Rozsudok – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. apríl 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123206396
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8123206396.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina, právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D. XX, XXX XX C., právne zastúpený: Mgr. Jana Sadloňová, advokátka so sídlom Hlavná 14,
080 01 Prešov, proti žalovanej: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX C., o zaplatenie 403,85
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29C/52/2023 –
45 zo dňa 13.11.2023, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III.

II. O d m i e t a odvolanie žalovanej proti II. výroku rozsudku súdu prvej inštancie.

III. P r i z n á v a žalobcovi nárok na úplnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd I. inštancie“) rozsudkom č.k. 29C/52/2023-45 zo dňa 13.11.2023
rozhodol tak, že:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 343,64 EUR so 7 % úrokom z omeškania ročne od

09.11.2022 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. P r i z n á v ažalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 70 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

2. Z odôvodnenia odvolaním napádaného rozsudku vyplýva, že súd I. inštancie zistil tento skutkový stav:

3. Stranám sporu platobným rozkazom vydaným Okresným súdom Prešov dňa 11.04.2016 pod sp.
zn. 14C/44/2016-47 bola uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť Bytovému družstvu sumu
1.547,93 eur s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 220,36 eur, od 01.02.2014 do zaplatenia s
úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 317,10 eur od 01.07.2015 do zaplatenia s 8,15

% úrokom z omeškania ročne zo sumy 279,95 eur od 01.07.2014 do zaplatenia a s 8,05 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 730,52 eur od 01.07.2015 do zaplatenia spolu s trovami konania. Platobný
rozkaz nadobudol právoplatnosť 07.05.2016.4. Strany sporu sú vedení ako podieloví spoluvlastníci bytu č. XX na 4. poschodí bytového domu súpis.
č. XXXX na ulici C. D. XX, C. každý v podiele 1/2.

5. Z potvrdenia zo dňa 12.10.2022 vydaného Slovenskou sporiteľňou a.s. vyplýva, že dňa 30.09.2016
bol banke doručený príkaz na začatie exekúcie pod sp. zn. EX 1146/2016, ktorým súdny exekútor
prikázal banke na účte klienta zablokovať sumu vo výške 2.877,66 eur. Dňa 24.05.2022 na
základe doručeného exekučného príkazu na sumu 1.257,32 eur bola realizovaná úhrada exekúcie z
účtu žalobcu.

6. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu dňa 25.10.2022 vyzval žalovanú, aby žalobcovi uhradila
sumu 1.402,63 eur, keďže konečná vymožená suma v exekučnom konaní na základe právoplatného a
vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 14C/44/2006 bola 2.805,25 eur,
ktorá bola v plnom rozsahu uhradená žalobcom.

7. Dňa 07.11.2022 právny zástupca žalobcu žalovanej oznámil, že po obdržaní výzvy bola telefonicky
kontaktovaná s uvedením, že dlžná istina bola uhradená spoločne so žalobcom. Poukazovala na to,
že si ponechal preplatky platieb z Bytového družstva Prešov, ktoré v súvislosti s uplatneným nárokom
mal zohľadniť. Uvedené tvrdenia boli prevedené s tým, že vymáhaná istina 1.547,93 eur v exekučnom
konaní bola uhradená z preplatku za byt za rok 2016 a že splátky v roku 2016 uhradil žalobca v rozsahu

1/2 a ona taktiež v rozsahu 1/2. Preplatok za rok 2020 mal byť vyplatený jej a za rok 2021 bol vyplatený
žalobcovi. V januári 2022 žalobca uhradil nedoplatky za plyn vo výške 14 eur a elektrinu 64 eur.

8. Žalobca z vyššie uvedeného dôvodu, potom v zmysle ust. § 511 Občianskeho zákonníka si uplatňuje
voči žalovanej úhradu 1/2 zo sumy, ktorú v exekučnom konaní zaplatil vo výške 1.257,32 eur. Od

uvedenej sumy odpočítal polovicu prevzatého preplatku za rok 2021, ktorý žalovanej neuhradil v sume
148,97 eur a za rok 2022 vo výške 175,05 eur a započítal žalovanou nevyplatenú polovicu prevzatého
preplatku za rok 2020 vo výške 60,21 eur a žalovanou neuhradenú polovicu nedoplatku uhradeného
žalobcom za plyn a elektrinu vo výške 78 eur, taktiež v 1/2 a tak výsledná suma predstavuje sumu
403,85 eur.

9. Na takto zistený skutkový stav súd I. inštancie aplikoval ust. § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, §
580, § 581 Občianskeho zákonníka, § 101, § 107 Občianskeho zákonníka. Právnu vec súd I. inštancie
takto právne posúdil:

10. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že strany sporu boli spoločne a nerozdielne
platobným rozkazom vydaným Okresným súdom Prešov zo dňa 11.04.2016 pod sp. zn. 14C/44/2016
s dátumom právoplatnosti 07.05.2016 zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť Bytovému družstvu
Prešov sumu 1.547,93 eur s príslušenstvom.

11. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v exekútorskom úrade súdneho exekútora Mgr.
MVDr. Pavla Kovaľa EX 1146/2016 pre pohľadávku pozostávajúcu z istiny vo výške 1.547,93 eur a
príslušenstva vo výške 1.257,32 eur.

12. Z predloženého potvrdenia Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 12.10.2022 nesporne vyplynulo, že na

základe uvedeného exekučného príkazu bola z účtu žalobcu odpísaná suma 1.257,32 eur.

13. Pokiaľ na úhradu dlhu na základe právoplatného platobného rozkazu boli strany zaviazané spoločne
anerozdielneatútosumubyuhradilvýlučnežalobca,potommánároknaúhradu1/2zostranyžalovanej.

14. Z predžalobnej výzvy vyplýva, že konečná vymožená suma 2.805,25 eur bola vymožená v
exekučnom konaní a mala byť výlučne uhradená žalobcom.

15. Avšak podľa vyjadrenia k stanovisku k predžalobnej výzve časť exekučne vymáhanej sumy vo výške
1.547,93 eur bola uhradená z preplatku za rok 2016, potom každá zo strán sporu uvedenú sumu uhradila

v rozsahu svojho podielu na dlhu. Zostávajúca suma vo výške 1.257,32 eur však preukázateľne bola
uhradená výlučne žalobcom odpísaním z jeho účtu.16. V zmysle ust. § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa tak od žalovanej domáha náhrady ním
výlučneuhradenéhodlhuvovýškezodpovedajúcejjejpodielu,tedavrozsahu1/2.Kuvedenémupodielu
pripočítal 1/2 ním uhradeného dlhu vo výške nedoplatku za plyn a elektrinu, ktorý žalovaná vo svojom

podiele neuhradila, teda vo výške 39 eur a 1/2 ňou prevzatého preplatku z vyúčtovania za rok 2020 vo
výške 60,21 eur. Od takto určeného podielu odpočítal sumu 1/2 z preplatku z vyúčtovania za rok 2021,
ktorý prevzal on v sume 148,98 eur a za rok 2022 vo výške 175,05 eur a potom výsledná suma v zmysle
ust. § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka predstavuje 403,85 eur.

17. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení žiadala započítať 1/2 preplatkov, ktoré mali byť žalobcom prevzaté a
jej nevyplatené v rok 2018 v sume 1.579 eur, v roku 2019 647,60 eur a v roku 2020 309,90 eur a poprela
prevzatie preplatku vo výške 120,42 eur s tým, že tento prevzal žalobca.

18. Žalobca poprel tvrdenie žalovanej, žeby on výlučne prevzal vyššie uvedené preplatky a zotrval na
svojom skutkovom tvrdení, že žalovaná prevzala preplatok z vyúčtovania za rok 2020 vo výške 120,42

eur.

19. Pokiaľ v konkrétnom prípade ani jedna zo strán sporu súdu nepredložila, resp. neoznačila žiaden
dôkaz, preukazujúci kto reálne prevzal preplatky z vyúčtovania za byt v podielovom spoluvlastníctve
strán sporu prevzatý v roku 2018 z vyúčtovania za rok 2017 vo výške 1.579 eur, za rok 2018 prevzatý

v roku 2019 vo výške 647,60 eur, za rok 2019 prevzatý v roku 2020 sa vo výške 309,90 eur a za
rok 2020 prevzatý v roku 2020 vo výške 120,42 eur, potom žiadna zo strán sporu neuniesla dôkazné
bremeno tvrdenia o existencii započítacej námietky voči uplatnenému nároku, a preto súd I. inštancie
tejto nevyhovel.

20. Okrem iného z predložených vyúčtovaní mesačných zálohových platieb a úhrad spojených s
užívaním bytu nesporne vyplýva, že prípadné nedoplatky, resp. preplatky boli vyúčtované k 31.03.
nasledujúceho kalendárneho roka a zistený nedoplatok alebo preplatok mal byť zaúčtovaný v SIPE za
mesiac jún.

21. Z vyššie uvedeného dôvodu sa potom žalovaná najneskôr k 30.06. -2018, 2019 a 2020, prípadne
roku 2021 dozvedela, komu bol preplatok z vyúčtovania za predchádzajúci kalendárny rok vyplatený
a potom dňom nasledujúcim jej začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške zodpovedajúcej 1/2 prevzatého preplatku zo strany žalobcu.

22. Pokiaľ sa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 107 Občianskeho zákonníka
premlčuje v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe, potom s poukazom na dátum doručenia žaloby
dňa 30.06.2023 by nebolo možné v súlade s ust. § 581 Občianskeho zákonníka započítať vzájomnú
pohľadávku žalovanej voči žalobcovi na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške preplatkov
prevzatých v roku 2018, 2019 a 2020 pre ich premlčanie, avšak iba za predpokladu, žeby žalovaná aj

preukázala ich prevzatie žalobcom.

23. Pokiaľ žalovaná v konaní nepreukázala prevzatie uvedených preplatkov za rozhodné obdobie
žalobcom a ani žalobca nepreukázal prevzatie preplatku žalovanou z vyúčtovania za rok 2020, potom
súd I. inštancie ich započítacej námietke nevyhovel.

24. Žalovaná ďalej žiadala, aby súd započítal jej pohľadávku voči žalobcovi z mesačných predpisov ňou
vyplatených v rokoch 2011 až 2013, ktoré uhradila v rozsahu nad 1/2. Uvedenej započítacej námietke
súd I. inštancie vyhovieť nemohol, nakoľko žalovaná nekonkretizovala výšku vzájomnej pohľadávky,
ktorej započítania sa domáha, ale zároveň tak ako to súd už konštatoval vyššie, opätovne by bolo

vylúčené započítanie uvedenej pohľadávky v zmysle ust. § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre jej
premlčanie.

25. V zmysle vyššie uvedeného, potom žalobca podľa § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka má nárok na
vyplatenie 1/2 sumy 1.257,32 eur, čo predstavuje 628,66 eur po započítaní 1/2 ním výlučne zaplateného

nedoplatku na elektrinu a plyn, teda energií spotrebovaných oboma stranami sporu vo výške 39 eur
(1/2 zo sumy 78 eur) a odpočítaní 1/2 žalobcom prevzatých preplatkov za obdobie roku 2021 vo výške
148,98 eur a za rok 2022 vo výške 175,05 eur, čo predstavuje sumu 343,64 eur.26. Keďže žalobca vyzval žalovanú na úhradu uvedenej pohľadávky predžalobnou výzvou, ktorú
žalovanáprevzala07.11.2022,potomvzmysleust.§563Občianskehozákonníkabolapovinnáuvedenú
sumu uhradiť do 08.11.2022 a teda do omeškania sa dostala až počnúc dňom 09.11.2022.

27. Na základe uvedeného, tak súd vyhovel žalobe o zaplatenie 343,64 eur so 7 % úrokom z omeškania
ročne určeným v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. od 09.11.2022 do zaplatenia a v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

28. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

29. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 2 CSP a žalobcovi, ktorý bol
úspešný v 85 % z hodnoty sporu a neúspešný v 15 % z hodnoty sporu bol priznaný nárok na pomernú

časť náhrady trov konania v percentuálnom rozdiele úspechu a neúspechu v spore, teda v rozsahu 70 %.

30. Žalobca si v konaní si uplatnil nárok na zaplatenie 403,85 eur so 7 % úrokom z omeškania ročne
od 08.11.2022 v jeho kapitalizovanej výške ku dňu vyhlásenia rozhodnutia súdu vo veci samej v sume
28,73 eur, teda v celkovej výške 432,58 eur.

31. Žalobcovi bol priznaný nárok na zaplatenie 343,64 eur so 7 % úrokom z omeškania ročne od
09.11.2022 v jeho kapitalizovanej výške ku dňu vyhlásenia rozhodnutia súdu vo veci samej v sume 24,38
eur, teda vo výške 368,02 eur, čo predstavuje 85 % úspech z celkovej hodnoty sporu.

32. Proti rozsudku súdu I. inštancie podala odvolanie listom zo dňa 05.01.2024 žalovaná. V podanom
odvolaníuvádza,že1/zabytplatilicezSIPO–polročnežalovaná,polročnežalobca;2/žalobcaneuhradil
platby SIPO, v r. 2014 a r. 2015 musí preukázať 6 a 6 platieb; 3/ vznikol nedoplatok aj za plyn; 4/ vznikol
nedoplatokajzaelektrinu,keďžeSIPOnezaplatil;5/žalobcoviprávomboliexekučnevymoženépeniaze;
6/ od žalovanej má kópie platieb (za 6 a 6 mesiacov); 7/ prosí (opakovane) o kópie od žalobcu; 8/ prosí

o spravodlivosť; 9/ nemá dôvod platiť žalobcovi žiadne peniaze, pre jeho nezodpovednosť; 10/ právna
zástupkyňa žalobcu neposkytla pravdivé údaje, resp. platby žalobcu, inak by poskytla kópie SIPA za 6
mesiacov v r. 2014 a v r. 2015 a bolo by vyriešené, ide o zavádzanie.

33. V konaní žalovaná ďalej zasielala súdu ďalšie písomnosti po zákonnej lehote na podanie opravného

prostriedku, v ktorých opakovala tie isté skutočnosti, ako v odvolaní.

34. K odvolaniu žalovanej vyjadril sa žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne listom zo dňa
05.03.2024, v ktorom uviedol, že považuje odvolanie žalovanej za nedôvodné. Má za to, že procesné
podmienky splnené boli. V súvislosti s tvrdením žalovanej, že odvolanie smeruje k exekučnému príkazu

žalobca poukazuje na skutočnosť, že exekučný príkaz vydal súdny exekútor F. F. C. B. dňa 23.05.2022
pod č. G. XXXX/XXXX na základe vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie platobného
rozkazu č.k. 14C 44/2016-47 zo dňa 11.04.2016 vydaného Okresným súdom Prešov, ktorým uložil
povinným žalobcovi a žalovanej zaplatiť pohľadávku oprávneného. Povinnými v exekučnom konaní
boli žalobca aj žalovaná, teda nielen žalobca, pričom celú sumu v exekučnom konaní exekútorovi

uhradil len žalobca. Podľa § 511 ods. 3 OZ ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil,
je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. O rozsahu povinnosti plnenia strán
sporu za užívanie bytu za obdobie rokov 2014 a 2015 bolo právoplatne rozhodnuté platobným rozkazom
OS Prešov č.k. 14C/44/2016-47 zo dňa 11.04.2016, ktorým boli žalobca a žalovaná zaviazaní na
zaplatenie dlžnej sumy navrhovateľovi za predchádzajúce roky spoločne a nerozdielne, jedná sa o vec

res iudicata, nie je preto dôvodné skúmať v tomto konaní platby, ktoré realizoval žalobca. V súvislosti s
uplatnenou vzájomnou pohľadávkou žalovanej za obdobie 2014 a 2015, ktorú žalovaná žiada v odvolaní
započítať,poukazujenažalobcomvznesenúnámietkupremlčania.Žalovanásvojetvrdeniaozatajovaní,
klamaní, zavádzaní, zo strany právnej zástupkyne žalobcu nepreukázala. Uvedené tvrdenia žalovanej
sú nepravdivé. Právna zástupkyňa žalobcu v konaní uvádzala skutočnosti a predložila listinné dôkazy,

ktoré považovala za právne relevantné. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu I.
inštancie ako vecne správny a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.35. Na vyjadrenie žalobcu reagovala žalovaná listom zo dňa 28.03.2024, v ktorom uviedla, že neboli
splnené procesné podmienky zo strany súdu, ani zo strany žalobcu a jeho právnej zástupkyne. Súd
nepojednáva korektne a spravodlivo. Žalovaná absolútne neosočuje právnu zástupkyňu, ani nikoho

iného. Drží sa pravdy a preukázateľných faktov, čo sa zo strany právnej zástupkyne a strany súdu
povedať nedá, zavádzajú a taja holé fakty. Opakovane upozorňuje, že sú podieloví vlastníci 1 a 1,
logicky 1 a 1 zahŕňa platby SIPO (byt, elektrina, plyn) po 6 mes. platby, znamená preukázať a poskytnúť
kópie platieb. Dňa 31.08.2016 bolo začaté exekučné konanie, ktoré sa ťahalo do 23.05.2022, kedy od
žalobcu boli vymožené exekútorom BD pozdĺžnosti. Prosí prečo, začo, za aké obdobie. Súd a právna

zástupkyňa majú k dispozícii kópie upovedomenia o začatí exekúcie, je to čierne na bielom. Podľa
právnej zástupkyne a žalobcu sa to netýka r. 2014 a 2015 a vznášajú námietku premlčania. Potom je
celý súdny spor pasé. Prosí nezahmlievať, netajiť fakty a konečne poskytnúť relevantné dôkazy a nie
tvrdenia. Prosí súd, aby vyžiadal kópie platieb (6 mesiacov) za roky 2014a 2015 od žalobcu, resp. jeho
právnej zástupkyne. Žalobca sa chce obohatiť na úkor žalovanej. Prosí súd o korektnosť a spravodlivosť.
Ak bude potrebné, žalovaná sa odvolá na Súd pre ľudské práva, Prezídium Policajného zboru, Európsky

súd a média (rôzne).

36. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca listom zo dňa 09.04.2024, v ktorom uviedol, že k tvrdeniam
žalovanej, že neboli splnené procesné podmienky, a že súd nepojednával
spravodlivo uvádzam, že žalobca zotrváva na svojom stanovisku, že procesné podmienky splnené

boli a rozhodnutie súdu považuje za spravodlivé. Žalovaná poukazuje na exekučné konanie a
obsah upovedomenia o začatí exekúcie. Exekučným titulom bol platobný rozkaz OS Prešov č.k.
14C/44/2016-47 zo dňa 11.04.2016, ktorým bola súdom uložená povinnosť žalobcovi aj žalovanej,
pričom súdny exekútor vymohol finančné prostriedky len od žalobcu, preto žalobou uplatnený nárok
považuje žalobca za dôvodný bez dôvodnosti v tomto konaní skúmať, ktoré platby v rokoch 2014 a

2015 uhradil žalobca a ktoré žalovaná. Za dôvodnú považuje žalobca aj vznesenú námietku premlčania.
V súvislosti s návrhom žalovanej na doplnenie dokazovania poukazujem na zákonnú koncentráciu
konania. V zmysle § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno
uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. V danom prípade bolo
dokazovanie ukončené, preto návrh žalovanej na vykonanie ďalších dôkazov nie je opodstatnený.

Žalobca považuje odvolanie žalovanej za nedôvodné a navrhuje, aby odvolací súd potvrdil odvolaním
napadnutý rozsudok za vecne správny a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

37. Žalovaná ďalej reagovala listami zo dňa 15.04.2024, 09.05.2024 a 08.07.2024, kde zotrvala na
svojich tvrdeniach.

38. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 377 ods.
1, 2 CSP potvrdil vo výrokoch I. a III. ako vecne správny. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd

rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa po odôvodnení
obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutie, prípadne doplní na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Po preskúmanie veci odvolací súd
dospel k záveru, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy, vyvodil z nich správne skutkové

zistenia, dôkazy vyhodnotil jednotlivo ako aj v vzájomných súvislostiach a takto zistený skutkový stav aj
náležite posúdil podľa relevantných právnych noriem vzťahujúcich sa na danú vec. Súd dal odpoveď na
všetky podstatné otázky, ktoré sa vzťahujú k posúdeniu uplatneného nároku žalobcu.

39. Odvolací súd postupom podľa § 386 písm. b) v spojení s § 359 CSP odmietol odvolanie žalovanej

proti II. výroku rozsudku súdu I. inštancie o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti. Voči tomuto výroku,
ktorý bol v prospech žalovanej ako procesnej strany nebola oprávnená podať odvolanie, preto odvolací
súd vo výroku I. rozhodol o odmietnutí odvolania žalobkyne proti tomuto výroku.

40. Po oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj napadnutým rozhodnutím okresného súdu odvolací

súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, rozhodnutie je nielen dostatočne
podrobné a presvedčivé, ale i jasné a zrozumiteľné a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými
relevantnými otázkami a aspektmi, teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení §
220 ods. 2 CSP a je aj v súlade s relevantnou rozhodovacou praxou súdov Slovenskej republiky, ako ajpríslušnou judikatúrou. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami
súduprihodnotenídôkazovnastranejednejaprávnymizáverminastranedruhej.Okresnýsúdneporušil
právo na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná

skutočnosť, alebo okolnosť tak ako to namieta žalovaná vo svojom odvolaní. Naopak, okresný súd ich
správnym spôsobom posúdil, a v celom rozsahu aj náležite vyhodnotil rešpektujúc formálnu logiku.
Okresný súd sa zaoberal všetkými podstatnými námietkami strán sporu a vo veci rozhodol spravodlivo
a zákonne.

41. Z vyššie uvedených dôvodov považoval odvolací súd za zákonný a správny aj súvisiaci výrok
otrováchkonania,ktorýsúviselsčiastočnýmúspechomžalobcuvkonanípredsúdomI.inštancie(70%).

42. „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto

odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a
jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
16.11.2011 sp. zn. 6Cdo 145/2011)

43. Samotná skutočnosť, že právne závery učinené v rozhodnutí súdu nekorešpondujú predstavám
strany sporu ešte nemôže založiť arbitrárnosť a objektívnu nepresvedčivosť rozsudku (že rozsudok
neúspešnú stranu často subjektívne nepresvedčí je pritom celkom pochopiteľné).

44. Uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 07.07.2009 sp. zn. III. ÚS 199/09: „Za úplné a dostačujúce

možno považovať také odôvodnenie rozsudku, ktoré dostatočným spôsobom informuje účastníka
konania o skutkových zisteniach a právnych záveroch, na základe ktorých súd meritórne posúdil vec a
rozhodol. Pokiaľ teda odôvodnenie obsahuje základné prednesy a návrhy účastníkov konania, výpočet
vyhodnotených dôkazov a skutočností, ktoré súd považoval za preukázané, ako aj zrozumiteľný výklad
právneho posúdenia skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení, spĺňa v plnej miere

požiadavku § 157 Občianskeho súdneho poriadku.“

45. Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu SR, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu SR z

08.06.2006 sp. zn. I.ÚS 188/06).

46. Na doplnenie správnosti záverov súdu I. inštancie k jednotlivým odvolacím námietkam žalovanej
odvolací súd uvádza:

47. Pokiaľ žalovaná namietala nesplnenie procesných podmienok na rozhodnutie súdu I. inštancie,
v podanom odvolaní nijakým spôsobom bližšie nešpecifikovala v čom by malo spočívať nesplnenie
procesných podmienok. Pokiaľ súd vykonal pojednávanie dňa 13.11.2023, bez účasti žalovanej,
odvolací súd konštatuje, že tento postup bol v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku.
Pokiaľ žalovaná zaslala súdu dňa 16.10.2023 ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní dňa

13.11.2023 s tým, že neuviedla žiadne dôležité dôvody, ale uviedla len dátumy od 23.11.2023 do
11.12.2023 a od 04.01.2024 do 22.01.2024, kedy sa bude môcť zúčastniť pojednávania, odvolací súd
zhodne so súdom I. inštancie takéto jej ospravedlnenie nepovažoval za dôvodné. Podľa § 183 ods.
1 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh
strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na

pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.
Podľa odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia, strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania,
oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho
s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predkladať. Z citovaných zákonných ustanovení teda vyplýva,
že žalovaná neuvádzala žiadny relevantný dôvod, prečo sa nemôže ustanoviť a súd rovnako neprihliadal

na jej navrhované termíny, kedy sa môže ustanoviť, keďže termíny, kedy vytýči súd súdne pojednávanie
si určuje súd podľa svojich pracovných dispozícií, nie je to právom žalovanej určovať súdu termíny
vytyčovania pojednávaní.48. Pokiaľ žalovaná namietala, že rozhodnutie súdu považuje za nespravodlivé, pretože ona predložila
súdu kópie platieb SIPO, k tomuto odvolací súd uvádza, že s týmto jej tvrdením sa súd I. inštancie riadne
vysporiadal v bode 37. až 39. odvolaním napádaného rozsudku. K tomuto odvolací súd ďalej uvádza, že

žalobkyňa v rámci svojej procesnej obrany predložila súdu I. inštancie fotokópie platobných dokladov
SIPO II. za obdobie 2014 až 2015. Do týchto SIPO lístkov sú žalobkyňou vpisované rôzne poznámky,
kedy čo platila, akým spôsobom to platila, resp. že to platila ona uvedením svojho mena na SIPO lístku.
K tomuto odvolací súd uvádza, že takto predložený listinný dôkaz nepreukazuje to, že tieto platobné
doklady SIPO zaplatila žalovaná. Platobný doklad SIPO II. je len oznámením poštového podniku o tom,

kedy a v akej sume bude inkasovať od platiteľa inkasované čiastky. Všetky platobné doklady, ktoré
predložila žalovaná sú na meno a adresu žalobcu. To, že si žalovaná do týchto platobných dokladov
vykonala vlastné poznámky uvedením vlastného mena alebo spôsobu úhrady, nepreukazuje na rozdiel
napr. od ústrižku z poštovej poukážky alebo od výpisu z účtu, že došlo k nejakým úhradám, v akom
rozsahu a kto tieto úhrady uskutočnil. V zhode so súdom I. inštancie preto odvolací súd konštatuje, že
žalovaná neuniesla v tomto smere dôkazné bremeno.

49. V tejto súvislosti žalovaná nenavrhla vykonať ďalšie konkrétne dôkazy, keďže sa pojednávania
nezúčastnila; vykonanie dôkazu aj bez návrhu zo strany súdu v prejednávanom prípade je pritom
vylúčené podľa ustanovenia § 185 CSP, na základe čoho súd prvej inštancie o predmetnej žalobe
rozhodol v kontexte s ustanovením § 215 ods. 1 a ods. 2 CSP, teda na základe procesným postupom

zisteného skutkového stavu tak, že nárok žalobcu posúdil ako dôvodný v prevažujúcom rozsahu (70 %).

50. Podľa ust. § 191 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

51. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

52. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymipredpismivtom,akomázhľadiskapravdivostitenktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásada

voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a
prostriedkamiprocesnejobranyspochybnenýtým,žesapripúšťadôkazopakudokazovanejskutočnosti.
Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz
svojho opaku.

53. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky

unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie
zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k
uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu

aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný
skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

54. Súčasne v zhode s rozsudkom súdu I. inštancie, bodov 37. až 39., aj odvolací súd konštatuje,
že žalobca účinne vzniesol námietku premlčania voči platbám žalovanej, ktoré ňou boli vyplatené v r.
2011 až 2013. Uvedenej započítacej námietke súd I. inštancie preto nemohol vyhovieť pre námietku
premlčania účinne vznesenú podľa § 581 ods. 2 alinea prvá Občianskeho zákonníka. Podľa cit.
ustanovenia je vylúčené započítanie premlčaných pohľadávok.

55. Odvolací súd preto konštatuje, že súd I. inštancie sa v plnom rozsahu vysporiadal s jednotlivými
námietkami žalovanej, ktoré opätovne uvádza aj v odvolacom konaní.56. Vzhľadom na pomerný úspech žalobcu vo výške 70 % v konaní pred súdom I. inštancie je v súlade
s ust. § 255 ods. 2 CSP aj priznanie nároku na náhradu trov konania v rozsahu 70 % voči žalovanej
súdom I. inštancie.

57. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu I. inštancie vo výrokoch I. a III. vecne
správne, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil výrokom I. svojho rozsudku.

58. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný a z tohto dôvodu mu patrí proti žalovanej náhrada trov

odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP). Túto náhradu
trov konania mu odvolací súd priznal výrokom III.

59. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2
CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).