medzi žalovanými ako blízkymi osobami

v rozpore so zákazom exekútora. Súd tak pokladal obavy žalobcu za dôvodné a druhým výrokom tohto
uznesenia zakázal žalovanému v 2. rade nakladanie s dotknutou nehnuteľnosťou.

20. Pre úplnosť súd uvádza, že obmedzenie práv žalovaného v 2. rade neodkladným opatrením pokladá
za proporčné vo vzťahu k potrebe ochrany práv žalobcu. Nariadením neodkladného opatrenia sa

nevytvára nezvrátiteľný stav a ani nie sú neprimeraným spôsobom obmedzované práva žalovaného;
dochádza výlučne k dočasnému obmedzeniu vlastníckych práv za účelom legitímnej ochrany práv
žalobcu na uspokojenie jeho súdom priznanej pohľadávky. Súd zdôrazňuje, že žalovaný v 2. rade sa
podstatným spôsobom podieľal na vytvorení tejto situácie, a to prijatím daru v čase, keď mal jeho otec
(žalovaný v 1. rade) zakázané nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii.

21. Žalobca v návrhu požadoval nariadenie neodkladného opatrenia trvajúceho do okamihu úplného
uspokojenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému v 1. rade v zmysle právoplatného a vykonateľného
platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 33Up/212/2023 zo dňa 08.02.2023. Súd
dospel k záveru, že takéto obmedzenie dĺžky trvania neodkladného opatrenia nie je v súlade s CSP,

ktorý v § 330 ods. 1 umožňuje nariadenie neodkladného opatrenia po určený čas. Tento čas však
musí byť určený buď konkrétnym dátumom, alebo inou objektívnou skutočnosťou viazanou na súdne
rozhodnutie (napr. do určeného času po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej), nie však splnením
inej podmienky, ktorej naplnenie môže byť medzi stranami sporné (pozri aj Sedlačko, F. in Števček,
M. a kol., Civilný sporový poriadok, 2. vydanie, komentár, Praha: C.H.Beck, 2022, s. 1266). Súd tak

v tejto časti návrhu žalobcu nevyhovel. Keďže však nejde o zamietnutie časti návrhu, resp. nejde
o skrátenie trvania neodkladného opatrenia v porovnaní s návrhom, súd o zamietnutí časti návrhu vo
výroku nerozhodol.

22. Podľa § 336 ods. 1 CSP: „Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo

výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.“

23. Podľa § 336 ods. 2 CSP: „Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania

vo veci samej.“

24. Podľa § 336 ods. 3 CSP: „Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba
nebola v lehote podaná.“25. Podľa § 166h ods. 1 zákona o konkurze: „Oddlžením zostáva nedotknuté právo veriteľa, v rozsahu
svojej pôvodnej pohľadávky domáhať sa podľa Občianskeho zákonníka jej uspokojenia z toho, čo

odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to aj vtedy, ak pohľadávka veriteľa je
premlčaná, nevymáhateľná alebo nevykonateľná. Veriteľ má právo odporovať právnemu úkonu aj vtedy,
ak by v konkurze vyhlásenom podľa druhej časti prvej hlavy bol inak oprávnený odporovať správca.“

26. Keďže súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania, resp. bez toho, aby prebiehalo

konanie vo veci samej, a zároveň nejde o neodkladné opatrenie, ktoré je vecou samou (resp. ju
„konzumuje“), súd postupoval v zmysle § 336 ods. 1 CSP a uložil žalobcovi povinnosť podať žalobu
vo veci samej. Vzhľadom na skutkový stav je takouto žalobou žaloba o určenie, že darovacia zmluva,
na základe ktorej bol v katastri nehnuteľností zapísaný vklad vlastníckeho práva žalovaného v 2. rade
pod č. V-17903/2023 zo dňa 10.08.2023, a ktorou žalovaný v 1. rade previedol na žalovaného v 2.
rade vlastnícke právo k dotknutej nehnuteľnosti, je voči žalobcovi právne neúčinná. Súdom nariadené

neodkladné opatrenie len pomáha chrániť práva žalobcu, avšak situáciu žalobcu dlhodobo nerieši.
Uspokojenie pohľadávky žalobcu či už v konkurznom konaní alebo po jeho prípadnom ukončení
prostredníctvom dotknutej nehnuteľnosti bude možné len v prípade úspešného odporovania darovacej
zmluve, ktorou bolo prevedené vlastnícke práva žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade. V zmysle
§ 166h ods. 1 zákona o konkurze je pri oddlžení fyzickej osoby podľa štvrtej časti zákona na rozdiel od

konkurzov vyhlásených podľa druhej časti prvej hlavy zákona oprávnený odporovať právnym úkonom
popri správcovi aj veriteľ. Súd tak tretím výrokom tohto uznesenia uložil žalobcovi povinnosť v lehote
30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať proti žalovanému v 2. rade na príslušnom súde žalobu
o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy, ktorou bolo vlastnícke právo na tohto žalovaného prevedené.
Túto povinnosť žalobca nemá, ak v rovnakej lehote bude takáto žaloba podaná zo strany správcu.

Pre úplnosť súd uvádza, že podanie takejto žaloby nevylučuje využitie aj iných právnych prostriedkov
ochrany žalobcu, ktoré uviedol samotný žalobca, ako napr. podanie návrhu na zrušenie oddlženia
žalovaného v 1. rade pre nepoctivý zámer v zmysle § 166g ods. 5 zákona o konkurze.

27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1

CSP a trovy konania priznal stranám podľa úspechu v konaní. V konaní bol plne úspešný žalobca. Súd
síce prvým výrokom zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, avšak išlo iba
o jeden z eventuálnych žalobných návrhov, pričom žalobca v závislosti od právneho posúdenia súdom
navrhol dva rôzne spôsoby ochrany svojich práv. Tým, že súd plne vyhovel druhému eventuálnemu
petitu, bol žalobca v konaní úspešný v celom rozsahu. Žalobcovi tak vzniklo právo na náhradu trov

konania, a súd mu ho štvrtým výrokom proti žalovaným v celom rozsahu priznal.

28. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vyšší
súdny úradník.

Poučenie:

56C/33/2024

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d) a m) CSP), ktoré je možné podať v lehote

15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z., Exekučný poriadok).