Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. apríl 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/67/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122014647
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Réves

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2122014647.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov JUDr.

Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre obzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.1 písm. c), písm. d), ods.2 písm. c), písm. d), ods. 3 písm.
b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j), § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v znení
účinnom do 30.04.2022, o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného
súdu Trnava zo dňa 18.01.2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa 01.04.2025, takto

r o z h o d o l :

I.

Podľa § 321 ods.1 písm. d/, ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom
rozsahu.

II.

Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom: D. XX, D.

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

od bližšie nezistenej doby, najmenej však od mesiaca júl 2020 až do bližšie nezistenej doby mesiaca

marec 2021 na bližšie nezistenom mieste, nezisteným spôsobom a od doposiaľ neustálenej osoby
v pravidelných intervaloch neoprávnene zadovažoval a následne najmenej v obci D. ako i na iných
miestach prechovával omamné a psychotropné látky a to marihuanu, metamfetamín a extázu, ktoré
následne v obci D. ako i na iných miestach opakovane distribuoval medzi konečných spotrebiteľov za
vopred poskytnuté finančné prostriedky, pričom bolo zistené, že tieto látky opakovane predával ako i za
inú odplatu poskytoval viacerým maloletým osobám, a to najmenej mal. A.. A., nar. XXXX, mal. C. E.,
nar. XXXX, mal. F., nar. XXXX, mal. D. nar. XXXX, mal. D., nar. XXXX, mal. G. H., nar. XXXX, mal. I. J.,

nar. XXXX, pričom obžalovaný mal vedomosť o veku maloletých, medzi ktorými sa nachádzali aj osoby
mladšie ako pätnásť rokov, a to najmenej mal. A.. A., nar. XXXX, mal. G. H., nar. XXXX, o ktorých veku
obžalovaný mal vedomosť.

V zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je Cannabis (marihuana) zaradený
do I. skupiny omamných látok, metamfetamín (pervitín) je zaradený do II. skupiny psychotropných látok

a 3,4-Metyléndioxymetamfetamín, MDMA (extáza) je zaradený do I. skupiny psychotropných látok,t e d a

neoprávnene obchodoval s omamnou látkou a psychotropnou látkou, pričom čin spáchal pre dieťa

mladšie ako pätnásť rokov v malom množstve, a tiež ho spáchal závažnejším spôsobom konania - na
viacerých osobách,

č í m s p á c h a l

zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173
ods.1, ods.2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.j) Trestného zákona
účinného od 06.08.2024.

Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 173 ods. 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (ďalej len „Trestného zákona“)
s poukazom na § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 1 Trestného
zákona, § 39 ods. 3 písm. d) Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá i trest prepadnutia vecí,
a to mobilného telefónu zn. Xiaomi MI8 Lite modro čiernej farby v silikónovom obale IMEI 1:

862730040524679, IMEI 2: 862730040524687 s integrovanou batériou, nano SIM kartou Orange č.
130060720917 a pamäťovou kartou typu SD HC zn. SanDisk 16GB č. 5342ORA3213H.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.

III. Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu bol obžalovaný A. B. uznaný vinným pre obzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich

držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm.d), ods. 2 písm. c), písm. d), ods. 3
písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j), § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v
znení účinnom do 30.04.2022, na tom skutkovom základe, ako je uvedené ( vyššie) vo výrokovej časti
tohto rozsudku.
Za túto trestnú činnosť uložil okresný súd obžalovanému podľa § 172 ods. 3 Trestného zákona v znení

účinnomdo30.04.2022,sprihliadnutímna §36písm.j)Trestnéhozákona, §38ods.2,ods.3 Trestného
zákona, a použitím § 39 ods. 1 Trestného zákona, § 39 ods. 3 písm. b) Trestného zákona, trest odňatia
slobody vo výmere 8 (osem) rokov.
Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému uložil ochranný
dohľad v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 77 ods. 1 Trestného zákona uložil obžalovanému povinnosť po prepustení z výkonu trestu
odňatia slobody:
- oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať,- osobne sa hlásiť jedenkrát za tri kalendárne mesiace u probačného a mediačného úradníka okresného
súdu v obvode miesta svojho bydliska, pričom prvý krát je tak povinný urobiť do dvoch pracovných dní
po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody,

- vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému uložil trest prepadnutia veci mobilný
telefón zn. Xiaomi MI8 Lite modro čiernej farby v silikónovom obale IMEI 1: 862730040524679, IMEI
2: 862730040524687 s integrovanou batériou nano SIM kartou Orange č. 130060720917 a pamäťovou
kartou typu SD HC zn. SanDisk 16GB č. 5342ORA3213H

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.
Okresný súd zdôvodnil svoje rozhodnutie v rozsahu č. l. 713-722 spisu.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný A. B. i okresný
prokurátor.
Obžalovaný prostredníctvom obhajcu uviedol, že z obsahu vyšetrovacieho ako aj súdneho spisu je
zrejmé, že nejde o ,,klasický“ prípad páchania trestnej činnosti, ktorý by si vyžadoval uloženie takého

prísneho trestu, ktorý mu bol uložený. Túto skutočnosť potvrdzuje aj osobitosť charakteru tejto drogovej
trestnej činnosti a jeho osoby, ktorá naplnila postup podľa § 39 o mimoriadnom znížení trestu vzhľadom
na to, že pôvodne uvedená trestná sadzba v rozmedzí 15-20 rokov účinná do 30.4.2022, ako aj
v aktuálne platnej a účinnej legislatíve sa javí neprimerane prísnou, a to aj po zohľadnení všetkých
dostupných zákonných inštitútov.

Uvedomujúc si následky tejto trestnej činnosti však napáda výrok o vine vo vzťahu k ust. § 172 ods. 3
písm. b) TZ účinného do 30.4.2022 a to, že mal vedomosť o tom, že osoby voči ktorým sa mal dopustiť
trestnej činnosti sú osobami mladšími ako 15 rokov. Nepopiera spáchanie trestnej činnosti, o čom svedčí
aj jeho konanie na hlavnom pojednávaní, v rámci ktorého sa k trestnej činnosti kladenej mu za vinu
priznal, avšak túto súd neprijal vzhľadom na to, že jeho priznanie bolo uskutočnené s výtkou o vzťahu

k právnej kvalifikácií.
Vzhľadom na to, že Národná rada Slovenskej republiky schválila nové znenie zákona č. 40/2024 Z.
z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a
ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorého účinnosť bola pozastavená uznesením Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 3/2024, z 28. februára 2024 a v kontexte ktorého dochádza k

výraznej zmene v otázke výšky trestnej sadzby priamo dotýkajúcej sa aj jeho veci a súčasne z dôvodu,
že k vyhláseniu predmetného rozsudku došlo dňa 18.1.2024, a teda v čase keď nedošlo ešte k prijatiu
nového znenia Trestného zákona, týmto žiada Krajský súd v Trnave, aby postupom podľa § 318 ods.
1 TP prerušil trestné stíhanie z dôvodu vzniku okolnosti podľa § 228 ods. 2 písm. e) TP v znení, ak,
ústavný súd alebo Súdny dvor Európskej únie pozastaví účinnosť právneho predpisu alebo jeho časti,

ktorého použitie je rozhodujúce pre konanie alebo rozhodnutie vo veci samej, preruší trestné stíhanie.
V prospech takého procesného postupu vyznieva aj to, že účinnosť mala táto novela nadobudnúť dňa
15.03.2024. Tejto účinnosti však bolo zabránené rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky. V
prípade, ak by k predmetnému pozastaveniu nedošlo, tak by v súlade s § 2 ods. 1 Tr. zák. boli takéto
pozastavené ustanovenia právneho predpisu priamo použiteľné, z dôvodu, že by boli pre páchateľa

priaznivejšie. Práve z tohto dôvodu takéhoto možného „prospechu páchateľa je potrebné prerušiť trestné
stíhanie v prípadoch odloženej účinnosti právneho predpisu. Podmienka dotýkajúca sa rozhodujúceho
postavenia v danej veci je daná aj tým, že v znení vyššie uvedenej novely by spáchanie predmetného
skutku bolo posudzované v intenciách rapídne nižšej trestnej sadzby, než je tomu v aktuálne platnom
a účinnom znení Trestného zákona.

Výšku trestu, ktorú mu uložil okresný súd považuje za rozpornú so základnými zásadami na ukladanie
trestu v podobe zásady primeranosti (úmernosť výšky sadzby ku konaniu resp. ne/spôsobenému
následku), a zásady spravodlivosti.
Následne odcitoval rozhodnutia NS SR pod sp. zn. 3To/57/2019 z 19.09.2019 a 1To/102/2018 z
04.12.2018, z ktorých vyplýva, že ,,Záver o primeranosti trestu je daný vtedy, ak sa opiera o rozumnú

väzbu medzi legitímnym cieľom a zvoleným prostriedkom jeho realizácie. Možno konštatovať, že
páchateľa môže so spravodlivosťou, a teda aj so spoločnosťou zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa
musí rovnať spôsobenému bezpráviu. Z toho vyplýva, že keď bude trest, resp. odplata obsiahnutá
v treste prísnejšia ako bezprávie spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia,
ale zároveň uloženým trestom vznikne nové bezprávie - bezprávie voči neprimerane potrestanému

páchateľovi trestného činu. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na
nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť a nie ešte viac
rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý. Spravodlivým je vždy len primeraný
trest. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie núti súd prihliadať na okolnosti konkrétnehoprípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste. Pri
rešpektovaní uvedených princípov krajský súd považoval trest odňatia slobody uložený obžalovanému
rozsudkom súdu prvého stupňa vzhľadom na všetky okolnosti prípadu za neprimeraný."

V nadväznosti na uvedené žiadal, aby odvolací súd postupom § 318 ods. 1 TP prerušil trestné stíhanie
z dôvodu vzniku okolnosti podľa § 228 ods. 2 písm. e) TP.
Okresný prokurátor zdôvodnil svoje odvolanie ( smerujúce proti výroku o treste v neprospech
obžalovaného) po citácii výrokovej časti napadnutého rozsudku tým, že okresný súd nedôvodne
v danej veci aplikoval zmierňovacie ustanovenie § 39 ods.1 Trestného zákona a z toho dôvodu aj uložil

obžalovanému nezákonný trest.
Úvodom odvolacích námietok poukázal na fakt, že obžalovaný v rámci celého prípravného konania
nekriticky pristupoval ku svojmu konaniu a správaniu, vo veci odoprel vypovedať a až v rámci
záverečného preštudovania spisu svoje konanie priznal a oľutoval.
Na prvom hlavnom pojednávaní neurobil žiadne vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku
a rovnako odoprel vypovedať. Po vykonanom takmer celom dokazovaní v rámci súdneho konania

na hlavnom pojednávaní dňa 10.10.2023 po porade s obhajcom požiadal o výsluch svojej osoby,
kde sa navonok priznal, pričom takýto postoj obžalovaného vyhodnotil aj okresný súd v rámci bodu
57. odôvodnenia iba ako faktické priznanie, bez priznania v pravom slova zmysle, pri ktorom by si
obžalovaný v celom rozsahu uvedomoval závažnosť a povahu svojho konania a svoju vinu aj vnútorne
prijal.

Takéto formálne priznanie súd nevyhodnotil ani ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l)
Trestného zákona, avšak v rámci bodu 63. písm. a) odôvodnenia považoval túto skutočnosť ako
jednu z okolností odôvodňujúcich použitie § 39 ods. 1 Trestného zákona. V tejto súvislosti dáva do
pozornosti odvolacieho súdu zápisnicu z hlavného pojednávania konaného dňa 13.01.2023, kedy na
dopyt súdu ohľadom možnosti uzatvorenia dohody o vine a treste medzi prokurátorkou a obžalovaným

intervenujúca prokurátorka uviedla, že dohodu uzavrieť nechce, ale v prípade učinenia vyhlásenia o
vine obžalovaným v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku, by bolo takéto vyhlásenie zohľadnené
pri návrhu trestu v súlade so zaužívanou praxou v intenciách § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného
zákona per analogiam. Obžalovaný žiadne vyhlásenie neučinil. Z uvedeného je zrejmé, že zmena
postoja obžalovaného, kedy sa rozhodol vypovedať na hlavnom pojednávaní až dňa 10.10.2023, nastala

s najväčšou pravdepodobnosť až pod ťarchou vykonaného dokazovania a bola motivovaná priznaním
poľahčujúcej okolnosti. Takéto priznanie, ktoré nenaplnilo ani priznanie poľahčujúcej okolnosti, nemožno
preto hodnotiť ako okolnosť, ktorá odôvodňuje mimoriadne zníženie trestu.
Obžalovaný je nepochybne mladý človek, ktorý sa tak, ako to identifikoval aj senát okresného súdu,
dopúšťal drogovej trestnej činnosti vo veku 19 rokov, teda vo veku blízkom veku mladistvým, avšak

vzhľadom na povahu a charakter trestnej činnosti je očakávateľné, že obžalovaný ako už dospelý človek,
ktorý mal absolvované základné vzdelanie a bol študentom strednej odbornej školy, je a bude schopný
uvedomiť si škodlivosť návykových látok a dôsledok svojho konania, obzvlášť, ak sa konania dopúšťal
voči deťom. V čase páchania skutku si jednoznačne musel byť vedomý protiprávnosti svojho konania,
jeho vekom možno ospravedlňovať maximálne nevedomosť o právnej kvalifikácii a hroziacich trestoch.

Nemožno opomenúť ani fakt, že obžalovaný bol najstarším členom partie, v rámci ktorej dochádzalo
k užívaniu návykových látok a preto mal byť práve on tou osobou, ktorá bude najviac zodpovedná a
uvedomelá.
Vo vzťahu ku osobám, ktorým obžalovaný zabezpečil omamné a psychotropné látky je potrebné uviesť,
že išlo o početnú skupinu osôb vo veku pod 18 rokov života, A. a H. mali v inkriminovanom čase

menej ako 15 rokov. Vzhľadom na vek týchto osôb je nebezpečnosť a závažnosť konania obžalovaného
násobne vyššia, s poukazom na fakt, že obžalovaný zabezpečoval pre skupinu nielen marihuanu, ale aj
tzv. „tvrdé" drogy ako pervitín a MDMA - extázu. U drogy pervitín sa podľa odborných vyjadrení vyvíja
závislosť rýchlo a je to predovšetkým psychická závislosť, pri marihuane sa psychická závislosť vyvíja pri
dlhodobejšom užívaní. Obžalovaný sa protiprávneho konania dopúšťal najmenej od júla 2020 do marca

2021 a svojím konaním de facto ovplyvňoval psychické a fyzické zdravie 7 maloletých osôb, pričom
užívanie drog mohlo v danom životnom období dotknutých osôb výrazne negatívne ovplyvniť ich vývoj
a smerovanie života.
Konanie obžalovaného sa nedá ospravedlniť ani mladíckou nerozvážnosťou, experimentovaním a
túžbou vyskúšať niečo zakázané, nakoľko drogy boli do skupiny zabezpečované opakovane, maloletí

užívali drogy zabezpečené od obžalovaného viacnásobne, dokonca svedok K. užil pervitín asi 10 krát.
Takéto konanie sa odzrkadlilo aj na právnej kvalifikácii, kedy obžalovaný naplnil kvalifikovanú skutkovú
podstatu obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 3 písm. b) Trestného zákona vznení účinnom do 30.04.2022, v rámci ktorej je spáchanie takéhoto trestného činu sankcionované okrem
spáchania činu voči osobe mladšej ako 15 rokov aj v prípade spôsobenia ťažkej ujmi na zdraví alebo
smrti, prípadne v značnom rozsahu.

Z uvedeného je zrejmé, že zákonodarca veľmi prísne sankcionuje páchanie drogovej trestnej činnosti
spáchanej voči osobám mladším ako 15 rokov, čím je chránený záujem spoločnosti a predovšetkým
záujem osôb pod 15 rokov, ktoré sú osobitne chránené a obzvlášť zraniteľné, pričom takéto konanie
dáva na úroveň so spôsobením ťažkej ujmy na zdraví alebo smrti. Aj pri súčasnom právnom stave
zákonodarca zotrval na takejto prísnej trestnej politike, kedy aj po ostatnej novele Trestného zákona

týkajúcej sa drogových trestných činov by bolo takéto konanie sankcionované v rovnakej trestnej
sadzbe. Ani pozornosti prokuratúry neušiel nastolený trend trestnej politiky zmierňovania trestných
sadzieb pri určitých drogových trestných činoch, kedy možno súhlasiť, že určité konania sú postihované
neprimerane prísne, avšak v tejto trestnej veci nemožno hovoriť o neprimeranosti sankcie vzhľadom na
spôsob konania, čas páchania skutku a konečných užívateľov drog.
U obžalovaného bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, teda

súd mohol po aplikácii § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona ukladať trest odňatia slobody v rozpätí 15
rokov až 18 rokov a 4 mesiace.
V rámci záverečnej reči intervenujúca prokurátorka po zohľadnení všetkých okolností prípadu, osoby
obžalovaného a jeho pomerov ako aj pri zohľadnení potreby individuálnej a generálnej prevencie trestu
navrhovala uložiť trest odňatia slobody v najnižšej možnej zákonnej výmere, teda 15 rokov a zaradenie

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, napriek skutočnosti, že boli
splnené zákonné podmienky na zaradenie aj do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym
stupňom stráženia.
Súd však využitím § 39 ods. 1 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody znížený bez jedného roka
o polovicu zo spodnej hranice trestnej sadzby posudzovaného trestného činu, teda v najnižšej možnej

výmere, ktorú mu umožňovala limitácia v ustanovení § 39 ods. 3 písm. b) Trestného zákona. Aj v prípade
stotožnenia sa s aplikáciou § 39 ods. 1 Trestného zákona, je vzhľadom na už vyššie popísané okolnosti
veci zníženie trestu odňatia slobody o 7 rokov značne neprimerané.
Okolnosti týkajúce sa osoby obžalovaného, o ktoré oprel okresný súd aplikáciu tohto inštitútu, boli
teda zohľadnené v rámci vonkajšej diferenciácie výkonu trestu, kedy bol navrhovaný zmienený spôsob

výkonu trestu a navrhovaním trestu odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby.
Ďalej je potrebné zdôrazniť, že trest v súlade s § 34 ods. 1 Trestného zákona plní aj funkciu generálnej
prevencie vo vzťahu k spoločnosti, pričom takáto funkcia trestu je v danej trestnej veci vychádzajúc z
napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu výrazne podlomená.
Ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona vyžaduje pre mimoriadne zníženie trestu pod zákonom

stanovenúhranicudolnejsadzbytakéokolnostiprípadu,alebotaképomerypáchateľa,ktorébyzákonom
stanovenú sadzbu činili pre páchateľa neprimerane prísnou a vzhľadom na ochranu spoločnosti by
postačoval aj trest kratšieho trvania. Okolnosti prípadu nedosiahli pomyselnú intenzitu pre mimoriadne
zníženie trestu, resp. určite nie v takej miere, aká bola použitá prvostupňovým súdom. Tieto okolnosti
odôvodňovali výlučne ukladanie trestu na dolnej hranici a miernejší spôsob výkonu trestu odňatia

slobody.
Vzhľadom na vyššie uvedené, postoj obžalovaného k tejto trestnej činnosti, jej trvácnosť a následok
tohto činu, nie len z trestnoprávneho hľadiska, ale aj z hľadiska morálneho, zdravého a psychického
vývinu maloletých, nemožno považovať trest uložený súdom prvého stupňa za primeraný, spravodlivý
a dostačujúci z hľadiska individuálnej, ale aj generálnej prevencie.

Z týchto dôvodov navrhol, aby Krajský súd Trnava podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Trestného poriadku
zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Trnava vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Trestného
poriadku sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží podľa 172 ods. 3 Trestného zákona účinného do
30.04.2022 s prihliadnutím na § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody
vo výmere 15 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom

stráženia, podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona trest prepadnutia veci: mobilný telefón zn. Xiaomi
MI 8 Lite modro čiernej farby v silikónovom obale IMEI 1: 862730040524679, ???? 2: 862730040524687
s integrovanou batériou nano SIM kartou Orange č. 130060720917 a s pamäťovou kartou typu SD HC
zn. SanDisk 16GB č. 53420RA3213H a podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona ochranný
dohľad v trvaní 1 rok.

K odvolaniu prokurátora obžalovaný prostredníctvom obhajcu v osobitnom písomnom podaní uviedol,
že po vzhliadnutí obsahu predmetného odvolania je zrejmé, že prokurátor napáda neprimeranosť
uloženého trestu odňatia slobody. V tomto smere sa v celom rozsahu pridržiava a odkazuje na pomerne
rozsiahle odôvodnenie napádaného rozsudku, a to v bode 63. a tam nasledovných bodov. Nemožno sastotožniť s úvahou prokurátora smerujúcou k neprimeranosti trestu a podlomenosti funkcie generálnej
prevencie trestu obsiahnutou v § 34 ods. 1 TZ. Z obsahu vyšetrovacieho ako aj súdneho spisu je zrejmé,
že nejde o „klasický prípad páchania trestnej činnosti, ktorý by si vyžadoval uloženie takého prísneho

trestu,akýnavrhujeprokurátor.Skutočnosť,žezákonodarcapovažujedoposiaľustálenúvýškutrestných
sadzieb za drakonickú, reflektuje aj činnosť Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá schválila nové
znenie zákona č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení
neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorého účinnosť bola pozastavená
uznesenímÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.PL.ÚS3/2024,z28.februára2024avkontexte

ktorého dochádza k výraznej zmene v otázke výšky trestnej sadzby za drogovú trestnú činnosť, čo má
priamy vplyv aj na výšku trestnej sadzby v jeho veci. Spáchanie trestnej činnosti na hlavnom pojednávaní
priznal a to, že ho súd neprijal, je práve kvôli otázke právnej kvalifikácie skutku, ktorú v priebehu konania
dotknutým orgánom vytýkal.
Ako správne prokurátor uviedol, on je osobou vo veku 19 rokov. Práve skutočnosť, že k spáchaniu skutku
malo dôjsť vo veku blízkemu veku mladistvých nemožno opomenúť, a to v tom kontexte, že kategória

veku blízkeho mladistvým reflektuje osobu, ktorá už síce je trestne zodpovedná, ale vzhľadom na svoj
nízky vek a psychické i fyzické procesy prebiehajúce u nej v období puberty ešte nie plne psychicky,
morálne a sociálne vyspelá. Po dovŕšení osemnásteho roku veku sa osoba síce stane plne trestne
zodpovedná, ale v praxi pritom mnohé osoby tesne po dovŕšení 18 veku, ešte nie sú úplne psychicky,
morálne a fyzicky vyvinuté, všeobecne majú menej skúseností, a preto bolo potrebné túto skutočnosť

zohľadniť v ich prospech v trestnom práve.
V navrhovanej trestnej sadzbe vo výške 15 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia nemožno (okrem skutočnosti, že ide o spodnú hranicu trestnej
sadzby) vyššie uvedenú črtu vzhliadnuť ako ani aspekt spravodlivého, preventívneho či ochranného
účelu trestu. Obžalovaný nemá byť páchateľom trestnej činnosti, ktorou by zasiahol do života a zdravia

iných. Skutočnosť, že návykové látky mali požívať osoby nižšieho veku nemožno prenášať na jeho
osobu. Nijakým spôsobom nemal tieto osoby nútiť ku konzumácií drog či iných návykových látok. Na
podklade uvedeného sa aj naďalej pridržiava už vyslovených záverov vo vlastnom podanom odvolaní.
Konanie na odvolacom súde
Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie za prítomnosti prokurátorky Krajskej prokuratúry

v Trnave, obhajkyne obžalovaného a za splnenia zákonných podmienok (s písomným súhlasom
obžalovaného) v neprítomnosti obžalovaného.
Zástupkyňa Krajskej prokuratúry v Trnave na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa pridržiavala
podstaty odôvodnenia odvolania okresného prokurátora. Podľa jej názoru neboli splnené zákonné
podmienky pre uloženie mimoriadneho zníženia trestu pod spodnú hranicu trestnej sadzby. Na rozdiel

od podaného odvolania však modifikovala návrh vzhľadom na novelu Trestného zákona účinného
od 06.08.2024 tak, že navrhla zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu a uznať obžalovaného
vinným zo spáchania skutku uvedeného v napadnutom rozsudku, pri zmene jeho právnej kvalifikácia
tak, aby bola v súlade s ustanovením Trestného zákona v znení účinného od 06.08.2024 a za to
navrhla obžalovanému uložiť podľa § 173 ods. 3 TZ, § 36 písm. j), § 38 ods. 2 TZ v akt. znení

trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia. Výrok o treste v časti prepadnutia veci navrhovala prevziať
z napadnutého rozsudku. S poukazom na novelu trestného zákona uloženie ochranného dohľadu
nenavrhovala.
Obhajkyňa na verejnom zasadnutí uviedla, že taktiež modifikuje odvolanie s tým, že netrvá na prerušení

trestného stíhania a žiada prekvalifikovať skutok vzhľadom na novelu Trestného zákona. Pokiaľ ide
o ostatné dôvody odvolania poukazovala na to, že nejde o klasické dílerstvo s poukazom na podrobné
dôvody uvedené v písomnom odôvodení odvolania.
V záverečnom návrhu uviedla, že vzhľadom na už tvrdené skutočnosti, že obžalovaný bol v čase
spáchania skutku osobou veku blízkemu mladistvým, ku spáchaniu skutku sa priznal a tento oľutoval,

nebol doposiaľ súdne trestaný a od spáchania skutku vedie riadny život navrhla, aby pri ukladaní trestu
zvážil mimoriadne zníženie trestu podľa ust. § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) TZ v tejto súvislosti zároveň
navrhlasúdu,abyzvážilobžalovanémuuložiťtrestodňatiaslobody spodmienečnýodkladomnaktorého
uloženie sú podľa jej názoru splnené zákonné podmienky. Má za to, že uloženie nepodmienečného
trestu odňatia slobody by mohlo v tomto prípade obžalovaného skôr negatívne poznačiť a neslúžilo by

na nápravu páchateľa, nakoľko od spáchania skutku vedie riadny život. Trest navrhla uložiť v súlade
s novelou Trestného zákona účinnej od 06.08.2024.
Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaných odvolaní, podľa § 317 ods. l
Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorýmpodali odvolatelia odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že
odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné, pretože po preskúmaní veci, najmä po účinnosti novely
Trestného zákona, bolo nevyhnutné prehodnotiť právnu kvalifikáciu spáchaného skutku ako aj trest

uložený obžalovanému tak, aby bol v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného zákona účinného
od 06.08.2024 a odvolanie okresného prokurátora dôvodné nie je.
Celkom na úvod krajský súd považuje za potrebné uviesť, že okresný súd v konaní, ktoré predchádzalo
napadnutému rozsudku, postupoval v súlade s Trestným poriadkom, na hlavnom pojednávaní vykonal
všetky dostupné dôkazy v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie skutočného stavu veci nevyhnutného

pre zákonné a objektívne rozhodnutie. Okresný súd tiež dodržal všetky zákonné ustanovenia, zmyslom
ktorých je zabezpečenie práva obžalovaného na obhajobu, následne v súlade s ustanovením § 2 ods.
12 Trestného poriadku vykonané dôkazy vyhodnotil po uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo
i v ich súhrne a dospel tak ku správnym skutkovým zisteniam, ktoré zodpovedajú vykonaným dôkazom.
Následne v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1
Trestného poriadku stručne, jasne vyložil, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu

ktorých skutočností pokladal za zreteľné na výsledky dokazovania za vylúčené, alebo pochybné.
Akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si vzájomne odporujú.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je tiež zrejmé akými právnymi úvahami sa okresný súd riadil,
keď rozhodol o uznaní viny obžalovaného z skutku, pre ktorý bol postavený pred súd. Aj podľa názoru
krajského súdu vzhľadom na vykonané dôkazy bolo v posudzovanej veci nepochybne preukázané, že

skutok tak, ako ich prvostupňový súd ustálil sa stal a že tento skutky spáchal obžalovaný A. B..
K výroku o vine
Krajský súd vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému a ustálenému okresným súdom v napadnutom
rozsudku nemá žiadne výhrady, závery okresného súdu si v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach
odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

S ohľadom na obsah odvolacích námietok obžalovaného sa žiada podotknúť, že krajský súd zhodne,
ako súd I. stupňa nemal pochybnosti o vine obžalovaného tak, ako mu to kladie za vinu obžaloba
a prvostupňový rozsudok. Dôkazy, ktoré boli vo veci vykonané, vytvárajú vo svojom súhrne ucelenú
reťaz priamych i nepriamych dôkazov, ktoré obžalovaného zo spáchaného skutku bez akýchkoľvek
pochybností usvedčujú.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu
prvéhoadruhéhostupňatvoriajednotu,avprípade,aksaodvolacísúdstotožnísúvahamisúdunižšieho
stupňa a tieto považuje za zákonné a správne nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí,
ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/2/2018
z 23. januára 2018).

Z podaného odvolania a jeho vyššie citovaných dôvodov vyplýva, že obžalovaný namieta najmä právnu
kvalifikáciu predmetného skutku a to s ohľadom na skutočnosť, že nemal vedomosť o tom, že osoby,
voči ktorým sa mal dopustiť trestnej činnosti, sú osobami mladšími ako 15 rokov.
Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie vo vytýkanom rozsahu a dospel k záveru, že súd
prvého stupňa postupoval pri zisťovaní skutkového stavu veci zákonným spôsobom a vyhodnotil dôkazy

jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, pričom skutkové zistenia odôvodnil logicky, presvedčivo a v súlade
s ustanoveniami Trestného poriadku.
Odvolacísúdsaplnestotožňujesozáveromsúduprvéhostupňa,žeobžalovanývedel,ževiaceréosoby,
ktorým zadovažoval a predával omamné a psychotropné látky (najmä pervitín, extázu a marihuanu), boli
v čase skutkov mladšie ako 18 rokov, pričom dve z nich (A. A. a G. H.) boli dokonca mladšie ako 15 rokov.

Táto skutočnosť bola náležite preukázaná jednak výpoveďami samotných poškodených osôb a ďalších
svedkov, ako aj výpoveďou obžalovaného, ktorý sám priznal, že mu vek členov partie bol známy.
Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že vek niektorých osôb poznal, a to vrátane skutočnosti, že
boli o dva roky mladší než on. V prípade A. A. uviedol, že jej vek sa dozvedel dva týždne po tom, čo
začala navštevovať partiu. V prípade G. H. sa snažil brániť tým, že jeho vek nepoznal, dozvedel sa ho

až neskôr. Tieto tvrdenia však vyvracajú viaceré dôkazy. Z výpovedí svedkov jednoznačne vyplýva, že
obžalovaný v čase, keď zadovažoval pervitín, extázu a marihuanu, vedel, že A. aj H. boli mladší ako 15
rokov a ostatní členovia partie boli mladší ako 18 rokov. G. H. podľa dôkazov dovŕšil 15 rokov až v A.
XXXX, pričom drogy podľa vlastnej výpovede prestal užívať už v marci 2021. Z jeho výpovede vyplýva,
že obžalovanému svoj vek oznámil začiatkom roka 2020, teda ešte pred začiatkom užívania tzv. tvrdých

drog v lete 2020. Výpoveď C. A. tento časový rámec potvrdzuje. Výpoveď svedka J., podľa ktorej sa
mal obžalovaný dozvedieť vek H. až v januári 2021, odporuje výpovedi samotného obžalovaného, ktorý
uviedol, že sa tak stalo už v čase, keď J. dovŕšil 15 rokov, teda v L. XXXX. Obžalovaný teda minimálne
od tohto obdobia vedel, že H. je mladší ako 15 rokov, a napriek tomu mu až do marca 2021 naďalejpredával drogy. A. A. dovŕšila vek 15 rokov v D. XXXX, pričom v partii sa pohybovala v období od leta do
októbra2020.Podľajejvýpovede,ktorúpotvrdiliajďalšísvedkovia,začaladrogyužívaťkoncomaugusta
2020. Obžalovaný podľa jej slov jej vek poznal, čo sám vo svojej výpovedi potvrdil. Vyplýva z toho,

že obžalovaný sa dopúšťal trestnej činnosti v čase, keď A. nemala 15 rokov, a bol si tejto skutočnosti
vedomý.C.E.,ktorádovŕšila15rokovvI.XXXX,vosvojejvýpovediuviedla,žeobžalovanýjejvekpoznal
a nemal s tým problém. Rovnako aj ďalší svedkovia potvrdili, že obžalovaný poznal vek všetkých členov
partie. Obžalovaný sa teda dopúšťal trestnej činnosti aj voči tejto svedkyni v čase, keď bola neplnoletá,
a s touto skutočnosťou bol uzrozumený. Obdobná situácia platí aj v prípade ďalších členov partie: F. M.,

D. K., I. J. a D. E. dovŕšili vek 15 rokov v období medzi N. XXXX I. L. XXXX. Obžalovaný podľa svojej
výpovede poznal ich vek, a ich výpovede taktiež potvrdzujú, že obžalovaný bol o ich veku informovaný.
V čase, keď im poskytoval drogy (najneskôr od leta 2020), boli všetci neplnoletí.
Na základe týchto skutočností možno jednoznačne konštatovať, že obžalovaný konal s vedomosťou o
veku osôb, ktorým drogy zadovažoval, a teda sa trestnej činnosti dopúšťal vedome.
Obžalovaný aj podľa názoru odvolacieho súdu teda konal s vedomosťou o veku osôb, ktorým drogy

zadovažoval, čím boli splnené podmienky pre použitie kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu
podľa príslušných ustanovení Trestného zákona , ktoré zohľadňujú vek osoby mladšej ako 15 alebo 18
rokov ako kvalifikačný znak skutku.
Odvolací súd sa taktiež stotožňuje s právnym záverom prvostupňového súdu, že obžalovaný konal
v nepriamom úmysle podľa § 15 písm. b) TZ. Z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný

bol v psychickej uzrozumenosti s tým, že koná protiprávne, vedel o neplnoletosti osôb, ktorým drogy
zaobstarával, a bol s týmto stavom vnútorne stotožnený, resp. ľahostajný voči následkom svojho
konania.
Skutočnosť, že si obžalovaný uvedomoval nebezpečnosť svojho konania, potvrdzujú nielen výpovede
poškodených (napr. vyjadrenia o "výčitkách počas dojazdov"), ale aj jeho vlastné priznania. To, že

v konaní napriek tomu pokračoval, jednoznačne preukazuje úmyselné zavinenie, hoci v nepriamom
variante.
Odvolací súd nenašiel žiadne pochybenie v postupe prvostupňového súdu pri hodnotení dôkazov. Súd
vyhodnotilvýpovedesvedkovkonzistentne,vovzájomnýchsúvislostiachadôkazyinterpretovallogickým
a presvedčivým spôsobom, bez porušenia zásad spravodlivého procesu.

Právne posúdenie konania obžalovaného z namietaného hľadiska tak, ako ho súd prvého stupňa
podrobne rozobral v bodoch 46 až 52 odôvodnenia, je vecne správne, presvedčivo odôvodnené a
zodpovedá zisteniam vyplývajúcim z vykonaného dokazovania.
Okresný súd v uvedených bodoch rozsudku jasne, dôsledne a logicky vyložil, z akých dôkazov vyvodil
záver o vedomosti obžalovaného o veku osôb, ktorým zaobstarával omamné a psychotropné látky, ako

aj o forme zavinenia, ktorou bolo konanie obžalovaného spáchané. Záver o naplnení zákonných znakov
kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu tak vyplýva priamo z argumentačnej línie okresného
súdu.
Odvolacísúdpretonatútočasťodôvodneniaprvostupňovéhosúdulenodkazujeakonasprávnuaúplnú,
pričom nepovažuje za potrebné ich opätovne reprodukovať, keďže súdu druhého stupňa neprináleží

nahrádzať zákonný výklad už vykonaný súdom prvého stupňa, s ktorým sa bez výhrad stotožňuje.
Vychádzajúc zo správnych skutkových zistení okresného súdu a zo správnych úvah z nich vyvodených,
s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k právnemu záveru, že podľa znenia Trestného
zákona účinného od 06.08.2024 (účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu), ktorý je bezpochyby
pre obžalovaného priaznivejší (§ 2 ods.1 Trestného zákona), sa obžalovaný dopustil zločinu

neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods.1,
ods.2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona
účinného od 06.08.2024, nakoľko tento (obžalovaný) neoprávnene obchodoval s omamnou látkou
a psychotropnou látkou, pričom čin spáchal pre dieťa (deti) mladšie ako pätnásť rokov v malom
množstve, a tiež ho spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách.

Podľa § 135b ods.1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 Prechovávaním omamnej látky,
psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu sa rozumie mať v
držbe po akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku, drogový prekurzor alebo predmet určený
na ich výrobu najviac vo väčšom množstve, ak nie sú určené na ďalšiu distribúciu alebo na účel
dosiahnutia majetkového prospechu v súvislosti s ich prechovávaním. Prechovávaním omamnej látky,

psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu sa rozumie aj dovoz,
vývoz, prevoz, preprava, kúpa, výmena alebo iné zadováženie omamnej látky, psychotropnej látky,
drogového prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu pre seba alebo iného najviac vo väčšommnožstve,atozaúčelomosobnejspotrebyabeztoho,abyboličoilensčastiurčenénaďalšiudistribúciu
alebo na účel dosiahnutia majetkového prospechu.
Podľa § 135b ods.2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 Obchodovaním s omamnou látkou,

psychotropnou látkou, drogovým prekurzorom alebo predmetom určeným na ich výrobu sa na
účely tohto zákona rozumie dovoz, vývoz, prevoz, preprava, prechovávanie, ponuka, predaj, kúpa,
výmena alebo iné zadováženie omamnej látky, psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo
predmetu určeného na ich výrobu, sprostredkovanie alebo financovanie týchto činností; obchodovaním
s omamnou látkou, psychotropnou látkou, drogovým prekurzorom alebo predmetom určeným na

ich výrobu nie sú činnosti, ktoré sú prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, drogového
prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu podľa odseku 1.
Podľa § 135d ods.1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 Ak množstvo omamnej látky alebo
psychotropnej látky presahuje hodnotu nepatrného množstva podľa § 135c, za
a) malé množstvo sa považuje množstvo omamnej látky alebo psychotropnej látky presahujúce nepatrné
množstvo a nepresahujúce päťnásobok nepatrného množstva uvedeného v treťom stĺpci v prílohe č. 1

alebo v § 135 ods. 2; § 135c ods. 1 tým nie je dotknutý,
b) väčšie množstvo sa považuje množstvo omamnej látky alebo psychotropnej látky presahujúce malé
množstvo a nepresahujúce dvestopäťdesiatnásobok nepatrného množstva uvedeného v treťom stĺpci v
prílohe č. 1 alebo v § 135 ods. 2,
c) značné množstvo sa považuje množstvo omamnej látky alebo psychotropnej látky presahujúce väčšie

množstvoanepresahujúcetisícpäťstonásoboknepatrnéhomnožstvauvedenéhovtreťomstĺpcivprílohe
č. 1 alebo v § 135 ods. 2,

d) veľké množstvo sa považuje množstvo omamnej látky alebo psychotropnej látky presahujúce značné
množstvo a nepresahujúce päťtisícnásobok nepatrného množstva uvedeného v treťom stĺpci v prílohe

č. 1 alebo v § 135 ods. 2,
e) mimoriadne veľké množstvo sa považuje množstvo omamnej látky alebo psychotropnej látky
presahujúce päťtisícnásobok nepatrného množstva uvedeného v treťom stĺpci v prílohe č. 1 alebo v §
135 ods. 2.
Podľa § 135f ods.1 písm. a) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 V prípade viac ako

jedného druhu omamnej látky alebo psychotropnej látky sa na účely určenia celkového množstva
vypočíta percentuálny podiel množstva každej omamnej látky alebo psychotropnej látky z hornej
hranice jej malého množstva určeného § 135d písm. a). Ak súčet takto určených percentuálnych
podielov nepresiahne hodnotu 100%, považuje sa množstvo viacerých druhov omamných látok alebo
psychotropných látok za malé množstvo podľa § 135d písm. a),

Podľa § 173 ods.1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 Kto neoprávnene vyrobí omamnú látku
alebo psychotropnú látku alebo neoprávnene obchoduje s omamnou látkou alebo psychotropnou látkou
v nepatrnom množstve, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
Podľa § 173 ods.2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 Odňatím slobody na tri roky až desať
rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)predieťamladšieakopätnásťrokovvmalommnožstvealeboprostredníctvomtakéhotodieťaťa,alebo
b) vo väčšom množstve.
Podľa § 173 ods.3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 Odňatím slobody na sedem rokov až
pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania,

b) pre chránenú osobu alebo pre dieťa mladšie ako pätnásť rokov vo väčšom množstve,
c) a už bol za taký čin právoplatne odsúdený,
d) pre osobu, ktorá sa lieči z drogovej závislosti, alebo
e) v značnom množstve.
Podľa § 173 ods.4 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 Odňatím slobody na osem rokov až

dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,
b) pre dieťa mladšie ako pätnásť rokov v značnom množstve, alebo
c) vo veľkom množstve.
Podľa § 173 ods.5 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 Odňatím slobody na desať rokov až

dvadsaťpäťrokovalebotrestomodňatiaslobodynadoživotiesapáchateľpotrestá,aspáchačinuvedený
v odseku 1
a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb,
b) pre dieťa mladšie ako pätnásť rokov vo veľkom množstve,c) ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo
d) v mimoriadne veľkom množstve.
Z ustanovenia § 173 ods. 1 až 5 Trestného zákona vyplýva, že zákonodarca pri konštrukcii

kvalifikovaných skutkových podstát tohto trestného činu – najmä ak ide ( ako v prejednávanom prípade)
o jeho spáchanie na dieťati mladšom ako 15 rokov (ods. 2 písm. a)) alebo na chránenej osobe, príp.
na dieťati mladšom ako 15 rokov (ods. 3 písm. b) – výslovne vyžaduje, aby bol čin spáchaný v malom,
resp. vo väčšom množstve.
Túto požiadavku možno jednoznačne vyčítať z gramatického aj systematického výkladu ustanovenia,

kde sú jednotlivé kvalifikované znaky naviazané práve na znak „ malé“ a následne „väčšie množstvo“
omamnej alebo psychotropnej látky. Zákonodarca týmto spôsobom jasne rozlišuje medzi základnou
skutkovou podstatou (§ 173 ods. 1), kde sa množstvo výslovne neuvádza( predpokladá sa množstvo
nepatrné a to u chránených osôb i u detí mladších ako 15 roko , ktoré po novele TZ zjavne nepožívajú
zvýšenú ochranu, viď vysvetlenie nižšie), a kvalifikovanými formami, pri ktorých sa z dôvodu zvýšenej
spoločenskej nebezpečnosti okrem iného vyžaduje preukázanie väčšieho množstva látky.

Podľa § 135f písm. a) Trestného zákona sa za malé množstvo však považuje množstvo viacerých druhov
omamných a psychotropných látok.
Pokiaľideoväčšiemnožstvo,toto jepodľanázoruodvolaciehosúduvždynevyhnutnéodborneposúdiť–
najmäznaleckýmdokazovaním,novzhľadomktomu,žeskutkovéčasťrozsudku(ktoránebolapodaným
odvolaním prokurátora napadnutá), neobsahuje množstvá predmetných látok, ktoré obžalovaný pre

predmetné osoby zadovažoval, nebolo možné sa predmetnou otázkou v zmysle zásady in dubio pro
reo ďalej zaoberať.
Ak teda nie je preukázané, že množstvo omamných alebo psychotropných látok presahovalo hranicu
malého množstva, nie je možné právne kvalifikovať konanie obžalovaného ako zločin podľa § 173 ods.
3 písm. b) TZ, a to ani vtedy, ak smerovalo proti chráneným osobám, ako i detí mladších ako 15 rokov.

Táto zákonná úprava tak vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok – jednak špecifického okruhu
poškodených (napr. detí), jednak rozsahu konania vyjadreného vo väčšom množstve látok. V opačnom
prípade – ak ide len o „nepatrné množstvo“ – mohol by byť čin kvalifikovaný len ako základná skutková
podstata podľa § 173 ods. 1 TZ ( tak pri chránenej osobe-dieťati i pri dieťati mladšom ako 15 rokov),
a pokiaľ ide o malé množstvo, len pokiaľ ide o osoby mladšie ako 15 rokov, a to aj napriek zvýšenej

nebezpečnosti konania voči maloletým osobám.
Z vykonaného dokazovania teda jednoznačne vyplýva, že obžalovaný v kritickom období neoprávnene
obchodoval s omamnou látkou a psychotropnou látkou, tento čin spáchal síce na chránenej osobe-
dieťati- no v nepatrnom, resp. malom množstve (§ 171 ods.1 TZ), ale aj pre deti mladšie ako pätnásť
rokov v malom množstve (§ 173 ods.2 písm. a) TZ), a tiež ho spáchal závažnejším spôsobom konania

- na viacerých osobách ( § 173 ods.3 písm. a) TZ), preto odvolací súd v danom prípade v súlade
s novelou Trestného zákona účinnou od 06.08.2024 skutok kvalifikoval ako zločin neoprávnenej výroby
a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods.1, ods.2 písm. a), ods. 3
písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona účinného od 06.08.2024.
K výroku o treste

V prípade konania, ktoré je predmetom posudzovania v predmetnej veci, by sa podľa predchádzajúcej
právnej úpravy páchateľ ocitol v trestnej sadzbe od 15 do 20 rokov. Po novele Trestného zákona sa však
rovnaké konanie pri naplnení znakov § 173 ods. 1 až 3 TZ kvalifikuje miernejšie ( 7-15 rokov), pričom
táto legislatívna zmena je zjavným prejavom posunu v chápaní cieľov trestného práva, kde represívna
zložka musí byť vyvážená zásadami primeranosti, humánnosti a diferenciácie. Zákonodarca výslovne

reagoval na prípady, kde aplikácia predchádzajúcich trestných sadzieb viedla k neprimerane prísnym
trestom, ktoré nezohľadňovali skutočný stupeň nebezpečnosti páchateľa a nezohľadňovali účel trestu v
zmysle jeho výchovného, ochranného a preventívneho pôsobenia.
V danom prípade súd zohľadnil, že hoci skutok spočíval v zabezpečovaní a zdieľaní drog medzi
mladistvými a deťmi, išlo o sociálne a vývinovo špecifické prostredie partie, kde absentoval motív zisku,

a obžalovaný bol do skutkov vtiahnutý ako mladý dospelý bez trestnej minulosti, s nízkym stupňom
právneho vedomia a s evidentne nezrelým hodnotovým systémom.
Odvolací súd si je vedomý závažnosti trestnej činnosti súvisiacej s distribúciou drog, a to najmä v
prípade, ak sú drogám vystavené osoby mladšie ako 18, resp. 15 rokov. Neopomenul teda preventívnu
funkciu trestného práva v oblasti boja proti drogovej trestnej činnosti, ktorá je mimoriadne škodlivá pre

spoločnosť.Zároveňvšakprihodnoteníkonkrétnehoprípaduaosobnýchpomerovobžalovanéhodospel
( tak ako i okresný súd) k záveru, že sú tu výnimočné okolnosti, ktoré odôvodňujú uloženie trestu pod
dolnou hranicou zákonnej trestnej sadzby, v súlade s ustanovením § 39 ods. 1 Trestného zákona.Výnimočné okolnosti odvolací súd vidí najmä v tom, že v danom prípade nešlo o typické obchodovanie
s drogami s cieľom finančného zisku, ale o situáciu užívania omamných a psychotropných látok v
rámci partie mladistvých, pričom obžalovaný ako najstarší člen partie zabezpečoval drogy od dílera, a

to na základe spoločnej dohody členov skupiny, ktorí sa na ich kúpu spoločne skladali. Drogy neboli
predmetom predaja so ziskom, ale boli následne užívané spoločne, bez toho, aby z toho obžalovaný
získaval akýkoľvek ( iný) majetkový prospech. Jeho profit spočíval výlučne v tom, že mal sám prístup
k zakázaným látkam, ktoré s ostatnými užíval.
Odvolací súd prihliadol aj na doterajšiu bezúhonnosť obžalovaného, ktorý pred páchaním tohto skutku

nebol súdne trestaný, ako aj na jeho vek, sociálne zázemie a relatívnu nezrelosť pri rozhodovaní, keď sa
podvolil tlaku a kolektívnemu správaniu v rámci partie. Ďalej zohľadnil špecifiká tejto veci, ktorá sa svojou
povahou líši od štandardných prípadov drogového dealerstva, kde je primárnym cieľom ekonomický zisk
a šírenie drog medzi širší okruh osôb.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol o uložení mimoriadne zníženého trestu odňatia
slobody vo výmere 5 rokov, pričom považuje za primerané a zákonné, aby si obžalovaný tento trest

vykonal v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Súd zároveň uložil aj trest prepadnutia veci, a to mobilného telefónu, ktorý bol použitý pri komunikácii
súvisiacej so zadovažovaním drog, a ako taký slúžil na spáchanie trestného činu (§ 60 ods.1 písm. a)
Trestného zákona).
Napriek výnimočným poľahčujúcim okolnostiam odvolací súd zdôrazňuje, že trest musel byť ( na rozdiel

od názoru obhajoby) nepodmienečný, a to vzhľadom na celkovú závažnosť konania obžalovaného,
početdotknutýchmladistvýchosôbadobu,počasktorejkpáchaniučinnostidochádzalo.Užívaniedrogv
mladistvom veku so sebou nesie mimoriadne riziká, a preto súdy nemôžu podceniť význam represívnych
a preventívnych nástrojov trestného práva.
K odvolacím námietkam prokurátora odvolací súd uvádza, že sám (odvolací súd) si je plne vedomý,

že šírenie drog medzi mladistvými a deťmi predstavuje mimoriadne nebezpečný spoločenský jav, ktorý
môže mať nezvratné následky na vývin osobnosti, fyzické aj psychické zdravie, ako aj budúcu sociálnu
integráciu postihnutých osôb. Z tohto dôvodu je ochrana detí a mladistvých pred drogami jednou z
kľúčových priorít trestného práva, a trestnoprávna represia v tejto oblasti musí pôsobiť nielen ako
spravodlivá odplata za protiprávne konanie, ale najmä ako prevencia a výstraha pre ďalšie osoby, ktoré

by mohli obdobným spôsobom ohroziť zdravý vývoj mladých ľudí.
Napriek tomu, že spoločenská škodlivosť tohto typu konania je mimoriadne vysoká, odvolací súd na
druhej strane konštatuje, že v tomto konkrétnom prípade skutočne existujú také výnimočné okolnosti,
ktoré odôvodňujú uloženie mimoriadne zníženého trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona.
Zásadné poľahčujúce okolnosti odvolací súd vidí v tom, že v danom prípade nešlo o klasické dílerstvo

drog s cieľom ekonomického profitu, ale o užívanie drog v rámci partie mladistvých, kde obžalovaný ako
najstarší člen zabezpečoval drogy od známeho dílera na základe spoločnej dohody, pričom jednotliví
členovia partie sa na ich kúpu skladali. Obžalovaný z tohto konania nezískaval majetkový prospech,
jeho profit spočíval výlučne v tom, že mohol drogy užívať spolu s ostatnými.
Ďalšímvýznamnýmfaktorom,ktorýsúdzohľadnil,jedovtedajšiabezúhonnosťobžalovaného,akoajjeho

relatívna osobnostná nezrelosť a ovplyvniteľnosť skupinou, v ktorej sa nachádzal. Prípad sa vyznačuje
špecifickými znakmi sociálnej dynamiky medzi mladistvými, kde hranice zodpovednosti a vedomého
rozhodovania nie sú vždy jasne vyhranené, čo však nemení nič na tom, že z právneho hľadiska bol
obžalovaný plne trestne zodpovedný a konal v rozpore so zákonom. Odvolací súd aj preto uložil výlučne
nepodmienečný trest odňatia slobody

Napriek zmierňujúcim okolnostiam však odvolací súd zdôrazňuje, že nepodmienečný výkon trestu bol
nevyhnutný, a to práve s ohľadom na celkovú nebezpečnosť konania, počet zasiahnutých mladistvých
osôb a dobu, počas ktorej sa skutky odohrávali. Drogy zásadne ohrozujú psychický a fyzický
vývoj mladých osôb, a ich dostupnosť v mládežníckych skupinách má devastujúci dopad nielen na
jednotlivcov, ale aj na širšie sociálne prostredie.

Odvolací súd preto vysiela jasný signál, že spoločnosť nemôže tolerovať situácie, v ktorých sú deti a
mladiství vystavení drogám, hoci v tomto konkrétnom prípade, s prihliadnutím na individuálne okolnosti
obžalovaného, zvolil miernejší – hoci stále neodkladne represívny – prístup.
Na základe vyššie uvedených úvah odvolací súd preto zrušil celý napadnutý rozsudok podľa § 321 ods.
1 písm. d/ ods.2 Trestného poriadku a sám na základe podaných odvolaní obžalovaného a okresného

prokurátora rozhodol podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.