Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. apríl 2025

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 8C/54/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8223210127
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tvrdíková
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:8223210127.6

Uznesenie

4 8C/54/2023

1 8C/54/2023

Okresný súd Bardejov v spore žalobcu: A. B. C., nar. 23. 01. 1981, trvale bytom B. D. XXX, XXX XX
E., zastúpený JUDr. Martina Řeřichová PhD. advokátka s. r. o., so sídlom Námestie slobody 13/25, 066
01 Humenné, IČO: 53 065 042, proti žalovanej: A. F. G., nar. 13. 09. 1988, trvale bytom H. XXX/XXX,
XXX XX B., zastúpená JUDr. Ambróz Motyka, advokát, so sídlom Námestie SNP 7, 091 01 Stropkov,
IČO: 35 510 722, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o sťažnosti predsedníčky
okresného súdu proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č. k. 8C/54/2023-175 zo dňa 05. 02. 2025,

takto

r o z h o d o l :

3 8C/54/2023

1 8C/54/2023

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie Okresného súdu Bardejov 8C/54/2023-165 zo dňa 05. 02. 2025 tak, že Slovenskej
sporiteľni, a. s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, náhradu výdavkov
spojených s predložením bankových informácií vo výške 24,00 Eur nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

1.OkresnýsúdBardejovuznesenímč.k.8C/54/2023-165zodňa05.02.2025,ktorévydalavyššiasúdna
úradníčka, rozhodol tak, že vo výroku I. priznal B. B., a. s. náhradu výdavkov spojených s predložením
bankových informácií vo výške 24,00 Eur a vo výroku II. tohto uznesenia uložil učtárni Okresného súdu
Bardejov vyplatiť priznanú náhradu hotových výdavkov B. B., a. s. na jej číslo účtu, a to z finančných

prostriedkov štátu.

2. Proti vyššie uvedenému uzneseniu podala predsedníčka okresného súdu Bardejov v zákonom
stanovenej lehote dňa 18. 02. 2025 sťažnosť, ktorú odôvodnila tým, že peňažný ústav nemal žiadne
odôvodnené náklady s poskytnutím žiadanej informácie. Náklady peňažného ústavu, ktoré neboli
nijakým relevantným spôsobom v konaní uplatnené ani odôvodnené nie je možné v konaní priznať

a vzťah s poskytnutím informácie pre konanie súdu nie je možné preukázať. Žiadosť o poskytnutie
informácií aj odpoveď na túto žiadosť boli odoslané a prijaté prostredníctvom elektronického systémulustrácií bánk, preto objektívne nemohli peňažnému ústavu vzniknúť žiadne materiálne náklady a výška
ďalších uplatnených nákladov nebola podložená žiadnym iným dôkazom ako tvrdením peňažného
ústavu. Označené hotové výdavky spojené s predložením bankových informácií nemali byť banke

priznané. Touto sťažnosťou predsedníčka okresného súdu poukázala na stanovisko Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 26. 06. 2008, pod číslom Obpj 3/2008, uverejneného pod R 18/2009, kde
sa uvádza, že „Písomné oznámenie skutočnosti majúcej význam pre konanie a rozhodnutie súdu nie je
službouposkytovanouzaodplatu.Oznamovateľmáprávonanáhraduodôvodnenýchvecnýchnákladov,
ktoré mu vznikli v súvislosti so splnením povinnosti uloženej 5 8C/54/2023

2 8C/54/2023

mu súdom podľa § 128 O. s. p.“. Ďalej sa opiera aj o článok 46 ods. 1 a 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, ktorými poukazuje na základné právo na súdnu ochranu a konanie bez zbytočných prieťahov,
čo opodstatňuje uloženie povinnosti každému, komu sú známe skutočnosti významné pre konanie

a rozhodnutie, aby ich oznámil súdu. Navrhuje preto napadnuté uznesenie zrušiť, respektíve zmeniť
tak, aby za elektronickú odpoveď na lustráciu v banke, nebola náhrada hotových výdavkov bankovému
inštitútu vôbec priznaná.

3. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), proti

uzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,jeprípustnásťažnosť.

4. Podľa § 240 CSP, sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

5. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý

napadnuté uznesenie vydal.

6. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

7. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia

pojednávania.

8. Podľa § 250 ods. 1 a ods. 2 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť
dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník
viazaný právnym názorom súdu.

9. Súd má za to, že sťažnosť predsedníčky okresného súdu Bardejov voči napadnutému uzneseniu,
ktoré vydala vyššia súdna úradníčka, je dôvodná. Tunajší súd lustráciou v BAN – Bankových účtoch –
rozšírené, v aplikácii Register zisťoval, či bol označený žalobca klientom predmetnej banky v období od
01. 10. 2017 do 30. 09. 2020. Banka v odpovedi uviedla, že v označenom období na meno žalobcu nebol

vedený žiaden účet a zároveň súd vyrozumela o fakturovanej sume za podanú informáciu v celkovej
výške 20,00 Eur s 20 % DPH, spolu 24,00 Eur. Peňažný ústav doručil Okresnému súdu Bardejov dňa
16. 12. 2024 faktúru číslo 7024120660 na sumu 24,00 Eur, v ktorej si uplatnila náhradu za personálne
náklady na elektronické spracovanie žiadosti, náklady na digitálne archívnictvo dokumentov a náklady
na špecializovaný software spracovania žiadostí a hardvér podľa platného Cenníka.

10. Podľa § 91 ods. 4 písm. a) zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len „zákon o bankách“)
správu o záležitostiach týkajúcich sa klienta, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, podá banka
a pobočka zahraničnej banky bez súhlasu klienta len na písomné vyžiadanie súdu vrátane notára ako
súdneho komisára na účely civilného procesu a správneho súdneho procesu, ktorého je klient banky

alebo pobočky zahraničnej banky účastníkom alebo ktorého predmetom konania je majetok klienta
banky alebo pobočky zahraničnej banky.

11. Podľa § 92 ods. 11 zákona o bankách za podanie správy audítorovi podľa § 91 ods. 3 a za podanie
správy podľa § 91 ods. 4 písm. a), e) a i) patrí banke a pobočke zahraničnej banky úhrada nákladov,

ktoré im tým vznikli. Úhrada nákladov patrí banke a pobočke zahraničnej banky za podanie správy podľa
§ 91 ods. 4 písm. a), e) a i) aj vtedy, ak osoba, o ktorej sa požadovali údaje v písomnom vyžiadaní, nie
je klientom banky alebo pobočky zahraničnej banky. Na úhradu nákladov za podanie správy podľa § 91
ods. 4 písm. i) sa nevzťahuje osobitný predpis.12. Podľa § 190 prvej vety CSP, každý je povinný na požiadanie súdu bezodkladne písomne oznámiť
skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie súdu.

13. Podľa § 69 ods. 1 Vyhlášky č. 543/2005 Z. z. Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresne súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a
vojenské súdy (ďalej len „vyhláška“), súdy sú oprávnené vyžadovať od orgánov obcí, orgánov miestnej
štátnej správy, orgánov polície a od iných orgánov verejnej moci a právnických osôb, ako aj fyzických

osôb súčinnosť pri plnení svojich úloh, a to najmä oznamovanie skutočností, ktoré majú význam pre
konanie a rozhodovanie.

14. V rámci civilného procesu a správneho súdneho procesu podľa ustanovenia § 190 CSP, je každý
povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie súdu písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam
pre konania a rozhodnutie súdu. Uvedené ustanovenie pomáha strane prekonať informačný deficit.

V porovnaní s právnou úpravou v Občianskom súdnom poriadku (§ 128) došlo k vypusteniu oprávnenia
žiadať náhradu vecných nákladov. Zákon hovorí o tejto povinnosti voči každému. Každým sa rozumejú
všetky právnické a fyzické osoby.

15. Banka je právnickou osobou, ktorá vykonáva bankové činnosti v rozsahu vymedzenom v bankovom

povolení predovšetkým za účelom dosiahnutia zisku a zároveň podľa § 91 ods. 4 zákona o bankách
poskytuje na písomné vyžiadanie súdu alebo iných oprávnených osôb správy týkajúcich sa klienta za
úhradu. Uvedenú úhradu si banka účtuje v zmysle Cenníka služieb stanovený bankou.

16. Banka si vyúčtovala za poskytnuté služby 24,00 Eur, ktoré síce špecifikovala, avšak dôvodnosť

nemohol súd riadne preskúmať. V tejto súvislosti súd podotýka, že cenník služieb stanovený bankou,
podľa ktorého si účtuje poplatky za poskytnuté služby nie je všeobecne záväzným právnym predpisom
a vzťahuje sa len na vzťah medzi bankou a jej klientom, ktorý je vzťahom súkromnoprávnym. Naproti
tomu vzťah súdu a banky je vzťahom verejnoprávnym. Nejde teda o obchodný vzťah, a preto súd
nie je zákazníkom a má právo poskytnutie informácie vynucovať aj príslušnými sankciami. Medzi

vecné výdavky poskytovateľa služby patrí poštovné, výdavky oznamovateľa na materiál, odmenu
za mzdu príslušného pracovníka, výdavky na prevádzku technických zariadení za čas potrebný na
zadováženie a spracovanie žiadanej informácie a podobne. Súčasťou týchto nákladov však nemôže byť
zisk oznamovateľa, pretože súd nie je klientom banky. Uvedený právny názor reflektuje aj uznesenie
NS SR sp. zn. 4Obo 123/2008 z 28.2.2008. Súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti potrebuje

zadovážiť informácie o skutočnosti, významnej pre svoje rozhodnutie. Neposkytnutie takejto informácie
by značne znemožnilo súdu rozhodovať plynule a bez zbytočných prieťahov. Preto písomné oznámenie
o skutočnosti majúcej význam pre konanie a rozhodnutie súdu, nie je službou poskytovanou za odplatu.

17. Poskytovateľ služby má však právo na náhradu odôvodnených vecných nákladov, ktoré mu

v súvislosti s uložením povinnosti zo strany súdu vznikli a ktoré majú význam pre ďalšie konanie
súdu. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že poskytovateľ údajov je povinný náklady riadne preukázať,
pretože v opačnom prípade súd právo na ich náhradu nemôže priznať. Vzťah medzi vznikom
nákladov peňažného ústavu a poskytnutím informácie pre konanie súdu musí byť náležite odôvodnený.
V danom prípade peňažnému ústavu nevznikli žiadne odôvodnené náklady s poskytnutím žiadanej

informácie, nakoľko žiadosť o poskytnutie informácií aj odpoveď na túto žiadosť boli odoslané a prijaté
prostredníctvom elektronického systému lustrácií bánk a výška ďalších uplatnených nákladov nebola
podložená žiadnymi inými dôkazmi ako samotným tvrdením peňažného ústavu, preto mu žiadne
materiálne náklady nevznikli.

18. Súd na základe uvedeného rozhodol tak, že uznesenie Okresného súdu Bardejov č. k.
8C/54/2023-165zodňa05.02.2025zmeniltak,žeSlovenskejsporiteľni,a.s.,sosídlomTomášikova48,
832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, náhradu výdavkov spojených s predložením bankových informácií
vo výške 24,00 Eur nepriznal.
19. K trovám sťažnostného konania súd dáva do pozornosti zjednocujúce stanovisko Ústavného súdu

Slovenskej republiky vo veci právomoci súdov rozhodnúť o náhrade trov sťažnostného konania (bližšie
pozri rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky PLz. ÚS 2/2024 zo dňa 18. 12. 2024), podľa
ktorého, ,,v rozpore so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a s právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd je právny názor, podľa ktorého sudca súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o
sťažnosti podľa § 239 Civilného sporového poriadku proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podľa
§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania, má právomoc rozhodnúť aj

o náhrade trov, ktoré stranám vznikli v súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti proti uzneseniu vyššieho
súdneho úradníka o výške náhrady trov konania. ...... ,,o trovách konania rozhoduje súd prvej inštancie,
a to v rozhodnutí, ktorým konanie v jeho inštancii končí, či už rozsudkom, alebo rozhodnutím o zastavení
konania, odmietnutí podania alebo o schválení zmieru. O iných ako dovtedy vzniknutých trovách konania
súdy rozhodujú len vtedy, ak konaniu na súde prvej inštancie nasleduje iné konanie, pri ktorom je

výslovne ustanovené, že je potrebné rozhodnúť o náhrade jeho trov. Tak je tomu len v odvolacom
konaní podľa § 396 CSP a dovolacom konaní podľa § 453 CSP. V ustanoveniach o sťažnosti ako
osobitného prostriedku nápravy nesprávnosti uznesení vyššieho súdneho úradníka však niet žiadnych
ustanovení o tom, že by všeobecným súdom bola daná právomoc osobitne rozhodovať o trovách
tohto „sťažnostného“ konania. Preto ani zo systematického pohľadu na zákonnú úpravu náhrady
trov konania nemožno dospieť k záveru, že CSP predpokladá alebo súdom prvej inštancie zveruje

právomoc rozhodovať o náhrade trov sťažnosti potom, keď o náhrade trov konania prvej inštancie
bolo rozhodnuté v súlade so zákonom v rozhodnutí, ktorým konanie na tejto inštancii všeobecného
súdnictva končí.“ ..... ,,Zo zákonnej právnej úpravy je preto zrejmé, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní
o sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka nemá žiadny zákonný podklad na to, aby
vôbec o náhrade trov „sťažnostného konania“ rozhodoval.“ Na základe uvedeného preto súd o ,,trovách

sťažnostného konania nerozhodoval, nakoľko na to nemá právomoc.

Poučenie:

5 8C/54/2023

1 8C/54/2023

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.

Vo Svidníku dňa 22. 04. 2025

JUDr. Mária Tvrdíková
s u d k y ň a