Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. apríl 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 24C/41/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124307905
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Redenkovičová Koprdová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:6124307905.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Tatianou Redenkovičovou Koprdovou, v spore

žalobcu: H Point, s.r.o., so sídlom ul. Magnezitárska č. 11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286, v zastúpení:
AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm, s.r.o., so sídlom ul. Kmeťova č. 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406,
proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom ul. Štefánikova č.
17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, v konaní o zaplatenie 924,77,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 924,77,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,50 % p.a. zo sumy 924,77,- eur odo dňa 26.01.2024 do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

III. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica sp.
zn. 21Up/1078/2024 sa žalobca domáhal zaviazania žalovaného k zaplateniu istiny 924,77,-eur s
príslušenstvom s odôvodnením, že dňa 12.7.2023 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená

škoda na motorovom vozidle Q. Q EČV: KE XXX HF, ktoré v čase poistnej udalosti patrilo poistenému :
B.. Q. M., nar. XX.XX.XXXX (poistený). Poistná udalosť bola riadne ohlásená žalovanému, u ktorého
má poistený uzatvorené havarijne poistenie pod číslom poistnej zmluvy XXXXXXXXXX. Žalovaný
predmetnú škodovú udalosť zaregistroval ako poistnú udalosť č. XXX XXX XXXX. Náklady na opravu
tohto poškodeného motorového vozidla boli v celkovej výške v zmysle priloženej faktúry č. 2024003
o výške 4.787,09,-eur. Táto pohľadávka bola následne uplatnená poškodeným u žalovaného (dôkaz:
Faktúra číslo 2024003 za opravu poškodeného motorového vozidla + kalkulácia, ktorá je súčasťou

faktúry č. 2024003). Žalovaný po ukončení šetrenia poistnej udalosti nepriznal poškodenému uplatnenú
sumu poistného plnenia, ktorá je predmetom žaloby, po odčítaní spoluúčasti vo výške 924,77,-eur
(dôkaz: Oznámenie o poistnom plnení z 10.01.2024). Vyššie uvedená neuhradená pohľadávka za
opravu motorového vozidla v žalovanej sume bola poisteným postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o
postúpení pohľadávky z 30.04.2024 (dôkaz: Zmluva o postúpení pohľadávky z 30.04.2024). Dôvodom
krátenia nároku na náhradu škody bolo neprimerané účtovanie normohodiny prác pre neautorizovaný
servis a neprimerane účtované náklady na lakovanie. Právny stav :

- skutočnosti, ktoré žalovaný v Oznámení o poistnom plnení uviedol nemajú zákonný ani zmluvný
podklad. Ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má poistený,
resp. žalobca nárok. V zmysle § 797 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov: „Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnostipoistiteľa plniť (poistná udalosť).“ Podľa vyššie uvedeného ustanovenia právo na poistné plnenie vzniká
už samotným vznikom poistnej udalosti a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška
nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody na vozidle. Poistený,

resp. žalobca ako jeho právny nástupca žiada len zaplatiť sumu, ktorú skutočne uhradil za opravu
poškodeného motorového vozidla. Žalovaný priznal žalobcovi primerané náklady na cenu práce pre
neautorizovaný servis vo výške 25,00 EUR/Nh s DPH. Žalobca zastával názor, že žalovaný svojím
konaním porušuje ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskoršíchpredpisov(zákonoochrane

spotrebiteľa), a to § 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa: „(8) Predávajúci nesmie konať v rozpore
s dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi
sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré
vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a
poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklostiapraxe,využívanajmäomyl,lesť,vyhrážku,výraznúnerovnosťzmluvnýchstránaporušovanie

zmluvnej slobody.“ Konaním, kde žalovaný limitoval výšku poskytnutej normohodiny na sumu 25,00 ,-
eur /Nh s DPH je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní
dobromyseľnosti dodávateľa (poisťovne) - nedobromyseľne stanovil sumu 25,00 ,-eur /NH s DPH, bez
ohľadu na vývoj cien na trhu. Konanie v rozpore s dobrými mravmi je viditeľné aj vo výraznej nerovnosti
zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa - spotrebiteľ platí poistné plnenie v stanovenej výške,

ale reálne nedostáva od poisťovateľa protihodnotu - v prípade poistnej udalosti mu nebude vyplatená
uplatňovaná suma, keďže náklady na opravu poškodeného motorového vozidla v danej kategórii sú
preukázateľne vyššie. Žalobca upozornil, že rozlišovanie servisov na autorizované a neautorizované
nemá oporu v zákone. Predmetné rozlišovanie, kedy poisťovne jednu skupinu podnikateľov zvýhodňujú
na úkor druhej skupiny podnikateľov, je neplatné podľa konštantnej judikatúry. Servis, t.j. žalobca

postupoval pri oprave poškodeného motorového vozidla výlučne tak, aby bolo v takom technickom a
estetickom stave ako pred škodovou udalosťou, zároveň aby bolo plne prevádzky schopné. Oprava
bola vykonaná účelne a smerovala k odstráneniu následkov škodovej udalosti. Jej cieľom bolo, aby
poškodené motorové vozidlo spĺňalo úroveň estetických, kvalitatívnych a funkčných kritérií tak, ako pred
škodovou udalosťou. Upozornil, že náklady na prácu sa vypočítajú len s priznaním hodinovej sadzby

účtovanej autoservisom (vrátane DPH), ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre
konkrétnu značku a typ vozidla. V prípade, že bude hodinová sadzba účtovaná opravcom vyššia, potom
poisťovňa hradí maximálnu hodinovú sadzbu obvyklú v danom regióne pre konkrétnu značku a typ
vozidla. Pre porovnanie poukazujeme na cenník mechanických prác v regióne pre daný typ motorového
vozidla ( Q. Q ) - Q. W., s.r.o. Košice - Osloboditeľov 70, 040 17 Košice; klampiarske a lakovacie práce -

126,00,-eurspolusDPH-AutomobilovéopravovneMVSR,Priemyselná1,04001Košice-mechanické,
klampiarske -82,80 ,-eur spolu s DPH Z uvedených cenníkov je zrejmá skutočnosť, že cena stanovená
žalobcom, teda cena 60,00,-eur /Nh bez DPH neprevyšuje cenu obvyklú v danom regióne ( dôkaz:
Cenníky motorových vozidiel). Žalobca si účtoval pri motorovom vozidle za 1 normohodinu mechanickej
práce a lakovacej práce sumu vo výške 60,00 ,-eur bez DPH, čo je v porovnaní s ostatnými autoservismi

porovnateľná resp. výhodnejšia a nižšia cena. Preto považoval za nedôvodne, že nebola uznaná
cena práce v plnej výške. Žalovaný ako odborne spôsobilá osoba, poskytujúca poistenie majetku, ak
mal za to, že žalobcom účtovaná cena za normohodinu prác vo výške 60,00 ,-eur bez DPH je cena
neprimeraná v regióne, mal predložiť dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia. Žalovaný len uviedol, že
nepriznáva položky, ktorými sú cena práce bez akéhokoľvek odborného odôvodnenia, bez predloženia

akýchkoľvek cenníkov. Aj uvedené naznačuje tomu, že postup žalovaného je nezákonný, v rozpore s
judikatúrou a platnou právnou úpravou. Nie je známe, na základe akých skutočností, dôkazov, dospel
žalovaný ku kráteniu celkovej sumy, na ktorej zaplatenie má poistený, resp. žalobca nárok. V súlade
s uvedeným žalobca upozornil, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdenej skutočnosti,
čoho následkom má byť jeho neúspech. Na základe vyššie uvedeného žalobca považoval žalovaným

krátené poistné plnenie z týchto dôvodov za nepreskúmateľné, neodôvodnené a svojvoľné. Žalovaný
mohol v predmetnom prípade krátiť výplatu poistného plnenia len v prípade, ak by zo strany poisteného
ako právneho predchodcu žalobcu došlo k porušeniu povinností, ktoré mali vplyv na vznik poistnej
udalosti alebo zväčšenie následkov poistnej udalosti, v súlade s § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého platí: „(3) Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný

vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ
oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho
povinnosti plniť.“ V predmetnom prípade, žalobca, resp. poistený ako jej právny predchodca si splnil
všetky povinnosti stanovené mu poistnou zmluvou a zákonom, naproti tomu mu neboli uhradené nímuplatnené náklady v celej výške. Oznámenie žalovaného o poistnom plnení je v rozpore s legislatívou.
Žalovaný nepredložil ani len kalkuláciu podľa ktorej vykonával šetrenie škodovej udalosti, a na ktorú
sa odvoláva. Na základe uvedeného žalobca považoval Oznámenie o poistnom plnení za nedôvodné,

nepreskúmateľné a arbitrárne. V danom prípade sa teda jedná o svojvôľu žalovaného pri stanovení
nákladov na opravu, čo je neakceptovateľné. Žalovaný porušil svoju základnú povinnosť a to vykonať
riadne šetrenie poistnej udalosti a povinnosť svoje závery riadne odôvodniť a vykonať krátenie len v
zmysle zákona. V zmysle § 797 ods, 4 Občianskeho zákonníka: „ Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z
časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne

meniť.„ Takýto postup žalovaného nemôže požívať právnu ochranu.

2. Vo veci samej Okresný súd Banská Bystrica rozhodol platobným rozkazom č. k. 21Up/1078/2023 -
27 zo dňa 03.07.2024 a zaviazal žalovaného k zaplateniu istiny 924,77,- eur s príslušenstvom.

3. Žalobca v časti úrokov z omeškania, v časti dátumu omeškania, opravil žalobu, podaním zo dňa

08.07.2024 (l. č. 33) žiadal súd o opravu platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa
03.07.2024 pod sp. zn. 21Up/1078/2024 v časti I. výroku Platobného rozkazu. Žalobca pri podávaní
Návrhu na vydanie platobného rozkazu v časti D) Uplatňovaný peňažný nárok chybne označil pri Úroku
z omeškania dátum, od ktorého si uplatňuje nárok na úrok z omeškania. Skutočnosť, že sa jedná o
zjavnú chybu potvrdzuje príloha predmetného formulára, ktorá bola predložená ako dôkaz - Návrh na

vydanie platobného rozkazu. Obsah tohto dôkazu bol aj súčasnou samotného formulára. Totiž z obsahu
Návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorý je jednak súčasťou formulára a bol aj pripojený ako príloha
k návrhu vyplýva, že žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania a to od 26.01.2024 (viď. čl. III. Návrhu na
vydanie platobného rozkazu/Úroky z omeškania ). Dôkazom skutočnosti, že sa jedná o chybu potvrdzuje
aj petit Návrhu na vydanie platobného rozkazu: „Žalovaný je povinný do 15 dní od doručenia tohto

platobného rozkazu žalobcovi zaplatiť:
- Peňažnú sumu vo výške 924,77 ,-eur
- 9,50% úrok z omeškania ročne zo sumy 924,77 ,-eur od 26.01.2024 do zaplatenia a to na účet, č.ú.:
IBAN: A XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v E. banka, a.s., alebo v tej istej lehote podať odpor
s odôvodnením vo veci samej na tomto súde.“

4. J. podal proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 21Up/1078/2023 - 27 zo
dňa 03.07.2024, odpor zo dňa 18.07.2024 ( l. č. 38), ktorý doručil súdu dňa 22.07.2024 s odôvodnením,
že v právnej veci žalobcu proti žalovanému o 924,77 ,-eur s príslušenstvom, ktorá je na Okresnom súde
Banská Bystrica vedená pod sp. zn. 21Up/1078/2024, bol žalovanému doručený platobný rozkaz sp. zn.

21Up/1078/2024 zo dňa 03.07.2024, ktorým vo veci konajúci súd uložil žalovanému, aby do 15 dní odo
dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi sumu 924,77,-eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9,50 % ročne zo sumy 924,77,-eur od 26.04.2024 do zaplatenia, alebo aby v tej istej lehote podal
odpor do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi náhradu trov konania vo výške
183,85 ,-eur. Po oboznámení sa s obsahom návrhu na vydanie platobného, ako aj s obsahom príloh k

nemu pripojených, žalovaný touto cestou predložil v právnej veci konajúcemu súdu v zákonnej lehote
15 dní odpor, ktorý odôvodnil nasledovne :
- Žalobca sa podaným návrhom voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 924,77 ,-eur s
príslušenstvom titulom doplatenia poistného plnenia z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX. Zo skutkových
tvrdení uvádzaných žalobcom v podanom návrhu vyplýva, že dňa 12.07.2023 došlo ku poistnej udalosti,

pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo zn. AUDI Q EČV: C ( poškodené motorové vozidlo),
ktoré v čase poistnej udalosti patrilo poistenému B.. Q. M., nar. XX.XX.XXXX. Poškodené motorové
vozidlo bolo v čase poistnej udalosti poistené u žalovaného na základe poistnej zmluvy pre havarijné
poisteniemotorovéhovozidlaapripojenéhovozidlač.XXXXXXXXXXz15.08.2013.Poistnáudalosťbola
nahlásená žalovanému dňa 23.08.2023, ktorý ju zaevidoval pod č. XXXXXXXXXX a pristúpil k šetreniu

poistnej udalosti (dôkaz: Všeobecné poistné podmienky pre hav. poistenie mot. vozidiel ( VPP 275 - 3),
2x Poistná zmluva z 15.08.2013, 2x). Žalovaným poverená spoločnosť SLOVEXPERTA, s.r.o. vykonala
obhliadku poškodeného motorového vozidla dňa 25.08.2023, o ktorej bol spísaný zápis. V uvedenom
dokumente v časti pod názvom „dôležité informácie pre klienta“ je zároveň potvrdené, že majiteľ
vozidla (poverená osoba) pri prehliadke prevzal zoznam zmluvných (partnerských) servisov. Zároveň bol

žalobcovi doručený zoznam partnerských opravovní emailovou správou z 25.08.2023 pod označením
„Informácie z obhliadky číslo XXXXXXXXXX“ (dôkaz: Zápis z obhliadky poškodeného motorového
vozidla dňa 25.08.2023, 2x Informácie z obhliadky číslo XXXXXXXXXX, email z 25.08.2023, príloha
zoznam partnerských opravovní, 2x). Poškodený si nechal motorové vozidlo opraviť u žalobcu, ktorýpoškodenému v súvislosti s predmetnou opravou vystavil faktúru č. 2024003 na sumu 4.787,09,-eur. Po
doručení dokladov vzťahujúcich sa k predmetnej poistnej udalosti pristúpil žalovaný k šetreniu poistnej
udalosti s následným poskytnutím poistného plnenia v sume 3.622,97,-eur. O výške poistného plnenia

žalovaný písomne informoval poisteného listom zo dňa 10.01.2024, v ktorom o. i. uviedol „Pri výpočte
poistného plnenia boli primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 25,00,-
eur/Nh s DPH, ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov
v danom regióne a čase.“ Žalobcovi bolo v prílohe e-mailu zo dňa 25.08.2023 celkovo odporučených
9 zmluvných servisov žalovaného. Určená suma 25,00,-eur/Nh bola stanovená v súlade priemernou

cenou práce účtovanou v odporučených zmluvných servisoch žalovaného.
-Podľa VPP 275-3 č. IX odsek 5: „Poisťovňa si vyhradzuje právo určiť opravovňu, v ktorej sa má oprava
vykonať. Ak oprava nebude vykonaná v opravovni určenej poisťovňou, poisťovňa pri výpočte náhrady
škody uplatní ceny platné v určenej opravovni. Ak poistený ponúkne poisťovni vykonanie opravy na MV
svojpomocne, musí na tento postup dať poisťovňa predchádzajúci písomný súhlas. V takomto prípade
primerané náklady na opravu MV nesmú presiahnuť sumu 1.700,-eur (ak poisťovňa neurčí vyššiu

hranicu) a maximálna hodinová sadzba v tomto prípade bude polovičná z hodinovej sadzby podľa ods. 2
písm.b)tohtočlánku.PrisvojpomocnejopravepoisťovňauhradíprimeranénákladynaopravusDPHlen
v prípade, ak poistený preukáže nákup náhradných dielov originálnym daňovým dokladom, v opačnom
prípade nebude DPH zohľadnená. Poistený si už potom nemôže uplatňovať ďalšie nároky z tejto poistnej
udalosti.“ Podľa § 799 ods . 1 Občianskeho zákonníka : „ poistený je povinný zachovávať povinnosti,

ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.“ Podľa
§ 799 ods . 2 Občianskeho zákonníka : „ kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu
poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu
jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť
aj ďalšie povinnosti.“ Žalobca s výškou poskytnutého poistného plnenia nesúhlasil a mal za to, že z

predmetnejpoistnejudalostimupatrípoistnéplnenienavýšenéosumu924,77,-eur.Žalovanývsúvislosti
s nárokom žalobcu na doplatok poistného plnenia poukazuje na nasledujúce skutočnosti:
- Po doručení dokladov týkajúcich sa predmetnej poistnej udalosti žalovaný bez zbytočného odkladu
pristúpil k jej prešetreniu. Pri výpočte výšky náhrady škody žalovaný zohľadnil skutočnosť, že oprava
motorového vozidla nebola vykonaná v žalovanom určenej opravovni, v ktorej má žalovaný dojednané

zmluvné ceny a v ktorých by bola oprava motorového vozidla vykonaná za značne nižšiu cenu. Ak bolo
žalobcovi určené vykonať opravu poškodeného motorového vozidla v zmluvnom servise žalovaného,
avšak ten dal vykonať opravu poškodeného motorového vozidla v inom servise, žalovaný priznal
žalobcovi ceny platné v určenej opravovni, t.j. v zmluvnom servise (dôkaz: Kalkulácia nákladov na
opravu z 12.07.2023, Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 10.01.2024). Vzhľadom na vyššie uvedené

skutočnosti a cit. právnu úpravu a zmluvné dojednania vzťahujúce sa na danú vec, nárok žalobcu nie
je preukázaný, preto žalovaný má za to, že pri likvidácii poistnej udalosti postupoval správne, v súlade
s poistnou zmluvou, VPP a platnou právnou úpravou.
-Žalovaný poukázal na ust. § 13 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, podľa ktorého
na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené

inak. Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania a trvá až do jeho
skončenia. Civilný sporový poriadok jednoznačne vo svojich ustanoveniach stanovuje, že na konanie
v prvej inštancii je príslušný všeobecný súd žalovaného, teda osoby, proti ktorej žaloba smeruje,
pričom všeobecným súdom právnickej osoby podľa ust. § 15 ods. 1 CSP je súd, v ktorého obvode
má právnická osoba adresu sídla. Poukazujúc na vyššie uvedené ustanovenia CSP preto žalovaný

týmto svojím podaním v zmysle ust. § 41 CSP vznáša námietku miestnej nepríslušnosti Okresného
súdu Banská Bystrica ako súdu príslušného na prejednanie a rozhodnutie vo veci, ktorému žalobca
doručil svoju žalobu. Žalovaný zastával názor, že v predmetnej právnej veci sa miestna príslušnosť má
zákonitespravovaťvšeobecnýmsúdomžalovanéhoanakonaniajepretomiestnepríslušnýMestskýsúd
BratislavaIII,keďževdanejvecisajednáospormedzipodnikateľomapoisťovňou,vyplývajúcizpoistnej

zmluvy a predmet poistenia súvisí s podnikateľskou činnosťou podnikateľa. Poukazujúc na vyššie
uvedené žalovaný navrhuje, aby súd zrušil platobný rozkaz zo dňa 03.07.2024, sp. zn. 21Up/1078/2024,
a po vykonanom dokazovaní vydal tentorozsudok : „ Žalobný návrh žalobcu sa zamieta. Žalobca je
povinný uhradiť žalovanému vzniknuté trovy konania. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.“

5. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril písomným Vyjadrením zo dňa 17.09.2024 (l. č. 55) a
navrhol pokračovanie v konaní. Odpor podaný žalovaným považoval za nedôvodný a neopodstatnený
s odôvodnením, že dňa 12.9.2024 bola právnym zástupcom žalobcu doručená Výzva súdu, ktorou ich
vyzval aby sa v lehote 15 dní od doručenia výzvy vyjadrili k podanému odporu, a aby v tej istej lehotenavrhli pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok. Na základe vyššie uvedeného priložili nasledujúce vyjadrenie žalobcu:
- K ochrane spotrebiteľa - Vo vzťahu k vyjadreniam žalovaného žalobca v prvom rade poukázal na

skutočnosť, že Zmluva o havarijnom poistení uzavretá medzi žalovaným a poisteným je v zmysle
§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou, pretože poisteným je fyzická osoba -
nepodnikateľ.Vzhľadomnatútoskutočnosťjepotrebnévtomtozmluvnomvzťahuposkytnúťpoistenému
takú právnu ochranu, ako mu priznáva zákon č. 180/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Pre tento spor je
preto kľúčový najmä § 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý ustanovuje povinnosti obchodníka, teda

poisťovne. Svojimi Zmluvnými dojednaniami (ZD) však žalovaný toto ustanovenie porušuje. Žalovaný
tvrdí, že priznal poistné plnenie v zmysle ZD, ktoré ale pre tú istú poistnú udalosť priznávajú rôzne výšky
poistného plnenia v závislosti od subjektu vykonávajúceho opravu. Takéto konanie je však v rozpore
so zákonom o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný podmieňuje vyplatenie poistného plnenia vo výške, na
ktorú má poistený nárok (teda vo výške rovnajúcej sa škode, ktorá mu vznikla) tým, že poistený si
musí dať opraviť svoje poškodené vozidlo v zmluvnom servise. V opačnom prípade poisťovňa pristúpi

ku kráteniu poistného plnenia. Takéto konanie je však v rozpore so zákonom. Poistený je oprávnený
sa slobodne rozhodnúť či si svoje poškodené vozidlo dá opraviť, a v ktorom servise bude táto oprava
realizovaná. Povinnosťou poisťovne je vyplatiť poistenému poistné plnenie v prípade poistnej udalosti.
Žalovaný nemôže určovať poistenému, v ktorom servise má vykonať opravu a ani ho sankcionovať
krátením poistného plnenia za to, že oprava poškodeného vozidla nebola realizovaná v poisťovňou

určenom servise. Takýmto konaním žalovaného dochádza aj k porušeniu § 4 ods. 2 zákona o ochrane
spotrebiteľa: § 4 ods. 2 Obchodník nesmie
a) používať nekalé obchodné praktiky,
b) používať neprijateľné podmienky v zmluvách,
c) upierať spotrebiteľovi práva, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona alebo z právne záväzných aktov

Európskej únie,
d) upierať spotrebiteľovi práva, ktoré mu vyplývajú zo zodpovednosti za vady podľa § 622 ods. 1
Občianskeho zákonníka,
e) porušiť alebo obchádzať povinnosti obchodníka pri uplatnení práv spotrebiteľa zo zodpovednosti za
vady podľa § 622 ods. 3 a 4 a § 852h ods. 6 a 7 Občianskeho zákonníka,

f) účtovať spotrebiteľovi poplatky za použitie 1. platobného prostriedku alebo 2. iného spôsobu platby,
ako je platobný prostriedok, ktoré prevyšujú skutočné náklady, ktoré obchodníkovi pri platbe vzniknú,
g) používať telefónne číslo služby so zvýšenou tarifou ako telefónne číslo, na ktorom môže spotrebiteľ
kontaktovať obchodníka v súvislosti s uzavretou zmluvou,
h) konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia § 9 až 12 tým nie sú dotknuté. Podľa čl. 13 Ústavy

Slovenskej republiky možno povinnosti ukladať len zákonom alebo na základe zákona. Neexistuje však
zákonná úprava, ktorá by umožňovala žalovanému prikázať poistenému nechať si opraviť poškodené
vozidlo v ňom vybratom servise a následne ho sankcionovať za porušenie tejto „povinnosti“ krátením
poistného plnenia. Povinnosť poisteného nechať si opraviť vozidlo v zmluvnom servise žalovaného
tak nemá žiaden právny základ. Žalobca zároveň poukázal na to, že spotrebiteľské zmluvy nesmú

obsahovať žiadne neprijateľné podmienky. Uvedené nevychádza len z § 4 ods. 2 písm. b) zákona o
ochrane spotrebiteľa, ale aj z § 53 Občianskeho zájkonnéíka a zo smernice Rady 93/12/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Podľa § 53 ods. 1 a 2 OZ:
„(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná

podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.“ Poistený nemal

žiadnu možnosť meniť obsah ZD, na ktoré sa žalovaný odvoláva. Nemožno teda hovoriť o tom, že boli
individuálne dojednané, a teda sa jedná o neprijateľnú podmienku, ktorá je ex lege neplatná. Konania
žalovaného bolo okrem iného aj konaním v rozpore s dobrými mravmi podľa § 4 ods. 6 zákona o
ochrane spotrebiteľa: (6) Konaním v rozpore s dobrými mravmi podľa odseku 2 písm. h) sa rozumie
najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami pri predaji produktu a poskytovaní produktu,

alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe
obchodníkom, najmä ak obchodník využíva omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a
porušovanie zmluvnej slobody alebo ak ide o zjavné zneužitie práva. Zákaz nerovnováhy v právach a
povinnostiach zmluvných strán vyplýva aj z § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Konanie, kde žalovanýlimituje výšku poskytnutej normohodiny na sumu 21 ,-eur/NH bez DPH, je v rozpore s dobrými mravmi,
nakoľko môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti dodávateľa (poisťovne) -
nedobromyseľne stanovil sumu 21 ,-eur/NH bez DPH, bez ohľadu na vývoj cien na trhu. Takéto konanie

je zároveň aj diskriminačné, žalobca preto poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Košiciach, kde
súd rozhodoval obdobný prípad, v ktorom bol poisteným podnikateľ a súd označil stanovenú výšku
normohodiny práce za diskriminačnú a v rozpore so zákonom, rozsudok Krajského súdu Košice, sp.
zn.: 4Cob/158/2022: „Ak v tomto dokumente je uvedené, že v prípade, ak poistený si nedá opraviť
motorové vozidlo v servise, ktorý mu odporučí žalovaný ako poisťovňa a v tom prípade poisťovňa uhradí

iba hodinovú sadzbu za opravu maximálne do výšky 32,- eur, odvolací súd udáva, že takéto všeobecné
určenie hodinovej sadzby 32,- eur neobstojí, pretože hodinová sadzba za opravu motorového vozidla
sa odvíja od jednotlivých typov opravovaných motorových vozidiel a nemôže byť určená jednotne pre
všetky typy motorových vozidiel. Aj samotný žalovaný uhrádza náklady za normohodinu podľa druhu
opravovaného motorového vozidla a nenahrádza ich v jednotnej výške. Odvolací súd takúto jednotne
určenú sumu normohodín považuje za diskriminačnú a za takú, ktorá je priamo v rozpore s judikatúrou

súdov Slovenskej republiky a Európskeho súdu tak, ako na nne správne poukázal žalobca vo vyjadrení
k odvolaniu žalovaného, konkrétne v rozpore s čl. 101 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý
sa týka práve hodinových sadzieb hradených poisťovňou za opravu poistených motorových vozidiel.
Poisťovňa nemôže obmedzovať vlastníka motorového vozidla v tom, v ktorej opravovni si dá opraviť
svoje poškodené motorové vozidlo a poisťovňa nemôže túto slobodnú voľbu poistníka sankcionovať

tým, že v prípade tejto slobodnej voľby pri výbere autoservisu, uhradí poistníkovi iba jednotnú sumu
normohodiny 32,- eur. Odvolací súd takto vznesenú sumu 32,- eur za normohodinu nepovažuje ani za
platne dohodnutú v predmetnej poistnej zmluve medzi žalobcom a žalovaným, ak je uvedená iba vo
všeobecnej informácii žalovaného nazvanej „Moje auto - sprievodca poistením“. Táto hodinová sadzba
32,- eur nie je upravená ani v predloženom dokumente - Osobitné poistné podmienky k poisteniu

Moje auto - KASKO.“ Daný prípad pojednáva o poistnom plnení na základe poistnej zmluvy uzavretej
medzi poisťovňou a podnikateľom. Aj v prípade podnikateľa, je limitácia normohodín v rozpore so
zákonom, je teda nesporné, že tomu tak bude i v prípade, keď je poisteným FO, ktorý požíva v
tomto právnom vzťahu ešte väčšiu ochranu aj na základe ustanovení Zákona o ochrane spotrebiteľa.
Konanie poisťovne v rozpore s dobrými mravmi je viditeľné aj vo výraznej nerovnosti zmluvných strán,

v neprospech spotrebiteľa - spotrebiteľ platí poistné plnenie v stanovenej výške, ale reálne nedostáva
od poisťovateľa protihodnotu - v prípade poistnej udalosti mu nebude vyplatená uplatňovaná suma,
keďže náklady na opravu poškodeného motorového vozidla sú preukázateľne vyššie. Žalobca rovnako
poukazuje aj na skutočnosť, že Čl. 12 ZD žalovaného, napĺňa znaky jednej z nekalých obchodných
praktík, a to agresívnej obchodnej praktiky. Žalovaný totiž núti poistených realizovať opravu svojho

poškodeného vozidla v ním určenej opravovni pod hrozbou nevyplatenia poistného plnenia vo výške
rovnajúcej sa nákladom vynaloženým a potrebným na navrátenie vozidla do stavu pred poistnou
udalosťou. Takáto praktika je rovnako neprijateľná a zakázaná. § 9 Zákona o ochrane spotrebiteľa: (1)
Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti
a b) vo vzťahu k produktu podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie

priemerného spotrebiteľa, ku ktorému sa obchodná praktika dostane, alebo ktorému je adresovaná,
alebo priemerného člena skupiny spotrebiteľov, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu
spotrebiteľov. (2) Obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie skupiny
spotrebiteľov,ktorísúobchodnoupraktikoualeboproduktomosobitnezraniteľnízdôvodunedostatkuich
telesných alebo duševných schopností, ich veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže obchodník

rozumne predpokladať, sa posudzuje z pohľadu priemerného člena tejto skupiny; tým nie je dotknutá
bežná a oprávnená reklamná praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je
mienené doslovne. (3) Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie
obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť informované rozhodnutie,
v dôsledku ktorého spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. §

12 Zákona o ochrane spotrebiteľa: Ods. 1: Agresívna obchodná praktika je obchodná praktika, ktorá
obťažovaním, nátlakom vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraným vplyvom s prihliadnutím na
všetky jej znaky a okolnosti podstatne zhoršuje alebo je spôsobilá významne zhoršiť slobodu voľby alebo
správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že
spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Žalovaný zneužíva nešťastie

poistenýchspočívajúcevovznikupoistnejudalosti,čímdochádzakzmenšeniuichmajetkovýchpomerov
a núti ich nechať si opraviť svoje poškodené vozidlo v servise, ktorý má uzavretú zmluvu s poisťovňou.
V zmysle vyššie uvedeného má žalobca za to, že konanie žalovaného spočívajúce v krátení poistnéhoplnenia z dôvodu realizácie opravy v nezmluvnom servise poisťovne je v rozpore so zákonom, nakoľko
žalovaný tak koná na základe svojich ZD, ktoré sú ex lege neplatné.
- K všeobecným pästným podmienkam v rozpore s IUS COGENS OZ a zákona o ochrane spotrebiteľa

- žalovaný v rámci Odporu k platobnému rozkazu predložil ako dôkaz aj Všeobecné poistné podmienky
VPP 275-3 o ktorých tvrdí že sú tými, ktoré predstavovali zmluvné dojednania k poistnej zmluve. Žalobca
upozornil, že žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že ním preložené VPP sú skutočne tými, s
ktorými sa poškodený oboznámil pri podpise PZ. V zmysle našich tvrdení uvádzame, že VPP predložené
žalovaným nepredstavujú tie VPP s ktorými sa poškodený oboznámil pri podpise poistnej zmluvy. Ako

dôkaz tvrdenia predložil VPP 275 - 4, ktoré právny predchodca žalobcu - poškodený - poskytol ako
jeden z podkladov na uplatnenie nároku na náhradu škody (dôkaz: VPP 275 - 4 ). Odhliadnuc od toho,
ktoré VPP sú skutočne tými, s ktorých obsahom sa poškodený pri podpise zmluvy oboznámil, žalobca
opäť poukáazal na skutočnosť, že limitácia ceny normohodín uvedená vo Všeobecných poistných
podmienkach na ktoré sa žalovaný odvoláva je zároveň v rozpore aj s kogentnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka, ktoré sa týkajú poistenia, konkrétne § 799, § 806 a § 809. Tieto ustanovenia

vymedzujú práva a povinnosti poisteného, ako aj možnosť krátenia poistného plnenia iba v spojení
s pričinením samotného poisteného. Podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka : „Ak malo vedomé
porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na
zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť
podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený

počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne
a včas zaplatené.“ Toto kogentné ustanovenie umožňuje znížiť poistné plnenie poisťovňou len za
kumulatívneho splnenia podmienok, a to :
1/ porušenie povinnosti poisteným
2/ takéto porušenie malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na rozsah jej následkov.

Žalovaný sa v predmetnom Odpore odvoláva okrem iného aj na citáciu práve tohto ustanovenia bez
uvedenia alebo preukázania porušenia podmienok v ňom uvedených. Žalobca poukázal aj na rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.01.2011, sp.zn. 1Cdo/152/2009: „Poistné plnenie umožňuje znížiť len
v prípade, ak porušenie povinnosti bolo vedomé a súčasne malo podstatný vplyv na poistnú udalosť,
resp. na zväčšenie rozsahu jej následkov. V rámci podstatného vplyvu dáva možnosť posudzovať

rozsah miery tohto vplyvu na vznik poistnej udalosti, resp. jej následkov. Z povahy tohto ustanovenia
vyplýva, že ak vedomé porušenie povinnosti nemalo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, krátenie
poistného je vylúčené.“ V tomto prípade však nie je splnená ani jedna z uvedených podmienok, a
teda neexistuje dôvod na krátenie poistného plnenia. Žalovaný neporušil žiadnu povinnosť (oprava
vozidla v neautorizovanom servise nie je povinnosťou, ale možnosťou poisteného), a teda nemohla

byť splnená ani druhá podmienka vyplývajúca z kogentného ustanovenia § 799 ods. 3 Obč. zák..... „V
zmysle uvedeného je nutné brať na zreteľ, že nie každé porušenie povinnosti zakotvené v zákone, či v
poistnej zmluve je schopné vyvolať poistnú udalosť, ale slúži na to, aby sa eliminovala pravdepodobnosť
vzniku poistnej udalosti, či pravdepodobnosť väčšieho rozsahu následkov. Uvedené vystihuje podstatu
preventívneho charakteru (poistený nesmie porušovať povinnosti smerujúce na odvrátenie alebo

zmenšenie nebezpečenstva). Dôsledky, ktoré zákon spája s porušením stanovených alebo dohodnutých
povinností, nastávajú len vtedy, ak sú splnené obe zákonom predpokladané podmienky, a to:
1/ ak poistený (prípadne iná osoba, ktorá má právo na plnenie poistiteľa) porušil tieto povinnosti vedome
a
2/ tieto povinnosti (povinnosť) majú podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, resp. zväčšenie

rozsahu jej následkov.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obdo/45/2021) Poistné podmienky
formulované tak, aby limitovali výšku poistného plnenia vzhľadom na druh servisu, v ktorom si dá
poistený poškodené motorové vozidlo opraviť je v hrubom rozpore s vyššie uvedenými ustanoveniami.
Žalovaný obmedzuje poskytovanie výšky poistného plnenia (obmedzovanie výšky normohodiny, len
pre určitý druh servisu), v dôsledku čoho svojvoľne znižuje svoje vlastné poistné riziko, ktorého výšku

si s poisteným v poistnej zmluve dohodol. „...V dôsledku kogentného charakteru ustanovenia § 809
Obč. zák. je zrejmé, že ustanovenia VPP sa by sa mali vykladať v prospech zákonnej úpravy -
teda skúmať, či bolo uvedené porušenie v príčinnej súvislosti so vznikom poistnej udalosti. Ak nie -
plnenie je potrebné poskytnúť. Podľa dovolacieho súdu by výluka z poistenia mala byť vo VPP presne
konkretizovaná, špecifikovaná tak, aby bola jednoznačná a súladná so zákonnou úpravou, pričom by

ju nemala svojou právnou konštrukciou obchádzať. Uvedené sa vzťahuje aj na definovanie predmetu
poistenia v rámci ustanovení VPP. Ohľadne daného dovolací súd opätovne poukazuje na kogentný
charakter ustanovenia § 809 a s ním súvisiaceho ustanovenia § 799 ods. 3 OZ, ktoré znamená, že
kogentnosť neumožňuje odlišnú úpravu vôbec, a to ani vo VPP.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR,sp. zn. 4Obdo/45/2021). Opätovne žalobca zdôraznil, že VPP 275-3 nie sú individuálnymi zmluvnými
dojednaniami, a to z dôvodu že právny predchodca žalobcu nemal možnosť tieto meniť. Právna
konštrukcia obsiahnutá vo VPP je v rozpore so zákon o ochrane spotrebiteľa pretože poškodenému

ako spotrebiteľovi ukladá povinnosti ktorými podmieňuje tak výšku poistného plnenia ako aj samotné
vyplatenie poistného plnenia. Z uvedeného dôvodu sú VPP 275-3 čl. IX odsek 5 ex lege neplatné.
Poistné podmienky nesmú zákon obchádzať ani ho porušovať. V tomto konkrétnom prípade ale ide
jasne o obmedzenie možnosti poisteného v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľa a porušenie
kogentných ustanovení Občianskeho zákonníka, čo je neprípustné. S ohľadom na uvedené máme preto

za to, že krátenie poistného plnenia s odkazom na VPP, ktoré rozlišujú na zmluvné či nezmluvné servisy
nemožno prijať. Takéto konanie je v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže, samotnou podstatou
poistenia, zákonom o ochrane spotrebiteľa a aj kogentnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, a
preto nemôže požívať právnu ochranu. § 797 ods. 4 OZ: „Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je
povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.“
Vzhľadom na vyššie uvedené má žalobca za to, že žalobca nemohol poskytnúť poistné plnenie v zmysle

VPP, nakoľko tie sú v časti týkajúcej sa plnenia a poisťovne ex lege neplatné, nakoľko sú v rozpore
so zákonom, pretože žalovaný sa nimi snaží obísť kogentné ustanovenia OZ a zároveň nimi porušuje
zákon o ochrane spotrebiteľa
- K dôkaznému bremenu žalovaného - žalovaný v rámci Odporu k platobnému rozkazu predložil dva
dôkazy na podporu svojich tvrdení a to e-mail zo dňa 25.8.2023 a kalkuláciu nákladov na opravu :

a)E-mail zo dňa 25.08.2023- žalobca upozornil, že z daného dôkazu nie je zrejmé, že žalovaný skutočne
poškodenému doručil Kalkuláciu nákladov na opravu a zoznam zmluvných opravovní. Takýto dôkaz
nemá právnu ani skutkovú relevanciu, pretože nedokazuje skutočnosti, ktoré žalovaný tvrdí z čoho
vyplýva jeho nepreskúmateľnosť. Takýto dôkaz je ľahko vytvoriteľným, zároveň nepreukazuje doručenie
poškodenému.

b) Kalkulácia nákladov na opravu - žalobca upozornil, že Kalkulácia predložená žalovaným v rámci
Odporu k platobnému rozkazu nie je relevantná. Žalovaný v Oznámení o poistnom plnení zo dňa
10.01.2024 priznáva primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 25,00 ,-
eur/Hod s DPH. Z uvedeného dôkazu teda nie je zrejmé, ako postupoval žalovaný pri výpočte výšky
poistného plnenia, pretože kalkulácia neobsahuje výšku ceny práce ani ďalšie parametre potrebné

na výpočet „predpokladanej“ ceny opravy. Žalovaný si svoju povinnosť riadneho prešetrenia poistnej
udalosti a následného riadneho odôvodnenia výšky poistného plnenia nesplnil. Predmetná kalkulácia,
predložená až v už existujúcom súdnom konaní nemá dôkaznú silu, pretože neobsahuje skutočnosti
prezentované žalovaným v tak Oznámení o poistnom plnení zo dňa 10.01.2024 ako ani v Odpore proti
platobnému rozkazu. Žalobca svoj právny nárok už dokázal v predsúdnom konaní a to práve podanou

žalobou, ktorej súčasťou boli aj cenníky mechanických, elektrických, klampiarskych a lakovacích prác
servisov,nachádzajúcichsavtomistomregióneakoservisžalobcu.Zpredloženýchcenníkovjezrejmea
nespochybniteľné, že cena účtovaná žalobcom predstavovala cenu obvyklú v danom regióne a čase pre
konkrétnu značku a typ MV poškodeného. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že dôkazné bremeno
je na žalovanom - poisťovni, nakoľko on je ten, kto má z krátenia poistného plnenia finančný prospech,

avšak žalovaný ani v priebehu súdneho konania nepodložil svoje tvrdenia relevantnými dôkazmi. O
uvedenom svedčí aj nasledujúca judikatúra:
-uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 17.02.2023, sp. zn. 2Co/25/2022: „... Civilný sporový
poriadok ukladá stranám sporu povinnosť tvrdenia, t.j. povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a
dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť označiť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, v

opačnom prípade dochádza k neuneseniu dôkazného bremena. Tieto povinnosti zaťažujú obe strany
sporu.“...„ Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaná v prvoinštančnom konaní nepreukázala dôvodnosť
odmietnutia poistného plnenia v celom uplatnenom rozsahu, čím neuniesla dôkazné bremeno ňou
tvrdených skutočností. Poisťovateľ, ktorý v rámci šetrenia poistnej udalosti neuzná žalobcom uplatnené
a zdokumentované poškodenie a kráti poistné plnenie, musí preukázať dôvodnosť takéhoto postupu a

uniesť svoje dôkazné bremeno. Nositeľom dôkazného bremena je tá procesná strana, ktorá tvrdí určité
skutočnosti a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé dôsledky. V tomto prípade bolo na žalovanej, aby
preukázala dôvodnosť krátenia poistného plnenia.“
- Uznesenie Ústavného súdu SR z 21. januára 2015, sp. zn.: II. ÚS 38/2015: „V sporovom konaní
platí dispozičná a prejednacia zásada, čo znamená, že účastníci sú v ňom povinní prispieť k tomu,

aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a
označia dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom
účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé následky, ide
teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí. Ak účastník neoznačí dôkazy potrebnéna preukázanie svojich tvrdení, vychádza súd pri zisťovaní skutkového stavu z dôkazov, ktoré boli v
konaní vykonané, ako aj zo skutkových zistení založených na zhodnom tvrdení účastníkov.“
- V zmysle Čl. 8 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku: „Strany sporu sú povinné označiť

skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade
s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.“ Žalobca dôvodnosť svojej žaloby riadne preukázal
listinnými dôkazmi, ktoré boli prílohou žalobného návrhu. Žalovaný je subjektom, ktorý má zo zákona
vykonávať šetrenie, musí svoje tvrdenia relevantne preukázať a zdôvodniť. Obrana žalovaného je
nesprávna, žiadnym spôsobom nepreukazuje dôvodnosť krátenia poistného plnenia, ktoré je v rozpore

so zákonom. Žalovaný v tomto ohľade neuniesol dôkazne bremeno.
- Záver - Dôvody, ktoré uvádza žalovaný ako dôvody krátenia poistného plnenia nemajú oporu v
zákone. Konaním žalovaného dochádza k porušovaniu niekoľkých zákonov, a to z toho dôvodu, že
ZD žalovaného, na ktoré sa odvoláva nezohľadňujú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka
týkajúceho sa poistnej zmluvy, (konkrétne § 797 ods. 4 OZ, ktorý poisťovni ustanovuje povinnosť riadne
odôvodniť krátenie poistného plnenia a § 799 ods. 3 OZ, ktorý hovorí o dôvodoch, pre ktoré môže dôjsť

kukráteniupoistnéhoplnenia),nezohľadňujúzmluvnedohodnutýrozsahpoistnéhoplnenia,súvrozpore
so Zákonom o ochrane spotrebiteľa, obsahujú neprijateľné podmienky, ktoré sú ex lege neplatné,
podmieňujú poskytnutie služby (poistného plnenia) opravou vozidla v poisťovňou určenom servise,
vyplýva z nich značná nerovnováha práv a povinnosti zmluvných strán, nezohľadňujú skutočnosti známe
z judikátov v obdobných veciach. Akceptáciou argumentácie žalovaného by došlo k porušeniu princípu

právnej istoty. Na základe vyššie uvedeného žiadal žalobca súd, aby vydal nasledujúci rozsudok :“
Žalovaný je povinný do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku žalobcovi zaplatiť: -peňažnú sumu vo
výške 924,77,-eur, 9,50 % úrok z omeškania ročne zo sumy 924,77 ,-eur od 26.1.2024 do zaplatenia a
to na účet, č.ú.: IBAN: A XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v E. banka, a.s. Žalobcovi sa priznáva
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“

6. Dňa 18.10.2024 (l. č. 73 - 75) žalovaný prevzal Výzvu súdu zo dňa 18.10.2024 na vyjadrenie sa,
ale k podaniu žalobcu sa nevyjadril v stanovenej 15 - dňovej lehote, a preto súd vytýčil pojednávanie
na deň 01.04.2025 (l. č. 76).

7. Na pojednávanie konané dňa 01.04.2025 (l. č. 88 - 93 ) sa riadne a včas dostavil právny zástupca
žalobcu, nedostavil sa žalovaný, neúčasť ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 31.03.2025 (l. č.
84) a dal súhlas na prejednanie veci v jeho neprítomnosti na základe predložených listinných dôkazov a
právnejargumentáciežalovaného,odporu,vyjadreniastým,ženavrhol,abysúdžalobuvcelomrozsahu
zamietol a požiadal o zaslanie Zápisnice z pojednávania. Právny zástupca žalobcu titulom prednesu

uviedol, že žalobca zotrváva na podanej žalobe v plnom rozsahu a písomných vyjadrení. Žalobca si
uplatnil nárok z titulu havarijného poistenia, pričom žalovaný krátil poistenie v rozpore so zákonom.
Poukázal na Oznámenie o skončení šetrenia poistnej udalosti podľa ktorého boli priznané primerané
náklady pre autorizovaný servis vo výške 25,- eur/Nhod. Ako preukázal v priebehu konania, VPP na
ktoré žalovaný odkazuje, neboli súčasťou zmluvy, keďže súčasťou zmluvy boli zmluvné dojednania

275-4 a nie zmluvné 275-3 ako to uvádza žalovaný. Podľa zmluvných dojednaní 275 -4 č. 9 ods. 3 je
po vzniknutej poistenej udalosti poisťovňa povinná nahradiť primerané náklady a opravu MV tak, že
v nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pri príslušných
typ a značku v opravovniach SR. Priloženými cenníkmi žalobca preukázal, že účtovná sadzba bola
v danom regióne a čase je primeraná. Žalovaný nepreukázal, že by príslušná servisom účtovaná

sadzba bola neprimeraná. Právny zástupca žalobcu, titulom záverečnej reči uviedol, že žalobca riadne
preukázal súdu, že uplatnený nárok na doplatenie vzniknutej škody v žalovanej výške je dôvodný, čo
bolo preukázane aj priloženým Cenníkom iných servisov v regióne na preukázanie ceny obvyklého pre
daný typ a značku vozidla. Žalobca si splnil všetky povinnosti ktoré mu vyplývajú zo zákona, poskytol
poisťovateľovi všetky potrebné doklady, no napriek tomu, mu nebola uhradená suma vzniknutej škody

v plnej výške. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdených skutočností, na základe ktorých
krátil poistné plnenie, zároveň poukázal na to, že žalovaný nepredložil relevantný dôkaz na podporu
svojich tvrdení. Považoval za nesporné, že zmluvné dojednania 275-4 boli súčasťou Zmluvy, keďže aj
v poslednom odseku je ich účinnosť vyznačená pred tým, ako bola platne uzavretá poistná zmluva.
Na základe týchto skutočností trval v celom rozsahu na podanej žalobe a navrhol, aby súd zaviazal

žalovaného zaplatiť pohľadávku, tak ako bola uplatnená.

8. V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou
súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav :- dňa 12.7.2023 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Q.
Q EČV: KE XXX HF, ktoré v čase poistnej udalosti patrilo poistenému : B.. Q. M., nar. XX.XX.XXXX
(poistený).

- poistná udalosť bola ohlásená žalovanému : KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group,
u ktorého má poistený uzatvorené havarijne poistenie pod číslom poistnej zmluvy XXXXXXXXXX,
súčasťou sú Všeobecné poistné podmienky pre havarijné poistenie motorových vozidiel VPP 275-4 (l.
č. 60). Žalovaný predmetnú škodovú udalosť zaregistroval ako poistnú udalosť č. XXX XXX XXXX.
- z obsahu listinného dôkazu Faktúra číslo 2024003 za opravu poškodeného motorového vozidla ( l.

č. 14) a kalkulácie, ktorá je súčasťou faktúry č. 2024003, vyplývajú náklady na opravu poškodeného
motorového vozidla Q. Q EČV: KE XXX HF a tieto boli v celkovej výške v zmysle faktúry č. 2024003 v
sume 4.787,09,-eur a táto pohľadávka bola následne uplatnená poškodeným u žalovaného.
- z obsahu listu Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 10.01.2024 ( l. č. 16) vyplýva, že žalovaný
po ukončení šetrenia poistnej udalosti priznal sumu 3.622,97,-eur (dôvodom krátenia nároku na
náhradu škody bolo neprimerané účtovanie normohodiny prác pre neautorizovaný servis a neprimerane

účtované náklady na lakovanie), ale nepriznal poškodenému uplatnenú sumu poistného plnenia, ktorá
je predmetom žaloby, po odčítaní spoluúčasti, vo výške 924,77,-eur.
- z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.04.2024 ( l. č. 15) uzatvorenej medzi postupcom
- fyzickou osobou : B.. Q. M. a postupníkom : H point s.r.o., vyplýva, že neuhradená pohľadávka v
sume 924,77,-eur za opravu motorového vozidla Q. Q EČV: KE XXX HF bola poisteným JUDr. Q. M.

postúpená na žalobcu.

9. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

10. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára obchodník so spotrebiteľom.

12.Podľa§53ods.1a2Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

13. Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

14. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s
ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

15. Podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ
skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať
bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej
udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

16.Podľa§806Občianskehozákonníka,zpoisteniamajetkumápoistenýprávo,abymuboloposkytnuté
plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa
poistenie vzťahuje.

17.Podľa§809ods.1Občianskehozákonníka,poistenýjepovinnýdbať,abypoistnáudalosťnenastala;

najmä nesmie porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú
mu právnymi predpismi uložené alebo ktoré vzal na seba poistnou zmluvou.18. Podľa § 809 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak poistený vedome alebo následkom požitia alkoholu
alebo návykových látok porušil povinnosti uvedené v odseku 1 a toto porušenie podstatne prispelo
ku vzniku poistnej udalosti alebo k väčšiemu rozsahu jej následkov, je poistiteľ oprávnený plnenie z

poistnejzmluvyprimeraneznížiť.Toistéplatí,akporušiltietopovinnostivedomealebonásledkompožitia
alkoholu alebo návykových látok ten, kto s poisteným žije v spoločnej domácnosti.

19. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (zákon o ochrane

spotrebiteľa - Predpis bol zrušený predpisom 108/2024 Z. z.), predávajúci nesmie konať v rozpore s
dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi
sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré
vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a
poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklostiapraxe,využívanajmäomyl,lesť,vyhrážku,výraznúnerovnosťzmluvnýchstránaporušovanie

zmluvnej slobody.

20. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov,
Obchodník nesmie
a) používať nekalé obchodné praktiky,

b) používať neprijateľné podmienky13) v zmluvách,
c) upierať spotrebiteľovi práva, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona alebo z právne záväzných aktov
Európskej únie,
d) upierať spotrebiteľovi práva, ktoré mu vyplývajú zo zodpovednosti za vady podľa § 622 ods. 1
Občianskeho zákonníka,

e) porušiť alebo obchádzať povinnosti obchodníka pri uplatnení práv spotrebiteľa zo zodpovednosti za
vady podľa § 622 ods. 3 a 4 a § 852h ods. 6 a 7 Občianskeho zákonníka,
f) účtovať spotrebiteľovi poplatky za použitie
1.platobného prostriedku alebo
2.iného spôsobu platby, ako je platobný prostriedok, ktoré prevyšujú skutočné náklady, ktoré

obchodníkovi pri platbe vzniknú,
g)používať telefónne číslo služby so zvýšenou tarifou ako telefónne číslo, na ktorom môže spotrebiteľ
kontaktovať obchodníka v súvislosti s uzavretou zmluvou,
h)konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia § 9 až 12 tým nie sú dotknuté.

21. Podľa čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, povinnosti možno ukladať
a)zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd,
b)medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb
alebo právnických osôb, alebo
c)nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.

22. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

23. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej

príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

24. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

25. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

26. Podľa § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.27. Z predložených listinných dôkazov, ako aj skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné, mal
súd za preukázané, že dňa 12.7.2023 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda
na motorovom vozidle Q. Q EČV: KE XXX HF, ktoré v čase poistnej udalosti patrilo poistenému :

B.. Q. M., nar. XX.XX.XXXX (poistený). Predmetná poistná udalosť bola ohlásená žalovanému :
KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, u ktorého má poistený uzatvorené havarijne
poistenie pod číslom poistnej zmluvy XXXXXXXXXX, súčasťou sú Všeobecné poistné podmienky pre
havarijné poistenie motorových vozidiel VPP 275-4 (l. č. 60). Uvedená Zmluva o havarijnom poistení
XXXXXXXXXX, uzavretá medzi žalovaným a poisteným : B.. Q. M. , je v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho

zákonníka spotrebiteľskou zmluvou, pretože poisteným je/bola v rozhodnom období fyzická osoba - a
v tomto zmluvnom vzťahu je poskytnutá poistenému JUDr. Q. M. právnu ochranu priznaná zákonom č.
180/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.

28. Žalovaný predmetnú škodovú udalosť zaregistroval ako poistnú udalosť č. XXX XXX XXXX. Z
obsahu Faktúry číslo 2024003 za opravu poškodeného motorového vozidla ( l. č. 14) a kalkulácie, ktorá

je súčasťou faktúry č. 2024003, vyplývajú náklady na opravu poškodeného motorového vozidla AUDI
Q EČV: KE XXX HF a tieto boli v celkovej výške v zmysle faktúry č. 2024003 v sume 4.787,09,-eur a
táto pohľadávka bola následne uplatnená poškodeným u žalovaného.

29. Žalobca (v rozhodnom období ako servis) postupoval pri oprave poškodeného motorového vozidla

AUDI Q EČV: KE XXX HF tak, aby bolo v takom technickom a estetickom stave ako pred škodovou
udalosťou, zároveň aby bolo plne prevádzky schopné, oprav vykonal účelne, pričom oprava smerovala
k odstráneniu následkov škodovej udalosti.

30. Z obsahu listu Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 10.01.2024 adresovaného žalobcovi : H point

s.r.o. ( l. č. 16) vyplýva, že žalovaný po ukončení šetrenia poistnej udalosti priznal sumu 3.622,97,-
eur v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka (dôvodom krátenia nároku na náhradu škody bolo
podľa žalovaného - poisťovne neprimerané účtovanie normohodiny prác pre neautorizovaný servis a
neprimerane účtované náklady na lakovanie v danom regióne a čase), ale nepriznal poškodenému
uplatnenú sumu poistného plnenia, ktorá je predmetom žaloby, po odčítaní spoluúčasti, vo výške

924,77,-eur.

31. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 30.04.2024 ( l. č. 15) uzatvorenej medzi postupcom
- fyzickou osobou : B.. Q. M. a postupníkom : H point s.r.o., vyplýva, že neuhradená pohľadávka
v sume 924,77,-eur za opravu motorového vozidla Q. Q EČV: KE XXX HF bola poisteným B.. Q.

M., postúpená na žalobcu. Aktívna vecná legitimácia je stav, kedy jedna strana konania (žalobca) je
subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, a účastník na opačnej procesnej strane
(žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti. Vecnú legitimáciu má tá zo strán sporu, ktorej svedčí
stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo
nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých

sa v konaní rozhoduje. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu už v obdobných súdnych sporoch ustálila
súdna prax, v zmysle ktorej zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry
a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nepriznanej poškodeným uplatnenej
sumy poistného plnenia, ktorá je predmetom žaloby, po odčítaní spoluúčasti, vo výške 924,77,-eur
voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia

predmetnej pohľadávky 924,77,-eur. Dlžníkom v tomto prípade je žalovaný, nakoľko v čase uzatvorenia
Zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry v časti 3.622,97,-eur a k vzniku škody 924,77,-
eur.

32. Poistenému B.. Q. M. vzniklo právo na plnenie nakoľko nastala už opísaná skutočnosť dňa

12.07.2023, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa - žalovaného plniť (poistná udalosť) t.j. právo
na poistné plnenie vzniklo už samotným vznikom poistnej udalosti a nie až opravou poškodeného
motorového vozidla, výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody
na vozidle. Žalovaný nevyplatil celé poistné plnenie, na ktoré má/mal poistený, resp. žalobca v zmysle
Zmluvy o postúpení pohľadávky.

33. Žalobca ako právny nástupca poisteného B.. Q. M. touto žalobou žiada zaplatiť sumu od
žalovaného - poisťovne, ktorú skutočne uhradil za opravu poškodeného motorového vozidla. Žalovaný
ako predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi; nesmie konať v rozpore so vžitýmitradíciami a svojím konaním vykazovať zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky
uznávanej pri poskytovaní služby, nesmie privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti,
čestnosti, zvyklosti a praxe, využívať najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán

a porušovanie zmluvnej slobody. Žalovaný - poisťovňa priznal žalobcovi primerané náklady na cenu
práce pre neautorizovaný servis vo výške 25,00,-eur/Nh s DPH t.j. žalovaný limitoval výšku poskytnutej
normohodinyčojevrozporesdobrýmimravmi,nakoľkomôžeprivodiťujmuspotrebiteľoviprinedodržaní
dobromyseľnosti dodávateľa (poisťovne) - nedobromyseľne stanovil sumu 25,00,-eur /NH s DPH, bez
ohľadu na vývoj cien na trhu (s poukazom na § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a

o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
(zákon o ochrane spotrebiteľa). Takéto konanie je v rozpore s dobrými mravmi, je vo výraznej nerovnosti
zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa - spotrebiteľ JUDr. Q. M. platil poistné plnenie v stanovenej
výške, náklady na opravu poškodeného motorového vozidla v danej kategórii sú podľa predložených
dokladov vyššie a žalovaným - poisťovňou rozlišovanie servisov na autorizované a neautorizované
nemá oporu v zákone, a takéto rozlišovanie poisťovňou vytvára skupinu podnikateľov ktorá by bola týmto

zvýhodnená na úkor druhej skupiny podnikateľov. Náklady na prácu sa vypočítajú s priznaním hodinovej
sadzby účtovanej autoservisom (vrátane DPH), ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne
opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. V prípade, že bude hodinová sadzba účtovaná opravcom
vyššia, potom poisťovňa hradí maximálnu hodinovú sadzbu obvyklú v danom regióne pre konkrétnu
značkuatypvozidla.Cenník (l.č.18-19)mechanickýchprácvregiónepredanýtypmotorovéhovozidla

(AUDIQ)-AutoGábriel,s.r.o.Košice-Osloboditeľov70,04017Košice;klampiarskealakovaciepráce-
126,00,-eurspolusDPH-AutomobilovéopravovneMVSR,Priemyselná1,04001Košice-mechanické,
klampiarske -82,80 ,-eur spolu s DPH Z uvedených cenníkov je zrejmá skutočnosť, že cena stanovená
žalobcom, teda cena 60,00,-eur /Nh bez DPH neprevyšuje cenu obvyklú v danom regióne ( dôkaz:
Cenníky motorových vozidiel). Žalobca si účtoval pri motorovom vozidle za 1 normohodinu mechanickej

práce a lakovacej práce sumu vo výške 60,00,-eur bez DPH. V konaní s poukazom na uvedené nebolo
žalovaným preukázané, že žalobcom účtovaná cena za normohodinu prác vo výške 60,00,-eur bez
DPH je cena neprimeraná v regióne (žalovaný nepredložil odborné odôvodnenie, cenníky na základe
ktorých dospel žalovaný ku kráteniu celkovej sumy, na ktorej zaplatenie má žalobca ako nástupca
poisteného nárok). V konaní nebolo preukázané, že by zo strany poisteného (právneho predchodcu

žalobcu) došlo k porušeniu povinností, ktoré mali vplyv na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie
následkov poistnej udalosti ( § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Súčasťou žaloby boli okrem iného
Cenníky mechanických, elektrických, klampiarskych a lakovacích prác servisov, nachádzajúcich sa v
tom istom regióne ako servis žalobcu, z uvedeného vyplýva, že cena účtovaná žalobcom predstavovala
cenu obvyklú v danom regióne a čase pre konkrétnu značku a typ motorového vozidla poškodeného.

34. Podľa § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka platí, že ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je
povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.
Žalovaný ale nepredložil kalkuláciu podľa ktorej vykonával šetrenie škodovej udalosti, na ktorú sa
odvolával, v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 10.01.2024 (l. č. 16) uviedol : „... pri výpočte poistného

plnenia boli primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 25,-eur/Nh s DPH,
ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne
a čase...“. Výpočet plnenia žalovaným :
Faktúra za opravu vozidla číslo : 2024003..................4.787,09,-eur
Neprimerane účtovaná práca........................................- 973,44,-eur

Spolu priznané.............................................................3.813,65,-eur
Spoluúčasť....................................................................- 190,68,-eur
Poistné plnenie ............................................................ 3.622,97,-eur
a následne žalovaný uvedenú sumu poukázal na účet H Point s.r.o. ako poistné plnenie vo výške
3.622,97,-eur. S poukazom na predložené listinné dôkazy (viď napr. Cenník - l. č. 18 - 2) svojvoľne

žalovaný stanovil náklady na opravu, porušil svoju povinnosť vykonať riadne šetrenie poistnej udalosti,
závery riadne odôvodniť a vykonať krátenie len ako to pripúšťa zákon (poistený poškodený neporušil
svoje povinnosti).

35.Zmluvnýmidojednaniamižalovanýpretúistúpoistnúudalosťpriznávarôznevýškypoistnéhoplnenia

v závislosti od subjektu vykonávajúceho opravu, čo je v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľa.
Žalovaný podmieňuje vyplatenie poistného plnenia vo výške, na ktorú má poistený nárok (teda vo výške
rovnajúcej sa škode, ktorá mu vznikla) tým, že poistený si musí dať opraviť svoje poškodené vozidlo v
zmluvnom servise. Poistený B.. Q. M. je/bol oprávnený sa slobodne rozhodnúť či si svoje poškodenévozidlo Q. Q EČV: KE XXX HF dá opraviť, v ktorom servise bude táto oprava realizovaná, ale poisťovňa
nemôže určovať poistenému, v ktorom servise má vykonať opravu a ani ho sankcionovať krátením
poistného plnenia za to, že oprava poškodeného vozidla nebola realizovaná v poisťovňou určenom

servise s poukazom na citované ustanovenie § 4 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa a zároveň žiadna
zákonná úprava, nedáva právo žalovanému prikázať poistenému nechať si opraviť poškodené vozidlo
v ňom vybratom servise a následne ho sankcionovať za porušenie tejto žalovaným tvrdenej povinnosti
krátením poistného plnenia (§ 4 ods. 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa, § 53 Občianskeho
zákonníka, Smernica Rady 93/12/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

36. K všeobecným poistným podmienkam súd poukazuj na to, že žalovaný v rámci Odporu k platobnému
rozkazu l. č. 38 - 48 okrem iného predložil ako dôkaz aj Všeobecné poistné podmienky VPP 275-3 (l. č.
45) tvrdiac, že sú tými, ktoré predstavovali zmluvné dojednania k poistnej zmluve, ale nijakým spôsobom
súdu nepreukázal, že ním preložené VPP 275-3 sú skutočne tými, s ktorými sa poškodený oboznámil
pri podpise Poistnej zmluvy. Následne VPP 275-4 predložené žalobcom (l. č. 60 - 62) podľa žalobcu

predstavujú tie VPP s ktorými sa poškodený B.. Q. M. oboznámil pri podpise poistnej zmluvy a poskytol
ich žalobcovi ako jeden z podkladov na uplatnenie nároku na náhradu škody. VPP 275-3 ( predložené
žalovaným) nie sú individuálnymi zmluvnými dojednaniami z dôvodu, že právny predchodca žalobcu
(poškodený poistený) nemal možnosť tieto meniť. Limitácia ceny normohodín uvedená vo Všeobecných
poistných podmienkach VPP 275-3 je v rozpore aj s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktoré

sa týkajú poistenia ( § 799, § 806 a § 809) a teda tieto ustanovenia umožňujú znížiť poistné plnenie
poisťovňou len za kumulatívneho splnenia podmienok : a/ porušenie povinnosti poisteným a b/ ak takéto
porušenie malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na rozsah jej následkov. V predmetnej
veci ale nie je/nebola splnená ani jedna z uvedených podmienok, a teda nebol daný dôvod poisťovne
- žalovaného na krátenie poistného plnenia, nakoľko žalobca neporušil žiadnu povinnosť a samotná

oprava vozidla v neautorizovanom servise nie je povinnosťou poisteného, ale možnosťou poisteného.

37.KžalovanýmvrámciOdporukplatobnémurozkazupredloženýmdôkazom e-mailzodňa25.08.2023
a kalkuláciu nákladov na opravu súd uvádza, že :
a) nebolo preukázané, že E-mail zo dňa 25.08.2023 ( l. č. 43) bol poškodenému doručený .

b) Kalkulácia nákladov na opravu (l. č. 42) - s poukazom na Oznámenie o poistnom plnení zo dňa
10.01.2024, ktorým priznáva primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške
25,00,-eur/Hod s DPH, nie je zrejmé, ako postupoval žalovaný - poisťovňa pri výpočte výšky poistného
plnenia, pretože kalkulácia neobsahuje výšku ceny práce a ďalšie parametre potrebné na výpočet
predpokladanej ceny opravy (absentuje riadne prešetrenie poistnej udalosti a odôvodnenie výšky

poistného plnenia - l. č. 41 - 42).

38. Súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že žaloba podaná žalobcom je dôvodná, preto jej
v celom rozsahu vyhovel a žalovanej poisťovni uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi v žalobe uplatnenú
sumu 924,77,- eur titulom nároku na náhradu nepriznanú poškodenému z uplatnenej sumy poistného

plnenia (výška za opravu poškodeného motorového vozidla v zmysle predloženej faktúry 4.787,09,-
eur - spoluúčasť 190,68,- eur - spolu priznané plnenie podľa Oznámenia poisťovne o plnení 3.813,65,-
eur - platba poisťovne k úhrade 3.622,97,-eur), vrátane požadovaných zákonných úrokov z omeškania.
V zmysle platných právnych predpisov, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil
vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Žalovaný sa so splnením svojej

povinnosti dostal do omeškania, žalobca si uplatnil úrok z omeškania, súd mu preto uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi popri istine úrok z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej, ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu,
t.j. vo výške 9,50 % ročne zo sumy 924,77,-eur od 26.01.2024 do zaplatenia (§ 517 ods. 1 prvá veta,
ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 vl. nariadenia č. 87/1995 Z. z.), a to v súlade so žalobou a Návrhom

na opravu zo dňa 08.07.2024 (l. č. 33).
39. Podľa ust. § 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. civilný sporový poriadok v platnom znení, o nároku na
náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. Podľa ust. § 262 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. civilný sporový poriadok v platnom znení, o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.41. Žalobca uhradil dňa 24.05.2024 súdny poplatok v sume 27,50,-eur (l. č. 53). Trovy konania sú
všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva. Nakoľko súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhoduje o

nároku na náhradu trov konania, pričom prizná nárok na náhradu trov konania strane v spore úspešnej,
pre toto rozhodovanie je nevyhnutné primárne je ustáliť aké výdavky v priebehu konania v spore
úspešnej strane vznikli, teda v akej výške vynaložila výdavky, pričom tieto výdavky strana musí aj reálne
zaplatiť (napr. súdny poplatok, hotové výdavky a pod.), aby bolo možné vôbec uvažovať o existencii trov
konania na konkrétnej procesnej strane, ktoré je povinná neúspešná strana nahradiť. Prvotne je teda

potrebné, aby určité výdavky strana zaplatila (v zmysle CSP každý platí výdavky, ktoré mu v konaní
vzniknú) a následne, pokiaľ bude táto strana v spore úspešná, vzniká jej nárok na náhradu týchto
ňou platených výdavkov ( za podmienok podľa CSP, t. j. preukázania, odôvodnenosti a účelnosti). V
prejednávanej veci súd o náhrade trov konania súd rozhodol podľa CSP a žalobcovi, ktorého čistý
pomer úspechu vo veci bol 100%, priznal plný nárok na náhradu trov konania ako plne úspešnej strane
s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto

rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných

náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak strana, ktorej bola uložená povinnosť, nesplní uloženú povinnosť, možno podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.