Uznesenie · Spotrebiteľské zmluvy · Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoCsp/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4323201116
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4323201116.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu
JUDr. Evy Šiškovej a Mgr. Mareka Janigloša, v spore žalobcu: VOLKSWAGEN Finančné služby
Slovensko s.r.o., Vajnorská 98, Bratislava, IČO: 31 341 438, zastúpeného právnym zástupcom: Lansky,
Ganzger, Jacko & Partner, s. r. o., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO 36 851 710, proti žalovanej:
A. B., nar. XX. XX. XXXX, C., C. D., o zaplatenie 4.165,82 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní

žalobcu zo dňa 12. 04. 2024 proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 7Csp/20/2023-199 zo dňa 13.
03. 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie v časti II. a III. výroku a v tejto časti mu vec
v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (ďalej aj súd prvej inštancie alebo súd) vyššie označeným rozsudkom uložil

žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.119,79 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne z tejto
sumy od 09. 03. 2023 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (I. výrok), vo
zvyšnej časti žalobu zamietol (II. výrok) a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanej voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania nepriznal (III. výrok).

2. Po právnej stránke svoj rozsudok odôvodnil citáciou, príp. odkazom na ust. § 39, § 52 ods. 1, 2, §

53 ods. 9, § 151j ods. 1, § 151l ods. 3, § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2, § 565 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj Občiansky zákonník), ust. § 497, § 499, §
502 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj Obchodný
zákonník), ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej aj nariadenie vlády 87/1995 Z. z.), ust. § 1
ods. 2, § 2 písm. a/, b/, d/, g/, h/, i/, l/, § 7 ods. 1, 2, 17, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010

Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase uzavretia zmluvy o AutoKredite medzi
stranami sporu (ďalej aj zákon č. 129/2010 Z. z.), ust. § 151 ods. 1, § 232 ods. 3, § 255 ods. 1, 2, § 262
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj CSP).
3. Uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou mu dňa 28. 03. 2023 domáhal zaplatenia sumy 4.165,82
eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. z tejto sumy od 06. 12. 2021 do zaplatenia a náhrady

trov konania.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 13. 03. 2024. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju
neúčasť ako aj neúčasť žalobcu na pojednávaní a žiadal pojednávať v ich neprítomnosti. Žalovaná mala
predvolanie na pojednávanie doručené v súlade s ust. § 116 ods. 3 CSP, pričom na pojednávanie sa
nedostavila a svoju účasť neospravedlnila, ani nežiadala pojednávanie odročiť. Súd tak prejednal vec v

zmysle ust. § 180 CSP v neprítomnosti strán sporu a právneho zástupcu žalobcu.5. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín predložených žalobcom,
stanoviskom NBS, ako aj s obsahom celého spisového materiálu, pričom zistil tento skutkový a právny
stav:

5.1 Zo zmluvy o AutoKredite č. 970906 (ktorej prílohou a neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné
zmluvné podmienky – ďalej aj VZP) uzavretej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom
dňa 18. 10. 2017 súd zistil, že žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 15.500,- eur na
kúpu motorového vozidla MERCEDES-BENZ E 250 CDI, VIN: E. (predmet financovania) s úrokovou

sadzbou vo výške 12,10 % p.a., RPMN vo výške 12,79 % p.a, pričom priemerná RPMN bola vo výške
6,30%p.a.Poskytnutýúversažalovanázaviazalavrátiťv72mesačnýchsplátkach,pričommalazaplatiť
celkovú čiastku 21.875,76 eur. Žalovaná bola povinná zároveň uhradiť vopred časť kúpnej ceny vo výške
6.700,- eur. V časti zmluvy „Základné podmienky úveru“ je uvedené havarijné poistenie. Na druhej strane
zmluvy v časti „Dohodnuté zmluvné podmienky“ je zvýrazneným textom uvedené, že klient je povinný
poistiť predmet financovania v súlade s článkom V. VZP tejto zmluvy, ak nebolo dohodnuté inak.

5.2 V čl. III VZP - čerpanie úveru je okrem iného uvedené, že čerpanie úveru sa uskutoční po podpise
zmluvy veriteľom a splnení týchto podmienok: - zriadenie všetkých zabezpečení a poskytnutia všetkých
prostriedkov posilňujúcich zabezpečenie požadovaných konkrétne veriteľom.

5.3Zčl.VVZP-poisteniepredmetufinancovaniabod2.(č.l.16anasl.)jeuvedené,žepokiaľvýškaistiny
spotrebiteľského úveru prevyšuje 5.000,- eur, je klient povinný havarijne poistiť predmet financovania
proti všetkým rizikám, t. j. havária, totálna havária, krádež, živelná pohroma, vandalizmus a pod. (ďalej
havarijné poistenie) a riadne platiť poistné tak, aby bol predmet financovania od okamihu jeho prevzatia
po celú dobu splatnosti úveru havarijne poistený proti všetkým rizikám. Ďalej je v čl. V VZP bod 8.

uvedené, že ak nie je havarijné poistenie sprostredkované dcérskou spoločnosťou veriteľa, spotrebiteľ
sa zaväzuje uskutočniť vinkuláciu poistného plnenia v prospech veriteľa a predložiť veriteľovi do 15 dní
odo dňa prevzatia predmetu financovania originál potvrdenia poisťovne.

5.4 Z listiny na č. l. 138 - 139 súdneho spisu označenej ako „Štandardné európske informácie o

spotrebiteľskom úvere“ (ŠEISÚ) súd zistil, že v 2. časti (Opis hlavných vlastností spotrebiteľského úveru)
je uvedený počet a výška splátok, a to 72 splátok po 303,72 eur mesačne a spracovateľský poplatok
pri uzavretí zmluvy a pri ukončení zmluvy: 0,00 eur. V 3. časti (Náklady spojené so spotrebiteľským
úverom) je uvedené, že na získanie spotrebiteľského úveru alebo na získanie spotrebiteľského úveru
za ponúkaných podmienok sa musí uzavrieť – Havarijné poistenie.

5.5 Z detailu úhrady na č. l. 140 súdneho spisu súd zistil, že žalobca dňa 20. 10. 2017 poukázal v
prospech účtu predávajúceho predmetu financovania zvyšnú časť kúpnej ceny predmetu financovania
v sume 15.000,- eur (na č. l. 140 súdneho spisu je uvedená suma 15.500,- eur – poznámka odvolacieho
súdu).

5.6 Zo splátkového kalendára (č. l. 23 – 24 súdneho spisu) súd zistil, že výška mesačnej splátky úveru
bola 303,83 eur so splatnosťou k 18. dňu príslušného mesiaca, výška povinného zmluvného poistenia
(ďalej aj PZP) je 0,00 eur mesačne a výška mesačnej splátky havarijného poistenia (ďalej aj HP) je tiež
uvedená ako 0,00 eur. Prvá splátka úveru bola splatná dňa 18. 11. 2017 a posledná splátka úveru bola
splatná dňa 18. 10. 2023. Splátka zahŕňa splátku istiny a úroku pri danej úrokovej sadzbe 12,10 % p.a.

V predpise splátok nie je uvedený poplatok za povinné zmluvné poistenia, ani poplatok za havarijné
poistenie, ich výška je vyčíslená na 0,- eur.

5.7 Národná banka Slovenska (NBS) na základe žiadosti súdu a na základe údajov zo zmluvy
o AutoKredite, vrátane príloh, VZP, štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere

vypracovala dňa 02. 11. 2023 dva varianty výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej aj
RPMN). V prvom variante NBS nezahrnula do výpočtu RPMN poplatok za havarijné poistenie, iba
hodnoty načerpanie úveru vo výške 15.500,- eur k 18. 10. 2017, pravidelné mesačné anuitné splátky
vo výške 303,83 eur k 18. dňu v mesiaci, prvá mesačná anuitná splátka dňa 18. 11. 2017, posledná
mesačná anuitná splátka dňa 18. 10. 2023, počet mesačných anuitných splátok 72, iné poplatky 0,- eur

s výsledkom RPMN vo výške 12,79 %. Pri druhom variante výpočtu NBS uviedla, že hodnota RPMN
by bola vyššia ako v prvom variante, ak by vychádzala z predpokladov načerpanie úveru vo výške
15.500,-eurk18.10.2017,pravidelnémesačnéanuitnésplátkyvovýške303,83eurk18.dňuvmesiaci,
prvá mesačná anuitná splátka dňa 18. 11. 2017, posledná mesačná anuitná splátka dňa 18. 10. 2023,počet mesačných anuitných splátok 72, iné poplatky 0,- eur a mesačná splátka havarijného poistenia by
bola zahrnutá do celkových nákladov a RPMN, ak by veriteľ poznal jej výšku v čase uzavretia zmluvy.
NBS simulovala výšku havarijného poistenia napríklad 5,- eur mesačne a za rovnakých parametrov

úveru ako sú v druhom variante, celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, by bola oproti sume
v prvom variante navýšená o sumu: 72 splátok x 5,- eur (simulovaná mesačná splátka havarijného
poistenia). Výška RPMN by potom v tomto príklade bola 13,48 %. Zároveň NBS poukázala na zákonný
rámec celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom (ust. § 2 písm. g/ zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), ako aj na samotné
ustanovenia zmluvy a dokumentov tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
z ktorých vyplýva, že havarijné poistenie bolo podmienkou poskytnutia úveru a že podľa dokumentu
ŠEISÚnazískaniespotrebiteľskéhoúverualebozískaniezaponúkanýchpodmienokbolonutnéuzavrieť
havarijné poistenie. Predmet financovania od okamihu jeho prevzatia od predávajúceho po celú dobu
splatnosti úveru musel byť havarijne poistený a náklady na havarijné poistenie vstupujú do celkových

nákladov a do výpočtu RPMN. Podľa údajov zo splátkového kalendára je zrejmé, že povinné zmluvné
poistenie ani havarijné poistenie nebolo uzavreté prostredníctvom dcérskej spoločnosti veriteľa, keďže
platby za tieto poistenia nie sú uvádzané v predpise splátok (ich výška je vyčíslená na 0,- eur), ale
boli uzavreté cez tretiu osobu. V zmysle čl. V bod 2. VZP „Poistenie predmetu financovania“, pokiaľ
výška istiny spotrebiteľského úveru prevyšuje 5.000,- eur, je klient povinný havarijne poistiť predmet

financovania a ak nie je havarijné poistenie sprostredkované dcérskou spoločnosťou veriteľa, spotrebiteľ
sa zaväzuje uskutočniť vinkuláciu poistného plnenia v prospech veriteľa a predložiť veriteľovi do 15
dní odo dňa prevzatia predmetu financovania originál potvrdenia poisťovne. Je len v kompetencii súdu
preskúmať a rozhodnúť, či mesačné náklady spojené s havarijným poistením, ktoré spĺňali podmienky
podľa ust. § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. pre ich zahrnutie do celkových nákladov spotrebiteľa

spojených so spotrebiteľským boli veriteľovi v čase uzavretia zmluvy známe a mohol ich zahrnúť do
výpočtu RPMN.

5.8 Z úhrad zmluvy o AutoKredite (č. l. 22 súdneho spisu) súd zistil, že žalovaná uhradila na splátkach
úveru ku dňu rozhodovania súdu sumu spolu 14.132,18 eur (44 x 303,83 eur + 763,66 eur = 14.132,18

eur).

5.9 Z oznámenia o predčasnej splatnosti úveru zo dňa 25. 11. 2021 súd zistil, že žalobca oznámil
žalovanejpredčasnosťúveruzdôvoduomeškaniasúhradousplátkypodobuviacako3mesiace,pričom
ku dňu vyhotovenia oznámenia bol dlh vo výške 942,03 eur. Žalobca vyzval žalovanú k úhrade celej

sumy 8.222,42 eur pozostávajúcej z nesplatenej časti istiny vo výške 6.209,19 eur a splátok a ostatných
peňažných pohľadávok žalobcu splatných pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti vo výške 1.111,59
eur. V spise sa nenachádza dôkaz o doručovaní predmetného oznámenia.

5.10 Z oznámenia o výkone záložného práva zo dňa 25. 11. 2021 (č. l. 144 súdneho spisu) súd zistil, že

žalobca oznámil žalovanej začatie výkonu záložného práva k predmetu financovania a vyzval žalovanú
na pristavenie predmetu financovania na adresu žalobcu.

5.11 Z finančného vyrovnania (č. l. 26 súdneho spisu) súd zistil, že žalobca si voči žalovanej nárokoval
v súvislosti s predčasným ukončením zmluvy o AutoKredite čiastky spolu v sume 8.415,82 eur,

pozostávajúcezdlhunasplátkachkudňuvystavenia954,03eur,nesplatenejčastiistinyvsume6.209,19
eur, nákladov súvisiacich so zaistením vozidla a realizáciou predaja v sume 1.174,94 eur, iných nákladov
vsume77,94eur.Výnoszpredajapredmetufinancovaniabolvovýške4.250,-eur.Pozapočítaníčiastok
nárokovaných žalobcom v sume 8.415,82 eur a čiastok v prospech žalovanej v sume 4.250,- eur bol
konečný dlh žalovanej vyčíslený žalobcom na sumu 4.165,82 eur, čo predstavovalo žalobou uplatnený

nárok.

5.12. Z faktúry č. 0035/2022 zo dňa 28. 04. 2022 (č. l. 84 súdneho spisu) súd zistil, že dodávateľ EXPERT
GROUP, k.s. vystavil žalobcovi faktúru na sumu 1.438,68 eur, pričom druhá položka faktúry vo výške
75,72 eur sa týkala predmetu financovania. Faktúra bola splatná dňa 12. 05. 2022.

5.13 Z faktúry č. 2022262 zo dňa 11. 10. 2022 (č. l. 85 súdneho spisu) súd zistil, že dodávateľ AUKČNÉ
CENTRUM,s.r.o.vystavilžalobcovifaktúrunasumu721,-eurzadražbupredmetufinancovania.Faktúra
bola splatná dňa 16. 10. 2022.5.14 Z faktúry č. 2022341 zo dňa 13. 10. 2022 (č. l. 86 súdneho spisu) súd zistil, že dodávateľ AUKČNÉ
CENTRUM, s.r.o. vystavil žalobcovi faktúru na sumu 379,- eur, pričom druhá položka faktúry vo výške

94,80 eur sa týkala predmetu financovania. Faktúra bola splatná dňa 18. 10. 2022.

5.15 Z faktúry č. 2205086 zo dňa 31. 05. 2022 (č. l. 87 súdneho spisu) súd zistil, že dodávateľ B2B AUTO
s.r.o. vystavil žalobcovi faktúru na sumu 9.568,56 eur. Faktúra bola splatná dňa 14. 06. 2022. Z položiek
uvedených vo faktúre sa nedalo identifikovať, či sa niektorá položka týkala aj predmetu financovania a

ak áno, v akej výške. Žalobca k predmetnej faktúre predložil aj prílohy na č. l. 88 až 132 súdneho spisu
bez toho, aby k tejto faktúre, či k jej prílohám uviedol nejaké skutkové tvrdenia.

5.16 Z faktúry č. 2203079 zo dňa 31. 03. 2022 (č. l. 133 súdneho spisu) súd zistil, že dodávateľ B2B
AUTO s.r.o. vystavil žalobcovi faktúru na sumu 11.150,04 eur. Faktúra bola splatná dňa 14. 04. 2022.
Z položiek uvedených vo faktúre sa nedalo identifikovať, či sa niektorá položka týkala aj predmetu

financovania a ak áno, v akej výške. Žalobca k predmetnej faktúre predložil aj nečitateľnú prílohu na č.
l. 134 súdneho spisu bez toho, aby k tejto faktúre, či k jej prílohe uviedol nejaké skutkové tvrdenia.

5.17 Z faktúry č. 2204072 zo dňa 30. 04. 2022 (č. l. 135 súdneho spisu) súd zistil, že dodávateľ B2B
AUTO s.r.o. vystavil žalobcovi faktúru na sumu 8.921,94 eur. Faktúra bola splatná dňa 14. 05. 2022.

Z položiek uvedených vo faktúre sa nedalo identifikovať, či sa niektorá položka týkala aj predmetu
financovania a ak áno, v akej výške. Žalobca k predmetnej faktúre predložil aj nečitateľnú prílohu na č.
l. 136 súdneho spisu bez toho, aby k tejto faktúre, či k jej prílohe uviedol nejaké skutkové tvrdenia.

5.18 Z faktúry č. 20220034 zo dňa 21. 03. 2022 (č. l. 141 súdneho spisu) súd zistil, že dodávateľ OVER

LEASE, s.r.o. vystavil žalobcovi faktúru na sumu 4.540,16 eur, pričom predmetu financovania sa týkala
suma vo výške 228,- eur. Faktúra bola splatná dňa 31. 03. 2022. Zo záverečnej správy na č. l. 141
súdneho spisu súd zistil, že suma 228,- eur predstavovala poplatok za inkaso pohľadávky s DPH.

5.19 Z faktúry č. 20220009 zo dňa 16. 03. 2022 (č. l. 143 súdneho spisu) súd zistil, že dodávateľ F. G.

– H. I. vystavil faktúru na sumu 70,- eur za odťah predmetu financovania odberateľovi OVER LEASE,
s.r.o. Faktúra bola splatná dňa 30. 03. 2022.

5.20 Z potvrdenia zamestnávateľa LIDL Slovenská republika, v.o.s. zo dňa 16. 10. 2017 (č. l. 148
súdneho spisu) súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem žalovanej za posledných 12 mesiacov bol

975,- eur. Z výstupov z overenia bonity žalovanej na č. l. 151 až 153 súdneho spisu súd zistil, že žalobca
posudzoval schopnosť splácať úver žalovanou okrem potvrdenia od zamestnávateľa aj zadaním údajov
o spotrebiteľovi do nebankového registra klientskych informácii (NRKI) pri zohľadnení životného minima
s výsledkom - vyhovuje.

5.21 Z predžalobnej výzvy na úhradu zo dňa 28. 02. 2023 súd zistil, že právny zástupca žalobcu vyzval
žalovanú k úhrade žalovanej sumy s prísl. do 7 dní odo dňa doručenia výzvy žalovanej. Predžalobná
výzva bola odoslaná žalovanej dňa 28. 02. 2023 (podací hárok na č. l. 29 súdneho spisu). Z údaja o
sledovaní zásielky na č. l. 190 súdneho spisu súd zistil, že predžalobná výzva bola vrátená žalobcovi
dňa 08. 03. 2023.

6. Na základe takto vykonaného dokazovania súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami sporu
bola dňa 18. 10. 2017 uzatvorená zmluva o AutoKredite (spotrebiteľský úver), t. j. medzi žalobcom
a žalovanou existoval záväzkový vzťah titulom zmluvy o úvere podľa ust. § 497 nasl. Obchodného
zákonníka, ktorá je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovanú je potrebné hľadieť ako na

spotrebiteľa. Uvedené nebolo v konaní sporné. Na právny vzťah založený zmluvou o úvere je tak
potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (ust.
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) a zákon č. 129/2010 Z. z.
7. Napriek skutočnosti, že žalovaná bola v spore nečinná a k podanej žalobe sa nevyjadrila a nepoprela
skutkové tvrdenia žalobcu, súd bol povinný skúmať, či žalobca pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti

úveru postupoval v súlade so zákonom, a to s ust. § 53 ods. 9 v spojení s ust. § 565 Občianskeho
zákonníka. Zároveň bol povinný skúmať, či zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky podstatné
náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z., účinnom v čase jej uzavretia zmluvy, nakoľko ich absencia
by bola sankcionovaná posúdením úveru za bezúročného a bez poplatkov. Súd bol povinný skúmať ajskutočnosť, či si žalobca splnil svoju povinnosť uloženú mu zákonom (ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z. z.), a to posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver.

7.1 V prvom rade sa súd zaoberal platnosťou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, pričom na
základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti
nepostupoval v zmysle ust. § 53 ods. 9 v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka a z toho dôvodu je
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru realizované žalobcom absolútne neplatným právnym úkonom
pre rozpor zo zákonom. Otázku zosplatnenia úveru je potrebné vykladať cez znenie oboch uvedených

ustanovení súčasne. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka uplatnenie práva na splatenie celej
pohľadávky (tzv. strata výhody splátok) je viazané na splnenie týchto podmienok: a/ možnosť straty
výhody splátok bola výslovne určená v dohode medzi veriteľom a dlžníkom alebo v súdnom rozhodnutí,
b/ dlžník nesplní niektorú zo splátok v deň jej splatnosti, c/ veriteľ požiada dlžníka o zaplatenie celej
pohľadávky do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. V spore bolo preukázané, že oprávnenie
veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru vyplývalo z čl. VII (Predčasná splatnosť spotrebiteľského

úveru) bod 3. VZP, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy o AutoKredite a žalobca realizoval právo na
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v súlade so zmluvou. Zároveň bolo preukázané, že jednotlivé
splátky úveru boli splatné k 18. dňu príslušného mesiaca, žalovaná nesplácala úver riadne a bola
v omeškaní so splácaním úveru. Žalobca však nepreukázal, že vyzval žalovanú k úhrade dlhu pred
vyhlásenímmimoriadnejsplatnostipodľaust.§53ods.9Občianskehozákonníka.Zároveňnepreukázal,

že účinne realizoval vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, nakoľko nepreukázal doručovanie oznámenia o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 25. 11. 2021 žalovanej. Žalobca ani netvrdil, že pred vyhlásením
mimoriadnej splatnosti žalovanú k úhrade nedoplatku akýmkoľvek spôsobom vyzýval, logicky tak
nemohol preukázať splnenie tejto povinnosti. Žalobca nepredložil súdu dôkaz preukazujúci vyhotovenie
a doručovanie takejto výzvy žalovanej, predložil len oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo

dňa 25. 11. 2021, pričom ani doručovanie tohto oznámenia žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal.
Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobca nedodržal pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru postup vyžadovaný zákonom podľa ust. § 53 ods. 9 v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka
a mimoriadne zosplatnenie úveru ku dňu 25. 11. 2021 je absolútne neplatným právnym úkonom pre
rozpor so zákonom v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Termín konečnej splatnosti úveru bol

v zmluve dohodnutý na deň 18. 10. 2023, neplatnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti nemala na
rozhodovanie súdu o uplatnenom nároku vplyv. Táto skutočnosť mala význam pre rozhodnutie súdu o
výške úrokov z omeškania a obdobie, za ktoré ich bolo možné žalobcovi priznať.

7.2 Súd následne skúmal, či zmluva o AutoKredite má všetky obligatórne náležitosti podľa ust. § 9

ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z., pričom dospel k záveru, že zmluva obsahovala všetky náležitosti
v súlade s týmto ustanovením. Zároveň mal za preukázané, že žalobca si splnil povinnosť uloženú
mu v ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a posudzoval schopnosť žalovanej splácať úver s
odbornou starostlivosťou. K tomuto záveru dospel súd na základe dôkazov predložených žalobcom, a
to z potvrdenia zamestnávateľa LIDL Slovenská republika, v.o.s. zo dňa 16. 10. 2017, ako aj z výstupov

z overovania bonity žalovanej predložených žalobcom.

7.3 Ďalej skúmal, či zo strany žalobcu nedošlo k takým porušeniam povinností, v dôsledku ktorých
by sa úver považoval za bezúročný a bez poplatkov podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.
z. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že úver poskytnutý žalobcom žalovanej

na základe zmluvy o AutoKredite je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu podľa
ust. § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z., nakoľko v zmluve o spotrebiteľskom úvere je
uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) v neprospech spotrebiteľa. Ročná
percentuálna miera nákladov je údaj, ktorý zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver
uhradiť. Je tak indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Vyjadruje celkovú úrokovú

mieru úveru, pretože musí zohľadňovať nielen úrok úveru, ale aj ostatné poplatky súvisiace s úverom.
Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom musia byť vyjadrené ako ročné
percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru, a tak významnosť tohto údaju pre spotrebiteľa
a tým aj dôraz na spotrebiteľa o poznateľné a správne uvedenie tohto údaju v zmluve spočíva
v tom, že ročná percentuálna miera nákladov je základný porovnávací údaj, ktorý spotrebiteľovi

umožňuje jednoduché porovnanie nákladov na úver, o ktorom spotrebiteľ uvažuje. V tejto súvislosti
súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 zo dňa 09. 11. 2016,
podľa ktorého sa vyžaduje v prípade sankcionovania bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou zmluvy
uplatňovanie princípu primeranosti. Požiadavka primeranosti by mala byť kritériom pre eurokonformnývýklad vnútroštátneho práva. Tvrdosť sankcií musí byť primeraná závažnosti porušení, ktoré postihujú, a
to najmä zabezpečením skutočne odrádzajúceho účinku, pričom musia rešpektovať všeobecnú zásadu
proporcionality. SD EÚ vo svojej judikatúre uvádza, že „je potrebné konštatovať, že porušenie povinnosti

veriteľa, ktorá má podstatný význam v kontexte smernice 2008/48, môže byť sankcionované podľa
vnútroštátnej právnej úpravy zánikom nároku tohto veriteľa na úroky a poplatky. Takýto podstatný
význam má povinnosť uviesť v zmluve o úvere najmä náležitosti, ako je ročná percentuálna miera
nákladov uvedená v článku 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48, počet a frekvencia splátok podľa
článku 10 ods. 2 písm. h) tejto smernice, ako aj prípadná existencia notárskych poplatkov a prípadne

požadované záruky a poistenie, ako to upravuje článok 10 ods. 2 písm. n) a o) uvedenej smernice.
Keďže neuvedenie týchto náležitostí v zmluve o úvere môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť
rozsah svojho záväzku, sankcia spočívajúca v zániku nároku veriteľa na úroky a poplatky stanovená vo
vnútroštátnej právnej úprave sa musí považovať za primeranú v zmysle článku 23 smernice 2008/48 a
judikatúry pripomenutej v bode 63 tohto rozsudku.“

7.4 K záveru o nesprávnom údaji RPMN v zmluve v neprospech spotrebiteľa súd dospel na základe
skutočnosti, že žalobca do výpočtu RPMN nezahrnul aj výdavok žalovanej na havarijné poistenie
(poplatok za HP), hoci havarijné poistenie bolo v zmysle zmluvy a jej neoddeliteľných príloh bez
dôvodných pochybností podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru. Súd poukázal na jednotlivé
ustanovenia zmluvy a VZP, na základe ktorých dospel k záveru, že havarijné poistenie spĺňa podmienky

podľaust.§2písm.g/zákonač.129/2010 Z.z.amalobyťzahrnutédocelkovýchnákladovspotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom. Havarijné poistenie je zahrnuté v základných podmienkach
zmluvy, dohodnutých zmluvných podmienkach ako povinnosť havarijne poistiť predmet financovania
proti všetkým rizikám a platiť poistné, pokiaľ výška istiny spotrebiteľského úveru prevyšuje 5.000,-
eur. Ak nie je havarijné poistenie sprostredkované dcérskou spoločnosťou veriteľa, spotrebiteľ sa

zaviazal uskutočniť vinkuláciu poistného plnenia v prospech veriteľa a predložiť veriteľovi do 15 dní
odo dňa prevzatia predmetu financovania originál potvrdenia poisťovne. Aj podľa ŠEISÚ na získanie
spotrebiteľského úveru alebo na získanie spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok sa musí
uzavrieť havarijné poistenie.

7.5 Súd mal teda preukázané, že uzavretie havarijného poistenia bolo podmienkou poskytnutia
spotrebiteľského úveru žalovanej. Náklady na havarijné poistenie spĺňajú podmienky podľa ust. § 2
písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. na ich zahrnutie do celkových nákladov spotrebiteľa spojených
so spotrebiteľským úverom a vstupujú do celkových nákladov a do výpočtu RPMN. Žalobca tak
bol povinný zahrnúť náklady na havarijné poistenie do celkových nákladov spotrebiteľa a zohľadniť

ich vo výpočte RPMN. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že žalovaná neuzavrela havarijné
poistenie prostredníctvom dcérskej spoločnosti žalobcu (keďže platby za HP nie sú uvádzané v
predpise splátok podľa splátkového kalendára), ale cez tretiu osobu. Súd poukázal na skutočnosť,
že žalobcovi boli náklady na havarijné poistenie známe v čase uzavretia zmluvy, keďže havarijné
poistenie ponúkal klientom prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti. Nič nebránilo žalobcovi, aby

do celkových nákladov spotrebiteľa a výpočtu RPMN zahrnul výdavok v najnižšej výške poplatku
za havarijné poistenie, za ktorý v čase uzavretia zmluvy ponúkala havarijné poistenie jeho dcérska
spoločnosť.

7.6 V súvislosti s poplatkom za havarijné poistenie súd uviedol, že je všeobecne známe, že ročné

havarijné poistenie na motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom financovania (MERCEDES-BENZ E 250
CDI) je minimálne 300,- eur, čo činí mesačný poplatok v sume 25,- eur. Pri zahrnutí tohto poplatku
do výpočtu RPMN, by bola výška RPMN 16,21 %, nakoľko celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť oproti sume uvedenej v zmluve by bola navýšená o sumu 72 splátok x 25,- eur. Na posúdenie
nesprávnosti údaja RPMN v zmluve v neprospech spotrebiteľa však súd vychádzal zo stanoviska NBS

a zo simulovaného poplatku vo výške 5,- eur mesačne (nie 25,- eur) tak, ako je uvedené v stanovisku
NBS (č. l. 161 - 164 súdneho súpisu), pričom v takom prípade by bola RPMN 13,48 %. Nakoľko v zmluve
bola uvedená RPMN len vo výške 12,79 % súd dospel k záveru, že táto je uvedená v neprospech
spotrebiteľa. Úver poskytnutý žalobcom tak súd s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č.
129/2010 Z. z. posúdil za bezúročný a bez poplatkov.

8. Žalovaná celkovo uhradila na splátkach úveru ku dňu rozhodovania súdu sumu spolu vo výške
14.132,18 eur. K tejto sume bolo potrebné pripočítať v prospech žalovanej aj výnos z predaja predmetu
financovania vo výške 4.250,- eur, ktorý bol poukázaný žalobcovi. Žalovaná tak zaplatila na predmetnomúvere spolu sumu 18.382,18 eur (14.132,18 eur + 4250,- eur = 18.382,18 eur). Keďže žalobca poskytol
žalovanej úver vo výške 15.500,- eur a žalovaná uhradila sumu 18.382,18 eur, súd nárok žalobcu
uplatnený titulom dlhu na splátkach úveru ku dňu vystavenia finančného vyrovnania (čiastka A1 -

finančného vyrovnania- č. l. 26 súdneho spisu) a nárok žalobcu uplatnený titulom nesplatenej časti
istiny (čiastka A2 - finančného vyrovnania - č. l. 26 súdneho spisu) zamietol a ďalej posudzoval len
nárok žalobcu uplatnený v súvislosti s nákladmi so zaistením vozidla, prehlásením a realizáciou predaja
vo výške 1.174,66 eur (čiastka A4 - finančného vyrovnania - č. l. 26 súdneho spisu) a nárok žalobcu
uplatnený v súvislosti s inými nákladmi vo výške 77,94 eur (čiastka A5 - finančného vyrovnania - č. l.

26 súdneho spisu). Uvedené náklady súd posúdil ako náklady spojené s výkonom záložného práva, na
ktoré má záložný veriteľ, v prípade ich preukázania, nárok v súlade s ust. § 151l ods. 3 Občianskeho
zákonníka.

8.1 Súd sa teda zaoberal tým, či žalobca preukázal výdavky spojené s výkonom záložného práva v takej
výške, ako si ich uplatnil. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca preukázal

výdavky spojené s výkonom záložného práva spolu v sume 1.119,79 eur (75,72 eur + 721,27 eur +
94,80 eur + 228 eur = 1.119,79 eur), a to faktúrami FA č. 0035/2022 zo dňa 28. 04. 2022 v sume 75,72
eur, FA č. 2022262 zo dňa 11. 10. 2022 v sume 721,- eur, FA č. 2022341 zo dňa 13. 10. 2022 v sume
94,80 eur, FA č. 20220034 zo dňa 21. 03. 2022 v sume 228,- eur.

8.2 Nemal za preukázané, že faktúry špecifikované v bodoch 22., 23. a 24. odôvodnenia jeho rozsudku
sa vzťahujú k nároku žalobcu uplatneného ako náklady súvisiace so zaistením vozidla a realizáciou
predajavsume1.174,94eurainénákladyvsume77,94eur.Faktúrauvedenávbode26.bolavystavená
inému odberateľovi ako žalobcovi, preto súd na túto faktúru neprihliadal.

8.3 K tomuto nároku žalobcu uplatnenom v súvislosti s nákladmi so zaistením vozidla, prehlásením a
realizáciou predaja v sume 1.174,66 eur a v súvislosti s inými nákladmi v sume 77,94 eur uviedol,
že žalobca túto pohľadávku v samotnej žalobe žiadnym spôsobom nešpecifikoval. Skutkové tvrdenia
k tomuto uplatnenému nároku žalobca neprodukoval ani na výzvu súdu, ktorý vyzval žalobcu na
špecifikáciu, z čoho tieto náklady pozostávajú a na ich preukázanie. Žalobca reagoval len spôsobom,

že prikladá faktúru č. 2205086 zo dňa 09. 06. 2022 spolu s prílohou, faktúru č. 0035/2022 zo dňa 28.
04. 2022, faktúru č. 2203079 zo dňa 14. 04. 2022, faktúru č. 2204072 zo dňa 09. 05. 2022, faktúru č.
2022341 zo dňa 13. 10. 2022, faktúru č. 2022262 zo dňa 11. 10. 2022, pričom neuviedol, z čoho tieto
náklady pozostávajú, aká časť fakturovanej sumy jednotlivých faktúr sa vzťahuje na predmet sporu a
čím ju preukazuje. Žalobca súdu predložil faktúry spolu s prílohami na č. l. 84 - 146 v súdnom spise bez

tohto, aby k týmto dôkazom uviedol akékoľvek skutkové tvrdenie.

8.4 Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku, by mali byť jednoznačné a
konkrétne, aby nemohlo dôjsť k zámene s iným skutkom. Zo žaloby a vyjadrenia žalobcu nevyplýva,
ktoré položky si žalobca z jednotlivých faktúr uplatňuje, v dôsledku čoho súd nedokázal posúdiť ich nárok

a opodstatnenosť. Z uvedeného dôvodu súd nárok žalobcu preukazovaný faktúrami uvedenými v bode
22., 23. a 24. odôvodnenia jeho rozsudku nepriznal.

9. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie zaviazal žalovanú k úhrade sumy 1.119,79 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.119,79 eur odo dňa 09. 03. 2023 do zaplatenia

a vo zvyšnej časti súd II. výrokom svojho rozsudku žalobu zamietol.

10. O úroku z omeškania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2
Občianskeho zákonníka a ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka tak, že do omeškania sa žalovaná dostala nasledujúci deň od

vrátenia predžalobnej výzvy zo dňa 28. 02. 2023 žalobcovi, ktorou žalobca vyzval žalovanú k úhrade
žalovanej sumy vrátane nákladov spojených s výkonom záložného práva žalobcu, t. j. odo dňa 09.
03. 2023. Žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania vo výške 8,00 % ročne, ale súd mu priznal
úroky z omeškania len vo výške 5,00 % ročne, nakoľko sa žalobca podanou žalobou domáhal úhrady
úrokov z omeškania len v tejto výške. Súd nepriznal žalobcovi úroky z omeškania odo dňa 06. 12. 202

tak, ako sa žalobca domáhal z dôvodu, že súd nemal za preukázané, že žalobca vyzval žalovanú k
úhrade dlžnej sumy. Žalobca nepreukázal doručovanie oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti,
teda že by žalovanú k úhrade dlžnej sumy vyzýval. Preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania odo
dňa vrátenia predžalobnej výzvy žalobcovi, ktorej odosielanie žalobca v spore preukázal dňa 28. 02.2023, pričom lehota 7 dní na plnenie dlhu určená žalobcom vo výzve uplynula v deň vrátenia zásielky
žalobcovi. Žalovaná sa tak preukázateľne dostala do omeškania s úhradou nákladov žalobcu spojených
s výkonom záložného práva k predmetu financovania od 09. 03. 2023, čím žalobcovi vznikol nárok

na úhradu úrokov z omeškania od tohto dňa až do zaplatenia. Žalobca si voči žalovanej nedôvodne
uplatňoval úroky z omeškania z nákladov spojených s výkonom záložného práva od 06. 12. 2021, keď
tieto náklady vznikli žalobcovi až v roku 2022 tak, ako vyplýva z lehôt splatnosti faktúr predložených
žalobcom na preukázanie tohto nároku.

11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1, 2 a ust. § 262 ods. 1 CSP.
Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 26,88 % (1.119,97 eur z 4.165,82 eur) a žalovaná dosiahla
úspech v spore v rozsahu 73,12 % (100 % - 26,88 %). Z uvedeného dôvodu vznikol žalovanej proti
žalobcovinároknanáhradutrovkonaniavrozsahu46,24%(73,12%-26,88%).Nakoľkovšakžalovanej
preukázateľne v spore žiadne náklady nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi
nepriznal (III. výrok rozsudku).

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie zo dňa 12. 04. 2024, a to proti II. a III.
výroku.

12.1 Po právnej stránke žalobca odôvodnil podané odvolanie odvolacími dôvodmi v zmysle ust. § 355

ods. 1 v spojení s ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP. Skutočnosti, ktoré uviedol súd v odôvodnení
svojho rozsudku nie sú pre rozhodnutie vo veci samej natoľko rozhodujúce a žalobca naďalej zastáva
názor, že všetky ním predložené dôkazy sú vyhotovené korektne.

12.2 V súvislosti s tvrdením súdu, že v predložených dôkazoch žalobca nepreukázal doručenie

oznámenia o predčasnej splatnosti úveru na základe zmluvy o AutoKredite (spotrebiteľský úver) zo
dňa 25. 11. 2021, žalobca poukázal na jeho podanie zo dňa 29. 09. 2023, ktorým reagoval na výzvu
súdu na doloženie dokumentov, pričom z týchto dokumentov (Doklady externej agentúre – oznámenie
o predčasnej splatnosti) je zrejmé, že došlo k osobnému prevzatiu tohto oznámenia žalovanou dňa
03. 03. 2024. Žalobca bol toho názoru, že súd v odôvodnení svojho rozsudku nad rámec tvrdení strán

sporu (aj s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaná na žalobu vôbec nereagovala) žiadal vykonať
dokazovanie nesporných skutočností zo strany žalobcu, ktoré boli súdu zaslané dňa 29. 09. 2023. Na
základe uvedeného došlo k takému rozhodnutiu, ktoré nesie známky ľubovôle zo strany súdu prvej
inštancie, keďže nad rámec tvrdení strán sporu súd prvej inštancie uplatnil zodpovednosť žalobcu za
neunesenie dôkazného bremena, čo viedlo k rozhodnutiu v neprospech žalobcu v spore. Takýmto

konaním súdu dochádza podľa názoru žalobcu k ochrane spotrebiteľa do takej miery, že sú porušené
jeho práva garantované v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. V tejto súvislosti žalobca poukázal na názor, ktorý
uvádza Ústavný súd SR v uznesení č. k. IV. ÚS 35/2012-65 zo dňa 19. 01. 2012. Z pohľadu žalobcu preto
došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, keďže súčasťou tohto práva je aj zákaz ľubovôle,
ako sa vyjadril Krajský súd v Trnave vo svojom rozsudku pod sp. zn. 24Co/375/2016 zo dňa 31. 05. 2017

12.3 Žalobca, na vzhľadom vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na judikatúru Ústavného súdu
SR, uviedol, že aj napriek tomu, že je ochrana spotrebiteľa neoddeliteľnou súčasťou súkromnoprávnych
vzťahov a postavenie spotrebiteľov v týchto vzťahoch je potrebné brať vážne, za rovnako vážnu
považuje žalobca interpretáciu ochrany spotrebiteľa, ktorú je potrebné interpretovať triezvo, neutrálne,

ako akékoľvek iné právne inštitúty.
12.4 Súd prvej inštancie uviedol v odôvodnení svojho rozsudku, že na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že úver, ktorý poskytol žalobca žalovanej na základe zmluvy o AutoKredite je nutné
považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu uvedeného v ust. § 11 ods. 1 písm. d/ zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 129/2010 Z.
z.). Žalobca s uvedeným nesúhlasil v celom rozsahu a uviedol, že veriteľ má povinnosť zahrnúť výšku
havarijného poistenia do ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len RPMN) iba za predpokladu, že
výška havarijného poistenia je mu v čase podávania informácie o RPMN známa v súlade s ust. § 2 písm.
g/ zákona č. 129/2010 Z. z. Veriteľ nemá povinnosť dopĺňať do RPMN akúkoľvek sadzbu za havarijné

poistenie. Výsledná RPMN by absolútne neposkytovala pre spotrebiteľa relevantné informácie a bola
by zavádzajúca.12.5 Žalobca ďalej poukázal aj na vyslovený názor Súdneho dvora Európskej únie k výške havarijného
poistenia, ktorý vo svojej rozhodovacej praxi uviedol, že „celková výška úveru“ zahŕňa sumy, ktoré
vstupujú do „celkových nákladov na úver“, t. j. sumy slúžiace ako odmena za záväzky dojednané z

dôvodu predmetného úveru, ako sú administratívne poplatky, úroky, provízie a všetky ďalšie poplatky,
ktoré spotrebiteľ musí zaplatiť. Zahrnutie ceny havarijného poistenia, ktorá nie je vopred známa (podľa
výšky poistného podľa najnižšej hodnoty podľa cenníka dcérskej spoločnosti žalobcu, ako uvádza súd),
by došlo k skresleniu údajov o RPMN, pričom ich správnosť by bola rovnako spochybniteľná, ako tomu
bolo vo veci samej.

12.6 Pri uvedenej zmluve o AutoKredite nebola výška RPMN vypočítaná v rozpore so zákonnými
požiadavkami. Postup nezahrnutia havarijného poistenia do celkových nákladov a následne do výpočtu
RPMN je spôsobený skutočnosťou, že žalobca výšku havarijného poistenia pri výpočte RPMN nepoznal.
V zmluve o AutoKredite si havarijné poistenie uzatvárala žalovaná individuálne, nie prostredníctvom
žalobcu. V zmysle ust. § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. sa do celkových nákladov zahrnie aj poistné,

ak bolo uzavretím poistenia podmienené získanie spotrebiteľského úveru. Zároveň však predmetné
ustanovenie uvádza, že veriteľ, v tomto prípade žalobca, je do celkových nákladov povinný zahrnúť
iba tie náklady, ktoré sú mu známe. Výška havarijného poistenia nebola pre individuálne uzatvorenie
havarijného poistenia žalovaným žalobcovi známa, a teda nemohla vstúpiť do výpočtu RPMN. Žalobca
sa teda pri výpočte RPMN v súvislosti s predmetnou zmluvou o AutoKredite nedopustil pochybenia a

výška RPMN bola vypočítaná v súlade so zákonnými požiadavkami.

12.7 Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 13. 03. 2024 zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo v prípade, že môže na základe
vykonaného dokazovania vo veci sám rozhodnúť, aby rozsudok zmenil tak, že nároku žalobcu vyhovie

v plnom rozsahu.

13. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
v znení neskorších predpisov – ďalej len CSP) zistil, že odvolanie bolo podané proti II. a III. výroku
rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému je odvolanie prípustné, oprávnenou stranou - žalobcom,

v neprospech ktorého bolo II. výrokom rozsudku rozhodnuté a v zákonom stanovenej lehote (ust. §
355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP). Následne odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného
odvolaniažalobcu(ust.§379,§380ods.1CSP)prejednalpodanéodvolaniebeznariadeniaodvolacieho
pojednávania (ust. § 385 ods. 10 CSP a contrario), pričom dospel k záveru, že nie sú dané dôvody
na potvrdenie (ust. § 387 ods. 1, 2 CSP), ani na zmenu (ust. § 388 CSP) odvolaním napadnutých

výrokov rozsudku súdu prvej inštancie, preto tento rozsudok v časti napadnutého II. a III. (závislý výrok
o trovách konania) výroku zrušil (ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie (ust. § 391 ods. 1 CSP).

14. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov

(ďalej aj Občiansky zákonník) účinnom v čase uzavretia zmluvy o AutoKredite, spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
aj Občiansky zákonník) účinnom od 01. 12. 2019 do 30. 06. 2024 (teda i v čase, kedy malo dôjsť

k zosplatneniu úveru), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

16. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov účinnom
v čase uzavretia zmluvy o AutoKredite, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17.Podľa§2písm.d/zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, účinnom
v čase uzavretia zmluvy o AutoKredite, na účely tohto zákona sa rozumie
d/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

18.Zozistenéhoskutkovéhostavuvyplýva,žežalobcaakoveriteľažalovanáakoklient(dlžník)uzatvorili
zmluvu o AutoKredite (spotrebiteľský úver) č. 970906 dňa 18. 10. 2017, na základe ktorej žalobca
poskytol žalovanej úver na kúpu motorového vozidla MERCEDES-BENZ E 250 CDI BlueTEC Classic

A/T 150 kW, číslo karosérie (VIN): E. (predmet financovania). V časti zmluvy „základné podmienky
úveru“ bola, okrem iného, uvedená doba nároku na čerpanie úveru do: 18. 10. 2017, doba splácania
v mesiacoch: 72, kúpna cena predmetu financovania: 22.200,- eur, výška úveru: 15.500,- eur, vopred
hradená časť kúpnej ceny (30,18 %): 6.700,- eur, úroková sadzba: 12,10 eur p.a., ročná percentuálna
miera nákladov (RPMN): 12,79 % p.a, priemerná RPMN: 6,30 % p.a., výška odplaty (§ 53 Občianskeho

zákonníka): 12,10 %, maximálna výška odplaty: 18,16 %, celková čiastka, ktorú spotrebiteľ zaplatí:
21.875,76 eur.

18.1 Prílohou a neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o AutoKredite (spotrebiteľský úver) č. 970906 zo dňa
18.10.2017(ďalejajzmluvaoAutoKreditealebopredmetnázmluva)súVšeobecnézmluvnépodmienky

zmluvy o AutoKredite (spotrebiteľský úver) č. 970906 zo dňa 18. 10. 2017 (ďalej aj VZP) a prílohou
a záväznou časťou predmetnej zmluvy je i splátkový kalendár k zmluve o AutoKredite (ďalej aj splátkový
kalendár),ktorýstanovovalvýškujednotlivýchsplátokúveru.Podľažalobcompredloženéhosplátkového
kalendára k predmetnej zmluve mala žalovaná platiť splátky v sume 303,83 eur od 18. 11. 2017 so
splatnosťou vždy k 18. dňu príslušného mesiaca až do 18. 10. 2023, teda spolu 72 splátok, pričom

posledná splátka mala byť v sume 300,80 eur. V splátkovom kalendári bol uvedený podrobný rozpis
splátok – termíny splatnosti splátok a rozpis započítania jednotlivých splátok na odloženú časť kúpnej
ceny, úrokov a s uvedením zostatku istiny po započítaní každej splátky pri splácaní úveru v zmysle
zmluvy. Pri úvere poskytnutom v sume 15.500,- eur mala žalovaná zaplatiť žalobcovi ako veriteľovi sumu
21.875,76 eur. Súčasťou splátok podľa predloženého splátkového kalendára nebolo povinné zmluvné

poistenie, ani havarijné poistenie.

18.2 Z čl. VII VZP - Predčasná splatnosť spotrebiteľského úveru, bod 2. (prípady defaultu) vyplýva,
že za prípady defaultu sa považuje omeškanie klienta s úhradou splátky alebo jej časti po dobu viac
ako 3 mesiace, resp. akéhokoľvek iného peňažného záväzku klienta splatného podľa zmluvy inak

ako v riadnych splátkach. V prípade, ak nastane default, je veriteľ oprávnený urobiť opatrenia, ktoré
sú uvedené v čl. VII, bod 3. VZP, a to po predchádzajúcom upozornení minimálne 15 dní vopred
stanoviť písomným oznámením klientovi po uplynutí 3 mesiacov od splatnosti splátky alebo jej časti
s okamžitou účinnosťou, resp. ku dňu uvedenému v písomnom oznámení celú istinu úveru alebo jeho
časť splatnou a požadovať zaplatenie nesplatenej časti istiny úveru spolu s dlhom a príslušenstvom

v lehote stanovenej veriteľom v písomnom oznámení. Ďalej je veriteľ oprávnený účtovať klientovi úroky
z omeškania od prvého dňa vzniku omeškania a domáhať sa uspokojenia z dlžníkom poskytnutých
zábezpek.

18.3 V prípade, že veriteľ stanoví úver predčasne splatným, tak je oprávnený požadovať od klienta

úhradu splátok a ostatných peňažných pohľadávok splatných pred stanovením úveru splatným
a neuhradených klientom, nesplatenej časti istiny spotrebiteľského úveru a poplatok za predčasné
ukončenie zmluvy (čl. VII, bod 4. VZP).18.4 V prípade uplatnenia záložného práva k predmetu financovania je veriteľ oprávnený požadovať
od klienta poplatok ako paušálnu náhradu výdavkov spojených s predajom predmetu financovania vo
výške uvedenej v sadzobníku poplatkov veriteľa (čl. VII, bod 5. VZP).

18.5 V čl. X VZP - Záverečné ustanovenia, bod 5. je uvedené, že záväzok zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere zanikne splatením úveru s príslušenstvom a prípadnými ďalšími finančnými záväzkami z tejto
zmluvy a z bodu 6. vyplýva, že zmluvné strany vyhlásili, že obsah zmluvy a VZP s jej prislúchajúcimi
zmluvami a prílohami sú im jasné, určité a zrozumiteľné a zaviazali sa ich plniť.

18.6 Podľa listiny predloženej žalobcom, označenej ako „úhrady zmluvy o AutoKredite č. 970906“
žalovaná uhrádzala splátky v sume 303,83 v dohodnutých termínoch v roku 2017 (18. 11. 2017 a 18.
12. 2017), v roku 2018 (vždy k 18. dňu príslušného mesiaca), v roku 2019 (vždy k 18. dňu príslušného
mesiaca), v roku 2020 (18. 01., 18. 02., 07. 04., 27. 05., 08. 07., 14. 08., 10. 09., 22. 10., 16. 11.,
14. 12.) a v roku 2021 (15. 01., 16. 02., 15. 03., 16. 04., 14. 05. – zaplatila 763,66 eur, 15. 06., 15.
07., 17. 08. a 23. 09.). Z oznámenia o predčasnej splatnosti úveru zo dňa 25. 11. 2021 (ktoré žalobca

predložil spolu so žalobou – č. l. 19 – druhá strana a č. l. 20 súdneho spisu) vyplýva, že žalobca oznámil
žalovanej predčasnú splatnosť úveru z dôvodu jej omeškania s úhradou splátky alebo jej časti po dobu
viac ako 3 mesiace v zmysle čl. VII, ods. 2., bod 1. VZP a ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Dlh na
zmluve ku dňu vyhotovenia oznámenia bol 942,03 eur, pričom podrobný rozpis dlžných súm je súčasťou
oznámenia. S odvolaním sa na čl. VII, ods. 3. VZP žalobca stanovil nesplatenú časť istiny vo výške

6.209,19 eur splatnou a vyzval žalovanú na úhradu sumy 8.222,42 eur, ktorá pozostáva z nesplatenej
časti istiny, mesačného poistného vo výške 0,00 eur, splátok a ostatných peňažných pohľadávok veriteľa
splatných pred stanovením úveru splatným v sume 1.111,59 eur a príslušenstva v sume 901,64 eur.
V predmetnom oznámení bolo zároveň uvedené, že „pri úhrade dlhu do dátumu ............... zanikajú
všeobecné účinky predčasného ukončenia financovania ex tunc a zmluva zostáva platná a účinná.

V prípade, ak dlh do uvedeného termínu nebude uhradený, veriteľ sa bude v zmysle čl. VII, ods. 3.
VZP domáhať uspokojenia z dlžníkom poskytnutých zábezpek a uplatňovať jemu prislúchajúce práva
z prostriedkov podporujúcich zabezpečenie záväzku klienta voči veriteľovi k predmetu financovania.“
Žalobcaakoveriteľžalovanejakodlžníčkezároveňoznámil,ževzmyslečl.VI,ods.11.VZPjeoprávnený
požadovať úroky z omeškania vo výške podľa ust. § 517 zákona č. 40/1964 Zb., pričom dlh činí sumu

1.111,59 eur (dlh splatný 25. 11. 2021 v sume 169,56 eur, dlh splatný 27. 06. 2021 v sume 30,54
eur, splátka – istina 18. 08. 2021 v sume 231,73 eur, splátka – istina 18. 10. 2021 v sume 236,43
eur, splátka – istina 18. 11. 2021 v sume 238,82 eur, splátka – úroky 18. 08. 2021 v sume 72,10 eur,
splátka – úroky 18. 10. 2021 v sume 67,40 eur, splátka – úroky 18. 11. 2021 v sume 65,01 eur). Okrem
toho, že v predmetnom oznámení nebol uvedený dátum uhradenia dlhu, pri dodržaní ktorého by zanikli

všeobecné účinky predčasného ukončenia financovania ex tunc a zmluva by zostala platná a účinná,
nebolo toto oznámenie doručené ani žalovanej, resp. pri podaní žaloby o tom žalobca nepredložil žiadny
doklad.

19. V priebehu súdneho konania žalobca na základe výzvy súdu prvej inštancie predložil oznámenie

o predčasnej splatnosti úveru zo dňa 25. 11. 2021 (č. l. 143 – druhá strana a č. l. 144 v súdnom
spise), v ktorom je už uvedené, že v prípade úhrady dlhu do 09. 12. 2021 zanikajú všeobecné účinky
predčasného ukončenia financovania ex tunc a zmluva zostáva platná a účinná. Toto oznámenie mala
žalovaná prevziať dňa 03. 03. 2022, z čoho je zrejmé, že tam uvedený dlh nemohla uhradiť do žalobcom
požadovaného dátumu 09. 12. 2021.

20. V ďalšej žalobcom predloženej listine, označenej ako „finančné vyrovnanie predčasne ukončenej
zmluvy o AutoKredite“ s dátumom 24. 10. 2022 je uvedená kalkulácia finančného vyrovnania: A. Čiastky
nárokované veriteľom (dlh/preplatok na splátkach ku dňu vystavenia finančného vyrovnania v sume
954,03 eur, nesplatená časť istiny v sume 6.209,19 eur, náklady veriteľa spojené so zaistením vozidla

a realizáciou predaja, prehlásením a i. v sume 1.174,66 eur, iné náklady – oprava, servis vozidla na
objedn. prenajímateľa bez DPH v sume 77,94 eur) spolu v sume 8.415,82 eur, B. Čiastky v prospech
klienta (výnos z predaja predmetu financovania bez DPH) v sume 4.250,- eur, C. Výsledné započítanie
nárokov (čiastky nárokované veriteľom celkom v sume 8.415,82 eur, čiastky v prospech klienta celkom
v sume 4.250,- eur) a dlh klienta v sume 4.165,82 eur.

21. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 4.165,82 eur s úrokom z omeškania 5 % p.
a. od 06. 12. 2021 do zaplatenia. Súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu1.119,79 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 09. 03. 2023 do zaplatenia (I. výrok), vo zvyšnej časti
žalobu zamietol (II. výrok) a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania (III. výrok).

22. Žalobca podal odvolanie proti II. a III. výroku rozsudku súdu prvej inštancie, pričom ako odvolacie
dôvody uplatnil ust. § 365 ods. 1 písm. b/,f/, h/ CSP. Odvolanie proti I. výroku rozsudku nebolo podané,
a preto rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti nadobudol právoplatnosť.

23. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP spočíva v tom, že súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

23.1 Uvedený odvolací dôvod je naplnený vtedy, ak ide o taký procesný postup konajúceho súdu, ktorým
sa strane sporu odnímajú tie procesné práva, ktoré jej zákon priznáva. Obsah práva na spravodlivý
proces je pomerne široký a porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu

predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP
pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne
určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Ústavnoprávna
doktrína považuje právo na spravodlivý proces za tzv. výsledkové právo. Konkrétne pochybenie súdu
preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

23.2 Nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie videl žalobca v tom, že súd prvej inštancie ho
vyzval na predloženie dokladov o doručení, pričom z dokladov, ktoré predložil je zrejmé, že došlo
k osobnému prevzatiu oznámenia žalovanou dňa 03. 03. 2024 (správne malo byť dňa 03. 03. 2022 –
poznámka odvolacieho súdu). Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a s dôvodmi odvolaním

napadnutého rozsudku odvolací súd naplnenie toho odvolacieho dôvodu (ktorý žalobca tvrdil v 2. až 6.
bodesvojhoodvolania)nezistil.Zpredloženéhosúdnehospisuvyplýva,žežalobcapodanímoznačeným
ako „oznámenie o predčasnej splatnosti úveru zmluva o AutoKredite (spotrebiteľský úver)“ zo dňa 25.
11. 2021 oznámil žalovanej predčasnú splatnosť úveru z dôvodu jej omeškania s úhradou splátky po
dobu viac ako tri mesiace s tým, že dlh na zmluve je ku dňu vyhotovenia oznámenia v sume 942,03 eur

a podrobný rozpis dlžných súm (uvedený v bode 18.6 tohto uznesenia) je súčasťou tohto oznámenia (v
tomto rozpise je pritom dlžná suma vyčíslená na 1.111,59 eur). V tomto podaní žalobca zároveň oznámil
žalovanej, že nesplatenú časť istiny 6.209,19 stanovil za splatnú a žalovanú vyzval na zaplatenie sumy
8.222,42 eur, ktorá pozostáva z nesplatenej časti istiny, splátok a ostatných peňažných pohľadávok
splatných pred stanovením úveru splatným v sume 1.111,59 eur a príslušenstva v sume 901,64 eur.

Žalobca v tomto podaní neuviedol dátum, do ktorého je žalovaná povinná dlžnú sumu zaplatiť a so
žalobou nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by toto oznámenie bolo doručené (doručované) žalovanej,
resp., že sa dostalo do jej dispozície.

23.3 Súd prvej inštancie preto podľa názoru odvolacieho súdu postupoval správne, keď výzvou zo dňa

04. 09. 2023 vyzval žalobcu, zastúpeného právnym zástupcom, aby predložil doklady preukazujúce
platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, t. j. upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru, doklad o doručení tohto upozornenia, zosplatnenie úveru, doklad preukazujúci doručenie
zosplatnenia.

23.4 Žalobca reagoval prostredníctvom právneho zástupcu v podaní zo dňa 29. 09. 2023, v ktorom
uviedol, že súdom požadované dokumenty sú už súčasťou súdneho spisu a predložil listinu (č. l. 143
– druhá strana a č. l. 144 v súdnom spise) s označením „oznámenie o predčasnej splatnosti úveru
zmluva o AutoKredite (spotrebiteľský úver)“ zo dňa 25. 11. 2021, na ktorom je už (na rozdiel od listiny
na č. l. 19 – druhá strana v súdnom spise) uvedený dátum 09. 12. 2021 s tým, že pri úhrade do tohto

dátumu zanikajú všeobecné účinky predčasného ukončenia financovania ex tunc a zmluva zostáva
platná a účinná. Na druhej strane tejto žalobcom predloženej listiny je (na rozdiel od listiny na č. l. 20
v súdnom spise) už uvedený dátum prevzatia dňa 03. 03. 2022 a listina je opatrená podpisom klienta.
Postup súdu prvej inštancie, keď vyzýval žalobcu na predloženie dokladov preukazujúcich doručenie
ním predložených listín žalovanej, bol správny a plne v súlade so zákonom, pretože nestačí len predložiť

listinu o určitom úkone, ale na vyvolanie účinkov takejto listiny je potrebné preukázať aj jej doručenie
(doručovanie) adresátovi, resp. to, že sa dostala do dispozičnej sféry adresáta a toto žalobca pri podaní
žaloby nepreukázal, preto ho súd správne musel k tomu vyzvať. Takýto procesný postup súdu prvej
inštanciepodľanázoruodvolaciehosúdujezákonnýanemožnohooznačiťzanesprávny,nakoľkopokiaľsi žalobca pri podaní žaloby nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a nepredložil relevantné dôkazy potrebné
pre posúdenie ním uplatneného nároku, bolo povinnosťou súdu ho k tomu vyzvať, a to s poukazom na
ust. § 295 CSP.

24. Ako ďalší odvolací dôvod žalobca uviedol ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, ktorý spočíva v tom, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tento
odvolací dôvod je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov
vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli

alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa
jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania
najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v
hodnotení dôkazov, t. j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo
inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 ods. 1, 2 CSP, alebo ak výsledok

hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, §
193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec
posúdil po právnej stránke.

24.1 Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobca nepreukázal, že pri oznámení predčasnej

splatnosti úveru (v podaní zo dňa 25. 11. 2021) dodržal zákonom vyžadovaný postup v zmysle ust. §
53 ods. 9 v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka, a preto považoval mimoriadne zosplatnenie
úveru ku dňu 25. 11. 2021 za absolútne neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom podľa ust. § 39
Občianskeho zákonníka. Neplatnosť právneho úkonu, t. j. oznámenia o predčasnej splatnosti úveru zo
dňa 25. 11. 2021, konštatovanú súdom prvej inštancie v 63. bode odôvodnenia jeho rozsudku, žalobca

v podanom odvolaní ani nenamietal.

24.2 Na doplnenie a v súvislosti s predchádzajúcou námietkou žalobcu odvolací súd uvádza, že účelom
právnej úpravy v ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je zamedziť „zosplatňovaniu“ záväzkov
spotrebiteľov zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorých plnenie je dojednané v splátkach z dôvodu len krátko

trvajúceho omeškania spotrebiteľa so zaplatením splátky a súčasne dať spotrebiteľovi ešte poslednú
možnosť k splateniu dlžnej splátky predtým, ako dodávateľ využije svoje právo na zosplatnenie celého
dlhu. Spotrebiteľ musí byť nepochybne informovaný, pre nezaplatenie ktorej splátky mu hrozí uplatnenie
práva veriteľa podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka.

24.3 Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej
úverovej zmluvy, „ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva“.
Uvedené ustanovenie je potrebné vykladať v kontexte ust. § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého

„ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pri nesplnení niektorej
splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť
najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky“.

24.4 Odvolací súd zastáva právny názor, že výzva prezumovaná v ust. § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníkajejednostrannýmprávnymúkonom,ktorýzhľadiskajehourčitostimusíobligatórneobsahovať
identifikáciu splátky, s ktorou je spotrebiteľ (v prejednávanom spore žalovaná) v omeškaní a ktorá
zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Bez uvedenia tejto identifikácie nie je možné
následne preskúmať splnenie podmienok na uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru
a splatnosť tohto úkonu. Je potrebné si uvedomiť, že sa nejedná iba o formálnu podmienku, ale sa

jedná o notifikačnú povinnosť dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá má umožniť spotrebiteľovi „dozvedieť
sa“ o hroziacom následku spočívajúcom vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, a tento následok
odvrátiť. Práve uvedenie konkrétnej splátky je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť voči
spotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko uvedenie „iba“ výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní,
vykazuje podstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ z takto vyjadreného údaja nemôže bez ďalšieho

určiť, ktorá splátka môže v budúcnosti založiť dôvodnosť predčasného zosplatnenia, resp., ktorú splátku
považuje dodávateľ za splátku rozhodnú. Z uvedeného potom v konečnom dôsledku nie je objektívne
vopred možné určiť, kedy si dodávateľ uplatní svoje právo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti
úveru.24.5 Navyše je potrebné poukázať na to, že veriteľovi v spotrebiteľských sporoch vzniká právo na
vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru iba v prípade, ak je dlžník v omeškaní s niektorou splátkou aspoň

tri mesiace a súčasne upozorní dlžníka – spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto
práva.

24.6 Právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru založené omeškaním s úhradou splátky (s ktorou
je spotrebiteľ v omeškaní aspoň tri mesiace), potom môže veriteľ uplatniť výlučne do splatnosti najbližšej

nasledujúcej splátky (t. j. v poradí prvej splátky, ktorá sa stala splatnou po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky zakladajúcej právo zosplatnenia), inak právo na zosplatnenie
na základe splátky, ktorá zakladá právo na zosplatnenie, zanikne. Veriteľovi však nič nebráni v tom,
aby v prípade dlžníkovho nesplácania ďalších splátok vyhlásil predčasnú splatnosť úveru pre niektorú
ďalšiu splátku, ak splní podmienky predpokladané ust. § 53 ods. 9 v spojení s ust. § 565 Občianskeho
zákonníka.

24.7 Z uvedeného potom možno vyvodiť, že aj z právneho úkonu veriteľa podľa ust. § 565 Občianskeho
zákonníka by malo byť zrejmé naplnenie podmienok podľa tohto ustanovenia a súčasne aj ust. § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka, nakoľko v opačnom prípade nemôže objektívne zakladať vedomosť dlžníka
o dôvodnosti zosplatnenia a reálnej možnosti odvrátenia tohto (hroziaceho) následku, ale stáva sa iba

formálnym „upozornením“ nenapĺňajúcim účel predmetného ustanovenia. Len takýto výklad je spôsobilý
korešpondovať s vyššie uvedeným zmyslom ust. § 53 ods. 9 v spojení s ust. § 565 Občianskeho
zákonníka. V nadväznosti na uvedené odvolací súd zdôrazňuje, že procesný súd nie je povinný ex
offo vyhľadávať dôvod oprávnenosti úkonov veriteľa podľa ust. § 53 ods. 9 a ust. § 565 Občianskeho
zákonníka, keďže by mohlo dôjsť aj k dôvodom, na ktoré účastníci právneho vzťahu ani nepomysleli.

24.8 Z vyššie uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka teda vyplýva, že zákon prísne stanovuje
kritériá, za akých podmienok môže prísť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, pričom tieto
podmienky musia byť splnené kumulatívne. Aj keď tieto ustanovenia expressis verbis v upozornení
na zosplatnenie dlhu neukladajú vymedzenie konkrétnej splátky, s ktorou veriteľ pre omeškanie dlžníka

zvažuje uplatnenia práva zosplatniť úver, ide o bezpodmienečnú náležitosť takého upozornenia.
Odvolací súd zastáva právny názor, že požiadavka na také vymedzenie vyplýva z účelu predmetného
upozornenia (výzvy), ktorým je informovať spotrebiteľa o tom, s ktorou splátkou je v omeškaní a zároveň
pre omeškanie s ktorou splátkou veriteľ zvažuje uplatnenia práva na predčasné zosplatnenie úveru.

24.9 Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva záver o neplatnosti
zosplatnenia spotrebiteľského úveru a s týmto konštatovaním sa odvolací súd stotožnil, vychádzajúc
z aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, ktorý napr. aj v uznesení v konaní pod sp. zn.
5Cdo/2/2023 zo dňa 25. 01. 2024 ustálil, že „v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru
za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9

Občianskeho zákonníka, pre platný právny úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v
tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil
celý dlh.“.

24.10 Ako už odvolací súd uviedol vyššie, žalobca ako veriteľ v podaní zo dňa 25. 11. 2021 oznámil

žalovanej ako dlžníčke predčasnú splatnosť úveru z dôvodu jej omeškania s úhradou splátky po
dobu viac ako tri mesiace s tým, že dlh na zmluve je ku dňu vyhotovenia oznámenia v sume
942,03 eur a podrobný rozpis dlžných súm je súčasťou tohto oznámenia (v tomto rozpise je pritom
dlžná suma vyčíslená na 1.111,59 eur). V uvedenom podaní však neoznačil splátku, s ktorou bola
žalovaná v omeškaní po dobu viac ako tri mesiace a pre ktorú splátku mienil vyhlásiť predčasnú

splatnosť úveru, teda zosplatniť celý úver žalovanej. Hoci ust. § 53 ods. 9 a ust. § 565 Občianskeho
zákonníka neustanovujú ako náležitosť výzvy na zaplatenie alebo oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ dlh zosplatnil, nemožno neprihliadnuť na všeobecné
ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch; právny úkon musí byť určitý, inak je neplatný.

24.11 Pre strany úverového vzťahu prináša mimoriadne zosplatnenie úveru vážne následky;
zosplatnenie úveru pre veriteľa znamená, že voči dlžníkovi môže uplatniť nárok na zaplatenie celej
nesplatenej sumy úveru vrátane príslušenstva; pre dlžníka predstavuje zosplatnenie úveru stratu výhody
splátok. So zosplatnením úveru je však spojená aj otázka uplatniteľnosti pohľadávky na súde s tomuzodpovedajúcimi prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany, ktorú môžu strany sporu v konaní
pred súdom využiť. Bez uvedenia splátky, pre ktorú veriteľ dlh mienil zosplatniť nie je výzva na zaplatenie
dostatočne určitá, a teda dostatočne určitým nie je ani právny úkon, ktorým veriteľ realizoval predčasné

zosplatnenie úveru. Z uvedeného vyplýva, že ak v prejednávanej veci nedošlo k špecifikácii splátky, pre
ktorú veriteľ dlh mienil zosplatniť, resp. zosplatnil, nebol jednostranný právny úkon veriteľa dostatočne
určitý, z ktorého dôvodu je úkonom neplatným. Odvolací súd sa stotožnil so závermi vyplývajúcimi
z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25. 01. 2024, sp. zn.
2Cdo/149/2021 zo dňa 06. 09. 2021. Aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn.

5Cdo/197/2022 zo dňa 06. 06. 2024 vyplýva, že: „V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu
úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný
úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v
lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú
jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh. Identifikácia splátky je nevyhnutná okrem oného i pre
potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru. Je to podstatná

informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla
kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený
celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť
spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený.“

24.12 Na správnom právnom závere súdu prvej inštancie o neplatnosti predčasného zosplatnenia úveru
poskytnutého žalobcom nič nemení ani tá skutočnosť, že žalobca na základe výzvy súdu prvej inštancie
v priebehu konania opätovne predložil podanie označené ako „oznámenie o predčasnej splatnosti úveru
zmluva o AutoKredite (spotrebiteľský úver)“ zo dňa 25. 11. 2021, v ktorom je uvedené „Pri úhrade dlhu
do 09. 12. 2021 zanikajú všeobecné účinky predčasného ukončenia financovania ex tunc a zmluva

zostáva platná a účinná“. Toto oznámenie mala žalovaná osobne prevziať v Bratislave dňa 03. 03.
2022. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ žalovaná prevzala predmetné oznámenie až dňa 03. 03.
2022 (nič iné žalobca nepreukázal) nevedela o zosplatnení dlhu a nemohla ho ani v požadovanej
lehote zaplatiť. Z konštrukcie predmetného oznámenia je zrejmé, že neobsahuje identifikáciu splátky,
s ktorou je spotrebiteľ (v prejednávanom spore žalovaná) v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na

vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Na základe uvedeného nemožno oznámenie zo dňa 25. 11.
2021 (ani s uvedením dátumu a dokladu o jeho doručení žalovanej) považovať za kvalifikovanú výzvu
na zaplatenie dlhu v zmysle požiadaviek zakotvených v ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ale ani
za kvalifikované oznámenie o predčasnej splatnosti úveru. Odvolací súd je toho názoru, že z dôvodu
neurčitosti tohto podania ako právneho úkonu, ho nemožno považovať za platný a účinný právny úkon,

ktorý by bol spôsobilý vyvolať žalobcom zamýšľané právne účinky, teda predčasnú splatnosť úveru
poskytnutého žalovanej.

24.13 Vzhľadom na uvedené (absencia kvalifikovanej výzvy v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka) možno vyvodiť záver, že vo veci nedošlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru

(k platnému zosplatneniu úveru) zo spotrebiteľskej zmluvy, čo správne konštatoval i súd prvej inštancie
a s týmto konštatovaním sa odvolací súd stotožnil. Uvedené znamená, že žalovaná bola povinná splácať
splátky úveru i potom, ako žalobca úver neplatne zosplatnil, nakoľko neplatné zosplatnenie nemalo
žiadny vplyv na povinnosť žalovanej pokračovať v splácaní úveru v dohodnutých splátkach.

25. Ako ďalší odvolací dôvod žalobca uplatnil ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, ktorý spočíva v tom, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tento odvolací
dôvod je naplnený v prípade, keď súd na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu (t.
j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu), aplikoval nesprávnu právnu normu (t. j. namiesto
príslušnej právnej normy aplikoval normu inú), obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval

alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.

25.1 Súd prvej inštancie pri skúmaní zmluvy o AutoKredite zo dňa 18. 10. 2017 konštatoval (65. bod
jeho rozsudku), že zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 1, 2 zákona č.
129/2010 Z. z. a následne skúmal, či zo strany žalobcu nedošlo k takým porušeniam jeho povinností,

dôsledkom ktorých by bol záver, že spotrebiteľský úver ním poskytnutý by sa považoval za bezúročný
a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. Dospel k záveru, že
spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom žalovanej na základe zmluvy zo dňa 18. 10. 2017 sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávneročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, nakoľko do nej neboli zahrnuté náklady
žalovanej na havarijné poistenie vozidla.

25.2 K havarijnému poisteniu súd prvej inštancie zistil, že žalovaná neuzavrela havarijné poistenie
kupovaného motorového vozidla prostredníctvom žalobcu, ale zrejme priamo s príslušnou poisťovňou.
Odvolací súd je toho názoru, že i keď je v zmluve o AutoKredite (spotrebiteľský úver) zo dňa
18. 10. 2017, v časti „základné podmienky úveru“ uvedené havarijné poistenie a v časti zmluvy
označenej ako „dohodnuté zmluvné vzťahy“ je uvedené, že klient (žalovaná) je povinný poistiť predmet

financovania v súlade s čl. V Všeobecných zmluvných podmienok, nebolo poskytnutie predmetného
spotrebiteľského úveru výslovne podmienené uzavretím havarijného poistenia. Tomuto nasvedčuje i čl.
V - Poistenie predmetu financovania Všeobecných zmluvných podmienok, pričom v bode 2. tohto článku
jeuvedené,žepokiaľvýškaistinyspotrebiteľskéhoúveruprevyšuje5.000,-eur,klientjepovinnýpredmet
financovania poistiť. V ďalšom bode tohto článku (bod 8.) je uvedené, že ak nie je havarijné poistenie
sprostredkované dcérskou spoločnosťou veriteľa, t. j. VOLKSWAGEN Finančné služby Maklérska s.r.o.,

tak sa klient zaväzuje uskutočniť vinkuláciu v prospech veriteľa a predložiť mu do 15 dní odo dňa
prevzatia predmetu financovania, originál potvrdenia poisťovne o zabezpečení vinkulácie poistného
plnenia v prospech veriteľa. Ani z tohto článku VZP teda nevyplýva, že by havarijné poistenie bolo
podmienkou poskytnutia úveru. Takáto podmienka nie je formulovaná ani v ostatných článkoch zmluvy
a vo VZP ju neidentifikoval ani súd prvej inštancie, ktorý poukazoval len na povinnosť havarijne poistiť

vodidlo. Je však potrebné rozlišovať medzi povinnosťou havarijne poistiť vozidlo (ktorá je uvedená vo
VZP k zmluve o AutoKredite) a uskutočniť vinkuláciu v prospech veriteľa a medzi povinnosťou havarijne
poistiť vozidlo ako podmienkou poskytnutia úveru, ktorá takto nebola formulovaná.

25.3 Žalovaná zrejme uzavrela zmluvu o havarijnom poistení priamo s príslušnou poisťovňou, nie so

žalovaným ako sprostredkovateľom poistenia. V prospech žalovaného mala byť zriadená len vinkulácia.
Uvedené poistenie teda žalovaný nesprostredkoval, dojednala si ho zrejme výlučne sama žalobkyňa
a žalovaný tak nemal žiaden dosah na podmienky poistenia a jeho cenu. Pokiaľ je dojednanie
havarijného poistenia vozidla, ktorého kúpa je sčasti financovaná spotrebiteľom zo spotrebiteľského
úveruvýlučnevdispozíciivlastníkavozidla,nemožnopožadovaťzahrnutietaktozjednanéhohavarijného

poistenia do RPMN úveru. V konečnom dôsledku by tým totiž kúpna cena vozidla a tým i výška
poskytnutého úveru závisela čiastočne aj od skutočnosti, na ktorú nemá veriteľ ako poskytovateľ
spotrebiteľského úveru žiaden vplyv. Pokiaľ má údaj o RPMN slúžiť svojmu účelu, teda jednoznačnému
a zrozumiteľnému vyjadreniu ceny ponúkaného úveru, nemôže byť táto ponuka ani len čiastočne mimo
dosah poskytovateľa úveru (Krajský súd v Trenčíne v rozhodnutí v konaní pod sp. zn. 19Co/89/2020

zo dňa 24. 02. 2021).

25.4 Havarijné poistenie žalobca žalovanej nesprostredkoval (nebolo to preukázané), v jeho prospech
mala byť dojednaná len vinkulácia poistného plnenia, preto náklady na havarijné poistenie podľa názoru
odvolacieho súdu nemôžu vstupovať do celkových nákladov spotrebiteľa (žalovanej) spojených so

spotrebiteľským úverom.

25.5 Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že zmluva o AutoKredite
(spotrebiteľský úver) obsahovala konečnú splatnosť úveru, pretože tá bola dostatočne vyjadrená
aj počtom mesačných splátok (72 splátok od 18. 11. 2017). Nebol však správny záver súdu prvej

inštancie o zahrnutí poistenia (havarijného) do výpočtu RPMN. V predmetnej veci bolo teda rozhodujúce
posúdiť otázku, či pri výpočte RPMN malo byť zohľadnené poistenie vozidla, ktoré bolo predmetom
financovania zo strany žalobcu. Zo splátkového kalendára vyplynulo, že havarijné poistenie pri výpočte
RPMN zohľadnené nebolo a podľa názoru odvolacieho súdu bol tento postup žalobcu správny. I keď
by žalobca ako poskytovateľ úveru poznal výšku havarijného poistenia, ktoré si dojednala kupujúca

s poskytovateľom poistenia, podstatné je to, že na výšku tohto poistenia nemal žiadny dosah a tieto
náklady potom nemôžu tvoriť časť ním ponúkanej ceny úveru. Uvedená skutočnosť bola dôvodom toho,
že náklady žalovanej na havarijné poistenie sa nezahŕňajú do celkových nákladov úveru, a teda ani do
výpočtu RPMN.

25.6 Z predloženého súdneho spisu nevyplýva, že žalovaná uzatvárala havarijné poistenie so žalobcom
ako sprostredkovateľom poistenia. V prospech žalobcu bola zrejme zriadená len vinkulácia. Uvedené
poistenie teda žalobca nesprostredkoval (nebolo to doposiaľ preukázané), dojednala si ho zrejme
sama žalovaná a žalobca tak nemal žiaden dosah na podmienky havarijného poistenia a jeho cenu.Pokiaľ je dojednanie havarijného poistenia vozidla v dispozícii jeho vlastníka (žalovaná), nemožno
požadovať zahrnutie takto dojednaného havarijného poistenia do RPMN úveru. V konečnom dôsledku
by tým totiž ponúkaná cena úveru závisela čiastočne aj od skutočnosti, na ktorú nemá veriteľ ako

poskytovateľ úveru žiaden vplyv. I keď by žalobca ako veriteľ poznal výšku havarijného poistenia,
ktoré si žalovaná dojednala, podstatné je, že na ňu nemal žiaden dosah a nemôže preto tvoriť časť
ním ponúkanej ceny úveru. Pokiaľ má teda údaj o RPMN slúžiť svojmu účelu, teda jednoznačnému a
zrozumiteľnému vyjadreniu ceny ponúkaného úveru, nemôže byť táto ponuka ani len čiastočne mimo
dosah poskytovateľa úveru.

25.7 Zmluva o AutoKredite (spotrebiteľský úver) zo dňa 18. 10. 2017 okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musela obsahovať i RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase jej uzavretia, pričom bolo potrebné uviesť všetky
predpoklady použité na výpočet RPMN (ust. § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z.). V súlade
s ust. § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z., do celkových nákladov patria aj poistné a náklady

spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo
podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok. Pokiaľ ide
o RPMN, pre výpočet sú rozhodujúce údaje platné v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Veriteľomvyžadovanépoistenie,ktoréjepodmienkouposkytnutiaspotrebiteľskéhoúveru,oktorommusí
byť spotrebiteľ informovaný, predstavuje poplatky, ktoré spotrebiteľ musí zaplatiť, je potrebné do RPMN

zarátať. Nezarátavajú sa však poplatky, ktoré nie sú povinné. Nakoľko uzavretie zmluvy medzi žalobcom
a žalovanou zo dňa 18. 10. 2017, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru za účelom kúpy osobného
motorového vozidla, nebolo výslovne podmienené uzavretím havarijného poistenia (ktoré sa vzťahuje
na poistenie kupovaného vozidla), nebol daný dôvod zahrnúť toto poistenie do RPMN, nakoľko nejde o
náklady spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru.

25.8 Súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom žalovanej
na kúpu motorového vozidla považoval za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že RPMN uvedenú
v zmluve považoval za nesprávnu a v neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že do jej výpočtu neboli
zahrnuté náklady na havarijné poistenie. S poukazom na vyššie uvedené bolo potrebné podľa ust. §

389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom II. výroku, ktorým žalobu
žalobcu zamietol a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa ust. § 391 ods. 1 CSP,
nakoľko nebol dôvod na potvrdenie tohto výroku, ani na jeho zmenu.

25.9 Odvolací súd zrušil i III. výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu rov konania,

proti ktorému podal žalobca odvolanie. Týmto výrokom súd prvej inštancie žalovanej nepriznal nárok na
náhradu trov konania, čo po právnej stránke odôvodnil ust. § 255 ods. 1, 2 a ust. § 262 ods. 1 CSP.
Uviedol, že žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 26,88 % (1.119,97 eur z 4.165,82 eur) a žalovaná
dosiahla úspech v spore v rozsahu 73,12 % (100 % - 26,88 %) a z toho dôvodu vznikol žalovanej proti
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 46,24 % (73,12 % - 26,88 %). Odvolanie žalobcu

proti výroku o trovách konania neobsahuje žiadnu odvolaciu argumentáciu, napriek tomu bolo potrebné
zrušiť i tento výrok, nakoľko sa jedná o závislý výrok.

26. V ďalšom konaní bude potrebné opätovne posúdiť zmluvu o AutoKredite (spotrebiteľský úver) zo
dňa 18. 10. 2017 z hľadiska jej platnosti, resp. neplatnosti v zmysle ust. § 9 zákona č. 129/2010 Z. z.,

či obsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako i z hľadiska dôsledkov prípadného
porušenia povinností v zmysle ust. § 11 tohto zákona, kedy sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov.

26.1 V neposlednom rade sa súd prvej inštancie vysporiada s tým, že žalobca v žalobe uplatnený

nárok vymedzil tak, že sa domáhal zaplatenia sumy 4.165,82 eur s príslušenstvom. Z finančného
vyrovnania predčasne ukončenej zmluvy o AutoKredite zo dňa 24. 10. 2022 vyplýva, že žalobca si voči
žalovanej nárokoval sumu spolu 8.415,82 eur, ktorá pozostávala zo sumy 954,03 eur (dlh na splátkach
ku dňu vstavenia finančného vyrovnania – ale bez označenia, o ktoré jednotlivé splátky sa jedná), sumy
6.209,19 eur (nesplatená časť istiny – ale bez označenia, z akých jednotlivých splátok pozostáva a kedy

sa stali splatnými), sumy 1.174,66 eur (náklady žalobcu spojené so zaistením vozidla a iné) a zo sumy
77,94eur (inénáklady–oprava,servisvozidlanaobjed.prenajímateľabezDPH)avprospechžalovanej
započítal sumu 4.250,- eur (čo predstavuje výnos z predaja vozidla po jeho odňatí žalovanej). Žalobca
sa teda domáhal zaplatenia sumy 4.165,82 eur (8.415,82 eur mínus 4.250,- eur) s úrokom z omeškania5 % z tejto sumy od 06. 12. 2021 do zaplatenia zo skutkových dôvodov vymedzených v podanej žalobe.
Súd prvej inštancie I. výrokom rozsudku uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.119,79 eur
s úrokom z omeškania 5 % ročne z tejto sumy od 09. 03. 2023 do zaplatenia, pričom tento výrok sa

stal právoplatným, nakoľko odvolanie proti nemu podané nebolo. V zostávajúcej časti, t. j. v časti istiny
3.046,03 eur súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, pričom jeho povinnosťou bolo (a naďalej bude) zistiť,
z čoho táto suma pozostáva. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje i na ust. § 294 CSP a teda na
neprípustnosť zmeny žaloby v spotrebiteľských veciach.

26.2 Odvolací súd je toho názoru, že bude potrebné, aby súd prvej inštancie v ďalšom konaní reflektoval
i na skutočnosť a vysporiadal sa s tým, že po podaní žaloby už nastala splatnosť všetkých splátok úveru,
nakoľko žalobca sa domáhal i zaplatenia nesplatenej časti istiny, ktorá sa v priebehu konania už stala
splatnou. Nie je postačujúce konštatovanie, že „neplatnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti nemala
na rozhodnutie súdu o uplatnenom nároku vplyv“.

26.3 Vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu môže súd prvej inštancie aj sám vykonať dôkazy,
ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V takom prípade aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí
takéto dôkazy. Následne, na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu, súd prvej
inštancie vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 2, 3, 4
CSP, pričom sa vysporiada so všetkými relevantnými námietkami strán sporu.

26.4 Ďalej odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie jeho povinnosť dodržať postup podľa
ust. § 160 CSP (všeobecná poučovacia povinnosť) a ust. § 292 CSP (poučovacia povinnosť), nakoľko
„poučenie o možnosti zastúpenia spotrebiteľa a o jeho procesných právach a povinnostiach podľa § 292
Civilného sporového poriadku“ ktoré bolo žalovanej doručované spolu s platobným rozkazom (neskôr

zrušený pre jeho nedoručenie vo vlastných rúk žalovanej) na adresu F. XXXX/X J., nebolo žalovanej
doručené, ani sa nedostalo do jej dispozície, nakoľko podľa listiny označenej ako „informácia o výsledku
doručovania listinného rovnopisu“ adresát zásielky je neznámy a zásielka bude do 30 dní skartovaná.
Uvedené znamená, že vo vzťahu k žalovanej ako spotrebiteľovi si súd prvej inštancie doposiaľ nesplnil
svoju poučovaciu povinnosť.

27.Vnovomrozhodnutírozhodnesúdprvejinštancieopätovneonáhradevšetkýchtrovkonania,vrátane
trov tohto odvolacieho konania (ust. § 396 ods. 3 CSP)

28. Súd prvej inštancie bude v ďalšom konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (ust. § 391

ods. 2 CSP).

29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 393 ods. 2 veta druhá
CSP v spojení s ust. § 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej
mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1, 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 1, 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 9. 4. 2026. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy , Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. marec 2025

Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. marec 2025