Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. apríl 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 22Ek/1720/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124352274
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šablová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124352274.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo
námestie 3, 811 06 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 00 686 930, v právnom zastúpení: RASLEGAL, s.r.o.
so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 36 855 561, proti povinným: 1/ I+MK, s.r.o., so
sídlom Puškinova 870/8A, 093 03 Vranov nad Topľou, IČO: 46 950 745, 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalé
bydlisko C. XXX/XX, XXX XX D. E. F. a 3/ G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko C. XXX/XX, XXX XX D.

E. F., o vymoženie pohľadávky vo výške 31.410 Eur s príslušenstvom, vedenej pod sp. zn. 89EX 724/24
u súdneho exekútora: MVDr. Mgr. Pavol Kovaľ so sídlom Exekútorského úradu v C., H. XXX, o sťažnosti
povinných 1/, 2/ a 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/1720/2024 za dňa
07.03.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinných 1/, 2/ a 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
22Ek/1720/2024 zo dňa 07.03.2025 z a m i e t a .

II. Oprávnenému nárok na náhradu trov sťažnostného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 24.07.2024 domáhal od
povinných 1/ až 3/ zaviazaných spoločne a nerozdielne vymoženia pohľadávky vo výške 31955,77
Eur s príslušenstvom, a to na základe platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

7Up/580/2023 zo dňa 17.04.2023, vykonateľného voči povinnému 1/ dňa 19.05.2023 a voči povinnému
2/ a 3/ vykonateľného dňa 11.06.2024 v spojení s uznesením sudcu sp. zn. 7Up/580/2023 o zamietnutí
sťažnosti proti uzneseniu o odmietnutí odporu zo dňa 20.05.2024. Poverením zo dňa 13.08.2024
Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: MVDr. Mgr. Pavol Kovaľ
so sídlom Exekútorského úradu v Prešove, Hlavná 137, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 89EX
724/24.

2. Uznesením sp. zn. 22Ek/1720/2024 zo dňa 07.03.2025 súd návrh povinných 1/, 2/ a 3/ rade na
zastavenie exekúcie zamietol a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 315,98
eur. Predmetné uznesenie súd v osobe vyššieho súdneho úradníka odôvodnil tým, že povinní vo svojom
návrhu namietajú existenciu pohľadávky oprávneného, náležitosti, platnosť spotrebiteľskej zmluvy,
nekalé obchodné praktiky a vyjadrujú nespokojnosť s rozhodnutím sudcu o odpore proti exekučnému

titulu.Súdmalzato,žeuvedenétvrdeniamalipovinníuplatniť,resp.ichuplatniliakoobranuvzákladnom
konaní. Exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku
exekučného titulu. Konanie o návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom. Povinný
mal možnosť brániť sa po doručení predmetného rozhodnutia podaním riadneho resp. mimoriadneho
opravného prostriedku. Povinní ako dôkaz predložili list oprávneného z 1.6.2023, pričom je zrejmé,
že daný dôkaz existoval v období pred vydaním exekučného titulu (uznesenia vyššieho súdneho

úradníka o odmietnutí odporu z 30.10.2023 ako aj uznesenia sudcu o zamietnutí sťažnosti z 20.5.2024).
Ak by sa exekučný súd zaoberal dôkazmi, ktoré vznikli v období pred vznikom exekučného titulu,prekročil by svoju právomoc vymedzenú v citovanom ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.
Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že povinní neuniesli v danom prípade dôkazné bremeno,
nakoľko nepredložili žiadne dôkazy, ktoré vznikli v období po vydaní exekučného titulu do momentu

podania návrhu na vykonanie exekúcie, ktoré by podopreli ich tvrdenia. Námietky povinných ohľadom
postupu súdneho exekútora, resp. obsahu a formy upovedomenia o začatí exekúcie nemajú v konaní o
zastavenie exekúcie súdom právny význam, avšak súd považoval za potrebné vyjadriť názor, že súdny
exekútor konal plne v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku. Súdny exekútor má povinnosť
pri začatí exekúcie zisťovať majetok povinného a zabezpečiť blokáciu jeho majetku, pričom zároveň s

doručovaním upovedomenia o začatí exekúcie môže priamo pristúpiť k blokácii majetku povinného, a
to doručovaním príkazov na začatie exekúcie tretím osobám, napr. Sociálnej poisťovni. K samotnému
výkonu exekúcie, t. j. k zrážaniu zo mzdy, resp. dôchodku povinného dochádza až doručením Príkazu
na vykonanie exekúcie, ktorý je odlišným inštitútom a doposiaľ nebol vydaný. Odkladný účinok návrhu
na zastavenie exekúcie znamená, že sa odkladá výkon exekúcie, avšak blokácia majetku povinného
trvá. Súd preskúmal upovedomenie o začatí exekúcie vydané súdnym exekútorom zo dňa 26.08.2024

a konštatoval, že obsahuje náležitosti v súlade s ustanovením § 61a Exekučného poriadku, ide o
elektronický úradný dokument, ktorý bol doručovaný do elektronickej dátovej schránky povinného 1/ a je
riadne opatrený kvalifikovaným elektronickým podpisom súdneho exekútora s príslušnou elektronickou
časovou pečiatkou. Súdna doložka podpísaná sudcom sa na predmetnom upovedomení nevyznačuje,
nakoľko ide o dokument vydaný súdnym exekútorom. Zároveň poverenie na vykonanie exekúcie je

úkonom určeným výhradne súdnemu exekútorovi a doručuje sa exekútorovi pred vydaním samotného
upovedomenia o začatí exekúcie. V danom prípade bolo upovedomenie o začatí exekúcie vydané v
súlade s poverením vydaným exekučným súdom a trovy v ňom vyčíslené sú súladné s ustanoveniami
vyhlášky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Exekučného poriadku. Návrh
povinných na zastavenie exekúcie nie je relevantný, nakoľko povinní neuviedli žiadny konkrétny právny

dôvod, ktorý by bol spôsobilý vyvolať zastavenie exekučného konania. Povinný neuviedli žiadne
skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod pre zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného
poriadku a ani im nebol známy žiadny dôvod uvedený v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, pre ktorý
by mala byť exekúcia zastavená. Povinní taktiež neuviedli žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré nastali po
vzniku exekučného titulu a ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti, alebo iné dôvody, pre ktoré by mala byť

exekúcia neprípustná. Skutočnosťou naďalej zostáva, že exekúcia sa vedie na podklade spôsobilého
exekučného titulu, ktorým v tomto prípade je platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp.
zn. 7Up/580/2023 zo dňa 17.04.2023 v spojení s uznesením sudcu sp. zn. 7Up/580/2023 o zamietnutí
sťažnosti proti uzneseniu o odmietnutí odporu zo dňa 20.5.2024, preto oprávnený v súlade so zákonom
podal návrh na vykonanie exekúcie.

3. Proti uvedenému uzneseniu podali povinní v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť. Povinný 1/
sťažnosť odôvodnil tým, že dňa 08.11.2024 Okresný súd Banská Bystrica prevzal doplnenie podania
k sp. zn. 22Ek/1720/2024 (doplnenie návrhu na zastavenie exekúcie – poznámka sťažnostného súdu),
v ktorom povinní navrhli a žiadali priamo súd, ktorý rozhodoval o návrhu na zastavenie exekúcie,

aby si vyžiadal navrhované dôkazy priamo od oprávneného, nakoľko ani po viacnásobnej komunikácii
sa povinným nepodarilo zabezpečiť tieto dokumenty, na ktoré povinní majú nárok v rámci zmluvy
o splátkovom úvere a ktorých doloženie im bolo odopreté. Oprávnený zaslal list s označením, že ak
si tieto doklady vyžiada priamo súd v exekučnom konaní doložia tieto doklady priamo tomuto súdu.
Toto doplnenie podania nebolo vôbec brané do úvahy, ako keby neexistovalo, nakoľko vo vydanom

uznesení o tom nie je ani zmienka. Konštatovanie súdu, že povinní neuniesli dôkazné bremeno,
pretože nepredložili žiadny dôkaz je zavádzajúce a nepravdivé. Ak oprávnený neustále odmieta vydať
požadované dokumenty a vyjadrenia ako môže povinný 1/ ich doložiť ak nemá fyzicky žiadne vyjadrenie
ani žiadnu odpoveď na tieto výzvy. Tu došlo pri postupe súdu v rámci návrhu na zastavenie exekúcie
kporušeniuzákladnéhoprávanasúdnuochranupodľačl.46ods.1Ústavyaprávanaspravodlivésúdne

konaniepodľačl.6ods.1Európskehodohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdazároveň
Listiny základných práv a slobôd. Naviac oprávnený a exekútor sa mali možnosť vyjadriť k návrhu na
zastavenie exekúcie zaslanej povinným, ale povinní už možnosť sa vyjadriť k vyjadreniu oprávneného
a exekútora nedostali a ani nevedia obsah tohto vyjadrenia. Dokonca oprávnený vyjadril názor v bode
5 uznesenia, že povinní sú bez právnej relevancie sú neznalí právnych úprav alebo majú nesprávnu

interpretáciu. Vyšší súdny úradník sa priklonil k názoru oprávneného, ktorý považuje povinných za
neznalých práva, čim porušil čl. 5 Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Súdy podľa názoru povinných
v podanej sťažnosti majú rozhodovať nestranne a nezávisle. V bode 5 uznesenia je uvedené, že súdny
exekútor nemusí vlastnoručne nič podpisovať ani upovedomenie, kde tento podpis chýbal, pretože munevyplýva žiadna povinnosť ust. § 61 a § 61a Exekučného poriadku toto upovedomenie podpísať, no
ak by povinní podali nepodpísaný návrh - dokument na súd, alebo úrad v listinnej podobe, tento by
bol z dôvodu absencie podpisu zamietnutý a vôbec by ho nebral do úvahy, alebo by sa vyžadoval

dodatočný podpis. Tu je porušená rovnosť práva, kde pred zákonom sú si všetci rovní. Potom aj okrúhla
pečiatkasoštátnymznakom,ktorúexekútorovivydalaexekútorskákomoraaktorúmáexekútorprisvojej
činnosti používať podľa § 14 Exekučného poriadku na preukázanie tvrdenia vyššieho súdneho úradníka
v bode 5 nie je nepotrebná, pretože ju podľa tohto výroku nemá povinnosť touto pečiatkou označovať.
Z uvedeného vyplýva, že túto činnosť exekútor vykonáva v rámci podnikania podľa osobitného predpisu

(exekútor má pridelené IČO, DIČ, IČ DPH a podáva daňové priznanie) a nie ako zástupca štátnej
moci a v postavení verejného činiteľa. S týmto podnikateľským subjektom/ exekútorom a jeho úradom/
povinný nemá uzatvorenú žiadnu obchodnú zmluvu, preto aj nárok exekútora na trovy konania je
neopodstatnený, povinný si u neho neobjednal žiadnu službu. Na základe toho potom exekútor nejedná
menom legitímnej štátnej moci, ale iba ako súkromne vymáhajúci bez právneho podkladu. V bode 11
napadnutého uznesenia je konštatované, že ide o nútenú realizáciu exekučného titulu, pričom majetok

povinného je chránený nielen Ústavou SR ale tento nútený výkon je v rozpore aj so Všeobecnou
deklaráciou ľudských práv čl. 17, ako aj v rozpore so samotným Exekučnom poriadkom, nakoľko výkon
exekučnej činnosti je núteným výkonom, pri ktorom sa siaha na majetok povinného, ktorý ho vytvoril
svojou prácou. Je tak porušený aj článok 8 Medzinárodného paktu o ľudských, občianskych a politických
právach. Oprávnený ani po výzvach nepodložil vierohodnými dokladmi svoj nárok, naopak už v samotnej

žalobejepriznané,žezáručnýveriteľmuuhradil27000eurvrámciDohodyozáručnomnástroji.Záručný
veriteľ je pre povinného neznámym, ide o tretí obchodný subjekt a ide o dohodu medzi oprávneným
a týmto záručným veriteľom, ktorá je povinnému neznáma text a obsah tejto dohody nie je súčasťou
Zmluvy o úvere a tvrdenie v bode 14 napadnutého uznesenia je zavádzajúce, lebo ak niečo nie je
súčasťou zmluvy pri podpise zmluvy nemohol sa konajúci za povinného 1/ s jej obsahom oboznámiť,

pripomienkovať a navyše je celý text zmluvy o úvere koncipovaný v budúcom čase. Povinný 1/ dal
znovu do pozornosti § 309 Obchodného zákonníka, kde by si mohol povinný uplatniť voči tomuto
záručnému ručiteľovi všetky námietky, ktoré bol oprávnený uplatniť voči veriteľovi, keby od neho veriteľ
splnenie vymáhal. Povinný 1/ si však nemohol voči tomuto ručiteľovi uplatniť tieto zákonné námietky
v rámci záručného nástroja, na nich upozorniť bez zbytočného odkladu, pretože mu nebolo oznámené

žiadnou a doručenou správou, že tento záručný veriteľ si uplatnil nároky z ručenia. Neexistuje žiadna
správa, dokument ani oznámenie záručného veriteľa, že tento záručný veriteľ prevzal na seba ručenie
a následne splnil záväzok za povinného. Tento záväzok si splnil dobrovoľne v rámci obchodného vzťahu
s oprávneným. Preto bol oprávnený a súdny exekútor vyzvaný na doloženie potvrdenia o sekuritizácii
a kvitancii k Zmluve o splátkovom úvere č. 8080228391. Na tieto výzvy žiadna zúčastnená strana

nereagovala, nezaslala žiadnu odpoveď, čím len svojím tichým súhlasom potvrdila to, čo povinní v týchto
výzvach uviedli, že tento nárok oprávneného je plne uspokojený a vymáhanie vo forme exekúcie
je neoprávnené. Nakoľko sa povinný 1/ k dokumentom, ktoré vo výzvach požadoval, nevie dostať
a bolo mu zamietnuté ich zaslanie oprávneným, žiada súd, aby tieto dokumenty v rámci spravodlivého
procesu, ak súd jedná ako ochranná moc podľa ICCPR, požadoval priamo od oprávneného a tým

zachoval svoju nestrannosť a zároveň tak zabezpečil dôkazový materiál, ktorý by definitívne potvrdil
nárok oprávneného bez akýchkoľvek pochýb alebo ho vyvrátil. So zreteľom na uvedené povinný žiada
o: 1/ predloženie čestného prehlásenia od oprávneného F. I., že predmetný úver XXXXXXXXXX nie je
zabezpečený sekuritizáciou a že k dnešnému dňu sú k dispozícii všetky originály dokladov týkajúcich
sa predmetného úveru, 2/ overenú kópiu originálu zmluvy o splátkovom úvere so všetkými prílohami

tejto zmluvy o splátkovom úvere u notára ako dôkaz, že túto zmluvu archivuje vo svojom účtovníctve
s dátumom overenia neskorším ako bude doručená táto sťažnosť voči uzneseniu, 3/ overenú kópiu
originálu dohody o záručnom nástroji, ktorá nebola súčasťou úverovej zmluvy, 4/ originál žiadosti
o úver podpísanej konateľom povinného, 5/ podpísané vyhlásenie povinného, že bol pri podpise zmluvy
riadne oboznámený s obchodnými podmienkami banky, súhlasí s nimi a tvoria súčasť úverovej

zmluvy, 6/ splátkový kalendár s vyčíslením jednotlivých splátok rozdelených na istinu a úrok, ktorý
nebol súčasťou zmluvy, 7/ potvrdenie, že predmetný úver nebol zabezpečený pre prípad nesplnenia
povinným poistnou zmluvou a že tento úver ani nebol prevedený na dlhopis, 8/ potvrdenie, že tento úver
nebol uhradený z prostriedkov dočasného rámca pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva
vtedajšej situácii spôsobenej nákazou COVID a neboli na neho čerpané finančné prostriedky z rámca

pre členské štáty EÚ v rámci rizika podnikania a schopnosti splácania dlžníkom, 9/ doložiť odsúhlasenú
inventarizáciupovinnýmpodľazákonaoúčtovníctvekukoncukaždéhoroka,odkedybolúverposkytnutý
ako dôkazy, že predmetnú pohľadávku oprávnený vedie vo svojom účtovníctve, 10/ doložiť aktuálny
zostatok k dnešnému dňu k predmetnému úveru po úhrade záručným veriteľom, 11/doložiť dátumúhrady vo výške 27000 eur a zaúčtovanie v účtovnom denníku, 12/ doložiť z účtovníctva jednotlivé
účtovné prípady k tomuto úveru, t.j. jednotlivé pohyby s prideleným interným účtovným číslom z knihy
pohľadávok a doloženie pohybov z účtovného denníka, 13/ poverenie podpísané u notára, že riaditeľ

pobočky banky a pracovník pobočky vo D. E. F. boli oprávnení uzatvárať obchodné zmluvy podľa
Obchodného zákonníka v mene povinného. Ak oprávnený odmietne doložiť súdu alebo vydať akýkoľvek
dôkazný materiál, ktorých sa povinní dožadovali, potom sa povinný 1/ oprávnene domnieva, že banka
nevie preukázať, že jej nárok na splatenie dlhu je legitímny, banka nevie preukázať účtovný proces
pri uzatváraní predmetného úveru, ani to, ako banka úver financovala, či mala vlastné aktíva, fyzické

peniaze, ktoré následne požičala, banka už obdržala plnenie predmetného úveru zo sekuritizácie úveru,
prevoditeľnej zmenky alebo vyrovnaním účelovým nástrojom, t.j. poistnou zmluvou. Povinný žiada, aby
súd postupoval podľa ust. § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, teda zrušil napadnutého uznesenie
zo dňa 07.03.2025 a znovu konal a rozhodol s prihliadnutím na nové skutočnosti uvedené v sťažnosti.

4.Povinný2/sťažnosťodôvodnilajtým,žeoprávnenýbolvovýzvachalistochopakovanevyzývaný, aby

vyhlásil, že jeho nárok nebol uspokojený iným záručným nástrojom -zmenkou, že predmetný úver nebol
sekuratizovanýaaninebolzabezpečenýinýmnástrojom.Navýzvyoprávnenýnereagoval,svojímtichým
súhlasom len potvrdil, že to tak je, že úver č. 8080228391 bol splatený niektorým z týchto nástrojov,
týmto svojím mlčaním prejavil konkludentný súhlas s obsahom zasielaných výziev a nevie preukázať
oprávnenosť svojho nároku. Už v samotnej žalobe je priznané, že úver bol splatený vo výške 27.000

eur záručným veriteľom. Povinný 2/ ako ručiteľ nebol oboznámený s tým, kto je záručným veriteľom
a ani mu nikdy týmto ručiteľom nebolo oznámené, že prevzal dobrovoľne ručenie za tento dlh. Tvrdenie
súdu v bode 5 uznesenia, že povinný 2/ svojím podpisom zmluvu o splátkovom úvere sa oboznámil a
bol informovaný o všetkých skutočnostiach týkajúcich sa podmienok poskytnutia a splácania úveru je
nepravdivé a klamlivé už len z dôvodu, že zmluva o záručnom nástroji netvorí rovnocennú prílohu s

dohodou o ručení, a tým bol povinný 2/ pri podpise zmluvy podvedený. Povinný 2/ sa ani s obsahom
tejto zmluvy nemohol oboznámiť, pretože sa jednalo o budúcu zmluvu. Povinný 2/ má aj k dnešnému
dňu k dispozícii originál zmluvy o splátkovom úvere ako ručiteľ 1/ zapnutú a opatrenú nálepkou cez
všetky strany zmluvy, čiže prelepené z prednej na poslednú stranu a dodatočne opatrenú pečiatkou
banky na prvej a poslednej strane presahujúcej tento štítok a tak zabezpečenú celistvosť zmluvy, a

tým zabezpečenú proti rozobratiu a zneužitiu tohto originálu. S tvrdením súdu že povinný 2/ neuniesol
dôkazné bremeno nesúhlasí. Povinný 2/ takéto dôkazné bremeno nemohol predložiť lebo mu bolo
odopreté vydať akékoľvek požadované potvrdenie, vyhlásenie zo strany oprávneného o jeho nároku v
súvislosti so zabezpečením v rámci záručného nástroja a toto je už samotným dôkazom, že ak mu bolo
odopreté tieto potvrdenia vydať tak len z dôvodu, že oprávnený nevie zdokladovať svoj návrh, nevie

doložiť z účtovníctva žiadne účtovné prípady a jednotlivé účtovné pohyby viažuce sa k predmetnému
úveru, nevie predložiť potvrdenie o inventarizácii svojej pohľadávky ku koncu roka ani číslo pod akým
túto svoju pohľadávku vo svojom účtovníctve eviduje. Ďalej povinný 2/ má za to a naďalej trvá na tom, že
pri postupe súdu v rámci návrhu na zastavenie exekúcie došlo zo strany súdu k porušeniu základného
práva na súdnu ochranu. Povinný 2/ ďalej uviedol že od 01.01.2025 ma reálne vykonávané zrážky z

dôchodku vo výške 3,34 eur na základe vydaného príkazu na začatie exekúcie. Súdny exekútor vydal
príkaz na začatie exekúcie ešte pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie dňa 26.08.2024,
pričom povinnému 2/ uplynula 15 dňová lehota na podanie žiadosti o zastavenie exekúcie, ktorú v
zákonnej lehote aj využil. Povinnému tak nenastala blokácia majetku ako uvádzal súd v napadnutom
uznesení ale výkon exekúcie, nakoľko má reálne vyplácaný dôchodok nižší o 3,34 €. V tomto smere

povinný 2/ poukázal na rozhodnutie ústavného súdu III.ÚS 266/2010 v ktorom Ústavný súd uviedol, že
„ iba vtedy ak je upovedomenie o začatí exekúcie doručené povinnému v súlade s exekučným poriadkom
začína plynúť povinnému lehota na podanie námietok“ po novelizácii na podanie návrhu na zastavenie
exekúcie. Príkaz na začatie exekúcie bol vydaný 26.08.2024 ešte pred doručením upovedomenia o
začatí exekúcie V tomto príkaze na začatie exekúcie boli vyčíslené aj trovy exekúcie vo zvyšnej sume aj

keď mal povinný možnosť 15 dňovej lehoty od doručenia upovedomenia si splniť vymáhanú povinnosť,
kde by odmena súdneho exekútora bola nižšia. Povinný 2/ má za to že tu došlo zo strany exekútora
o pokus nezákonného obohatenia sa na základe len jeho domnienky že povinný 2/ nevyužije možnosť
splnenia úhrady stanovenej v 15 dňovej lehote alebo nevyužije možnosť podania návrhu na zastavenie
exekúcie.

5. Povinný 3/ vo svojej sťažnosti nad rámec skutočností uvádzaných povinnými 1/ a 2/ uviedol,
že exekučný súd neskúmal zákonnosť exekučného titulu a dôvod, pre ktorý by bolo potrebné toto
exekučné konanie zastaviť. Došla tak k ohýbaniu práva v neprospech povinného 3/ a v prospechoprávneného, ktorý ani po viacnásobných výzvach nevie preukázať oprávnenosť svojho nároku zo
strany zo svojho účtovníctva. Zmluva o splátkovom úvere obsahuje utajené informácie, a preto nemôže
byť voči povinnému 3/ vymáhateľná a to z dôvodu, že nepozná obsah zmluvy o záručnom nástroji,

v rámci ktorej bola uspokojená pohľadávka oprávneného vo výške 27.000 eur, táto zmluva netvorí
súčasť zmluvy o úvere ako dohoda o ručení a preto s ňou ani nemôže súhlasiť a oboznámiť sa s
jej obsahom ako je uvedené vo vydanom uznesení. V samotnej zmluve je uvedené, že dlžník ktorým
je spoločnosť I+MK s.r.o. sa oboznámil, že bol pri podpise informovaný o všetkých skutočnostiach
týkajúcich sa podmienok poskytnutia a splácania úveru. O tom že ručiteľ 3/ bol oboznámený so všetkými

skutočnosťami týkajúcich sa tejto zmluvy nie je žiadna zmienka, neexistuje žiadny záznam ani písomný
ani hlasový, preto nemôže prevziať ručenie za tento úver. Neúplnosť zmluvy o úvere sa týka nielen
absencie dohody o záručnom nástroji ale aj ostatných chýbajúcich dokladov, ktoré povinný 3/ žiada
doložiť dodatočne. Povinný 3/ má za to, že zmluva obsahuje neprípustné zmluvné podmienky stáva
sa pre ňu utajenou v časti dohody o záručnom nástroji, nepozná jej obsah a nevie aké zmluvné
podmienky boli dojednané medzi oprávneným a záručný veriteľom. Na základe toho tu existuje možnosť

postúpenia pohľadávky oprávneného, ktorá je zabezpečená ručením, čo je predmetom právnej úpravy
obsiahnutej v ustanovení paragrafu 307 Obchodného zákonníka a postúpenie takejto zabezpečenej
pohľadávky umožňuje. Na postúpenie zabezpečenej pohľadávky sa súhlas ručiteľa nevyžaduje, napriek
tomu je postupca povinný oznámiť ručiteľovi postúpenie pohľadávky. Ručiteľ, ktorý prevzal ručenie
nenadobúda nárok, ktorý by mal veriteľ voči dlžníkovi (opravený voči povinným) ale nový nárok na

náhraduplneniaposkytnutéhoveriteľovi.Pretožepovinný3/nepoznáobsahdohodyozáručnomnástroji,
žiada oprávneného, advokátsku kanceláriu, ktorá zastupuje oprávneného, ako aj samotného exekútora
o vydanie kvitancie podľa paragrafu 569 Občianskeho zákonníka, nakoľko ako ručiteľ vystupuje ako
fyzická osoba - občan, čo je zrejmé aj zo zmluvy o úvere, kde je uvedené jeho rodné číslo. Povinný 3/
ďalej uviedol, že nárok oprávneného napáda aj z dôvodu, že ako ručiteľ 2/, ktorý je na základe dohody

o ručení v postavení fyzickej osoby ktorým je rodné číslo povinného, oprávnený pred uzavretím tejto
zmluvy neskúmal bonitu ručiteľa, či v čase podpisu zmluvy má dostatočnú výšku príjmu pre potreby
takého ručenia. V čase uzatvorenia zmluvy mal povinný 3/ otvorený osobný účet u oprávneného a
oprávnenie musel vedieť na základe pohybov na účte, že povinný 3/ má čistý príjem len vo výške
185 eur na základe dohody o vykonaní práce, preto ani splátku vo výške 500 eur mesačne by

ako ručiteľ splácať nemohol a je tu opodstatnené podozrenie, že na túto skutočnosť oprávnených
zámerne neprihliadal. Povinný 3/ využil všetky formy aby si zabezpečil dôkazy a jeden z nich bol aj
dotaz na Národnú banku Slovenska. Povinný 3/ sa dožadoval odpovede od oprávneného, či v čase
podpisu zmluvy o úvere disponoval vlastnými finančnými prostriedkami ako dôkazom, že tieto finančné
prostriedky má kedykoľvek k dispozícii, ak by si dlžník chcel vybrať vo forme hotovostných prostriedkov.

Vodpovedibolouvedené,žebankydisponujúvkladmiodverejnostiasútonávratnéfinančnéprostriedky
so záväzkom na ich výplatu vkladateľovi a ekonomickou podstatou prijímania vkladov je dočasné
poskytnutie finančných prostriedkov banke zo strany verejnosti aby ich táto využila na výkon bankových
činností na základe bankového povolenia, medzi ktoré patrí aj poskytovanie úverov. Čiže oprávnený
disponuje týmito finančnými prostriedkami a používa ich na uzatváranie obchodov, tieto prostriedky

vo svojom účtovníctve vykazuje ako pasívum, nakoľko má stále povinnosť ich vrátiť kedykoľvek ak
o to vkladateľ požiada, čiže oprávnený je len uchovávateľom týchto finančných prostriedkov nie je
majiteľom. Povinná 3/ odmieta ručenie, poukazuje na to, že oprávnený nevie ani po viacerých výzvach
zdokladovať pôvod finančných prostriedkov, ktoré vytvoril úverom, za ktorý povinný 3/ ručí, pretože
oprávnený nie je majiteľom finančných prostriedkov, a preto povinný 3/ nemôže ručiť za cudzie zdroje

ako za obchod, ktorý uzatvoril oprávnený ako veriteľ s dlžníkom na svoj vlastný účet a vyžaduje od
dlžníka splatenie celkovej pohľadávky veriteľa svojimi vlastnými zdrojmi. Súdny exekútor zablokoval
účet povinného a na základe tejto blokácie sa povinný nedostal k svojim peniazom potrebným živobytiu
ale aj k plateniu účtov za domácnosť. Vydaním exekučného titulu došlo u povinného 3/ k zásahu do
jeho ľudských práv a slobôd. Ďalej povinný 3/ uviedol, že žiada preukázať kompetenciu a oprávnenosť

súdneho exekútora sudcu a vyššieho súdneho úradníka, v ktorí v danej veci rozhodovali. Žiada doložiť
poverenie vlastnoručne podpísané sudcom, ktorý má tento spis pridelený, že vyšší súdny úradník mal
právomoc rozhodovať o návrhu na zastavenie exekúcie a že je štátnym zamestnancom a nesie plnú
zodpovednosť za vydané rozhodnutie. Rovnako žiada preukázať, či riaditeľ pobočky a zamestnanec
pobočky mali právo uzatvárať obchodné zmluvy podľa obchodného zákonníka, táto námietka nebola

vôbec skúmaná, nakoľko vo vydanom uznesení nie je o tom vôbec zmienka. Vyšší súdny úradník
poškodil povinného 3/, za čo nesie ako štátny zamestnanec plnú zodpovednosť. Preto je sťažnosť
podávaná podľa ustanovenia paragrafu 189 odsek 1 a písmena a) a c) Trestného poriadku pre
nesprávnosť výroku a pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré tomuto uzneseniu predchádzalo, aktoré mohlo spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku uznesenia. Povinný 3/ žiada preukázať, na základe
akého oprávnenia sudca koná, kto mu pridelil kompetencie ak sudca nie je ani zamestnancom súdu v
mene ktorého sa vydávajú rozsudky a rozhodnutie a zároveň je ani štátnym zamestnancom, čiže koho

záujmy v rozhodovaní háji.

6. Predmetnú sťažnosť súd z dôvodu procesnej ekonómie (nenavyšovania trov konania) na vyjadrenie
oprávnenému nezasielal. Povinní sa podobne ako v návrhu na zastavenie exekúcie a jeho doplnení
aj v sťažnostnom konaní naďalej dovolávali predloženia podkladov k zmluve o úvere zo strany

oprávneného a naviac uvádzali skutočnosti nezakladajú dôvody pre možné zastavenie exekúcie. Naviac
stanovisko oprávneného je súdu známe z jeho vyjadrenia sa k návrhu povinných na zatavenie exekúcie.

7. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

8. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

9. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

10. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

11. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

12. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

13. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

14. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal
sťažnosťou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba
považovať za vecne správne a sťažnosť povinných proti nemu tak logicky za nedôvodnú. Súd má za to,
že vyšší súdny úradník rozhodol správne, keď návrh na zastavenie exekúcie zamietol. Napriek zneniu

§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na nesúhlas a argumentáciu povinných 1/, 2/ a 3
prezentované v sťažnostiach súd nad rámec dodáva:

15. Sťažnostné konanie je v zásade jediným opravným konaním v exekučnom konaní a preto nie je
akýmsi predĺžením konania o určitom procesnom podaní účastníka, ale je opravným konaním, v ktorom

mádotknutástranavytýkaťvadykonaniairozhodnutiavyššiehosúdnehoúradníka(§239 CSPvspojení
s § 243 CSP). Inými slovami povedané sťažnosť proti rozhodnutiu o návrhu na zastavenie exekúcie
nie je duplicitným návrhom na zastavenie exekúcie s tou zmenou, že o nej rozhoduje sudca, ale je
opravným prostriedkom, v ktorom sťažovateľ namieta vady rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka,
resp. vady konania, ktoré mu predchádzalo, t. j. skutkový a právny rámec vymedzený v návrhu na

zastavenie exekúcie je rámcom i pre sťažnostné konanie. Nie je teda možné v sťažnostnom konaní
riešiť novo nastolené otázky, ktoré neboli predmetom návrhu na zastavenie exekúcie (napríklad otázka
bonity ručiteľov...).

16. Exekučným titulom v predmetnej právnej veci je platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica

sp. zn. 7Up/580/2023 zo dňa 17.04.2023 vykonateľný voči povinnému 1/ dňa 19.05.2023 a voči
povinným 2/ a 3/ dňa 11.06.2024. Podkladom pre vydanie platobného rozkazu je zmluva o splátkovom
úvere uzatvorená medzi oprávneným a dlžníkom – povinným 1/ a ručiteľmi - povinnými 2/ a 3/. Povinní
2/ a 3/ sú konateľmi povinného 1/ - obchodnej spoločnosti.17. Na margo vyjadrenia povinného 1/ v sťažnosti, že mu zo strany súdu nebolo doručené vyjadrenie
oprávneného a súdneho exekútora k návrhu povinných na zastavenie exekúcie súd udáva, že súdny

exekútor postupom podľa § 61k od. 5 Exekučného poriadku po doručení návrhu na zastavenie exekúcie
bezodkladne vyzval oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu na zastavenie exekúcie a následne
toto vyjadrenie spolu s návrhom povinných na zastavenie exekúcie predložil súdu na rozhodnutie.
V sprievodnom liste sa súdny exekútor vyjadril iba k namietanému postupu súdneho exekútora zo strany
povinného v tom zmysle, že exekútorským úradom je dodržiavaný zákonný postup vedenia exekúcie,

z podania povinných nevidí žiadne okolnosti, ktoré by osvedčovali porušovanie Exekučného poriadku či
akýchkoľvekinýchprávnychnoriem. Súdnyexekútorsatedavyjadrilibastručneknamietanémupostupu
povinnými, pričom právne posúdenie postupu súdneho exekútora je výlučne v kompetencii exekučného
súdu. Pokiaľ ide údajné porušenie princípu kontradiktórnosti zo strany vyššieho súdneho úradníka
tým, že nebolo vyjadrenie oprávneného povinným zaslané na vyjadrenie, súd udáva nasledovné:
Súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 295/2022-13 zo dňa 26.05.2022,

v zmysle ktorého Exekučný poriadok ani nepredpokladá doručenie vyjadrenia oprávneného k návrhu na
zastavenie exekúcie povinnému. Aj v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR (napr. uznesenie sp. zn.
IV. ÚS 2/2019 zo dňa 17.01.2019) je zásada kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní v exekučnom
konaní ako nesporovom konaní značne oslabená. Exekučné konanie je osobitným druhom občianskeho
súdneho konania, v ktorom všeobecný súd už nerozhoduje o sporných nárokoch účastníkov, ale v rámci

svojich rozhodovacích právomocí len posudzuje splnenie podmienok pre nútený výkon exekučného
titulu. Exekučný súd nemá Exekučným poriadkom ani subsidiárne Civilným sporovým poriadkom
stanovenú povinnosť, ani možnosť zasielať vyjadrenie oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie
na vyjadrenie povinným, nakoľko zákonodarca po novele č. 2/2017 Z.z. obmedzil možnosť právnych
debát. Rovnako sa súd nestotožňuje s vyjadrením povinného v 1/ rade, že mu stanovisko oprávneného

nie je známe, keď stanovisko oprávneného je súčasťou napadnutého uznesenia v bode 5 odôvodňujúcej
časti. Na margo vyjadrenia povinného v 1/ rade súd ďalej dodáva, že samotný povinný 1/ v podanej
sťažnosti sa k vyjadreniu oprávneného aj vyjadruje.

18. Ďalej súd udáva, že exekučné konanie je osobitným druhom súdneho konania, pretože návrh na

vykonanie exekúcie sa podáva na (exekučný) súd a ten v prípade, že sú na to splnené podmienky,
poverí súdneho exekútora (ako orgán verejnej moci vykonávajúci exekučnú činnosť v zmysle § 2 ods.
1 a § 5 Exekučného poriadku) vykonaním exekúcie. Súdny exekútor je teda akousi predĺženou rukou
exekučného súdu pri vykonávaní exekúcie a za uvedenú činnosť mu v zákonnom vymedzenou rozsahu
prináleží odmena a náhrada výdavkov (viď ust. § 197 a nasl. Exekučného poriadku). Pokiaľ ide o otázky

náležitosti upovedomenia o začatí exekúcie, v tomto rozsahu súd poukazuje na vyjadrenie vyššieho
súdneho úradníka v napadnutom uznesení a konštatuje, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo
doručené povinnému 1/ elektronicky v zmysle § 32 zák. č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu
pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)
v platnom znení (ďalej aj „zákon o e-Governmente“), nakoľko povinný 1/ má pre doručovanie písomností

zriadenú elektronickú schránku. Povinní 2/ a 3/ predmetné upovedomenie o začatí exekúcie zo strany
súdneho exekútora neprevzali v odbernej lehote.

19. Sťažnostný súd dodáva, že ak má účastník konania aktivovanú elektronickú schránku, orgán
verejnej moci, teda aj súdny exekútor, keďže v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má

postavenie verejného činiteľa a vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci (§ 5
Exekučného poriadku), je povinný v zmysle § 17 ods. 1 zákona o e-Governmente uplatňovať
výkon verejnej moci elektronicky podľa tohto zákona (až na výnimky tam uvedené nevzťahujúce
sa na tento prípad). Tento zákon sa v zmysle jeho § 2 ods. 1 vzťahuje na výkon verejnej moci
elektronicky v rozsahu právomocí orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov (teda aj podľa

Exekučného poriadku). Pokiaľ ide o náležitosti rozhodnutia orgánu verejnej moci v listinnej podobe
stanovené osobitným predpisom (Exekučným poriadkom, subsidiárne Civilným sporovým poriadkom)
a vykonávacím predpisom (vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z.z. o spravovacom
a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské
súdy v platnom znení (ďalej aj „vyhláška“), ako sú vlastnoručný podpis osoby konajúcej v mene

orgánu verejnej moci a okrúhla úradná pečiatka (§ 59 a 60 vyhlášky), v takom prípade ustupujú
náležitostiam rozhodnutia ako elektronického úradného dokumentu podľa zákona o e-Governmente.
Vyplýva to z jeho ust. § 2 ods. 3, podľa ktorého ak ide o postup orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci a ak ide o náležitosti návrhu na začatie konania, žaloby, žiadosti, sťažnosti, vyjadrenia,stanoviska, ohlásenia alebo iného obdobného dokumentu, ktoré sa v konaní predkladajú orgánu
verejnej moci, a o náležitosti rozhodnutia, žiadosti, vyjadrenia, stanoviska alebo iného dokumentu,
ktoré v konaní vydáva orgán verejnej moci, použijú sa ustanovenia osobitných predpisov, ak tento

zákon v ustanoveniach § 4 až 6, § 10, § 17 a 18 a v ustanoveniach o identifikácii (§ 19 a 20),
autentifikácii (§ 19, 21 a 22), autorizácii (§ 23), elektronickom podaní (§ 24, 25 a 28), elektronickom
úradnom dokumente (§ 26, 27 a 28), elektronickom doručovaní (§ 11 až 16 a § 29 až 34), zaručenej
konverzii (§ 35 až 39) a referenčných registroch a referenčných údajoch (§ 49 až 55) neustanovuje
inak. Rozhodnutie orgánu verejnej moci v elektronickej podobe je podpisované nie vlastnoručným, ale

kvalifikovaným elektronickým podpisom. Podľa § 23 ods. 1 veta prvá zákona o e-Governmente orgán
verejnej moci vykoná pri výkone verejnej moci autorizáciu elektronického podania alebo elektronického
úradného dokumentu kvalifikovaným elektronickým podpisom vyhotoveným s použitím mandátneho
certifikátu alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, ku ktorým pripojí kvalifikovanú elektronickú
časovú pečiatku, a to spôsobom podľa odseku 3. Podľa § 23 ods. 4 písm. a) zákona o e-Governmente
ak nie je preukázaný opak, na účely elektronickej komunikácie je oprávnenie osoby konať za inú osobu

alebo v mene inej osoby preukázané vždy, ak konajúca osoba použije na autorizáciu platný mandátny
certifikát podľa osobitného predpisu z ktorého vyplýva oprávnenie konať za túto osobu alebo v jej mene
a rozsah tohto oprávnenia.

20. Pokiaľ ide o možnosti vecného prieskumu exekučného titulu exekučným súdom, súd poukazuje na

ust. § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, v zmysle ktorého súd návrh na vykonanie exekúcie
zamietne, ak bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať
neprijateľné zmluvné podmienky a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok,
ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

21. Nakoľko sa však v predmetnom konaní nejedná o spotrebiteľský právny vzťah, nie je povinnosťou
(ani oprávnením) exekučného súdu preskúmavať exekučný titul z titulu možných neprijateľných
podmienok a už vôbec nie v rozsahu a spôsobom, akého sa povinní v podanom návrhu na zastavenie
exekúcie a v podanej sťažnosti dovolávajú. Povinný 1/ je právnickou osobou, pričom povinní 2/ a 3/ sú
konateľmi povinného 1/. Fyzická osoba, ktorá ako konateľ alebo spoločník má úzke vzťahy k obchodnej

spoločnosti sa nepovažuje za spotrebiteľa v ručiteľskom vzťahu, v ktorom zabezpečuje záväzok tejto
obchodnej spoločnosti (uznesenie NS SR z 09.11.2016 sp. zn. 5Ndc 10/2016). So zreteľom na uvedené
nie je daný dôvod na postup exekučného súdu v zmysle ust. § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku,
t.j. osobitné posudzovanie exekučného titulu vydaného v upomínacom konaní.

22. V tejto súvislosti súd ďalej poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 3. mája 2011, č. k. III.
ÚS 41/2011-31, kde Ústavný súd SR vyslovil, že exekučný súd skúma exekučný titul pri rozhodovaní
o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku), tiež na
prípadnú námietku povinného proti exekúcii (§ 50 Exekučného poriadku), ako aj na prípadný návrh
povinného na zastavenie exekúcie (§ 58 exekučného poriadku); súčasne platí, že exekučný súd nie je

oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových
a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal.

23. Exekučný titul sa nadobudnutím jeho právoplatnosti stal pre strany záväzným a založil tzv. prekážku
veci rozhodnutej (res iudicata). Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol zákonom zavedený ako

procesná obrana povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo
upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z uvedeného je zrejmé,
že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo
vydané rozhodnutie, ktoré slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Návrh povinného na zastavenie
exekúcie je procesným prostriedkom, ktorým možno vyvolať spor o prípustnosť exekúcie, pretože

smeruje proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu povinného na zastavenie
exekúcie preto môže byť iba skutočnosť procesného alebo hmotného práva, ktorá nastala po vydaní
exekučného titulu. Exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže procesne zasahovať do konania, ktoré
predchádzalo vzniku exekučného titulu, teda do konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul. Povinný
nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie žiadať o vecný prieskum exekučného titulu, pretože exekučný

súd naň nemá právomoc, keďže vo vzťahu k rozhodnutiu orgánu v základnom konaní nepôsobí ako
opravná inštancia a jeho úlohou je len zabezpečiť nútený výkon rozhodnutia vydaného v základnom
konaní, do ktorého obsahu nemôže nijakým spôsobom zasahovať, ani ho inak preskúmavať, keďže
je ním viazaný. Exekučný titul ako listina vydaná oprávneným orgánom musí mať predpísanú formua obsah, musí spĺňať náležitosti, ktoré sú jednak formálnej, ako aj materiálnej povahy. Z hľadiska
materiálnej vykonateľnosti preto musí každý titul obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a
povinného, presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcej povinnosti na plnenie a presne stanovenú

lehotu na plnenie. Formálnu vykonateľnosť stanovuje predpis upravujúci konanie, v ktorom bolo
rozhodnutie slúžiace ako exekučný titul vydané. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je tak
obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný
titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z
exekučného titulu. Exekučný súd však nie je príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu

hmotného práva a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule.
Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému
právo na splnenie určitej povinnosti voči označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha
čokoľvek na tomto rozhodnutí meniť, ani opätovne preverovať.

24. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd ani nepristúpil k vyžiadaniu pokladov

požadovaných povinnými v podanej sťažnosti, nakoľko uvedené doklady nie sú pre vedenie exekučného
konania právne významné.

25. Pre úplnosť sťažnostný súd poznamenáva, že o sťažnosti povinných rozhodol podľa vyššie
citovaných ustanovení Exekučného poriadku za subsidiárneho použitia Civilného sporového poriadku,

nie podľa Trestného poriadku. Exekučné konanie sa totiž spravuje Exekučným poriadkom a subsidiárne
Civilným sporovým poriadkom (obsahujúcim ustanovenia o sťažnosti proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie vydanému (vyšším) súdnym úradníkom), nie je trestným konaním podľa Trestného poriadku.

26. Súd na záver uvádza, je judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a

Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom
konaní odpovedalo na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie,
ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na
doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Súd preto
nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými tvrdeniami povinných, ktoré nie sú právne relevantné

a nemajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu o sťažnosti povinného (pozri napr. uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16. 03. 2005).

27. V súvislosti s prejavom nespokojnosti povinných s napadnutým rozhodnutím súd poukazuje na
to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne

konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania.
Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje
názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho
vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov
konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným,

zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným
poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje
nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS
106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010), čomu podľa názoru sudcu učinil konajúci vyšší
súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.

28. Pokiaľ ide o postup súdneho exekútora z titulu vykonávaných zrážok z dôchodku povinného 2/ súd
udáva, že súdny exekútor v predmetnej veci vydal príkaz na začatie exekúcie zrážkami z dôchodku
povinného 2/. Na základe uvedeného príkazu na začatie exekúcie Sociálna poisťovňa vykonáva
z dôchodku povinného 2/ zrážky. V danom prípade však ide stále len o blokáciu uvedených zrážok, ktoré

sa v prospech súdneho exekútora ani oprávneného nevyplácajú. Sociálna poisťovňa začne vyplácať
zrazené čiastky súdnemu exekútorovi až na základe príkazu súdneho exekútora na vykonanie exekúcie
zrážkami z dôchodku, ktorý vydáva súdny exekútor až po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu
na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok, alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu,
ktorým sa takýto návrh zamietol (ust. § 66 a 67 Exekučného poriadku).

29. K argumentácii povinného o oprávnení vyššieho súdneho úradníka, súdneho exekútora a sudcu vo
veci konať a rozhodovať súd udáva nasledovné:30. Návrh na vykonanie exekúcie je prideľovaný jednotlivým sudcom náhodným výberom a to
prostredníctvom technických a programových prostriedkov schválených MS SR. Na základe uvedeného
náhodného výberu bol vec pridelená na rozhodnutie zákonnej sudkyni.

31. V zmysle rozvrhu práce na rok 2024 ako aj na rok 2025 (ktorý je verejne dostupný na stránke MS SR)
bol senát zákonného sudcu obsadený aj vyšším súdnym úradníkom rozhodujúcim o návrhu povinných
na zastavenie exekúcie. V zmysle ust. § 202 ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučnom konaní koná
a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní

koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti
rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Exekúciu vykonáva exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie
poveril súd (ust. § 55 Exekučného poriadku). Súd prideľuje veci vydaním poverenia na vykonania
exekúcie rovnomerne jednotlivým exekútorom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov
a programových prostriedkov schváleným ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania
pridelenia vecí.

32. So zreteľom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd sťažnosť povinných 1/, 2/ a 3/ proti uzneseniu
vyššieho súdneho úradníka sp. zn. 22Ek/1720/2024 zo dňa 07.03.2025 ako nedôvodnú zamietol.

33. O trovách sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na ust. § 255 ods. 1

CSPvspojenísust.§199dods.1Exekučnéhoporiadku.Pretožesúdprvejinštanciesťažnosťpovinných
zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by sťažnostný súd mohol priznať oprávnenému ako
úspešnej strane. Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že oprávnenému žiadne trovy v súvislosti
s konaním o sťažnosti povinných nevznikli (tomuto sťažnosť na vyjadrenie zaslaná nebola), súd v súlade
sprincípomuvedenýmvčlánku17CSPzakotvujúcimprocesnúekonómiurozhodoltak,žeoprávnenému

náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).