Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. september 2023

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 7C/47/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6722203098
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Konáriková
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2023:6722203098.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Konárikovou v spore žalobkyne: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. XXX, zastúpenej advokátom JUDr. Ľubomírom Ivanom, so
sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 42 197 821, proti žalovanému: D. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom E. F. XXX/X, XXX XX C. - sídlisko, zastúpenému: Brázdil & Brázdilová advokátska
kancelária s.r.o., so sídlom Trhová 992/1, 960 01 Zvolen, IČO: 50 492 934, o zaplatenie 36.250,- Eur

s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 36.250,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 36.250,- Eur od 02.08.2022 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 02.08.2022 voči
žalovanému domáhala zaplatenia sumy 36.250,- Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnila tým, že
žalovanému titulom pôžičiek dňa:
· 07.12.2017 na jeho bankový účet poskytla sumu vo výške 1.350,00 Eur,
· 12.12.2017 na jeho bankový účet poskytla sumu vo výške 12.300,00 Eur,
· 16.01.2018 na jeho bankový účet poskytla sumu vo výške 5.000,00 Eur,

· 10.02.2018 na jeho bankový účet poskytla sumu vo výške 17.600,00 Eur,
pričom súhrnne ide o sumu v celkovej výške 36.250,00 Eur a boli poskytnuté (a žalovaným požadované)
v súvislosti s nadobudnutím bytu žalovaného, ktorý tento nadobudol tesne pred uzatvorením ich
manželstva a ktorý preto nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Žalovaný
poskytnutú peňažnú sumu doposiaľ žalobkyni nevrátil, a to ani čiastočne a zároveň ani nepotvrdil, že
medzi nimi skutočne došlo k uzatvoreniu zmlúv o pôžičkách, preto bude potrebné nárok žalobkyne
právne kvalifikovať ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Napriek výzve zo dňa 22.07.2022,

ktorá bola žalovanému doručená, neuhradil dlžnú sumu v celkovej výške 36.250,00 Eur.

2. Žalovaný v podaní, ktoré doručil súdu dňa 29.09.2022 uviedol, že strany sporu mali kúpený trojizbový
byt, ktorý splácali, predali ho v roku (r.) 2017 približne za sumu 49.500 Eur. Finančné prostriedky išli
na účet žalobkyne. Žalovaný druhý byt kúpil za 64.500 Eur. Pri kúpe tohto štvorizbového bytu vyplatil
zvyšokhypotekárnehoúveruvčiastke18.000Eur,abymohlapôvodnámajiteľkabytpredaťaneviazlona

byte záložné právo. Sumu 18.000 Eur žalovanému požičala jeho mama s tým, že strany sporu peniaze
vrátia z ďalšieho spotrebného úveru, ktorý si zobrala žalobkyňa. Tento úver teraz spláca žalovaný. Úver
bol zlúčený s hypotekárnym úverom na základe úverovej zmluvy zo dňa 20.05.2022. Štvorizbový bytkúpil žalovaný, pretože žalobkyni nechceli banky úver poskytnúť, pretože nepodala daňové priznanie.
Pracovala v Rakúsku na živnosť ako opatrovateľka. Po podaní daňového priznania jej schválili spotrebný
úver vo výške asi 25.000 Eur a z týchto peňazí strany sporu vrátili pôžičku mame žalovaného a uvedený

spotrebné úver ďalej splácali. Zvyšnú sumu 12.300 Eur doplatila žalobkyňa ako splátku predávajúcim
vyplývajúcu z kúpnej ceny bytu. Ďalšie sumy, ktoré uvádza žalobkyňa v žalobe poslala žalovanému na
účet, a to:
· dňa 07.12.2017 sumu 1.350 Eur, ktorá bola poskytnutá predávajúcim štvorizbového bytu, aby zaplatili
zameškané platby za byt, pretože by ho inak nemohli predať,

· dňa 16.01.2018 sumu 5.000 Eur, ktorú žalovaný použil tak, že denne vyberal po 500 Eur z bankomatu
namateriálnaprerábkuštvorizbovéhobytu,bolotopreto,žedennýlimitvýberumážalovanýlen500Eur,
· dňa 10.02.2018 sumu 17.600 Eur žalobkyňa žalovanému poslala na účet a túto sumu žalovaný
obratom poslal svojej mame, zvyšných 400 Eur jej dal v hotovosti. Takýmto spôsobom strany sporu
vrátili pôžičku matke žalovaného. Túto sumu vrátili matke žalovaného strany sporu už ako manželia.
Matka žalovaného požičala finančné prostriedky z jej účtu dňa 04.12.2017, a to sumu 15.000 Eur a dňa

22.11.2017 sumu 3.000 Eur. Dňa 12.02.2018 tieto finančné prostriedky žalovaný v sume 17.600 Eur
vrátil na matkin bankový účet.
Pokiaľ žalobkyňa v podanej žalobe tvrdí, že finančné prostriedky žalovanému požičala titulom pôžičiek,
toto tvrdenie žalovaný zásadne poprel. Čo sa týka bezdôvodného obohatenia, žalovaný nevie, na
základe akého právneho a skutkového dôvodu by si žalobkyňa mohla uplatňovať zaplatenie žalovanej

sumy. Zároveň žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Žalovaný v máji 2022
prevzal splácanie spotrebného úveru, ktorý si pôvodne zobrala žalobkyňa v zostatkovej výške
16.472,74 Eur.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení doručenom súdu dňa 14.11.2022 uviedla, že očakávala popretie dohody

o pôžičkách zo strany žalovaného, preto už v podanej žalobe poukázala na ustanovenie § 451 ods. 1, 2
Občianskehozákonníkaajejnároknavrhlaposudzovaťakonároknavydaniebezdôvodnéhoobohatenia
– skutková podstata majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, ktorý tiež už v podanej
žalobe zdôraznila. Ako správne žalovaný uvádza, boli manželmi, pričom ako je žalovanému iste známe,
ich BSM bolo vyporiadané rozhodnutím súdu v konaní vedenom Okresným súdom Zvolen pod sp.

zn. 7C/42/2021, pričom nemá vedomosť o tom, že by v uvedenom konaní žalovaný vznášal nároky
vyplývajúce zo vzájomných záväzkov, o ktorých tvrdí, že existovali. Ešte k otázke trvania manželstva
uviedla, že ich manželstvo, ktoré uzatvorili dňa 09.02.2018, bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu
Zvolen zo dňa 26.04.2021. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného v bode A/ jeho vyjadrenia, tejto (až
na jeho záväzok jeho matke, ktorý vracal a tvrdenia k platbe zo dňa 10.02.2018) nerozumie a nedokáže

ju pochopiť ani z troch strán priložených dôkazov, preto považuje za nevyhnutné, aby žalovaný svoje
skutkové tvrdenia jasne konkretizoval, preukázal listinnými dôkazmi a osobne sa k nim na pojednávaní
vyjadril. Vždy platilo, že žalobkyňa zarábala dobre a v prípade jej nároku ide o jej vlastné peniaze
(boli preto na jej účte), ktorých vrátenia sa v tomto konaní domáha. Pokiaľ ide o zaslanie sumy vo
výške 17.600,00 Eur dňa 10.02.2018 na bankový účet žalovaného, išlo o vlastné peňažné prostriedky

žalobkyne, ktoré posielala (dala príkaz na úradu) ešte pred uzatvorením manželstva, avšak banka platbu
spracovala až dňa 10.02.2018. Voči matke žalovaného ako manželia žiadny záväzok nemali, preto ak jej
žalovaný posielal, či dokonca vracal, išlo výlučne o jeho vlastný záväzok, na uhradenie ktorého zjavne
použil vlastné (a predtým zaslané) peňažné prostriedky žalobkyne.

4. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 14.12.2022 uviedol, že zotrváva na skutkových tvrdeniach,
ktoré uviedol vo vyjadrení k žalobe, zásadne nárok žalobkyne uplatnený v konaní popiera, žalovaný
podrobne už uviedol, prečo žalobkyňa počas trvania spolužitia strán sporu poslala finančné prostriedky
na účet žalovaného, strany sporu žili v spoločnej domácnosti a spoločne uhrádzali všetky náklady
a potreby. Pokiaľ ide o zaslanie sumy 17.600 Eur z účtu žalobkyne na účet žalovaného, tieto žalovaný

obratom preposlal svojej mame, 400 Eur dal matke v hotovosti, teda strany sporu vrátili pôžičku matke
žalovaného, a to už ako manželia. Vrátená suma 17.600 Eur bola získaná zo spotrebného úveru, ktorý
si zobrala žalobkyňa, ktorý momentálne spláca žalovaný. Žalovaný na pojednávaní navrhol vypočuť
žalobkyňu a svedkyňu – žalovaného matku.

5. Na pojednávaní dňa 20.02.2023 súd vyzval postupom podľa § 150 ods. 2 Civilného sporového
poriadku žalobkyňu na doplnenie skutkových tvrdení v rozsahu, čo bolo jej motiváciou poskytnúť
finančné prostriedky žalovanému, na základe akých dôvodov peniaze žalovanému poskytla. Žalobkyňa
uviedla, že strany sporu boli partneri. Z dôvodu rodinnej situácie sa žalobkyňa rozhodla zabezpečiťtrojizbový byt, ktorý kúpila sama, zobrala si na byt hypotéku. Následne sa stranám sporu narodila
dcéra, preto žalobkyňa chcela ísť do väčšieho štvorizbového bytu. Úver na štvorizbový byt jej banky
neposkytli, pretože ešte splácala hypotéku na pôvodný trojizbový byt. Situáciu preto riešili tak, že

nový štvorizbový byt zakúpil do osobného vlastníctva žalovaný. Nový štvorizbový byt žalovaný musel
kúpiť rýchlo, pretože pôvodní vlastníci mali dlžoby, a to na poplatkoch za užívanie bytu. Žalobkyňa
predala svoj trojizbový byt, sumu 12.300 Eur poukázala na účet žalovaného dňa 12.12.2017, tieto
finančnéprostriedkypatrili výlučnežalobkyni,ktorézískalaza predajsvojhotrojizbovéhobytu.Žalovaný
sumu použil na vyplatenie kúpnej ceny bytu z dôvodu, že hypotekárny úver nebol bankou poskytnutý

vdostatočnejvýške,ktorábykrylakúpnucenubytu. Žalobkyňafinančnéprostriedkyvovýške12.300Eur
previedla zo svojho účtu na účet žalovaného, ktorý ich použil na zaplatenie kúpnej ceny štvorizbového
bytu. Sumu 17.600 Eur poukázala na účet žalovaného dňa 10.02.2018. Matka žalovaného poskytla
žalovanému finančné prostriedky na vyplatenie jeho pôvodného spotrebného úveru. Žalovaný si bral
spotrebný úver a v čase, keď žiadal o hypotéku na kúpu štvorizbového bytu, nemohol byť zadlžený, preto
bolo nutné, aby vyporiadal svoje finančné záväzky. Z uvedeného dôvodu mu matka poskytla finančné

prostriedky. Následne strany sporu riešili situáciu tak, že žalobkyňa si zobrala úver, aby získala finančné
prostriedky, tieto poskytla bankovým prevodom na účet žalovaného dňa 10.02.2018 a on následne
vrátil finančné prostriedky svojej matke, ktoré mu matka požičala z dôvodu splatenia jeho spotrebného
úveru. Všetky finančné transakcie sa realizovali z dôvodu, aby žalovaný mohol nadobudnúť vlastníctvo
štvorizbového bytu. Počas trvania manželstva strán sporu mal žalovaný byt darovať žalobkyni z dôvodu,

že počas trvania manželstva si žalovaný našiel milenku a žalobkyňa chcela mať istotu bývania, preto
sa strany sporu dohodli, že žalobkyňa prevezme splácanie hypotekárneho úveru za štvorizbový byt
a žalovaný jej mal darovacou zmluvou nehnuteľnosť darovať. Sumu 5.000 Eur poukázala žalobkyňa na
účet žalovaného dňa 16.01.2018, teda ešte pred uzavretím manželstva z dôvodu, že štvorizbový byt,
ktorý mal žalovaný kupovať, bol zadlžený, bolo potrebné, aby pôvodní majitelia bytu vyplatili platby

spojené s užívaním bytu. Suma 5.000 Eur bola z výlučných finančných prostriedkov žalobkyne, ktoré
získala za predaj trojizbového bytu, ktorého bola výlučnou vlastníčkou. Pokiaľ žalovaný uvádzal, že
sumu 5.000 Eur, ktorú mu žalobkyňa poskytla, použil na rekonštrukciu štvorizbového bytu, toto nie
je pravda. Štvorizbový byt síce rekonštruovali, ale z finančných prostriedkov, ktoré mala žalobkyňa
našetrené, pretože pracovala v Rakúsku. Tak isto mal ušetrené nejaké finančné prostriedky aj žalovaný

a podieľal sa na spolufinancovaní rekonštrukcie štvorizbového bytu. Sprocesovanie vyplácania dlžôb
za štvorizbový byt u správcu riešila žalobkyňa tým spôsobom, že finančné prostriedky poukázala na
účet žalovaného, následne sa finančné prostriedky z účtu vybrali a v hotovosti boli dlžoby u správcu
nehnuteľnosti vyplatené, a to z dôvodu, že pôvodní majitelia bytu museli najprv vyporiadať svoje
záväzky, nedisponovali dostatočnými financiami, preto im finančné prostriedky poskytol žalovaný

ako nadobúdateľ bytu s tým, že poskytnutá suma bola započítaná na kúpnu cenu štvorizbového
bytu. Rovnakým spôsobom boli použité aj finančné prostriedky vo výške 1.350 Eur, ktoré žalobkyňa
poukázala na účet žalovaného dňa 07.12.2017. Finančné prostriedky boli výlučným vlastníctvom
žalobkyne, ktoré nadobudla za predaj trojizbového bytu a žalovaný ich použil rovnakým spôsobom, ako
sumu 5.000 Eur, teda financie poskytol pôvodným vlastníkom štvorizbového bytu z dôvodu zaplatenia

ich dlhov za užívanie a správu nehnuteľnosti z dôvodu, aby pôvodní vlastníci mohli štvorizbový byt
predať žalovanému. Až po tom, ako sa žalovaný stal výlučným vlastníkom štvorizbového bytu, strany
sporu uzatvorili manželstvo, ktoré trvalo od 09.02.2018 do 26.04.2021. Manželstvo bolo rozvedené.
Strany sporu počas trvania manželstva žili v štvorizbovom byte. Zo spoločnej domácnosti žalobkyňa
odišla prvý januárový týždeň r. 2021, pretože ju žalovaný fyzicky napadol v prítomnosti maloletej

dcéry. Dôvodom rozpadu manželstva bola skutočnosť, že žalovaný si našiel milenku a strany sporu už
partnerské spolužitie neobnovili. Strany sporu sa rozprávali o spôsobe vyporiadania majetku s tým, že
byt by sa predal, vyplatili by sa úvery a zvyšné finančné prostriedky by si strany sporu rozdelili, nakoniec
však k dohode nedošlo. Medzičasom žalovaný začal v byte bývať so svojou priateľkou.

6. Na pojednávaní súd na návrh žalovaného realizoval výsluch žalobkyne, ktorá vypovedala, že strany
sporu začali žiť ako partneri v r. 2003, pričom spolužitie partnerov väčšinou financovala žalobkyňa,
pretože žalovaný nepracoval. Najprv mali spoločný finančný účet, neskôr to nefungovalo, preto mal
každý svoj bankový účet, avšak obaja boli vedení ako disponenti k partnerovmu účtu. Reálne však so
svojimi účtami navzájom nenakladali. Hypotéku na trojizbový byt, ktorý bol vo výlučnom vlastníctve

žalobkyne, splácala výlučne žalobkyňa a rovnako poukazovala platby za užívanie nehnuteľnosti.
Spotrebný úver, ktorý si žalobkyňa zobrala z dôvodu poskytnutia finančných prostriedkov žalovanému,
aby mohol matke vrátiť požičané financie, splácala žalobkyňa po dobu 5 rokov, a to sumu 350 Eur
mesačne s tým, že následne záväzok splácať úver prevzal žalovaný spolu s hypotékou, čo bolov čase po rozvode manželstva. Do toho času žalobkyňa splácala aj hypotéku na štvorizbový byt spolu
so žalovaným. Pôvodný spotrebný úver, ktorý si zobrala, z ktorých žalovanému poskytla finančné
prostriedky 17.600 Eur, bol po čase navyšovaný z dôvodu, aby si žalovaný mohol zhodnotiť svoj

štvorizbový byt, pričom spotrebný úver žalobkyne sa refinancoval počas trvania manželstva strán sporu.
Po zániku manželstva úver prevzal žalovaný na seba.

7. Na pojednávaní súd na návrh žalovaného vypočul žalovaného, ktorý vypovedal, že si nepamätá
konkrétne okolnosti spotrebovania finančných prostriedkov. Pokiaľ ide o sumu 5.000 Eur, ktorú

žalobkyňa poukázala na jeho účet, denne z tejto sumy vyberal po 500 Eur a peniaze použil v rámci
rekonštrukcie nadobudnutého štvorizbového bytu na kúpu materiálu. Zo spotrebného úveru, ktorý
zobrala žalobkyňa, mu preposlala finančné prostriedky na jeho účet a týmito finančnými prostriedkami
splatil žalovaný dlh svojej mame. Žalovaný nevedel uviesť odkiaľ mala žalobkyňa finančné prostriedky,
ktoré mu poukázala na účet a ktorých zaplatenie si uplatňuje v tomto konaní.

8. Na pojednávaní dňa 30.03.2023 žalovaný predložil listinný dôkaz – zmluvu o splátkovom úvere
č. 5189538739, v ktorej je uvedený aj spotrebný úver č. 5172963674 so zostatkom 16.459 27 Eur,
ktorý úver si zobrali strany sporu počas trvania manželstva. Po rozvode manželstva žalovaný prevzal
zostatok úveru č. 5172963674 a zaviazal sa ho splácať. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní
uviedol, že to je ten úver, z ktorého poukázala žalobkyňa sumu 17.600 Eur, ktorý následne prevzal

žalovaný v konaní o vyporiadaní BSM strán sporu vedenom Okresným súdom Zvolen pod sp. zn.
7C/42/2021. Žalobkyňa v konaní o vyporiadanie BSM tvrdila, že do prostriedkov BSM vložila sumu
22.000 Eur, ktorá pochádzala z jej výlučných finančných prostriedkov a posledný úver, v ktorom sa zlúčili
hypotéka a spotrebný úver, zahrnula do BSM a uznala, že to bol úver, ktorý si nebrali. Právny zástupca
žalovaného uznal nárok žalobkyne čo do zaplatenia sumy 12.300 Eur. Žalované sumy 1.300 a 5.000

Eur boli evidentne vyplatené iným osobám, nedošlo k zvýhodneniu ani nárastu majetku žalovaného,
sú to spotrebované peniaze. Záväzky tretích osôb boli vyplatené s vedomým žalobkyne. Žalovaný sa
neobohatil a financie neboli ani súčasťou kúpnej ceny.

9. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že nie je sporné, že žalobkyňa sumu 17.600

Eur poukázala na účet žalovaného z prostriedkov, ktoré získala z úverového vzťahu. V úverovom
vzťahu s bankou ostala ako výlučná dlžníčka. Počas trvania manželstva si strany sporu vzali úver
v D. D., aby vyplatili svoje záväzky. Neskôr bol úver zo D. D. vyplatený samotným žalovaným,
a to v čase rozhodovania o BSM zaniknutom rozvodom, ktoré súdne konanie sa skončilo súdnym
zmierom. Žalovaný mal možnosť domáhať sa, aby vyplatenie úveru žalobkyne z prostriedkov BSM bolo

zohľadnené v rámci vyporiadania BSM. V konaní o vyporiadanie BSM strán sporu došlo k dohode o tom,
žebudežalobkyniponechanémotorovévozidlo, žebudevyplatenásuma2.000Euradošlokvyhláseniu
a dohode strán sporu, že takto vykonaným vyporiadaním boli vyporiadané všetky hnuteľné, nehnuteľné
veci, ktoré tvorili BSM a boli vyporiadané všetky ich vzájomné záväzky a pohľadávky s tým, že voči
sebe nemajú už žiadne vzájomné nároky. Do dohody o vyporiadaní BSM strán sporu sa zakomponovalo,

že žalovaný nárok, ktorý mu vznikol z titulu vyplatenia výlučného úveru žalobkyne z prostriedkov
získanýchbezpodielovýmspoluvlastníctvommanželovzúveruvD.D.,sinebudeuplatňovať.Niejepreto
možné, aby v tomto konaní sa žalovaný domáhal zohľadnenia, že peňažné prostriedky, ktoré žalobkyňa
žalovanému poskytla čo do sumy 17.600 Eur, boli už vyplatené z prostriedkov BSM, pretože v tých
finančných prostriedkoch neboli iba financie žalovaného, ale boli to peniaze spoločné, čiže aj finančné

prostriedky žalobkyne a nárok, ktorý vznikol za trvania manželstva strán sporu voči výlučnému
vlastníctvu žalobkyni a mal byť riešený v konaní o vyporiadaní BSM strán sporu, pričom žalobca
sa v konaní nedomáhal zohľadnenia svojho nároku. Vzhľadom na uzatvorený súdny zmier v konaní
o vyporiadanie BSM mu nárok zanikol, a preto nie je možné, aby si žalovaný tento nárok následne
uplatňoval v tomto konaní o zaplatenie žalovanej sumy 36.250 Eur.

10. Na pojednávaní dňa 30.03.2023 súd na návrh žalovaného vypočul svedka G. B. – matku žalovaného,
ktorá vypovedala, že strany sporu žili od r. 2003 v podnájmoch, žalobkyňa v čase, keď ešte neboli
manželia, si zobrala úver na kúpu trojizbového bytu. Úver splácali aj so žalovaným, v byte žili. Žalobkyňa
chcela byt predať, avšak bolo potrebné ešte vyplatiť úver, ktorý splácala vo výške 18.000 Eur. Na

splatenie úveru svedkyňa požičala stranám sporu sumu 18.000 Eur. Žalobkyňa mienila kúpiť väčší
štvorizbový byt, avšak nedostala úver, pretože nepracovala v Slovenskej republike. Štvorizbový byt bolo
potrebné kúpiť v decembri 2017, žalobkyňa vyplatila hypotéku na trojizbový byt, ktorý následne predala.
Žalobkyňa žalovaného dotlačila k tomu, aby zobral hypotekárny úver na kúpu štvorizbového bytu. Eštekým strany sporu žili v trojizbovom byte, brali úvery z dôvodu prerábania trojizbového bytu, tieto úvery
boli následne neustále refinancované. Keď sa strany sporu nasťahovali do štvorizbového bytu, začali
ho rekonštruovať. Peniaze, ktoré žalovaný svedkyni vrátil, a to sumu 17.600 Eur bankovým prevodom

z účtu žalovaného na účet svedkyne, boli finančné prostriedky, ktoré poskytla žalobkyňa žalovanému.
Sumu, ktorú žalovaný svedkyni vrátil, svedkyňa poskytla žalobkyni na vyplatenie hypotekárneho úveru
z dôvodu splatenia úveru, ktorý si žalobkyňa brala na kúpu trojizbového bytu. Predmetné finančné
prostriedky poskytla svedkyňa na bankový účet žalovaného dvoma prevodmi, a to sumu 15.000 Eur a
následne sumu 3.000 Eur. Svedkyňa neuviedla dôvod, prečo finančné prostriedky poskytla na bankový

účet žalovaného, nepamätá si už okolnosti. Pravdepodobne preto, že žalobkyňa pracovala v Rakúsku.
Strany sporu jej požičanú sumu vrátili tak, že žalobkyňa svedkyni vrátila sumu 400 Eur v hotovosti
a následne žalovaný poukázal na účet svedkyne sumu 17.600 Eur.

11. Na výpoveď svedkyne reagoval právny zástupca žalobkyne, ktorý uviedol, že zvyšná časť
hypotekárneho úveru, ktorý si žalobkyňa zobrala z dôvodu kúpy trojizbového bytu, bola zaplatená banke

z kúpnej ceny trojizbového bytu.

12. Žalobkyňa v elektronickom podaní doručenom okresnému súdu dňa 03.04.2023 predložila listinný
dôkaz - zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 07.12.2017, ktorú uzatvorila
ako predávajúca, predmetom ktorej bol predaj jej trojizbového bytu. Z tohto predaja získala peňažné

prostriedky, ktorých časť previedla na účet žalovaného. Žalobkyňa poukázala na ustanovenie článku
(čl.) II. ods. 1 písm. c) zmluvy, z ktorého vyplýva, že matka žalovaného jej na vyplatenie úveru žiadne
peňažné prostriedky neposkytla, pretože zostatok úveru, ktorý žalobkyňa mala v D. D., E., bol vyplatený
zaslaním časti kúpnej ceny zo strany financujúcej banky kupujúcej priamo na účet banky.

13. Žalovaný v elektronickom podaní doručenom súdu dňa 17.04.2023 uviedol, že súhlasí so skutkovým
tvrdením žalobkyne, že suma 1.350 Eur bola splátka predávajúcim bytu na úhradu ich nedoplatkov za
nezaplatenie platieb spojených s užívaním bytu. Rovnako súhlasí s tvrdením žalobkyne, že suma 5.000
Eur, ktorú poukázala na účet žalovaného, bola použitá na vyplatenie dlžôb pôvodných vlastníkov bytu
u správcu. Žalovaný uviedol, že suma 12.300 Eur bola dňa 12.12.2017 poukázaná žalobkyňou na účet

žalovaného a túto použil na kúpnu cenu bytu. K žalovanej sume vo výške 17.600 Eur žalovaný uviedol,
že žalobkyňa si zobrala spotrebný úver z dôvodu splácania rôznych záväzkov, ktorý splácala po dobu
5 rokov po 350 Eur mesačne s tým, že tento záväzok následne prevzal žalovaný. Bolo to po rozvode
manželstva približne v júli 2021. Do toho času splácali strany sporu spoločne hypotéku na štvorizbový
byt aj spotrebný úver. Žalobkyňa sumu 17.600 Eur poukázala na účet žalovaného dňa 10.02.2018,

teda po uzavretí manželstva. Žalovaný splácanie spotrebného úveru č. 5172963674 od D. D. prevzal
v rámci vyporiadania BSM, ktoré si strany sporu vyporiadali dohodu, teda predmetný úver spláca
žalovaný a je súčasťou ďalších kumulovaných úverov. Pokiaľ by súd rozhodol, že je žalovaný povinný
uvedenú pohľadávku žalobkyni zaplatiť, fakticky by ju splácal dvakrát, raz na základe rozhodnutia
súdu a druhýkrát na základe skutočnosti, že úver prevzal. Podľa skutkových tvrdení žalobkyne mala

byť suma poskytnutá z dôvodu, aby žalovaný mohol peniaze vrátiť svojej matke. Predmetná suma
nebola použitá na kúpu štvorizbového bytu, ktorého výlučným vlastníkom je žalovaný. Finančné
prostriedky vo výške 1.350 Eur a 5.000 Eur, ktoré žalobkyňa žalovanému poskytla prevodom na účet,
boli vynaložené na úhradu záväzkov predávajúcich štvorizbového bytu a tieto finančné prostriedky boli
fakticky spotrebované. V tomto prípade sa žalovaný na úrok žalobkyne žiadnym spôsobom bezdôvodne

neobohatil. K sume 17.600 Eur žalovaný uviedol, že mu ju na účet žalobkyňa poslala dňa 10.02.2018
s tým, že obratom poslal finančné prostriedky mame. 400,- Eur jej dal v hotovosti. Strany sporu vrátili
pôžičku matke žalovaného, a to už ako manželia. Zo spotrebného úveru, ktorý si žalobkyňa zobrala v H.
G., poukázala dňa 10.02.2018 sumu 17.600 Eur cez účet žalovaného matke žalovaného. Žalovaný
predložil listinné dôkazy, a to zmluvy o splátkovom úvere, ku ktorým uviedol, že zmluvu o splátkovom

úvere č. 5189558739, ktorú uzatvoril s veriteľom D. D., E. dňa 19.05.2022 s tým, že touto zmluvou došlo
k zlúčeniu úverov spotrebného č. 5172963674 s výškou nesplateného záväzku ku dňu poskytnutia úveru
vsume16.459,27Eurahypotekárnehoúveružalovanéhonakúpubytuč.5170114505vsume65.094,01
Eur. V úvere sa zlúčili všetky predchádzajúce úvery od H. G., teda aj tie, na ktorých participovala
žalobkyňa.Zmluvuosplátkovomúveredňa14.09.2020č.5172963674uzatvorilistranysporuakodlžníci

soD.D.,E.,pričomišloorefinancovanie úverov,bolvyplatenýzáväzokzospotrebnéhoúveruH.G.(úver
si pôvodne brala sama žalobkyňa) so zostatkom úveru ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy v sume
19.081 Eur. Žalovaný navrhol vykonať dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby o vyporiadanie
BSM strán sporu v konaní vedenom Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 7C/42/2021. Žalobkyňanepreukázala existenciu žalovaného nároku, ktorý uplatnila voči žalovanému titulom bezdôvodného
obohatenia. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že klauzulou o vyporiadaní BSM v súdom schválenej
dohode boli vzájomné nároky strán sporu vyrovnané a žalovaný sa už nemôže domáhať zaplatenia

nároku, poukázal na skutočnosť, že zaplatenia pohľadávky voči žalovanému sa nemôže domáhať už
ani žalobkyňa, zvlášť vo vzťahu k žalovanej sume vo výške 17.600 Eur. Uvedenú sumu žalobkyňa
žalovanému poukázala dňa 10.02.2018, kedy už strany sporu boli manželia.

14. Žalobkyňa vo vyjadrení, ktoré doručila súdu dňa 17.07.2023 uviedla, že zmluvy o splátkových

úveroch, ktoré v konaní predložil žalovaný ako listinné dôkazy, nepreukazujú skutočnosť, že by žalovaný
prevzalnasebapôžičky,ktoréuzatvorilažalobkyňaažebytietofinančnézáväzky splácalsámžalovaný,
čím by uspokojoval pohľadávku žalobkyne. Finančné prostriedky ktoré boli žalobkyni poskytnuté, boli
použité na byt žalovaného, ktorý užíva výlučne on, pretože byt nebol zahrnutý do masy BSM, nakoľko ho
žalovaný nadobudol do výlučného vlastníctva ešte pred uzatvorením manželstva. Celá žalovaná suma
bola poskytnutá žalovanému z výlučného majetku žalobkyne, ktorý nadobudla ešte pred uzavretím

manželstva so žalovaným. Skutočnosť, že niektorý vlastný záväzok žalobkyne zanikol počas trvania
BSM a boli na to použité prostriedky pochádzajúce z BSM strán sporu, nemá na posúdenie nároku
žalobkyne uplatneného v tomto konaní, žiaden vplyv. Masa BSM strán sporu bola vyporiadaná dohodou
stránsporu,ktorúvoformesúdnehozmieruschválilsúdvkonanívedenomOkresnýmsúdomZvolenpod
sp. zn. 7C/42/2021, v rámci ktorého strany sporu dohodli, že vykonaným vyporiadaním boli vyporiadané

všetky hnuteľné a nehnuteľné veci, ktoré tvorili ich BSM, boli vyrovnané všetky ich vzájomné záväzky
a pohľadávky, žiadne ďalšie nároky voči sebe z už vykonaného vyporiadania vo vzťahu k BSM nemajú
a všetkých prípadných vzájomných nárokov sa z takéhoto vykonaného vyporiadania vzdávajú. Na
základe uvedeného má žalobkyňa za to, že vyporiadanie BSM sa týkalo len vzájomných pohľadávok,
ktoré patrili do masy BSM a nie tých, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania. Zároveň platí, že

nároky vyplývajúce z BSM voči žalobkyni boli vyporiadané v rámci konania o vyporiadanie BSM.

15. Na pojednávaní dňa 25.09.2023 právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalovaný sa v konaní
bráni tým, že došlo k poníženiu nákladov na zaplatenie úveru, z ktorého bola dlžníčkou iba žalobkyňa.
Za daného skutkového stavu by prichádzalo do úvahy, keby v rámci konania o vyporiadanie BSM bola

žalovanému vznikla pohľadávka voči žalobkyni, ktorú by si mohol započítať s pohľadávkou uplatnenou
žalobkyňouvtomtokonaní.VkonaníovyporiadanieBSMvšaknedošlokvznikutakejtopohľadávky,hoci
nie je sporné, že v slede udalostí už po uzatvorení manželstva došlo k vyplateniu záväzku žalobkyne
voči financujúcej banke z prostriedkov úveru nadobudnutého počas trvania BSM stranami sporu, čiže
vlastne z prostriedkov BSM, kde následne úver ktorý zostal po zániku manželstva, vyplatil zo svojich

vlastných prostriedkov žalovaný. Čiže žalovanému vznikol nárok voči BSM strán sporu, avšak v konaní
o vyporiadaní BSM, hoci tento nárok mohol byť predmetom konania, žalovaný v rámci uzatvoreného
súdneho zmieru nepožadoval nárok vyporiadať, resp. ho vyporiadal dohodou, že si nič nenárokuje.
Žalobkyňa zafinancovala kúpu štvorizbového bytu žalovaného, ktorý žalovaný nadobudol a následne
predal za sumu vyše 100.000 Eur, teda došlo k zhodnoteniu majetku žalovaného, z čoho žalobkyňa

nemala žiaden prospech.

16. Na pojednávaní právny zástupca žalovaného uviedol, že pokiaľ ide o žalovanú sumu v časti 17.600
Eur, situáciu skomplikovala žalobkyňa tým, že jeden úver sa prekryl druhým úverom. V konečnom
dôsledku tá suma, ktorou sa zaplatil byt, bola z úveru, to neboli peniaze žalobkyne, financie pochádzali z

nesplateného úveru. Poskytnuté sumy 1.300 a 5.000 Eur neboli investícia, sú to spotrebované financie
a nejde o bezdôvodné obohatenie.

17. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými
v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

18. Z výpisu účtu žalobkyne súd zistil, že žalobkyňa poukázala na bankový účet žalovaného dňa
10.02.2018 sumu 17.600 Eur, dňa 12.12.2017 sumu 12.300 Eur, dňa 16.01.2018 sumu 5.000 Eur a dňa
07.12.2017 sumu 1.350 Eur.

19. Z výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorú adresoval právny zástupca žalobkyne
žalovanému dňa 22.07.2022 súd zistil, že ho vyzval na zaplatenie sumy celkovo vo výške 36.250 Eur,
a to titulom nároku žalobkyne voči žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia, ku ktorému
došlo z dôvodu, že žalobkyňa zaslala na účet žalovaného sumy, konkrétne dňa 07.12.2017 1.350 Eur,12.12.2017 sumu 12.300 Eur, 16.01.2018 sumu 5.000 Eur, 10.02.2018 sumu 17.600 Eur, a do to 5 dní
od doručenia výzvy.
Z dokladu o doručení zásielky súd zistil, že zásielku si žalovaný prevzal dňa 26.07.2022.

20. Z výpisov bankového účtu G. B. – matky žalovaného súd zistil, že bankovým prevodom matka
žalovanéhopreviedlanaúčetžalovanéhodňa04.12.2017sumu15.000Eur,dňa22.11.2017sumu3.000
Eur. Dňa 12.02.2018 previedol žalovaný zo svojho účtu na účet matky sumu 17.600 Eur.

21. Zo zmluvy o splátkovom úvere č. 5172963674 uzatvorenej medzi bankou – D. D. E. a dlžníkmi –
stranami sporu, dňa 14.09.2020 súd zistil, že banka poskytla dlžníkom splátkový úver v sume 20.000
Eur, ktorý sa dlžníci zaviazal navrátiť za zmluvne dohodnutých podmienok. V čl. II. bodu 1vyplýva, že
úver bol použitý na vyplatenie záväzkov spotrebného úveru voči H. G. D., E.. v aktuálnom zostatku
19.081 Eur.

22. Zo zmluvy o splátkovom úvere č. 5189558739, ktorú uzatvoril žalovaný ako dlžník so D. D., E. dňa
20.05.2022 súd zistil, že banka sa zaviazala poskytnúť žalovanému splátkový úver vo výške 82.400
Eur za zmluvne dohodnutých podmienok. Z čl. II. bodu 2 úverovej zmluvy súd zistil, že úver bol použitý
na vyplatenie záväzkov spotrebného úveru č. 5172963674 s aktuálnym zostatkom dlhu 16.459,27 Eur
a úveru č. 5170114505 s aktuálnym zostatkom záväzku 65.094,01 Eur.

23. Z oznámenia o predčasnom splatení pohľadávky úveru zo dňa 14.09.2020, ktoré adresovala H. G.
D., E. žalobkyni súd zistil, že žalobkyňa banke oznámila vôľu úver, ktorý jej bol poskytnutý bankou vo
výške 21.500 Eur s mesačnou splátkou 327,- Eur predčasne splatiť. Predčasné splatenie úveru žiadala
žalobkyňa vykonať ku dňu pripísania peňažných prostriedkov na č. účtu. vo výške 19.653,43 Eur.

24. Zo zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 07.12.2017, ktorú uzatvorila
žalobkyňa ako predávajúca, predmetom ktorej bol predaj jej trojizbového bytu č. X na prízemí vchod č.
XX obytného domu súp. č. XXX na ul. I. B. J. C. z čl. II. ods. 1 písm. c) zmluvy súd zistil, že tretia časť
kúpnej ceny vo výške 22.278,15 Eur sa použila na predčasné splatenie úveru žalobkyne a to zo Zmluvy

o úvere č. 5038020667 formou zaslania časti kúpnej ceny zo strany financujúcej banky kupujúcej priamo
na účet banky, ktorá úver žalobkyni poskytla.

25. Z pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 7C/42/2021 vo veci žalobkyne A. B. proti
žalovanému D. B. o vyporiadanie BSM súd zistil, že súdne konanie sa začalo na základe podanej žaloby

dňa 07.10.2021. V časti IV. žaloby žalobkyňa uvádza pasíva záväzok v prospech D., E. č. zmluvy
5170114505 viaznuci na nehnuteľnej veci v podobe záložného práva v prospech banky V945/2020 zo
dňa 07.07.2020, kde zostatok nesplatenej časti úveru predstavuje sumu 68.300 Eur, spotrebný úver D.,
E. č. zmluvy 5172963674 zostatok 18.550 Eur. V časti V. žalobkyňa uvádza hodnotu aktív spolu 110.500
Eur, hodnotu pasív 86.750 Eur. Žalobkyňa ďalej uvádza, že do manželstva bola zo strany žalobkyne

ešte pred uzatvorením manželstva vnesená suma 22.000 Eur, ktorú žalobkyňa poskytla na kúpu prvého
bytu, suma 22.000 Eur nepatrí do masy BSM, je to vnesená investícia. Žalobkyňa uviedla, že splácala
hypotéku napriek tomu, že v predmetnom byte nebýva a neužíva ho. Z obsahu pripojeného súdneho
spisu súd ďalej zistil, že žalobkyňa v elektronickom podaní, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa
25.07.2022 v časti opisu pasív uviedla, že pasíva tvoria spoločný úver, ktorý strany sporu čerpali v D.

D., E., išlo o úver č. 5170114505. Tento úver strany sporu čerpali dňa 24.06.2020 tak, že suma vo výške
52.851,21 Eur bola poukázaná na účet D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedené v H., E. na úplné
vyplatenie hypotekárneho úveru žalovaného. Suma vo výške 9.882,33 Eur bola poukázaná na účet č.
D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedené v H., E. na úplné vyplatenie spotrebného úveru žalovaného.
Suma vo výške 5.566,46 Eur bola čerpaná na účet žalobkyne a bola použitá na úhradu časti sumy

kúpnej ceny vozidla užívaného žalovaným. Z uznesenia Okresného súdu Zvolen č. k. 7C/42/2021- 80 zo
dňa 22.8.2022 súd zistil, že súd konanie o vyporiadanie BSM sčasti vyporiadania bytu č. X nachádzajúci
sa na X. poschodí vchod X obytného domu súp. č. XXX na ulici E. F. J. C. spoluvlastnícky podiel
na spoločných častiach a zariadeniach obytnej budovy o veľkosti 9768/358784, spoluvlastnícky podiel
na pozemku parc. registra C č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 456 m2 vo veľkosti

9768/358784, nehnuteľnosti zapísane v katastri nehnuteľností H. K. C. katastrálny odbor, k. ú. C., obec
C.naLVč.XXXX,včastivyporiadaniahnuteľnýchvecímotorovéhovozidlaVWJettarokvýroby20061.9
TDI EČV C. XXX G. a v časti záväzkov identifikovaných v žalobe zastavil. Súd schválil zmier uzatvorený
stranami sporu, podľa ktorého z vecí patriacich do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva stránsporu do výlučného vlastníctva žalovaného sa prikázalo motorové vozidlo VW Jetta 2.0 TDI rok výroby
2011 EČV C. XXX G. s hodnotou 7.000 Eur, žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 2.000 Eur
na vyrovnanie podielov zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov strán sporu, s tým že

strany sporu zároveň prehlásili, že takto vykonaným vypriadaním boli vyporiadané všetky hnuteľné
a nehnuteľné veci, ktoré tvorili ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, boli vyrovnané všetky ich
vzájomné záväzky a pohľadávky, žiadne ďalšie nároky voči sebe z už vykonaného vyporiadania vo
vzťahu k BSM nemajú a všetkých prípadných vzájomných nárokov sa z takto vykonaného vyporiadania
vzdávajú.

26. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

27. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

28. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

29. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

30. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

31. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než

zabezpečená pohľadávka.

32. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

33. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

34.Podľa§122ods.1Občianskehozákonníka,lehotaurčenápodľadnízačínasadňom,ktorýnasleduje
po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.

35. Medzi stranami sporu nebola v konaní sporná skutočnosti, že žalobkyňa zo svojho bankového účtu
previedla na bankový účet žalovaného dňa 10.02.2018 sumu 17.600 Eur, dňa 12.12.2017 sumu 12.300

Eur, dňa 16.01.2018 sumu 5.000 Eur a dňa 07.12.2017 sumu 1.350 Eur.

36.Žalobkyňatvrdila,že prevedenéfinančnéprostriedkybolijejvýlučnýmvlastníctvom,pričomžalovaný
túto skutočnosť účinne nepoprel a ani z vykonaného dokazovania nevyplynuli skutočnosti spôsobilé
spochybniť tvrdenie žalobkyne o tom, že finančné prostriedky, ktoré previedla na účet žalovaného boli

iba jej financie.

37. Strany sporu tvorili pár od roku 2003, v čase od 9.2.2018 do 26.4. 2021 boli manželia.
Manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 13P/43/2020,
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3.5.2021. Spolužitie strán sporu ukončila žalobkyňa tým, že

sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti z dôvodu, že žalovaný si našiel mimomanželskú známosť,
definitívne došlo k ukončeniu vzťahu strán sporu právoplatnosťou súdneho rozhodnutia o rozvode
manželstva. Motiváciou žalobkyne poskytnúť svoje výlučné finančné prostriedky žalovanému bolo
partnerské spolužitie strán sporu. Rodinná situácia strán sporu sa zmenila po narodení spoločnej dcéry.Žalobkyňa trvala na kúpe väčšieho 4-izbového bytu. Úver na štvorizbový byt jej banky neposkytli,
pretože ešte splácala hypotéku na pôvodný trojizbový byt. Preto situáciu strany sporu riešili tak, že
nový štvorizbový byt zakúpil do osobného vlastníctva žalovaný.

38.Žalovanýmuselkúpiťštvorizbovýbytrýchlo,pretožepôvodnívlastnícimalidlžoby,ato napoplatkoch
za užívanie bytu. Žalobkyňa vypovedala, že predala svoj trojizbový byt, sumu 12.300 Eur poukázala
na účet žalovaného dňa 12.12.2017, tieto finančné prostriedky patrili výlučne žalobkyni, ktoré získala
za predaj svojho trojizbového bytu. Žalovaný sumu použil na vyplatenie kúpnej ceny bytu z dôvodu,

že hypotekárny úver nebol bankou poskytnutý vo výške, ktorá by kryla celú kúpnu cenu bytu. Žalovaný
v konaní uznal nárok žalobkyne čo do zaplatenia sumy 12.300 Eur s tým, že financie použil na zakúpenie
bytu do jeho výlučného vlastníctva.

39. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že žalovaný prevedené sumy vo výške 5.000 Eur a 1.350
Eur poskytol pôvodným vlastníkom 4-izbového bytu za účelom úhrady ich dlžôb na platbách spojených

s užívaním bytu, pretože v prípade nevyrovnania záväzkov pôvodných vlastníkov nebolo možné predaj
bytu zrealizovať.

40. Žalobkyňa na pojednávaní vypovedala, že žalovaný si bral spotrebný úver a v čase, keď žiadal
o hypotéku na kúpu štvorizbového bytu, nemohol byť zadlžený, preto bolo nutné, aby vyporiadal svoje

finančné záväzky. Z uvedeného dôvodu mu matka požičala sumu 18.000 Eur. Následne strany sporu
riešili situáciu spôsobom, že žalobkyňa si sama zobrala úver, aby získala finančné prostriedky. Financie
získané z úverového záväzku, z ktorého bola dlžníčka iba žalobkyňa, dňa 10.02.2018 poukázala na
účet žalovanému. Žalovaný peniaze vo výške 17.600 Eur použil na splatenie pôžičky svojej matke.
Existenciu pôžičky preukázal sám žalovaný výpismi z bankového účtu G. B. – matky žalovaného

zktorýchmalsúdpreukázané,žematkažalovanéhopreviedlanaúčetžalovanéhodňa04.12.2017sumu
15.000 Eur, dňa 22.11.2017 sumu 3.000 Eur. Dňa 12.02.2018 previedol žalovaný zo svojho účtu na
účet matky sumu 17.600 Eur. Podľa tvrdenia žalovaného zvyšnú sumu pôžičky 400 Eur matke zaplatil
v hotovosti. Žalovaný uvádzal, že matka poskytla pôžičku obom stranám sporu ako partnerom, dokonca
matka žalovaného vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že pôžičku 18.000 Eur poskytla iba žalobkyni

na vyplatenie jej hypotekárneho úveru, ktorý si žalobkyňa brala na kúpu trojizbového bytu, pričom
finančné prostriedky posielala cez synov účet. Tvrdenie svedkyne vyvrátila žalobkyňa predložením
zmluvy o prevode vlastníctva jej 3-izbového bytu zo dňa 07.12.2017 z ktorej čl. II. ods. 1 písm. c)
vyplýva, že zostatok úveru, ktorý žalobkyňa mala v D. D., E., bol vyplatený zaslaním časti kúpnej ceny
zo strany financujúcej banky kupujúcej priamo na účet banky. Pre uzatvorenie dohody o pôžičke sa

nevyžaduje iba písomná forma, dohodu možno uzavrieť aj ústne. Ide však o reálny kontrakt, teda zákon
vyžaduje i skutočne odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Medzi stranami nebola sporná
skutočnosť, že matka žalovaného sumu 18.000 Eur previedla na účet žalovaného z dôvodu poskytnutia
pôžičky. Rovnako nebolo sporné, že žalovaný jej peniaze vrátil dňa 12.02.2018 prevodom zo svojho účtu
na účet matky sumu 17.600 Eur a sumu 400 Eur doplatil v hotovosti. Z vykonaného dokazovania mal

súd preukázanú existenciu záväzku iba medzi žalovaným a matkou žalovaného. Žalovaný poskytnuté
financie z výlučného vlastníctva žalobkyne použil na splatenie jeho samostatného záväzku, ktorý vznikol
pred uzatvorením manželstva. Skutočnosť, že zo zmluvy o pôžičke bola zaviazaná aj žalobkyňa v konaní
preukázanánebola. Medzistranaminebolosporné,žefinancienavráteniepôžičkyposkytlažalovanému
žalobkyňa, pričom finančné prostriedky získala ešte pred uzatvorením manželstva z úverového záväzku

voči H. G. ako samostatný dlžník. Po uzatvorení manželstva strany sporu ako dlžníci so D. D., E.
uzatvorili dňa 14.09.2020 Zmluvu o splátkovom úvere č. 5172963674, ktorým záväzkom refinancovali
úvery, bol vyplatený aj záväzok zo spotrebného úveru žalobkyne voči H. G. so zostatkom úveru ku
dňu uzatvorenia úverovej zmluvy v sume 19.081 Eur. Následne po rozvode manželstva žalovaný
dňa 19.05.2022 uzatvoril s veriteľom D. D., E. zmluvu o splátkovom úvere č. 5189558739 s tým, že

touto zmluvou došlo k zlúčeniu úverov spotrebného č. 5172963674 s výškou nesplateného záväzku
ku dňu poskytnutia úveru v sume 16.459,27 Eur a hypotekárneho úveru žalovaného na kúpu bytu č.
5170114505 v sume 65.094,01 Eur. Žalovaný tvrdil, že pokiaľ by súd rozhodol, že je povinný zaplatiť
žalobkyni sumu sčasti 17.600 Eur, fakticky by ju splácal dvakrát, raz na základe rozhodnutia súdu a
druhýkrát na základe skutočnosti, že úver prevzal a spláca. V slede udalostí možno konštatovať, že

po uzatvorení manželstva došlo k vyplateniu samostatného záväzku žalobkyne (a teda k jeho zániku)
voči H. G. z prostriedkov úveru nadobudnutého stranami sporu spoločne počas trvania manželstva.
Následne spoločný uver manželov, ktorý záväzok voči banke zostal v nesplatenej časti po zániku
manželstva, vyplatil zo svojich vlastných prostriedkov žalovaný. Na základe uvedeného žalovaný mala mohol v súdnom konaní o vyporiadanie BSM strán sporu uplatniť nárok na vyporiadanie vlastného
záväzku žalobkyne, ktorý zanikol použitím finančných prostriedkov z BSM počas trvania manželstva.
Žalovaný v konaní o vyporiadanie BSM však nepožadoval nárok vyporiadať. Konanie skončilo dohodou

strán sporu, podľa ktorej z vecí patriacich do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu
sa do výlučného vlastníctva žalovaného prikázalo motorové vozidlo Volkswagen Jetta 2,0 TDI rok výroby
2011 EČV C. XXX G. s hodnotou 7.000 Eur, žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu vo výške
2.000 Eur na vyrovnanie podielov zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov strán sporu,
strany sporu zároveň prehlásili, že takto vykonaným vyporiadaním boli vyporiadané všetky hnuteľné

a nehnuteľné veci, ktoré tvorili ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, boli vyrovnané všetky ich
vzájomné záväzky a pohľadávky, žiadne ďalšie nároky voči sebe z už vykonaného vyporiadania vo
vzťahu k BSM nemajú a všetkých prípadných vzájomných nárokov sa z takto vykonaného vyporiadania
vzdávajú. Vzhľadom na znenie dohody strán sporu o vyrovnaní vzájomných záväzkov a pohľadávok vo
vzťahu k vyporiadaniu BSM nie je možné už započítať splatenie pôvodného samostatného záväzku
žalobkyne voči H. G. stranami sporu počas trvania ich manželstva so splatením záväzku žalovaným

po zániku manželstva sčasti sumy 17.600 Eur.

41. Zo zisteného skutkového stavu možno vyvodiť záver, že žalobkyňa realizovala finančné transakcie
z dôvodu, aby žalovanému pomohla nadobudnúť byt do jeho výlučného vlastníctva, pričom jej
motiváciou bolo spolužitie strán sporu, upevnenie partnerského vzťahu do budúcna a zabezpečenie

plánovaného spoločného bývania. O uvedenom svedčí aj skutočnosť, že o spôsoboch ďalšieho
nakladania s financiami žalovaným mala žalobkyňa vedomosť. Právnym dôvodom poskytnutia
finančných prostriedkov žalobkyňou žalovanému bol partnerský vzťah strán sporu s úmyslom rodine
zabezpečiť právo bývania v byte. Existenciu iných možných dohôd medzi stranami sporu súd nezistil.
Žalovaný všetky poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sú predmetom v konaní uplatneného nároku,

použil účelovo takými spôsobmi, ktoré v konečnom dôsledku viedli k nadobudnutiu nehnuteľnosti do
jeho výlučného vlastníctva. V čase plnenia žalobkyne žalovanému žili strany sporu ako druh a družka,
s výnimkou času prevodu 17.600 Eur, ktoré žalobkyňa previedla na účet žalovaného deň po uzatvorení
manželstva. Nebolo však sporné, že išlo o financie, ktoré boli jej výlučným vlastníctvom a boli žalovaným
použité na splatenie jeho výlučného finančného záväzku. Keď jedna osoba investuje do majetku inej

osobyzdôvoduspoločnéhospolužitianejdeobezdôvodnéobohatenieaždomomentuzánikuspolužitia.
Po zániku spolužitia má investujúci druh právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v dôsledku plnenia
z právneho dôvodu, ktorý odpadol (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 684/2017-11
zo dňa 10.11.2017, uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/74/2020 zo dňa 17.09.2020).

42. Právny dôvod poskytnutia finančných prostriedkov odpadol potom, ako došlo k ukončeniu
partnerského, v čase od 9.2.2018 manželského vzťahu žalobkyne a žalovaného, t. j. právoplatnosťou
rozhodnutia súdu o rozvode manželstva dňom 3.5.2021. Právoplatnosťou rozvodu manželstva sa
poskytnuté finančné prostriedky stali bezdôvodným obohatením. Právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia je právom majetkovým, a preto sa premlčuje. Žalovaný vzniesol v konaní námietku

premlčania uplatneného nároku. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa môže
premlčať tak v subjektívnej dvojročnej, ako aj v objektívnej trojročnej dobe. Vzájomný vzťah subjektívnej
a objektívnej premlčacej doby je taký, že ak sa skončí trvanie jednej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu
na druhú premlčaciu dobu. Dňom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva
strán sporu t. j. dňom 4.5.2021 začala plynúť tak objektívna, ako aj subjektívna premlčacia doba v konaní

uplatneného nároku. Vo vzťahu ku začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby súd uvádza, že obaja
partneri pri zachovaní elementárnej prozreteľnosti museli vedieť, že ak sa rozídu, tak takto poskytnuté
financie sa stanú bezdôvodným obohatením. Pretože žaloba bola súdu doručená dňa 2.8. 2022, nárok
žalobkyne premlčaný nie je. Žalovaný nárok by nebol premlčaný ani v prípade, ak by právny dôvod
poskytnutia finančných prostriedkov odpadol momentom opustenia spoločnej domácnosti strán sporu

žalobkyňou, ktorá od žalovaného fakticky odišla v prvý januárový týždeň 2021.

43. Pretože žalobkyňa v konaní preukázala uplatnený nárok čo do dôvodu a výšky, súd žalobe vyhovel
v celom rozsahu.

44. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilného sporového poriadku, súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.45. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

46. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

47. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady pomeru úspechu v konaní.

Žalovanému, ako neúspešnej strane sporu, uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu
100 %. O konkrétnej výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355

ods. 1, § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku - CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti – Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).