Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. apríl 2025

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 34Ps/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2325201178
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Szabó
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2025:2325201178.1

Uznesenie

Okresný súd Galanta v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/
XX, C., o návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
A. E. C. XXX/X, C., toho času B. XXXX/XX, C., o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom osobne podaným na tunajší súd dňa XX.XX.XXXX sa navrhovateľka domáhala vydania
rozhodnutia, ktorým by súd obmedzil spôsobilosť na právne úkony fyzickej osoby, a to jej dcéry D. B.,
a nariadenia neodkladného opatrenia.

2. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že je matkou osoby, o spôsobilosti ktorej sa koná

(ďalej aj ako „menovaná“), ktorá v súčasnosti žije v domácnosti navrhovateľky, na adrese jej
trvalého pobytu od XX.XX.XXXX, dôsledkom jej bezvládnosti a zmätenosti. Pred týmto obdobím
menovaná žila sama na adrese svojho trvalého pobytu v dvojizbovom byte, vykazovala trvalý pracovný
pomer, bola ošetrovateľkou v domove sociálnych služieb. Navrhovateľka uviedla, že menovaná bola
práceneschopná od F. XXXX kedy ochorela na vírusové ochorenie, pričom odvtedy boli spolu väčšinou
v telefonickom kontakte, menovaná sa navrhovateľke sťažovala na svoj zdravotný stav, na pretrvávajúce

gastroenterologické problémy a ubezpečovala navrhovateľku, že sa lieči. Navrhovateľka ďalej uviedla,
že XX.XX.XXXX jej zavolala menovaná, kvôli problémom s chôdzou a spomínala, že vo svojom byte
spadla,pričomsiudrelahlavu.Navrhovateľkasosvojímsynom,bratommenovanej, navštívilimenovanú
v jej byte, menovanú našli v zlom zdravotnom stave a rovnako aj jej byt. Menovaná nebola schopná
samostatnej chôdze, bola zmätená a dezorientovaná. Pri vyšetrení neurológom bola menovanej
diagnostikovaná atrofia mozgu a bolo jej odporučené psychiatrické vyšetrenie. Navrhovateľka ďalej

v návrhu uviedla, že menovaná bola hospitalizovaná v nemocnici v meste G., bola v ohrození života,
s tým, že lekárom sa podarilo odvrátiť jej život ohrozujúci stav, ale zmätenú ju prepustili do domáceho
ošetrenia. Menovanej bola diagnostikovaná okrem iných ochorení dezorientácia, bližšie neurčená,
mozgová ateroskleróza, susp. polyneuropatia dolných končatín ako aj organická porucha osobnosti
a správanie zapríčinené chorobou, poškodením a dysfunkciou mozgu, bližšie neurčenej dôsledkom
požívania alkoholických nápojov. Menovaná po hospitalizácii odmietla užívať lieky ako aj stravu, a

preto s ňou navštívili psychiatra, ktorý jej predpísal lieky na jej diagnózu - poruchy mozgu dôsledkom
nadmerného požitia alkoholických nápojov. Navrhovateľka tiež uviedla, že o požívaní alkoholických
nápojov menovanou ani ona, ani jej ďalší najbližší príbuzní vedomosť nemali. Navrhovateľke so
starostlivosťou o menovanú pomáha jej syn, brat menovanej, a dcéra menovanej. Syn navrhovateľky
menovanú vozí na všetky potrebné vyšetrenia, nakoľko navrhovateľka je osobou vyššieho veku, ktorá
má tiež svoje zdravotné problémy, brat tiež za menovanú vybavuje všetky jej záležitosti, preto ho

navrhovateľka navrhuje ustanoviť za dočasného hmotnoprávneho opatrovníka. Navrhovateľka uviedla,
že so súhlasom menovanej má jej vnučka prístup k internetbankingu aby mala prehľad o odchádzajúcichplatbách a trvalých príkazoch. Zdravotný stav menovanej sa behom krátkej doby od jej prvej
hospitalizácie zhoršoval, menovaná prestala používať svoje ruky, od ktorej doby bolo potrebné ju kŕmiť,
bola absolútne bezvládna, pričom sama sa nedokázala posadiť v posteli, nechodila a nevedela písať.

Začala blúzniť, máva vidiny, je úplne odtrhnutá od reality, nie je v čase a ani v mieste orientovaná.
Hospitalizovaná bola opakovane od XX.XX.XXXX do XX.X.XXXX dôsledkom abstinenčných príznakov,
bezvládnu, vyžadujúcu 24 hodinovú opateru, s poruchou vnímania a neschopnosťou rozmýšľania
v realite bola prepustená do domácej liečby, v prvé marcové dni menovaná prestala komunikovať,
iba ležala v posteli s nevýrazným pohľadom, pričom v tomto období sa jej reči nedalo rozumieť,

nikoho nespoznávala. Dňa 14.3.2025 bola menovaná ošetrená v nemocnici a po nasadení infúznej
liečby ju poslali domov s diagnózou zápal močového mechúra a dehydratácia. Po návrate menovanej
z nemocnice od 14.3.2025 a po podaní infúzií sa zdravotný stav menovanej zlepšil v tom, že prijíma
stravu a tekutiny a dokážu ju aj posadiť v posteli, opäť začala rozprávať, avšak rozpráva nesúvisle o
svojich vidinách, napríklad prechádza vlak cez izbu, baví sa so svojím zosnulým otcom koho vidí, tvrdí,
že má nabité klince v rukách, pretože ich údajne vidí atď. Navrhovateľka ďalej uviedla, že starostlivosť

o menovanú je náročná, má odporučený pobyt v zdravotníckom zariadení, ktoré pre ňu nemôžu vybaviť,
menovaná je zmätená, dezorientovaná, nedokáže ani písať a ani podpisovať. Podľa lekárskych správ
má menovaná trvale poškodený mozog. Za procesného opatrovníka navrhuje ustanoviť sesternicu
menovanej H. I. B.. Záverom navrhovateľka uviedla, že jej je známe, že konanie vo veci samej nebude
rýchlim konaním a preto je, vzhľadom na popísané skutočnosti, potrebná naliehavá a bezodkladná

úprava pomerov súdom, nakoľko bez nej nebude môcť menovanú ani len umiestniť do zdravotníckeho
zariadenia, v ktorom by jej bola poskytovaná 24 hodinová sústavná starostlivosť. Navrhovateľka žiada,
aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne obmedzí spôsobilosť menovanej v rozsahu,
špecifikovanom v bode B.. jej návrhu.

3. Súd sa oboznámil s návrhom navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho prílohami,
najmä s prepúšťacími správami zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX a s lekárskymi správami
zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX.

4. Z prepúšťacej správy J. F. K. F. L. G., I. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že pacientka bola privezená

pre dezorientáciu a stav po kolapse, s potvrdenou difúznou atrofiou mozgu. Pri prijatí bola menovaná
dezorientovaná, v percepcii anamnesticky sluchové a vizuálne halucinácie, osobnosť závislá, vôľovo
slabá. Počas hospitalizácie odoznieva bludné ladenie, ustupujú halucinácie, na oddelení usmerniteľná,
bez porúch správania, avšak nesamostatná, nutná 24-hodinová ošetrovateľská starostlivosť. Menovaná
prepustená do domácej liečby s odporúčaním hlásiť sa u obvodného lekára a tiež s odporúčaním

pravidelných kontrol u psychiatra.

5. Z lekárskej správy J. F. K. F. L. G., I. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že menovaná bola
privezená pre horúčky a dehydratáciu. Bola pod starostlivosťou matky, imobilná pre postalkoholickú
demenciu, nezrozumiteľne komunikujúca o od predchádzajúceho dňa vôbec s diagnostickým záverom

dehydratácia, anémia ľahkého stupňa, organická porucha osobnosti a správania zapríčinená chorobou,
poškodením a dysfunkciou mozgu, dekubit 1. st. v sakrálnej oblasti, polyneuropatia DKK, difúzna atrofia
mozgu, stearóza heparu. Menšia axiálna hiatová hernia. Z lekárskej správy vyplýva, že pacientka
nevyžaduje akútnu hospitalizáciu na internom oddelení, po infúznej rehydratačnej liečbe pacientka
začína komunikovať, odporučený urologický čaj, pitný režim, pokračovanie v liečbe psychiatrom.

6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 324 ods. 2 C.s.p., na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný
okresný súd.

8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,

e nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,

g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

10. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa § 328 ods. 2 C.s.p., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §

326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24
hodín od doručenia návrhu.

12. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní

proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

13. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

14. Podľa § 332 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

15. Podľa ustanovenia § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu,

ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných
prostriedkovčijedovjeschopnýrobiťlenniektoréprávneúkony,súdobmedzíjehospôsobilosťnaprávne
úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.

16. Jedným z procesných inštitútov, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným

subjektívnym právam je neodkladné opatrenie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť
nárok dokázaný, musí byť však osvedčený. Už v návrhu na jeho vydanie musí byť zrejmé trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musia byť opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce
potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Nariadenie neodkladného opatrenia totiž prichádza do

úvahy len vtedy, ak je potrebné, aby boli pomery dočasne upravené alebo ak je obava, že by
bola exekúcia ohrozená. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov
opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že
nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Aj
pri splnení formálnych predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí zvažovať, či

v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania alebo tretích
osôb. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia.

17. V predmetnom konaní vo veci samej podala navrhovateľka návrh na obmedzenie spôsobilosti jej
dcéry na právne úkony. Posudzovanie schopnosti človeka v zmysle ust. § 10 Občianskeho zákonníka

robiť právne záväzné úkony, resp. robiť len určité druhy právnych úkonov jednoduchšej povahy je
možné vykonávať len v rámci konania o obmedzení spôsobilosti na právne úkony. Zmyslom obmedzenia
spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony je ochrana osôb s duševnou poruchou, ako aj ochrana
ich majetkových práv. Obmedzením spôsobilosti na právne úkony dochádza k vážnemu zásahu doosobnej slobody fyzickej osoby, pri ktorom je vždy potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer obmedzenia
spôsobilosti na právne úkony, ktorým je predovšetkým rešpektovanie ľudskej dôstojnosti. Ústavný súd
Slovenskej republiky vo svojom náleze zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. I. M. XXX/XXXX-XX konštatoval, že

v medziach ústavného významu práv človeka sa obmedzením spôsobilosti sleduje primárne záujem
samotného človeka a až následne záujem verejný, či tretích osôb a je teda prostriedkom ultima ratio.
K inštitútu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony sa vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo
svojom rozhodnutí sp.zn. X N. XXX/XXXX, v ktorom zdôraznil ústavný a medzinárodnoprávny rozmer,
ktorý je pre rozhodovanie vnútroštátnych súdov o obmedzení spôsobilosti na právne úkony podstatný

a uviedol, že pri interpretácii ustanovenia § 10 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné vziať do úvahy
predovšetkým rešpektovanie súkromia a ľudskej dôstojnosti fyzickej osoby. Nie je prípustné, aby v týchto
prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu a záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby,
preto k obmedzeniu človeka v spôsobilosti na právne úkony možno pristúpiť až vtedy, ak sa vyčerpali
všetky – menej represívne prostriedky, opatrenia (napr. trestného, priestupkového, či administratívneho
práva) alebo, ak už sa iné obmedzenia nedajú použiť (resp. sa stali neúčinnými). Z uvedeného potom

vyplýva, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony prichádza do úvahy až vtedy, ak je použitie
iných prostriedkov vylúčené alebo je zjavné, že ich účinnosť nebude mať žiaden dopad na postihnutú
osobu. Dôvod pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony obstojí vtedy, ak je z objektívneho hľadiska
nepochybné, že ide o prípad, ktorý vylučuje schopnosť uskutočňovať konkrétne právne úkony. Samotné
zistenie takéhoto dôvodu na obmedzenie spôsobilosti nestačí. Ďalším predpokladom je, preukázanie

skutočností, že zistený dôvod vylučuje schopnosť človeka uskutočňovať konkrétne právne úkony. Pri
zisťovaní, či takáto skutočnosť existuje teda súd vychádza zo skutkových zistení nielen na základe
posudku znalca, ale tiež v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania. Súd preto v konaní o
spôsobilosti na právne úkony musí vykonať aj iné dôkazy (a to najmä výsluch postihovaného človeka),
a dôkazy smerujúce k posúdeniu jeho mnohovrstevných sociálnych a právnych interakcií (vzťah medzi

postihovanou osobou a inými osobami v spoločnosti, osobitne vo vzťahu k osobe, ktorá iniciuje konanie
o spôsobilosti na právne úkony), majetkových, rodinných a pod. Potrebné je posudzovať schopnosť
uskutočňovať právne úkony s prihliadnutím na všetky individuálne pomery osoby, ako aj na sociálnu
stránku prostredia v ktorom existuje. Iba súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností možno dospieť
k záveru, či sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Konaním o spôsobilosti

na právne úkony možno výrazne a závažným spôsobom zasiahnuť do prirodzených práv človeka, v
demokratickej spoločnosti sú preto kladené zvýšené požiadavky na súdy, aby starostlivo, zodpovedne,
precízne a spravodlivo chránili hodnoty, aké reprezentujú podstatu ľudskej bytosti - jej slobodu. Výkon
súdnej činnosti sa musí vyvarovať takým interpretačným a aplikačným postupom, následkom ktorých
by mohlo dôjsť k neodôvodnenému (svojvoľnému) obmedzeniu, či dokonca k popretiu uvedených práv

človeka.

18. Na základe uvedeného a po oboznámení sa s návrhom navrhovateľky na nariadenie neodkladného
opatrenia a listinnými dôkazmi, ktoré tvoria prílohu návrhu, súd dospel k záveru, že nariadenie
neodkladného opatrenia spočívajúceho v dočasnom obmedzení spôsobilosti na právne úkony

menovanej, nie je dôvodný, nakoľko tento návrh považuje súd v štádiu, keď vo veci nebol vypracovaný
znalecký posudok, neboli vypočutí účastníci konania, neboli vykonané žiadne dôkazy smerujúce
k posúdeniu sociálnych, právnych, majetkových, rodinných interakcií, neboli posúdené individuálne
pomery osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, za príliš obmedzujúce. S poukazom na skutočnosť, že
konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je vážnym zásahom do sféry súkromného života

a ľudskej dôstojnosti fyzickej osoby, ku ktorému možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch, na
základe podrobne vykonaného dokazovania, zohľadniac všetky relevantné skutočnosti, ktoré nie sú
v tomto štádiu konania osvedčené a súdu známe, považoval súd nariadenie neodkladného opatrenia
za neodôvodnené obmedzenie osoby v jej spôsobilosti na právne úkony. Súd nemá možnosť v rámci
rozhodovania o neodkladnom opatrení vykonať riadne dokazovanie a zároveň sa nemôže spoliehať

len na tvrdenia navrhovateľky. To, že neodkladným opatrením nemožno rozhodnúť o obmedzení
spôsobilosti na právne úkony vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej činnosti súdov (porovnaj uznesenie
Krajského súdu v Trnave sp.zn. XXXXX/XXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX, uznesenie Okresného súdu
Bratislava V. sp.zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, uznesenie Okresného súdu Bardejov sp.zn.
XXXX/X/XXXX zo dňa X.X.XXXX, uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. XXX/X/XXXX

zo dňa XX.X.XXXX, uznesenie Okresného súdu Trnava sp.zn. XXXX/X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX).

19. K argumentom navrhovateľky je potrebné zdôrazniť, že účelom nariadenia neodkladného opatrenia
v konaní o spôsobilosti na právne úkony je predovšetkým ochrana práv a právom chránených záujmovosoby, o spôsobilosti ktorej sa koná, ktoré sú v dôsledku duševnej poruchy tejto osoby bezprostredne
ohrozené. Ako už bolo uvedené vyššie, vzhľadom na významný zásah do osobnej slobody, resp.
rozhodovacíchschopnostíosoby,záujemnaochraneprávosoby,ospôsobilostiktorejsakoná,ktorýmsa

mánariadenímneodkladnéhoopatreniaposkytnúťochrana,musínepochybneprevažovaťnadzáujmom
na zachovaní ústavou garantovaných práv tejto osoby. Z návrhu navrhovateľky však podľa názoru súdu
ohrozenie práv menovanej uvedenej intenzity nevyplýva. Právne úkony, ktoré navrhovateľka vo X. O. P.
Q.. (J. X. F.) návrhu označila za urgentné, resp. možné následky ich nevykonania, nekorešpondujú so
závažnosťou zásahu do práv menovanej, ku ktorému by nariadením neodkladného opatrenia v danom

prípade došlo, keď medzi tieto úkony navrhovateľka zaradila napríklad predaj osobného motorového
vozidla menovanej, odhlásenie nepoužívaného motorového vozidla menovanej, aby jej nebola uložená
pokuta, ukončenie úverovej zmluvy na motorové vozidlo a pod. Úkony uvedené v bodoch X. – XX.
navrhovaného výroku Q. neodkladného opatrenia, na ktoré menovaná nie je podľa navrhovateľky
spôsobilá, nemožno podľa názoru súdu považovať za také, ktoré nestrpia odklad a ktoré by mohli
odôvodniť zásah súdu formou neodkladného opatrenia.

20. Navrhovateľka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ďalej odôvodňuje tým, že bez
rozhodnutia súdu menovanú nemôžu umiestniť do zariadenia, v ktorom by sa jej poskytovala sústavná,
celodenná starostlivosť v súlade s odporúčaním lekárov. V súčasnosti zabezpečujú starostlivosť o
menovanú jej rodinní príslušníci – brat, dcéra a matka – navrhovateľka. Vzhľadom na nepriaznivý
zdravotný stav menovanej, ktorá si vyžaduje 24 hodinovú opateru, je však uvedená situácia veľmi

náročná pre všetky tri osoby, ktoré zabezpečujú celodennú starostlivosť o osobu, o spôsobilosti
ktorej sa koná. Aj z uvedenej argumentácie navrhovateľky je zrejmé, že podaný návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia v časti bodu 1. jeho navrhovaného výroku I., ktorým o.i. žiada dočasne
obmedziť menovanú na právne úkony týkajúce sa rozhodovania o vstupe, umiestnenia a výstupe zo
zdravotníckeho zariadenia, resp. o spôsobe, čase a mieste jej liečby, nesleduje len ochranu osoby,

o spôsobilosti ktorej sa koná, ale najmä záujmy rodinných príslušníkov, ktorí sa o túto osobu v
súčasnosti starajú a majú záujem o umiestnenie menovanej do zariadenia, ktoré rodinu odbremení
od zabezpečovania celodennej starostlivosti o bezvládnu dcéru navrhovateľky. I keď súd rozumie,
že ide o mimoriadne náročnú životnú situáciu a oceňuje príkladný prístup rodiny k nej, je potrebné
konštatovať, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného

opatrenia. Z obsahu návrhu navrhovateľky je zrejmé, že účelom dočasného obmedzenia spôsobilosti
menovanej na právne úkony špecifikované v bodoch 2. – 11. navrhovaného výroku I. neodkladného
opatrenia je tiež zabezpečenie dostatočných finančných prostriedkov pre pokrytie nákladov menovanej
spojených s jej pobytom v domove sociálnych služieb, resp. v zariadení, kde by sa jej poskytovala
celodennástarostlivosť(“…motorovévozidlobudetrebaspeňažiť,pretožedcérabudepotrebovaťvšetky

finančné prostriedky na svoj pobyt v zdravotnom zariadení…” – B. F. X J.). V tejto súvislosti súd
opätovne uvádza, že z návrhu navrhovateľky nie je zrejmé, v čom vidí navrhovateľka neodkladnosť
umiestnenia menovanej do zariadenia sociálnych služieb, resp. prečo je obmedzenie spôsobilosti na
právneúkonymenovanejvrozsahurozhodovaniaovstupe,umiestneniaavýstupeztakéhotozariadenia
neodkladným opatrením nevyhnutne potrebné s ohľadom na záujmy osoby, o spôsobilosti ktorej sa

koná. Súd má za to, resp. z návrhu navrhovateľky vyplýva, že rodinní príslušníci zabezpečujú od
januára 2025 adekvátnu starostlivosť o menovanú. Pokiaľ navrhovateľka argumentuje, že vzhľadom
na svoj vek a zdravotný stav už nie je v jej možnostiach túto starostlivosť o dcéru zabezepčiť, súd
poukazuje na bod VII. návrhu, z ktorého vyplýva, že gro starostlivosti o menovanú zabezpečuje jej brat
za pomoci dcéry menovanej. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila

existenciu závažnej, menovanej bezprostredne hroziacej ujmy, resp. existenciu stavu, ktorý by si
vyžadoval okamžitý zásah súdu s ohľadom na ochranu záujmov osoby, o spôsobilosti ktorej sa koná,
keď starostlivosť o menovanú je riadne zabezpečená rodinnými príslušníkmi. V súvislosti s argumentom
navrhovateľky, že nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné z dôvodu zabezpečenia úkonov
súvisiacich s liečením menovanej, súd uvádza, že z návrhu nevyplýva, o aké liečenie ide. Z podaného

návrhu je však zrejmé, že osoba, o spôsobilosti ktorej sa koná bola niekoľkokrát hospitalizovaná,
naposledy do XX.XX.XXXX, odkedy podľa navrhovateľky došlo k zlepšeniu jej zdravotného stavu v tom,
že prijíma stravu a tekutiny, dokážu ju aj posadiť v posteli a začala rozprávať, i keď nesúvisle. Dňa
XX.XX.XXXX bola tiež ošetrená v zdravotníckom zariadení pre dehydratáciu, podľa lekárskej správy
pacientka nevyžaduje akútnu hospitalizáciu. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že zdravotný

stav menovanej nebráni tomu, aby jej bola poskytovaná potrebná zdravotná starostlivosť, v opačnom
prípade by nemohla byť v mesiaci R. XXXX, kedy bol jej zdravotný stav ešte horší, ako v súčasnosti,
hospitalizovaná.21. Pre úplnosť súd uvádza, že na okamžité riešenie situácie je určené konanie o prípustnosti prevzatia
a držania v zdravotníckom zariadení, nazývané aj detenčné konanie v zmysle § 252 CMP a nasledujúce,
kdesúdrozhodujeuznesenímdo5dníodobmedzeniaosobnejslobodyumiestnenéhoprinedobrovoľnej

hospitalizácii v ústavnej starostlivosti, keď ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s
príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo keď hrozí vážne zhoršenie jej
zdravotného stavu v zmysle § 6 ods. 9 písm. d) zákona č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Súd má za to, že dočasné obmedzenie spôsobilosti na právne úkony neodkladným opatrením, bez
riadne vykonaného dokazovania môžu odôvodniť iba skutočne výnimočné okolnosti prípadu, existenciu

ktorých však súd v danom prípade nevzhliadol. Je potrebné pripomenúť, že výrazné obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony je možné porovnať s právnou smrťou. Ide nepochybne o výrazný zásah do
subjektívnych práv a právneho postavenia fyzickej osoby, ktoré sú garantované aj Ústavou Slovenskej
republiky, k čomu je potrebné vykonať dôsledné dokazovanie, ktoré nie je možné zrealizovať v krátkej
lehote na rozhodnutie o neodkladnom opatrení.
22. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v danom prípade neboli

splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, preto súd návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje (§ 357 písm. d) CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého

neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie
je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).

Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva na príslušný súd podľa (zák. č. 233/1995 Z.z.) elektronicky
do elektronickej schránky súdu alebo ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú
schránku, alebo mu v možnosti podať návrh elektronickými prostriedkami bránia iné dôvody, možno

podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora (§ 48 zákona č. 233/1995
Z.z.).