Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. jún 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/64/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124205643
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4124205643.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu
JUDr. Evy Šiškovej a Mgr. Mareka Janigloša, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX. XX.
XXXX, C. XXX/XX, D., zastúpenej advokátkou: JUDr. Mária Vančová, Štefánikova trieda 84, Nitra, IČO
50 525 191, proti odporcovi: E. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XXX/XX, D., t. č. Ústav na výkon väzby
a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Nitra, Cintorínska 3, Nitra, v konaní o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu zo dňa 30. 05. 2024 proti uzneseniu Okresného súdu Nitra
č. k. 53C/49/2024-16 zo dňa 23. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p o t v r d z u j euznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 53C/49/2024-16 zo dňa 23.
mája 2024.

Navrhovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej aj súd prvej inštancie alebo súd) vyššie označeným uznesením nariadil
neodkladné opatrenie v tomto znení:
„I. Ukladá odporcovi povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov,
s výnimkou konania pred orgánmi verejnej moci, v rámci priestupkového konania, trestného konania,
alebo súdneho konania.

II. Priznáva navrhovateľke proti odporcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O výške tejto
náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto
uznesenia.“

Nariadenie neodkladného opatrenia súd odôvodnil s odkazom na ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2,

§ 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, § 332 ods. 1, § 334, § 336 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj CSP).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že dňa 21. 05. 2024 podala navrhovateľka na tamojšom súde
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, domáhajúc sa uloženia povinnosti odporcovi nepribližovať
sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou konania pred orgánmi verejnej

moci, v rámci priestupkového konania, trestného konania, alebo súdneho konania. Návrh navrhovateľka
odôvodnila tým, že ona a odporca sú v čase podania návrhu manželia. Navrhovateľka podala aj návrh na
rozvod manželstva, pričom súd vydal rozsudok, ktorým manželstvo účastníkov rozviedol, avšak aktuálne
nedisponuje doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti predmetného rozsudku ani nemá o tomto dátume
vedomosť. Manželstvo s odporcom uzavreli dňa 01. 12. 2007 v Nitre. S odporcom majú spolu dve
maloleté deti, a to syna C. B., nar. XX. XX. XXXX a dcéru C. B., nar. XX. XX. XXXX.Navrhovateľka v návrhu ďalej uviedla, že odporca je v čase podania návrhu väzobne stíhaný z dôvodu
týrania blízkej a zverenej osoby, pričom tohto skutku sa mal dopustiť voči nej ako navrhovateľke a voči
ich synovi C.. Do väzby bol vzatý z dôvodu obavy v pokračovaní páchania trestnej činnosti, keďže

agresívne správanie, fyzické a psychické týranie odporcu malo trvať už približne 10 rokov. Naposledy
spolu žili v jednej domácnosti na adrese C. XX, F. D. v nehnuteľnosti, ktorá je v ich bezpodielovom
spoluvlastníctve. Navrhovateľka už v minulosti bola nútená opustiť spoločnú domácnosť spolu s deťmi
z dôvodu domáceho násilia. Preto dňa 27. 03. 2023 podala návrh na rozvod manželstva a úpravu
práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Konanie bolo vedené na Okresnom súde

Topoľčany pod sp. zn. TO-10P/75/2023 a bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu. V tomto konaní
súdu predkladala, okrem iného, aj zvukové nahrávky jej manžela, na ktorých je zachytené jeho vulgárne
správanie a napádanie. V podaní uvádzala, že jej manžel je tvrdý alkoholik, ktorý je v stave opitosti
takmer každý deň. Zároveň býva agresívny, pričom táto agresia nezostáva len v rovine vulgárnych
nadávok, ale končí aj fyzickým napadnutím navrhovateľky, ako aj ich detí.

Súd ďalej uviedol, že dňa 01. 01. 2024 podala navrhovateľka na manžela trestné oznámenie vo veci
týraniablízkejazverenejosoby,nakoľkoodporcaopäťzbilmal.C.,nazákladečohobolodporcavzatýdo
väzby a v súčasnosti sa nachádza v ÚVV v Nitre. Následne navrhovateľka podala vyššie uvádzaný návrh
na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a konanie je vedené
na Okresnom súde Nitra, pracovisko Topoľčany pod sp. zn. 54P/23/2024. V danom konaní bol dňa

03. 04. 2024 vydaný rozsudok, ktorým súd ich manželstvo s odporcom rozviedol a okrem iného otcovi
zakázal styk s mal. C. a styk otca s mal. C. neupravil. Podľa jej informácií proti uvedenému rozsudku
podal odvolanie odporca.

Trestné stíhanie voči odporcovi je vedené na Okresnom riaditeľstve PZ v Nitre, odbor kriminálnej polície

pod ČVS: ORP-2/X-VYS-NR-2024, pričom dňa 02. 01. 2024 bolo podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku
vznesené obvinenie odporcovi pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.
a) ods. 3 písm. d) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona. Následne
bol odporca uznesením Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 2Tp/6/2024 zo dňa 04. 01. 2024 vzatý do
väzby, z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, ktorá mu začala plynúť dňa 02.

01. 2024 o 00:32 hod. Navrhovateľka má aktuálne vedomosť o tom, že odporca je ochotný pristúpiť
k uzavretiu dohody o vine a treste a teda je možné, že bude prepustený z väzby. Na základe vyššie
opísaných skutočností má navrhovateľka dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, a preto sa domáha
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd odporcovi uložil zákaz priblíženia sa k jej osobe na
vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Vychádzajúc z popísaného stavu je teda podľa názoru navrhovateľky

predpoklad a navrhovateľka má opodstatnenú obavu o svoj život a zdravie, že odporca v budúcnosti, t.
j. po prepustení z väzby, bude pokračovať v neoprávnenom konaní, čím je osvedčené nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy.

3. Súd pri posudzovaní dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia vychádzal z listinných

dôkazov predložených navrhovateľkou, a to sobášneho listu, rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn.
54P/23/2024,potvrdeniaopodanítrestnéhooznámenia,príkazunaprijatiedoväzby,návrhuprokurátora
na vzatie do väzby, podnetu vyšetrovateľa na vzatie do väzby, uznesenia súdu o vzatí do väzby,
diagnostického záveru znaleckého posudku vyhotoveného na odporcu, rozhodnutia Centra právnej
pomoci o predbežnom poskytnutí právnej pomoci č. sp. KaNR-52396/11457/2024-52808/2024 zo dňa

14. 05. 2024.

4. Na základe oboznámenia sa s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľkou a oboznámenia
sa s jej tvrdeniami uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, dospel súd k záveru,
že z hľadiska nevyhnutnej dočasnej ochrany navrhovateľky je dôvodné jej návrhu vyhovieť, pretože

dostatočne spoľahlivo osvedčila dôvodnosť naliehavej potreby neodkladnej úpravy vzťahov medzi ňou
a odporcom. Takouto rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá tomu nasvedčuje sú vyššie uvedené listinné
dôkazy a tvrdenie navrhovateľky, že má aktuálne vedomosť o tom, že odporca je ochotný pristúpiť k
uzavretiu dohody o vine a treste a teda je možné, že bude prepustený z väzby. Na základe toho má
navrhovateľka opodstatnenú obavu o svoj život a zdravie, z dôvodu, že odporca v budúcnosti, t. j. po

prepustení z väzby, bude pokračovať vo vyššie uvedenom neoprávnenom konaní, čím je osvedčené
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.5. Súd návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a neodkladné opatrenie
nariadil, nakoľko vzhľadom na dôvodné podozrenie odporcu z násilia proti navrhovateľke mal
dostatočným spôsobom za osvedčené a preukázané splnenie zákonnom stanovených podmienok pre

jehonariadeniepodľaust.§325ods.2písm.h/CSP,Zároveňsúduviedol,žeprinariadeníneodkladného
opatrenia možno dosiahnuť úpravu pomerov medzi stranami a tak dospel k názoru, že nariadené
neodkladné opatrenie časovo neohraničoval a ani neukladal navrhovateľke povinnosť podať žalobu vo
veci samej.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods.1 CSP a navrhovateľke, ktorá bola v konaní o
nariadenie neodkladného opatrenia úspešná, priznal nárok na náhradu trov voči odporcovi v plnej výške,
o ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

7. Proti tomuto uzneseniu podal odporca v zákonnej lehote odvolanie zo dňa 30. 05. 2024, nakoľko
neodkladné opatrenie považoval za neopodstatnené s tým, že voči manželke nepociťuje žiadne

negatívne emócie, myšlienky, či iné prejavy ohrozujúceho správania a momentálne sa nachádza vo
väzbe.

Odporca navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie a zamietnuť nariadenie neodkladného opatrenia ako
nedôvodného.

Uviedol, že manželka je z toho všetkého nadmieru preťažená a vyčerpaná. Aktuálne je piaty mesiac
vo väzbe a nemá takmer vôbec žiadne informácie o fungovaní ich rodiny, nakoľko mu manželka
nechce povedať nič o deťoch, ich živote, lebo vie, že mu tým vedome ubližuje. Takýmto zákerným až
pomstychtivým spôsobom si kompenzuje to, že nespĺňal vo všetkom jej očakávania a neuspokojoval

všetky jej potreby podľa jej predstáv. Vidí, že je vo väzení a v ničom jej nevie pomôcť, či prispieť
k riadnemu chodu domácnosti a zdravému rozvoju rodinného života, tak prešla na „záložný plán“ a snaží
sa prebíjať životom bez neho. Podľa jej slov to znáša s vypätím všetkých síl, nemal to vraj „posrať“
a všetko mohlo byť inak. Navrhovateľka mu vyčíta, že postavil dom v A. v matkinej záhrade, že jej so
všetkým po celé roky pomáhal a oberal tak rodinu o spoločné chvíle a časom sa nechal využívať i na

to, s čím si mohla matka poradiť i sama.

Ďalej odporca v odvolaní poukazoval na to, ako jazdil so synom a dcérou po lekárskych prehliadkach
v spojitosti s manželkinými a jeho ochoreniami, pričom všetko spolu zvládali. Po skončení pracovného
pomeru v Blachotrapez s.r.o. (predajca strešných krytín) sa nikde na zmluvu nezamestnal kvôli častých

návštevách lekárov po celé roky. Medzitým chodil autom brigádnicky pracovať ako montážnik strešných
krytín, resp. ako pomocník. Manželka veľa takýchto rodinných skutočností nespomenula a vo všetkých
uzneseniach a súdnych dokumentoch je vykreslený len ako dáky alkoholický gambler, čo bije všetkých
naokolo.

Manželku a dcéru C. nikdy nebil, čo sama potvrdila a čo sa dcéry týka, ako konštatovala
i kolízna opatrovníčka, kontakt sa nijako neupravoval. Zaujímavé je, že i samotný syn C. odpovedal
vyšetrovateľke na otázku o útoku, či napadnutí, po ktorom mal modriny, že sa to normálne v pohode
zahojilo, nemá to žiadne následky, ani psychické, vraj sa ho (otca) bojí, no vie si s ním predstaviť tráviť
čas, len nemá byť zlý a bolo by to v pohode, avšak teraz mu (otec) nechýba.

Odporca ďalej uviedol, že veľa vecí v jeho obvinení, okrem pravdivých, je i prehnaných a zveličených,
ako o ňom spísal vtedy bezohľadný G. H., čo manželka len podpísala a on bol zdrvený z jej netrvania
na rozvode a následnej manželskej poradni a späťvzatím.

V hmotnej núdzi zostali kvôli vyššie spomínanému a nie kvôli nezmyselným výmyslom, že z dôvodu
alkoholu a tipovania, ako o ňom napísal ďalší štátny zamestnanec.

Záverom odporca uviedol, že z vyššie uvedeného plynie manželkina vypočítavosť a pripomínanie zlého
a nepriateľského „ovzdušia“. Minulosť nezmenia, iba prítomnosť môžu k lepšiemu, môžu sa poučiť,

odpustiť, zmieriť sa, svedomito konať dobro a žiť i naďalej.

8. Navrhovateľka vyjadrenie k odvolaniu nepodala.9. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (ust. § 34 CSP) prejednal odvolanie odporcu ako podané včas a
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380

CSP a z hľadísk uplatnených v odvolacích dôvodoch, pričom dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nie
je možné vyhovieť, a preto potvrdil odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie.

10. Podľa ust. § 324 ods. 1, 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením.

Podľa ust. § 325 ods. 1, 2 písm. h/ CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

h/ sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

Podľa§326ods.1,2CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy

pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa § 329 ods. 1, 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.
Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku
uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto

povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi
povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá

povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na
podanie žaloby súd neurčuje.
Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo
veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody
alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

Podľa § 340 ods. 1, 2 CSP, ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než
preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené,
navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli.
Odsek 1 sa nepoužije, ak bolo nariadené neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e); všeobecné

ustanovenia o zodpovednosti za škodu tým nie sú dotknuté.11. Odvolací súd skúmal existenciu potreby úpravy pomerov medzi stranami tohto konania v čase
vydania napadnutého uznesenia (ust. § 329 ods. 2 CSP) a dospel k rovnakému záveru ako súd prvej
inštancie, teda k záveru o dôvodnosti nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia.

12. Neodkladným opatrením sa má poskytnúť dočasná ochrana strane, ktorá nariadenie neodkladného
opatrenia navrhuje, v záujme zabránenia ďalšieho zhoršenia jej právneho postavenia, a to aj v situácii,
keď súd nemá náležite zistený skutkový stav veci. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
a jeho prílohách však musia však byť osvedčené aspoň tie najzákladnejšie skutočnosti odôvodňujúce

potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, a teda potreba poskytnutia právnej ochrany
vo forme neodkladného opatrenia.

13. Neodkladné opatrenie podľa ust. § 325 ods. 2 písm. h/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj CSP) predstavuje opatrenie vydávané v záujme
ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná

alebo duševná integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Cieľom tohto neodkladného opatrenia je
zabránenie akejkoľvek forme násilia medzi osobami, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne
násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť
v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Na nariadenie tohto typu
neodkladného opatrenia musí mať súd osvedčené ohrozenie, resp. hrozbu zásahu do telesnej alebo

duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
smeruje. Navrhovateľovi neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. h/ CSP teda postačuje,
ak osvedčí existenciu hrozby zásahu do jeho telesnej alebo duševnej integrity.

14. Podľa názoru súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd stotožnil, navrhovateľka v danom

prípade existenciu takejto hrozby zo strany odporcu osvedčila, keď predložila listinné dôkazy o tom, že
odporca sa voči jej osobe mal dopustiť násilného konania. Definície násilia sú rozdielne, ale spájajú ich
aj spoločné črty, keď násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania
moci, fyzického nátlaku; násilím však nie je konflikt, nakoľko v konflikte sa stretnú rovnocenné strany,
kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci; násilím je každý čin, ktorého následkom je,

že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva
strach. Násilie ani nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky
a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo
narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka, nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek
tomu môže byť najhoršou formou násilia a zvlášť je účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. V súvislosti s

domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, ku ktorému spravidla
dochádza v domácom prostredí obete.

15. V predmetnej veci sa navrhovateľka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia podľa ust. §
325 ods. 2 písm. h/ CSP vo forme uloženia povinnosti odporcovi nepribližovať sa k navrhovateľke

na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou konania pred orgánmi verejnej moci, v rámci
priestupkového, trestného alebo súdneho konania a súd prvej inštancie navrhované neodkladné
opatrenie i nariadil. Zákaz, resp. obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť v zmysle vyššie
uvedeného ustanovenia CSP je určitou formou zásahu do osobných slobôd odporcu, ktorý zásah
je podmienený osvedčením skutočnosti, že zakázaným správaním (tu priblížením sa) by telesná

alebo duševná integrita navrhovateľky mohla byť ohrozená. Túto skutočnosť (ohrozenie telesnej alebo
duševnej integrity) navrhovateľka aj osvedčila, keď predložila listinné dôkazy svedčiace o tom, že voči
odporcovi je vedené trestné konanie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby, pre ktorý bol odporca
aj vzatý do väzby podľa ust. § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku (preventívna väzba), ktorá začala
plynúť dňa 02. 01. 2024 a v čase rozhodovania súdu prvej inštancie stále trvala. Navrhovateľka však

v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdila, že disponuje informáciou, že odporca je ochotný
pristúpiť na dohodu o vine a treste a je možné, že bude prepustený z väzby, čo odporca v podanom
odvolaní ani nepoprel. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia prevažuje požiadavka rýchlosti
ochrany pred možným zásahom nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a preto súd vychádzal
z uvedeného tvrdenia (odporcom nepopretého) navrhovateľky o možnom blížiacom sa prepustení

odporcu z väzby.

Navrhované a nariadené neodkladné opatrenie je v predmetnej veci prostriedkom preventívneho
riešenia násilia medzi navrhovateľkou a odporcom, vzhľadom na skutočnosť, že odporca môžebyť z výkonu väzby kedykoľvek prepustený na slobodu. Nariadenie neodkladného opatrenia nie je
predčasné a ani nadbytočné, a to ani v čase, kedy tento reálne je vo výkone väzbe. Predložením
listinných dôkazov navrhovateľka relevantným spôsobom osvedčila, že bez nariadenia neodkladného

opatrenia by v prípade prepustenia odporcu z výkonu väzby (ku ktorému môže dôjsť kedykoľvek) mohla
byť ohrozená jej telesná alebo duševná integrita.

16. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, ktorý vzal do úvahy všetky skutočnosti
osvedčené navrhovateľkou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v jeho prílohách, ktoré

odporca v podanom odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil a z ktorých vyplynulo, že odporca je
v súčasnosti väzobne stíhaný pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa ust. § 208 ods. 1 písm.
a/ a ods. 3 písm. d/ Trestného zákona. Uvedeného skutku sa mal odporca dopustiť na navrhovateľke
a maloletom synovi C., ktorých mal dlhodobo fyzicky a psychicky napádať vo forme vulgárnych
nadávok, ktoré vyústili do fyzického útoku na osobu navrhovateľky ako i maloletého syna C.. Ako
vyplynulo z diagnostického záveru predloženého navrhovateľkou, odporca v súčasnosti trpí zmiešanou

poruchou osobnosti, patologickým hráčstvom a poruchou psychiky a správania zapríčinených užívaním
alkoholu.Argumentáciaodporcuvpodanomodvolanívovšeobecnostismerovalakosobenavrhovateľky
(nepodáva mu informácie o fungovaní rodiny, výčitky z jej strany na jeho osobu), ku konaniu o rozvod
manželstva a k zľahčovaniu navrhovateľkou uvádzaných tvrdení (navrhovateľku a maloletú C. nikdy
nebil, syn C. k útoku z jeho strany uviedol, že sa mu modriny normálne zahojili, nemá to žiadne následky,

ani psychické). Z uvedeného možno vyvodiť, že odporca nekriticky pristupuje k svojmu konaniu, ktorého
sa mal dopustiť proti navrhovateľke a maloletému synovi C., pričom sa skôr snaží zľahčiť celú situáciu
(veľa obvinení je pravdivých, ale aj nepravdivých, zveličených), keď poukazuje na to, že maloleté deti
(najmä maloletého syna) a manželku „niekoľko stoviek krát“ vozil k lekárom a všetko spolu zvládli.
Neoznačil (ani nepredložil) však žiadny dôkaz, z ktorého by bolo možné dospieť k záveru o nedôvodnosti

nariadenia neodkladného opatrenia v tomto konaní.

K tvrdeniu odporcu v odvolaní, že momentálne je vo väzbe, ktorá stále trvá, odvolací súd uvádza, že
nariadeným neodkladným opatrením súd prvej inštancie nerozhodol o vine odporcu, ani mu neuložil
žiadny trest, ani nespochybnil prezumpciu neviny. Skutočnosť, že odporca je vo väzbe, samozrejme

nie je dôkazom o tom, že skutok, pre ktorý bol obvinený, aj skutočne spáchal. V konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia v predmetnej civilnej veci však postačovalo, že navrhovateľkou tvrdené
skutkové okolnosti o páchaní fyzického, či psychického násilia boli aspoň osvedčené, čo nepochybne
vyplýva z uznesenia o vzatí odporcu do väzby u preventívnych dôvodov ako i zo samotnej skutočnosti,
že odporca bol i v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (ako i v čase podania odvolania) vo väzbe.

Odvolacia obrana odporcu z uvedených dôvodov teda nebola spôsobilá spochybniť vecnú správnosť
napadnutého uznesenia a odvolací súd postupom podľa ust. § 378 ods. 1, 2 CSP uznesenie súdu prvej
inštancie potvrdil ako vecne správne, vrátane vecne správneho a zákonného rozhodnutia o trovách
konania založeného na zásade úspechu navrhovateľky v konaní (ust. § 255 ods. 1 CSP).

17. Záverom odvolací súd uvádza, že konanie vo veci samej nie je obligatórnou súčasťou alebo
následkom konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Za predpokladu, že nariadené neodkladné
opatrenie konzumuje vec samu a možno prostredníctvom jeho účinkov dosiahnuť trvalú úpravu pomerov
medzi stranami, súd povinnosť na podanie žaloby navrhovateľke neuloží. Vzhľadom na zistené skutkové

a právne okolnosti daného prípadu ide podľa názoru odvolacieho súdu práve o takú situáciu, kedy
nie je potrebné iniciovať akékoľvek konanie vo veci samej, ktoré by skutkovo nadväzovalo na konanie
o nariadenie neodkladného opatrenia, keď neodkladné opatrenie poskytuje navrhovateľke plnohodnotnú
súdnu ochranu a nie je ani zrejmé, aké iné pomery medzi navrhovateľkou a odporcom by bolo nutné
v konaní vo veci samej upravovať. Súd prvej inštancie vec správne vyhodnotil, keď navrhovateľke

neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej. Nejedná sa teda o prípad nariadenia neodkladného
opatrenia pred začatím konania podľa ust. § 337 ods. 1 CSP, preto súd prvej inštancie nepostupoval
podľa ust. § 337 ods. 2 CSP.

V prípade, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, súd na návrh

neodkladné opatrenie zruší (ust. § 334 CSP), pričom návrh na jeho zrušenie môže podať odporca, ale
i navrhovateľka.18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 a ust. § 255 ods.
1 CSP tak, že navrhovateľke nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V danom prípade
mala navrhovateľka v odvolacom konaní plný úspech, v dôsledku čoho jej vznikol nárok na náhradu trov

konania. Nakoľko však navrhovateľke v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy konania nevznikli
(neplatila žiadne súdne poplatky, nepodala vyjadrenie k odvolaniu), súd jej v predmetnej veci nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pričom sa riadil právnym názorom vyjadreným v uznesení
Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28. 02. 2018, podľa ktorého ak si strana
náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl.

17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok
na náhradu trov konania nepriznáva.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 393 ods. 2 veta druhá
CSP v spojení s ust. § 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej
mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 1, 2 CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 1, 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)