Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-74S/13/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6023200071
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:6023200071.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov

senátu JUDr. Michaely Kútikovej a JUDr. Lukáša Kolibába, v právnej veci žalobcu: KLEEN spol. s
r. o., so sídlom Šumavská 1, 821 08 Bratislava, IČO: 51 751 534, právne zastúpeného: Mgr. Peter
Kružliak, advokát, sídlom Grösslingová 6-8, 811 09 Bratislava, IČO: 42 179 483, proti žalovanému: Úrad
priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. POZ 1928-2021/II-87-2022 zo dňa 12.12.2022 takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Úrad priemyselného vlastníctva SR ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. POZ 1928-2021/
Z-153-2022 zo dňa 01.07.2022 zamietol prihlášku ochrannej známky POZ 1928-2021 z 22.07.2021
prihlasovateľa KLEEN spol. s r.o., (v tomto konaní v postavení žalobcu) podľa § 28 ods. 4
zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach (ďalej aj len „zákon o ochranných známkach“)
v nadväznosti na § 5 ods. 1 písm. b) a c) citovaného zákona. Rozhodnutie odôvodnil v podstate
tým, že prihlásené označenie vo vzťahu k nárokovaným tovarom v triedach 3 a 5 medzinárodného
triedenia tovarov a služieb, ktoré možno súhrnné označiť ako prípravky na čistenie, odmasťovanie,

leštenie a dezinfekciu, nemá rozlišovaciu spôsobilosť. V tejto súvislosti konštatoval, že prihlásené
označenie poskytuje relevantnej spotrebiteľskej verejnosti, ktorú predstavuje jednak široká verejnosť,
ako aj odborná verejnosť v oblasti čistenia a dezinfekcie, iba jednoduchú informáciu o tom, že pod
prihláseným označením budú poskytované tovary, ktoré sú svojim účelom a charakterom zamerané
na kúpanie, resp. na zariadenia pre kúpanie, kúpeľne či vane, pričom pôjde o tovary vyššej kvality.
Uviedol, že z významu slov tvoriacich prihláseného označenia slov „SUPER“ je vnímané vo význame
„extra; špičkový; fantastický; tovar dobrej kvality“ a slovo „BATH“ po preklade z anglického jazyka

znamená „kúpeľ; kúpanie; vaňa; kúpeľňa“. Prihlásené označenie „SUPERBATH“, vytvorené spojením
uvedených slov do jedného celku, možno podľa prvostupňového správneho orgánu vnímať vo význame
„fantastický kúpeľ, kúpanie, kúpeľňa, vaňa“. Prvostupňový orgán dospel k záveru, že spotrebiteľská
verejnosť nedokáže tovary označené prihláseným označením identifikovať ako tovary pochádzajúce
od určitého podnikateľa teda na základe prihláseného označenia nebude spotrebiteľ schopný odlíšiť
nárokované tovary od tovarov iných subjektov na trhu. Prvostupňový správny orgán sa zaoberal aj
otázkou prekonania zápisnej nespôsobilosti prihláseného označenia v zmysle § 5 ods. 2 zákona

o ochranných známkach a dospel k záveru, že prihlasovateľ predloženými dôkaznými materiálmi
neprekonal zápisnú nespôsobilosť a nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia na
základe jeho používania nepreukázal.2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad o ktorom rozhodol predseda Úradu priemyselného
vlastníctva SR rozhodnutím sp. sn. POZ 1928-2021/II-87-2022 zo dňa 12.12.2022 tak, že rozklad
zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Orgán rozhodujúci o rozklade sa v podstate stotožnil

s názorom prvostupňového orgánu, že prihlásené označenie, ktoré je výlučne slovné, bez akýchkoľvek
dištriktívnych prvkov, nemá vo vzťahu k nárokovaným tovarom rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle §
5 ods. 1 písm. b) zákona o ochranných známkach, keďže predstavuje označenie takého charakteru,
na základe ktorého spotrebiteľ nedokáže odlíšiť tovary prihlasovateľa od rovnakých tovarov iných
subjektov. Vzhľadom na to, že prihlásené označenia ako celok vo vzťahu k všetkým nárokovaným

tovarom opisuje ich charakter a zameranie, zároveň napĺňa zápisnú výluku v zmysle § 5 ods. 1 písm. c)
zákonaoochrannýchznámkach.Orgánrozhodujúciorozkladevtejtosúvislostipoukázalnarozhodnutie
Súdneho dvora Európskej únie vo veci T-234/06 zo dňa 19.11.2009 (bod 25), v ktorom je uvedené, že
podľa ustálenej judikatúry sa označenie považuje za opisné, pokiaľ má dostatočne priamu a konkrétnu
spojitosť s predmetnými výrobkami alebo službami, ktorá by dotknutej verejnosti umožňovala okamžite
a bez ďalšieho rozmýšľania vnímať opis jednej z vlastností predmetných výrobkov a služieb. V súvislosti

s možnosťou prekonania konštatovanej zápisnej nespôsobilosti prihlasovaného označenia v zmysle § 5
ods.2zákonaoochrannýchznámkachvyhodnotenímpredloženýchdôkaznýchmateriálovskonštatoval,
že z predložených dôkazných materiálov nevyplynulo také používanie prihláseného označenia, na
základe ktorého by bolo zrejmé, že relevantní spotrebitelia budú prihlásené výlučne slovné označenie
vnímať ako označenie obchodného pôvodu, teda na základe prihláseného označenia bez ďalších

rozlišujúcich prvokov identifikovať obchodný pôvod takto označených tovarov a nebudú ho vo vzťahu
k nárokovaným tovarom vnímať ako označenie opisujúce ich charakter a zameranie.
3. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia tak rozhodnutia orgánu rozhodujúceho
o rozklade ako aj prvostupňového správneho orgánu a vrátenia veci na ďalšie konanie. Nezákonnosť
rozhodnutia podľa žalobcu spočíva v tom, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok
dôvodov, že zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
a v neposlednom rade, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je
v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.
4. Žalobca namietal, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že kľúčovou okolnosťou

pre rozhodnutie žalovaného je znalosť anglického jazyka u priemerného slovenského spotrebiteľa,
ktorý podľa názoru žalovaného rozumie obom slovám tvoriacich prihlásené označenie, osobitne slovu
„BATH“, ktoré je v anglickom jazyku. Konštatovanie žalovaného o schopnosti priemerného slovenského
spotrebiteľa porozumieť konkrétnemu anglickému slovu, ktoré je súčasťou prihlasovaného označenia
má povahu skutkového záveru. Žalovaný nevykonal pre preukázanie tohto skutkového záveru žiadne

dôkazy. Napadnuté rozhodnutie v tomto smere odôvodnil dvomi všeobecnými tvrdeniami, ktoré sami
o sebe môžu byť pravdivé, vôbec žiadnym smerom však nielen nepreukazujú znalosť anglického
jazyka v slovenskej verejnosti, ale ani žiadnym spôsobom neodôvodňujú prečo a v akom rozsahu sa
znalosť anglického jazyka priemerného slovenského spotrebiteľa premieta do znalosti slova „BATH“.
Je nevyhnutné posúdiť do akej miery priemerný slovenský spotrebiteľ rozumie konkrétnemu slovu

v cudzom jazyku, ktoré prihlasované označenie tvorí alebo je jeho súčasťou. Pokiaľ je žalovaný
toho názoru, že priemerný slovenský spotrebiteľ slovu rozumie v takej miere, aby bolo na prekážku
zápisnej spôsobilosti, musí osvedčiť znalosť cudzieho jazyka v slovenskej spotrebiteľskej verejnosti
(u priemerného spotrebiteľa) objektívnym spôsobom, a to v takom rozsahu, aby nielen demonštroval
znalosť cudzieho jazyka ale súčasne, aby vedel uskutočniť aj záver o tom, že táto znalosť je postačujúca

vo vzťahu ku konkrétnemu slovu, či slovám, ktoré tvoria prihlasované označenie, aby význam
slova, či slov v cudzom jazyku vnímali úplne rovnako ako ekvivalentné slovenské slová. Žalovaný
žiadnym spôsobom nevykonal dokazovanie smerujúce k znalosti anglického jazyka v slovenskej
spotrebiteľskej verejnosti. Zistený skutkový stav o znalosti anglického jazyka v slovenskej spotrebiteľskej
verejnosti bol nedostačujúci na riadne posúdenie veci a súčasne predmetný skutkový stav nemá oporu

v administratívnom spise. Žalovaný súčasne vykonal nesprávne právne posúdenie s ohľadom na
charakter predmetného označenia. Predmetné označenie pozostáva z dvoch cudzích slov tvoriacich
jeden celok. Keďže žalovaný pri svojom posúdení situácie vôbec nezohľadnil špecifiká spojenia
dvoch cudzích slov do prihlasovaného označenia, pričom vychádzal len z jednoduchého „prečítania“
predmetného označenia z hľadiska jeho významu, ako keby bolo napísané ekvivalentnými slovenskými

slovami, postupoval podľa názoru žalobcu v rozpore s relevantnými ustanoveniami § 5 ods. 1 písm.
b) a c) zákona o ochranných známkach, teda napadnuté rozhodnutie vychádza aj z nesprávneho
posúdenia veci. Žalobca tiež namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov. Žalobca v tejto súvislosti zdôraznil, že pri hodnotení podmienok zápisnej spôsobilosti je nutnévychádzať z okolností každého individuálneho prípadu. V tomto prípade však žalovaný vychádzal
z viacerých všeobecných tvrdení, ktoré žiadnym spôsobom bližšie nezdôvodnil. Žalobca považuje
napadnuté rozhodnutie za arbitrárne a neodôvodnené práve v kontexte aplikácie dvoch všeobecných

tvrdení o prenikaní anglického jazyka do slovenčiny.
5. Žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol. Žalobca v žalobe nespochybňuje význam jednotlivých slov tvoriacich prihlásené označenie,
ani nespochybňuje jeho význam ako celku, ako ho popísal žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Žalobca
prioritnespochybňujezáveržalovanéhoovedomostispotrebiteľskejverejnostiovýznamelenjednéhozo

slov, tvoriacich prihlásené označenie, a to slovo „BATH“. Žalovaný v tejto súvislosti zdôraznil, že k záveru
o znalosti významu slov tvoriacich prihlásené označenie u relevantnej spotrebiteľskej verejnosti dospel
na základe skutočností, že úroveň znalosti anglického jazyka u slovenskej spotrebiteľskej verejnosti
sa nielen neustále zvyšuje, ale už v súčasnosti dosiahnutá úroveň znalosti anglického jazyka je taká,
že dotknutá spotrebiteľská verejnosť bude poznať význam predmetných slov. Angličtina je celosvetovo
najpoužívanejšímjazykom.Slovenskárepublikaniejeizolovanoukrajinou,jeplnohodnotnýmčlenomtak

európskeho ako aj medzinárodného spoločenstva. Zahraničné vplyvy sa prejavujú v rôznych oblastiach
života slovenskej spotrebiteľskej verejnosti, či je to obchod, priemysel, vzdelávanie, zábava. Slovenská
spotrebiteľská verejnosť tak je konfrontovaná s najpoužívanejším svetovým jazykom – angličtinou
v najrôznejších každodenných situáciách. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na štúdie, ktoré boli
zamerané na prieskum znalosti cudzích jazykov najmä anglického jazyka. Žalovaný tiež v tejto súvislosti

poukázal na rozhodnutie Všeobecného súdu EÚ z 08.07.2015 vo veci T-436/12, z 16.01.2014 vo
veci T-528/11 a z 26.11.2008 vo veci T-435/07. Žalovaný má za to, že poznanie významu slovných
prvkov „SUPER“ a „BATH“ u relevantnej slovenskej spotrebiteľskej verejnosti je všeobecne známou
skutočnosťou. Tvrdenie žalobcu o opaku je tak potrebné považovať za neodôvodnené. Správnemu
hodnoteniu relevantnej spotrebiteľskej verejnosti, pri ktorých jedna môže rozumieť danému označeniu

a druhá nie žalovaný vo vyjadrení uviedol, že podstatné je, že väčšina spotrebiteľskej verejnosti
bude vnímať prihlásené označenie ako označenie opisné, teda záver o tom, že ide o označenie bez
rozlišovacej spôsobilosti je dôvodný. Nesprávnemu právnemu hodnoteniu charakteru prihláseného
označenia a nezohľadneniu špecifík spojenia dvoch cudzích slov žalovaný vo vyjadrení uviedol, že
v danom prípade ide iba o spojenie dvoch anglických slov, ktorých význam spotrebitelia poznajú. Z

obyčajného spojenia týchto prvkov bez použitia neobvyklých obmien, predovšetkým syntaktických alebo
významových,nemôževzniknúťničinéakoopisnéoznačenie.Niejedôležité,čiideoslovávslovenskom
jazyku alebo o slová v anglickom jazyku, ktorých významu podstatná časť slovenskej spotrebiteľskej
verejnosti rozumie.
6. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca žalobnou replikou v ktorej uviedol, že na konanie pred

úradom podľa zákona o ochranných známkach sa vzťahuje všeobecný právny predpis o správnom
konaní. Podľa § 34 ods. 6 zákona o správnom konaní, skutočnosti všeobecne známe alebo známe
správnemu orgánu z úradnej povinnosti netreba dokazovať. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to,
že aplikácia § 34 ods. 6 je podľa § 51 ods. 5 zákona o ochranných známkach vylúčená. Nemožno
teda notorietu ako podklad preukázania skutkového tvrdenia v rámci správneho konania týkajúceho

sa ochranných známok principiálne zvoliť. K poukazu žalovaného na judikatúru súdov Európskej únie
žalovaný uviedol, že všetky rozhodnutia sa týkajú registrácie ochrany známok Európskej únie s celkovou
populáciou takmer 80 miliónov ľudí, pre ktorých je angličtina rodný jazyk. Žalobca považuje za vylúčené,
aby akýkoľvek skutkový záver tohto typu týkajúci sa jednej krajiny (hoci je to krajina Európskej únie)
bol priamo aplikovateľný na spotrebiteľov v inej krajine. Žalobca zotrval na podanej správnej žalobe

a navrhol, aby bolo rozhodnuté v zmysle jej žalobného petitu.
7. Na žalobnú repliku reagoval žalovaný žalobnou duplikou v ktorej zopakoval svoj návrh, aby žaloba
bola ako nedôvodná zamietnutá. Uviedol, že ak sa žalobca opätovne snaží poukázať na to, že dôvody,
ktoré viedli žalovaného k zamietnutiu prihlášky mu ako účastníkovi konania neboli zrejmé, žalovaný
uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je v súlade s ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku

dostatočne zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie žalovaného, akými úvahami bol
vedený pri hodnotení dôkazov a zároveň ako použil správnu úvahu pri aplikácii právnych predpisov,
na základe ktorých rozhodoval. Z prvostupňového rozhodnutia je tiež zrejmá správna úvaha ako aj
závery žalovaného ohľadom vnímania slovných prvkov, z ktorých pozostáva prihlásené označenie,
zo strany veľkej časti slovenskej spotrebiteľskej verejnosti ako aj miera ich používania. Žalobca sa

vo svojich vyjadreniach snaží odviesť pozornosť od zásadných skutkových okolností, ktoré boli pre
dané konanie kľúčové a viedli ku konštatovaniu zápisnej nespôsobilosti prihláseného označenia, ktorú
sa prihlasovateľovi nepodarilo prekonať ani na základe predložených dôkazov, a to že prihlásené
označenie je výlučne slovné, bez akýchkoľvek dištinktívnych prvkov, nemá vo vzťahu k nárokovanýmtovarom rozlišovaciu spôsobilosť, a zároveň ako celok vo vzťahu ku všetkým nárokovaným tovarom
opisuje ich charakter a zameranie. Z odkazov na súdnu prax Súdneho dvora Európskej únie žalovaný
nevyvodzoval nárok na priamu a bezhraničnú aplikovateľnosť tam uvedených skutkových záverov na iné

prípady. Rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie v oblasti známkového práva, konkrétne v oblasti
posudzovania zápisnej spôsobilosti prihláseného označenia plne upravenej európskou legislatívou,
ktorá bola transponovaná aj do právneho poriadku Slovenskej republiky (§ 5 zákona o ochranných
známkach), však z pohľadu žalovaného nie je možné v rámci eurokomfornej aplikácie práva opomenúť,
a to pri zohľadnení konkrétnych skutkových okolností a špecifík daného prípadu.

8. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona, výkon
súdnictva prechádza od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých
je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského
súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa
toto konanie, pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 74S/13/2023 vedie na

Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-74S/13/2023.
9. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na deň
27.03.2025. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní pred správnym súdom vyjadril v zhode
s obsahom podanej správnej žaloby. Navrhol, aby správny súd podanej žalobe vyhovel v zmysle
žalobného petitu. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť,

pretože žalovaný považuje žalobou napadnuté rozhodnutia za zákonné a správne.
10. Správny súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušný správny súd, preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného, jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu, ako aj postup správnych orgánov v predmetnej veci, a to v rozsahu a z dôvodov uplatnených
v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP), pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu zamietol

podľa § 190 SSP.
11. Podľa § 1 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v znení účinnom od 14.01.2019, t.j. v
čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o ochranných známkach“) tento zákon
upravuje práva a povinnosti súvisiace s právnou ochranou ochranných známok a konania vo veciach
ochranných známok pred Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“).

12. Podľa § 2 zákona o ochranných známkach ochrannú známku môže tvoriť akékoľvek označenie,
najmä slová vrátane osobných mien, kresby, písmená, číslice, farby, tvar tovaru alebo tvar obalu tovaru
alebo zvuky, ak je toto označenie spôsobilé
a) rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby a
b) byť vyjadrené v registri ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky

(ďalej len „register“) spôsobom, ktorý príslušným orgánom a verejnosti umožňuje jasne a presne určiť
predmet ochrany poskytnutej majiteľovi ochrannej známky.
13. Podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona o ochranných známkach do registra sa nezapíše označenie, ak
nemá rozlišovaciu spôsobilosť.
14. Podľa § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach označenie uvedené v odseku 1 písm. b) až d) sa

zapíše do registra, ak prihlasovateľ preukáže, že označenie nadobudlo pred dňom podania prihlášky, na
základe jeho používania na území Slovenskej republiky alebo vo vzťahu k územiu Slovenskej republiky,
rozlišovaciu spôsobilosť k tovarom alebo službám, pre ktoré je prihlásené.
15. Podľa § 28 ods. 1 zákona o ochranných známkach úrad v konaní o zápise ochrannej známky do
registra preskúma, či prihláška spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom.

16. Podľa § 28 ods. 4 a ods. 5 zákona o ochranných známkach ak označenie nie je spôsobilé na
zápis podľa § 5, úrad prihlášku zamietne. Pred rozhodnutím o zamietnutí prihlášky úrad musí umožniť
prihlasovateľovi vyjadriť sa k dôvodom, na ktorých základe sa má prihláška zamietnuť. Ak sa dôvody
na zamietnutie prihlášky podľa odseku 4 týkajú len určitej časti tovarov alebo služieb, úrad prihlášku
zamietne len pre tieto tovary alebo služby.

17. Podľa § 51 ods. 5 zákona o ochranných známkach na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa
vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní27) okrem § 19, § 28, § 29, § 30 ods. 1 písm. b) a d),
§ 32 až 34, § 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 60.
18. Podľa § 52 ods.1, ods. 2 a ods. 3 zákona o ochranných známkach (1) Účastník konania je
povinný navrhnúť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. (2) Úrad vykonáva dokazovanie

a hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných
súvislostiach. (3) Úrad rozhoduje na základe odôvodnenia podania a dôkazov, ktoré boli účastníkmi
konania predložené. zákona o ochranných známkach; Účastník konania je povinný navrhnúť a predložiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.19. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení (ďalej len „Správny
poriadok“) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú
povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a

dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
20. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
21. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi

predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.
22. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

23. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný zamietol rozklad
a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zamietnutí prihlášky ochrannej známky POZ
1928-2021 z 22.07.2021 prihlasovateľa KLEEN spol. s r.o., podľa § 28 ods. 4 zákona o ochranných
známkach v nadväznosti na § 5 ods. 1 písm. b) a c) zákona o ochranných známkach. Rozhodnutie
odôvodnil v podstate tým, že prihlásené označenie „SUPERBATH“ vo vzťahu k nárokovaným tovarom

v triedach 3 a 5 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, ktoré možno súhrnné označiť ako prípravky
na čistenie, odmasťovanie, leštenie a dezinfekciu, nemá rozlišovaciu spôsobilosť. Prvostupňový správny
orgán sa zaoberal aj otázkou prekonania zápisnej nespôsobilosti prihláseného označenia v zmysle § 5
ods. 2 zákona o ochranných známkach a dospel k záveru, že prihlasovateľ predloženými dôkaznými
materiálmi neprekonal zápisnú nespôsobilosť a nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti prihláseného

označenia na základe jeho používania nepreukázal.
24. Žalobca primárne nesúhlasil so záverom žalovaného a prvostupňového orgánu, podľa ktorého
prihlásené označenie nenadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť k tovarom, pre ktoré malo byť prihlásené.
Žalobca namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu na riadne posúdenie veci, nakoľko mal za to,
že žalovaný nevykonal dokazovanie smerujúce k znalosti anglického jazyka v slovenskej spotrebiteľskej

verejnosti a vychádzal pri vyhodnotení rozlišovacej spôsobilosti zo všeobecných tvrdení o dostatočnej
úrovni znalosti anglického jazyka u priemerného slovenského spotrebiteľa, ktoré však podľa žalobcu
žiadnym spôsobom neodôvodňujú prečo a v akom rozsahu sa znalosť anglického jazyka premieta do
znalosti týchto dvoch konkrétnych slov „SUPER“ a „BATH“.
25. Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že procesné právo obsahuje právne normy regulujúce konanie

pred úradom, ktorý je zodpovedný za registráciu ochranných známok. Úradu je teda zverené zákonné
zmocnenieposudzovaťsplneniepodmienokprezápisprihlasovanéhooznačeniaakoochrannejznámky.
Ustanovenie § 5 zákona o ochranných známkach taxatívne vymenúva dôvody zamietnutia označenia
do registra ochranných známok. Ide o tzv. absolútne výluky zápisu označenia do registra, na ktoré úrad
prihliada z úradnej povinnosti. Absolútne dôvody sú výsledkom transpozície čl. 4 smernice 2015/2436/

EÚ, ktorý v ods. 1 taxatívne vymenúva obligatórne dôvody zamietnutia zápisu a v ods. 2 a 3 uvádza
fakultatívne dôvody, ktorými členské štáty môžu doplniť výpočet absolútnych dôvodov. Slovenský
zákonodarca prevzal do ustanovenia § 5 aj tieto fakultatívne dôvody uvedené v smernici. Mnohé z
týchto dôvodov sú príliš vágne a pred ich aplikáciou na určitý skutkový stav vyžadujú výklad. Výklad
týchto pojmov patrí do právomoci národných úradov, ktoré zapisujú ochranné známky do registra, a

správnych súdov, pričom je potrebné rešpektovať výklad, ktorý v danej veci podal už Súdny dvor EÚ,
prípadne správne súdy majú možnosť požiadať Súdny dvor o výklad v rámci prejudiciálneho konania.
Preto posúdenie jednotlivých absolútnych dôvodov je vecou výkladu a následnej aplikácie na zistený
skutkový stav správnych orgánov a správnych súdov a nie vecou ich diskrečnej právomoci (k tomu
bližšie rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn. 8 As 37/2011-154). Niektoré absolútne dôvody

sa prekrývajú [napr. nedostatok rozlišovacej spôsobilosti je samostatný dôvod pod písm. b) ods. 1 a
zároveňjesúčasťoudôvodupodpísm.a)ods.1citovanéhoustanovenia].Napriektomu,podľajudikatúry
Súdneho dvora EÚ to nič nemení na skutočnosti, že každý z dôvodov zamietnutia zápisu je nezávislý
od ostatných a vyžaduje samostatné preskúmanie (C-304/06 P, bod 54).
26. Rozlišovacia spôsobilosť je základným a nemenným atribútom ochranných známok daným už od

počiatku ich vzniku, keďže je hlavným dôvodom zavedenia ochranných známok vôbec. Umožňuje nielen
odlíšiť jednu fyzickú alebo právnickú osobu od iných (túto funkciu plní aj obchodné meno), ale najmä
umožňuje odlíšiť výrobky a služby jednej fyzickej alebo právnickej osoby od ostatných, čím spotrebiteľovi
zároveň poskytuje aj informácie o vlastnostiach a kvalite ponúkaného výrobku a umožňuje mu tak ľahšiuorientáciunatrhuatvorbujehorozhodnutiaovýberevhodnejspotrebiteľskejstratégie.SlovamiSúdneho
dvora, podstatnou funkciou ochrannej známky je garantovanie identity pôvodu tovarov alebo služieb
spotrebiteľovi alebo konečnému užívateľovi tým, že mu umožňuje bez možnosti zámeny rozlišovať

tovary alebo služby od ostatných tovarov alebo služieb, ktoré majú iný pôvod (C-
27. 517/99, bod 22; C-39/97, bod 28). Na to, aby ochranná známka mohla plniť svoju podstatnú úlohu
v systéme nenarušenej hospodárskej súťaže, ktorú sa snaží ZFEÚ vytvoriť, musí poskytnúť záruku,
že všetky tovary a služby označené touto ochrannou známkou, vznikli pod kontrolou jednej osoby,
ktorá je zodpovedná za ich kvalitu (C-39/97, bod 28; C-10/89, body 13 a 14 a tam citovaná judikatúra).

Rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky podľa sekundárneho práva EÚ sa musí posudzovať tak
vo vzťahu k tovarom a službám, ktoré sú ňou označené, ako aj vzhľadom na vnímanie príslušnej
skupiny verejnosti, ktorú tvoria riadne informovaní a primerane pozorní a obozretní spotrebitelia
[C-363/99, bod 34 a tam citovaná judikatúra; pozri aj § 5 ods. 1 písm. b) tohto zákona]. Rozlišovaciu
spôsobilosť možno vnímať z pohľadu objektu (tovarov a služieb), subjektu, ktorý dané označenie
používa, a z pohľadu samotného označenia, ktoré má byť zapísané ako ochranná známka. Napokon

pri posudzovaní rozlišovacej spôsobilosti nesmie chýbať pohľad príslušnej skupiny verejnosti, ktorej
sú označené výrobky alebo služby určené. Niektoré označenia prihlasované ako ochranná známka
vykazujú menšiu, iné väčšiu rozlišovaciu spôsobilosť. Rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky v
zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) Nariadenia 2017/1001 znamená, že daná ochranná známka umožňuje
identifikovať výrobok alebo službu, pre ktoré sa zápis žiada, ako výrobok alebo službu pochádzajúce

od určitého podniku, a teda odlíšiť tento výrobok alebo túto službu od výrobkov alebo služieb iných
podnikov [rozsudok z 8. februára 2011, Paroc/ÚHVT (INSULATE FOR LIFE), T-157/08, EU:T:2011:33,
bod 44 a citovanú judikatúru].Rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky sa musí posudzovať na
jednej strane vo vzťahu k výrobkom alebo službám, pre ktoré sa zápis požaduje, a na druhej strane
vo vzťahu k jej vnímaniu príslušnou skupinou verejnosti [rozsudok z 25. septembra 2014, Giorgis/

ÚHVT – Comigel (Forma dvoch zabalených pohárov), T-474/12, EU:T:2014:813, bod 13 a citovaná
judikatúra]. Označenia, ktoré nemajú rozlišovaciu spôsobilosť, uvedené v článku 7 ods. 1 písm. b)
nariadenia 2017/1001, sa považujú za nespôsobilé plniť základnú funkciu ochrannej známky, a to
identifikovať pôvod tovaru alebo služby, na ktoré sa ochranná známka vzťahuje, aby tak spotrebiteľovi,
ktorý nadobudne tento tovar alebo službu, umožnil pri ďalšom nadobudnutí vykonať rovnaký výber, ak

sa skúsenosť ukáže byť pozitívnou, alebo vykonať iný výber, ak sa ukáže ako negatívna [rozsudok
z 27. februára 2002, Eurocool Logistik/ÚHVT (EUROCOOL), T-34/00, EU:T:2002:41, bod 37; pozri
tiež rozsudky z 15. septembra 2009, Wella/ÚHVT (TAME IT), T-471/07, EU:T:2009:328, bod 14 a
citovanú judikatúru, a z 13. marca 2024, Quality First/EUIPO (MORE-BIOTIC), T-243/23, neuverejnený,
EU:T:2024:162, bod 19 a citovanú judikatúru]. Nemenej významným rozhodnutím je rozsudok ESD

vo veci C - 541/18 zo dňa 12.09.2019 AS proti proti Deutsches Patent- und Markenamt, kde súdny
dvor uviedol, že „článok 3 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z
22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok
sa má vykladať v tom zmysle, že rozlišovacia spôsobilosť označenia, o ktorého zápis ako ochrannej
známky sa žiada, sa má preskúmať s prihliadnutím na všetky relevantné skutočnosti a okolnosti,

vrátane všetkých spôsobov pravdepodobného používania prihlasovanej ochrannej známky. V prípade
neexistencie iných nepriamych dôkazov ide o také spôsoby používania, ktoré vzhľadom na zvyklosti v
dotknutom hospodárskom odvetví môžu byť v praxi významné“. Toto rozhodnutie zdôraznilo význam
dôkladnéhoposúdeniarozlišovacejspôsobilostipriprihlasovaníochrannýchznámok,pričomjepotrebné
brať do úvahy nielen jednotlivé prvky označenia, ale aj celkový dojem a spôsob akým budú vnímané

relevantnou skupinou verejnosti.
28. Žalovaný a prvostupňový správny orgán rozlišovaciu spôsobilosť posúdili tak z objektívneho i
subjektívneho hľadiska. Objektívne hľadisko znamená, že posudzované označenie musí byť čo do
obsahu i prevedenia natoľko originálne, že jeho individuálne prvky umožnia spoľahlivo odlíšiť konkrétny
výrobok/službu, pre ktorú sa používa. Subjektívnym hľadiskom je vlastné vnímanie spotrebiteľom.

Označenie je dištinktívne ak je spotrebiteľ schopný podľa neho rozoznať označený výrobok/službu
a dokáže si ho spojiť s jeho výrobcom/poskytovateľom. Do úvahy sa berie priemerný spotrebiteľ
s obvyklým prehľadom a bežnou orientáciou na trhu, s priemernými geografickými a jazykovými
znalosťami. Nedostatkom rozlišovacej spôsobilosti trpia predovšetkým označenia popisné a druhové.
Popisné označenia sú všeobecne také, ktoré iba charakterizujú vlastnosť, spôsob výroby alebo zloženie

výrobku a pod. Rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky má teda za úlohu odlíšiť tovary alebo služby
jednej osoby od tovarov alebo služieb iných osôb.
29. Vo všeobecnosti platí, že cudzojazyčné označenia môžu mať vplyv na túto schopnosť. Napríklad
pri slove „pizza“ pre talianske jedlo ochranná známka môže byť považovaná za slabú rozlišovaciuspôsobilosť. Ak naopak cudzojazyčné označenie nemá vnímateľný význam pre priemerného
spotrebiteľa, jeho rozlišovacia spôsobilosť je vysoká a môže byť registrované ako ochranná známka.
Úrad skúma či priemerný spotrebiteľ cieľovej krajiny rozumie významu cudzojazyčného slova. Pri

skúmaní cudzojazyčného označenia ochrannej známky je dôležité posúdenie týchto kritérií: znalosť
cudzieho jazyka v cieľovej skupine; význam slova, jeho opisnosť v súvislosti s tovarom a službou;
výslovnosť a vizuálna podobnosť s existujúcimi ochrannými známkami. Je teda možné zhrnúť, že
cudzojazyčné označenie môže mať pozitívny aj negatívny vplyv na rozlišovaciu spôsobilosť ochrannej
známky, ak je výraz opisný a široko známy pravdepodobne nebude chránený, ak je však cudzojazyčné

slovo pre spotrebiteľa nezrozumiteľné alebo fantazijné, môže mať vysokú rozlišovaciu spôsobilosť
a môže byť vhodné na ochranu ako ochranná známka. Ak cudzojazyčné označenie priamo opisuje
vlastnosti výrobku alebo služby čo i len v jednej variante významu, nemá dostatočnú rozlišovaciu
spôsobilosť uznanú ako ochranná známka. Keď je označenie, ktorého zápis ako ochrannej známky sa
požaduje, spôsobilé označiť „vlastnosť“ výrobkov alebo služieb, ktoré sú predmetom prihlášky; voľba
výrazu „vlastnosť“ zdôrazňuje skutočnosť, že označeniami, ktoré sú predmetom tohto ustanovenia, sú

iba tie označenia, ktoré slúžia na označovanie vlastností tovarov alebo služieb, pre ktoré sa zápis
požaduje,ktorézainteresovanékruhyľahkorozpoznajú(C-51/10P,body49až50).VrozsudkuT-507/08
- Natur -Aktiva (2011) spoločnosť Hipp požiadala o registráciu ochrannej známky „NaturAktiva“ pre
potravinyanápoje.Súdrozhodol,žekombináciaslovnatur(príroda)aaktiva(aktivita)jeprepriemerného
spotrebiteľa v Európskej únii dostatočne zrozumiteľná a opisná a preto nemá rozlišovaciu spôsobilosť.

Tento prípad poukazuje na to, že ak je cudzojazyčné slovo v bežnom použití ľahko zrozumiteľné
vo viacerých jazykoch môže byť považované za opisné. Súdny dvor tiež dodal, že zápis označenia
možno zamietnuť iba vtedy, ak možno rozumne predpokladať, že ho zainteresované kruhy skutočne
identifikujú ako opis jednej z uvedených vlastností (C-51/10 P, bod 50; C-108/97 a C-109/97, bod 31;
C-363/99, bod 56). Súdy EÚ napríklad odmietli priznať právnu ochranu označeniu „1000“ pre periodiká

obsahujúce krížovky, keďže toto označenie by verejnosť vnímala ako opisný charakter tovaru, že
dané periodikum obsahuje 1000 krížoviek (C-51/10 P, T-298/06) alebo označeniu „ecodoor“, ktoré by
verejnosť vnímala ako ekologický spôsob konštrukcie dverí, ale nie ako označenie vyjadrujúce pôvod
tovarov od konkrétneho podnikateľa (T-625/11, bod 24; C126/13 P), či označeniu „EcoPerfect“, ktoré sa
využíva na označenie výrobkov alebo služieb, ktoré sú priateľské k životnému prostrediu a nezaťažujú

ho (T-328/11, bod 45). Z uvedeného vyplýva, že označenie má opisný charakter, pokiaľ má dostatočne
priamu a konkrétnu spojitosť s predmetnými tovarmi alebo službami, ktorá by dotknutej verejnosti
umožňovala okamžite a bez ďalšieho rozmýšľania vnímať opis jednej z vlastností predmetných výrobkov
alebo služieb (T-234/06, bod 25 a tam citovaná judikatúra). Opisný charakter ochrannej známky sa
totiž posudzuje vo vzťahu k výrobkom, pre ktoré bola ochranná známka zapísaná, berúc do úvahy

predpokladané vnímanie priemerného spotrebiteľa predmetnej kategórie tovarov, riadne informovaného
a primerane pozorného a obozretného (T-234/06, bod 26). Správny súd podporne poukazuje aj na
rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 6 As 304/2020 – 42 zo dňa 23.06.2021 vo veci
zamietnutia návrhu na zápis slovnej ochrannej známky v znení „TravelPortal“, nakoľko prihlasované
označenie vyhodnotil ako nespôsobilé na zápis pre jeho chýbajúcu rozlišovaciu spôsobilosť.

30. V tomto konkrétnom správne orgány na oboch stupňoch dospeli k záveru, že znalosť anglického
jazyka u priemerného slovenského spotrebiteľa dosahuje základnú úroveň, do ktorej spadajú aj
slovné prvky obsiahnuté v označení „SUPERBATH“. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že v
súčasnosti prenikajú anglické výrazy do slovenského jazyka a tieto v niektorých prípadoch vytláčajú
slovenské ekvivalenty. Žalovaný a prvostupňový správny orgán záver o znalosti anglického jazyka u

priemerného slovenského spotrebiteľa odôvodnili tým, že anglický výraz „BATH“ sa v súčasnosti aj
na slovenskom trhu pomerne často používa na označenie vlastností tovarov a služieb, t.j. že takto
označené tovary a služby sú určené, resp. zamerané na vane, kúpeľne, kúpele, pričom relevantná
verejnosť si ho s týmto významom aj bežne spája. Uvedenú skutočnosť potvrdzujú aj slovenské
interaktívne nákupné portály (ako napr. www.heureka.sk, www.metro.sk, atď. ), kde po zadaní výrazu

„bath“ do ich vyhľadávačov, sa zobrazia tovary prednostne určené alebo týkajúce sa vaní, kúpeľní,
kúpeľa. Aj keď slovné prvky „SUPER“ a „BATH“ predstavujú anglické výrazy, ide o slová zo základnej
slovnej zásoby anglického jazyka, resp. slová, ktoré sú často používané a ich významy sú veľkej časti
slovenskej spotrebiteľskej verejnosti zrejmé. Správny súd má za to, že argumentácia správnych orgánov
sa nevymyká zásadám logického uvažovania, zodpovedá spoločenským podmienkam a skutočnosti, že

väčšia časť slovenských spotrebiteľov ovláda anglický jazyk do takej miery, že rozumie významu týchto
slov, napriek tomu, že anglický jazyk nie je úradným jazykom na Slovensku. Pokiaľ žalobca namietal, že
žalovaný svoj záver o znalosti anglického jazyka v slovenskej verejnosti odôvodnil dvoma tvrdeniami,
pričom neuviedol, že tieto tvrdenia sú nesprávne, resp. nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovaliprijaté závery úradu, ktoré sa nevymykajú zásadám logického uvažovania, zodpovedá spoločenským
podmienkam a nespornej skutočnosti, že prenikanie anglického jazyka na území Slovenska sa stále
viac prehlbuje, preto podstatná časť slovenských spotrebiteľov ovláda anglický jazyk do takej miery,

že rozumie významu týchto slov, potom správny súd vyhodnotil námietku žalobcu ako nedôvodnú
vyjadrujúcu len všeobecný nesúhlas žalobcu s odôvodnením žalovaného a prvostupňového orgánu.
31.Pokiaľideotvrdeniežalovanéhouvedenéažvovyjadreníksprávnejžalobe(nadrámecodôvodnenia
napadnutého rozhodnutia), že záver o úrovni znalosti anglického jazyka, umožňujúcej relevantnej
slovenskej spotrebiteľskej verejnosti rozumieť významu slov tvoriacich prihlasované označenie, je

potrebné považovať za všeobecne známu skutočnosť, tzv. notorietu, ktorá pre svoje uplatnenie
nepotrebuje zo strany žalovaného vykonanie žiadneho osobitného dokazovania, je potrebné prisvedčiť
žalobcovi, že zákon o ochranných známkach v ustanovení § 51 vylučuje o i. aj aplikáciu ustanovení §
34 Správneho poriadku, medzi ktoré patrí aj ustanovenie ods. 6, podľa ktorého skutočnosti všeobecne
známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať. Na druhej strane je však
potrebné tiež uviesť, že aj keď vo všeobecnosti platí, že správny orgán má povinnosť zistiť presne a

úplne skutočný stav veci a obstarať si potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len
návrhmi účastníkov konania, toto vyjadrenie zásady materiálnej pravdy je však v konaní pred úradom
nahradené ustanoveniami, ktoré sú vyjadrením zásady formálnej pravdy, čím sa procesná aktivita,
najmä povinnosť tvrdenia a dôkazného bremena, prenáša na účastníkov konania. Za úspech v konaní
nesie zodpovednosť účastník konania, ktorý je povinný navrhovať dôkazy, a v prípade, že nimi aj

disponuje, predkladať tieto dôkazy. Dôkazy následne vykonáva orgán verejnej správy. Orgán verejnej
správy je však povinný vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli účastníci konania a je viazaný odôvodnením
a dôkazmi účastníkov konania. Z vlastnej iniciatívy dôkazy nenavrhuje. V posudzovanom prípade
žalobca neprodukoval žiadne dôkazy na preukázanie úrovne znalosti anglického jazyka priemerného
slovenského spotrebiteľa, ktorá by nepostačovala na porozumenie významu anglických slov „SUPER“

a „BATH“, preto bol orgán verejnej správy v rámci zákonom zverenej správnej úvahy a posúdenia
rozlišovacej spôsobilosti prihlasovaného označenia oprávnený posúdiť to, či priemerný slovenský
spotrebiteľ porozumie významu týchto slov. Preto možno súhlasiť so žalovaným, že pokiaľ účastník
konania chcel relevantne spochybniť záver úradu, ku ktorému dospel v rámci jemu zákonom zverenej
správnej úvahy, prešlo dôkazné bremeno na jeho stranu, teda žalobca mal povinnosť predložiť dôkazy,

ktorými by úradom tvrdenú skutočnosť vyvrátil. V predmetnom konaní však žalobca nepredložil žiadne
dôkazy či argumenty o tom, že slovenská spotrebiteľská verejnosť nemala mať vedomosť o významne
anglických slov tvoriacich prihlásené označenie.
32. Správny súd má za to, že právne posúdenie žalovaného, že prihlasované označenie nemá
inherentnú rozlišovaciu spôsobilosť, je správne. A to z dôvodu, že sa nejedená o neobvyklé slovné

spojenie, ktoré by malo rozlišovaciu spôsobilosť pre nárokované výrobky samé osebe, nakoľko je
zložené z dvoch anglických výrazov, s ktorými je bežný slovenský spotrebiteľ oboznámený, a ktoré
bezprostredne súvisia s nárokovanými výrobkami, keď označujú oblasť (výrobky na určené na vane,
kúpeľne), ktorej sa týkajú. Ide preto o označenie popisné bez rozlišovacej spôsobilosti. V tomto
konkrétnom prípade ide o jednoduché spojenie dvoch slov, ktoré samostatne sú nositeľmi svojho

sémantického významu, pričom ich sémantický význam sa ich jednoduchým spojením do jedného slova
žiadnym spôsobom nemení. Všeobecný súd Európskej únie tiež skúmal opisný charakter označení
novotvarov zložených z viacerých slov alebo ich skratiek. Aby takéto označenie bolo zapísané ako
ochranná známka, musí toto označenie u cieľovej skupiny verejnosti vytvárať dojem dostatočne
vzdialený od dojmu vytvoreného jednoduchým spojením slovných prvkov, ktoré ju tvoria tak, aby tým

bol zmenený význam alebo rozsah tohto pojmu (porovnaj T-207/06, body 29 a 35). Aby ochranná
známka tvorená novotvarom alebo slovom, ktoré je výsledkom kombinácie znakov, mohla byť pokladaná
za opisnú, nestačí, aby sa konštatoval prípadný opisný charakter pre každý z týchto znakov; takýto
charakter musí byť taktiež konštatovaný pre novotvar alebo samotné slovo (T-19/04, bod 26). V tejto
súvislosti Súdny dvor odmietol priznať právnu ochranu označeniu EUROPIG, keďže označenie „euro“

naznačuje európsky pôvod výrobku a „pig“ naznačuje, že ide o bravčový mäsový výrobok, pričom
označenie bolo prihlasované pre mäsové výrobky; ani novotvar „europig“ nezabezpečil dostatočne
vzdialený dojem od tohto opisného charakteru výrobku (bližšie pozri T-207/06; T-19/04; T-367/02 až
C-369/02, bod 31). Inak by tomu bolo teda v prípade, keby toto spojenie bolo prekvapivé, fantazijné,
teda také, ktoré v tejto kombinácii nemá vlastný význam. Význam slovnej kombinácie „SUPER BATH“ je

však spotrebiteľovi celkom jasný a je rovnako spotrebiteľom takto používaný a vnímaný ako informatívna
správa označujúca výrobky, ktoré sa používajú na vane, kúpeľne, pričom ich účinok má byť výnimoční,
čo plynie so slova „super“. V rámci správnej úvahy má žalovaný možnosť vytvárať si úsudok na
vec v tolerančnom pásme (k tomu napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.3Sžhuv/3/2011 zo dňa 03.10.2011). Správny súd má za to, že žalovaný touto úvahou nevybočil z medzí
správnej úvahy a presvedčivo odôvodnil svoje závery.
33. Pokiaľ žalobca namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, resp. že skutkový stav nemá

oporu v administratívnom spise, a to vo vzťahu ku skutkovému záveru o znalosti anglického jazyka
priemerného slovenského spotrebiteľa na takej úrovni, že porozumie významu slovných prvkov „super“
a „bath“ tvoriacich prihlasované označenie, správny súd zdôrazňuje, že otázku rozlišovacej spôsobilosti
označenia je potrebné posudzovať vo vzťahu k výrobkom a službám, pre ktoré sa zápis žiada, a tiež
vo vzťahu k tomu, ako tieto výrobky (resp. služby) vníma príslušná skupina verejnosti (napr. C-456/01

P a C-457/01 P, bod 35; C-25/05 P, bod 25; C-238/06 P, bod 79; C344/10 P a C-345/10 P, bod 43).
Záver o nedištinktívnosti vychádza vždy z objektívneho a subjektívneho posúdenia s tým, že sa má
všeobecne za to, že všeobecné, popisné a široko formulované označenie prispieva k nedištinktívnosti
označenia výrobkov a služieb. V posudzovanej veci nie je pochýb, že sa vo vzťahu k ponúkaným
výrobkom jedná o označenie všeobecné a popisné a nie o označenie originálne. Žalovaný nie je
k tejto otázke povinný vykonávať žiadny prieskum znalosti úrovne anglického jazyka priemerného

slovenského spotrebiteľa. Naopak je na žalobcovi, aby v zmysle § 5 zákona o ochranných známkach
preukázal nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti, v rámci ktorého môže, resp. musí predložiť dôkazy,
z ktorých by vyplývalo, že široká verejnosť bude vnímať toto označenie ako označenie originálne,
ktoré je spojené so žalobcom. Preto ak žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav ohľadom
znalosti anglického jazyka u priemerného slovenského spotrebiteľa v miere dostatočnej na porozumenie

významu slov tvoriacich prihlasované označenie, avšak nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by úroveň
tejto znalosti preukázal, neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojej povinnosti preukázať rozlišovaciu
spôsobilosť prihlasovaného označenia. Napokon žalobca ani nenavrhol v tomto smere vykonať žiadne
dokazovanie. Námietka žalobcu, že úrad pochybil, ak nevykonal dokazovanie za účelom preukázania
toho, že je slovné spojenie prihlasované žalobcom na zápis bežné (poznateľné čo do významu), nie je

dôvodná. Medzi stranami nebolo sporné to, na aké tovary sa má prihlasované označenie vzťahovať,
ako ani skutočnosť, že tieto tovary ponúkajú na trhu aj ďalšie subjekty. Úzka jazyková spojitosť medzi
anglickým výrazom „SUPERBATH“ a výrobkami na vane a kúpeľne celkovo je natoľko zrejmá, že
ohľadomnejnebolopotrebnévykonávaťdokazovanie.Následnéhodnotenietoho,čivtomtokonkrétnom
prípade došlo k naplneniu neurčitého právneho pojmu „rozlišovacia spôsobilosť“, potom nebolo otázkou

skutkovou, ale otázkou právnou, lebo sa jednalo o subsumpciu konkrétneho skutkového stavu pod
príslušnú právnu normu. Výrok rozhodnutia žalovaného teda zodpovedá skutkovému stavu zistenému
z vykonaných dôkazov označených žalobcom. Ide o rozhodnutie v administratívnom konaní, ktoré
zodpovedá spôsobu dokazovania podľa § 52 zákona o ochranných známkach.
34. V posudzovanom prípade prvostupňový orgán ako aj žalovaný dospeli tiež k záveru, že

žalobca nepreukázal ani to, že prihlasované označenie nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť vo
vzťahu k nárokovaným tovarom. Prvostupňový orgán a následne žalovaný pri posudzovaní otázky,
či prihlasované označenie nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť pri používaní v obchodnom styku,
vychádzali z dôkazov predložených žalobcom), pričom dospeli k zhodnému záveru, že z predložených
dôkazných materiálov je zrejmé, že nepreukazujú nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti prihláseného

označenia v zmysle § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach, keďže buď nie sú datované, príp.
nespadajú do rozhodného obdobia, t. j. do obdobia pred dátumom podania prihlášky ochrannej známky,
alebo sa na nich nenachádza prihlásené označenie v takej podobe, v akej bolo prihlásené na zápis do
registraochrannýchznámok.Nakoľkoktomutoprávnemuzáveruaksamotnémuspôsobuvyhodnotenia
dôkazov žalobca v správnej žalobe neuviedol žiadne žalobné námietky a správny súd nevyhľadáva

dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia za žalobcu, ani nemôže za žalobcu všeobecne
uplatnené dôvody nezákonnosti uvedené v správnej žalobe podľa obsahu administratívneho spisu alebo
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného konkretizovať, uvedené závery prvostupňového
orgánu a žalovaného o tom, že prihlasované označenie nenadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť vo vzťahu
k nárokovaným tovarom, vyhodnotil ako správne.

35. Napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu spĺňa atribúty
preskúmateľnosti a obsahuje právne posúdenie veci, ktoré zodpovedá zistenému skutkovému stavu
a je náležite odôvodnené, preto ani námietky žalobcu o nepreskúmateľnosti a zároveň arbitrárnosti
rozhodnutia neboli dôvodné.
36. Správny súd s prihliadnutím na podstatné žalobné body po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti

rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov a postupu predchádzajúceho ich vydaniu nezistil
porušenie zákona, práv a právom chránených záujmov žalobcu, na základe ktorých by bolo možné
vyhovieť žalobnému petitu, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP).37. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že podľa § 167 ods. 1 SSP
nepriznal žalobcovi právo na náhradu trov konania z dôvodu jeho neúspechu v konaní. Žalovanému
orgánu verejnej správy správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko to nemožno

spravodlivo požadovať (§ 168 SSP).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu

v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/

(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).