Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. február 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/96/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620010618
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šimková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1620010618.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MárieŠimkovejačlenovsenátu

JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Danice Veselovskej v trestnej veci obžalovaného L. O. a spol. pre
zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona o odvolaniach obžalovaného L.
O., obžalovaného V. M. a poškodeného proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/99/2020 zo
15.05.2023, na verejnom zasadnutí konanom dňa 11.02.2025 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa§321ods.1písm.d)Trestnéhoporiadkua§2ods.1Trestnéhozákonasaprvostupňovýrozsudok
z r u š u j e.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaní

L. O., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom Z.,

V. M., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom
E. XX, O. pri W.,

a

Riverside development s. r. o. v likvidácii, IČO: 50092898, so sídlom Malé
námestie 18, Malacky,

u z n á v a j ú z a v i n n ý c h , ž e

dňa 13.06.2017 v obci Vysoká pri Morave podpísala obvinená právnická osoba Riverside development,

s. r. o. prostredníctvom obvinených V. M. a L. O. ako konateľov tejto právnickej osoby Kúpnu zmluvu
č. 012017, ktorú predtým podpísali poškodení Y. X. a N. J. ako kupujúci, a predmetom ktorej bola kúpa
nehnuteľností v k. ú. O. pri W., a to pozemky registra „C“ s parc. č. XXXX/XXX o výmere XXX mX v
podiele X/X a parc. č. XXXX/XXX o výmere XXX mX v podiele X/XX, zapísaného na LV č. XXXX, a ktorá
bola následne pod zámienkou uhradenia časti kúpnej ceny vo výške 46.000 eur predložená Slovenskej
sporiteľni a. s., kde mali poškodení pre tento účel schválený úver, na základe čoho Slovenská sporiteľňa
a. s. dané peňažné prostriedky previedla, pričom obvinená právnická osoba ich prijala a spotrebovala,

hoci už v čase podpísania Kúpnej zmluvy č. 012017 a jej predloženia Slovenskej sporiteľni vedeli, že
túto zmluvu nebude môcť obvinená právnická osoba plniť, ako aj že predmetné peňažné prostriedky
nevrátia, čím poškodeným Y. X. a N. J. spôsobili škodu najmenej vo výške 46.000 eur,

t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatili tým, že uviedli niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom

majetku väčšiu škodu,č í m s p á c h a l i

prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.

Za to sa obžalovanému L. O.

u k l a d á

podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden)
rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.

Obžalovanému V. M. sa za to

u k l a d á

podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden)

rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok a 6 (šesť) mesiacov.

Obžalovanej právnickej osobe Riverside development s. r. o. v likvidácii sa za to

u k l a d á

podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s poukazom na § 15 zákon č. 91/2016 Z.
z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov peňažný trest
vo výške 2.000 (dvetisíc) eur.

Podľa § 20 ods. 1, ods. 2 zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku v Obchodnom vestníku v dvoch
po sebe nasledujúcich číslach s uvedením názvu a sídla odsúdenej právnickej osoby a to v rozsahu
odsudzujúceho rozsudku týkajúceho sa tejto právnickej osoby v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Podľa§287ods.1Trestnéhoporiadkusúdzaväzujeobžalovaných,abyspoločneanerozdielnenahradili
poškodenému Y. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, N., škodu vo výške 46.000 eur, spolu
s úrokom z omeškania 8,00% ročne zo sumy 46.000 eur od 04.04.2021 do 31.12.2022, úrokom z
omeškania 10,50% zo sumy 46.000 eur od 01.01.2023 do 30.06.2023, úrokom z omeškania 12,00%

zo sumy 46.000 eur od 01.07.2023 do 31.12.2023, úrokom z omeškania 12,50% zo sumy 46.000 eur
od 01.01.2024 do 30.06.2024, úrokom z omeškania 12,25% zo sumy 46.000 eur od 01.07.2024 do
31.12.2024 a s úrokom z omeškania 11,15% zo sumy 46.000 eur od 01.01.2025 až do zaplatenia.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodeného Y. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX,

Košice odkazuje so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného L.O., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/99/2020 zo 15.05.2023 boli obžalovaní L.
O., V. M. a právnická osoba Riverside development s. r. o. v likvidácii uznaní vinnými zo zločinu podvodu
podľa 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 13.06.2017 v obci Vysoká pri Morave podpísala obvinená právnická osoba Riverside development,
s. r. o. prostredníctvom obvinených V. M. a L. O. ako konateľov tejto právnickej osoby Kúpnu zmluvu
č. 012017, ktorú predtým podpísali poškodení Y. X. a N. J. ako kupujúci, a predmetom ktorej bola kúpa
nehnuteľností v k. ú. O. pri W., a to pozemky registra „C“ s parc. č. XXXX/XXX o výmere XXX mX v

podiele X/X a parc. č. XXXX/XXX o výmere XXX mX v podiele X/XX, zapísaného na LV č. XXXX, a ktorá
bola následne pod zámienkou uhradenia časti kúpnej ceny vo výške 46.000 eur predložená Slovenskej
sporiteľni a. s., kde mali poškodení pre tento účel schválený úver, na základe čoho Slovenská sporiteľňa
a. s. dané peňažné prostriedky previedla, pričom obvinená právnická osoba ich prijala a spotrebovala,
hoci už v čase podpísania Kúpnej zmluvy č. 012017 a jej predloženia Slovenskej sporiteľni vedeli, že
túto zmluvu nebude môcť obvinená právnická osoba plniť, ako aj že predmetné peňažné prostriedky

nevrátia, čím poškodeným Y. X. a N. J. spôsobili škodu najmenej vo výške 46.000 eur.

Obžalovanému L. O. bol podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), písm. l), § 38 ods.
2, ods. 3, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam uložený trest odňatia slobody vo
výmere 2 (dva) roky, výkon ktorého mu bol postupom podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného

zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

ObžalovanémuV.M.bolpodľa§221ods.3Trestnéhozákona,§36písm.j),§38ods.2,ods.3Trestného
zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, ktorý bol obžalovanému postupom podľa §
51 ods. 1, § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 2 Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu

v trvaní 3 roky s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe, za súčasného uloženia
povinnosti spočívajúcej v príkaze osobne sa ospravedlniť poškodenému.

Obžalovanej právnickej osobe Riverside development s. r. o. v likvidácii bol podľa § 221 ods. 3 Trestného
zákona s poukazom na § 15 zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a

o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, uložený peňažný trest vo výške 3.000 eur.
Podľa § 20 ods. 1, ods. 2 zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení jej bol uložený aj trest zverejnenia odsudzujúceho
rozsudkuvObchodnomvestníkusuvedenímnázvuasídlaodsúdenejprávnickejosobynasvojenáklady
a to v rozsahu odsudzujúceho rozsudku týkajúceho sa tejto právnickej osoby v lehote do piatich dní od

výzvy súdu na jeho zverejnenie, po dobu najmenej dvoch mesiacov od začiatku zverejnenia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bola všetkým obžalovaným uložená povinnosť nahradiť spoločne
a nerozdielne poškodenému Y. X. škodu vo výške 46.000,- eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodeného Y. X. so zvyškom nároku na náhradu škody
odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný L. O. prostredníctvom svojho

obhajcu, čo do výroku o náhrade škody, obžalovaný V. M. prostredníctvom svojho obhajcu, čo do výroku
o vine a treste a prostredníctvom splnomocneného zástupcu poškodený Y. X., čo do výroku o náhrade
škody.

Obžalovaný L. O. odôvodnil odvolanie tým, že nenamieta trest, ktorý mu bol napadnutým rozsudkom

uložený, plne sa s ním stotožňuje. Namieta však výrok o náhrade škody vo výške 46.000 eur, nakoľko
sa nestotožňuje s tým, že škodu spôsobenú Y. X. a N. J. majú uhradiť spoločne a nerozdielne spolu s
obžalovanými V. M. a spoločnosťou Riverside development s. r. o. v likvidácii.

Obžalovaný V. M. v odôvodnení odvolania uvádza, že :

1. K priznaniu L. O.Obžalovaný L. O. vo svojej výpovedi po priznaní viny uvádza, že od začiatku realizácie projektu mali
jeho realizátori úmysel celý developerský projekt dokončiť a klientom kupované nehnuteľnosti odovzdať.
ObžalovanýL.O.ďalejprízvukoval,ženikdyneboloichzámeromniekohopripraviťopeniaze,avšakcelá

realizácia projektu žiaľ nedopadla dobre. Dôvodom vykonania prima facie podozrivých právnych úkonov
- sekundárnej kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností zo spoločnosti Riverside
development, s. r. o. v likvidácii (ďalej iba ako Riverside development), na poškodeného Y. X. a
odstúpenia od primárnej kúpnej zmluvy, ktorou boli aj tieto pozemky prevedené obžalovaným na
spoločnosť Riverside development, bola snaha obžalovaného L. O., zrejme s odobrením od W.. W. B.,

advokáta, zaistiť riadne dokončenie projektu, ktorý ohrozoval nečakaný záväzok spoločnosti Riverside
development zaplatiť daň z pridanej hodnoty. Inými slovami, obžalovaný L. O. sa jedným dychom priznal
k podvodu a druhým dodal, že nikdy nebolo jeho zámerom nikoho pripraviť o peniaze, no celá realizácia
projektu žiaľ nedopadla dobre. Takéto priznanie možno hodnotiť len ako formálne a vykonané za účelom
získania benefitov pri určovaní trestu, nie ako skutočné a vážne priznanie viny.
2. Ku skutkovému a právnemu stavu

Spornými právnymi úkonmi sú už spomínané (a) Sekundárna kúpna zmluva zo dňa 13.06.2017
uzatvorená medzi predávajúcim, spoločnosťou Riverside development, a kupujúcimi, poškodeným a
jeho partnerkou, ktorou mali byť na kupujúcich prevedené nehnuteľnosti, ktoré vlastnila spoločnosť
Riverside development; a (b) Odstúpenie od primárnej kúpnej zmluvy zo dňa 13.06.2017, ktorou
boli predmetné nehnuteľnosti prevedené z obžalovaného (fyzickej osoby) na spoločnosť Riverside

development.

Ako opakovane uviedol obžalovaný L. O., pri realizácii projektu výstavby a kúpy domov vo Vysokej
pri Morave došlo ku chybe, s ktorou jeho realizátori nerátali. Účtovníčka projektu, G. J., totiž zrejme
opomenula existenciu ustanovenia § 4 ods. 4 písm. c) Zákona o DPH, čo realizátorom projektu spôsobilo

nemalé problémy, nakoľko nerátali s povinnosťou platiť daň z pridanej hodnoty pred dosiahnutím obratu
49790,-eurpodľaustanovenia§4ods.1zákonaoDPH.Príslušnýdaňovýúradzaregistrovalspoločnosť
Riverside development spätne ako platcu dane z pridanej hodnoty (DPH), čo podľa vyjadrenia
obžalovaného L. O. malo za následok, že spoločnosti Riverside development by chýbalo približne o 200
000,- eur. Toto samozrejme realizáciu celého projektu ohrozilo. Obžalovaný L. O. sa situáciu rozhodol

riešiť,atonajprvtak,ženavrhol,abybolaDPHuhradenázpodieluobžalovanéhoM.naziskuspoločnosti
Riverside development. S týmto samozrejme obžalovaný M. nesúhlasil. Obžalovaný L. O. teda prišiel
na riešenie, že obžalovaný M. odstúpi od primárnej kúpnej zmluvy, ktorou previedol nehnuteľnosti na
spoločnosť Riverside development a bude ich predávať klientom ako fyzická osoba. Takto by obžalovaný
M. aj tak musel platiť DPH, avšak vzhľadom na jeho simplexnosť a slepú dôveru v jeho advokáta W.

B. na to samozrejme neprišiel. Obžalovaný L. O. na zápisnicu z výsluchu zo dňa 09.08.2019 uviedol:
„Keďže V. M. nesúhlasil, aby táto čiastka (DPH, pozn.) bola na konci odpočítaná z jeho podielu na zisku,
došlo k dohode o odstúpení od kúpnej zmluvy a či si pán M. splní alebo nie povinnosť registrovať,
sme nechali na ňom.“ Inými slovami, obžalovaný O. dobre vedel, že obžalovaný M. nepochopí, že sa
odstúpením od primárnej kúpnej zmluvy prenesie povinnosť platiť DPH na obžalovaného M. ako fyzickú

osobu. Obdobne obžalovaný O. uvádza na zápisnicu z hlavného pojednávania zo dňa 24.01.2022: „To,
že V. M. nebol platca DPH, nebolo záležitosťou spoločnosti Riverside development. Či o tom vedel alebo
nevedel sme neriešili, mal svoju účtovnú poradkyňu, ktorou bola podľa našich informácii pani J..“ G.
J. samozrejme nepovedala obžalovanému M., že sa po odstúpení od primárnej kúpnej zmluvy stane
platcom DPH (ak bude pokračovať v realizácii projektu), lebo sa jej na to zrejme ani len nepýtal. Ak sa

obžalovaný M. nechcel podieľať na platení DPH „zrážkou“ z jeho podielu na zisku spoločnosti Riverside
development, logicky sa na platení DPH nechcel podieľať ani ako fyzická osoba. Obžalovanému M. O.
a W. B. zrejme len povedali, že odstúpením od primárnej kúpnej zmluvy sa vyrieši problém s daňami
alebo mu nepovedali vôbec nič a len mu dali sporné dokumenty podpísať. „Účtovné dôvody“ podľa slov
obžalovaného O. vyslovených na zápisnicu z výsluchu zo dňa 24.01.2019, viedli obžalovaného O. aj k

založeniu bankového účtu v Tatra banke na meno obžalovaného M.. T. O. bol taktiež disponentom tohto
bankového účtu. Nakoľko však obžalovaný M. nevie používať internet banking (čo L. O. vedel) a od účtu
nemal bankovú kartu, obžalovaný O. bol de facto jediným disponentom predmetného bankového účtu.
Obžalovaný O. na zápisnicu z výsluchu zo dňa 24.01.2019 uviedol, že bol disponentom predmetného
bankového účtu práve preto, aby zaistil prevod finančných prostriedkov na účet spoločnosti Riverside

development, aby tak zabezpečil pokračovanie financovania projektu.Následne obžalovaný v odôvodnení svojho odvolania cituje výpovede obžalovaného O. a poškodeného,
poukazuje na e- mail zo dňa 05.06.2017 a zo dňa 28.01.2028, ktoré obžalovaný O. písal W. B., a tiež
na nález W.. O. E. zo dňa 08.06.2020.

Podľa obžalovaného M. celý skutkový stav teda v konklúzii možno zhrnúť nasledovne:
(a) obžalovaný L. O. sa síce formálne priznal k podvodu, avšak z jeho nasledovnej výpovede (ale aj z
jeho predchádzajúcich výpovedí) vyplýva, že nemal úmysel nikoho podviesť;
(b) je nesporné, že realizátori projektu opomenuli existenciu ustanovenia § 4 ods. 4 písm. c) zákona o
DPH, podľa ktorého mal byť platiteľom DPH už obžalovaný M. ako fyzická osoba, a ich plán rozdeliť

jednotlivé pozemky medzi viacero spoločností, aby tak predajom pozemkov nedosiahli hranicu obratu 49
790 eur podľa ustanovenia § 4 ods. 1 stroskotal. Inými slovami, realizátorom projektu vznikla povinnosť
platiť DPH, ktorej sa nedokázali vyhnúť a s ktorou nerátali;
(c) obžalovaný L. O. sa problém s povinnosťou platiť DPH pokúsil vyriešiť tak, že túto povinnosť
„preniesol“ na obžalovaného M. ako fyzickú osobu s využitím jeho rozumovej nevyspelosti, a to tak, že
mu dal podpísať odstúpenie od primárnej kúpnej zmluvy, ktorou obžalovaný M. previedol nehnuteľnosti

na spoločnosť Riverside development;
(d) nakoľko mal poškodený hraničné lehoty na čerpanie úveru a potreboval banke predložiť kúpnu
zmluvu, na ktorej bude figurovať vlastník nehnuteľností zapísaný v katastri nehnuteľností (vtedy
spoločnosť Riverside development), obžalovaný L. O. vyšiel poškodenému v ústrety a „vybavil“
podpísanie tejto zmluvy konateľmi spoločnosti Riverside development - obžalovaným M. a ním

samotným. Kúpna zmluva však bola podpísaná len za účelom predloženia požadovaného dokladu
banke, nemala byť titulom na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, o čom obžalovaný L.
O. aj informoval W. B. v e-mailovej komunikácii zo dňa 05.06.2017;
(e) obžalovaný L. O. mal o tomto upovedomiť aj poškodeného, ktorý sám uznáva, že mu obžalovaný L.
O. „niečo hovoril“, avšak v dôsledku jeho laxného prístupu sa o vec detailne nezaujímal;

(f) finančné prostriedky od poškodeného boli použité na financovanie výstavby stavieb klientov, vrátane
samotnej stavby poškodeného, o čom obžalovaný L. O. informoval W. B. v e-mailovej komunikácii zo
dňa 28.01.2018;
(g) obžalovaný L. O. považoval uvedené riešenie len za formalitu, predpokladal, že spoločnosť Riverside
development prevedie práva a povinnosti z kúpnej zmluvy uzatvorenej s poškodeným a jeho partnerkou

na obžalovaného M.. Obžalovaný L. O. podľa jeho slov nemohol predpokladať, ako sa celá situácia
začne vyvíjať;
(h) situácia sa začala vyvíjať tak, že obžalovaný M. sa v dôsledku jeho excentrickej a simplexnej povahy
dostal do susedského konfliktu s jeho novým susedom a zároveň klientom projektu, W. J., ktorý nechcel
bývať v blízkosti obžalovaného M. , a tak od projektu odstúpil, čím pripravil realizátorov projektu o ďalšie

financie, ktoré potrebovali na dokončenie stavieb ostatných klientov, vrátane stavby poškodeného;
(i) takmer zároveň s tým podal obžalovaný L. O. trestné oznámenie na obžalovaného M., lebo ho
podozrieval z korupcie, s čím nechcel mať nič spoločné (nota bene, obžalovaný M. bol v tejto veci
rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod spisovou značkou 1To/7/2021 spod obžaloby
oslobodený, pretože skutok nebol trestným činom);

(j) realizácia celého projektu sa zastavila, figurujúce osoby prestali komunikovať a „osamotený“
obžalovaný M. nemal absolútne žiadne možnosti a rozumové schopnosti projekt sám dokončiť.

Okresný súd Malacky obžalovaných uznal za tohto skutkového stavu vinných z trestného činu
podvodu. Už samotný motív obžalovaného M. a obžalovaného O. spáchať na poškodenom trestný čin

podvodu absolútne absentuje. Okresný súd Malacky žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo by to robili.
Obžalovaný mal (a stále má) množstvo pozemkov vysokej hodnoty počítanej v státisícoch eur, ktoré
„vložil“ do projektu. Vyvstáva teda otázka, aký zmysel by mu dávalo podviesť poškodeného a „zarobiť“
len cca 46.000,- eur? Poškodený poznal obžalovaného O., mali spolu až takmer kamarátsky vzťah,
poškodený poznal jeho osobné údaje, vedel, kde ma sídlo jeho spoločnosť. Obžalovaný O. netrpí takou

dušenou poruchou, ktorá by mu zabraňovala racionálne uvažovať, preto si predsa musel byť vedomý,
že vykonanie tak primitívneho podvodu, akým je inkasovanie kúpnej ceny za nehnuteľnosti a následné
odstúpenie od primárnej kúpnej zmluvy, to všetko s úmyslom poškodiť osobu, ktorá ho pozná a bude
naňho môcť obratom podať trestné oznámenie, sa nemôže skončiť inak, než odsúdením a potrestaním.
Netreba opomenúť, že obžalovaný O. sa potom, čo sa mal stať skutok kladený mu za vinu, rozhodol

podať trestné oznámenie na obžalovaného, keďže mal za to, že sa tento dopúšťa korupcie, a že do
toho zatiahne aj jeho. Obžalovaný O. sa teda bál, že bude zatiahnutý do korupcie a riešil to trestným
oznámením na obžalovaného M., čím tiež prispel k sabotáži projektu, no primitívny podvod na osobe,
ktorá ho pozná, sa už podľa Okresného súdu Malacky spáchať nebál. Pre ilustráciu, konanie, za ktoréboli obžalovaní odsúdení, je podobného charakteru ako konanie páchateľa, ktorý bez masky vylúpi
banku v malom meste, v ktorom žije, pričom vie, že v nej pracujú ľudia, ktorí ho dobre poznajú a
následne príde domov a čaká s lupom na príchod polície. Oveľa rozumnejšie sa javí vysvetlenie, že

sporné právne úkony boli vykonané ako pokus o riešenie problému s povinnosťou zaplatiť daň z pridanej
hodnoty a inkasovaná kúpna cena sa mala použiť na riadne dokončenie projektu. To sa aj dokázateľne
dialo, stavby sa ďalej dokončovali, a to vrátane stavby poškodeného, čo sám priznal v jeho výpovedi
zo dňa 03.09.2020, kde uviedol, že podľa jeho vedomosti sa nehnuteľnosť stavať začala. Obžalovaní
neminuli finančné prostriedky poškodeného pre vlastné účely, boli riadne investované do realizácie

projektu, ktorý sa mal dokončiť, nakoľko doňho mali byť vkladané aj finančné prostriedky iných klientov,
najmä W. J.. Obžalovaní nepodviedli ani iných klientov, viacerí z nich, napríklad W.. R. M. N., majú ich
nehnuteľnosti aj riadne dostavané a dnes v nich aj bývajú. Až nezhody obžalovaného M. s obžalovaným
O. a W. J. sabotovali projekt, no tieto v plnej miere prepukli až po tvrdenej realizácii skutku, ktorý je
obžalovaným kladený za vinu. Obžalovaný O. vznik predmetných nezhôd nepredpokladal, skutočne
nemohol tušiť, že bude obžalovaného M. podozrievať z korupcie, a že obžalovaný M. sa dostane do

takého sporu s jeho novým susedom a zároveň klientom W. J., ktorý vyústi k vyštvaniu W. J. z projektu
a k odčerpaniu finančných prostriedkov, ktoré boli potrebné aj na riadne dostavanie poškodeného
nehnuteľnosti. Obžalovaný M. taktiež nemohol predpokladať, že naňho jeho obchodný partner podá
trestné oznámenie pre podozrenie z korupcie (ktorú nakoniec ani nespáchal), a že svojím konaním
vyštve W. J. z projektu a tým ho ohrozí. Priemerne inteligentný človek by rozumel tomu, že nie je múdre

zrúbať záhradnú búdku susedovi, ktorý z veľkej časti financuje jeho projekt, no ako vyplýva z Nálezu,
obžalovaný M. nie je priemerne inteligentný človek. Koná pudovo, excentricky, bez hlbšieho rozmýšľania
nad následkami. Počúva skôr svoje emócie, než rácio. Nakoniec nie je ani isté, či obžalovaný M. vedel,
že W. J. má do projektu vložiť financie väčšej hodnoty, nakoľko ako uviedol obžalovaný O., obžalovaný
M. častokrát na stretnutia ani nechodil a rovno poslal W. B. (strana 7 Rozsudku). Obžalovaný si mohol

myslieť, že W. J. už vložil finančné prostriedky do projektu.

3. K podstatnej argumentácii Okresného súdu Malacky
To, že L. O. posielal obžalovanému M. elektronické správy, kde ho (resp. skôr jeho právneho zástupcu,
nakoľko obžalovaný bol len na kópii) informoval o rôznych úkonoch, ktoré sa v projekte vykonávali, ešte

neznamená, že im obžalovaný s jeho duševnou poruchou aj rozumel. To isté platí aj o podpisovaní týchto
dokumentov. Obžalovaný zrejme dokázal pochopiť, že je vo veci akýsi problém, napríklad „problém
s daňami“, ale už nerozumel následných krokom, ako tento problém vyriešiť. Len si pasívne vypočul
riešenie zo strany W. B. a L. O. (pasívne z toho pohľadu, že sám relevantne k riešeniu neprispel) a
následne podpisoval, čo mu bolo predložené. Ak videl dlhú správu od L. O., ani ju častokrát nečítal,

nakoľko vedel, že jeho advokát W. B. je taktiež adresátom tejto správy. Nevedno, čo má vyplývať z
tvrdenia „Taktiež uviedol, že klient J. sa ho spýtal, či si môže postaviť na pozemku altánok, on súhlasil
s určením podmienky 2 metrového odstupu, čo J. nedodržal načo sa on rozhodol, že si nechá iný
pozemok, pričom z oboznámených textových správ ako aj výpovede obžalovaného O. vyplýva, že J.
bol v skutočnosti postavený altánok zničený a tento následne od projektu odstúpil.“ To, že Obžalovaný

zbúral W. J. altánok (búdku na náradie), neznamená, že si nakoniec obžalovaný nenechal iný pozemok.

Ďalej obžalovaný reagujúc na odôvodnenie napadnutého rozsudku uvádza, že W. J. v čase ich konfliktov
už preňho nebol „klient“, ale sused, ktorý podľa jeho vnímania postavil na hranici ich pozemkov stavbu
v rozpore s ich dohodou. Preto s ním komunikoval, a preto sa neriadil pokynmi jeho advokáta (ak vôbec

nejaké dostal), lebo ich spor nepovažoval za právny spor, ale za susedský spor.

Pokiaľ ide o správy medzi W. J. a L. O., obžalovaný uvádza, že v prvom rade v trestnom konaní
riadiacom sa zásadou in dubio pro reo nemožno uzavrieť, že bolo vyvrátené vykonaním dokazovaním,
že obžalovaný „robil to čo povedal B.“ a ako dôkaz tohto označiť najmä (v skutočnosti len) správu, v

ktorej osoba, ktorá obžalovaného ledva pozná, uvádza, že „má pocit“(!), že obžalovaný jeho právnika
nepočúva a robí si, čo sa mu zachce. V druhom rade, ako už bolo uvedené, obžalovaný W. B. počúval
a nasledoval jeho rady v prípadoch, ktoré považoval za právne problémy, nie v spore o záhradnú búdku
na hranici jeho pozemku. Takýto spor je tiež de facto „právny problém“, ale nie takého charakteru,
ako koncipovanie a uzatváranie zmlúv a riešenie problémov s daňovou povinnosťou, resp. realizácia

developerského projektu.

Obžalovaný ďalej uvádza, že nedostal v napadnutom rozsudku odpoveď, z čoho súd vyvodil, že vedel
(aj s L. O.), že sa poškodenému nevrátia peňažné prostriedky, resp. (nakoľko tie sa z charakteruveci - výstavby nehnuteľnosti na pozemku vracať ani nemali), že poškodenému sa neodovzdá riadne
dokončená nehnuteľnosť s pozemkom. Počas celého trestného konania nebolo dokázané, že finančné
prostriedky poskytnuté poškodeným boli použité na iné účely, ako na účely dokončenia projektu. Práve

naopakzdokazovaniavyplýva,žeL.O.investovaltietopeňažnéprostriedkydoďalšiehorozvojastavieb,
vrátane stavby poškodeného. To, že si klienti projektu financovali stavby navzájom, to jest, nimi vkladané
finančné prostriedky boli používané aj na realizovanie iných stavieb, ako tých, ktoré mali nadobudnúť,
je síce riskantné, ale neznamená to, že ide o podvod. Ak by W. J. neodstúpil od projektu a L. O. by
nepodal trestné oznámenie na obžalovaného M. a v realizovaní projektu by riadne pokračoval, bola by

dostavaná aj stavba poškodeného a žiadna škoda by mu nebola spôsobená, ergo, nešlo by o podvod.
Nepriaznivý vývoj udalostí L. O. nepredpokladal, keďže v jeho predstavách malo všetko prebehnúť
hladko a vykonanie sporných právnych úkonov bola len formalita, ktorou preniesol povinnosť platiť DPH
na obžalovaného M.. Obžalovaný M. vzhľadom na jeho duševnú poruchu toto nemohol predpokladať
už vôbec.

Ďalej k časti odôvodnenia Rozsudku v znení: „Skutočnosť, že poškodení boli uvedený do omylu vyplýva
najmä z výpovede poškodeného Y. X.. Tento uviedol, že o skutočnosti, že obžalovaní v rámci spoločnosti
Riverside development vrátili pozemky naspäť obžalovanému M., keď odstúpil od tej zmluvy, čo mali
predtým, sa dozvedel až pol roka po podpise kúpnej zmluvy, a to z katastra nehnuteľností.“ Poškodený
vo svojej výpovedi (konanej cca tri roky po udalostiach, o ktorých vypovedal) častokrát uvádza, že si

na udalosti už nepamätá, že mu L. O. niečo o rôznych problémoch hovoril, ale jeho to nezaujímalo. Z
celkovej výpovede poškodeného badať, že „právnym kľučkám“, o ktorých mu L. O. hovoril, nerozumel a
netrápili ho, chcel len výsledok - postavenú nehnuteľnosť a pozemok. Z tejto výpovede vôbec nemožno
vylúčiť, že L. O. prepočul, keď mu celú konštrukciu riešenia s DPH vysvetľoval, alebo že ho počas
vysvetľovania rovno zastavil a povedal mu, nech to jednoducho nejak vyrieši, a že mu verí (treba

pripomenúť, že sa k L. O. správal „kamarátsky“).

Ďalej k časti odôvodnenia Rozsudku v znení: „V deň podpisu predmetnej kúpnej zmluvy bol poškodený
zároveň informovaný, že kúpna zmluva bude predávajúcim zanesená aj na kataster nehnuteľností, k
čomu však nikdy nedošlo.“ Táto časť výpovede poškodeného je však v rozpore s jeho už spomínanou

odpoveďou na zápisnicu zo dňa 03.09.2020 na otázku právnej zástupkyne L. O. v znení: „Vysvetlil
Vám pán O., prečo odovzdal notársky overenú zmluvu do banky a nepodal ju na kataster?“. Odpoveď
Poškodeného znela: „Ja si to už nepamätám, určite mi k tomu niečo povedal. Myslím, že to bolo kvôli
peniazom z banky.“ Nakoľko k podpisu predmetnej kúpnej zmluvy aj skutočne došlo „kvôli peniazom
z banky“, L. O. poškodenému evidentne vysvetľoval zmysel sporných právnych úkonov. Poškodený

dokonca prízvukuje, že mu k tomu „určite niečo povedal“. Rovnako tak poškodený nemusel pochopiť
prípadné tvrdenie L. O., že kúpna zmluva bude „zanesená na kataster“, keďže k tomu v podstate aj
malo dôjsť, akurát s tým, že spoločnosť Riverside development prevedie práva a povinnosti z kúpnej
zmluvy na obžalovaného M. ako fyzickú osobu, a potom sa predmetná kúpna zmluva de facto zanesie na
kataster. K tomu nedošlo v dôsledku ďalšieho vývinu udalostí, no aj kvôli tomu, že poškodený nakoniec

celú kúpnu cenu neuhradil, a to aj napriek tomu, že v kúpnej zmluve bol uvedený opak, keďže k nej
bol neskôr vyhotovený dodatok. Toto vyplýva napríklad z už spomínanej emailovej komunikácie medzi
L. O. a W. B. zo dňa 05.06.2017, v ktorej L. O. píše: „klienti nám uhradili na účet R-SIDE1 formou
rezervačného depozitu prvú časť kúpnej ceny vo výške 3 000 eur. V zmluve potrebujeme úhradu 10 217
eur, takže Vás poprosím nejak ošetriť dodatkom, že nám naozaj uhradili len tých 3 000 eur.“ Z uvedeného

vyplýva, že poškodený podal trestné oznámenie zrejme sčasti z pomsty za to, že prišiel o finančné
prostriedky, sčasti preto, lebo by si v trestnom konaní mohol nárokovať náhradu škodu bez nutnosti
platenia súdneho poplatku a väčšinu „práce“ by zaňho urobil prokurátor a sčasti preto, lebo sa zrejme
skutočne subjektívne cíti poškodený, čo by sa nemuselo stať, nebyť jeho pomerne laxného prístupu k
veci. Týmto sa obžalovaný M. samozrejme nesnaží preniesť (civilnoprávnu) zodpovednosť za škodu na

poškodeného, avšak poškodený vlastnými odpoveďami na položené otázky evidentne dokazuje, že sa
mu L. O. minimálne pokúšal vysvetliť zmysel právnych úkonov, preto tu existuje pochybnosť, či bol v
omyle, resp. či by bol v omyle, kebyže L. O. aj počúval alebo mu dá priestor na detailné vysvetlenie
riešenia situácie s DPH.

K e-mailovej komunikácii zo dňa 31.05.2017 obžalovaný M. uvádza, že to, že bol adresátom určitej e-
mailovej komunikácie ešte neznamená, že si ju (vtedy) aj celú prečítal, navyše ak jej adresátom bol aj
jeho advokát. Každopádne spomínaná e-mailová komunikácia je paradoxne v prospech obžalovaného
a L. O.. Je jedným z mnohých dôkazov, že L. O. mal ambíciu pokračovať v „pokračovaní na stavbách“.OpäťrazobžalovanýM. nedostávaodpoveď,zčohosúdvyvodzuje,ževedel,žesapeňažnéprostriedky
poskytnuté poškodeným poškodenému nevrátia. Lepšie povedané, obžalovaný nedostal odpoveď, z
čoho súd vyvodzuje, že vedel, že sa poškodenému nepostaví nehnuteľnosť a nenadobudne pozemok.

Evidentne sa L. O. všemožne snažil držať projekt pri živote a dokončovať stavby, vrátane stavby
poškodeného. Toto aj bolo úlohou L. O., úlohou obžalovaného M. bolo „vložiť pozemky a o nič sa
nestarať“.

Obžalovaný M. tiež uvádza, že vznik povinností konateľa na strane obžalovaného je dôsledkom

porušeniapovinnostíadvokátanastraneW.B.,ktorýnemalčlovekusduševnouporuchouobžalovaného
radiť stať sa konateľom. Každopádne porušenie týchto povinností nezakladá trestnú zodpovednosť za
spáchanie trestného činu podvodu.

Ďalej k časti odôvodnenia napadnutého rozsudku v znení: „Mal konať o to opatrnejšie a zodpovednejšie,
pokiaľ ako sám uviedol neveril, že obžalovaný O. zrealizuje tento projekt, chcel ho vyhodiť a nahradiť

niekým iným.“, obžalovaný M. uvádza, že motivácia vyhodiť L. O. a nahradiť ho niekým iným (susedom
obžalovaného, bližšie nestotožneným „B.“) mohla byť spôsobená aj tým, že táto osoba mohla vplývať
na obžalovaného, aby ju do projektu dostal. V skutočnosti nemusel mať obžalovaný M. proti L. O. nič, no
mohol sa pokúšať ho z projektu vyštvať, aby doň dostal svojho suseda. Každopádne, pravdepodobnejšie
sa javí, že obžalovaný vyslovil slová, že „neveril, že obžalovaný O. dokončí projekt“ v hneve na L.

O.. Obžalovaný L. O. doslova nenávidí. Viní ho zo všetkých jeho problémov s exekúciami, trestnými
stíhaniamiacivilnýmisporovýmikonaniami.Nemánaňpeknéhoslova,pretosújehoodpovede,vktorých
L. O. spomína, formované emóciami a nie rozumom. Nemusí byť preto pravda, že mu v čase realizácie
projektu neveril, že projekt dokončí. Aj keby tomu tak bolo, možno neveril, že L. O. dokončí celý projekt,
no mohol veriť, že dokončí časť projektu tak, aby poškodený dostal jeho nehnuteľnosť a pozemok. Aj

keď je otázne, či obžalovaný M. L. O. veril alebo nie, určite (v čase realizácie projektu) bezhranične
dôveroval W. B.. Obžalovaný na zápisnicu z hlavného pojednávania zo dňa 21.02.2022 uvádza: „Ja
som v podstate chcel dokončiť celý projekt avšak s niekým iným namiesto pána O., takže napokon po
konzultáciách s B. som vlastne projekt vlastne ani ukončiť nechcel pretože B. ma ukľudňoval, že O.
to zvládne.“ Obžalovaný teda uveril jeho advokátovi a nechal L. O. projekt dokončiť. Jeho dodatočné

ataky na L. O. a vyhlásenia, že mu neveril, sú zrejme motivované jeho hnevom na L. O., nakoľko
počas realizácie projektu sa spoliehal na chlácholenie jeho advokáta, že L. O. zvládne dokončiť projekt.
Treba pripomenúť, že rozumové schopnosti obžalovaného M. sú v pásme mentálnej subnormy a jeho
vyjadrenia treba brať s rezervou a nie z nich vyvodzovať domnienky o forme jeho zavinenia.

Ďalej k časti odôvodnenia Rozsudku v znení: „Takáto argumentácia bola navyše vyvrátená vykonaným
dokazovaním, keď obžalovaný O. vo svojej výpovedi uviedol, že stretnutia na daňovom úrade,
týkajúceho sa vzniknutého problému s DPH sa zúčastnil obžalovaný O., M., ako konatelia spoločnosti
Riverside development a pani J. ako účtovníčka spoločnosti.“, obhajoba uvádza, že z vlastnej skúsenosti
môže zodpovedne a s plnou vážnosťou konštatovať, že obžalovaný M. častokrát ani len netuší, čoho sa

týka pojednávanie, na ktorom je účastný. Na vlastnú päsť predkladá dôkazy, ktoré s konaním väčšinou
absolútne nesúvisia a častokrát mu skôr škodia. Jeho vyjadrenia častokrát nemajú konzistenciu a pointu,
sú chaotické a od témy. Zápisnice z jeho výsluchov sú skôr výsledkom improvizácie a trpezlivosti
zapisovateľa, než reálnou reflekciou jeho slov. Je až komické si predstaviť, že obžalovaný M. pochopil
tak komplexný problém, akým bol problém realizátorov projektu s DPH. Obžalovaný zrejme pochopil, že

„tu je problém s daňami“, ale rozhodne nemohol pochopiť pointu jeho riešenia. Obžalovaný podpisoval
mnoho dokumentov, vlastní množstvo „parciel“ počítaných v desiatkach. Ak by aj pochopil význam
odstúpenia od zmluvy (maximálne v tom zmysle, že sa niečo - napríklad predaj - nakoniec nestane),
pochopenie toho, že odstúpenie od primárnej kúpnej zmluvy spôsobí to, že poškodený nenadobudne
nehnuteľnosti z kúpnej zmluvy so spoločnosťou Riverside development, už bolo zaiste nad jeho sily.

Pokiaľ by obžalovaný M. primárnou kúpnou zmluvou previedol len jednu nehnuteľnosť, ktorú by vlastnil
(napríklad len dom) na obchodnú spoločnosť, v ktorej je konateľom a následne by uzatvoril v mene tejto
spoločnostikúpnuzmluvustretouosobou,predmetomktorejbybolpredajtejtonehnuteľnostianásledne
by od primárnej kúpnej zmluvy odstúpil, možno by po dlhšom a trpezlivom vysvetľovaní pochopil, aký
následok by spôsobil. Lenže obžalovaný M. vlastnil množstvo pozemkov a nevedel, ktorých sa ten-ktorý

právny úkon týka, len podpisoval zmluvy odobrené jeho advokátom W. B..

Už len to, že obžalovaný M. sám predložil súdu predmetnú e-mailovú komunikáciu, dokazuje, že
absolútne netuší, že si ju súd môže vyložiť aj tak, že mal informácie o plánovanom odstúpení a žeju môže považovať za dôkaz o jeho úmysle spáchať podvod. Obžalovaný je veľmi hrdý na to, že
predmetnú komunikáciu našiel a predložil, častokrát sa chváli, že to on „usvedčil“ L. O. z podvodu
práve touto komunikáciou, no nechápe, prečo do toho „súd ťahá aj jeho“. Je určite zrejmé, že si

predmetnú komunikáciu obžalovaný M. čítal, nie je však zrejmé, kedy tak vykonal. Táto e-mailová
komunikácia bola odoslaná na adresu: [email protected], pričom obžalovaný používa e-mailovú schránku [email protected]
Opäť z vlastnej skúsenosti môže obhajoba potvrdiť, že už používanie tejto e-mailovej schránky mu robí
problém, častokrát píše namiesto do tela e-mailu text do predmetu, a má problém zmeniť adresáta (t.
j.píše správy osobe A, avšak v texte oslovuje osobu B). Obžalovaný túto e-mailovú komunikáciu objavil

až neskôr, keď sa z jeho pohľadu snažil nazhromaždiť dôkazy proti L. O.. Kedy si ju prvýkrát preposlal
na jeho emailovú schránku [email protected] a či si ju vôbec preposlal on, nevedno.

Obžalovaný tiež uvádza, že je murár, ale nie právnik, developer, realitný agent, ani nič podobné. To, že
chodil občas niečo na stavby „opravovať“ (neskôr sa opravil, že na stavbách nič neopravoval, len „meral
s vodováhou“), neznamená, že rozumel právnym úkonom týkajúcich sa projektu. Ani z komunikácie s

menovanými toto nevyplýva, nakoľko s nimi komplikované právne úkony komplexne neriešil.

Pokiaľ súd prvého stupňa uvádza, že obžalovaný M. bol informovaný o problémoch, v ktorých sa
spoločnosť v čase podpisu kúpnej zmluvy s poškodeným nachádzala, keď on sám uviedol, že so
susedom B. chodil na pozemky a on sám mu potvrdil, že výstavba domov prebieha zle, resp. nesprávne,

tak to, že z „merania vodováhou“ zo strany obžalovaného M. a jeho suseda B. vyplynul ich názor,
že stavby zrejme budú mať vady, predsa neznamená, že obžalovaný vedel o finančných problémoch
spoločnosti Riverside development. Aj keby o nich vedel, nič to nemení na jeho zodpovednosti za trestný
čin podvodu. Obžalovaný opäť uvádza, že nerozumie, v čom je tento častokrát vyzdvihovaný dôkaz v
jeho neprospech. Z predmetnej e-mailovej komunikácie predsa vyplýva, že L. O. sa snažil držať projekt

pri živote a zháňať finančné prostriedky na jeho riadne dokončenie, čo znamená také dokončenie, v
ktorom aj poškodený získa to, za čo zaplatil. Samotný poškodený priznáva, že sa aj jeho nehnuteľnosť
začala stavať. Táto by sa zrejme aj dostavala, kebyže sa projekt nesabotuje trestným oznámením
L. O. na obžalovaného M. (ktorý sa z kontextu odôvodnenia rozsudku bál trestnej zodpovednosti za
korupčnú trestnú činnosť, ale nebál sa trestnej zodpovednosti za trestný čin podvodu), a kebyže W.

J. neodstúpi od projektu a nepripraví tak projekt o potrebnú „finančnú injekciu“, ktorá by zároveň s
finančnými prostriedkami poškodeného umožnila celý projekt dokončiť.

Dôkazy o poslabších schopnostiach obžalovaného M. hospodáriť s peniazmi, ktoré sa prejavovali
napríklad tak, že si občas vybral zo spoločnosti menšiu sumu (1 500,- eur), podľa jeho slov „na naftu“,

nedokazujú, že vedel, že nehnuteľnosť poškodeného nebude nikdy dostavaná. Dokazujú maximálne
jeho simplexnosť. W. B. obžalovaného M. presvedčil, že L. O. „to zvládne“, na čo sa obžalovaný M.
spoliehal a nemyslel si, že výber peňazí „na naftu“ projekt ohrozí. Obžalovaný nevedel vymyslieť riešenie
k spokojnosti jeho aj poškodeného. Obžalovaný zo svojho pohľadu prišiel o pozemok, ktorý nadobudla
R. M., a to bez toho, aby mu bolo zaplatené a teraz mal prísť aj o pozemok, ktorý mal previesť na

poškodeného, taktiež bez toho, aby mu bolo zaplatené. Obžalovaný s týmto rezolútne nesúhlasil a
považoval pozemok za jeho. Sofistikované riešenie problému od obžalovaného M. vzhľadom na jeho
duševnú poruchu samozrejme nebolo možné čakať. Obžalovaný M. poškodeného nepoznal, nevidel
dôvod, aby s ním postupoval proti L. O. a W. B.. Po všetkých neúspechoch a z jeho pohľadu „zradách“
začal byť nedôverčivý.

Obžalovaný zároveň uvádza, že je zrejmé, že aj samotný súd prvého stupňa uznáva, že primárnym
cieľom obžalovaného M. nemuselo byť spôsobenie škody poškodenému. Súd však vôbec nevzal do
úvahy možnosť zavinenia obžalovaného len vo forme vedomej nedbanlivosti. Ako už bolo uvedené,
hranica medzi nepriamym úmyslom a vedomou nedbanlivosťou je veľmi tenká, a je potrebné starostlivo

posúdiť, ktorá forma zavinenia existuje v posudzovanom prípade. Súd nekriticky poukazuje na dôkazy,
ktoré svedčia v prospech existencie nepriameho úmyslu obžalovaného, resp. vykladá si tieto dôkazy
tak, aby svedčili v prospech existencie nepriameho úmyslu obžalovaného. Súd zároveň úplne ignoruje
výpoveď obžalovaného, v ktorej tento uvádza, že ho W. B. upokojoval, že L. O. „všetko zvládne“. Súd
ďalej úplne ignoruje Nález, z ktorého vyplýva, že obžalovaný trpí duševnou poruchou, ktorá značne

ovplyvňuje jeho vyhodnocovacie schopnosti. Je notorietou, že osoby s IQ v pásme mentálnej subnormy,
majú problém s hospodárením s peniazmi. Ich problém nespočíva v tom, že vedia, že ak budú míňať
peniaze, dostanú sa do finančných problémov, no nemôžu si pomôcť a aj tak ich míňajú. Ich problém
spočíva práve v tom, že nepremýšľajú nad následkami ich konania, a teda si neuvedomujú, že ak majúnapríklad vyžiť z 370,- eur na mesiac, nesmú prevolať niekoľko desiatok eur za mesiac, kupovať si drahé
oblečenie, jesť v reštauráciách, jazdiť autom namiesto MHD a podobne. Obžalovaný si neuvedomoval,
že vyťahovaním finančných prostriedkov zo spoločnosti „na naftu“ jej môže spôsobiť finančné problémy.

Veď predsa z jeho pohľadu išlo o spoločnosť, v ktorej sa realizuje „veľký“ developerský projekt. Súdom
prvého stupňa vyzdvihované dôkazy v podobe e-mailových komunikácií L. O., W. B. a obžalovaného
M., museli paradoxne obžalovaného (ak ich čítal) utvrdzovať v tom, že projekt sa vyvíja dobre. L.
O. v nich píše, že stavanie bude pokračovať ak do spoločnosti prídu nové peniaze. W. B. (ktorému
vtedy ešte veril) obžalovaného M. presviedčal, že L. O. „to zvládne“. Nepriamy úmysel páchateľa treba

dokázať a v prípade páchateľa s duševnou poruchou, ktorá ovplyvňuje jeho vyhodnocovacie schopnosti,
treba dbať na kvalitu dokazovania tohto úmyslu v ešte vyššej miere. Ak by sme aj prezumovali, že
obžalovaný nebol pri uzatváraní sporných právnych úkonov v nevedomej nedbanlivosti, musíme v
prípade jeho odsúdenia bez akýchkoľvek pochybností vylúčiť vedomú nedbanlivosť. Toto sa podľa
názoru obžalovaného nepodarilo, keďže očividne sa nechal W. B. presvedčiť, že aj napriek finančným
problémom spoločnosti L. O. „všetko zvládne“, v čom bol následne aj utvrdený L. O., keď tento písal,

že ak sa do spoločnosti rýchlo dostanú finančné prostriedky, stavanie bude pokračovať (ak si tieto
správy vtedy čítal). Obžalovaný sa tak (ak chápal zmyslu sporných právnych úkonov) spoliehal na to,
že celý projekt vyjde, čo mu netreba zazlievať, keďže sa na to spoliehal aj L. O., ktorý nemá IQ v pásme
mentálnej subnormy.

Pokiaľ súd prvého stupňa uvádza, že „obžalovaný M. si bol vedomý zlej finančnej situácie
spoločnosti Riverside development ako aj skutočnosti, že spoločnosť neplánuje predmetné pozemky na
predávajúceho previesť, keď bol informovaný, že pozemky budú opätovne vrátené do jeho vlastníctva.
Napriek tomu kúpnu zmluvu s poškodeným ako konateľ spoločnosti Riverside development podpísal,
pričomboluzrozumenýstým,žepoškodenémuspoločnosťpozemokneprevedie.“,takuvedenétvrdenie

nedáva logiku, ak si aj bol obžalovaný M. vedomý toho, že spoločnosť Riverside development priamo
neprevedie pozemok na poškodeného, musel si byť tiež vedomý toho, že sa pozemok plánuje previesť
na poškodeného nejakým iným spôsobom. Prečo by na ňom inak začala stavať stavba poškodeného,
ktorú obžalovaný videl, keď sa bol na pozemku pozrieť? Obžalovaný M. sa, ako už bolo uvedené,
dokázateľne nechal presvedčiť W. B., že L. O. „to zvládne“. Jeho ataky na L. O. je nutné brať s rezervou.

To, že si obžalovaný M. myslel, že „to bude zodpovednosťou O., aj keby krachol celý projekt“ predsa
neznamená, že si obžalovaný želal krach jeho vlastného projektu, do ktorého investoval hodnotné
pozemky, ani že bol s touto možnosťou uzrozumený. Obžalovaný si prirodzene želal, aby projekt vyšiel
a zarobil na ňom. Simultánne presvedčenie, že ak tomu tak nebude, bude to aj tak zodpovednosť L.
O., na tomto nič nemení, resp. nedokazuje existenciu nepriameho úmyslu obžalovaného M. spáchať

podvod na poškodenom.

Niejepravda,žeobžalovanýM.neprejavilžiadneúsiliesituáciuriešiť,nakoľko„vyvolával“poškodenému
v snahe komunikovať s ním. Vlastnícke právo k pozemku na poškodeného, ale previesť nemienil,
nakoľko by za to nedostal zaplatené, čo už bol z jeho pohľadu druhý prípad (prvý bol prípad R. M.), a to

považoval za neprípustné. Obžalovaný sa vo svojej jednoduchosti cítil klientom W. B. a L. O.. On predsa
poskytol jeho pozemky a ďalej ich títo dvaja mali premeniť na poriadny zisk realizáciou developerského
projektu. To, že o pozemky prichádzal bez inkasovania kúpnej ceny, považoval za zlyhanie L. O. a
neskôr aj W. B. a poškodeného považoval za ďalšiu ich obeť, ktorá sa však chcela „obohatiť“ na niečom,
čo patrí jemu, a to bez toho, aby mu za to zaplatila. Poľutovaniahodné hospodárenie obžalovaného

M. s prostriedkami spoločnosti Riverside development v žiadnom prípade nesúvisí s jeho zavinením
v prípade žalovaného trestného činu. L. O. mal všetko zvládnuť a peniaze do spoločnosti Riverside
development získaval, ako sám uvádzal v e-mailových komunikáciách. Obžalovaný v dôsledku jeho
duševnej poruchy považoval vybrané peňažné prostriedky za „drobné“. Navyše, dokázaný bol len
jednorazový výber 1 500,- eur, ktorý skutočne nemusel ohroziť celý projekt. V čase uzatvárania sporných

právnych úkonov dokonca žiadne finančné prostriedky zo spoločnosti Riverside development (resp.
„z projektu“) obžalovaný M. ani vyberať nemohol, keďže mu v tom L. O. zabránil tým, že finančné
prostriedky rýchlo preinvestoval skôr, ako ich obžalovaný M. dokázal minúť. Ani to, že obžalovaný M.
sa správal ku klientom a iným subjektom neadekvátne, nezakladá jeho nepriamy úmysel v prípade
žalovaného trestného činu. Povahové črty obžalovaného M., podporené jeho duševnou poruchou,

nemajú nič spoločné s jeho vôľou podviesť poškodeného. Navyše, konflikt s W. J. vrcholil až v auguste
2017 (kedy obžalovaný písal L. O., nech „W. J. odstúpi, no tá búdka tam nebude“), preto je z hľadiska
posudzovania jeho zavinenia absolútne irelevantný, nakoľko sporné právne úkony boli uzatvorené ešte
dňa 13.06.2017. Obžalovaný musel logicky nadobudnúť aspoň nepriamy úmysel spáchať trestný činpodvodu pred vykonaním sporných právnych úkonov, nie po ich vykonaní. Ešte aj samotný výber 1 500,-
eur obžalovaným M. zo spoločnosti Riverside development bol vykonaný až po uzatvorení sporných
právnych úkonov, keďže mu o tom L. O. píše až 28.-29.07.2017. Inými slovami, predmetné argumenty

súdu prvého stupňa sú irelevantné, nakoľko opisujú udalosti, ktoré sa stali až po vykonaní sporných
právnych úkonov, ergo, v žiadnom prípade nedokazujú nepriamy úmysel obžalovaného M. podviesť
poškodeného. Ak by obžalovaný M. aj nadobudol nepriamy úmysel podviesť poškodeného po vykonaní
sporných právnych úkonov (čo sa nestalo), nemohlo by ísť o trestný čin podvodu. Obžalovaný v žiadnom
prípade nemal kapacitu sám pokračovať v realizácii projektu. Obžalovaný sa maximálne dokázal chváliť,

že disponuje hodnotnými pozemkami, čo prilákalo rôzne osoby typu L. O. a W. B., ktorí sa snažili z toho
vyťažiť.To,žesaobžalovanýM.vosvojejjednoduchostisnažilprezentovaťakoveľkýa„tvrdý“podnikateľ
a vyjednávač nezmenená, že nemal záujem na dokončení projektu. Spoliehal sa na to, že argumentačne
L. O. alebo iné osoby premôže a dosiahne svoje, na čo sa napríklad spolieha aj v jeho monológoch
v súdnych sieňach. Rovnako si možno myslel, že ak vyštve L. O. z projektu, pomôže mu s ním jeho
sused B., k čomu samozrejme nedošlo, lebo po vyštvaní W. B. (advokáta) obžalovaný M. nedokázal

pokračovať v realizácii projektu. Nemal na to už ani energiu a finančné prostriedky, nakoľko začali jeho
trestné stíhania, exekúcie a blokácie majetku (aj pozemkov). Nešlo len o jednoduché odstúpenie od
primárnej kúpnej zmluvy, predmetom ktorej je prevod jednej nehnuteľnosti (napríklad domu) a následné
uzatvorenie sekundárnej kúpnej zmluvy, predmetom ktorej je prevod tejto nehnuteľnosti na tretiu osobu.
Odstúpenie od zmluvy sa týka desiatok pozemkov a obžalovaný M. si už nemusel všimnúť, že sa týka

aj pozemku, ktorý mala spoločnosť Riverside development previesť na poškodeného. To platí o to viac
s jeho prístupom „podpíšem všetko, čo pán B. schváli“. Aj keby obžalovaný M. vedel, že odstúpením
znemožní prevod pozemku priamo zo spoločnosti Riverside development na poškodeného, stále to
vzhľadom na okolnosti prípadu nedokazuje jeho úmysel spôsobiť poškodenému škodu, nakoľko projekt
mal ďalej pokračovať, nehnuteľnosť poškodeného sa mala a aj sa začala stavať, a tento ju potom mal

logicky nadobudnúť aj s pozemkom.

Vzhľadom na vyššie uvedené je obžalovaný toho názoru, že súd prvého stupňa pochybil, keď ho odsúdil
za žalovaný trestný čin. Obžalovaný nemal v žiadnom prípade úmysel podviesť poškodeného, a to
ani nepriamy. Poškodeného nehnuteľnosť mala byť úspešne postavená, avšak neplánované udalosti,

ktoré vznikli po uzatvorení sporných právnych úkonov, tomu zabránili. Rovnako tak má obžalovaný
pochybnosť o skutočnom omyle poškodeného, keď tento opakovane uvádza, že si na udalosti „už
nespomína“, že mu L. O. „niečo hovoril, ale jeho to nezaujímalo“ a dokonca, že mu L. O. „určite vysvetlil“,
prečo nepodal kúpnu zmluvu do katastra nehnuteľností, ba dokonca, že to bolo „asi kvôli peniazom z
banky“. Toto naznačuje, že L. O. preberal zmysel sporných právnych úkonov s poškodeným, ale tento

sa o to hlbšie nezaujímal. Takisto nie je veľmi pochopiteľný motív obžalovaných spáchať tak primitívny
podvod na osobe, ktorá ich pozná. Nevyhnutné a expresné odhalenie takého typu podvodu by im ešte
viac zhoršilo situáciu, nakoľko takto by si od nich nekúpil nehnuteľnosť už nik a navyše by im hrozil
trest odňatia slobody. Pritom obžalovanému M. stačilo predať pozemky (čo je jednoduchšia činnosť, ako
realizovať developerský projekt) aj bez postavených stavieb a zinkasoval by oveľa viac, ako podvodom

na poškodenom. L. O. sa zasa bál, že ho obžalovaný M. „zatiahne“ do jeho údajnej korupčnej činnosti,
nie to ešte trestnej zodpovednosti za trestný čin podvodu.

Súd prvého stupňa tak okrem zásady vyhľadávacej a zásady voľného hodnotenia dôkazov neprihliadol
ani na zásadu in dubio pro reo, pričom paradoxne v posudzovanom prípade je až nepravdepodobné, že

obžalovaní spáchali trestný čin (ergo nie je tu len obyčajná pochybnosť o tom, či obžalovaní spáchali
trestný čin). Obžalovaný M. prízvukuje, že súd má - rešpektujúc zásadu in dubio pro reo - „hľadať“
také vysvetlenia kvalitne zisteného skutkového stavu, ktoré vedú minimálne ku skonštatovaniu, že sa
nepodarilo dokázať, že obžalovaný skutok spáchal. Až keď takéto vysvetlenie nenájde, môže zhodnotiť,
že neexistuje iné vysvetlenie skutkového stavu, než že obžalovaný skutok spáchal, skutok je trestným

činom a obžalovaný zaň je trestne zodpovedný. Obžalovaný má z odôvodnenia rozsudku dojem, že
súd skôr hľadal vysvetlenie, že obžalovaný je vinný zo žalovaného trestného činu, nakoľko ani len
nespomenul dôkazy, ktoré sú v jeho prospech (napr. výpoveď poškodeného, že mu L. O. spomínal
účel sekundárnej kúpnej zmluvy), resp. dôkazy, ktoré možno vykladať aj v jeho prospech, vyložil v jeho
neprospech (e-mailová komunikácia L. O., W. B. a obžalovaného M.).

Záverom obžalovaný M. uznáva, že sporné právne úkony a ostatné okolnosti realizácie projektu by
mohli byť zhodnotené ako neprofesionálne, a že zodpovednosť za škodu na strane obžalovaných mohlaskutočne vzniknúť. Túto zodpovednosť za škodu je však primárne nutné uplatňovať a posudzovať v
civilnom konaní, nie v trestnom konaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené obžalovaný M. navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v
celom rozsahu a oslobodil obžalovaného spod obžaloby podľa ustanovenia § 285 Trestného poriadku,
pričom k odvolaniu pripojil lekársky nález W.. O. E. a e-mailovú komunikáciu, na ktorú v odôvodnení
svojho odvolania poukázal.

Poškodený Y. X. svoje odvolanie odôvodnil tým, že žiada, aby súd súčasne s rozhodnutím o nároku na
náhradu škody vo výške 46.000 eur rozhodol aj o nároku poškodeného na prislúchajúci zákonný úrok
z omeškania. Oprávnenosť uplatnenia nároku na prislúchajúci zákonný úrok z omeškania súčasne s
náhradou škody, ktorú mu obžalovaní spôsobil svojím konaním v roku 2017, odôvodňuje objektívnou
existenciou úrokových nákladov, ktorú mu v dôsledku pokrytia vzniknutej škody v období od roku 2017
vznikli a naďalej v súčasnosti aj vznikanú. O náhradu škody uplatnenej voči obžalovaným sa poškodený

snaží už po dobu takmer 7 rokov. Počas tohto obdobia bol nútený opätovne sa zadlžiť voči komerčnej
banke, aby mohol finančne vykryť škody, ktoré mu vznikli konaním obžalovaných, v dôsledku čoho musí
znášať aj nemalé úrokové náklady spojené s týmto novým dlhom. Z uvedeného dôvodu považuje za
spravodlivé a primerané, aby mu bola zo strany obžalovaných uhradená nielen samotná škoda, ale aj
príslušný úrok z omeškania.

Prokurátor nevyužil právo vyjadriť sa k odvolaniu obžalovaných a poškodeného, ktoré mu bolo riadne
v súlade s § 314 Trestného poriadku doručené.

Odvolací súd nezistil žiadne také vady napadnutého rozsudku alebo predchádzajúceho konania, ktoré

by odôvodňovali zrušenie rozsudku na neverejnom zasadnutí, a preto nariadil verejné zasadnutie.

Vzhľadom na odvolacie námietky obžalovaného M. ohľadne jeho duševného stavu s poukazom na
lekársky nález W.. O. E., pristúpil odvolací súd v rámci rozhodovania o podanom odvolaní k doplneniu
dokazovania a do konania pribral znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a v

súlade s ustanovením § 326 ods. 5 Trestného poriadku na verejnom zasadnutí doplnil výsluch znalkyne
MUDr. Slávky Lenerovej.

Znalkyňa MUDr. Slávka Lenerová na verejnom zasadnutí uviedla, že sa v celom rozsahu pridržiava
písomne podaného znaleckého posudku a zotrváva na jeho záveroch. Ona vyšetrila obžalovaného M.

vo svojej ambulancii, tiež si preštudovala jeho zdravotnú dokumentáciu od MUDr. E. a znalecký posudok
od MUDr. Straku, znalecky obžalovaného vyšetrila a dospela k záveru, že sa jedná o psychiatrického
pacienta, ktorý sa lieči od detstva, lieči sa na neuro-vývojovú poruchu intelektu, užíva antidepresíva na
utlmenie úzkosti. Tiež dospela k tomu, že netrpí žiadnou duševnou poruchou, nemá poruchu kontaktu s
realitou, skončil základnú škodu, vyučil sa, jeho intelekt je znížený pod mentálnou subnormou, nie však

významne. Nezistila ani žiadne organické poškodenie mozgu. Neuro-vývojová porucha obžalovaného
ako aj úzkostná porucha majú vplyv na jeho ovládanie a rozpoznávacie schopnosti, avšak tieto sú
zníženélenľahko.Netrpíchorobou,ktoroubybolnarušenýkontaktsrealitou,jesvojprávny,nepracuje,je
na invalidom dôchodku. Tiež dodala, že obžalovaný má ľahko podmienený intelekt, teda jeho schopnosť
porozumieť bola primeraná ako by mal normály intelekt, vie písať, čítať s porozumením, nenavštevoval

špeciálnu školu. Ľudia s takou diagnózou môžu byť viac ovplyvniteľní.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajkyňa obžalovaného O. navrhla, aby priznaný nárok
na náhradu škody odvolací súd odkázal na civilný proces, nakoľko je toho názoru, že súd prvého
stupňa nesprávne postupoval, keď prišiel k záveru, že sa jedná o spoločnú zodpovednosť vychádzajúc

zo zásady solidarity. Boli preukázané okolnosti, ktoré odôvodňujú aplikáciu delenej zodpovednosť.
Peňažné prostriedky poškodeného prišli najskôr na účet obžalovaného V. M., časť týchto peňazí použil
on na osobné potreby a zvyšok peňazí bol prevedený na účet spoločnosti Riverside development,
s. r. o. Peniaze poškodeného sa v podstate preniesli do stavby nehnuteľnosti tejto spoločnosti,
pretože sa stavalo priebežne ako prichádzali peniaze aj iných objednávateľov. Obžalovaný O. bol viac

menej vyštvaný správaním obžalovaného M.. Jediným konateľom spoločnosti zostal obžalovaný M.,
spoločníkmi zostali V. M. s vkladom 3500 eur a spoločnosť Kompletreal s. r .o. s vkladom 1500 eur.
Obžalovaný O. z peňazí poškodených nedostal ani cent, ich peniaze zostali majetkom obžalovaného
M. a spoločnosti Riverside development, s. r. o. Preto obhajkyňa navrhla odkázať poškodeného nacivilný proces. Odvolanie poškodených obhajkyňa navrhla zamietnuť, ich návrh považuje za premlčaný,
pokiaľ ide o úroky z omeškania. Vo vzťahu odvolaniu obžalovaného M., obhajkyňa uviedla, že v prípade
odsúdenia obžalovaného M. prichádza do úvahy uplatnenie zásady dobrodenia v súvislostiach uvedenej

v § 324 Trestného poriadku, vzhľadom na novelu Trestného zákona.

Obhajca obžalovaného M. sa pridržal písomne podaného odvolania a aj na tam uvedenom návrhu. K
uplatnenému úroku z omeškania poškodeným uviedol, že tak mal vykonať do skočenia vyšetrovania,
avšak z procesnej istoty vzniesli námietku premlčania voči úrokom z omeškania, ktoré majú byť splatné

do dňa 03.04.2021. Obhajca navrhol obžalovaného M. oslobodiť, rovnako aj spoločnosť Riverside
development, s. r .o.

Zástupca krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že napadnutý rozsudok
považuje za zákonný a správny, preto navrhol odvolanie obžalovaných a poškodeného ako nedôvodné
zamietnuť.

Obžalovaný L. O. uviedol, že funkciu konateľa spoločnosti Riverside development, s. r. o vykonával
bez nároku na odmenu, na vlastné náklady. Odmenu mal dostať až po dokončení projektu, k čomu
však nikdy nedošlo. Zo spoločnosti nijako neprofitoval. Peniaze, ktoré vložili poškodení do projektu sa
použili vo väčšej miere na stavbu domov v projekte vo Vysokej pri Morave, v menšej časti ich použil

obžalovaný M. na vlastné potreby. Tieto peniaze sú teda pretavené do rozostavaných stavieb, ktoré sa
nachádzajú na pozemkoch vo vlastníctve obžalovaného M. alebo spoločnosti Riverside developmnet, s.
r. o. Spoločnosť Kompletreal bola vymazaná z obchodného registra. Z uvedeného jemu osobne vyplýva,
že ten kto by mal odškodniť poškodených je obžalovaný M. a spoločnosť Riverside development, s. r. o.

Obžalovaný V. M. uviedol, že pokiaľ obžalovaný O. uvádza, že on z toho profitoval, tak on chce uviesť, že
on z toho nemá ani cent. Má samé exekúcie, obžalovaný O. predal aj jeho pozemok bez jeho vedomia,
to mu povedala Dr. M. a tiež podvádzal firmu, robil machinácie, to potvrdil aj B.. Obžalovaný M. iba
podpisovalpapiere,alepeniazebymalvrátiťpoškodenémuX.obžalovanýO.,aajjemu,leboobžalovaný
robil podvody, machinácie, je tam toho veľa. A aj pán B. hrá na dve strany. Obžalovaný M. aj hľadal

ľudí, aby spoločne na obžalovaného podali trestné oznámenie. On zo svojich pozemkov nemá ani cent.
Obžalovaný O. by mal byť potrestaný, mal by ísť do basy a odškodniť ľudí. Obžalovaný Salay sa cíti byť
nevinný, on tam vkladal svoje majetky, nechcel okrádať ľudí. Jemu povedali, že všetky peniaze dali do
projektu. On žije z 358 eur, súdy v civilnom konaní ho oslobodzujú od povinnosti platiť poplatky.

Za obžalovanú právnickú osobu Riverside development, s. r. o. v likvidácii obžalovaný V. M. uviedol, že
ju navrhuje oslobodiť.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolaní, a tým absenciu
dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1

Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom
zásadou,ženachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkané,prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie poškodeného je
dôvodné a z dôvodu novely Trestného zákona aj odvolanie obžalovaného M., pričom tento zrušujúci

dôvod bol aj v prospech spoluobžalovaných O. a právnickej osoby Riverside development, s. r. o.
v likvidácii, preto bolo nevyhnutné vo vzťahu k týmto spoluobžalovaným uplatniť zásadu beneficium
cohaesionis (dobrodenie v súvislostiach). Odvolanie obžalovaného O. čo do výroku o náhrade škody
je však nedôvodné.

Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú
účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre
páchateľa priaznivejší.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktorému predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak
bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona , alebo ak je uložený trest neprimeraný.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, veta prvá, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci,

ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku
správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že pred súdom prvého stupňa boli na hlavnom
pojednávaní vykonané všetky dostupné dôkazy potrebné na objasnenie skutkového stavu veci v súlade
s ustanovením § 2 ods. 10 Trestného poriadku, zákonným spôsobom, a tieto dôkazy súd prvého stupňa

správne vyhodnotil tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Svoje rozhodnutie
pritom aj zákonným spôsobom odôvodnil tak, že uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré
dôkazysvojeskutkovézisteniaopiera,aakýmiúvahamisaspravovalprihodnotenívykonanýchdôkazov.
Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, a akými právnymi úvahami sa spravoval,
keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu.

Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti:

Dňa 13.11.2020 podal prokurátor na príslušný súd obžalobu na L. O., V. M. a právnickú osobu Riverside
development, s. r. o. pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona na skutkovom

základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný L. O. učinil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku, že je vinný, a následne kladne zodpovedal na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), písm.
d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného poriadku. Súd prvého stupňa podľa § 257 ods. 7 Trestného

poriadku vyhlásenie obžalovaného o vine prijal s tým, že dokazovanie v rozsahu priznania nevykonal,
vykonal len dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste.

Obžalovaný V. M. vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, že je nevinný, a za
obžalovanú právnickú osobu neučinil žiadne vyhlásenie, preto súd prvého stupňa vo vzťahu k nim

vykonal dokazovanie ku skutku. Vypočul obžalovaného L. O., obžalovaného V. M., podľa § 263 ods. 1
Trestného poriadku prečítal svedeckú výpoveď poškodeného Y. X. a podľa § 269 Trestného poriadku
prečítal listinné dôkazy, najmä zmluvu o rezervačnom depozite ku kúpe nehnuteľnosti, potvrdenie o
zrealizovaní transakcie, zmluvu o splátkovom úvere, výpis z úveru, kúpnu zmluvu, mailové komunikácie,
odstúpenie od kúpnej zmluvy, dodatok č. 1 k odstúpeniu od kúpnej zmluvy, kúpnu zmluvu o prevode

nehnuteľnosti, návrh na zápis práv k nehnuteľnosti záznamom, návrh na zápis práva k nehnuteľnosti
záznamom po odstránení nedostatkov, odpoveď na dožiadanie, časť osvedčovanej knihy obecného
úradu Vysoká pri Morave a správy a posudky na obžalovaných.

Výrok o vine u obžalovaných L. O. a právnickej osoby Riverside development s. r. o. v likvidácii nebol

napadnutý odvolaním, v prípade obžalovaného L. O. ani v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku
nemohol byť napadnutý odvolaním, a preto ho odvolací súd nad rámec dôvodov, pre ktoré možno
podať dovolanie podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, v rámci obmedzeného revízneho princípu
nepreskúmaval.

Obhajoba obžalovaného V. M., spočívala v tom, že poškodeného X. nepozná, nikdy ho predtým nevidel.
Prvý krát ho videl na výsluchu. Nevedel, čo poškodený do projektu dal, alebo nedal, jeho to nezaujímalo,
zaujímalo ho, čo povedal pán B., on vždy povedal, čo má podpísať a urobiť. Týkalo sa to všetkého,
nielen poškodeného X.. Oklamaných bolo viac. S obžalovaným O. a B. ho zoznámil B. N.. Neskôr sa
stretli on, B. N. a L. O. v Stupave, kde začali preberať projekt. B. mu hovoril, že on nemusí robiť nič,

že bude len sedieť doma a všetko bude riadiť on. B. sa stretol s obžalovaným O. a následne povedal,
že projekt je v poriadku. On bol doma, občas sa zašiel pozrieť na pozemky, nakoľko je murár, niečo
tam opravil a podobne. Projekt sa rozvíjal. Obžalovaný O., keď niekoho oslovil zavolal mu, že má
ísť podpísať dokumenty, najmä k pani W. v Stupave. On vždy pred tým volal B., ktorý ho ubezpečil,že všetko je v priadku a až potom to popísal. Obžalovaný M. nevedel čoho sa týkali peniaze, ktoré
dal poškodený X. obžalovanému O., mali by mu ich teraz vrátiť O. s B.. Keď spomínal, že chodil na
pozemky, on tam neopravoval nič, on len videl, čo je a čo nie je rovné, porovnával to vodováhou, a

keď sa mu niečo nezdalo povedal to B. aj O. a viac to neriešil, nakoľko aj B. mu povedal, že to bude
zodpovednosťouobžalovanéhoO.,ajtokebykracholcelýprojekt.ObžalovanýM.tiežuviedol,ženeveril,
že obžalovaný O. zrealizuje tento projekt a chcel ho vyhodiť a nahradiť niekým iným - susedom B.,
ale B. mu to neodporúčal. S B. chodil na pozemky a on sám mu potvrdil, že výstavba domov prebieha
zle, resp. nesprávne, keď výstavbu videl. Dokumenty o tom, ako obžalovaný O. obžalovaného M. s

peniazmi obchádza, mal J. M. v papierovej forme a tieto doniesol k B., ktorý po nahliadnutí do nich tiež
skonštatoval, že ho obžalovaný O. vo firme finančne obchádza. Obžalovaný M. sa nezúčastnil žiadneho
stretnutia so žiadnymi dodávateľmi energií, elektriny, sietí a podobne, akurát raz sa stretol s pánom J. u
B. ohľadom kanalizácie. On na seba nič neprevádzal, žiadne pozemky, o ničom nevedel, dozvedel sa to
až následne od poškodeného X., ktorý mu ohľadom toho volal, na čo mu povedal, že on ani nemôže byť
majiteľompozemku,aleažpopostavenídomuanatiahnutísietí.ObžalovanýM.ďalejuviedol,žesiťažko

bude pamätať na presné detaily a okolnosti podpísania zmluvy medzi spoločnosťou a poškodenými X.,
nakoľko dokumenty podpisoval po konzultácii s B. a na deň podpisu zmluvy s X. sa presne nepamätá.
Dokumenty podpisovali najmä u notárky W. vo Vysokej pri Morave. Obžalovaný M. nevie, aká bola
zmluvne dohodnutá kúpna cena týkajúca sa pozemku a domu pre poškodených X.. Obžalovaný M. vie
iba zo syndikátnej zmluvy, že za celý projekt mal dostať 900.000 eur, ale nevie, ako mala byť táto suma

rozdelená medzi jednotlivé domy. Obžalovaný M. nevedel, koľko do projektu vložil poškodený X., a to
až do momentu, keď mu volal a keď mu oznámil, že do toho vložil 15.000,- eur na čo mu odvetil, že tieto
peniaze neposlal jemu, ale do spoločnosti, ktorá ich musí evidovať v rámci projektu a keď tam nie sú,
tak ich niekto musel vziať. Poškodenému tiež povedal, že aj on prišiel o pozemok, nakoľko mu neboli
peniaze zaň vyplatené, ale mali byť vložené v rámci projektu, o ktorý sa staral O. s B.. V istom okamihu

sa obžalovaný M. rozhodol predčasne vystúpiť z projektu, a to vtedy keď nastali problémy s klientom
pánom J., už vtedy obžalovaný M. chcel, aby bol obžalovaný O. v spoločnosti vymenený, čo mu však
B. neodporučil. Obžalovaný M. v podstate chcel dokončiť celý projekt, avšak s niekým iným namiesto
obžalovaného O., takže napokon po konzultáciách s B. vlastne projekt ani ukončiť nechcel, pretože B.
ho ukľudňoval, že obžalovaný O. to zvládne. Projekt sa prestal realizovať vtedy, keď bolo stretnutie s

pánom J., ktorý im ponúkal peniaze za to, že si ho vyberú, čo znamená, že tam začali byť problémy s
korupciou. Obžalovaný M. tiež dodal, že on nerokoval so žiadnym z klientov, iba robil to, čo povedal B..
On bol spoločníkom a konateľom spoločnosti len na papieri a robil, čo mu povedal B.. Nevedel, prečo by
nemal veriť B. ako právnikovi, keď mu tvrdil, že za celý projekt má v konečnom dôsledku zodpovednosť
obžalovaný O., napriek tomu mu B. povedal, že najväčšie slovo v spoločnosti bude mať on.

Obžalovaný L. O. k účasti obžalovaného V. M. vypovedal, že spoločnosť Riverside development, s. r.
o. vznikla na základe dohody o spolupráci pri výstavbe developerského projektu vo Vysokej pri Morave.
Partnerom mala byť spoločnosť Kompletreal s. r. o. a fyzická osoba V. M.. Cieľom tejto spoločnosti
bolo zrealizovať výstavbu rodinných domov pre klientov vo Vysokej pri Morave na pozemkoch vo

vlastníctve obžalovaného V. M.. Celá realizácia projektu mala prebiehať tak, že chceli hľadať budúcich
záujemcov o bývanie v danej lokalite a z predaja jednotlivých pozemkov a budúcich rodinných domov
mala byť realizovaná výstavba celej lokality, vrátene inžinierskych sietí. Realizácia tohto projektu išla
dobre až do momentu, kedy medzi spoločníkmi a konateľmi spoločnosti Riverside development, s. r.
o. vznikli spory. Pokiaľ ide o poškodeného Y. X., tento s partnerkou nemali dostatočnú hotovosť na

zaplatenie kúpnej ceny, ani vo výške ceny pozemku. Preto sa rozhodli financovať čiastočne kúpu úverom
v banke. Poškodený Y. X. využil v banke služby finančného poradcu, zo strany spoločnosti Riverside
development, s. r. o. bola požadovaná iba spolupráca v podobe predloženia návrhu kúpnopredajnej
zmluvy a nakoľko klienti ručili vlastnou nehnuteľnosťou, spoločnosť Riverside development, s. r. o. v
prospech klientov nezakladala kupovaný pozemok. V čase, keď sa o bývanie v danej lokalite poškodený

Y.X.spartnerkouzaujímali,spoločnosťRiversidedevelopment,s.r.o.užrealizovalavýstavburodinných
domov pre iných klientov v danej lokalite. Pri realizácii projektu sa nevyhli chybám a problémom, pričom
jednou z najväčších chýb bolo, že sa spoliehali na účtovné poradenstvo v zastúpení účtovníčky pani
J.. Pred realizáciou projektu boli pani J. informovaní, že spoločnosť Riverside development, s. r. o. sa
stane platcom DPH na základe zákona a paragrafu, ktorý hovorí, že v prípade dosiahnutia obratu, ktorý

bol podmienkou na registráciu DPH, bude spoločnosť Riverside development, s. r. o. zaradená medzi
platcov DPH. Neskôr ale zistili, že paragraf, podľa ktorého sa mali stať platcami DPH, nebol pre nich
platný. Podľa daňového úradu mala spoločnosť Riverside development, s. r. o. požiadať o zaradenie
medzi platcov DPH už v čase, keď vedeli, že idú realizovať projekt, v ktorom bude dosiahnutý násobnevyšší obrat, ako je požadovaná hranica platcov DPH. Pre spoločnosť Riverside development, s. r. o. toto
znamenalo veľký problém. Spočíval v tom, že daňový úrad zaregistroval spoločnosť spätne ako platcov
DPHazrealizovanéhopredajapozemkovbyspoločnostivzniklastrata20%zcelkovejpredajnejceny,čo

by v hodnote činilo cez 200.000,- eur. Na sedení na daňovom úrade ďalej zistili, že už V. M. ako predajca
pozemkov mal byť platcom DPH. Spoločnosť Kompletreal s. r. o. o tomto nevedela. Ako spoločník,
Kompletreal s. r. o., začal riešiť, akým spôsobom bude kompenzovaná predpokladaná 200.000,- eurová
strata na DPH. Zo zistení daňového úradu vyplynulo, že V. M. mal byť pri prevode pozemkov do
spoločnosti Riverside development, s. r. o. platca DPH, a teda požadovali, aby predpokladanú DPH

uhradil z vlastného podielu. S týmto obžalovaný M. nesúhlasil. Preto hľadali cestu, ako ďalej realizovať
projekt a prišli na riešenie, že pozemky spoločnosť Riverside development, s. r. o. vráti obžalovanému V.
M. formou odstúpenia od zmluvy zo strany obžalovaného V. M. voči firme Riverside development, s. r. o.
a následne by obžalovaný V. M. ako fyzická osoba tieto pozemky ďalej predával klientom a spoločnosť
Riverside development, s. r. o. by na predmetných pozemkoch klientom stavala rodinné domy. Vrátením
pozemkovobžalovanémuV.M.toutoformousineboliistí,nakoľkosapozemkynenachádzalivrovnakom

právnom stave, v akom ich spoločnosť Riverside development, s. r. o. nadobudla. To znamená, že došlo
k preparcelovávaniu pozemkov, čím sa zmenili ich veľkosti, tvary, parcelné čísla, a niektoré pozemky už
boli predané klientom. Napriek tomu sa rozhodli tento krok vrátenia pozemkov vyskúšať. Prvé podanie
späťvzatia na kataster dopadlo tak, že vklad na obžalovaného V. M. bol zamietnutý a k návrhu na vklad
do katastra bol robený dodatok. Obžalovaný O. ďalej uviedol, že Y. X. bol ním osobne informovaný o

týchto krokoch na jednom z osobných stretnutí, týkajúcich sa spätného prevodu pozemkov a v čase,
keď transakciu realizovali, ich dopredu nenapadlo, že celá realizácia môže mať negatívny vplyv na
samotné kúpne zmluvy, alebo hypotekárny úver niektorého z klientov. Obžalovaný O. mu vysvetlil, že
to nebude mať žiadny vplyv na realizáciu výstavby, pričom ďalej to dopodrobna nerozoberali. V čase
podpisovania kúpnej zmluvy s Y. X. boli pod časovým tlakom. Samotný Y. X. a jeho finančný poradca mali

hraničné lehoty na vyčerpanie hypotekárneho úveru, preto sa ako spoločnosť Riverside development,
s. r. o. rozhodli, že im vyjdú v ústrety a podpísali kúpnopredajnú zmluvu, pričom si v danom momente
neuvedomili, že v ten istý deň podpisujú odstúpenie od zmluvy medzi V. M. a spoločnosťou Riverside
development, s. r. o. týkajúcej sa spätného prevodu pozemkov. V čase podpisovania zmluvy medzi
Riverside development, s. r. o. a Y. X. bola vlastníkom predávaného pozemku spoločnosť Riverside

development, s. r. o., preto kúpnu zmluvu podpisoval on a obžalovaný V. M. ako konatelia spoločnosti
Riverside development, s. r. o. a zároveň ako vlastníci. Toto bol asi najchybnejší moment, ktorý si v
danej chvíli neuvedomili. Celý tento postup by nebol problémom v prípade, že by realizácia projektu
pokračovala ďalej. B. bol taký, že ak by boli pozemky vrátené späť obžalovanému V. M., tak by
spoločnosť Riverside development, s. r. o. postúpila práva predávajúceho v zmluve voči Y. X. na V. M.

ako nového vlastníka pozemku. Obžalovaný V. M. počítal s tým, že ak k takému prevodu dôjde a Y.
X. doplatí kúpnu cenu vo výške predajnej ceny pozemku, tak predmetný pozemok na Y. X. prevedie.
Bohužiaľ k týmto krokom už nedošlo, práve z dôvodu sporov medzi spoločníkmi a konateľmi vo firme
Riverside development, s. r. o. Až s odstupom času si obžalovaný O. uvedomil, že tento postup nebol
najjednoduchší a dnes sa môže javiť aj ako účelový z ich strany, došlo ku chybe a neuvedomovali si čo

tým spôsobia. Obžalovaný O. tiež uviedol, že konštrukcia vyriešenia problému s DPH a s tým súvisiacim
prevodom pozemkov na obžalovaného M. vyšla z komunikácie medzi stranou Kompletreal s. r. o.,
obžalovaným M. a W. B.. Najprv sa hľadalo finančné riešenie, to znamená, že kto tú neplánovanú sumu
DPH zaplatí, keďže sa ako spoločníci na tomto nezhodli, tak tá možnosť vrátiť pozemky obžalovanému
M. prišla zo strany obžalovaného M. a W. B.. Túto možnosť konzultovali aj s pani J. z daňového hľadiska.

Pokiaľ ide o poškodeného Y. X., toho obžalovaný O. osobne informoval o týchto krokoch týkajúcich
sa spätného prevodu pozemkov a v čase, keď túto transakciu realizovali, dopredu ich nenapadlo, že
celá realizácia môže mať negatívny vplyv na samotné kúpne zmluvy, alebo hypotekárny úver niektorého
z klientov. Žiadny z klientov totiž nevyužíval kupované pozemky ako zábezpeku voči banke, v ktorej
kúpu realizoval. Poškodený bol informovaný ešte pred podpísaním rezervačnej zmluvy, že predajcom

pozemku je v zásade jedna spoločnosť a staviteľom rodinných domov spoločnosť iná, práve z dôvodu,
že spoločnosť Riverside development, s. r. o. nadobudla pozemky ako neplatca DPH a nemali záujem
predajnú cenu pozemkov navyšovať o DPH. O spätnom prevode poškodeného informoval na jednom
osobnom stretnutí, vysvetlil mu, že to nebude mať žiadny vplyv na realizáciu výstavby, v podstate
to ďalej dopodrobna nerozoberali, pretože v danom momente to obžalovaný O. bral ako formálnu

záležitosť. Poškodený vedel o tom, že pozemky budú prevedené na obžalovaného M.. Pri podpise
zmluvypoškodenýnijakonereagovalnazmluvu,ktorámubolapredložená,nepýtalsa,aninenamietalto,
že predávajúca strana nie je Riverside development, s. r. o. a obžalovaný ho predtým ani neinformoval
o tom, kedy dôjde k vráteniu pozemkov obžalovanému V. M., pretože to sami nevedeli, dokonca si anineboli istí, či sa to vrátenie pozemkov podarí zrealizovať, či im to kataster uzná, práve z dôvodu, že
pozemku už neboli v rovnakom stave, v akom ich spoločnosť nadobudla.

Poškodený Y. X. vypovedal, že sa dostali k telefónnemu číslu obžalovaného O., zavolali mu a dohodli
si stretnutie, ktorého účelom bolo dohodnutie budúcej kúpy pozemku a následná výstavba domu a
aj štandardu. Keď obžalovaný O. predstavoval spoločnosť Riverside, povedal, že obžalovaný M. má
pozemky a obžalovaný O. je staviteľ. Boli sa aj s obžalovaným O. pozrieť na pozemok. S manželkou sa
dohodli, že zoberú dom, brali to ako celok, t. j. pozemok a dom. Dohodli sa na zálohe 3.000 eur, všetko

dohadoval obžalovaný O., ktorý aj poslal rezervačnú zmluvu. Obžalovaný O. potom povedal, že budú
potrebovať nejaké peniaze, aby mohli začať stavať. Prišil s pánom G., ktorý bol finančný poradca a s ním
svedok s manželkou dohadovali peniaze, ktoré potrebovali na výstavbu domu. S pánom G. sa dohodli,
že spravia refinanc pôžičiek, ktoré majú. Ohodnotili ich byť, aby im vedeli vyrátať výšku úveru. Výsledok
bol, že im vedia dať maximálne 126.900 eur. Preto sa rozhodli, že pôjdu do kúpy domu s pozemkom.
Dňa 07.06.2017 a 13.06.2017 sa svedok s manželkou stretli s obžalovaným O., ktorý priniesol dodatok k

zmluve a zmluvy, ktoré už boli podpísané obžalovaným M.. Tie popodpisovali, obžalovaný O. im nechal
jednu kópiu z každého bez overených podpisov. Podpisy za predávajúci neboli na zmluve a dodatku
overené notárom. Obžalovaný O. zmluvy a dodatky zobral, že ich ide dať overiť a odnesie ich do banky
a na kataster. Svedok potom bombardoval obžalovaného O., či už začali stavať, on mal stále nejaké
výhovorky, kvôli stavebnému povoleniu a stále sa kvôli niečomu stavať nezačalo. Svedok sa potom s

manželkou z banky dozvedeli, že potrebujú doložiť list vlastníctva o kúpe pozemku a vtedy mu volal
obžalovaný O., že sa pohádali s obžalovaným M., a že obžalovaný O. odstupuje so spoločnosti ako
konateľ. Bolo to asi pol roka od podpise zmluvy. Následne začali sledovať, kde je list vlastníctva, prečo
nie sú vlastníkmi a z katastra zistili, že dňa 13.06.2017 v rámci spoločnosti Riverside vrátili pozemky
naspäť obžalovanému M., teda že odstúpili od zmluvy, ktorú mali predtým. Svedok s manželkou potom

museli spraviť ďalší refinanc, lebo od nich banka stále chcela list vlastníctva. Podlžnosť banke bola
vyrovnanáďalšímrefinancom.NiekoľkokrátvolaliobžalovanémuO.,scieľomsadohodnúťnaodstúpení
od zmluvy a vrátení peňazí. Zistili, že pozemok im prepísať nemôže a peniaze im vrátiť nemôže, lebo
už nie sú. Obžalovaný O. im povedal, že ich minul obžalovaný M., že si ich vyberá z firmy ako z kasičky.
Obžalovaný im nepomohol, preto si svedok vypýtal číslo na obžalovaného M., niekoľko krát mu volal, ale

nenašli spoločnú reč. Obžalovaný M. nemá peniaze a nedohodli sa. Predmetom zmluvy bol pozemok a
cesta ako spoluvlastnícky podiel. Kúpna zmluva nebola podaná na kataster. Keď zistili, že nemajú list
vlastníctva, asi pol roku po podpísaní zmluvy, obžalovaný O. im povedal, že pozemky previedli naspäť
obžalovanému M.. Kvôli čomu, to svedok nevie. T. O. im nepovedal, prečo v rovnaký deň bola podpísaná
s nimi zmluvu a tiež boli prevedené pozemky naspäť na obžalovaného M.. Svedok sa ho na to nepýtal,

to sa dozvedel až potom, čo si nemal čo povedať s obžalovaným M..

Odvolacísúdsaplnestotožnilshodnotenímdôkazovsúdomprvéhostupňa,ktorésúpodrobnerozobraté
v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku. Aj odvolací súd dospel k záveru, že vykonaným
dokazovaním, a to výpoveďami obžalovaného O., poškodeného Y. X. a listinnými dôkazmi, bolo nad

akúkoľvek pochybnosť preukázané, že obžalovaná právnická osoba Riverside development, s. r. o. aj
prostredníctvom obžalovaného M., ako konateľa tejto právnickej osoby podpísala s poškodenými Y. X. a
N. J. kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností uvedených v skutkovej vete napadnutého rozsudku, ktorá
bola aj následne predložená Slovenskej sporiteľni a. s., kde mali poškodení na tento účel schválený
úver, na základe čoho Slovenská sporiteľňa peňažné prostriedky previedla, pričom už v tom čase vedel,

že túto zmluvu spoločnosť nebude môcť plniť, peňažné prostriedky právnická osoba spotrebovala a
poškodeným ich nevrátila, čím bola poškodenému spôsobená škoda najmenej 46.000 eur.

Výpoveď obžalovaného M. nie je v rozpore s usvedčujúcimi dôkazmi. Obžalovaný M. nepopiera, že
kúpnu zmluvu s poškodenými podpísal, rovnako tak aj odstúpenie od kúpnej zmluvy. Táto skutočnosť, t.

j. že aj obžalovaný M. ako jeden z konateľov uvedené dokumenty podpísal, je preukázaná aj samotnou
kúpnou zmluvou zo dňa 13.06.2017, uzatvorenou medzi poškodeným Y. X. a N. J. ako kupujúcimi a
obžalovanou spoločnosťou Riverside development, s. r. o. zastúpenou obžalovaným M. a obžalovaným
O., predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností uvedených vo výroku napadnutého rozsudku, a tiež
odstúpením od kúpnej zmluvy zo dňa 13.06.2017, ktorým obžalovaný M. odstúpil od kúpnej zmluvy

uzatvorenej dňa 18.05.2016 medzi ním ako predávajúcim a obžalovanou spoločnosťou Riverside
development, s. r. o. ako kupujúcim. Uvedené je preukázané aj Osvedčovacou knihou obce Vysoká
pri Morave, z ktorej vyplýva, že pravosť podpisu obžalovaného M. na uvedených dokumentoch bola
osvedčená pod poradovým číslom 161 dňa 13.06.2017.Obžalovaný však uvádza, že nevedel, aké písomnosti podpisuje, všetko podpisoval na pokyn svojho
právnika B.. On na seba nič neprevádzal, žiadne pozemky, o ničom nevedel, dozvedel sa to až následne

od poškodeného X..

K uvedenému odvolací súd uvádza, že túto námietku obžalovaného M. nemožno považovať za
opodstatnenú a ani akceptovateľnú. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že vedomostná
zložka o takomto konaní u obžalovaného M. zachovaná bola.

V prvom rade je potrebné uviesť, že podľa výpovede obžalovaného O., riešenie vrátiť pozemky
obžalovanému M. prišlo práve zo strany obžalovaného M. a W. B. s tým, že túto možnosť konzultovali
aj s pani J. z daňového hľadiska. K tomuto postupu pristúpili z dôvodu, že spoločnosť Riverside
development, s. r. o. sa stala platcom DPH od iného okamihu ako obžalovaní predpokladali, čo malo
za následok navýšenie ceny pozemkov o sumu DPH, teda o 20%. O tejto skutočnosti sa obžalovaní

dozvedeli na daňovom úrade, kde sa konalo ústne pojednávanie dňa 23.11.2016, ktorého sa zúčastnili
obaja obžalovaní, teda aj obžalovaný M.. Obžalovaný M. nesúhlasil s tým, aby tieto zvýšené náklady
znášal on ako pôvodný vlastník pozemkov, preto obžalovaný M. pristúpil k odstúpeniu od kúpnej zmluvy
uzatvorenej dňa 18.05.2016 medzi obžalovaným M. ako predávajúcim a obžalovanou spoločnosťou
Riverside development, s. r. o. ako kupujúcim, ktorou boli pozemky prevedené obžalovaným M. na

spoločnosť Riverside development, s. r. o. Odstúpením od tejto zmluvy došlo k jej zrušeniu a teda
k prevodu pozemkov späť na obžalovaného M., pričom odstúpenie od zmluvy bolo obžalovaným M.
podpísané dňa 13.06.2017, kedy aj osvedčil pravosť svojho podpisu na obecnom úrade Vysoká pri
Morave. Okrem výpovede obžalovaného O. vedomosti obžalovaného M. o tejto skutočnosti nasvedčuje
aj mailová komunikácia medzi obžalovanými zo dňa 31.05.2017, v ktorej obžalovaný O. informoval

obžalovaného M., jeho advokáta W. B. a V. X. o postupe pri odstúpení od zmluvy.

Dňa 13.06.2017 teda obžalovaný podpísal odstúpenie od zmluvy a toho istého dňa podpísal aj kúpnu
zmluvu s poškodenými, ktorej predmetom bol prevod pozemkov, ktoré podľa kúpnej zmluvy mali
poškodení nadobudnúť.

Pokiaľ obžalovaný M. uvádza, že nemal vedomosť, aké doklady podpisuje, na všetko dostal pokyn
od svojho právnika, odvolací súd uvádza, že obžalovaný vedel, že vystupuje, koná, zmluvy a ostatné
listinnédokumentysúvisiacesčinnosťouspoločnostiRiversidedevelpments.r.o.,podpisujeakokonateľ
tejto spoločnosti, pričom mal možnosť sa s obsahom dokumentov, ktoré v mene spoločnosti podpisoval

oboznámiť, prečítať si ich, boli mu zasielané aj mailom, pričom ani na obecnom úrade Vysoká pri Morave
mu nik v tomto smere nebránil a v prípade, že by s ich obsahom nesúhlasil, nemal povinnosť dokumenty
podpísať, resp. mohol dosiahnuť minimálne zmenu obsahu a samozrejme odmietnuť podpísať a podpis
overiť.

Ak obhajoba akcentuje na mentálnu výbavu obžalovaného, je nutné pripomenúť, že v osobe
obžalovaného sa nejedná o osobu zbavenú svojprávnosti, resp. s obmedzenou spôsobilosťou na
právne úkony a tiež nebolo preukázané, že by ako konateľ spoločnosti listiny a dokumenty podpisoval
pod nátlakom, resp. pod hrozbou násilia, ktoré by bolo uplatnené voči jeho osobe, resp. blízkym
osobám. Obrana, že vzhľadom na svoj mentálny stav nie je schopný pochopiť obsah podpísaných

písomností, bola vyvrátená znaleckým dokazovaním doplneným odvolacím súdom, z ktorého vyplýva,
že obžalovaný v čase spáchania skutku trpel neuro-vývojovou poruchou intelektu, avšak iba ľahkého
stupňa - mentálnou subnormou s nedostatočným rozvinutím intelektových a úsudkových schopností,
abstrakčnej schopnosti pojmotvorby. Rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obžalovaného boli znížené
iba parciálne, ľahko, forenzne nevýznamne. Obrana obžalovaného, že sa vo všetkom a absolútne

spoľahol na svojho advokáta W. B., odvolací súd posúdil a vyhodnotil ako účelovú a neobstojí v súhrne
vykonaných dôkazov pred súdom.

Je potrebné dodať, že pohnútka, motív, vo vzťahu k obhajobnému tvrdeniu obžalovaného M., že
konal pod vedením a na pokyn svojho právnika, pri naplnení znakov základnej skutkovej podstaty

trestného činu podvodu, sú bezvýznamnými, t. j. nie je podstatné, čo viedlo obžalovaného k spáchaniu
trestného činu podvodu. Obžalovaný M. pri podpise zmlúv si bol rozhodne vedomý toho, že kúpnu
zmluvu nebudú môcť splniť, nakoľko toho istého dňa podpísal odstúpenie od zmluvy, čím spoločnosť
Riverside development, s. r. o. prestala byť vlastníkom pozemkov, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy spoškodenými, navyše peniaze, ktoré obdržali ako kúpnu cenu boli spotrebované na realizáciu projektu,
čo obžalovaný M. vedel ešte pred uzatvorením zmluvy, čo je potvrdené mailovou komunikáciou medzi
obžalovanými, preto aj podľa odvolacieho súdu obžalovaný M. vedel o rozhodujúcich skutkových

okolnostiach, resp. o možnosti spôsobiť následok významný pre trestné právo. Teda už v čase podpisu
kúpnej zmluvy obžalovaný M. rozhodne konal s vedomím, že na poškodených nebudú obžalovanou
spoločnosťou Riverside development, s. r. o. prevedené predmetné pozemky, nakoľko odstúpením od
zmluvy sa ich vlastníkom opäť stal obžalovaný M., a v tomto smere poškodených uvádzal do omylu už
v čase podpisu (k tomuto napr. R 38/2001).

Odvolací súd preto uzatvára, že skutočnosť, že odstúpenie od zmluvy, ako aj kúpnu zmluvu s
poškodenými podpísal skutočne za obžalovanú spoločnosť L. development, s. r. o. ako jeden z
konateľov aj obžalovaný M., pričom okolnosti ich podpísania vyplývajú nielen z písomného znenia týchto
dokumentov a ďalších listinných dôkazov, ale aj z výpovede obžalovaného O. a výpovede poškodeného,
pričom je z nich zrejmé, že obžalovaný podmienkam a účelu uzavretia zmluvy s poškodeným, ako aj

s odstúpením od zmluvy, rozumel, pred ich podpísaním bol aktívny, boli mu poskytnuté požadované
podklady a podmienky mu boli viackrát vysvetlené. Za účelom prevedenia kúpnej ceny od poškodených
bol aj zriadený na meno obžalovaného M. účet v banke a po pripísaní týchto finančných prostriedkov s
týmito aj nakladal. Náležite bola v konaní zisťovaná aj schopnosť obžalovaného ovládať svoje konanie a
rozpoznať protiprávnosť jeho konania, ako aj jeho duševné zdravie. Dokazovaním bola teda vyvrátená

obrana obžalovaného, že nemohol plne rozpoznať protiprávnosť svojho konania a svoje konanie plne
ovládať a tiež že nerozumel podpisovaným dokumentom a povinnostiam z nich plynúcim. Aj samotný
spôsob obhajoby obžalovaného, keď uvádza, že keď sa mu niečo nezdalo povedal to B. aj O. a viac
to neriešil, nakoľko aj B. mu povedal, že to bude zodpovednosťou obžalovaného O., aj to keby krachol
celý projekt, poukazuje na uzrozumenie sa obžalovaného s následnom v zmysle vzniku škody, čím je

pokrytý minimálne nepriamy úmysel podľa § 15 ods. 1 Trestného zákona. Ak obhajoba obžalovaného M.
spočíva v tom, že prevodom vlastníckeho práva k pozemku, ktorý bol prevedený obžalovanými na jeho
osobu, obžalovaní nechceli spôsobiť škodu, tak odvolací súd uvádza, že predaj pozemku a prijatie platby
zaň, pri vedomosti o tom, že kupujúci pozemok nenadobudne, nie je ničím iným, než úmyslom spôsobiť
škodu, a to minimálne vo forme uzrozumenia. Nič iné totiž logicky nemohlo nastať, ak poškodený zaplatil

za pozemok, ktorý kvôli konaniu obžalovaných nenadobudol, než to, že mu vznikla škoda. V kontexte s
uvedeným potom krajský súd súhlasí so zisteniami a ustálením skutku prvostupňovým súdom.

Nepochybil súd prvého stupňa ani pri určení právnej kvalifikácie, keď rešpektoval § 2 ods. 1 Trestného
zákona, podľa ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď

bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré
zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

Vzhľadom na to, že v čase od vyhlásenia rozsudku prvostupňovým súdom do rozhodnutia vo veci
odvolacím súdom došlo k zmene Trestného zákona, a to novelou č. 40/2024 Z.z. účinnou od 06.08.2024,

v zmysle ktorej došlo k zmene právneho posúdenia konania obžalovaného M. a v súvislosti s tým aj k
zmene trestnej sadzby, bolo potrebné preskúmať trestnosť skutku aj v znení novely Trestného zákona.
Novelou Trestného zákona totiž došlo o. i. k úprave výšky škody, čo sa premietlo aj do kvalifikácie pri
trestnom čine podvodu, čím došlo k zmierneniu zákonom ustanovenej sankcie pre konanie, ktorého sa
obžalovaný M. dopustil.

Pre úplnosť a prehľadnosť odvolací súd konštatuje, že obžalovaný M. bol súdom prvého stupňa uznaný
vinným zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, nakoľko
na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku škodu vo výške 46.000, t. j. značnú škodu. Trestná sadzba pri daných znakoch skutkovej

podstaty bola 3 roky až 10 rokov. Škoda vo výške 46.000 eur však podľa Trestného zákona účinného
od 06.08.2024 zodpovedá podľa § 125 Trestného zákona väčšej škode. Spôsobenie väčšej škody pri
trestnom čine podvodu podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024 zodpovedá právnej kvalifikácii
prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, s trestnou sadzbou 0 až 4 roky.

Podľa 2 ods. 1 Trestného zákona sa trestnosť činu posudzuje podľa zákona účinného v čase, keď bol
čin spáchaný; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
Použitie nového práva však treba posudzovať ako celok, aby konečný výsledok bol pre páchateľa
priaznivejší. Starý a nový zákon je potrebné hodnotiť jednak z hľadiska ustanovení osobitnej časti,jednak aj so zreteľom na ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona .Priposudzovaníotázky,
aký zákon použiť, nemôže teda ísť len o porovnanie trestných sankcií starého a nového zákona.

Rozhodný je výsledok porovnania trestov, ktoré by boli pri použití zákonov ako celku páchateľovi za
konkrétnych posudzovaných okolností uložené.

V intenciách § 2 ods. 1 Trestného zákona odvolací súd preto v tejto časti uzatvára, že trestnosť činu
obžalovaného V. M. je potrebné posudzovať podľa novšieho znenia Trestného zákona, ktoré je pre

obžalovaného priaznivejšie, a podľa tohto aj ukladať trest. Zmena zákonnej úpravy bola dôvodom,
prečo odvolací súd pristúpil k zrušeniu napadnutého rozsudku vo vzťahu k obžalovanému V. M. v
celom rozsahu a k uznaniu jeho viny na ustálenom skutkovom základe podľa znenia Trestného zákona
účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu, kedy konanie obžalovaného je prečinom podvodu
podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.

Zároveň vzhľadom k tomu, že odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku zrušil
napadnutý rozsudok ohľadom obžalovaného V. M. vo výroku o vine a treste, pričom tento zrušujúci
dôvod bol aj v prospech spoluobžalovaných L. O. a právnickej osoby Riverside development s. r. o. v
likvidácii, ktorí výrok o vine nenapadli, bolo nevyhnutné vo vzťahu k týmto spoluobžalovaným uplatniť
zásadu beneficium cohaesionis (dobrodenie v súvislostiach). Z tejto zásady vyplýva, že ak prospieva

dôvod, na základe ktorého rozhodol odvolací súd v prospech niektorého obžalovaného, rozhoduje vždy
aj v prospech tejto osoby, hoci sama odvolanie nepodala. Umožní sa tak náprava nesprávnych výrokov,
ktoré už nadobudli právoplatnosť, hoci takáto osoba odvolanie nepodala.

Spoukazomnavyššieuvedené,odvolacísúdzrušilnapadnutýrozsudokajohľadomspoluobžalovaného

L. O. a právnickej osoby Riverside development s. r. o. v likvidácii, v celom rozsahu a sám ich uznal za
vinných z prečinu podvodu podľa § 212 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní
trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a
na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného
činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové

alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého
následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,
ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži
najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a
právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým

následkom trestného činu.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu obžalovaným V. M. a L. O. odvolací súd v zmysle ustanovenia §
34 ods. 4 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, prihliadol na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti,
ktoré v prípade obžalovaného L. O. ustálil tak, že sú u neho dané 2 poľahčujúce okolnosti a žiadna

priťažujúca okolnosť. Obžalovaný L. O. nemá záznam v registri trestov, čo zodpovedá požiadavke § 36
písm. j) Trestného zákona pre vedenie riadneho života pred spáchaním trestného činu. K trestnému činu
sa priznal a jeho spáchanie oľutoval, čo zodpovedá poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného
zákona. V prípade obžalovaného V. M. je daná jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného
zákona, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, nakoľko ani on nemá záznam v registri

trestov žiaden záznam. Ani v prípade obžalovaného M. nie je daná žiadna priťažujúca okolnosť.

Ďalej odvolací súd prihliadal na okolnosti spáchania skutku, keď obžalovaní namiesto toho, aby zvolili
zákonný spôsob vysporiadania sa so situáciou ohľadne platby DPH, sa neštítili za účelom svojhoprospechu pristúpiť k podvodnému konaniu, čím spôsobili poškodenému škodu vo výške 46.000 eur,
pričom do dnešného dňa poškodenému neuhradili škodu ani len z časti, čo vypovedá o ich morálnom
nastavení. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd zastáva názor, že je potrebné monitorovať

správanie obžalovaných z hľadiska ich súladu so zákonom po určitý čas, čomu zodpovedá uloženie
podmienečného trestu odňatia slobody.

Pri výmere tohto trestu odvolací súd bral do úvahy zistené poľahčujúce okolnosti u oboch o
obžalovaných, na skutočnosť, že skutok bol spáchaný ešte v roku 2017, ale aj na zištný motív ich

konania. Rovnako ako súd prvého stupňa odvolací súd považoval za potrebné diferencovať tresty
u obžalovaných, pretože hoci sa dopustili skutku v rovnakej právnej kvalifikácii s rovnakou trestnou
sadzbou a obaja doposiaľ neboli súdne trestaný, obžalovaný L. O. učinil na hlavnom pojednávaní
vyhlásenie o vine, keďže týmto postojom učinil sebareflexiu, ktorá je pozitívnym signálom smerom k
jeho náprave. V rámci trestnej sadzby, ktorá je 0 až 4 roky, odvolací súd uložil obžalovanému L. O.
trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, čo je v spodnej polovici trestnej sadzby, a tento podmienečne

odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok, pričom odvolací súd po zmene právnej úpravy nepovažoval za
opodstatnené mimoriadne znížiť trest odňatia slobody u obžalovaného L. O. pod spodnú hranicu trestnej
sadzby, ktorá už nebola 3 až 10 rokov ako v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku, ale 0 až 4 roky.
Obžalovanému V. M. uložil trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, čo je tiež v spodnej polovici trestnej
sadzby, a tento podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok a 6 mesiacov, čo zodpovedá

požiadavke kontroly obžalovaného z hľadiska súladu jeho správania so zákonom. Takto uložené tresty
sú adekvátne a primerané závažnosti spáchaného trestného činu, okolnostiam prípadu a osobám
obžalovaných a sú trestom zákonným, spravodlivým a zodpovedajúcim účelu trestu ustanoveného
Trestným zákonom.

V prípade právnickej osoby podľa § 11 ods. 1, ods. 2 zákona č. 91/2016 Z. z. pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery súd prihliada na povahu a závažnosť trestného činu, na pomery právnickej osoby vrátane
jej doterajšej činnosti a na jej majetkové pomery, pričom prihliadne aj na to, či právnická osoba vykonáva
činnosť vo verejnom záujme, ktorá má strategický význam pre národné hospodárstvo, obranu alebo
bezpečnosť. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliada tiež na

a) to, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv trestu na zamestnancov právnickej osoby,
b) právom chránené záujmy poškodených a veriteľov právnickej osoby, ktorých pohľadávky voči
právnickej osobe vznikli v dobrej viere a nemajú pôvod v trestnej činnosti alebo nesúvisia s trestným
činom spáchaným právnickou osobou,
c) pôsobenie právnickej osoby po spáchaní trestného činu, najmä na jej účinnú snahu odstrániť škodlivé

následky trestného činu alebo dobrovoľne nahradiť spôsobenú škodu,
d) očakávaný dôsledok výkonu trestu pre ďalšiu činnosť právnickej osoby,
e) pomer, v akom na právnickú osobu prešli výhody z trestného činu spáchaného v spolupáchateľstve.

Berúc do úvahy všetky vyššie uvedené okolnosti, ako aj skutočnosť, že novelou Trestného zákona došlo

k zmene kvalifikácie a k zmierneniu zákonom ustanovenej sankcie pre konanie, ktorého sa obžalovaná
právnická osoba dopustila, odvolací súd obžalovanej právnickej osobe uložil peňažný trest vo výške
2.000 eur, a rovnako ako súd prvého stupňa, aj povinnosť podľa § 20 ods. 1, ods. 2 zákona č. 91/2016
Z. z., trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku, avšak na rozdiel od súdu prvého stupňa odvolací súd
upravil túto povinnosť na časť týkajúcu sa obžalovanej právnickej osoby v Obchodnom vestníku s upravil

čas zverejnenia, a to v dvoch po sebe nasledujúcich číslach v lehote do troch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia, čo rešpektuje reálne možnosti, ktoré má obžalovaná právnická osoba.

Odvolací súd revidoval aj výrok o náhrade škody na základe odvolania poškodeného, obžalovaného
O., ako aj na základe odvolania obžalovaného M., keďže výrok o náhrade škody je priamo nadviazaný

na výrok o vine. Odvolací súd vyhodnotil priznanie nároku na náhradu škody v istine ako správny a
zákonný, avšak poškodený v odvolacom konaní upresnil včas uplatnený nárok tak, že sa domáhal aj
úrokov z omeškania. Odvolací súd zistil, že odvolanie poškodeného je opodstatnené, a preto odvolací
súd zaviazal obžalovaných k spoločnej a nerozdielnej náhrade škody v rozsahu 46.000 eur, a na
podklade jeho odvolania aj na náhradu úrokov z omeškania ako príslušenstva nároku na náhradu

škody. Obžalovaní boli nepochybne v omeškaní s peňažným plnením a úroky je možné priznať od
doby, kedy sa obžalovaní dozvedeli o uplatnenom nároku na náhradu škody. Adhézne konanie je
súčasťou Trestného konania, avšak z vecnej stránky sú jeho právnym základom predpisy civilného
práva. Oprávnenosť nároku v tejto časti vychádza z ustanovení § 121 ods. 3, § 517 ods. 2 Občianskehozákonníka, z ktorej je zrejmé, že do majetkovej škody patrí aj príslušenstvo nároku. Pokiaľ ide o
výšku úroku z omeškania, tento sa opiera o § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. zn., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Obžalovaní vzniesli voči uplatneným úrokom

z omeškania námietku premlčania, na ktorú je súd povinný podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka
prihliadať, s dôsledkom, že okamihom dôvodného vznesenia námietky premlčania dochádza k zániku
nároku veriteľa na premlčané plnenia. Poškodený si uplatnil úroky z omeškania dňa 04.04.2024, pričom
v zmysle § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka je objektívna premlčacia doba vo vzťahu k náhrade škody
3 roky, a preto odvolací súd nemohol poškodenému priznať úrok z omeškania za dobu viac ako 3 roky

spätne od uplatnenia, pretože jeho nárok v tejto časti zanikol z dôvodu premlčania. Preto obžalovaných
zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť škodu poškodenému tak ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku a so zvyškom odkázal poškodeného na civilný proces podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku.

Pokiaľ obžalovaný O. namietal povinnosť nahradiť škodu spoločne a nerozdielne s ostatnými
obžalovanými, odvolací súd uvádza, že z ustanovenia § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva,

že ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. Podľa § 438 ods. 2
Občianskeho zákonníka v odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili,
zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody. Teda ustanovenie § 438 Občianskeho
zákonníka upravuje zodpovednosť za škodu v prípade, ak bola škoda spôsobená viacerými škodcami v
dvoch formách, a to ako zodpovednosť solidárnu a zodpovednosť delenú. Kým solidárna zodpovednosť

(§ 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka) je zákonným pravidlom, delená zodpovednosť (§438 ods. 2
Občianskeho zákonníka) je výnimkou z tohto zákonného pravidla. Zásadne teda platí, že pokiaľ bola
škoda spôsobená dvomi alebo viacerými škodcami, a to či už súbežnou činnosťou alebo na sebe
nezávislou činnosťou s jednou škodou, zodpovedajú za ňu škodcovia spoločne a nerozdielne (solidárna
zodpovednosť).

Podstata solidárnej zodpovednosti spočíva v tom, že každý škodca zodpovedá za ostatných a
všetci zodpovedajú za každého jednotlivého škodcu. Jej zmyslom je prehĺbiť zodpovednosť škodcov
za spôsobenú škodu a dôsledne zabezpečiť ochranu práv poškodeného. Právna úprava umožňuje
poškodenému domáhať sa náhrady škody na ktoromkoľvek z poškodených, pretože funkciou pasívnej

solidarity je uľahčenie pozície poškodeného. Poškodený môže požadovať náhradu škody od jedného
škodcu, ktorý sa nemôže brániť tým, aby poškodený požadoval náhradu aj od ostatných škodcov.
Pri škode spôsobenej viacerými subjektmi zákon dáva prednosť pravidlu spoločnej a nerozdielnej
zodpovednosti voči poškodenému s tým, že vo vzájomnom pomere sa škodcovia vysporiadajú podľa
účasti na spôsobenej škode (§ 439 Občianskeho zákonníka).

Odvolací súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že uložením solidárnej zodpovednosti bude
lepšie a spravodlivejšie zabezpečená vymožiteľnosť náhrady škody poškodeným, preto je odvolanie
obžalovaného O. nedôvodné.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

K odvolacím námietkam, ktoré neboli pokryté vyššie uvedenými úvahami, odvolací súd dodáva, že tieto
neboli významné pre rozhodnutie vo veci a na výrokovú časti prvostupňového ani odvolacieho súdu

nemali žiadny vplyv.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný
prostriedok.