Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B2-7C/72/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213209023
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jakub Obert

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1213209023.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobcov: 1. A. A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom B. C. D.

XX, E. F., 2. C. G. A., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom A. H. X, D., zastúpených: JUDr. Róbert Bockanič,
advokát, so sídlom Seberíniho 1, Bratislava, IČO: 31 805 922, proti žalovanému: Univerzitná nemocnica
Bratislava, so sídlom Pažítková 4, Bratislava, IČO: 31 813 861, o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť ako náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobkyni v 1. rade sumu
15.000,- eur a žalobcovi v 2. rade sumu 15.000,- eur, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

III. Žalobcovia v 1. a 2. rade majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava II dňa 25.03.2013 domáhali vydania
rozsudku, ktorým by súd (i) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ (pozostalej matke) sumu
15.000,- eur a žalobcovi 2/ (pozostalému otcovi) sumu 15.000,- eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch, (ii) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 10.000,- eur titulom peňažnej
náhrady za zásah do fyzickej integrity zomretého novorodenca I. A. (syna žalobcov).

2. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že dňa 09.04.2010 bola žalobkyňa 1/ prijatá na hospitalizáciu
na Gynekologicko-pôrodníckej klinike J. K., ktorá spadá pod B. J. D., a to podľa pokynu Doc. C.
C. L., CSc. z dôvodu blížiaceho sa termínu pôrodu. Keďže pacientka už po príchode do nemocnice
mala začínajúce kontrakcie, ktoré boli potvrdené aj pri vstupnom kardiografickom vyšetrení a keďže
pôrodnícky nález pacientky bol zrelý, čo potvrdzoval aj ultrazvukový nález, bol jej podaný intracervikálne
prostaglandín na stimulovanie kontrakčnej činnosti. Následne bola pacientka napojená na monitor, kde

jej bol vykonaný CTG záznam (kardiotokografický záznam), a taktiež bola vykonaná príprava k pôrodu.
Nato boli pacientke opäť sledované ozvy a bola uložená na izbu čakateliek. Keďže sa jej stupňovali
kontrakcie, bola znovu napojená na monitor na pôrodnej sále, čo bolo v doobedňajších hodinách
približne okolo 11.00 hod. Pri vaginálnom náleze v čase 12.30 hod. bola pacientke pustená plodová
voda, teda bola jej vykonaná amniotómia, následne odtekala číra plodová voda. Počas monitorovania
pacientkyjuprišielnavštíviťM.C.C.L.,H.,ktorýjejnaordinovalpodanieepidurálnejanalgézyvčasecca.
12.55hod.Pacientkebolopodanémnožstvo1000mlfyziologickéhoroztokuprivolanýmanestéziológom.

Počas podávania analgézy bola pacientka od monitoru odpojená, keďže táto sa podáva v sede, no
následne bola opäť napojená na CTG monitor. Po čase nastal pokles oziev dieťatka, v čase približne o
13.15 hod. boli prítomné decelerácie v maternici pacientky do 70/min, a preto bola pacientka polohovaná
aboljejpodanýkyslík.PacientkuprišielnazavolanieskontrolovaťM.C.C.L.,H.,ktorýrozhodolopodanílieku syntophylin 1 ampulka intravenózne. Následne sa ozvy dieťatka dočasne upravili. Na povzbudenie
pôrodnejčinnostibolpribližneo15.00hod.pacientkepodanýoxytocínvinfúziiao15.30hod.syntophylin
1 ampulka intravenózne. Následne bola pacientka opäť sledovaná na CTG monitore. Vzhľadom na

suspektný nález na CTG monitore bol pacientke naložený pulzný oximeter v čase o 17.50 hod., ktorý mal
podľa vyjadrenia lekára doc. MUDr. Mariána Križka, CSc. zhodnotiť intrauterinný stav plodu. Hodnoty
pulzného oximetra boli lekárom vyhodnotené ako hraničné hodnoty a podľa záznamu lekára hrozila
hypoxia plodu. Pri vaginálnom vyšetrení uvedený konajúci lekár zistil, že vaginálny nález je nezmenený
a napriek zosilňovaniu kontrakčnej činnosti pôrod neprogreduje a na vstupujúcej hlavičke sa tvorí caput

succedaneum (pôrodný nádor). Podľa zdravotnej dokumentácie pacientky a vzhľadom na vaginálny
nález, suspektný typ CTG krivky a hraničné hodnoty pulzného oximetra lekár rozhodol ukončiť pôrod
cisárskym rezom. Pacientke bola podaná anestetická dávka anestézie v oblasti epidurálneho katétra,
keďže cisársky rez lekári nepovažovali za akútny. V uvedený osudný deň teda k pôrodu došlo, pričom
v poslednej chvíli bol realizovaný sekciou. Pacientka bola zo strany zdravotníckeho personálu tesne
po pôrode ubezpečená, že jej dieťa I. A., ako aj ona samotná sú v poriadku, dieťa je živé a že nie sú

známe žiadne zdravotné komplikácie. Napriek uvedeným skutočnostiam dieťa pacientky zomrelo asi po
40 minútach od pôrodu, a to aj napriek opakovane vykonanej resuscitácii zdravotníckymi pracovníkmi
pediatrie.
Žalobcoviaďalejuviedli,žepodľasprávyonovorodencovipodpísanejC.N.avedúcouoddeleniaC.O.D.
bol vybavený donosený eutrofický novorodenec, rodený sekciou pre suspektný CTG záznam, hraničné

hodnotyFPO,nepokračujúcipôrodvI.dobepôrodnej,povybaveníatonickybledý,nedýchal,znosaaúst
mu vytekala plodová voda, AS nepočuteľná. Boli odsaté horné dýchacie cesty, začatá kardiopulmonálna
resuscitácia, externá masáž srdca, predýchavaný ambuvakom s kyslíkom, podaný adrenalín 0,3 mg
intraumbilikálne, AS 40/min, privolané ARO, v 5. minúte orotracheálne intubovaný, kanyla č. 3, 5, poloha
overená auskultačne aj opakovane vizuálne. Odsávala sa v.s. plodová voda, predýchavaný ambuvakom

s 02-tuhé pľúca, podaný ďalší adrenalín 0,3 mg do pupočníka, pokračovalo sa ďalej v externej masáži
srdca, novorodenec cyanotický, mydriáza bez fotoreakcie, podľa EKG prítomná asystólia, zaistená i.v.
linka na dorze ĽHK, podaný adrenalín 0,3 mg i.v., v 10 % glu 5 ml + 1/1 FR i.v., približne o 19.00
hod. došlo k obnove spontánnej cirkulácie, podľa EKG F 123-130/min, novorodenec prechodne ružový,
bola privolaná prevozová sanitka s lekárom Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou. U dieťaťa opäť

degradovala akcia pod 30/min., bol opakovane podaný adrenalín 0,3 mg i.v., 4,2 % NaHCO3 5 ml
i.v., kontinuálna infúzia 10 % Glu rýchlosťou 8 ml/hod., prechodne opäť spontánna akcia srdca, dieťa
bez spontánnej dychovej aktivity, počas celej KPR len ojedinelý gasping, znova degradácia srdcovej
akcie, podaný adrenalín 0,3 mg i.v., 4,2 % NaHCO3 2 x 5 ml i.v., pokračovalo sa v KPR, príchod
lekára prevozu o 19.18 hod., napriek resuscitačnému úsiliu novorodenec nereagoval na resuscitáciu,

pretrvávala asystólia a 09.04.2010 o 19.25 hod. bol konštatovaný exitus letalis.
Žalobcovia poukázali na to, že počas tehotenstva pacientky sa nevyskytli žiadne problémy a
predpokladaný termín pôrodu bol stanovený v mesiaci apríl 2010. Počas tehotenstva pacientka
navštevovala pravidelne ambulanciu gynekológa C. P. Q. E. nachádzajúcu sa vo E. F.. Keďže sa
blížil termín pôrodu, pacientka bola na kontrole v ambulancii u M. C. C. L., H., ktorý sa vyjadril, že

termín pôrodu sa blíži a upovedomil ju, aby preto prišla dňa 09.04.2010 o 08.30 hod. do J. K. na
II. Gynekologicko-pôrodnícke oddelenie. Žalobca 2/ sa dostavil dňa 09.04.2010 o 08.30 hod. spolu s
partnerkounapríjemdouvedenejnemocnice,pričomodišielpotom,akobolapartnerkaprijatá.Od09.00
hod. začali prípravy k pôrodu. Žalobca 2/ bol počas dňa s pacientkou v telefonickom kontakte, pričom
táto mu prvýkrát volala v čase okolo 10.30 hod. a povedala mu, že je napojená na prístroj a všetko je

v poriadku. Opäť mu telefonovala v čase okolo 12.30 hod., keď mu oznámila, že ešte neporodila, no
všetko zatiaľ prebieha v poriadku. Žalobca 2/ od tohto času nebol so svojou partnerkou v kontakte, ale v
čase okolo 19.34 hod. mu volal M. C. L., H., aby prišiel do nemocnice na oddelenie. Približne za 10 minút
už bol žalobca 2/ na 9. poschodí nemocnice, kde mu M. C. L.. CSc. oznámil, že jeho dieťatko sa síce
narodilo, no vznikli komplikácie, a preto novorodenca oživovali cca. 40 minút, no dieťa sa im zachrániť

nepodarilo. Podľa všetkého sa však dieťatko narodilo živé, v 40. týždni gravidity a malo 51 cm a váhu
3310 gramov. Zároveň mu bolo oznámené, že pravdepodobnou príčinou smrti dieťaťa bolo, že sa napilo
plodovej vody. Pôrod mal spočiatku prebiehať normálnou cestou, ale nakoniec bol vykonaný cisárskym
rezom vo večerných hodinách. Žalobcovi 2/ však nebolo oznámené, čo bolo príčinou pre rozhodnutie
vykonať pôrod sekciou. Na druhý deň po pôrode mu jeho partnerka oznámila, že samotný pôrod začal

prebiehal normálne, pričom M. C. L., H. ju ubezpečoval, že všetko je v poriadku, bola napojená na
prístroj, kde sa sledovali ozvy dieťatka, pričom asi v poobedných hodinách prišiel k pôrodu aj C. L. mladší
a počas doby, čo bol prítomný, pacientka zaregistrovala ich rozhovor, v ktorom C. L. mladší povedal
M. C. L., H., že pacientka je otvorená len na päť prstov, a nie ako vravel, že na osem. Následne bolapacientka napojená na prístroj, kde lekári zistili, že pulz je 200 a nie 120, ako má byť, a po tomto zistení
ju vzali na operačný stôl a vykonali cisársky rez.
Žalobcovia ďalej poukázali na to, že podľa zdravotnej dokumentácie pacientka absolvovala

všetky odporúčané prenatálne vyšetrenia. Poradňu navštevovala pravidelne. V priebehu prenatálnej
starostlivosti nebolo zaznamenané ani zvýšené riziko ani potreba dispenzarizácie v poradni pre rizikové
tehotné. Žalobcovia považovali za nesporné, že bezprostrednou príčinou smrti novorodenca bola
extrauterinná asfyxia (dusenie z nedostatku kyslíka mimo maternice) v dôsledku ťažkej pôrodnej
asfyxie (dusenie počas pôrodu), čo v konečnom dôsledku skonštatovali aj samotní znalci v znaleckom

posudku č. 16/2011 a č. 1/2011 zo dňa 13.06.2011, a tiež v znaleckom posudku č. 47/2012 znaleckej
organizácie zo dňa 16.03.2012. Asfyxia je stav dychovej nedostatočnosti (dychovej tiesne), resp.
dusenia v dôsledku nedostatku kyslíka, resp. vzduchu. V predmetnom prípade došlo v dôsledku
nepokračujúceho pôrodu k duseniu novorodenca. Po jeho vybavení z maternice operačnou cestou
boli horné dýchacie cesty upchaté plodovou vodou a napriek odsatiu obsahu dýchacích ciest a
oživovacím pokusom nedošlo k nástupu spontánnej dychovej aktivity, čo viedlo k prehĺbeniu dusenia a

ku smrti novorodenca. Novorodenec bol teda po narodení ťažko hypoxický (pridusený). Taktiež podľa
pitevného nálezu a acidobázickej rovnováhy z pupočníkovej krvi bol plod vystavený závažnému a
dlhodobému nedostatku kyslíka počas pôrodu ešte v maternici, pričom ohrozenie plodu hypoxiou nebolo
zdravotníkmi rozpoznané a správne vyhodnotené počas prebiehajúceho pôrodu pacientky. Žalobcovia
boli toho názoru, že došlo k pochybeniu lekára, ktorý viedol pôrod, pričom toto pochybenie nastalo

pri hodnotení CTG (kardiotokografického) záznamu, kedy bol nesprávne interpretovaný existujúci
patologicky záznam (neskoré decelerácie s vymiznutím krátkodobej variability) ako záznam saltatórny.
Prvé známky začínajúceho nedostatku kyslíka na CTG zázname začínali už v čase o 12.35 hod.,
kedy bola ešte prítomná krátkodobá variabilita (známka kompenzácie), ktorá však postupne vymizla v
čase o 13.08 hod. a išlo už o vyslovene patologický CTG záznam s neskorými deceleráciami. Podľa

žalobcov už v tomto čase malo byť zvážené ukončenie pôrodu cisárskym rezom, k čomu však zo strany
zdravotníckych pracovníkov nedošlo. Indikáciou k cisárskemu rezu bolo podľa zdravotnej dokumentácie
predovšetkým zastavenie pôrodu kvôli nesprávnemu naliehaniu hlavičky plodu - rovina panvového
vchodu bola priečne oválna. Aby mohla hlavička vstúpiť do panvy, bolo potrebné, aby sa natočila
priečne. Ak nalieha na panvový vchod tak, že stredná čiara je priamo, pôrod zastane a hlavička nevstúpi

do roviny panvového vchodu a pôrod prestane pokračovať. Podľa názoru žalobcov pri indikovaní
cisárskeho rezu vôbec nebolo myslené na prebiehajúci závažný nedostatok kyslíka, čo vyplýva aj zo
zdravotných záznamov, v ktorých je uvedené Asphyxio foeti imminens, čo v preklade znamená (iba)
hroziacu hypoxiu plodu a nie závažnú, ako tomu v tomto prípade bolo. Zdravotnícky personál nemyslel
na prebiehajúcu hypoxiu plodu, keďže v takýchto prípadoch sa inak používa celková anestézia i pri

zavedenom epidurálnom katétri. Dôvodom pre takýto postup je rýchlejší nástup anestézie (o cca. 10-20
minút) a nedochádza tak k zbytočnej strate času. Následná resuscitácia novorodenca síce prebiehala
správne, no zdravotný stav novorodenca bol už v čase jej vykonania nezvratný a došlo k jeho úmrtiu.
Žalobcovia ďalej uviedli, že vzhľadom na nesprávny postup zdravotníckeho personálu žalovaného
pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke a novorodencovi, ktorý zomrel krátko po pôrode,

podal žalobca 2/ sťažnosť pre hrubé zanedbanie zdravotnej starostlivosti zo strany zamestnancov
Univerzitnej nemocnice Bratislava, Nemocnica Ružinov, II. Gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia
a zároveň žiadosť o prešetrenie poskytnutia zdravotnej starostlivosti pacientke a novorodencovi zo
strany uvedených pracovníkov. Vykonaným dohľadom bolo v konečnom dôsledku zistené, že zdravotná
starostlivosť zo strany žalovaného, t. j. poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, bola poskytnutá v súlade

s ustanoveniami § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.
Žalobca ďalej poukázal na to, že dňa 22.04.2010 bolo vyšetrovateľom PZ, OR PZ Bratislava II,
pod číslom ČVS: R.- XXX/X-XXX-XX-XXXX začaté trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného
poriadku za prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) písm. b) Trestného zákona

na tom základe, že doposiaľ nestotožnení zdravotnícki pracovníci II. Gynekologicko-pôrodníckej
kliniky Univerzitnej nemocnice Bratislava v období od 09.04.2010 od 08.30 hod. do 19.25 hod.
poskytujúci zdravotnú starostlivosť v priebehu pôrodu žalobkyne a jej dieťaťa včas nerealizovali
adekvátneklinicképostupy,čímtaktoneposkytnutímsprávnejzdravotníckejstarostlivostiznedbanlivosti
spôsobili smrť novorodenca pacientky A. A. v priebehu pôrodu. Z dôvodu potreby objektívneho a

odborného posúdenia veci, ako aj za účelom zistenia, resp. určenia bezprostrednej príčiny smrti
syna žalobcov bolo vo veci vykonané znalecké dokazovanie. Z tohto dôvodu vyšetrovateľ vydal
uznesenie, v zmysle ktorého pribral znalcov MUDr. Jozefa Šidla, CSc., znalca z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie patológia a súdne lekárstvo, a MUDr. Petra Martanoviča, znalca ad hoc, ktorímali podať znalecký posudok pre objasnenie skutočností dôležitých pre trestné konanie. Závery
znaleckého posudku č. 16/2011, 1/2011, vypracovaného a podaného dňa 13.06.2011, zodpovedali
najdôležitejšie otázky týkajúce sa poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientke a novorodencovi zo

stranyzdravotníckehopersonálužalovanéhoaotázkytýkajúcesapríčinyjehosmrti.Podľazáverovtohto
znaleckého posudku bezprostrednou príčinou smrti novorodenca bola extrauterinná asfyxia (dusenie
z nedostatku kyslíka mimo maternice) v dôsledku ťažkej pôrodnej asfyxie (dusenie počas pôrodu). Z
dôvodu potreby objektívneho a odborného posúdenia veci, ako aj za účelom zistenia, resp. určenia
bezprostrednej príčiny smrti syna žalobcov bolo potrebné vo veci vykonať ďalšie znalecké dokazovanie.

Z tohto dôvodu vyšetrovateľ pribral na podanie znaleckého posudku znaleckú organizáciu Inštitút
forenzných medicínskych expertíz s.r.o. FORENSIC. Znalecký posudok č. 47/2012 bol vypracovaný
a podaný znaleckou organizáciou dňa 16.03.2012, pričom znalci po komplexnej analýze podkladov
zistili, že predpôrodná zdravotná starostlivosť prebiehala v súlade so zásadami správnej liečby
(lege artis). Pôrodnú zdravotnú starostlivosť znalci zhodnotili ako postup non lege artis. Popôrodnú
starostlivosť zhodnotili ako postup lege artis. Podľa znalcov pôrod pacientky bol adekvátne sledovaný

a monitorovaný, pričom k pochybeniu zo strany lekára, ktorý viedol pôrod, došlo pri hodnotení CTG
záznamu pacientky. Znalci ďalej uviedli, že novorodenec bol po narodení ťažko hypoxický (pridusený).
Podľa pitevného nálezu a acidobázickej rovnováhy z pupočníkovej krvi bol plod vystavený závažnému
a dlhodobému nedostatku kyslíka počas pôrodu ešte v maternici, pričom ohrozenie plodu hypoxiou
nebolo zdravotníkmi rozpoznané a správne vyhodnotené počas prebiehajúceho pôrodu dňa 09.04.2010.

Znalci ďalej uviedli, že príčinou smrti novorodenca bol nedostatok kyslíka - stav dusenia počas pôrodu
(pôrodnej činnosti v priebehu dňa 09.04.2010) so zlyhaním srdca a dýchania novorodenca po vyňatí
z maternice v dôsledku udusenia. Veľmi pravdepodobnou príčinou nedostatku kyslíka novorodenca
počas pôrodu bola podľa znalcov tetanická maternicová činnosť, t. j. veľmi časté kontrakcie maternice
prebiehajúce každú minútu. Na CTG monitore sa objavili neskoré decelerácie (vznikajúce s časovou

latenciou po vrchole kontrakcie) ako jasný signál nedostatku kyslíka a vznikajúcej acidózy v krvi plodu.
Keďže kontrakcie maternice boli veľmi časté, bol CTG záznam nesprávne a chybne hodnotený ako tzv.
saltatórny záznam, decelerácie boli nesprávne interpretované ako krátkodobé variácie oziev plodu, čo je
podľa znalcov možné považovať za jednoznačné pochybenie pri monitorovaní plodu. Znalci tiež uviedli,
že prenatálna starostlivosť, priebeh cisárskeho rezu a pooperačná starostlivosť bola realizovaná lege

artis, v súlade so zásadami správnej liečby. Pochybenie lekára, ktorý viedol pôrod, nastalo podľa znalcov
pri hodnotení CTG záznamu, kedy bol nesprávne interpretovaný existujúci patologický záznam (neskoré
decelerácie s vymiznutím krátkodobej variability) ako záznam saltatórny. Prvé známky začínajúceho
nedostatku kyslíka však na CTG zázname začínajú už v čase o 12.35 hod., kedy je ešte prítomná
krátkodobá variabilita (známka kompenzácie), ktorá však postupne vymizne v čase o 13.08 hod. a ide

už o vyslovene patologický CTG záznam s neskorými deceleráciami. V tomto čase malo byť podľa
znalcov zvážené ukončenie pôrodu cisárskym rezom. Znalci ďalej poukázali na to, že v zdravotnej
dokumentácii nenašli dávku aplikovaného prostaglandínu, ktorý bol podaný pacientke na vyvolanie
pravidelnej kontrakčnej činnosti. Podľa názoru znalcov totiž existuje príčinná súvislosť medzi podaním
prostaglandínov a tetanickou maternicovou činnosťou. Je preto podľa ich názoru na zváženie, či podanie

prostaglandínov pri začínajúcej pôrodnej činnosti a pri pokročilom vaginálnom náleze nebolo príčinou
príliš častej kontrakčnej činnosti maternice, ktorá spôsobila nedostatočné zásobovanie plodu kyslíkom.
Žalobcovia ďalej uviedli, že postupy lekárov - zamestnancov žalovaného pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti počas pôrodu pacientke neboli správne a adekvátne a pri pôrode novorodenca došlo k
jednoznačnému pochybeniu lekára pri vyhodnocovaní CTG záznamov pacientky. Podľa § 11 ods. 1

zákona o zdravotnej starostlivosti má každý právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, pričom
v zmysle § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti je poskytovateľ povinný poskytovať zdravotnú
starostlivosť správne s tým, že zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky
zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom
uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.

Vzhľadom na to, že postupy lekárov poskytujúcich zdravotnú starostlivosť boli v rozpore s citovaným
zákonom, boli protiprávne. Za tieto postupy však lekári, ktorí boli v pracovnoprávnom vzťahu k
žalovanému, v súlade s § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka aplikovaného per analogiam podľa § 853
Občianskeho zákonníka priamo nezodpovedajú. Zodpovedným je žalovaný, ktorý lekárov zamestnával.
Uvedeným konaním zdravotníckeho personálu žalovaného došlo k neoprávnenému zásahu do života

a telesnej integrity novonarodeného dieťaťa I. A., ktorý bol pozbavený možnosti žiť na tomto svete
v dôsledku nesprávne poskytovanej zdravotnej starostlivosti zo strany zdravotníckeho personálu
žalovaného. Konanie zdravotníckeho personálu žalovaného malo za následok závažný negatívny a
nenapraviteľný dopad na osobu novorodenca, pričom mu zdravotnícky personál žalovaného svojímkonaním spôsobil neodstrániteľnú a teda absolútnu ujmu - smrť. Keďže novorodenec I. v priamej
súvislosti a v dôsledku nesprávne poskytovanej zdravotnej starostlivosti zo strany zdravotníckeho
personálu žalovaného dňa XX.XX.XXXX zomrel, žalobcovia ako jeho rodičia sa podanou žalobou

dovolávali posmrtnej ochrany osobnosti v zmysle § 15 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru žalobcov
im uvedené ustanovenie § 15 Občianskeho zákonníka priznáva ako rodičom zomrelého novorodenca
I. uplatňovať právo na ochranu jeho osobnosti. Obsah predmetného práva je podľa žalobcov zhodný s
obsahom práva, ktoré patrilo ich synovi, t. j. žalobcovia sa mohli domáhať upustenia od neoprávnených
zásahov, odstránenia následkov, ale aj zadosťučinenia v akejkoľvek forme. Ak v dôsledku trestného činu

alebo iného neoprávneného zásahu došlo k usmrteniu osoby, majú osoby uvedené v § 15 Občianskeho
zákonníka možnosť požadovať náhradu nemajetkovej ujmy z titulu neoprávneného zásahu do života
a telesnej integrity ich blízkej osoby, v danom prípade ich novonarodeného dieťaťa. Vzhľadom na
skutočnosť, že neoprávneným zásahom zdravotníckeho personálu žalovaného do osobnostných práv
novorodenca mu bola spôsobená smrť, jediným účinným prostriedkom ochrany osobnosti je v danom
prípade podľa žalobcov len priznanie zadosťučinenia v peňažnej forme, t. j. náhrada nemajetkovej ujmy

v peniazoch, i keď samotné peniaze mu už jeho život nevrátia. S prihliadnutím na závažnosť ujmy, ktorá
vznikla dieťaťu žalobcov, ako aj s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, v súlade
s požiadavkou spravodlivosti a proporcionality, boli žalobcovia toho názoru, že primeraným finančným
zadosťučinením a náhradou nemajetkovej ujmy, ktorá vznikla ich spoločnému synovi, je peňažná suma
vo výške 10.000,- eur.

Žalobcovia ďalej uviedli, že úmrtie ich syna zasiahlo do ich práva na ochranu súkromia a rodinného
života. Správu o smrti syna nikto zo žalobcov a ostatných rodinných príslušníkov, kamarátov a známych
nečakal a všetkých z nich zasiahol po tejto správe nepredstaviteľný zármutok. Žalobcovia sa príchodu
syna na svet nevedeli dočkať, jeho príchod na svet mal naplniť ich túžby po spoločnom dieťati,
rodičovstve a rodinnom šťastí. V čase pred narodením a následným a nečakaným úmrtím syna mal

žalobca 2/ 36 rokov a v tom čase bol presvedčený, že má dobrý život. Tento pocit sa mu však zmenil zo
dňa deň, v apríli roku 2010. So žalobkyňou 1/ si už dlhší čas túžili založiť rodinu. Keď priateľka otehotnela
adozvedelisatútoradostnúnovinu,pocítilišťastieanadšeniezospoločnéhovytúženéhodieťaťa.Každý
deň sa tešili na nový prírastok do rodiny, spoločne vyberali mená, zariaďovali pre dieťa vlastnú izbu.
Takisto nádejní starí rodičia boli nadšení z prírastku do rodiny, keďže už bol dlhodobo očakávaný. V deň

pôrodu žalobca 2/ ako netrpezlivý nastávajúci otec niekoľkokrát telefonoval priateľke, aby zistil, či je v
poriadku a kedy porodí. Dozvedel sa, že ešte vraj nenastal čas a že pôrod bude niekedy popoludní.
Partnerka bola zo strany lekárov oboznámená, že jej robia kardiotokografické vyšetrenia, čo oznámila
aj svojmu partnerovi cez telefón, čím ho upokojila, že všetko je v najlepšom poriadku a má pri sebe
skúseného lekára, s ktorým v kontakte aj samotný žalobca 2/. Preto sa s lekárom dohodol, že ak sa

dieťa narodí, ihneď mu zavolá a túto správu oznámi. Počas popoludnia sa v žalobcovi 2/ stupňovalo
napätie, ktoré znásobila aj jeho sestra, ktorá mu pravidelne v ten deň vyvolávala, keďže sa chcela uistiť,
či je všetko v poriadku a zistiť čo je nové. Práve jeho sestra ho burcovala k myšlienke, že pôrod trvá
akosi dlho, avšak upokojoval seba aj ju tým, že jeho partnerka je v rukách odborníkov a teda určite bude
všetko v poriadku. Podvečer mu zavolala priateľka, že už ide na operačnú sálu porodiť ich dieťa, čomu

sa žalobca 2/ potešil. Očakával, že už nastane ten vysnívaný okamih a pocit šťastia. Žalobca 2/ čakal
na radostný telefonát, prišla však hrôzostrašná správa, ktorá je pre neho nočnou morou doposiaľ. Smrť
jeho vytúženého syna. Nasadol do vozidla a ponáhľal sa do nemocnice za priateľkou, keďže nechcel,
aby jej túto belostnú, hroznú správu neoznámil niektorý z lekárov bez jeho prítomnosti. Keď však dorazil
za partnerkou do izby, bolo už neskoro. Priateľka ležala v šoku, oči mala vyvrátené do stropu. Podľa jej

výrazuhneďzistil,žejejtoužstihlipovedať.Vtejtosituáciivôbecnevedel,čojejmápovedať,čomárobiť,
ako ju má utíšiť. Cítil sa bezmocný a bezradný. Rodina mu vyvolávala, čo sa deje, no nemal dostatok
síl oznámiť im v tú chvíľu, čo sa prihodilo. V noci sa prinútil poslať sestre sms-ku, v ktorej jej oznámil
nešťastnú správu a požiadal ju, aby im v týchto ťažkých chvíľach zatiaľ nevolali. Nasledujúce ráno bola
priateľka stále v šoku a nechcela s nikým hovoriť. Každý deň ju mal možnosť navštíviť v akejkoľvek dobe,

izbu mali len pre seba, no to im nezmiernilo bolesť, ktorou si obidvaja museli prejsť. Žalobkyňa 1/ mala v
tom čase 29 rokov. V danom čase intenzívne túžila založiť si rodinu a mať so svojím partnerom dieťa. S
partnerom si začali plánovať založenie rodiny, na ktorú sa spoločne tešili. Radostnú správu o tehotenstve
oznámili najbližšej rodine. Počas tehotenstva žalobkyňa 1/ každý deň zažívala pocity šťastia. Pamätala
si na prvé pohyby dieťaťa. Spolu sa každým dňom tešili, ako bábätko rastie, v pozitívnej nádeji čakali

a rátali dni do pôrodu. Na poslednom sonografickom vyšetrení lekár zistil, že to bude chlapec a že je
zdravý. Začali preto vymýšľať mená a nakoniec sa spoločne rozhodli pre meno I.. V tomto okamihu
začala nákupná horúčka detských vecičiek a príslušenstva. Chystali spoločne vlastnú izbu, kde synovi
kúpili detskú postieľku, vaničku, kočík, hračky, oblečenie atď. Začal sa blížiť očakávaný termín pôrodu.Vytúžený deň sa jej však zmenil na nočnú moru. Plná očakávaní nastúpila do nemocnice s tým, že už
za pár hodín objíme svojho syna. Bohužiaľ sa tak nestalo a ostali im len oči plné sĺz. Žalobcovia po smrti
svojho syna zažívali neustále pocity prázdna, hoci už od jeho úmrtia ubehol určitý čas. V ich životoch

zostala diera, ktorá nebola doposiaľ zaplnená. Strata milovanej osoby pre nich bola nesmieme ťažká
a bolestivá, preto sa s ňou nedokázali zmieriť. Pri rozhovoroch so svojimi známymi sa rozcítili aj len
pri spomenutí slova dieťa. Často im najrôznejšie životné situácie pripomenuli túto životnú traumu. Stále
nedokázali pochopiť, ako je možné, že odborníci - lekári nedokázali zachrániť práve život ich dieťaťa, ale
práve naopak svojou neprofesionálnosťou a nezodpovednosťou zapríčinili jeho smrť. Žalobcovia by dali

všetko za to, aby mohli stráviť ešte nejaké chvíle so svojím synom, avšak si uvedomujú, že to už nikdy
viac nebude možné. Ich syn odišiel zo sveta neočakávane, náhle, bez rozlúčenia a navždy. Napriek
tomu, že ich syn sa nedožil ani jedného dňa, jeho rodičia si s ním stihli vybudovať silný citový vzťah.
Žalobcovia pociťovali jeho smrť ako obrovskú stratu v ich životoch, zmarenie spoločných túžob, plánov
do budúcna. Taktiež pociťovali beznádej, smútok a úzkosť. Smrť ich syna zásadným spôsobom zasiahla
do ich životov a zo dňa na deň im vzala sny, túžby, spoločné plány a radosť zo života. Protiprávnym

konaním zdravotníckeho personálu žalovaného bolo hlboko zasiahnuté do ich emocionálnej sféry a do
ich súkromného života zahrňujúceho aj právo na vytváranie rodinného spolužitia a súžitia s blízkymi
osobami. Žalobcovia mali tvoriť so synom plne fungujúcu rodinu s dobre vyvinutými sociálnymi a citovými
väzbami. Zásahom do práva na život novorodenca zasiahol zdravotnícky personál žalovaného súčasne
aj do práva žalobcov na ich súkromie a rodinný život, ako súčasti ich osobnostného práva. Tento

neoprávnený zásah je mimoriadne závažný a nereparovateľný. V dôsledku tragickej udalosti žalobcovia
stratili možnosť realizovať a ďalej rozvíjať rodinný život s nebohým dieťaťom. Trauma, ktorá žalobcom
vznikla, bude prakticky neodstrániteľná z ich citového života, ktorý v dôsledku tejto udalosti už nikdy
nebude taký ako predtým. Následky tohto zásahu do súkromia žalobcov sú nereparovateľné, náhrada
nemajetkovej ujmy v peniazoch však môže aspoň prispieť k zmierneniu vzniknutého stavu. Vzhľadom na

uvedené skutočnosti, s prihliadnutím na závažnosť ujmy, ktorá im vznikla, s prihliadnutím na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo a v súlade s požiadavkou spravodlivosti a proporcionality žalobcovia
požadovali priznanie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 15.000,- eur pre každého zo žalobcov. Pri
určení výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch vychádzali žalobcovia z kritérií stanovených
zákonom,atozávažnosťvzniknutejnemajetkovejujmyaokolnosti,zaktorýchkneoprávnenémuzásahu

do osobnosti fyzickej osoby došlo.

3. Žalovaný žalobou uplatnený nárok neuznal čo do dôvodu ani čo do výšky a žiadal, aby súd žalobu
v celom rozsahu zamietol. Argumentoval, že aby mu mohla vzniknúť povinnosť nahradiť žalobcom
nemajetkovú ujmu, museli by byť naplnené tri základné zodpovednostné predpoklady - protiprávne

konanie škodcu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi konaním škodcu a vznikom škody. Žalovaný
namietol existenciu jeho protiprávneho konania, a to z dôvodu, že nebola jednoznačne preukázaná.
Takisto namietol existenciu príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a vzniknutou škodou. O vzťah
príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom protiprávneho konania škodcu, teda ak je jeho
konanie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku, a teda ak je jednoznačne doložené, že nebyť

protiprávneho úkonu, ku škode by nedošlo. Žalovaný nesúhlasil so záverom, že sa dopustil nesprávneho
postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a to tým, že jeho personál nesprávne vyhodnotil CTG
záznam, čo malo za následok smrť novorodenca. Žalovaný poukazoval na to, že príčinná súvislosť musí
byť bezpečne preukázaná, nestačí samotná možnosť alebo pravdepodobnosť. Žalovaný takisto tvrdil,
že jeho zdravotnícki pracovníci postupovali lege artis, a podľa jeho odborného názoru nemal byť cisársky

rez urobený na základe CTG záznamu už v čase o 12.30 hod. Podľa CTG záznamu išlo o saltatorický typ
krivky, pričom saltatorický typ krivky nie je patologický a vyžadoval ďalšie sledovanie, nie akútny cisársky
rez. Dokonca ani v čase indikácie cisárskeho rezu o 17.50 hod. nebol stav kritický, a preto cisársky rez
nebolindikovanýakoakútnyvýkon.Tejtoskutočnostinasvedčujeajhodnotapulznejoximetrie,ktorábola
hraničná a vykazovala dostatočné zásobenie dieťaťa kyslíkom, ako aj to, že plodová voda bola číra. Po

narodení bolo dieťa odovzdané C. C. N., lekárke II. GPK - novorodeneckého oddelenia, kde bol dieťaťu
podaný adrenalín, pričom životné funkcie dieťaťa sa obnovili. Pokiaľ by bolo dieťa vystavené takmer
šesťhodinovej hypoxii, nemohlo by byť v takej kondícii, aby mohol nastať tento stav. Avšak po tom, ako
bolo skončené podávanie adrenalínu, životné funkcie dieťaťa opäť ustali. Toto mohlo byť spôsobené
najmä z dôvodu, že dieťa muselo mať inú vrodenú vadu, ktorú nebolo možné určiť bežnou pitvou. Mohlo

sa teda jednať o syndróm náhleho úmrtia. Z tohto dôvodu je podľa názoru žalovaného vylúčená príčinná
súvislosť medzi konaním žalovaného a vzniknutou škodou, keďže nie je možné jednoznačne ustáliť, že
nebyť konania žalovaného, nenastala by smrť novorodenca z iných dôvodov.4. S účinnosťou od 01.06.2023 prešiel výkon súdnictva v civilných veciach (teda aj v tejto právnej veci)
z Okresného súdu Bratislava II na Mestský súd Bratislava IV (v rámci tzv. reformy súdnej mapy).

5. Žalobcovia v konaní predložili nasledovné listinné dôkazy: rodný list a úmrtný list dieťaťa, podanie na
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 14.04.2010, upovedomenie o začatí šetrenia zo
dňa 23.04.2010, oznámenie o výsledku šetrenia podania zo dňa 22.10.2010, znalecký posudok znalcov
MUDr. Jozefa Šidla, CSc. a MUDr. Petra Martanoviča č. 16/2011, 1/2011 zo dňa 13.06.2011, znalecký
posudok znaleckej organizácie forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. č. 47/2012 zo

dňa 16.03.2012, zápisnica o výsluchu znalca MUDr. Norberta Moravanského, PhD. zo dňa 07.09.2012,
zápisnica o výsluchu znalca doc. MUDr. Jozefa Záhumenského, PhD. zo dňa 07.09.2012, uznesenie o
vznesení obvinenia zo dňa 18.05.2012, zápisnica o výsluchu svedka C. C. L., H. zo dňa 02.02.2011,
zápisnica o výsluchu obvineného C. C. L., H. zo dňa 18.06.2012, zápisnica o výsluchu svedka F. D. zo
dňa 14.09.2010, zápisnica o výsluchu svedka C. S. A. zo dňa 22.09.2010, zápisnica o výsluchu svedka
O. T. zo dňa 08.09.2010, zápisnica o výsluchu svedka C. C. N. zo dňa 08.09.2010, zápisnica o výsluchu

svedka P. A. zo dňa 08.09.2010, zápisnica o výsluchu svedka C. A. D. zo dňa 07.09.2010, zápisnica o
výsluchu svedka C. M. L. zo dňa 07.09.2010, zápisnica o výsluchu svedka C. S. E. zo dňa 07.09.2010,
zápisnica o výsluchu svedka I. U. zo dňa 08.09.2010.

6. Žalovaný v konaní nepredložil žiaden listinný dôkaz.

7. Súd založil do spisu listiny z trestného spisu vedeného pôvodne na Okresnom súde Bratislava II
pod sp. zn. 5T/82/2013, a síce obžalobu Okresnej prokuratúry Bratislava II na obvineného C. C. L., H.
zo dňa 27.06.2013, rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 5T/82/2013-689 zo dňa 04.10.2022 a
uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1To/51/2023 zo dňa 25.10.2023.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v
súdnom spise, výsluchom svedkov F. A. (brata žalobkyne 1/) a S. T. (sestry žalobcu 2/), pričom na
základe vykonaného dokazovania a z nesporných (zhodných) skutkových tvrdení sporových strán zistil
nasledovný skutkový stav:

9. V konaní bolo nesporné, že dňa 09.04.2010 približne o 08.30 hod. bola žalobkyňa 1/ prijatá na
hospitalizáciu na Gynekologicko-pôrodníckej klinike J. K., ktorá spadá pod Univerzitnú nemocnicu
Bratislava, a to podľa pokynu M. C. C. L., H. z dôvodu blížiaceho sa termínu pôrodu. V podvečerných
hodinách približne o 17.55 hod. uvedený konajúci lekár pri vaginálnom vyšetrení zistil, že vaginálny

nález je nezmenený a napriek zosilňovaniu kontrakčnej činnosti pôrod neprogreduje. Podľa zdravotnej
dokumentácie pacientky a vzhľadom na vaginálny nález, suspektný typ CTG krivky a hraničné hodnoty
pulzného oximetra lekár rozhodol ukončiť pôrod cisárskym rezom. Pacientke bola podaná anestetická
dávka anestézie v oblasti epidurálneho katétra, keďže cisársky rez lekári nepovažovali za akútny.
Novorodenec bol po pôrode atonicky bledý, nedýchal, z nosa a úst mu vytekala plodová voda, AS

bola nepočuteľná. Lekári začali oživovanie novorodenca, avšak napriek úsiliu novorodenec nereagoval
na resuscitáciu, pretrvávala asystólia a o 19.25 hod. bola skonštatovaná smrť. Narodenie a úmrtie
novorodenca I. A. dňa 09.04.2010 potvrdzuje aj predložený rodný list a úmrtný list novorodenca.

10. Podľa záverov znaleckého posudku č. 16/2011, 1/2011, vypracovaného znalcami MUDr. Jozefom

Šidlom, CSc. a MUDr. Petrom Martanovičom, bezprostrednou príčinou smrti novorodenca bola
extrauterinná asfyxia (dusenie z nedostatku kyslíka mimo maternice) v dôsledku ťažkej pôrodnej asfyxie
(dusenie počas pôrodu).

11. Zo záverov znaleckého posudku znaleckej organizácie forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych

expertíz s.r.o. č. 47/2012 vyplýva, že znalci po komplexnej analýze podkladov vyhodnotili predpôrodnú
zdravotnú starostlivosť ako súladnú so zásadami správnej liečby (lege artis), pôrodnú zdravotnú
starostlivosť znalci zhodnotili ako postup non lege artis a popôrodnú starostlivosť zhodnotili ako postup
lege artis. Podľa znalcov pôrod pacientky bol adekvátne sledovaný a monitorovaný, pričom k pochybeniu
zo strany lekára, ktorý viedol pôrod, došlo pri hodnotení CTG záznamu pacientky. Znalci ďalej uviedli,

že novorodenec bol po narodení ťažko hypoxický (pridusený). Podľa pitevného nálezu a acidobázickej
rovnováhy z pupočníkovej krvi bol plod vystavený závažnému a dlhodobému nedostatku kyslíka počas
pôrodu ešte v maternici, pričom ohrozenie plodu hypoxiou nebolo zdravotníkmi rozpoznané a správne
vyhodnotené počas prebiehajúceho pôrodu dňa 09.04.2010. Znalci ďalej uviedli, že príčinou smrtinovorodenca bol nedostatok kyslíka - stav dusenia počas pôrodu (pôrodnej činnosti v priebehu dňa
09.04.2010) so zlyhaním srdca a dýchania novorodenca po vyňatí z maternice v dôsledku udusenia.
Veľmi pravdepodobnou príčinou nedostatku kyslíka novorodenca počas pôrodu bola podľa znalcov

tetanickámaternicováčinnosť,t.j.veľmičastékontrakciematerniceprebiehajúcekaždúminútu.NaCTG
monitore sa objavili neskoré decelerácie (vznikajúce s časovou latenciou po vrchole kontrakcie) ako
jasný signál nedostatku kyslíka a vznikajúcej acidózy v krvi plodu. Keďže kontrakcie maternice boli veľmi
časté, bol CTG záznam nesprávne a chybne hodnotený ako tzv. saltatórny záznam, decelerácie boli
nesprávne interpretované ako krátkodobé variácie oziev plodu, čo je podľa znalcov možné považovať za

jednoznačné pochybenie pri monitorovaní plodu. Znalci tiež uviedli, že prenatálna starostlivosť, priebeh
cisárskeho rezu a pooperačná starostlivosť bola realizovaná lege artis, v súlade so zásadami správnej
liečby. Pochybenie lekára, ktorý viedol pôrod, nastalo podľa znalcov pri hodnotení CTG záznamu,
kedy bol nesprávne interpretovaný existujúci patologický záznam (neskoré decelerácie s vymiznutím
krátkodobej variability) ako záznam saltatórny. Prvé známky začínajúceho nedostatku kyslíka však na
CTG zázname začínajú už v čase o 12.35 hod., kedy je ešte prítomná krátkodobá variabilita (známka

kompenzácie), ktorá však postupne vymizne v čase o 13.08 hod. a ide už o vyslovene patologický CTG
záznam s neskorými deceleráciami. V tomto čase malo byť podľa znalcov zvážené ukončenie pôrodu
cisárskym rezom. Znalci ďalej poukázali na to, že v zdravotnej dokumentácii nenašli dávku aplikovaného
prostaglandínu, ktorý bol podaný pacientke na vyvolanie pravidelnej kontrakčnej činnosti. Podľa názoru
znalcov totiž existuje príčinná súvislosť medzi podaním prostaglandínov a tetanickou maternicovou

činnosťou. Je preto podľa ich názoru na zváženie, či podanie prostaglandínov pri začínajúcej pôrodnej
činnosti a pri pokročilom vaginálnom náleze nebolo príčinou príliš častej kontrakčnej činnosti maternice,
ktorá spôsobila nedostatočné zásobovanie plodu kyslíkom.

12. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 5T/82/2013-689 zo dňa 04.10.2022 bol obžalovaný

M. C. C. L., H. (ošetrujúci lekár a zamestnanec žalovaného, pozn. súdu) uznaný vinným, že napriek
tomu, že mu ako lekárovi so špecializáciou v odbore gynekológia a pôrodníctvo, ktorý realizoval pôrod
rodičky, z ustanovenia § 4 odsek 1, odsek 2, odsek 3 nariadenia vlády SR č. 742/2004 o odbornej
spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania /v tom čase platnom a účinnom/ a z ustanovenia § 4
odsek 1, odsek 2 a odsek 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s

poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyplývala povinnosť
bezodkladným vykonaním všetkých zdravotných výkonov potrebných na správne určenie choroby a
ubezpečením správnych preventívnych postupov a liečebných postupov správne poskytovať zdravotnú
starostlivosť, a to samostatne v rozsahu získaného vzdelania, dňa 09.04.2010 v čase od 11.09 hod.
do 17.50 hod. na II. Gynekologicko-pôrodníckej klinike vtedajšej FNsP Bratislava, pracovisko Ružinov

v Bratislave, na Ružinovskej ul. 6, v priebehu pôrodu A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., M. X,
nesprávne vyhodnocoval výsledky kardiotokografického sledovania pôrodu, poukazujúce na prítomnú
dlhodobú deceleráciu, následne neskorú deceleráciu svedčiacu pre hypoxiu plodu a vznikajúcu acidózu
v krvi, ktoré si vyžadovali aktívnejší prístup v zmysle včasného ukončenia pôrodu cisárskym rezom,
ktorý bol vykonaný až v čase o 17.55 hod. do 18.23 hod., čo viedlo k smrti novorodenca - stav dusenia

počas pôrodu so zlyhaním srdca a dýchania novorodenca po vyňatí z maternice v dôsledku udusenia,
teda inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania na chránenej
osobe porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, čím spáchal prečin usmrtenia podľa
§ 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h/
Trestného zákona. Za to bol odsúdený podľa § 149 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2,

odsek 3, § 36 písmeno j/ Trestného zákona, § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno e/ Trestného zákona na trest
odňatia slobody vo výmere 12 /dvanásť/ mesiacov, pričom podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného
zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50
odsek 1 Trestného zákona súd určil obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 2 /dva/ roky. Tento rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 25.10.2023. Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1To/51/2023

zo dňa 25.10.2023 bolo odvolanie obžalovaného M. C. C. L., CSc. zamietnuté.

13. Svedok F. A. (brat žalobkyne 1/) v rámci svojej výpovede na pojednávaní dňa 28.01.2025 uviedol,
že sestra mala termín pôrodu, ráno išla do nemocnice a oni čakali na výsledok. Poobede sa dozvedeli,
že došlo k úmrtiu dieťaťa. Následne sa stretol s mamou, išli k sestre do bytu a začali odnášať veci pre

dieťa, ako napr. postieľku. Následne matku zaviezol do nemocnice. So sestrou sa o tom nikdy nedokázal
rozprávať, sestra o tom nevedela rozprávať. Oni jej vymýšľali program, aby sa niečo dialo, aby nebola
sama.Bolonanejvidno,žemánejakéstavy,ženadtýmrozmýšľa,pozerá"doblba"ačlovekanepočúva.
Keďsasožalobcamistretli,nevedeličopovedaťaakotopovedať.Boltonajmäžalobca2/,ktovybavovalveci, ktoré bolo treba vybaviť. Sestra to nedokázala. Bolo to vtedy ťažké. Vedel, že jeho sestra má stále
problém, keď jej niečo je a keď má ísť do nemocnice. Stále vraví, že len nie do ružinovskej nemocnice.
Minulý rok, keď mala ísť do ružinovskej nemocnice kvôli ľadvinovým kameňom, tak s tým mala problém.

Takisto má problém chodiť na cintorín, chodí tam len veľmi zriedka. Má také obdobia, že niekedy tam
chodí viac a inokedy skoro vôbec. Svedok aj s matkou a žalobcom 2/ sa snažili žalobkyni 1/ stále vypĺňať
čas, aby na to nemusela myslieť. Sestra mala vtedy depresívne stavy, neprejavovala záujem o veci.
Žalobca 2/ sa snažil sestru podržať, snažil sa o to, aby to na ňu neprenášal. Sestra po roku čakala druhé
dieťa, tak na nej bolo vidieť, že má obavy, že kde a ako bude rodiť.

14. Svedkyňa S. T. (sestra žalobcu 2/) v rámci svojej výpovede na pojednávaní dňa 28.01.2025 uviedla,
že niekedy pred 15 rokmi sa mal narodiť synovec, ale bohužiaľ sa udusil v pôrodných cestách. Bolo to
dlho očakávané dieťa, lebo ona už má odrastené deti a toto dieťa by oživilo rodinu. Zasiahlo to nielen
žalobcov, ale celú rodinu. Ten smútok pretrváva doposiaľ, ona na neho stále myslí, najmä keď idú na
cintorín. Všetko sa jej vynára, tieto jazvy na srdci im ostanú. Keď I. zomrel, ona s bratom volala každé

dve hodiny. Brat v deň pôrodu stále hovoril, že pôrod prebieha, že dostala epidurálku a že čaká na pôrod.
Jej sa to nezdalo, trvalo to už dlho, tak mu stále hovorila, nech sa na to pýta. Mala zlú predtuchu. V
podvečer jej už nedvíhal telefón, tak vedela, že sa niečo stalo. Zavolal jej až večer, že dieťa zomrelo. Brat
bol veľmi smutný až plačlivý. Neskoro večer mu znovu volala. Povedal jej, že švagrinú našiel v posteli
s vyvrátenými očami, úplne psychicky odrovnanú. Vraj sa dožadovala dieťaťa a že jej niekto povedal,

že dieťa zomrelo. Brat ju takto našiel v nemocnici. Oni vtedy rozmýšľali, že ako ďalej. Brat rozhodol, že
všetky veci pre dieťa sa musia dať z bytu preč. Švagriná o tom vôbec nechcela hovoriť, stále plakala.
Brat si musel vziať nejaké voľno v práci, pretože ona nemohla zostať sama doma. Aj brat to ťažko niesol.
Bol z toho veľmi smutný, že sa takéto niečo mohlo stať v dnešnej dobe. Švagriná chodila na preventívne
prehliadky a nebol žiaden náznak, že by s ňou alebo s dieťaťom bolo niečo v neporiadku.

15. Ostatné (listinné) dôkazy súd nepovažoval za relevantné pre riadne zistenie skutkového stavu a
pre rozhodnutie súdu vo veci. Žalobcovia netrvali na výsluchu nimi navrhnutej svedkyne C. T.. Žalovaný
netrval na vykonaní znaleckého dokazovania ani na výsluchu ním navrhnutých svedkov C. C. L. a C.
C. N..

16. V rámci právneho posúdenia veci vychádzal súd z nasledovných ustanovení právnych predpisov:

17. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti účinného v rozhodnom čase (ďalej len zákon č. 576/2004 Z. z.")

zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane
poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej
osoby, zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa
prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a
pôrodnú asistenciu.

18. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. neodkladná zdravotná starostlivosť je zdravotná
starostlivosť poskytovaná osobe pri náhlej zmene jej zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje
jejživotaleboniektorúzozákladnýchživotnýchfunkcií,bezrýchlehoposkytnutiazdravotnejstarostlivosti
môže vážne ohroziť jej zdravie, spôsobuje jej náhlu a neznesiteľnú bolesť alebo spôsobuje náhle

zmeny jej správania a konania, pod ktorých vplyvom bezprostredne ohrozuje seba alebo svoje okolie.
Neodkladná starostlivosť je aj zdravotná starostlivosť poskytovaná pri pôrode. Súčasťou neodkladnej
starostlivosti je neodkladná preprava osoby do zdravotníckeho zariadenia, neodkladná preprava medzi
zdravotníckymi zariadeniami a neodkladná preprava darcov a príjemcov orgánov, tkanív a buniek
určených na transplantáciu; neodkladnú prepravu vykonávajú poskytovatelia záchrannej zdravotnej

služby.

19. Podľa § 2 ods. 10 zákona č. 576/2004 Z. z. liečba je vedomé ovplyvnenie zdravotného stavu osoby s
cieľom navrátiť jej zdravie, zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej zdravotného stavu alebo zmierniť prejavy
a dôsledky jej choroby.

20. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť
správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony nasprávne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo
zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.

21. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "Občiansky zákonník") fyzická
osobamáprávonaochranusvojejosobnosti,najmäživotaazdravia,občianskejctiaľudskejdôstojnosti,
ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

22. Podľa § 13 ods. 1 , 2 a 3 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby

sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby
alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

23. Podľa § 15 Občianskeho zákonníka po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej
osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jej rodičom.

24. Podľa § 115 Občianskeho zákonníka domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a

spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby.

25. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a
manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

26. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

27. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou

osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

28. Podľa § 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo plnenie

obmedzené len na jeho osobu; zanikne aj právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia.

29. Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne
upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy

obsahom aj účelom im najbližšie.

30. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru,
že žalobou uplatnený nárok žalobcov voči žalovanému na ochranu ich osobnosti je dôvodný iba v časti
o zaplatenie peňažnej náhrady vo výške 15.000,- eur každému zo žalobcov (t. j. spolu vo výške 30.000,-

eur). Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali jednak poskytnutia primeranej peňažnej náhrady za
zásah do fyzickej integrity ich syna I. A. v zmysle § 15 Občianskeho zákonníka (obom žalobcom spolu
vo výške 10.000,- eur), jednak poskytnutia primeranej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle
§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka (každému zo žalobcov vo výške 15.000,- eur).

31. Vo vzťahu k prvému žalobou uplatnenému nároku konajúci súd uvádza, že bol viazaný skutkovým
vymedzením tohto nároku, nie právnym posúdením zo strany žalobcov (keďže právne posúdenie je
vecou súdu). Žalobcovia tento nárok skutkovo vymedzili tak, že išlo o nárok ich novonarodeného syna I.
A. na peňažnú náhradu za neoprávnený zásah do jeho fyzickej integrity a do jeho práva na život. Podľa
žalobcov tento nárok prešiel na nich ako na osoby uvedené v § 15 Občianskeho zákonníka. Právo I. A.

na ochranu jeho osobnosti, kam v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka patrí aj právo na fyzickú
integritu a právo na život, je však osobným právom, ktoré je nerozlučne späté s jeho osobou a ktoré jeho
smrťou v zmysle § 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka zaniklo (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu
ČR zo dňa 27.09.2005 sp. zn. 30 Cdo 1051/2005). Toto jeho právo teda nemohlo prejsť na žalobcovako na jeho rodičov (právnych nástupcov), a to ani v zmysle § 15 Občianskeho zákonníka. Predmetné
ustanovenie totiž rieši inú skutkovú a právnu situáciu, a síce situáciu, keď dochádza k zásahom do
osobnostných práv fyzickej osoby po úmrtí tejto fyzickej osoby. V prejednávanom prípade však nedošlo

k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv novorodenca I. A. po jeho smrti, súd preto žalobu v
tejto časti ako nedôvodnú zamietol.

32. Na zdôraznenie správnosti konajúci súd poukazuje na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR zo
dňa 31.01.1996 sp. zn. 3 Cdo 98/1995, zverejneného v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky pod č. R 53/1996: Právo na ochranu osobnosti, ako právo osobnej povahy,
smrťou fyzickej osoby zaniká a neprechádza na dedičov. Po úmrtí fyzickej osoby, ktorá sa cítila byť
poškodená zásahom proti svojej osobnosti, súd preto konanie o jej žalobe na ochranu osobnosti zastaví
a nepokračuje v ňom s jej právnymi nástupcami. Osobám vymenovaným v ustanovení § 15 Občianskeho
zákonníka totiž vzniká zo zákona originálne právo uplatniť ochranu osobnosti zomrelej fyzickej osoby.
Žaloba týchto osôb nemôže byť však uplatnená v konaní vedenej o žalobe, ktorú podala ešte za svojho

života fyzická osoba. Konanie o žalobe zomrelej fyzickej osoby na ochranu osobnosti sa musí zastaviť,
pretože odpadol dôvod, pre ktorý sa začalo. Rozhodnutím o zastavení konania je konanie definitívne
skončené a nie je v ňom možné pokračovať na základe žaloby osôb uvedených v § 15 Občianskeho
zákonníka, ktorým (originálne) právo na ochranu osobnosti zomrelej fyzickej osoby vzniklo až smrťou
tejto fyzickej osoby.

33. Žalobcovia sa podanou žalobou ďalej domáhali ochrany svojich osobnostných práv, konkrétne
ochrany ich práva na súkromie (práva na súkromný a rodinný život) pred neoprávneným zásahom
žalovaného. Tento neoprávnený zásah žalovaného mal spočívať v tom, že žalovaný (resp. jeho
zamestnanci) poskytol nesprávnu zdravotnú starostlivosť žalobkyni 1/ a synovi žalobcov I. A. počas

pôrodu v Nemocnici Ružinov, v dôsledku čoho novonarodený syn žalobcov I. A. krátko po pôrode zomrel.
Bezprostrednou príčinou smrti novorodenca bola extrauterinná asfyxia (dusenie z nedostatku kyslíka
mimo maternice) v dôsledku ťažkej pôrodnej asfyxie (dusenie počas pôrodu). Pochybenie lekára, ktorý
viedol pôrod, nastalo podľa žalobcov pri hodnotení CTG záznamu, kedy bol nesprávne interpretovaný
existujúci patologický záznam (neskoré decelerácie s vymiznutím krátkodobej variability) ako záznam

saltatórny. Žalobcovia v tejto súvislosti poukazovali na závery znaleckého dokazovania, v zmysle ktorých
mal byť CTG záznam vyhodnotený ako patologický najneskôr v čase o13.08 hod. a v tom čase malo byť
zvážené ukončenie pôrodu cisárskym rezom. Napriek tomu pôrod trval približne až do 17.55 hod., kedy
bol ošetrujúcim lekárom M. C. C. L., H. (zamestnancom žalovaného) nariadený cisársky rez. V dôsledku
toho bol novorodenec vystavený závažnému a dlhodobému nedostatku kyslíka počas pôrodu ešte v

maternici, pričom ohrozenie plodu hypoxiou nebolo zdravotníkmi rozpoznané a správne vyhodnotené.
V dôsledku toho novorodenec napriek resuscitácii v čase o 19.25 hod. zomrel.

34. Do práva na ochranu osobnosti patrí aj právo na ochranu súkromia. Súčasťou tohto práva je aj právo
na rodinný život, t. j. právo na spolužitie s inými osobami, najmä s členmi rodiny. Európsky súd pre

ľudské práva v rozsudku z 21. júna 1988 vo veci Berrhab proti Holandsku skonštatoval: "Z pojmu rodina,
na ktorom je založený článok 8, vyplýva, že dieťa narodené z takéhoto zväzku je ipso iure súčasťou
tohto vzťahu. Z tohto dôvodu existuje od momentu narodenia dieťaťa a už vzhľadom na samotnú
existenciu tejto skutočnosti medzi dieťaťom a jeho rodičmi zväzok rovnajúci sa "rodinnému životu",
dokonca aj vtedy, keď už rodičia neskôr spolu nežijú." Podstatou rodinného života je oprávnenie fyzickej

osoby utvárať, udržiavať a rozvíjať vzťahy medzi členmi rodiny založené na silných citových väzbách.
K neoprávnenému zásahu do tohto nemajetkového práva môže dôjsť nielen zásahmi do rodinného
života jednotlivca, ale aj privodením nenapraviteľnej ujmy niektorému z členov jeho rodiny. Za zásah
do súkromia preto možno považovať aj spôsobenie smrti niektorej z blízkych osôb (§ 116 Občianskeho
zákonníka). Ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené

v rámci ich súkromného a rodinného života, môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k
nedovolenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Takýmto protiprávnym zásahom tretej
osobydoprávanasúkromie,resp.právarodinnýživotmôžebyťďalšiemuúčastníkovivzťahuspôsobená
taká ujma, ktorá mu čiastočne alebo úplne bráni naplno napĺňať jeho citové potreby, t. j. nemajetková
ujma postihujúca inú ako majetkovú sféru osobnosti, sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj

citová (emocionálna) ujma. Ak dôjde k smrti jedného z členov rodinného vzťahu, pozostalá osoba môže
utrpieť citovú ujmu vo forme šoku, smútku zo straty blízkej osoby a takisto aj spoločenstva (vzťahu) s
blízkou osobou. Zásah do emocionálnej sféry fyzickej osoby, spôsobený protiprávnym konaním tretej
osoby, následkom ktorého je úmrtie blízkej osoby, zakladá právo domáhať sa ochrany osobnosti podľaustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti. Primerané zadosťučinenie pritom môže mať
aj podobu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. V takomto prípade je daná aktívna vecná legitimácia
tomu subjektu, ktorému svedčí existencia kvalifikovaného vzťahu s nebohým, lebo právo na súkromie

je jedným zo základných osobnostných práv fyzickej osoby tak, ako to má na mysli ustanovenie §
11 Občianskeho zákonníka (pozri Fekete, I.: Občiansky zákonník. 1. zväzok (Všeobecná časť). Veľký
komentár. 3. aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2017. s. 209, ako aj uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.02.2011 sp. zn. 5 Cdo 265/2009).

35. Ochrana osobnosti prináleží každej fyzickej osobe ako subjektu práva. Občiansky zákonník v
ustanovení § 13 neposkytuje ochranu osobnosti fyzickej osoby proti akémukoľvek zásahu, ale len proti
takému zásahu, ktorý je neoprávnený. Neoprávnený zásah musí byť objektívne spôsobilý privodiť ujmu
na osobnosti fyzickej osoby. Za neoprávnený nemožno považovať zásah do osobnostnej sféry, ak ide
o okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania (napr. výkon práva, plnenie povinnosti, svojpomoc, nutná
obrana či krajná núdza). Privolenie fyzickej osoby na zásah takisto vylučuje protiprávnosť zásahu, ale

len vtedy, ak ide o osobnostné právo, ktorým možno disponovať. Osobitnými prípadmi dovolených
zásahov sú zákonné licencie podľa § 12 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka. Občianskoprávna
ochrana osobnosti (na rozdiel od administratívnoprávnej a trestnoprávnej ochrany) je založená na
objektívnom zodpovednostnom princípe. Z toho vyplýva, že na vznik zodpovednosti sa nevyžaduje
subjektívny predpoklad v podobe zavinenia toho, kto neoprávnený zásah do osobnostného práva

vykonal (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.02.2011 sp. zn. 5 M Cdo 7/2010).

36. Zákon nepodáva výpočet konkrétnych foriem relevantných zásahov, stanovuje ale znaky správania
zasahujúceho do osobnosti: objektívna spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej
osoby, neoprávnenosť zásahu a príčinná súvislosť medzi určitým správaním a porušením alebo

ohrozením osobnostných práv. Ak sú v konkrétnom prípade tieto znaky dané, má fyzická osoba právo
najmäsadomáhať,abysaupustiloodneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysa
odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie (rozsudok Najvyššieho
súdu SR zo dňa 28.06.2011 sp. zn. 2 Cdo 79/2011).

37. Satisfakčná žaloba je prostriedok ochrany osobnostných práv, ktorého cieľom je dosiahnutie
primeraného zadosťučinenia, resp. satisfakcie pre fyzickú osobu, ktorej osobnostné právo bolo
porušené, a to so zreteľom na to, že zásah obyčajne nemožno odčiniť obnovením pôvodného stavu.
Základným predpokladom pre priznanie primeraného zadosťučinenia je skutočnosť, že došlo k zásahu,
ktorý je objektívne spôsobilý privodiť dotknutej osobe ujmu na jej osobnostných právach. Pre priznanie

primeraného zadosťučinenia sa teda nevyžaduje existencia následkov zásahu a postačuje už len
samotná spôsobilosť privodiť ujmu na osobnostných právach (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa
31.01.2011 sp. zn. 1 Cdo 113/2009).

38. Základným predpokladom vzniku zodpovednosti za zásah do osobnostných práv fyzickej osoby,

resp. podmienkou vzniku práva na náhradu nemajetkovej ujmy je teda existencia neoprávneného
zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý zasiahnuť do osobnosti fyzickej osoby. Podľa ustálenej
rozhodovacej praxe súdov pritom porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť v súlade s
príslušnými právnymi predpismi a správne (lege artis, t. j. v súlade so štandardnými postupmi, pri
zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a za súčasne zohľadneného individuálneho stavu

pacienta) v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., v dôsledku čoho dôjde k úmrtiu pacienta,
spravidla predstavuje neoprávnený zásah do osobnostnej sféry jeho blízkych osôb (najmä rodinných
príslušníkov) v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to do ich práva na súkromie a do práva
na rodinný a súkromný život.

39. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. v účinnom znení poskytovateľ je povinný poskytovať
zdravotnú starostlivosť správne, pričom zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú
všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s
cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej
vedy a v súlade so štandardnými postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými

postupmi a štandardnými terapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta.
Aj keď predmetné ustanovenie v rozhodnom čase (v čase poskytovania zdravotnej starostlivosti)
neobsahovalo podmienku o poskytovaní zdravotnej starostlivosti "v súlade so štandardnými postupmi
na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými terapeutickými postupmipri zohľadnení individuálneho stavu pacienta", je možné skonštatovať, že tieto kritériá dovodila odborná
prax a rozhodovacia činnosť súdov už aj v tom čase (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 27.05.2020 sp. zn. 4 Cdo 140/2019, zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky pod č. R 22/2022). Poskytnutie zdravotnej starostlivosti v rozpore s vyššie
uvedenými kritériami je nesprávne (non lege artis), t. j. ich nedodržanie je protiprávnym konaním
(neoprávneným zásahom). Každú konkrétnu situáciu je pritom potrebné posúdiť individuálne a na
základe poznatkov, ktoré mal lekár či zdravotnícky personál k dispozícii v dobe svojho rozhodnutia, resp.
v dobe vykonávania zdravotníckeho úkonu. Na to, aby bol postup poskytovateľa zdravotnej starostlivosti

považovaný za lege artis, je potrebné aby lekár či zdravotnícky personál naplnil tri prvky takéhoto
postupu: 1. zdravotná starostlivosť musí byť poskytovaná podľa pravidiel vedy a v súlade s uznávanými
medicínskymipostupmi,2.poskytnutázdravotnástarostlivosťmusírešpektovaťindividualitupacienta,3.
pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti je potrebné brať ohľad na konkrétne podmienky daného prípadu
a objektívne možnosti, ktoré lekár či zdravotnícky personál v danú chvíľu má. Zdravotná starostlivosť
musí byť poskytnutá úplne, včas a účinne.

40. Konajúci súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti zodpovedá
za činnosť svojich zamestnancov (zdravotníckeho personálu), ktorých pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti použil, pokiaľ sa títo nedopustili tzv. excesu (t. j. vybočenia z medzí činnosti svojho
zamestnávateľa). Pokiaľ zamestnanci konali v rámci plnenia úloh a činností svojho zamestnávateľa,

potom za nemajetkovú ujmu spôsobenú pri tejto činnosti zodpovedá ich zamestnávateľ - v tomto
prípade poskytovateľ zdravotnej starostlivosti (žalovaný). Je potrebné vychádzať z analogickej aplikácie
ustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka (pozri Fekete, I.: Občiansky zákonník. 1. zväzok
(Všeobecná časť). Veľký komentár. 3. aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2017.
s. 246, ako aj ako aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 228/2012 zo dňa 26.09.2023).

41. Zodpovedanie otázky, či ten-ktorý zvolený medicínsky postup, ktorý je síce v súlade so súčasnými
dostupnými poznatkami lekárskej vedy, bol pre konkrétneho pacienta vzhľadom na jeho individuálny stav
dostatočne vhodný a primeraný, a či nebolo v danej situácii vhodnejšie zvoliť (použiť) iný, modifikovaný
postup, ktorý by dokázal možno viac minimalizovať riziká a s väčšou pravdepodobnosťou dosiahnuť

želaný výsledok, si vyžaduje odborné lekárske znalosti, a preto súd nemôže túto otázku posúdiť
sám, ale musí pre to ustanoviť znalca z odboru zdravotníctva. Súd síce nemôže hodnotiť správnosť
odborných záverov vyjadrených znalcom, avšak tieto závery nemôže ani nekriticky preberať, ale v
súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov ich musí zhodnotiť vo vzťahu k skutkovým okolnostiam,
ktoré vyplynuli z iných dôkazov, čiže či znalec prihliadol ku všetkým skutočnostiam, s ktorými sa mal

vysporiadať, či sú jeho závery podložené výsledkami konania a logicky odôvodnené, a či nie sú v rozpore
s výsledkami ostatných vykonaných dôkazov (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.10.2022
sp. zn. 1 Cdo 9/2021).

42. V posudzovanom prípade bol ošetrujúci lekár M. C. C. L., H. rozsudkom Okresného súdu Bratislava

II č. k. 5T/82/2013-689 zo dňa 04.10.2022 uznaný vinným, že napriek tomu, že mu ako lekárovi so
špecializáciou v odbore gynekológia a pôrodníctvo, ktorý realizoval pôrod rodičky, z ust. § 4 ods. 1,
2 a 3 zákona č. 576/2004 Z. z. vyplývala povinnosť bezodkladným vykonaním všetkých zdravotných
výkonov potrebných na správne určenie choroby a ubezpečením správnych preventívnych postupov a
liečebných postupov správne poskytovať zdravotnú starostlivosť, a to samostatne v rozsahu získaného

vzdelania, dňa 09.04.2010 v čase od 11.09 hod. do 17.50 hod. v priebehu pôrodu A. A. nesprávne
vyhodnocoval výsledky kardiotokografického sledovania pôrodu, poukazujúce na prítomnú dlhodobú
deceleráciu, následne neskorú deceleráciu svedčiacu pre hypoxiu plodu a vznikajúcu acidózu v krvi,
ktoré si vyžadovali aktívnejší prístup v zmysle včasného ukončenia pôrodu cisárskym rezom, ktorý bol
vykonaný až v čase o 17.55 hod. do 18.23 hod., čo viedlo k smrti novorodenca - stav dusenia počas

pôrodu so zlyhaním srdca a dýchania novorodenca po vyňatí z maternice v dôsledku udusenia, teda
inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania na chránenej osobe
porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, čím spáchal prečin usmrtenia podľa § 149
ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona.
Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.10.2023. Tento rozsudok je pre konajúci súd v

zmysle § 193 Civilného sporového poriadku záväzný. V zmysle uvedeného ustanovenia je súd viazaný
rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a o tom, kto ho spáchal. Súd
je viazaný iba výrokom rozhodnutia, nie jeho odôvodnením. Z výroku o vine potom treba vychádzať
ako z celku a brať do úvahy jeho právnu i skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie znakov skutkovejpodstaty trestného činu konkrétnym konaním páchateľa. Rozsah viazanosti rozhodnutím o tom, že bol
spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, je teda daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty
trestného činu zároveň okolnosťami významnými pre rozhodnutie o náhrade škody. Rozhodnutie o tom,

že bol spáchaný dokonaný trestný čin, vždy neznamená len konštatovanie zavineného protiprávneho
konaniaurčitéhopáchateľa,aleajzáveronarušeníchránenýchspoločenskýchvzťahovaovznikuurčitej
ujmy, ktorú v prípade niektorých trestných činov predstavuje škoda na majetku, prípadne nemajetková
ujma, ktorej odškodnenie právne predpisy pripúšťajú (napr. pri ublížení na zdraví), ako aj záver o
existencii príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a uvedenou ujmou. Rozhodnutie o spáchaní

trestného činu nemožno teda vždy stotožňovať len so záverom o protiprávnom konaní (porovnaj judikát
R 22/1979). V civilnom sporovom konaní je súd viazaný nielen rozhodnutím súdu v trestnom konaní o
tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, ale aj právnou kvalifikáciou skutku, a tým aj formou
zavinenia predpokladanou Trestným zákonom (porovnaj judikát R 35/1993).

43. V predmetnom právoplatnom trestnom rozsudku je v skutkovej vete výroku o vine jednoznačne

skonštatované, že ošetrujúci lekár M. C. C. L., H. (zamestnanec žalovaného) pochybil pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti v priebehu pôrodu A. A. (žalobkyne 1/), čo viedlo k úmrtiu novorodenca I. A..
Konajúci súd je takto zisteným skutkovým stavom v zmysle § 193 Civilného sporového poriadku viazaný.
Uvedený skutkový stav však jednoznačne potvrdzuje aj znalecký posudok znaleckej organizácie
forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. č. 47/2012, ktorý bol vypracovaný v rámci

trestného konania a ktorý bol žalobcami predložený aj v tomto súdnom konaní. Súd tak aj na základe
vykonaného dokazovania dospel k jednoznačnému záveru, že žalovaný (jeho zamestnanec) sa dopustil
protiprávneho konania (neoprávneného zásahu) spočívajúceho v tom, že zdravotná starostlivosť bola
poskytnutá žalobkyni 1/, resp. synovi žalobcov I. A. nesprávne (non lege artis), t. j. v rozpore s § 4 ods.
3 zákona č. 576/2004 Z. z.).

44. Okrem existencie neoprávneného (protiprávneho) zásahu zákon vyžaduje pre vznik zodpovednosti
za zásah do osobnostných práv aj objektívnu spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť
fyzickej osoby a príčinnú súvislosť medzi neoprávneným zásahom a porušením alebo ohrozením
osobnostných práv. Pre vznik práva na poskytnutie primeraného zadosťučinenia v zmysle § 13 ods.

1 Občianskeho zákonníka pritom postačuje aj len ohrozenie osobnostných práv. Ako uviedol konajúci
súd už vyššie, porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť v súlade s príslušnými právnymi
predpismi a správne v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., v dôsledku čoho dôjde k úmrtiu
pacienta, spravidla predstavuje neoprávnený zásah do osobnostnej sféry jeho blízkych osôb (najmä
rodinných príslušníkov) v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to do ich práva na súkromie a

do práva na rodinný a súkromný život. V prejednávanom prípade pritom bolo vykonaným dokazovaním
nepochybne preukázané, že úmrtie novonarodeného syna žalobcov krátko po pôrode malo výrazný
negatívny dopad na ich súkromie a na ich právo na súkromný a rodinný život (pozri ďalej). Konajúci
súd preto konštatuje, že v prejednávanom prípade boli naplnené všetky predpoklady zodpovednosti
žalovaného za neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcov. Táto forma občianskoprávnej

zodpovednosti má objektívny charakter, súd preto ani nemusel skúmať zavinenie na strane žalovaného.

45. Keďže upustenie od neoprávneného zásahu do osobnostných práv ani odstránenie následkov tohto
zásahuvprejednávanomprípadezpovahyvecineprichádzalodoúvahy,žalobcoviasapodanoužalobou
mohli domáhať iba poskytnutia primeraného zadosťučinenia. Poskytnutie primeraného zadosťučinenia

môže mať rôzne podoby (napr. ospravedlnenie, zverejnenie rozsudku, skonštatovanie neoprávneného
zásahu), pričom výber konkrétnej podoby je výlučne na poškodenom a tento je obmedzený len
požiadavkou jeho primeranosti. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali poskytnutia primeranej
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka (obaja žalobcovia
vo výške 15.000,- eur). V prejednávanom prípade došlo k neoprávnenému zásahu do súkromia žalobcov

chráneného § 11 Občianskeho zákonníka, ktorého súčasťou je aj právo na rodinný život, pričom z
objektívneho pohľadu je strata jedného z členov tohto rodinného spoločenstva celkom neodčiniteľnou
ujmou, ktorá stíha zostávajúcich členov, takže náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods.
2 Občianskeho zákonníka je primeraným prostriedkom nápravy proti neoprávnenému zásahu (pozri
rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 15.07.2005 sp. zn. 30 Cdo 2951/2004 a rozsudok Krajského

súdu v Bratislave zo dňa 04.06.2012 sp. zn. 6Co/111/2011).

46. V zmysle § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa má výška peňažnej náhrady určiť s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práv došlo. Súdna prax poskytlademonštratívny výpočet kritérií, ktoré je v týchto prípadoch potrebné zohľadniť na strane poškodeného
a na strane škodcu (pozri nález Ústavného súdu ČR zo dňa 22.12.2015 sp. zn. I. ÚS 2844/14, rozsudok
Najvyššieho súdu ČR zo dňa 19.09.2018 sp. zn. 25 Cdo 894/2018 a rozsudok Najvyššieho súdu

ČR zo dňa 13.05.2021 sp. zn. 25 Cdo 1835/2020). Na strane pozostalých príbuzných je dôležité
to, akú intenzitu mal ich vzťah s usmrteným, vek usmrteného a pozostalých, existenčná závislosť
pozostalých na usmrtenom. Dôležitou skutočnosťou je tiež to, či bola poskytnutá iná forma satisfakcie
(napr. ospravedlnenie vinníka alebo jeho potrestanie). Morálna satisfakcia sama o sebe však nie je
dostačujúca. Je na mieste predpokladať, že rodinné vzťahy, ktoré sú mimoriadne blízke a kvalitné, sú

dôvodom pre zvýšenie náhrady. Naopak, rodinné vzťahy, ktoré majú slabšie ako obvyklé väzby, sú
dôvodom pre úvahy o nižšej náhrade. Okrem toho je možné zohľadniť aj skutočnosť, či pozostalý bol
svedkom udalosti (v tomto prípade dopravnej nehody), ako aj to, akým spôsobom sa o týchto udalostiach
dozvedel. Na strane škodcu je dôležité to, aký postoj k udalosti zaujal, ako táto udalosť zasiahla do jeho
duševnej sféry, aká bola forma a miera jeho zavinenia, ako aj aké sú jeho majetkové pomery (tie sa
posudzujú preto, aby výška náhrady nebola spôsobilá privodiť ekonomickú likvidáciu škodcu).

47. Čo sa týka kritérií na strane poškodených žalobcov, k tomu konajúci súd uvádza, že z
nesporných skutkových tvrdení žalobcov a vykonaným dokazovaním (najmä výsluchom svedkov) mal za
preukázané, že vzťahy v rodine žalobcov boli veľmi blízke a harmonické. V prípade najbližšej (jadrovej)
rodiny ide spravidla o tie najužšie a najintímnejšie citové väzby. Náhlym úmrtím dlhoočakávaného syna

sa citové väzby, ktoré si žalobcovia k svojmu synovi vytvorili už v priebehu tehotenstva, navždy prerušili
bez možnosti ich nápravy alebo náhrady. Z nesporných skutkových tvrdení žalobcov a z výsluchu
svedkov (ich rodinných príslušníkov) vyplýva, že náhla a neočakávaná strata ich novonarodeného
syna bola pre nich traumatickým zážitkom, z ktorého sa dlho spamätávali a s ktorým sa doposiaľ
úplne nevyrovnali (čo sa prejavuje napr. v úzkostlivej výchove ich druhorodeného syna či v strachu

z nemocničného prostredia). Žalobcovia boli neoprávneným zásahom žalovaného celkom zbavený
možnosti rozvíjať rodinné a citové vzťahy so svojím synom, keďže tento zomrel v podstate ihneď po
svojom narodení. Medzi žalobcami a pozostalým synom však už v tom čase existovala úzka citová
väzba, ktorá bola úmrtím tejto blízkej osoby nenávratne zničená. Tragická smrť syna žalobcov výrazne
zasiahla, zhoršila im na dlhšie obdobie ich psychický stav, a teda aj kvalitu ich života. Žalobcom nebola

doposiaľ zo strany žalovaného poskytnutá žiadna iná satisfakcia (morálna ani peňažná), keďže žalovaný
aj v priebehu tohto konania odmietal svoje pochybenie.

48. Vo vzťahu ku kritériám na strane žalovaného konajúci súd uvádza, že v jeho osobe ide
(alebo by malo ísť) o špičkové koncové ústavné zdravotnícke zariadenie, ktoré poskytuje zdravotnú

starostlivosť v hlavnom meste krajiny patriacej do Európskej únie, resp. do Organizácie pre hospodársku
spoluprácu a rozvoj (OECD), t. j. krajiny patriacej medzi najvyspelejšie krajiny sveta. Od žalovaného
je preto možné očakávať špičkovú zdravotnú starostlivosť prinajmenšom v podmienkach slovenského
zdravotníctva. Ako však vyplýva z vykonaného dokazovania, žalovaný postupoval pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti nesprávne (non lege artis), čo malo za následok úmrtie novorodenca. Z pohľadu

súdu išlo o hrubé (zavinené) zanedbanie povinností zo strany žalovaného, resp. jeho zamestnancov.
Súd hodnotí kriticky aj postoj žalovaného k prejednávanej veci. Žalovaný nielenže nepripustil svoju
zodpovednosť (azda s výnimkou záverečnej reči), ale ani sa žalobcom neospravedlnil (neposkytol im
inú formu satisfakcie). Vo vzťahu k uvedenému konajúci súd pripomína, že náhrada nemajetkovej
ujmy v peniazoch nemá plniť len satisfakčnú funkciu, ale takisto aj preventívno-sankčnú. Žalobcami

požadovaná peňažná náhrada nemohla mať ani zásadný či likvidačný charakter z hľadiska majetkových
pomerov žalovaného (v osobe žalovaného ide o najväčšie zdravotnícke zariadenie na Slovensku).

49. Zohľadňujúc všetky vyššie uvedené kritériá na strane žalobcov, ako aj na strane žalovaného dospel
konajúcisúdkzáveru,žežalobcamipožadovanápeňažnánáhradanemajetkovejujmyvovýške15.000,-

eur pre každého zo žalobcov nie je neprimeraná konkrétnym okolnostiam prejednávaného prípadu.
Žalobcovia na jednej strane po tragickej udalosti natrvalo stratili možnosť rozvíjať svoje rodinné a
citové vzťahy so svojím zomretým synom, žalovaný na druhej strane hrubo zanedbal svoje povinnosti
poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, pričom svoju zodpovednosť za pochybenie doposiaľ neprijal
(napr. v podobe ospravedlnenia žalobcom). Žalobcami požadovaná peňažná náhrada nemajetkovej

ujmy pritom zodpovedala sumám priznávaným súdmi v obdobných sporoch, resp. v skutočnosti bola
o niečo nižšia.50. Na zdôraznenie správnosti záverov ohľadom výšky priznanej náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch súd podporne poukazuje na iné rozhodnutia súdov v obdobných veciach:
- rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 02.10.2013 sp. zn. 9Co/330/2012: nesprávna zdravotná

starostlivosť pri anestézii s následkom bdelej kómy maloletého; súd priznal peňažnú náhradu otcovi vo
výške 90.000,- eur, matke vo výške 90.000,- eur, maloletej sestre vo výške 10.000,- eur a maloletému
bratovi vo výške 10.000,- eur,
- rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 20.04.2016 sp. zn. 10Co/909/2015: nesprávna zdravotná
starostlivosť rodičke po pôrode, v dôsledku čoho zomrela; súd priznal manželovi peňažnú náhradu vo

výške 100.000,- eur, maloletej dcére vo výške 35.000,- eur a narodenému synovi vo výške 15.000,- eur,
- rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 19.06.2012 sp. zn. 9Co/270/2011: nesprávna zdravotná
starostlivosť pri pôrode s poškodením zdravia narodeného syna, ktorý si vyžadoval sústavnú
starostlivosť a následne zomrel; súd priznal matke peňažnú náhradu vo výške 66.387,- eur a otcovi vo
výške 66.387,- eur,
- rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 09.11.2011 sp. zn. 6 Cdo 168/2010: nesprávna diagnostika a

neliečenie ochorenia srdca po narodení dcéry s následkom nezvratnosti ochorenia a úmrtia dcéry; súd
priznal peňažnú náhradu matke vo výške 33.194,- eur a otcovi vo výške 33.194,- eur,
- uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 04.04.2012 sp. zn. 5 Cdo 244/2011: nedostatočne včasná
diagnóza zranenia po úraze a nedostatočne včas vykonané vyšetrenia s dôsledkom úmrtia; súd priznal
matke peňažnú náhradu vo výške 30.000,- eur, otcovi vo výške 30.000,- eur a sestre vo výške 10.000,-

eur.

51. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku
v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobcovia si podanou žalobou uplatnili nárok na
zaplatenie sumy spolu vo výške 40.000,- eur: náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch spolu vo výške

30.000,- eur (2 x 15.000,- eur) a náhrady za zásah do fyzickej integrity syna žalobcov vo výške 10.000,-
eur. Žalobcovia boli v konaní úspešní v časti o zaplatenie sumy 30.000,- eur (2 x 15.000,- eur), žalovaný
bol v konaní úspešný v zamietnutej časti o zaplatenie sumy 10.000,- eur. Žalobcovia mali teda v konaní
úspech v rozsahu 75 % (podiel sumy 30.000,- eur a sumy 40.000,- eur) a vo zvyšku boli neúspešní.
Žalovaný mal v konaní úspech v rozsahu 25 % (podiel sumy 10.000,- eur a sumy 40.000,- eur) a vo

zvyšku bol neúspešný. Rozdiel medzi úspechom žalobcov a úspechom žalovaného tak predstavuje čistý
úspech žalobcov v rozsahu 50 % (75 % - 25 %). Súd preto rozhodol tak, že žalobcom priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 50 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom
súde Bratislava IV.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie.