Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. apríl 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 36Cb/115/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124272859
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Bieliková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:6124272859.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Alenou Bielikovou v spore žalobcu Nemzeti Útdíjfizetési

Szolgáltató Zrt. so sídlom Váci út 45B, 1137 Budapešť, Maďarsko, IČ 01-10-043108, zast. PETKOV & Co
s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO 50 430 742, proti žalovanému
JAKE s.r.o. so sídlom Hviezdoslavova 1309/2, 972 51 Handlová, IČO 50 213 172, zast. X-legal, s.r.o.,
Riazanská 806/66A, 831 03 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO 55 213 022, o zaplatenie 23,53
€ s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa v celom rozsahu z a m i e t a.
II. Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a náhrada 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Žalobca sa v žalobe proti žalovanému domáhal zaplatenia istiny 23,53 €, nákladov spojených s

uplatnenímpohľadávkyvsume70,-€a40,-€anáhradytrovkonania.Uviedol,žejeobchodnouakciovou
spoločnosť, zriadenou a registrovanou podľa maďarských právnych predpisov v Maďarsku. Zároveň je
žalobca, na základe maďarského zákona č. I. z roku 1988 o cestnej doprave (ďalej len ako „ZoCD“) v
spojení s nariadením maďarského Ministerstva inovácií a technológií Maďarska č. 45/2020 o diaľniciach,
rýchlostných cestách, hlavných cestách použiteľných za poplatok a o poplatku za ich použitie (ďalej
len ako „Nariadenie o poplatkoch“) oprávnený a súčasne povinný vo vlastnom mene uplatňovať voči
neoprávneným používateľom ciest pohľadávku vzniknutú z titulu neoprávneného použitia spoplatnenej

cesty vo forme tzv. sankčného poplatku vo výške určenej podľa Nariadenia o poplatkoch, ako aj
prípadnú náhradu škody, a tým uplatňovať a chrániť svoje majetkové práva. Vzťah medzi žalobcom
a neoprávneným používateľom ciest je podľa § 1 Nariadenia o poplatkoch vzťahom civilnoprávnym
(súkromnoprávnym) a spravuje sa okrem citovaných osobitných právnych predpisov predpismi civilného
(súkromného) práva.
Žalobca na základe elektronickej kontroly oprávnenosti používania spoplatnených ciest v Maďarsku
v čase 06.08.2022 o 19:39:04 hod., na mieste kontroly: Gy24B - M7 balatonkeresztúr (168.1km)

haladó, zistil, že motorové vozidlo s evidenčným číslom A., registrované v Slovenskej republike a
zaradenédoplatobnejkategórieD2,ktoréhodržiteľombolvčasekontrolyžalovaný,boloprevádzkované
na uvedenom spoplatnenom úseku cestnej komunikácie bez platného oprávnenia. V dôsledku tejto
skutočnosti žalovanému ex lege (podľa § 11 ods. 1 Nariadenia o poplatkoch v spojení s § 11 ods. 6
Nariadenia o poplatkoch) vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi pohľadávku vo výške určenej podľa § 13
ods. 2 a ods. 3 Nariadenia o poplatkoch, s prihliadnutím na Prílohu č. 3 Nariadenia o poplatkoch, ktorá
je pre kategóriu vozidla žalovaného stanovená vo výške 8 170,- HUF (základná sadzba pohľadávky);

žalobcom bola uplatňovaná v mene EUR vo výške 20,84 EUR (EUR/HUF 391.95). Žalobca podľa §
33/B. ods. 5 ZoCP, prostredníctvom svojho právneho zástupcu v SR, vyzval žalovaného na zaplatenie
základnejsadzbypohľadávky,akoajnazaplatenienákladovspojenýchsjejuplatnenímvočižalovanému
v Slovenskej republike, pričom žalovaného súčasne informoval, že túto pohľadávku môže v základnejsadzbe zaplatiť len do 60 dní od doručenia výzvy na zaplatenie. Podľa § 12 ods. 1 Nariadenia o
poplatkoch sa výzva považuje za doručenú najneskôr dvadsiatym dňom odo dňa jej podania, a to
aj v prípade, ak sa adresát o obsahu zásielky nedozvedel, napríklad z dôvodu, že zásielku odmietol

prevziať alebo ju neprevzal v odbernej lehote. Výzva bola žalovanému odoslaná dňa 13.12.2022.
Napriek predchádzajúcej výzve žalovaný pohľadávku v základnej sadzbe nezaplatil riadne a/alebo včas,
v dôsledku čoho mu ex lege podľa § 11 ods. 1 a § 12 ods. 4 Nariadenia o poplatkoch, s prihliadnutím na
Prílohu č. 3 Nariadenia o poplatkoch, vznikla povinnosť zaplatiť zvýšenú sadzbu pohľadávky vo výške 32
700 HUF po prepočte na EUR vo výške 83,43 € (EUR/HUF 391.95). Na zaplatenie tejto zvýšenej sadzby

pohľadávky vrátane príslušenstva, bol žalovaný písomne žalobcom vyzvaný predžalobnou výzvou, ktorá
bola žalovanému odoslaná dňa 05.03.2024.
Náklady spojené s uplatnením práva žalobcu na zaplatenie pohľadávky a vzniknuté v predsúdnom
štádiu uplatnenia pohľadávky v súvislosti s povinnosťou žalovaného zaplatiť pohľadávku žalobcovi si
môže žalobca, resp. ním poverené partnerské kancelárie, uplatňovať podľa § 11 ods. 7 Nariadenia o
poplatkoch v spojení s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 o rozhodnom práve

pre mimozmluvné záväzky (Rím II). Tieto náklady znáša a je povinný zaplatiť dlžník (žalovaný). Náklady
vzniknuté pri uplatnení pohľadávky žalobcu voči žalovanému (dlžníkovi) sú spojené s poskytnutím
právnej služby žalobcovi a ich výška je vo vzťahu advokát – žalobca (klient) určená pre účely
mimosúdneho uplatnenia v sume zodpovedajúcej tarifnej odmene advokáta (ďalej len „tarifa“) a tzv.
režijným paušálom, a to podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.

z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnuté právne služby v znení neskorších predpisov (ďalej
aj ako „Vyhláška“). Minimálna výška tarify za jeden úkon právnej služby je Vyhláškou určená v sume
16,60 € (§ 10 ods. 1 Vyhlášky). Ku každému úkonu právnej služby je advokát oprávnený uplatňovať
tzv. režijný paušál, pre rok 2022 určený vo výške 11,63 € a pre rok 2024 určený vo výške 13,73 €. V
tejto veci advokát v predsúdnom štádiu vykonal podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) Vyhlášky pre žalobcu

tri úkony právnej služby, a síce v roku 2022 (i) prevzatie a príprava zastúpenia a (ii) písomné podanie
(výzva) protistrane – uplatnenie pohľadávky v základnej sadzbe a v roku 2024 (iii) písomné podanie
(výzva) protistrane – uplatnenie novej pohľadávky vo zvýšenej sadzbe. Výška nákladov na uplatnenie
pohľadávkyžalobcuvočižalovanému(dlžníkovi)zodpovedásume„tarify“atzv.režijnýchpaušálovpodľa
vyhlášky za tri úkony právnej služby, spolu vo výške 86,79 €. Advokát vzhľadom na výšku vymáhanej

pohľadávky tarifnú odmenu v súlade s § 13 ods. 1 Vyhlášky znížil spolu na sumu v celkovej výške (po
zaokrúhlení) 70,- €.
Zároveň si žalobca voči žalovanému uplatnil aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky v sume 40,- € podľa § 3 ods. 1 maďarského zákona č. IX/2016 o paušálnej náhrade nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky (a behajtási költségátalányrol), ktorá inak žalobcovi patrí aj podľa

slovenského § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.
z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.
Prepočet kurzov peňažných mien pri stanovení výšky pohľadávok sa uskutočňoval podľa kurzového
lístka ECB platného v čase vyhotovenia výzvy. Žalovaná suma je uplatňovaná v mene EUR. Ku dňu
podania žaloby žalobca od žalovaného v tejto veci prijal platbu/-y spolu vo výške 59,90 €, ktorú/-é

žalobca v celej výške započítal voči istine pohľadávky. Žalovaný je so zaplatením žalovanej pohľadávky
žalobcu aj naďalej v omeškaní.

1.2. K žalobe žalobca pripojil listiny: fotografia žalovaného vozidla; Výzva na zaplatenie sankčného
poplatku za neoprávnené použitie spoplatnených ciest v Maďarsku zo dňa 08.12.2022, vrátane

podacieho hárku č. EPH007443538; Predžalobná výzva zo dňa 29.02.2024; nariadenie Ministerstva
Inovácií a Technológií (ITM) č. 45/2020 (XI.28.) o diaľniciach, rýchlostných cestách, hlavných cestách,
ktoréjemožnépoužívaťnazákladeúhradypoplatkuzapoužívanieaovýšketýchtopoplatkovvzneniach
účinných v obdobiach: 15.10.2022-31.12.2022, 01.01.2023-20.02.2023, 21.02.2023-30.06.2023,
01.07.2023-30.08.2023, vrátane Príloh č. 1 k nariadeniu ministerstva ITM č. 45/2020 (XI.28.) - Úseky

rýchlostných ciest, ktoré je možné používať za poplatok, Príloh č. 2 k nariadeniu ministerstva ITM
č. 45/2020 (XI.28.) – Základ ceny oprávnenia na všeobecné používanie ciest vyjadrený vo forintoch,
obsahujúci daň z pridanej hodnoty a Príloh č. 3 k nariadeniu ministerstva ITM č. 45/2020 (XI.28.)
– Sadzba náhradného poplatku a rozdielového náhradného poplatku za neoprávnené používanie
ciest; zákon č. I/1988 o cestnej doprave v zneniach účinných v obdobiach 01.01.2023-25.06.2023,

26.06.2023-21.07.2023,22.07.2023-20.08.2023,SadzobníkpoplatkovvrámcisystémuE-matricaplatný
od 01.01.2023.2. Okresný súd Banská Bystrica vydal v spore, v upomínacom konaní, platobný rozkaz sp. zn.
5Up/791/2024zodňa24.04.2024,protiktorémupodalžalovanývzákonnejlehoteodporsodôvodnením.

3.1. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. V odpore proti platobnému rozkazu namietal nedôvodnosť
žalobou uplatnenej istiny. Poukazoval na to, že žalobca nijakým spôsobom bližšie neodôvodnil a
nepreukázal svoje tvrdenie, v zmysle ktorého žalovaný údajne prevádzkoval motorové vozidlo EČV:
A. (ďalej ako „Motorové vozidlo“) dňa 06.08.2022 o 19:39:04 hod. v spoplatnenom úseku cestnej
komunikácie: Gy24B – M7 balatonkeresztúr (168.1km) haladó bez platného oprávnenia, nakoľko mala

byť pre Motorové vozidlo údajne zakúpená e-matrica v nesprávnej platobnej kategórii. Žalovaný dňa
01.08.2022 vykonal prostredníctvom platobnej karty B. B. C. (partnerka konateľa žalovaného) úhradu
diaľničnej známky pre kategóriu D1. Žalovaný zvolil uvedený druh diaľničnej známky, nakoľko v
osvedčeníoevidenciiMotorovéhovozidlajeMotorovévozidlovedenéakovozidlokategórieM1,ktorejby
mala zodpovedať kategória D1 diaľničnej známky žalobcu. Žalovaný mal teda zato, že si svoju platobnú
povinnosť z titulu úhrady diaľničnej známky za použitie spoplatneného úseku cestnej komunikácie v

danom termíne riadne splnil a žalobcovi tak nevznikol nárok na zaplatenie sankčného poplatku vo výške
59,90 €, ani na zaplatenie zvýšenej sadzby vo výške 79,63 € z titulu údajnej sankcie za nezaplatenie
diaľničnej známky, resp. sankcie za oneskorené zaplatenie sankčného poplatku.
S ohľadom na uvedené skutočnosti žalovaný považoval nárok žalobcu na zaplatenie istiny vo výške
23,53 €, uplatnený v rámci žaloby, za nedôvodný v celom jeho rozsahu. Žalovanému bolo zo strany

žalobcu doručené podanie zo dňa 08.12.2022 označené ako „Výzva na zaplatenie sankčného poplatku
za neoprávnené použitie spoplatnených ciest v Maďarsku“ (ďalej ako „Výzva 1“). Predmetnou Výzvou 1
žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie údajnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému v celkovej výške
59,90 €, pozostávajúcej zo sankčného poplatku vo výške 19,90 € a bližšie vo Výzve 1 nešpecifikovaných
nákladov spojených s uplatnením práva žalobcu vo výške 40,- €. Žalovaný nemal žiadnu vedomosť

o akomkoľvek svojom zanedbaní povinnosti na úhradu diaľničnej známky, resp. o úhrade nesprávnej
hodnoty diaľničnej známky, ako to tvrdil žalobca. Napriek uvedenej skutočnosti však z opatrnosti,
a nakoľko nemal záujem o akékoľvek problémy pri využití maďarských spoplatnených ciest, uhradil
žalobcom požadovaný nárok vo výške 59,90 € (ďalej ako „Nárok 1“). Predmetnú úhradu žalovaný
vykonalbezhotovostnýmprevodomnabankovýúčetuvedenývoVýzve1dňa22.02.2023.VrámciVýzvy

1 žalobca zároveň špecifikoval „zvýšenú sadzbu“ (ďalej ako „Zvýšená sadzba“ alebo „Nárok 2“) vo výške
149,63 €, pozostávajúcu zo sankčného poplatku vo výške 79,63 € a nákladov vo výške 70,- €, ktorá
mala byť uplatnená v prípade zaplatenia Nároku 1 po 60-tich dňoch odo dňa doručenia Výzvy 1. Spolu
s Výzvou 1 žalobca predložil konajúcemu súdu podací hárok č. EPH007443538, z ktorého vyplýva, že
predmetnú Výzvu 1 odovzdal na poštovú prepravu dňa 13.12.2022. Žalobca v tejto súvislosti v rámci

žaloby poukazoval na ust. § 12 ods. 1 Nariadenia o poplatkoch (ktoré však žalovanému nebolo zo strany
súdu predložené) v zmysle ktorého sa Výzva 1 údajne považuje za doručenú najneskôr dvadsiatym
dňom odo dňa jej podania, a to aj v prípade, ak sa adresát o obsahu zásielky nedozvedel, napríklad z
dôvodu, že zásielku odmietol prevziať alebo ju neprevzal v odbernej lehote. Žalovaný mal zato, že pri
akceptovaníuvedenejžalobcomkonkretizovanejprávnejúpravyust.§12ods.1Nariadeniaopoplatkoch

by sa, s ohľadom na dátum odovzdania Výzvy 1 na poštovú prepravu (13.12.2022), Výzva 1 považovala
zadoručenúdňom02.01.2023,pričomžalobcomtvrdená60-dňoválehotanaúhraduNároku1bykončila
dňom 03.03.2023. Pokiaľ žalovaný preukázateľne uhradil Nárok 1 žalobcovi dňa 22.02.2023, Nárok 1
bol uhradený v základnej lehote na úhradu Nároku 1 definovanej samotným žalobcom vo Výzve 1, a teda
žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie akýchkoľvek ďalších nárokov, či poplatkov súvisiacich

s údajným oneskoreným zaplatením Nároku 1. Žalovanému neboli predložené príslušné maďarské
právne predpisy (resp. relevantné ustanovenia týchto právnych predpisov), na ktoré žalobca v žalobe
odkázal vo vzťahu k uplatnenému Nároku 1 a Nároku 2. Žalobca však na území Slovenskej republiky
podáva veľké množstvo žalôb a vedie veľké množstvo obdobných konaní, v ktorých si uplatňuje obdobné
nároky a poukazom na identické ustanovenia príslušných právnych predpisov Maďarskej republiky.

Ako vyplýva z dostupných rozhodnutí súdov Slovenskej republiky v týchto obdobných konaniach, súdy
opakovane dospeli po posúdení príslušných ustanovení maďarských právnych predpisov k záveru, že
v zmysle ust. § 7/A ods. 5 – 6 s poukazom na osobitné ustanovenie § 33/B ods. 5 zákona č. I./1998
o cestnej doprave je žalobca povinný uplatniť si Nárok 1 v lehote 60 dní odo dňa, pričom táto lehota
začína plynúť už dňom zistenia totožnosti držiteľa vozidla. Uvedená lehota je lehotou prekluzívnou,

teda márnym uplynutím uvedenej lehoty právo žalobcu na uplatnenie Nároku 1 zaniká. Pokiaľ žalobca
dátum, ku ktorému došlo k zisteniu totožnosti držiteľa Motorového vozidla v žalobe nešpecifikoval a
nijakýmspôsobomhonepreukázalarovnakonepreukázal,žesiuplatnilvočižalovanémuNárok1vtakto
stanovenej lehote, potom nemožno, podľa názoru žalovaného, dospieť k záveru, že žalobca osvedčildôvodnosť Nároku 1 a Nároku 2. Vo vzťahu k získaniu údajov žalovaného ako držiteľa Motorového
vozidla pre účely tohto konania je tiež nutné uviesť, že poskytovanie informácií z evidencie vozidiel
upravuje ust. § 113 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Osobné údaje o držiteľovi alebo

vlastníkovi vozidla môžu byť poskytované podľa čl. 3 ods. 6 dohovoru o cestnej premávke (Viedeň
1968) alebo smernice EO a Rady 2015/413/EU z marca 2015, ktorá bola implementovaná do ust. § 61
zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch, ktorý vymenúva priestupky, pri ktorých sú osobné / identifikačné
údaje sprístupnené pre príslušné orgány členských štátov EÚ. Neuhradenie sankčných poplatkov za
neoprávnené použitie spoplatnených ciest medzi dôvody pre poskytnutie osobných/identifikačných

údajov vlastníkov či držiteľov vozidiel nepatrí. Napokon žalobca ani nie je subjektom verejného práva,
ale súkromnou obchodnou spoločnosťou podnikajúcou (okrem iného) v oblasti doplnkové služby pre
suchozemský transport. Skutočnosť, že žalobca napriek vyššie uvedeným zákonným obmedzeniam
získavania údajov o vlastníkoch či držiteľoch motorových vozidiel z evidencie vozidiel bol schopný
získať identifikačné údaje žalovaného ako vlastníka Motorového vozidla naznačuje možné zneužitie
týchto údajov zo strany žalobcu, resp. získavanie a nakladanie s týmito údajmi žalovaného zo strany

žalobcu v rozpore so zákonom a v rozpore s dobrými mravmi. Takéto konanie žalobcu by preto nemalo
požívať súdnu ochranu. Ako tiež vyplýva zo zverejnených rozhodnutí súdov Slovenskej republiky v
obdobných právnych veciach, v ktorých žalobca vystupuje v pozícii žalujúcej strany a uplatňuje si voči
držiteľom motorových vozidiel registrových v Slovenskej republike obdobné nároky, žalobca je známy
svojou zaužívanou praxou, kedy podá na konkrétnom okresnom súde Slovenskej republiky žalobu

rádovo aj voči 10.000 subjektom označeným spoločne v žalobe len neurčitým označením držitelia
motorových vozidiel EČV XY k určitému dátumu, pričom žiada od konajúceho súdu, aby zabezpečil
prostredníctvom dožiadania príslušného orgánu do konania údaje o držiteľoch motorových vozidiel
takto neurčito identifikovaných v žalobe. Žalobca v tejto súvislosti v žalobe argumentuje tým, že po
zabezpečení identifikačných údajov držiteľov motorových vozidiel cestou dožiadania súdu doplní svoju

žalobu o identifikačné údaje žalovaných v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“). Po zabezpečení identifikačných údajov držiteľov motorových
vozidiel súdom na základe dožiadania však žalobca v týchto prípadoch opakovane učinil späťvzatie
žaloby v celosti a konania boli z tohto dôvodu zastavené. Konajúce súdy v tejto súvislosti opakovane
dospeli pri posudzovaní popisovaného konania žalobcu k záveru, že úmyslom žalobcu nebolo viesť

spor na podklade ním podanej žaloby, ale len to, že prostredníctvom jej podania chcel získať informácie
o držiteľoch ním označených motorových vozidiel. Teda ani v jednom prípade, v ktorom vždy označil
„viacerých žalovaných“, nebol následný postup žalobcu taký, že by doplnil označenie žalovaných, ako
to „avizoval“, ale z jeho strany vždy po realizácii ním požadovaných zisťovaní cestou súdu došlo k
späťvzatiužaloby.Pokiaľmávystupovaťnastranežalovanejcelkomaž10000subjektov,uvedenésamo

osebe svedčí o účelovosti postupu žalobcu a podaní takejto žaloby len pro forma s iným cieľom ako viesť
spor voči držiteľom označených motorových vozidiel. Takéto množstvo subjektov na strane žalovanej,
reálne znemožňuje viesť voči ním jedno (spoločné) súdne konanie. Súdy tiež opakovane v tejto súvislosti
konštatovali, že o danom úmysle napokon svedčí aj argumentácia žalobcu, ktorý v rámci takýchto žalôb
uvádzal, že jeho úmyslom a súčasne aj jeho zákonnou povinnosťou je podľa § 33/B ods. 5 maďarského

ZoCD tiež odoslať výzvu na zaplatenie pohľadávky (poplatku) v rámci 60-dňovej prekluzívnej lehoty
plynúcej od identifikácie žalovaných prostredníctvom súdu a pokúsiť sa o mimosúdne uspokojenie
pohľadávok žalobcu a že uvedené je podľa maďarských predpisov dokonca povinnosťou žalobcu,
prípadnepoverenejorganizácievtomtoprípadeprávnehozástupcužalobcu.Vnadväznostinauvedenú,
opakovane sa vyskytujúcu prax, ktorú žalobca uplatňoval v širokom rozsahu, čím nepochybne značnou

mierou a nedôvodne zaťažoval konajúce súdy, súdy opakovane s poukazom na konštatované zneužitie
práva zo strany žalobcu, resp. nedostatok právneho základu pre uvedené lustrácie údajov o držiteľoch
motorových vozidiel prostredníctvom účelovo podaných žalôb a s poukazom na skutočnosť, že súdy
nemajú povinnosť žalobcovi poskytovať súčinnosť pri zisťovaní identifikačných údajov žalovaných
(nakoľko by sa jednalo o porušenie zásady rovnosti strán sporu), vydávali rozhodnutia, ktorými tieto

žaloby žalobcu odmietali aplikujúc ust. § 129 ods. 3 CSP. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal podporne
napr. na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.02.2022, sp. zn.: 9Cdo/227/2020,
ktoréuvedené„praktiky“žalobcupodrobneopisujevrámciodôvodnenia.Žalobcavtomtokonaní,zrejme
účelovo, okolnosti získania údajov Žalovaného ako držiteľa Motorového vozidla nijakým spôsobom
nekonkretizoval, rovnako ako zrejme účelovo nekonkretizoval termín, kedy k tomuto získaniu došlo.

S ohľadom na vyššie špecifikované ustanovenia príslušných právnych predpisov, ktoré vymedzujú
podmienky získavania týchto údajov z evidencie vozidiel, resp. okruh oprávnených subjektov, ako aj s
ohľadom na vyššie popisovanú zaužívanú rozhodovaciu prax vo vzťahu k spôsobom získavania týchto
údajov, ktorú žalobca doposiaľ využíval a ktorá bola opakovane súdmi vyhodnocovaná ako zjavnézneužitie práva, resp. ako konanie, ktoré nepožíva súdnu ochranu, je možné dôvodne sa domnievať,
že ani získanie údajov žalovaného ako držiteľa Motorového vozidla zo strany žalobcu pre účely tohto
konania nemá právny základ a bolo realizované v rozpore so zákonom, v rozpore s dobrými mravmi

a v rozpore s pravidlami poctivého obchodného styku. Žalobca ako subjekt súkromného práva si
v tomto prípade nepatričným spôsobom prisvojuje kompetencie, ktoré patria iba orgánom verejnej
správy, resp. zneužíva na svoje výlučne súkromno-právne ciele súdy Slovenskej republiky. Uvedené
konanie je, podľa názoru žalovaného, neprípustné, nakoľko vytvára aj z hľadiska Ústavy Slovenskej
republiky a príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov Slovenskej republiky nežiaducu

nerovnosť medzi stranami sporu, ale aj nerovnosť medzi veriteľmi vymáhajúcimi si svoje pohľadávky
voči dlžníkom prostredníctvom súdov Slovenskej republiky, kedy ostatní veritelia nemajú k dispozícii
žiadne obdobné možnosti na lustráciu údajov potenciálnych dlžníkov v databázach a evidenciách
vedených príslušnými orgánmi štátnej správy Slovenskej republiky a takáto možnosť by, pri dôslednom
rešpektovanízákona,nemalabyťposkytovanáanižalobcovi,atoaniprostredníctvomdožiadaniasúdom
v konaní (navyše iniciovaným len účelovo za účelom zabezpečenia týchto údajov). Žalobca spolu so

žalobou predložil súdu tiež podanie zo dňa 29.02.2024 označené ako „PREDŽALOBNÁ VÝZVA!“ (ďalej
ako „Výzva 2“), ktoré mal údajne žalobca takisto zaslať žalovanému. Hoci žalobca v žalobe uviedol,
že Výzvu 2 údajne zaslal žalovanému dňa 05.03.2024 a v žalobe v tejto súvislosti odkazuje na dôkaz
označený ako „Potvrdenie pošty o podaní zásielky na poštovú prepravu“, žalobca v rámci súboru
označeného ako „Priloha_navrhu_podklady_k_zalobe.asice“, ktorý obsahoval Výzvu 1 a Výzvu 2 a ktorý

bol jedinou prílohou žaloby, nepredložil súdu spolu so žalobou žiaden dôkaz o odoslaní predmetnej
Výzvy žalovanému, ani žiaden dôkaz o doručení tejto Výzvy 2 žalovanému. Žalovaný v tejto súvislosti
uviedol, že žalovanému, podľa jeho vedomosti, nebola predmetná Výzva 2 nikdy doručená a neeviduje
ani, že by mu bola doručovaná (žalovaný neeviduje žiadne oznámenie doručovateľa Slovenská pošta,
a.s. o doručovaní zásielky). V rámci Výzvy 2 žalobca vyzýva žalovaného k zaplateniu „zvýšeného

sankčného poplatku“ vo výške 83,43 € a nákladov spojených s vymáhaním vo výške 70,- €. Z predmetnej
Výzvy 2 pritom nie je zrejmé, akým spôsobom dospel žalobca k ním požadovanej výške „zvýšeného
sankčného poplatku“ v sume 83,43 €. Žalobca žiaden relevantný spôsob výpočtu tohto nároku, resp.
relevantnú špecifikáciu tohto nároku, neuviedol ani v rámci žaloby. V tejto súvislosti žalovaný opätovne
poukázal na skutočnosť, že samotný žalobca vo Výzve 1 konkretizoval svoje potenciálne nároky voči

žalovanému konkrétnymi fixnými sumami nasledovne: a) Nárok 1 zodpovedajúci „Základnej sadzbe“ v
sume 59,90 € pozostávajúci zo sumy sankčného poplatku vo výške 19,90 € a nákladov v sume 40,- €,
ktorý sa mal uplatniť, ak žalovaný tento Nárok 1 uhradí do 60 dní odo dňa doručenia Výzvy 1, alebo b)
Nárok 2 zodpovedajúci „Zvýšenej sadzbe“ v sume 149,63 € pozostávajúci zo sumy sankčného poplatku
vo výške 79,63 € a nákladov vo výške 70,- €, ak žalovaný Nárok 1 zaplatí po 60-tich dňoch od doručenia

Výzvy 1, alebo c) Nárok zodpovedajúci Nároku 2 + nákladom súdneho konania (ďalej ako „Nárok 3“)
v prípade, ak žalovaný nezaplatí Nárok 1 vôbec. Žalovaný mal zato, že znenie Výzvy 1 definuje Nárok
1, Nárok 2 a Nárok 3 ako alternatívne nároky, ktoré nie je možné vzájomne kombinovať, ani sčítavať.
Uvedeným záverom, podľa názoru žalovaného, nasvedčuje aj definícia Nároku 3 vo Výzve 1, ktorý je
definovaný ako „Zvýšená sadzba + náklady súdneho konania“. V prípade, ak by mal žalobca záujem

kombinovať uvedené nároky (Nárok 1 a Nárok 2), potom by zrejme v rámci definície Nároku 3 bola
uvedená nasledovná formulácia „Základná sadzba + Zvýšená sadzba + náklady súdneho konania“.
Pokiaľ by žalobcovi z príslušných maďarských právnych predpisov vyplývali iné nároky, mal žalobca
tieto svoje nároky jasne a zrozumiteľne formulovať už vo Výzve 1, pričom za prípadný nesúlad údajov
o nárokoch žalobcu uvedených vo Výzve 1 nesie zodpovednosť výlučne žalobca a tento nesúlad

nemôže byť uplatňovaný na ťarchu žalovaného. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, vyplývajúce
z Výzvy 1 - v prípade, ak by aj žalovaný neuhradil Nárok 1 v stanovenej lehote 60 dní odo dňa
doručenia Výzvy 1 (čo však žalobca v žalobe netvrdil, a ani nepreukázal a čo napokon nezodpovedá
ani skutkovému stavu veci, nakoľko žalovaný Nárok 1 uhradil v lehote stanovenej vo Výzve 1), potom
by žalobca bol v zmysle znenia Výzvy 1 oprávnený požadovať od žalovaného namiesto zaplatenia

Nároku 1 (suma 59,90 € pozostávajúca zo sankčného poplatku vo výške 19,90 € a nákladov vo výške
40,- €) Nárok 2 (suma 149,63 € pozostávajúca zo zvýšeného sankčného poplatku vo výške 79,63 €
a nákladov vo výške 70,- €). Aj v prípade, ak by teda žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie Nároku 2
vo výške 149,63 € (s čím však žalovaný nesúhlasil), potom pri zohľadnení úhrady vo výške 59,90 €,
vykonanej žalobcom dňa 22.02.2023, by zostávajúca suma istiny – „zvýšeného sankčného poplatku

nebola vo výške 23,53 €, ako to uvádza žalobca, ale suma vo výške 19,73 €. Žalobca vo Výzve 1
a Výzve 2 definuje rozdielne sumu tohto „zvýšeného sankčného poplatku“, kedy vo Výzve 1 uvádza
sumu 79,63 € a vo Výzve 2 sumu 83,43 €. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že
to bol práve žalobca, kto definoval vo Výzve 1 konkrétnu a fixnú výšku tohto „zvýšeného sankčnéhopoplatku“. Žalobca v tejto súvislosti opätovne v rámci žaloby nijakým spôsobom neobjasnil, akým
spôsobom dospel k zmenenej výške tohto „zvýšeného sankčného poplatku“ vo Výzve 2 vo vzťahu k
Výzve 1. Žalobca napokon vo Výzve 1, ani vo Výzve 2 nenotifikoval žalovaného, že by suma tohto

„zvýšeného sankčného poplatku“ mala byť dodatočne upravovaná, resp. navyšovaná. Žalovaný tiež
poukázal na nezrovnalosti pri definovaní výšky „základného sankčného poplatku“, ktorý žalobca vo
Výzve 1 definoval vo výške 19,90 €, pričom v žalobe už tento „základný sankčný poplatok“ definuje vo
výške 20,84 €, pričom opätovne neuvádza žiadne skutkové tvrdenia ani relevantné dôkazy, ktoré by toto
„navýšenie“ odôvodňovali. Pokiaľ žalobca neodôvodnené navýšenie „základného sankčného poplatku“

a „zvýšeného sankčného poplatku“ uvedených pôvodne vo Výzve 1 pričíta rozdielnemu kurzu EUR-
HUF v období medzi zaslaním Výzvy 1 a údajným zaslaním Výzvy 2 (resp. podaním žaloby na súd v
prípade rozdielu v „základnom sankčnom poplatku“), čo sa však s ohľadom na absenciu akéhokoľvek
relevantného zdôvodnenia zo strany žalobcu možno skutočne iba domnievať, potom žalovaný poukázal
na skutočnosť, že to bol práve žalobca, kto určil ako platobné miesto pre úhradu Nároku 1, Nároku 2,
Nároku 3, resp. akýchkoľvek svojich finančných nárokov voči žalovanému, svojho právneho zástupcu

PETKOV & Co s. r. o., pričom úhrada týchto nárokov mala byť realizovaná v mene EUR na bankový účet
právnehozástupcužalobcuvedenývbankeSlovenskásporiteľňa,a.s.vmeneEURnaúzemíSlovenskej
republiky. Pokiaľ si teda samotný žalobca určil platobné miesto v mene EUR a jeho právny zástupca vo
Výzve 1 určil konkrétnu sumu Nároku 1 v mene EUR ako aj konkrétnu sumu Nároku 2 v mene EUR,
potom, podľa žalovaného, akékoľvek prípadné neskoršie zmeny kurzu EUR-HUF nemožno pričítať na

ťarchu žalovaného, resp. na základe týchto prípadných zmien navyšovať pôvodne vo Výzve 1 uvedenú
konkrétnu výšku Nároku 2. Aj v prípade, ak by mal byť prípadný kurzový rozdiel EUR-HUF relevantný
pre určenie výšky „základného sankčného poplatku“ alebo „zvýšeného sankčného poplatku“ (s čím
však žalovaný nesúhlasil a čo nezodpovedá špecifikácii uvedenej samotným žalobcom vo Výzve 1),
potom žalobca určením konkrétneho platobného miesta (právny zástupca žalobcu s bankovým účtom

v mene EUR) a meny Nároku 2 v EUR de facto a de iure zmaril žalovanému možnosť uhradiť Nárok 2
v mene HUF na bankový účet žalobcu v mene HUF, kedy by sa akýkoľvek kurzový rozdiel neuplatnil,
a teda pokiaľ by aj vzniklo navýšenie „základného sankčného poplatku“ a/alebo „zvýšeného sankčného
poplatku“ z dôvodu kurzového rozdielu EUR-HUF, za toto navýšenie by podľa názoru žalovaného, v
plnom rozsahu zodpovedal žalobca, nakoľko si túto formu úhrady svojich nárokov zvolil a nezodpovedal

by za neho žalovaný. S ohľadom na uvedené skutočnosti žalovaný neuznal žalobcom uplatnený nárok
v časti istina vo výške 23,53 € čo do právneho dôvodu ani čo do výšky a tento nárok považoval v celom
rozsahu za nedôvodný a nepreukázaný.
Žalovaný tiež namietal nedôvodnosť žalobcom uplatneného práva v časti „náklady z uplatnenia“.
Poukazoval na to, že žalobca si v žalobe uplatnil voči žalovanému nároky na zaplatenie „nákladov z

uplatnenia“ vo výške 40, € (ďalej ako „Náklady z uplatnenia 1“) a „nákladov z uplatnenia“ vo výške 70,-
€ (ďalej ako „Náklady z uplatnenia 2“). Právo na zaplatenie nákladov z uplatnenia žalobca vo Výzve
1 neodôvodnil vôbec odkazom na žiadnu právnu normu platnú na území Maďarskej republiky, či na
akýkoľvek všeobecne záväzný právny predpis platný na území Slovenskej republiky. V žalobe žalobca
vo vzťahu k Nákladom z uplatnenia 1 uviedol, že tieto si uplatňuje z titulu paušálnej náhrady nákladov

spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- € podľa ust. § 3 ods. 1 maďarského zákona č. IX/2016
o paušálnej náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (a behajtási költségátalányrol),
resp. uviedol, že uvedený nárok žalobcovi patrí aj podľa slovenského ust. § 369c ods. 1 Obchodného
zákonníka v spojení s ust. § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obchodného zákonníka. Z uvedeného odôvodnenia Nákladov z uplatnenia 1, podľa názoru

žalovaného, nie je zrejmé, či si žalobca uvedené Náklady z uplatnenia 1 uplatňuje z titulu paušálnej
náhradynákladovspojenýchsuplatnenímpohľadávkypodľamaďarskéhozákonač.IX/2016opaušálnej
náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky alebo ako paušálnu náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky podľa slovenského ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ust.
§ 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. Je pritom práve na žalobcovi, aby správne a jednoznačne

špecifikoval ním uplatnené nároky čo do ich výšky a čo do právneho titulu ich uplatnenia, pričom nemôže
očakávať,žetútojehozákonnúpovinnosťvyplývajúcumuzpríslušnýchust.CSPbudesuplovaťkonajúci
súd. Pokiaľ si žalobca uvedené Náklady z uplatnenia 1 uplatnil podľa maďarského zákona, potom
nepredložil spolu so žalobou znenie uvedeného právneho predpisu – maďarského zákona č. IX/2016
o paušálnej náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v slovenskom jazyku, neumožnil

tak žalovanému oboznámiť sa s obsahom tohto predpisu súdu, ani žalovanému. Žalovaný mal zato, že
aj keby uvedený maďarský právny predpis pripúšťal uplatnenie nároku na paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- €, s ohľadom na harmonizáciu relevantných právnych
úprav členských štátov EÚ, týkajúcich sa tohto druhu paušálnych náhrad, je možné sa domnievať, žetento nárok je z hľadiska možnosti jeho uplatnenia jednorázovým nárokom, ktorý nemožno uplatňovať
viacnásobne, resp. opakovane v prípade vymáhania jednej pohľadávky, nakoľko tento nárok (už podľa
svojho označenia) je paušalizovanou náhradou, ktorá má paušálne pokrývať náklady veriteľa súvisiace

s uplatnením pohľadávky. V tejto súvislosti je potom nutné zdôrazniť, že žalovaný už tento nárok vo
výške 40,€ uhradil žalobcovi ako súčasť Nároku 1 úhradou v sume 59,90 €, vykonanou dňa 22.02.2023.
Podľažalovaného,opätovnéčiviacnásobnéuplatnenietohtonárokuvsúvislostistotožnoupohľadávkou
je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky a zrejme aj v rozpore s právnym poriadkom
Maďarskej republiky (vrátane žalobcom označeného, ale nepredloženého, zákona č. IX/2016), pričom je

aj v rozpore s článkom 6 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo dňa 16.2.2011 o
boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (ďalej ako „Smernica“) v spojení s článkom 3
tejto smernice. Žalovaný tiež podporne poukázal na textáciu Výzvy 1 vo vzťahu k Nároku 3. Z doslovnej
textácie uvedeného nároku vyplýva, že tento nárok (Zvýšená sadzba + náklady súdneho konania) sa
bude uplatňovať iba v prípade „Ak nezaplatíte“. Aj v prípade, ak by žalovaný akceptoval, že úhrada
v sume 59,90 €, vykonaná žalovaným, bola len čiastočnou úhradou, nejednalo by sa o situáciu, že

žalovaný vôbec nezaplatil, ako to v podmienkach pre uplatnenie Nároku 3 vo Výzve 1 definoval sám
žalobca.Vdanomprípadebyžalobca,zdôvodunímnastavenýchpodmienok,nemalnároknazaplatenie
nákladov súdneho konania, ale iba na zaplatenie Nároku 2 (Zvýšená sadzba). Z uvedenej textácie
zároveň vyplýva, že žalobca sám vylúčil vo Výzve 1 v prípade uplatnenia Nároku 3 svoj nárok na
zaplatenie Nároku 1, teda sumy základného sankčného poplatku a sumy paušálnej náhrady nákladov vo

výške 40,- €, čo by opätovne preukazovalo nedôvodnosť uplatnenia nároku na zaplatenie tejto paušálnej
náhrady nákladov vo výške 40, € zo strany žalobcu v konaní. Vo vzťahu k Nákladom z uplatnenia 2
žalovaný takisto poukazoval na zmätočnosť a nejednoznačnosť tvrdení žalobcu uvedených vo Výzve
2 a v žalobe vo vzťahu k tomuto nároku. Vo Výzve 2 žalobca uplatnenie Nákladov z uplatnenia 2
dôvodil ust. § 6:39 maďarského zákona č. V/2013 (Občiansky zákonník) (ktorého znenie relevantných

ustanovení v slovenskom jazyku, na ktoré odkazuje, však opätovne k žalobe nepriložil) v spojení s
Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné
záväzky (Rím II). V žalobe potom žalobca tieto Náklady z uplatnenia 2 odlišne od Výzvy 2 definuje ako
náklady uplatnené podľa ust. § 11 ods. 7 Nariadenia o poplatkoch v spojení s Nariadením Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II) alebo

ako náklady z titulu trov právneho zastúpenia žalobcu, vyplývajúcich žalobcovi z ust. vyhlášky MS SR
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej ako
„Vyhláška“). Podľa žalovaného, aj v prípade, ak by Nárok 1 žalobcu voči žalovanému bol dôvodný (s čím
však žalovaný nesúhlasil), potom žalovaný uvedený Nárok 1 uhradil žalobcovi v celom rozsahu včas,
t.j. v lehote uvedenej žalobcom vo Výzve. Nakoľko žalovaný uhradil žalobcovi Nárok 1 v stanovenej

lehote, nevznikol žalobcovi Nárok 2, a teda ani nárok na zaplatenie Náhrady nákladov 2. Aj v prípade,
ak by žalovaný neuhradil žalobcovi Nárok 1 v lehote uvedenej žalobcom vo Výzve 1, a žalobca si svoj
nárok na zaplatenie Náhrady nákladov 2 odvodzuje z ustanovení Vyhlášky, potom je nutné poukázať
na nasledovné skutočnosti: V zmysle ust. § 13a ods. 1 písm. d) Vyhlášky „Odmena vo výške základnej
sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: predžalobná výzva ako súčasť nároku na

náhradu trov konania“. Podľa ust. § 251 CSP „Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“
V zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.“ Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP „Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“ V

prípade,akbysižalobcauplatňovalNáhradunákladov2ztitulutrovkonaniavzmysleVyhlášky,potomje
nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že v zmysle ust. § 251 CSP v spojitosti s ust. § 255 CSP je možné
priznať úspešnej sporovej strane len trovy konania, ktoré sú preukázané, odôvodnené a sú účelne
vynaloženými výdavkami. Žalobca zaslanie Výzvy 2 Žalovanému v žalobe, ani v priložených dôkazoch
nijakým spôsobom nepreukázal, napriek skutočnosti, že si vypracovanie uvedenej výzvy nárokuje ako

úkon právnej služby právneho zástupcu žalobcu v rámci Náhrady nákladov 2. Pokiaľ žalobca Výzvu 2
žalovanémuaninezaslal,nemožnotentoúkon,resp.trovysvykonanímtohtoúkonusúvisiacepovažovať
za účelne vynaložené výdavky. Podľa názoru žalovaného, aj v prípade, ak by právny zástupca žalobcu
Výzvu 2 žalovanému skutočne zaslal, resp. aj doručil (čo však žalobca nepreukázal a čo žalovaný
rozporuje), s ohľadom na spornú sumy istiny po zohľadnení úhrady žalovaného vo výške 59,90 €

vykonanej dňa 22.02.2023, t.j. spornú sumu istiny vo výške 19,73 € (podľa názoru žalobcu vo výške
23,53 €), nemožno vyhotovenie Výzvy 2 na úhradu tejto sumy advokátom a s tým súvisiace trovy
právneho zastúpenia vo vzťahu k tejto výške istiny považovať za účelne vynaložené náklady. Rovnako
o účelnosti uvedeného úkonu právnej služby realizovaného zo strany právneho zástupcu žalobcunesvedčí ani skutočnosť, že už v pôvodnej Výzve 1 definoval tak Nárok 1, ako aj Nárok 2, a teda
neexistoval žiaden relevantný dôvod, aby žalobca, resp. jeho právny zástupca zasielal žalovanému
ďalšiu osobitnú výzvu na zaplatenie Nároku 2 nad rámec Výzvy 1, a teda ďalej navyšoval trovy právneho

zastúpenia s tým súvisiace. Pripustením opačnej argumentácie by v zásade nič nebránilo veriteľom, aby
reťazením výziev, predžalobných výziev, upozornení, či iných podaní zasielaných dlžníkom prakticky
neobmedzene a neúmerne navyšovali výšku vymáhanej pohľadávky a jej príslušenstva na úkor dlžníka
ma v prospech veriteľa, resp. prípadného tretieho subjektu – právneho zástupcu. Uplatnenie obdobných
postupov nemá žiadnu oporu v platných všeobecne záväzných právnych predpisoch a bolo by zároveň

aj v rozpore s dobrými mravmi a pravidlami poctivého obchodného styku, a teda by nemalo požívať
súdnu ochranu. Napokon, Vyhláška v ust. § 13a ods. 1 písm. d) definuje ako úkon právnej služby iba
„predžalobnú výzvu ako súčasť nároku na náhradu trov konania“. Zo znenia uvedeného ustanovenia
Vyhlášky je teda zrejmé, že aj v prípade, ak by žalobcovi bolo možné v rámci trov právneho zastúpenia
v konaní priznať nárok na náhradu úkonov právnej služby právneho zástupcu žalobcu, realizovaných
v mimosúdnej fáze vymáhania, potom žalobcovi možno priznať iba náhradu za úkon právnej služby

predžalobná výzva a nemožno mu priznať náhradu za akékoľvek iné výzvy, či viacnásobnú náhradu
za predžalobné, či iné výzvy realizované v mimosúdnej fáze vymáhania. V tomto prípade by tak
žalobcovi v zmysle Vyhlášky nepatrila žiadna náhrada za Výzvu 1 (ktorá ani nebola označená ako
predžalobná výzva, toto označenie právneho zástupcu žalobcu uviedol iba vo Výzve 2 a patrila by mu
iba náhrada za úkon právnej služby predžalobná výzva, t.j. za Výzvu 2, za predpokladu, že by preukázal

zaslanie uvedenej Výzvy 2, resp. jej doručenie žalovanému, a tiež preukázal účelnosť vyhotovenia tejto
Výzvy 2 po zaslaní Výzvy 1. Uvedené však žalobca ani vo vzťahu k zaslaniu a doručeniu Výzvy 2
žalovanému,anivovzťahukúčelnostivynaloženiatohtonákladunepreukázal.Pokiaľžalobcasvojnárok
na zaplatenie Náhrady nákladov 2 odvodzuje z ust. § 6:39 maďarského zákona č. V/2013 (Občiansky
zákonník), ktorého znenie relevantných ustanovení v slovenskom jazyku, na ktoré odkazuje, však k

žalobe nepriložil, v spojení s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 o rozhodnom
práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II) (alebo z ust. § 11 ods. 7 Nariadenia o poplatkoch v spojení
s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné
záväzky (Rím II)), potom je opätovne nutné poukázať na znenie ust. § 251 CSP v spojitosti s ust. § 255
CSP,vzmyslektorýchjemožnépriznaťúspešnejsporovejstranelentrovykonania,ktorésúpreukázané,

odôvodnené a sú účelne vynaloženými výdavkami. Ani pri aplikácii uvedených maďarských právnych
predpisov Náhradu nákladov 2 nemožno považovať za účelne vynaložené výdavky, a to s poukazom
na uvedené skutočnosti.

3.2. K odporu proti platobnému rozkazu žalovaný pripojil listiny: výpis z bankového účtu za obdobie

30.07.2022-31.08.2022, potvrdenie o platbe 59,90 €, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
9Cdo/227/2020 zo dňa 29.03.2022, Osvedčenie o evidencii (technický preukaz) žalovaného motorového
vozidla.

4. V písomnom vyjadrení k odporu vzal žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 70,- € (30,- € z

nákladov vymáhania pohľadávky v predsúdnom štádiu, ktorý nárok bol pôvodne uplatnený v sume 70,- €
+ 40,- € z titulu paušálnej náhrady za omeškanie) z dôvodu, že na základe tvrdení žalovaného v odpore
právny zástupca žalovaného preveril skutočnosti súvisiace s odosielaním a doručovaním predžalobnej
výzvy zo dňa 29.04.2024. Zistil, že jeho zmluvný partner pri doručovaní predžalobnej výzvy (zásielka s
podacím č. RF945105050Sk) pochybil a zásielka nebola doručovaná správne.

5. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 36Cb/115/2024 zo dňa 11.11.2024, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 03.12.2024 bolo konanie v časti o zaplatenie sumy 70,- € zastavené.

6. Strany sporu sa na pojednávanie vo veci samej dňa 14.03.2025 nedostavili, hoci doručenie

predvolania mali riadne a včas vykázané (právny zástupca žalobcu dňa 14.11.2024 a právny zástupca
žalovaného dňa 15.11.2024). O odročenie pojednávania nežiadali, súhlasili s tým, aby súd vec prejednal
a rozhodol v ich neprítomnosti. Súd, v zmysle § 183 ods. 1 CSP, nezistil dôležitý dôvod pre odročenie
uvedeného pojednávania. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd vec prejednal na pojednávaní dňa
14.03.2025 v neprítomnosti strán sporu a ich právnych zástupcov.

7. Súd vykonal dokazovanie listinami: žaloba, fotografie žalovaného vozidla; Výzva na zaplatenie
sankčného poplatku za neoprávnené použitie spoplatnených ciest v Maďarsku zo dňa 08.12.2022,
vrátane podacieho hárku č. EPH007443538; Predžalobná výzva zo dňa 29.02.2024; nariadenieMinisterstva Inovácií a Technológií (ITM) č. 45/2020 (XI.28.) o diaľniciach, rýchlostných cestách,
hlavných cestách, ktoré je možné používať na základe úhrady poplatku za používanie a o výške
týchto poplatkov v zneniach účinných v obdobiach: 18.02.2022-14.10.2022, 15.10.2022-31.12.2022,

01.01.2023-20.02.2023, 21.02.2023-30.06.2023, 01.07.2023-30.08.2023, vrátane Príloh č. 1 k
nariadeniu ministerstva ITM č. 45/2020 (XI.28.) - Úseky rýchlostných ciest, ktoré je možné
používať za poplatok, Príloh č. 2 k nariadeniu ministerstva ITM č. 45/2020 (XI.28.) – Základ
ceny oprávnenia na všeobecné používanie ciest vyjadrený vo forintoch, obsahujúci daň z pridanej
hodnoty a Príloh č. 3 k nariadeniu ministerstva ITM č. 45/2020 (XI.28.) – Sadzba náhradného

poplatku a rozdielového náhradného poplatku za neoprávnené používanie ciest; zákon č. I/1988 o
cestnej doprave v zneniach účinných v obdobiach 17.02.2022-31.12.2022, 01.01.2023-25.06.2023,
26.06.2023-21.07.2023, 22.07.2023-20.08.2023, Sadzobníky poplatkov v rámci systému E-matrica
platné od 01.01.2023 a od 01.01.2022 , odpor proti platobnému rozkazu, výpis z bankového účtu
za obdobie 30.07.2022-31.08.2022, potvrdenie o platbe 59,90 €, uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 9Cdo/227/2020 zo dňa 29.03.2022, Osvedčenie o evidencii (technický preukaz) žalovaného

motorového vozidla, čiastočné späťvzatie žaloby a návrh na pokračovanie v konaní, informácie o
poštových zásielkach podacie číslo D. a D., doručenka o prevzatí zásielky žalovaným dňa 21.12.2022,
výrok rozsudku OS Lennestadt vo veci 3C 232/20 zo dňa 12.01.2023, žiadosť o poskytnutie údajov z
evidencie vozidiel zo dňa 19.10.2022, uznesenie Súdneho dvora vo veci C-30/21 zo dňa 21.09.2021,
rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8Co/21/2023 zo dňa 13.07.2023.

8.1.VýzvounazaplateniesankčnéhopoplatkuzaneoprávnenépoužitiespoplatnenýchciestvMaďarsku
zo dňa 08.12.2022 oznámil právny zástupca žalobcu mu, že motorové vozidlo ev. č. A., ktorého bol
žalovaný držiteľom, bolo prevádzkované na spoplatnenom úseku cestnej komunikácie v Maďarsku bez
platného oprávnenia, keďže pre vozidlo bola kúpená e-matrica v nesprávnej platobnej kategórii. V

dôsledku uvedeného mala žalovanému, podľa § 11 ods. 1 nariadenia Ministerstva inovácii a technológií
Maďarska č. 45/2020 o diaľniciach, rýchlostných cestách, hlavných cestách použiteľných za poplatok
a o poplatku za ich použitie, vzniknúť povinnosť zaplatiť náhradný (sankčný) poplatok a v súvislosti s
uplatnením práva žalobcu voči žalovanému na Slovensku aj náklady s tým spojené. Výška pohľadávky
žalobcu predstavovala sumu 59,90 € (sankčný poplatok v sume 19,90 € /8 170,- HUF/ + náklady 40,-

€). V prípade, ak by žalovaný uvedenú pohľadávku uhradil po 60 dňoch od doručenia tejto výzvy, mala
byť zvýšená sadzba, a teda pohľadávka žalobcu mala predstavovať sumu 149,63 € (sankčný poplatok
v sume 79,63 € /32 700,- HUF/ + 70,- € náklady).

8.2. Výzva zo dňa 08.12.2022 bola žalovanému (podľa doručenky) doručená 21.12.2022.

9. Žalovaný uhradil žalobcovi sumu 59,90 € dňa 22.02.2023.

10. Predžalobnou výzvou zo dňa 29.02.2024 právny zástupca žalobcu oznámil žalovanému, že ho
písomnou výzvou odoslanou 13.12.2022 informoval, že žalobca, na základe elektronickej kontroly

oprávnenosti používania spoplatnených ciest v Maďarsku zo dňa 06.08.2022, 19:39:04 na mieste
kontroly Gy24B –M7 balatonkerestúr (168.1 km) haladó zistil, že motorové vozidlo s evidenčným
číslom A., zaradené do platobnej kategórie D2, ktorého bol žalovaný držiteľom, bolo prevádzkované na
uvedenom spoplatnenom úseku cestnej kontroly bez platného oprávnenia. Súčasne právny zástupca
žalobcu žalovaného, v súlade s § 33/B ods. 5 (maďarského) zákona č. I/1988 o cestnej doprave, v mene

žalobcu vyzval na zaplatenie náhradného poplatku 8 170,- HUF za neoprávnené použitie spoplatnenej
cesty v Maďarsku podľa § 11 ods. 1 nariadenia Ministerstva inovácii a technológií Maďarska č. 45/2020
o diaľniciach, rýchlostných cestách, hlavných cestách použiteľných za poplatok a o poplatku za ich
použitie, ako aj na zaplatenie nákladov spojených s uplatnením práva na zaplatenie sankčného poplatku
a jeho vymáhania na Slovensku, a to v lehote 60 dní od doručenia výzvy na zaplatenie. Podľa § 12

ods. 1 nariadenia Ministerstva inovácii a technológií Maďarska č. 45/2020 o diaľniciach, rýchlostných
cestách, hlavných cestách použiteľných za poplatok a o poplatku za ich použitie, sa výzva považuje
za doručenú 20. Dňom odo dňa jej podania, a to aj v prípade, ak sa adresát o obsahu zásielky
nedozvedel, napríklad z dôvodu, že zásielku odmietol prevziať alebo ju neprevzal v odbernej lehote.
Napriek predchádzajúcej výzve a poučeniu o lehote na úhradu v základnej sadzbe žalovaný sankčný

poplatok v základnej sadzbe nezaplatil riadne a/alebo včas, v dôsledku čoho mu, podľa § 11 ods. 1 a §
12 ods. 4 nariadenia Ministerstva inovácii a technológií Maďarska č. 45/2020 o diaľniciach, rýchlostných
cestách, hlavných cestách použiteľných za poplatok a o poplatku za ich použitie, s prihliadnutím na
Prílohu č. 3 označeného nariadenia, vznikla povinnosť zaplatiť zvýšenú sadzbu sankčného poplatkuurčenú pre platobnú kategóriu vozidla, ktorého je držiteľom, a to vo výške 83,43 € (32 700,- HUF), a tiež
povinnosť nahradiť náklady spojené s uplatnením práva na zaplatenie sankčného poplatku a zvýšeného
sankčného poplatku spolu v sume 70,- €, a to podľa § 6:39 maďarského zákona č. V/2013 (Občiansky

zákonník) v spojení s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 o rozhodnom práve
pre mimozmluvné záväzky (Rím II). Ku dňu 29.02.2024 právny zástupca žalobcu obdržal od žalovaného
platbu v sume 59,90 €, ktorú žalobca v celej výške započítava voči zvýšenému sankčnému poplatku
(zvýšený sankčný poplatok po započítaní prijatých platieb a nákladov = Pohľadávka). Vzhľadom k tomu
vyzval právny zástupca žalobcu žalovaného na zaplatenie Pohľadávky v sume 93,53 €, a to najneskôr

do 5 dní od doručenia tejto výzvy.

11. Podľa výpisu z bankového účtu B. B. C., dňa 01.08.2022 bola na uvedenom účte zúčtovaná
transakcia - platba platobnou kartou v Maďarsku v sume 14,94 €.

12. Podľa osvedčenia o evidencii (technického preukazu) motorového vozidla ev. č. A., je jeho držiteľom

žalovaný, pričom motorové vozidlo má na sedenie 8 miest.

13. V prílohe listu zo dňa 19.10.2022, doručenému právnemu zástupcovi žalobcu dňa 24.10.2022,
oznámilo Prezídium policajného zboru, Bratislava, právnemu zástupcovi žalobcu, že držiteľom
motorového vozidla ev. č. A. je žalovaný.

14.1. Podľa čl. 1 bodu 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012
o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované
znenie), toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu
alebo tribunálu. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci ani na zodpovednosť štátu za

úkony a opomenutia pri výkone štátnej moci (acta iure imperii).

14.2. Podľa čl. 4 bodu 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012
o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované
znenie), ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez

ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

14.3. Podľa čl. 63 bodu 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012
o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované
znenie), na účely tohto nariadenia má obchodná spoločnosť alebo iná právnická osoba alebo združenie

fyzických alebo právnických osôb bydlisko v mieste, kde má:
a) registrované sídlo;
b) ústredie alebo
c) hlavné miesto podnikateľskej činnosti.

14.4. Podľa § 13 CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak
nie je ustanovené inak.

14.5. Podľa § 15 ods. 1 CSP, všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má
právnická osoba adresu sídla.

14.6. Podľa § 36 ods. 1 CSP, konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný.

14.7. Podľa § 36 ods. 2 CSP, príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená
príslušnosť trvá až do skončenia konania.

14.8. Podľa § 41 CSP, súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr
pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na
začiatku konania.

14.9. Podľa čl. 1 bodu 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11.07.2007
o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II), toto nariadenie sa uplatní na mimozmluvné
záväzky v občianskych a obchodných veciach v situáciách, v ktorých dochádza k stretu rôznychprávnych poriadkov. Neuplatní sa najmä na daňové, colné alebo správne veci ani na zodpovednosť štátu
za konanie alebo nečinnosť pri výkone verejnej moci (acta iure imperii).

14.10. Podľa čl. 4 bodu 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11.07.2007
o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II), pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené
inak, spravuje sa mimozmluvný záväzok vyplývajúci z civilného deliktu právnym poriadkom krajiny,
na území ktorej vznikla škoda, bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny došlo ku skutočnosti, ktorá
spôsobila škodu, a bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny alebo krajín nastali nepriame následky

takejto skutočnosti.

15. Žalobca je obchodnou spoločnosťou s registrovaným sídlom v Maďarsku. Žalovaný je obchodnou
spoločnosťou s registrovaným sídlom na Slovensku. Predmetom konania je zaplatenie sankčného
poplatku za užívanie spoplatneného úseku cesty v Maďarsku motorovým vozidlo, ktorého držiteľom bol
v rozhodnom čase (06.08.2022) žalovaný. Vzhľadom k tomu, že žalovaný má registrované sídlo na

Slovensku, má, v zmysle čl. 4 bodu 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012
z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach
(prepracované znenie), právomoc na konanie v spore súd Slovenskej republiky. Žaloba bola podaná
na Okresnom súde v Trenčíne, žalovaný miestnu príslušnosť Okresného súdu Trenčín na prejednanie
sporu v odpore proti platobnému rozkazu nenamietal. Vzhľadom k tomu bol Okresný súd Trenčín, v

zmysle § 13, § 15 ods. 1, § 36 ods. 1 a § 41 CSP príslušným súdom na prejednanie sporu. Žalovaný
predmetným motorovým vozidlom ev. č. A. využil bez platného oprávnenia spoplatnený úsek cesty v
Maďarsku, na základe čoho sa, podľa čl. 4 bodu 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 864/2007 z 11.07.2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II), žalovaný záväzok
spravuje právnym poriadkom Maďarska.

16.1. Podľa § 33/A ods. 1 zákona č. I/1988 o cestnej doprave v znení účinnom ku dňu 06.08.2022 (deň
zistenia použitia spoplatneného úseku cesty v Maďarsku motorovým vozidlom ev. č. A.), za používanie
ciest, stanovených osobitným právnym predpisom, v rámci určeného obdobia, vzniká povinnosť zaplatiť
poplatok (poplatok za používanie), v prípade jeho opomenutia vzniká povinnosť zaplatiť náhradný

(sankčný) poplatok.

16.2. Podľa § 33/B ods. 5 zákona č. I/1988 o cestnej doprave v znení účinnom ku dňu 06.08.2022,
pokiaľ nebol zaplatený poplatok za používanie ciest, organizácie oprávnené vyberať poplatok, resp.
nimi poverené obchodné organizácie sú povinné v rámci 60 dňovej prekluzívnej lehoty odo dňa

zistenia držiteľa dotknutého vozidla organizáciami oprávnenými vyberať poplatok alebo nimi poverenými
organizáciami podať na poštu výzvu na zaplatenie náhradného (sankčného poplatku). Pokiaľ držiteľ
vozidla (vodič), ktorý nezaplatil poplatok za používanie ciest, ani náhradný poplatok, podpísal a prevzal
zápisnicu o miestnej kontrole, v tom prípade nie je potrebné mu doručiť výzvu na zaplatenie náhradného
poplatku. Povinnosť zaplatiť náhradný poplatok sa premlčí v lehote 2 rokov. Nie je možné uplatňovať

úroky z omeškania z náhradného poplatku.

16.3. Podľa § 1 nariadenia Ministerstva Inovácií a Technológií (ITM) č. 45/2020. (XI.28.) o diaľniciach,
rýchlostných cestách, hlavných cestách, ktoré je možné používať na základe úhrady poplatku za
používanie a o výške týchto poplatkov, v znení účinnom ku dňu 06.08.2022, za užívanie úsekov

rýchlostných ciest, definovaných v Prílohe č. 1, motorovým vozidlom, ako aj prívesným vozíkom,
patriacim do poplatkovej kategórie v zmysle tohto nariadenia – v rámci občianskoprávneho vzťahu –
s výnimkami zakotvenými v § 2, je potrebné zaplatiť poplatok za používanie (poplatok za používanie
cesty); v prípade opomenutia úhrady tohto poplatku je potrebné zaplatiť náhradný poplatok.

16.4. Podľa § 8 ods. 1 písm. a), b) nariadenia Ministerstva Inovácií a Technológií (ITM) č. 45/2020.
(XI.28.) o diaľniciach, rýchlostných cestách, hlavných cestách, ktoré je možné používať na základe
úhrady poplatku za používanie a o výške týchto poplatkov, v znení účinnom ku dňu 06.08.2022, sadzba
poplatku pre použitie ciest závisí od kategórie vozidla určenej na základe zápisu uvedeného v úradnom
povolení platnom pre cestnú premávku alebo v inom oficiálnom dokumente vydanom pre dané motorové

vozidlo, od typu a technických údajov vozidla nasledovne:
a) poplatková kategóriaD1: motorka a osobné motorové vozidlo s maximálne povolenou hmotnosťou
3500 kg, vhodné na prepravu najviac 7 osôb spolu s vodičom a jeho prívesný vozík;b) poplatková kategória D2: všetky motorové vozidla, ktoré nepatria do inej poplatkovej kategórie, a
podľa osobitného právneho predpisu sa nepovažujú za motorové vozidlá podliehajúce úhrade mýta.

16.5. Podľa § 11 ods. 1 nariadenia ITM č. 45/2020. (XI.28.) o diaľniciach, rýchlostných cestách, hlavných
cestách,ktoréjemožnépoužívaťnazákladeúhradypoplatkuzapoužívanieaovýšketýchtopoplatkov,v
zneníúčinnomkudňu06.08.2022,akmotorovévozidlovčasekontrolynedisponujeplatnýmoprávnením
– s výnimkou uvedenou v ustanoveniach odsekov 2 a 3 -, z dôvodu neoprávneného používania cesty
osoba povinná uhradiť poplatok zaplatí náhradný poplatok zodpovedajúci poplatkovej kategórii vozidla.

16.6. Podľa § 11 ods. 6 prvej vety nariadenia ITM č. 45/2020. (XI.28.) o diaľniciach, rýchlostných
cestách, hlavných cestách, ktoré je možné používať na základe úhrady poplatku za používanie a o výške
týchto poplatkov, v znení účinnom ku dňu 06.08.2022, zaplatiť náhradný poplatok dodatočne je povinný
držiteľ motorového vozidla, ktorý nie je jeho vlastník – v prípade motorového vozidla s maďarským
evidenčným číslom vozidla držiteľ evidovaný v registri v čase neoprávneného používania cesty podľa

registra organizácie vedúcej register cestnej premávky-, ak taký neexistuje, vlastník motorového vozidla.

16.7. Podľa § 11 ods. 7 nariadenia ITM č. 45/2020. (XI.28.) o diaľniciach, rýchlostných cestách,
hlavných cestách, ktoré je možné používať na základe úhrady poplatku za používanie a o výške týchto
poplatkov, v znení účinnom ku dňu 06.08.2022, náhradný poplatok vyberá spoločnosť NÚSZ Zrt., v

rámci čoho je spoločnosť NÚSZ Zrt. alebo ňou využitý spolupracujúci partner oprávnený uplatniť aj svoje
preukázateľné náklady, ktoré jej/im vznikli v súvislosti s vymáhaním náhradného poplatku.

16.8. Podľa § 12 ods. 1 nariadenia ITM č. 45/2020. (XI.28.) o diaľniciach, rýchlostných cestách, hlavných
cestách, ktoré je možné používať na základe úhrady poplatku za používanie a o výške týchto poplatkov,

v znení účinnom ku dňu 06.08.2022, výzvu na úhradu náhradného poplatku podľa ustanovenia § 33/B
odseku 5 zákona Kkt., ktorá bola odoslaná poštou ako doporučená listová zásielka s doručenkou – do
dokázania opaku – je potrebné považovať za doručenú v deň pokusu o doručenie, ak adresát odmietne
zásielku prevziať. Ak bolo doručenie neúspešné z dôvodu, že zásielka sa spoločnosti NÚSZ Zrt. vrátila
z bydliska fyzickej osoby, resp. z adresy držiteľa – právnickej osoby zaevidovanej v evidencii cestnej

dopravy s označením „nehľadal“ alebo „odsťahoval sa“, dokument je potrebné považovať za doručený
v dvadsiaty deň odo dňa jeho prijatia poštou, až do dokázania opaku.

16.9. Podľa § 12 ods. 4 nariadenia ITM č. 45/2020. (XI.28.) o diaľniciach, rýchlostných cestách, hlavných
cestách, ktoré je možné používať na základe úhrady poplatku za používanie a o výške týchto poplatkov,

v znení účinnom ku dňu 06.08.2022, ak toto nariadenie neustanovuje inak, náhradný poplatok je splatný
oznámením o jeho uložení, najneskôr však doručením oznámenia podľa odseku 1. Osoba povinná
zaplatiť náhradný poplatok je povinná zaplatiť náhradný poplatok do 60 dní od jeho splatnosti a zvýšený
poplatok do 60 dní po jeho splatnosti.

16.10. Podľa § 13 ods. 1 nariadenia ITM č. 45/2020. (XI.28.) o diaľniciach, rýchlostných cestách,
hlavných cestách, ktoré je možné používať na základe úhrady poplatku za používanie a o výške
týchto poplatkov, v znení účinnom ku dňu 06.08.2022, ak má pri kontrole motorové vozidlo oprávnenie
patriace do nižšej poplatkovej kategórie ako ktoré je pre dané motorové vozidlo inak smerodajné,
držiteľ je povinný zaplatiť rozdielový náhradný poplatok. Základ sumy rozdielového náhradného poplatku

obsahuje Príloha č. 3.

16.11. Podľa § 218 ods. 2 CSP, výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť aj v cudzej mene.
17. Medzi stranami nebolo sporné, že motorové vozidlo ev. č. A. bolo dňa 06.08.2022 prevádzkované na
spoplatnenom úseku cestnej komunikácie v Maďarsku, čo potvrdzuje aj žalobcom predložená fotografia

motorového vozidla. Podľa listu Prezídia policajného zboru zo dňa 19.10.2022 bol držiteľom označeného
motorového vozidla ku dňu 06.08.2022 žalovaný. Z výpisu z bankového účtu B. B. C. za obdobie
30.07.2022 – 31.08.2022, ako aj z vyjadrení žalobcu, ktoré žalovaný účinne nepoprel, mal súd zato, že
predmetné motorové vozidlo pri kontrole dňa 06.08.2022 na spoplatnenom úseku cesty malo uhradený
poplatok za používanie cesty v zmysle § 1 nariadenia Ministerstva Inovácií a Technológií (ITM) č.

45/2020. (XI.28.) o diaľniciach, rýchlostných cestách, hlavných cestách, ktoré je možné používať na
základe úhrady poplatku za používanie a o výške týchto poplatkov, v znení účinnom ku dňu 06.08.2022;
pre nižšiu poplatkovú kategóriu D1, hoci podľa jeho technického preukazu je vhodné až na prepravu 8
osôb, a teda podľa § 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Ministerstva Inovácií a Technológií (ITM) č. 45/2020.(XI.28.) o diaľniciach, rýchlostných cestách, hlavných cestách, ktoré je možné používať na základe
úhrady poplatku za používanie a o výške týchto poplatkov, v znení účinnom ku dňu 06.08.2022, patrí
do poplatkovej kategórie D2. Vzhľadom k tomu, podľa § 33/A ods. 1 zákona č. I/1988 o cestnej doprave

v znení účinnom ku dňu 06.08.2022 a § 11 ods. 1, § 13 ods. 1 nariadenia ITM č. 45/2020. (XI.28.)
o diaľniciach, rýchlostných cestách, hlavných cestách, ktoré je možné používať na základe úhrady
poplatku za používanie a o výške týchto poplatkov, v znení účinnom ku dňu 06.08.2022; z dôvodu, že
predmetné motorové vozidlo v čase kontroly dňa 06.08.2022 nedisponovalo platným oprávnením, a teda
z dôvodu neoprávneného používania cesty, vznikla žalovanému ako jeho držiteľovi povinnosť zaplatiť

rozdielový náhradný poplatok.

18. Žalovaný zistil, kto je držiteľom motorového vozidla ev. č. A. z listu Prezídia policajného zboru
zo dňa 19.10.2022, ktorý mu bol doručený 24.10.2022. Výzva na zaplatenie sankčného poplatku za
neoprávnené použitie spoplatnených ciest v Maďarsku zo dňa 08.12.2022 bola, podľa informácii o
doručení predmetnej zásielky a jej doručenky, podaná na pošte 13.12.2022, teda v rámci 60 dňovej

prekluzívnej lehoty, stanovenej v § 33/B ods. 5 zákona č. I/1988 o cestnej doprave v znení účinnom
ku dňu 06.08.2022, ktorá odo dňa zistenia držiteľa predmetného vozidla (žalovaného) žalobcom
(prostredníctvom jeho právneho zástupcu) 24.10.2022 ku dňu podania zásielky na pošte (13.12.2022)
neuplynula.

19. Podľa dokumentu označeného ako Výška poplatkov v rámci systému „E-MATRICA“, platného od
01.01.2022, predstavovala výška náhradného poplatku (výška náhradného poplatku za neoprávnené
použitie spoplatnených ciest) pre poplatkovú kategóriu D1, D2, v prípade úhrady do 60 dní (základná
sadzba náhradného poplatku) sumu 16 220,- HUF a v prípade úhrady po 60 dňoch (zvýšená sadzba
náhradného poplatku) sumu 64 850,- HUF.

20. Podľa dokumentu označeného ako Výška poplatkov v rámci systému „E-MATRICA“, platného od
01.01.2022, predstavovala výška rozdielového náhradného poplatku v prípade zakúpenej poplatkovej
kategórie D1 a smerodajnej poplatkovej kategórie D2 v prípade úhrady do 60 dní sumu 8 170,- HUF a
v prípade úhrady po 60 dňoch sumu 32 700,- HUF.

21. Výzvou na zaplatenie sankčného poplatku za neoprávnené použitie spoplatnených ciest v Maďarsku
zo dňa 08.12.2022 vyzval právny zástupca žalobcu žalovaného, v zmysle § 11 ods. 1 nariadenia
Ministerstva inovácii a technológií Maďarska č. 45/2020 o diaľniciach, rýchlostných cestách, hlavných
cestách použiteľných za poplatok a o poplatku za ich použitie, na zaplatenie náhradného poplatku v

základnej sadzbe (ak bude zaplatený do 60 dní od doručenia výzvy) v sume 8 170,- HUF, teda 19,90 €, a
nákladov v sume 40,- €. V prípade, ak by žalovaný zaplatil náhradný poplatok po 60 dňoch od doručenia
výzvy, mala predstavovať pohľadávka žalobcu zvýšenú sadzbu v sume 32 700,- HUF, resp. 79,63 €,
a náklady v sume 70,- €. Výzvu zo dňa 08.12.2022 žalovaný (podľa dátumu a podpisu na doručenke)
prevzal dňa 21.12.2022. Vzhľadom k tomu, že žalovaný výzvu zo dňa 08.12.2022 riadne prevzal, a

teda bola mu riadne doručená, dňa 21.12.2022 v rámci plynutia úložnej lehoty, nie je možné v tomto
prípade uplatniť pre jej doručenie fikciu doručenia upravenú § 12 ods. 1 nariadenia ITM č. 45/2020.
(XI.28.) o diaľniciach, rýchlostných cestách, hlavných cestách, ktoré je možné používať na základe
úhrady poplatku za používanie a o výške týchto poplatkov, v znení účinnom ku dňu 06.08.2022, ktorá
je stanovená pre prípad, ak si adresát listovú zásielku riadne neprevezme a vráti sa späť odosielateľovi

ako neprevzatá.

22. Žalobca vo výzve zo dňa 08.12.2022 vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky spolu v sume
59,90 €, ktorá pozostávala zo sumy 19,90 €, resp. 8 170,- HUF, predstavujúcej základnú sadzbu
rozdielového náhradného poplatku a zo sumy 40,- € predstavujúcej náklady, a to v lehote 60 dní od

doručenia výzvy v zmysle § 12 ods. 4 nariadenia ITM č. 45/2020. (XI.28.) o diaľniciach, rýchlostných
cestách, hlavných cestách, ktoré je možné používať na základe úhrady poplatku za používanie a o
výške týchto poplatkov, v znení účinnom ku dňu 08.12.2022. Výzva zo dňa 08.12.2022 bola žalovanému
doručená 21.12.2022, a teda 60 dňová lehota na zaplatenie pohľadávky v sume 59,90 € (základnej
sadzby) uplynula žalovanému dňom 20.02.2023 (keďže 19.02.2023 bola nedeľa). Žalovaný uhradil

pohľadávku v sume 59,90 € žalobcovi dňa 22.02.2023, t.j. po uplynutí 60 dňovej lehoty stanovenej vo
výzve zo dňa 08.12.2022. Vzhľadom k tomu vznikla žalovanému po uplynutí uvedenej 60 dňovej lehoty
povinnosť uhradiť žalobcovi rozdielový náhradný poplatok vo zvýšenej sadzbe, a to podľa dokumentuoznačeného ako Výška poplatkov v rámci systému „E-MATRICA“, platného od 01.01.2022, v sume 32
700,- HUF.

23. Podľa Výzvy zo dňa 08.12.2022 mal rozdielový náhradný poplatok vo zvýšenej sadzbe 32 700,-
HUF po jeho prepočte na menu euro predstavovať sumu 79,63 €. Podľa Predžalobnej výzvy zo
dňa 29.02.2024 mal rozdielový náhradný poplatok v sume 32 700,- HUF po jeho prepočte na menu
euro predstavovať sumu 83,43 €. Podľa žaloby, prepočet kurzov peňažných mien pri stanovení výšky
pohľadávok sa uskutočňoval podľa kurzového lístka ECB platného v čase vyhotovenia výzvy. Žalovaný

uhradil žalobcovi sumu 59,90 €, ktorú si žalobca započítal na úhradu rozdielového náhradného poplatku
v sume 83,43 €. Žalobou si žalobca uplatnil istinu rozdielového náhradného poplatku v sume 23,53 €.

24. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu, okrem iného, namietal výšku žalobcom uplatneného
rozdielového náhradného poplatku v sume 83,43 €, a to z dôvodu, že nie je zrejmé, akým spôsobom
žalobca dospel k ním požadovanej výške „zvýšeného sankčného poplatku“ v sume 83,43 €, nakoľko v

konaní nebol predložený žiadny relevantný výpočet, ani špecifikácia takto uplatneného práva. Taktiež
poukazoval na to, že akékoľvek zmeny kurzu EUR-HUF nemožno pričítať na jeho ťarchu, prípadne
nemôžu navyšovať výšku poplatku. Trval na tom, že v prípade, ak by ak by mal byť prípadný kurzový
rozdiel EUR-HUF relevantný pre určenie výšky „základného sankčného poplatku“ alebo „zvýšeného
sankčného poplatku“ (s čím však nesúhlasil), potom žalobca určením konkrétneho platobného miesta

(právny zástupca žalobcu s bankovým účtom v mene EUR) a meny euro de facto a de iure zmaril
žalovanému možnosť uhradiť náhradný poplatok v mene HUF na bankový účet žalobcu v mene HUF,
kedy by sa akýkoľvek kurzový rozdiel neuplatnil, a teda pokiaľ by aj vzniklo navýšenie „základného
sankčného poplatku“ a/alebo „zvýšeného sankčného poplatku“ z dôvodu kurzového rozdielu EUR-HUF,
za toto navýšenie by podľa názoru žalovaného, v plnom rozsahu zodpovedal žalobca, nakoľko si túto

formu úhrady svojich nárokov zvolil, a nezodpovedal by za neho žalovaný.

25. V zmysle § 12 ods. 4 nariadenia ITM č. 45/2020. (XI.28.) o diaľniciach, rýchlostných cestách,
hlavných cestách, ktoré je možné používať na základe úhrady poplatku za používanie a o výške týchto
poplatkov, v znení účinnom ku dňu 06.08.2022 a dokumentu označeného ako Výška poplatkov v rámci

systému „E-MATRICA“, platného od 01.01.2022, mal súd v konaní za preukázanú výšku rozdielového
náhradného poplatku v sume 32 700,- HUF (zvýšená sadzba, keďže žalovaný uhradil pohľadávku v
sume 59,90 € až po uplynutí predmetnej 60 dňovej lehoty). V konaní však nebola preukázaná výška
rozdielového náhradného poplatku v sume 83,43 €. Podľa žalobcu má suma 83,43 € predstavovať sumu
32 700,- HUF prepočítanú kurzom ECB euro/HUF 391,95, platným v čase vyhotovenia výzvy. Takýto

menový kurz však v spore preukázaný nebol. Žalobca v konaní neoznačil, ani nepredložil konkrétny
kurzový lístok ECB, z ktorého pri prepočte mien vychádzal. Taktiež nebol súdu označený konkrétny
deň, ku ktorému mal byť predmetný kurzový lístok ECB platný, hoci v konaní boli žalovanému zaslané
dve výzvy a to zo dňa 08.12.2022 a 29.02.2024. Okrem toho, žalobca v spore neuviedol, a teda ani
nepreukázal, dôvody, pre ktoré si žalobou uplatnil rozdielový náhradný poplatok v mene euro, ktorého

výšku stanovuje dokument označený ako Výška poplatkov v rámci systému „E-MATRICA“, platného od
01.01.2022 v mene HUF. V konaní tiež nebolo zdôvodnené, a ani preukázané, akým spôsobom bola
započítaná (a aj prepočítaná menovým kurzom) úhrada v sume 59,90 € na rozdielový poplatok v sume
32 700,- HUF, teda na základe akého menového kurzu (euro/HUF) a ku ktorému dňu platného. Súd
dáva do pozornosti, že samotný žalobca si vo výzve zo dňa 08.12.2022 (bez akéhokoľvek odôvodnenia

menového prepočtu a kurzu) uplatnil rozdielový náhradný poplatok v sume 79,63 € (ktorá mala
zodpovedaťsume32700,-HUF)avovýzvezodňa29.02.2024užvsume83,43€.Zuvedenýchdôvodov
súd v spore nemal preukázanú žalobou uplatnenú výšku istiny rozdielového náhradného poplatku
(zvýšená sadzba) v sume 23,53 €, ktorá mala predstavovať rozdiel medzi zvýšeným rozdielovým
náhradným poplatkom v sume 32 700,- HUF a žalobcom uhradenou platbou 59,90 €, čo však v konaní

tiež preukázané nebolo. Vzhľadom k uvedenému súd zamietol žalobu o zaplatenie časti rozdielového
náhradného poplatku v sume 23,53 €, uplatneného žalobou v zmysle § 12 ods. 4 nariadenia ITM č.
45/2020. (XI.28.) o diaľniciach, rýchlostných cestách, hlavných cestách, ktoré je možné používať na
základe úhrady poplatku za používanie a o výške týchto poplatkov, v znení účinnom ku dňu 06.08.2022.

26.1. Žalobca sa v žalobe domáhal aj náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky výzvou zo
dňa 08.12.2022 v sume 40,- € a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky Predžalobnou výzvou zo
dňa 29.02.2024 v sume 70,- € (40,- € + 30,- €).26.2. V písomnom vyjadrení k odporu vzal žalobca späť žalobu v časti o náhradu nákladov v sume 70,-
€, spojených s uplatnením pohľadávky Predžalobnou výzvou zo dňa 29.02.2024, z dôvodu pochybenia
jeho zmluvného partnera pri doručovaní výzvy zo dňa 29.02.2024. Uznesením Okresného súdu Trenčín

sp. zn. 36Cb/115/2024 zo dňa 11.11.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť 03.12.2024, bolo konanie v
časti o náhradu nákladov v sume 70,- € zastavené. Žalobca trval na žalobe v časti o náhradu nákladov v
sume 40,- €, spojených s uplatnením pohľadávky v základnej sadzbe výzvou zo dňa 08.12.2024, pričom
tieto náklady mali predstavovať trovy právneho zastúpenia žalobcu spojené s prevzatím a prípravou veci
a vyhotovením výzvy zo dňa 08.12.2022.

27. Z potvrdenia o zaúčtovaní platby (vytlačeného 06.05.2024) je zrejmé, že žalovaný uhradil sumu
59,90 € žalobcovi k variabilnému symbolu 4820955755, pričom v poznámke pre príjemcu uviedol: “A.,
122013395755“, v súlade so žiadosťou žalobcu na identifikáciu úhrady vo výzve zo dňa 08.12.2022
(variabilným symbolom a správou pre príjemcu). Z uvedenej identifikácie platby žalovaným v sume
59,90 € zo dňa 22.02.2023 je nepochybné, že žalovaný touto platbou uhradil pohľadávku (v základnej

sadzbe), na ktorej úhradu bol žalobcom (prostredníctvom jeho právneho zástupcu) vyzvaný výzvou zo
dňa 08.12.2022, ktorá pozostávala zo sankčného poplatku v sume 19,90 € a z nákladov v sume 40,-
€. Takouto identifikáciou platby teda žalovaný zároveň určil konkrétne záväzky, ktoré uhradil. Vzhľadom
k tomu mal súd preukázané, že žalovaný uhradil žalobcovi náklady v sume 40,- €, uplatnené žalobou
v súvislosti s výzvou zo dňa 08.12.2022 v zmysle § 11 ods. 7 nariadenia ITM č. 45/2020. (XI.28.)

o diaľniciach, rýchlostných cestách, hlavných cestách, ktoré je možné používať na základe úhrady
poplatku za používanie a o výške týchto poplatkov, v znení účinnom ku dňu 06.08.2022. S ohľadom na
uvedenú identifikáciu uhradených záväzkov žalovaným pri úhrade platby v sume 59,90 € súd posúdil
ako neopodstatnené tvrdenie žalobcu, podľa ktorého už z toho, že žalovaný uhradil platbu v sume
59,90 € až po uplynutí 60 dňovej lehoty od doručenia výzvy zo dňa 08.12.2022 malo byť zrejmé, že

uhrádza právom (ex lege) pretransformovanú pohľadávku vo vyššej sume (zvýšený sankčný poplatok).
Podľa názoru súdu, skutočnosť, že už pred úhradou sumy 59,90 € (22.02.2023) vzniklo právo na
zaplatenie rozdielového náhradného poplatku vo zvýšenej sadzbe, nebránila žalovanému, aby uhradil
náklady spojené s uplatnením sankčného poplatku v sume 40,- €, ktoré už mali v čase uvedenej
úhrady tiež existovať (malo ísť tiež už o existujúcu pohľadávku), keďže, podľa žalobcu, predstavovali

trovy právneho zastúpenia vzniknuté v súvislosti s poskytnutím právnej služby právnym zástupcom
žalobcu, a to za 2 úkony právnej služby – prevzatie a príprava veci a vyhotovenie písomnej výzvy zo
dňa 08.12.2022. Vzhľadom k tomu súd zamietol žalobu aj v časti o náhradu nákladov v sume 40,- €,
spojenýchsuplatnenímprávavýzvouzodňa08.12.2022,keďžeužbolivčasevyhláseniatohtorozsudku
žalovaným uhradené. Súd podotýka, že, s ohľadom na identifikáciu úhrady v sume 59,90 € a jednotlivých

uhradenýchpoložiekpohľadávky(sankčnýpoplatokvzákladnejsadzbe19,90€anákladyvsume40,-€)
žalovaným, v konaní nebolo preukázané platné započítanie uhradenej platby v sume 59,90 € žalobcom
na istinu sankčného poplatku vo zvýšenej sadzbe. Okrem toho, istina uplatneného sankčného poplatku
v sume 83,43 € nebola žalobcom v spore preukázaná, ako ani menový kurz, ktorým mal byť sankčný
poplatok v sume 32 700,- HUF prepočítaný na menu euro, a dátum, ku ktorému bol prepočet vykonaný.

28. Námietku žalovaného, týkajúcu sa okolností získania a nakladania s údajmi žalovaného ako držiteľa
predmetného motorového vozidla ev. č. A., súd posúdil ako bezpredmetnú, nakoľko v tomto prípade
žalobca (prostredníctvom jeho právneho zástupcu) získal predmetné údaje na základe jeho žiadosti
listom Prezídia policajného zboru, Bratislava zo dňa 19.10.2022. Vzhľadom k tomu v konaní nebolo

preukázané, že by žalobca získal predmetné údaje o žalovanom ako držiteľovi motorového vozidla ev. č.
A. v rozpore so zákonom, dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Obč. zák. alebo zásadami poctivého obchodného
styku (§ 265 Obch. zák.).

29. Na záver súd dodáva, že v tomto rozhodnutí vo veci samej sa neodklonil od ustálenej rozhodovacej

praxe, a teda právne závery prvoinštančného súdu v tomto spore nie sú v rozpore s konkrétnymi
rozhodnutiami súdov, na ktoré poukazovali strany sporu.

30.1. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30.2. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.31. V konaní o zaplatenie sankčného poplatku v sume 23,53 € a nákladov v sume 40,- € mal plný úspech
žalovaný, preto mu, v zmysle § 255 ods. 1 CSP, v tejto časti konania vznikol proti žalobcovi nárok na
náhradu 100% trov konania. Konanie o zaplatenie nákladov v sume 70,- € bolo zastavené v dôsledku

čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom, a preto, v zmysle § 256 ods. 1 CSP, aj v tejto časti konania
vznikol nárok na náhradu 100% trov konania žalovanému proti žalobcovi. Vzhľadom k tomu súd priznal
žalovanému proti žalobcovi náhradu 100% trov celého konania.

32. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do

60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, podpis, dátum, spisová značka konania) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozsudok napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 127 ods. 1,2, § 363, § 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno

meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.