Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. apríl 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/63/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824010522
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3824010522.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Juraja Valáška a JUDr. Tomáša Brinčíka v trestnej veci proti obžalovanej A. A., nar. XX.XX.XXXX v B.,
pre skutok, obžalobou právne posúdený ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods.
2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, na verejnom
zasadnutí dňa 17. apríla 2025 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza proti

rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 02. júla 2024, sp. zn. 0T/74/2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 02. júla 2024, sp. zn. 0T/74/2024 bolo rozhodnuté tak, že
obžalovaná A. A. sa podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodzuje spod obžaloby Okresného
prokurátora v Prievidzi, sp. zn. 1Pv 235/2024 zo dňa 08. júna 2024, pre skutok, obžalobou právne

posúdený ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 105/2022 Z.z., ktorého sa
obžalovaná mala dopustiť tak, že

dňa 06. júna 2024 v čase o 16:30 hodine pred rodinným domom na adrese B. C. XXXX/X D. B., po
predchádzajúcej slovnej hádke povedala svojmu bývalému manželovi E. A., že on dobre vie, že majú

zbraň a že je s mamou dohodnutá, že on buď skončí na F. alebo ho rovno zastrelia a hodia do
trhliny nad G. D. H. I., časť B., čo vzbudilo u poškodeného dôvodnú obavu o jeho život, pretože nebolo
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podal odvolanie
prokurátor do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku v neprospech obžalovanej.

Dodatočne prokurátor odvolanie písomne odôvodnil. V úvode dôvodov odvolania poukázal na obsah
výrokovej časti napadnutého rozsudku a podstatu jeho dôvodov. Ďalej uviedol nasledovné:

„Napadnutý rozsudok prvostupňového súdu nepovažujem za zákonný a odôvodnený, nakoľko súd
pri hodnotení vykonaných dôkazov nepostupoval dôsledne v súlade so zásadou voľného hodnotenia
dôkazov vyjadrenou v ustanovení § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Mám zato, že postup súdu pri

vytváraní vnútorného presvedčenia nebol správny, tento starostlivo neuvážil všetky okolnosti prípadu
jednotlivo a v ich súhrne a jeho vnútorné presvedčenie nie je dôvodné. Súd totiž na základe vykonaných
dôkazov nedospel k logicky odôvodneným skutkovým záverom, pretože tieto dôkazy nevyhodnotil
správne. Takýto nesprávny postup súdu môže byť v konečnom dôsledku aj dovolacím dôvodom podľa
§ 371 ods. 3 Trestného poriadku, nakoľko toto porušenie zákona zásadne ovplyvnilo postavenie
obvineného.

Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok pre chyby v
napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebopreto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Takouto chybou
je napríklad aj to, že skutočnosť, ktorú rozsudok považuje za preukázanú, je v rozpore so správnym
hodnotením dôkazov, alebo táto nevyplýva z vykonaných dôkazov, taktiež že odôvodnenie rozsudku je

nejasné, že nie je zrejmé, o ktoré dôkazy súd oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval
pri hodnotení vykonaných dôkazov, alebo ak sú skutkové zistenia v rozpore a súd rozpory neodstránil.
Mám za to, že prvostupňový súd nesprávne poukazuje na rozpory v tvrdeniach poškodeného E. A.,
keď uvádza, že poškodený uviedol rozporné tvrdenia už v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom
pojednávaní ohľadom skutočnosti, prečo trestnú činnosť oznamoval až na druhý deň keď mal za to,

že ho chce obžalovaná spolu s jej matkou zastreliť zbraňou, ktorú údajne u príbuzného obžalovanej
videl. Poškodený počas svojho výsluchu na otázku policajta odpovedal jednoznačne a dôvod svojho
konania, prečo podal trestné oznámenie až na druhý deň po skutku dostatočne hodnoverne vysvetlil
tým, že v deň skutku sa staral o maloleté deti, o ktoré sa nemal kto v tom čase postarať miesto neho.
Trestné oznámenie išiel podať hneď, ako mohol, nakoľko obava z ohrozenia jeho života pretrvala aj
deň po predmetnom skutku. Vzhľadom k okolnostiam, za ktorých došlo ku skutku považujem konanie

poškodeného za prirodzené a trestné oznámenie relevantnejšie, pretože sa ho poškodený rozhodol
podať po odpadnutí prvotnej emócie a dôkladnom uvážení. Argumentácia súdu, že takéto konanie
poškodeného činí jeho výpoveď nedôveryhodnou je podľa môjho názoru z vyššie uvedených dôvodov
nesprávna.
Prvostupňový súd v odôvodní svojho rozhodnutia konštatuje, že sa jedná len o tvrdenie poškodeného

proti tvrdeniu obžalovanej, pričom tvrdenia poškodeného nie sú ničím podložené. Z uvedeným nemožno
súhlasiť, nakoľko na hlavnom pojednávaní bola oboznámená listina nachádzajúca sa na č. l. 34
vyšetrovacieho spisu, a to lekárska správa psychiatričky A. A. J., z ktorej je zrejmé že obžalovaná
bola liečená v jej ambulancii pre úzkostnú poruchu, kde v období psychického zhoršenia a kumulácie
úzkosti (obvykle z psychického preťaženia) sa u nej objavovali známky zvýšenej impulsivity verbálne,

so zhoršenou autoreguláciou hnevu a úzkosti.
Tátolekárskasprávatedajednoznačnepotvrdzujetvrdeniapoškodenéhoopovaheaobvyklomsprávaní
sa obžalovanej, teda, že táto vo vypätých situáciách nedokáže ovládať svoje emócie a vystupuje
verbálne agresívne.
Súd taktiež nesprávne vyhodnotil otázku motívu konania obžalovanej, keď konštatoval, že nezistil žiaden

dôvod, prečo by sa obžalovaná mala vyhrážať poškodenému. Tento motív jej konania, a v konečnom
dôsledku aj impulz na jej verbálny útok, je zrejmý z výpovede poškodeného ako aj samotnej obžalovanej,
že po ich rozchode majú spory a súdne riešia otázky vysporiadania ich majetku, kde obžalovaná
požaduje od poškodeného vyplatenie určitej finančnej čiastky, čo on odmieta.
Aktedaprvostupňovýsúdoslobodilobžalovanúspodobžalobyspoukazomnazásaduvpochybnostiach

v prospech obvineného, pričom sa opieral o horeuvádzané skutočnosti, tak je nepochybné, že v
rámci hodnotenia vykonaných dôkazov došlo u súdu pri vytváraní vnútorného presvedčenia k takým
chybám, ktoré viedli k prijatiu nelogických skutkových záverov. Tento chybný a nedôsledný postup
súdu pri hodnotení dôkazov je v rozpore zo zásadou voľného hodnotenia dôkazov a spôsobil také
chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, ktoré zakladajú odvolací dôvod podľa § 321 ods. 1 písm. b)

Trestného poriadku (najmä že skutočnosti, ktoré súd považuje za preukázané, sú v rozpore so správnym
hodnotením dôkazov, resp. nevyplývajú z vykonaných dôkazov, odôvodnenie rozsudku je nejasné, nie
je zrejmé akými úvahami sa súd spravoval pri hodnotení niektorých vykonaných dôkazov).
S poukazom na vyššie uvedené navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne, v zmysle § 321 ods. 1 písm. b)
Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu v Prievidzi v oslobodzujúcom výroku,

a aby podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju tento v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.“

Na verejnom zasadnutí, konanom o podanom odvolaní, nadriadený prokurátor krajskej prokuratúry sa
stotožnil s odvolaním, ako aj jeho písomnými dôvodmi a navrhol mu vyhovieť. Obhajca obžalovanej a

obžalovaná navrhli odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.
por., na podklade podaného odvolania prokurátora podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť výrokovej časti napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací
súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora
napadnutého rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania prokurátora a jeho dôvodov vyplýva, že
v odvolaní prokurátora nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd
nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných,
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o správnosť samotnej, odvolaním prokurátora napadnutej výrokovej časti rozsudku okresného
súdu, z odvolania prokurátora a z vyššie citovaného obsahu jeho písomných dôvodov vyplýva, že
prokurátor v dôvodoch odvolania proti napadnutému rozsudku okresného súdu namietal správnosť
postupu okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov, na základe ktorého hodnotenia dôkazov
okresný súd dospel k záveru o danosti dôvodov na oslobodenie obžalovanej spod obžaloby podľa § 285
písm. a) Tr. por. Prokurátor podľa konkrétnych dôvodov odvolania namietal nesprávnu aplikáciu § 2 ods.

12 Tr. por. okresným súdom pri hodnotení vykonaných dôkazov v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.
V súvislosti s odvolaním prokurátora namietanou správnosťou hodnotenia vykonaných dôkazov zo
strany okresného súdu odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných
dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány
činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného

na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké
pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých
dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým
úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné

presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým
dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny
a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda súd prvého stupňa postupuje pri hodnotení dôkazov
dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré
je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí

logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.
zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov
v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým
výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku okresného súdu vytknúť
žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje

za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho
súdu správne zistený, pretože okresný súd by nehodnotil správne dôkazy vykonané vo veci samej, teda
v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., môže odvolací súd upozorniť okresný súd len na to, v ktorých
smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať záväzné
pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, na obsah ktorého týmto odvolací súd poukazuje v zmysle
jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd na základe vykonaného dokazovania
dospel ku skutkovému záveru, podľa ktorého vykonané dôkazy v zmysle § 285 písm. a) Tr. por. bez
akýchkoľvek pochybností nepreukázali konanie obžalovanej tak, ako jej to kládla obžaloba za vinu.
Na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu

majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a nevykazujú vady, ktoré by mali základ v
nesprávnej aplikácii ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., ako aj v nesprávnej aplikácii jednej zo základných
zásad trestného konania, a to zásady „v pochybnostiach v prospech obvineného“. Z vyššie citovaného
obsahuodôvodneniaodvolaniaprokurátoraodvolacísúdkonštatuje,žeprokurátorvdôvodochodvolania
ani nenamieta, že by skutkové závery okresného súdu nemali oporu v tom, čo vyplynulo z vykonaného

dokazovania na hlavnom pojednávaní, resp. že by bol postup okresného súdu rozporný s ustanovením
§ 2 ods. 12 Tr. por. v zmysle vyššie uvedeného teoretického rámca, ale sa len domáha vyvodenia
iných záverov, iného hodnotenia dôkazov s tým, aby odvolací súd nariadil okresnému súdu, čo má
vyvodiť z vykonaných dôkazov, svedčiacich výlučne v neprospech obžalovanej (ustáliť skutkové závery
o spáchaní činu obžalovanou). Takejto požiadavke však odvolací súd v zmysle vyššie uvedených úvah

o oprávnení odvolacieho súdu preskúmavať správnosť postupu okresného súdu pri hodnotení dôkazov
nemôže v žiadnom prípade vyhovieť, keďže odvolací súd, ako bolo uvedené už vyššie, nemá právomoc
udeľovať okresnému súdu záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov (nemá právo prikazovaťsúdu prvého stupňa, o ktoré konkrétne dôkazy má oprieť skutkový stav veci a aké konkrétne skutkové
závery má z vykonaných dôkazov vyvodiť).
S poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku a na základe preskúmania obsahu

spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd sa v odôvodnení napadnutého
rozsudku riadne vyporiadal so všetkými okolnosťami, významnými pre rozhodnutie a dal riadne
odpovede, prečo nedospel k záverom, vyvodenia ktorých sa domáhal prokurátor v dôvodoch svojho
odvolania. Odvolací súd musí tiež konštatovať, že argumentácia okresného súdu, o ktorú oprel
svoj záver o nepreukázaní skutku, pre ktorý je obžalovaná trestne stíhaná, má úplnú oporu v

celom obsahu vykonaného dokazovania. Argumentácia okresného súdu v súvislosti s hodnotením
vykonaných dôkazov je plne súladná s dlhodobo ustálenou súdnou praxou aj v otázke posudzovania
rozporov vo vykonaných dôkazoch (viď R 30/1966), ako aj v otázke zhodnotenia dvoch v podstatných
bodoch diametrálne odlišných dôkazov (viď. R 6/1970). Okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu
v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne, logicky a opierajúc sa o argumenty, ktoré majú úplnú
oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, vysvetlil, prečo ho výsledky vykonaného dokazovania

nepresvedčili bez akýchkoľvek rozumných pochybností o preukázaní, že obžalovaná svojim konaním
spáchala čin, pre ktorý bola na ňu podaná obžaloba a ktorý čin obžaloba považovala za trestnú činnosť.
Preto odvolací súd z uvedených dôvodov nezistil skutočnosti, ktoré by mohli viesť k odôvodnenému
záveru o porušení ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. a nesprávnej aplikácií zásady v pochybnostiach
v prospech obvineného okresným súdom pri hodnotení dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní.

Odvolací súd teda nezistil existenciu odvolaním prokurátora namietaných vád napadnutého rozsudku
v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.
Na podklade odvolania prokurátora odvolací súd skúmal aj správnosť napadnutej výrokovej časti
rozsudku okresného súdu z hľadiska existencie prípadných ďalších vád, v odvolaní prokurátora
nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,

f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom

použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo

zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné

prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v
prejednávanom prípade nezistil ani existenciu prokurátorom nevytýkaných vád napadnutého rozsudku,
uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na
vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.Poučenie:

Proti tomu uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.