Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. marec 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/100/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120281055
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6120281055.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny

Odalošovej a sudcov Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., štátny občan Slovenskej republiky, 2/ A. B., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., obaja právne zastúpení: JUDr. Ladislav Ščury, advokát,
so sídlom advokátskej kancelárie Mierová 1725, 022 01 Čadca, IČO: 33 916 071, proti žalovanej: F.
A. G., nar. XX. XX. XXXX, H. I. F. XXX, XXX XX H. I. F., štátna občianka Slovenskej republiky, právne
zastúpená: JUDr. Martin Landl, advokát, Rázusova 47/7825, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 45 095,- Eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 8C/36/2020-404

zo dňa 09. 02. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku II., ktorou uložil žalovanej povinnosť zaplatiť spoločne
a nerozdielne žalobcom 1/ a 2/ sumu 44 085,90 Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 44 085,90
Eur od 08. 04. 2020 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, p o t
v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti výroku II. m e n í tak, že žalobu vo zvyšku

z a m i e t a.

III. M e n í výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie tak, že žalovaná je povinná zaplatiť spoločne
a nerozdielne žalobcom 1/ a 2/ trovy konania v rozsahu 95,52 %, a to v lehote do troch dní od
právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

IV. Žalovaná je povinná zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcom 1/ a 2/ trovy odvolacieho konania
v rozsahu 95,52 %, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie

rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“, alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom
rozhodol tak, že konanie voči žalobcovi 3/ zastavil (výrok I.). Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť spoločne
a nerozdielne žalobcom 1/ a 2/ sumu 45 095,- Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 45 095,-
Eur od 08. 04. 2020 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.).
Žalovanej uložil povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne žalobcom 1/ a 2/ trovy konania v rozsahu
100 % a to v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške náhrady

trov konania (výrok III.).2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že pôvodní žalobcovia 1/, 2/ a 3/ sa domáhali,
aby súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne čiastku 45 095,- Eur spolu
s úroku z omeškania vo výške 5,00 % od 08. 04. 2020 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2.1 Žalobu odôvodnili žalobcovia tým, že sú dedičmi po neb. poručiteľke A. B., nar. XX. XX. XXXX, zomr.
XX. XX. XXXX. Žalobca 1/ po smrti svojej matky zistil, že od januára 2017 do svojej smrti zaslala na
neznámy účet vedený vo H., J. (IBAN:K. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) spolu čiastku 45 095,- Eur.
Nadobudol tým podozrenie, že bolo zneužité ochorenie jeho matky a pod rúškom liečby boli vylákané

od nej vysoké úhrady. V období od 31. 01. 2017 do 09. 03. 2019 bola na uvedený neznámy účet vložená
suma spolu 43 525,- Eur a dňa 05. 04. 2019 1 570,- Eur. V trestnom konaní bolo zistené, že uvedený
bankový účet patrí žalovanej, ktorá sa prijatím finančných plnení bezdôvodne obohatila, pretože neb.
A. B. neposkytovala žiadne liečiteľské služby. Medzi žalovanou a neb. A. B. nebola uzatvorená žiadna
zmluva o poskytnutí zdravotnej starostlivosti, ani zmluva o pôžičke.

2.2 Žalovaná uviedla, že neb. A. B. poskytla formou pôžičky finančné prostriedky vo výške 15 000,-
Eur, ktoré jej neb. v splátok vrátila v plnej výške. Zvyšnú sumu jej požičal L. I., ktorému požičanú sumu
menovaná splácala na jej účet, pretože o uvedené ju požiadal a uhradené sumy mu osobne odovzdala. Z
jej strany išlo o pomoc. Čiastka, ktorú požičala bola vrátená, čím celú záležitosť považovala za uzavretú.
Pokiaľ ide o platby zo dňa 31. 01. 2017, 31. 03. 2017, 23. 05. 2017, 30. 05. 2017, 25. 07. 2017, 21. 09.

2017, 13. 11. 2017, 02. 01. 2018 a 09. 03. 2018 vzniesla námietku premlčania. Namietla aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcov. Všetky splátky pôžičky boli z účtu žalovanej vybraté a odovzdané L. I. v hotovosti.
Nemohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie, pretože právny dôvod poskytnutia peňažných prostriedkov
bol od počiatku daný titulom pôžičky.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil skutkový stav, ktorý posúdil podľa §
460, § 451 ods. 1, 2, § 456 OZ, § 458 ods. 1, § 657 č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „ OZ“)
a dospel k záveru, že žaloba bola v plnom rozsahu opodstatnená.

4. V konaní sa žalobcovia 1/ a 2/ voči žalovanej domáhali, aby jej súd uložil povinnosť zaplatiť im

spoločne a nerozdielne čiastku 45 095,- Eur so zákonným úrokom z omeškania od 08. 04. 2020 titulom
bezdôvodného obohatenia

5. Žalobca 3/ počas konania zomrel, pričom žalobcovia 1/ a 2/ sú jeho právni nástupcovia. Okresný
súd preto predmetné konanie vo vzťahu k žalobcovi 3/ na návrh žalobcov 1/ a 2/ zastavil a pokračoval

v konaní vo vzťahu k žalobcom 1/ a 2/ na podklade pôvodnej žaloby s predmetom o zaplatenie sumy
45 095,- Eur spolu s prísl.

6. Okresný súd skúmal aktívnu legitimáciu žalobcov. Aktívnu legitimáciu na uplatnenie práva zo
zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie posudzoval podľa ust. § 456 OZ, ktoré definuje subjekt,

ktorý v rámci právneho vzťahu zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je postihnutým, a preto
oprávneným veriteľom. Je ním subjekt, v ktorého majetkovej sfére došlo k strate majetkových hodnôt,
ktoré možno vyjadriť v peniazoch.

7. V predmetnom konaní bolo nepochybné, že neb. A. B. (ďalej len „nebohá“) je právna predchodkyňa

žalobcov 1/ a 2/. Žalobcovia 1/ a 2/ ako právni nástupcovia ku dňu smrti nebohej matky vstúpili do jej
práv a povinností, čím v predmetnom konaní boli aktívne legitimovaní. Žalobcom prináleží právo žiadať,
aby im žalovaná vydala predmet bezdôvodného obohatenia.

8. K pasívnej legitimácii okresný súd uviedol, že zodpovednosť z právneho vzťahu bezdôvodného

obohatenia vyjadruje ust. § 451 OZ. Žalovaná na svojom bankovom účte prijala finančné prostriedky od
nebohej. Nepreukázala právny dôvod plnenia, bola teda účastná na právnom vzťahu zo zodpovednosti
zabezdôvodnéobohatenie.Jenesprávnynázoržalovanej,ženajejstranenemoholnastaťneoprávnený
majetkový prospech, nakoľko adresátom prostriedkov bol svedok L. I., u ktorého prostriedky „skončili“.
Takéto tvrdenie je zavádzajúce, pretože prostriedky boli poukázané na účet žalovanej a boli určené

svedkovi z dôvodu ním poskytnutých služieb ako odplata, čo menovaný poprel ako dôvod prijímania
finančných prostriedkov. V konaní nebolo preukázané, že by existoval iný právny dôvod na prijatie týchto
finančných prostriedkov zo strany žalovanej.9. Nakoľko podmienky vecnej legitimácie sporových strán okresný súd posúdil klade, zaoberal sa
námietkou premlčania žalovanej. Premlčacia doba v prípade bezdôvodného obohatenia je dva roky,
ktorá plynula od dňa, keď sa oprávnený dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho

úkor bezdôvodne obohatil, najviac však je tri roky a plynula od dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu
došlo. V konaní bolo preukázané, že prvé plnenie na účet žalovanej nebohá odoslala dňa 31. 01. 2017.
ŽalobanaOkresnomsúdeBanskáBystricabolapodanákudňu08.04.2020.Premlčaciadobaneplynula
v trestnom konaní vedenom OR PZ Čadca pod ČVS: ORP-368/2-VYS-CA-2019 od 30. 05. 2019 do
20. 02. 2020, t.j. 266 dní. Z premlčacej doby bolo vyčerpaných 898 dní z celkového rozsahu 1095 dní.

S poukazom na uvedené potom okresný súd konštatoval, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia bol uplatnený včas a nebol premlčaný.

10. Okresný súd sa ďalej zaoberal vecnou stránkou žaloby. Podmienkou vzniku bezdôvodného
obohatenia je existencia faktického stavu majetkovej výhody, resp. prospechu, vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom (peniazmi). Zo zákona sa vyžaduje bezdôvodnosť uvedeného stavu, t.j. absencia

relevantného právneho dôvodu plnenia. Inak povedené bezdôvodné obohatenie musí vzniknúť na úkor
iného subjektu práva, čo sa vyznačuje obohatením jedného subjektu (majetkový prospech) a úbytkom
(ujmou) v majetkovej sfére iného subjektu. Pojmovým znakom skutkovej podstaty bezdôvodného
obohatenia v prípade plnenie bez právneho dôvodu je absencia subjektívnej vedomosti oprávnenej
osoby (nebohej), že neexistuje právny dôvod, z ktorého plní.

11. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd mal preukázané kumulatívne splnenie zákonných
podmienok pre vznik záväzkovo-právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia. Je nepochybné, že z
bankového účtu nebohej vedeného mBank, K.. A. pobočka zahraničnej banky IBAN: K. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX v časovom období od 31. 07. 2017 do 05. 04. 2019 poukázala finančné plnenia

vo výške 45 095,- Eur. Ďalej podľa výpisu z bankového účtu vedeného vo VÚB, a.s. IBAN: K. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX (zrušený ku dňu 11. 06. 2019) vyplynulo, že poukázane plnenia boli pripísané
v prospech takéhoto účtu, ktorý patrí žalovanej.

12. Na strane žalovanej objektívne vznikol faktický stav majetkovej výhody vyjadriteľný peňažným

ekvivalentom, ktorý zodpovedá súčtu prijatých finančných prostriedkov na účte vo výške 45 095,- EUR.

13. Z údajov o platobných príkazoch zaznamenaných na bankovom účte nebohej je preukázané,
že platby nebohej poukázané v prospech účtu žalovanej nesú identifikačný znak „NEM“. V konaní
bolo nesporné, že nebohá trpela závažným onkologickým ochorením (rakovinou) v poslednom štádiu.

Výpoveďami svedkov a žalobcov bolo preukázané, že z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu
nebohá dobromyseľne vyhľadávala liečiteľské služby u L. I., za ktoré platila bezhotovostnou formou
prevodom zo svojho účtu. Uvedené vyplynulo z výpovedí žalobcov 1/ a 2/ a svedkov A. L., M. G., L.
N., ktorí vypovedali v sporovom konaní aj v trestnom konaní. Všetci svedkovia zhodne uvádzali, že
nebohá liečiteľovi za uvedené služby uhrádzala finančné prostriedky, o čom mali vedomosť priamo od

nebohej. Pre záver, že úhrady boli určené v prospech L. I. nasvedčuje označovanie platieb nebohou
znakom „NEM“, kde pri platbe zo dňa 01. 05. 2018 bolo výslovne uvedená poznámka „ 265 dlh, 480
liečba spolu 745“ a súčasne niektoré platby boli prevodným príkazom preposielané priamo L. I.. Na tomto
základepotommožnokonštatovaťzáver,žeskutočnýmadresátomplatiebbolL.I.,ajkeďprostriedkyboli
pripísané v prospech žalovanej. Menovaný podľa výpisu z Obchodného registra je jediným spoločníkom

a konateľom obchodnej spoločnosti CLINIC J. J. NEMA s.r.o., ktorá v predmete podnikania nemala
poskytovanie zdravotníckych služieb alebo iných obdobných služieb. Ďalej vykonanými dôkazmi nebol
preukázaný subjektívny poznatok nebohej o tom, že jednak plnila na účet žalovanej ani že plnila
za akúkoľvek inú službu poskytnutú žalovanou, prípadné z iného právneho dôvodu (pôžičky). Keďže
žalovaná prijala finančné prostriedky a neposkytla nebohej žiadne protiplnenie, absentuje u nej právny

dôvod prijatého plnenia. Neoprávnená majetková výhoda žalovanej zároveň je v príčinnej súvislosti s
úbytkom finančných prostriedkov u neb. A. B..

14. Žalovaná tvrdila, že dôvodom plnenia poukazovaného na jej účet nebohou bola pôžička. Bolo
teda povinnosťou žalovanej preukázať v konaní existenciu platnej zmluvy o pôžičke. Keďže žalovaná

tvrdila v konaní uzatvorenie ústnej zmluvy o pôžičke, ktorej predmetom malo byť poskytnutie peňažných
prostriedkov bolo potrebné, aby preukázala dojednanie o výške pôžičky, dátume poskytnutia peňazí,
reálne odovzdanie prostriedkov, splatnosť a plnenie pôžičky. Nakoľko deklarovala, že pôžičku malposkytnúť aj svedok L. I. a prijaté plnenia na jej účte zodpovedali splátkam aj jeho pôžičky, potom
dôkazné bremeno sa vzťahovalo tiež na preukázanie náležitosti oboch pôžičiek.

15. Okresný súd tvrdenia žalovanej o poskytnutí pôžičky neb. považoval za nekonzistentné, keďže
skutkové tvrdenia niekoľkokrát zmenila a upravovala v kontexte aktuálneho stavu súdneho konania. Je
celkom zjavné, že k poskytnutiu a výške pôžičky dňa 20. 08. 2019 žalovaná najskôr uvádzala poskytnutie
pôžičky v troch sumách v roku 2017 (4 000,- Eur, 6 000,- Eur a 5 000,- Eur). Dňa 19. 09. 2019 uviedla,
že pôžičku poskytla koncom roku 2016 a začiatkom roku 2017. Dňa 21. 02. 2020 si nevedela spomenúť

na termín poskytnutia pôžičky, ktorú ale poskytla v dvoch sumách (9 000,- Eur a 6 000,- Eur). Dňa 22.
03. 2021 opakovane tvrdila poskytnutie pôžičky v roku 2017. Dňa 17. 05. 2023 znovu tvrdila poskytnutie
pôžičky na prelome rokov 2016/2017 s časovým odstupom 1,5 až 2 mesiace. Pokiaľ sa týka pôžičky,
ktorú mal poskytnúť svedok L. I. žalovaná v rozpore s výpoveďou tohto svedka uvádzala, že svedok
poskytol pôžičku 17 000,- Eur až 20 000,- Eur.

16. Rozporuplné sú aj ďalšie tvrdenia žalovanej k reálnemu odovzdaniu peňažných prostriedkov a k
výške pôžičky. Dňa 20. 08. 2019 žalovaná uviedla, že peniaze odovzdala L. I., ktorý prostriedky odovzdal
nebohej spolu s jeho peniazmi. Následne v rozpore s týmto tvrdením dňa 19. 09. 2019 uviedla, že
prostriedky odovzdala nebohej za prítomnosti L. I.. K splateniu pôžičky uviedla, že došlo k zaplateniu
celej pôžičky na jej účet vo výške 43 525,- Eur, čo vôbec nezodpovedá predloženým listinám (výpis z

účtu na č. l. 15 - 44, 286 - 326). Z listinnej dokumentácie vyplynulo, že na účet žalovanej v skutočnosti
bolo pripísaných 45 095,- Eur. Svedok L. I. deklaroval celkovú výšku pôžičky na úrovni 47 000,- Eur,
čo vytvára diametrálne rozdiely k uvádzanej výške pôžičiek (rozdiel 3 475,- Eur). Nesúrodé sú rovnako
tvrdenia žalovanej k okamihu poskytnutia a splatnosti pôžičky. Niet pochýb, že prvá platba bola na účet
žalovanej poukázaná dňa 31. 01. 2017. Žalovaná niekoľkokrát uvádzala, že k poskytnutiu pôžičky došlo

na prelome rokov 2016/2017 s odstupom 1,5 až 2 mesiace. V prípade pravdivosti tohto tvrdenia, by
splatnosť celej pôžičky predchádzala poskytnutiu peňažných prostriedkov, čo však popiera vznik zmluvy
o pôžičke, pre ktorú platí, že veriteľ prenecháva dlžníkovi veci určené podľa druhu (najmä peniaze) a
po uplynutí dojednanej doby sa dlžník zaväzuje poskytnuté prostriedky vrátiť veriteľovi (ust. § 657 OZ),
čo nemohlo byť dodržané.

17. Ďalej okresný súd pri hodnotení vierohodnosti skutkových tvrdení žalovanej zobral do úvahy
deklarovaný základ dane z príjmu žalovanej v roku rok 2017 na úrovni 1 180,53 Eur a daňový základ v
roku 2018, ktorý bol na úrovni 1 865,06 Eur. Z tohto vyplýva, že výška príjmu v rozhodnom zdaňovacom
období neumožňovala žalovanej poskytnúť pôžičku vo výške 15 000,- Eur. K príjmovým pomerom

neprodukovala pritom žiadne iné relevantné skutkové tvrdenia ani neoznačila dôkazy.

18. Napokon k vierohodnosti tvrdení žalovanej okresný súd poukázal na fakt, že v procese uzatvárania
zmluvy na jednej strane vôbec nepovažovala za podstatné pristúpiť k spísaniu písomnej zmluvy o
pôžičke, hoci na strane druhej sama potvrdila, že nebohú poznala veľmi krátky čas (3 týždne, možno

mesiac) a prostriedky jej poskytla z dôvodu žiadosti L. I..

19. Dôvod poskytnutia peňažných bezhotovostných platieb na účet žalovanej vierohodne nebol
potvrdený výpoveďou svedka L. I.. K vyjadreniam uvedeného svedka okresný súd konštatoval, že sú
rozporné s tvrdeniami žalovanej. Obsah výpovede svedka okresný súd vyhodnotil v súlade s čl. 15

základných princípov civilného sporového poriadku ako účelový a nevierohodný.

20. K časovým súvislostiam a deklarovaným čiastkam poskytnutých pôžičiek existujú vo vyjadreniach
svedka výrazné disproporcie. Dňa 03. 09. 2019 deklaroval poskytnutie pôžičky v dvoch častiach v roku
2016 vo výške 10 000,- Eur a 7 000,- Eur (spolu 17 000,- Eur). V čestnom prehlásení zo dňa 18. 03.

2021 (č.l. 119) v rozpore s predchádzajúcim tvrdením uviedol poskytnutie pôžičky v troch častiach:
15 000,- Eur, 10 000,- Eur a 7 000,- Eur (spolu 32 000,- Eur). V písomnej výpovedi zo dňa 08. 01.
2024 zmenil tvrdenia a uvádzal poskytnutie pôžičky už v štyroch častiach 2 000,- Eur (v roku 2016),
10 000,- Eur, 10 000,- Eur a 10 000,- Eur (v roku 2017). Súčasne deklaroval celkovú sumu pôžičky
vo výške 47 000,- Eur (jeho pôžička 32 000,- Eur + pôžička žalovanej 15 000,- Eur), ktorá mu mala

byť uhradená v celom rozsahu. Uvedené je v zjavnom rozpore s tvrdeniami žalovanej, ktorá rovnako
potvrdila splatenie celej pôžičky na jej účet, avšak vo výške 43 525,- Eur, zároveň však aj v rozpore
s listinnými dôkazmi (výpis z účtu na č. l. 15 - 44, 286 - 326), z ktorých vyplýva, že na účet žalovanej
bola v skutočnosti poukázaná čiastka 45 095,- Eur. Svedok nijako nevysvetlil rozdiel prijatého plneniaa poskytnutej pôžičky, ani neuviedol, či chýbajúcu čiastku od nebohej vymáhal. Vierohodnosť výpovede
svedka dokresľuje tvrdenie svedka v tom, že pôžičku vo výške 32 000,- Eur nebohej mal poskytnúť,
hoci zároveň uvádzal vlastnú zaťaženosť exekúciou a z tohto prameniacu absenciou bežného účtu. Z

obchodnej činnosti spoločnosti CLINIC J.J. NEMA spol. s.r.o., v ktorej svedok zostáva funkciu konateľa
a jediného spoločníka bol deklarovaný daňový základ v roku 2017 vo výške 6 333,40 Eur a za rok 2018
daňovýzáklad1125,91Eur,čozodpovedápríjmomnaúrovni527,78Eurmesačne.Svedoksanevyjadril
k inému zdroj svojho príjmu.

21. Na základe uvedeného okresný súd zhrnul, že v tvrdeniach žalovanej a výpovedi svedka L. I.
sú podstatné rozpory týkajúce sa času poskytnutia pôžičky, výšky a počtu poskytnutých súm pôžičky,
odovzdania peňažných prostriedkov, celkovej výšky požičanej sumy aj rozsahu splatenia pôžičky.
Rozpory rozhodne nemožno pripísať bežnému rozptylu detailov vo výpovediach žalovanej a svedka,
ktoré by boli spôsobené plynutím času, uplynutého od vnímania týchto skutočnosti po procesné
výpovede týchto osôb v konaní, čo v posudzovanom prípade nepresahuje časový interval 6 až 30

mesiacov.

22. Okresný súd dospel k záveru, že deklarovaný právny dôvod prijatého plnenia na účte žalovanej
titulom pôžičky preukázaný nebol. Uvedený záver preukazujú tiež všetky ostatné dôkazy, ktoré svedčia,
že na starne nebohej nebol žiadny dôvod, aby obstarávala finančné prostriedky formou pôžičky od

tretích osôb. Okrem svedkyne A. L. a žalobcov 1/ a 2/, finančnú autonómiu neb. A. B. aj manžela
neb. L. B. st. potvrdzuje uznesenie Okresného súdu Čadca, č. k. 5D/54/2019-139 zo dňa 23. 06. 2020
(č. l. 69), ktorým bola ustálená čistá hodnota majetku nebohej poručiteľky A. B. v dedičskom konaní
ku dňu jej smrti na 73 946,98 Eur. Menovaná ku dňu smrti bola vlastníčkou viacerých nehnuteľností,
sporiacich a termínovaných účtov a mala dostatok finančných zdrojov nazhromaždených v jej hnuteľnom

a nehnuteľnom majetku. Z týchto prostriedkov mohla komfortne financovať svoje potreby, vrátane
liečby. Nebohá bola dostatočne finančne nezávislá, čo preukazuje jej príjem z invalidného dôchodku
aj pracovnej činnosti, ktorý sa pohyboval na úrovni 2 000,- Eur. Z dokazovania súčasne možno
konštatovať záver, že nebol preukázaný akýkoľvek telefonický kontakt neb. L. B. st. so svedkom L.
I., resp. požiadavka neb. L. B. st. na poskytnutie pôžičky od tohto svedka, ani tvrdenie, že neb. L.

B. st. bol alkoholik, gambler alebo bol zadlžený. Ďalšie námietky žalovanej okresný súd považoval za
neopodstatnené.

23. Vzhľadom na konštatovanú skutkovú a dôkaznú situáciu v predmetnom spore, neunesenie
dôkazného bremena žalovanou okresný súd dospel k záveru, že na strane žalovanej vznikol

neoprávnený majetkový prospech v celkovej výške 45 095,- Eur, ktorý doposiaľ nevydala žalobcom
1/ a 2/. Predmet bezdôvodného obohatenia sa v zmysle zákona musí vydať tomu, na úkor koho sa
získal. Keďže oprávnená z bezdôvodného obohatenia zomrela dňa XX. XX. XXXX, boli vecne aktívne
legitimovaní žalobcovia 1/ a 2/ ako právni nástupcovia nebohej.

24. Na uvedenom základe okresný súd predmetnej žalobe v plnom rozsahu vyhovel a žalovanej uložil
povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne čiastku vo výške 45 095,- Eur spolu so
zákonným úrokom z omeškania od 08. 04. 2020 do zaplatenia, titulom bezdôvodného obohatenia, v
lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

25. O náhrade trov konania strán sporu okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, žalobcovia 1/
a 2/ mali vo veci plný úspech, preto okresný súd žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcom 1/ a 2/
spoločne a nerozdielne trovy konania v rozsahu 100 % v určenej lehote (do troch dní) od právoplatnosti
uznesenia, ktorým vyšší súdny úradník rozhodne o výške náhrady trov konania.

26. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná (ďalej aj „odvolateľka“) v zákonnej
lehote. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamietne, resp. zruší rozhodnutie
a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

26.1 Odvolateľka uviedla, že odvolanie podáva z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), d), e), f)

a h) CSP. V konaní neboli splnené procesné podmienky, čo zakladá odvolacie dôvody podľa ust. §
365 ods. 1 písm. a) a d) CSP, nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide, nie
je pasívne vecne legitimovaná v spore, čo jednoznačne spôsobuje vadu konania, ktorá v dôsledku
nesplnenia procesných podmienok spôsobila nesprávnosť rozhodnutia vo veci. Jej zodpovednosť zprávneho vzťahu bezdôvodného obohatenia súd posúdil podľa § 451 Občianskeho zákonníka, avšak na
jej strane nenastal ani nemohol nastať neoprávnený majetkový prospech, vzhľadom na skutočnosť, že
od počiatku konania tvrdí, že peňažné prostriedky, ktoré boli určené pánovi I. od pani B. (ako splátka ním

poskytnutejpôžičky)pozaslanínajejbankovýúčetvhotovostivybralaanásledneich vhotovosti
odovzdávala priamo pánovi I., čo jednoznačne potvrdil pri svojich výsluchoch v rámci trestného konania,
ako aj v čestnom vyhlásení. Vzhľadom na nedostatok pasívnej legitimácie mal súd žalobu zamietnuť.

26.1.1 Namietala, že v konaní neboli vykonané dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

(§365ods.1písm.e/CSP),resp.ichsúdnijakýmspôsobomnevyhodnotil. PánNemopotvrdil,ževšetky
peniaze, ktoré jej boli posielané na účet od pani B., z jej účtu bezprostredne vybrala a odovzdávala mu
ich. V konaní predložila aj tabuľku o jednotlivých vkladoch a výberoch, z ktorých jednoznačne vyplýva,
že došlé peňažné prostriedky „nekončili u nej“, ale boli odovzdávané skutočnému adresátovi p. I.. Súd
si tiež zabezpečil výpisy z jej účtu, z ktorých tiež vyplýva, že pravidelne dochádzalo nielen ku peňažným
vkladom, ale na druhej strane aj k pravidelným peňažným výberom daných finančných prostriedkov.

Súd tieto dôkazy riadnym spôsobom nehodnotil, a teda neboli v konaní zistené všetky
rozhodujúce skutočnosti tak jednoznačne, ako to uvádza súd vo svojom rozhodnutí.

26.1.2 Nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie (odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1
písm. h/ CSP) odvolateľka namietala v tom, že súd vyhodnotil, že jej vyjadrenia a vyjadrenia pána I. sú

plné rozporov, nezrovnalostí, že inak vypovedali v trestnom konaní a úplne inak v tomto konaní, a preto
ich súd vyhodnotil ako účelové s nízkou vierohodnosťou. Samotní žalobcovia a svedkovia vypovedali so
značnými rozdielmi v civilnom konaní oproti ich výpovediam v trestnom konaní, ba dokonca jednotlivé
výpovede svedkov v trestnom konaní sú plné rozporov, poukázala na:
a) zápisnicu z výsluchu žalobcu 1/ zo dňa 11. 11. 2019, kde uvádza, že: jeho matka nikdy pôžičku

nepotrebovala, bola finančne zabezpečená, keby finančnú pomoc potrebovala, on sám by jej pomohol.
b) zápisnica z výsluchu žalobkyne 2/ zo dňa 19. 08. 2019: uvádza, že: jej otec bol proti pôžičkám, rodičia
nemali žiadne pôžičky, domácnosť viedli tak, aby neboli zaťažení dlhmi.
c) výsluch, respektíve čestné vyhlásenie svedka L. B. zo dňa 24. januára 2020, kde uvádza a potvrdzuje,
že jeho manželka, pani B. mala viacero pôžičiek.

d) výsluch svedka L. N. zo dňa 11. 11. 2019, ktorá uvádza, že pani B. sama požičala sumu vo výške
1 000,- Eur a to niekedy v lete 2018.
e) výsluch svedka M. G. zo dňa 16. 12. 2019, ktorý uvádza, že mal vedomosť o pôžičke, ktorú pani B.
(jeho sestra) mala.
f) zápisnica z pojednávania zo dňa 09.02.2024: Žalobkyňa 2/ uvádza, že aj keď nepoznala presnú výšku

finančných obratov, vedela o konkrétnom počte finančných operácii a vie, že jej matka nikdy neuhrádzala
platby v hotovosti. Toto tvrdila napriek tomu že žalobcovia do súdneho konania predložili ako dôkaz
hotovostnú platbu zo dňa 05. 04. 2019 v sume 1 570,- Eur a v tomto smere tento dôkaz považuje za
sporný a v celom rozsahu za spochybnený.

26.1.3 Odvolateľka poukázala na to, že všetci svedkovia a žalobcovia zhodne uvádzajú len jednu
skutočnosť a to, že každý z nich mal vedomosť už za života pani B., že pani B. dobrovoľne a
z vlastnej vôle navštevovala pána I., dobrovoľne a z vlastnej vôle uhrádzala na účet finančné
prostriedky, z toho vyplýva, že nikto ani súd nemohol žalobcom priznať viac práv ako mala ich právna
predchodkyňa. Žalobkyňa2/paniB.vozidlakpánoviI.,pričomnevedelašpecifikovaťúčeldohodymedzi

jej matkou a pánom Nemom, v celom konaní len prezentovala domnienky o tom, že jej matka mala byť
zmanipulovaná, že v žiadnom prípade si nepožičiavala žiadne peniaze, a preto sa javí až nelogické,
prečo matku priamo podporovala v tejto jej činnosti, pri ktorej sa podľa jej názoru stávala matka obeťou
podvodu. Podporne vyznieva aj výsluch svedkyne A. L., ktorá taktiež vedela, že pani B. posiela peniaze
pánovi I. a aj keď bola proti tomu, žalovaná 2/ jej viackrát uviedla, aby to neriešila, že to nemá význam a

že nebohá pani B. bude využívať také služby, aj keď s tým nikto nesúhlasí. Až po smrti pani B. žalobcovia
začali iniciovať jednak trestné a jednak aj civilné konanie za účelom vrátenia údajného bezdôvodného
obohatenia, a to aj napriek skutočnosti, že všetci vedeli, respektíve mali vedomosť, že pani B. už od roku
2017 navštevuje pána I. a poukazuje mu finančné prostriedky. Súd mal teda aj tvrdenia, ktoré uviedla
vyššie, vyhodnotiť ako nepravdivé a neúplné, a teda výpovede treba považovať za menej vierohodné.

26.1.4 Pani B. svoje právo nevyužila ani nechcela a nemienila využiť, nakoľko všetky platby boli
uhrádzané dobrovoľne a z jej vlastnej vôle. Ak by súd uznal argumentáciu žalobcov ohľadne skutočnosti,že pani B. platila pánovi I. za nejaké liečiteľské služby ako pravdivú, tak išlo o jej slobodné rozhodnutie
platiť za alternatívnu liečbu, a teda nemožno hovoriť o škode.

26.1.5 Odvolateľka namietala posúdenie premlčania súdom prvej inštancie, v tom že interpretácia
začatia a plynutia premlčacej doby je nesprávna a zavádzajúca, keď súd mal za to, že jej začiatok je
deň kedy sa v priebehu trestného konania žalobcovia dozvedeli komu patril bankový účet, na ktorý pani
B. za života zasielala peňažné prostriedky. Začiatok plynutia subjektívnej lehoty objektivizuje vedomosť
o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť záver, že oprávnená osoba môže podať žalobu

na vydanie bezdôvodného obohatenia. Iba takto chápaný začiatok plynutia premlčacej lehoty možno
dokazovať, pretože inak by žalovaný nemal žiadnu obranu a začiatok plynutia premlčacej lehoty by
závisel iba od tvrdenia žalobcov. Odvolateľka má za jednoznačne preukázané, že žalobcovia mali
vedomosť o tom, že ich matka navštevuje pána I. a platí mu peňažné prostriedky, a to už od roku 2017
(kedy prvá platba na účet bola zaslaná dňa 31. januára 2017). Žalobcovia teda už od začiatku roku 2017
(najneskôr od 31. januára 2017) presne vedeli komu pani B. platila, kam za ním chodila (mali možnosť

pána I. priamo konfrontovať), a teda premlčacia lehota začala plynúť najneskôr od 31. 01. 2017. Žaloba
bola podaná na súd dňa 08. 04. 2020 a preto je celý žalobný nárok premlčaný.

26.1.6 Odvolateľka v odvolaní uviedla, že dôkazom o tendenčnom preberaní tvrdení žalobcov bez
vzťahu ku realite je aj fakt, že výška uplatňovaného nároku je nesprávna a zavádzajúca vo vzťahu k

číslam vyplývajúcim z dôkazov predložených v súdnom konaní, súd prevzal argumentáciu žalobcov
ohľadne výšky istiny 45 095,- Eur, ako však vyplýva z jednotlivých výpisov z účtu a tvrdení žalobcov,
súčet uvedených súm je 44 085,90 Eur, čo je rozdiel 1 009,10 Eur. Súd prvej inštancie teda rozhodnutím
priznal žalobcom nárok ultra petitum.

26.2 Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhli rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.
Námietka odvolateľky, že neboli splnené procesné podmienky nie je dôvodná, pasívna vecná legitimácia
nezakladá inú vadu konania. Žalovaná ani neuvádza žiadnu konkrétnu vadu konania v zmysle § 365
ods. 1 písm. a), d) CSP. Dôvod prijatého plnenia na účet žalovanej z titulu pôžičky nebol preukázaný.
Žalovaná nemohla, vzhľadom na jej príjmy, poskytnúť pôžičku vo výške 15 000,- Eur, pričom preukázané

majetkové pomery nebohej pani B. jasne deklarujú jej dostatočnú bonitnosť. Zároveň poukázali na
to, že nemajú vedomosť o tom, že by súd nejaký dôkaz nevykonal, ktorý navrhla žalovaná. Pokiaľ
odvolateľka namietala, že vyjadrenia svedkov, ako aj žalobcov, sú plné rozporov, poukázali na to, že
nevidia podstatné rozpory v ich výpovediach, ani v tom, že si pani B. od svojej sestry požičala sumu
1 000,- Eur, jedná sa o zanedbateľnú čiastku pri sume 45 000,- Eur, ktorá je predmetom konania. Pokiaľ

žalovaná uvádza, že rozpory v jej tvrdeniach spočívajú iba v dátumoch, pretože si plynutím času
na všetko nepamätala, tak nie je v poriadku, keď žalovaná spolu s pánom I. zavádzajú vo výpovediach
ohľadom výšky a počtu poskytnutých súm, spôsobu odovzdania, alebo rozsahu splatenia a ďalších
sporných okolností na strane žalovanej, tak ako to uviedli v podaní z 29. 01. 2024. Pán I. vo svojich
výpovediach nepotvrdil skutočný dôvod finančných prostriedkov, ktoré smerovali na účet žalovanej a

taktiež sú jeho tvrdenia ako svedka, na ktorých si žalovaná tak zakladá z dôvodu značných rozporov
považované súdom za nevierohodné, ba až účelové. Na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému
obohateniu, nárok nie je premlčaný, pretože až v trestnom konaní sa dozvedeli, že ich mama ešte za
života vkladala finančné prostriedky na účet žalovanej.

26.3 Odvolateľka vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov k jej odvolaniu zotrvala na dôvodoch odvolania,
nárok považuje za premlčaný, nie je nositeľkou hmotnoprávnej povinnosti, t.j. nie je pasívne
legitimovaná,súdpriznalnárokultrapetitum.Pokiaľžalobcovianamietali,ženeuviedlazoznamdôkazov,
ktoré súd nevykonal, odkazuje na článok IV. jej odvolania v celom rozsahu. Poukázala na to, že
žalobcovia sa vôbec nevyjadrujú k tomu, že výška uplatňovaného nároku je nesprávna a zavádzajúca.

26.4 Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu odvolateľky zotrvali na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.
Pokiaľ žalovaná namietala v odvolaní výšku uplatneného nároku, uvedené popri výške istiny 45 095,-
Eur je len kvapka v mori, keďže žalovaná spochybňuje celú istinu.

27. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom
podľa § 380 ods. 1, 2 CSP a viazanosti ust. § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385
ods. 1 CSP (a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné v časti ktorou súd
uložil povinnosť žalovanej zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcom 1/ a 2/ sumu 44 085,90 Eur spolus 5 % úrokom z omeškania zo sumy 44 085,90 Eur od 08. 04. 2020 do zaplatenia preto rozsudok súdu
prvej inštancie v tejto časti výroku II. podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil. Vo zvyšnej
časti výroku II. ako aj v závislom výroku o trovách konania (výrok III. ) odvolací súd rozhodnutie súdu

prvej inštancie v súlade s § 388 CSP zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na potvrdenie rozsudku,
ani na jeho zrušenie.

28. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôkazy.

29. Podľa § 388 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na
jeho potvrdenie ani zrušenie.

30. V konaní súdu prvej inštancie odvolací súd nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

31. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému
rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania.
Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj

dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

32. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovanej, ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že okresný súd dospel
v rozsahu, v ktorom priznal nárok žalobcom na zaplatenie sumy 44 085,90 Eur spolu s 5 % úrokom

z omeškania od 08. 04. 2020 do zaplatenia k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne
ustanovenia právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. V súdenej veci nezistil žiadne
okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Dôvody, pre ktoré tak
rozhodol okresný súd , správne rozobral v odôvodnení rozsudku, s týmito dôvodmi sa v celom rozsahu
stotožňuje aj odvolací súd. Premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe

týchto premís súd prvej inštancie dospel, sú prijateľné, racionálne a presvedčivé. Odvolanie žalovanej
nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu rozhodnutia.

33. Preskúmaním rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu odvolania a dôvodov odvolací súd dospel
k záveru, že odvolanie žalovanej nepoukazuje na žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok

nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti o zaplatenie sumy 44 085,90 Eur s príslušenstvom.

34. Predmetom konania je nárok uplatnený žalobcami na vydanie bezdôvodného obohatenia.

35. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd, vzhľadom na odvolacie

dôvody udáva, že súd prvej inštancie v súlade s § 215 CSP rozhodol na základe zisteného z skutkového
stavu, skutkový stav subsumoval pod správne normy hmotného práva, ktoré správne interpretoval.

36. Odvolateľka uviedla, že podáva odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), d) CSP, skutkovo
neuviedla dôvody predpokladané hypotézou tohto ustanovenia. Pokiaľ ide o preskúmanie rozhodnutia

odvolacím súdom, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP, t.j., neboli splnené procesné podmienky,
uvedené skúma odvolací súd ex offo, ide o nedostatok procesných podmienok, napríklad nedostatok
žaloby, nedostatok právomoci súdu, nepríslušnosť súdu, nedostatok procesnej subjektivity, procesnej
spôsobilosti, prekážka začatého konania, prekážka rozsúdenej veci, takéto vady neboli zistené ani
tvrdené. Pokiaľ ide o inú vadu konania (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP) táto vada dopadá na akékoľvek

pochybenie v procesnom postupe súdu, ktoré nie je subsumované pod ostatné odvolacie dôvody
za predpokladu, že to mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie o veci. Príkladom je napríklad
nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu, pochybenie vo vykonanom dokazovaní, napríklad
vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladov uvedených v článkoch 16 ods. 2
CSP, porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s

existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu (pozri § 194 ods. 2 CSP). V odvolaní odvolateľka netvrdí
skutočnosti predpokladané ustanovením § 365 ods. 1 písm. d) CSP.37. Odvolateľka uviedla, že odvolanie podáva podľa § 365 ods. 1) písm. e), h) CSP , t.j. súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd vzhľadom na

obsah odvolania posúdil odvolanie aj podľa jeho obsah v súlade s § 124 ods. 1 CSP.

38. Preskúmaním rozhodnutia súdu prvej inštancie a priebehu konania na súde prvej inštancie odvolací
súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie navrhnuté stranami sporu, odvolateľka ani
neuviedla, ktorý konkrétny dôkaz súd nevykonal. Z odvolania skôr vyplýva, že odvolateľka namieta, že

súd dôkazy nevyhodnotil, a to podľa odvolateľky konkrétne tabuľku jednotlivých vkladov a výberov,
z ktorých vyplýva, že došlé peňažné prostriedky nekončili u nej.

39. Odvolací súd udáva, že dokazovanie je jedným z najvýznamnejších inštitútov civilného sporového
konania. Prostredníctvom dokazovania súd zisťuje, či skutkový stav prezentovaný skutkovými
tvrdeniami strán sporu zodpovedá alebo nezodpovedá skutočnosti, súd zisťuje rozhodné skutočnosti

predpokladané hypotézami aplikovaných ustanovení zákona. Predmetom dokazovania je teda skutok
(fakty, objektívna realita) tvrdený stranami sporu, ktorý má význam pre rozhodnutie o merite sporu. V
súvislosti s dokazovaním vyvstáva otázka kto a čo je povinný v súkromnoprávnom spore preukazovať
- s touto otázkou nevyhnutne súvisí aj takzvaná negatívna dôkazná teória. Žalobca je v zásade
povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo,

respektíve právom chránený záujem. Žalovaný je povinný (za predpokladu, že chce byť úspešný v
spore) tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Z toho vyplýva, že v spore
nedokazuje iba žalobca, ale v závislosti od procesnej situácie môže dochádzať k presunu bremena
tvrdenia a dôkazného bremena na žalovaného. Úspech v spore závisí od unesenia dôkazného bremena.
Dôkaznýmbremenomsarozumieprocesnázodpovednosťúčastníkakonaniazato,žezakonanianeboli

preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť
preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver, ani o pravdivosti
tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom

určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre
seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

40. Predmetom konania je nárok žalobcov voči žalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia.

41. Podľa § 451 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov.

42. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho na úkor koho sa získal nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

43. K aktívnej legitimácii na uplatnenie práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie okresný súd
správne poukázal na ustanovenie § 456 OZ , ktoré definuje subjekt, ktorý v rámci právneho vzťahu

zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je oprávnený, t. j. subjekt, ktorému sa musí bezdôvodné
obohatenie vydať, pričom pasívne legitimovaným je ten, kto získal majetkový prospech získaný plnením
v zmysle § 451 ods. 2 OZ.

44. Tvrdenia žalobcov, že ich právna predchodkyňa poukázala na účet žalovanej finančné prostriedky

boli v konaní preukázané. Žalobcovia tvrdili, že išlo o plnenia bez právneho dôvodu. Vzhľadom na
dôkazné bremeno (tak ako bolo uvedené vyššie) bolo na žalovanej uniesť dôkazné bremeno, že na
dané plnenia bol právny dôvod. Žalovaná tvrdila, že právnym dôvodom plnení na jej účet právnou
predchodkyňou žalobcov bolo vrátenie požičaných finančných prostriedkov, ktoré ona a pán Nemo
požičali právnej predchodkyni žalobcov. Zároveň žalovaná tvrdila, že na jej strane nemohol nastať

neoprávnený majetkový prospech, nakoľko adresátom prostriedkov bol L. I., u ktorého prostriedky
skončili.45. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu, pričom dôkazy
vyhodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany

sporu. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska
ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzený
právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten - ktorý dôkaz hodnotiť,
uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

46. V danom prípade bolo na žalovanej preukázať právny dôvodu, na základe ktorého došlo k plneniu
finančných prostriedkov na jej účet právnou predchodkyňou žalobcov. Súd prvej inštancie vyhodnotil
dokazovanie, na základe ktorého zistil skutkový stav, správne posúdil aj dôkazné bremeno. Dospel
k záveru, že žalovaná nepreukázala ňou tvrdený dôvod prijatia plnenia titulom pôžičky, tieto svoje
skutkové zistenia, ako aj úvahy pri hodnotení dôkazov a unesenia dôkazného bremena okresný súd
uviedol v odôvodnení rozhodnutia, a to v bodoch 57. až 68., s čím sa odvolací súd v plnom rozsahu

stotožňuje. Pokiaľ odvolateľka v odvolaní namietala, že finančné prostriedky boli zasielané na jej účet,
avšak určené pánovi I. ako splátka pôžičky, v konaní nebol preukázaný tento titul pre nadobudnutie
finančných prostriedkov. Skutočnosť, že žalovaná vyberala finančné prostriedky zo svojho účtu a dávala
ich p. I., tiež nie je dôvodom na iné posúdenie veci.

47. Pokiaľ odvolateľka namietala v odvolaní v bode V., že aj tvrdenia žalobcov sú rozporné, a to v tom že
žalobca 1/ uvádzal, že matka nikdy pôžičku nepotrebovala, bola finančne zabezpečená, žalobkyňa 2/
uviedla, že jej otec bol proti pôžičkám, a že rodičia nemali žiadne pôžičky, pričom z výsluchu svedka L.
B. z 24. januára 2020 v trestnom konaní vyplýva, že jeho manželka mala viacero pôžičiek a z výsluchu
svedkyne L. N. zo dňa 11. 11. 2019 vyplýva, že pani B. požičala sumu 1 000,- Eur niekedy v lete

2018, nespôsobujú vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, žalovaná neuniesla dôkazné
bremeno o ňou tvrdenom právnom dôvode prijatia finančných prostriedkov – pôžičke. Okresný súd
správne posudzoval vykonané dokazovanie aj z hľadiska vierohodnosti. Záver súdu prvej inštancie
je vecne správny vzhľadom na posúdenie všetkých dôkazov v ich vzájomných súvislostiach, zistenia
rozhodných skutočností a posúdenia veci v súlade s dôkazným bremenom. Žalovaná neuniesla

dôkazné bremeno preukázania právneho dôvodu plnenia na jej účet. Nesprávnosť záveru súdu prvej
inštancie nespôsobuje ani tvrdenie žalovanej poukazujúc na tvrdenie žalobkyne 2/, že jej matka nikdy
neuhrádzala platby v hotovosti, pričom napriek tomu jednoznačne bol predložený dôkaz o hotovostnej
platbe zo dňa 05. 04. 2019 v sume 1 570,- Eur, ktorý odvolateľka preto považuje za sporný a v
celom rozsahu za spochybnený. Odvolací súd udáva, že v konaní bolo skutkovo zistené, že právna

predchodkyňa žalobcov uvedenú sumu uhradila v hotovosti na účet žalovanej o čom jej bol vystavený
doklad (neuhrádzala ho v hotovosti do rúk žalovanej). Žalovaná ani nenamietala, že by na jej účet neboli
predmetné finančné prostriedky vložené žalovanou, v konaní však nepreukázala právny dôvod plnenia.

48. Pokiaľ odvolateľka v odvolaní namieta, že všetci svedkovia a žalobca zhodne udávajú len jednu

skutočnosť a to, že každý z nich mal vedomosť už za života pani B., že pani B. dobrovoľne a z
vlastnej vôle navštevovala pána I., dobrovoľne a z vlastnej vôle uhrádzala na účet
peňažné prostriedky, odvolací súd udáva, že žalovaná v celom konaní tvrdila, že dôvodom prijatia
finančných prostriedkov bola pôžička právnej predchodkyni žalobcov poskytnutá ňou a p. I., čo nebolo
preukázané. Žalobcovi podali trestné oznámenie z dôvodu, že mali za to, že ich právna predchodkyňa

plnila na základe podvodného konania, že finančné prostriedky uhrádzala v súvislosti s poskytovaním
„liečiteľských služieb“ p. I.. Z výsledkov trestného konania sa dozvedeli, že účet na ktorý boli poskytnuté
finančné prostriedky právnou predchodkyňou žalobcov patril žalovanej a že nešlo o plnenia z dôvodu
poskytovania liečiteľských služieb. Tvrdenie žalovanej o dôvode plnenia – vrátenie pôžičky - v konaní
preukázané nebolo. Námietka odvolateľky, že z výpisov jej účtu vyplýva, že finančné prostriedky

vyberala spolu s jej tvrdením, že ich dávala p. I. nespôsobuje vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu
prvej inštancie, z dôvodu, že v konaní žalovaná neuniesla dôkazné bremeno – nepreukázala právny
dôvod plnenia, skutočnosť ako naložila s finančnými prostriedkami, ktoré boli poukázané na jej účet
bez právneho dôvodu je irelevantná. Keďže žalovaná prijala finančné prostriedky a neposkytla nebohej
žiadne protiplnenie, absentuje u nej právny dôvod prijatého plnenia. Neoprávnená majetková výhoda

žalovanej zároveň je v príčinnej súvislosti s úbytkom finančných prostriedkov u neb. A. B..

49. V bode 54. odôvodnenia súd prvej inštancie správne uviedol, že na základe vykonaného
dokazovania mal preukázané kumulatívne splnenie zákonných podmienok pre vznik záväzkovo -právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia. Preskúmaním poukázaných platieb z dôvodu podaného
odvolania, čo do rozsahu pripísaných platieb na účet žalovanej odvolací súd spočítaním týchto súm
ako boli zistené súdom prvej inštancie zistil, že súd prvej inštancie ich nesprávne spočítal. Zo zisteného

skutkového stavu súdom prvej inštancie vyplýva, že právna predchodkyňa žalobcov uhradila na
bankový účet žalovanej v období od 31. 07. 2017 do 05. 04. 2019 finančné prostriedky vo výške vo
výške 44 085,90 - Eur (nie teda sumu 45.095 Eur). Na strane žalovanej objektívne vznikol faktický stav
majetkovej výhody vyjadriteľný peňažným ekvivalentom, ktorý zodpovedá súčtu prijatých finančných
prostriedkov žalovanou.

50. Ani námietka žalovanej, že interpretácia začatia a plynutia premlčacej doby súdom prvej inštancie je
nesprávna a zavádzajúca, keď súd mal za to, že jej začiatok je deň kedy sa v priebehu trestného konania
žalobcovia dozvedeli komu patril bankový účet, na ktorý pani B. za života zasielala peňažné prostriedky.
Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty podľa odvolateľky začal plynúť od vedomosti žalobcov,
že ich matka navštevuje p. I. a platí mu peňažné prostriedky, teda už v roku 2007 (kedy bola prvá

platba zaslaná na účet, t.j. dňa 31.01.2017), a preto považuje nárok za premlčaný, nespôsobuje vecnú
nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

51. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 67/2011, na ktoré poukazuje aj odvolateľka uviedol, že pre
začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo

k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Oprávnený sa dozvie o vzniku
bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne)
zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia, t. j. keď sa dozvie o okolnostiach, z ktorých je možné vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné
obohatenie, nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to

bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. Aj z rozhodnutia sp. zn.
5 Cdo 121/2009 vyplýva, že pre začiatok behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodný
deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu
bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Pre záver dozvedieť sa o tom, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a o tom, kto ho získal, je vždy rozhodujúce zistenie „skutkového stavu“. Vykonanými dôkazmi

nebol preukázaný subjektívny poznatok nebohej o tom, že jednak plnila na účet žalovanej, ani že plnila
za akúkoľvek inú službu poskytnutú žalovanou, prípadné z iného právneho dôvodu (pôžičky), mala
za to, že plní za poskytnutú „liečiteľskú starostlivosť“, žalovaná však tvrdila, že bolo plnené právnou
predchodkyňou žalobcov titulom pôžičky. Žalobcovia sa až z trestného konania dozvedeli, že finančné
prostriedky neboli poskytované za liečiteľské služby pánovi I., ale na základe výpovedí žalovanej, ako

aj pána I. boli poskytované za účelom vrátenia pôžičky. Z trestného konania sa žalobcovia dozvedeli o
tom na aký účet boli finančné prostriedky posielané, komu patril daný účet a o skutkových okolnostiach,
že ide o bezdôvodné obohatenie. Skutočne (preukázateľne) zistili žalobcovia skutkové okolnosti, na
základe ktorých mohli podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. dozvedeli sa
o okolnostiach, z ktorých je možné vyvodiť zodpovednosť až z trestného konania). Až z trestného

konania vedeného OR PZ Čadca pod ČVS: ORP - 368/2 – VYS – CA –2019, ktorým bolo začaté trestné
stíhanie vo veci zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a), d) Tr. zák., a ktoré bolo zastavené
uznesením pod ČVS: ORP-368/2-VYS-CA-2019 zo dňa 31. 01. 2020 sa oprávnení dozvedeli o vzniku
bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na úkor ich právneho predchodcu obohatil. V trestnom
konaní bolo zistené, že žalovaná je majiteľka účtu IBAN: K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na ktorý boli

poukázanéprávnoupredchodkyňoužalobcovfinančnéprostriedky,pričombolotiežzistené,žedôvodom
plnenia finančných prostriedkov nebolo plnenie za „liečiteľské služby“ p. I.. Subjektívna premlčacia
lehota tak neuplynula, a teda námietka žalovanej nie je dôvodná. Okresný súd správne konštatoval, že
nárok žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia bol uplatnený včas, nebol premlčaný. V konaní
bolo preukázané, že prvé plnenie na účet žalovanej nebohá odoslala dňa 31. 01. 2017. Žaloba na

Okresnom súde Banská Bystrica bola podaná ku dňu 08. 04. 2020. Premlčacia doba neplynula v
trestnom konaní vedenom OR PZ Čadca pod ČVS: ORP-368/2-VYS-CA-2019 od 30. 05. 2019 do 20.
02. 2020, t.j. 266 dní. Z premlčacej doby bolo vyčerpaných 898 dní z celkového rozsahu 1095 dní. S
poukazom na uvedené potom nárok žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia bol uplatnený včas,
v objektívnej aj subjektívnej lehote.

52. Odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výroku II., ktorou súd žalovanej uložil
povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcom 1/ a 2/ sumu nad 44 085,90 - Eur spolu s 5 %
úrokom z omeškania zo sumy 44 085,90 - Eur od 08. 04. 2020 do zaplatenia, a nad túto sumu žalobuzamietol (t.j. v časti uplatnené ho nároku 1 009,10 Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania z tejto sumy od
08. 04. 2020 do zaplatenia). V tejto časti je odvolanie žalovanej dôvodné. Zo skutkového stavu zisteného
súdom prvej inštancie vyplýva, že na účet žalovanej boli poukázané platby od 31. 01. 2017 do 05. 04.

2019 (bod 25., 26. odôvodnenia) a to: dňa 31. 01. 2017 – 630,- Eur, dňa 31. 03. 2017 – 630,- Eur, dňa
23. 05. 2017 – 170,- Eur dňa 30. 05. 2017 – 630,- Eur, dňa 25. 07. 2017 – 740,- Eur, dňa 21. 09. 2017
– 630,- Eur, dňa 13. 11. 2017 – 530,- Eur, dňa 02. 01. 2018 – 750,- Eur, dňa 09. 03. 2018 – 500,- Eur,
dňa 01. 05. 2018 – 780,- Eur, dňa 01. 05. 2018 – 745,- Eur, dňa 13. 05. 2018 – 1 535,- Eur, dňa 23. 05.
2018 - 70,90 Eur, dňa 24. 05. 2018 – 1 535,- Eur, dňa 10. 06. 2018 – 1 000,- Eur, dňa 14. 06. 2018 –

1 070,- Eur, dňa 26. 06. 2018 – 1 000,- Eur, dňa 01. 07. 2018 – 1 070,- Eur, dňa 05. 07. 2018 – 1 300,-
Eur, dňa 10. 07. 2018 – 400,- Eur, dňa 23. 07. 2018 – 1 770,- Eur, dňa 02. 08. 2018 – 1 770,- Eur, dňa
16. 08. 2018 – 1 770,- Eur, dňa 29. 08. 2018 – 1 700,- Eur, dňa 12. 09. 2018 – 1 770,- Eur, dňa 28. 09.
2018 – 1 570,- Eur, dňa 10. 10. 2018 – 1 570,- Eur, dňa 22. 10. 2018 – 1 370,- Eur, dňa 08. 11. 2018 –
1 780,- Eur, dňa 22. 11. 2018 – 1 370,- Eur, dňa 05. 12. 2018 – 1 370,- Eur, dňa 18. 12. 2018 – 1 370,-
Eur, dňa 01. 01 .2019 – 1 270,- Eur, dňa 15. 01. 2019 – 1 270,- Eur, dňa 29. 01. 2019 – 1 270,- Eur,

dňa 12. 02. 2019 – 1 270,- Eur, dňa 25. 02. 2019 – 1 270,- Eur, dňa 09. 03. 2017 – 1 270,- Eur, dňu
05. 04. 2019 vo výške 1 570,- Eur, teda spolu 44 085,90 Eur. Súd prvej inštancie nesprávne spočítal
platby, o ktorých žalobcovia tvrdili, že boli pripísané na účet žalovanej. Vzhľadom na uvedené je nárok
žalobcov oprávnený v časti o zaplatenie 44 085,90 Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania z tejto sumy
od 08. 04. 2020 do zaplatenia neoprávnený, v prevyšujúcej časti preto odvolací súd zmenil rozhodnutie

súdu prvej inštancie tak, že žalobu vo zvyšku zamietol.

53.Vzhľadomnavyššieuvedenéodvolacísúdrozhodoltak,akojeuvedenévovýrokutohtorozhodnutia.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v časti výroku II., ktorou uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
spoločne a nerozdielne žalobcom 1/ a 2/ sumu 44 085,90 Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania zo sumy

44 085,90 Eur od 08. 04. 2020 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, v
prevyšujúcej časti výroku II. rozhodnutia súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol.

54. Odvolací súd zmenil aj závislý výrok III. rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o náhrade
trov konania. O trovách prvoinštančného konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 396 ods. 1 v

spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcom náhradu trov konania podľa pomeru úspechu.
Žalobcovia boli úspešní vo veci v sume 44 085,90 Eur s prísl. , t.j. 97,76 %, žalovaná v sume 1 009,10
Eur s prísl., t.j. 2,24 %, pomer úspechu žalobcov k úspechu žalovanej je teda 95,52 % (to je 97,76
% - 2,24 %). Žalovanej preto odvolací súd uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcom
1/ a 2/ trovy konania v rozsahu 95,52 %, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým

súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

55. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že žalobcom priznal v odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania
podľa pomeru úspechu vo veci, to je 95,52 % (97,76 % - 2,24 %). O výške trov konania rozhodne súdny

úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.

56. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád

neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.