Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší Správny súd
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Katarína Benczová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 13Snr/1/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 9622200095
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:9622200095.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny
Benczovej a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M, JUDr. Jany Martinčekovej, JUDr. Michala
Matulníka, PhD., a Mgr. Kristíny Babiakovej v právnej veci žalobcu S.. P. E., J. XX.XX.XXXX, Y. G.:
X. XXX, XXX XX X., právne zastúpený AK JUDr. Silvia Tatarková ,s.r.o. so sídlom Škultétyho 472/10,
036 01 Martin IČO 36 868 108, proti žalovanému: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky na
preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu, so sídlom Nám. A. Dubčeka 1, 812 80
Bratislava - Mestská časť Staré Mesto, v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného. č.
CRD-321-3/2022-VPRNBU z 30 marca 2022 takto
r o z h o d o l :
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky
na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu č. CRD-321-3/2022-VPRNBU zo dňa
30.3.2022 sa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva práva na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
I. Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie
1. Žalobou doručenou najvyššiemu správnemu súdu 15. júla 2022 sa žalobkyňa domáhala
prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia
žalovaného č. CRD-321-3/2022-VPRNBU zo dňa 30. marca 2022 (ďalej aj len „rozhodnutie
žalovaného“), ktorým bolo zamietnuté odvolanie podané voči rozhodnutiu prvostupňového správneho
orgánu Národného bezpečnostného úradu (ďalej aj len „NBÚ, tiež „prvostupňový správny orgán“) č. SP-
PB-3797-9/2021-Ž-51378 z 15. decembra 2021 (ďalej aj len „rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu“), ktorý rozhodol tak, že
I. Podľa § 10 ods. 1 písm. g) v spojení s § 14 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. navrhovanú osobu
nemožno považovať za bezpečnostne spoľahlivú osobu preto, že uviedla nepravdivé údaje v osobnom
a bezpečnostnom dotazníku.
II. Podľa § 10 ods. 1 písm. g) v spojení s § 14 ods. 1 a ods. 2 písm. c) bod 6 zákona č. 215/2004 Z. z.
navrhovanú osobu nemožno považovať za bezpečnostne spoľahlivú osobu preto, že u nej bolo zistené
bezpečnostné riziko, lebo preukázala svojím konaním a vyjadrením nečestnosť, nedôveryhodnosť vo
vzťahu k ochrane utajovaných skutočností.
III. Podľa § 26 ods. 2 zákona č, 215/2004 Z. z. vydaním tohto rozhodnutia úrad ukončuje bezpečnostnú
previerku III. stupňa pre stupeň utajenia Tajné navrhovanej osobe.
IV. Podľa § 29 v spojení s § 26 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z. z. úrad ruší platnosť osvedčenia č. N.-K.-
XXX/XXXX-Ž. zo dňa 29.01.2015 pre stupeň utajenia Tajné.
V. Podľa § 60 ods. 7 v spojení s § 29 zákona č. 215/2004 Z. z. úrad ruší platnosť EU certifikátu
o bezpečnostnej previerke osoby č. N.-U.-XXXX/XXXX-D. zo dňa 18.08.2017 pre stupeň utajeniaSECRET UE/EU SECRET a platnosť NATO certifikátu o bezpečnostnej previerke osoby č. N.-U.-J. zo
dňa 09.03.2017 pre stupeň utajenia NATO SECRET.
2. Rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo založené na zisteniach vyplývajúcich z obsahu
administratívneho spisu, v zmysle ktorého na základe žiadosti o vykonanie bezpečnostnej previerky
podľa § 8 ods. 2 písm. f) zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len ZoOUS), Vojenské spravodajstvo vykonalo v období od
31.10.2014 do 29.01.2015, podľa § 18 ods. 3 v spojení s § 22 zákona č. 215/2004 Z. z. zákona č.
215/2004 Z. z. navrhovanej osobe bezpečnostnú previerku III. stupňa pre stupeň utajenia Tajné. Po
jej ukončení úrad vydal 29.01.2015 navrhovanej osobe osvedčenie Č. N.-K.-XXX/XXXX-Ž. pre stupeň
utajenia Tajné s platnosťou do 29.01.2022. Počas platnosti osvedčenia úrad vydal podľa § 60 ods. 7
zákona č. 215/2004 Z. z. navrhovanej osobe certifikáty o bezpečnostnej previerke, a to:
- certifikát o bezpečnostnej previerke č. N.-U.-XXX/XXXX-J. vydaný 09.03.2015 pre stupeň utajenia
NATO SECRET (ďalej len „certifikát NATO“) na základe žiadosti Akadémie ozbrojených síl č. M. z
02.03.2015 o vydanie dlhodobého certifikátu o bezpečnostnej previerke, s platnosťou do 29.01.2022,
- EU certifikát o bezpečnostnej previerke č. N.-U.-XXXX/XXXX-D. vydaný 18.08.2017 pre stupeň
utajenia SECRETUE/EU SECRET vydaný podľa článku 7 ods. 4 Rozhodnutia Rady z 23.09.2013 o
bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (2013/488/EÚ) (ďalej len „certifikát
EU“) na základe žiadosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky (II. mechanizovaný prápor) č. F.
zo dňa 24.07.2017 vydanie certifikátu o bezpečnostnej previerke fyzickej osoby, s platnosťou do
29.01.2022.
3. Na základe osvedčenia a určenia vedúcim podľa § 31 zákona č. 215/2004 Z. z. bola navrhovaná
osoba od 03.03.2015 oprávnenou osobou na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa
utajenia Tajné v rozsahu vykonávanej funkcie.
4. Na základe žiadosti o vykonanie bezpečnostnej previerky podľa § 8 ods. 2 písm. f) zákona č. 215/2004
Z. z., Vojenské spravodajstvo začalo 23.04.2021 vykonávať podľa § 18 ods. 3 v spojení s § 22 zákona
č. 215/2004 Z. z. navrhovanej osobe bezpečnostnú previerku III. stupňa pre stupeň utajenia Tajné, a to
na základe súhlasu navrhovanej osoby s oprávnením oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami a
s vykonaním bezpečnostnej previerky zo dňa 19.04.2021 a materiálov predložených podľa § 16 ods. 3
zákona č. 215/2004 Z. z. Za tým účelom Vojenské spravodajstvo zhromaždilo podľa ustanovenia § 16
ods. 1 písm. b) až e) a § 19 zákona č. 215/2004 Z. z. podkladové materiály a požiadalo príslušné štátne
orgány a iné právnické osoby o poskytnutie informácií o bezpečnostnej spoľahlivosti navrhovanej osoby.
Na ukončenie bezpečnostnej previerky Vojenské spravodajstvo predložilo úradu podkladové materiály
podľa §16 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. spolu s vyhodnotením a návrhom na spôsob ukončenia
bezpečnostnej previerky podľa § 26 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z. z. a bezpečnostné spisy navrhovanej
osoby.
5. Z listinných dôkazov zhromaždených v priebehu predchádzajúcej bezpečnostnej previerky z roku
2014vbezpečnostnomspiseVojenskéhospravodajstvač.I.-G.-XXXXX/XXXXúradzistil,ženavrhovaná
osoba vyplnila dňa 03.08.2014 osobný a bezpečnostný dotazník, evidovaný v bezpečnostnom spise
VS z roku 2014 na účel vykonania predchádzajúcej bezpečnostnej previerky z roku 2014, v ktorom
sa vyjadrovala v bode 19 a súvisiacich (pod) bodoch 19.1 až 19.7 k požadovaným údajom: „Užívate
(aj občasne), alebo ste užívali (aj občasne) omamné alebo psychotropné látky?“. V tejto súvislosti
navrhovaná osoba okrem iného v (pod) bode 19.1 označila možnosť „nie“; ďalej k požadovaným údajom
v(pod)bodoch„19.2Vyskúšal(a)somjujedenkrát“;„19.3Občasjuužívam“;„19.4Občassomužíval“(a)
„19.5 Užívam ju pravidelne“ navrhovaná osoba neuviedla žiadnu odpoveď.
6. Z listinných dôkazov zhromaždených k navrhovanej osobe v bezpečnostnom spise Vojenského
spravodajstva v priebehu súčasnej bezpečnostnej previerky, úrad zistil, že navrhovaná osoba vyplnila
dňa 19.04.2021 osobný a bezpečnostný dotazník, evidovaný v bezpečnostnom spise, ktorý predložila
vedúcemu podľa § 16 ods.1 písm. a) a ods. 2 zákona č. 215/2004 Z. z. na účel vykonania bezpečnostnej
previerky. Navrhovaná osoba sa v bode 16 osobného a bezpečnostného dotazníka vyjadrila k
predpokladomnavznikoprávnenianaoboznamovaniesasutajovanýmiskutočnosťamipodľa§10až14
zákona č. 215/2004 Z. z., pričom pri otázke č. 6. „Uviedli ste nepravdivé údaje v osobnom dotazníku a v
bezpečnostnomdotazníku?“uviedlaodpoveď:„neuviedolsom“.Vosobnomabezpečnostnomdotazníku
bola navrhovaná osoba povinná v bode 20 a súvisiacich (pod) bodoch 20.1 až 20.7.3 uviesť požadované
údaje k: „Užívanie omamných alebo psychotropných látok v súčasnosti a v minulosti“. V tejto súvislosti
sa navrhovaná osoba k požadovaným údajom vyjadrila nasledovne: Okrem iného v (pod) bode 20.1 k
požadovaným údajom: „Vyskúšal(a) som ju jedenkrát“, označila odpoveď: „nie"; v (pod) bode 20.1.1 k
požadovaným údajom: „Druh užitej omamnej alebo psychotropnej látky“, uviedla odpoveď: „-“ v (pod)
bode 20.1.2 k požadovaným údajom: „Rok a mesiac vyskúšania a okolnosti užitia“, uviedla odpoveď: „-“,v (pod) bode 20.2 k požadovaným údajom: „Občas ju užívam“, označila odpoveď: „nie“; v (pod) bode
20.2.1 k požadovaným údajom: „Druh užívanej omamnej alebo psychotropnej látky“, uviedla odpoveď:
„-“ v (pod) bode 20.2.2 k požadovaným údajom: „Rok a mesiac začiatku užívania, intenzita užívania
a okolnosti užívania“, uviedla odpoveď: „-“ ,v (pod) bode 20.3 k požadovaným údajom: „Občas som ju
užíval(a)“, označila odpoveď „nie“; v (pod) bode 20.3.1 k požadovaným údajom: „Druh užívanej omamnej
alebo psychotropnej látky“, uviedla odpoveď „-“, v (pod) bode 20.3.2 k požadovaným údajom: „Rok a
mesiac začiatku a ukončenia užívania, intenzita užívania a okolnosti užívania“, uviedla odpoveď: „-“ v
(pod) bode 20.4 k požadovaným údajom: „Užívam ju pravidelne“, označila odpoveď: „nie“, v (pod) bode
20.4.1 k požadovaným údajom: „Druh užívanej omamnej alebo psychotropnej látky“, uviedla odpoveď:
„-“ v (pod) bode 20.4.2 k požadovaným údajom: „Rok a mesiac začiatku užívania, intenzita užívania a
okolnosti užívania“, uviedla odpoveď: „-“.
7. Utajovaný listinný dôkaz č. I.-G.-XXXXX-XX/XXXX-P.-O. zo dňa 24.06.2021, určený pôvodcom ako
utajovaná skutočnosť stupňa utajenia Dôverné, obsahuje informácie o bezpečnostnej spoľahlivosti
navrhovanej osoby. Keďže navrhovanú osobu nie je možné v konaní úradu považovať za oprávnenú
osobu podľa § 2 písm. f) zákona č. 215/2004 Z. z., nie je možné konkrétny obsah utajovaných listinných
dôkazov v tomto rozhodnutí uvádzať.
8. Vzhľadom na to, že zistené skutočnosti by mohli byť prekážkou na vydanie osvedčenia, Vojenské
spravodajstvo vykonalo s navrhovanou osobou dňa 02.09.2021 bezpečnostný pohovor z ktorého
bol vyhotovený písomný záznam zo dňa 02.09.2021. Zo záznamu z bezpečnostného pohovoru
vyplýva, že v úvode bezpečnostného pohovoru bola navrhovaná osoba poučená o svojich právach a
povinnostiach vyplývajúcich z príslušných ustanovení zák. č. 215/2004 Z. z. svojim podpisom potvrdila,
že poučeniu porozumela, ako aj to, že v zmysle § 25 ods. 3 zákona č. 215/2004 Z. z. nežiada
o vykonanie psychofyziologického overenia pravdovravnosti. Navrhovanej osobe boli po zákonnom
poučení položené konkrétne otázky, ku ktorým sa navrhovaná osoba v priebehu bezpečnostného
pohovoru mala možnosť písomne vyjadriť, a to k užívaniu, distribúcii prechovávaniu, obchodovaniu s
omamnýmiapsychotropnýmilátkamialeboanabolickýmilátkamiaktrestnémustíhaniuosôbuvedených
v osobnom a bezpečnostnom dotazníku. Položené otázky a vyjadrenia navrhovanej osoby sú autenticky
zaznamenané v zázname z bezpečnostného pohovoru, avšak úrad uvádzal len tú časť zo záznamu z
bezpečnostnéhopohovoru,ktorásúvisístýmtorozhodnutím,t.j.otázkytýkajúceužívania,distribuovania
omamných a psychotropných látok, anabolických látok, ich prechovávania a obchodovania s nimi a
príslušné vyjadrenia navrhovanej osoby.
9. Navrhovaná osoba v priebehu bezpečnostného pohovoru na otázku č. 1, „ V Osobnom a
bezpečnostnom dotazníku ste sa v bode 20. (Užívanie omamných alebo psychotropných látok v
súčasnosti a v minulosti) vyjadrili záporne. Vyjadrite sa k uvedenému bodu a uveďte podrobnosti.“
uviedla, „ V bezpečnostnom dotazníku som neuviedol užívanie marihuany v rokoch 2013 - 2014.
Neuviedol som uvedenú skutočnosť na radu kolegu, ktorý danú skutočnosť odporučil zamlčať. Zamlčal
som uvedenú skutočnosť z obavy o nedostanie bezpečnostnej previerky. Počas posledného ročníku
strednej školy som spolu so spolužiakmi (Gymnázium RK) užíval marihuanu približne 2-3x týždenne
po dobu približne jedného roka. Spôsob užívania: marihuanová cigareta, koláč. Zadovážil som si
ju prostredníctvom spolužiaka, ktorý k nej mal prístup podľa mojich vedomostí marihuanu pestoval
doma. Nebol som si vedomý vplyvov na moje rozhodovanie a vnímanie reality, jediný vplyv ktorého
som si vedomý boli počiatočné euforické stavy po užití. Užívať som ju začal po tlaku okolia počas
spoločných aktivít so spolužiakmi, nakoľko ju užívala väčšina ľudí z môjho okolia a zároveň som
ju nepokladal za protizákonnú/nebezpečnú látku. Počas kariéry prv som marihuanu užíval občasne
počas dovolenky/dlhodobého voľna - nikdy v práci alebo pred odchodom do zamestnania. Na AOS
LM som mal lx incident, kedy túto skutočnosť oznámil môjmu nadriadenému spolubývajúci kolega.
Počas štúdia na akadémii som marihuanu užíval občasne - víkend, dovolenka. V súčasnosti marihuanu
občasne užívam v rovnakom režime dovolenka, občas víkend s priateľkou. Okrem marihuany som
nikdy iné drogy nevyskúšal, neužíval. Som presvedčený, že na užívaní marihuany nie som závislý.
S užívaním marihuany (aj príležitostným) som po plnom uvedomení si závažnosti tohto konania na
bezpečnostnom pohovore rozhodnutý úplne skončiť, nakoľko som si uvedomil negatívny vplyv tohto
konania na potencionálny priebeh mojej kariéry v OS SR. V súčasnosti od pohovoru na VS neužívam
marihuanu vôbec. Posledné užívanie bolo koncom leta 2021, posledné užitie bolo koncom augusta /
l. septembra 2021, na presný dátum si nespomínam. Frekvencia užívania: mimo pracovnej doby
podľa obdobia - denne v mimo služobnom čase, víkendy, dovolenky. Každý víkend v prípade, že
som bol v mimoslužobnom čase (teda mimo služieb/vyvedenia) ZSC a pod. Dôvod: spoločenská
aktivita, psychohygiena, lepšie premýšľanie, pri počúvaní podcastov a premýšľaním nad rôznymi, najmä
sociologickými/politickými témami. Doprovod spoločenských aktivít s priateľmi ako náhrada alkoholu.Takmer vôbec nepijem - bola to často náhrada „alkoholu“. V počiatkoch som s užívaním začal po tlaku
okolia na strednej škole, neskôr sa to pre mňa stalo prirodzeným a nevnímal som to ako porušenie
zákona. Postupom času som sa teda stal navyknutým. Zadovažujem si ju od známych najmä zo strednej
školy, platím v hotovosti. Kupujem si ju spravidla v malom množstve pre osobnú potrebu. Z. O.V., K.
G. - prevažne od týchto ľudí ktorí k marihuane majú prístup. Množstvo: približne na 1-2 cigarety denne
(priemerne), samozrejme podľa obdobia (cez dlhodobú dovolenku viac). Za posledný rok sa množstvo
nákupu zvýšilo, nakoľko sa tejto aktivity so mnou zúčastňovala aj priateľka (taktiež prestala po pohovore
na VS). V predchádzajúcej previerke som to neuviedol zo strachu o stratu zamestnania.“ Na otázku
č. 2, „Vy osobne, podieľali ste sa akýmkoľvek spôsobom na pestovaní, výrobe, preprave, distribúcii,
dovoze, vývoze, kúpe, predaji, výmene, zadovážení, alebo prechovávaní omamných, psychotropných,
alebo anabolických látok? Vykonávali ste takúto činnosť pre vlastnú potrebu, alebo pre potrebu inej
osoby?“, navrhovaná osoba uviedla, „Nie, nikdy som sa osobne nepodieľal na výrobe, distribúcii, predaji
a pod. vyššie uvedených látok.“ Na otázku č. 3, cit. „Vy osobne, podieľali ste sa akýmkoľvek spôsobom
na distribúcii omamných, psychotropných alebo anabolických látok na Akadémii Ozbrojených síl SR
gen. M. R. Štefánika? Vykonávali ste takúto činnosť pre vlastnú potrebu, alebo pre potrebu inej osoby?“
navrhovaná osoba odpovedala „Nepodieľal som sa nikdy na distribúcii týchto látok na AOS.“ K otázke
č. 4, cit. „Poznáte osoby, ktoré sa venujú užívaniu, distribuovaniu, alebo prechovávaniu omamných,
psychotropných, alebo anabolických látok? Vyjadrite sa k Vášmu vzťahu k týmto osobám a uveďte
podrobnosti.“, navrhovaná osoba odpovedala, „Áno, poznám takúto osobu. Jedná sa o spolužiaka zo
strednej školy, ktorý dodnes pravidelne užíva marihuanu. Podľa mojich vedomostí väčšinou disponuje
malým množstvom. Zároveň sa jedná o osobu, od ktorej získavam v prípade záujmu marihuanu.“ Na
otázku č. 5, cit. „Vyhľadávate spoločnosť osôb, ktoré užívajú omamné, psychotropné alebo anabolické
látky za účelom ich spoločného užívania?“, navrhovaná osoba uviedla, „Nie, som prevažne samotársky
typ, väčšinu času trávim sám alebo s priateľkou. Príležitostne sa stretávam s priateľmi zo širšieho
okolia, z ktorých niektorí pravdepodobne príležitostne marihuanu užívajú. Nestretávam sa s týmito
ľuďmi za účelom konzumácie marihuany.“ K otázke č. 6, cit. „Myslíte si, že užívanie omamných a
psychotropných látok u Vašej osoby predstavuje podľa zákona č. 215/2004 Z. z. š 14 bezpečnostné
riziko?“ navrhovaná osoba odpovedala, cit. „Nie, nemyslím si to. Zo spätnej väzby od nadriadených/
podriadených usudzujem, že som spoľahlivý a výkonný pracovník. Osobné, finančné ani iné problémy
nemám, nemám vedomosť (resp. nikdy som si nevšimol vplyvy, ktoré by užívanie marihuany malo
na moju výkonnosť, spoľahlivosť, úsudok.“ Na otázku č. 7, cit. „Myslíte si, že ste schopný zabezpečiť
ochranu utajovaných skutočností v zmysle zákona č. 215/2004 Z. z. uviedol: „Áno, myslím si že som
schopný zabezpečiť ich ochranu. Na otázku č. 8, cit. „Uvedomoval/uvedomujete si protiprávnosť svojho
konania v súvislosti s užívaním, distribúciou, výrobou, prechovávaním, sprostredkovávaním omamných
a psychotropných látok? (v zmysle zákona č. 281/2015Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a
zákona č. 300/2005 Trestný zákon)?”, navrhovaná osoba odpovedala, cit. „Neuvedomoval som si túto
skutočnosť spočiatku, neskôr som si bol vedomý faktu, že užívanie marihuany je zakázané PrV a teda
je v rozpore so zákonom.“
V závere bezpečnostného pohovoru navrhovaná osoba v odpovedi na otázku č. 11, „Chcete niečo dodať
ku skôr uvedenému?“ uviedla, cit. „S priateľkou sme obedovali v prírode za hranicou okresu RK, boli
sme konfrontovaní hliadkou PZ, ktorá nám udelila pokutu 10 € za porušenie zákazu vychádzania.“ Na
otázkyč.12ač.13navrhovanáosobauviedla,ženemávýhradyvočivedeniubezpečnostnéhopohovoru
a že počas bezpečnostného pohovoru poskytla úplné a pravdivé informácie, nežiada o vykonanie
psychofyziologického overenia pravdovravnosti podľa S 25 ods. 3 zákona č. 215/2004 z. z.
10. Žalobca bol písomne predvolaný na bezpečnostný pohovor za účelom vykonania
psychofyziologického overenia pravdovravnosti podľa § 25 ods. 4 zákona č. 215/2004 Z. z., ktoré sa
uskutočnilo 27.09.2021 ktorého priebeh a výsledok je zaznamenaný v protokole z psychofyziologického
overenia pravdovravnosti pod č. I.-G.-XXXXXXX/XXXX zo dňa 07.10.2021. Z protokolu vyplýva, že
predmetom testovania subjektu bolo údajná distribúcia nelegálnych drog. V úvode psychofyziologického
overenia pravdovravnosti bol s navrhovanou osobou vykonaný predtestový rozhovor, počas ktorého
bolo podľa etických zásad navrhovanej osobe umožnené doplniť zabudnuté, resp. nové skutočnosti k
predmetu rozhovoru. V predtestovom rozhovore navrhovaná osoba uviedla, že v súvislosti s distribúciou
a taktiež výrobou omamných a psychotropných látok nemá žiadne skúsenosti. Uviedla, že obstarávanie
marihuany slúžilo vždy pre jej vlastnú potrebu. Proces preverovania jej osoby vníma ako krivdu, nakoľko
si myslí, že ľudia robia aj horšie veci ako užívanie marihuany. S užívaním marihuany začala ako 15
až 16 ročná. Užívala ju vždy iba v cigaretovej forme. Užívanie má hlavne spojené s pocitom pohody,
relaxu, oddychu, je schopná lepšie premýšľať. Uviedla, že od bezpečnostného pohovoru už neužila
marihuanu. Navrhovaná osoba užívala marihuanu v intenzite - niekedy každý deň, počas misie malanapr. dlhšiu pauzu. Ďalej uviedla, že užívanie brala za „normálne“ a vo vyspelých krajinách bežné.
V závere sa navrhovaná osoba vyjadrila, že ju celá situácia mrzí a od bezpečnostného pohovoru s
marihuanou skoncovala. Taktiež opätovne potvrdila, že s distribúciou ale aj s výrobou takýchto látok
nemá nič spoločné. Na základe toho, navrhovaná osoba vlastnoručne spísala prehlásenie, „Nikdy som
sa nespolupodieľal a ani sa nespolupodieľam akýmkoľvek spôsobom na výrobe a distribúcii omamných,
psychotropných alebo anabolických látok,“ ktoré bolo následne predmetom psychofyziologického
overenia pravdovravnosti. Prehlásenie navrhovanej osoby je súčasťou protokolu z psychofyziologického
overenia pravdovravnosti. Navrhovanej osobe bola následne polygrafickým špecialistom položená
otázka, cit. „Klamali ste vo Vašom dnešnom prehlásení napísanom vlastnou rukou?” Po celkovej analýze
grafov bolo polygrafickým špecialistom zistené, že neobsahuje signifikantné telesné odozvy ktoré sú
interpretované ako klamstvo. Na základe toho záver polygrafického špecialistu bol, že „lož nebola
indikovaná“, navrhovaná osoba bola pravdovravná pri odpovediach na vyššie uvedenú otázku.
11. Úrad vyhodnotil jednotlivo i v súhrne skutočnosti vyplývajúce z označených listinných dôkazov
zhromaždených v bezpečnostnom spise Vojenského spravodajstva vo vzťahu k aplikácii príslušných
ustanovení zákona č. 215/2004 Z. z. vzťahujúcim sa k posudzovaniu bezpečnostnej spoľahlivosti ako
predpokladu na vznik oprávnenia osoby na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami dospel k
nasledovným záverom:
12. K výroku č. l. v danej veci, na podklade zhromaždených a v rozhodnutí označených listinných
dôkazov, považoval úrad za preukázané a pre posúdenie predpokladu bezpečnostnej spoľahlivosti
navrhovanej osoby vo vzťahu k zisteniu, že navrhovaná osoba uviedla nepravdivé údaje v osobnom
a bezpečnostnom dotazníku, za podstatné, že v osobnom a bezpečnostnom dotazníku navrhovaná
osoba uviedla nepravdivé údaje, keď k požadovaným údajom neuviedla žiadne užívanie omamných
alebo psychotropných látok v súčasnosti ani v minulosti. Navyše navrhovaná osoba sa nepravdivo
vyjadrila aj v osobnom a bezpečnostnom dotazníku v bode 16 k predpokladom na vznik oprávnenia na
oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami podľa 10 až 14 zákona č. 215/2004 Z. z. pri otázke č.
6: „Uviedli ste nepravdivé údaje v osobnom dotazníku a v bezpečnostnom dotazníku?” keď napísala:
„neuviedol som“ (listinný dôkaz č. I.-G.-XXXXX-X/XXXX).
13. Úrad posúdil údaje uvedené navrhovanou osobou v osobnom a bezpečnostnom dotazníku so
zistenými skutočnosťami a dospel k záveru, že pre posúdenie predpokladu bezpečnostnej spoľahlivosti
navrhovanej osoby vo vzťahu k zisteniu, že navrhovaná osoba uviedla nepravdivé údaje v osobnom a
bezpečnostnom dotazníku, majú zásadný význam skutočnosti uvedené v utajovanom listinnom dôkaze
č. I.-G.-XX/XXXX-P.-O. zo dňa 24.06.2021 na strane 1 odsek 3 časť vety po prvú čiarku v spojení s
prvým slovom v predposlednom riadku. Ako už bolo skôr uvedené, označený utajovaný listinný dôkaz
bol pôvodcom určený ako utajovaná skutočnosť stupňa utajenia Dôverné, a preto sprístupniť ho je
možné len v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom č. 215/2004 Z. z., čo determinuje tak postup
Vojenského spravodajstva pri vykonávaní bezpečnostnej previerky navrhovanej osoby, ako aj postup
úradu pri vyhotovení rozhodnutia. Z uvedených dôvodov úrad v odôvodnení rozhodnutia a hodnotení
splnenia predpokladov navrhovanej osoby na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými
skutočnosťami nemá možnosť konkretizovať obsah listinného dôkazu, ktorý podlieha utajeniu. Na druhej
stranejevšakpotrebnézdôrazniť,žeúradobsahutajovanéholistinnéhodôkazurozčlenil,štrukturovalho
do odsekov, ktoré označil číslami a v medziach prípustnosti v rozhodnutí odkazuje na tie jeho jednotlivé
časti, ktoré obsahujú skutočnosti významné pre hodnotenie bezpečnostnej spoľahlivosti navrhovanej
osoby. Takýto postup úradu aplikovaný v rozhodnutí je súladný nielen s hmotnoprávnymi ustanoveniami
zákona č. 215/2004 Z. z., jeho zmyslom a účelom, ale aj s ustálenou judikatúrou príslušných súdov.
14. Pre posúdenie predpokladu bezpečnostnej spoľahlivosti navrhovanej osoby vo vzťahu k zisteniu,
že navrhovaná osoba uviedla nepravdivé údaje v osobnom a bezpečnostnom dotazníku, majú
zásadný význam aj skutočnosti uvedené navrhovanou osobou pri bezpečnostnom pohovore pri
odpovediach na otázky č. 1 a tiež vyjadrenia navrhovanej osoby v priebehu predtestového rozhovoru
na psychofyziologickom overení pravdovravnosti pri ktorých navrhovaná osoba potvrdila užívanie
marihuany (bod 9 tohto rozsudku). Z hľadiska zákona č. 215/2004 Z. z. a vo vzťahu k jeho účelu,
pre posúdenie predpokladu bezpečnostnej spoľahlivosti navrhovanej osoby vo vzťahu k zisteniu, že
navrhovaná osoba uviedla nepravdivé údaje v osobnom a bezpečnostnom dotazníku, majú zásadný
význam aj nasledovné skutočnosti. Zákon č. 215/2004 Z. z. explicitne v § 16 ods. 2 ustanovuje
navrhovanej osobe povinnosť uviesť úplné a pravdivé údaje v osobnom a bezpečnostnom dotazníku a
v § 14 ods. 1 medzi iným ustanovuje, že navrhovanú osobu, ktorá uvedie nepravdivé údaje v osobnom
a bezpečnostnom dotazníku, nemožno považovať za bezpečnostne spoľahlivú. V danom smere tak
zákon č. 215/2004 Z. z. zreteľne určuje zodpovednosť prístupu navrhovanej osoby pri vyplňovaní
osobného a bezpečnostného dotazníka a právne následky nerešpektovania povinnosti uviesť úplnéa pravdivé údaje. Je nesporné, že navrhovaná osoba svojim zodpovedným prístupom k vyplneniu
osobného a bezpečnostného dotazníka, uvedením pravdivých údajov o všetkých skutočnostiach, tak už
v štádiu jeho vypisovania preukazuje svoju bezpečnostnú spoľahlivosť, pričom navyše v tejto súvislosti
v bode 28.1 osobného a bezpečnostného dotazníka čestne vyhlasuje a svojim podpisom potvrdzuje, že
„osobný a bezpečnostný dotazník vyplnila osobne, v súlade so svojimi vedomosťami a je si vedomá, že
každý nepravdivý údaj predstavuje prekážku bezpečnostnej spoľahlivosti podľa 14 zákona č. 215/2004
Z. z. a bude dostatočným dôvodom na ukončenie bezpečnostnej previerky“ (strana 45 osobného
a bezpečnostného dotazníka). Zákon č. 215/2004 Z. z. u kategórie osôb, ktoré uviedli nepravdivé
údaje v osobnom a bezpečnostnom dotazníku neustanovuje žiadne výnimky, ani neumožňuje zohľadniť
argumenty navrhovanej osoby uvádzané pri bezpečnostnom pohovore (že v osobnom a bezpečnostnom
dotazníku neuviedla užívanie marihuany na radu kolegu, ktorý jej danú skutočnosť odporučil zamlčať
a zamlčala ju z obavy o nedostanie bezpečnostnej previerky) a zbaviť ju zodpovednosti za nesplnenie
povinnosti.
15. Úrad na podklade skôr uvedených skutočností vyplývajúcich z osobného a bezpečnostného
dotazníka a označených listinných dôkazov mal za preukázané, že navrhovaná osoba napriek tomu,
že v osobnom a bezpečnostnom dotazníku svojim podpisom potvrdila, že zákonnú povinnosť uvedenia
pravdivých údajov splnila a je si vedomá závažnosti následkov porušenia povinnosti, túto zákonnú
povinnosť porušila a uviedla nepravdivé údaje v osobnom a bezpečnostnom dotazníku v bode 16 pri
odpovedinaotázkuč.6avbode20asúvisiacich(pod)bodoch.Existenciazistenýchavyššieuvedených
skutočností nemôže byť dostatočnou garanciou toho, že navrhovaná osoba zabezpečí zodpovedajúcu
ochranu utajovaných skutočností, ktoré jej majú byť pri výkone funkcie sprístupnené.
16. K výroku č. II., na podklade zhromaždených a v rozhodnutí označených listinných dôkazov, úrad
považoval za preukázané a pre posúdenie predpokladu bezpečnostnej spoľahlivosti navrhovanej osoby
vo vzťahu k zisteniu, že u navrhovanej osoby bolo zistené bezpečnostné riziko ustanovené v S 14 ods. 2
písm. c) bod 6 zákona č. 215/2004 Z. z. tzn. navrhovaná osoba preukázala svojim konaním a vyjadrením
nečestnosť, nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností, za podstatné nasledovné
skutočnosti. Z povahy veci vyplýva, že obsah pojmu „bezpečnostné riziko“ je obmedzený predovšetkým
jeho vzťahom k účelu zákona č. 215/2004 Z. z., ktorým je verejný záujem na ochrane utajovaných
skutočností (rámcovo uvedený v §1 ods. 1) a následným vznikom ujmy na záujmoch Štátu (označených
v § 3 ods. 3 až 6). Konkrétne vymedzenie bezpečnostného rizika teda závisí od posúdenia všetkých
významných skutočností vyplývajúcich z podkladových materiálov na bezpečnostnú previerku, ktoré na
účely cit. zákona predstavujú ohrozenie ochrany utajovaných skutočností. V danej veci pre vymedzenie
bezpečnostného rizika z hľadiska zákona č. 215/2004 Z. z. a vo vzťahu k jeho účelu majú zásadný
význam opísané skutočnosti súvisiace s charakteristikou a účinkami psychotropných a omamných látok
na ľudský organizmus, ktoré navrhovaná osoba užívala, konkrétne marihuanu. Z uvedeného vyplýva, že
užívanie omamných a psychotropných látok, ako je marihuana, vzhľadom na ich charakteristiku a vyššie
uvádzané negatívne účinky na ľudský organizmus, môže mať nežiaduci vplyv na správanie a konanie
osoby a môže ohroziť ochranu utajovaných skutočností.
17. Úrad v tejto súvislosti zdôraznil, že v rámci ochrany utajovaných skutočností plní svoju preventívnu
rolu, teda odopiera „rizikovej” fyzickej osobe prístup k utajovaným skutočnostiam, na ktorý nie je právny
nárok,alenaopak,jetourčitávýsada,sktoroujejštát,nazákladebezpečnostnejprevierkyaskutočnosti,
že je bezpečnostne spoľahlivá, dáva dôveru na postúpenie utajovaných skutočnosti. Všetky vyššie
uvádzané, ako aj ďalej nižšie uvedené skutočnosti vo svojom súhrne logicky a dôvodne vyvolávajú
pochybnosti o bezrizikovosti navrhovanej osoby zvlášť preto, že objektom chráneného záujmu sú
utajované skutočnosti (až stupňa utajenia Tajné), a v neposlednom rade tiež preto, že v prípade
navrhovanej osoby nešlo len o jednorazové konanie, preto má úrad za to, že navrhovaná osoba nie je
bezpečnostnespoľahlivá.Listinnýmidôkazmibolopreukázané,ženavrhovanáosobaužívalamarihuanu
opakovane až do 01.09.2021, čiže zo strany navrhovanej osoby nešlo len o jednorazové užitie. Navyše
listinnými dôkazmi mal úrad za preukázané, že navrhovaná osoba v osobnom a bezpečnostnom
dotazníku z roku 2014 pri predchádzajúcej bezpečnostnej previerke z roku 2014 v bode 19 a súvisiacich
(pod)bodoch19.1až19.7kpožadovanýmúdajomk:„Užívate(ajobčasne),alebosteužívali(ajobčasne)
omamné alebo psychotropné látky?“ neuviedla žiadne užívanie omamných alebo psychotropných látok
v súčasnosti ani v minulosti, čím úmyselne uviedla nepravdivé údaje pri predchádzajúcej bezpečnostnej
previerke z roku 2014.
18. Aj vzhľadom na uvedené skutočnosti je nepochybné, že navrhovanej osobe nie je možné dôverovať,
že zabezpečí ochranu utajovaných skutočností až do stupňa utajenia Tajné, ktoré jej môžu byť pri
vykonávaní funkcie, sprístupnené. Osoba, ktorá má byť oprávnená na oboznamovanie sa s utajovanými
skutočnosťami, má byť schopná zabezpečiť ochranu utajovanej skutočnosti a preto je nevyhnutné, abybolo možné takúto osobu považovať za bezpečnostne spoľahlivú. Jedným z predpokladov uvedeným
v zákone č. 215/2004 Z. z. bezpečnostnej spoľahlivosti osoby je dôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane
utajovaných skutočností (negatívne vymedzenie ustanovení § 14 ods. 2 písm. c) bod 6 zákona č.
215/2004 Z. z.). Z uvedeného je zrejmé, že nečestné vyjadrenia navrhovanej osoby sú v kontradikcií s
predpokladom dôveryhodnosti. Keďže bezpečnostná previerka má preventívny charakter a jej cieľom, je
elimináciabezpečnostnýchrizík,ktorékauzálnesúvisiaspožadovanouúrovňouakvalitouzabezpečenia
ochrany štátom chránených utajovaných skutočností, úrad dospel k záveru, že aj tieto skutočnosti majú
dôležitý význam na účel zákona č. 215/2004 Z. z. a je potrebné ich považovať za bezpečnostné riziko.
Aj pod vplyvom týchto skutočností navrhovaná osoba neposkytuje reálnu a dostatočnú garanciu, že
zabezpečí ochranu utajovaných skutočností, ktoré mu majú byť sprístupnené v súvislosti so zastávanou
funkciou a nie je možné ju tak považovať za bezpečnostne spoľahlivú osobu.
19. Vo vzťahu k posudzovanému bezpečnostnému riziku vyhodnotil záujem na zabezpečení obrany
štátu, kde sú ozbrojené sily SR jednou zo základných inštitúcií sú nezastupiteľným, najvýznamnejším
a najsilnejším nástrojom štátu zabezpečujúcim jeho bezpečnosť, nezávislosť, územnú integritu a
neporušenosť hraníc. Je tak zjavné, že vojenské povolanie nepatrí medzi tie najjednoduchšie, nakoľko
profesionálni vojaci držia v rukách časť suverenity Štátu.
20. Úrad k III. časti výroku rozhodnutia o ukončení bezpečnostnej previerky navrhovanej osobe poukázal
na právnu úpravu § 26 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z. z. s tým, že uvedený skutkový a právny stav zakladal
dôvody pre vyslovený záver.
21. Úrad k IV. časti výroku tohto rozhodnutia o zrušení ruší platnosti doterajšieho osvedčenia podľa § 29
zákona č. 215/2004 Z. z. poukázal na vyššie uvedený skutkový stav a právny stav zakladajúci dôvody
pre vyslovený záver.
22. Úrad k V. časti výroku rozhodnutia o tom, že podľa § 60 ods. 7 v spojení s § 29 zákona č. 215/2004
Z. z. ruší platnosť certifikátu NATO a platnosť certifikátu EÚ uviedol, že z dikcie §60 ods. 7 zákona
č. 215/2004 Z. z. je zrejmé, že na vydanie certifikátu o bezpečnostnej previerke osoby sa vzťahujú
ustanovenia § 10 až 33 zákona č. 215/2004 Z. z., navrhovaná osoba zákonom stanovené predpoklady
na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami musí spĺňať po celú dobu
platnosti certifikátu NATO a certifikátu EÚ. Pokiaľ úrad po preverení nových skutočností počas platnosti
certifikátu NATO a certifikátu EÚ zistil, že navrhovaná osoba nespĺňa predpoklady na vznik oprávnenia
na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, bol povinný zrušiť ich platnosť (§ 29 zákona č.
215/2004 Z. z.).
23. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal s rozsahom podaného odvolania tak, že celom
rozsahu sa stotožnil s vyhodnotením zistení nadobudnutých pri výkone bezpečnostnej previerky, s
vykonanými závermi a argumentáciu uvedenú v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu vyhodnotil
ako nedôvodnú.
II. Žaloba a následné vyjadrenia
24. Žalobca napadol rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie NBÚ ako nezákonné, nakoľko bolo
vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.
25. Vo vzťahu k výroku rozhodnutia I., v zmysle ktorého navrhovanú osobu (žalobcu) nemožno
považovať za bezpečnostne spoľahlivú osobu preto, že uviedla nepravdivé údaje v osobnom a
bezpečnostnom dotazníku uviedol, že toto zistenie nepopiera, naozaj v počiatočnej fáze vykonávania
bezpečnostnej previerky v rámci vypĺňania bezpečnostného a osobného dotazníka uviedol nepravdivé
údaje ohľadne užívania omamných a psychotropných látok, čo je jeho osobným zlyhaním. Na druhej
strane považuje za dôležité, že žalobca svoju chybu napravil pri bezpečnostnom pohovore, kedy dňa
02.09.2021 úplne a pravdivo informoval o svojich skúsenostiach s užívaním marihuany.
Žalobca uviedol už aj v odvolaní, že osobné zlyhanie pri vypĺňaní bezpečnostného dotazníka považuje
za „skrat“, ktorý vznikol pod vplyvom názorov kolegov a zároveň zo strachu z možnej straty zamestnania.
Zo spôsobu žalobcových vyjadrení pri bezpečnostnom pohovore musí byť zrejmé, že si svoj omyl
uvedomil a pravdivo informoval NBÚ o všetkých skutočnostiach. Po vykonaní bezpečnostného pohovoru
vykonané psychofyziologické overenie pravdovravnosti, ktoré potvrdilo úplnú pravdovravnosť pri
vykonávaní bezpečnostného pohovoru. Už v tom čase žalobca aj podľa údajov z bezpečnostného spisu
prejavoval ľútosť nad svojím omylom pri vypĺňaní bezpečnostného dotazníka.
26. Pokiaľ Výbor NR SR pri rozhodovaní o odvolaní argumentuje judikatúrou Ústavného súdu SR,
konkrétne rozhodnutím, sp. zn. PL. ÚS 6/04-67, o účele zákona č. 215/2004 Z. z. uviedol, že si
uvedomuje, že jeho právo na slobodnú voľbu povolania, ani právo na prácu nezakladá nárok na
vykonávanie konkrétneho zamestnania, ktoré je spojené s nevyhnutným nakladaním s utajovanými
skutočnosťami. Na druhej strane je podľa jeho názoru dôležité ústavne konformne odôvodniťzamedzenie prístupu k takémuto zamestnaniu. Výbor NR SR, tak ako aj NBÚ, podľa názoru žalobcu
vykladá právne predpisy spojené s ochranou utajovaných skutočností príliš rigidne, keď prihliada iba na
znenie zákona o ochrane utajovaných skutočností, bez prihliadnutia na účel daného ustanovenia. Mal za
to, že výbor NR SR mal v tejto súvislosti prihliadať aj na účel normy a použiť teleologický výklad, nakoľko
rigidný gramatický výklad spôsobil zjavne nespravodlivý záver voči jeho osobe. Uviedol, že z jeho
doterajšej práce je nesporné, že vždy pristupoval k ochrane utajovaných skutočností s najvyššou mierou
zodpovednostianikdynespôsobilžiadenincident,ktorýbyutajovanéskutočnostiakýmkoľvekspôsobom
ohrozil.Jehospoľahlivosťjasnedokazujeajjehoosobnýspisvčasti„Disciplinárneodmeny“.Kvecibysa
vedelvyjadriťajpriamynadriadenýžalobcu,pplk.Ing.V.,ktoréhonavrholvypočuťakosvedka.Zdôraznil,
že bezpečnostnú previerku na príslušný stupeň utajenia žalobca potrebuje z dôvodu ďalšieho výkonu
jeho práce. Vzhľadom na závažnosť jeho pochybenia pri vypĺňaní bezpečnostného dotazníka žalobca
považuje rozhodnutie v jeho veci za nesprávne a príliš prísne. S poukazom na rozhodnutia ÚS SR sp.
zn. IV. ÚS 192/08-41 a sp. zn. I. ÚS 155/2017 skonštatoval, že v jeho prípade došlo k formalistickému a
neprimerane prísnemu spôsobu výkladu zákona, nakoľko orgány výkladu práva by sa v tomto prípade
mali zaoberať aj účelom danej právnej normy a zároveň dopadom na žalobcov pracovný život, pre ktorý
má toto rozhodnutie závažný charakter.
27. Vo vzťahu k výroku II. napadnutého rozhodnutia, že podľa § 10 ods. 1 písm. g) v spojení s § 14
ods. 1 a ods. 2 písm. c) bod 6 zákona č. 215/2004 Z. z. navrhovanú osobu nemožno považovať za
bezpečnostne spoľahlivú osobu preto, že u nej bolo zistené bezpečnostné riziko, lebo preukázala svojím
konaním a vyjadrením nečestnosť, nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností
namietal, že žalovaný bezpečnostné riziko odvodzuje v dôsledku užívania marihuany v minulosti,
pričom žalobca v súčasnosti už marihuanu nepožíva, čo považuje za podstatnú skutočnosť, ako
dôsledok uvedomenia si nepriaznivého dopadu predchádzajúceho užívania marihuany na jeho kariéru
v Ozbrojených silách Slovenskej republiky. Pokiaľ žalovaný uviedol, že jeho tvrdenia o tom, že od
užívania marihuany nie je závislý sú len jeho subjektívnym pocitom, ktorý nie je možné zohľadňovať,
aj prípadné opačné tvrdenia žalobcu je nutné považovať za subjektívne tvrdenia, navyše nepodložené
žiadnymi objektívnymi skutočnosťami. Žalobca má za to, že od posledného požitia marihuany prešiel
dostatočne dlhý čas na to, aby bolo preukázané, že od tejto návykovej látky nie je závislý, čo dokazujú
aj dva testy na prítomnosť návykových látok, ktoré boli vykonané dňa 15.10.2021 a 26.10.2021, kedy
nebola zistená žiadna prítomnosť omamných a psychotropných látok v jeho tele. Uviedol, že je ochotný
za účelom preukázania svojich tvrdení kedykoľvek opätovne podstúpiť psychofyziologické overenie
pravdovravnosti alebo toxikologické vyšetrenia biologického materiálu na účely tohto konania.
28. Jeho tvrdenie o neexistencii závislosti vzhľadom na uvedený časový odstup už nie je možné
považovať iba za subjektívny názor. Vo vzťahu k jej užívaniu v súčasnej dobe (ale ani nikdy predtým),
už žiadne potencionálne bezpečnostné riziko neexistuje. Naviac aj keď v minulosti marihuanu užíval,
nikdy nebol pri výkone svojho zamestnania žiadnym spôsobom ovplyvnený a zároveň nikdy nebola u
neho v práci zistená prítomnosť drog, ani neboli zistené žiadne nedostatky v jeho práci, ktoré by boli
alebomohlibyťpripísanévplyvuomamnýchalebopsychotropnýchlátok.Záveržalovaného,žeužívaním
marihuany mohol žalobca potencionálne ohroziť utajované skutočnosti, s ktorými sa oboznamoval
nevychádzal z preukázaného konania žalobcu, ale vychádza zo všeobecných tvrdení o omamných a
psychotropných látkach, ktoré bez relevantného vysvetlenia vzťahuje aj na osobu žalobcu. V rámci
vykonávania bezpečnostnej previerky nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by mala marihuana na
konaniežalobcutakývplyv,akýVýborNRSRpopisujevosvojomrozhodnutí.Žalobcavžiadnomprípade
nepopiera, že marihuana môže mať negatívny vplyv na človeka, z jeho pohľadu však v rozhodnutí
absentuje subjektívne posúdenie vplyvu marihuany vo vzťahu ku konkrétnej osobe, ku žalobcovi. Podľa
žalobcovho názoru nie je možné vyvodzovať zo všeobecných tvrdení závery voči všetkým konkrétnym
osobám bez náležitého preskúmania, či sa takýto negatívny vplyv akýmkoľvek spôsobom prejavil u
konkrétnej osoby. Nakoľko ide pre žalobcu a jeho budúcu kariéru v Ozbrojených silách SR o dôležité
rozhodnutie, mal by Výbor NR SR podľa názoru žalobcu dôslednejšie odôvodniť bezpečnostné riziko
vo vzťahu k osobe žalobcu a nevychádzať len zo všeobecne zaužívaných tvrdení. Zotrvával na tom,
že žiadny z predložených dôkazov nepreukázal existenciu bezpečnostného rizika, ktorého odôvodnenie
je naďalej príliš všeobecné a nepreukazuje existenciu bezpečnostného rizika vo vzťahu ku konkrétnej
osobe.
29. V žalobe zároveň podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby podľa § 185 písm. a)
SSPoktorombolorozhodnutésamostatnýmuznesenímzodňa13.11.2024tak,ženávrhbolzamietnutý.
30. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že námietky žalobcu uvedené v správnej žalobe sú
irelevantné a nedôvodné pre zrušenie správnou žalobou napadnutých rozhodnutí nakoľko (i) zistenie
skutkového stavu veci bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, (ii) skutkový stav, ktorý vzal NBÚa výbor NR SR za základ v správnou žalobou napadnutých rozhodnutiach je v súlade s príslušným
administratívnym spisom a má v ňom oporu, (iii) správnou žalobou napadnuté rozhodnutia sú náležite
odôvodnené, dávajú vyčerpávajúcu odpoveď na skutkovú a právnu podstatu veci, vychádzajú zo
správneho právneho posúdenia veci, pričom právne posúdenie bolo vykonané v medziach zákona č.
215/2004 Z. z. a z hľadiska jeho primárneho účelu, ktorým je verený záujem na ochrane utajovaných
skutočností (rámcovo uvedený v § 1 ods. 1) a ochrane bezpečnostných záujmov štátu (označených
v § 3 ods. 4), a tiež v medziach konštantnej judikatúry ústavného súdu a najvyššieho súdu na vec
sa vzťahujúcej, (iv) správnou žalobou napadnuté rozhodnutia nevykazujú z hľadiska ústavnosti a
zákonnosti žiadne relevantné nedostatky, právne pochybenia, ani logické nesprávnosti v posudzovanej
veci, ktoré by mali vplyv na ich zákonnosť a mohli reálne viesť k ich zrušeniu. Vysporiadal sa
s medzičasom odstránenou nezrovnalosťou v právnej úprave v súvislosti s určením kompetencie
Najvyššieho správneho súdu.
31. Pokiaľ v nadväznosti na nespochybnené uvádzanie nepravdivých údajov vo vzťahu k užívaniu
marihuany a pravdivosti údajov uvedených v roku 2014, následné (rok 2021) uvedenie pravdivých
skutočností a motiváciu k uvádzaniu nepravdivých údajov a dôsledkom takéhoto konania žalobca
namietal, že v jeho prípade došlo k prílišnému právnemu formalizmu, ktorý je v rozpore s princípom
spravodlivosti, nepovažoval to za dôvod, na zrušenie napadnutého rozhodnutia.
32. Poukázal na Nález ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 6/04-67 z 19.10.2005, v zmysle ktorého „účel zákona
č. 215/2004 Z. z. možno vymedziť ako verejný záujem na ochrane utajovaných skutočností (rámcovo
vymedzený v § 1 ods. 1) za účelom ochrany bezpečnostných záujmov štátu (označených v § 3
ods. 3 až 6), pričom ochrana pred vznikom ujmy na chránených záujmoch štátu umožňuje osobitnú
úpravu vzťahu medzi verejným záujmom a individuálnym záujmom preverovaných fyzických osôb a
právnických osôb. Podstata ochrany utajovaných skutočností spočíva v prijatí preventívnych opatrení,
ktoré majú vytvoriť podmienky o. i. na personálnu a priemyselnú bezpečnosť. Naplnenie účelu zákona sa
dosahuje predovšetkým opatreniami a prostriedkami, ktoré majú preventívny charakter lebo ich cieľom
je predísť ohrozeniu alebo poškodeniu bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky neoprávnenou
manipuláciou s utajovanými skutočnosťami. Tento preventívny charakter je obsiahnutý aj v špecifikácii
predpokladov, ktoré musí spĺňať osoba na vznik oprávnenia (§ 10 ods. 1 zákona) a podnikateľ na
vydanie potvrdenia (§ 46 zákona), a to pokiaľ ide o inštitúty bezúhonnosti, správania a bezpečnostnej
spoľahlivosti. Ústavný súd v náleze sp. zn. PL. ÚS 15/03-39 tiež konštatoval, záruka slobody výkonu
povolania ktoré sa má v konávať vo verejno-právnej štátnej službe nepredpokladá žiaden subjektívny
nárok. Ústavný súd už však pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že stanovenie podmienok na
zastávanie funkcie nemožno zásadne považovať za diskrimináciu (II. ÚS 9/93) a ani za porušenie
čl. 35 ústavy, ak sú rešpektované ústavné limity uvedené v čl. 35 ods. 2 ústavy. V zmysle právnych
názorov prezentovaných v rozhodnutí ústavného súdu a v rozhodnutiach najvyššieho súdu: „Prístup
k utajovaným skutočnostiam nie je nárokom, ktorý patrí všetkým okrem tých, ktorí sú z toho či onoho
dôvodu vylúčení, ale je naopak výnimkou udelenom len niektorým.“
33. Vojenské spravodajstvo, NBÚ a tiež výbor NR SR konali v posudzovanej veci v súlade s čl. 2
ods. 2 ústavy, tzn. na základe ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom
č. 215/2004 Z. z. a ústavným zákonom č. 254/2006 Z. z., a tiež v intenciách konštantnej judikatúry
ústavného súdu a najvyššieho súdu na vec sa vzťahujúcej. (i) Vojenské spravodajstvo, NBÚ a výbor NR
SR sa v zákonným spôsobom zaoberali návrhom na zistenie, či žalobca spĺňa zákonom č. 215/2004
Z. z. ustanovené predpoklady na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami
a o tomto návrhu rozhodli zákonným spôsobom. Vojenské spravodajstvo, NBÚ a výbor NR SR pri
aplikácii jednotlivých ustanovení zákona č. 215/2004 Z. z. rešpektovali ich účel a význam z hľadiska
účelu a zmyslu tohto zákona ako celku a účelu a zmyslu konania, akým je bezpečnostná previerka.
(ii) Niet pochýb o tom, že postup Vojenského spravodajstva a NBÚ vo veci bezpečnostnej previerky je
upravený v ustanoveniach druhej časti, druhej hlavy zákona č. 215/2004 Z. z., a tento vychádza z účelu
cit. zákona, ktorým je verejný záujem na ochrane utajovaných skutočností. Podľa názoru ústavného
súdu, cit. „Bezpečnostné previerky sú štandardným nástrojom na získavanie, analýzu a vyhodnocovanie
potenciálnych bezpečnostných rizík spojených s preverovaným subjektom. Cieľom je zabezpečiť, aby k
utajovaným skutočnostiam získali prístup len osoby, ktoré zaručia ich ochranu.” (judikatúra ústavného
súdu sp. zn. I. ÚS 505/2019-13 z 03.12.2019). Zmyslom bezpečnostnej previerky žalobcu bolo teda
s ohľadom na povahu veci zhromaždiť všetky potrebné listinné dôkazy podľa § 16 ods. 1 písm. a) až
e) zákona č. 215/2004 Z. z. a na ich podklade v rozsahu stanovenom v § 22 vyhodnotiť, či žalobca
kumulatívne spĺňa predpoklady taxatívne ustanovené v § 10 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. na vznik
oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, v danom prípade do stupňa utajenia
Tajné a eliminovať bezpečnostné riziká, ktoré môžu ohroziť ochranu štátom chránených utajovanýchskutočností. Podľa ustálenej judikatúry najvyššieho súdu, cit. „cieľom bezpečnostnej previerky nie je
(ani nemôže byť) dokonale zmapovanie činnosti navrhovanej osoby v každom okamihu jej života, ale
také zistenie skutkového stavu, ktoré bude dostatočné na dosiahnutie záveru o splnení či nesplnení
podmienok na vydanie požadovaného osvedčenia, v danom prípade o existencii alebo neexistencii
bezpečnostného rizika.“
34. Správnou žalobou napadnuté rozhodnutie výboru NR SR obsahuje všetky zákonom vyžadované
formálne a obsahové náležitosti ustanovené v čl. 4 ods. 2 ústavného zákona č. 254/2006 Z. z.,
rovnako rozhodnutie NBÚ obsahuje všetky zákonom vyžadované formálne a obsahové náležitosti
ustanovené v § 26 ods. 3 zákona č. 215/2004 Z. z. Žalobca v správnej žalobe priznáva/nepopiera, že v
osobnom a bezpečnostnom dotazníku vedome a úmyselne uviedol nepravdivé údaje o užívaní omamnej
a psychotropnej látky, s cieľom dosiahnuť pozitívny výsledok bezpečnostnej previerky, aby mohol
vykonávať zamestnanie profesionálneho vojaka, ktoré je spojené s nevyhnutnosťou oboznamovať sa
s utajovanými skutočnosťami do stupňa utajenia Tajné patriacich do pôsobnosti Ministerstva obrany
Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany“) a ozbrojených síl a vznikajúcich v tak významnej
oblasti akou je bezpečnosť a obrana štátu. Podľa názoru žalovaného, správna úvaha reagujúca na
zistený stav uvedená v odôvodnení oboch napadnutých rozhodnutí k bodu l. výroku pri posúdení
zisteného a skôr konštatovaného skutkového stavu veci a predpokladu bezpečnostnej spoľahlivosti
žalobcu vychádzala zo zákonných medzí. Správnou žalobou napadnuté rozhodnutie výboru NR SR
(pozn. ako aj rozhodnutie NBÚ) vychádza a má oporu aj v konštantnej judikatúre ústavného súdu a
najvyššieho súdu na vec sa vzťahujúcej. Výbor NR SR v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí
(ako aj NBÚ vo svojom rozhodnutí) na podklade zhromaždených listinných dôkazov predmetnú vec
ad personam zrozumiteľne, s ohľadom na účel zákona č. 215/2004 Z. z., na preventívny charakter
bezpečnostnej previerky, oblasť a stupeň utajovaných skutočností, ktorých bezpečnosť sa má zaistiť,
ale tiež v súlade s prezentovanou judikatúrou ústavného súdu a najvyššieho súdu na vec sa
vzťahujúcou, hmotnoprávne posúdil, konkretizoval skutočnosti a prvky konania žalobcu, ktoré boli pre
individuálnu posudzovanú vec podstatné, pričom sa vysporiadal logicky a vecne správne s okolnosťami
podstatnými pre posúdenie splnenia predpokladu bezpečnostnej spoľahlivosti na vznik oprávnenia na
oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami.
35. Je bez právnej relevancie argumentácia žalobcu že výbor NR SR, tak ako NBÚ, vykladá právne
predpisy spojené s ochranou utajovaných skutočností príliš rigidne (neprimerane tvrdo), neprihliada
na znenie a účel zákona č. 215/2004 Z. z., a skutočnosti, ako je transparentné zdôvodnenie
pohnútok žalobcu pri bezpečnostnom pohovore, ktoré ho viedli k uvedeniu nepravdivých údajov v
osobnom a bezpečnostnom dotazníku z roku 2021, priznanie omylu na bezpečnostnom pohovore dňa
02.09.2021apravdivéinformovanieovšetkýchskutočnostiach,čopotvrdilopsychofyziologickéoverenie
pravdovravnosti žalobcu, v prípade žalobcu došlo zo strany výboru NR SR aj k prílišnému právnemu
formalizmu a výbor NR SR konal v rozpore s judikatúrou ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 192/08-41
a sp. zn. I ÚS 155/2017. Zdôraznil, že z dikcie ustanovenia § 16 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z. z.
zreteľne vyplýva, že bolo/je medzi iným žiadúce uvádzať (priznať) pravdivé a úplné údaje o všetkých
požadovaných skutočnostiach už v osobnom a bezpečnostnom dotazníku z roku 2021 (pozn. nie až pri
bezpečnostnom pohovore), ktorý žalobca vyplnil a predložil vedúcemu na účel súčasnej bezpečnostnej
previerky, nakoľko požadované skutočnosti sú pre svoju významnosť dôležité pre posúdenie splnenia
zákonnom č. 215/ 2004 Z. z. ustanovených predpokladov na vznik oprávnenia na oboznamovanie
sa s utajovanými skutočnosťami. O závažnosti splnenia zákonom stanovenej povinnosti a právnych
následkoch neprípustného správania bol žalobca v osobnom a bezpečnostnom dotazníku z roku 2021
náležite poučený. Žalobca bol povinný k vyplneniu osobného a bezpečnostného dotazníka z roku 2021
pristupovať zodpovedne a uviesť v ňom pravdivo všetky údaje o požadovaných skutočnostiach a až
následne, po riadnom splnení si povinnosti ustanovenej v S 16 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z. z. predložiť
ho vedúcemu na účel vykonania bezpečnostnej previerky. Žalobca však túto zákonnú povinnosť
vedome a úmyselne porušil a vedúcemu predložil na účel vykonania bezpečnostnej previerky osobný
a bezpečnostný dotazník z roku 2021, v ktorom uviedol nepravdivé údaje o užívaní psychotropnej a
omamnej látky marihuany. Bez právnej relevancie je skutočnosť, že žalobca uviedol/priznal požadované
údaje o užívaní psychotropnej a omamnej látky až v procese vykonávania bezpečnostnej previerky,
pri bezpečnostnom pohovore, a to nielen v kontexte skôr uvedeného, ale aj preto, že žalobca tak
predsa urobil až po tom, čo bol poučený o povinnosti uvádzať pri bezpečnostnom pohovore pravdivé
údaje a o právnych následkoch spojených s porušením povinností a tiež po tom, čo bol bezprostredne
konfrontovaný so zisteným skutkovými stavom a v tomto zmysle mu boli položené konkrétne otázky.
Zo strany žalobcu išlo teda len o logický dôsledok uvedomenia si dôkaznej situácie/obsahu skutkových
zistení a svojej právnej pozície, avšak táto okolnosť, v kontexte posúdenia prezentovaného v rozhodnutívýboru NR SR, nemôže ospravedlniť predchádzajúce správanie sa žalobcu ku ktorému došlo v
čase vyplňovania osobného a bezpečnostného dotazníka z roku 2021 a jeho predloženia na účel
bezpečnostnej previerky a zbaviť žalobcu zodpovednosti za porušenie povinnosti ustanovenej v § 16
ods. 2 zákona č. 215/2004 Z. z., nakoľko z dikcie § 14 ods. 1 tohto zákona explicitne vyplýva, že
takéto konanie (uvedenie nepravdivých údajov v osobnom a bezpečnostnom dotazníku) je dôvodom,
pre ktorý žalobcu nie je možné považovať za bezpečnostne spoľahlivú osobu. Pokiaľ žalobca v
správnej žalobe (pozn. ako aj v odvolaní) namietal nezohľadnenie pri posudzovaní jeho bezpečnostnej
spoľahlivosti jeho doterajší prístup k ochrane utajovaných skutočností a skutočnosti vyplývajúce z jeho
osobného spisu v časti „Disciplinárne odmeny” uviedol, že v zákonom stanovených predpokladoch
na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, ktoré fyzická osoba musí
spĺňať kumulatívne, je zohľadnená variabilita a mnohostrannosť vplyvov súvisiacich so správaním a
konaním fyzickej osoby, ktoré môžu predstavovať pre ochranu utajovaných skutočností riziko a ohroziť
alebo spôsobiť ujmu na zákonom chránených záujmoch. Nesplnenie zákonom stanovených povinností
fyzickej osoby pri ochrane utajovaných skutočností je implicitne zahrnuté v ustanovení § 10 ods. 1
písm. f) a § 13 zákona č. 215/2004 Z. z. pri vymedzení predpokladu správania fyzickej osoby. Pri
vymedzení ďalšieho predpokladu, a to predpokladu bezpečnostnej spoľahlivosti je dikcia ustanovenia
§ 14 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. vo vzťahu k prvej kategórii fyzických osôb, tzn. fyzických osôb,
ktoré uviedli nepravdivé údaje v osobnom a bezpečnostnom dotazníku explicitná, nepripúšťa žiadne
výnimky a neumožňuje pri jeho aplikácii zohľadnenie skutočností prezentovaných žalobcom v správnej
žalobe, navyše za dôkaznej situácie, kedy je zrejmé, že žalobca zákonom stanovenú povinnosť porušil
vedome a úmyselne. Vzhľadom na závery vyslovené predovšetkým Ústavným súdom v obdobných
veciach, vo vzťahu k právu na výkon funkcie alebo zamestnaniu vyžadujúcemu prístup k utajovaným
informáciám nevzniká fyzickej osobe iné právo než právo na to, aby príslušný orgán verejnej moci sa
zaoberal návrhom na zistenie, či sú splnené zákonom ustanovené predpoklady na oboznamovanie sa
s utajovanými skutočnosťami a o tomto návrhu rozhodol spôsobom, ktorý vylúči jeho svojvôľu alebo
ústavne neudržateľný postup vo vzťahu k preverovanej fyzickej osobe... (nálezy ústavného súdu sp. zn.
PL. ÚS 15/03-39 z 11.02.2004 a sp. zn. PL. ÚS 6/04-67 z 19.10.2005).Vzhľadom na uvedené a osobitne
preto, že pri bezpečnostnej previerke boli v rozsahu a spôsobom ustanoveným v S 16 ods. 1 a) až e) a §
22 zákona č. 215/2004 Z. z. akumulované potrebné listinné dôkazy, ktoré opodstatnenosť a zákonnosť
správnou žalobou napadnutých rozhodnutí preukazujú, výbor NR SR nepovažoval za opodstatnený a
relevantný návrh žalobcu v správnej žalobe na vykonanie dokazovania (oboznámenie sa s osobným
spisom žalobcu a výsluch nadriadeného žalobcu).
36. Výbor NR SR v bode 2.8 vyjadrenia zo dňa 28.6.2022 k argumentácii žalobcu uvedenej v časti
IV. správnej žaloby, t. j. vo vzťahu k zaradeniu žalobcu do kategórie fyzických osôb, u ktorých bolo
zistené bezpečnostné riziko, lebo svojim konaním preukázal nečestnosť a nedôveryhodnosť vo vzťahu
k ochrane utajovaných skutočností, uvádzal, že túto nemožno považovať za relevantnú a dôvodnú pre
zrušenie správnou žalobou napadnutých rozhodnutí.
37. V tejto súvislosti žalovaný znova poukázal na konštantnú judikatúru ústavného súdu a najvyššieho
súdustým,ževodôvodnenísprávnoužalobounapadnutéhorozhodnutiavovzťahukbodu2jehovýroku
pri hodnotení bezpečnostnej spoľahlivosti žalobcu, pri identifikácii bezpečnostného rizika a pri aplikácii
jednotlivých ustanovení zákona č. 215/2004 Z. z. plne rešpektoval ich účel a význam z hľadiska účelu a
zmyslu tohto zákona ako celku, ako aj zákonné postuláty voľnej úvahy a hodnotenia dôkazov a pritom
vychádzal aj z konštantnej judikatúry ústavného súdu a najvyššieho súdu na vec sa vzťahujúcej.
38. Výbor NR SR v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí vyhodnotil bezpečnostnou previerkou
zhromaždené listinné dôkazy nie/nielen v kontexte žalobcom uvádzaných skutočností v správnej
žalobe, ale komplexne, s ohľadom na všetky významné skutkové zistenia a skutočnosti, ktoré by
mohli/majú vplyv/spochybňujú bezpečnostnú spoľahlivosť žalobcu a zakladajú podozrenie z existencie
bezpečnostného rizika, ktoré by mohlo/môže potenciálne ohroziť štátom chránené záujmy a utajované
skutočností do stupňa utajenia Tajné a dospel k záveru, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie
NBÚ bolo/je dôvodné, žalobcu nemožno podľa § 10 ods. 1 písm. g) a § 14 ods. 1 zákona č. 215/2004
Z. z. považovať za bezpečnostne spoľahlivú osobu aj preto, že bolo u neho zistené bezpečnostné riziko
ustanovené v § 14 ods. 2 písm. c) bod 6 zákona č. 215/2004 Z. z., keďže preukázal svojim konaním a
vyjadrením nečestnosť, nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností, a to z dôvodov
vyplývajúcich z vyhodnotenia materiálneho významu:
• skutočností týkajúcich sa charakteristiky a účinkov psychotropnej a omamnej látky marihuany na
organizmus konzumenta,
• skutočností týkajúcich sa okolností užívania psychotropnej a omamnej látky marihuany vyplývajúcich z
vyjadrení poskytnutých žalobcom pri procesných úkonoch vykonaných Vojenským spravodajstvom, tzn.bezpečnostnom pohovore a psychofyziologickom overení pravdovravnosti (vecné a časové súvislosti,
okolnosti užívania a uvedenia nepravdivých údajov),
• vyššia a závažnejšia intenzita bezpečnostného rizika z dôvodu, že k užívaniu psychotropnej a
omamnej látky marihuany došlo nielen pred, ale aj v období pôsobenia žalobcu/profesionálneho vojaka
v ozbrojených silách a dokonca ešte aj v priebehu súčasnej bezpečnostnej previerky a bezprostredne
pred vykonaním bezpečnostného pohovoru (pozn. užitie marihuany august/01.09.2021, napriek tomu,
že žalobca si bol vedomý toho, že užívanie marihuany je zakázané profesionálnym vojakom a teda je
v rozpore so zákonom),
• intenzita rizika vyplývajúca z takéhoto konania žalobcu s ohľadom na význam chránených záujmov
štátu a oblasť a stupeň utajenia skutočností ktorých bezpečnosť sa má zaistiť.
II.c) Replika
39. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou zo dňa 24.9.2024, v ktorej k vyhodnoteniu
uvedenia nepravdivých údajov opakovane uvádzal, že z jeho strany išlo len o osobné zlyhanie, vypĺňanie
bezpečnostného dotazníka považuje za „skrat“, ktorý vznikol pod vplyvom názorov kolegov a zároveň
zo strachu z možnej straty zamestnania, pričom prácu v Ozbrojených silách SR vníma ako svoje životné
poslanie. Od posledného incidentu nebol žiadnym spôsobom v kontakte s omamnými látkami, vedie
svoj pracovný aj osobný život riadne a v súlade so všetkými zásadami slušného správania, dodržiava
všetky právne predpisy. Už v čase výkonu psychofyziologického overenia pravdovravnosti žalobca aj
podľaúdajovzbezpečnostnéhospisuprejavovalľútosťnadsvojímomylomprivypĺňaníbezpečnostného
dotazníka. Z jeho doterajšej práce je nesporné, že vždy pristupoval k ochrane utajovaných skutočností
s najvyššou mierou zodpovednosti a nikdy nespôsobil žiaden incident, ktorý by utajované skutočnosti
akýmkoľvek spôsobom ohrozil. Vzhľadom na potenciálny charakter rizika pri ochrane utajovaných
skutočností vytýkal žalovanému (aj NBÚ), že nepovažovali za dôležité preskúmať osobný spis žalobcu
ani vykonať pohovory s nadriadenými či podriadenými žalobcu, pričom práve zo skúmania kariéry a z
priebežného hodnotenia výkonu štátnej služby žalobcu by bolo zrejmé, že rozhodnutie žalovaného o
odobratí oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami žalobcovi bolo síce zákonné,
ale nespravodlivé a príliš prísne. Zotrvával na stanovisku, že v jeho prípade došlo k prílišnému právnemu
formalizmu, ktorý je v rozpore s princípom spravodlivosti.
40. K záveru o bezpečnostnom riziku, nakoľko u neho bolo zistené, že preukázal svojim konaním
a vyjadrením nečestnosť, nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností, čo bolo
odôvodňované najmä vzhľadom na užívanie marihuany v minulosti uviedol, že žalovaný žiadnym
spôsobom neprihliadal nie len na výklad ustanovenia § 14 ods. 2 písm. c) Zákona č. 215/2004 Z.
z., ale ani na ustálenú judikatúru týkajúcu sa uvedenej problematiky. Poukázal najmä na rozhodnutie
Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 2Snr/1/2019, podľa ktorého sa pre takúto kvalifikáciu vyžaduje
preukázanie, že navrhovaná osoba už mala určitý vzťah k ochrane utajovaných skutočností a dopustila
sa v tejto oblasti nečestnosti alebo nedôveryhodnosti. V preskúmavanej veci žalovaný bezpečnostné
riziko žalobcu odôvodňuje najmä tým, že žalobca má určitú minulosť súvisiacu s užívaním omamnej
látky, a že v bezpečnostnom dotazníku neuviedol pravdu, čo však nesúviselo a ani sa v jeho konaní
nedostaldostykusutajovanouskutočnosťou.Zodôvodnenierozhodnutiaúradu,aleajpreskúmavaného
rozhodnutia vyplýva, že príslušné orgány považovali skutkovú podstatu 14 ods. 2 písm. c) šiesteho bodu
zákona č. 215/2004 Z. z. za naplnenú už tým, že žalobca počas bezpečnostného pohovoru neuviedol
pravdivé údaje v bezpečnostnej previerke, a že v bezpečnostnom pohovore uviedol že marihuanu v jeho
mladosti užíval.
II.d) Duplika
41. Na repliku žalobcu reagoval žalovaný duplikou zo dňa 10.10.2024, kde po zhrnutí obsahu repliky v
súlade s obsahom vyjadrenia k žalobe zhrnul argumentáciu vzťahujúcu sa k námietkam spochybňujúcim
náležité zistenie skutkového stavu a veci a jeho vyhodnotenia zotrval na správnosti a relevantnosti
formulovaných záverov.
42. Zdôraznil, že z dikcie § 14 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. zreteľne vyplýva, že zákon pri prvej
kategórii osôb, ktoré uviedli v osobnom a bezpečnostnom dotazníku neustanovuje žiadnu výnimku
a neumožňuje zohľadniť ani žalobcom prezentované skutočnosti a dôvody nesplnenia zákonom
stanovenej povinnosti. Skutočnosť, že konal na radu kolegu ho nemôže zbaviť zodpovednosti za
porušenie povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z. z. a eliminovať následok plynúci
z porušenia danej povinnosti vyplývajúci z dikcie ustanovenia § 14 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z.
Rovnako nemožno ako dôvod akceptovať strach žalobcu o stratu zamestnania v ozbrojených silách SR,
ktoré vníma ako svoje životné poslanie, nakoľko splnením uvedenej povinnosti žalobca mal preukázať /
preukazuje nielen zodpovednosť prístupu k vyplneniu osobného a bezpečnostného dotazníka z roku
2021,aleajkneskoršiemuvýkonujehozamestnania,priktorommumábyťpriznanéprivilégiumprístupuk utajovaným skutočnostiam do stupňa utajenia Tajné. Zbaviť žalobcu zodpovednosti za porušenie
zákonom stanovej povinnosti nemôže ani skutočnosť, že žalobca uviedol / priznal požadované údaje o
užívaní psychotropnej a omamnej látky až v procese vykonávania bezpečnostnej previerky. V kontexte
posudzovaných skutočností a cit. ust. zákona č. 215/2004 Z. z., zohľadniť v danom smere nie je možné
anijehodoterajšíprístupkochraneutajovanýchskutočnostíajehodoterajšíprístupkplneniuslužobných
úloh.
43. K spochybneniu záveru o zistení bezpečnostného rizika z dôvodu že žalobca preukázal svojim
konaním a vyjadrením nečestnosť, nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností
uviedol, že Výbor rovnako aj NBÚ v odôvodnení správnou žalobou napadnutého rozhodnutia pri
aplikácii príslušných ustanovení zákona plne rešpektoval ich účel a význam z hľadiska účelu a zmyslu
tohto zákona ako celku, ako aj zákonné postuláty voľnej úvahy a hodnotenia dôkazov. Výbor pritom
vychádzal aj z konštantnej judikatúry ústavného súdu a najvyššieho súdu na vec sa vzťahujúcej, vrátane
poukazu na právny názor najvyššieho správneho súdu prezentovaný v rozsudku sp. zn. 35Snr/1/2021
z 22.03.2023. Zotrvával na svojom názore, že Výborom v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí
vyhodnotené listinné dôkazy a z nich vyplývajúce skutkovo a právne významné skutočnosti týkajúce sa
správania a konania žalobcu majú vo svojom súhrne z hľadiska zákona č. 215/2004 Z. z. a vo vzťahu
k jeho účelu, ako aj k účelu bezpečnostnej previerky, dôležitý význam a predstavujú aj v súčasnosti pre
ochranu utajovaných skutočností bezpečnostné riziko vymedzené § 14 ods. 2 písm. c) bod 6 zákona č.
215/2004 Z. z. Existencia zistených skutočností nemôže byť v súčasnosti dostatočnou garanciou toho,
že žalobca zabezpečí zodpovedajúcu ochranu štátom chránených utajovaných skutočností, ktoré by
mu mali byť pri plnení úloh profesionálneho vojaka v ozbrojených silách sprístupnené a nie je možné
ho tak považovať za bezpečnostne spoľahlivú osobu podľa § 10 ods. 1 písm. g) a § 14 ods. 1 zákona
č. 215/2004 Z. z. Správna úvaha bola podložená relevantnými skutkovými zisteniami a vychádzala zo
zákonných medzí a má oporu aj v skôr uvedenej judikatúre najvyššieho správneho súdu.
III. Konanie pred Najvyšším správnym súdom
44. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie na deň 16.10.2024 na ktorom strany prezentovali
stanoviská v zmysle písomných vyjadrení.
45. Bol vypočutý žalobca ktorý
priblížil okolnosti vypisovania bezpečnostného dotazníka (v ktorom boli uvedené nepravdivé informácie).
Uviedol, že sa okrem iného riadil radou dôstojníka skupiny bezpečnosti a ochrany informácií (§ 6),
nepopiera, že porušil služobný poriadok užívaním zakázaných látok mimo služobnej doby, ale považuje
za potrebné, aby boli zohľadnené ním predkladané relevantné skutočnosti a dôkazy vrátane tých ktoré
správne orgány odmietli (nepripustili), predovšetkým osobný spis, navrhovaný výsluch svedka jeho
bývalého nadriadeného, zohľadnenie jeho kvalifikácie a prínosu pre armádu. Nepopiera, že užíval
marihuanu zdôrazňuje však, že nikdy to nebolo v súvislosti s výkonom zamestnania a v pracovnej dobe.
Čo sa týka v rozhodovaní odkazovaného utajovaného dôkazu, s týmto nebol oboznámený, predpokladá
však, že sa vzťahoval k možnosti účasti na distribúcii látok obsahujúcich THC. Zdôraznil, že aj s
poukazom na priebeh svojej doterajšej kariéry a svoje schopnosti má naďalej záujem na pôsobení v
ozbrojených silách SR. Proces vyplňovania bezpečnostného dotazníka vo vzťahu k skôr uvádzaným
skutočnostiam (korekcia už uvedených údajov na základe podnetu zodpovedného príslušníka), opísal
tak, že pôvodne mal v dotazníku uvedené užívanie návykových látok, nakoľko vedel, že táto vec
je v ozbrojených zložkách zistiteľná, pričom problémom nie je užívanie, problémom je nepriznanie
v bezpečnostnom dotazníku. Na základe rady príslušníka, ktorý mal dotazník na starosti upravil
predchádzajúce znenie tak, že som sa k tejto otázke nijako nevyjadril, do príslušnej kolónky napísal
pomlčku. V príslušnom čase bol čerstvo v hodnosti nadporučíka, príslušník zodpovedný za vypĺňanie
dotazníka bol v hodnosti poručíka. Zdôraznil, že boli u neho vykonané tri negatívne kontroly na zistenie
THC, jedna v roku 2015, ďalšie dve boli v roku 2020, 2021. Podľa jeho vedomostí ním opísané okolnosti
vypĺňania bezpečnostného dotazníka boli bežnou praxou v príslušnom období na 11. mechanizovanom
prápore v Martine a zdôraznil, že sa nesnaží vyviniť a nespochybňuje zákonnosť vydaného rozhodnutia,
on spochybňuje spravodlivosť vydaného rozhodnutia.46. Poverená zástupkyňa v nadväznosti na priebeh pojednávania zdôraznila platnú právnu úpravu
16 ods. 2 zák. č. 215/2004 Z. z. so zdôraznením skutočnosti, že navrhovateľ bol v čase vypĺňania
dotazníka nepochybne procesne spôsobilý a nemôže sa zbaviť zodpovednostných následkov v
súvislosti s nesplnením zákonnej povinnosti. Ďalej uvádzala, že z obsahu súdu predloženého spisu
nevyplývajú navrhovateľom tvrdené skutočnosti a zdôrazňuje, že navrhovateľ bol opakovane poučený o
povinnostiach a dôsledkoch uvedenia nesprávnych údajov, pričom zároveň podpísal čestné vyhlásenie
o pravdivosti uvádzaných údajov.
47. Vzhľadom na skutočnosť, že
v rozhodovacej praxi sa v ostatnom období v rozhodovacej činnosti vyskytli diametrálne odlišné prístupy
k posudzovaniu preukázania bezpečnostného rizika v zmysle § 14 ods. 2 písm. c) bod 6 zák. č. 215/2004
Z. z. bolo konanie vedené na NSS SR pod sp. zn. 13Snr/1/2022 podľa § 100 SSP prerušené do
právoplatnosti rozhodnutia ÚS SR v konaní vedenom pod sp. zn. III. ÚS 528/2023, kde ústavný súd
rozhodoval o ústavnej sťažnosti voči rozhodnutiu NSS SR sp. zn. 35Snr/1/2021 založeného na ústavnej
konformnosti posudzovania preukázania bezpečnostného rizika v zmysle § 14 ods. 2 písm. c) bod 6
zák. č. 215/2004.
48. Po odpadnutí dôvodu prerušenia konania bolo nariadené pojednávanie vo veci na deň 5.3.2025 na
ktorom zo strany žalobcu bolo k zdôrazňovaniu dlhodobého užívanie marihuany pripomenuté, že aj z
obsahu predložených písomných materiálov je preukázané, že neužíval marihuanu denne a v práci. Bolo
opísané, že sa jednalo o rekreačné užívanie mimo doby pracovného zaradenia. Pokiaľ bolo vytýkané, že
nebolo preukázané primárne poskytnutie nepravdivých informácií na radu a pod vplyvom kolegu, k tomu
uviedol, že sa rozhodol nezaťahovať do toho svojho kolegu, berie na seba, že uviedol nepravdivé údaje.
Poukázal na účel bezpečnostného pohovoru ako ďalšieho kroku nasledujúceho po zistení relevantných
skutočností, resp. ich spochybnení, uvedených v bezpečnostnom dotazníku. Podľa jeho vedomostí
je prax taká, že (ak) v bezpečnostnom dotazníku sa uvedú nepravdivé skutočnosti, nezrovnalosti
sa odstraňujú až pri bezpečnostnom pohovore a podľa jeho vedomostí je aj v takých prípadoch
vydávaná bezpečnostná previerka. Za zisteného skutkového stavu a úpravy, ho nie je možné považovať
za nedôveryhodnú osobu, pretože on nezískal prístup k utajovaným skutočnostiam, čiže nemal akú
povinnosť porušiť. Poukázal na návrh na dokazovanie ohľadne jeho kompetencií a návrhov na vypočutie
svedka (ktorý doteraz predvolaný nebol). Čo sa týka prístupu k utajovaným skutočnostiam, na základe
oprávnenia síce vznikne všeobecne možnosť oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, ale reálne
sa s nimi môže oboznamovať až na základe poverenia pre oprávnenú osobu na oboznamovanie sa
s konkrétnymi skutočnosťami, čo v jeho prípade nenastalo. On od roku 2014 nemal žiaden prístup k
utajovaným skutočnostiam, vzhľadom na svoje zaradenie a hodnosť.
49. Poverená zástupkyňa žalovaného zotrvávala na svojich doterajších vyjadreniach, s tým že
napadnuté rozhodnutie bolo založené na dvoch právnych kvalifikáciách. V prvom rade žalobca
na bezpečnostnom pohovore aj polygrafe potvrdil, že užíval marihuanu cca od veku 15 rokov
až do septembra 2021, kedy sa uskutočnil bezpečnostný pohovor, pričom podľa neho opísané
užívanie považuje za bežné. Marihuana je pritom v rámci príslušnej kategorizácie zaradená do
prvej skupiny omamných a psychotropných látok, pričom žalobca bol užívateľom aj v období keď
bol držiteľom príslušného certifikátu a oprávnenia NATO aj EÚ. Žalobca musel mať vedomosť o
tom, že porušoval zákonný zákaz a porušoval základné povinnosti profesionálneho vojaka, vlastnými
vyjadreniami potvrdil, že má o tom vedomosť. Ak by aj bolo diskutabilné preukázanie splnenia druhej
právnej kvalifikácie nedostatku bezpečnostnej spoľahlivosti vo vzťahu k § 14 ods. 2 písm. c/ bod 6zákona, je nespochybnené a dostatočne preukázané splnenie zákonných podmienok v zmysle § 14
ods. 1. Zásadne poprela žalobcom tvrdenú prax ohľadne odstraňovania nesprávností t. j. uvedenia
nepravdivých skutočností v bezpečnostnom dotazníku následne pri bezpečnostnom pohovore bez
toho, aby to bolo prekážkou pre udelenie bezpečnostnej previerky. Vzhľadom na zákonom predpísanú
postupnosť a účel bezpečnostného pohovoru ani jeho možnosť ani jeho existencia nezbavuje príslušnú
osobu povinnosti uviesť pravdivé skutočnosti už od počiatku a nezbavuje ho ani zodpovednosti za
dôsledky uvádzania nepravdivých údajov. Podľa obsahu bezpečnostného spisu od 03.03.2015 do
dneška je žalobca oprávnenou osobou na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, z obsahu
utajovaného spisu nevyplýva, že by nemal prístup k utajovaným skutočnostiam, k týmto otázkam sa
môže vyjadriť iba jeho nadriadený.
50. Právna zástupkyňa žalobcu v konečnom návrhu vzhľadom na obsah svojich doteraz prednesených
vyjadrení a podkladov s obsahom ktorých sa stotožňuje žiadala, aby súd žalobe v celom rozsahu
vyhovel. Poverená zástupkyňa žalovaného, v súlade s doterajšími vyjadreniami a prednesom na
dnešnom pojednávaní považuje žalobu za nedôvodnú, žiadala ju zamietnuť a nepriznať žalobcovi
náhradu trov konania.
IV. Posúdenie veci správnym súdom
51. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“, alebo „súd“), ako
súd vecne príslušný podľa § 11 písm. a) SSP v zložení podľa § 21 písm. b) SSP, preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a viazaný žalobnými bodmi
(§ 134 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
52. Právny rámec rozhodovania možno vymedziť nasledovnou právnou úpravou:
Podľa čl. 35 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“), zákon môže ustanoviť podmienky
a obmedzenia výkonu určitých povolaní, alebo činností.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky.
Zákon č. 215/2004 Z. z. (ZoOUS) upravuje podmienky na ochranu utajovaných skutočností, práva a
povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri tejto ochrane, pôsobnosť NBÚ a pôsobnosť ďalších
štátnych orgánov vo vzťahu k utajovaným skutočnostiam a zodpovednosť za porušenie povinností
ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 2 písm. a) ZoOUS Na účely tohto zákona je utajovanou skutočnosťou informácia alebo
vec určená pôvodcom utajovanej skutočnosti, ktorú vzhľadom na záujem Slovenskej republiky treba
chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo
odcudzením (ďalej len "neoprávnená manipulácia") a ktorá môže vznikať len v oblastiach, ktoré ustanoví
vláda Slovenskej republiky svojím nariadením.
Podľa § 10 ods. 1 písm. g) ZOUS oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami
pre stupne utajenia Prísne tajné, Tajné, Dôverné alebo Vyhradené môže vzniknúť, ak tento zákon
neustanovuje inak, iba navrhovanej osobe, ktorá je bezpečnostne spoľahlivá.
Podľa § 14 ods. 1 ZOUS za bezpečnostne spoľahlivú osobu sa nepovažuje ten, kto uviedol nepravdivé
údaje v osobnom dotazníku, v bezpečnostnom dotazníku alebo pri bezpečnostnom pohovore, kto bol
pracovne zaradený a aktívne vykonával činnosť v ustanovených štruktúrach bývalej Štátnej bezpečnosti
podľa prílohy č. 1, alebo bývalej spravodajskej správy Generálneho štábu Československej ľudovej
armády do 31. decembra 1989 s výnimkou osoby, ktorá vykonávala v týchto štruktúrach len obslužné,
alebo len zabezpečovacie činnosti, alebo vedome spolupracoval s týmito štruktúrami, alebo u koho bolo
zistené bezpečnostné riziko.
Podľa § 14 ods. 2 písm. c) bod 6 ZoOUS za bezpečnostné riziko sa považuje zistenie, že osoba
preukázala svojím konaním, alebo vyjadrením nečestnosť, nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane
utajovaných skutočností.
Podľa § 15 ods. 1 ZoOUS bezpečnostnou previerkou sa zisťuje, či navrhovaná osoba spĺňa predpoklady
uvedené v § 10 ods. 1 na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami.
Podľa § 16 ods. 1 písm. a) materiálmi na bezpečnostnú previerku (ďalej len "podkladový materiál"), ak
tento zákon neustanovuje inak, sú
a) materiály predkladané navrhovanou osobou, a to
1. vyplnený osobný dotazník osoby uvedený v prílohe č. 2,
2. životopis,
3. výpis z registra trestov nie starší ako tri mesiace, ak ide o bezpečnostnú previerku I. stupňa a nie je
možné použiť údaje z informačného systému verejnej správy,4. písomný súhlas s oprávnením oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami a s vykonaním
bezpečnostnej previerky,
5. vyplnený bezpečnostný dotazník osoby uvedený v prílohe č. 3 na bezpečnostnú previerku II., III. a
IV. stupňa,
Podľa § 25 ods.1 ZoOUS Bezpečnostný pohovor s navrhovanou osobou sa vykoná, ak sa v priebehu
bezpečnostnej previerky zistili skutočnosti, ktoré by mohli byť prekážkou na vydanie osvedčenia alebo
dôvodom na zrušenie platnosti osvedčenia. V priebehu bezpečnostného pohovoru má navrhovaná
osoba možnosť vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam. Z uskutočneného bezpečnostného pohovoru sa
vyhotoví písomný záznam, ktorý zúčastnené strany podpíšu. Odopretie podpisu, dôvody tohto odopretia
a námietky proti obsahu záznamu sa v ňom zaznamenajú.
Podľa § 25 ods. 3 ZoOUS súčasťou bezpečnostného pohovoru môže byť aj psychofyziologické overenie
pravdovravnosti, ktoré možno uskutočniť, iba ak navrhovaná osoba o to požiada. O takej možnosti musí
byť navrhovaná osoba poučená.
Podľa § 25 ods. 4 ZoOUS psychofyziologické overenie pravdovravnosti sa uskutoční vždy, ak
sú vyjadrenia navrhovanej osoby v priebehu bezpečnostného pohovoru v rozpore so zistenými
skutočnosťami, ktoré by mohli byť prekážkou na vydanie osvedčenia, alebo dôvodom na zrušenie
platnosti osvedčenia.
Podľa § 26 ods. 2 ZoOUS, ak úrad bezpečnostnou previerkou zistí, že navrhovaná osoba nespĺňa
predpoklady na vznik oprávnenia podľa § 10 ods. 1, vydá o tom rozhodnutie.
53. Vo vzťahu k prejednávanej veci je v prvom rade potrebné zdôrazniť, že účelom bezpečnostnej
previerky je zistenie, či navrhovaná osoba spĺňa zákonné predpoklady na oboznamovanie sa s
utajovanými skutočnosťami v zmysle § 10 ZOUS, pričom jedným z predpokladov je vyhodnotenie
osoby ako bezpečnostne spoľahlivej v zmysle § 14 ZoOUS. Zákonodarca v relevantnej právnej úprave
výslovne ustanovuje rozsah podkladov a postup Úradu vykonávajúceho previerku. V zmysle ust. §
81 ods. 1 ZoOUS sa na rozhodovanie podľa tohto zákona okrem § 55 ods. 6, § 65 ods.4, § 79 -
80 (postupy nevzťahujúce sa k udeleniu bezpečnostnej previerky), nevzťahujú všeobecne záväzné
predpisy o správnom konaní. Zároveň treba uviesť, že otázkou aplikovateľnosti správneho poriadku na
konanie vo veci bezpečnostných previerok sa zaoberal Ústavný súd v náleze sp. zn. PL. ÚS 6/04-67,
kde konštatoval, že „§ 81 ods. 1 zákona nemá za následok to, že by spôsob konania (jeho rozhodujúce
časti) úradu pri vykonávaní bezpečnostných previerok nebol náležite ustanovený zákonom. Spôsob jeho
konania ustanovuje všeobecne Správny poriadok (vrátane základných pravidiel konania uvedených v §
3)aosobitnýzákonnajmävčastiovykonávaníbezpečnostnýchprevierok(stupneprevierok,ichpriebeh,
podkladovémateriály,bezpečnostnýpohovorapod.).Narozhodovanie,ktoréjeibačasťou,resp.určitým
úsekom konania, sa vzhľadom na špecifickosť bezpečnostných previerok vzťahuje osobitná úprava
zákona (§ 26 a nasl.)...“
54.Vprejednávanomprípadebolopredmetomsúdnehoprieskumurozhodnutiežalovanéhozamietajúce
odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu NBÚ, ktorý rozhodol, že žalobcu podľa § 10 ods. 1 písm. g) v
spojení s § 14 ods. 1 a ods. 2 písm. c) bod 6 ZoOUS nemožno považovať za bezpečnostne spoľahlivú
osobu z dvoch právne samostatne kvalifikovaných dôvodov: I. uviedla nepravdivé údaje v osobnom a
bezpečnostnom dotazníku, a II. preukázala svojim konaním a vyjadrením nečestnosť, nedôveryhodnosť
vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností. V logickej nadväznosti na to prvostupňový orgán podľa
§ 26 ods. 2 ZoOUS ukončil oprávnenej osobe bezpečnostnú previerku III. Stupňa pre stupeň utajenia
Tajné, zrušil platnosť osvedčenia č. N.-K.-XXX/XXXX-Ž. zo dňa 29.1.2015 pre stupeň utajenia Tajné
navrhovanej osobe a podľa § 60 ods. 7 v spojení s § 29 ZoOÚS jej zrušil platnosť EÚ certifikátu zo dňa
18.8.2017 a certifikátu o bezpečnostnej previerke pre stupeň utajenia NATO zo dňa 9.3.2017.
55. Najvyšší správny súd viazaný pri svojom rozhodovaní rozsahom a dôvodmi žaloby (§134
ods. 1 SSP) skonštatoval, že žalobné dôvody boli vymedzené ako nesprávne právne posúdenie
splnenia zákonných podmienok pre záver o nepreukázaní bezpečnostnej spoľahlivosti v prípade oboch
uvedených zákonných dôvodov. Vzhľadom na to, že každý z uvedených dôvodov sám o sebe bol
spôsobilý privodiť záver o nepreukázaní bezpečnostnej spoľahlivosti a vyvolať následky uvedené v bode
IV. - V. výroku rozhodnutia NBÚ potvrdeného žalovaným, vysporadúval sa s každým dôvodom pre záver
o nedostatku bezpečnostnej spoľahlivosti samostatne.
IV.a Uvedenie nepravdivých údajov v osobnom a bezpečnostnom dotazníku.
56. Žalobca poukazoval na povinnosť správnych orgánov zohľadniť preventívny charakter právnej
ochrany utajovaných skutočností v zmysle zákona č. 215/2004 Z. z. (viď PL. ÚS 6/04 - 67) a povinnosť
takého výkladu zákona, ktorý by neviedol k porušeniu základných práv a slobôd v dôsledku interpretácie,
ktorá je v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (napr. prílišný formalizmus) založila porušenie
základných práv a slobôd (viď rozhodnutie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 192/08-41, sp. zn. I. ÚS 155/2017 ). Nazáklade takejto argumentácie žiadal nevyvodiť z preukázaného a ani ním nespochybneného naplnenia
zákonnej hypotézy - uvedenie nepravdivých údajov v osobnom a bezpečnostnom dotazníku-výslovne
predpokladaný dôsledok, záver o nesplnení podmienok pre záver o bezpečnostnej spoľahlivosti
navrhovanej osoby.
57. Jeho argumentácia na jednej strane bagatelizovala skutočnosť užívania marihuany vzhľadom na
preukázaný rozsah, spôsob a skutočnosť, že v dôsledku zistení vojenského spravodajstva a priebehu
bezpečnostnej previerky najneskôr k 1.9.2021 ukončil užívanie marihuany, ktoré u neho začalo v roku
2013 na strednej škole. Na druhej strane zdôrazňoval kvalitu svojho výkonu služby v ozbrojených silách,
a skutočnosť, že v tejto službe vidí svoje životné poslanie, pričom ani zo zistených skutočností nie je
možné vyvodiť, že by došlo k ohrozeniu existenčných a bezpečnostných záujmov štátu.
58. Najvyšší správny súd v prvom rade poukazuje na to, že tak ako uvádza žalobca, pri rozhodovaní vo
veciach bezpečnostnej previerky je treba zohľadňovať osobitný charakter a význam záujmu chráneného
prostredníctvom limitácie prístupu k utajovaným skutočnostiam, ako opatrenia, smerujúceho napĺňaniu
účelu zákona o ochrane utajovaných skutočností. V tejto súvislosti je dlhodobo a rozsiahlo
judikované, že obmedzenie práv na výkon povolania vyžadujúceho prístup k utajovaným informáciám
prostredníctvom realizácie oprávnenia štátu preveriť si bezpečnostnú spoľahlivosť, nepredstavuje zásah
do práva na výkon povolania. Aj sám žalobca si je tejto skutočnosti vedomý, a ako sám uviedol
na pojednávaní, on nenapáda nezákonnosť rozhodnutia, ale dožaduje sa spravodlivosti, čiže zo
svojho subjektívneho hľadiska považuje zákonom predvídané dôsledky výslovne zakázaného konania
(uvádzanie nepravdivých informácií v osobnom a bezpečnostnom dotazníku) za neprimerane tvrdé.
59. V tejto súvislosti nedá správnemu súdu nepoznamenať, že pokiaľ sa týka služieb v ozbrojených
silách, o to viac vo vyššej hodnosti a s (čo aj potenciálnym) prístupom k utajovaným informáciám, sa
takýto prístup nejaví ako dôvodný. Žalobca ako príslušník ozbrojených síl je viazaný právnou úpravou,
ukladajúcou mu rešpektovať pri výkone služobných povinností právne predpisy, ako súčasť základných
povinností príslušníka ozbrojeného zboru. Aj s prihliadnutím na striktnú, a pre fungovanie silových
zložiek štátu nevyhnutnú požiadavku dodržiavania služobnej disciplíny, nie je podľa názoru súdu možné
pripustiť názor žalobcu o možnosti/dôvodnosti zohľadnenia vedomého porušenia výslovne stanovenej
povinnosti uviesť pri osobnom a bezpečnostnom dotazníku pravdivé údaje, ktorých obsah je rozhodujúci
pre záver o bezpečnostnej spoľahlivosti. Je rozhodujúce, že účelom obmedzenia prístupu k utajovaným
informáciám, podmienkou čoho je vyvodenie záveru o bezpečnostnej spoľahlivosti záujmovej osoby
je predchádzanie ohrozenia samotných základov fungovania štátu. Rovnako treba zdôrazniť, že v
prípade ustanovenia§14 ods. 1 zákona vzťahujúceho sa k uvedeniu nepravdivých údajov v osobnom
a bezpečnostnom dotazníku je pre kvalifikáciu podstatná nie potenciálna hrozba, že v dôsledku
získania previerky osobou uvádzajúcou nepravdivé údaje došlo alebo mohlo dôjsť k porušeniu ochrany
utajovaných skutočností, ale samotný fakt, že preverovaná osoba nepravdivé údaje uviedla.
60. Žalobca opakovane potvrdil, že nepravdivé údaje uviedol vedome a úmyselne. Neobstojí teda
ani jeho argumentácia o účele bezpečnostného pohovoru (§25 ods. 1 zákona), nakoľko z dikcie „ ak
sa v priebehu bezpečnostnej previerky zistili skutočnosti, ktoré by mohli byť prekážkou na vydanie
osvedčenia alebo dôvodom na zrušenie platnosti osvedčenia“ vyplýva že jeho výsledkami by pozitívne
mohli byť zrejme ovplyvnené závery v prípadoch, kedy je sporný dopad zistených skutočností na záver
o bezpečnostnej spoľahlivosti. Vzhľadom na striktnú požiadavku uvádzania pravdivých skutočností
od počiatku bezpečnostnej previerky, však uvádzanie nepravdivých údajov, bez ohľadu na motiváciu,
takýmto prípadom nie je. Naviac prístupom, kedy žalobca vedome uviedol nepravdivé informácie o
skutočnosti potenciálne spochybňujúcej jeho spôsobilosť zabezpečiť ochranu utajovaných skutočností,
de facto sa sám stavia nad zákon, tým že si vytvára kategóriu skutočností o ktorých je možné uviesť
nepravdu, a následne to eventuálne zhojiť pri bezpečnostnom pohovore čo logicky vedie k možnosti,
že táto kategória môže byť v rámci výkonu jeho funkcie na základe vlastnej úvahy rozšírená. Takýto
prístup považuje súd za rozporný s logikou a základnými princípmi fungovania ozbrojených síl a obzvlášť
ochrany utajovaných skutočností ako záruky ochrany bezpečnostných záujmov štátu.
IV.b Preukázanie svojim konaním a vyjadrením nečestnosť, nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane
utajovaných skutočností
61. V nadväznosti na preukázané a právne vyhodnotenie uvádzanie nepravdivých údajov vo vzťahu k
užívaniu marihuany, patriacej do kategórie omamných a psychotropných látok, účinky užívania ktorej
sú vedecky zdokumentované, žalovaný uviedol, že vyhodnotil bezpečnostnou previerkou zhromaždené
listinné dôkazy nie / nielen v kontexte žalobcom uvádzaných skutočností v správnej žalobe, ale
komplexne, s ohľadom na všetky významné skutkové zistenia a skutočnosti, ktoré by mohli / majú vplyv /
spochybňujú bezpečnostnú spoľahlivosť žalobcu a zakladajú podozrenie z existencie bezpečnostného
rizika, ktoré by mohlo / môže potenciálne ohroziť štátom chránené záujmy a utajované skutočností dostupňa utajenia Tajné a skonštatoval preukázanú prítomnosť bezpečnostného rizika v zmysle § 14 ods.
2 písm. c) bod 6 ZoOUS.
62. Pri rozhodovaní správneho súdu o preukázaní a právnom vyhodnotení existencie bezpečnostného
rizika v zmysle § 14 ods.1 v spojení s ust. ods. 2 písm. c) bod 6 ZoOUS nemožno prehliadnuť, že od
nadobudnutiaúčinnostizákonač.215/2004Z.z.aústavnéhozákonač.25/2006Z.z.ktorýmisaspravuje
konanie vo veciach udelenia bezpečnostnej previerky a prieskum týchto rozhodnutí Výborom NR SR
na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, následne preskúmateľný v správnom súdnictve k judikatórnemu
vývoju. Konkrétne v otázke odôvodňovania záverov o bezpečnostnej spoľahlivosti došlo v ostatnom
období k judikatúrnemu posunu, ktorý vyplýva zo záverov Nálezu Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS
528/2023-44 zo dňa 10.12.2024, kde Ústavný súd vo vzťahu k vyhodnoteniu preukázania dostatočnosti
podkladov a dôvodnosti záverov o prítomnosti bezpečnostného rizika v zmysle § 14 ods. 2 písm. c) bod
6 ZoOUS, poukazujúc aj na rozhodovaciu činnosť NSS SR, uviedol:
„39. Z doterajšej argumentácie vyplýva, že ústavný súd považuje za súladný so základným právom
na súdnu ochranu výklad (rozsudok sp. zn. 2Snr/1/2019, bod 21), podľa ktorého slovné spojenie
„preukázala svojím konaním alebo vyjadrením nečestnosť, nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane
utajovaných skutočností“ vyžaduje, aby úrad pri aplikácii tejto normy zistil, že osoba sa dopustila takého
konania, ktoré nedáva záruku, že bude spôsobilá chrániť utajované skutočnosti. Pritom musí ísť o
konanie týkajúce sa ochrany utajovaných skutočností. Do tejto kategórie tak budú spadať všetky prípady,
keď bude zistené, že navrhovaná osoba už mala určitý vzťah k ochrane utajovaných skutočností a
dopustila sa v tejto oblasti nečestnosti alebo nedôveryhodnosti (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 10
Snr 1/2017). Nie je však vylúčené, aby také bezpečnostné riziko bolo identifikované u osoby, ktorá
s ochranou utajovaných skutočností zatiaľ do styku neprišla, avšak svojím konaním či vyjadrením
preukázala nečestnosť, nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane iných chránených skutočností, napríklad
obchodnému tajomstvu, daňovému tajomstvu, ochrane osobných údajov a pod. (rozsudok NSS sp. zn.
35 Snr 2/2021).“
63. Za súčasného stavu konania v prejednávanej veci treba skonštatovať, že súd vyhodnotil ako
absolútne nedôvodnú žalobu v časti, ktorou napádal záver o preukázaní uvedenia nepravdivých údajov
v osobnom a bezpečnostnom dotazníku a jeho právne vyhodnotenie ako dôvodov na záver o nedostatku
bezpečnostnej spoľahlivosti žalobcu. V rámci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného
však nebolo možné overiť základný predpoklad pre postup vedúci k odňatiu bezpečnostnej previerky
pre bezpečnostné riziko podľa § 14 ods. 2 písm. c) bod 6 ZoOUS, teda, že „navrhovaná osoba
už mala určitý vzťah k ochrane utajovaných skutočností a dopustila sa v tejto oblasti nečestnosti
alebo nedôveryhodnosti“, v podstate naviazaný len na uvedenie nepravdivých údajov ohľadne užívania
marihuany, jeho okolností a potenciálnych dôsledkov. Bez ohľadu na skutočnosť, že najvyšší správny
súd akceptuje osobitný režim spôsobu odôvodňovania rozhodnutí tvoriacich súdny prieskum rozhodnutí,
ovplyvnených prítomnosťou utajovaných skutočností, je toho názoru, že z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia nie je zrejmé, a teda je sporné, či bolo skutkovo preukázané naplnenie zákonných
podmienok pre záver o prítomnosti tohto druhu bezpečnostného rizika.
64. Vzhľadom na uvedené potom najvyšší správny súd napadnuté rozhodnutie, vzhľadom na jeho
praktickú „nerozdeliteľnosť“ považoval za dôvodné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v
ktorom rozhodne o vhodnom ďalšom postupe.
V. Záver
65. Na základe zistených skutočností najvyšší správny súd vyhodnotil žalobcom uplatnené žalobné
námietkyvčastitýkajúcejsabezpečnostnéhorizikavzmysle§14ods.1vspojenísust.§14ods.2písm.
c) bod 6 za spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a preto napadnuté
rozhodnutie postupom podľa § 191 SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom na
základe vyslovených právnych záverov súdu rozhodne o ďalšom postupe.
66. O priznaní náhrady trov konania procesne úspešnému žalobcovi bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1
SSP. O výške priznanej náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením v zmysle § 175 ods. 2 SSP
67. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 5:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.