Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. marec 2025

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12C/54/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8721203070
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2025:8721203070.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Františkom Zeleným, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX,

trvale bytom C. XXXX/XX, A., práv. zast. JUDr. Pavol Zavacký, advokát, Hradné námestie 29, Kežmarok,
proti žalovanému: Slovenská republika - Slovenská správa ciest, Miletičova 19, Bratislava, IČO: 00 003
328, v konaní o zaplatenie sumy 176.657,76 eur z titulu nedoplatku náhrady za vyvlastnenie pozemkov
s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi z titulu doplatenia správnej výšky

(nedoplatok) náhrady za vyvlastnenie sumu 176.357,76 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

IV. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 70 % s tým, že o výške
náhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 4.11.2021 domáhal, aby zaviazal žalovaného zaplatiť mu

z titulu doplatku správnej výšky (nedoplatok) náhrady za vyvlastnenie sumu 176.357,76 eur s 5 %
úrokom z omeškania odo dňa podania žaloby do zaplatenia. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
Žalobu v písomnom podaní odôvodnil tým, že ako vyvlastnený bol výlučným vlastníkom nehnuteľností
pozemkov parc. č. 2026/258, 1123/40, 2026/256 a 2026/257 registra „C“ KN v k. ú. D.. Písomným
podaním OÚ Prešov sp. zn OU-PO-OVBP2/2019/44052/101315/ŠSS-DA zo dňa 4.9.2019 mu bolo
oznámené začatie vyvlastňovacieho konania a nariadenie ústneho pojednávania, ktoré príslušný
úrad nariadil na deň 15.10.2019 a doručený návrh na vydanie rozhodnutia o vyvlastnení pozemku

v prospech SR - Slovenská správa ciest Bratislava, v zastúpení pobočky Košice zo dňa 22.8.2019.
Dňa 08.10.2019 podal námietky voči vyvlastňovaciemu konaniu a zároveň napadol neprimeranosť
ponúknutej vyvlastňovacej ceny a na svojom stanovisku zotrval aj na ústnom pojednávaní. Spochybnil
výšku náhrady za vyvlastnenie určenú na základe znaleckého posudku č. 220/2018 zo dňa 16. 10. 2018
vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (znaleckým ústavom). Listom
zo dňa 18. 10. 2019 okresný úrad v zmysle § 4 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní vyzval spracovateľa
znaleckého posudku č. 220/2018 zo dňa 16. 10. 2018 (Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v

Žiline)oodbornévyjadrenieknámietkamodvolateľasmerujúcimprotiuvedenémuznaleckémuposudku,
no bezvýsledne. Okresný úrad následne výzvou zo dňa 20. 10. 2020 požiadal vyvlastniteľa o predloženie
nového znaleckého posudku v danej veci, nakoľko počas neukončeného vyvlastňovacieho konania
vedeného na okresnom úrade v danej veci uplynula dvojročná platnosť znaleckého posudku č. 220/2018zo dňa 16. 10. 2018. Dňa 26. 11. 2020 na základe výzvy Okresného úradu Prešov zo dňa 20. 10. 2020
predložil vyvlastniteľ nový znalecký posudok č. 195/2020 zo dňa 17. 11. 2020 vypracovaný znalcom v
odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností a odvetvie poruchy stavieb. E. F. G., H.

XX/X, XXX XX I., Okresný úrad výzvou zo dňa 02. 12. 2020 vyzval vyvlastniteľa o doplnenie podaného
návrhu na vyvlastnenie v danej veci o dôkaz o tom, že pokus o nadobudnutie práva k predmetným
pozemkom za náhradu podľa znaleckého posudku č. 195/2020 zo dňa 17. 11.2020 bol bezvýsledný.
Už v konaní, dňa 24.11.2020 bol vyvlastňovaciemu orgánu doručený list vyvlastneného, označený
ako ,,Doplnenie znaleckého posudku sp. zn. : OU-PO-OVBP2/2019/44052/101315/ŠSS-DA“ v ktorom

uviedol, že v prílohe listu predkladá nový znalecký posudok a je vypracovaný porovnávacou metódou
na základe uzatvorených kúpnych zmlúv a že znalecký posudok vypracoval znalec Ing. Milan Vinkler
Župčany 495, 080 01 Prešov, pod č. 267/2020 zo dňa 20.11.2020, ktorým bola stanovená všeobecná
hodnota pozemkov určených na vyvlastnenie na rok 2020 na sumu 384 000,-€. Dňa 15. 01.2021
na základe výzvy okresného úradu zo dňa 02. 12. 2020 doplnil vyvlastniteľ dôkaz o bezvýslednosti
pokusu o nadobudnutie predmetu vyvlastnenia dohodou, v návrhu na vyvlastnenie bola všeobecná

hodnota predmetných pozemkov určená na základe znaleckého posudku č. 195/2020 zo dňa 17. 11.
2020), prílohou listu bol nový návrh Kúpnej zmluvy č. 1601/6353/2020; ďalej doručenku potvrdzujúcu
prevzatie v predchádzajúcom uvedenej písomnosti odvolateľom, taktiež odpoveď žalobcu zo dňa 23. 12.
2020, v ktorej tento navrhol úpravu pôvodného návrhu Kúpnej zmluvy č. 1601/6353/2020 o vypustenie
neprijateľnej podmienky zo strany vyvlastniteľa, ktorý nútil žalobcu pre prípad uzavretia tejto kúpnej

zmluvy vzdať sa nárokov zo všetkých rozhodnutých a prebiehajúcich súdnych sporov, teda išlo o
podmienku pre vyvlastňovaného poškodzujúcu. Vyvlastniteľ túto námietku bral ako neprijatie návrhu,
a konštatoval, že nedošlo k uzavretiu dohody medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným. Žalobca dňa
12. 02. 2021 okresnému úradu doručil písomné námietky voči znaleckému posudku č. 195/2020
zo dňa 17. 11. 2020. Poukázal na to, že vyvlastniteľ si dal vypracovať ZP č. 195/2020 na základe

ním predložených dokladov, pričom pre potreby spracovania znaleckého posudku evidentne predkladal
doklady s podhodnotenými kúpnymi cenami a znalec pri stanovení všeobecnej ceny metódou polohovej
diferenciácie nezobral do úvahy reálne trhové ceny pozemkov napriek tomu, že vyvlastňovaný, už v
prílohe svojich námietok zo dňa 08.10.2019 predložil súbor dokladov - znaleckých posudkov, kúpnych
zmlúv, nájomných zmlúv na pozemky v totožnej lokalite na základe, ktorých / pokiaľ by ich znalec

mal k dispozícii / by bolo stanovenie všeobecnej ceny pozemkov diametrálne odlišné. Povinnosťou
vyvlastniteľa ako objednávateľa posudku mali byť pri objednaní ZP v duchu objektivity a férovosti
predložené spracovateľovi posudku kúpne zmluvy, na základe ktorých vyvlastniteľ v predmetnej lokalite
– križovatke, uzatvára kúpne zmluvy od roku 2005, ktoré sú neporovnateľne iné. Jedná sa o viacero
kúpnych zmlúv,v ktorých boli dohodnuté ceny 2005 za 62,60 eur/m2 2008 za 89,62 eur/m2 2011 za

84,14 eur /m2 2017 za 82,41 eur/m2. Akceptovanie týchto zmlúv znalcom by výrazne ovplyvnilo výpočet
všeobecnej hodnoty pozemkov a to tak, že vypočítaná výsledná všeobecná hodnota by bola stanovená
výrazne vyššia než v aktuálnom ZP č. 195/2020. Proti novému znaleckému posudku doručenému
do spisu ZP 195/2020 podal sťažnosť príslušnému orgánu na jeho neobjektívnosť, účelovosť, vážne
nedostatky v spôsobe výpočtu, ako aj v samotnom výpočte a v spôsobe určenia všeobecnej hodnoty

pozemkov za 1 m2.
2.Listom zo dňa 16. 03. 2021 okresný úrad vyzval spracovateľa znaleckého o odborné vyjadrenie k
námietkam odvolateľa. Dňa 27. 05. 2021 obdŕžal okresný úrad podanie vysvetlenia č. 66/2021 zo dňa
09. 04. 2021 (vypracované E. F. G., H. XX/X, XXX XX I.), ktorým na záveroch, ktorého aj naďalej a v
celom rozsahu zotrval.

3.Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy pod č. OU-
PO-OVBP2-2021/000876/0056618 dňa 01.06.2021 rozhodol o ich vyvlastnení v prospech vyvlastniteľa
- žalovaného, na účel majetkoprávneho vysporiadania pozemkov nachádzajúcich sa pod existujúcou
štátnou cestou I. triedy č. X/XX v úseku Poprad za náhradu špecifikovanú v čl. II. rozhodnutia spolu
vo výške 207 642,24,-€ . Vyvlastňovací orgán ho podľa nar. 13 odst. 3 písm a Zák. č.. 285/2 1015 s

požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkázal na príslušný súd. Proti tomuto rozhodnutiu v
zákonnej lehote podal odvolanie proti všetkým výrokom predmetného rozhodnutia. Ministerstvo dopravy
a výstavby SR ako odvolací orgán preskúmalo rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odboru výstavby
a bytovej politiky č. OU-PO-OVBP2- 2021 /000876/0056618 zo dňa 01. 06. 2021 v odvolacom konaní
a rozhodlo tak, že odvolanie zamietlo a potvrdilo prvostupňové rozhodnutie. Znalecký posudok E. F.

G. spolu s jeho tzv. odborným vyjadrením pokladá iba za opis pôvodného znaleckého posudku č.
220/2018 zo dňa 16. 10. 2018 (Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline) s tým, že znalec
nekriticky a v rozpore s reálnym stavom za podklad svojho znaleckého posudku pojal všetky údajepoužité v namietanom pôvodnom znaleckom posudku č. 220/2018 zo dňa 16. 10. 2018 (Ústav súdneho
inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline).
4.Neobjektívnosť,účelovosťanedostatkyvspôsobevýpočtuvšeobecnejhodnotypozemkovpodľaneho

spočíva najmä v tom, že :
- Výpočet porovnávacej metódy v ZP je prevedený na základe kúpnych zmlúv, ktoré podľa názoru
žalobcu nie sú relevantné. Znalec neoveril a nepreskúmal relevantné kúpne zmluvy, ktorými v minulosti
od roku 2005 odkupoval zadávateľ od vlastníkov vlastnícky nevyporiadané pozemky pod existujúcimi
cestami alebo odpredal svoje pozemky presne v lokalitách, v ktorých sa nachádzajú ohodnocované

pozemky. Jedná sa o viacero kúpnych zmlúv, ako len napríklad v roku: v 2005 za 62,60 eur/m2, v roku
2008 za 89,62 eur/m2, v roku 2011 za 84,14 eur/m2, v roku 2017 za 82,41 eur/m2.
5. Akceptovanie týchto zmlúv znalcom by výrazne ovplyvnilo výpočet všeobecnej hodnoty pozemkov
porovnávacoumetódou,atotak,ževypočítanávýslednávšeobecnáhodnotabybolastanovenávýrazne
vyššia než v aktuálnom ZP č. 220/2018. Nepoužitie týchto relevantných dôkazov pre výpočet všeobecnej
hodnoty je účelové, nakoľko znalec použil KZ získané na OÚ v Poprade, ktoré vzhľadom na lokalitu

porovnateľných pozemkov a typ pozemkov nie sú také vhodné, ako realizované prevody pozemkov pod
existujúcimi cestami v presne tých istých lokalitách, v ktorej sa nachádzajú ohodnocované pozemky. V
konečnom dôsledku v ZP č. 220/2018 stanovená výsledná všeobecná hodnota pozemkov za 1 m2 je
výrazne nižšia než za koľko v minulosti SSC odkupovala, ako aj odpredávala takéto pozemky.
- V zóne „A“ - ZP č. 220/2018 - odkupovala NDS pozemky za jednotkovú cenu 81,88 eur/m2 Použitie

týchtoKZvZPč.220/2018privýpočtevšeobecnejhodnotyporovnávacoumetódouvzhľadomnalokalitu
a typ porovnateľných pozemkov by bolo určite relevantnejšie, než KZ, ktoré znalci použili.
- V roku 2017 odpredal objednávateľ porovnateľný pozemok vzhľadom na lokalitu a typ porovnateľných
pozemkov za 82,41 eur/m2
- KZ na pozemky v zónach A,B,C ZP 220/2018 sa pohybujú v hodnotách od 64,70 eur/m2 do 119,50

eur/m2.
- Realitné kancelárie v týchto lokalitách ponúkajú na predaj pozemky, pričom ceny takýchto pozemkov
sa pohybujú od 91, eur/m2 do 125 eur/m2.
Pri uplatnenej metóde polohovej diferenciácie
- Koeficient všeobecnej situácie - zóna A,C ZP č. 220/2018

Pri zohľadnení už realizovaných prevodov pozemkov (vyššie uvedené KZ) by mohli znalci použiť
hodnotu koeficientu 1,30 a nie použitých 1,25.
- Koeficient intenzity využitia - zóna A,B,C ZP č. 220/2018
Pri zohľadnení už realizovaných prevodov pozemkov (vyššie uvedené KZ) by mohli znalci použiť
hodnotu koeficientu 0,9 a nie použitých 0,8.

- Koeficient funkčného využitia územia - zóna A,B,C ZP č. 220/2018 Znalci v ZP na strane 8 a 9 uvádzajú,
že pozemky sú rozdelené do troch zón
Zóna A je s prevažujúcou obytnou a obchodnou vybavenosťou
Zóna B je s prevažujúcou obchodnou vybavenosťou v blízkosti centrálnej časti mesta
Zóna C je s prevažujúcou rekreačno-športovou vybavenosťou.

6.V samostatných výpočtoch v zónach A,B,C v ZP znalci uskutočňujú výpočet a uvádzajú, že ide o zóny
priemyselnej polohy, kde má koeficient hodnotu 1,10. Na základe týchto skutočností vzniká vážny rozpor
v popise ZP na strane 8 a 9 a realizovaným výpočtom v použitej polohe a koeficiente. V skutočnosti
zóny A,B,C v ZP majú výslovne obchodnú polohu. Hodnota koeficienta pre obchodnú polohu je v
rozmedzí od 1,5 do 2,0. Znalci použili nesprávne vo výpočtoch hodnotu 1,1, čo má výrazný vplyv na

zníženie skutočnej výslednej všeobecnej hodnoty. Koeficient technickej infraštruktúry pozemku - zóna
C ZP č. 220/2018. V samostatnom výpočte v zóne C v ZP znalci uskutočňujú výpočet a uvádzajú,
že pozemok je bez technickej infraštruktúry, kde koeficient má hodnotu 0,95. V skutočnosti zóna C
v ZP majú taktiež veľmi dobrú vybavenosť infraštruktúry. Nachádzajú sa tam rozvody elektriny, vody,
plynu, kanálu a optickej siete. Na tieto rozvody je už napojená priľahlá rozostavaná športová hala.

Hodnota koeficientu pre veľmi dobrú vybavenosť infraštruktúry je 1,3. Znalci použili nesprávne vo
výpočte hodnotu 0,95 čo má výrazný vplyv na zníženie skutočnej výslednej všeobecnej hodnoty. Trhové
ceny v Poprade v období od roku 2005 rástli, realitné kancelárie nezaznamenali žiadny pokles a od roku
2017 rapídne stúpajú.Vyvlastňovaný už v predchádzajúcich súdnych konaniach namietal predmetný
znalecký posudok Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline, namietol nesprávnosť cenotvorby. Vyvlastniteľ

sa snažil obhájiť správnosť cenotvorby vykonanej Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline, ktorý v rozpore
s trhovými podmienkami stanovil všeobecnú hodnotu pozemkov na 1/ m2 na sumu 47,48 eur/m2.
Vyvlastňovaný vo svojich námietkach k predloženému znaleckému posudku svoje vyjadrenie doplnil o25 kusov kúpnych zmlúv ktoré jednoznačne vyvracajú Cenotvorbu uvádzanú vyvlastniteľom vyvracajú
kúpne zmluvy a to :
* kúpna zmluva priložená ako príloha č.l č.z. 1115/ 6353/ 2011 bola spracovaná na základe znaleckého

posudku č. 097/ 2010 ktorý vyhotovil E. B. B. , ktorým bola cena za l/m2 určená na sumu 84,14 eur/m2.
• kúpna zmluva priložená ako príloha č. 2 č.z. 1121/ 6353/ 201 1 bola spracovaná na základe znaleckého
posudku č. 034/ 2011 znalcom Ing. Jozefom Brejčákom, ktorým bola cena za l/m2 určená na sumu 84,14
eur/m2,
• kúpna zmluva priložená ako príloha č. 3 č.z. 1 117/ 6353/ 2011 bola spracovaná na základe znaleckého

posudku č. 034/ 2011 vyhotoveným znalcom Ing. Jozefom Brejčákom, ktorým bola cena za l/m2 určená
na sumu 84,14 eui7m2,
• kúpna zmluva priložená ako príloha č. 4 č.z. 1131/ 6353/ 2011 bola spracovaná základe znaleckého
posudku č. 034/ 2011 znalcom Ing. Jozefom Brejčákom, ktorým bola cena za l/m2
určená na sumu 84,14 eur/m2,
• kúpna zmluva priložená ako príloha č. 5 č.z. 1823/ 6353/ 2012 bola spracovaná na základe znaleckého

posudku Č. 5/ 2011 znalcom Ing. Petrom Archelom znalcom ktorým bola cena za l/m2 určená na sumu
95,20 eur/m2,
• kúpna zmluva priložená kúpila číslo 6 č.z. 1120/ 6353/ 2011 bola spracovaná na základe znaleckého
posudku č. 034/ 2011 znalcom Ing. Jozefom Brejčákom, ktorým bola cena za l/m2
určená na sumu 84,14 eur/m2,

• kúpna zmluva priložená ako príloha č. 7 č.z. 11 13/ 6353/ 2011 bola spracovaná na základe znaleckého
posudku č. 097/ 2010 ktorý vyhotovil E. B. B. , ktorým bola cena za l/m2 určená na sumu 84,14 eur/m2,
• kúpna zmluva priložená ako príloha číslo 8 bola spracovaná na základe znaleckého posudku č. 91/
2017 znalcom Ing. Róbertom Kromkom, ktorým bola cena za l/m2 určená na sumu 82,41 eur/m2,
• kúpna zmluva priložená ako príloha č. 9 č.z. 141/ 2008 bol spracovaná na základe znaleckého posudku

E. B. B. č. 112/ 2007 ktorým bola cena za l/m2 určené na sumu 2700Sk/m2, čo v prepočte predstavuje
sumu 87,09 eur/m2,
• kúpna zmluva priložená ako príloha číslo 10 č.z. 3130/ 016/ 2009 bola spracovaná na základe
znaleckého posudku znalca Ing. Stanislava Lasicu č. 199/ 2008 ktorým bola cena za l/m2
určená na sumu 81,88 eur/m2,

• kúpna zmluva priložená ako príloha č. 11 č.z. 3130/ 62/2009 bola spracovaná na základe znaleckého
posudku znalca Ing. Stanislava Lasicu č. 199/ 2008 a 205/2008 ktorými bola cena za l/m2 určená na
sumu 81,88 eur/m2,
• na základe
kúpna zmluva priložená ako príloha č. 12 č.z. 3130/ 015/ 2009 bola spracovaná znaleckého posudku

Ing. Stanislava Lasicu č. 199/ 2008 ktorým bola cena za l/m2 určená na sumu 81,88 eui7m2,
• na základe
kúpna zmluva priložená ako príloha č. 13 č.z. 3130/ 014/ 2009 bola spracovaná znaleckého posudku
znalca Ing. Stanislava Lasicu č. 199/ 2008 ktorým bola cena za l/m2 určená na sumu 81,88 eur/m2,
• na základe

kúpna zmluva priložená ako príloha číslo 14 č.z. 3130/ 021/ 2009 bola spracovaná znaleckého posudku
znalca Ing. Stanislava Lasicu č. 199/ 2008 ktorým bola cena za l/m2 určená na sumu 81,88 eur/m2,
• na základe
kúpna zmluva priložená ako príloha č. 15 č.z. 3130/ 051/ 2009 bola spracovaná znaleckého posudku
znalca Ing. Stanislava Lasicu č. 200/ 2008 ktorým bola cena za l/m2 určená na sumu 76,12 eui7m2,

• na základe
kúpna zmluva priložená ako príloha č. 16 č.z. 3130/ 055/ 2009 bola spracovaná znaleckého posudku
znalca Ing. Stanislava Lasicu č. 200/ 2008 ktorým bola cena za l/m2 určená na sumu 76,12 eur/m2,
• na základe
kúpna zmluva priložená ako príloha č. 17 č.z 3130/ 054/ 2009 bola spracovaná znaleckého posudku

znalca Ing. Stanislava Lasicu č. 200/ 2008 ktorým bola cena za l/m2 určená na sumu 76,12 eur/m2,
• kúpne zmluvy priložené ako prílohy 18-25 boli tvorená formou dohody účastníkov, pričom títo na
základe trhových podmienok dohodli ako cenu kúpnu sumu v hodnote cca 100 eur/m2.
7.Ministerstvo spravodlivosti SR svojim podaním zo dňa 16.6.2019 mu oznámilo , že už v minulosti
vykonávalo dohľad nad činnosťou zmieneného subjektu – Ústavu súdneho inžinierstva, pričom zistilo,

že zmienený subjekt sa už v minulosti dopustil viacerých správnych deliktov na úseku znaleckej činnosti,
za čo mu bolo dvakrát uložené písomné napomenutie, raz peňažná pokuta, v jednom prípade došlo
k rozhodnutiu o vine ale k upusteniu od potrestania. O reálnej cene pozemkov , ktoré sú predmetom
vyvlastnenia svedčia znalecké posudky- znalecký posudok Ing. Viery Spišiakovej č. 1/2019, ktorým znalec ohodnocuje pozemky v blízkosti
pozemkov ktoré sú predmetom vyvlastňovania a kde cenu pre určenie všeobecnej hodnoty pozemkov
pre potreby kúpy stanovuje na sumu 91, 65 eur/m2, a cenu pre určenie všeobecnej hodnoty nájmu za

pozemky v danej lokalite stanovuje 5,52 eur/m2.
- znalecký posudok E. B. B. č. 051/2019, ktorým znalec ohodnocuje pozemky v blízkosti pozemkov ktoré
sú predmetom vyvlastňovania a kde cenu pre určenie všeobecnej hodnoty pozemkov pre potreby kúpy
stanovuje na sumu 116,65 eur/m2, a cenu pre určenie všeobecnej hodnoty nájmu za pozemky v danej
lokalite stanovuje 5,92 eur/m2,

- znalecký posudok E. J. B. č. 15/2018, ktorým znalec ohodnocuje pozemky v blízkosti pozemkov ktoré
sú predmetom vyvlastňovania a kde cenu pre určenie všeobecnej hodnoty pozemkov pre potreby kúpy
stanovuje na sumu 104,83 eur/m2, a cenu pre určenie všeobecnej hodnoty nájmu za pozemky v danej
lokalite stanovuje 6,51eur/m2,
- znalecký posudok E. B. B. č. 171/2019, ktorým znalec ohodnocuje pozemky v blízkosti pozemkov ktoré
sú predmetom vyvlastňovania a kde cenu pre určenie všeobecnej hodnoty pozemkov pre potreby kúpy

stanovuje na sumu 116,65 eur/m2, a cenu pre určenie všeobecnej hodnoty nájmu za pozemky v danej
lokalite stanovuje 6,94 eur/m2,
- znalecký posudok Ing. Jozefa Záhradníka č. 120/2011, ktorý bol pre potreby súdu spracovaný
ako kontrolný znalecký posudok, ktorým znalec ohodnocuje pozemky v blízkosti pozemkov ktoré sú
predmetom vyvlastňovania a kde cenu pre určenie všeobecnej hodnoty pozemkov pre potreby kúpy

stanovuje na sumu 74,23 eur/m2, a cenu pre určenie všeobecnej hodnoty nájmu za pozemky v danej
lokalite stanovuje 6,50 eur/m2,
- znalecký posudok E. B. B. č. 093/2012, ktorým znalec ohodnocuje pozemky v blízkosti pozemkov ktoré
sú predmetom vyvlastňovania a kde cenu pre určenie všeobecnej hodnoty pozemkov pre potreby kúpy
stanovuje na sumu 99,99 eur/m2, a cenu pre určenie všeobecnej hodnoty nájmu za pozemky v danej

lokalite stanovuje 6,59 eur/m2,
- znalecký posudok Ing. Petra Archela č. 4/2018, ktorým znalec ohodnocuje pozemky v blízkosti
pozemkov ktoré sú predmetom vyvlastňovania a kde cenu pre určenie všeobecnej hodnoty pozemkov
pre potreby kúpy stanovuje na sumu 98,60 eur/m2, a cenu pre určenie všeobecnej hodnoty nájmu za
pozemky v danej lokalite stanovuje 5,98 eur/m2.

- znalecký posudok Ing. Milana Vinklera č. 293/2020, ktorým znalec ohodnocuje pozemky v blízkosti
pozemkov ktoré sú predmetom vyvlastňovania a kde cenu pre určenie všeobecnej hodnoty pozemkov
pre potreby kúpy stanovuje na sumu 99,42 eur/m2, a cenu pre určenie všeobecnej hodnoty nájmu za
pozemky v danej lokalite stanovuje 5,149 eur/m2,
- znalecký posudok Ing. Milana Vinklera č. 294/2020, ktorým znalec ohodnocuje pozemky v blízkosti

pozemkov ktoré sú predmetom vyvlastňovania a kde cenu pre určenie všeobecnej hodnoty pozemkov
pre potreby kúpy stanovuje na sumu 95,32 eur/m2, a cenu pre určenie všeobecnej hodnoty nájmu za
pozemky v danej lokalite stanovuje 5,08 eur/m2,
-znalecký posudok Ing. Milana Vinklera č. 295/2020, ktorým znalec ohodnocuje pozemky v blízkosti
pozemkov ktoré sú predmetom vyvlastňovania a kde cenu pre určenie všeobecnej hodnoty pozemkov

pre potreby kúpy stanovuje na sumu 111,71 eur/m2, a cenu pre určenie všeobecnej hodnoty nájmu za
pozemky v danej lokalite stanovuje 10,24 eur/m2,
- znalecký posudok Ing. Viery Spišákovej č. 4/2017, ktorým znalec ohodnocuje pozemky v blízkosti
pozemkov ktoré sú predmetom vyvlastňovania a kde cenu pre určenie všeobecnej hodnoty pozemkov
pre potreby kúpy stanovuje na sumu 95,18 eur/m2, a cenu pre určenie všeobecnej hodnoty nájmu za

pozemky v danej lokalite stanovuje 5,69 eur/m2.
8.Trhové kúpne ceny a trhové ceny nájmu v daný čas a v danej lokalite boli stanovené pre potrebu kúpy
v hodnote 101,46 eur/m2 a ceny nájmu v danej lokalite na sumu 16 €/m2.
9.Reálna trhová hodnota ponúkaných nehnuteľností realitnými kanceláriami rovnakého charakteru v
tesnom susedstve parcely vyvlastňovaného sa pohybuje v cenách od 91,-€ / za 1 m2 cez ponuky 115,-

€, 140,-€ ,125,-€ až 179,-€ za 1 m2.
10.Pri uzatváraní kúpnych zmlúv Mestom Poprad bola ako východisková cena pre kúpu zjednávaná
kúpna cena vo výške od 101,46,-€ po sumu 255,-€ za 1 m2, v prípade nájmu v sumách od 8,-€ - 20,-
€ za 1 m2 / rok /.
11.Vzmysleustálenejprávnejpraxejepostavenieúčastníkovvkonanípredsprávnymorgánomrovnaké.

Nemožno sa preto stotožniť s tým, že prvostupňový správny orgán bez akéhokoľvek odôvodnenia urči
náhradu za vyvlastnenie práve na základe znaleckého posudku predloženého žalovaným, keď mal
k dispozícii spolu 11 znaleckých posudkov, 25ks kúpnych zmlúv uzatvorených navrhovateľom, lO ksnájomných zmlúv na nájom pozemkov v tesnej blízkosti vyvlastňovaných pozemkov, každý doklad s
rovnakou dôkaznou silou.
12.Podľa rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR pri určovaní primeranej náhrady za vyvlastnenie

mal správny orgán postupovať podľa trhovej ceny inej nehnuteľnosti, a to rovnakej alebo porovnateľnej,
teda nie len z polohy a z umiestenia pozemku o vyvlastnení, ktorého sa koná.
13.Ani skutočnosť, že hodnota nehnuteľností je určená znaleckým posudkom, nezbavuje správny orgán
povinnosti postupovať v súlade so zásadou zákonnosti a zistiť skutočný stav týkajúci sa primeranej
náhradyzavyvlastnenénehnuteľnostitak,abybolahodnotanehnuteľnostívznaleckomposudkuzistená

metódou akceptovateľnou pre trhové ohodnotenie výšky náhrady za vyvlastnenie, ktorou je podľa
judikatúry výlučne porovnávacia metóda.
14.Správne orgány sa k existencii iných znaleckých posudkov v administratívnom konaní nijako
nevyjadrili a neodôvodnili, prečo bolo o výške náhrady za vyvlastnenie rozhodnuté práve podľa
znaleckého posudku predloženého navrhovateľom. Pri určovaní primeranej náhrady za vyvlastnenie
by mal správny orgán postupovať podľa trhovej ceny inej rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti.

Hodnota nehnuteľnosti v znaleckom posudku má byť zistená metódou akceptovateľnou pre trhové
ohodnotenie výšky náhrady, ktorou je podľa judikatúry výlučne porovnávacia metóda.
15.Súdy Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti, už v minulosti riešili otázku zákonnosti
určenia primeranej náhrady za vyvlastnenie správnym orgánom, a to v obdobnej právnej veci, ktorá už
bola predmetom konania pred krajským súdom alebo kasačným súdom. Poukázal na závery rozsudku

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžk/3/2017 zo dňa 30. 05. 2017 (porovnaj aj rozhodnutie
sp. zn. 1 OSžrk/1/2017 z 28. 02. 2018), v ktorom súd konštatoval, že: “Zákon č. 50/1976 Zb. v §111 ods. 2
arovnakoajzákonč.175/1999Z.z.v§4aods.4predpokladá,žeprimeranosťnáhradyzavyvlastňovanú
nehnuteľnosť sa určuje podľa trhovej ceny, resp. všeobecnej hodnoty určenej znaleckým posudkom a
keďže zákon č. 175/1999 Z. z. nešpecifikuje pojem všeobecná hodnota, v súlade s § 111 ods. 2 zákona

č. 50/1976 Zb. (aplikujúc § 4a ods. 1 veta druhá zákona č. 175/1999 Z. z.) je potrebné za ňu považovať
cenu rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej
kvalite. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa primeraná náhrada za
vyvlastneniezisťujevždyanalyzovanímmiestnehotrhu,všetkýmitromirovnocennýmimetódami,ktorými
sú porovnávanie kúpnych cien, kapitalizácia čistých výnosov a náklady podľa cien stavebných prác.

16.Všeobecná hodnota nehnuteľností je najpravdepodobnejšia cena ku dňu ohodnotenia, v danom
mieste a čase, ktorú by mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď
kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou a opatrnosťou a s predpokladom, že
cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou (§ 2 písm. g/ vyhlášky č. 492/2004 Z.z.), navrhovateľ
vyvlastnenia je povinný podať aj návrh náhrady.

17.Procesnoprávnyrámecpredstavujepredovšetkýmprincípyriadnehoaspravodlivéhoprocesu(článok
46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo
povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie
náležíte odôvodniť. Z odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.

18.Ani jednu z týchto povinností vyplývajúcich z platnej právnej úpravy ako aj z ustálenej rozhodovacej
praxe správny orgán v rámci celého vyvlastňovacieho konania nerešpektoval a nevykonal a na základe
nesprávne a protizákonne zisteného skutkového stavu vo veci nesprávne rozhodol. Túto chybu do
svojho napadaného rozhodnutia implementoval aj odvolací orgán - Ministerstvo, ktorého rozhodnutie je
touto žalobou napádané.

19.Správny orgán sa žiadnym spôsobom nevyporiadal s dôkazmi, ktoré predložil vyvlastňovaný a
ktoré v konaní preukazovalo nesprávnosť výpočtu náhrady za vyvlastnenie. Nevysvetlil svoj spôsob
vyhodnocovania dôkazov, nevysvetlil dôvod prečo za cenu - náhradu za vyvlastnenie vzal ako podklad
znalecký posudok znalca Ing. Dušana Nemeša, nevysvetlil dôvod prečo znalecké posudky a relevantné
podklady : kúpne zmluvy, ponuky realitných kancelárií, nájomné zmluvy, predložené vyvlastniteľom pri

vyhodnocovaní odôvodnenosti náhrady za vyvlastnenie vôbec nevzal do úvahy a tieto tak prvostupňový
ako aj odvolací orgán úplne odignoroval, bez vysvetlenia tohto postupu v odôvodnení rozhodnutia.
20.Žalovanývobdobírokov1999až2017odkupovalparcelyrovnakéhocharakteruvcenovýchreláciách
od 64,70,-€ až po sumu 108,71,-€ za 1 m2. Ani jedna z uzatvorených kúpnych zmlúv nebola uzatvorená
na tak poddimenzovanú cenu, ktorá bola podkladom pre vyvlastnenie u žalobcu.

21.Súdy priznávajú nárok v zmysle reálnej trhovej hodnoty stanovenej znaleckými posudkami, ktorá je
v súlade s hodnotou, ktorú vyčísľujú znalci v znaleckých posudkoch, o čom svedčí rozsudok Okresného
súdu Poprad sp. zn. 8C/5/2018 zo dňa 25.09.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť 25.11.2020, rozsudok
Okresného súdu Poprad sp. zn. 13C/54/2014 zo dňa 19.05.2021, rozsudok Okresného súdu Poprad sp.zn. 17C/33/2017 zo dňa 15.05.2018. Napr. v rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 8C/5/2018 v
bode 8 odôvodnenia rozsudku bola v rámci konania dopočutá znalkyňa E. D. K., ktorá trvala na závere
znaleckého posudku č. 4/2017 / súčasť spisu / s tým, že poukázala na skutočnosť, že v oblasti v ktorej

sa spracovával znalecký posudok , bola stanovená jednotková hodnota pozemku na sumu 91,65,-€ za
1 m2. Jednoznačne túto sumu považovala za správnu s tým, že podľa vyjadrenia znalkyne tieto ceny
sa vyvíjajú lineárnym spôsobom a v priebehu roku sa menia odrážajú potreby trhu a hodnota týchto
pozemkov stúpa.
22.Za primeranú náhradu v čase rozhodovania a na mieste, kde sa nehnuteľností nachádzajú, považuje

sumu stanovenú znaleckým posudkom znalca Ing. Milana Vinklera č. 267/2020 zo dňa 20.11.2020,
ktorým je všeobecná primeraná náhrada za vyvlastnenie pozemkov určená na všeobecnú hodnotu
pozemku vo výške 384.000,-€.
23.Znalecky posudok spĺňa všetky podmienky stanovené podľa § 4 ods. 1, 2, 3 Zákona o vyvlastnení.
V dôsledku rozhodnutia Okresného úradu Prešov, ktorý priznal náhradu za vyvlastnenie pozemkov vo
výške 207.642,24,-6 s poukázaním na rozdiel všeobecnej hodnoty pozemku vo výške 384.000,-eur

znalcom Ing. Milanom Vinklerom znaleckým posudkom č. 267/2020 zo dňa 20.11.2020 vznikol žalobcovi
rozdiel v náhrade za vyvlastnený pozemok vo výške 176.357,76,-€ v jeho neprospech. Jeho tvrdenie
podporuje nový nezávislý znalecký posudok č. 183/2021 zo dňa 24.10.2021 vypracovaný znalcom Ing.
Andrejom Gálikom. Znalecký posudok č. 183/2021 ie vypracovaný na pozemky, ktoré sú predmetnom
vyvlastnenia a určuje všeobecnú hodnotu pozemkov na výšku 391.000,-€.

24.Na preukázanie svojich tvrdení predložil rozhodnutie Okresného úradu Prešov o vyvlastnení,
odvolanie, rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby SR, znalecké posudky, kúpne zmluvy,
ponuky realitných kancelárií, nájomné a kúpne zmluvy uzavreté Mestom Poprad, dohody o urovnaní,
návrh kúpnej zmluvy, námietky na činnosť Ústavu súdneho inžinierstva, sťažnosti vyvlastňovaného na
činnosť znalcov, rozsudky Okresného súdu Poprad,a.i. V priebehu konania navrhol doplniť dokazovanie

oboznámením ďalších kúpnych zmlúv a nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie, kde znalecký
posudok bude vychádzať z porovnávacej metódy s určením všeobecnej hodnoty pozemku ku dňu
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení vo vzťahu k žalobcovi. Súdu predložil tiež kópiu
správnej žaloby a znalecký posudok Ing. Tibora Molnára.
25.V ďalšom písomnom podaní uviedol, že nesprávnosť správneho konania spočíva v nesprávnom

a neodbornom stanovení výšky náhrady za vyvlastnenie, čo deklaroval predloženými znaleckými
posudkami, kúpnymi zmluvami uzatvorenými samotným žalovaným. Poukázal a rozhodovaciu prax
súdnych autorít a to rozsudok NS SR 10SžK/15/2016.
26.Žalobca na pojednávaní uviedol, že vlastnil parcely, ktoré sa stali predmetom vyvlastňovacieho
konania. Vyvlastňovací orgán-Okresný úrad Prešov vydal rozhodnutie o vyvlastnení daných parciel,

ktoré nadobudlo právoplatnosť. Vyvlastnená bola celkom výmera 3.776 m2, a správny orgán mu priznal
náhradu 207.642,24 eur na základe znaleckého posudku Ing. Némeša predloženého vyvlastňovateľom.
Náhrada predstavovala výšku 54.99 eur/1 m2. Cena za vyvlastnený pozemok bola podhodnotená.
Už v správnom konaní poukázal na zrejmé nezrovnalosti v tom smere, že predmetné parcely, ktoré
mal vo vlastníctve, ako aj parcely v najbližšom okolí, sú znalcami v rámci úradných konaní oceňované

úplne iným spôsobom a v úplne iných výškach. Už v správnom konaní predložil o tom asi 14 ks
znaleckých posudkov. Ceny pozemkov v danej oblasti sa pohybujú od cca 81,8 eur/1 m2 do 95,20
eur/ 1 m2. Okrem toho predložil 25 ks kúpnych zmlúv, ktoré uzatváral žalovaný s inými subjektami,
a v ktorých kúpna cena na základe znaleckých posudkov vypracovaných k týmto kúpnym zmluvám bola
stanovovaná vo vyššie uvedených výškach. Žalobca vychádza zo znaleckého posudku Ing. Milana

Vinklera č.267/2020, v ktorom stanovil všeobecnú hodnotu pozemkov v roku 2020 na sumu 384.434,56
eur. / rekapitulácia všeobecnej hodnoty pozemkov za rok 2020/. Preto podal odvolanie, o ktorom
rozhodovalo Ministerstvo dopravy a výstavby SR, ktoré potvrdilo I. stupňové rozhodnutie.Ministerstvo
samo v rozhodnutí o odvolaní žalobcu odkázalo na civilné konanie, ak nie je spokojný s výškou náhrady
za vyvlastnenie pozemkov. Na základe poučenia podal žalobu na doplatok náhrady za vyvlastnenie

pozemkov. Z rozhodovacej praxe súdov je presvedčený o tom, že o posúdení výšky náhrady za
vyvlastnenie je príslušný okresný súd. Pasívnu legitimáciu žalovaného vyvodzuje z vyvlastňovacieho
konania,ktoréprebehloakdenavrhovateľomnavyvlastneniepozemkovbolžalovaný. Tenbolnositeľom
výhod a zároveň mu aj uhradil čiastku za vyvlastnenie pozemkov. Súdom bolo nariadené znalecké
dokazovanie znalcom Ing. Bátorym. Podľa jeho záveru bola cena pozemkov stanovená na sumu

416.000,- eur. Na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 20C/57/2021 bolo vedené obdobné konanie,
v ktorom bol rovnaký žalovaný, kde išlo takisto o doplatok za vyvlastnené pozemky, ktoré sa nachádzajú
v tesnej blízkosti pozemkov, ktoré sú predmetom tohto konania, a tieto pozemky boli vyvlastnené
v tom istom čase, ako predmetné pozemky. Súd v tomto konaní vyniesol rozsudok, tak, že vyhovelžalobe. Voči rozsudku žalovaný nepodal opravný prostriedok a rozhodnutie prvostupňového súdu sa
stalo právoplatným a vykonateľným. Žalovaný sumu určenú v rozsudku uhradil. Nárokov na vydanie
bezdôvodného obohatenia sa domáha len do skončenia majetko-právneho vyporiadania.

27.Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 6.6.2022 uviedol, že dňa 22.8.2019 podal na príslušný
správny orgán návrh na vyvlastnenie pozemkov zapísaných na LV XXXX, parc. registra c. č.2026/258
–zastavané plochy a nádvoria o výmere 1034 m2, na LV č. XXXX, parcely KNC č. 1123/40 o výmere
749 m2, 2026/256 o výmere 657 m2, 2026/257 o výmere 1336 m2 – všetky druh zastavaná plocha

a nádvorie v k. ú. D. vo výlučnom vlastníctve žalobcu, ktoré boli zastavané cestným telesom štátnej
cesty I. triedy č. 1/18 v úseku 1/18 Poprad, preložka cesty. Náhrada za vyvlastnenie bola navrhnutá
v peniazoch na základe znaleckého posudku č. 220/2018, vyhotoveného dňa 16.10.2018 Ústavom
súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline vo výške 179.284,48 eur pri jednotkovej cene pozemkov
47,48 eur/m2. Účelom vyvlastnenia bolo majetkoprávne vysporiadanie pozemkov nachádzajúcich
sa pod cestou v užívaní a to konkrétne pod štátnou cestou I. triedy č. 1/18. podľa § 24e zák. č.

135/1961 Zb. Účelom vyvlastnenia bolo, aby užívateľský a vlastnícky vzťah k pozemkom bol totožný.
Štátna cesta v úseku prebiehajúcom cez k. ú. D. bola v minulosti postavená vo verejnom záujme
a v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania v danom čase. Žalobca v správnom konaní na
ústnom pojednávaní dňa 15.10.2019 namietal skutočnosti, ktoré boli obsahom znaleckého posudku,
na základe čoho vyvlastňujúci orgán požiadal znalca o odborné vyjadrenie. Tento však na výzvu

správneho orgánu nereagoval. Z uvedeného dôvodu žalovaný vyvlastňujúcemu orgánu na jeho výzvu
predložil nový znalecký posudok č. 195/2020 zo 17.11.2020, vyhotovený E. F. G. a na základe
tohto znaleckého posudku žalovaný oslovil žalobcu s návrhom novej kúpnej zmluvy, v ktorej bola
kúpna cena navrhnutá na základe daného ZP č. 195/2020. Pretože k dohode strany nedospeli,
žalovaný doplnil návrh na vyvlastnenie so závermi znaleckého posudku 195/2020, podľa ktorého bola

náhrada za vyvlastnenie vyčíslená v celkovej výške 207.642,24 eur pri cene za 1 m2 54,99 eur.
Žalobca v konaní o vyvlastnení rovnako namietol skutočnosti, ktoré boli obsahom nového znaleckého
posudku, na základe čoho vyvlastňovací orgán zabezpečil odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie
znalca – E. F. G. na účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité na rozhodnutie o sume náhrady
za vyvlastnenie. Po doručení vyjadrenia znalca správny orgán rozhodnutím zo dňa 1.6.2021, ktoré

nadobudlo právoplatnosť 12.10.2021 rozhodol o vyvlastnení pozemkov, tvoriaci predmet vyvlastnenia
za náhradu 207.642,24 eur. Žalobca sa domáha zaplatenia doplatku náhrady za vyvlastnenie v sume
176.357,76 eur s príslušenstvom. Doplatok vyčíslil ako rozdiel medzi všeobecnou hodnotou majetku vo
výške 384.000,- eur zistenou súkromným znaleckým posudkom č. 267/20 z 20.11.2020, ktorý si obstaral
a všeobecnou hodnotou týchto pozemkov vo výške 207.642,24 eur zistenou znaleckým posudkom

predloženým žalovaným k návrhu na vyvlastnenie. Náhrada za vyvlastnenie stanovená rozhodnutím
správneho orgánu bola žalobcovi vyplatená riadne a včas. Žalobca nemá na základe čoho vykazovať
nedoplatok na úhrade náhrady za vyvlastnenie zo strany žalovaného. Vzhľadom na vyššie uvedené
navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu.
Na preukázanie svojich tvrdení predložil zriaďovaciu listinu, znalecký posudok znalca E. G., ZP Ústavu

súdneho inžinierstva.

ECLI: L.:K.:H.:XXXX:XXXXXXXXXX.XX

12C/54/2021-845
IČS:8721203070

28.V ďalšom písomnom podaní zotrval na tvrdení, že v ním predloženom znaleckom posudku
vo vyvlastňovacom konaní s odkazom na ust. § 9 ods.3 písm. f) zák. č. 282/2015 Z.z., určená
náhrada za vyvlastnenie je primeranou. Odkaz žalobcu na rozhodnutie súdnej autority v konaní
10SžK/15/2016 nie je pre dané konanie relevantným vzhľadom na skutočnosť, že citovaný rozsudok
sa týka vyvlastňovacieho konania vedeného podľa zák.50/1976 Zb., pričom zákon č. 282/2015 Z. z.

nadobudol účinnosť dňom 1.7.2016, ktorý v prechodných ustanoveniach § 19 riešil otázku už začatých
vyvlastňovacích konaní. Vyslovil názor, že Okresný súd Poprad nie je vecne a miestne príslušný na
prieskum zákonností vyššie citovaného rozhodnutia správneho orgánu. V spore o primeranosť náhrady
za vyvlastnenie by malo byť relevantným pre rozhodnutie súdu znalecké dokazovanie.29.Žalovaný na pojednávaní navrhol súdne konanie prerušiť za účelom preskúmania súladu
príslušného ustanovenia zák. č. 282/2015 s Ústavou SR, článkom 20 ods.4, pokiaľ ide o dátum,
ku ktorému má byť stanovená primeraná náhrada za vyvlastnenie. V tomto smere sa rozhodol sám

iniciovať podnet na ÚS SR, ktorý sa bude dotýkať generálne všetkých prípadov rovnakého druhu,
a teda bude mať dopad aj na toto súdne konanie. Je si vedomý, že podaním kasačnej žaloby na
Krajský súd Prešov nie je daná prekážka litispendencie pre dané konanie, avšak v prípade, ak by
bolo príslušné správne rozhodnutie zrušené, bude to mať vplyv aj na právny základ samotnej žaloby.
Žalobca paralelne podal správnu žalobu o preskúmanie zákonností rozhodnutia o vyvlastnení MD SR

č.41115/2021/SSSVP/114649 zo dňa 8.10.2021. Vo veci správnej žaloby bolo pôvodne vedené konanie
na KS v Prešove, následne vec postúpená na Správny súd v Košiciach, sp. zn. To-1S/56/2021. Konanie
o predmetnej správnej žalobe je t.č. vedené na Mestskom súde BA 4 pod sp. zn. B1-10C/22/2022.
Základom sporu je rozhodnutie o vyvlastnení a teda posúdenie jeho zákonností, či nezákonností.
Logicky konanie o správnej žalobe musí predchádzať súdnemu konaniu o žalobe o doplatok náhrady za
vyvlastnenie.Podľa§162ods.1písm.a)CSPsúdkonaniepreruší,akrozhodnutiezávisíodotázky,ktorú

súd nie je oprávnený v tomto konaní riešiť. Sú preto splnené zákonné podmienky na prerušenie súdneho
konania na OS PP pod sp. zn. 12C/54/2021 s poukazom na priebeh správneho konania vedeného
toho času na MS BA 4. V prípade neprerušenia konania súdom navrhol žalobu zamietnuť. Podstatou
súdnehokonaniajeustálenieprimeranostináhradyzavyvlastnenie.Ideovýlučnúkompetenciucivilného
súdu. Samotný zák. 282/2015 nezakladá automaticky právny nárok na priznanie doplatku náhrady za

vyvlastnenie. Podľa ustálenej súdnej praxe primeraná náhrada podľa tohto špeciálneho predpisu sa má
rovnať peňažnej náhrade za odňatú vec v jej hodnote v čase, keď došlo k odňatiu a to analogicky podľa
ustanoveníonáhradeškodypodľa§420anasl.OZ.Zaspravodlivésapretopovažujeurčenieprimeranej
náhrady ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, v danom prípade ku dňu 12.10.2021. Žalovaný
v tomto súdnom konaní, ktorý bol zároveň vyvlastniteľom konania o vyvlastnenie, objektívne nebol

spôsobilývdanomčasepredložiťznaleckýposudokkudátumuprávoplatnostirozhodnutiaovyvlastnení.
Vyvlastňovaciu náhradu vyplatenú žalobcovi pokladá za primeranú. Na základe správneho rozhodnutia
náhradu žalobcovi vyplatil riadne a včas, preto voči nemu neeviduje záväzok, ktorý by mal byť uhradený.
V roku 2022 uzatváral 4 kúpne zmluvy na vysporiadanie štátnej cesty č. I/18, kde bol iný vlastník
pozemku dotknutý telesom cesty k. ú. A. – D.. Strany dospeli k dohode a výška kúpnej ceny bola

dohodnutá v sume 53,- eur/ 1 m2. Predložil znalecký posudok znalca Ing. Mateja Čekovského,
č. 13/2022, ktorý realizoval ocenenie pozemkov pod štátnou cestou I./18 v k. ú. D. ku dňu 21.9.2022
a znalec dospel k jednotkovej cene 53,20 eur a ZP znalca Ing. Bukovca č. 139/2022, kde v ZP je
uvedená jednotková cena 77,- eur, ale štát uzatvoril kúpne zmluvy za výhodnejších podmienok. Náhrada
za vyvlastnenie priznaná žalobcovi v rozhodnutí o vyvlastnení bola stanovená zákonným spôsobom

na základe relevantného ZP. Zákon nezakladá priamy právny nárok žalobcu na doplatok náhrady za
vyvlastnenie. Podanie akejkoľvek žaloby na základe ZP na vyššiu sumu nemôže znamenať právny
nárok žalobcu na úspech v tejto žalobe, a to úspech v rozsahu 100 % uplatneného nároku. Vo vzťahu
k pozemkom, ktoré boli predmetom vyvlastnenia, prebieha na Okresnom súde Poprad súdne konanie
o žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia pod sp. zn. 12C/8/2021. V citovanom súdnom konaní

sú produkované znalecké posudky. Podľa ZP č. 91/2023 znalca Ing. Miroslava Todáka, predmetom
ktorého je stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov, tento vyčíslil ich hodnotu na sumu 46,91 eur /
m2. Tento ZP potvrdzuje, že výška náhrady za vyvlastnenie vyplatená žalobcovi bola zákonná a teda
objektívne stanovená znaleckým posudkom v rámci vyvlastňovacieho konania. Predmetom konania
20C/57/2021 boli iné pozemky, ako pozemky ,vo vzťahu ku ktorým je vedené súdne konanie sp. zn.

12C/54/2021. V súdnom konaní 20C/57/2021, na ktoré sa odvoláva žalobca, prebiehalo rozsiahle
znalecké dokazovanie. Súd sa nakoniec priklonil k záverom jedného z predložených znaleckých
posudkov. Daný súdny spor nesúvisí s predmetom tohto konania ani v osobe žalobcu, ani v okruhu
pozemkov, a teda nejde o obdobnú vec.
30.Dôkazy a to znalecké posudky Ing.Nemeša, Ing. Vinklera a M. E. B. nie sú dostatočným podkladom

pre stanovenie primeranosti náhrady. Dôvodom je skutočnosť, že ZP obstaraný žalovaným od E. G. bol
podkladom vo vyvlastňovacom konaní a stanovil jednotkovú hodnotu pozemku 54,99 eur/m2. Znalecký
posudok obstaraný žalobcom od E. D. stanovil všeobecnú hodnotu pozemku 96,51 eur/m2. Medzi
obomaznaleckýmiposudkamijeznačnádisproporciaazapoužitiarôznychmetód dospeli kdiametrálne
odlišným hodnotám pozemku. ZP E. D. č. 267/2020 nevychádzal z metódy polohovej diferenciácie,

ale do porovnávacej metódy vzal iba jednu kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi žalovaným a fyzickou
osobou za účelom vysporiadania cesty, za účelom vysporiadania pozemkov pod cestou 1/19, a to p.
N.. Kúpna cena pritom bola dohodnutá na základe ZP za jednotkovú všeobecnú hodnotu a to 84,16
eur/m2. Ďalšie kúpne zmluvy, v počte dve, ktoré znalec zobral pri výpočte do úvahy, sa týkali inýchpozemkov neporovnateľných s pozemkami, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania. Znalec E. D.
použijúc porovnávaciu metódu nijakým spôsobom nezohľadnil fakticky spôsob využitia pozemku, účel
využitia pozemku v súčasnosti aj do budúcna, a to výlučne pre účely cesty prvej triedy, a teda sumu

nijakým spôsobom neponížil. Vychádzal z ceny pozemkov v k. ú. D., ktoré slúžia na obchodné účely.
Preto závery tohto znaleckého posudku nemôžu byť nekriticky prevzaté ako primeraná náhrada za
vyvlastnenie. Znalec E. B. sa nevysporiadal dostatočne s otázkami, ktoré mu boli položené, a teda
mal sa vyjadriť k použitiu metód znalca E. G. a E. D. a k relevantnosti záverov, ku ktorým títo znalci
dospeli. V tomto zmysle mal splniť požiadavky na tzv. kontrolný znalecký posudok v predmetnom

súdnom konaní. Tým, že žalobca napriek predloženému ZP E. B. chce zotrvať na návrhu v zmysle
podanej žaloby z 3.11.2021, a teda sa odvoláva na ZP E. D., považuje ZP E. B. za nespoľahlivý a teda
za dôkaz, z ktorého súd nemôže v tomto konaní vychádzať. V doterajšom priebehu konania nedošlo
k ustáleniu všeobecnej hodnoty pozemkov a na základe nej odvodenie primeranej výšky náhrady za
vyvlastnenie. Žalobcovi navrhol uzatvorenie kúpnej zmluvy po jeho nadobudnutí vlastníckeho práva
k pozemkom za sumu 84,16 eur/m2, čo by činilo na výmeru pozemkov celkom 317.788,16 eur. Toto je

všeobecnáapodľanázoružalovanéhoprimeranánáhradazavyvlastneniepozemkovžalobcu. Uvedené
by znamenalo, že žalobcom požadovaný doplatok v sume 176.357,76 eur je potrebné ponížiť o sumu
66.200,- eur, čo zodpovedá rozdielu medzi sumou 317.800,- eur a sumou 384.000,- eur požadovanou
ako konečnú sumu zo strany žalobcu. Ak má byť žalobcovi priznaný doplatok v tomto konaní, môže
činiť potom maximálne sumu 110.000,- eur. Žalobca sa ale v tomto konaní, ktoré nadväzuje na

vyvlastňovacie rozhodnutie domáha v súčte náhrady až v sume 384.000,- eur. Žalobca bezdôvodne
odmietol uzavrieť kúpnu zmluvu a odvolal sa na prebiehajúce v tom čase súdne konanie o vydanie
bezdôvodného obohatenia. Uvedený postup žalobcu odporuje koncepcii zák. č. 282/2015, ktorý je
špeciálnym predpisom vo vzťahu k článku 20 ods.4 Ústavy SR o vyvlastnení, nakoľko žalobcovi od
počiatku nešlo len o primeranú náhradu za vyvlastnenie pozemku. Moment definitívneho vysporiadania

právneho vzťahu oddialil tak, aby sériou na seba nadväzujúcich konaní o vydanie bezdôvodného
obohatenia inkasoval ďalšie finančné čiastky od žalovaného. Prvá žaloba o vydanie bezdôvodného
obohatenia bola podaná v roku 2011, a posledné dve sú vedené konania pod sp. zn. 12C/59/2018
o 47.027,- eur bezdôvodné obohatenie a 12C//8/2021 o 38.625,- eur. Len v rámci posledných dvoch
v súčasnosti ešte prebiehajúcich súdnych konaní žalobca sa domáha sumy približne 100.000,- eur

vo vzťahu k tým istým pozemkom. Súd v tomto súdnom konaní pri určení primeranosti náhrady má
vychádzať zo všeobecnej hodnoty pozemku ustálenej znalcom, avšak má moderačné právo, ktoré
zohľadní už doterajšie výnosy plynúce z tohto pozemku pre žalobcu. Nárok žalobcu nie je uplatnený
v súlade s dobrými mravmi. Súd má v rámci tohto konania jedinečnú možnosť zohľadniť okolnosti, za
ktorých žalobca zakúpil pozemok, ďalej kúpnu cenu, účel, ktorý sledoval ako hospodársky cieľ využitia

pozemku, nakoľko žalobca kupoval pozemky v čase , keď boli stavbou povolenou, skolaudovanou
a dlhodobo zastavanou cestou I. triedy. Súd by mal pri stanovení primeranosti náhrady zohľadniť úkony,
ktorými žalobca zamedzil včasnému vysporiadaniu právneho vzťahu, a to – odmietnutím návrhu KZ,
– podávaním žalôb o vydanie bezdôvodného obohatenia, – podávaním námietok vo vyvlastňovacom
konaní podaním odvolania voči I. stupňovému rozhodnutiu o vyvlastnení, - podaním správnej žaloby

o preskúmanie zákonností rozhodnutia o vyvlastnení, - podaním žaloby o určenie doplatku k náhrade za
vyvlastnenie. Týmto postupom za obdobie 15 rokov žalobca si kontinuálne zabezpečoval ekonomický
úžitok z pozemku v značnom rozsahu, na čo je potrebné prihliadnuť v konečnom konaní o stanovení
doplatku náhrady za vyvlastnenie.
31.Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením listinných dôkazov a to : rozhodnutia

Okresného úradu Prešov o vyvlastnení, odvolania, rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby SR,
znaleckých posudkov vyhotovených znalcami v odbore stavebníctvo, pozemné stavby, odhad hodnoty
nehnuteľností , kúpnych zmlúv, ponúk realitných kancelárií, zmlúv uzavretých Mestom Poprad, dohôd
o urovnaní, námietky na činnosť Ústavu súdneho inžinierstva, sťažnosti vyvlastňovaného na činnosť
znalcov, rozsudkov Okresného súdu Poprad, zriaďovacej listiny a.i. zistil nasledovný skutkový stav:

32.Podľa zriaďovacej listiny Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii Slovenskej republiky zo
dňa 14.2.2005 bola zriadená organizácia Slovenská správa ciest – forma hospodárenia rozpočtová
organizácia a i.
33.Rozsudkom Okresného súdu Poprad 12C/123/2012 zo dňa 30.11.2017 v spojení s rozsudkom KS
Prešov zo dňa 22.5.2018 súd vo veci žalobcu A. B. proti žalovanému Prešovský samosprávny kraj

Poprad uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 23.600,- eur s príslušenstvom. Podľa
odôvodnenia rozhodnutia žalobca preukázal, že mu prislúcha jednorazová náhrada za vecné bremeno.
34.Pod č. 6353/2017 žalovaný spracoval návrh kúpnej zmluvy, predmetom ktorej mal byť odpredaj
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX O. XXXX, v k. ú. D. za kúpnu cenu 317.788,16 eur prijednotkovej cene nehnuteľnosti 84,16 eur/m2. Nehnuteľnosti sú zastavané cestným telesom štátnej
cesty I. triedy 1/18 na úseku 1/18 Poprad preložka cesty, kde kupujúci bol investorom a stavebníkom
a v súčasnosti je správcom štátnej cesty.

35.V období mesiacov november 2017 až jún 2019 medzi žalobcom a žalovaným resp. pracovníkmi
Ministerstva spravodlivosti SR bola realizovaná komunikácia týkajúca sa vykonávania dohľadu nad
znaleckou činnosťou Ústavu súdneho inžinierstva Žilina a návrhu kúpnej zmluvy. V časti návrhu
kúpnej zmluvy žalobca súhlasil s návrhom kúpnej zmluvy pri doplnení návrhu o text, že v prípade
nezaplatenia kúpnej ceny v dohodnutej výške a lehote, má predávajúci právo od kúpnej zmluvy

odstúpiť a vykonať zmenu článku 4 bod 3 návrhu zmluvy tak, že predávajúci vyhlasuje, že po riadnom
a včasnom uhradení kúpnej ceny si neuplatní žiadne ďalšie nové nároky voči kupujúcemu do budúcna
spojené s účelom uzavretia tejto kúpnej zmluvy. Toto zmluvné dojednanie sa netýka už uplatnených
nárokov predávajúceho na príslušných súdoch, ktoré pribiehajú v samostatných konaniach o vydanie
bezdôvodných obohatení. Po zapracovaní týchto dodatkov požiadal spätne o zaslanie doplneného
návrhu kúpnej zmluvy na vzájomné odsúhlasenie. Podľa správy zástupcu žalovaného zo dňa 30.1.

žalovaný sa rozhodol obstarať nový znalecký posudok na stanovenie všeobecnej hodnoty majetku vo
vlastníctve žalobcu.
36.Podľa záveru znaleckého posudku č. 195/2020 zo dňa 19.11.2020 znalca E. F. G. vyhotoveného
na základe zadania organizácie Slovenská správa ciest vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty
pozemkov dotknutých trvalým záberom líniovej stavby v k. ú. D., CKN 2026/258,1123/40, 2026/256,

2026/257, parcely v k. ú. A., CKN 1567/42, 2889/61 pre účel majetko-právneho vysporiadania líniovej
stavby, štátna cesta X/XX, A., preložka (tzv. stará stavba) ako podklad pre návrh vyvlastňovacej náhrady
v konaniach o vyvlastnenie znalec stanovil jednotkovú všeobecnú hodnotu pozemku par.č.2026/258
– zastavané plochy a nádvoria vo výške 54,99 eur/ 1 m2. Rovnaká jednotková všeobecná hodnota
pozemku a to parciel 1123/40, 2026/256, 2026/257- zastavané plochy a nádvoria, bola stanovená na

54,99 eur/ 1 m2. Rovnaká jednotková všeobecná hodnota pozemku bola stanovená aj pri parc.2889/61
– zastavané plochy a nádvoria. U parcely 1567/42 – zastavané plochy a nádvoria znalec stanovil
jednotnú všeobecnú hodnotu pozemku. 57,49 eur /1 m2. Na základe toho znalec vyhotovil rekapituláciu
všeobecnej hodnoty polohovou diferenciáciou pri zohľadnení výmery jednotlivých parciel. Pri výpočte
všeobecnej hodnoty pozemkov porovnávaním znalec stanovil priemernú porovnateľnú jednotkovú

hodnotu pozemkov v rozmedzí 54,89 eur/ 1 m2 – 56,86 eur/ 1 m2. Pri tejto metóde znalec zohľadnil
pozemky Letisko 1, Letisko 2 a Tesco Poprad, u ktorých predstavovala ponuková cena 39.- eur/ 1
m2 a realizovaná cena 81,01 eur a 65,45 eur/ 1 m2. V bode 2.1.3 znalec ako vhodnú metódu pre
stanovenie všeobecnej hodnoty posudzovaných pozemkov považoval metódu polohovej diferenciácie.
Znalec v závere znaleckého posudku stanovil všeobecnú hodnotu všetkých nehnuteľností na 434.000,-

eur.
37.Pod č. 220/2018 dňa 16.10.2018 vyhotovil Ústav súdneho inžinierstva (ÚSI) Žilinskej univerzity
v Žiline na základe zadávateľa Slovenskej správy ciest znalecký posudok vo veci stanovenia všeobecnej
hodnoty pozemkov dotknutých trvalým záberom v k. ú. A., a v k. ú. D. za účelom majetkovoprávneho
vysporiadania líniovej stavby: štátna cesta 1/18 v úseku 1/18, Poprad, predložka (tzv. stará stavba).

38.Znalecký posudok sa týkal stanovenia všeobecnej hodnoty majetku – pozemkov dotknutých trvalým
záberom – zastavaný cestným telesom v k. ú. A., vybrané parcely k. ú. D. a k. ú. A., druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria, orná pôda, trvalý trávny porast. Znalec v bode 2.2 stanovil všeobecnú
hodnotu metódou porovnávania pozemkov zóny A - zastavaná plocha a nádvorie, orná pôda, trvalé
trávne porasty stanovením priemernej porovnateľnej hodnoty 46,36 eur/1 m2, pozemkov v zóne B –

zastavaná plocha a nádvorie – obchodná časť mesta v priemernej porovnateľnej hodnote 50,39 eur/ 1
m2 a pozemkov zóny C –zastavaná plocha a nádvorie , trvalý trávny porast v priemernej porovnateľnej
hodnote 38,79 eur. Takto znalec stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností vo výške 886.000,- eur.
Parcely žalobcu 2026/258 , 1123/40 , 2026/256 a 2026/257 do zóny A, ďalšia parcela iného vlastníka
1567/42 do zóny B, 2889/61 do zóny A a.i.

39.Podaním zo dňa 26.2.2019 žalobca adresoval Ministerstvu spravodlivosti sťažnosť na znalcov
apodnetnaprešetrenieznaleckéhoposudkuč.220/2018vypracovaného Ústavomsúdnehoinžinierstva
Žilinskej univerzity v Žiline, ktorýbol aj podkladom k návrhu kúpnej zmluvy č. 3582/6353/2018
kupujúceho Slovenskej správy ciest. Znalecký posudok pokladá za neobjektívny, vypracovaný účelovo
s vážnymi nedostatkami v spôsobe výpočtu a v samotnom výpočte všeobecnej hodnoty pozemkov

za 1 m2. Námietky sa týkali záverov posudku k porovnávacej metóde , kde sťažovateľ konštatuje,
že v lokalitách, v ktorých sa nachádzajú ohodnocované pozemky, bolo v období rokov 2005 až 2017
uzavretých viacero kúpnych zmlúv za ceny od 62,60 eur do 89,62 eur/1 m2. Akceptovanie týchto
zmlúv by výrazne ovplyvnilo výpočet všeobecnej hodnoty. Pri námietkach k polohovej diferenciáciivyslovil výhrady ku koeficientu všeobecnej situácie intenzity využitia, územia funkčného využitia územia
a technickej infraštruktúry.
40.Ministerstvo spravodlivosti SR listom z dňa 18.3.2019 žalobcovi oznámilo, že podanie bolo posúdené

akopodnetnavykonaniedohľadunadznaleckoučinnosťouÚSI. Včastivýhradtýkajúcichsapodozrenia
k zaujatosti znaleckej organizácie bol podnet odložený s tým, že skutočnosť verejnoprávnej inštitúcie
ako jednej zo zakladateľovi ÚSI, neznamená, že daná znalecká organizácia nesmie vyhotovovať
znalecké posudky pre Slovenskú správu ciest. Zo znaleckého posudku Ing. Andreja Gálika č. 183/2021
zo dňa 24.10.2021 znalec stanovil všeobecnú hodnotu pozemkov v k. ú. D. spolu za pozemky vo

výmere 3776 m2 všeobecnú hodnotu 391.000,- eur pri jednotkovej hodnote pozemku od 100,27 eur m2
do 104,83 m2. Predmetom znaleckého posudku boli parcely okrem iného, parcely evidované k druhu
pozemku – zastavaná plocha a nádvorie.
41.Podľa znaleckého posudku Ing. Milana Vinklera č. 267/2020 zo dňa 20.11.2020 na základe žiadosti
zadávateľa - žalobcu, znalec stanovil všeobecnú hodnotu pozemkov parciel zapísaných na LV č. XXXX
O. P. XXXX, k. ú. D. v celkovej výmere 3776 m2 pre rok 2018 vo výške 364.000,- eur, pre rok 2019 vo

výške 375.000,- eur. Všeobecná hodnota pozemku stanovená metódou porovnávania bola pre rok 2020
určená na sumu 384.000,- eur (101,81 eur /m2).
42.Podľa znaleckého posudku Ing. Milana Vinklera č. 294/2020 zo dňa 14.12.2020 na základe žiadosti
zadávateľa - žalobcu, znalec stanovil všeobecnú hodnotu pozemku parciel zapísaných na LV č. XXXX
a LV č. XXXX, k. ú. D. v celkovej výmere 3776 m2 pre rok 2016 vo výške 360.000,- eur, pre rok 2017 vo

výške 362.000,- eur (95,90 eur/m2 – vypočítaná porovnávacou metódou).
43.Dňa 1.6.2021 Okresný úrad Prešov rozhodnutím č. OÚ – PO-OVBP2-2021/000876/0056618
vyvlastnil vo verejnom záujme v prospech SR – Slovenská správa ciest Bratislava od vlastníka A. B.
nehnuteľnosti v k. ú. D., zapísané na LV č. XXXX parc. KNC č. 2026/258 o výmere 1034 m2 – zastavané
plochy a nádvoria, LV č. XXXX parc. registra KNC 1123/40 o výmere 749 m2, 2026/256 o výmere 657 m2

a 2026/257 o výmere 1336 m2, všetky vedené v druhu pozemku zastavané plochy a nádvoria. V bode
II. správny orgán určil náhradu za vyvlastnenie podľa § 13 ods.3 písm. a) zák.č.282/2015 Z. z. za všetky
parcely v jednotkovej cene 54,99 eur/m2, spolu peňažnú náhradu za vyvlastnenie pozemkov vo výške
207.642,24 eur s tým, že náhrada za vyvlastnenie bola určená podľa § 4 ods.3 zákona o vyvlastnení
na podklade znaleckého posudku č. 195/2020 zo dňa 17.11.2020, ktorý vypracoval E. F. G., znalec pre

odbor stavebníctvo, odvetvie oceňovanie nehnuteľností. Znaleckým posudkom bola určená jednotková
hodnota predmetných pozemkov v sume 54,90 eur/m2. Správny orgán v ďalšom rozhodol o námietkach
účastníka doručených správnemu orgánu dňa 14.10.2019 a vznesených tiež na ústnom pojednávaní,
obsahom ktorých bolo to, že vyvlastňovateľ nepreukázal verejný záujem a účel vyvlastnenia, nevykonal
súčinnosť mimo vyvlastňovacieho konania, pretože cieľ vyvlastnenia možno dosiahnuť dohodou alebo

iným spôsobom. Vyvlastňovací orgán námietku zamietol. Správny orgán ďalej rozhodol o námietke
vyvlastneného voči výške náhrady vznesenej listom doručeným dňa 22.12.2020 s odkazom na nový
znalecký posudok č. 195/2020 o určení výšky navrhovanej náhrady predmetu vyvlastnenia a doplnenie
znaleckého posudku vypracovaného porovnávacou metódou. V tejto časti vyvlastňovací orgán podľa
§ 13 ods.3 písm. a) zák. č.285/2015 Z. z. s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkázal

vyvlastneného na príslušný súd. Podľa odôvodnenia rozhodnutia v časti vznesených námietok na výšku
náhrady za vyvlastnenie správny orgán uviedol, že požiadal znalca Ústav súdneho inžinierstva Žilina,
ktorý vypracoval pôvodný znalecký posudok o vysvetlenie namietaných skutočností, no bezvýsledne.
Správny orgán vyzval vyvlastniteľa na predloženie nového znaleckého posudku. Správnemu orgánu
bol predložený znalecký posudok E. F. G., ktorým bola stanovená výška náhrady za vyvlastnenie.

Znalecký posudok bol vyhotovený pod č. 195/2020 ku dňu 17.11.2020. Vyvlastnený dňa 24.11.2020
predložil doplnenie znaleckého posudku s tým, že tento je vypracovaný porovnávacou metódou na
základe uzatvorených kúpnych zmlúv a znalecký posudok bol vypracovaný pod č. 267/2020 zo dňa
20.11.2020. Následne vyvlastniteľ na výzvu správneho orgánu predložil návrh zo dňa 22.8.2019, dôkaz
obezvýslednostipokusuonadobudnutieprávakpozemkomtvoriacimpredmetvyvlastneniadohodouza

kúpnu cenu podľa znaleckého posudku 195/2020. K posudku E. G. boli vznesené námietky, na základe
ktorých znalec predložil odborné stanovisko, v ktorom sa vyjadril k vzneseným námietkam. Vyvlastnený
zotrval na svojich námietkach. Odôvodnenie rozhodnutia ďalej obsahuje odôvodnenie o námietkach
vyvlastneného pod č. 1 a 2. Podľa odôvodnenia k námietke č. 2 znalec Ing. Némeš vo svojom odbornom
vyjadrení zo dňa 15.4.2021 uviedol, že realitný trh s pozemkami pod komunikáciami neexistuje, záujem

o kúpu pozemkov je minimálny až žiadny. Reálne kúpiť pozemok pod komunikácia môže len NDS, SSC,
Krajský úrad alebo priekupník, ktorý tieto pozemky ďalej legálne, keďže to súčasná legislatíva umožňuje,
ponúkne vyššie uvedeným organizáciám, ak majú komunikáciu vo vlastníctve, ktorá stojí na pozemkoch
predávajúcich.Vyvlastnenýnapodanýchnámietkachtrvalzdôvodovuvedenýchvpísomnýchpodaniacha zotrval na vyplatení náhrady podľa ním predloženého znaleckého posudku. V zmysle príslušných
ustanovení zákona správny orgán má danú zákonnú povinnosť v prípade, ak nedôjde k dohode
o náhrade za vyvlastnenie určiť náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote

pozemku alebo stavby na základe znaleckého posudku, predloženého v súlade s ust. § 9 ods. 2 písm.
f) zák. o vyvlastnení. Znaleckým posudkom predloženým vo vyvlastňovacom konaní, vyvlastneným,
vyvlastňovací orgán uviedol, že zákon o vyvlastnení priamo určuje v prípadoch spornej ceny, akú
náhradu má vyvlastňovací orgán určiť, úvaha o použití iného znaleckého posudku pri určovaní ceny za
náhradu, ako posudku predloženého vyvlastniteľom, nemá oporu v zákone.

44.Na základe odvolania vyvlastneného Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Bratislava rozhodnutím
zo dňa 8.10.2021, č. 41115/2021/SSSVP/114649 odvolanie účastníka konania A. B. zamietol, a potvrdil
prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Prešov zo dňa 1.6.2021. Rozhodnutie druhostupňového
orgánu nadobudlo právoplatnosť dňa 12.10.2021. Podľa poučenia rozhodnutia druhostupňového
orgánu, na preskúmanie rozhodnutia o vyvlastnení v časti výroku o určení výšky náhrady za vyvlastnenie
podľa § 13 ods.3 zák. o vyvlastnení je príslušný súd. Žaloba na preskúmanie výroku podľa § 13 ods. 3

zákonaovyvlastnení,musíbyťpodanávlehote30dníododňanadobudnutiaprávoplatnostirozhodnutia
o vyvlastnení; zmeškanie lehoty nie je možné odpustiť.
45.Rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 20C/57/2021 – 793 zo dňa 8.12.2023, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 13.3.2024 súd v právnej veci žalobkyne Q. R. proti žalovanému Slovenská republika
– Slovenská správa ciest Bratislava, v spore o zaplatenie 241.215,26 eur s príslušenstvom rozhodol

tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 219.400,57 eur, do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol, žalovaného zaviazal k povinnosti nahradiť trovy
štátu a zároveň ho zaviazal uhradiť žalobkyni náhradu trov konania. Podľa odôvodnenia rozhodnutia
žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala úhrady náhrady za vyvlastnenie v sume 241.215,26 eur
s príslušenstvom a náhrady trov konania. Podanú žalobu odôvodnila tým, že bola výlučným vlastníkom

nehnuteľností pozemkov parc. č. KN 2889/61, zastavané plochy a nádvoria o výmere 749 m2 a
parc. č. KN 1567/42, zastavané plochy a nádvoria o výmere 3123 m2. Rozhodnutím Okresného
úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy č. OU-PO-
OVBP2-2021/000875/0096622 zo dňa 7.9.2021, doručeným dňa 9.9.2021 vo vyvlastňovacom konaní
vykonanomnazákladenávrhuč.SSC/7546/2019/6353/30927zodňa22.8.2019naodňatievlastníckeho

práva k pozemkom v k.ú. A., vo vlastníctve žalobkyne, rozhodol tento úrad v spojení s rozhodnutím
Ministerstva dopravy a výstavby SR tak, že nehnuteľnosti špecifikované v čl. I. rozhodnutia, patriace
do vlastníctva vyvlastneného, vyvlastňuje za náhradu špecifikovanú v čl. II. rozhodnutia spolu vo
výške 226.337,76 eur v prospech SR - Slovenská správa ciest. Vyvlastňovací orgán, Okresný úrad
Prešov žalobkyňu s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkázal na príslušný súd. Podľa

žalobkyne bol priebeh vyvlastňovacieho konania voči nej diskriminačný a rozhodnutie o určení výšky
náhrady za vyvlastnenie je nespravodlivé. Jednou zo základných námietok žalobkyne, ktoré vyslovila
už v námietkach proti vyvlastňovaciemu konaniu bola aj námietka špecifikovaná ako neposkytnutie
primeranej náhrady - námietka znaleckého posudku č. 220/2018. Upozornila správny orgán na zrejmú
neprimeranosť vyčíslenia tzv. náhrady za vyvlastnenie, ktorá spôsobila zrejme nesprávnosť určenia

výšky náhrady za vyvlastnenie. Vyvlastniteľ si dal vypracovať znalecký posudok č. 195/2020 na základe,
ktorého žalobkyni opätovne zaslal v poradí druhý návrh kúpnej zmluvy a návrh kúpnej ceny, ktorá bola
oproti ostatným kúpnym cenám značne nižšia. Žalovaná teda predmetnú kúpnu zmluvu nepodpísala
čo odôvodnila neobjektívnosťou a účelovosťou posudkov pre potreby vyvlastniteľa. Náhrada určená
vyvlastňovacím orgánom v rozhodnutí o vyvlastnení na základe Znaleckého posudku č. 195/2020 vo

výške226.337,76eurjelenpredpokladanánáhradazavyvlastnenénehnuteľností,oktorejjerozhodnuté
samostatným výrokom. Ak priznaná náhrada je podľa vyvlastňovanej žalobkyne neprimerane nízka,
nakoľko disponuje vlastnými znaleckými posudkami č. 293/2020 a 295/2020 vypracovanými znalcom
Ing. Vinklerom s odlišnou vyššou náhradou vo výške 467.552,62 eur, je jednoznačne daná právomoc
civilného súdu rozhodovať o primeranej náhrade za vyvlastnenie. Výška náhrady za vyvlastnenú

nehnuteľnosť má byť primeraná, t.j. nemá predstavovať obohatenie vyvlastneného, ale ani bezdôvodnú
výhodu vyvlastniteľa. Za týchto okolností za spravodlivé možno určiť ako primeranú náhradu za
vyvlastnené pozemky sumu 445.738,33 eur, ktorá bola určená podľa znaleckého posudku E. S. F., ako
ich všeobecnú hodnotu ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení. Priznaná suma predstavuje
rozdiel medzi hodnotou pozemkov zistenou vo vyvlastňovacom konaní a hodnotou zistenou súdom

ustanovenou znalkyňou E. F..
46.Znalec Ing. Peter Bátory, Predmestská 32, Žilina na základe uznesenia súdu vyhotovil dňa 25.9.2024
znalecký posudok pod č. 79/24 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov, zapísaných na LV č.
XXX v k. ú. D., ku dňu 17.11.2020. Podľa záveru znalca všeobecná hodnota nehnuteľností predstavujesumu 416.000,- eur. Podľa bodu 2.1.2 podkladom pre porovnávaciu metódu boli kúpne zmluvy, ktorých
predmetom boli prevody nezastavaných pozemkov umiestnených v k. ú. D. O. K. K.. Vybrané boli kúpne
zmluvy najbližšie k dátumu ohodnotenia. Znalec do zoznamu porovnávaných pozemkov zahrnul kúpnu

zmluvu zo dňa 23.11.2018 na odpredaj 127 m2 za cenu 12.885,42 eur, pozemku v k. ú. D. kúpna zmluva
z 26.3.2019 pri odpredaji 1379 m2 za cenu 109.533,97 eur, pozemku k. ú. A. kúpna zmluva 5.12.2017
na odpredaj 16 m2 za 2.400,- eur, pozemok k. ú. A. kúpna zmluva z 29.5.2017, odpredaj 8 m2 pri cene
1.200,- eur, k. ú. D. kúpna zmluva 25.3.2019 1598 m2 za kúpnu cenu 126.929,- eur. Znalec ustálil
všeobecnú hodnotu na mernú jednotku 110,08 eur na 1m2 a všeobecnú hodnotu pozemkov celkom vo

výmere 3776 m2 pri všeobecnej hodnote na mernú jednotku 110,08 eur na 1 m2 na sumou 415.662,08
eur. Podľa bodu 2.1.3 – výber vhodnej metódy znalec ustálil hodnotu nehnuteľností metódou polohovej
diferenciácie na sumu 209.756,80 eur a porovnávacou metódou 415.662,08 eur. Ako vhodnú metódu
zvolil porovnávaciu metódu, nakoľko sa viac približuje k cenám porovnateľných nehnuteľností v danom
mieste a čase.
47.Dňa 14.7.2021 znalec Ing. Andrej Gálik vyhotovil pod č. 124/2021 znalecký posudok na stanovenie

všeobecnej hodnoty pozemku parc. č. 3345/1 k. ú. A.. Podľa záveru znaleckého posudku všeobecná
hodnota parcely 3345/1 o výmere 162 m2 bola vyčíslená na 117.000,- eur pri jednotkovej cene 100,27
eur. Časťou ohodnocovaného pozemku prechádzali cestné komunikácie č. 18 a 534.
48.V presne nezistenej dobe uzavrel B. T. so žalovaným dohodu o urovnaní pod č.
1858/1608/6253/2017,podľa obsahu ktorej žalovaný majetko-právne vysporiadava stavbu 1/66 Banská

Bystrica – Brezno realizovanú vo verejnom záujme pri dohodnutom nájme za nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XXXX k. ú. A. pri určení náhrady za užívanie pozemku vo výške 0,272 eur/1 m2 s výpočtom
nájmu za obdobie rokov 2008-2017 v celkovej výške 391,68 eur.
49.Dňa 6.9.2016 žalovaný uzavrel s E. S. R. zmluvu o vyplatení nájmu pod č. 6453/2016 v súvislosti
s majetkovoprávnym usporiadaním pozemku v k. ú. N. S. pre stavbu 1/18 pri vyčíslení nájomného spätne

na obdobie troch rokov vo výške 1.665,82 eur. Obdobnú zmluvu uzavrel žalovaný s A. S. v súvislosti
s majetkovoprávnym usporiadaním pozemku v k. ú. K. pre stavbu 1/18 Žilina – Strečno pri vyplatení
náhrady spätne za obdobie troch rokov vo výške 1.916,38 eur a i.
50.Podľa znaleckého posudku Ing. Jozefa Zahradníka č. 120/2011 tento o.i. porovnávacou metódou
určil jednotkovú hodnotu pozemku v k.ú. D. na sumu 74,23 eur/m2.

51.Podľa znaleckého posudku Ing. Viery Spišiakovej č. 4/2017 táto metódou polohovej diferenciácie
určila jednotkovú cenu pozemku v k.ú. A. v rozmedzí 84,38 - 95,18 eur/m2.

52 Podľa znaleckého posudku Ing. Petra Archela č. 04/2018 tento metódou polohovej diferenciácie o.i.

určil jednotkovú hodnotu pozemku v k.ú. D. na sumu 98,66 eur/m2.
53.Podľa znaleckého posudku Ing. Jozefa Brejčáka č. 15/2018 tento metódou polohovej diferenciácie
určil jednotkovú hodnotu pozemku v k.ú. A. v rozmedzí od 100,06 – 109,38 eur/m2.

54.Podľa znaleckého posudku Ing. Viery Spišiakovej č. 1/2019 táto metódou polohovej diferenciácie

určila jednotkovú cenu pozemku v k.ú. A. v rozmedzí 91,65 - 105,48 eur/m2.

55.Podľa znaleckého posudku E. B. B. č. 051/2019 tento metódou polohovej diferenciácie určil
jednotkovú hodnotu pozemku v k.ú. A. v rozmedzí 99,39 – 116,65 eur/m2.

56.Podľa znaleckého posudku E. B. B. č. 171/2019 tento o.i. metódou polohovej diferenciácie určil
jednotkovú hodnotu pozemku v k.ú. A. v rozmedzí 99,39 – 116,65 eur/m2.

57.Podľa znaleckého posudku Ing. Milana Vinklera č. 295/2020 tento porovnávacou metódou určil o.i.
jednotkovú hodnotu pozemku v k.ú. A. na sumu 117,71 eur/m2.

58. Pod č. 139/2022 znalec Ing. Adrián Bukovec, Žilina na základe zadávateľa spoločnosti cevoku B,
s.r.o. vyhotovil dňa 12.10.2022 znalecký posudok vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov,
zastavaných cestným telesom štátnej cesty 1/18 Poprad, preložka cesty v k. ú. A. a k. ú. D.. Podľa
záveru posudku všeobecná hodnota pozemkov bola stanovená na 742.000,- eur Jednotková hodnota

vybraných pozemkov metódou polohovej diferenciácie KNC a E bola vyčíslená na 74,99 eur/ 1 m2,
ďalších pozemkov KNC a E k. ú. A. 58,57 eur/1 m2.
59.Pod č. 17/2021 znalec Ing. Tibor Molnár na základe rozhodnutia zadávateľa Okresného súdu Poprad
vyhotovil dňa 23.5.2021 znalecký posudok vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty, nájmu a vecnéhobremena pozemkov parc. č. KNE, KNC, k. ú. A. O. D. pre účel majetkového vysporiadania. Znalec
porovnávacou metódou určil všeobecnú hodnotu na mernú jednotku pozemkov vo výške 83,07 eur /1
m2.

60.Pod č. 6/23 znalkyňa Ing. Jarmila Šimkovičová vyhotovila dňa 17.1.2023 znalecký posudok vo
veci stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov a stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu v k.ú. A.,
druh pozemku, zastavaná plocha a nádvorie, orná pôda, ostatná plocha. Znalec stanovil jednotkovú
všeobecnú hodnotu pozemku 98,60 eur/1 m2.
61.Podľa znaleckého posudku Ing. Andreja Gálika č. XXX/XXXX tento metódou polohovej

diferenciácie určil jednotkovú cenu pozemku v k.ú. A. v rozmedzí 104,83 -109,38 eur/m2.
62.Podľa znaleckého posudku Ing. Andreja Gálika č. 152/2021 tento metódou polohovej diferenciácie
určil jednotkovú cenu pozemku v k.ú. A. v rozmedzí 97,89 - 99,39 eur/m2.

63.Podľa ponuky realitnej kancelárie AstonReal s.r.o. táto predávala pozemok v k.ú. A. za sumu 112,-
eur/m2.

64.Podľa ponuky realitnej kancelárie REAL VISION, s.r.o. táto predávala pozemok v k.ú. A. za sumu
149,- eur/m2.

65.Podľa ponuky realitnej kancelárie REAL VISION, s.r.o. táto predávala pozemok v k.ú. K. K. za sumu

179,- eur/m2.

66.Podľa ponuky realitnej kancelárie mlm reality s.r.o. táto predávala pozemok v k.ú. K. za sumu 94,-
eur/m2.

67.Podľa ponuky realitného makléra S. O. tento predával pozemok v k.ú. S. za sumu 160,- eur/m2.

XX. Podľa ponuky realitného makléra S. O. tento predával pozemok v k.ú. K. K. za sumu 170,- eur/m2.

69.Podľa ponuky realitnej kancelárie REAL VISION, s.r.o. táto predávala pozemok v k.ú. A. za sumu

91,- eur/m2.

70.Podľa ponuky realitnej kancelárie AMS-G s.r.o. táto predávala pozemok v k.ú. A. za sumu 120,- eur/
m2.

71.Podľa ponuky realitnej kancelárie REAL VISION, s.r.o. táto predávala pozemok v k.ú. D. za sumu
105,- eur/m2.

72.Podľa ponuky realitnej kancelárie REAL VISION, s.r.o. táto predávala pozemok v k.ú. D. za sumu
110,- eur/m2.

73.Podľa ponuky realitnej kancelárie Profinex holding, s.r.o. táto predávala pozemok v k.ú. A. za sumu
125,- eur/m2.

74.Podľa ponuky realitnej kancelárie TOP CITY s.r.o. táto predávala pozemok v k.ú. A. za sumu 116,-

eur/m2.

75.Z prehľadu zmlúv Mesta Poprad predložených žalobcom súd zistil, že Mesto Poprad ako predávajúci
uzavrelo zmluvy o predaji pozemkov vedených ako orná pôda, ostatná plocha, záhrada, zastavané
plochyanádvoria skúpnymicenamivrozpätíod101,46eurdo255,-eur/m2.AkokupujúciMestoPoprad

nadobúdalo pozemky s cenou 79,43 eur/m2 a nájomné zmluvy na pozemky Mesto Poprad uzatvára
v cenách od 8 do 12,- eur/m2/rok.

76.Pod č. 13/22 znalec Ing. Matej Čekovský na základe zadávateľa E. S. U. vyhotovil dňa 4.10.2022
znalecký posudok vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a všeobecnej hodnoty nájmu

za obdobie od 1.7.2019 do 30.6.2022 pre pozemky KN E zapísané na LV č. XXXX v k. ú. D.. Podľa bodu
3 znalec stanovil jednotkovú hodnotu pozemku, druh – zastavaná plocha a nádvorie, na hodnotu 53,25
eur. Podľa záveru posudku všeobecná hodnota pozemkov o výmere 214 m2 a 1879 m2 bola stanovená
na 112.000,- eur.77.Z kúpnej zmluvy č. 1755/6353/22 z presne nezisteného dňa súd zistil, že žalovaný odkúpil od
predávajúceho A. U. pozemky v Obci Poprad za kúpnu cenu 28.102,69 eur. Obdobná kúpna zmluva
tých istých účastníkov je evidovaná pod č. 1758/6353/22 a pod č. 1757/6353/22 predávajúcej L. U..

Medzi rovnakými subjektami bola uzavretá dohoda o urovnaní majetkovej ujmy za dočasné užívanie
pozemkov, bez nájomnej zmluvy a platenia nájomného na základe znaleckého posudku 13/22 E. P..
78.Podľa správy Mestského súdu Bratislava IV. zo dňa 6.3.2025 uznesením č.k. B1-10C 22/2022-477
zo dňa 26.2.2025 bolo konanie v právnej veci žalobcu A. B. proti žalovaným v 1./rade – Ministerstvo
dopravyavýstavbySR,av2./rade–OkresnýúradPrešovourčenie vyššejfinančnejnáhradyzastavené

z dôvodu, že žalobca podaním doručeným súdu dňa 11.2.2025 vzal žalobu v celom rozsahu späť.
Podľa § 162 CSP
(1) Súd konanie preruší, ak
a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,
b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh

na začatie konania,
Podľa § 194 CSP
(1) Otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 193, môže súd
posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť.
(2) Ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa

s ním v odôvodnení rozhodnutia.
Podľa § 132 O.z.
(1) Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím
štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
(2) Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom

určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.
Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym
poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho
práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú
náhradu.

Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení

vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(1) Vyvlastnenie možno uskutočniť len
a) v nevyhnutnej miere,
b) vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom alebo pre verejnoprospešné stavby podľa
schválenej územnoplánovacej dokumentácie, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať

vo vyvlastňovacom konaní,
c) za primeranú náhradu, a
d) ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.
Podľa § 4 Zákona č. 282/2015 Z.z. uvedeného zákona
(1) Vyvlastnenému patrí za vyvlastnenie primeraná náhrada, ktorá sa poskytuje v peniazoch.

(2) Ak je možné majetkové vyrovnanie za vyvlastnený pozemok alebo za vyvlastnenú stavbu pridelením
náhradného pozemku alebo náhradnej stavby a vyvlastňovaný s tým súhlasí, tento spôsob vyrovnania
má prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch. Tento spôsob vyrovnania sa nevzťahuje na
vyvlastnenie podľa osobitných zákonov.3)
(3) Podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná hodnota pozemku alebo všeobecná

hodnota stavby, alebo všeobecná hodnota práva zodpovedajúceho vecnému bremenu; tá sa určí na
základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky. Náhrada za vyvlastnenie nesmie byť nižšia ako
všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom.
(4) Ak najneskôr pri prerokovaní návrhu vyvlastniteľa na vyvlastnenie na ústnom pojednávaní účastník
konania alebo iná oprávnená osoba namietne skutočnosti, ktoré sú obsahom znaleckého posudku

priloženého k návrhu podľa § 9 ods. 2 písm. f), vyvlastňovací orgán zabezpečí odborné vyjadrenie alebo
vysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za
vyvlastnenie. Náklady spojené s vyhotovením odborného vyjadrenia alebo vysvetlenia znalca sú trovami
konania, ktoré znáša vyvlastniteľ.(5) Súčasťou náhrady za vyvlastnenie je aj náhrada účelne vynaložených nákladov, ktoré vzniknú
vyvlastnenému alebo inému účastníkovi konania v dôsledku alebo v súvislosti s vyvlastňovacím
konaním, ako aj vyvlastnením, ktorý si náhradu týchto nákladov uplatňuje.

(6)Zaúčelnevynaloženénáklady,ktorévzniknúvdôsledkualebovsúvislostisvyvlastňovacímkonaním,
ako aj vyvlastnením, sa považujú najmä
a) náklady na presťahovanie hnuteľného majetku alebo poľnohospodárskych kultúr z vyvlastňovaného
pozemku alebo vyvlastňovanej stavby,
b) náklady spojené so zmenou trvalého bydliska, náklady spojené so zmenou sídla alebo so zmenou

miesta podnikania,
c) náklady spojené s prekládkou technickej infraštruktúry, ktoré vzniknú v dôsledku obmedzenia alebo
zrušenia práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu,
d) súdne poplatky, správne poplatky, ako aj odmena notára, ktoré vyvlastňovaný alebo iná oprávnená
osoba preukázateľne vynaloží v súvislosti s vyvlastnením.
(7) Sumu náhrady nákladov podľa odseku 5 je povinný preukázať ten účastník konania, ktorý ich uplatnil.

Podľa § 9 ods. 2, písm.f ods. 3 písm. f uvedeného zákona

(2) Návrh musí obsahovať
f) údaj o sume predpokladanej náhrady za vyvlastnenie, ktorá pozostáva zo všeobecnej hodnoty
pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnoty práva zodpovedajúceho vecnému bremenu určenej

znaleckým posudkom,

(3) K návrhu vyvlastniteľ priloží
f) znalecký posudok o všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby alebo všeobecnej hodnoty práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu nie starší ako dva roky,

Podľa § 10 ods. 12 uvedeného zákona
(12) Námietky proti vyvlastneniu musia účastníci vyvlastňovacieho konania, ako aj zúčastnené osoby
uplatniť najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní. Na námietky uplatnené neskôr, na
námietky, ktoré sa v územnom konaní zamietli alebo ktoré mohol účastník uplatniť v územnom konaní,
sa neprihliada. Na túto skutočnosť musí upozorniť vyvlastňovací orgán účastníkov konania a zúčastnené

osoby v oznámení o začatí vyvlastňovacieho konania.
Podľa § 13 ods.3 uvedeného zákona
(3) Výrokmi o náhrade za vyvlastnenie vyvlastňovací orgán
a) určí primeranú náhradu za vyvlastnenie, ktorá prislúcha jednotlivým vyvlastneným a určí lehotu
podľa § 6 ods. 1, 2 alebo ods. 3 a spôsob jej zaplatenia, ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a

vyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie
v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnote
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe znaleckého posudku [§ 9 ods. 2 písm. f)]; s
požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd,
b) rozhodne o prihlásených nárokoch tretích osôb, ktoré majú k vyvlastnenému pozemku alebo k

vyvlastnenej stavbe vecné práva zapísané v katastri nehnuteľností s určením sumy, v akej majú byť
uspokojené z náhrady za vyvlastnenie pozemku alebo stavby.
Podľa § 14 uvedeného zákona
(1) Na preskúmanie výrokov podľa § 13 ods. 2 v odvolacom konaní je príslušné Ministerstvo dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky podľa § 7 ods. 2 písm. a). Zrušením výroku podľa

§ 13 ods. 2 stráca platnosť aj výrok podľa § 13 ods. 3.
(2) Včas podané odvolanie proti výroku podľa § 13 ods. 3 nemá odkladný účinok. Na preskúmanie
výrokov podľa § 13 ods. 3 je príslušný súd. Žaloba, ktorou sa účastník konania domáha preskúmania
výroku podľa § 13 ods. 3 v súdnom konaní, musí byť podaná v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení; zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Podľa § 15 uvedeného zákona
Účinky vyvlastnenia
(1) Dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení prechádza na vyvlastniteľa vlastnícke
právo k pozemku alebo ku stavbe, alebo v jeho prospech vzniká, obmedzuje sa, alebo zaniká právo
zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe, alebo v jeho prospech sa obmedzuje,

alebo zaniká iné právo k pozemku alebo ku stavbe, alebo sa na pozemku alebo na stavbe zriaďujú iné
opatrenia.
Podľa § 18 uvedeného zákona
Spoločné ustanovenia(1) Na vyvlastňovacie konanie sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,14) ak tento zákon
neustanovuje inak
Podľa § 24e Zákona č. 135/1961 Z.z. o pozemných komunikáciách

Prechodné ustanovenia
Pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu a v správe Slovenskej správy ciest alebo ministerstva,
vo vlastníctve Národnej diaľničnej spoločnosti, samosprávneho kraja alebo obce z dôvodu, že dosiaľ
nedošlo k ich majetkovoprávnemu vysporiadaniu a nachádzajú sa pod diaľnicami, cestami alebo
miestnymi komunikáciami v užívaní, možno vo verejnom záujme vyvlastniť. Vyvlastňovacie konanie sa

začína na návrh príslušného vlastníka diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie podľa § 3d, pričom
návrh na vyvlastnenie práv k takýmto pozemkom môže podať najneskôr 31. decembra 2020.
Podľa § 3 O.z.
(1) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
(2) Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú na to, aby

nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné
rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.
Podľa § 4a ods. 4 Zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných
investícií a o doplnení niektorých zákonov
(4) Ak vo vyvlastňovacom konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o sume náhrady za vyvlastnenie,

správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej
všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku. S požiadavkou na vyššiu náhradu za
vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. Požiadavku na vyššiu náhradu voči
podniku možno uplatniť na súde v lehote jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení,
inak toto právo zanikne.

Podľa § 111 Zákona č. 50/1976 Zb platného do 1.4.2024
(1) Vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu.
(2)Aksanáhradazavyvlastňovanúnehnuteľnosťposkytujevpeniazoch,určujesajejprimeranosťpodľa
trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti
považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v

porovnateľnej kvalite.
79.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia sa súd prednostne
zaoberal procesným návrhom žalovaného na prerušenie konania, ktorý žalovaný odôvodnil tým, že
sú dva dôvody pre prerušenie konania súdom. Vyslovil pochybnosť o súlade právneho predpisu,
príslušných ustanovení zák. č. 282/2015, s ústavou v časti stanovenia časového rámca, ku ktorému má

byť vo vyvlastňovacom konaní ustálená náhrada za vyvlastnenie ( dátum právoplatnosti rozhodnutia )
Druhým dôvodom mala byť skutočnosť, že žalobca podal kasačnú sťažnosť voči právoplatnému
rozhodnutiusprávnehoorgánuovyvlastneníapriznanínáhrady adomáhasazrušeniavyvlastňovacieho
rozhodnutia správnym súdom práve s odkazom na neúplne a nesprávne priznanú náhradu.
80.Súd dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky pre prerušenie konania. Žalobca

preukázal, že ku dňu rozhodnutia súdu vo veci samej kasačnú sťažnosť zobral späť a príslušný
správny súd konanie zastavil. Súd pred rozhodnutím vo veci nedospel k záveru, že sú splnené
podmienky na konanie o súlade právnych predpisov, v danom prípade o súlade zákona č. 282/2015
Z.z. s Ústavou SR. Tu súd odkazuje na rozhodovaciu prax súdnych autorít a to : Najvyšší správny súd
SR v konaní vedenom pod sp. zn. 8Sžk/28/2019 konštatuje, že zákon č. 282/2015 Z.z., ktorý upravuje

proces vyvlastňovania, je potrebné považovať za ústavne konformnú reguláciu obmedzenia základného
ústavou garantovaného práva vlastniť majetok, ktorá je prípustná a predpokladaná v čl. 20 ods. 3 Ústavy
SR, obdobne rozhodnutie NSS SR sp. zn. 4 Svk 20/2021.
81.Vo veci samej súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia
dospel k záveru, že žaloba je dôvodnou. Medzi stranami nie je sporným, že osobitný orgán vo

vyvlastňovacom konaní právoplatne rozhodol o vyvlastnení nehnuteľností žalobcu a priznal a vyplatil
mu náhradu za vyvlastnenie spolu vo výške 207.642,24,- eur, podkladom ktorej bol znalecký posudok
č. XXX/XXXX znalca Ing. Nemeša. Základom súdnej žaloby bolo posúdenie, či priznaná náhrada
spĺňa zákonné podmienky primeranosti náhrady určenej vo vyvlastňovacom konaní, resp. či žalobcovi
prislúcha vyššia náhrada za vyvlastnenie .

82.Je daná aktívna legitimácia žalobcu na podanej žalobe, pretože preukázal, že výška priznanej
náhrady v právoplatne ukončenom vyvlastňovacom konaní sa nejaví primeranou. Správny
orgán o primeranej náhrade rozhodol síce postupom ustanoveným zákonom o vyvlastňovacomkonaní a správnym poriadkom, no výlučne na základe dôkazov predložených vyvlastňovateľom,
teda žalovaným, bez zohľadnenia a zaujatia relevantného stanoviska k dôkazom predložených
vyvlastneným / znalecké posudky s určenou diametrálne odlišnou všeobecnou hodnotou pozemkov

v čase vyvlastňovacieho konania, zrealizované kúpne zmluvy o prevode porovnateľných pozemkov
v danej lokalite a čase s vyššou kúpnou cenou/, ktoré spochybňujú závery znalca Ing. Nemeša. Ani
odborné vyjadrenie a stanovisko znalca E. G., na základe znaleckého posudku ktorého bola náhrada
stanovená, tieto skutkové tvrdenia žalobcu nevyvrátilo. Sám správny orgán nevykonal v danom smere
doplňujúce dokazovanie. Vyvlastniteľ nevyužil možnosť, pretože znalecký posudok E. G. zadal na

spracovanie až v priebehu vyvlastňovacieho konania po výzve správneho orgánu, aby obe strany
spoločne po vzájomnej dohode znalcovi predložili relevantné dôkazy , čím by mohli odstrániť rozpory
dohodou už v správnom konaní. Správny orgán si nesplnili základnú povinnosť uloženú § 46, 47,
zákona o správnom konaní, teda, že rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci
a musí obsahovať predpísané náležitosti. Pri určení náhrady iba odkázal na citáciu zákona s tým, že
relevantný pre rozhodnutie je posudok predložený vyvlastňovateľom, nie vyvlastneným.

83.Žalobu, ktorou sa účastník domáha preskúmania výroku podľa § 13 ods. 3 Zákona o vyvlastňovacom
konaní v súdnom konaní, žalobca podal s odkazom na poučenie správneho orgánu v zákonom
stanovenej lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení.
84.Ust.§ 13 ods. 3 zákona je potrebné vnímať ako prostriedok na urýchlenie majetkovoprávneho
vysporiadania, t.j. aby prípadné podanie opravného prostriedku nemalo vplyv na účinky výroku o

vyvlastnení. Uvedené napokon vyplýva aj zo znenia dôvodovej správy k zákonu a rozh. NSS SR sp.
zn. 8Sžk/28/2019 zo dňa 30.9.2021/.
85.Najvyšší správny súd Slovenskej republiky sa v rozsudku sp. zn. 8Sžk/28/2019 vyjadril k právomoci
správnych súdov vo veci preskúmania náhradových výrokov podľa zákona č. 282/2015 Z. z. a k
právomoci civilných súdov rozhodujúcich vo veciach vyššej náhrady za vyvlastnenie.

86.Požiadavka primeranej náhrady za vyvlastnenie je jednou zo základných podmienok, ktoré musia
byť zachované v prípade tohto zásahu do vlastníckeho práva.
87.Zákon o vyvlastňovaní č. 282/2015 Z.z. legislatívne stanovil zákonný postup, ktorý sa uplatňuje
pri určovaní finančnej náhrady za vyvlastnenie v rámci vyvlastňovacieho konania a rozhodovania
správneho orgánu. Cieľom právnej úpravy je rozhodnúť vo veci vyvlastnenia bez zbytočných prieťahov

za súčasného poskytnutia finančnej náhrady vlastníkovi, ktorá je stanovená na podklade znaleckého
posudku a vyčíslenia tzv. všeobecnej hodnoty vyvlastňovanej veci. Vlastník, ktorý s takto stanovenou
výškou náhrady nesúhlasí, je s požiadavkou na vyššiu náhradu odkazovaný na súd v civilnom konaní,
§ 13 ods.3 . V zmysle zákona č. 282/2015 Z.z., ale predovšetkým podľa článku 20 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky, za vyvlastnené nehnuteľnosti prislúcha primeraná náhrada. Tú je potrebné vnímať

ako kompenzáciu rovnováhy medzi záujmom verejným a zásahom do vlastníckeho práva jednotlivca.
Ide o náhradu za to, že vlastník je povinný strpieť tento legitímny spôsob prechodu vlastníckeho práva
na iného vo verejnom záujme. Za primeranú náhradu je potrebné považovať všeobecnú, teda trhovú
hodnotu, ktorá zodpovedá cene rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, mieste
a v porovnateľnej kvalite.

88.Náhrada za vyvlastnenie má vyvlastnenému "zásadne vyvážiť ujmu, ktorá odňatím veci vznikla"
Adekvátnosť kompenzácie poskytnutej za odňatie vlastníckeho práva posudzuje Európsky súd pre
ľudské práva (ďalej tiež len "ESĽP"/ z toho hľadiska, či bola dosiahnutá spravodlivá rovnováha medzi
záujmami na ochranu majetku jednotlivca a širšími spoločenskými záujmami.

89.Rovnováha medzi verejným záujmom na vyvlastnení a zárukami ochrany vlastníctva je
podľa judikatúry ESĽP zachovaná, ak náhrada za vyvlastnenie je v rozumnom pomere k trhovej
hodnote v čase, keď k vyvlastneniu majetku došlo. Účelom úpravy je dať vlastníkovi právnu istotu o
výške primeranej náhrady za vyvlastnenie. Neposkytnutie náhrady alebo poskytnutie náhrady, ktorá
nie je primeraná povahe a rozsahu zásahov do vlastníctva, je v rozpore s princípmi materiálneho

právneho štátu. K právnej istote, akú má zaručiť ustanovenie patrí aj istota o čase, kedy vlastník
dostane primeranú náhradu. Pravidlo, podľa ktorého náhrada za vyvlastnenie má byť „primeraná“,
resp. „spravodlivá“ a zodpovedať obvyklej cene nehnuteľnosti, za súčasného zachovania požadovanej
spravodlivej rovnováhy medzi zaťažením vyvlastňovaného a opatrením vo verejnom záujme pri vylúčení
„neprimeraného“ bremena vyvlastňovaného, bolo vytvorené najmä v rozhodnutí vo veci K. O. N. proti

Švédsku a vo veci James a ostatní proti Spojenému kráľovstvu.

90. Ústavný súd Slovenskej republiky osobitne k podmienke primeranosti náhrady uvádza:
„Kompenzácia rovnováhy medzi záujmom verejným a zásahom do vlastníckeho práva jednotlivca jezaručená aj poskytnutím peňažnej náhrady v primeranej výške. (...) Výška náhrady by mala byť určená v
porovnanístrhovoucenouvecitak,abyzohľadňovalamieruzásahudovlastníckehopráva,ktorú možno
od vlastníka veci spravodlivo požadovať.“ V náleze sp. zn. PL. ÚS 42/2015 ďalej konštatuje: „Účelom

úpravy čl. 20 ods. 4 Ústavy je dať vlastníkovi právnu istotu o výške primeranej náhrady za vyvlastnenie.
(...) Neposkytnutie náhrady alebo poskytnutie náhrady, ktorá nie je primeraná povahe a rozsahu zásahov
do vlastníctva, je v rozpore s princípmi materiálneho právneho štátu. (...) K právnej istote, akú má zaručiť
ustanovenie čl. 20 ods. 4 Ústavy, patrí aj istota o čase, kedy vlastník dostane primeranú náhradu.“

91.Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 1Sžk/45/2019 zo dňa 13.7.2021 medzi inými konštatoval, že
ak v konaní o vyvlastnenie nedôjde k dohode na sume náhrady za vyvlastnenie, stanovenej postupom
súdneho znalca v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z., pôvodný vlastník
vyvlastnenej nehnuteľnosti je odkázaný na súdne konanie pred civilným súdom. V takomto civilnom
konaní sa následne môže domáhať priznania navýšenia ceny určenej znalcom, napríklad aj na základe
spochybnenia správnosti záverov znaleckého posudku.

92.Pred účinnosťou zákona č. 282/2015 Z.z. bola procesná úprava vyvlastnenia komplexne upravená
v Stavebnom zákone č. 50/1976 Zb. Podľa ust. § 111 daného zákona vyvlastnenie sa uskutočňovalo
za náhradu. Pri poskytnutí náhrady v peniazoch správny orgán určoval jej primeranosť podľa trhovej
ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považovala
cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej

kvalite. Správnosť a zákonnosť výroku o náhrade preskúmaval odvolací orgán a súd podľa ustanovení
správneho poriadku.
93. Na základe zákona č. 282/2015 Z.z. nastal v dôsledku nedokončenej rekodifikácie stavebného
práva stav, keď zostali popri sebe účinné dve rozdielne procesné právne úpravy vyvlastňovania a to až
do1.4.2024.Zákonodarcavúvodepredmetnéhozákonnéhoustanoveniadeklarujeprávovyvlastneného

na poskytnutie primeranej finančnej náhrady za vyvlastnenie .Následne ustanovil pravidlá, na základe
ktorých má vyvlastňovací orgán určiť konkrétnu výšku primeranej náhrady za vyvlastnenie. Všeobecná
hodnota vyvlastňovaného majetku sa určuje podľa osobitného predpisu, a to vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z.z.o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení
neskorších predpisov. Ak účastník konania pri prerokovaní návrhu vyvlastniteľa najneskôr na ústnom

pojednávaní namietne skutočnosti, ktoré sú obsahom znaleckého posudku predloženého vyvlastniteľom
k návrhu na vyvlastnenie, vyvlastňovací orgán v zmysle § 4 ods. 4 zákona zabezpečí odborné
vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité na rozhodnutie o
sume náhrady za vyvlastnenie.
94.Nepochybne základom a podkladom pre rozhodnutie súdu o určení vyššej náhrady vyvlastnenému

ako primeranej je stanovenie všeobecnej hodnoty vyvlastňovaných pozemkov, čo je otázkou odbornou.
Súd preto vychádza zo znaleckého posudku. Tento by mal jasným a zrozumiteľným spôsobom
interpretovať, ako znalec dospel k záverom o všeobecnej hodnote pozemkov v zmysle príslušných
právnych predpisov a mali by byť v ňom zohľadnené aj zistenia odrážajúce trhovú cenu porovnateľných
nehnuteľností v danom mieste a čase, teda podľa súdu v čase prebiehajúceho vyvlastňovacieho

konania. Výšku primeranej náhrady podľa názoru súdu nie je možné stanoviť striktne ku dňu
právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení , kedy prechádza vlastnícke právo na vyvlastňovateľa, pretože
v takomto prípade by správny orgán v konaní o vyvlastnení ani fakticky nemohol k výške primeranej
náhrady vo svojom rozhodnutí dospieť. Správny orgán vo veci rozhoduje na základe zisteného
skutkového stavu, ktorým je stav ku dňu vydania rozhodnutia. Rozhoduje tak o vyvlastnení, ako aj

o náhrade, ktorú zákon definuje ako primeraná náhrada. Ak je výška sporná a vyvlastnený preukáže,
že priznaná náhrada nie je primeranou a túto náhradu v správnom konaní spochybnil, je možné vyššiu
náhradu zodpovedajúcu primeranej náhrady žalovať na súde, kde súd výšku primeranej náhrady
opätovnej posúdi a rozhodne o doplatku náhrady, alebo žalobu zamietne. Ak zákon používa pojem suma
predpokladanejnáhrady/§9ods.2písm.f)zákonač.282/2015Z.z/ktorúmávyvlastniteľuviesťvnávrhu

na vyvlastnenie, resp. podľa § 9 ods.3 písm. f predloženie znaleckého posudku o všeobecnej hodnote
pozemku nie starší ako 2 roky ku dňu podania návrhu na vyvlastnenie, nie je možné toto ustanovenie
chápať ako skutočnosť, že vo vyvlastňovacom konaní správny orgán rozhoduje iba o predbežnej
náhrade v peniazoch. Primeranou náhradou totiž nie je iba náhrada za pozemok stanovená vo výške
všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti na základe znaleckého posudku, ak nedôjde medzi vyvlastniteľom

a vyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, ale aj ďalšie iné náhrady vyplývajúce z ust, § 4
ods. 6 zákona . Súčasťou náhrady za vyvlastnenie je aj náhrada účelne vynaložených nákladov, ktoré
vzniknú vyvlastnenému alebo inému účastníkovi konania v dôsledku alebo v súvislosti s vyvlastňovacím
konaním, ako aj vyvlastnením, ktorý si náhradu týchto nákladov uplatňuje. Rovnako správny orgánmôže vzhľadom na dĺžku správneho konania o vyvlastnení pred rozhodnutím posúdiť, či predložený
znalecký posudok vzhľadom na odstup času nestratil vypovedajúcu hodnotu ako podklad o primeranej
náhrade. Rovnako napr. postupuje súd pri náhradách za zriadenie vecného bremena, vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva a.i. Nie je adekvátne čas ustálenia náhrady posudzovať s odkazom na
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka na náhradu škody.

95.Z dôkazov predložených oboma sporovými stranami, najmä znaleckých posudkov, kúpnych zmlúv,
nájomných zmlúv, ponúk realitných kancelárií je nepochybné, že dohodnuté kúpne ceny v jednotkovom

vyjadrení v danom čase a mieste nie sú stabilizované na území s rovnakými vlastnosťami. Rozdiel
v dohodnutých kúpnych cenách je značný. Rozdielne sú rovnako závery v znaleckých posudkoch
znalcov, ktorí pri ich spracovaní vychádzajú tak za použití metódy polohovej difereciácie a rovnako
porovnávacej metódy. Súd nemohol analyzovať všetky predložené znalecké posudky znalcov, ktoré
sa týkali stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností na rôzne účely, rôznych pozemkov v rôznych
katastrálnych územiach. Osobitne sa nezaoberal ani pôvodným znaleckým posudkom predloženým

žalovaným do vyvlastňovacieho konania/ vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity
vŽiline/,ktorýzrozhodnutiasprávnehoorgánunebolpodkladomprestanovenieceny správnehoorgánu
vo vyvlastňovacom konaní.

96.V konaní mal súd preukázané, že výška primeranej náhrady stanovená v znaleckom posudku E. G.,

na základe ktorého bola príslušným správnym orgánom vyčíslená a priznaná primeraná náhrada vo
výške 207.642,24 eur, nie je možné vyhodnotiť ako primeranou náhradou.

97.Osobitne tu súd poukazuje na rozhodnutie v inej veci prejednávanej Okresným súdom Poprad a to
pod sp. zn. 20C/57/2021 o doplatenie primeranej náhrady súvisiacej s vyvlastnením nehnuteľnosti,

účastníkom ktorého bol rovnako žalovaný. Súd rozhodol o žalobe iného žalobcu vyvlastňovanému)
pozemkov v k. ú. D., na ktorých bola vybudovaná štátna cesta I. triedy 1/18 v úseku prebiehajúcom cez
k. ú. A.. V danom konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie znalkyňou E. S. F., ktorá v znaleckom
posudku č. 60/2023 metódou polohovej diferenciácie určila hodnotu predmetu vyvlastnenia parc.č.
1567/42 sumou 116,53 eur/m2 a parc. č. 2889/61 sumou 96,14 eur/m2, celkom výmier 749 m2 a 3123

m2. Súd rovnako posudzoval ten istý znalecký posudok Ing. Nemeša č. 195/2020, ktorý bol predložený
vo vyvlastňovacom konaní a ktorý súd posúdil vo vzťahu k jeho záverom ako nehodnoverný.
98. Pre súd bol daný rovnaký právny rámec , ako dospieť k výške primeranej náhrady, ako je
stanovený v zákone 282/2015 Z.z. Ak sa strany na primeranej náhrade nedohodnú , podkladom pre
rozhodnutie je znalecký posudok o všeobecnej hodnote vyvlastňovaných nehnuteľností. Ten by mal

jasne a zrozumiteľne vysvetliť, ako znalec dospel ku svojim záverom. Tieto závery musí súd podrobiť
testu primeranosti konfrontáciou s rozhodovacou praxou tak Európskeho súdu pre ľudské práva,
Ústavného súdu SR a súdnych autorít.

99.RozdielyvzáverochznaleckýchposudkochE.G.aE.D.predloženýchvovyvlastňovacomkonaníboli

odstránené nariadeným znaleckým dokazovaním v súdnom konaní znaleckým posudkom E. B. , ktorý
všeobecnú hodnotu vyvlastňovaných pozemkov ustálil na základe porovnávacej metódy na hodnotu
415 662,- eur. Znalec zvolil danú metódu a vysvetlil ju ako vhodnú s odôvodnením, že táto sa viac
približuje k cenám porovnateľných nehnuteľností v danom mieste a čase.

100 .Súd sa priklonil pri rozhodovaní k záverom znaleckého posudku Ing. Bátoriho. Ním ustálená
všeobecná hodnota pozemkov je porovnateľná so závermi v znaleckom posudku Ing. Vinklera.
Zároveň objasnil, prečo na daný prípad je vhodnejšou použitie porovnávacej metódy, ktorá sa viac
približuje k cenám porovnateľných nehnuteľností v danom mieste a čase. Rovnaká metóda bola použitá
pri spracovaní znaleckého posudku Ing. Vinklerom, ktorý do posudku zahrnul vzorku nehnuteľnosti v

druhu pozemku zastavané plochy a nádvoria ako priľahlé pozemky pri hlavnej štátnej komunikácii,
obchodných prevádzok, mestského cintorína miestnej komunikácie. Nie je odôvodnená námietka
žalovanéhospočívajúcavtvrdení,žeznalecdoposudkuzahrnulibajednukúpnuzmluvu,ktorúuzatváral
žalovaný s inou osobou, čím mal znalecký posudok stratiť vypovedaciu hodnotu. Rozsah podkladov pre
vypracovanie posudku si stanovuje znalec sám a vzorka zohľadnených nehnuteľností nie je v danom

prípade iracionálna.

101.Závery súdu vychádzajúc zo zásady predvídateľnosti súdnych rozhodnutí v obdobných veciach
nie je sú rozpore s právoplatným rozsudkom Okresného súdu Poprad pod sp. zn. 20C/57/2021z 8/12/2023, kde po vyhotovení znaleckého posudku Ing. Mariany Dragošekovej č. 60/2023, vypočutí
znalkyne , ako aj znalcov E. D. a E. G. súd zohľadnil a žalovaný sám akceptoval v konaní závery
ZP E. S. F. vyhotovený metódou polohovej diferenciácie pri ňou stanovených hodnotách 116,53 eur/

m2 a 96,14 eur/m2 ako jednotkových hodnôt vyvlastňovaných pozemkov v k.ú, Poprad 1567/42 a
2889/61. Dané pozemky boli rovnako zastavané cestným telesom štátnej cesty I. triedy č. I/18 v úseku
I/18 Poprad - preložka cesty. Jednalo sa o vec skutkovo obdobnú čo do predmetu žaloby, skutkových
tvrdení, dôvodov vyvlastnenia, času vyvlastnenia pozemkov a nie z posudku č. XXX/XXXX znalca E.
G., ktorý dospel k diametrálne odlišnej jednotkovej cene v neprospech vyvlastneného . Už z uvedeného

je možné konštatovať, že ZP E. G. nie je možné považovať za objektívne spracovaný pri posúdenie
veci. Nakoniec sám žalovaný pripustil, že ako primeranú náhradu by bolo možné považovať hodnotu
84,16,- eur./m2.

102.Závery ďalších znaleckých posudkov súd nezohľadnil, pretože tieto sa netýkali sporných parciel,
resp. posudkov znalcov predložených v súdnom a vyvlastňovacom konaní. Posudok znalca Ing. Todáka

spracovaný v inom konaní ,týkajúci sa sporných parciel a rovnakých účastníkov , súd zatiaľ nepodrobil
vyhodnoteniu pre rozhodnutie vo veci.

103.Žalovaný vyplatil žalobcovi náhradu v celkovej výške 207 642,24,- eur pri jednotkovej hodnote
parciel o rozlohe 3776 m2 vo výške 54,99,- eur/m2. Znalec E. S. D. v znaleckom posudku č. 267/2020

určil hodnotu vyvlastnených parciel ku dňu spracovania posudku pri jednotkovej hodnote 101,81 eur/m2
na sumu 384 000,- eur po zaokrúhlení a znalec Ing. Peter Bátory určil hodnotu rovnakých pozemkov
na sumu 416 000,- eur pri ustálení jednotkovej hodnoty pozemkov metódou polohovej diferenciácie
na 55,55,- eur/m2 a porovnávacou metódou, ktorú súd zohľadnil, výpočtom priemernej porovnateľnej
hodnoty na 110,08 eur/m2. Rozdiel hodnoty parciel určených E. D. a E. G., ktorý bol základom pre

priznanie náhrady vo vyvlastňovacom konaní , predstavuje sumu 176 357,76,- eur. V tejto sume súd
preto žalobe vyhovel. Je na žalobcovi, akú náhradu žaluje v súdnom konaní. Ak si žalobca uplatnil
náhradu v nižšej čiastke s ohľadom na znalecký posudok Ing. Vinklera, ako by mu prislúchala podľa
znaleckého posudku Ing. Bátoryho, neznamená to, aby tento posudok mal dôvod súd opomenúť., resp.
že sám žalobca znalecký posudok znalca Ing. Bátoriho neakceptoval.

104. Súd priznanú čiastku pokladá za kompenzáciu rovnováhy medzi záujmom verejným, a zásahom
do vlastníckeho práva jednotlivca, náhradu za to, že vlastník je povinný strpieť tento legitímny
spôsob prechodu vlastníckeho práva iného vo verejnom záujme. Výška náhrady za vyvlastnenú
nehnuteľnosť je primeraná, predstavuje neodôvodnené obohatenie vyvlastneného, ani bezdôvodnú

výhodu vyvlastniteľa.

105.Za týchto okolností za spravodlivé možno určiť ako primeranú náhradu za vyvlastnené pozemky aj
sumu 384 000,- eur, ktorá bola určená podľa znaleckého posudku E. D., ako ich všeobecnú hodnotu
vyčíslenú v čase vyvlastňovacieho konania, teda roku 2020. Rozdiel medzi touto sumou vyplatenou

náhradou predstavuje čiastku 176 357,76,- eur.

106.V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákona nesmie byť výkon práv a povinností vyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov v rozpore s dobrými mravmi. Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom
treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich

mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi
treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu (nielen
osoby vykonávajúcej určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky
rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť
vykonáva. Subjekt vykonávajúci právo musí jeho výkon realizovať v súlade so zákonom, jeho realizácia

musí byť primeraná vzhľadom na cieľ, ktorý má byť dosiahnutý (nesmie ísť o tzv.šikanózny výkon
práva) a musí byť v súlade s dobrými mravmi. Osobitnou sankciou v prípade výkonu práva v rozpore
s podmienkami uvedenými v § 3 ods.1 OZ je odopretie právnej ochrany, čo znamená, že nebude možné
takýto výkon procesnými prostriedkami vymáhať. Neposkytnutie právnej ochrany nemá za následok
zmenu alebo zánik tohto práva, len zánik ochrany. V zmysle § 3 ods.1 OZ nepostačuje akýkoľvek rozpor

sdobrýmimravmi,aletentozásahmusíbyťtakejintenzityavážnosti,ktorájevdemokratickejspoločnosti
neakceptovateľná. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so
zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu (nielen osoby vykonávajúcej určité právo,
ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle odvedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Uvedené ustanovenie umožňuje
súdu posúdiť vec v tom smere, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v
prípade, že tomu tak nie je, odoprieť právnu ochranu uplatňovaného práva. Aplikácia tohto ustanovenia

umožňuje aj zásah do výkonu už existujúceho práva vyplývajúceho z občianskoprávnych vzťahov,
nemôže ale viesť ku vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť – upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie
iných ustanovení.
107.Žalovaný ako prostriedok procesnej obrany týkajúci sa priznávanej výšky náhrady predostrel dve

skutkové tvrdenia. Podľa prvého pri určení primeranosti náhrady má súd vychádzať zo všeobecnej
hodnoty pozemku ustálenej znalcom, avšak má moderačné právo, ktoré zohľadní už doterajšie výnosy
plynúce z tohto pozemku pre žalobcu. Žalobca bezdôvodne odmietol uzavrieť kúpnu zmluvu a odvolal
sa na prebiehajúce v tom čase súdne konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý postup
žalobcu odporuje koncepcii zák. č. 282/2015, ktorý je špeciálnym predpisom vo vzťahu k článku 20
ods.4 Ústavy SR o vyvlastnení, nakoľko žalobcovi od počiatku nešlo len o primeranú náhradu za

vyvlastnenie pozemku. Moment definitívneho vysporiadania právneho vzťahu oddialil tak, aby sériou
na seba nadväzujúcich konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia inkasoval ďalšie finančné čiastky
od žalovaného. Prvú žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia podal už v roku 2011, a posledné
dve sú vedené konania pod sp. zn. 12C/59/2018 o 47.027,- eur bezdôvodné obohatenie a 12C//8/2021
o 38.625,- eur. Len v rámci posledných dvoch ešte prebiehajúcich súdnych konaniach sa žalobca

domáha sumy približne 100.000,- eur vo vzťahu k tým istým pozemkom.
108. Podľa druhého tvrdenia nárok žalobcu nie je uplatnený v súlade s dobrými mravmi. Súd má
v rámci tohto konania jedinečnú možnosť zohľadniť okolnosti, za ktorých žalobca zakúpil pozemok,
ďalej kúpnu cenu, účel, ktorý sledoval ako hospodársky cieľ využitia pozemku, nakoľko žalobca kupoval
pozemky v čase , keď boli stavbou povolenou, skolaudovanou a dlhodobo zastavanou cestou I.

triedy. Súd by mal pri stanovení primeranosti náhrady zohľadniť úkony, ktorými žalobca zamedzil
včasnému vysporiadaniu právneho vzťahu, a to – odmietnutím návrhu KZ, – podávaním žalôb o vydanie
bezdôvodného obohatenia, – podávaním námietok vo vyvlastňovacom konaní podaním odvolania
voči I. stupňovému rozhodnutiu o vyvlastnení, - podaním správnej žaloby o preskúmanie zákonností
rozhodnutia o vyvlastnení, - podaním žaloby o určenie doplatku k náhrade za vyvlastnenie. Týmto

postupom za obdobie 15 rokov žalobca si kontinuálne zabezpečoval ekonomický úžitok z pozemku
v značnom rozsahu, na čo je potrebné prihliadnuť v konečnom konaní o stanovení doplatku náhrady
za vyvlastnenie.
109.Súd nedospel k záveru, aby pri rozhodovaní o uložení povinnosti žalovanému doplatenia do
primeranej náhrady za vyvlastnenie mohol uplatniť moderačné právo súdu a náhradu s odkazom na

ust. § 450 O.z primerane znížiť . Daný nárok nie je nárokom na náhradu škody vyplývajúcim zo
zodpovednostného vzťahu ,upraveným v ust. § 415 a nasl. O.z., pri ktorom je možné moderačné právo
súdom uplatniť a náhradu primerane znížiť pri zistení dôvodov hodných osobitného zreteľa. Jedná sa
o nárok, ktorý vznikol žalobcovi ako vyvlastnenému v administratívnom konaní súvisiaci so stratou
vlastníctva k pozemku. Výška primeranej náhrady nezávisí od osoby vyvlastneného ani vyvlastňovateľa,

ich majetkových pomeroch, zavinenia , ktoré kritériá sú podstatné pri rozhodovaní o uplatnení
moderačného práva súdom. Ak má byť zmyslom zákonnej úpravy posudzovaniu oprávnenosti doplatku
náhrady všeobecným súdom ako určitý prieskum zákonnosti orgánu štátnej správy, nemôže byť na
tentonárokaplikovateľné ustanovenieobčianskehozákonníka,pričomsámsprávnyorgántakýtoinštitút
v správnom konaní nemá.

110.Záujem vlastníka bez ohľadu na okolnosti a pohnútky, za ktorých sa stal zákonným vlastníkom
nehnuteľností, v spojení s ktorým si do právoplatnosti vyvlastnenia uplatňuje nároky spojené s ich
vlastníctvom,/ nájomné, bezdôvodné obohatenie/, na určenie a doplatenie primeranej náhrady za
vyvlastnené pozemky, na ktoré konanie bol odkázaný samotným správnym orgánom, je jeho záujem
všeobecne akceptovateľný. Pri zvážení okolností, že sám žalovaný v niektorých prípadoch spätne

uhrádzal odplatu vlastníkom pozemkov pod cestami za určité obdobie, majetkoprávne nevysporiadal
pozemky pod stavbou cesty, neinicioval dlhú dobu ich vyvlastnenie, protistrane predložil návrh kúpnej
zmluvy s podmienkami pre neho neakceptovateľnými, výkon práva žalobcu na priznanie zvýšenej
náhrady, ktorou je v podstate zákonom stanovená primeraná náhrada, sám o sebe nie je možné
považovať za rozporné s dobrými mravmi.

111.Žalovaný na pojednávaní dňa 10.3. 2025 predložil návrhy na doplnenie dokazovania vypočutím
znalca Ing. Bátoryho a vykonaním konfrontácie znalcov E. B., E. a E. D. ku záverom ZP, ku
ktorým dospeli. V prípade nepripustenia tohto dôkazu sa zaviazal predložiť vlastný znalecký posudok ,
nakoľko v doterajšom priebehu konania nemalo dôjsť k ustáleniu všeobecnej hodnoty pozemkov a nazáklade toho k odvodeniu primeranej výšky náhrady za vyvlastnenie. Je povinnosťou súdu vyhodnotiť
všetky relevantné dôkazy, každý jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Súd žalovaného poučil
o sudcovskej koncentrácii konania. Žalovaný už v čase podania žaloby dňa 5.11. 2021 mal vedomosť

o tom, na základe akých skutkových tvrdení si žalobca nárok uplatnil. Mal vedomosť o znaleckých
posudkoch E. D. predložených ešte vo vyvlastňovacom konaní. Rovnako od 5.11. 2024 mal vedomosť
o znaleckom posudku E. B., ku ktorému sa mohol vyjadriť v súdom stanovenej lehote, čo nevyužil.
Znalec E. B., aj keď v závere svojho posudku sa explicitne nevyjadril k záverom posudku E. D., posudok
obsahuje stanovisko k použitiu porovnávacej metódy, ktorú E. D. použil a túto metódu znalec rovnako

favorizoval z ním uvedených dôvodov. Znalecký posudok E. G. sám predložil ešte vo vyvlastňovacom
konaní a znalec zaujal stanovisko k námietkam žalobcu. Žalovanému nič nebránilo nechať si vyhotoviť
súkromný znalecký posudok v priebehu doterajšieho súdneho konania. Navrhovaný prostriedok
procesnej obrany preto podľa názoru súdu neuplatnil včas a vykonanie dôkazov by vyžadovalo
nariadenieďalšiehopojednávaniaavykonanieďalšíchúkonov.Pretonauplatnenéprostriedkyprocesnej
obrany žalovaného s ohľadom na rýchlosť a hospodárnosť konania neprihliadol s tým, že vo veci bolo

možné rozhodnúť na základe dôkazov už vykonaných.
112.V časti uplatneného príslušenstva súd žalobu zamietol ako nedôvodnú . Vychádzajúc z príslušných
ust. zák.č.282/2015 Z. z. si osoba vyvlastneného môže uplatniť nárok na doplatenie náhrady za
vyvlastnenie na súde. Žalovaný v súlade s rozhodnutím príslušného správneho orgánu náhradu za
vyvlastnenie žalobcovi riadne a včas vyplatil. Ak súd rozhodne o oprávnenosti doplatenia náhrady

vyvlastňovateľom v samostatnom súdnom konaní, stanoví lehotu na plnenie, uplynutím ktorej sa
rozhodnutie stane vykonateľným. Až dňom nasledujúcim sa žalovaný môže dostať do omeškania so
zaplatením peňažnej pohľadávky podľa ust. § 517 OZ. Ak si žalovaný uplatnil úrok z omeškania odo dňa
podania žaloby, v tejto časti súd posúdil jeho nárok za predčasný a žalobu zamietol ako nedôvodnú.
113.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 CSP. Žalobca bol úspešný v časti istiny a

neúspešný v časti uplatneného úroku z omeškania. V čase rozhodovania súdu predstavoval uplatnený
nárok žalobcu sumu celkom cca 205 557,- eur /176.357,76 eur a úrok z omeškania v rozsahu cca 29
200,- eur./ Žalobca bol pri zohľadnení uplatnenej pohľadávky cca 205 557,- eur a priznanej pohľadávky
vo výške 176 357,76,- eur úspešným v rozsahu cca 85 % a neúspešným v rozsahu cca 15 %. Prislúcha
mupretonáhradatrovvovýškerozdielumedziúspechomaneúspechomvkonaní,čopredstavuje 70%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde
vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
sa týkajú procesných podmienok,

sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.