Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. október 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/23/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117220512
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1117220512.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek
senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: ELIT - Travel, s.r.o.,
so sídlom Macharova 9, 851 01 Bratislava, IČO: 35 705 507, právne zastúpený: Mgr. Jozef Krkošek,
advokát, Pečnianska 1, 851 01 Bratislava, IČO: 50 093 711 proti žalovanému: Atte s.r.o., so sídlom
Michalská 9, 811 03 Bratislava, IČO: 46 677 933, právne zastúpený: Šoltýs & Korniet, s. r. o., so sídlom

Brnianska 3725/43, 811 04 Bratislava, IČO: 36 869 694, o zaplatenie 2.000,- Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 33Cb/124/2017 - 196 zo dňa
30.9.2019 vo výroku III. a IV. takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 33Cb/124/2017 - 196 zo dňa
30.9.2019 vo výroku III. a IV. z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I (ďalej len „súd prvej inštancie“) svojim rozsudkom č. k. 33Cb/124/2017 -
196 zo dňa 30.9.2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal
žalovanému proti žalobcovi vo veci žaloby žalobcu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Výrokom III. zamietol vzájomnú žalobu žalovaného voči žalobcovi a výrokom IV. priznal žalobcovi proti
žalovanému vo veci vzájomnej žaloby žalovaného nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy vo výške 1.560,- Eur, ktorá suma predstavovala žalobcom uhradenú zálohu na dohodnutú cenu
diela podľa zmluvy o dielo, od ktorej žalobca odstúpil a zaplatenia sumy vo výške 440,- Eur titulom
náhrady škody, ktorá žalobcovi vznikla oneskoreným dodaním jeho webstránky a absenciou prisľúbenej
responzitivy jeho stránky. Žalovaný sa vzájomnou žalobou v konaní domáhal voči žalobcovi zaplatenia
sumy vo výške 1.526,40 Eur, predstavujúcej doplatok dohodnutej ceny diela a súčasne sumy vo

výške 252,- Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia za neoprávnený zásah do autorského práva
žalovaného, užívaním loga žalobcom. Žalobca tvrdil, že strany sporu uzatvorili zmluvu o dielo, ktorou sa
žalovaný zaviazal zhotoviť dielo vymedzené nie v súlade s podmienkami zmluvy o dielo v jej prílohách
č. 1 a č. 2, ale špecifikované v obsahu vzájomnej ústnej komunikácie žalobcu a žalovaného, ktorá bola
potvrdená emailom žalovaného zo dňa 26.09.2016 adresovaného žalobcovi (p. Čaja). S poukazom na
takéto vymedzenie predmetu diela tvrdil žalobca, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť zhotoviť dielo

riadne, keď toto nespĺňalo dohodnuté a výslovne žalobcom vymienené a žalovaným prisľúbené atribúty,
atovytvárať,editovaťamazaťzájazdyvštvorstupňovejštruktúre,vytváraťURLadresyvzmyslešablóny
anakoniecevidovaťaspravovaťelektronickéobjednávky,tedažalovanývytvorilprežalobcuwebstránku
de facto podľa vlastných predstáv. Žalobca tvrdil, že dielo nebolo žalovaným odovzdané včas, hoci
žalobca splnil povinnosť a poskytol žalovanému súčinnosť v poskytnutí kompletných administrátorských
oprávnení k prevádzkovaniu existujúcej webstránky žalobcu a zaplatení zálohy na cenu diela, pretože

žalovaný zaslal po viac ako troch mesiacoch (17.1.2017) link na novú webstránku, hoci podľa zmluvy
o dielo sa malo tak stať v lehote 20 dní ( čl. III ods. 1 zmluvy o dielo). Žalobca listom z 20.03.2017, poposkytnutí dodatočnej primeranej lehoty žalovanému na plnenie, od zmluvy o dielo odstúpil. Žalovaný
namietal neplatnosť odstúpenia od zmluvy o dielo, keď tvrdil, že pracovnú verziu diela vytvoril v súlade s
jehovymedzenímobsiahnutýmvzmluveodieloajejpríloháchaprezentovaljužalobcovivčas.Následne

žalovaný nad rámec zmluvy dopĺňal žalobcom deklarované nové požiadavky na dielo. Žalobca schválil
pracovnú verziu diela emailom zo dňa 16.11.2016. Žalovaný namietal neplatnosť odstúpenia zmluvy o
dielo pre nesplnenie podmienok v zmysle čl. IX ods. 4 písm. a) zmluvy o dielo, podľa ktorého je možné
od zmluvy odstúpiť len v prípade omeškania sa s odovzdaním finálnej verzie diela, ktorú bolo potrebné
dodať v lehote 15 dní od schválenia pracovnej verzie a uhradenia ceny za dielo. Žalobca síce schválil

pracovnú verziu diela dňa 16.11.2016 ale nikdy cenu diela neuhradil.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 28.09.2016 uzatvorená
písomná zmluva o dielo č. 20160920, ktorá vymedzuje vo svojom článku I ods. 2 dielo ako produkt
pre objednávateľa (žalobcu), ktorého obsahová a funkčná špecifikácia je vymedzená v objednávke prác
tvoriacej prílohu č. 1 zmluvy a nad tento rámec v podkladoch pre vykonanie diela tvoriacich prílohu č.

2 zmluvy. Teda predmet diela nie je vymedzený obsahom ústnej dohody, ktorá sa mala medzi stranami
realizovať pred 26.09.2016, ale následne dňa 28.09.2016 stranami uzatvorenou písomnou zmluvou
o dielo. Ak by sa aj strany skôr ústne dohodli na vymedzení predmetu diela, následným písomným
dojednaním obsiahnutým v čl. I ods. 2 zmluvy o dielo by prišlo k zmene tejto ústnej dohody, a to
v dôsledku privatívnej novácie. Teda, ak prišlo k písomnej dohode strán sporu, pričom uzatvorenie

písomnej zmluvy o dielo nie je v konaní sporovanou skutkovou okolnosťou, ohľadom vymedzenia
predmetu diela, tak táto písomná dohoda nahrádzala predchádzajúcu ústnu dohodu strán sporu, ktorou
tieto špecifikovali predmet diela. V dôsledku privatívnej novácie totiž uzatvorením novej dohody pôvodný
záväzok zaniká a namiesto neho vzniká záväzok nový, pričom dohoda sa môže týkať celého záväzku,
ale aj jeho časti. Privatívna novácia vychádza z predpokladu, že tu existuje záväzkový vzťah, ktorý je

nahradený novým vzťahom, a to aj v časti záväzku. Na základe uvedeného má preto súd za to, že ak
existovala ústna dohoda strán ohľadom špecifikácie predmetu diela, táto bola nahradená neskoršou
písomnou dohodou žalobcu a žalovaného obsiahnutou v písomne uzatvorenej zmluve o dielo, ktorou sa
strany v jej čl. I ods. 2 v spojení s prílohami č. 1 a č. 2 dohodli na vymedzení diela, a to iným spôsobom
ako v pôvodnej ústnej dohode, a ktorá nahradila v celom rozsahu pôvodnú ústnu dohodu.

4. Strany sporu sa ako strany zmluvy o dielo dohodli v jej článku IX ods. 5 pre prípad odstúpenia od
zmluvy niektorou zo zmluvných strán, že záloha sa objednávateľovi nevracia, nakoľko sú touto pokryté
náklady zhotoviteľa vzniknuté s prípravou a vyhotovovaním diela. Na námietku žalobcu neposúdil súd
citované zmluvné ustanovenie ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a to preto, že v prípade žalobcu

nejde o spotrebiteľa, teda žalobca nenapĺňa definíciu spotrebiteľa. Žalobca nie je totiž fyzickou osobou,
ktorá nekoná pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§
52 ods. 4 Obč.z.). Stranami zmluvy o dielo uzatvorenej žalobcom a žalovaným preto nie sú spotrebiteľ a
dodávateľ, a preto nie je možné považovať zmluvu o dielo za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1
Obč. zákonníka a ani aplikovať následne ustanovenia § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce

neprijateľné zmluvné podmienky.

5. V obsahu článku IX ods. 5 zmluvy o dielo strany sporu modifikovali ustanovenie § 351 ods. 2
Obchodného zákonníka tak, že namiesto zákonnej povinnosti vrátiť si vzájomné plnenia poskytnuté
stranami pred odstúpením, a to prípadne aj s úrokom, sa strany v zmluve o dielo dohodli, že zaplatená

záloha nebude žalobcovi vrátená. Ustanovenie § 351 Obchodného zákonníka nie je kogentným
ustanovením, a preto si strany sporu mohli vzájomné práva a povinnosti po odstúpení od zmluvy o
dielo upraviť iným spôsobom, ako je to stanovené v citovanom zákonnom ustanovení. Na základe
uvedeného dovodil potom súd, že v prípade platného odstúpenia žalobcu od zmluvy o dielo, nevznikol
žalobcovi voči žalovanému, s poukazom na článok IX ods. 5 zmluvy o dielo, nárok na vrátenie žalobcom

zaplatenej zálohy na cenu diela vo výške 1.560,- Eur. V prípade, ak by odstúpenie od zmluvy nebolo
platným právnym úkonom tak, ako to namieta žalovaný, rovnako neexistuje právny základ žalobcom
uplatneného nároku na vrátenie zálohy na cenu diela zaplatenej žalovanému, naopak žalovanému
uzavretím zmluvy o dielo vznikol a jej trvaním stále existuje zmluvný nárok voči žalobcovi na zálohu na
cenu diela. Sumarizujúc uvedené dospel súd teda k záveru, že v prípade posúdenia odstúpenia zmluvy

o dielo či už ako platný alebo neplatný právny úkon, nevznikol by žalobcovi nárok na vrátenie zálohy
na cenu diela zaplatenej žalovanému, a teda tento nárok žalobcu je uplatnený nedôvodne a bolo ho
potrebné zamietnuť.6.Žalovanýsivzájomnoužalobouuplatnilvočižalobcovinároknadoplateniezvyšnejcenydielavzmysle
zmluvy o dielo vo výške 1.526,40 Eur. Žalobca a žalovaný sa v článku IV ods. 1 zmluvy o dielo dohodli
na cene diela vo výške 2.901,- Eur bez DPH, pričom žalobca uhradil žalovanému sumu vo výške 1.560,-

Eur titulom zálohy na cenu diela. Zmluva o dielo je synalagmatickým právnym úkonom, teda ak žiadal
žalovaný, aby súd zaviazal žalobcu na doplatenie zvyšku ceny diela, bolo potrebné aby petit vzájomnej
žaloby žalovaného bol formulovaný tak, že žalobca je povinný plniť požadovanú peňažnú sumu oproti
povinnosti žalovaného odovzdať žalobcovi zhotovené dielo, teda aby v rámci petitu vzájomnej žaloby
bola vyjadrená podmienenosť vzájomných plnení žalobcu a žalovaného. Poučenie žalovaného, týkajúce

sa vecnej formulácie o petitu vzájomnej žaloby tak, aby jej mohlo byť vyhovené, by bolo neprípustným
hmotnoprávnym poučením strany sporu. Súd preto vzájomnú žalobu žalobcu v časti, v ktorej sa domáhal
doplatenia zvyšku ceny diela zamietol bez toho, aby sa zaoberal v tejto časti vecnou stránkou.

7. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca si uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody vo
výške 440,- Eur, ktorá mu vznikla oneskoreným dodaním jeho webstránky ako hlavného marketingového

nástroja žalobcu. Táto škoda mala žalobcovi vzniknúť aj v súvislosti s absenciou prisľúbenej zvýšenej
responzitivy jeho pôvodne zastaranej stránky prejavujúcej sa v lepšom umiestnení vo vyhľadávačoch.
Žalobca si za umiestnenie vo vyhľadávačoch musel platiť, pričom zaplatené čiastky spoločnosti Google
považuje za škodu vzniknutú v súvislosti s porušením povinnosti žalovaného riadne zhotoviť a dodať
dielo. Žalovaný namietal voči žalobcom uplatnenému nároku na náhradu škody, že reklama nie je

funkcionalita webu, ale služba tretej strany (spoločnosti Google), preto je vo vzťahu k predmetu konania
irelevantné, že žalobca si v spoločnosti Google objednal službu AdWords. V tomto prípade súd zhodne
so žalovaným mal za to, že žalobca nepreukázal porušenie povinnosti žalovaným v príčinnej súvislosti,
ktorého porušenia by vznikla škoda, ktorej náhradu žalobca v tomto konaní požaduje. Žalobca v
konaní netvrdil konkrétne skutkové okolnosti a ani nepreukázal, akým spôsobom webová stránka a jej

funkcionality súvisia s umiestňovaním vo vyhľadávačoch napr. spoločnosti Google. Naviac žalobcom
tvrdený prísľub, týkajúci sa zvýšenej responzitivy nie je obsahom zmluvy o dielo a špecifikácie predmetu
diela, teda žalobca nepreukázal že by riadne dodané dielo malo vôbec vplyv na responzivitu jeho
webovej stránky, keď ide v tomto prípade o reklamné služby poskytované treťou stranou (spoločnosťou
Google). Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie

podmienok vzniku nároku na náhradu škody, a preto aj v tejto časti žalobu žalobcu zamietol.

8. Žalovaný si vzájomnou žalobou uplatnil s poukazom na § 58 ods. 1 písm. i) autorského zákona
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 252,- Eur za užívanie ním vyhotoveného loga
žalobcom,porušujúcimtakautorsképrávažalovaného.Žalovanýtvrdil,ževytvorilprežalobculogo,ktoré

je samostatným autorským dielom a žalobca v mierne modifikovanej podobe logo užíva bez právneho
dôvodu minimálne od 01.06.2017. Žalobca skutkové tvrdenia žalovaného ohľadom používania loga,
ktoré je autorským dielom žalovaného sporoval a tvrdil, že naopak žalovaný použil motív žalobcu na
vytvorenie svojho návrhu loga, k čomu nebol žalovaný oprávnený. Žalobca uviedol, že používa logo
vytvorené jeho grafickým dizajnérom, o čom predložil ako dôkaz faktúru za grafické práce, ktorou T. S.

- Y. vyúčtoval cenu prác v súvislosti s úpravou loga „Elit Travel“.

9. Podľa súdu prvej inštancie žalovaný vo vzťahu ku preukázaniu vytvorenia loga používaného
žalobcom neuniesol dôkazné bremeno. Mal za to, že printscreeny predložené žalovaným nepreukazujú
vyhotovenie loga žalovaným, ale výlučne tú skutočnosť, že žalobca užíval v rôznom časovom období

rôzne logá. Z predložených printscreenov však nie je možné dovodiť, že niektoré formy loga vytvoril
svojou tvorivou duševnou činnosťou práve žalovaný, a teda je autorským dielom žalovaného. Pre
úplnosť súd uvádza, že ak by aj dospel vo vzťahu ku niektorému logu žalobcu k záveru o preukázaní
pojmových znakov autorského diela a pôvodu diela, bolo by potrebné vzájomnú žalobu žalovaného
zamietnuť z dôvodu, že neuniesol dôkazné bremeno ohľadom ním uplatnenej výšky náhrady za užívanie

autorského diela žalobcom bez právneho dôvodu. Žalovaný neuviedol akým spôsobom stanovil výšku
bezdôvodného obohatenia, ktoré žiada vydať. Pokiaľ by malo ísť o sumu, ktorú si svojvoľne žalovaný
stanovil, tu súd uvádza, že výška bezdôvodného obohatenia by mala zodpovedať výške autorskej
odmeny, ktorú by bolo potrebné vynaložiť za užívanie autorského diela obdobným spôsobom a rozsahu.
Výška autorskej odmeny sa však rovnako ako pri akejkoľvek dohode o cene kreuje v rámci rokovaní

o zmluve a jej podmienkach a výsledok zodpovedá tomu, kde sa reálne stretnú záujmy autora a
nadobúdateľa licencie. Súd preto pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia nemôže vychádzať
z individuálnej predstavy o výške autorskej odmeny strany sporu ale musí vychádzať z výšky odmien
za poskytnutie licencie konkrétne dojednaných v reálne uzatvorených zmluvách. Žalovaný neuniesoldôkazné bremeno ani vo vzťahu ku ním uplatnenej výške bezdôvodného obohatenia. Na základe vyššie
uvedeného súd vzájomnú žalobu žalovaného v tejto časti zamietol.

10. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, teda podľa úspešnosti žalobcu a žalovaného v konaní tak, že žalobcovi priznal
voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania vo vzťahu ku vzájomnej žalobe žalovaného a
žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania vo veci žaloby žalobcu.

11. Proti tomuto rozsudku voči výrokom III. a IV. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, podľa § 365
ods. 1 písm. e), písm. f) a písm. h) CSP. Žalovaný svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd bez uvedenia
dôvodu rozhodol o nevykonaní dôkazu, konkrétne výsluchu konateľa. Žalovaný navrhoval výsluch p.
Jozefa Hrušovského najmä z dôvodu bližšieho pohľadu na proces tvorby diela so žalobcom, proces
zapracovania pripomienok a korektúr žalobcu k prezentovaným pracovným verziám a najmä z pohľadu
pripravenosti diela v schválenej pracovnej verzii diela žalobcom, a to emailom zo dňa 16.11.2016, ako

aj potvrdenie schopnosti a pripravenosti žalovaného plniť svoje plnenie zo zmluvy o dielo.

12. Uviedol, že platné zmluvne dohodnuté odovzdanie finálnej verzie diela je podmienené kumulatívnym
splnením nasledujúcich podmienok: schválenie pracovnej verzie, resp. vytknutie vád a uplatnenie
korektúry a uhradenie ceny za dielo. Až po kumulatívnom splnení týchto podmienok začína v zmysle

zmluvy žalovanému plynúť lehota 15-tich pracovných dní na odovzdanie finálnej verzie diela, t. j. na
odovzdanie zhotoveného diela žalobcovi. Nakoľko nedošlo ku kumulatívnemu splneniu týchto zmluvne
dohodnutých podmienok a žalovaný nie je v omeškaní s odovzdaním finálnej verzie diela, keďže v
dôsledku neuhradenia ceny za dielo zo strany žalobcu nedošlo do dnešného dňa ku kumulatívnemu
splneniu podmienok dohodnutých v zmluve o dielo, nedošlo a objektívne ani nemohlo dôjsť k začiatku

plynutia lehoty 15-tich pracovných dní žalovanému na odovzdanie finálnej verzie diela žalobcovi.

13. Poukázal na to, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný v rámci vzájomnej žaloby
neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k uplatneniu bezdôvodného obohatenia v súvislosti s používaním
nového, resp. inovovaného loga spoločnosti žalobcu. Má však za to, že súd prvej inštancie vykonaným

dokazovaním dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný jasne odpovedal, že pokiaľ sa
žalobcovi páči nové logo navrhnuté žalovaným, žalovaný mu môže po objednávke toto logo dodať vo
všetkých potrebných formátoch. Spoločne s tým žalovaný oznámil Žalobcovi aj cenu za tento návrh loga,
ktorú žalovaný stanovil na 210,- EUR bez DPH, t. j. 252,- EUR s DPH. Žalobca si prezentované logo
následne neobjednal, avšak naďalej používa jeho mierne pozmenenú formu. Má za to, že žalovaný v

tomto prípade uniesol dôkazné bremeno, a nestotožňuje sa so záverom súdu, že v tomto prípade ide o
svojvoľné určenie výšky bezdôvodného obohatenia žalovaným. Žalovaný svojím návrhom požaduje len
toľko, koľko by od žalobcu požadoval v prípade riadneho uzatvorenia objednávky na dodávku nového
loga, ktorá by bola vo vzťahu k už uzatvorenej zmluve o dielo separátnou zmluvou. Žalovaný rešpektuje
dohodu o cene tak, ako ju opisuje súd, zároveň však žalovaný dodáva, že aj ustanovenia Obchodného

zákonníka obsahujú mechanizmus stanovenia ceny v prípade, že cena diela nie je medzi zmluvnými
stranami dohodnutá (§ 546 ods. 1 Obchodného zákonníka posledná veta). V rámci tohto ustanovenia
za cenu, ak nebola dohodnutá alebo ak nie je určiteľná, možno považovať cenu, ktorá sa obvykle platí
za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok, pričom podľa
názoru žalovaného možno toto ustanovenie Obchodného zákonníka analogicky použiť aj na uplatnenie

nároku z bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného.

14.Mázato,žesúdprvejinštancienezohľadnilaprávnedostatočneneposúdilprejednávanúprávnuvec,
kvôli čomu dospel k nesprávnemu záveru a síce, že žalovaný mal v petite svojho protinávrhu zaviazať
na plnenie žalobcu oproti plneniu žalovaného. Podmienenosť tohto nároku vyplýva zo samotného

zmluvného dojednania, pričom je to práve žalobca, ktorý bezdôvodne odopiera plnenie zo zmluvy.
Rozdielvidíajvtom,žezatiaľčožalobcaužjevomeškanísosvojímplnením,žalovanémueštenezačala
plynúť lehota na odovzdanie diela podľa zmluvy o dielo.

15. S ohľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu

Bratislava I č. k. 33Cb/124/2017 - 196 zo dňa 30.09.2019 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a aby žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania.16. K odvolaniu sa vyjadril žalobca písomným podaním zo dňa 15.3.2020. Poukázal na to, že súd prvej
inštancie zamietol vzájomnú žalobu žalovaného z procesných dôvodov - zjavnej vady ním uplatneného
petitu vzájomnej žaloby, ktorý neobsahoval synalagmatickú povinnosť žalovaného plniť svoju časť

zmluvy (viď bod 16 rozsudku). Žalobca ani vo vzájomnej žalobe a predovšetkým v petite tejto vzájomnej
žaloby vôbec neuviedol svoju povinnosť odovzdať dielo po zaplatení zostatku kúpnej ceny. Keďže
zmluva o dielo je synalagmatickým právnym vzťahom, žalovanému vznikne povinnosť vydať vzájomné
plnenie, teda finálnu verziu diela. Žiaden z účastníkov takéhoto vzťahu sa nemôže domáhať plnenia
bez toho, aby sám poskytol plnenie, resp. toto vrátil v prípade odstúpenia od zmluvy. Uvedenému musí

zodpovedať tak žalobný petit, ako aj výrok rozsudku, ktorým súd návrhu vyhovie. Petit žalovaného
ale synalagmatickú povinnosť na vydanie finálnej verzie diela neobsahuje a už len z tohto dôvodu
bolo povinnosťou súdu bez ďalšieho dokazovania žalobu zamietnuť. Čo aj súd prvej inštancie správne
urobil. S ohľadom na uvedené je žalobca presvedčený, že akékoľvek dokazovanie výsluchom konateľa
žalovaného, týkajúcim sa spôsobu realizácie diela by bolo nadbytočné a viedlo by k prieťahom v konaní
(ktoré sa vedie od r. 2017 a žalobca sám posielal na súd opakované urgencie). Súd preto postupoval

správne, ak tento dôkaz ako neúčelný nevykonal. Podľa žalobcu logo prezentované žalovaným si
žalobcaneobjednalaanihonikdynepoužíval.Žalovanýtvrdí,ževkonanípredložilakodôkazprintscreen
loga používaného žalobcom pred návrhom nového loga a printscreen loga používaného žalobcom po
predložení návrhu nového loga, ako aj emailovú komunikáciu ohľadom tohto loga, z ktorej má vyplývať,
že nové logo žalobcovi ponúkal za cenu 210,- EUR bez DPH t.j. 252,- EUR s DPH. Súd však nárok

zamietol predovšetkým z dôvodu, že žalovaný „nepreukázal, že vyhotovenie loga žalovaným“ a teda toto
logo je „autorským dielom žalovaného“. Súd tento nárok zamietol aj z dôvodu, že žalovaný nepreukázal
obvyklosť ním požadovanej ceny. Tu treba dať za pravdu súdu prvej inštancie, že ním prezentovaná
cena za logo nie je nijako odôvodnená a preukázaná a vychádza iba z predstáv žalovaného.

17. Poukázal na to, že žalovaný poslednú časť svojho odvolania založil na presvedčení, že súd prvej
inštancie vec nesprávne právne posúdil. S uvedeným nesúhlasí. Jediným argumentom žalovaného
je skutočnosť, že jeho plnenie je podmienené zaplatením celej ceny za dielo žalobcom, ktoré „musí
plniť skôr“. Uvedená skutočnosť však nemá žiaden vplyv na synalagmatickosť záväzku a povinnosť
žalovaného uviesť svoju vlastnú povinnosť do znenia petitu žaloby. Žalovaný síce v odvolaní uvádza,

že je pripravený svoju časť diela splniť, to však nič nemení na jeho povinnosti uviesť túto povinnosť
do petitu žaloby. Rovnako žalovaného príklad s možným petitom „do piatich dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku“, ktorý by mal podľa jeho názoru neprípustne „zasiahnuť do zmluvného dojednania strán“ nie
je relevantný a ide o typickú argumentáciu slameným mužom (straw man argument), kedy si žalovaný
vymýšľa argumenty, ktoré potom sám vyvracia. Tento petit vôbec nemusel znieť „do piatich dní“, to je

iba výmysel žalovaného. Petit mohol a mal znieť, napríklad ako: Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému
sumu XY oproti vydaniu diela XY, alternatívne oproti vydaniu diela do 15 dní od zaplatenia, ak teda
žalovaný trvá na tejto lehote. Uvedený petit by nepochybne bol vykonateľný a bol by aj v súlade so
zákonom, nakoľko by rešpektoval vzájomnosť plnení. Navyše vykonateľnosťou žalobcom navrhovaného
petitu by žalovaný disponoval exekučným titulom voči žalobcovi a peňažného plnenia by sa mohol v

exekúcii domáhať. Žalobca by však bol odkázaný iba na dobrú vôľu žalovaného.

18. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu s tým, že zotrval na svojej odvolacej argumentácii a
s vyjadrením žalobcu nesúhlasí. Uviedol, že žalobca môže žalobou uplatňovať iba práva, a teda
žalobca sa nemôže žalobou domáhať uloženia povinnosti sebe samému, resp. sa nemôže domáhať

práva v prospech žalovaného v spore. Uvedené je viac ako aktuálne v predmetnom prejednávanom
prípade, nakoľko žalobca má protichodný záujem na výsledku sporu zo vzájomnej žaloby žalovaného,
ako má žalovaný. Domnieva sa, že v zmysle aktuálne platného procesného kódexu, žalovaný by
v rámci vzájomnej žaloby proti žalobcovi, nemal suplovať procesnú aktivitu žalobcu (ktorý je na
účely vzájomnej žaloby žalovaným). Počas konania žalobcovi nič nebránilo uplatniť si svoje právo

na odovzdanie zhotoveného diela po zaplatení celej kúpnej ceny, zmenou žaloby. Žalovaný je toho
názoru, že pripustenie opačného výkladu by bolo popretím princípu kontradiktórnosti konania. Na účely
vzájomnej žaloby žalovaného v tomto spore je na ťarchu žalobcu preukazovať a niesť dôkazné bremeno
ohľadom uplatnenia nároku na protiplnenie zo zmluvy o dielo. Z gramatického výkladu hmotnoprávnej
úpravy ust. § 325 Obchodného zákonníka nevyplýva, že žalovaný by sa nemohol domáhať svojho

plnenia od žalobcu bez zohľadnenia plnenia v prospech žalobcu zo zmluvy o dielo. Žalovaný počas
konania deklaroval, že je pripravený splniť svoju povinnosť odovzdať zhotovené dielo žalobcovi v
zmysle ustanovení zmluvy o dielo. Je toho názoru, že pripravenosť plniť záväzok žalovaného nemožnostotožňovať s formuláciou petitu vzájomnej žaloby, v ktorom by mal žalovaný navrhovať uloženie
povinnosti samému sebe.

19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej iba CSP) prejednal vec v zmysle ustanovenia § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania a po oboznámení sa s obsahom spisu
súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovaného dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je
potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

20. Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

21. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

22. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

23. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy
1.560,- Eur, ktorá predstavovala žalobcom uhradenú zálohu na dohodnutú cenu diela podľa zmluvy
o dielo, od ktorej žalobca odstúpil a zaplatenia sumy vo výške 440,- Eur titulom náhrady škody,

ktorá žalobcovi vznikla oneskoreným dodaním jeho webstránky a absenciou prisľúbenej responzitivy
jeho stránky. Predmetom vzájomnej žaloby bol nárok žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie sumy
1.526,40 Eur, predstavujúcej doplatok dohodnutej ceny diela a súčasne sumy vo výške 252,- Eur titulom
vydania bezdôvodného obohatenia za neoprávnený zásah do autorského práva žalovaného, užívaním
loga žalobcom. Súd prvej inštancie skúmal ako prejudiciálnu otázku platnosť odstúpenia od zmluvy a

dospel k záveru, že v prípade platného odstúpenia žalobcu od zmluvy o dielo, nevznikol žalobcovi voči
žalovanému, s poukazom na článok IX. ods. 5 zmluvy o dielo, nárok na vrátenie žalobcom zaplatenej
zálohy na cenu diela vo výške 1.560,- Eur. V prípade, ak by odstúpenie od zmluvy nebolo platným
právnymúkonomtak,akotonamietažalovaný,rovnakoneexistujeprávnyzákladžalobcomuplatneného
nároku na vrátenie zálohy na cenu diela zaplatenej žalovanému, naopak žalovanému uzavretím zmluvy

o dielo vznikol a jej trvaním stále existuje zmluvný nárok voči žalobcovi na zálohu na cenu diela.
Sumarizujúc uvedené dospel súd teda k záveru, že v prípade posúdenia odstúpenia zmluvy o dielo či
už ako platný alebo neplatný právny úkon, nevznikol by žalobcovi nárok na vrátenie zálohy na cenu
diela zaplatenej žalovanému, a teda tento nárok žalobcu je uplatnený nedôvodne a bolo ho potrebné
zamietnuť. Nárok žalovaného na zaplatenie sumy 1.526,40 Eur zamietol z dôvodu, že Zmluva o dielo

je synalagmatickým právnym úkonom, teda ak žiadal žalovaný, aby súd zaviazal žalobcu na doplatenie
zvyšku ceny diela, bolo potrebné aby petit vzájomnej žaloby žalovaného bol formulovaný tak, že žalobca
je povinný plniť požadovanú peňažnú sumu oproti povinnosti žalovaného odovzdať žalobcovi zhotovené
dielo,tedaabyvrámcipetituvzájomnejžalobybolavyjadrenápodmienenosťvzájomnýchplnenížalobcu
a žalovaného. Nárok žalovaného na zaplatenie sumy 252,- Eur zamietol pre neunesenie dôkazného

bremena. Toto rozhodnutie napadol odvolaním vo výrokoch III. a IV. žalovaný (výroky I. a II. odvolaním
nie sú dotknuté).

24. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, t.j. že súd nevykonal navrhnuté dôkazy,
odvolací súd poukazuje na ust. § 185 ods. 1 a § 220 ods. 2 CSP ako aj na ustálenú judikatúru.

25. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.26. O tom, či súd vykoná alebo nevykoná navrhovaný dôkaz, nevydáva žiadne rozhodnutie, má iba
povinnosť v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej uviesť, z akého dôvodu navrhovaný dôkaz nevykonal
(Najvyšší súd SR sp. zn. 2Cdo/242/2013).

27. Ak všeobecný súd nevykoná dôkaz navrhovaný stranou konania, hoci tento má preukazovať
takú, medzi stranami konania spornú skutkovú okolnosť, ktorá je pre meritórne posúdenie žalobného
nároku významná, či dokonca rozhodujúca, znemožní tým strane konania uskutočňovať jej patriace
procesné práva v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Znamená to vo svojich

dôsledkoch aj porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/2019 zo dňa 21.11.2019).

28. V tomto prípade žalovaný navrhol na pojednávaní dňa 30.9.2019 vykonať dokazovanie výsluchom
konateľa žalovaného Jozefa Hrušovského, prítomného na pojednávaní, na okolnosti tvorby diela,
pripravenosti odovzdať finálnu verziu ako aj na okolnosti tvorby a používania nového loga. Súd

prvej inštancie rozhodol, že tento dôkaz nevykoná, pričom v odôvodnení rozhodnutia svoj postup
nevysvetlil. Povinnosťou súdu prvej inštancie bolo postupovať v súlade s citovanými ustanoveniami
zákona a v prípade, že sa rozhodol navrhnutý dôkaz nevykonať, bol povinný to zdôvodniť v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP). Z citovaného ust. § 185 ods. 1 CSP totiž vyplýva, že súd
nemusí vykonať všetky navrhnuté dôkazy, výber dôkazov je výlučne na súde. Súd však musí dbať na

to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok a nevykonanie
dôkazunavrhnutéhostranousporuje povinnýzdôvodniť.Odvolacísúdkonštatuje,žesúdprvejinštancie
týmto spôsobom nepostupoval. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje, z akého dôvodu
tento dôkaz súd prvej inštancie odmietol vykonať. Podľa odvolacieho súdu nie je možné bez ďalšieho
vylúčiť, že žalovaným navrhovaný dôkaz by mohol mať pre rozhodnutie podstatný význam a keďže jeho

nevykonanie súd neodôvodnil, je v tejto časti rozhodnutie nepreskúmateľné. Odvolací súd si môže len
domýšľať, že tento dôkaz zrejme pokladal súd prvej inštancie za nadbytočný vzhľadom na svoj záver
o nesprávnej formulácii petitu (odsek 16 napadnutého rozsudku), pokiaľ však ide o druhú časť nároku
- vydania bezdôvodného obohatenia, ide o dôkaz, ktorý má potenciál preukázať tvrdenia žalovaného,
pričom platí, že súd nemôže na jednej strane zamietnuť vykonanie dôkazu a na strane druhej tvrdiť, že

žalovaný neuniesol dôkazné bremeno.

29. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacou námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne
posúdil navrhovaný petit ako synalagmatický (podmienenosť vzájomných plnení) v zmysle, že žalobca
je povinný plniť požadovanú sumu oproti povinnosti žalovaného odovzdať žalobcovi zhotovené dielo.

Súd prvej inštancie bez toho, aby zaujal jednoznačný záver, či došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy
posúdil nárok žalovaného na doplatenie časti diela ako nárok z platne uzavretej zmluvy o dielo, ktorá
je synalagmatickým vzťahom a preto je potrebné oproti povinnosti žalobcu formulovať aj povinnosť
samotného žalovaného odovzdať dielo žalobcovi. Pre nesprávnu formuláciu petitu sa vecnou stránkou
nezaoberal. Skutkovým základom uplatneného práva v prípade synalagmatických záväzkov je však

odstúpenie od zmluvy s tým, že ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Typicky obojstranne zaväzujúcou zmluvou je
kúpna zmluva, kde sú práva a povinnosti oboch účastníkov zmluvy vzájomne podmienené, rovnako
tak sú podmienené ich nároky na vrátenie už prijatých plnení, ak je ich zmluva neplatná alebo bola
zrušená. Obidve zmluvné strany sú zároveň povinným i oprávneným z právneho vzťahu bezdôvodného

obohatenia získaného plnením podľa neplatnej alebo zrušenej zmluvy. Tento synalagmatický vzťah
vyplýva priamo zo zákona.

30. V prejednávanej veci sa nejedná o reštitučnú povinnosť strán zo zrušenej alebo neplatnej zmluvy,
kde si strany už vzájomne plnili, ale ide o nárok titulom zmluvy o dielo, v ktorej si strany vymedzili svoje

práva a povinnosti. Je pravdou, že tzv. synallagmu upravuje aj Obchodný zákonník v ust. § 325 a zrejme
aplikáciou tohto ustanovenia dospel súd prvej inštancie o nesprávnosti formulácie petitu bez vyjadrenia
vzájomnosti záväzkov.

31. Podľa § 325 Obchodného zákonníka, ak strany majú vzájomné záväzky, môže sa splnenia záväzku

druhou stranou domáhať len tá strana, ktorá svoj záväzok už splnila alebo je pripravená a schopná ho
plniť súčasne s druhou stranou, ibaže zo zmluvy, zo zákona alebo z povahy niektorého záväzku vyplýva
niečo iné.32. V citovanom § 325 je upravená možnosť, že pri vzájomnej podmienenosti plnení sa splnenia záväzku
môže domáhať len tá strana, ktorá svoj záväzok už splnila, a teda už nemôže ohroziť protiplnenie,
alebo aspoň je pripravená a schopná ho splniť súčasne s druhou stranou. Ak teda strana vzájomného

záväzkového vzťahu svoj záväzok nesplnila alebo nie je pripravená a schopná ho splniť, druhá strana
môže vzniesť námietku nesplnenej zmluvy, čo v prípade oprávnenosti námietky dlžníkovi umožňuje
dočasne neplniť svoj splatný (zročný) záväzok voči protistrane, resp. presnejšie, pozastaviť svoje
plnenie. Pripravenosť plniť záväzok musí byť reálna a schopnosť ho splniť musí byť objektívne možná.
Pripravenosť a schopnosť na splnenie treba v každom jednotlivom prípade posudzovať osobitne s

ohľadom na všetky okolnosti (napr. na obsah zmluvy, povahu plnenia, osobu dlžníka a pod.). Ide o
skutkovú otázku. Osvedčiť pripravenosť a schopnosť splniť záväzok je veriteľ povinný na požiadanie.
Ak túto povinnosť nesplní, dostane sa do omeškania. Pokiaľ jeho omeškanie trvá, dlžník sa nemôže
dostať do omeškania. Ustanovenie § 325 je dispozitívne, a preto sa strany môžu od neho odchýliť,
prípadne ho vylúčiť. Odvolací súd poukazuje aj na judikatúru českých súdov, ktorá je vzhľadom na
totožnú právnu úpravu a totožný skutkový stav aplikovateľná na prejednávanú vec. Z Uznesenia

Najvyššieho súdu ČR z 29. augusta 2013, sp. zn. 23 Cdo 2389/2012 vyplýva, že „Za synalagmatické
záväzky v zmysle ustanovenia § 325 obch. zák. sú označované tie dvojstranné záväzky, v ktorých
plnenie oboch strán je na seba viazané (povinnosť plniť je podmienená súčasným protiplnením). Ide teda
nielen o reciprocitu práv a povinností, ale aj o vzájomnú podmienenosť plnenia (napr. z kúpnej zmluvy
je kupujúci zaviazaný zaplatiť cenu kúpeného tovaru oproti jeho prevzatiu a predávajúci je zaviazaný

odovzdať mu predmet kúpy oproti zaplateniu kúpnej ceny). Vzájomná podmienenosť záväzkov môže
pritom vyplývať buď zo zákona (porovnaj napr.§ 457 OZ ), alebo zo zmluvy. V citovanom ustanovení tak ide o výnimku zo
zásady, že každý je povinný splniť svoj záväzok v dohodnutej dobe, prípadne v dobe vyplývajúcej zo
zákona, t.j. včas a ďalej riadne, z ktorej úprava Obchodného zákonníka (rovnako ako úprava OZ ) vychádza. Ustanovenie § 325 OBZ sa pritom vzťahuje na vzájomné záväzky,
ktoré majú podľa zmluvy alebo podľa zákona rovnakú splatnosť.“

33. Podľa odvolacieho súdu je petit vzájomnej žaloby formulovaný správne, keďže pripravenosť

žalovaného plniť záväzok nemožno stotožňovať s formuláciou petitu vzájomnej žaloby, v ktorom by mal
žalovaný navrhovať uloženie povinnosti sám sebe. Je potrebné tiež zdôrazniť, že zo zmluvy nevyplýva
rovnakásplatnosťvzájomnýchzáväzkovabudepredmetomdokazovania,čisamôžežalovanýdomáhať
splnenia záväzku druhou stranou (dôvodnosť jeho nároku). Súd prvej inštancie preto pochybil, ak
vzájomnú žalobu v tejto časti zamietol pre nesprávnu formuláciu petitu. Keďže vecnou stránkou sa súd

prvej inštancie nezaoberal, odvolací súd sa nezaoberal vecnými námietkami, týkajúcimi sa zmluvných
dojednaní a skutkového stavu. V tejto časti chýba argumentačný základ prvoinštančného rozhodnutia,
ktorý by odvolací súd preskúmaval.

34.Podľaodvolaciehosúdusasúdprvejinštancienedostatočnevysporiadalajsnárokomžalovanéhona

vydaniebezdôvodnéhoobohateniavovýške252,-Eurzavyužívanielogavyhotovenéhožalovaným,keď
napriek tomu, že nevykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalovaného, dospel k záveru o neunesení
dôkazného bremena.

35. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd aplikoval procesný postup podľa § 389 ods. 1 písm.

b) a písm. c) CSP a teda nápravu docieliť zrušením rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutých
výrokoch a vrátením mu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

36. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní v intenciách vyššie uvedených záverov
odvolacieho súdu posúdiť nárok žalovaného na doplatenie zvyšnej časti diela v sume 1.526,40 Eur s

tým, že je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu o správnosti formulácie petitu vzájomnej žaloby a
bude sa zoberať vecnou stránkou tohto nároku. Úlohou súdu prvej inštancie bude vykonať dokazovanie
výsluchom konateľa žalovaného Jozefa Hrušovského, keďže ide o dôkaz spôsobilý odstrániť sporné
skutkové tvrdenia a prejudiciálne sa opätovne vysporiadať s odstúpením od zmluvy o dielo, keďže
tento záver má vplyv na uplatnený nárok žalovaného. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude odôvodniť

rozhodnutie v súlade s § 220 ods. 2 CSP.

37. Súd prvej inštancie zároveň v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP).38. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).