Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/120/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5623011748
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Liptáková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5623011748.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Liptákovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Sučika a JUDr. Eriky Bebčákovej, na verejnom zasadnutí konanom 30. januára 2025 prejednal
odvolanie obžalovaného A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 8T/58/2023-345 z 28.10.2024
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 8T/58/2023-345 z 28.10.2024 bol obžalovaný A.
B. uznaný za vinného, že

po tom, ako ho poškodený C. D., nar. XX. XX. XXXX, odmietol ďalej voziť a následne odviesť svojím

motorovým vozidlom zn. VW golf, červenej farby, ev. číslo E. (ďalej len motorové vozidlo) z mesta E.
do mesta D. F., dňa 15. 10. 2022 v čase okolo 18.00 hod. na ul. C. v E. namieril v motorovom vozidle
zo sedadla spolujazdca nožík na hlavu poškodeného C. D., ktorý sedel na mieste vodiča a držal ho
vo vzdialenosti približne 10 až 15 cm od jeho tváre, pričom mu povedal: „More, a teraz si rozmysli, čo
spravíš", kedy zo strachu o svoj život ho poškodený C. D. odviezol spolu s F. C., nar. XX. XX. XXXX,
ktorý v tom čase sedel na zadnom sedadle motorového vozidla, do D. F. a po zavezení a vrátení sa

späť z D. F. do E. v presne nezistenom čase medzi cca 23.20 hod. dňa 15. 10. 2022 a 00.00 hod. dňa
16. 10. 2022 v motorovom vozidle v prítomnosti F. C. žiadal od poškodeného C. D., aby mu dobil kredit
na stávkovanie z firemného mobilného telefónu C. D. a po odmietnutí zo strany poškodeného začal byť
agresívny, zvyšoval hlas, natiahol sa rukou na poškodeného C. D., ktorý zo strachu z vedomia, že má
stále pri sebe nôž, kredit dobil a ďalej ho spolu s F. C. vozil ešte po meste E. až do 05.00 hod. dňa
16. 10. 2022,

- následne dňa 16. 10. 2022 v čase okolo 16.00 hod. pred Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
v Ružomberku, na ul. Nám. Slobody, Ružomberok, po tom, ako si od neho vypýtal poškodený C. D.
peniaze za vozenie motorovým vozidlom za deň 15. 10. 2022, začal zvyšovať hlas, chytil mu rukoväť
bicykla, na ktorom tam poškodený C. D. prišiel a povedal mu, že kvôli nemu prišiel o biznis s obrazom,
že mu má dať poškodený C. D. 300,- eur na hotel a vyfajčiť pohlavný úd, pričom poslednú časť vety
opakoval niekoľkokrát, kedy počas rozhovoru sa niekoľkokrát zahnal na poškodeného C. D. pravou

rukou a povedal mu, že či chce, aby mu rozbil hubu, po čom mu poškodený C. D. vytrhol volant bicykla a
odišiel a počas odchodu z miesta stretnutia na poškodeného C. D. kričal, že vie, kto je a že si ho nájde,

čím spáchal pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.

Za to bol podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 4 roky. Podľa § 48
ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkontrestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 83 ods. 1 písm. d) Tr. zák. súd zhabal vec - prsteň
zo žltého kovu. Podľa § 83 ods. 2 Tr. zák. vlastníkom zhabanej veci sa stáva štát Slovenská republika.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného C. D., s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal

na civilný proces.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 28.10.2024 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku,
po vysvetlení významu rozhodnutia súdu a poučení o opravnom prostriedku obžalovaný podal odvolanie
voči všetkým výrokom a prokurátor uviedol, že si ponecháva lehotu.

Dňa 27.11.2024 súdu prvého stupňa boli doručené dôvody odvolania obžalovaného, podané
prostredníctvom obhajkyne, v ktorých sú uvedené nasledovné argumenty:

„Citované výroky Rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 8T/58/2023-345 zo dňa
28.10. 2024 podľa mienky obžalovaného nie sú vecne správne, nakoľko vychádzajú z nesprávneho

vyhodnotenia dôkazov a nesprávneho právneho posúdenia danej veci.

Vydané rozsudok stavia na neopodstatnenom favorizovaní tvrdení poškodeného, proti ktorému stojí
výpoveď obžalovaného.

V zmysle rozhodovacej praxe súdov by bolo možné prijať odsudzujúce rozhodnutie na základe takejto
ojedinelej výpovede jediného svedka - poškodeného iba v prípade, že táto by bola jasná a logická,
navyše presvedčivá a dôveryhodná. Týmto kritériám ale výpoveď poškodeného nezodpovedá.

Súd nedostatočne akcentoval na výpoveď svedkov G. B. H. a F. C.. Títo svedkovia aj keď sa vyjadrovali

k čiastkovým úsekom žalovaného skutku, nepotvrdili, že by sa obžalovaný poškodenému vyhrážal
spôsobom opísaným v skutkovej vete obžaloby. Svedok F. C. navyše nepotvrdil, že by obžalovaný použil
voči poškodenému nožík.

Navyše je nelogické, prečo by sa poškodený osobne stretol s obžalovaným na druhý deň po skutku, ak

by sa deň predtým mala odohrať udalosť, ktorá je predmetom konania. Logicky sa núka odpoveď, že aj
táto reakcia poškodeného neguje záver o vyhrážaní sa osobe poškodeného deň predtým.

Nepriamo potvrdzuje nevinu obžalovaného aj výpoveď svedka H. I., ktorý videl v čase skutku
poškodeného, avšak nepozoroval na ňom strach, alebo že by bol v nepohode, pričom poškodený mu

neuviedol nič z toho, čo je predmetom vyšetrovania. To opäť stavia výpoveď poškodeného do pozície
nelogickosti, pretože ak by sa skutok skutočne stal, asi by jeho výstup k svedkovi pri danom stretnutí
bol diametrálne odlišný, nakoľko tomu nič nebránilo.

Rovnako tak výpoveď svedka E. J. nie je usvedčujúcim dôkazom, nakoľko tento svedok vypovedal len

o tom, že počul výmenu názorov, ale nevedel identifikovať obsah rozhovoru, dodal že nebolo počuť nič
hrozné.

Obžalovaný má preto za to, že súd nerešpektoval základné zásady trestného procesu, nakoľko vydal
odsudzujúci rozsudok napriek tomu, že výpoveď poškodeného bola nielen osamotená, ale navyše

nelogická a proti nej stojí nielen výpoveď obžalovaného.

V danej veci bol teda daný priestor pre uplatnenie zásady in dubio pro reo.

Ukladaný trest je navyše osobitne vo svetle predposlednej novely Trestného zákona neprimeraný,

obzvlášť nezodpovedajúci vyšetrovanému skutku, ktorý ak by mal byť hodnotený v zmysle trestného
práva, tak potom nanajvýš v zmysle ustanovenia § 360 Trestného zákona ako nebezpečné vyhrážanie.
V tomto smere sa potom javí aj za predpokladu vyslovenia viny právna kvalifikácia činu ako nenáležitá
a s poukazom na priebeh skutku ako nadkvalifikovaná. V danom prípade nie tvrdená vyhrážka ničím
podmieňovaná a nie je vyslovená v kontexte nútenia poškodeného k aktívnemu konania či pasivite.

Preto nie je možné hovoriť o naplnení zákonných znakov trestného činu vydierania.

Vzhľadom k súhrnu všetkých vyššie uvedených skutkových okolností a citovaných ustanovení platnej
právnej úpravy si dovoľujem podať návrh, aby odvolací súd Rozsudok Okresného súdu LiptovskýMikuláš sp. zn. 8T 58/2023-345 zo dňa 28. 10. 2024 zrušil a následne danú vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie, resp. obžalovaného spod obžaloby oslobodil v celom rozsahu“.

Dňa 3.12.2024 okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie prokurátora k odôvodneniu odvolania
obžalovaného, v ktorom doslova uviedol:

„V trestnej veci proti obž. A. B., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom K. XXXX/X, E., adresa na

doručovanie písomností: H. L. XX, E., stíhanému pre pokračovací zločin vydieranie podľa § 189 ods.
1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, bolo tunajšej
prokuratúre dňa 02.12.2024 doručené písomné odôvodnenie odvolania obžalovaného voči rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8T/58/2023-345 zo dňa 28.10.2024.

Odvolanie obžalovaného považujem za nedôvodné a stotožňujem sa v celom rozsahu s cit. rozsudkom

Okresného súdu Liptovský Mikuláš a jeho odôvodnením. Zároveň poukazujem na odôvodnenie
uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 3To/51/2024-286 zo dňa 12.06.2024, ktorým vyhodnotil vykonané
dokazovanie v pôvodnom prvostupňovom konaní tak, že všetky dôkazy boli vykonané procesne
relevantným spôsobom a svedčia o tom, že žalovaný skutok sa stal.

Na základe vyššie uvedeného preto navrhujem, aby Krajský súd v Žiline odvolanie obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8T/58/2023-345 zo dňa 28.10.2024 v zmysle § 319
Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné“.

Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátor navrhol podľa § 319 Tr.

por. odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, pretože rozhodnutie okresného súdu považuje
za zákonné. Obhajkyňa v konečnom návrhu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného
súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prípadne aby vo veci sám rozhodol
tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodí. Verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti
obžalovaného za splnenia zákonných podmienok. Obžalovaný bol upovedomený o termíne verejného

zasadnutia riadne a včas. Na verejné zasadnutie sa nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil.
Upovedomenie o termíne verejného zasadnutia mu bolo doručené v zmysle ustanovenia § 66 ods. 3
Tr. por. (č.l. 365).

Krajský súd ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.

por., zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote stanovenej§ 309 Tr. por., odvolanie
bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por., odvolanie spĺňa náležitosti
§ 311 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu
podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Natomtomiestekrajskýsúdpripomína,ževtejtovecisajednávporadíužodruhérozhodnutiekrajského
súdu, kde Krajský súd v Žiline uznesením pod č. k. 3To/51/2024-286
zo dňa 12.6.2024 podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, č.k. 8T/58/2023-255 zo dňa 7.2.2024 a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec okresnému

súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, a to z dôvodu, že záver okresného
súdu, podľa ktorého nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, nezodpovedá
skutkovým okolnostiam prípadu, tak ako vyplývajú z dôkazov vykonaných procesne relevantným
spôsobom v prípravnom konaní ako i v konaní pred súdom.

Obžalovaný A. B. odvolanie v podstate založil na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej
v konaní pred súdom prvého stupňa. S jeho námietkami, skutkovými a právnymi, sa ale súd prvého
stupňa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by
zostalo na odvolacom súde.Vina obžalovanému musí byť dokázaná na základe dôkazov vykonaných v súlade s Trestným
poriadkom. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov

dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k logicky
odôvodneným skutkovým zisteniam.

Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa

v napadnutom rozsudku, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Súd prvého stupňa veľmi podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania
žalovaného skutku, a jeho správne právne závery majú dostatočný skutkový základ v riadne vykonanom
dokazovaní na hlavnom pojednávaní.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že

v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je
nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu
prvého stupňa.

V posudzovanej veci uplatnené odvolacie námietky obžalovaného smerujú primárne do oblasti

skutkových zistení. Z jeho strany ide o výhrady voči skutkovým zisteniam, spôsobu hodnotenia dôkazov
vykonaných súdom nižšej inštancie a zároveň polemizuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého
stupňa. V podstate sa obžalovaný takýmto spôsobom snaží presadiť vlastnú (pre neho priaznivú a od
skutkových zistení súdu prvého stupňa inú) verziu skutkového stavu veci. Až následne z uvedených
skutkových (procesných) výhrad vyvodzuje záver o nesprávnom právnom posúdení skutku, resp. o inom

nesprávnom hmotnoprávnom posúdení.

Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie namietaného rozsudku predstavuje dostatočný základ pre
jeho výrok, lebo súd prvého stupňa v potrebnej miere vysvetlil, na základe akých právnych úvah rozhodol
a jasne odôvodnil svoje skutkové zistenia a závery.

Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na nasledovnú časť odôvodnenia písomného vyhotovenia
rozsudku súdu prvého stupňa:
„Spáchanie skutku je preukázané výpoveďou poškodeného C. D., ktorý potvrdil, že obžalovaného vozil
na vozidle taxislužby od 15. 10. 2022 od 05,50 hod. po rôznych miestach mesta E., pričom obžalovaný

mu stále sľuboval, že keď ho zavezie, kde potrebuje, tak mu dá viac peňazí za taxislužbu. Neskôr mu dal
ako zálohu, keďže nemal peniaze, zlatý prsteň. Vo vozidle taxi služby obžalovaného svedok poškodený
vozil cca do 13,00 hod. dňa 15. 10. 2022, od 14,00 hod. toho istého dňa sa obžalovaný opätovne
ozval poškodenému a poškodený ho vozil už na jeho osobnom motorovom vozidle zn. VW Golf červenej
farby po rôznych miestach mesta E., pričom mu obžalovaný stále sľuboval, že mu za vozenie zaplatí

viac. Okrem toho svedok poškodený potvrdil, že obžalovanému viackrát nabil herný účet on-line na
stávkovanie zo svojich finančných prostriedkov. Následne okolo 18.00-18.30 hod. dňa 15. 10. 2022 sa
presunuli k poliklinike, kde nabrali do taxíka ďalšiu osobu F. C., s ním išli po obraz do D. F.. Keďže
poškodený nechcel ísť s nimi do D. F., začal sa mu obžalovaný slovne vyhrážať, že nemá poškodený
vymýšľať, vystrájať, a že sa má správať, že nemá robiť problémy. Následne obžalovaný vytiahol nožík,

ktorý mu priložil ku tvári asi zo vzdialenosti 10 cm, nožík bol starší, vyzeral ako kuchynský so staršou
čepeľou. Následne sa presunuli na ČS Benzinol, kde mu dal F. C. 5,- Eur na benzín, a na čerpacej stanici
zaplatil poškodený kartou a stretol tam svedka H. I., s ktorým sa rozprával, a následne sa presunul
spolu s obžalovaným a F. C. do D. F. a späť do E.. Neskôr, v presne nezistenom čase dňa 15. 10. 2022
cca o 23,20 hod. a dňa 16. 10. 2022 o 00,00 hod. v prítomnosti svedka F. C. žiadal obžalovaný od

poškodeného, aby mu dobil kredit na stávkovanie z firemného mobilu poškodeného, čo mu poškodený
odmietol nabiť, následne mal obžalovaný natiahnuť ruku na poškodeného, ktorý to urobil, nakoľko si
bol vedomý, že obžalovaný mal mať pri sebe nôž. Poškodený obžalovaného vozil na svojom osobnom
motorovom vozidle aj spolu s F. C. po meste E. do 16. 10. 2022 do 05,00 hod. Svedok poškodený ďalejpotvrdil, že dňa 16. 10. 2022 sa telefonicky dohodol s obžalovaným, že sa s ním stretne o 15,30 hod.
pred úradom práce, kde poškodený prišiel na bicykli a obžalovaný mu uviedol, „že žiadne peniaze mu
nedlží, že mu má poškodený vrátiť peniaze, zaplatiť mu hotel“ a „vyfajčiť mu kokota“. Následne mu

obžalovaný chytal bicykel a keďže mal poškodený toho plné zuby, vytrhol mu bicykel a išiel späť domov
a na políciu podať trestné oznámenie. Svedok poškodený si v konaní uplatnil nárok na náhradu škody
vo výške 270,- Eur, a táto suma pozostáva z jazdného a stojného, aj sumy, ktorú zaplatil za sms-správy
za stávkovanie pre obžalovaného.
V predmetnej veci aj svedok H. I. potvrdil, že sa stretol s poškodeným na čerpacej stanici, pričom svedok

potvrdil, že s poškodeným rozprával cca 10 minút, a na poškodenom bolo vidieť, že je unavený, ale
nevidel na poškodenom, že by bol v nejakej nepohode, a poškodený mu vôbec nič nepovedal, že by
sa mu niekto mal vyhrážať, alebo že mal niekto na neho vytiahnuť nôž. Svedkovia M. E. a F. N. neboli
prítomní skutku, poškodený im mal povedať, že zobral obžalovaného, ktorého vozil celý deň a následne
mu nechcel zaplatiť, začal sa mu obžalovaný vyhrážať a musel ho voziť celý deň zadarmo. Svedok F. N.
potvrdil, že obžalovaného pozná, avšak si myslí, že pokiaľ ide o ten nožík, tak zo strany poškodeného

to bolo prifarbené. Okrem toho mu mal poškodený povedať, že obžalovaný ho namotal na to, že vie
rýchlo zarobiť peniaze z predaja obrazu. Takisto z výpovede E. J. súd mal za preukázané, že dňa 16. 10.
2022 sa obžalovaný s poškodeným stretli pri úrade práce, mali medzi sebou hádku, začali si nadávať,
ale on nepočul, čo si vykrikovali, nakoľko bol bokom, a potom poškodený odišiel na bicykli, obžalovaný
išiel domov.

Na druhej strane z vykonaného dokazovania vyplynulo, že svedok F. C. spáchanie skutku poprel, z jeho
výpovede súd zistil, že poškodený viezol obžalovaného aj jeho do D. F. a späť, pričom vodičovi dal
sumu 15,- eur na kúpu benzínu. Svedok nepotvrdil, že by sa obžalovaný poškodenému vyhrážal alebo
že by sa mu vyhrážal počas jazdy nožíkom. Svedok nepotvrdil, že by mali pri sebe nožík. Avšak z jeho
výpovede mal súd za preukázané, že videl, že obžalovaný dal poškodenému zlatý prsteň, ale nevedel

sa k nemu bližšie vyjadriť, len uviedol, že oni medzi sebou kšeftovali, pretože obžalovaný nemal pri sebe
peniaze.ZvýpovedesvedkaG.B.st.súdzistil,žepoškodenýhoodviezolnataxíkuspolusďalšímitroma
osobami na sídlisko M. a počas jazdy svedok poprel, že by poškodenému ukazoval nejaké fotografie
cenných obrazov alebo starožitností. Takisto svedok nepočul žiadne vyhrážky zo strany obžalovaného
voči poškodenému.

Listinné dôkazy zabezpečené v spisovom materiáli preukazujú, že poškodený vozil obžalovaného po
rôznych miestach v E., takisto facebook komunikácia medzi obžalovaným a poškodeným preukazuje, že
obžalovaný bol dlžný peniaze za jazdy, ktoré pre neho vykonal poškodený, obžalovaný mu za tieto jazdy
nezaplatil. Takisto z ďalších listín a dôkazov súd mal za preukázané, že poškodený založil reproduktor

JBL flip 4 na sumu 19,50 eur, zaplatil na ČS Benzinol 12,43 eur dňa 15. 10. 2022 v čase o 22,15 hod.

Z vyššie uvedeného dokazovania, či už v pôvodnom konaní alebo na hlavnom pojednávaní, súd dospel
k záveru, že obžalovaného zo spáchania skutku usvedčuje najmä výpoveď svedka poškodeného C.
D., ktorý bol priamym účastníkom žalovaného skutku, a ktorý podrobne popísal protiprávne konanie

obžalovaného. Výpovede poškodeného boli v priebehu celého trestného konania konzistentné, v
podstatných bodoch sa od svojich výpovedí neodchýlil, jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností
popísal priebeh skutkového deja tak, ako sa stali v dňoch 15. 10. 2022 a 16. 10. 2022. Popísaný priebeh
skutkovéhodejapoškodenýmzodpovedáajzabezpečenýmlistinnýmdôkazom,akoajvecnémudôkazu,
a to odovzdaniu zlatého prsteňa poškodenému obžalovaným, ako aj predloženou SMS komunikáciou,

dokladom zo záložne a detailmi z jázd, ktoré uskutočnil poškodený C. D. na miesta, kde ho žiadal
obžalovaný, aby ich vykonal. Okrem toho súd poukazuje na tú skutočnosť, že poškodený podal trestné
oznámenie ešte dňa 16. 10. 2022, teda bezprostredne po spáchaní skutku, ktoré sa obžalovanému
kladie za vinu. Takisto výpoveď svedka poškodeného nepriamo potvrdzujú aj výpovede svedkov H. I.,
M. E. a F. N., ktorí priebeh skutkového deja reprodukovali nepriamo od slov poškodeného, ktorý im o

skutku mal povedať. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie súd musí konštatovať, že tieto dôkazy
vytvárajú ucelenú reťaz priamych a nepriamych dôkazov, spôsobilých vysloviť záver súdu, že skutok sa
stal tak, ako ho popísal poškodený na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní. Obžalovaný
svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky pokračovacieho zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1,
odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona.

Z hľadiska subjektívnej stránky u obžalovaného ide o úmysel priamy v zmysle § 15 písm. a) Trestného
zákona, nakoľko obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený
týmto zákonom, a to slobodné rozhodovanie sa človeka, pričom objektívna stránka spočíva v núteníiného k tomu, aby niečo konal, opomenul alebo trpel. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
obžalovaný dosiahol svoj cieľ a to, že poškodený pod hrozbou strachu a to vedomia, že obžalovaný má
pri sebe nožík, ktorý aj voči poškodenému použil, musel poškodený obžalovaného voziť na motorovom

vozidle na miesta, na ktoré mu prikázal obžalovaný, ako aj dobiť mu kredit, následne na ďalší deň
obžalovaný sa vyhrážal poškodenému opakovane, že mu má vrátiť 300,- Eur, ako aj „vyfajčiť pohlavný
úd“, pričom sa opakovane zahnal na poškodeného pravou rukou a vyhrážal sa mu, že či mu má rozbiť
hubu.

Motívom spáchania trestnej činnosti u obžalovaného bola snaha jednoznačne získať finančný prospech,
ktorý použil pre seba, a to tým, že bol zadarmo vozený motorovým vozidlom poškodeného, a mal mať
dobitý kredit z finančných prostriedkov patriacich poškodenému.“

Argumentácia okresného súdu je výstižná, presvedčivá a dostatočne odôvodňuje spáchanie skutku
obžalovaným.

Z analýzy odôvodnenia odvolania obžalovaného vyplýva, že v podstate obžalovaný len opakuje,
prípadnečiastočnemodifikujesvojuobhajobupoužitúvtrestnomkonaní.Odvolacísúdvšakrovnakoako
súd prvého stupňa po dôkladnom preštudovaní predloženého spisového materiálu dospel k právnemu
záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, sa stal, napĺňa všetky

znaky skutkovej podstaty stíhaného trestného činu a dopustil sa ho obžalovaný. Svoje úvahy súd
prvého stupňa teda správne založil predovšetkým na vyššie uvedených usvedčujúcich dôkazoch, ktoré
boli potvrdené a podporené ďalšími vykonanými dôkazmi. Všetky vykonané dôkazy a okolnosti z nich
vyplývajúce vo svojom súhrne (na ktoré poukázal prvostupňový súd) odôvodňujú záver, že zavinenie
obžalovaného na spáchaní skutku je bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázané a vyvracajú

obranu obžalovaného produkovanú v priebehu celého trestného konania.

Na preukázanie viny obžalovaného musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím
nenarušenú a uzatvorenú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen
spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného,

ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru.

V predmetnej mase dôkazov, ktoré usvedčujú obžalovaného z predmetného skutku, neboli zistené
také nedostatky, ktoré by spochybňovali ich hodnovernosť do takej miery, aby umožňovali aplikáciu
procesného pravidla in dubio pro reo (ktoré vychádza z ústavnej zásady prezumpcie neviny) a oslobodiť

obžalovaného spod obžaloby preto, že by nebolo dokázané, že sa stal skutok popísaný vo výrokovej
časti napadnutého rozsudku, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., t.j.
že ich hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých

okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam,
odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám
na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom.
V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle uvedeného
ustanovenia (R 53/1992). V prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho presvedčenia

nehodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil súd
prvého stupňa. Odvolateľ primárne namieta v odvolaní hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa
a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali
vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Hodnotenie dôkazov súdom prvého
stupňa si ale odvolací súd v plnom rozsahu osvojil a v podrobnostiach naň poukazuje.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo
na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si

neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne
záväzných právnych predpisov.Čo sa týka časti písomných odvolacích námietok obžalovaného v podanom odvolaní, tento sa v podstate
nestotožňuje s právnym názorom a vyhodnotením dôkazov, pretože podľa názoru obžalovaného závery
prvostupňového súdu vychádzajú z nesprávneho vyhodnotenia dôkazov a nesprávneho právneho

posúdenia danej veci. Vydaný rozsudok stavia na neopodstatnenom favorizovaní tvrdení poškodeného,
proti ktorému stojí výpoveď obžalovaného. V zmysle rozhodovacej praxe súdov by bolo možné prijať
odsudzujúce rozhodnutie na základe takejto ojedinelej výpovede jediného svedka poškodeného iba
v prípade, že táto by bola jasná a logická, navyše presvedčivá a dôveryhodná. Týmto kritériám ale
výpoveď poškodeného nezodpovedá. V danej veci bol teda podľa názoru obhajoby daný priestor pre

uplatnenie zásady in dubio pro reo. Aj na tomto mieste krajský súd odkazuje na veľmi podrobné a logické
dôvody uvedené v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku a krajský súd nepovažuje za potrebné
opakovať jeho správne právne závery.

Všetky dôkazy, ktoré boli v konaní pred okresným súdom vykonané procesne relevantným spôsobom,
svedčia o tom, že žalovaný skutok sa stal a spáchal ho obžalovaný A. B.. Odvolací súd má za to,

že z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku usvedčuje
výpoveď svedka poškodeného C. D., ktorý bol priamym účastníkom žalovaného skutku a ktorý podrobne
popísal protiprávne konanie obžalovaného. Podľa názoru odvolacieho súdu výpovede poškodeného C.
D. boli v priebehu celého trestného konania konzistentné, v podstatných bodoch sa od svojich výpovedí
neodchýlil, jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností popísal priebeh skutkového deja tak, ako sa v

dňoch 15.10.2022 a 16.10.2022 mal stať. Popísaný priebeh skutkového deja poškodeným zodpovedá
aj zabezpečeným listinným a vecným dôkazom, a to najmä predloženej SMS komunikácii, dokladom
zo záložne, detailmi z jázd a predloženým zlatým prsteňom. Poškodený C. D. trestné oznámenie podal
ešte v deň 16.10.2022, teda bezprostredne po skutku, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu. Výpoveď
poškodeného potvrdzujú aj výpovede svedkov H. I., M. E. a F. N., ktorí síce neboli priamymi účastníkmi

žalovaného skutku, ale priebeh skutkového deja reprodukovali nepriamo od slov poškodeného, ktorý sa
im o skutku mal zveriť. V kontexte spolu aj s ostatnými zabezpečenými listinnými dôkazmi tieto okolnosti
vytvárajú ucelenú reťaz priamych a nepriamych dôkazov, spôsobilých vysloviť záver, že skutok sa stal
tak, ako ho popísal poškodený v podanom trestnom oznámení a v ďalších výpovediach.

Všeobecne pri niektorých trestných činoch existuje dôkazná situácia tzv. slovo proti slovu, kedy
jediným priamym dôkazom, ktorý páchateľa usvedčuje zo spáchania skutku, je len výpoveď poškodenej
osoby. Treba v tomto prípade tiež zdôrazniť, že súd hodnotí dôkazy z hľadiska ich zákonnosti,
závažnosti, pravdivosti a vierohodnosti, a to každý dôkaz jednotlivo, ale zároveň i v ich súhrne. Pri
hodnotení výpovede svedka súd skúma, či je logická, či sa svedok neodchyľuje od svojej prvej skoršej

predchádzajúcej výpovede, pričom v prípade odchýlok musí zisťovať, prečo k nim vo výpovedi svedka
dochádza. Pri hodnotení dôkazu vychádza z celej výpovede svedka, z rozsahu a závažnosti prípadných
rozdielov v jeho výpovediach a z vysvetlenia, prečo k nim došlo. Pravdivosť tvrdení svedka treba
posudzovať aj z hľadiska jeho osoby a zistenia, či má motív uvádzať nepravdu. Pritom nemožno
opomenúť, že svedok na rozdiel od obžalovaného má zákonnú povinnosť vypovedať pravdu, a preto

logicky i právne vždy musí platiť prezumpcia pravdivosti tvrdenia svedka, a to až do okamihu, kým nie
je preukázaný opak.

Odvolacia námietka k právnej kvalifikácii skutku, kde podľa názoru obhajoby neboli naplnené všetky
zákonné znaky trestného činu vydierania a ktorý skutok mal byť hodnotený podľa obhajoby nanajvýš

v zmysle ustanovenia § 360 Tr. zák. ako nebezpečné vyhrážanie, krajský súd uzatvára, že konaním
obžalovaného boli naplnené všetky zákonné znaky pokračovacieho trestného činu vydierania v zmysle
ustanovenia § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák., kde obžalovaný
násilím a hrozbou násilia nútil poškodeného, aby niečo konal, a to závažnejším spôsobom konania so
zbraňou.

Odvolacie námietky obžalovaného smerovali aj proti výroku o druhu a výmere trestu, ktorý bol
obžalovanému uložený súdom prvého stupňa, odvolací súd vykonal všeobecný prieskum uloženého
trestu obžalovanému z hľadiska jeho zákonnosti a primeranosti. Krajský súd zistil, že súd prvého stupňa
správne aplikoval ustanovenia hmotného práva rozhodujúce v okolnostiach prípadu pre uloženie trestu

odňatia slobody obžalovanému A. B.. Z odôvodenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že tento
si zadovážil dostatočný skutkový podklad k rozhodnutiu o druhu a výmere trestu, ktorý obžalovanému
v konečnom dôsledku uložil.Argumentáciu obžalovaného, smerujúcu proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o vine, odvolací súd
neuznal a logicky potom nemohol považovať za dôvodné jeho odvolanie proti výroku o treste.

Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov
na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má
pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana
spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba

prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste.

Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu
je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie
noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali
v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv

a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými
činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných
členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej
prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným
členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto

spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Trest súčasne
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno
potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne
doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou,
ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi

páchateľov trestných činov.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov

spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej
a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na

páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

Treba dodať, že záver o primeranosti trestu je daný vtedy, ak sa opiera o rozumnú väzbu medzi
legitímnym cieľom a zvoleným prostriedkom jeho realizácie. Možno konštatovať, že páchateľa môže
so spravodlivosťou, a teda aj so spoločnosťou zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať

spôsobenému bezpráviu, z toho vyplýva, že v prípade, ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá
v treste prísnejšia ako bezprávie spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia,
ale zároveň uloženým trestom vznikne nové bezprávie – bezprávie voči neprimerane potrestanému
páchateľovi trestného činu. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na
nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac

rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý. Spravodlivý je vždy len primeraný
trest. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho
prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste.

Okresný súd správne aplikoval pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu ustanovenie § 34 ods.

4 Tr. zák., podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal trestným činom majetkový prospech; ak tomu
nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody, uloží

mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu popri inom treste aj niektorý trest, ktorým
ho postihne na majetku, pokiaľ mu takýto trest za splnenia podmienok podľa odseku 6 neuloží ako
samostatný.Súd prvého stupňa správne aplikoval všetky hmotnoprávne ustanovenia rozhodujúce pre uloženie druhu
a výmery trestu, ktorý odôvodnil nasledovne:

„Vychádzajúc z ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák., ako aj § 33a Tr. zák., dospel súd k záveru, že na
obžalovaného A. B. je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody nepodmienečne vo výmere 4 rokov.
Súd trest ukladal s prihliadnutím na osobu obžalovaného, jeho doterajší život. Súd poukazuje, že
doterajšie podmienečné odsúdenia u obžalovaného nesplnili výchovnú funkciu, obžalovaný si nevážil
dobrodenie, ktoré mu bolo dané v podobe podmienečného odsúdenia, nepoučil sa v skúšobnej dobe

a naďalej páchal trestnú činnosť. Keďže výchovné pôsobenie podmienečného trestu odňatia slobody
u obžalovaného neviedli k náprave, v danom prípade trest má plniť na jednej strane výchovnú funkciu,
a na druhej strane represívnu funkciu, ktorá je prostredníctvom nepodmienečného trestu predovšetkým
ochrana spoločnosti pred obžalovaným v snahe zabrániť mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti. V danom
prípade do popredia u obžalovaného nastúpila teda represívna funkcia trestu, a súd obžalovanému uložil
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky nepodmienečne.

Zároveň súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný v posledných 10 rokoch pred spáchaním
trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody za iný úmyselný trestný čin.“

Krajský súd uzatvára, že okresným súdom uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 roky, so zaradením

na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, považuje
za zákonný, primeraný a spravodlivý.

Reálne garantovanie a uplatnenie základného práva na súdnu ochranu aj v súdnom konaní
trestnom neznamená, aby všeobecné súdy preberali skutkové a právne názory strany konania, ktoré

v okolnostiach konkrétneho prípadu súvisia s uloženým druhom a výmerou trestu.

Nadriadený súd preskúmal aj správnosť výroku rozsudku okresného súdu o zhabaní veci a rovnako
zistil, že aj tento výrok zodpovedá stavu veci a zákonu.

Rovnako preskúmal nadriadený súd aj správnosť výroku rozsudku okresného súdu o náhrade škody
a rovnako zistil, že aj tento výrok zodpovedá stavu veci a zákonu.

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku obžalovaným
a nezistil žiadne pochybenie. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej

povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku,
a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. alebo § 371 ods. 3 Tr. por.

Na základe týchto skutočností potom krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie obžalovaného A. B. podľa
§ 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.