Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/64/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123359287
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Karman

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:6123359287.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou Mgr. Marcelou Karman, v právnom spore žalobcu:

Náhradné vozidlo, s.r.o., IČO: 50 496 166, so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, právne zastúpený:
Advokátskou kanceláriou ADVOKÁTI Müller & Dikoš, s.r.o., IČO: 36 864 455, so sídlom Tolstého
1201/20, 01 01 Žilina, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so
sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený JUDr. Baltazár Mucska,
advokát so sídlom Vajnorská 55, 831 03 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 42 174 856,
o zaplatenie 254,15 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 254,15 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %

ročne z dlžnej sumy od 22.06.2022 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tohto
nároku bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 17.08.2023
sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 254,15 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 22.06.2022 až do zaplatenia a nahradenia trov konania.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 28.04.2022 došlo v Kysuckom Novom Meste k
dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, A. B. C. D. B. E. F. G. H.,
I.: XXXXXXXX, H. H.: J. XXX, XXX XX J. (ďalej len „poškodený“). K vzniku škody došlo prevádzkou
motorovéhovozidlapovinnezmluvnepoistenéhoužalovaného.Poškodenýnechalpoškodenémotorové
vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo
uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 246/2022 zo dňa 09.05.2022, na základe ktorej
prenajalžalobcapoškodenémunáhradnémotorovévozidlo.Nájomnáhradnéhovozidlatrvalod9.5.2022

do 13.5.2022 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, až do ukončenia opravy a
doručenia krycieho listu poisťovňou, po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým
spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla
vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 2722022 splatnú dňa 28.05.2022 na sumu 566,65 EUR
bez DPH za 5 dní, t.j. dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj
jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma predstavovala
náklady na nájom náhradného vozidla, za ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného.

Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na
náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Započítaním
pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu
voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpenípohľadávky zo dňa 13.05.2022 vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 566,65 EUR bez DPH,
ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov
účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená poškodeným.

Žalovanýdňa08.06.2022poskytolžalobcovipoistnéplnenievovýške312,5EUR.Žalovanýpostupovalv
rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátil nedôvodne a na základe svojvoľných
výpočtov. S poukazom na vyššie uvedené sa žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím poistného
plnenia žalobcovi ako postupníkovi v celosti, ktoré bol povinný poskytnúť žalobcovi najneskôr do
21.06.2022 podľa ust. § 11 ods. 7 zákona o PZP. Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa

06.06.2022 podľa oznámenia o poskytnutí poistného plnenia. Žalobca sa vzhľadom na vyššie uvedené
týmto návrhom domáha uloženia povinnosti žalovanému na zaplatenie istiny vo výške 254,15 EUR
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 22.06.2022 do zaplatenia v súlade s ust.
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z..
Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v obdobných súdnych sporoch ustálila súdna prax, v zmysle ktorej
zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu

pohľadávky.Zákonnýnároknanáhradunákladovúčelnevynaloženýchnaprenájomnáhradnéhovozidla
voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia
predmetnejpohľadávky.Dlžníkomvtomtoprípadejeprávežalovaný,nakoľkovčaseuzatvoreniazmluvy
o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody. K postupovanej pohľadávke
žalobca uviedol, že poškodený sa dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové

vozidlo za jeho poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej poistencom žalovaného, a
teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia. Ujma poškodeného spočívala v tom,
že poškodený vynaložil náklady za nájom náhradného vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený
donútený práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil a uplatňovaná náhrada nákladov
za používanie náhradného motorového vozidla len reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu

poistnej udalosti svoje motorové vozidlo používať. Užívanie prenajatého náhradného vozidla počas
celej fakturovanej doby bolo v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou. Dojednané
nájomné, vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla, ako dôvodí i súdna prax,
predstavujú skutočnú škodu, právo na náhradu ktorej bolo platne postúpené na žalobcu. Poškodený
si prenajal porovnateľné vozidlo s poškodeným motorovým vozidlom nemajúc v zmysle súdnej praxe

povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku. Pre prípad vzniku pochybností ohľadom nároku žalobcu
na zaplatenie úrokov z omeškania poukazuje žalobca na právny názor a závery Ústavného súdu
Slovenskej republiky vyslovené v Náleze Ústavného súdu SR zo dňa 14.10.2021, sp. zn. III. ÚS
309/2020-33, ktorým bol zrušený Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 3 Cdo
145/2017.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní dňa 25.07.2023 platobný rozkaz, sp. zn.
18Up/1184/2023 (č. l. 21 spisu), proti ktorému podal žalovaný odpor (č. l. 26 spisu). V podanom odpore
žalovaný uviedol, že uplatnený nárok neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za neodôvodnený a
nepreukázaný. A priori namieta nevyhnutnosť nájmu náhradného vozidla. Žalobca v žalobe uvádza, že

škodová udalosť nastala dňa 28.04.2022, ale k uzavretiu Zmluve o nájme motorového vozidla došlo až
09.05.2022. Ak bolo vozidlo nepojazdné a bolo nutné ho do autoservisu odviesť (tak ako tvrdí Žalobca),
poškodený musel na svoju prepravu v období od 28.04.2022 do 09.05.2022 evidentne využívať iný
spôsob, pokiaľ tvrdí, že nájom motorového vozidla v čase opravy bol pre neho nevyhnutný a teda účelný.
Poškodený si dokázal na 11 dní nájsť spôsob, ako zabezpečiť svoje fungovanie bez potreby náhradného

vozidla. Okrem toho z dôkazov, ktoré Žalobca priložil k žalobe ani nevyplýva, akú dobu bolo poškodené
motorové vozidlo (ďalej len „motorové vozidlo poškodeného“) v servise za účelom opravy. Nie je teda
možné osvedčiť, že doba nájmu náhradného vozidla bola účelná. Žalobca po ukončení doby nájmu
náhradného vozidla vystavil poškodenému faktúru č. 2722022 zo dňa 13.05.2022 na sumu 566,68 Eur,
pričom vynaložením nákladov na nájom náhradného vozidla poškodenému vzniká voči Žalovanému

nárok na ich náhradu. Žalovaný poskytol náhradu nákladov na použitie náhradného vozidla, poistné
plnenie vo výške 312,50 Eur za zapožičanie náhradného vozidla na dobu 5 dní. Cena denného prenájmu
vozidla bola priznaná vo výške 75,00 Eur/deň s DPH, čo je primeraná cena nájmu pre danú kategóriu v
danom regióne. Z cenníka prenájmu vozidiel Motor Žilina s.r.o. vyplýva, že takto rátané poistné plnenie
zodpovedá dennej sadzbe 3-6 dní za prenájom vozidla rovnakej kategórie, do akej spadá motorové

vozidlo poškodeného. Žalobca vo faktúre uvádza dennú sadzbu za prenájom vozidla Mercedes Benz
C 220D vo výške 130,00 Eur/deň s DPH (resp. 108,33 Eur bez DPH), ktorá je neprimeraná. Žalovaný
je povinný nahradiť preukázané účelne vynaložené náklady poškodeného, ktoré mu vznikli v dôsledkudopravnej nehody. Nemožno teda vyvodiť záver, že by bol Žalovaný povinný bez ďalšieho nahradiť
Žalobcovi prevyšujúcu časť nákladov prenájmu náhradného vozidla.

4. Žalobca v podaní na č. l. 38 spisu navrhol súdu, aby pokračoval v konaní na tunajšom súde
a zároveň uviedol, že odpor podaný žalovaným považuje za nedôvodný a neopodstatnený. K výške
denného nájomného za náhradné vozidlo za adekvátnu a primeranú žalovaný považuje cenu denného
nájmu vo výške 75,- EUR, pričom poukazuje na cenníky iných požičovní motorových vozidiel, od
ktorých odvodzuje primeranosť ním určenej ceny nájmu. Ak sa žalovaný odvoláva na obvyklé ceny

prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase, tento podľa nášho názoru účelovo
skúmal vzorku trhu s čo najnižšou výškou denného nájomného, ktorá by svedčila jeho tvrdeniam.
Žalobca je názoru, že prieskum trhu prostredníctvom internetu nemožno považovať v celom rozsahu za
relevantné východisko pri určovaní účelnej ceny za prenájom náhradného vozidla, nakoľko z cenníkov
autopožičovníniejezrejmé,čovšetkojezahrnutévuvádzanejceneačijeuvádzanácenafinálna.Pokiaľ
teda žalovaný sám stanovil ako primeranú výšku denného nájomného práve sumu 75,- EUR, takýto

postup považuje žalobca za svojvoľný a neopodstatnený. Poukazuje na to, že výška denného nájmu sa
odvíja okrem iného aj od výbavy, konkrétneho modelu a značky motorového vozidla, s prihliadnutím na
typ a kategóriu poškodeného motorového vozidla. Za účelom preukázania tvrdení žalobca predložil súdu
prehľad cien denného nájmu porovnateľných vozidiel v okrese Žilina v danom čase – napr. motorové
vozidlo Mercedes Benz CLA SB, AT vo výške od 127,- EUR s DPH (City Rentals) a vozidlo Mercedes

Benz CLA SB, AT od 132,- EUR s DPH (Autá pre každého). Žalovaný pri určovaní ceny prenájmu
vychádza tiež z ceny stanovenej jednotlivými prenajímateľmi v závislosti od dĺžky prenájmu, čo však
vzhľadomnaskutkovéokolnostitohtoprípadunemožnopovažovaťzasprávnypostup.Cenníkybežných
autopožičovní sa odvíjajú od počtu dní prenájmu, nakoľko zvyčajne nájomca vie uviesť na ako dlho si
chce vozidlo prenajať, požičovne podľa toho upravujú a korigujú svoje podnikateľské aktivity. Žalobca

však nie je klasickou autopožičovňou, fakturuje si skutočnú dobu prenájmu, a to tak, že cena za každý
deň je rovnaká ako za prvý deň nájmu, pretože poškodený ani požičovňa nevedia vopred stanoviť
dĺžku trvania opravy. Žalovaný teda pri likvidácii berie do úvahy najmä dĺžku nájmu, čo pri tejto spätnej
kalkulácii je možné, avšak v čase uzavretia nájomnej zmluvy žalobca s poškodeným sú v pozícii, kedy
dobu prenájmu nevedia určiť presným časovým ohraničením a doba nájmu sa tak odvíja od skutočnosti

– vykonania opravy poškodeného vozidla a vydania krycieho listu poisťovateľom resp. poskytnutia
poistného plnenia za opravu. S poukazom na tento atribút (doba nájmu) tak nevedia upraviť výšku
denného nájomného. Keby si aj poškodený prenajal vozidlo v konkurenčnej autopožičovni, pri oprave
dlhšej ako napr. tri dni, by pravdepodobne musel uzatvoriť viacero na seba nadväzujúcich nájomných
zmlúv (s nezníženou výškou denného nájomného) alebo zvážiť riziko, prenajať si náhradné vozidlo na

dobu odhadovanej opravy (danú servisom), ktorá však nemusí zodpovedať reálnej dobe opravy – kedy
denné nájomné by bolo síce v nižšej výške, ale ak by oprava poškodeného vozidla skončila skôr ako
dohodnutá doba nájmu, poškodený by pravdepodobne stratil výhodu nižšieho nájomného, prípadne
by náklady na nájom presahujúci dobu opravy motorového vozidla musel znášať sám. Z judikatúry
vyplýva, že poškodený nemá nijakú právnu povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode

hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a porovnávať iné poistné podmienky, ktorými
sa riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní. Skutočnou škodou je nájomné za prenajaté
porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovní o možnej
(predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybranom okruhu požičovní prostredníctvom internetu.
K poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla uviedol, že poplatok za pristavenie vozidla podľa názoru

žalovaného nemožno považovať za súčasť skutočnej škody, pričom legitímne je podľa žalovaného i
krátenie poistného plnenia o náklady, ktoré by poškodenému vznikli používaním vlastného motorového
vozidla. Čo sa týka poplatku vo výške 30,- EUR, tento je všeobecne paušalizovaný ako jednorazový
poplatokzapristavenieaprevzatievozidla,tedaideonákladyspojenésprenájmomnáhradnéhovozidla.
Dojednanie poplatku bolo priamo súčasťou zmluvy o nájme, okrem toho je poplatok žalobcom účtovaný

v rámci každého prenájmu a ak si poškodený prenajme vozidlo od žalobcu, musí vynaložiť náklady
aj v tomto rozsahu, z čoho vyplýva, že poplatok tvorí súčasť skutočnej škody. Predmetné krátenie
poplatkupritomneboložalovanýmpodporenénijakýmdôkazomaniargumentáciou.Predmetnýpoplatok
predstavuje náklady, ktoré nepochybne vznikli v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, v
dôsledku ktorej vznikla škoda na vozidle, ktoré bolo predmetom opravy a nebyť tejto poistnej udalosti

ku vzniku týchto nákladov by vôbec nedošlo.

5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 18.09.2023 (č. l. 68 spisu) uviedol, že uplatnený nárok neuznáva v celom
rozsahu. A priori namieta nevyhnutnosť nájmu náhradného vozidla. Žalovaný má za to, že vzhľadom napoškodenie vozidla, ktoré predstavuje len malý škrabanec, ktorý nespôsoboval nepojazdnosť vozidla,
nebolo nutné prenechať vozidlo opravovni 5 dní a prenajať si náhradné vozidlo. Takéto poškodenia
sa spravidla vybavujú na počkanie, pokiaľ sa poškodený objedná u opravcu. Vozidlo bolo pojazdné

a nemalo z technického hľadiska vady, ktoré by odôvodňovali nutnosť akútnej opravy a teda aj
účelnosť nájmu náhradného vozidla. Zmluva o nájme bola uzatvorená 09.05.2022 a v zmysle faktúry
za opravu bolo vozidlo opravené a dodané 12.05.2022. Žalovaný má za to, že nájom od 12.05.2022
do 13.05.2022 nie je odôvodnený, nakoľko poškodený mohol od 12.05.2022 vozidlo riadne užívať.
Žalovaný má za to, že v konaní došlo k simulácii právneho úkonu pôžičky a v skutočnosti sa jednalo

o výpožičku, ktorá je bezodplatným právnym úkonom. O týchto skutočnostiach svedčí podnikateľský
model žalobcu, ktorý sa zameriava na likvidáciu poistných udalostí s problematikou nárokov z nich
vyplývajúcich a zaoberá sa nimi ako podnikateľský profesionál. Žalovaný poskytol žalobcovi náhradu
nákladov na použitie náhradného vozidla v rozsahu poistného plnenia 312,50 eur – zapožičanie na
dobu 5 dní. Cena denného prenájmu bola priznaná vo výške 75 eur s dph. Žalobca v konaní predložil
cenníky spoločnosti prenajímajúcich motorové vozidla a to z domény „autaprekazdeho.sk“ a domény

„ciryrentals.sk“, držiteľom týchto domén je K. L., spoločnosť MK tech s.r.o. Žalobca má na svojej adrese
uvedenú aj internetovú domému „pomocmotoristom.sk“, ktorej držiteľom je K. L., spoločnosť MG tech
s.r.o., teda rovnaká osoba, ktorá je držiteľom domén, z ktorých žalobca predložil cenníky. Žalobca
je spoločnosť, ktorá sa likvidáciou poistných udalostí a problematikou nárokov z nich vyplývajúcich
zaoberá. Žalovaný poukázal na to, že konateľ žalobcu K. A. figuruje vo viacerých spoločnostiach

s týmto predmetom podnikania a konateľ I. K. je aj konateľom právneho zástupcu žalobcu. Žalovaný
poukazuje na prepojenie medzi žalobcom, resp. doménou žalobcu a doménami, na ktorých ceny sa
žalobca odvoláva. Žalobca nepreukázal, či poškodený naozaj potreboval motorové vozidlo dennodenné
alebo ho využíval len sporadicky. Rovnako nebola preukázaná nevyhnutnosť cestovania, resp. mobility
náhradným motorovým vozidlom. Preto žalovaný v konaní navrhol výsluch svedka F. M. G., konateľ

poškodenej spoločnosti, na preukázanie podstatných skutočností ohľadne konkrétnych okolností nájmu
náhradného vozidla, účelnosti a nutnosti.

6. Súd následne vo veci nariadil pojednávanie na 07.03.2024, ktoré vykonal za účasti právneho zástupcu
žalobcu. Právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť žalovaného na nariadenom

pojednávaní, pričom súhlasil s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Zároveň vzhľadom na navrhnutý
výsluch svedka požiadal súd o položenie otázok svedkovi, ktoré právny zástupca žalovaného vopred
naformuloval a súdu v ospravedlnení zo dňa 05.03.2024 súdu predložil. Okrem uvedeného návrhu na
výsluch svedka žiadna zo strán nenavrhla v konaní vykonať ďalšie dôkazy. Právna zástupkyňa žalobcu
na konanom pojednávaní zotrvala na už uskutočnených vyjadreniach v konaní.

7. Na konanom pojednávaní súd vykonal výsluch žalovaným navrhovaného svedka a to F. M. G.,
konateľa poškodenej spoločnosti G., H.. Z výsluchu svedka vyplynulo, že svedok nebol prítomný pri
spôsobenej dopravnej nehode (poistnej udalosti), pri dopravnej nehode bol prítomný bývalý svedok
poškodeného p. L.. Vo vzťahu k skutočnosti, že vozidlo bolo odvezené do servisu za účelom opravy

až po 11 dňoch od dopravnej nehody uviedol, že s vozidlom sa dalo jazdiť. V čase nehody mala
poškodená spoločnosť vo vlastníctve aj iné motorové vozidlá, avšak nemali žiadne voľné, majú viac
zamestnancov a každý má poskytnuté (svoje) auto. Vo vzťahu k oprave svedok uviedol, že všetko s tým
spojené riešil bývalý zamestnanec. Cena za nájom náhradného vozidla mala byť vyplatená z pripoistenia
v Kooperative, preto boli v tom, že ona to zaplatí. O využití taxislužieb ani neuvažovali.

8. Súd na nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v spise, vec posúdil bol nižšie citovaných zákonných ustanovení:

9. Podľa článku 8 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) strany sporu sú

povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi,
a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

10. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého,

kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnené
preukázané nároky na náhradu, a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených správnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti
uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné
plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

11. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú motorovým vozidlo: Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu

jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol
rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b)
poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené

dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

12. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je
povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. /ustanovenie odkazuje
na § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka/.

13. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

14. Podľa § 37 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej aj ako „občiansky zákonník“), právny
úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

15. Podľa § 41a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho
úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.

16. Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon,
platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti
takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

17. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

18. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

19. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona

povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

20. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

21. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

22. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr

smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.23. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

24. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

25. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,
nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

26. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporné, že dňa 28.04.2022 bola v Kysuckom Novom
Meste spôsobná dopravná nehoda, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky
MercedesBenz,EČV: N.,ktoréhodržiteľomvčasedopravnejnehodybolaH.G.H..Kvznikuškodydošlo

prevádzkou motorového vozidla v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Rovnako
nesporné bolo, že poškodený si zapožičal náhradné vozidlo u žalobcu, a to vozidlo značky Mercedes
Benz C 220 D, EČV: G.. Uvedené vyplýva zo zmluvy o nájme č. 246/2022 zo dňa 09.05.2022 (č.l.
8 spisu), v zmysle ktorej žalovaný poskytol poškodenému – H. G. H. vyššie uvedené vozidlo od
09.05.2022 do 13.05.2022 za denné nájomné 130 Eur, zmluvné nájomné v sume 130 Eur. Poškodený

mal vypožičané vozidlo 5 dní, t.j. od 09.05.2022 do 13.05.2022. Za nájom vozidla žalobca vyúčtoval
žalovanému faktúrou č. 2722022 (č.l. 12 spisu) zo dňa 13.05.2022, splatnou dňa 28.05.2022 sumu
679,98 eur. Uvedená suma je fakturovaná za obdobie od 09.05.2022 do 13.05.2022, t.j. 5 dní, pričom
výška denného nájomného predstavovala 130 eur. V sume 679,98 eur je zahrnutý aj jednorazový
poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla vo výške 30 eur. Uvedené skutkové

okolnosti boli nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP, pričom zároveň v konaní neexistovala dôvodná
pochybnosť o ich pravdivosti, v nadväznosti na čo súd z týchto vychádzal v súlade s úpravou § 186
ods. 2 veta prvá CSP.

27. Poškodený následne postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, a to Zmluvou o

postúpení pohľadávky zo dňa 13.05.2022. Táto skutočnosť vyplýva zo zmluvy o postúpení pohľadávky
(č.l. 13 spisu) a z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 13.05.2022 adresovanej žalovanému (č.l.
14 spisu).

28. V prvom rade súd uvádza, že žalovaný v konaní nespochybňoval aktívnu legitimáciu žalobcu, ktorú

súd mal preukázanú zo Zmluvy o postúpení zo dňa 13.05.2022 (č.l. 13 spisu) a z Oznámenia zo dňa
13.05.2022 (č.l. 14 spisu), tzn. aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní sporná nebola. Rovnako
v konaní nebola sporná pasívna legitimácia žalovaného, ktorá vyplýva zo skutočnosti, že poškodený bol
v rozhodnom čase poistený u žalovaného, čo ani žalovaný nenamietal.

29. Tak, ako je uvedené vyššie v tomto rozsudku, v konaní bolo nesporné spôsobenie škody na
motorovom vozidle poškodeného a to vozidlom povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Rovnako
bolo nesporné, že poškodený si po dobu opravy vozidla zapožičal náhradné motorové vozidlo a to po
dobu od 09.05.2022 do 13.05.2022, za čo mu žalobca vyúčtoval sumu 679,98 eur, ktorá suma v sebe
zahŕňa nájomné za 5 dní s denným nájomným 130 eur s dph a poplatok za pristavenie a prevzatie

vozidla v sume 30 eur.

30. V konaní ďalej nebolo sporné, že dňa 06.06.2022 došlo k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti, na
základe ktorého žalovaný vyhotovil Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 07.06.2022 (č. l. 16 spisu).

31. V konaní bolo ďalej nesporné, že žalovaný uhradil poškodenému sumu 312,50 eur a to nájomné za
obdobie 5 dní, vo výške nájomného 75 eur/deň s DPH.

32. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 18.09.2023 ako aj zo súdu predložených listinných dôkazov vyplýva,
že žalovaný v čase ukončenia šetrenia bol toho názoru, že je potrebné priznať žalobcovi plnenie za

celú dobu nájmu náhradného vozidla, keď v oznámení o poistnom plnení sám uviedol, že nájomné
priznal za dobu 5 dní. Žalovaný teda v čase pred podaním žaloby nerozporoval uplatnenú dobu nájmu
náhradného vozidla. V oznámení o poistnom plnení (č. l. 16 spisu) žalovaný rozporoval výšku denného
nájmu, keď žalobcovi priznal a dobrovoľne uhradil sumu nájomného vo výške 75 eur s dph/deň. Z prílohyk oznámeniu poistného plnenia súd zistil, že žalovaný nepriznal žalobcovi sumu 25 eur z fakturovaného
poplatku za pristavenie vozidla (fakturované vo výške 30 eur) a z priznanej sumy odpočítal nepriznanú
sumu nájmu vo výške 229,15 eur.

33. Žalovaný v podanom odpore najskôr učinil sporným nevyhnutnosť nájmu náhradného vozidla, keď
podľa názoru žalovaného žalobca mal k dispozícii aj iný spôsob prepravy ako prenajatím náhradného
vozidla. V podanom odpore žalovaný teda v tej súvislosti rozporoval celú dobu prenájmu vozidla od
09.05.2022 do 13.05.2022. Žalovaný v konaní produkoval skutkové tvrdenia, podľa ktorých žalobca

ani len nepreukázal, akú dobu bolo poškodené vozidlo v servise. Následne žalovaný vo vyjadrení zo
dňa 18.09.2023 uviedol, že má za to, že nájom od 12.05.2022 do 13.05.2022 je nedôvodný z dôvodu,
poškodený mohol od 12.05.2022 vozidlo riadne užívať. Žalovaný zároveň uviedol, že je toho názoru, že
zmluva o nájme uzatvorená s poškodeným a žalobcom je simulovaným právnym úkonom, keď strany
mienili uzatvoriť zmluvu o výpožičke ako bezplatný právny úkon a nie zmluvu o pôžičke.

34. Súd sa v prvom rade zaoberal skutkovými tvrdeniami žalovaného o neplatnosti právneho úkonu
zmluvy o nájme, keď sa má jednať o simulovaný právny úkon – zmluva o výpožičke. Závery
osimulovanomprávnomúkonežalovanýzaložilnaskutkovýchtvrdeniachtýkajúcichsapodnikateľského
modelu žalobcu, ktorý sa zameriava na likvidáciu poistných udalostí s problematikou nárokov z nich
vyplývajúcich. Žalovaný súdu predložil listiny získané z viacerých internetových stránok, kde poukázal

na rovnaké vlastníctvo domény spoločností, ktorých cenníky žalobca v konaní predložil (vlastník K. L.),
keď K. L. je zároveň držiteľom domény „pomocmotorisom.sk“, ktorú internetovú doménu má na svojej
adrese aj žalobca. Zároveň poukázal na skutočnosť, že konateľ žalobcu K. A. figuruje vo viacerých
spoločnostiach s rovnakým predmetom konania ako je tomu u žalobcu a zároveň konateľ I. K. je
konateľom právneho zástupcu žalobcu

35. Simulovaný právny úkon je právny úkon predstieraný. Ide o taký prejav, ktorý má pôsobiť ako úkon
vážny, ale v skutočnosti nie je vážne mienený, pretože nevyjadruje vôľu spôsobiť právne následky.
Simulovaný právny úkon je neplatný (Najvyšší súd SR, sp. zn. 1 Cdo 113/2008). V predmetnom prípade
žalovaný tvrdil, že žalobca a poškodený uzatvorili simulovaný právny úkon, pretože v ich vôli nebolo

uzatvoriť zmluvu o pôžičke ale zmluvu o výpožičke. Žalovaný v konaní k tomu produkoval skutkové
tvrdenia, z ktorých skutkových tvrdení vôbec nevyplýva záver o tom, že by žalobca a poškodený mienili
uzatvoriť zmluvu o výpožičke a nie zmluvu o pôžičke. Žalovaný v konaní poukázal na skutočnosť,
že p. K. L. ako vlastník domén „autaprekazdeho.sk a „cityrentals.sk“ je zároveň vlastníkom domény
„pomocmotoristom.sk“, ktorú má na svojej adrese uvedenú žalobca. Vlastníctvo domény a jej následný

prípadný nájom je možné zaradiť medzi bežnú podnikateľskú činnosť, keď rôzne osoby skupujú domény
za účelom ich ďalšieho speňažovania. V praxi sa úplne bežne vyskytujú situácie, kedy by jeden subjekt
vlastnil viacero domén, potom iba zo samotnej skutočnosti, že všetky tri vyššie uvedené domény
bez ďalšieho prepojenia na žalobcu či poškodeného vlastní totožná osoba nemôže byť dostatočným
záverom o tom, že žalobca a poškodený mienili namiesto prezentovanej zmluvy o pôžičke uzatvoriť

zmluvu o výpožičke. Totiž súdu nie je z uvedeného zrejmá žiadna previazanosť medzi vlastníkom/
držiteľomdoményazmluvou,ktorúmedzisebouuzatvoriližalobcaapoškodený,pričomžalovanýktomu
neprodukoval žiadne ďalšie skutkové tvrdenia. Pokiaľ žalovaný poukázal na vlastníctvo domén K. L.,
môže to smerovať iba maximálne k námietke uvedených cenníkov, ale poukázaním na túto skutočnosť
súd nezistil žiadnu spojitosť medzi p. K. L. a uzatvorením zmluvy medzi poškodeným a žalobcom. Pokiaľ

žalovaný poukazuje na skutočnosť, že žalobca sa stal „lovcom dopravných nehôd“, v konaní nebolo
žalovaným ani tvrdené, ani preukazované, akým spôsobom sa poškodený nakontaktoval na žalobcu,
žalovaný neprodukoval žiadne skutkové tvrdenia v tom smere, že by žalobca „ulovil“ poškodeného
a prípadne ho prinútil či presvedčil o uzatvorení zmluvy, ktorá by mala byť simulovaným právnym
úkonom. Žalobca je právnickou osobou s predmetom podnikania – aj - prenájom vozidla, ktorá

skutočnosť v konaní nebola sporná. Žalovaný v konaní nijakým spôsobom nerozporoval oprávnenie
žalobcu podnikať v tomto smere a uzatvoriť s poškodeným zmluvu o nájme. Pokiaľ potom žalobca
poskytoval služby poškodenému na základe jemu udeleného oprávnenia na podnikanie, v súlade
s právom, keď v konaní opak nebol preukázaný, skutočnosť, že žalobca predmetné služby poskytuje,
nevedie k záveru o uzatváraní simulovaných právnych úkonov, na ktorý žalovaný v konaní poukazuje.

Žalovaný v konaní ďalej poukázal na skutočnosť, že konateľ žalobcu p. K. A. figuruje vo viacerých
spoločnostiach s týmto predmetom podnikania, k čomu súd zdôrazňuje, že konateľ je iba osoba
oprávnená konať za spoločnosť, potom nie je zrejmé, akým spôsobom a v akých ďalších spoločnostiach
s rovnakým predmetom podnikania ako je tomu u žalobcu figuruje a hlavne aký to má súvis s tvrdenímžalovaného, že medzi žalobcom a poškodeným došlo k uzatvoreniu simulovaného právneho úkonu.
Žalovaný v konaní tvrdil, že žalobca a poškodený mienili uzatvoriť oproti odplatnému právnemu úkonu
(zmluva o pôžičke) bezplatný právny úkon (zmluva o výpožičke), avšak neprodukovali v konaní žiadne

relevantné tvrdenia smerujúce k preukázaniu simulovaného právneho úkonu a v tomto smere ani
neprodukovali žiadne relevantné dôkazy.

36. Je pravdou, že z výsluchu svedka, ktorý v konaní navrhol vypočuť žalovaný vyplynulo, že poškodený
bol v tom, že nikdy nebude musieť zaplatiť nájomné v zmysle zmluvy o nájme, avšak nebolo tomu

tak preto, že by považoval predmetný právny úkon (uzatvorenú nájomnú zmluvu) za bezplatný, avšak
k záveru o neplatení za nájom vozidla dospel s poukazom na ním tvrdené pripoistenie v Kooperative
(č. l. 130 spisu). Poškodený teda uzatváral zmluvu s tým, že síce nebude musieť on uhradiť nájomné
za náhradné vozidlo, ale nájomné bude za neho na základe pripoistenia v Kooperative (u žalovaného)
uhrádzať žalovaný. S poukazom na skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, že pri uzatváraní
právneho úkonu – zmluvy o nájme bolo vo vôli ktorejkoľvek zo strán uzatvoriť namiesto tvrdenej zmluve

o pôžičke zmluvu o pôžičke, tzn. v konaní nebolo preukázané, že by zmluva o nájme bola simulovaným
právnym úkonom, súd považuje v konaní predloženú zmluvu o nájme za platný právny úkon.

37. Po konštatovaní súdu, že nezistil dôvody pre určenie neplatnosti tvrdeného simulovaného právneho
úkonu zmluvy o nájme, súd posudzoval v konaní ďalšie žalovaným namietané dôvody.

38. Žalovaný v konaní rozporoval jednak celkovú dobu nájmu v dňoch 09.05.2022. – 13.05.2022, v ktorej
dobe nemal byť nájom nevyhnutný a zároveň dobu nájmu od 12.05.2022 – 13.05.2022, v ktorej dobe
nemal byť nájom dôvodný.

39. Vo vzťahu k námietke žalovaného o nepreukázaní nevyhnutnosti nájmu náhradného vozidla
(rozpornosť celej doby nájmu od 09.05.2022 – 13.05.2022), keď žalobca si prenajal náhradné vozidlo
až dňa 09.05.2022, keď pritom k poškodeniu jeho vozidla došlo už dňa 28.04.2022 súd uvádza, že
sa s právnym názorom žalovaného nestotožňuje. V konaní bolo nesporné, že poškodený v čase
pred poškodením jeho vozidla disponoval motorovým vozidlom, ktoré využíval na prácu zamestnanec

poškodeného. Uvedené skutočnosti vyplynuli z výsluchu svedka, ktorý v konaní navrhol vypočuť
žalovaný. V konaní nebolo sporné, keď uvedenú skutočnosť potvrdil aj svedok, že poškodené vozidlo
poškodeného bolo možné využívať aj s poškodením, po nejakú dobu. Vzhľadom na skutočnosť, že však
vozidlo poškodeného bolo spôsobenou dopravnou nehodou poškodené, je zrejmé, že ho bolo (v nejaký
čas) nutné opraviť. V konaní bola predložená faktúra autoservisu, v ktorom bolo vozidlo opravované

(č. l. 104 spisu), ako aj potvrdenie servisu o tom, že poškodené vozidlo poškodeného bolo v čase
do 09.05.2022 do 13.05.2022 v servise spoločnosti Motorr Žilina, s.r.o. (č. l. 11 spisu). Z uvedeného
dôkazu jednoznačne vyplýva, že poškodené vozidlo bolo v predmetnom čase v servise za účelom
opravy, pričom žalovaný v konaní neprodukoval skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo možné usúdiť,
že na základe žalovaným súdu predloženej faktúry (č. l.104 spisu) autoservisu Motorr Žilina, s. r. o.

za opravu motorového vozidla poškodeného neplnil. Pokiaľ teda žalovaný poskytol poistné plnenie
za opravu poškodeného motorového vozidla, sám ustálil, že vozidlo bolo po spôsobenej dopravnej
nehody v stave, v ktorom ho bolo nutné opraviť. Vo vzťahu k tej skutočnosti, že poškodený nepristúpil
k nájmu náhradného vozidla ihneď po vzniku dopravnej nehody súd uvádza, že je toho názoru, že
poškodený správne pristúpil k prenájmu náhradného vozidla až po tom, čo skutočne nebol schopný riešiť

situáciu inak, keď dovtedy mohol on, resp. zamestnanec poškodeného, využívať poškodené motorové
vozidlo. Skutočnosť, že poškodený potreboval mať k dispozícii motorové vozidlo (v tomto prípade
pre svojho zamestnanca) vyplýva z tej skutočnosti, že bol vlastníkom motorového vozidla, na ktorom
bola spôsobená škoda. V konečnom dôsledku práve pri využívaní poškodeného motorového vozidla
zamestnancompoškodenéhobolaspôsobenádopravnánehoda.Poškodenýnemusípreukazovať,vaký

čas, kedy presne potrebuje motorové vozidlo, z výsluchu konateľa poškodeného však jednoznačne
vyplynulo, že poškodené motorové vozidlo bolo používané zamestnancom poškodeného pri výkone
jeho zamestnania. Pokiaľ potom po dobu opravy zamestnanec poškodeného nemohol využívať jemu
pridelené vozidlo poškodeného, bolo nutné na čas opravy zabezpečiť tomuto zamestnancovi iné,
náhradné vozidlo. Požiadavku žalovaného na „objednávanie“ si taxi služby pre zamestnanca, ktorý

potrebuje používať vozidlo v rámci svojho zamestnania súd považuje za úplne neadekvátnu vzhľadom
na popísaný skutkový stav, ktorý vyplynul z vykonaného dokazovania a to predovšetkým z výsluchu
svedka. Súd v súvislosti s námietkami žalovaného k nepreukázanej nevyhnutnosti s ohľadom na neskorý
prenájomvozidlaopätovnezdôrazňuje,žepovažujezasprávnesprávaniesapoškodenéhovtomsmere,že tento neodovzdal vozidlo do servisu ihneď, resp. na dlhú dobu, keď vozidlo bolo možné používať,
avšak v čase, kedy už bol servis (pravdepodobne) k dispozícii, resp. z dôvodu potreby opravy vozidla
pristúpil k odovzdaniu vozidla do servisu a až následne si prenajal náhradné vozidlo, tzn. poškodený

týmto spôsobom eliminoval svoje náklady, resp. náklady žalovaného spojené s prenájmom náhradného
vozidla. Žalovaným tvrdené skutočnosti o vypočítateľnosti poškodeného a žalobcu sa v konaní nijakým
spôsobom pritom nepreukázali. O to viac, keď, ako je uvedené vyššie, nerozporoval potrebu opravy
poškodeného vozidla a na základe faktúry č. 1141220159 servisu Motorr Žilina, s. r. o. poskytol poistné
plnenie. Súd má teda za to, že poškodený si prenajal náhradné vozidlo po tom, čo jeho vozidlo bolo

preukázateľne v oprave, keď v konaní bolo preukázané, že z dôvodu, že nemohol disponovať svojim
vlastným motorovým vozidlom, vznikol mu v tomto smere oprávnený nárok na prenájom náhradného
vozidlaatopodobu,kedybolovozidlovopravestým,žepoškodenýnímnemoholdisponovaťavyužívať
ho.

40. Žalovaný v konaní okrem tej skutočnosti, že namietal celú dobu nájmu od 09.05.2022 do 13.05.2022,

namietal dobu od 12.05.2022 do 13.05.2022, keď v tomto čase mal byť nájom nedôvodný, lebo
poškodený mal vozidlo k dispozícii. V prvom rade k tomu súd najskôr poukazuje na skutkové tvrdenia
žalovaného o tom, že zo strany žalobcu nebolo preukázané, po akú dobu bolo poškodené vozidlo
v servise. K tomu súd uvádza, že žalobca preukázal, že poškodené vozidlo bolo v servise od 09.05.2022
do 13.05.2022 (potvrdenie na č. l. 11 spisu). Žalovaný v konaní produkoval skutkové tvrdenia o tom, že

poškodený mal vozidlo k dispozícii už dňa 12.05.2022, čo má vyplývať zo súdu predloženej faktúry č.
1141220159 zo dňa 12.05.2022 (č. l. 104 spisu).

41. V priebehu konania žalovaný rozporoval dôvodnosť nájmu v čase od 12.05.2023 do 13.05.2023
z dôvodu, že poškodený mal v tomto čase už vozidlo k dispozícii, ktorá skutočnosť vyplýva z faktúry

č. 1141220159 (č. l. 104 spisu). Žalobca v konaní nerozporoval, že by dňom 12.05.2022 bolo vozidlo
skutočne opravené, keď uvedená skutočnosť vyplýva aj z faktúry č. 1141220159, ktorá faktúra bola
vystavená spoločnosťou Motorr Žilina, s. r. o. za opravu motorového vozidla poškodeného. Z predmetnej
faktúry vyplýva dátum dodania tovaru a poskytnutia služby dňa 12.05.2022, dátum vystavenia faktúry
dňa 12.05.2022 a dátum splatnosti dňa 26.05.2022. V konaní neboli produkované skutkové tvrdenia, na

základe ktorých by bolo možné konštatovať, že k ukončeniu opravy motorového vozidla poškodeného
došlo iným dňom ako dňom vyplývajúcim z predloženej faktúry, t.j. dňom 12.05.2022, tzn. oprava vozidla
bola nesporne ukončená dňa 12.05.2022. Súd je v tomto smere toho názoru, že ďalšie zotrvanie
opraveného vozidla v autoservise po uskutočnení opravy už nebolo za účelom jeho opravy a teda
bolo zbytočné, pričom užívanie prenajatého náhradného vozila počas doby po oprave vozidla nebolo

v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou (poistnou udalosťou). Súd je však toho názoru, že sa
to vzťahuje len k dňu 13.05.2022, pretože pokiaľ k oprave vozidla došlo dňa 12.05.2022 a týmto dňom
si poškodený mohol prevziať svoje opravené vozidlo, pokiaľ poškodenému vopred nebolo oznámené
možnosť prevzatia vozidla, resp. ukončenie opravy dňa 12.05.2022 (čo v konaní tvrdené ani preukázané
nebolo), v tento deň oprávnene pôvodne zotrvával v nájomnej zmluve, keď nárok na nájom za náhradné

vozidlo vzniká za každý prenajatý deň, tzn. vrátane dňa, kedy mal možnosť prevziať si vlastné motorové
vozidlo zo servisu (pretože v uvedený deň mal k dispozícii zároveň aj prenajaté vozidlo). Súd je toho
názoru, že na strane poškodeného je dôvodné zapožičanie náhradného motorového vozidla, avšak
len po dobu do ukončenia opravy poškodeného motorového vozidla, tzn. v predmetnom prípade do
12.05.2022, t.j. do dňa, ktorý je uvedený ako deň dodania tovaru/služby na faktúre autoservisu a teda

dňa, kedy došlo k ukončeniu opravy motorového vozidla poškodeného. Nemôže byť totiž na ťarchu
žalovaného, že zo strany poškodeného došlo k prevzatiu motorového vozidla v inú, neskoršiu dobu. Súd
k tomu zdôrazňuje, že autoservis je zmluvnou stranou s poškodeným, ktorý pri odovzdávaní vozidla do
servisu uzatvára s autoservisom zmluvu (ústnu). Nie je potom žiadny dôvod, aby autoservis pri ukončení
opravy neoznámil osobe, s ktorou uzatvoril zmluvu a ktorá dodala do autoservisu vozidlo do opravy,

tzn. poškodenému skutočnosť, že jeho pôvodne poškodené vozidlo je opravené. V predmetnom prípade
vzhľadomnaskutkovétvrdeniastránsporuapredloženédôkaznéprostriedkynebolomožnékonštatovať
dôvodnosť neprevzatia si opraveného motorového vozidla zo strany poškodeného, s čím následne
súvisí nedôvodnosť v prípade zotrvania v nájomnom vzťahu po uskutočnení opravy motorového
vozidla poškodeného. Pokiaľ žalobca poukazuje na tú skutočnosť, že si nemohol prevziať vozidlo

z opravy, k tomu súd uvádza, že prevzatiu jeho opraveného vozidla z autoservisu nebránila žiadna
zákonná prekážka. Z predloženej faktúry č. 1141220159 vyplýva jej splatnosť dňa 26.05.2022, tzn.
pre prípad, že by si poškodený chcel a mienil vyzdvihnúť svoje motorového vozidlo, autoservis si ani
len nemohol uplatniť zádržné právo, keď dňa 12.05.2022 nedisponoval splatnou pohľadávkou vočipoškodenému postupom podľa § 151s občianskeho zákonníka. Iný dôvod zadržania poškodeného
a neskôr opraveného motorového vozidla v konaní tvrdený ani preukázaný nebol a teda poškodený si
mohol prevziať svoje opravené vozidlo kedykoľvek po ukončení opravy. Súd k tomu zdôrazňuje, že nie

je možné poskytovať ochranu konaniu v rozpore so zákonom, keď nie je v súlade s právom, aby osoba
vykonávajúca opravu vozidla žiadala zabezpečenie úhrady uplatnením zádržného práva na vozidlo,
ktoré prevzala za účelom opravy pre prípad, že neevidovala v tom čase splatnú pohľadávku. Pokiaľ
žalobca v konaní tvrdil, že autoservis vozidlo nevydá z dôvodu, že nie je isté, či dôjde k úhrade za opravu
zo strany poisťovne, k tomu súd uvádza, že autoservis sa prezentuje ako zmluvný autoservis poisťovne,

ktorá likviduje poistnú udalosť, poisťovňa vykonala doobhliadku poškodenia, poškodený splnomocnil
autoservis na zastupovanie voči poisťovni a prijatím poistného plnenia, teda bolo zrejmé, že poisťovňa
bude plniť z poistnej udalosti. Ak však má autoservis pochybnosti o úmysle poškodeného a poisťovne
uhradiť cenu opravy, musí tieto pochybnosti uviesť pred samotným prijatím vozidla do opravy tak, aby
sa mohol poškodený, teda objednávateľ rozhodnúť, či využije služby daného servisu, alt. či využije iný
autoservis, prípadne upozorní na predmetný stav poisťovňu, ktorá môže teoreticky vystaviť krycí list už

pre vykonaním opravy a to za účelom zabezpečenia úhrady. Zároveň súd uvádza, že poškodený sa
rozhodol čakať do vystavenia krycieho listu zo strany žalovaného, v konaní nebolo preukázané, že by
uskutočnil akékoľvek kroky (skutkové či právne) k prevzatiu motorového vozidla ihneď po jeho oprave
s tým, že prevzatie mu bolo zabránené v prevzatí svojho vozidla. S poukazom na uvedené skutočnosti
má súd za to, že v konaní nebola nijakým spôsobom preukázaná účelnosť nájmu motorového vozidla

po vykonaní opravy motorového vozidla poškodeného, t.j. po 12.05.2022, preto je súd toho názoru, že
žalobcovi patrí náhrada za dobu nájmu účelne vynaloženého v období od 09.05.2022 do 12.05.2022.
Súd má za to, že nárok na nájomné za prenajaté vozidlo v rozsahu dňa 13.05.2022 nepredstavuje
náklady, ktoré by boli vynaložené účelne a boli by zároveň priamym následkom poškodenia vozidla,
tzn. priamo nesúvisia so spôsobenou škodou. Je zrejmé, že autoservis – Motorr Žilina, s. r. o. ktorý

vykonal opravu poškodeného vozidla, túto ukončil dňa 12.05.2022, ktorý deň je označený ako dátum
dodania tovaru a poskytnutia služby, s dňom splatnosti dňa 26.05.2022. V čase ukončenia opravy nebola
pohľadávka autoservisu splatná, splatnou sa stala až neskôr a preto si autoservis nemohol uplatniť
zádržné právo. Ani čakanie na doručenie krycieho listu nemôže byť pripísané na ťarchu žalovaného,
pretože bolo na vôli poškodeného, či škodu uhradí z vlastných zdrojov, alebo vyčká do jej úhrady

poisťovňou,čovšakpotomneodôvodňujeúčelnosťtrvaniadobynájmu. Potomnájomnédňa13.05.2022
podľa názoru súdu by nebolo možné považovať za škodu, ktorá by vznikla v bezprostrednej príčinnej
súvislosti s dopravnou nehodou. Súd v tomto smere vzhľadom však na priznanie nároku žalobcu v časti
nájomnéhozadeň13.05.2022vovýške75eur,ktoráskutočnosťvyplývazoznámeniaopoistnomplnení,
pri rozhodovaní o povinnosti žalovaného zaplatiť uplatnenú pohľadávku žalobcu, prihliadal na už raz

žalovaným priznanú a v konaní účinne nepopretú časť a túto zohľadnil vo výroku I. rozsudku.

42. Súd opätovne zdôrazňuje, že žalovaný pred podaním žalobného návrhu žalobcu uznal nájom vozidla
po celú dobu od 09.05.2022 do 13.05.2022, pričom v konaní nijakým spôsobom nezdôvodnil zmenu vo
svojich skutkových tvrdeniach a na takúto neodôvodnenú zmenu žalobca v konaní poukazoval.

43. V prejednávanom prípade teda nastala situácia, kedy žalobca v súlade s § 4 ods. 4 Zákona
o PZP poskytol žalovanému, ktorého sám na základe vlastného posúdenia vyhodnotil ako poškodeného,
poistné plnenie a to vo výške 312,50 eur. Právnym titulom, na základe ktorého žalovaný teda poskytol
žalobcovi ako právnemu nástupcovi poškodeného poistné plnenie bolo plnenie v zmysle s § 4 ods. 4

Zákona o PZP, v súlade s § 4 ods. 2 zákona o PZP. V zmysle § 11 ods. 6 Zákona o PZP je poisťovateľ, t.j.
žalovaný povinný prešetriť všetky skutočnosti potrebné pre zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť
poistné plnenie a to všetko pred poskytnutím poistného plnenia. Pokiaľ by poisťovateľ, teda žalobca
ustálil, že nie sú dôvody pre poskytnutie poistného plnenia, následkom by bolo odmietnutie poskytnutia
plnenia, s čím by súvisela povinnosť poisťovateľa poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie

dôvodov. Z § 6 ods. 2 písm. b) zákona o PZP vyplýva, že poskytovateľ je povinný poškodenému
písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo
poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých
nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a
výška poistného plnenia. V predmetnom prípade poisťovateľ, tzn. žalovaný, na základe ním vykonaného

šetrenia ustálil, že právny predchodca žalobcu bol pri vzniku poistnej (škodovej) udalosti poškodeným
a titulom náhrady nákladov na použitie náhradného vozidla mu prináleží náhrada poistného plnenia vo
výške 312,50 eur (č. l. 16 spisu), keď zo strany žalovaného došlo k priznaniu nároku za uplatnených
5 dní, s denným nájomným vo výške 75 eur. Neskôr, po vyplatení poistného plnenia žalovaný v tomtokonaní rozporoval predtým tvrdené skutočnosti a uviedol, že právnemu predchodcovi žalobcu, tzn.
poškodenému nevznikol nárok na náhradu nákladov na použitie náhradného motorového vozidla.
K tomu je nutné zmieniť, že v konaní nebolo ani len tvrdené, že by žalovaný vykonal nové posúdenie

s novými závermi o potrebe nepriznať poistné plnenie oproti pôvodne už poskytnutému poistnému
plneniu. Žalovaný v konaní neprodukoval skutkové tvrdenia ani dôkazy o tom, že by žalovaný uskutočnil
novéposúdenienárokuažebytakémutonovémuposúdeniupredbiehalovykonanieďalšiehošetreniazo
strany žalovaného. Rovnako žalovaný neuviedol, že by po uskutočnení oznámenia a vykonaní šetrenia
vyšli najavo nové skutočnosti ktoré boli dôvodom pre zmenu v časti priznania a nepriznania poistného

plnenia. Totiž v predmetnom prípade nastala situácia, kedy žalovaný sám konštatoval na základe
uskutočnených zistení, že právny predchodca žalobcu je poškodeným v prípade vzniknutej škodovej
udalosti a vznikol mu nárok na poistné plnenie vo výške 312,50 eur v rozsahu nájmu náhradného vozidla
za 5 dní, preto z uvedeného dôvodu vyplatil žalobcovi poistné plnenie vo výške 312,50 eur. Žalovaný
v konaní netvrdil, že by poistné plnenie vo výške 312,50 eur bolo vyplatené žalobcovi neoprávnene,
ale plnil po riadnom ukončení poistného šetrenia. Súd k tomu uvádza, že sa môže stať, že poisťovateľ

vyplatí poškodenému viac, než mu patrí, či už v dôsledku omylu alebo na základe neúplných alebo
nesprávnych údajov. Avšak skutočnosti, pre ktorý poisťovateľ zmení skutkové tvrdenia o neexistencii
právneho titulu na vyplatenie poistného plnenia musia byť zdôvodnené, analogicky za použitia § 11
ods. 6 písm. b) Zákona o PZP. Súd sa v tomto smere stotožnil s právnym názorom žalobcu, že pokiaľ
žalovaný sám uznal nárok žalobcu za 5 dní (keď potreba priznania plnenia, alt. odôvodnenie nepriznania

vyplýva zo zákona o PZP), potom v konaní nemôže meniť svoje skutkové tvrdenia a to bez toho, aby
zdôvodnil zmenu svojho postoja. Totiž žalobca uplatnil svoje právo podať žalobu na súd po tom, čo
mu bolo odopreté poskytnutie plnenia s tým, že si bol vedomý uznania nájmu v rozsahu 5-tich dní
a rozpornosti iba čo do výšky nájomného. Odôvodnením k nepriznaniu celej doby nájmu v rozsahu
5 dní v zmysle § 11 ods. 6 písm. b) Zákona o PZP žalobca nedisponoval, pretože žalovaný priznal

žalobcovi náhradu nájomného za celú dobu nájmu. Žalovaný nijakým spôsobom nezdôvodnil, z akého
dôvodu zmenil svoje pôvodne nerozporované skutkové tvrdenia. Pritom žalovaný v konaní nezotrval
na svojom odôvodnení o nepriznaní nároku žalobcu v časti, ktoré odôvodnenie bol povinný vykonať
v zmysle § 6 písm. b) zákona o PZP. Súd má za to, že žalobcovi je potrebné priznať ochranu v tomto
smere, pretože by žalovanému bola odňatý dôležitý pilier ochrany práva a to právna istota. Právna istota

je totiž stav, v ktorom sa človek môže spoľahnúť na právo, keď je právo predvídateľné. Žalovaný bol
pri aplikácii zákonného postupu podľa § 6 písm. b) zákona o PZP povinný skutkovo uviesť, z akého
dôvodu neuznáva nárok žalobcu s tým, že žalovaný nerozporoval počet dní doby nájmu a tento dokonca
výslovne priznal. Potom je logické, že bol žalobca názoru, že vzhľadom na odôvodnenie žalovaného
v Oznámení o poistnom plnení je doba nájmu nesporná. Pokiaľ by súd pripustil bez zmeny skutkového

stavu, zistenia nových skutočností a argumentácie žalovaného v tomto smere zmenu odôvodnenia,
z akého došlo zo strany žalovaného k nepriznaniu poistného plnenia, mohla by nastať situácia, kedy by
poisťovňa v odmietnutí poistného plnenia mohla uvádzať akékoľvek tvrdenia s tým, že ich podľa svojej
potreby v súdnom konaní následne môže meniť. Súd pripúšťa možnosť zmeny, avšak za situácie, kedy
by žalovaný tvrdil, že došlo napríklad k novým skutkovým zisteniam a to po tom, čo došlo k ukončeniu

poistného šetrenia. Uvedená situácia však v konaní nenastala. Súd má potom za to, že v konaní nie
je možné účinne prihliadať na námietky žalovaného týkajúce sa popretia doby nájmu, keď žalovaný
v odôvodnení čiastočného priznania a čiastočného nepriznania poistného plnenia dobu nájmu a jej
priznanie v plnom rozsahu nepopieral.

44. Vzhľadom na uvedené sa súd potom stotožnil s právnym názorom žalobcu v tom smere, že zo
strany žalovaného neboli produkované skutkové tvrdenia smerujúce k zmene jeho pôvodných tvrdení
o výsledku šetrenia poistnej udalosti, na základe ktorých bolo žalobcovi potrebné uhradiť sumu 312,50
eur ako priznanú dobu za nájom náhradného vozidla v rozsahu 5 dní s denným nájomným 75 eur
s DPH. Zároveň však súd uvádza, že sa ani nestotožnil s právnym názorom žalovaného o nepreukázaní

nevyhnutnosti prenájmu náhradného vozidla.

45. Tak, ako je uvedené vyššie v rozsudku, žalovaný v konaní učinil sporným aj výšku denného
nájomného, keď má za to, že výška denného nájomného mala byť určená v rozsahu 75 eur s DPH/
deň a nájomné vo výške 130 eur/deň je neprimerane vysoké. Žalovaný v odpore súdu predložil cenník

spoločnosti Motorr Žilina s.r.o. (č. l. 30 spisu), keď má za to, že výška nájmu v ňom uvedená zodpovedá
adekvátnej sume za prenájom vozidla rovnakej kategórie ako poškodeným prenajaté vozidlo. Žalobca
rozporoval žalovaným uvádzané skutkové tvrdenia a predložil súdu iné cenníky, z ktorých vyplýva
vyššia cena nájomného (č. l. 40 – 44 spisu), ktoré cenníky však žalovaný rozporoval, keď sa jednáo cenníky spoločností, ktoré majú rovnakého vlastníka domén ako je tomu pri internetovej stránke
„pomocmotoristom.sk“, ktorú stránku má mať žalobca na svojej adrese. Žalobca na pojednávaní dňa
07.03.2023 predložil súdu cenníky spoločnosti Delta (č.l.113 spisu) a HAVANA CARS (č. l. 114 spisu),

pri ktorých žalovaný nenamietal prepojenosť so žalobcom. Podľa názoru súdu žalovaný neuniesol
bremeno tvrdenia ani bremeno dôkazu, nakoľko nedostatočne a neadekvátne odôvodnil krátenie výšky
denného nájmu, a to ani v samotnom oznámení o poistnom plnení, ani v podanom odpore a následnom
vyjadrení. Vo svojich písomných vyjadreniach adresovaných súdu žalovaný namietal predovšetkým
trvanie nájmu náhradného vozidla a k výške nájomného sa vyjadril len v tom zmysle, že uplatnená

suma denného nájmu je vysoká a adekvátna je suma 75 eur a to s poukazom na predložené cenníky
(č. l. 87 a násl. spisu). Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 18.09.2023 však súdu predložil pravdepodobne
iba návrhy cien za nájom vozidla viacerých spoločností (zverejnené na internete), z ktorých dôkazov
však vyplýva (č. l. 87, 90,93, 96, 99 spisu), že predmetné autopožičovme požadujú zábezpeku za nájom
vozidla a to v rozsahu od 300 eur do 1000 eur. Z niektorých zverejnených cenníkov (napr. č.l. 102
rub spisu) vyplýva, že majú vyslovene iba informatívny charakter. Rovnako pokiaľ žalovaný ustálil ako

primeranú výšku nájomného v rozsahu 75 eur s dph/ deň súd uvádza, že z ním predložených cenníkov
vyplýva najnižšia výška nájomného 81,60 eur (68 eur bez dph, s potrebou poskytnutia zábezpeky vo
výške 1 000 eur, č. l. 90 spisu), potom nie je zrejmé, z akého dôvodu dospel k záveru o primeranosti
nájomného vo výške 75 eur s dph/deň, keď zo všetkých ním predložených cenníkov vyplýva vyššia
cena nájmu v danom mieste a čase (až do výšky 106,80 eur s dph, s potrebou poskytnutia zábezpeky

1000 eur, č.l. 96 spisu). Už z uvedených skutočností je nutné konštatovať, že nie je možné bez ďalšieho
iba porovnať ceny nájmov, ale na nájom v tomto smere je nutné pozerať zo širšieho hľadiska, tzn.
na všetky podmienky, ktoré autopožičovňa má. Pretože nie je možné bez ďalšieho konštatovať, že
poškodený disponoval sumou napr. 1 000 eur (č.l. 90, 96 spisu), či aj sumou 500 eur (č. l. 87, 93,
96 spisu), ktorú sumu by bol schopný poskytnúť autoservisu ako zábezpeku, na základe ktorej by

mu mohlo byť prenajaté motorové vozidlo v nájme deklarovanom v predložených cenníkoch. Prípadne
súd uvádza, že poškodený je právnickou osobou, tiež nie je možné bez ďalšieho predpokladať, že
by považoval zmluvnú podmienku, v zmysle ktorej by musel zložiť zábezpeku vo výške 500 eur,
príp. 1000 eur, keď vozidlo malo byť v „rukách“ jeho zamestnanca, za primeranú. Súd zdôrazňuje,
že zo súdu predložených cenníkov nevyplývajú podmienky prenájmu vo vzťahu k prípadným ďalším

nákladom spojeným s používaním prenajatého motorového vozidla, čo je zrejmé práve z predložených
cenníkov žalovaného, kde uvedené spoločnosti požadujú zábezpeku, na čo však žalovaný už v konaní
nereaguje.Zuvedenéhojednoznačnevyplýva,ženiejemožnébezďalšiehoprihliadaťibanapredložené
cenníky, keď súdu neboli preukázané všetky ďalšie podmienky nájmu, ktoré podmienky sú podstatné
tak, ako na to súd poukazuje pri zo strany žalovaného predložených cenníkov spoločnosti. Súd má

za to, že žalovaný sa potom sám a bez riadneho zdôvodnenia rozhodol považovať ním uvedenú
cenu nájmu za obvyklú. Pritom v konaní nepredložil ani len úplné cenové ponuky s podmienkami
nájmu, na základe ktorých by súd mohol dospieť k vyhodnoteniu neprimeranosti dohodnutej ceny nájmu
medzi žalobcom a poškodeným. Súd zároveň zdôrazňuje, že žalovaný zároveň nepreukázal dostupnosť
ponúkaných vozidiel v danom mieste a čase. Žalovaným predložené internetové cenníky nemožno

považovať za objektívny a úplný prieskum trhu, keďže predmetné cenníky neodzrkadľujú skutočné
náklady, ktoré by poškodený reálne musel vynaložiť a to aj s poukazom na žalobcom predložené cenníky
na pojednávaní dňa 07.03.2024. Napríklad z cenníka spoločnosti HAVANA CARS (č. l. 114 spisu)
vyplýva, že nájom za vozidlo Mercedes Benz ponúkajú pri dennom nájme 111 eur bez DPH, t.j.133,20
eur s dph, s potrebou poskytnutia zábezpeky vo výške 500 eur na deň. Žalobca v konaní odôvodnil cenu

nájmu, keď poukázal práve na podmienky prenájmu, keď poškodený nemusel uhrádzať zábezpeku,
nežiadal o úhradu nájomného vopred. Vzhľadom na uvedené má za to, že žalobcom účtovaná výška
denného nájomného v sume 130 eur s dph je cenou primeranou, obvyklou a teda uplatnený nárok
žalobcu nijako neprekračuje výšku obvyklej ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a
čase za porovnateľné osobné motorové vozidlo, keď v konaní nebol preukázaný opak. Z ustálenej

judikatúrnej praxe vyplýva, že poškodený nemá nijakú právnu povinnosť, na základe ktorej by mal
po dopravnej nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a porovnávať iné poistné
podmienky, ktorými sa riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní. Skutočnou škodou
je nájomné za prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne
výpočty poisťovní o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybranom okruhu požičovní

prostredníctvom internetu. Žalovaným predložené cenníky súd nepovažoval za spôsobilé preukázania
inej výšky nájomného obvyklého v danom mieste a čase. S poukazom na uvedené skutočnosti je súd
toho názoru, že v konaní nebolo preukázané, že by suma denného nájomného bola neprimerane vysokávzhľadom na miesto a čas a preto má žalobca nárok na úhradu denného nájomného vo výške 130 eur
ako je uvedené vyššie v rozsudku.

46. Žalovaný v oznámení o poistnom plnení priznal žalobcovi náhradu za nájom náhradného vozidla
za obdobie 5 dní vo výške 75 eur/deň s DPH, ktorá suma by zodpovedala sume 372,50 eur. Napriek
uvedenej skutočnosti vyplatil žalobcovi sumu 312,50 eur (rozdiel 60 eur), keď z priznanej sumy odpočítal
sumu 25 eur ako neprimerané náklady na náhradné vozidlo – pristavenie vozidla). Žalobcovi nepriznal
zároveň sumu 229,15 eur ako neprimerané náklady na náhradné vozidlo – cena prenájmu.

47. Žalovaný v konaní neprodukoval žiadne skutkové tvrdenia o tom, z akého dôvodu krátil výšku
nákladov na náhradné vozidlo za pristavenie vozidla práve o sumu 25 eur, v čom a z akým dôvodov sa
mu javí výška práve 25 eur ako neprimeraná. Žalovaný neuviedol, na základe akých skutočností dospel
k záveru, že suma 5 eur by bola v takomto prípade primeraná. Rovnako súd nezistil, z akého dôvodu
žalovanému nebola uhradená suma 37,50 eur, keď tak, ako je uvedené vyššie, žalovaný žalobcovi

priznal nájom vo výške 75 eur za dobu 5 dní, t.j. suma 375 eur, nepriznal poplatok za pristavenie vozidla
vo výške 25 eur (a to zvyšku cenu prenájmu), avšak nezdôvodnil, z akého dôvodu namiesto tvrdenej
sumy350eur(375eur–25eur)uhradilžalovanémuibasumu312,50eur.Odpočítavanieinýchnákladov
okrem zníženia denného nájomného a poplatku za pristavenie vozidla žalovaný v konaní vôbec skutkovo
netvrdil.

48. Súd poukazuje na to, že bolo procesnou povinnosťou žalovaného okrem samotného popretia
skutkových tvrdení žalobcu podľa § 151 ods. 1 CSP, preukázať svoje vlastné tvrdenia o dôvodnosti ním
uskutočnených odpočtov z fakturovanej sumy. To žalovaný v konaní neučinil, čím neuniesol dôkazné
bremeno skutkových tvrdení uvádzaných v rámci svojej procesnej obrany. Súd zdôrazňuje, že dôkazné

bremeno k tvrdeniam, ktoré žalovaný uvádzal v rámci svojej procesnej obrany, ťažilo žalovaného, ktorý
tieto tvrdenia v rámci vymedzenia prostriedkov procesnej obrany uplatnil. Žalobca riadne preukázal
dôvodnosť a opodstatnenosť svojho nároku. Uplatnenie prostriedkov procesnej obrany - popretie
skutkových tvrdení protistrany podľa § 151 ods. 2 CSP je nerozlučne spojené so splnením dôkaznej
povinnosti podľa článku 8 CSP, teda s označením alebo s predložením dôkazov o obsahu uvedeného

popretia. Uvedené tvrdenia žalovaného zostali výlučne v rovine nepreukázaných tvrdení.

49. Súd teda v nadväznosti na vyššie uvedené konštatuje, že žalovaný neodôvodnene krátil poskytnuté
poistné plnenie tak, ako to vyplýva z prílohy oznámenia o poskytnutí poistného plnenia.

50. Súd zároveň má za to, že žalobcovi prináleží náhrada za poplatok vo výške 30 eur tak, ako
vyplýva z faktúry č. 2722022. Zo Zmluvy o nájme č. 246/2022 zo dňa 09.05.2022 (č. l. 8 spisu).
Z faktúry č. 2722022 (č. l. 12 spisu) vyplýva, že žalobca fakturoval poškodenému mimo iné poplatok
za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30 eur a to na základe dohody okrem iného na cene
denného nájomného, zmluvného nájomného a poplatku za pristavenie a odobratie vozidla vo výške

30 eur. Z uvedených dôkazných prostriedkov vyplýva, že poplatok za pristavenie vozidla bol explicitne
v nájomnej zmluve dojednaný. Je nesporné, že poškodený bol oboznámený s týmto poplatkom, čo
preukazuje uzatvorená nájomná zmluva. Uplatňovanie obdobných poplatkov je bežnou obchodnou
praxou subjektov prenajímajúcich vozidlá. Každá požičovňa automobilov musí odovzdať vozidlo
vyčistené, zodpovedajúce hygienickým štandardom, skontrolovať jeho technický stav, s čím sú spojené

ďalšie náklady, ktoré nie sú pokryté cenou nájmu. Cena nájmu pozostáva predovšetkým zo zisku
požičovne a amortizácie prenajatého vozidla, pričom sa odvíja aj od obstarávacej, resp. zostatkovej
hodnoty vozidla. Zohľadňujúc cenu a dĺžku prenájmu súd považuje výšku poplatku za primeranú. Suma
30 Eur je uplatňovaná ako paušalizovaný jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla, keďže
má súvis s prenájmom vozidla. Súd poukazuje na celý obsah zmluvy o nájme, dohodnutú výšku nájmu,

dohoduzmluvnýchstrán,keďpoplatokzapristavenieaodobratievozidlajezmluvnedohodnutýpaušálny
poplatok, u ktorého nebolo zistené, že by bol dohodnutý v neprimeranej výške odporujúcej tomu, že išlo
o poplatok za pristavenie a odobratie vozidla, ktoré sa stalo predmetom zmluvy o nájme. Tento poplatok
predstavuje náklady, ktoré nepochybne vznikli v priamej súvislosti s poistnou udalosťou, v dôsledku
ktorej vznikla škoda na vozidle, ktoré bolo predmetom opravy a nebyť tejto poistnej udalosti, ku vzniku

týchto nákladov by vôbec nedošlo. Poplatok za pristavenie a odobratie vozidla uplatnený žalobcom
v sume 30 Eur mal nesporný hmotnoprávny základ vyplývajúci zo zmluvného vzťahu založeného
zmluvou o nájme, uzatvorenou medzi žalobcom ako prenajímateľom a poškodeným ako nájomcom a
z hľadiska nutnosti a účelnosti jeho vynaloženia, i táto časť je krytá príčinnou súvislosťou spojenou sovznikom dopravnej nehody, pretože k vynaloženiu tejto časti nákladov by v prípade absencie vzniku
samotnej poistnej udalosti - dopravnej nehody nedošlo. Potom samostatné uplatnenie poplatku tak, ako
je uvedené vyššie, sa súdu javí ako primerané. Súd je potom toho názoru, že žalobcovi vznikol nárok aj

na náhradu nákladov – poplatku za pristavenie vozidla vo výške 30 eur.

51. Tak, ako je uvedené vyššie v rozsudku, žalovaný priznal v súlade s § 6 písm. a) b) zákona o PZP
dôvodnosť nájmu náhradného vozidla v rozsahu 5 dní, tzn. od 09.05.2022 do 13.05.2022. Žalovaný
však neuznal žalobcom uplatnenú výšku nájomného v rozsahu 130 eur/deň. Súd je toho názoru,

že žalovanému by neprináležala náhrada za posledný deň nájmu náhradného vozidla, tzn. za deň
13.05.2022. Avšak žalovaný uhradil žalobcovi nájom za predmetný deň v rozsahu 75 eur, preto súd na
takéto zaplatenie a priznanie nároku v uvedenej časti musel prihliadať, keď v konaní neboli preukázané
dôvody pre uplatnenie zmeny skutkových tvrdení produkovaných v súlade s povinnosťou žalovaného
vyplývajúcou mu zo zákona o PZP.

52. Je nepochybné, že poškodený mal prenajaté náhradné vozidlo z dôvodu poškodenia jeho vozidla,
v dôsledku čoho je jeho nárok voči žalovanému opodstatnený. Je však nutné uviesť, že sa musí
jednať o náklady vynaložené nutne a účelne. Nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov spojených so
zabezpečením náhradného motorového vozidla za dobu opravy poškodeného vozidla z titulu škodovej
udalosti, ktorá bola zavinená klientom žalovaného, podľa názoru súdu bola žalobcom preukázaná.

Poškodený, teda právny predchodca žalobcu, z titulu škodovej udalosti nemohol svoje motorové vozidlo
užívať a dôvodne si zabezpečil náhradné vozidlo, preto aj náklady spojené so zabezpečením tohto
náhradného vozidla, a to nájomné, ktoré bolo preukázané, že bolo zaplatené, patrí do právneho nároku
poškodenia. Poškodený bol nútený vynaložiť náklady súvisiace so zabezpečením motorového vozidla
spôsobom jeho prenájmu, keďže po dobu opravy nemohol používať svoje motorové vozidlo. Škoda v

tejto súvislosti vzniknutá na strane poškodeného, je škodou v rozsahu účelne vynaložených nákladov na
nájom tohto náhradného motorového vozidla. Skutočnou škodou bolo nájomné za prenajaté motorové
vozidlo, k prenájmu ktorého bol poškodený donútený poistnou udalosťou, za ktorú zodpovedá klient
žalovaného. Škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil náklady na zapožičanie osobného
automobilu, prípadne aj vyššie náklady v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku

svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú
škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. To, že takáto
škoda v majetkovej sfére poškodeného ako právneho predchodcu žalobcu aj nastala, bolo preukázané
tým, že došlo k úhrade nájomného, a to vo forme započítania s pohľadávkou prenajímateľa. Náhrada
nákladov za používanie motorového vozidla nereparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej

udalostipoužívaťsvojemotorovévozidlo.Pokiaľišloovýškunákladovztituludobynájmunazapožičanie
náhradného motorového vozidla, tak za skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na zapožičanie
prenájom náhradného motorového vozidla sa považujú náklady, ktoré boli nutne a účelne vynaložené
na požičanie náhradného vozidla, čo žalobca v konaní v rámci svojej dôkaznej povinnosti preukázal.
Poškodený, resp. v danom prípade právny predchodca žalobcu preukázal, že z titulu poistnej udalosti

nemohol motorové vozidlo používať. Toto sa nachádzalo v oprave, a preto počas celej nevyhnutej doby
opravy vozidla bol poškodený nútený vynaložiť náklady za nájom náhradného motorového vozidla, ktoré
náklady boli nutne a účelne vynaložené, a ktoré by inak nevznikli, ak by poškodený mohol používať
svoje vlastné vozidlo.

53. Žalobca vyfakturoval poškodenému za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č.
246/2022 zo dňa 09.05.2022, a to faktúrou č. 2722022 zo dňa 13.05.2022 sumu 679,98 eur s dph, za 5
dní vrátane poplatku za prevzatie, pristavenie a čistenie vo výške 30 eur. Súd dospel k záveru o účelnosti
nájomného za dobu od 09.05.2022 do 12.05.2022, t.j. v rozsahu 4 dní, tzn. v tomto smere sa stotožnil
s tvrdením žalovaného a potrebe vyjadrenia účelnosti nájmu iba do doby uskutočnenia opravy vozidla.

Žalovaný nesporne uhradil žalobcovi sumu 312,50 eur. Súd k tomu zdôrazňuje, že žalovaný v konaní
neprodukoval žiadne skutkové tvrdenia, na základe ktorých došlo ku kráteniu poplatku za pristavenie
vozidla vo výške 30 eur. Neuhradenie poplatku v plnej výške (úhrada vo výške 5 eur) pritom vyplýva
iba z prílohy oznámenia o poistnom plnení. Súd tak, ako je uvedené vyššie, ustálil, že krátenie poplatku
za pristavenie vozidla bolo neodôvodnené, žalovaný nijakým spôsobom skutkovo neodôvodnil potrebu

znížiť poistné plnenie v tejto časti, aj preto je súd toho názoru, že neexistuje dôvod na nepriznanie
náhrady za poplatok za pristavenie vozidla.54. Zo strany žalovaného došlo k úhrade sumy 312,50 eur, ktorá suma má predstavovať nájomné
v rozsahu v rozsahu denného nájomného vo výške 75 eur za počet dní – 5, tzn. uvedená suma by
v súlade s odôvodnením žalovaného mala byť žalovanému uhradená vo výške 375 eur. Z prílohy

k oznámeniu o poistnom plnení (č.l. 16 rub spisu) však vyplýva, že žalovaný pri výpočte neodôvodnene
počítal s výškou faktúry za prenájom náhradného vozidla v rozsahu sumy bez dph – 566,65 eur, keď
suma s dph predstavuje sumu 679,98 eur. Potom po odpočte nepriznaných častí (suma 25 eur ako
poplatok za pristavenie vozidla a suma 229,15 eur ako cena prenájmu) žalobcovi priznal náhradu
v rozsahu 312,50 eur, ktorá suma by mala zodpovedať sume bez dph (keď úhrada bola vyčíslovaná zo

sumy faktúry bez dph). Pokiaľ potom žalovaný uznal nárok vo výške 75 eur/deň pri počte dni 5, pričom
vyplatil žalobcovi sumu 312,50 eur, uvedená suma zodpovedá sume bez dph (75 x 5 = 375 eur, - 20 %
DPH = 312,50 eur). K tomu súd zdôrazňuje, že z výpočtu výšky poistného plnenia (č.l.16 spisu) vyplýva,
že žalovaný bez uvedenia dôvodu pri priznávaní poistného plnenia „pracoval“ s verziou faktúry (č.l.12
spisu) bez dph. Uvedený výpočet je chaotický, pričom žalovaný k nemu v konaní neprodukoval žiadne
skutkové tvrdenia.

55. K priznanému nároku žalobcu teda súd uvádza, že vychádzal v konaní z potreby priznania celej
doby nájmu, keď žalovaný nezdôvodnil zmenu v posúdení nároku v súlade s § 6 písm. a), b) zákona
o PZP. Žalovaný mal za to, že žalobcovi vznikol nárok na plnenie vo výške sumy 75 eur x 5 dní, pričom
však neodôvodnene uhradil žalovanému iba sumu 312,50 eur (uvedená suma podľa oznámenia by

mala zodpovedať sume 62,50 eur ako suma nájmu bez dph x 5 dní a takto určená suma bez dph bola
žalobcovi vyplatená). K tomu súd uvádza, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že súčasťou faktúry
č. 2722022 bola aj priznaná dph, keď k postúpeniu pohľadávky z poškodeného na žalobcu došlo vo
vzťahu k celej faktúre, tzn. čo do sumy 679,98 eur (vrátane dph). Preto súd pri výpočte dlžného nároku
vychádzal z fakturovanej sumy vrátane dph.

56. Súd je toho názoru, že žalobcovi prináleží náhrada nájomného za obdobie 4 dní v rozsahu 130 eur
(pôvodné fakturovaná suma), tzn. žalobcovi vznikol v tejto časti nárok na zaplatenie sumy 520 eur. Je
tomu tak preto, že súd má za to, že žalovanému vznikol nárok za nájom na plnú fakturovanú sumu
nájomného avšak iba za obdobie 4 dní. Okrem toho žalobcovi prináleží náhrada za 5-ty deň v rozsahu

už priznaného nároku žalovaným vo výške 75 eur. Pokiaľ teda súd priznal žalobcovi aj nárok za 5-ty deň
(13.05.2022), je tomu tak len v rozsahu žalovaným účinne v konaní nerozporovanej sumy 75 eur, ktorú
sumu žalovaný vo vzťahu k tomuto dňu pri priznaní poistného plnenia uznal. Žalobca má potom nárok
na náhradu sumy: 520 eur + 75 eur (nájomné). K tomu je potrebné pripočítať poplatok za pristavenie
a prevzatie vozidla, ktorý žalobca nepriznal pri uznaní poistného plnenia a v tomto konaní skutkovo

nijakým spôsobom netvrdil potrebu nepriznania predmetného poplatku. Žalobcovi teda vznikol nárok na
náhradu sumy 625 eur (520 eur + 75 eur + 30 eur), z ktorej sumy žalovaný uhradil sumu 312,50 eur.
Žalobca si v konaní uplatnil zaplatenie sumy 254,15 eur, keď súd bol v súlade s § 216 ods. 1 CSP viazaný
žalobným návrhom žalobcu a uplatnený nárok žalobcu nemohol prekročiť. Preto súd žalobcovi priznal
právo na zaplatenie celej uplatnenej sumy a to i napriek tomu, že dospel k záveru, že žalobcovi nevznikol

nárok na náhradu nájmu za deň 13.05.2022 v rozsahu prekračujúcom sumu 75 eur (v rozsahu 55 eur),
keď žalobca si v konaní uplatnil iba sumu 254,15 eur. Uvedené právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne
vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods.
1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z. a podľa všeobecných hmotno-právnych ustanovení vyplývajúcich z úpravy
§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe skonštatovania súdu vychádzajúceho z výsledkov

vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa § 191 CSP.

57. Súd v závere konštatuje, že nezistil žiadny dôvod neposkytnúť poškodenému, resp. žalobcovi
náklady nájmu vo výške 254,15 eur, pokiaľ žalovaný namietal neplatnosť nájomnej zmluvy, celú
dobu trvania nájmu a výšku nájomného, relevantným spôsobom nepreukázal opodstatnenosť takýchto

námietok (s výnimkou náhrady nájomného za deň 13.05.2022 v rozsahu nad priznanú sumu nájomného
75 eur). Súd posúdil, že skutočná výška škody v zmysle § 442 Občianskeho zákonníka je aj žalovaná
istina - náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré v zmysle ustálenej
súdnej praxe patria aj náklady za prenájom motorového vozidla. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti
je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený

užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si
musel prenajať vozidlo - až do vydania vozidla. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že skutočnou škodou
je vyplatené nájomné za prenajaté vozidlo, nie aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty
žalovaného. Poškodený nemá nijakú povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadaťlacnejšiu požičovňu a podrobne skúmať podmienky ani dohliadať na opravu vozidla, aby doba trvania
opravy poškodeného vozidla bola v súlade s koeficientami a výpočtami žalovaného. Súd však zároveň
konštatuje, že podľa jeho názoru nie je daná príčinná súvislosť medzi vznikom škody spôsobenej

dopravnou nehodou a nákladmi za prenájom vozidla po dobe, kedy mal poškodený svoje opravené
vozidlo k dispozícii, preto v tejto časti nárok započítal žalobcovi už žalovaným priznaný a zaplatený nárok
vo výške 75 eur. Vo vzťahu k dobe nájmu po tom, čo bolo opravené motorové vozidlo poškodeného
je nutné konštatovať, že poškodený mohol využívať svoje motorové vozidlo a preto náklady spojené
s ďalším zotrvaním v nájomnej zmluve súd považuje za neúčelné.

58. Žalobca si v konaní uplatnil úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na
poskytnutie poistného plnenia, t.j. od 22.06.2022, keď posledný deň, kedy mohol žalovaný žalobcovi
poskytnúť plnenie bolo 21.06.2022 v súlade s § 11 ods. 7 zákona o PZP. So splnením záväzku zaplatiť
žalobcovi náhradu škody je tak žalovaný podľa názoru žalobcu v omeškaní od nasledujúceho dňa.
V danom prípade si žalobca (ako právny nástupca poškodeného) priamo uplatnil právo na náhradu

škody podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP proti poisťovni. Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne
a včas, t.j. neposkytne poistné plnenie v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania,
čo znamená právo popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorý základ je daný v § 517
ods. 2 občianskeho zákonníka. V predmetnom prípade má súd pri aplikácii § 11 ods. 7 Zákona o PZP a
§ 517 ods. 1 občianskeho zákonníka za to, že na strane žalovaného dôjde k omeškaniu, keď žalovaný

nevyplatí uplatnené nároky, rozdiel nastáva iba v lehote, odkedy k omeškaniu dôjde. Súd preto žalobcovi
z priznaného žalovaného nároku priznal aj úrok z omeškania vo výške 5 % (základná úroková sadzba
ECB k 1. dňu omeškania + 5 percentuálnych bodov), a to v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to od 22.06.2022, t.j. od
nasledujúceho dňa plynúceho od uplynutia 15 dní odo dňa skončenia prešetrenia poistnej udalosti (ktoré

bolo skončené dňa 14.02.2023) v súlade s § 11 ods. 7 ZPZP, a to aj s poukazom na nález Ústavného
súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2020 z 14. 10. 2021.

59. Na základe vyššie uvedených skutočností súd zaviazal žalovaného, aby žalobcovi v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozsudku uhradil sumu 254,15 eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy od

22.06.2022 a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

60. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

61. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

62. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
teda podľa zásady úspešnosti žalobcu v konaní. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto súd žalobcovi
ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na

podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,

že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.