Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. október 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/111/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4207202273
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4207202273.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a JUDr. Denisy Šaligovej, v právnej veci žalobcu:
Rímskokatolícka cirkev Trnavská arcidiecéza, so sídlom Trnava, Hollého 10, P. O. BOX 78, IČO:
00 419 702, zast. Advokátska kancelária MAPLE & FISH, s. r. o., so sídlom Bratislava, Rajská 15/A, IČO:
36 718 432, proti žalovaným: 1. LESY Slovenskej republiky, š. p., so sídlom Banská Bystrica, Nám. SNP
8, IČO: 36 038 351, zast. Advokátska kancelária JAKUBČO, spol. s r. o., so sídlom Banská Bystrica,
Mladých budovateľov 2, IČO: 50 570 897, 2. A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, D. E. D., 3. F.
B., G. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, D. E. D., 4. A. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXX, J., 5.

Slovenský pozemkový fond, so sídlom Bratislava, Búdková 36, IČO: 17 335 345, o návrhu na vydanie
nehnuteľných vecí, o odvolaní žalobcu a žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Komárno
zo dňa 5. apríla 2017 č. k. 12C/41/2007-1208 takto

r o z h o d o l :

Vnapadnutýchvýrokochtýkajúcichsaparcelyč.12539/1sa rozsudok mení tak,že žalovanýv1.rade,
žalovaný v 2. rade a žalovaná v 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne vydať a navrátiť žalobcovi
vlastnícke právo k nehnuteľnosti parcela č. 12539/1, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o
výmere 173 m2, ktorá je vedená Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor, v obci D. E. D., v k. ú.

D. E. D., v katastri nehnuteľností v reg. "C" na katastrálnej mape na LV č. XXXX a pôvodne vedená na
LV č. XXX pre katastrálne územie D. E. D., v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V napadnutých výrokoch týkajúcich sa parcely č. 4845/4 sa rozsudok m e n í tak, že žalovaný v 1. rade
a žalovaný v 4. rade sú povinní spoločne a nerozdielne vydať a navrátiť žalobcovi vlastnícke právo k
nehnuteľnosti parcela č. 4845/4, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 1479 m2, ktorá
je vedená Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor, v obci E., v k. ú. E., v katastri nehnuteľností
v reg. "C" na katastrálnej mape na LV č. XXXX a pôvodne vedená na LV č. XXX, v lehote do troch dní

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V napadnutom výroku o trovách konania sa rozsudok súdu prvej inštancie z r u š
u j e a vec sa mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému v 1. rade povinnosť vydať a navrátiť
žalobcovi vlastnícke právo k nehnuteľnostiam: parcela č. 12640, druh pozemku: zastavané plochy
a nádvoria, vo výmere 5880 m2, ktorá je vedená Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor, v

obci D. E. D., v k. ú. D. E. D., v katastri nehnuteľností v reg. „C“ na katastrálnej mape na LV č. XXX,
parcela č. 2409/3, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 779 m2, ktorá je vedená
Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor, v obci I., v k. ú. I., v katastri nehnuteľností v reg. „C“ na
katastrálnej mape na LV č. XXX a parcela č. 12505/2, druh pozemku: ovocné sady, vo výmere 578 m2a parcela č. 12505/3, druh pozemku: ovocné sady, vo výmere 2966 m2, parcely vytvorené na základe
Geometrického plánu č. 22/2007, vyhotoveného a autorizovaného B. A. A., autorizovaným geodetom
a kartografom dňa 23. 04. 2007 a úradne overeného Správou katastra Komárno dňa 31. 07. 2007 pod

č. 389/07 pre k. ú. D. E. D..
Súd žalobu voči žalovanému v rade 1. na vydanie a navrátenie nehnuteľností: parcela č. 16121/3,
druh pozemku: ostatné plochy, vo výmere 665 m2 a parcela č. 16121/5, druh pozemku: ostatné plochy,
vo výmere 4356 m2, ktoré sú vedené Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor v obci E., v k. ú. E.
v katastri nehnuteľností v reg. „C“ na katastrálnej mape na LV č. XXX, parcela č. 2407/4, druh pozemku:

ostatné plochy vo výmere 631 m2, ktoré sú vedené Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor, v
obci Kameničná, v k. ú. I., v katastri nehnuteľností v reg. „C“ na katastrálnej mape na LV č. XXX zamietol.
Žalovanému v 1. rade uložil povinnosť vydať a navrátiť žalobcovi vlastnícke právo k nehnuteľnosti:
parcela č. 12539/1, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria vo výmere 173 m2, ktorá je vedená
Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor, v obci D. E. D., v k. ú. D. E. D., v katastri nehnuteľnosti
v reg. „C“ na katastrálnej mape na LV č. XXXX a pôvodne vedená na LV č. XXX pre katastrálne územie

D. E. D..
Súd žalobu voči žalovanému v 2. a v 3. rade zamietol.
Žalovanému v rade 1. uložil povinnosť vydať a navrátiť žalobcovi vlastnícke právo k nehnuteľnosti:
parcela č. 4845/4, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 1479 m2, ktorá je vedená
Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor, v obci E., k. ú. E., v katastri nehnuteľností v reg. „C“ na

katastrálnej mape na LV č. XXXX, pôvodne vedená na LV č. XXX.
Súd žalobu voči žalovanému v 4. rade zamietol.
Žalovanému v 5. rade uložil povinnosť vydať a navrátiť žalobcovi vlastnícke právo k nehnuteľnosti:
parcela č. 4846/2, druh pozemku: lesné pozemky, vo výmere 10231 m2, parcela č. 4846/3, druh
pozemku: lesné pozemky, o výmere 23 111 m2, parcela č. 4892/3, druh pozemku: lesné pozemky

o výmere 5423 m2, parcela č. 4892/4, druh pozemku: lesné pozemky, o výmere 35999 m2, parcely
vytvorené na základe Geometrického plánu č. 23/2007, vyhotoveného a autorizovaného B. A. A.,
autorizovaným geodetom a kartografom dňa 16. 04. 2007 a úradne overeného Správou katastra
Komárno dňa 30. 05. 2007 pod č. 390/07 pre katastrálne územie E. a žalobu voči žalovanému v rade
1. zamietol.

Žalovanému v 1. rade a žalovanému v rade 5. uložil povinnosť vydať a navrátiť žalobcovi nehnuteľnosti
spolu s nasledovnou dokumentáciou: lesný hospodársky plán, evidencia ťažby dreva, evidencia plochy
po ťažbe dreva, evidencia plochy na zalesnenie, evidencia zalesňovania a prirodzeného zmladenia,
evidencia pestebnej činnosti, výkaz bilancie zalesňovacích povinností podľa jednotiek priestorového
rozdelenia lesa, výkaz porastovej evidencie ťažieb výkaz porastovej evidencie zalesnenia, výkaz

porastovej evidencie pestovnej činnosti, výkaz evidencie úhrnných ročných výsledkov za kategóriu
lesa, bilančný výkaz lesnej hospodárskej evidencie, výkaz vykonaných hospodárskych opatrení podľa
jednotiekpriestorovéhorozdelenialesazapríslušnýrok,grafickáevidencia,plochové tabuľky,porastové
mapy, ťažbové mapy, projekty pestebnej, ťažobnej a ostatnej činnosti, číselníky, karty pôvodu porastu,
hlásenia na obvodný lesný úrad, bilancia holín, priemerkovací manuál, súhlas na ťažbu dreva, evidencia

požiarov a požiarna ochrana, evidencia škôd spôsobených zverov, evidencia sadbového materiálu,
záznamy priestupkového konania, ktorá k nim prislúcha, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.
Súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

1.2. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 2 ods. 1, § 2 ods. 2, § 3 ods. 1, 2, 3, § 4 ods. 1, § 5 ods.
1, 2, 3, § 6 zák. č. 161/2005 Z. z., § 34 ods. 1, 3 zák. č. 330/1991 Zb. a po doplnení dokazovania
z oznámenia Okresného úradu Komárno, katastrálny odbor zo dňa 08. 08. 2016 súd zistil, že parcela
reg. C-KN č. 12640 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 5880 m2 evidovaná na LV č. XXX v k. ú. D.
E. D. je vedená ako zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využitia pozemku s kódom č. 22 (pozemok,

na ktorom je postavená inžinierska stavba - cesta, miesta a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná
cesta, chodník, neskryté parkovisko a ich súčasti). Parcela reg. C-KN č. 2409/3 zastavaná plocha a
nádvorie vo výmere 779 m2 na LV č. XXX, v k. ú. I. je vedená ako zastavaná plocha a nádvorie, spôsob
využitia pozemku s kódom 22 (pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cesta, miesta a
účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, neskryté parkovisko a ich súčasti). Parcela

reg. C-KN č. 2407/4 ostatná plocha vo výmere 631 m2 evidovaná na LV č. XXX, v k. ú. I. je vedená
ako ostatná plocha, spôsob využitia pozemku s kódom 37 (pozemok, na ktorom sú skaly, svahy, rokliny,
výmole, vysoké medze s krovím alebo kamením a iné plochy, ktoré neposkytujú trvalý úžitok). Parcela
reg. C-KN č. 16121/3 ostatná plocha vo výmere 665 m2 evidovaná na LV č. XXX v k. ú. E., vedenáako ostatná plocha, spôsob využitia pozemku s kódom 37 (pozemok, na ktorom sú skaly, svahy, rokliny,
výmole, vysoké medze s krovím alebo kamením a iné plochy, ktoré neposkytujú trvalý úžitok). Parcela
reg. C-KN č. 16121/5 ostatná plocha vo výmere 4356 m2 evidovaná na LV č. XXX, k. ú. E., vedená

ako statná plocha, spôsob využitia pozemku s kódom 37 (pozemok, na ktorom sú skaly, svahy, rokliny,
výmole, vysoké medze s krovím alebo kamením a iné plochy, ktoré neposkytujú trvalý úžitok). Parcela
reg. C-KN č. 12505 ovocný sad vo výmere 9858 m2 na LV č. XXX, k. ú. D. E. D., vedená ako ovocný
sad, spôsob využitia pozemku s kódom 6 (pozemok súvisle vysadený ovocnými stromami, ovocnými
krami, ovocnými sadenicami na jednom mieste, jedným alebo viacerými druhmi). Parcely vytvorené

GO plánom č. 35936304-22/2007, úradne overené Správou katastra Komárno dňa 31. 05. 2007 č.
12505/2 ovocný sad vo výmere 578 m2, č. 12505/3 ovocný sad, vo výmere 2 966 m2 neboli zapísané
s verejnou listinou alebo inou listinou ako podklad na vklad a záznam práv nehnuteľnostiam. Zo správy
Obce Nesvady zo dňa 12. 08. 2016 súd zistil, že reálny stav a účel, na ktorý slúžia nehnuteľnosti,
nachádzajúce sa v k. ú. E. 16121/3 vo výmere 665 m2 a č. 16121/5 vo výmere 4356 m2, vedené na LV
č. XXX sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce, sú to plochy, na ktorých sa nachádzajú kroviny,

ktoré neposkytujú trvalý úžitok. Zo správy Obce I. zo dňa 15. 08. 2016 súd zistil, parcela reg. „C“ č.
2409/3 zastavané plochy a nádvoria a parcela reg. „C“ 247/4 ostatné plochy sú vedené na LV č. XXX.
Z výpisu z katastra nehnuteľností súd zistil, že spôsob využitia parcely č. 12640 je kód 22 na pozemku
je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová. Z oznámenia Okresného úradu Komárno,
katastrálny odbor zo dňa 20. 10. 2016 súd zistil, že parcela č. 12539/1 vo výmere 3416 m2, k. ú. D. E. D.

bola zapísaná do LV č. XXX v prospech Československého štátu - Západoslovenské štátne lesy, lesný
závod Palárikovo hospodárskou zmluvou č. P2652/1988 - 152 ako zastavaná plocha. Parcela č. 12539/1
zastavaná plocha vo výmere 173 m2 bola vytvorená Geometrickým plánom č. 31321704/246-118/2005
oddeleným od pôvodnej parcely č. 12539/1 vo výmere 3416 m2. Geometrický plán bol prílohou žiadosti
Z64-06 o zápis stavby - hospodárskej budovy so súp. č. 265 na parcele reg. C-KN č. 12539/4 k. ú.

D. E. D., ktorú podali na zápis do katastra nehnuteľností LESY SR, š. p. Banská Bystrica, odštepný
závod Palárikovo. Stavba - hájenka na parcele reg. C-KN č. 12539/1, k. ú. D. E. D. bola do katastra
nehnuteľností zapísaná 23. 01. 2001 pod položkou výkazu zmien č. 7/01 žiadosťou o zápis stavby pod
č. Z-4699/00, ktorú podali na zápis Lesy SR, š. p. Banská Bystrica odštepný závod Palárikovo. V roku
2010 kúpnou zmluvou a zriadením predkupného práva V-1325/10 bola táto nehnuteľnosť prevedená

na B. A. a manželka F. B.. Parcela č. 4845/4 vo výmere 1479 m2, k. ú. E. bola zapísaná do LV č.
XXX, k. ú. E. pod položkou výkazu zmien č. 333/88 v prospech Čs. štát - Západoslovenské štátne
lesy, lesný závod Palárikovo, hospodárskou zmluvou č. P2677/1988-152 ako zastavaná plocha spolu
so stavbou dom so súp. č. 403. V roku 2007 bola táto nehnuteľnosť prevedená na A. H. kúpnou zmluvou
a zriadením predkupného práva V-4861/07. Zo žiadosti o zápis stavby do LV zo dňa 01. 12. 2000 súd

zistil, že Lesy SR požiadali o zápis stavby lesovne, nachádzajúcej sa na parcele 12539/1 k. ú. D. na
LV č. XXX. Z čestného prehlásenia zo dňa 01. 12. 2000 vyplýva, že stavba lesovne nachádzajúcej sa
v obci D. E. D. bola umiestnená na parcele č. 12539/1 a postavená v roku 1926. Z listiny o určení
súpisného čísla súd zistil, že obec D. E. D. určuje pre stavbu nachádzajúcu sa na katastrálnom území
D. E. D. na parcele č. 12539/1, druh stavby hájenka súp. č. 266. Zo žiadosti o zápis stavieb na LV zo

dňa 27. 12. 2005 súd zistil, že Lesy SR žiadajú o zápis prvej stavby hospodárskej budovy postavenej
na parcele č. 12539/4 zameraného GP č. 246-118/2005. Uvedená stavba bola postavená pred rokom
1976. Z rozhodnutia Obce Vrbová nad Váhom zo dňa 20. 10. 2005 súd zistil, že na parcele č. 12539/4
sa určuje súpisné č. 265 pre stavbu postavenú v roku 1967. Z doplnenia zo dňa 18. 04. 2006 č. l.
1135 súd zistil, že kolaudačné rozhodnutie pre stavbu na parcele č. 12539/1 (hájenku) sa nezachovalo,

nakoľko stavba bola zrekonštruovaná pred rokom 1976. Zo zápisu vlastníckych práv do EN zo dňa 02.
11. 1988 súd zistil, že Západoslovenské štátne lesy nadobudli do svojej správy nehnuteľnosti v k. ú. E.,
hospodárskou zmluvou č. P-2677/88-152 zo dňa 24. 10. 1988. V prílohe č. 1 hospodárskej zmluvy je
uvedená parcela č. 4845/4 s označením dom č. 403 zastavaná plocha. Rovnaký údaj sa nachádza vo
výpise z evidencie nehnuteľností s LV č. XXX. Zo zápisu vlastníckych práv do EN zo dňa 23. 08. 1988

súd zistil, že Západoslovenské štátne lesy nadobudli do svojej správy nehnuteľnosti v k. ú. D. E. D.,
hospodárskou zmluvou č. P-2652/1988-152 zo dňa 10. 08. 1988. Z hospodárskej zmluvy vyplýva, že sa
jedná o parcely č. 12539/1 označené ako zastavaná plocha.

1.3. V danom prípade sa súd po rozhodnutí odvolacieho súdu už nezaoberal otázkami posúdenými

odvolacím súdom a to postavením žalobcu, nakoľko aj z rozhodnutia odvolacieho súdu jednoznačne
vyplýva, že žalobca je oprávnenou osobou v zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 161/2005 Z. z., a tak aktívne
legitimovaným účastníkom konania. Rovnako aj pri posudzovaní pasívnej legitimácie žalovaného v
rade 1. odvolací súd za povinnú osobu považoval žalovaného v rade 1. v zmysle § 4 ods. 1 zák. č.161/2005 Z. z. Z rozhodnutia odvolacieho súdu tiež vyplýva, že vo vzťahu k žalovanému v rade 1. a
vo vzťahu k vyhovujúcej časti napadnutého rozhodnutia vyplýva, že boli splnené všetky podmienky pre
vydanie nehnuteľností v zmysle zák. č. 161/2005 Z. z. a žalobca preukázal i dôvod odňatia sporných

nehnuteľností postupom podľa § 3 ods. 1 písm. c) zák. č. 161/2005 Z. z., keď tieto boli jeho právnemu
predchodcovi - Ostrihomské arcibiskupstvo odňaté postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o prvej
pozemkovej reforme.

1.4. Po doplnení dokazovania v časti o vydanie parcely č. 12640 zast. plochy a nádvoria vo výmere

2558 m2 v k. ú. D. E. D., zapísanej na LV č. XXX súd zistil, že podľa identifikácie na katastrálnej
mape je vedená ako zastavaná plocha a nádvorie a spôsob využitia pozemku s kódom 22. Parcela č.
2409/3 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 779 m2 na LV č. XXX v k. ú. I. je podľa identifikácie na
katastrálnej mape vedená ako zastavaná plocha a nádvorie so spôsobom využitia pozemku s kódom
22. Kód 22 znamená, že sa jedná o pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná,
miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, neskryté parkovisko a ich súčasti.

S poukazom na tieto zistenia, nielen z vyjadrenia žalobcu, ale aj z vyjadrenia žalovaného vyplynulo,
že sú to pozemky, ktoré majú byť v zmysle zákona č. 161/2005 Z. z. vydané, predstavujú v zmysle
popisu katastrálnym odborom také pozemky, ktoré slúžia k využívaniu poľnohospodárskej pôdy, slúžia
lesnému hospodárstvu a sú pre jeho činnosť nevyhnutné. Preto súd uvedené pozemky vydal. Parcela
č. 2407/4 ostatné plochy vo výmere 631 m2 evidovaná na LV č. XXX, v k. ú. I. podľa identifikácie na

katastrálnej mape je vedená ako ostatná plocha, spôsob využitia pozemku s kódom 37 (pozemky, na
ktorých sú skaly, svahy, rokliny, výmole, vysoké medze s krovím alebo s kamením alebo iné plochy,
ktoré neposkytujú trvalý úžitok). Parcela č. 16121/3 ostatná plocha vo výmere 665 m2 evidovaná na LV
č. XXX v k. ú. E., podľa identifikácie na katastrálnej mape vedená ako ostatná plocha, spôsob využitia
pozemku s kódom 37 a parcela č. 16121/5 ostatná plocha vo výmere 4356 m2 evidovaná na LV č.

XXX v k. ú. E., podľa identifikácie na katastrálnej mape vedená ako ostatná plocha, spôsobom využitia
s kódom 37 (pozemky, na ktorých sú skaly, svahy, rokliny, výmole, vysoké medze s krovím alebo s
kamením alebo iné plochy, ktoré neposkytujú trvalý úžitok). Zo správy Okresného úradu Komárno odbor
katastrálny zo dňa 08. 08. 2016 súd zistil, že na predmetných parcelách ako ostatných plochách sa
nachádzajú skaly, svahy, rokliny, výmole, vysoké medze s krovím alebo s kamením alebo iné plochy,

ktoré neposkytujú trvalý úžitok. Vyplýva to nielen z listov vlastníctva, ale aj zo správy Obce E. zo dňa
12. 08. 2016 a zo správy Obce I. zo dňa 15. 08. 2016. Údaje o druhu pozemku v zmysle § 70 ods. 2
veta prvá Katastrálneho zákona treba považovať za záväzné. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ostatné
plochy definované kódom 37 z hľadiska ich využitia neslúžia bezprostredne poľnohospodárskej výrobe
a nemajú poľnohospodárske využitie. Produkčne potencionálnou pôdou je treba považovať reálne

obrobiteľnú, výrobne úspešne využiteľnú pôdu, pričom pozemky definované kódom 37 tieto podmienky
nespĺňajú, a teda nespĺňajú ani predpoklady uvedené v ust. § 2 ods. 1 zák. č. 161/2005 Z. z., a preto
ich súd nevydal. Parcela č. 12505/2 ovocné sady vo výmere 578 m2, parcela č. 12505/3 ovocné sady
vo výmere 2966 m2, obe vytvorené geometrickým plánom č. 22/2007, vyhotoveným a autorizovaným
B. A. A. boli vytvorené z parcely č. 12505 evidované na LV č. XXX, k. ú. D. E. D. a podľa identifikácie

na katastrálnej mape sú vedené ako ovocný sad so spôsobom využitia pozemku s kódom 6 (pozemok
súvisle vysadený ovocnými stromami, ovocnými krami, ovocnými sadenicami na jednom mieste jedným
alebo viacerými druhmi). Aj v tomto prípade sa jedná o pozemky, ktoré podľa § 2 ods. 1 písm. a)
zákona č. 161/2005 Z. z. je žalovaný v rade 1. povinný navrátiť, nakoľko podľa § 2 ods. b) zákona
č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, na účely tohto zákona sa rozumie

poľnohospodárskou pôdou produkčne potencionálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľnosti ako orná
pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady, trvalé trávne porasty. Zo zistených skutočností teda
vyplýva, že skutočnosť, že sa jedná o ovocné stromy nebránia vydaniu týchto nehnuteľností.

1.5. Žalobca sa ďalej domáhal, aby žalovaní v 1., 2. a v 3. rade spoločne a nerozdielne vydali a navrátili

žalobcovi parcelu č. 12539/1, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria vo výmere 173 m2, v k. ú. D.
E. D., zapísanú na LV č. XXXX, pôvodne LV č. XXX. V danom prípade sa súd v prvom rade zaoberal tým,
že žalobca žiada vydať predmetný pozemok spoločne a nerozdielne. Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté
alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne

a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden
dlžník, povinnosť ostatných zanikne. V uvedenom ustanovení je upravená tzv. pasívna solidarita, je
charakterizovaná viacerými subjektmi na dlžníckej strane a ich povinnosťou splniť dlh tomu istému
veriteľovi spoločne a nerozdielne. Jej funkcia spočíva vo väčšom zabezpečení pohľadávky veriteľa av uľahčení jej uplatnenia. V danom prípade bol súd toho názoru, že sa nejedná o solidárny záväzok,
nakoľko v zmysle reštitučného zákona je povinnou osobou právnická osoba, ktorá ku dňu účinnosti tohto
zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce alebo nehnuteľnú vec drží.

Keďže z rozhodnutia odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva, že kúpne zmluvy, ktoré boli uzatvorené
žalovanými v 2. a 3. rade, sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi, tieto sa od počiatku zrušujú a
jedinou povinnou osobou v danom prípade môže byť len žalovaný v 1. rade, ktorý spĺňa predpoklady
ust. § 4 ods. 1 zák. č. 161/2005 Z. z. Keďže žalovaní v 2. a 3. rade nespĺňajú zákonné kritériá jednak
tým, že sú fyzickými osobami, ako aj tým, že uzatvorili zmluvu, ktorá je absolútne neplatným právnym

úkonom, súd žalobu voči nim zamietol.

1.6. Súd vo vzťahu k žalovaným v 2. a v 3. rade sa zaoberal aj námietkami žalovaného v 1. rade, ktorý
poukazoval na § 6 písm. b) zákona č. 161/2005 Z. z. a mal za to, že vlastníctvo sa k predmetnému
pozemku nevracia a to preto, že pozemok, ktorý bol po prechode alebo po prevode do vlastníctva štátu
zastavaný. Súd za týmto účelom doplnil dokazovanie a zistil, že parcela č. 12539/1 vo výmere 3416

m2, k. ú. D. E. D. bola zapísaná do LV č. XXX v prospech Československého štátu - Západoslovenské
štátne lesy, lesný závod Palárikovo hospodárskou zmluvou č. P2652/1988 - 152 ako zastavaná plocha.
Parcela č. 12539/1 zastavaná plocha vo výmere 173 m2 bola vytvorená geometrickým plánom č.
31321704/246-118/2005 oddeleným od pôvodnej parcely č. 12539/1 vo výmere 3416 m2. Geometrický
plán bol prílohou žiadosti Z64-06 o zápis stavby - hospodárskej budovy so súp. č. 265 na parcele

reg. C-KN č. 12539/4 k. ú. D. E. D., ktorú podali na zápis do katastra nehnuteľností LESY SR, š.
p. Banská Bystrica, odštepný závod Palárikovo. Stavba - hájenka na parcele reg. C-KN č. 12539/1,
k. ú. D. E. D. bola do katastra nehnuteľností zapísaná 23. 01. 2001 pod položkou výkazu zmien č.
7/01 žiadosťou o zápis stavby pod č. Z-4699/00, ktorú podali na zápis Lesy SR, š. p. Banská Bystrica
Odštepný závod Palárikovo. V roku 2010 kúpnou zmluvou a zriadením predkupného práva V-1325/10

bola táto nehnuteľnosť prevedená na B. A. a manželka F. B.. Z listiny o určení súpisného čísla vyplýva,
že predmetná stavba hájenka (ktorá nie je predmetom tohto sporu) a leží na parcele č. 12539/1, bola
postavená v roku 1926. Z doplnenia zo dňa 18. 04. 2006, ako aj z rozhodnutia Obce D. E. D. zo
dňa 20. 10. 2005 vyplýva, že kolaudačné rozhodnutie pre stavbu na parcele č. 12539/1 (hájenku) sa
nezanechalo, nakoľko stavba bola zrekonštruovaná pred rokom 1976.

1.7. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR zo dňa 13. 12. 2001 sp. zn. 20Cdo/1191/2000 vyplýva, že
predpokladom vzniku novej veci prostredníctvom stavebnej činnosti môže byť len zánik pôvodnej veci.
Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že pokiaľ pri stavebných úpravách pôvodná stavba nezanikla, potom
logicky platí, že všetko, čo k nej v dôsledku týchto úprav pribudne (prístavba, nadstavba) sa stáva

súčasťou pôvodnej stavby. Rozsah a úroveň stavebnej zmeny pri prístavbe práve preto, že pôvodná
stavbaakovecnezanikla,natrvaníjejexistencie,čobyveci,vprávnomslovazmyslenemávplyv.Stavba
existuje kontinuálne. Okolnosti prebudovania pôvodnej stavby, rekonštrukcie, výstavby nových častí
budov, rovnako ako zmeny pôdorysných rozmerov pôvodnej stavy a nedostatky totožnosti s pôvodnou
stavbou sú v sledovaných súvislostiach nevýznamné. Je zrejmé v danom prípade, že žalovaný v 1.

rade pri preukazovaní podmienok ust. § 6 ods. b) reštitučného zákona neuniesol dôkazné bremeno.
Už žalovaným v 1. rade boli vykonávané rekonštrukčné práce a k zveľadeniu tejto nehnuteľnosti došlo
žalovanými v 2. a v 3. rade do stavu, v akom sa v súčasnej dobe nachádza, a teda k zániku pôvodnej veci
nedošlo. Za uvedenej situácie je nutné poznamenať, že do nepriaznivej situácie sa žalovaní v rade 2. a v
3. dostali z toho dôvodu, že žalovaný v 1. rade im nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto konania predal

kúpnou zmluvou, ktorá je absolútne neplatným právnym úkonom, pričom ako to vyplýva z vyjadrenia
žalovaných v 2. a v 3. rade, nemali ani vedomosť o prebiehajúcom súdnom spore. S poukazom na vyššie
uvedené skutočnosti, riadiac sa názorom odvolacie súdu, súd v danom prípade za povinnú osobu na
vydanie nehnuteľnosti považuje žalovaného v 1. rade.

1.8. Obdobne ako pri žalovaných v rade 2. a v 3. sa žalobca aj voči žalovaným v 1. a v 4. rade domáha
vydania navrátenia vlastníckeho práva spoločne a nerozdielne k nehnuteľnostiam parcela č. 4845/4
druh pozemku, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1479 m2, ktorá je vedená Okresným úradom
Komárno, katastrálny odbor v obci E., v k. ú. E., v katastri nehnuteľností v reg. „C“ na katastrálnej mape
na LV č. XXXX pôvodne na LV č. XXX. Aj v danom prípade súd totožne, ako je to aj vyššie uvedené,

bol toho názoru, že sa nejedná o solidárny záväzok, nakoľko solidarita nebola založená v zmysle § 511
ods. 1 ani právnym predpisom, ani rozhodnutím súdu, ani dohodou účastníkov konania a ani povahou
plnenia. Povinnou osobou v zmysle reštitučného zákona môže byť na vydanie a navrátenie jedine
právnická osoba, ktorá ku dňu účinnosti reštitučného zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctveSlovenskej republiky, obce alebo nehnuteľnú vec drží. Už zo samotného textu reštitučného zákona
vyplýva, že fyzická osoba nemôže byť povinnou osobou, a teda žalovaný v 4. rade nie je pasívne
legitimovaným subjektom, s poukazom aj na tú skutočnosť, že v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu

kúpna zmluva, ktorú žalovaný v rade 1. uzatvoril so žalovaným v rade 4. je absolútne neplatným právnym
úkonom, a teda sa od začiatku zrušuje. I v tomto prípade možno len konštatovať, že žalovaný v 4.
rade sa do tohto konania dostal bez svojho zavinenia, netušiac, že takýto spor prebieha, a napriek tejto
skutočnosti žalovaný v 1. rade predmetnú nehnuteľnosť odpredal, čím došlo k absolútnej neplatnosti
kúpnej zmluvy. Aj v danom prípade sa súd zaoberal námietkou žalovaného v 1. rade s poukazom na

§ 6 písm. b) reštitučného zákona, avšak z listinných dôkazov, ktoré si súd zadovážil, zistil, že už v
hospodárskej zmluve a v jej prílohe č. 1 je vedené, že parcela č. 4845/4 je dom č. 403 zastavaná plocha
a aj z výpovedí žalovaného v 4. rade vyplýva, že od roku 2002 do roku 2004 prebiehala kompletná
obnovabudovy.Predtýmbolastavbazdevastovanáabolanutnárekonštrukcia.VzmysleoznámeniaOÚ
Komárno, katastrálny odbor súd zistil, že parcela č. 4845/4 vo výmere 1479 m2 k. ú. E., bola zapísaná
do LV č. XXX, k. ú. E., pod položkou výkazu zmien č. 333/88 v prospech Československého štátu -

Západoslovenské štátne lesy, lesný závod Palárikovo hospodárskou zmluvou č. P2677/1988 - 152 ako
zastavaná plocha spolu so stavbou, dom so súp. č. 403. Z LV č. XXX pre k. ú. E. vyplýva, že predmetný
pozemok je označený spôsobom využitia kód 13 200, t. j. pozemky, na ktorých sú postavené nebytové
budovy označené so súpisným číslom. Súd bol toho názoru, že žalovaný v 1. rade neuniesol dôkazné
bremeno pri preukazovaní skutočnosti, že predmetný pozemok, ktorého vydania sa žalobca domáha

spoločne a nerozdielne voči žalovanému v rade 1. a v 4. je taký pozemok, ktorý bol po prechode alebo
prevode do vlastníctva štátu zastavaný a tiež nemožno požadovať od žalovaných v 1. a 4. rade solidárne
plnenie, nakoľko jedinou povinnou osobou v danom prípade je žalovaný v 1. rade, ktorý podľa § 4 ods.
1 ako právnická osoba spravoval nehnuteľné veci vo vlastníctve SR a to ku dňu účinnosti reštitučného
zákona, a keďže je kúpna zmluva absolútne neplatný právny úkon, nemôže dôjsť ani k požadovanému

solidárnemu plneniu, nakoľko nejde o solidárny záväzok.

1.9. Žalobca si uplatnil nárok solidárne vo vzťahu k žalovanému v 1. a v 5. rade a žiadal vydať a
navrátiť spoločne a nerozdielne parcely č. 4846/2, druh pozemku lesné pozemky vo výmere 10231
m2, parcela č. 4846/3, druh pozemku lesné pozemky, vo výmere 23111 m2, parcela č. 4892/3, druh

pozemku lesné pozemky vo výmere 5423 m2, parcela č. 4892/4, druh pozemku lesné pozemky, vo
výmere 3599 m2. Z rozhodnutia odvolacieho súdu vyplynulo, že žalovaný v 5. rade sa stal správcom
dotknutých pozemkov až na základe rozhodnutia o obnovenej evidencií pozemkov zapísaného až v
roku 2008, t. j. objektívne po uplynutí prekluzívnej doby na uplatnenom nároku v zmysle reštitučného
zákona, pričom nárok na vydanie nehnuteľností bol v lehote uplatnený vo vzťahu k subjektu, ktorý bol

v čase uplatnenia povinnou osobou. V danom prípade po doplnení dokazovania súd dospel k záveru,
že ani v prípade žalovaného v 1. a v 5. rade nebola solidarita založená ani právnym predpisom, ani
rozhodnutím súdu, ani dohodou účastníkov a ani povahou plnenia. V čase podania návrhu bol povinnou
osobou žalovaný v 1. rade, nakoľko spravoval nehnuteľné veci ku dňu účinnosti zákona. Prevzatím
správy a to Slovenským pozemkovým fondom sa takouto povinnou osobou stal žalovaný v 5. rade a

účinky uplatnenia nároku žalobcu v zmysle reštitučného zákona zostali zachované, a preto pasívne
legitimovaným subjektom v čase vyhlásenia rozsudku je žalovaný v 5. rade. Čo sa týka druhu pozemku,
všetky štyri parcely sú lesné pozemky, to znamená, že sú uplatnené v súlade s ust. § 1 písm. c) zákona
č. 161/2005 Z. z. Čo sa týka námietky žalovaného v 5. rade, a to vydania parciel č. 4846/3, 4892/3,
4892/4, ktoré vznikli z parcely 4891, ktorá je totožná s parcelami reg. „C“, a to a 4892/1 a 4892/2,

pričom obe tieto parcely sú v katastri nehnuteľností zapísané ako chránené vtáčie územie s kódom
108. V zmysle § 26 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. biotopy druhov vtákov európskeho významu a
biotopy sťahovavých vtákov možno na účel zabezpečenia ich prežitia a rozmnožovania vyhlásiť za
chránené vtáčie územie. Uvedený zákon definuje aj ďalšie chránené územia, ktorými sú napr. chránený
areál, chránená krajinná oblasť, atď. a pri každom takomto území zákon stanovuje stupeň ochrany. Pri

chránenom vtáčom území nestanovuje stupeň ochrany, ale len v ust. § 25 ods. 5 cit. zákona zakazuje
vykonávaťčinnosti,ktorémôžumaťnegatívnyvplyvnapredmetochrany.Spoukazomnavyššiecitované
zákonné ustanovenie súd dospel k záveru, že neboli zistené žiadne dôvody, ktoré by bránili vydaniu
nehnuteľností, nakoľko zodpovedajú ustanoveniu § 2 ods. 1 písm. a) a c) reštitučného zákona. Preto súd
žalobcovi uvedené nehnuteľnosti vydal. Vzhľadom na to, že pozemky označené kódom 108, chránené

vtáčie územie nemajú žiadny stupeň ochrany, súd na túto námietku neprihliadal. Súd poznamenal, že z
ustanovenia§6písm.e)vyplýva,ževlastníctvosanevraciakpozemku,ktorýslúžinaúčelyobranyštátu,
ťažbu vyradených nerastov, chráneného areálu, národnej prírodnej pamiatky, chráneného krajinného
prvku, alebo ich ochranného pásma s tretím stupňom alebo štvrtým stupňom ochrany. S poukazom nazákon č. 543/2002 Z. z. jednoznačne vyplýva, že predmetné pozemky nie sú v pásme s tretím stupňom
alebo štvrtým stupňom ochrany. Žalovaný v 5. rade poukázal na rozsudok Okresného súdu Komárno
9P/33/2007 zo dňa 08. 10. 2014, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre 8Co/950/2014

zo dňa 05. 11. 2015. Súd však poukázal na to, že v tomto konaní predmetom boli parcely, ktoré sú
súčasťou chráneného územia Dropie a z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že v zmysle všeobecne
záväznej vyhlášky Krajského úradu v Nitre č. 1/16 o vyhlásení chráneného areálu Dropie je nesporné,
že predmetné parcely tvoria chránený areál so 4. stupňom ochrany. Z toho vyplýva, že v danom období
súd nemohol prihliadnuť na uvedené rozhodnutia.

1.10. Žalovaný v 5. rade tiež namietol, že žalobca za povinný subjekt neoznačil Slovenskú republiku,
ale len Slovenský pozemkový fond a poukázal pritom na ust. § 135 CSP. Súd neakceptoval námietku
žalovaného v 5. rade, nakoľko z reštitučného zákona z ust. § 4 ods. 1 vyplýva, že povinnou osobou je
právnickáosoba,ktorákudňuúčinnostitohtozákonaspravujenehnuteľnévecivovlastníctveSlovenskej
republiky a takou osobou je žalovaný v 5. rade.

1.11. Súd žalovanému v 1. a 5. rade uložil povinnosť vydať žalobcovi príslušnú dokumentáciu k vydaným
nehnuteľnostiam podľa § 3 ods. 3 zák. č. 161/2005 Z. z.

1.12. Súd poznamenal, že od 01. 10. 2013 boli zrušené všetky správy katastra, obvodné pozemkové

úrady a obvodné lesné úrady. Vstúpil do účinnosti zákon č. 180/2013 Z. z., ktorý v rámci reorganizácie
verejnej správy (projektu ESO) zrušil viaceré orgány štátnej správy a ich kompetencie presunul na
integrované okresné úrady. Kompetencie zrušených úradov prebrali miestne príslušné okresné úrady,
resp. ich jednotlivé úrady, oddelenia a referáty. Preto súd v rozhodnutí uviedol, že nehnuteľnosti sú
vedené na Okresnom úrade Komárno, katastrálny odbor. V danom prípade sa jedná len o zmenu názvu,

a preto nepovažoval za potrebné z uvedeného dôvodu meniť petit.

1.13. V danom prípade bol súd toho názoru, že sa jedná o výnimočnosť prípadu prejednávanej veci
- reštitučný nárok, náprava krívd z minulosti. Nezanedbateľnou skutočnosťou je aj fakt, že subjekty
vystupujúce na strane povinnej a oprávnenej osoby, a to predovšetkým žalobca a žalovaní v 1. a v 5.

rade sú fakticky napojené na rozpočtovú kapitolu štátu, osoba oprávnená disponuje vo všeobecnosti
majetkom. V danom prípade najmenej tým, ktorým bol vydaný. Táto okolnosť tvorí výnimočnosť na
postup aplikácie dôvodu hodného osobitného zreteľa a priznanie trov konania by bolo tvrdosťou vo
vzťahu oprávnenej a povinnej osoby. Skutočnosť, že oprávnená a povinná osoba boli v konaní
zastúpené, netvorí žiadnu prekážku, ani výnimočnosť na priznanie trov konania. Reštitučné konanie bolo

oslobodené, čo svedčí o vôli vydať odňatý majetok a o čom takto zamýšľal bezpochyby aj zákonodarca.
Ak sa účastníci dali zastúpiť, je predpoklad, že titulom výnimočnosti prípadu zároveň budú primerane
znášať trovy zastúpenia. Povinná osoba nemá zodpovednosť za zavinenie, že tento stav, ktorý sa v
predmetnom spore riešil, nastal v minulosti, pričom vydanie nehnuteľností je dané reštitučným zákonom.
Vzhľadom na uvedené, bol súd toho názoru, že predmetná právna vec tvorí výnimočnosť prípadu, a

preto rozhodol bez ďalšieho zaťaženia subjektov na strane oprávnenej a povinnej osoby z pohľadu
reštitučného zákona a § 257 CSP a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie okrem iného aj v časti, ktorá je po
zrušení skoršieho rozhodnutia odvolacieho súdu predmetom odvolacieho konania, teda voči výrokom,

ktorými súd žalobu zamietol voči žalovanému v 2. rade, žalovanému v 3. rade a žalovanému v 4. rade
a vo výroku o náhrade trov konania. Uviedol, že sa nestotožňuje s rozsudkom v zamietajúcej časti,
považuje ho za svojvoľný, arbitrárny, nepreskúmateľný a v rozpore s platnou právnou úpravou. Žalobca
sa stotožňuje so záverom súdu o absolútnej neplatnosti zmlúv, ktorými bolo prevedené vlastníctvo zo
žalovaného v 1. rade na žalovaných v 2., 3. rade a 4. rade, ale nestotožňuje sa so záverom súdu

o tom, že sa nejedná o solidárny záväzok, a že žalovaní v 2. až 4. rade nie sú pasívne legitimovaní.
Nakoľko ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, naďalej je vlastníkom žalovaný v 1. rade a žalovaní
v 2. až 4. rade sú účastníkmi konania jedine z dôvodu, že majú nehnuteľnosti vo faktickej držbe,
a ak by neboli účastníkmi konania, bolo by porušené ich ústavné právo na súdnu ochranu. Ak by
bol žalobca v konaní úspešný voči žalovanému v 1. rade, rozhodnutie by bolo nevykonateľné. Aj

z tohto dôvodu žalobca formuloval žalobný petit formou solidárneho plnenia žalovaného v 1. rade so
žalovanými v 2. a 3. rade. Keďže súd zamietol žalobu vo vzťahu k žalovaným v 2. až 4. rade, je rozsudok
v tejto časti nevykonateľný, nakoľko katastrálny úrad na podklade dohody, prípadne rozsudku, nebude
môcť zapísať vlastnícke právo k predmetným pozemkom v prospech žalobcu. Aj keď z odôvodneniarozsudku vyplýva, že prevody na žalovaných v 2., 3. a 4. rade boli absolútne neplatné, nie je táto
skutočnosť obsiahnutá vo výroku, teda odôvodnenie nespôsobí zmenu evidovaného vlastníctva späť
na žalovaného v 1. rade. Pokiaľ ide o otázku pasívnej legitimácie žalovaných v 2. až 4. rade, hoci ide

o fyzické osoby, spĺňajú podmienky podľa ustanovenia § 4 ods. 1 reštitučného zákona, nakoľko držia
dotknuté pozemky a ich pasívnu legitimáciu je možné odôvodniť aj ustanovením § 4 ods. 2 s poukazom
na už spomínanú absolútnu neplatnosť prevodu vlastníctva k týmto pozemkom a aj s poukazom na
skutočnosť, že tieto pozemky nielenže držia, ale sú zapísaní ako ich vlastníci. Súd preto pochybil, keď
žalobu voči nim zamietol. Žalobca tiež namietol záver súdu, ktorým súd nepriznal žalobcovi právo na

náhradu trov konania. Súd v danej veci bol toho názoru, že sa jedná o výnimočnosť prípadu, pričom
podľa žalobcu je uvedený záver súdu arbitrárny, svojvoľný, formalistický, nepodložený a predstavuje
nedovolenú tvorbu práva a na jeho podklade dochádza k nedovolenej diskriminácii oprávnených osôb.
Žiaden právny predpis nevylučuje právo oprávnenej osoby požadovať nárok na náhradu trov konania,
ktoré jej v konaní podľa reštitučného zákona vznikli. Žalobca bol v konaní úspešný takmer v plnom
rozsahu, keď súd vyhovel jeho návrhu na vydanie vo vzťahu k pozemkom vo výmere 1986057 m2

(99,7%), teda mu prináleží nárok na náhradu trov konania v plnej výške podľa ustanovenia § 255 ods. 1
CSP. V tomto prípade neexistuje žiaden dôvod pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Súd svoje závery
napadnuté týmto odvolaním dostatočným spôsobom neodôvodnil a nevysporiadal sa s námietkami
a argumentáciou žalobcu, v dôsledku čoho je rozsudok v napadnutej časti nepreskúmateľný, zmätočný
a v rozpore s povinnosťou súdu vyplývajúcou z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. Z uvedených dôvodov

navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o náhrade trov
konaniazmeniťažalobežalobcuvyhovieťažalobcovipriznaťnáhradutrovkonania.Alternatívnenavrhol
rozsudokvnapadnutomzamietajúcomvýrokuavovýrokuonáhradetrovkonaniazrušiťavecvrátiťsúdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie žalobcu ohľadom ostatných parciel
(okrem parcely č. 12539/1 v kat. úz. D. E. D. a parcely č. 4845/4 v kat. úz. E., ktoré sú predmetom tohto

odvolacieho konania), ktoré už nie sú predmetom opätovného prieskumu odvolacieho súdu odvolací
súd už neuvádza, pretože ohľadom nich je už konanie právoplatne skončené.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie aj žalovaný v 1. rade okrem iného aj v časti,
ktorá je po zrušení skoršieho rozhodnutia odvolacieho súdu opätovne predmetom odvolacieho konania,

odôvodniac ho v tejto časti tým, že predmetom vydania nie sú pozemky s kultúrou zastavané plochy
a nádvoria, a to parc. č. 12539/1 a parc. č. 4845/4, nakoľko obe uvádzané parcely nepatria do kategórie
nehnuteľností uvádzaných v ustanovení § 2 ods. 1 zák. č. 161/2005 Z. z. a nepatrili tam ani v čase
prechodu ich vlastníctva na štát, nakoľko pôvodná parcela mpč. 12539/1 je vedená v PKV 1410 kat.
úz. E. v časti A pod parc. č. 145 ako mpč. 12539 lúka vo výmere 1273 siah a záznam v časti B pod

parc. č. 17 na základe č. d. 4642 zo dňa 19. 08. 1932 uvádza rozdelenie pôvodnej mpč. 12539 na nové
parcely, a to parc. č. 12539/1 dom a dvor a parc. č. 12539/2 záhrada. S uvádzanou kultúrou sú tieto
parcely aj predmetom prídelovej listiny na štát uvádzané ako parc. č. 12539/1, dom a dvor s výmerou
3356 m2 a parc. č. 12539/2 záhrada s výmerou 575 m2. Na právneho predchodcu žalovaného v 1.
rade prešli predmetné nehnuteľnosti podľa hospodárskej zmluvy P-2652/1988-152, a to ako parc. č.

12539/1 zast. plochy vo výmere 3416 m2 a parc. č. 12539/2 záhrada vo výmere 1697 m2, t.j. na parcele
12539/1 sa aj pred prechodom jej vlastníctva na štát nachádzala stavba domu, v časti v súčasnosti
zameranej vo výmere 173 m2, charakter pozemku čo do druhu jeho kultúry nespadá ani pod jednu
skutkovú podstatu druhu kultúr uvádzaných v § 2 ods. 1 reštitučného zákona. Takisto ďalšia parcela
č. 4345/4 zast. plocha vo výmere 1479 m2 vznikla odčlenením od pôvodnej mpč. vednej v PKV 1440

pod č. 4845/2 ako pasienok, táto parcela s kultúrou pasienok bola aj predmetom prídelovej listiny č.d.
127/55, až na základe hospodárskej zmluvy č. P-2677/88-152 ju právny predchodca žalovaného v 1.
rade nadobudol už ako súčasnú parcelu č. 4845/4 zast. plocha dom s. č. 403 s výmerou 1479 m2,
súčasná parc. č. 4845/4 sa stala zastavanou plochou až po prechode na štát, čo je zákonná prekážka
jej vydania podľa § 6 písm. a) zák. č. 161/2005 Z. z. Z uvedených dôvodov mal žalovaný v 1. rade

právo nakladať s vlastníckymi právami v čase účinnosti zák. č. 11/2005 Z. z., ktoré je v súčasnosti
vedené vo vlastníctve fyzických osôb na LV XXXX F. XXXX. Odvolanie žalovaného v 1. rade ohľadom
ostatných parciel (okrem parcely č. 12539/1 v kat. úz. D. E. D. a parcely č. 4845/4 v kat. úz. E., ktoré sú
predmetom tohto odvolacieho konania), ktoré už nie sú predmetom opätovného prieskumu odvolacieho
súdu odvolací súd už neuvádza, pretože ohľadom nich je už konanie právoplatne skončené.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie vo vzťahu k iným parcelám (okrem parcely č.
12539/1vkat.úz.D.E.D.aparcelyč.4845/4vkat.úz.E.,ktorésúpredmetomtohtokonania)ajžalovaný
v5.rade,pričomoodvolanížalovanéhov5.raderozhodolužprávoplatne KrajskýsúdvNitrevrozsudkuzo dňa 28. júna 2018 č. k. 9Co/296/2017-1370. Žalovaný v 5. rade voči tomuto rozsudku dovolanie
nepodal, rozhodnutie je teda právoplatné, preto odvolací súd jeho odvolanie a vyjadrenia ostatných strán
sporu k jeho odvolaniu v tomto rozhodnutí už neuvádza.

5. Proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 28. júna 2018 č. k. 9Co/296/2017-1370 podali žalobca
a žalovaný v 1. rade dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo
dňa 28. júna 2023 sp. zn. 6Cdo/59/2020 tak, že dovolanie žalovaného v 1. rade odmietol. Rozsudok
Krajského súdu v Nitre z 28. júna 2018 sp. zn. 9Co/296/2017 v napadnutej zmeňujúcej časti vo vzťahu

k žalovanému v 1. rade, týkajúcej sa vydania a navrátenia vlastníckeho práva k parcele č. 12539/1
v katastrálnom území D. E. D. a k parcele č. 4845/4 v katastrálnom území E. a v potvrdzujúcej časti
vo vzťahu k žalovaným v 2. až 4. rade zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodol o trovách
dovolacieho konania.

6. Po zrušení rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 28. júna 2018 č. k. 9Co/296/2017-1370

odvolací súd vyzval strany sporu, aby sa v zmysle ustanovenia § 382 CSP vyjadrili k možnému
použitiu ustanovenia § 4 ods. 2 zák. č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam
cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam a k § 126
Občianskeho zákonníka.

7. Žalovaní v 2. a 3. rade k výzve odvolacieho súdu uviedli, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudli
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30. 03. 2010 v dobrej viere. Doposiaľ sú ako vlastníci uvedení na
LV č. XXXX. Nehnuteľnosť sa vďaka ich starostlivosti nerozpadla. O nehnuteľnosť sa riadne starajú,
investujú do nej ich finančné prostriedky, starajú sa o ňu ako o vlastnú, považujú ju za vlastnú, pričom
prestavujepreichrodinudomov.Uviedli,žeaknadobudnutievlastníckehoprávajepodmienenévkladom

do katastra, tak k zmene vlastníckeho práva nemôže dôjsť na základe vyslovenia predbežného názoru
o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy v odôvodnení rozhodnutia. Podľa ich názoru v prípade ich
nehnuteľnosti voči nim nie sú splnené zákonné podmienky na vydanie nehnuteľnosti, nakoľko sú stále
vedení ako vlastníci, vec dobromyseľne užívajú, sú fyzické osoby, teda nie je splnená podmienka § 4
zák. č. 161/2005 Z. z.

8. Žalobca na výzvu odvolacieho súdu uviedol, že predmetom konania je reštitučný nárok. Povinná
osoba nemôže platne previesť reštituovanú nehnuteľnosť do vlastníctva inej osoby, takýto právny úkon
trpí absolútnou neplatnosťou. Vlastníkom žalovaných parciel je preto stále žalovaný v 1. rade bez ohľadu
na skutočnosť, či je v súčasnosti ako vlastník zapísaný na príslušných listoch vlastníctva. Pripustením

akéhokoľvek iného záveru by došlo k zásadnému popretiu celého reštitučného zákona, ako aj práv
žalobcu. Nesprávnosť zápisu vlastníckeho práva na liste vlastníctva nie je a ani nikdy nemôže byť na
ťarchu reštituenta, t.j. nie je možné z tohto dôvodu reštitučnú žalobu zamietnuť. Rozsudok súdu prvej
inštancie, v časti, v ktorej súd zaviazal žalovaného v 1. rade k povinnosti vydať a navrátiť žalobcovi
vlastníctvo k predmetným parcelám je vykonateľný. Žalobca nemá inú možnosť ako žiadať vydanie

predmetných parciel spoločne a nerozdielne od žalovaných 1, 2, 3 a 4.

9. Žalovaný v 1. rade na výzvu odvolacieho súdu uviedol, že zotrváva na doterajších vyjadreniach
a má za to, že vzhľadom na skutkový stav v danej veci by mal súd prihliadať pri aplikácii dotknutého
ustanovenia zákona aj na dobromyseľnosť dotknutých účastníkov právneho úkonu.

10. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutých výrokoch v rozsahu a z dôvodov (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) uvedených v odvolaniach
žalobcu a žalovaného v 1. rade bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po výzve odvolacieho súdu
v zmysle § 382 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP

zmeniť, aby mohlo byť vyjadrené, že zo strany žalovaných v 1., 2. a 3. rade, ako aj žalovaného v 1.
a 4. rade ide o spoločný záväzok, aj keď v podstate išlo o potvrdenie vyhovujúceho výroku vo vzťahu
k žalovanému v 1. rade a o zmenu zamietajúceho výroku vo vzťahu k žalovaným v 2., 3. a 4. rade.
V napadnutom výroku o trovách konania je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods.
1 písm. b) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec v tejto časti vrátiť na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

11. Žalobca sa podanou žalobou, doručenou súdu prvej inštancie dňa 06. 03. 2007 (v spojení s
doplnením návrhu zo dňa 20. 08. 2007), pôvodne vo vzťahu k žalovanému v 1. rade domáhal vydanianehnuteľností a navrátenia vlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území D. E.
D., zapísaným na LV č. XXX, k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území E., zapísaným
na liste vlastníctva č. XXX, k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území I., zapísaných na

liste vlastníctva č. XXX a k nehnuteľnostiam vytvoreným na základe Geometrického plánu č. 23/2007,
vyhotoveného a autorizovaného B. A. A., pre katastrálne územie E. a k nehnuteľnostiam vytvoreným
na základe Geometrického plánu č. 22/2007, vyhotoveného a autorizovaného B. A. A., pre katastrálne
územie D. E. D. spolu s dokumentáciou, ktorá k nim prislúcha (špecifikovanou v doplnení návrhu
žalobcu), pričom jednotlivé nehnuteľnosti v žalobe špecifikoval parcelným číslom, druhom pozemku a

príslušnou výmerou. Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že žalobca dňa 06. 04. 2007 vyzval žalovaného
(v 1. rade) podľa zákona č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám
a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam, na navrátenie
vlastníctva k nehnuteľným veciam a na ich vydanie, nachádzajúcich sa v katastrálnom území E.,
vedených v pozemno-knižnej vložke č. XXXX. Žalovaný (v 1. rade) prejavil vôľu uzavrieť so žalobcom
dohodu o vydaní nehnuteľných vecí, avšak k jej realizovaniu nedošlo. Nakoľko žalovaný (v 1. rade)

písomnej výzve žalobcu nevyhovel, žalobca sa domáhal svojho nároku podanou žalobou. Uznesením
zo dňa 12. 01. 2011 č. k. 12C/41/2007-590 súd prvej inštancie pripustil zmenu návrhu (naďalej vo vzťahu
k žalovanému v 1. rade) v zmysle návrhu žalobcu na pripustenie zmeny žaloby zo dňa 05. 11. 2010,
doručenom súdu prvej inštancie dňa 08. 11. 2010. Dňa 12. 06. 2013 doručil žalobca súdu prvej inštancie
návrh na pripustenie vstupu ďalších strán do konania na strane žalovaného, a to A. B., nar. XX. XX.

XXXX, bytom C. XXX, D. E. D., F. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, D. E. D. a A. H., nar. XX.
XX. XXXX, bytom I. XXX, J.. Návrh na vstup ďalších strán do konania na strane žalovaného žalobca
odôvodnil tým, že žalovaný v 1. rade parcelu č. 12539/1, zapísanú na LV č. XXXX pre katastrálne územie
D. previedol do bezpodielového spoluvlastníctva manželov A. a F. B. kúpnou zmluvou zo dňa 30. 03.
2010, vklad vlastníckeho práva povolený Správou katastra pod V 1325/10. Žalovaný v 1. rade kúpnou

zmluvou zo dňa 17. 09. 2007 predal A. H. parcelu č. 4845/4, zapísanú na LV č. XXXX pre katastrálne
územie E., vklad vlastníckeho práva v prospech nadobúdateľa bol Správou katastra povolený pod V
4861/07.Súčasnežalobcažiadal,vzhľadomnazmenustránnažalovanejstrane,bysúdpripustilizmenu
žaloby. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 03. 07. 2013 č. k. 12C/41/2007-840 pripustil vstup ďalších
strán do konania na strane žalovaného, a to: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, D. E. D., F. B.,

nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, D. E. D. a A. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXX, J.. Následne súd
prvej inštancie uznesením zo dňa 14. 08. 2013 č. k. 12C/41/2007-843 pripustil zmenu žaloby na základe
návrhu žalobcu, ktorým sa domáhal vydania a navrátenia vlastníctva k nehnuteľnostiam od žalovaných
v 2. až 4. rade, a to spoločne a nerozdielne so žalovaným v 1. rade (žalovaný v 1. rade spoločne a
nerozdielne so žalovanými v 2. a 3. rade a žalovaný v 1. rade spoločne a nerozdielne so žalovaným

v 4. rade). Návrhom zo dňa 07. 04. 2014, doručeným súdu prvej inštancie dňa 08. 04. 2014 žalobca
žiadal pripustiť, aby do konania na strane žalovaných vstúpil ďalší účastník, a to Slovenský pozemkový
fond, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdková 36, Bratislava a súčasne žiadal pripustiť zmenu petitu žaloby,
zohľadňujúcu vstup ďalšej strany na strane žalovaného, keď podanou zmenou žaloby žiadal zaviazať
na plnenie i žalovaného v 1. rade spoločne a nerozdielne so Slovenským pozemkovým fondom ako

žalovaným v 5. rade. Návrh na vstup ďalšej strany do konania na strane žalovaného žalobca odôvodnil
tým, že časť parciel vytvorených Geometrickým plánom č. 23/2007 bola v rámci ROEP v roku 2008
zapísaná na Slovenský pozemkový fond, teda nastala objektívna skutočnosť, následkom ktorej je zmena
vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 09. 04. 2014 č. k. 12C/41/2007-901 pripustil
vstup ďalšej strany do konania na strane žalovaných, a to Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345,

so sídlom Búdková 36, Bratislava a následne uznesením zo dňa 07. 05. 2014 č. k. 12C/41/2007-909
pripustil zmenu návrhu v zmysle podania žalobcu zo dňa 07. 04. 2014. Dňa 12. 11. 2014 súd prvej
inštancie rozhodol vo veci rozsudkom (prvým v poradí), ktorým žalobe žalobcu vo vzťahu k žalovanému
v 1. rade v časti vyhovel a v časti zamietol a vo vzťahu k žalovaným v 2., 3., 4. a 5. rade ju zamietol. V
dôsledku podaného odvolania žalobcu a žalovaného v 1. rade tento rozsudok preskúmal Krajský súd v

Nitre, ktorý rozsudkom zo dňa 4. februára 2016 č. k. 9Co/17/2015-1026 rozsudok súdu prvej inštancie v
jeho napadnutej vyhovujúcej časti vo vzťahu k žalovanému v 1. rade potvrdil. V napadnutej zamietajúcej
časti vo vzťahu k žalovaným v 1., 2., 3., 4. a 5. rade zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne súd
prvej inštancie rozhodol vo veci napadnutým rozsudkom (druhým v poradí), proti ktorému podali žalobca,
žalovaný v 1. rade a žalovaný v 5. rade odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre rozsudkom

zo dňa 28. júna 2018 č. k. 9Co/296/2017-1370. Proti tomuto rozsudku podali žalobca a žalovaný v 1.
rade dovolanie, o ktorých rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 28. júna 2023
č. k. 6Cdo/59/2020 tak, že dovolanie žalovaného v 1. rade odmietol. Rozsudok Krajského súdu v Nitre
z 28. júna 2018 sp. zn. 9Co/296/2017 v napadnutej zmeňujúcej časti vo vzťahu k žalovanému v 1. rade,týkajúcej sa vydania a navrátenia vlastníckeho práva k parcele č. 12539/1 v katastrálnom územní Vrbová
nad Váhom a k parcele č. 4845/4 v katastrálnom území E. a v potvrdzujúcej časti vo vzťahu k žalovaným
v 1. až 4. rade zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodol o trovách dovolacieho konania.

V dôsledku tohto rozhodnutia NS SR je predmetom tohto odvolacieho konania už len rozhodovanie
o vydaní a navrátení vlastníckeho práva k parcele č. 12539/1 v katastrálnom územní D. E. D. vo vzťahu
k žalovaným v 1., 2. a 3. rade a k parcele č. 4845/4 v katastrálnom území E. vo vzťahu k žalovaným
v 1. a 4. rade. V ostatných výrokoch je rozsudok Krajského súdu v Nitre z 28. júna 2018 sp. zn.
9Co/296/2017-1370 právoplatný.

12. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

13. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

14. Podľa § 1 zákona č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a
náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam, tento zákon upravuje

navrátenievlastníctvaknehnuteľnýmveciam,ktorénebolovydanépodľaosobitnéhopredpisuaprechod
vlastníctva k niektorým nehnuteľným veciam. Predmetom konania na súde prvej inštancie a v dôsledku
podaných odvolaní aj na odvolacom súde bolo vydanie nehnuteľností v zmysle tohto zákona.

15. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z. z. vlastnícke právo sa vracia k nehnuteľným veciam, ktoré

tvoria
a/ poľnohospodársku pôdu
b/ hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti
c/ lesný pôdny fond, hospodárske stavby a ostatné stavby súvisiace s ním
d/ podiely spoločnej nehnuteľnosti.

16.Podľa§4ods.1zákonač.161/2005Z.z.povinnouosoboujeprávnickáosoba,ktorákudňuúčinnosti
tohto zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce alebo nehnuteľnú vec
drží.

17. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám
a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam povinná osoba je
povinná s nehnuteľnými vecami až do navrátenia vlastníctva k nehnuteľným veciam oprávnenej osobe
nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára a nemôže nehnuteľnú vec previesť odo dňa účinnosti
tohto zákona do vlastníctva iného; takýto právny úkon je neplatný. Právo na náhradu škody, ktorú

povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto povinností, zostáva nedotknuté.

18. Podľa § 6 písm. b) zákona č. 161/2005 Z. z. vlastníctvo sa nenavracia k pozemku, ktorý bol po
prechode alebo prevode do vlastníctva štátu zastavaný; ak bol pozemok zastavaný stavbou, ktorá slúži
zariadeniam telesnej kultúry, zdravotníctva, kultúry, na poskytnutie služieb sociálnej starostlivosti alebo

sociálnych služieb na pracovnú rehabilitáciu a zamestnávanie telesne postihnutých osôb a na školské
účely, nemožno vydať ani priľahlé pozemky slúžiace na tieto účely.

19. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje.

20. Predmetom odvolacieho konania zostali vyhovujúce výroky vo vzťahu k žalovanému v 1. rade
týkajúce sa parcely č. 12539/1 kat. úz. D. E. D. a parcely č. 4845/4 kat. úz. E., a to z dôvodu, že nepatria
do kategórie nehnuteľností uvádzaných v ustanovení § 2 ods. 1 zák. č. 161/2005 Z. z. a parc. č. 4845/4

sa stala zastavanou plochou až po prechode na štát, čo je zákonná prekážka jej vydania podľa § 6 písm.
a) zák. č. 161/2005 Z. z. a zamietajúce výroky vo vzťahu k žalovaným v 2., 3. a 4. rade z dôvodu, že
inak by bol petit nevykonateľný, žalovaní v 2. až 4. rade spĺňajú podmienky podľa reštitučného zákona
a sú pasívne legitimovaní.21. K skoršiemu záveru odvolacieho súdu ohľadom týchto parciel dovolací súd uviedol, že z rozhodnutia
odvolacieho súdu nie je zrejmé, prečo odvolací súd v podstate zmiešal exekučnú vykonateľnosť

rozsudku s otázkou spôsobilosti rozsudku byť podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností.
Právna úprava ohľadom povinne osoby v zákone jednoznačná, ale vzhľadom na nejednoznačný záver
odvolacieho súdu sa žalobkyňa dostala nepochopiteľne do pozície, kedy žaloba bola zamietnutá
voči všetkým žalovaným bez toho, aby sa zaoberal odvolací súd tým, ako dosiahnuť (naplniť) účel
reštitučného zákona.

22. Dovolací súd vytkol odvolaciemu súdu tiež nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia a uviedol,
že odvolací súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal a nevzal do úvahy kritérium ukladajúce každému
všeobecnému súdu povinnosť hľadať také riešenie ním prejednávanej veci, ktoré nebude možné
vyhodnotiť ako popierajúce zmysel a účel príslušných zákonných ustanovení. Osobitne posudzovanie
otázok týkajúcich sa reštitučných nárokov je mimoriadne citlivé a v súdnych sporoch je potrebné

pristupovaťkriešeniuvecitak,abynedošlokďalšejkrivde.Pretovprípadezneniaustanoveniaprávneho
predpisu umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom
a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť
výklad e ratione legis (argumentácia zmyslom, rozumom, účelom) pred doslovným gramatickým
(jazykovým) výkladom. Okrem toho, v zmysle dnes už ustálenej judikatúry je nesporné, že nejasné

a neurčité právne normy nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy - účastníka
konania (strany sporu). Aj z čl. 2 ods. 1 a 2 CSP vyplýva, že ochrana ohrozených alebo porušených práv
aprávomchránenýchzáujmovmusíbyťspravodliváaúčinnátak,abybolnaplnenýprincípprávnejistoty.

23. Vychádzajúc z uvedeného sa potom odvolací súd zaoberal interpretáciou reštitučných zákonov

z pohľadu rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR, ktoré následne pri
rozhodovaní v danej veci uplatnil.

24. Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 12. 07. 2023 sp. zn. 2Cdo/179/2021 uviedol, že zákon
č. 161/2005 Z. z. je podľa predmetu v ňom obsiahnutej právnej úpravy reštitučným predpisom,

ktorého účelom je zmierniť následky minulých majetkových a iných krívd. Orgány štátu sú pri aplikácii
a interpretácii tohto predpisu povinné postupovať v súlade so zákonnými záujmami subjektov, ktorých
ujma má byť aspoň čiastočne kompenzovaná. K splneniu jeho účelu a cieľa je preto nutné, aby
súdy interpretovali tento predpis vo vzťahu k oprávneným osobám čo najústretovejšie v duchu snahy
o zmiernenie niektorých majetkových krívd, v dôsledku ktorých k prechodu majetku došlo.

25.1. Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 342/2017 zo dňa 25. 10. 2017 uviedol, že
špecifickou oblasťou právnych noriem Slovenskej republiky sú reštitučné zákony, ktorých účelom
je zmiernenie krívd, ktoré boli spáchané v období demokratickej neslobody, v období porušovania
ľudských práv a slobôd, vrátane práva vlastniť majetok. Predmetom reštitúcii bolo aj navrátenie majetku

cirkvám a náboženským spoločnostiam v zmysle právnej úpravy obsiahnutej v zákonoch č. 298/1990
Zb. o úprave niektorých majetkových vzťahov rehoľných rádov a kongregácií a arcibiskupstva
olomouckého v znení neskorších predpisov, č. 211/1990 Zb. Zákonné opatrenie Predsedníctva
Slovenskej národnej rady o usporiadaní majetkových vzťahov medzi gréckokatolíckou a pravoslávnou
cirkvou, zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 282/1993 Z. z. o zmiernení niektorých

majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam v znení neskorších predpisov
(ďalej len zákon č. 282/1993 Z. z.) v znení zákona č. 97/2002 Z. z. a zákone č. 161/2005 Z. z.

25.2. Zákon č. 161/2005 Z. z. bol prijatý ako posledný zákon upravujúci reštitúciu cirkevného majetku.
Z dôvodovej správy k tomuto zákonu vyplýva, že existujúci právny stav, najmä zákon č. 503/2003

Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení
neskorších predpisov preukazovali, že vlastníckemu právu k pôde fyzických osôb a náprave krívd
spáchaných na tomto majetku fyzickým osobám v rozhodnom období poskytoval štát vyššiu ochranu
ako náprave krívd spáchaných na majetku cirkvi a náboženských spoločností podľa zákona č. 282/1993

Z. z. v platnom znení, čím boli porušené ústavné práva týchto subjektov a ústavná rovnosť ochrany
vlastníctva. Cieľom zákona č. 161/2005 Z. z. je umožniť oprávneným osobám, ktoré nestihli uplatniť
svoj nárok v stanovenej lehote podľa zákona č. 282/1993 Z. z., aby tento mohli uplatniť v novej lehote
a aby sa poskytla rovnaká ochrana vlastníctva fyzickým osobám a vlastníctva cirkvám a náboženskýmspoločnostiam.Hocihlavnýmdôvodomprijatiazákonač.161/2005Z.z.boloposkytnutieďalšejlehotyna
uplatnenie nárokov oprávnených osôb, jeho cieľom nebolo zúžiť rozsah spôsobilého predmetu vydania.
Účelom zákona bola opakovane náprava krívd spáchaných v minulosti samotnou štátnou mocou, preto

orgány štátu sú pri aplikácii a interpretácii tohto predpisu povinné postupovať v súlade so zákonnými
záujmami subjektov, ktorých ujma má byť aspoň čiastočne kompenzovaná. K splneniu jeho účelu a cieľa
je preto nutné, aby súdy interpretovali tento predpis vo vzťahu k oprávneným osobám čo najústretovejšie
v duchu snahy o zmiernenie niektorých majetkových krívd, v dôsledku ktorých k prechodu majetku došlo
(porovnaj k tomu napr. aj uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 247/2009 z 28. septembra 2010).

25.3. Z už uvedenej dôvodovej správy k zákonu č. 161/2005 Z. z. vyplýva, že cieľom prijatia tohto
zákona bolo poskytnutie rovnakej ochrany vlastníctva cirkvám a náboženským spoločnostiam ako
vlastníctva fyzickým osobám. Zachovanie princípu ústavnej rovnosti ochrany vlastníctva všetkých
reštituentov predpokladá taký výklad reštitučných zákonov, dôsledkom ktorého by bolo poskytnutie
záruky spravodlivého výkladu aj ustanovení zákonov, ktoré vydanie veci nepripúšťajú. Uvedený prístup

k aplikácii konkrétneho ustanovenia právnej normy vylučuje jej formalistický výklad.

25.4. Formalizmus charakterizuje nadmerné pridŕžanie sa textu právnej normy bez zohľadnenia
súvislosti, za ktorých vznikla, či cieľa, ktorý jej tvorcovia sledovali. V prípade nejasnosti alebo
nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie)

alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého
jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis (argumentácia zmyslom,
rozumom, účelom) pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Okrem toho, v zmysle dnes už
ustálenej súdnej judikatúry (napr. III. ÚS 36/2010 či I. ÚS 250/2010) nejasné a neurčité právne normy
nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu ich adresátov – účastníkov konania (strán sporu). Práve otázka

reštitučných nárokov je mimoriadne citlivá a je potrebné v súdnych sporoch pristupovať k riešeniu veci
tak, aby nedošlo k ďalšej krivde.

26.1.ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvrozhodnutízodňa22.05.2018sp.zn.III.ÚS198/2018uviedol,
že zákon č. 161/2005 Z. z. patrí do skupiny reštitučných predpisov, ktorých uplatnenie má za cieľ obnoviť

oprávneným osobám ich pôvodné vlastnícke vzťahy, prípadne poskytnúť náhradný pozemok alebo
finančnú náhradu (III. ÚS 212/2010). Zmyslom reštitučného zákonodarstva vo všeobecnosti je uľahčiť
oprávneným osobám dosiahnutie ich zápisu ako vlastníkov v katastri nehnuteľností v (nepochybne
častých) prípadoch, keď štát zneužijúc svoje postavenie v dobe neslobody nedbal ani na platné právo
(III. ÚS 373/2012).

26.2. Na druhej strane, reštitučné právo neposkytuje ochranu iba osobám, ktoré boli v období neslobody
majetkovo (alebo aj inak) verejnou mocou poškodené. Jeho účelom, ktorý má k primárnemu cieľu podľa
predchádzajúceho odseku komplementárnu povahu, je chrániť aj stabilitu existujúcich právnych vzťahov
a prostredníctvom nej právnu istotu. Celé reštitučné právo je v podstate riešením kolízie medzi snahou

zákonodarcu zmierniť minulé majetkové krivdy na jednej strane a záujmom stelesneným v zmenách
funkčného využitia nehnuteľnosti po jej odňatí a v samotnom charaktere spôsobu jej využívania, na
strane druhej. V tomto záujme je rovnako stelesnená i právna istota subjektov, ktoré vlastnícke právo
k odňatému majetku nadobudli bez akejkoľvek priamej či nepriamej účasti na spáchaných krivdách.

26.3. Vyváženie uvedených dvoch kolidujúcich záujmov je v prvom rade úlohou zákonodarcu, až
sekundárne orgánov právo aplikujúcich. Reštitučné zákony, pravdaže, ponúkajú priestor pre využitie
výkladu pri posudzovaní konkrétnych skutkových stavov. Orgány aplikácie práva sú v takých prípadoch
taktiež povinné položiť na misky váh význam záujmov vyvažovaných reštitučným právom.

26.4. Vo všeobecnosti sa pri interpretácii a uplatňovaní reštitučných predpisov uznáva a akceptuje
výkladováextenzia,aktátosvedčívprospechnositeľareštitučnéhonároku.Priuplatňovanítohtopoňatia
však nepochybne musia exitovať limity. Pri ich identifikácii zohráva podstatnú rolu aspekt časový. Nie
je náhoda, že i zákonodarca do reštitučných zákonov zaviedol časové limity na uplatnenie reštitučných
nárokov. Tento spôsob riešenia kolízie konštatovaných záujmov chránených reštitučným právom cieli

na ochranu právnej istoty.

26.5. Časový aspekt v reštitučnom práve podľa názoru ústavného súdu podmieňuje aj odlišnosť
v pohľade na uplatňovanie reštitučných predpisov, ktoré nadobudli účinnosť krátko po spoločenskýchzmenách, ktoré k reštitúciám viedli, a tých predpisov reštitučného práva, ktoré boli prijaté s väčším
časovým odstupom od novembra 1989. Zákon č. 161/2005 Z. z. nadobudol účinnosť 1. mája 2005,
teda v šestnástom roku po skončení doby neslobody. Fakt, že sa dovtedy uplatňované reštitučné

nároky určitého majetku nedotkli, nezanedbateľným spôsobom determinuje právnu istotu i požiadavku
jej ochrany u subjektov, ktoré sú vlastníkmi takéhoto majetku. Inak povedané, riešenie kolízie záujmu
na náprave spáchaných krívd na jednej strane a záujmu na ochrane stability právnych vzťahov na
strane druhej môže odôvodnene prisúdiť väčšiu váhu právnej istote v porovnaní s riešeniami, ktoré boli
aktuálne začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia. Je potrebné si uvedomiť, že v období po

roku 1989 mohlo dochádzať k viacnásobným prevodom reštituovateľného majetku, ktoré založili právnu
istotu u vlastníkov nijak nezaťažených krivdami spáchanými v dobe neslobody.

27.1. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 10. 01. 2019 sp. zn. II. ÚS 5/2019
konštatoval, že účelom reštitučných zákonov (vrátane zákona o pôde) je zmiernenie následkov
niektorých majetkových a iných krívd, ktoré vznikli v tzv. rozhodnom období (t. j. od 25. februára 1948

do 1. januára 1990), pričom toto zmiernenie môže spočívať len v tom, že štátom odňaté veci budú
vydané (vrátené) tomu, komu boli odňaté, a keď táto osoba už nežije, jeho blízkym príbuzným alebo
iným osobám, ktoré určujú tieto zákony. Reštitučné predpisy neboli vydané na ten účel, aby spôsobili
zánik vlastníckeho práva oprávnených osôb, ale aby im uľahčili obnovenie tohto vlastníckeho práva (III.
ÚS 178/06).

27.2. Rešpektujúc tieto princípy, zákonodarca upravil i vedenie reštitučného konania, v ktorom správne
orgány v prvom stupni rozhodujú podľa zákona o pôde o uplatnených reštitučných nárokoch a ich
rozhodnutia sú preskúmavané súdmi. Ako aj z obsahu sťažností sťažovateľov vyplýva, ani sťažovatelia
nespochybňujú výklad krajského súdu, pokiaľ tento s odkazom na judikatúru ustálil rozhodný čas pre

posudzovanie splnenia podmienok pre prípady, v ktorých pozemky alebo ich časti nemožno vydať
(§ 11 zákona o pôde). Zákon o pôde vychádzal z toho, že dňom jeho účinnosti povinné osoby smú
s pozemkami, ktoré sú predmetom reštitúcie, až do ich vydania oprávnenej osobe nakladať iba so
starostlivosťouriadnehohospodáraanesmúnimidisponovať(§5zákonaopôde),pričomaktentozákaz
porušia, právny úkon je absolútne neplatný, a teda naň nemožno prihliadať. Tieto ustanovenia majú byť

vykladané a aplikované v záujme naplnenia účelu reštitučného zákonodarstva, t. j. v záujme zachovania
nehnuteľnosti a totožnosti povinnej osoby, ktoré sú podmienkou dosiahnutia navrátenia pozemkov
oprávnenej osobe, a teda dosiahnutia zmiernenia majetkovej krivdy. Správne orgány i správne súdy
rozhodujúce o reštitučných žiadostiach nemôžu preto ani výkladom týchto ustanovení zmeniť tento
ich skutočný účel a zmysel. Práve z tohto dôvodu nemôžu výkladom ani rozšíriť prípady umožňujúce

vylúčenie pozemkov z naturálnej reštitúcie či vychádzať z toho, že osoba, ktorá získala vlastníctvo
k pozemku prevodom po dni účinnosti zákona o pôde, nadobudla aj jeho vlastníctvo. To je zároveň
aj dôvod, pre ktorý vo veci sťažovateľov nemohol ani najvyšší súd postupovať tak, ako to naznačujú
sťažovatelia. Opačný prístup by bol popretím účelu a zmyslu reštitučného zákonodarstva. Aj podľa
názoru ústavného súdu obstojí preto záver najvyššieho súdu, podľa ktorého boli splnené všetky zákonné

podmienky na navrátenie vlastníctva oprávneným osobám.

27.3. Pokiaľnajvyššísúdpoukázalnamožnosťposkytnutiaochranysťažovateľomvsituáciiduplicitného
vlastníctva v inom samostatnom civilnom konaní, táto ochrana môže byť spôsobom naznačeným
najvyšším súdom sťažovateľom poskytnutá aj podľa názoru ústavného súdu. Využitie tohto prostriedku

riešenia však predpokladá vykonanie dokazovania v sporovom konaní, pretože iba tak môžu byť
zachované procesné práva všetkých subjektov, ktorých sa konanie dotkne.

27.4. Reštituenti a sťažovatelia však nie sú v postavení prevodcov a nadobúdateľov pozemku
tak, ako to naznačujú úvahy sťažovateľov o význame ich dobromyseľnosti a potrebe poskytnúť

im ochranu na úkor nedbalého vlastníka. Právnym titulom svedčiacim sťažovateľom môže byť ich
dobromyseľnosť iba v spojení s inštitútom vydržania podľa predpisov občianskeho práva – iba v prípade,
ak sťažovatelia preukážu nadobudnutie svojho vlastníckeho práva vydržaním, disponujú rovnocenným
titulom nadobudnutia vlastníctva vo vzťahu k titulu vlastníctva, ktorý svedčí reštituentom. Inak patria
sťažovateľom iba práva z neplatnosti zmlúv smerujúce voči ich právnym predchodcom. Nemožno

zároveň zabudnúť ani na to, že nie sťažovatelia, ale povinná osoba bola tým subjektom, ktorá
neplatnosťprevodovvlastníckehoprávaspôsobila,atoporušenímzákazunakladaniasnehnuteľnosťou.
Vzhľadom na účel a zmysel reštitučných noriem je potom pre posúdenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú neplatnosťou zmluvy o prevode vlastníckeho práva bez významu, či povinná osoba v danomčase vedela o tom, že prevádza pozemky dotknuté reštitúciou, alebo o tom nevedela, prípadne z akého
dôvodu.

27.5. Z pohľadu ústavného súdu treba preto považovať za rozhodujúce, že najvyšší súd svoj právny
názor primerane odôvodnil, nepostupoval arbitrárne, rešpektoval zmysel a účel zákona o pôde, a to aj
napriek tomu, že sťažovateľom požadovanú ochranu v danom type konania neposkytol, pretože im ju
vzhľadom na svoju právomoc ani poskytnúť nemohol. Argumentácia najvyššieho súdu nie je vnútorne
rozporná, predstavuje jeden z prípustných a ústavne konformných spôsobov právneho posúdenia

uvedeného skutkového stavu.

28. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 01. 06. 2015 sp. zn. II. ÚS 7/2014 uviedol, že
je prirodzenou požiadavkou kladenou na všeobecné súdy a iné orgány verejnej moci, ktoré rozhodujú
o reštitučných nárokoch oprávnených osôb, aby riadiac sa zásadami materiálneho právneho štátu,
pristupovali k interpretácii reštitučných zákonov s určitou veľkorysosťou, a naopak, brali do úvahy pre

minulý režim príznačné nedostatky vtedajšej legislatívy, najmä však často sa vyskytujúcu svojvôľu
vtedajších štátnych a iných orgánov pri uplatňovaní moci a zásahy štátnych orgánov z obdobia
neslobody namierené proti ľudským právam a slobodám. Rozhodne však pri dôslednej individualizácii
každého prípadu nemožno uvedené nedostatky pričítať na vrub oprávnenej osoby.

29. Súd prvej inštancie, zaoberajúc sa otázkou, či sa na predmetné nehnuteľnosti vzťahuje zákonná
prekážka jej vydania podľa § 6 písm. a) zák. č. 161/2005 Z. z., uviedol, že ohľadne parcely č. 12539/1 kat.
úz. D. E. D., ako aj parcely č. 4845/4 kat. úz. E. platí, že sa nestali zastavanou plochou až po prechode
na štát, čo je zákonná prekážka jej vydania. S týmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd

stotožňujeakjehodôvodomeštedodáva,žezožiadostiozápisstavbydolistuvlastníctvazodňa 01.12.
2000 (č. l. 858) vyplýva, že Lesy Slovenskej republiky žiadali zapísať na ich LV č. XXX stavbu lesovne,
nachádzajúcej sa na parc. č. 12539/1 so súp. č. 266. K tejto žiadosti pripojili čestné prehlásenie zo dňa
01. 12. 2000, z ktorého vyplýva, že stavba lesovne bola postavená na parcele č. 12539/1 v katastrálnom
území D. E. D. a bola postavená v roku 1926 na základe vtedy platných zákonov. Z listiny o určení

súpisného čísla zo dňa 04. 10. 2000 vyplýva, že pre stavbu hájenka nachádzajúcu sa na parcele
č. 12539/1 bolo určené súpisné číslo 266. Na základe kúpnej zmluvy a zriadení predkupného práva
zo dňa 30. 03. 2010 sa vlastníkmi okrem iných aj parcely č. 12539/1 zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 173 m2 stali A. B. a F. B.. Z listiny o určení súpisného a orientačného čísla zo dňa 25.
septembra 2000 vydanou Obcou E. vyplýva, že stavbe nachádzajúcej sa v katastrálnom území obce E.,

na parcele č. 4845/4, stavba „Hájovňa Timonovo“ sa určuje súpisné číslo 2160. Vlastníkom stavby sú
Lesy Slovenskej republiky a stavba bola postavená pred rokom 1976. Z čestného prehlásenia Lesov
Slovenskej republiky š. p. zo dňa 25. 09. 2000 vyplýva, že stavba hájenky nachádzajúca sa v obci
Nesvady umiestnená na parcele č. 4845/4 bola postavená v roku 1910 na základe vtedy platných
zákonov. Na základe kúpnej zmluvy a zriadení predkupného práva zo dňa 17. 09. 2007 sa vlastníkom

hájovne s. č. XXXX na parcele č. 4845/S a pozemku parcely KN C č. 4845/4 zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 1479 m2 stal žalovaný v 4. rade A. H.. Z dokazovania vykonaného súdom prvej
inštancie bolo v konaní preukázané, že predmetné nehnuteľnosti sú pozemkami, ktoré boli zastavané
pred prechodom do vlastníctva štátu, pretože podľa čestných prehlásení samotného žalovaného v 1.
rade stavba na parcele č. 12539/1 bola postavená v roku 1926 (č. l. 1127) a stavba na parcele č. 4845/4

bola postavená v roku 1910 (č. l. 855), teda nejde o nehnuteľnosti, ktoré by nebolo možné vydať (§
6 písm. b) zák. č. 161/2005 Z. z.), preto sú predmetom reštitúcie. To, že v Listine o určení súpisného
a orientačného čísla Obce Nesvady zo dňa 25. septembra 2000 je uvedené, že stavba bola postavená
pred rokom 1976, nehovorí o roku jej postavenia (len o tom, že to bolo pred rokom 1976), pričom práve
k tomuto rozhodnutiu pripojil sám žalovaný v 1. rade jeho čestné vyhlásenie, v ktorom uviedol, že bola

postavená v roku 1910, preto je potrebné vychádzať z tvrdenia žalovaného v 1. rade. Opak, že by stavby
boli postavené na predmetných pozemkoch až po prechode do vlastníctva štátu, v konaní preukázané
nebolo, preto je táto odvolacia námietka žalovaného v 1. rade nedôvodná.

30. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného v 1. rade, že charakter pozemku, čo do druhu jeho

kultúry, nespadá ani pod jednu skutkovú podstatu druhu kultúr uvádzaných v § 2 ods. 1 reštitučného
zákona, k tomu odvolací súd uvádza, že parcela č. 12539/1 bola už v PKV 1440 vedená ako
zastavaná plocha, pričom vznikla rozdelením pôvodnej parc. č. 12539 na parc. č. 12539/1 a parc.
č. 12539/2, ktorá bola vedená ako záhrada. Okolité parcely, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu bolizapísané v PK ako roľa a t. č. sú evidované ako orná pôda, trvalý trávnatý porast a vodná plocha.
Pôvodne teda išlo o poľnohospodársku pôdu a pozemok pod domom vo vlastníctve žalovaných v 2.
a 3. rade je pozemkom pod pôvodnou stavbou patriacou k pôvodnej hospodárskej usadlosti, teda ide

o nehnuteľnosť, na ktorú sa reštitučný zákon vzťahuje. Parcela č. 4845/4 zast. plocha vo výmere 1479
m2 vznikla odčlenením od pôvodnej mpč. vednej v PKV 1440 pod č. 4845/2, ktorá bola vedená ako
pasienok, tak ako väčšina parciel zapísaných v PK vl. č. 1410, pričom t. č. sú tieto parcely na LV vedené
ako lesné pozemky a predmetná parcela č. 4845/4 sa stala zastavanou plochou po vybudovaní hájovne,
teda ide o stavbu súvisiacu s lesným pôdnym fondom, na ktorú sa reštitučný zákon vzťahuje. Odvolací

súd pri týchto svojich záveroch zohľadnil aj rozhodovaciu činnosť súdov pri aplikácii reštitučných
zákonov, teda to, že pri aplikácii a interpretácii reštitučných predpisov je potrebné postupovať v súlade
so zákonnými záujmami subjektov, ktorých ujma má byť aspoň čiastočne kompenzovaná a predpisy
vo vzťahu k oprávneným osobám vykladať čo najústretovejšie v duchu snahy o zmiernenie niektorých
majetkových krívd, v dôsledku ktorých k prechodu majetku došlo, a to napriek tomu, že si je vedomý,
že žalovaní v 2., 3. a 4. rade nadobudli vlastnícke právo k odňatým nehnuteľnostiam – pozemkom, t. č.

vedeným ako zastavané plochy a nádvoria, ktoré sú predmetom tohoto konania bez akejkoľvek priamej
či nepriamej účasti na spáchaných krivdách, pričom do tejto situácie sa dostali konaním žalovaného v 1.
rade, ktorý napriek tomu, že už prebiehalo toto konanie, predmetné nehnuteľnosti v priebehu konania
previedol na žalovaných v 2., 3. a 4. rade.

31. Vychádzajúc z uvedeného tak ide o nehnuteľnosti, ktoré podliehajú reštitúcii a mali byť žalovaným
v 1. rade žalobcovi vydané. Vzhľadom k tomu, že žalovaný previedol kúpnou zmluvou a zmluvou o
zriadení predkupného práva zo dňa 30. 03. 2010 parcely č. 12539/1 zastavané plochy a nádvoria vo
výmere 173 m2 na žalovaných v 2. a 3. rade, je táto zmluva v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 zák. č.
161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam

a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam neplatná. Rovnako to platí aj o kúpnej zmluve
a zmluve o zriadení predkupného práva zo dňa 17. 09. 2007 ohľadom parcely č. 4845/4, ktorú previedol
žalovaný v 1. rade na žalovaného v 4. rade, ktorá je tiež neplatná. Z dôvodu neplatnosti oboch zmlúv,
ktorými žalovaný v 1. rade previedol nehnuteľnosti na žalovaných v 2. a 3. rade a žalovaného v 4. rade,
je žalovaný v 1. rade stále ich vlastníkom, a keďže je aj povinnou osobou v zmysle zákona č. 161/2005

Z. z., je povinný žalobcovi tieto nehnuteľnosti vydať. Žalovaní v 2. a 3. rade a žalovaný v 4. rade sa
vlastníkmipredmetnýchnehnuteľnostínestali(ajkeďsúvkatastrinehnuteľnostívedeníakoichvlastníci),
pretože zmluvy, ktorými ich nadobudli, sú neplatné, preto sú povinní ich žalobcovi vydať v zmysle § 126
Občianskeho zákonníka, teda ako osoby, ktoré zadržujú vlastnícke právo žalobcu, teda nie ako povinné
osoby v zmysle reštitučného zákona, pretože v zmysle toho je povinnou osobou len právnická osoba.

Vzhľadom k tomu, že žalovaní sú osobami, ktoré sú povinné predmetné nehnuteľnosti vydať, pričom
žalovaní v 2., 3. a 4. rade sú vedení ako ich vlastníci (spoluvlastníci), odvolací súd rozhodol o povinnosti
vydať žalobcovi tieto nehnuteľnosti v zmysle ustanovenia § 511 Občianskeho zákonníka, teda, že
sú povinní ich vydať spoločne a nerozdielne, aby mu uľahčil zabezpečenie vykonateľnosti takéhoto
rozhodnutia súdu. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých

výrokoch podľa § 388 CSP zmenil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.

32. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

35. Podľa § 256 ods. 2 CSP ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.

36. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

37. Postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom zakladá porušenie
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva naspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd
(ďalej len „dohovor“), porovnaj III. ÚS 156/06, III. ÚS 331/04.

38. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky skutkovo a právne relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu.
Všeobecný súd pritom nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len

na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (III.
ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06).

39. Požiadavka riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia sa vzťahuje na každý výrok rozhodnutia,
teda okrem rozhodnutia vo veci samej aj na rozhodnutie o trovách konania (ako integrálnej súčasti

súdneho konania ako celku). Odôvodnenie rozhodnutia (vo všetkých jeho výrokoch) musí byť
zároveň dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu jeho správnosti v konaní o riadnom či
mimoriadnom opravnom prostriedku. Ak rozhodnutie neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2
CSP v spojení s § 236 CSP, je nepreskúmateľné. Takéto (arbitrárne) rozhodnutie súdu porušuje právo
účastníka na spravodlivý súdny proces a v konečnom dôsledku mu odníma možnosť konať pred súdom,

pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci
opravných prostriedkov.

40. Z uvedeného vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie musí mať náležitosti
uvedené v § 220 ods. 2 CSP, prípadne v § 236 CSP. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí

vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení
dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce
skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd
spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým
zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Ak rozhodnutie

súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, v prípade uznesenia uvedené v § 236 CSP
je nepreskúmateľné, čím dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces.

41. Odvolací súd zistil, že v prvom rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania rozhodované
nebolo, keď súd rozhodol, že o náhrade trov konania rozhodne podľa § 151 ods. 3 OSP po

právoplatnosti tohto rozsudku. Napadnutým výrokom teda bolo o trovách konania rozhodnuté prvýkrát.
Odvolacísúdpopreskúmaníobsahuspisu,napadnutéhorozhodnutiaakonania,ktorémupredchádzalo,
dospel k záveru, že v danom prípade výrok o trovách konania v napadnutom rozhodnutí nebol
dostatočne odôvodnený, rozhodnutie v tejto časti je zmätočné a nezodpovedá požiadavkám kladeným
na odôvodnenie rozhodnutia, a aj keď výrok by svojou formuláciou obstál vo vzťahu k všetkým

žalovaným, z jeho obsahu nie je zrejmé, ako rozhodol vo vzťahu k žalovaným v 2., 3. a 4. rade, pretože
dôvody uvádzané súdom prvej inštancie na nich nedopadajú. Súd prvej inštancie nerozobral úspech
v konaní vo vzťahu žalobcu a každého zo žalovaných a nerozobral dôvody pre aplikáciu ustanovenia §
257 CSP vo vzťahu ku každému z nich. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
vo výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP

vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie v ďalšom
konaní viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).