Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. apríl 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoE/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3723200740
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:3723200740.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej
a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Jána Burika, vo veci oprávneného A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. E. F. XXX/XX, XXX XX B. G., právne zastúpeného LEGAL POINT s.r.o.,
so sídlom Nemocničná 979, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 47 253 495, proti povinnej D. C. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. XXX/XX, XXX XX B. G., právne zastúpenej JUDr. Darinou Kučerovou,

advokátkou,sosídlomŽelezničná12,01701PovažskáBystrica,ovýkonrozhodnutiavovecimaloletých
detí D. C., nar. XX.XX.XXXX a B. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, v konaní zastúpených
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, o odvolaní povinnej
proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. PB-14Em/1/2023-157 zo dňa 26. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. PB-14Em/1/2023-157 zo dňa 26.
novembra 2024 o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil povinnej pokutu vo výške 400,-Eur s povinnosťou
zaplatiť ju na účet Okresného súdu Trenčín do 3 dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia.
(poznámka krajského súdu: rozhodnutie krajského súdu v záujme zosúladenia s odvolaním napadnutým
uznesením okresného súdu používa terminológiu okresného súdu v označení účastníkov konania -
matka maloletých, resp. povinná a otec maloletých, resp. oprávnený § 372 CMP).

2. Súd prvej inštancie v odseku 1. odôvodnenia napadnutého uznesenia poukázal na oprávneným
podaný návrh vo veci, ktorým sa domáhal nariadiť výkon rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica
č.k. PB-13P/41/2020-144 zo dňa 22. júla 2022, podľa ktorého je otec oprávnený stýkať sa s maloletými
deťmivovymedzenomrozsahu,zdôvodu,žepovinná-matkamaloletýchtotoprávoplatnéavykonateľné
rozhodnutie dobrovoľne neplní.

3. Okresný súd uznesením č.k. PB-14Em/1/2023-65 zo dňa 2. augusta 2023, potvrdeným rozhodnutím
Krajského súdu v Žiline, ako odvolacieho súdu, č.k. 12CoE/10/2023-102 zo dňa 26. marca 2024 nariadil
výkon rozhodnutia Okresného súdu Považská Bystrica č.k. PB-13P/41/2020-144 zo dňa 22. júla 2022
dôvodiac zisteniami, že konanie povinnej nie je v súlade s vykonateľným exekučným titulom. Styk
oprávneného s maloletými neprebieha v čase vymedzenom v rozhodnutí minimálne od 04.03.2023,

povinná maloletých na styk nepripravuje fyzicky, psychicky ani materiálne.

4. Okresný súd ďalej v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na list zo dňa 03.06.2024, ktorým
vyzval povinnú na dobrovoľné podrobenie sa vykonateľnému rozhodnutiu č.k. PB-13P/41/2020-144 zo
dňa 22. júla 2022 a poučil ju o následkoch neplnenia vykonateľného rozhodnutia podľa ust. § 382 ods.
1, 2 CMP, § 383 ods. 1 CMP, § 25 ods. 4 Zákona o rodine a § 349 Trestného zákona a o tom, že ak

napriek výzve okresného súdu nebude maloletých oprávnenému riadne odovzdávať na styk, okresný
súd pristúpi k odobratiu maloletých detí za účelom uskutočnenia styku s oprávneným.5. V odsekoch 4. a 5. odôvodnenia napadnutého uznesenia okresný súd uviedol podania oprávneného
zo dňa 25.06.2024, zo dňa 21.08.2024 a zo dňa 12.09.2024, v ktorých oprávnený poukázal, že

povinná naďalej nerešpektuje vykonateľné rozhodnutie, ako i na vyjadrenie povinnej zo dňa 18.10.2024
k tvrdeniam oprávneného.

6. Okresný súd na vec aplikoval ust. § 382 ods. 1 CMP a uviedol, že v danom prípade povinná
dobrovoľne neplní vykonateľné súdne rozhodnutie, k riadnemu styku nedošlo dňa 10.09.2024, kedy

nebolo oprávnenému umožnené prevziať si maloletých v súlade s vykonateľným exekučným titulom,
ako i dňa 06.09.2024, kedy styk nebol vôbec realizovaný. V prípade, že sa oprávnený styku domáhal
a povinnej oznámil, že na ňom trvá v zmysle vykonateľného rozhodnutia, bolo povinnosťou povinnej
maloletých na styk riadne pripraviť a v určenom čase maloletých odovzdať oprávnenému, preto
okresný súd nepovažoval za dôvodnú argumentáciu povinnej týkajúcu sa jej proaktívneho správania
smerujúceho k vytvoreniu podmienok pre nadviazanie kontaktu medzi otcom a synmi, ako aj dôvodenie

odmietavým postojom maloletých, keďže novelizáciou ust. § 3 vyhlášky MS SR č. 207/2016 Z.z. s
účinnosťou od 01.11.2023 zákonodarca upustil od zisťovania tzv. ospravedlniteľných dôvodov, pre
ktoré sa povinný nepodrobil rozhodnutiu. Povinná ako osoba, ktorá primárne zabezpečuje osobnú
starostlivosť o maloletých, je povinná vyvíjať úsilie a vytvárať vhodné podmienky na realizáciu styku,
resp. zabezpečiť maloletým kontakt s otcom. Keďže povinná napriek výzve okresného súdu opakovane

porušila svoju povinnosť riadne plniť vykonateľné súdne rozhodnutie, k styku oprávneného s oboma
maloletými riadne nedošlo dňa 06.09.2024 a dňa 10.09.2024, okresný súd s cieľom viesť povinnú
k dobrovoľnému plneniu rozhodnutia pristúpil k jej sankcionovaniu za porušenie rozhodnutia formou
uloženia pokuty v zmysle ust. § 382 ods. 1 CMP.

7. Pri určení výšky pokuty okresný súd zohľadnil, že zo strany matky ide o opakované porušenie
rozhodnutia za stavu, kedy bola viackrát okresným súdom vedená k dobrovoľnému plneniu a sú jej
dlhodobo známe možné následky zamedzovania styku a prenášania konfliktu medzi ňou a oprávneným
namaloletých.Zároveňokresnýsúdzohľadnilpravidelnýmesačnýpríjempovinnejzozamestnaneckého
pomeru v spoločnosti Boháč, s.r.o., v období od 09/2023 do 09/2024 v priemernej sume 1 969,47,- Eur aj

skutočnosť, že povinná je jedinou spoločníčkou v spoločnosti Boháč, s.r.o., ktorá v zdaňovacom období
roku 2023 dosiahla výsledok hospodárenia 129 847,78,- Eur, a preto okresný súd nepovažoval uloženú
pokutu vo výške 400,- Eur za príliš vysokú, aby znemožnila alebo mimoriadne sťažila vyživovaciu
povinnosť povinnej voči maloletým a uspokojovanie jej základných potrieb. Zároveň okresný súd
zohľadnil aj vyživovaciu povinnosť oprávneného voči maloletým a uzavrel, že v záujme riadneho plnenia

vykonateľného rozhodnutia je sankcionovanie povinnej uloženou pokutou v sume 400,- Eur.

8. V odseku 12. odôvodnenia napadnutého uznesenia okresný súd zdôraznil, že v prípade opakovaného
porušovania rozhodnutia je oprávnený pristúpiť k ďalšiemu ukladaniu pokút, pričom suma týchto pokút
odzrkadľujúca závažnosť konania povinnej môže byť stanovená až do výšky 1 000,- Eur a ak z konania

povinnej bude zrejmá neefektívnosť ukladania pokút, okresný súd pristúpi k výkonu rozhodnutia.

9. V závere odôvodnenia napadnutého uznesenia súd prvej inštancie vyzval rodičov, aby minimalizovali
konflikty pri realizácii styku a rešpektovali vykonateľné rozhodnutie súdu.

10. Proti tomuto uzneseniu podala povinná odvolanie zo dňa 20.12.2024 (č.l. 159-160 spisu), v ktorom
žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť ako nedôvodné, alternatívne zmeniť, resp. zrušiť a vrátiť súdu
prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Uviedla, že dňa 08.09.2024 sa otec s maloletým B.
dohodli, že syn má v stredu veľkú písomku, musí sa učiť, a preto s otcom na styk nepôjde. Zároveň
dňa 06.09.2024 sa maloletý s otcom taktiež dohodol, že má iný program, a že s ním nepôjde, pričom

odvolateľka dohodu medzi deťmi a otcom rešpektovala a do nej nevstupovala. Mala za to, že synovia
s otcom odchádzali pravidelne, a to, že si ich otec nenechával v zmysle rozsudku a vracal ich skôr,
nemôže byť na ťarchu povinnej. Podľa názoru odvolateľky v čase, keď bolo uznesenie o pokute vydané,
k žiadnemu porušeniu rozhodnutia nedošlo, a preto nepovažovala za správne a spravodlivé, že jej
bola uložená pokuta za to, že sa otec so synmi dohodli, styk sa dva krát nezrealizoval a sám otec

na pojednávaní vo veci úpravy styku tvrdil, že rešpektuje rozhodnutia synov a sám im neraz navrhol,
či nechcú ísť domov, čo oni privítali, a teda otec rozhodnutie v plnom rozsahu nevyužíva. Zvýraznila
rozhodnutia súdnych autorít v obdobných veciach, že právo dieťaťa má prednosť pred právom rodiča
apokiaľdieťadokážeformulovaťazdôvodniťsvojepotreby,jepotrebnéinatietoskutočnostiprihliadať(I.ÚS 553/2016). Zároveň realizácia rozhodnutia o výchove maloletých detí bude od určitého veku dieťaťa
takmer vždy závislá nielen od vôle rodičov, ale aj maloletého dieťaťa (IV. ÚS 452/2013), preto podľa
názoru odvolateľky nedošlo k porušeniu z jej strany, pokiaľ styk nebol realizovaný z dôvodu dohody

medzi otcom a deťmi. Naopak maloletých synov na styk vždy riadne pripravila, nachystala im potrebné
veci a do programu a realizácie styku medzi otcom a synmi sa nestarala.

11. K odvolaniu povinnej sa vyjadril oprávnený v podaní zo dňa 31.01.2025 (č.l. 167-171 spisu), ktorý
uviedol, že so synmi ani s povinnou nemal uzatvorené žiadne dohody. Povinná svoju vôľu presadzuje

cez deti, ktoré ju následne reprodukujú oprávnenému (ako svoju vlastnú), čo považoval za zrejmú
manipuláciu detí. Matka určila nielen čas stretávania len pár hodín cez deň, ale aj činnosť, ktorú majú
deti absolvovať s otcom (venčenie psov, návšteva omše), hoci to deti samé nebaví. Deti nechodia domov
podľatoho,akosauotcacítia,alepodľatohokoľkojehodín,pričomčastonevediazdôvodniťčasnávratu
domov, resp. príkazy. Mal za to, že matka len deklaruje snahu plniť styk podľa rozsudku a prenáša
ťarchu svojich podmienok styku na deti, ktoré vedia, že budú doma následne konfrontované s tým, či

splnili alebo nesplnili jej požiadavky. Deti nemajú absolútne problém byť s otcom. Za jediný problém
považovalrámec,ktorýpreukázateľneurčujematka,pretovpodanomvyjadrenížiadal,abyzakaždýstyk
nerealizovaný podľa rozsudku, bola povinnej udelená sankcia. Ako príklad preberania a odovzdávania
detí uviedol situáciu zo dňa 14.01.2025 a navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

12. Povinná vo veci podala vyjadrenie k vyjadreniu oprávneného (č.l. 185-186 spisu), v ktorom uviedla,
že na podanom odvolaní trvá v celom rozsahu. Opätovne uviedla, že styk sa realizuje tak, ako je uložený
rozsudkom súdu. To, že si otec deti nenecháva a vracia ich povinnej, je na dohode s ním a deťmi.
Doplnila, že priebeh odovzdávania maloletých detí si otec vždy natáča. Zároveň si k maloletým deťom
nebuduje žiadny vzťah. Do odovzdávania na styk nezasahovala, aby oprávnený neuvádzal, že deti

manipuluje. Podľa názoru povinnej sú maloleté deti veľmi vnímavé a dokážu rozoznať, čo je skutočný
záujem. Za významné zároveň považovala, aby oprávnený prestal synom uvádzať skutočnosti, ktoré
ich zraňujú, zneisťujú a spôsobujú nedôveru voči ich otcovi (napr. že pôjdu do detského domova).

13. Ďalšie vyjadrenia v konaní neboli podané.

14. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP, § 2 ods. 1 CMP), postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) odvolanie povinnej proti napadnutému uzneseniu odmietol
podľa ust. § 386 písm. c) CSP, pretože smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie
prípustné. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

15. Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že v prejednávanej veci sa oprávnený
otec domáhal výkonu rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 13P/41/2020-144 zo dňa 22.
júla 2022 (ďalej len „exekučný titul“) v časti úpravy styku otca (oprávneného) s maloletými deťmi
v rozsahu každý párny týždeň v mesiaci od piatku od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod., každý

nepárny týždeň v mesiaci od utorka od 15:00 hod. do stredy do 18:00 hod., ako i v rozsahu úpravy styku
jesenných prázdnin, jarných prázdnin, veľkonočných prázdnin, letných prázdnin i vianočných sviatkov,
ktorá má prednosť pred bežnou úpravou styku s tým, že otec (oprávnený) je oprávnený si maloleté deti
prevziať v určenú hodinu pred bydliskom matky, kde v určenú hodinu matke maloleté deti odovzdá a
matka (povinná) je povinná maloleté deti na styk fyzicky aj psychicky pripraviť a vybaviť ich potrebným

oblečením, v prípade potreby školskými potrebami.
Zároveň z obsahu spisového materiálu krajskému súdu vyplynulo, že okresný súd uznesením č.k.
PB-14Em/1/2023-65 zo dňa 2. augusta 2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č.k.
12CoE/10/2023-102zodňa26.marca2024vsúladesust.§376anasl.CMPnariadilvýkonexekučného
titulu.

16. Krajský súd upriamuje pozornosť na to, že aby došlo k vecnému prejednaniu odvolania odvolacím
súdom (i odvolania podaného povinnou, odsek 10. odôvodnenia uznesenia), odvolanie musí spĺňať
všetky zákonom predpísané podmienky prípustnosti tohto riadneho opravného prostriedku, ktorou je i
to, aby smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné.

17. Podľa ust. § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.18. Podľa ust. § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
a) zastavení konania,
b) odmietnutí podania vo veci samej,

c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,
e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1,
f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,
g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,

h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,
j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia,
k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,
l) zabezpečení dôkazného prostriedku,
m) nároku na náhradu trov konania,

n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,
o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho
rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia,
p) postúpení právomoci do cudziny.

19.Vyššiecitovanéust.§357CSPtaxatívnevymedzuje,vočiktorýmuzneseniamjeodvolanieprípustné,
pričom nestanovuje, že takým uznesením je aj uznesenie súdu prvej inštancie o uložení pokuty
(uznesenie napadnuté podaným opravným prostriedkom povinnej), tzn. možnosť podať odvolanie proti
napadnutému uzneseniu CSP nepripúšťa.

20. Podľa ust. § 59 ods. 1 CMP odvolanie je prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa
rozhodlo vo veci samej, okrem uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia
podľa § 304 písm. g).

21. Pokiaľ aj taxatívne vymedzený okruh uznesení, proti ktorým je odvolanie prípustné, stanovený ust. §

357 CSP na účely mimosporového konania (tzn. aj konania o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých
detí, ktorým je prejednávaná vec) dopĺňa ust. § 59 ods. 1 CMP, tak uvedené ustanovenie sa na daný
prípad nevzťahuje, nakoľko nerieši prípustnosť odvolania voči uzneseniu, ktorým okresný súd uložil
povinnej pokutu vo výške 400,- Eur. Nejedná sa o rozhodnutie vo veci samej, ale ide len o úkon smerujúci
k dobrovoľnému splneniu povinnosti v zmysle ust. § 378 a nasl. CMP.

22. V tejto súvislosti odvolací súd považoval za potrebné zdôrazniť, že pokiaľ všeobecná úprava
prípustnosti odvolania (§ 355 ods. 2, § 357 CSP) nestanovuje prípustnosť odvolania voči napadnutému
uzneseniu a ani špeciálna úprava (§ 59 ods. 1 CMP) túto prípustnosť nestanovuje, potom je nutné
vychádzať z toho, že uznesenie súdu prvej inštancie o uložení pokuty nie je možné napadnúť odvolaním.

Vychádzajúc z týchto skutočností, že odvolanie povinnej smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je
odvolanie prípustné (§ 386 písm. c) CSP), musel odvolací súd odvolanie povinnej odmietnuť.

23. K úplnosti krajský súd zvýrazňuje, že procesnú legitimáciu uplatnenia odvolania v predmetnom
prípade nezakladá ani nesprávne poučenie v napadnutom rozhodnutí o možnosti podať opravný

prostriedok v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia okresného súdu, keďže jeho prípustnosť je
vylúčená (§ 357 CSP a § 59 ods. 1 CMP).

24. Krajský súd nerozhodoval o trovách odvolacieho konania, nakoľko o nich bude rozhodnuté v
uznesení, ktorým sa konanie o výkon rozhodnutia zastavuje za aplikácie ust. § 391 CMP v spojení

s ust. § 396 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.