Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. február 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1CoCsp/11/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123384688
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6123384688.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Brondoša a členov
senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu: M.B.A. Financie
s.r.o., Gusevova 6, Bratislava, IČO: 36 754 404, zastúpený: Advokátska kancelária Galadík s.r.o.,
Nám. Štefana Moysesa 45/17A, Banská Bystrica, proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C.
XX, D. E. C., zastúpená: JUDr. Peter Majerník, advokát, Werferova 1, Košice, o zaplatenie 3.350,-

eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice z 26.4.2024, č. k.
68Csp/107/2023-159 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým
rozsudkom vo veci samej zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia

istiny vo výške 3.350,- eur spolu s 9 % ročnými úrokmi z omeškania z dlžnej sumy od 1.7.2022 do
zaplatenia. Skutkovým základom takto uplatneného nároku bolo v podstatnom tvrdenie žalobcu, že
pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. uzatvorila 12.10.2018 so spoločnosťou 4you Reality EU
s.r.o. zmluvu o povolenom prečerpaní č. 5123390486 (ďalej len „zmluva o úvere“), predmetom ktorej
bolo poskytnutie povoleného prečerpania vo výške 4.470,- eur. Podľa žalobcu pohľadávka pôvodného
veriteľa zo zmluvy o úvere bola zabezpečená v zmysle § 533 Občianskeho zákonníka dohodou

o pristúpení k záväzku A. B. (žalovaná – pozn. odv. súdu).Vzhľadom k tomu, že zo strany dlžníka došlo
k porušeniu zmluvných podmienok pre poskytovanie bankových produktov, banka pristúpila k výpovedi
zmluvy o úvere a k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti povoleného prečerpania, o čom listom informovala
dlžníka a žalovanú. Žalobca mal za to, že výpovedná lehota začala plynúť od mája 2022 a uplynula dňa
30.6.2022. Výzvou zo 17.3.2023 banka oznámila dlžníkovi a žalovanej, že sú v omeškaní so splácaním
pohľadávky, žalovaná bola zároveň upozornená, že ku dňu vyhotovenia oznámenia je výška pohľadávky

3.951,30 eura, a že je banka oprávnená pohľadávku postúpiť tretej osobe. Zmluvou o postúpení
pohľadávok č. 0553/2023/CE z 22.6.2023 došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu, o čom postupca
žalovanú informoval. Podľa tvrdenia žalobcu bola zásielka o výpovedi úverovej zmluvy a vyhlásení
mimoriadnej splatnosti povoleného prečerpania a oznámenie o postúpení pohľadávky vrátená ako
nedoručená z dôvodu „adresát neznámy“. Žalobca okrem iného v žalobe uviedol, že ku dňu postúpenia
pohľadávky predstavuje dlžná istina úveru sumu 3.350,- eur a nárokuje si aj úroky z omeškania vo výške

10 % ročne z dlžnej istiny, ktoré požaduje priznať od 1.7.2022 do zaplatenia.
2.Súdprvejinštancievnapadnutomrozsudkuskutkovovyšielzozistenia,ženazákladeúverovejzmluvy
bolo pôvodným veriteľom dlžníkovi 4you Reality EU, s.r.o. poskytnuté povolené prečerpanie vo výške
4.470,- eur za účelom prevádzkových potrieb spoločnosti. Súčasťou úverovej zmluvy bola aj dohoda
o pristúpení žalovanej k záväzku upravená v čl. IV. predmetnej zmluvy. Žalovaná vyhlásila, že v prospech
banky splní popri dlžníkovi pohľadávku banky a banka je oprávnená požadovať splnenie pohľadávky od

ktoréhokoľvek z nich. Žalovaná ako pristupujúci dlžník podpisom vyhlásila, že je dostatočne informovaná
o ekonomickej situácii dlžníka a o dôsledkoch uzatvorenia dohody o pristúpení. Listom z 15.4.2022banka vypovedala zmluvu o úvere a zároveň vyhlásila mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania.
Žalobca priložil podací hárok Slovenskej pošty, a.s., nakoľko doručenkou tejto listiny nedisponoval.
Súd prvej inštancie tiež zistil, že výzvou zo 17.3.2023 bolo žalovanej oznámené, že je v omeškaní so

splácaním pohľadávky a zároveň bola upozornená, že je banka oprávnená postúpiť pohľadávku tretej
osobe, o čom žalobca v konaní predložil podací lístok.
3.1. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 533 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník, v znení neskorších zmien a doplnkov v spojení s ust. § 261 ods. 1 a 7, §
497 a § 499 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, v znení neskorších zmien a doplnkov,

právne posúdil vzťah strán ako obchodno-záväzkový z úverovej zmluvy vychádzajúc z toho, že
právny predchodca žalobcu uzatvoril so spoločnosťou 4you Reality EU, s.r.o. úverovú zmluvu, pričom
oba subjekty sú podnikateľskej povahy. Žalovaná ako fyzická osoba uzatvorila dohodu o pristúpení
k záväzku vzniknutého z tejto úverovej zmluvy podľa § 533 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu
k žalovanou uplatnenej námietke v otázke platného uzavretia dohody o pristúpení k záväzku súd
prvej inštancie ustálil, že „... žalovaná ako pristupujúci dlžník podpisom vyhlásila, že pred uzatvorením

dohody o pristúpení sa oboznámila s textom úverovej zmluvy, ktorá podľa názoru súdu obsahovala
všetky zákonom požadované náležitosti v zmysle cit. ust. § 497 Obchodného zákonníka. Zároveň
žalovaná vyhlásila, že je dostatočne informovaná o ekonomickej situácii dlžníka – spoločnosti 4you
Reality EU, s.r.o., v ktorej bola spoločníkom. Zároveň bola informovaná o dôsledkoch uzatvorenia
dohody o pristúpení.“ Nadväzujúc na uvedené súd prvej inštancie skonštatoval, že žalovaná s právnym

predchodcom žalobcu uzatvorila dohodu o pristúpení k záväzku platne.
3.2. Súd prvej inštancie posúdil tiež žalovanou uplatnenú námietku ohľadom aktívnej, resp. pasívnej
legitimácie z dôvodu, že žalobca odvodzuje svoj nárok od zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú uzavrel
s bankou a dospel k záveru, že „... v priebehu konania nebola dostatočne a bez akýchkoľvek pochybností
identifikovaná postúpená pohľadávka.“, pričom v tejto spojitosti poukázal na dohodu o postúpení

pohľadávky, predmetom ktorej boli pohľadávky bližšie špecifikované v prílohe č. 1 tejto zmluvy. Podľa
súdu prvej inštancie žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania identifikácie postúpenej
pohľadávky a zároveň nerozptýlil pochybnosti ohľadom obsahu elektronického podania, ktoré malo byť
súčasťou zmluvy o postúpení. Okrem iného súd prvej inštancie dodal, že aj keby žalobca bol býval
dodatočne preukázal identifikáciu postúpenej pohľadávky, v konaní nijako nepreukázal, že by žalovanej

doručil listinu označenú ako výpoveď zmluvy z 15.4.2022, ktorou mal vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru. V tejto spojitosti súd prvej inštancie akcentoval, že uvedená skutočnosť nebola sporná, nakoľko
žalobca v žalobe sám uviedol, že nedisponuje doručenkou a predkladá iba podací hárok. Podľa záveru
súdu prvej inštancie podacie hárky nepreukazujú, že sa zásielka reálne aj dostala do sféry dispozície
žalovanej, teda že jej bolo mimoriadne zosplatnenie úveru skutočne aj doručené a mohla sa s jeho

obsahom aj oboznámiť.
3.3. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal s návrhom žalobcu
na doplnenie dokazovania ohľadne aktívnej legitimácie, posúdil ju z hľadiska hospodárnosti konania,
účelnosti a sudcovskej koncentrácie a tento návrh zamietol z dôvodu, že skutkový stav zistený
z vykonaných dôkazov stačí na rozhodnutie vo veci samej. Námietku žalovanej ohľadom aktívnej

legitimácie žalobcu teda posúdil ako dôvodnú s opodstatnením, že žalobca nepreukázal prechod práv
z úverovej zmluvy, ku ktorej pristúpila žalovaná kumulatívnou intercesiou, čoho dôsledkom zároveň
nepreukázal ani aktívnu vecnú legitimáciu.
4. Napokon rozhodnutie o trovách konania prvoinštančný súd odôvodnil s poukazom na § 255 ods. 1
a § 262 ods. 2 C.s.p. výlučným procesným úspechom žalovanej v spore.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca
v odvolaní namietal predovšetkým nedostatky v spôsobe právneho posúdenia veci súdom prvej
inštancie. Odvolateľ nesúhlasil so záverom prvoinštančného súdu o nesplnení zákonných predpokladov
pre platné postúpenie pohľadávky vystavaný na úvahe, že nepochybne v konaní neidentifikoval

pohľadávku, ktorá bola predmetom postúpenia z pôvodného veriteľa na žalobcu. Žalobca v odvolaní
poukázal tiež na nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, keď vyhodnotil nárok žalobcu ako
nedôvodný z dôvodu nepreukázania skutkových tvrdení uvádzaných žalobcom, naproti tomu v konaní
prihliadol na skutočnosti, ktoré neboli žalovanou namietané, a teda mal za to, že súd prvej inštancie
postupoval v rozpore s § 151 ods. 1 C.s.p. Akcentoval v tomto smere, že medzi stranami nie je sporné,

že podací hárok dostatočným spôsobom osvedčoval skutočnosť, že predmetná zásielka bola zo strany
pôvodného veriteľa expedovaná, nakoľko nebola žalovanou spochybnená. Odvolateľ záverom vytkol
súdu prvej inštancie, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, resp. absentuje, ktoré
skutočnosti považoval za sporné, a ktoré spornými neboli.6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
(§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné

(§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C.s.p.), v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., aj z hľadiska odvolaním uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania
v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že je (odvolanie) dôvodné.
8. Žalobca svojimi odvolacími námietkami v intenciách ním uplatneného odvolacieho dôvodu podľa

§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., nastolil predmetom odvolacieho prieskumu (tiež) správnosť právneho
posúdenia veci súdom prvej inštancie v otázke jeho vecnej legitimácie. Odvolací súd sa stotožňuje
s právnym posúdením záväzkového vzťahu strán ako obchodného podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného
zákonníka z dôvodu, že žalovaná pristúpila do existujúceho hlavného veriteľského vzťahu vyplývajúceho
zo zmluvy o úvere, preto súd prvej inštancie správne aplikoval ust. § 497, § 499 a § 261 ods. 1
Obchodného zákonníka. Napriek tomu, že sa jednalo o obchodnoprávny vzťah, súd prvej inštancie

vyhovel námietke žalovanej v otázke platného postúpenia pohľadávky. Odvolací súd v tejto spojitosti
uvádza, že z povahy zmluvného vzťahu, ktorý nie je spotrebiteľský, nemožno strane priznať ochranu
podľa predpisov spotrebiteľského práva.
9. Vo všeobecnosti platí, že dlžník musí po oznámení postupcu plniť v prospech postupníka
a nie je oprávnený namietať prípadnú neplatnosť alebo neexistenciu samotnej cesie. Súd vychádza

z právnych účinkov notifikačného úkonu postupcu a platnosť zmluvy o postúpení neskúma ani ako
prejudiciálnu otázku. Jedným z dôvodov, ktoré bránia námietke notifikovaného dlžníka o neplatnosť
zmluvy o postúpení je ten, že pokiaľ by bola žaloba zamietnutá len na základe námietky dlžníka
o neplatnosť postúpenia, hrozilo by reálne premlčanie pohľadávky na strane postupcu. Dlžník by teda po
právoplatnom zamietnutí žaloby nemusel plniť postupníkovi a voči postupcovi by sa ubránil námietkou

premlčania. Dlžník sa môže dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie
len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník.
10.1. Odvolací súd v tomto smere dodáva, že za situácie, keď postupca preukázateľne oznámil
žalovanej postúpenie pohľadávky, právo dovolávať sa preskúmania zmluvy o postúpení pohľadávky
jej z inštitucionálnej podstaty postúpenia nepatrí. Pokiaľ totiž postupca dlžníkovi oznámi postúpenie

pohľadávky, stáva sa otázka platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky z hľadiska účinkov plnenia pre
dlžníka nepodstatnou, nakoľko v takom prípade jeho záväzok zaniká splnením postupníkovi, a to aj ak
by bola zmluva o postúpení pohľadávky neplatná.
10.2. Účelom § 526 ods. 1 veta druhá a ods. 2 Občianskeho zákonníka je ochrana dlžníka, ktorý plnil
svoj záväzok osobe (postupcovi alebo postupníkovi), ktorá v čase plnenia podľa hmotného práva nebola

veriteľom pohľadávky. Oznámením o postúpení pohľadávky vyvolá postupca zmenu osoby oprávnenej
prijaťplnenie,atýmnasebaberieriziko,vyplývajúceztoho,žeivprípadeneplatnostizmluvyopostúpení
pohľadávky splní dlžník dlh tretej osobe s účinkami pre postupcu. Z toho vyplýva, že vo vzťahu medzi
postupníkom a dlžníkom nie je platnosť postúpenia právne významná. Pre dlžníka je podstatné, či
postupovaná pohľadávka existuje - preto sú mu zachované námietky proti pohľadávke, ktoré mohol

uplatniť v čase postúpenia; nie je však už jeho vecou, kto pohľadávku vymáha, pretože dlh má splniť
podľa pokynu veriteľa. To v konečnom dôsledku v procesných súvislostiach znamená, že otázku, či
pohľadávka bola skutočne postúpená a či je postúpenie platné, je možné riešiť len v spore medzi
postupcom a postupníkom a dlžníkovi po oznámení veriteľa, že pohľadávku postúpil inej osobe námietka
neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky proti tejto osobe zásadne nepatrí (por. napr. rozsudok NS

ČR sp. zn. 29 Cdo 1277/2007 zo dňa 22.12.2009).
10.3. Hneď jedným dychom však treba dodať, že námietka neplatnosti postúpenia patrí spotrebiteľovi
v sporoch, ktorých je účastníkom a v prípade, ak sa jedná o zjavné zneužitie práva čo však nie je
tento prípad, pretože ako už bolo zmienené na inom mieste, posudzovaný vzťah nie je spotrebiteľskej
povahy a nič nenasvedčuje tomu, že postupca alebo postupník zneužili právo na úkor žalovanej, a teda

súdu neprináleží posudzovať platnosť tejto zmluvy na základe námietky žalovanej v spore z veriteľsko-
dlžníckeho vzťahu s postupníkom, keďže dlhu sa zbaví plnením tomuto subjektu bez ohľadu na platnosť
postúpenia.
11. Súd prvej inštancie vedený nesprávnym právnym názorom nezameral svoju pozornosť na splnenie
notifikačnej povinnosti postupcom podľa § 525 Občianskeho zákonníka, ale pristúpil k posudzovaniu

platnosti zmluvy o postúpení predovšetkým z hľadiska identifikácie pohľadávky a podmienok, za ktorých
došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Podľa súdu prvej inštancie žalobca nepreukázal, že na
neho prešlo právo z úverovej zmluvy, ku ktorému pristúpila žalovaná kumulatívnou intercesiou, z čohovyvodil, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, pričom ďalej neskúmal, či bolo
žalovanej postupcom oznámené postúpenie pohľadávky vo výške uplatňovanej žalobou.
12. Vychádzajúc z vyššie uvádzaných skutočnosti odvolací súd dospel k názoru, že súd prvej inštancie

na podklade správneho právneho názoru v otázke povahy záväzkového vzťahu strán ako obchodného
dospel k predčasnému právnemu záveru v otázke aktívnej legitimácie žalobcu, ktorú tento odvodzoval
od zmluvy o postúpení. Vzhľadom na to, že náprava tohto pochybenia presahovala rámec odvolacieho
konania, odvolací súd procesným postupom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. pristúpil k zrušeniu
napadnutého rozsudku a vrátil vec súdu prvej inštancie, aby ju znovu prejednal a opätovne o nej

rozhodol.
13. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie prihliadať vo vzťahu k procesnej obrane
aprocesnéhoútokulennatieskutočnosti,ktorévkonanínebolisporné.Ktomu predovšetkýmzabezpečí
presvojeskutkovézáverydostatočnýskutkovýpodkladprocesnepredpokladanýmspôsobom.Vzáujme
efektívneho postupu v ďalšom konaní odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie preskúma, či
nastali právne účinky oznámenia cesie postupcu predovšetkým z hľadiska jeho doručenia žalovanej

a oznámenia výšky vymáhanej pohľadávky. Súd prvej inštancie opätovne posúdi, či postupca
dostatočným spôsobom preukázal okolnosti, v rámci ktorých možno rozumne očakávať, že sa žalovaná
s obsahom oznámenia o postúpení pohľadávky oboznámila, resp. mohla objektívne oboznámiť. Po
prípadnom doplnení dokazovania súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne s tým, že v novom
rozhodnutí vezme do úvahy len tie skutočnosti, ktoré vyšli (vyjdú) v konaní najavo (čl. 11 ods. 4 C.s.p.)

a bude mať na zreteli tiež v tomto uznesení vyslovený právny názor odvolacieho súdu, ktorým je
viazaný podľa ust. § 391 ods. 2 C.s.p. Nové rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodní tak,
aby sa dôsledne a presvedčivo vysporiadal so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami
riešenými v konaní a argumentmi sporových strán a zároveň aby odôvodnenie nie len formálne spĺňalo
náležitostipožadovanéust.§220ods.2C.s.p.,aleabyimateriálnezodpovedalokritériámspravodlivého

odôvodnenia).
14. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách konania, vrátane
trov konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.