Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. apríl 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoCsp/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124378395
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:6124378395.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a členiek senátu
JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XXX, o zaplatenie 1 392,87 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Nitra č. k. 10Csp/95/2024-210 zo dňa 5. decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie žalovanej o d m i e t a.
Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Výrokom I. napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
1 272,87 eura s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 272,87 eura od 11.09.2024 do 3 dní od
právoplatnostitohtorozsudku.Vozvyšnejčastižalobuzamietol(II.výrok)arozhodol,žežalobcamáproti

žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 82,76 % (III. výrok). Svoje rozhodnutie odôvodnil
s poukazom na ustanovenie § 497, § 502 ods. 1, § 503, § 708 ods. 1, § 710 Obchodného zákonníka,
§ 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3 a ods. 5, § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 2
písm. a), b), c), d), e), g) u), § 7 ods. 1, ods. 20, § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „ZoSÚ“), § 3 ods. 1 nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.02.2013, § 262 ods.

1 Civilného sporového poriadku ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho dospel k záveru,
že žaloba je čiastočne dôvodná. Medzi stranami nebola sporná a bola preukázaná skutočnosť, že
medzi žalobcom a žalovanou existoval záväzkový vzťah, na základe platne uzavretej zmluvy o bežnom
účte zo dňa 27.09.2021. Neskôr bolo medzi nimi dohodnuté povolené prečerpanie tohto účtu podľa
zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 24.04.2023, s výškou limitu povoleného prečerpania 1 500
eur, s variabilnou úrokovou sadzbou vo výške 19,90 % ročne. Povolený limit žalovaná prekročila, na

základe čoho jej žalobca znížil limit na 0 eur. Žalovaná sa dostala do nepovoleného debetu vo výške
debetného zostatku 1 392,87 eura, ktorá suma predstavovala sumu použitú na vyrovnanie zostatku
zatvoreného účtu k 10.09.2024. Súd prvej inštancie posúdil, že námietky žalovanej o bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru nie sú dôvodné, nakoľko zmluva o povolenom prečerpaní obsahovala všetky
obligatórne náležitosti. Navyše v dobe uzatvorenia uvedenej zmluvy bola pri kreditných kartách, ktoré
predstavujú obdobnú formu úveru, ako povolené prečerpanie bežného účtu RPMN vo výške 23,75

%. Keďže odplata dojednaná vo výške 24,90 % nepresahuje dvojnásobok priemernej RPMN, ktorý
je 47,50 % je preto dojednaná odplata platná. Žalobca pred poskytnutím povoleného prečerpania
s odbornou starostlivosťou preskúmal schopnosť splácať povolené prečerpanie žalovanou. Pretože
debetné transakcie predstavovali oprávnene iba celkovú sumu 22 146,99 eura a kreditné operácie
celkovú sumu 20 874,12 eur, predstavoval nepovolený debet ku dňu zrušenia účtu dňa 10.09.2024
sumu 1 272,87 eura a nie 1 392,87 eura a preto iba v časti o zaplatenie 1 275,87 eura vyhodnotil súd

žalobu žalobcom ako dôvodnú. Zároveň súd uviedol, že žalovanej boli účtované aj poplatky za výzvy
v celkovej výške 60 eur, ktoré súd považoval za neprijateľné a preto sú podľa § 53 ods 5. Občianskehozákonníka neplatné. Preto v tejto časti žalobu považoval za nedôvodnú. Keďže sa žalovaná nevrátením
poskytnutého úveru v lehote jeho splatnosti dostala do omeškania, súd priznal žalobcovi aj úroky
z omeškania vo výške ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva, t. j. vo výške 5 percentuálnych

bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba ECB. Výška úrokovej sadzby bola určená ku dňu
11.09.2024, ako ku dňu nasledujúcemu po dni 10.09.2024, ku ktorému bol zatvorený pôvodný účet
žalovanej. V závere súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 91,38
% a nebol úspešný v rozsahu 8,62 % a preto žalobcovi proti žalovanej podľa § 255 ods. 2 CSP priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 82,76 %.

2. Uvedený rozsudok napadla odvolaním žalovaná. Dôvodila, že rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňa
kvalitatívne ústavne požiadavky na súdnu ochranu podľa § 365 CSP. Uviedla, že predmetné rozhodnutie
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, vo veci nebol úplne zistený stav veci, nakoľko súd
sa nedostatočne vysporiadal s námietkami žalovanej a riadne neodôvodnil rozsudok. Okresný súd na
základe vykonaného dokazovania skutkovými a právnymi zisteniami došiel k extrémnemu nesúladu (I.

ÚS 402/08) a hodnotenie dôkazov nemal racionálny základ. Takýmto postupom súdu prvej inštancie
došlo k ohrozeniu práv a právom chránených záujmov žalovanej, pričom súd prvej inštancie uprednostnil
nároky žalobcu nehľadiac na zásady spravodlivosti. Žalovaná namietala bonitu klienta, že žalobca
ju riadne neoveril pred poskytnutím spotrebiteľského úveru. Súd sa podľa jej názoru zle vysporiadal
a nesprávne zistil, že v žiadosti nie sú písané 2 vyživované deti ale 0 a dvaja členovia domácnosti

a žalovaná netuší ako súd k týmto údajom dospel. Z kreditného reportu jasne vyplýva, že žalovaná
žiadala o úver a bol jej zamietnutý už len z toho dôvodu, že mala zápis v úverovom registri ako
neplatička a mala spoplatnené 3 úvery, a to znamená že je nevyhovujúca. Banky na základe takýchto
získaných informácii neposkytujú žiadne úvery a preto má žalovaná za to, že žalobca riadne neoveril
jej bonitu pred poskytnutím úveru. Súd sa s touto námietkou nezaoberal. Veriteľ musí okrem iného

analyzovať spotrebiteľov osobný domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak aj stranu výdavkov a to
vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver, čo vyplýva z § 7 ods. 1 ZoSÚ. Žalobca vyššie
uvedenýmspôsobomnepostupoval,čímhruboporušiluvedenúpovinnosťapretosamalúverpovažovať
za bezúročný a bezpoplatkový. Žalovaná ďalej uviedla, že banka nebola oprávnená vyžadovať od
žalovanej ako spotrebiteľa jednorazové splatenie celého úveru, nakoľko ak veriteľ nekonal podľa §

7 ods. 1 ZoSÚ s odbornou starostlivosťou, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru. V závere žalovaná poukázala na judikatúru v obdobných prípadoch
a uviedla, že žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1 392,87 eura a uvedenú sumu
riadne nešpecifikoval a odtajil, že žalovaná mu mesačne splácala splátky po vypovedaní zmluvy po 100
a 50 eur, ako sa jej dalo, a žalobca tieto sumy vôbec neprirátal. Preto žiadala odvolací súd aby rozsudok

súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné podľa § 386
písm. a) CSP ako oneskorené odmietnuť.

4. Podľa § 362 ods. 1 CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

5. Podľa § 386 písm. a) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol žalovanej doručený
dňa 09.01.2025 a odvolanie žalovanej bolo súdu prvej inštancie doručené elektronicky dňa 25.01.2025
a prostredníctvom poštovej prepravy dňa 29.01.2025.

7. Odvolací súd preskúmal náležitosti podaného odvolania a dospel k záveru, že žalovaná podala
odvolanieoneskorene,keďženapadnutýrozsudokjejbolodoručenýdňa09.01.2025.Zákonná15-dňová
odvolacia lehota začala plynúť odo dňa nasledujúcom po doručení rozsudku, t. j. od 10.01.2025 a márne
uplynula dňa 24.01.2025 o 24:00 hod, v dôsledku čoho odvolanie urobené formou elektronického

podania (e-mailom) bez autorizácie zaručeným elektronickým podpisom dňa 25.01.2025 o 00:30 hod.
(bez žiadosti o odpustenie zmeškania odvolacej lehoty) bolo podané oneskorene. Odvolací súd v tejto
súvislosti pre úplnosť konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie obsahovalo správne
poučenie o lehote na podanie odvolania, preto neprichádza do úvahy postup podľa § 362 ods. 3CSP a zároveň nebol podaný ani návrh na odpustenie zmeškania lehoty. Za takéhoto stavu odvolací
súd nemal splnené podmienky pre preskúmanie rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto odvolanie
žalovanej v súlade s ust. § 386 písm. a) CSP odmietol, pretože bolo podané oneskorene.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení analogicky
s ust. § 256 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorému by vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
tento nepriznal, pretože mu v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli (čl. 4 CSP).

9. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).