Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. marec 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/19/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724202125
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6724202125.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy

Odalošovej a sudcov Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C. a 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX
XX C., zastúpený: žalobcom 1/, proti žalovanému: E. D. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX,
XXX XX C., o nahradenie prejavu vôle žalovaného, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu
Zvolen č. k. 13C/35/2024 – 62 zo dňa 10.10.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Zamieta návrh žalobcov na prerušenie konania.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

III. Žalobcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho
konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne
o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“, alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom
rozhodol tak, že žalobu zamietol. Žalovanému voči žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou domáhali nahradenia
vyhlásenia vôle žalovaného, že ako predávajúci uzatvára so žalobcami 1/ a 2/ ako kupujúcimi kúpne
zmluvy (v konkrétnom znení), za podmienok stanovených v kúpnej zmluve zo dňa 16.02.2024, ktorou
bol spoluvlastnícky podiel prevedený na žalovaného.

2.1 Žalobcovia uviedli, že z výpisov z katastra nehnuteľností zistili, že Kúpnopredajnou zmluvou zo

dňa 16.02.2024, ktorá bola zavkladovaná dňa 4.3.2024, uzavretou medzi predávajúcou F. G., H. I.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX a kupujúcim, t.j. žalovaným boli predané spoluvlastnícke podiely
k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, XXX, XXXX F. XXXX. Týmto právnym úkonom bolo
porušené ich zákonné predkupné právo vyplývajúce z ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka.
Vyzvali nadobúdateľa, t.j. žalovaného v zmysle ustanovenia § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, aby
im v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy spoluvlastnícke podiely, ktoré nadobudol od predávajúcej
ponúkol na predaj a to za podmienok, za akých ich kúpil, čo však žalovaný neurobil.

2.2 Žalovaný sa k žalobe uviedol, že okrem žalobcov sú ešte ďalší spoluvlastníci, ktorí svoje predkupné
právo nenamietali a ani neuplatňovali. S predajom žalobcom súhlasí tak, že z nadobudnutej veci im
odpredá len pomernú časť, teda len časť, ktorá pripadá na veľkosť ich podielov.3. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil skutkový stav, ktorý posúdil podľa § 140, §
603 ods. 3, § 40a Občianskeho zákonníka.

4. V konaní nebolo sporné, že pred predajom svojho spoluvlastníckeho podielu zo strany
predchádzajúcej podielovej spoluvlastníčky F. G., táto nevyzvala ostatných spoluvlastníkov tak, ako sú
vedení na jednotlivých listoch vlastníctva, aby si ako podieloví spoluvlastníci uplatnili svoje predkupné
právo.

5. Z dôvodu porušenia zákonného predkupného práva žalobcov 1/ a 2/ vzniklo podľa § 140 Občianskeho
zákonníka žalobcom 1/ a 2/, ako aj ostatným podielovým spoluvlastníkom právo vykúpiť prevedený
podiel pomerne podľa veľkosti ich podielov. Pred uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy vlastnili
žalobcovia 1/ a 2/ podiely na jednotlivých nehnuteľnostiach tak, ako bolo zistené z LV, ďalšími
podielovými spoluvlastníkmi boli ďalšie osoby, čo vyplýva z listov vlastníctva. Pôvodná podielová

spoluvlastníčka F. G. bola podielovou spoluvlastníčkou na predmetných nehnuteľnostiach v podiele X/
XX-XXX a tento podiel odpredala žalovanému.

6. Okresný súd v súvislosti s právnym posudzovaním veci poukázal ma aktuálnu judikatúru súdov
SR rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12.05.2009 sp. zn. 2Cdo/91/2008, z ktorého vyplýva, že za

nesprávny je potrebné považovať názor, že v prípade, ak spoluvlastník, ktorý svoj nárok z porušenia
predkupného práva neuplatnil, tak ďalší dotknutý spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené
sa môže domáhať uplatnenia svojho predkupného práva aj nad rozsah svojho spoluvlastníckeho
podielu, t.j. celého podielu zodpovedajúceho predmetu sporu. Správnym je názor, podľa ktorého
môže tento ďalší spoluvlastník uplatňovať nárok len na pomernú časť podielov podľa veľkosti svojho

spoluvlastníckeho podielu. Tento spoluvlastník sa v prípade porušenia predkupného práva nemôže bez
dohody s ostatnými spoluvlastníkmi o výkone predkupného práva domáhať prevodu celého podielu,
pokiaľ ostatní spoluvlastníci zostávajú pasívni v obrane svojich práv. Mlčanie a pasivita nemôže
v žiadnom prípade znamenať súhlas, preto má spoluvlastník, ktorý sa domáha svojho nároku právo len
na pomernú časť podielu a nadobúdateľovi pripadá len taký spoluvlastnícky podiel, ktorý by inak patril

tým spoluvlastníkom (spoluvlastníkovi), ktorý by sa prevodu nedomáhali. Z toho vyplýva, že tento aktívny
spoluvlastník má právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedené spoluvlastnícke podiely len pomerne, teda
z každého predaného spoluvlastníckeho podielu len jeho časť pripadajúcu na jeho podiel v pomere
podielom ostatných spoluvlastníkov.

7. Pokiaľ žalobcovia 1/ a 2/ poukazovali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/2008/2019
zo dňa 28.09.202, okresný súd uviedol, že tento sa týka iného riešenia porušenia predkupného práva
a to určenia relatívnej neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, pričom podstatou riešenia obsiahnutého
v citovanom rozhodnutí Najvyššieho súdu je iný právny stav a to určenie relatívnej neplatnosti kúpnej
zmluvy, z týchto dôvodov na citované rozhodnutie Najvyššieho súdu neprihliadal.

8. Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že žalobcovia 1/ a 2/ sa domáhajú prevodu celého
podielu, pričom v konaní nepreukázali, že sa dohodli s ostatnými spoluvlastníkmi o výkone predkupného
práva. V spore o nahradenie prejavu vôle uplatnili nárok na prevod vyšších spoluvlastníckych
podielov a v nadväznosti na to nesprávne vypočítali pomerne aj kúpnu cenu, ktorú majú žalovanému

zaplatiť. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/47/2022 zo dňa 30.01.2024 pri
žalobe o nahradenie prejavu vôle súd vstupuje do kontraktačného mechanizmu zmlúv a do zmluvnej
voľnosti strán – súd môže za splnenia podmienok podľa hmotného práva vstúpiť do zmluvnej voľnosti
žalovaného, nemôže však vstupovať do zmluvnej voľnosti žalobcov. Text zmluvy, ku ktorej uzavretiu má
byť nahradený prejav vôle žalovaného (ako súčasť žalobného petitu), je potrebné v zmysle ustanovenia

§ 43a Občianskeho zákonníka považovať za návrh na uzavretie zmluvy, ktorý nemožno modifikovať bez
súhlasu navrhovateľa (§ 44 Občianskeho zákonníka). Na rozdiel od žaloby na určenie obsahu zmluvy
pri rozhodovaní o žalobe na nahradenie prejavu vôle súd nemôže nič na podstatných náležitostiach
zmluvy meniť, dopĺňať, či upresňovať. O žalobe požadujúcej uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu
určitého obsahu uvedeného v návrhu môže súd rozhodnúť len tak, že návrhu úplne vyhovie alebo ho

zamietne. Nie je úlohou súdu iniciatívne opravovať nedostatky v žalobcom predloženom texte zmluvy.
O žalobe žiadajúcej uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého obsahu uvedeného v žalobe môže
súd rozhodnúť len tak, že žalobe celkom vyhovie alebo ju zamietne. Nemôže však sám obsah zmluvy
modifikovať (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/20/2021, ZSP 43/2022).9. S poukazom na citované rozhodnutia Najvyššieho súdu SR súd I. inštancie nemohol modifikovať
podstatné náležitosti kúpnej zmluvy (veľkosť podielu a kúpnu cenu), uzavretia ktorej ako súčasti

rozsudku sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali a preto okresný súd žalobu zamietol.

10. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP. Žalovaný bol v konaní v celom
rozsahu úspešný, avšak si žiadne trovy konania voči žalobcom 1/ a 2/ neuplatňoval, preto okresný súd
žalovanému voči žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalobcovia (ďalej aj „odvolatelia“) v zákonnej lehote
odvolanie. Uviedli, že odvolanie podávajú z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, pretože súd prvej
inštancie vec nesprávne právne posúdil. Navrhli žalobe vyhovieť, prípadne rozhodnutie zrušiť a vrátiť
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

11.1. Odvolatelia navrhli odvolaciemu súdu aby prerušil odvolacie konanie a skôr ako rozhodne
o odvolaní požiadal Ústavný súd SR o vyriešenie tzv. predbežnej (prejudiciálnej) otázky - či ust. § 140,
druhá veta OZ je v súlade s ust. § 139 ods. 1, 2 OZ a s Čl. 20 ods. 1, 2 Ústavy.

11.1.1 Nesprávnosť posúdenia veci súdom prvej inštancie odvolatelia namietali v tom, že súd zaujal

stanovisko, že pri ochrane vlastníckeho práva má spoluvlastník právo vykúpiť podiel len podľa výšky
jeho podielu. Uviedli, že zákon predpokladá dohodu, ale ju nevyžaduje. Ani žalovaný (to je tretia osoba)
nemal súhlas žiadneho spoluvlastníka na to, aby mohol uzavrieť kúpnu zmluvu, ktorou nadobudol
spoluvlastnícky podiel. Sám žalovaný uviedol, že ostatní spoluvlastníci nenamietali a ani neuplatnili
svoje predkupné právo. Súd použitým výkladom práva podporuje žalovaného, ktorý porušil povinnosť

a protiprávne získal spoluvlastnícky podiel k tomu, aby zámerne porušoval predkupné právo, pretože
podľa výkladu súdu má v spore o ochranu vlastníckeho práva lepšiu pozíciu, lebo k dohode vlastníkov,
pokiaľ ich je viac, nikdy nedôjde a súd priznáva spoluvlastníkovi, ktorý ochraňuje predkupné právo
všetkých spoluvlastníkov, možnosť vykúpiť spoluvlastnícky podiel len pomerne podľa výšky podielov.
Kupujúci získal celý predávaný spoluvlastnícky podiel, hoci predtým žiadny spoluvlastnícky podiel

nevlastnil. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/46/2013, sp. zn. 7Cdo/47/2013 vyplýva,
že „ochrana vlastníckeho práva vlastníka veci znamená ochranu vlastníka veci pred každým („erga
omnes“)“,ktodotohtoprávaneoprávnenezasiahne(spravidlanevlastníkom).Zákonnépredkupnéprávo
k prevádzanému spoluvlastníckemu podielu podľa ust. § 140 OZ má vecno - právne účinky („ius in rem“).

11.1.2 Namietali, že nadobúdateľ (tretia osoba) nemal záujem, aby ponúkol vec na kúpu za podmienok,
za akých vec získal on, čím sa súd vôbec v odôvodnení nezaoberal.

11.1.3 Odvolatelia namietali, že súd sa nezaoberal rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn.
8Cdo/208/2019 zo dňa 28.09.2021 s odôvodnením, že ide o iný právny stav. Práve v tomto rozhodnutí

však boli vyšpecifikované všetky možné právne prostriedky, ktorými sa oprávnení spoluvlastníci môžu
domáhať nápravy porušenia predkupného práva a boli rozvedené fázy realizácie predkupného práva,
medzi inými aj to, že nadobúdateľ je povinný ponúknuť vec na kúpu spoluvlastníkom za rovnakých
podmienok, za ktorých nadobudol vec.

11.1.4 Podľa odvolateľov súd prvej inštancie v bode 25. poukazuje na judikatúru súdov, ktorá sa
uberá tým smerom, že výkup možno urobiť podľa veľkosti podielov spoluvlastníkov, avšak podľa
odvolateľov sa žiadna judikatúra nezaoberá tým, že žalovaný ako tretia osoba získal vlastníctvo k
sporným nehnuteľnostiam v rozpore s Čl. 20 ods. 1, tretia veta, ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a
tiež, že nadobúdateľ nerešpektoval povinnosť ponúknuť vec na predaj za rovnakých podmienok ako ju

nadobudol sám.

11.1.5 Odvolatelia poukázali na ust. § 139 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že
rovnaké práva a povinnosti, ktoré má jediný vlastník veci, v prípade spoluvlastníctva prislúchajú všetkým
spoluvlastníkom.Zust.§139ods.3Občianskehozákonníkavyplýva,žeprávonaochranumôžuuplatniť

buď všetci spoluvlastníci spoločne, alebo každý spoluvlastník samostatne, prípadne len niektorý z nich
a to bez ohľadu na veľkosť svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa spoluvlastníci nedohodli na niečom
inom ad hoc, navzájom sa vyrovnajú podľa pomeru svojich spoluvlastníckych pomerov.11.1.6 V odvolaní odvolatelia namietali, že nadobúdateľ nesplnil svoju povinnosť ponúknuť im vec
na kúpu za podmienok, za ktorých vec nadobudol, preto podali žalobu o nahradenie prejavu vôle.
Podľa výkladu súdov pri uplatňovaní ochrany predkupného práva je spoluvlastník obmedzený len

na výkup predávaného spoluvlastníckeho podielu pomerne podľa veľkosti podielu, kde je potom
spravodlivosť? Pričom podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 7Cdo/46/2013 a 7Cdo/47/2013
povinnosť z predkupného práva prechádza aj na nadobúdateľa.

11.1.7 Odvolatelia uviedli, že v prípade, že by bol dodržaný postup podľa § 140 OZ a boli by vyzvaní na

využitie predkupného práva, nebol by vznikol tento spor, pretože v zmysle ust. § 139 ods. 1 OZ mohli
uzavrieť kúpnu zmluvu za podmienok, ktoré boli stanovené v návrhu na využitie predkupného práva
a to každý jeden zo spoluvlastníkov samostatne, pretože z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej
veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. To znamená, že ich nič
neobmedzovalo, ani súhlas ostatných spoluvlastníkov.

11.1.8Poukázalinato,žeúčelazmyselpredkupnéhoprávaspoluvlastníkovjevýstižnezhrnutývprávnej
doktríne (Kober, J. Spoluvlastnícke předkupní právo v rovině právní normy a v rovině právnědogmatické
jako gordikcky uzel zdějdí cyvilistiky? In: Právnik, 2014, č. 4, s 848 až 943), podľa ktorej za
najdôležitejšiu funkciu predkupného práva je považovaná právna istota ostatných spoluvlastníkov alebo
inak znemožnenie vstupu spoluvlastníkom nepohodlnej tretej osobe do spoluvlastníctva. Predkupné

právo spoluvlastníkov tiež posilňuje ich postavenie vo vzťahu k spoločnej vlastnej veci. Okrem toho
predstavuje prevenciu právnych sporov, pretože zjednocuje vlastníctvo k veci a znemožňuje počet
spoluvlastníkov. Vyprofilovali sa právne prostriedky, ktorými sa oprávnený spoluvlastník môže domáhať
nápravy porušenia predkupného práva spoluvlastníkom a jednou z možností je domáhať sa mimosúdne
od tretej osoby (nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu), aby jemu predaný spoluvlastnícky podiel

ponúklanakúpu,atozarovnakýchpodmienok,zaktorýchkúpilspoluvlastníckypodielodpovinnejosoby
(§ 603 ods. 3 OZ); ak tak tretia osoba (nadobúdateľ) neurobí dobrovoľne, má oprávnený spoluvlastník
právo domáhať sa na súde vydania rozhodnutia, ktorým by bol nahradený pri kúpnej zmluve prejav vôle
nadobúdateľa (§ 229 CSP). Tento prostriedok nápravy poskytuje právnu ochranu tej, ktorej osobe, ktorá
sa neplatnosti právneho úkonu dovoláva, teda sa nevzťahuje aj na ostatných „nečinných“ oprávnených

spoluvlastníkov. Slovami Ústavného súdu SR IV. ÚS 324/2011. „Momentom účinného dovolania sa
relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu (vyslovením relatívnej neplatnosti) nastáva stav, ako
keby právny úkon nebol urobený“. Odvolatelia uviedli, že sa relatívnej neplatnosti dovolali zaslaním
výzvy z 08. 04. 2024 zaslanej tak pôvodnej spoluvlastníčke ako aj nadobúdateľovi.

11.1.9 Podaním žaloby o nahradenie prejavu vôle sa odvolatelia ako spoluvlastníci dovolali relatívnej
neplatnosti právneho úkonu na základe, ktorého došlo k prevodu sporných nehnuteľností, pretože
žalovaný nebol ochotný sa dohodnúť mimosúdne, a preto s poukazom na ust. § 603 ods. 3 Občianskeho
zákonníka a s poukazom na právne názory dovolacieho súdu v konaní 7Cdo/46/2003, 7Cdo/47/2013 sa
rozhodli pre možnosť ponúknutia podielu na kúpu za podmienok, za ktorých tento podiel získal kupujúci,

čo žalovaný odmietol. Zákonodarca v ust. § 140 OZ stanovil, že: „ak sa spoluvlastníci nedohodnú o
výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov“. Odvolatelia
podotýkajú, že spoluvlastníci majú právo nie povinnosť. Ak právo nevyužijú, prečo majú byť postihnutí
tí, ktorí svoje právo využijú a chránia aj ich spoluvlastnícke právo pred zásahom tretích osôb. Majú za
to, že zákonodarca mal v úmysle použiť výšku spoluvlastníckych podielov len v tom prípade, ak bude

záujemcov o kúpu spoluvlastníckych podielov viac, a to podľa výšky podielov. Pri výklade ako aplikoval
právo okresný súd, by sa predávaný podiel medzi ostatných spoluvlastníkov nikdy nepredal, pretože
nikdy nebudú mať všetci spoluvlastníci záujem o kúpu predávaného spoluvlastníckeho podielu a pri
takompočtespoluvlastníkovnikdykdohodenedôjde.Tedavýkladomust.§140druhávetaOZsúdchráni
tretie osoby, ktoré porušili predkupné právo. Pri využití ponuky na predkupné právo im zákon poskytuje

väčšiu ochranu, pretože im ako spoluvlastníkom umožňuje prijať ponuku každému spoluvlastníkovi
samostatne bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, ako v prípade samotnej ochrany spoluvlastníckeho
práva po jeho porušení. Uviedli, že pri využití ponuky na predkupné právo podľa § 139 ods. 1 OZ má
spoluvlastník právo na kúpu celého predávaného spoluvlastníckeho podielu a v prípade, že o kúpu
má záujem viac spoluvlastníkov, vtedy sa uplatňuje dohoda medzi záujemcami (spoluvlastníkmi), ak k

dohode nedôjde vtedy sa predávaný podiel rozdelí podľa výšky podielov záujemcov. Keď je záujemca
len jeden, má právo na odkúpenie celého predávaného spoluvlastníckeho podielu bez ohľadu na výšku
jeho spoluvlastníckeho podielu.11.1.10 Odvolatelia majú za to, že súd nesprávne vyložil ust. § 140 druhá veta OZ. V súlade s Čl. 20 ods.
1,3 Ústavy SR „Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva“ „Vlastníctvo
zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami

chránenými zákonom“. Z odôvodnenia prvoinštančného súdu vyplýva, že súd chráni žalovaného,
pretože podľa názoru súdu požíva väčšiu ochranu, a to aj napriek tomu, že sa stal vlastníkom
sporných spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnosti na základe protiprávneho právneho úkonu -
porušenia predkupného práva a zotrváva vo vlastníctve na základe neplatnej kúpnej zmluvy, oproti
spoluvlastníkom, ktorí sa dovolali relatívnej neplatnosti spornej kúpnej zmluvy.

11.2 Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov zotrval na svojich vyjadreniach uvedených v priebehu
konania. Uviedol, že aj na poslednom pojednávaní navrhol mimosúdne vysporiadanie, čo žalobcovia
odmietli, majú záujem len o svoj majetkový prospech. Porušenie práva bolo spôsobené predajcom.
Navrhol zamietnuť odvolanie žalobcov, prípadne, vec vrátiť na nové pojednávanie s tým, aby bolo
riešené porušenie predkupného práva zo strany predávajúceho a prípadné zrušená kúpna zmluva, aby

predávajúci rozhodol o predaji podľa nových podmienok.

11.3 Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k ich odvolaniu zotrvali na odvolaní. Keďže došlo
k porušeniu zákonného predkupného práva domáhajú sa možnosti ponúknutia veci na kúpu od tretej
osoby, ktorá protiprávne zasiahla do ich spoluvlastníctva.

11.4 Žalovaný k vyjadreniu odvolateľov k jeho vyjadreniu poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR 2Cdo/91/2008, uviedol, že on neporušil predkupné právo žalobcov, toto pôsobila iná osoba, t. j.
predávajúci.

12. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom
§ 380 ods. 1, 2 CSP a viazanosti ust. § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1
CSP (a contrário) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

13. Odvolatelia navrhli, aby odvolací súd skôr ako rozhodne o odvolaní prerušil konanie a požiadal
Ústavný súd SR o vyriešenie predbežnej (prejudiciálnej) otázky: - či ust. § 140 druhá veta OZ je v súlade
s ust. § 139 ods. 1 a ods. 2 OZ a s Čl. 20 ods. 1 ods. 2 Ústavy SR. Uviedli, že dôvodom na prerušenie
konaniaje ajto,žesanejednáospormedzispoluvlastníkminavzájom,aleospormedzispoluvlastníkom
a treťou osobou, ktorá nadobudla spoluvlastnícky podiel protiprávne, a to porušením predkupného práva

majú za to, že z odôvodnenia prvoinštančného súdu vyplýva, že súd chráni žalovaného, ktorý podľa
žalobcov požíva väčšiu ochranu a to aj napriek tomu, že sa stal vlastníkom sporných spoluvlastníckych
podielov nehnuteľností na základe protiprávneho úkonu - porušením predkupného práva a zotrváva
vo vlastníctve na základe neplatnej kúpnej zmluvy oproti spoluvlastníkom, ktorí sa dovolali relatívnej
neplatnosti spornej kúpnej zmluvy.

14. Podľa Čl. 144 ods. 2 Ústavy SR ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho
časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému
zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie
konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd

záväzný.

15. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tomto prípade podá Ústavnému
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) návrh na začatie konania.

16. Ustanovenie § 162 CSP vymedzuje obligatórne dôvody pre prerušenie konania na základe
rozhodnutia súdu. Postup súdu v intenciách § 162 CSP je výsledkom procesu tvorby jeho vlastného
právneho názoru na prejednávanú vec a len v prípade, ak sám dospeje k názoru o potrebe výkladu
určitých právnych otázok, prípadne rozhodnutia o určitej právnej otázke, obligatórne preruší konanie a

iniciuje ďalší procesný postup. Pokiaľ k takémuto záveru nedospeje, hoci bol podaný návrh niektorou
sporovou stranou, neodníma prípadným zamietnutím návrhu na prerušenie konania možnosť sporovej
strany konať pred súdom.17. Predmetom konania je nárok uplatnený žalobcami na nahradenie prejavu vôle z dôvodu porušenia
ich predkupného práva podielových spoluvlastníkov nehnuteľností, nárok žalobcovia uplatnili podľa §
140 OZ a ustanovenia § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd udáva, že otázka nárokov

uplatnených žalobcami, a to uplatneného nároku na nahradenie prejavu vôle z dôvodu porušenia ich
predkupnéhoprávapodielovýchspoluvlastníkovbolaužriešenározhodnutiamiNajvyššiehosúduSRsp.
zn. 20Cdo/91/2008, sp. zn. 8Cdo/124/2018, sp. zn. 8Cdo 2008/2019, pričom aj Ústavný súd v rozhodnutí
III. ÚS 633/2023 zo dňa 07.12.2023 dospel k záveru, že právna otázka rozsahu práva opomenutého
spoluvlastníka vykúpiť spoluvlastnícky podiel v prípade, že nedôjde k dohode medzi spoluvlastníkmi je

v judikatórnej praxi dovolacieho súdu vyriešená konzistentne, konzistentná dovolacia rozhodovacia prax
je založená na rozhodnutiach sp. zn. 2 Cdo/91/2008 a sp. zn. 8Cdo/124/2018.

18. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nezistil podmienky na prerušenie konania, pretože to nie je
potrebné vprocesetvorbyjehoprávnehonázorunaprejednávanúvecanedospelaniknázoruopotrebe
výkladu určitých právnych otázok s tým súvisiacich. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd zamietol návrh

žalobcov na prerušenie konania.

19. V ďalšom odvolací súd pristúpil k preskúmaniu rozhodnutia súdu prvej inštancie.

20. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

21. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

22. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcov, ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že okresný súd dospel
k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu a súčasne
vec správne právne posúdil. Okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie na zistenie rozhodného

skutkového stavu a tento zistil správne.

23. Preskúmaním rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu odvolania a dôvodov odvolania odvolací
súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nepoukazuje na žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za
následok nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

24. Predmetom konania je nárok uplatnený žalobcami na nahradenie prejavu vôle žalovaného na
uzatvorenie presne špecifikovanej zmluvy so žalobcami, z dôvodu porušenia ich predkupného práva
podielovýchspoluvlastníkov.Nárokžalobcoviauplatnilipodľa §140OZaustanovením §603ods.3OZ.

25. Odvolatelia v odvolaní namietal záver súdu prvej inštancie, že spoluvlastník sa v prípade porušenia
predkupného práva nemôže bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi o výkone predkupného práva
domáhať prevodu celého prevedeného podielu, pokiaľ ostatní spoluvlastníci zostávajú pasívni v obrane
svojich práv. Mlčanie a pasivita nemôže v žiadnom prípade znamenať súhlas, preto má spoluvlastník,
ktorý sa domáha svojho nároku právo len na pomernú časť podielu a nadobúdateľovi pripadá len taký

spoluvlastnícky podiel, ktorý by inak patril tým spoluvlastníkom (spoluvlastníkovi), ktorý by sa prevodu
nedomáhali. Tento aktívny spoluvlastník má právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedené spoluvlastnícke
podiely len pomerne, teda z každého predaného spoluvlastníckeho podielu len jeho časť pripadajúcu
na jeho podiel v pomere podielom ostatných spoluvlastníkov.

26. Odvolatelia tvrdili, že majú právo na vykúpenie celého prevedeného spoluvlastníckeho podielu, nie
teda len takej časti prevedeného spoluvlastníckeho podielu, ktorá zodpovedá pomernej časti k výške
ich spoluvlastníckeho podielu.

27. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci

predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, § 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o
výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.28. Podľa § 603 ods. 3 OZ, ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa
domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.

29. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 140 OZ, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti
právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil.

30. Súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali nahradenie prejavu vôle
žalovaného, že ako predávajúci uzatvára so žalobcami ako kupujúcimi kúpne zmluvy (obsahovo presne
špecifikované), z dôvodu, že žalobcovia ako aktívni spoluvlastníci majú právo vykúpiť kúpnou zmluvou
prevedené spoluvlastnícke podiely len pomerne, teda z predaného spoluvlastníckeho podielu
predávajúceho len časť pripadajúcu na ich podiely. Keďže sa žalobcovia podanou žalobou domáhali

nahradenia prejavu vôle k uzavretiu kúpnej zmluvy so žalovaným vo väčšom podiele ako im prináleží,
žalobu okresný súd zamietol. Súd prvej inštancie posúdil vec vecné správne, pričom poukázal aj na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 91/2008, Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/47/2022
zo dňa 30. 01. 2024.

31. Odvolací súd vzhľadom na obsah odvolania udáva, že pokiaľ ide o spoluvlastníctvo, právna úprava
upravuje práva k vlastníctvu spoluvlastníckeho podielu tak, že s vlastníctvom svojho spoluvlastníckeho
podielumôžekaždýspoluvlastníknakladaťpodobneakovlastníksosvojouvecou.Jehozmluvnávoľnosť
je však obmedzená zakotvením predkupného práva (§ 140 OZ). Z tohto ustanovenia vyplýva, že
ak niektorý zo spoluvlastníkov chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť na cudzie osoby, musí ho

najskôr ponúknuť na kúpu všetkým ostatným spoluvlastníkom. Výnimkou je len prípad, keď spoluvlastník
prevádza svoj podiel blízkej osobe.

32. Odvolatelia poukázali na rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Cdo/208/2019, v ktorom boli riešené fázy
realizácia predkupného práva oprávnenými vlastníkmi (t.j. ako má spoluvlastník postupovať pri predaji

svojho spoluvlastníckeho podielu). Z rozhodnutia vyplýva, že má (v ideálnom prípade) minimálne tieto
fázy:
- fáza ponuky povinného spoluvlastníka na odkúpenie podielu oprávneným spoluvlastníkom (formu
zákonodarca nepredpisuje, avšak ak ide o nehnuteľnosť, ponuka musí mať písomnú formu), ponuka
musí byť učinená všetkým spoluvlastníkom,

- dohodovacia fáza medzi oprávnenými spoluvlastníkmi, v priebehu ktorej oprávnení vlastníci vyjadria
svoj záujem, resp. nezáujem o uplatnenie predkupného práva a vzdajú sa svojho predkupného práva
(primeraneajuznesenienajvyššiehosúdusp.zn.2Cdo/13/2018).Akprejaviazáujemopredkupnéprávo
viacerí, avšak nevedia sa na jeho výkone dohodnúť, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti
svojich podielov,

- akceptácia ponuky oprávneného spoluvlastníka/oprávnených spoluvlastníkov zo strany povinného
spoluvlastníka (prijatie ponuky a následne vyplatenie ceny podielu oprávnenou osobou/oprávnenými
osobami), prípadne jej neakceptácia.

33. Súd prvej inštancie v zhode s uvedeným dospel k správnemu záveru, že k porušeniu predkupného

práva žalobcov došlo. K porušeniu predkupného práva žalobcov došlo spoluvlastníčkou F. G..

34. Správne súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený spoluvlastník z predkupného práva (v tomto
prípade žalobcovia) má po porušení povinností zo strany povinného spoluvlastníka na výber 3 zákonné
možnosti:

1/môžesadomáhaťbuďvysloveniarelatívnejneplatnostizmluvyoprevodepodielu zospoluvlastníctva
na tretiu osobu,
2/ môže sa voči nadobúdateľovi (tretej osobe) domáhať, aby mu predmetný spoluvlastnícky podiel
ponúkolzarovnakýchpodmienok,zaktorýchichkúpilodpovinnejosoby;aktaknadobúdateľdobrovoľne
neurobí, môže sa domáhať na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpe nahradí prejav vôle

nadobúdateľa,
3/ ponechá si predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi.35. Žalobcovia tak mali právo využiť jednu z týchto možností, a to vzhľadom na preferovanie ich vôle
v závislosti od následku uplatneného nároku.

36. V bode 20. odôvodnenia rozhodnutia NS SR sp. zn. 8Cdo/208/2019 dovolací súd uviedol, že
„základný rozdiel medzi uvedenými spôsobmi spočíva v rozsahu poskytnutej ochrany oprávnenému
vlastníkovi. Kým v prípade úspešnosti žaloby o relatívnu neplatnosť právneho úkonu sa na tento právny
úkon hľadí, akoby k nemu nedošlo, t. j. dochádza k navráteniu veci do pôvodného stavu („restitutio in
integrum“), ostatné prostriedky nápravy poskytujú právnu ochranu len tej konkrétnej osobe, ktorá sa

jej dovoláva, teda sa nevzťahuje aj na ostatných „nečinných“ oprávnených spoluvlastníkov. Slovami
ústavného súdu: „Momentom účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu
(vyslovením relatívnej neplatnosti) nastáva stav, ako keby právny úkon nebol urobený. Znamená to,
že táto možnosť nápravy porušenia predkupného práva spôsobuje navrátenia vlastníckych práv do
pôvodného stavu pred uzavretím relatívne neplatnej zmluvy, včítane práv a povinností vyplývajúcich z
predkupného práva.“ (IV. ÚS 324/2011). Podobne tak uvádzajú aj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.

4Cdo/48/2009,5Cdo/211/2009,1Cdo/216/2009.Dovolanímsarelatívnejneplatnostiprávnehoúkonu,čo
aj len jedným z oprávnených spoluvlastníkov, sa tento právny úkon stáva neplatným od počiatku. Z tohto
dôvodu sa už ani nemožno s úspechom dovolávať žaloby o nahradenie prejavu vôle od nadobúdateľa,
ak o nej súčasne prebieha iný civilný spor“.

37. Žalobcovia sa v tomto konaní domáhali z dôvodu porušenia ich predkupného práva vydania
rozhodnutia, ktorým súd nahradí prejav vôle nadobúdateľa (žalovaného) na uzatvorenie kúpnej zmluvy.
Súd prvej inštancie pri posudzovaní veci vychádzal z obsahu žaloby. Vychádzajúc z nároku, ktorý
si žalobcovia vybrali posudzoval vec podľa § 140, § 603 ods. 3 OZ. Vychádzajúc zo zmyslu ust.
§ 140 vety druhej Občianskeho zákonníka okresný súd v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou

dospel k správnemu záveru, že spoluvlastník sa môže domáhať uplatnenia uvedeného vybraného
nároku výlučne v rozsahu takej veľkosti, ktorá pripadá pomerne na veľkosť jeho spoluvlastníckeho
podielu. To znamená, že ak má záujem jeden spoluvlastník o celý prevedený podiel nad rozsah,
ktorý zodpovedá v pomere k ostatným podielom jeho spoluvlastníckeho podielu, musia s tým vysloviť
súhlas ostatní podieloví spoluvlastníci, inak je oprávnený požadovať iba to, čo pripadá pomerne

na jeho podiel. Ak teda v konaní nebolo zistené a žalobcovia to ani netvrdili, že došlo k dohode
medzi dotknutými spoluvlastníkmi o vykúpení prevedeného podielu len žalobcami, nároky z porušenia
predkupného práva žalobcov sú determinované veľkosťou ich spoluvlastníckeho podielu, t. j. (každý)
spoluvlastník pri porušení predkupného práva môže uplatňovať svoje nároky iba v rozsahu veľkosti
svojho podielu, inak by neprípustným spôsobom zasiahol do práv, respektíve právom chránených

záujmov ostatných spoluvlastníkov. Súd prvej inštancie správne poukázal na ustálenú rozhodovaciu
prax, resp. na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 20Cdo/91/2008. Žalobcovia teda môžu uplatniť
bezdohodysostatnýmispoluvlastníkmisvojnároklenvrozsahu ichvlastníctva,t.j.vrozsahuvlastníctva
ich podielu (t.j. majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov v ich vlastníctve, nie teda
vo väčšom). Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/91/2008 vyplýva, že „za nesprávny je

potrebné považovať názor, že v prípade, ak spoluvlastník, ktorý svoj nárok z porušenia predkupného
práva neuplatnil, tak ďalší dotknutý spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, sa môže
domáhať uplatnenia svojho predkupného práva aj nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, to je
celého podielu zodpovedajúceho predmetu prevodu. Správnym je názor, podľa ktorého môže tento
ďalší spoluvlastník uplatňovať nárok len na pomernú časť podielov podľa veľkosti svojho vlastného

spoluvlastníckeho podielu. Tento spoluvlastník sa v prípade porušenia predkupného práva, nemôže bez
dohody s ostatnými spoluvlastníkmi o výkone predkupného práva domáhať prevodu celého podielu,
pokiaľ ostatní spoluvlastníci zostávajú pasívni v obrane svojich práv. Mlčanie a pasivita nemôže v
žiadnom prípade znamenať súhlas, preto má spoluvlastník, ktorý sa domáha svojho nároku, právo len
na pomernú časť podielu a nadobúdateľovi pripadá len taký spoluvlastnícky podiel, ktorý by inak patril

tým spoluvlastníkom (spoluvlastníkovi), ktorí by sa prevodu nedomáhali“. Z tohto jednoznačne vyplýva,
že tento aktívny spoluvlastník má právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedené spoluvlastnícke podiely len
pomerne, teda z každého predaného spoluvlastníckeho podielu len časť pripadajúcu na jeho podiel v
pomere k podielom ostatných spoluvlastníkov“.

38. Odvolací súd vzhľadom na odvolacie námietky žalobcov udáva, že okresný súd vec posúdil v súlade
s príslušnými ustanoveniami zákona, v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou. Aj Ústavný súd
v rozhodnutí III. ÚS 633/2023 zo dňa 07.12.2023 dospel k záveru, že právna otázka rozsahu práva
opomenutého spoluvlastníka vykúpiť spoluvlastnícky podiel v prípade, že nedôjde k dohode medzispoluvlastníkmi je v judikatórnej praxi dovolacieho súdu vyriešená konzistentne, konzistentná dovolacia
rozhodovaciu prax je založenú na rozhodnutiach sp. zn. 2Cdo/91/2008 a sp. zn. 8Cdo/124/2018.

39. Pre úplnosť pokiaľ odvolateľ namietal nesprávnosť právneho posúdenia veci a rozhodovacej
praxe súdov odvolací súd udáva, že zákon spoluvlastníkov nezaväzuje k postupnosti, ktoré z práv
vyplývajúcich zo zákona má spoluvlastník po porušení jeho predkupného práva využiť. V prípade, ak
si jeden z viacerých spoluvlastníkov, ktorých predkupné právo bolo porušené zvolí variantu uvedenú
v § 603 ods. 3 OZ na prvom mieste, z ustanovení o porušení predkupného práva vyplýva, že

ak k dohode o výkone predkupného práva nedôjde a ak podiel nechcú odkúpiť všetci opomenutí
spoluvlastníci, potom práve tí, ktorí sa podiel rozhodli neodkúpiť, svojím rozhodnutím spôsobia, že
nevykúpenú časť podielu môže nadobudnúť tretia osoba (nový spoluvlastník). Práve od rozhodovania
podielových spoluvlastníkov pri zmene spoluvlastníctva niektorého z podielov teda závisí to, či sa
ich vzájomné podiely zmenia a či dôjde k rozšíreniu počtu podielových spoluvlastníkov. Je to práve
preto, že základným znakom podielového spoluvlastníctva (vlastníctva podielu) je podiel ako miera,

akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k
spoločnej veci. Zo zákonnej úpravy spoluvlastníctva vyplýva, že spoluvlastník je obmedzený rozsahom
práva ostatných spoluvlastníkov. Skutočnosť, že sa niektorí z opomenutých spoluvlastníkov k žalobe
nepripoja je vecou ich slobodného rozhodnutia, tým však spôsobia, že do okruhu spoluvlastníkov
vstúpi tretia osoba (nadobúdateľ). „Cenou“ za obmedzenie prvku ochrany vlastníckej štruktúry je v

takom prípade iná dôležitá črta spoluvlastníckeho vzťahu, a to obmedzenie práva každého podielového
spoluvlastníka právom ostatných spoluvlastníkov. Z popísaného konceptu právnej úpravy vyplýva, že
presadenie záujmu na ochrane vlastníckej štruktúry, je v prvom rade vecou rozhodovania samotných
spoluvlastníkov.

40. Súd prvej inštancie správne skúmal, či zistený skutkový stav a uplatnené právo žalobcov spĺňa
hypotézu aplikovanej právnej normy. V konaní bolo zistené, že podiel žalobcov na nehnuteľnostiach
nezodpovedá veľkosti ich podielu, ktorého vykúpenia sa domáhajú. Odvolacia námietka žalobcov, že
majú nárok na uzatvorenie kúpnej zmluvy na celý prevedený podiel je vzhľadom na vyššie uvedené
nedôvodná a nespôsobuje vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

41. Pokiaľ odvolatelia namietali rozpor medzi ustanovením § 140 a § 139 OZ, odvolací súd udáva,
že ustanovenie § 140 OZ upravuje špecifickú situáciu tak, ako je to uvedené, a to prípad, ak sa
spoluvlastnícky podiel prevádza, že spoluvlastníci majú predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej
osobe.Aksaspoluvlastnícinedohodnúovýkonepredkupnéhoprávamajúprávovykúpiťpodielpomerne

podľa veľkosti ich podielov.

42. Ustanovenie § 139 OZ upravuje hospodárenie so spoločnou vecou, vzťah spoluvlastníkov k tretím
osobám (nie však samotnú zmenu vlastníckych vzťahov). Zákon tu vychádza z toho, že vo všeobecnosti
prezumuje u všetkých spoluvlastníkov spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť a na druhej strane aj

solidárne oprávnenie všetkých spoluvlastníkov vo vzťahu k tretím osobám. Platná právna úprava
nevymedzuje tzv. spoločné práva spoluvlastníkov, pri ktorých sa na spoločnú vec pozeráme ako na
jeden celok a spoluvlastníci sa považujú za jednu osobu a nakladajú s vecou v zhode ako jedna osoba.
Existujú totiž právne úkony, ktoré vo vzťahu k predmetu spoluvlastníctva nie je oprávnený vykonať ani
väčšinový spoluvlastník, ale sa vyžaduje súhlas všetkých spoluvlastníkov. Ide o úkony, ktoré prekračujú

rámec hospodárenia so spoločnou vecou a teda nemožno ich podradiť pod režim ustanovenia § 139
ods. 2, 3 OZ ( napr. prevod celej veci, zaťaženie veci vecným bremenom, zmena charakteru pozemku,
zaťaženie celej veci záložným právom...). Pod režim ustanovenia § 139 ods. 2, 3 OZ nespadá realizácia
tých právnych úkonov, ktoré by síce bolo možné za hospodárenie so spoločnou vecou považovať, ale
ku ktorým sa vyžaduje súhlas všetkých spoluvlastníkov, teda pri ktorých ide o otázku tzv. spoločných

práv spoluvlastníkov. Za hospodárenie so spoločnou vecou treba považovať tie úkony, ktoré sa týkajú
ekonomickej stránky spoločnej veci, na vykonanie ktorých však - z hľadiska platnosti - nie je nutný
súhlas všetkých spoluvlastníkov. Zároveň sem nemožno zahrnúť úkony, ktoré je oprávnený robiť každý
spoluvlastník vo vzťahu k svojmu spoluvlastníckemu podielu.

43. Treba zdôrazniť, že ustanovenie § 140 OZ osobitne upravuje prípad, ak sa spoluvlastníci nedohodnú
o výkone predkupného práva, a to tak, že majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. V
podstate ide o to, aby bolo zachované právo každého spoluvlastníka v rozsahu veľkosti jeho vlastníctva.
Porušenie predkupného práva spoluvlastníka je riešené zákonom tak ako bolo uvedené vyššie, pričomzákon rieši aj otázku nápravy pri porušení predkupného práva spoluvlastníka, t.j. ochraňuje vlastníctvo,
tak ako to vyplýva z príslušných ustanovení zákona. Odvolateľmi napádaná právna úprava vyplývajúca z
porušenia predkupného práva spoluvlastníka, nie je v nesúlade s Čl. 20 ods. 1,3 Ústavy SR, čo vyplýva

aj z rozhodnutia Ústavný súd v rozhodnutí III. ÚS 633/2023 zo dňa 07.12.2023.

44. Odvolací súd pre úplnosť udáva, že okresný súd rozhodol na základe podanej žaloby, ktorou je
viazanýazistenéhoskutkovéhostavu. Pokiaľžalobcoviavodvolaníuvádzajú,žesadovolávalirelatívnej
neplatnostikúpnejzmluvyuzatvorenejmedzipôvodnouspoluvlastníčkouF.G.akupujúcim- žalovaným,

a to výzvou zo dňa 08.04.2024, súd poukazuje na bod 36. tohto odôvodnenia. V prípade, že by sa
žalobcovia účinne domohli relatívnej neplatnosti právneho úkonu – zmluvy o prevode spoluvlastníckeho
podielu, ktorou bolo porušené predkupné právo žalobcov, zmluva uzatvorená medzi F. G. a kupujúcim -
žalovaným, by bola neplatná, to znamená, že by došlo k navráteniu veci do pôvodného stavu („restitutio
in integrum“), a teda žalobcovia by sa už vzhľadom na neplatnosť predmetnej zmluvy nemohli domáhať
od žalovaného nahradenia prejavu vôle na uzavretie zmluvy (pretože by nebol vlastníkom) a aj v takomto

prípade by musela byť žaloba zamietnutá. Dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, čo aj
len jedným z oprávnených spoluvlastníkov sa tento právny úkon stáva neplatným od počiatku, z tohto
dôvodu sa už ani nemožno s úspechom dovolávať žaloby o nahradenie prejavu vôle od nadobúdateľa.

45. Pokiaľ odvolatelia poukazovali na rozhodnutia NS SR sp. zn. 8 Cdo/208/2019, 7Cdo46/2013,

7Cdo47/2013, 4 Cdo/48/2009, Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 324/2011 súd prvej inštancie
nerozhodol v rozpore s uvedenými rozhodnutiami. Uvedené rozhodnutia riešili žaloby o určenie
neplatnosti zmlúv, ktorými bolo porušené predkupné právo spoluvlastníka (na základe dovolania sa
relatívnej neplatnosti zmlúv), ako žalobcovia uviedli rovnako to bolo aj v rozhodnutiach NS SR 5
Cdo/2011/2009, 1Cdo/2016/2009. V tomto konaní sa žalobcovia domáhali, z dôvodu porušenia ich

predkupného práva vydania rozhodnutia, ktorým súd nahradí prejav vôle nadobúdateľa, nedomáhali sa
určenia neplatnosti právneho úkonu – zmluvy o prevode spoluvlastníckych podielov.

46. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil, a to aj v závislom výroku o náhrade trov konania, keď súd prvej inštancie rozhodol podľa

správneho ustanovenia zákona a toto aj správne aplikoval.

47. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu
úspešný, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v rozsahu 100 %. O výške

trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným
uznesením.

48. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 2:1 (§ 393 ods. 2 druhá
veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) CSP

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.