Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. apríl 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 50C/19/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123350634
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lukáš Michálek

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:6123350634.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

- 14 - 50C/19/2023

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Lukášom Michálkom v sporovej veci žalobcu: Náhradné vozidlo,
s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 50 496 166, zast. ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o.,
advokátskakancelária,sosídlomTolstého1201/20,Žilina,protižalovanému:KOOPERATIVApoisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie sumy
50,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

- 14 - 50C/19/2023

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 50,- eur, spolu s úrokom z omeškania 6,25% ročne zo
sumy 50,- eur od 21.10.2022 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške
trov rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

- 11 - 50C/19/2023
1. Žalobou pôvodne doručenou na Okresný súd Banská Bystrica do upomínacieho konania dňa
28.06.2023 a postúpenej tunajšiemu súdu dňa 09.08.2023, sa žalobca domáhal voči žalovanému

zaplatenia sumy 50,- eur s príslušenstvom.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 14.11.2023 došlo v Košiciach k dopravnej nehode, pri ktorej
bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXXXX D. (ďalej len „poškodený“). K vzniku škody došlo prevádzkou
motorovéhovozidlapovinnezmluvnepoistenéhoužalovaného.Poškodenýnechalpoškodenémotorové
vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo

uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 580/2022 zo dňa 18.09.2022, na základe
ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od
18.09.2022 do 23.09.2022 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, až do ukončenia
opravy a doručenia krycieho listu zo strany poisťovne, po ktorú nemohol poškodený s motorovým
vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal
poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho
nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru

č. 6322022 splatnú dňa 08.10.2022 na sumu 330,02 eur za 6 dní, t.j. dobu užívania náhradného vozidla.
Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného
vozidla. Fakturovaná suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla, za ktorých náhradu
nesie zodpovednosť poistenec žalovaného. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávkuvoči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného
vozidla na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie
pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle

bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.09.2022 vznikla voči žalovanému pohľadávka
vo výške 330,02 eur, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného
na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu
bola postúpená poškodeným. Žalovaný dňa 07.10.2022 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške
280,02 eur. Žalovaný postupoval v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie

krátil nedôvodne a na základe svojvoľných výpočtov. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neposkytol
žalobcovi poistné plnenie v rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu titulom náhrady škody vo
forme účelne vynaložených nákladov na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti
užívania poškodeného motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom
žalovaného, je žalobca aktívne vecne legitimovaný na podanie tohto návrhu na vydanie platobného
rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla

vyplývajúcimi z vyššie uvedenej faktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany žalovaného. S
poukazom na vyššie uvedené sa žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia
žalobcovi ako postupníkovi v celosti, ktoré bol povinný poskytnúť žalobcovi najneskôr do 21.10.2022
podľa ust. § 11 ods. 7 zákona o PZP. Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 05.10.2022 podľa
oznámenia o poskytnutí poistného plnenia. Žalobca sa vzhľadom na vyššie uvedené týmto návrhom

domáha uloženia povinnosti žalovanému na zaplatenie istiny vo výške 50,- eur spolu s úrokom z
omeškaniavovýške6,25%ročneod21.10.2022dozaplatenia.Žalobcaďalejpoukázalnarozhodovaciu
prax súdov v skutkovo podobných veciach.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 26.07.2023 (odpor voči platobnému rozkazu)

uviedol,žežalobcasapodanoužaloboudomáhanárokunanáhraduškodytitulomprenájmunáhradného
motorového vozidla, ktorá mala právnemu predchodcovi žalobcu vzniknúť v dôsledku škodovej udalosti,
ktorá mala byt' spôsobená motorovým vozidlom poisteným v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP") u žalovaného. V dôsledku škodovej

udalosti si právny predchodca žalobcu zapožičal náhradné motorové vozidlo u žalobcu. Uvedenú
skutočnosť žalobca preukazuje Zmluvou o nájme č. 580/2022 zo dňa 18.09.2022. Právny predchodca
užíval náhradné motorového vozidla do dňa 23.09.2022. Denná sadzba prenájmu bola medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalobcom dohodnutá na sumu vo výške 50,- eur s DPH. Žalovaný listom zo
dňa 06.10.2022 v Oznámení o poistnom plnení oznámil žalobcovi, že dňa 06.10.2022 ukončil šetrenie

poistnejudalosti.Vzhľadomnadĺžkuopravymotorovéhovozidlaprávnehopredchodcužalobcužalovaný
žalobcovi vyplatil na jeho bankový účet sumu vo výške 280,02 eur za 5 dní zapožičania náhradného
vozidla, t. j. od 18.09.2022 do dňa ukončenia opravy poškodeného motorového vozidla 22.09.2022 -
dátum ukončenia opravy vyplýva z faktúry č. 1578602046 vystavenej autoservisom MOTOR - CAR
Košice, spol. s.r.o., Dopravná 5,040 01 Košice, IČO: 36 198 595, v ktorej je ako dátum dodania tovaru

alebo služby uvedený práve dátum 22.09.2022. Vo vzťahu k nároku na zapožičanie náhradného vozidla
zaujala svoj postoj aj Národná banka Slovenska (ďalej len „NBS") v Odpovedi a poskytnutí informácií zo
dňa 11.03.2019, v ktorej okrem iného uvádza, že: „Výška nároku na náhradu nákladov za zapožičanie
náhradného vozidla je závislá od dĺžky
zapožičanianáhradnéhovozidla,pričomNárodnábankaSlovenskazastávaprávnynázor,žepoškodený

má nárok na zapožičanie náhradného vozidla odo dňa poškodenia, resp. zničenia jeho motorového
vozidla do doručenia oznámenia poisťovateľa o totálnej škode, resp. do ukončenia opravy poškodeného
vozidla v súlade s dĺžkou opravy podľa technológie opravy vozidla danej výrobcom konkrétnej
značky motorového vozidla a primeraným časovým úsekom na objednanie nevyhnutne potrebných
náhradných dielov. Vychádzajúc z uvedeného má podľa Národnej banky Slovenska poškodený nárok

na náhradu nákladov za zapožičanie náhradného motorového vozidla po splnení nevyhnutnosti a
účelnostizapožičania,atoibavprimeranomrozsahuvsúvislostiskategóriouzapožičanéhonáhradného
vozidla, s cenou zapožičania náhradného vozidla a iba po primeranú dobu zapožičania náhradného
vozidla." Dôvodné je zapožičanie si náhradného motorového vozidla len po dobu do ukončenia opravy
poškodeného motorového vozidla, t. j. v tomto prípade do 22.09.2022, v deň, ktorý je uvedený ako

deň dodania tovaru/služby na faktúre autoservisu. Nemôže byt' na ťarchu žalovaného, že poškodený
si prevzal opravené motorové vozidlo neskôr. Motorové vozidlo poškodeného bolo dňa 22.09.2022
opravené a mohol si ho z autoservisu prevziať (opak žalobca nepreukázal). To, že sa poškodený
rozhodol čakať do vystavenia krycieho listu zo strany žalovaného, aby nemusel opravu poškodenéhomotorového vozidla uhradiť z vlastných zdrojov (a následne čakať na jej preplatenie) bolo výlučne
rozhodnutím poškodeného, čo taktiež nemôže byť pripísané na ťarchu žalovaného. Z uvedeného
vyplýva, že nie je správne tvrdenie žalobcu, že žalovaný si svojvoľne určil dobu trvania nájmu, ale bol to

práve žalobca, ktorý si svojvoľne určil dobu trvania nájmu. Náklady vynaložené za prenájom náhradného
vozidla po dátume ukončenia opravy, teda po dátume 22.09.2022 nebolo možné považovať za účelný a
nutný náklad vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Pojmovo už nejde o vozidlo náhradné,
prenajaté dočasne po dobu, keď z dôvodu poškodenia nie je možné dočasne užívať vlastné vozidlo.
Z ustálenej súdnej praxe taktiež vyplýva, že je vylúčené a nehospodárne, aby v situácii, keď dôjde k

oprave poškodeného motorového vozidla, boli aj naďalej za účelné považované náklady na prenájom
náhradného vozidla. Opačný názor by viedol k absurdnému záveru, že poškodený si môže prenajať
„náhradné“ motorové vozidlo na akúkoľvek dlhú dobu. Žalobca nepreukázal dôvodnosť a účelnosť
vypožičania náhradného motorového vozidla po dobu dlhšiu ako je doba, za ktorú mu žalovaný poskytol
plnenie, t. j. dobu po ukončení opravy poškodeného motorového vozidla právneho predchodcu žalobcu.
Žalobca si zároveň uplatnil aj nárok na úrok z omeškania vo výške 6,25 % ročne zo sumy 50,- eur od

21.10.2022 do zaplatenia. Žalovaný má za to, že nárok žalobcu na úroky z omeškania voči žalovanému
je potrebné posúdiť podľa zákona o PZP, nakoľko uvedený právny predpis ako lex specialis obsahuje aj
špeciálnu právnu úpravu omeškania poisťovateľa. Právny predchodca žalobcu si u žalovaného uplatnil
nárok na náhradu škody dňa 4.10.2022. Žalovaný dňa 06.10.2022 poskytol žalobcovi v zmysle § 11
ods. 6 písm. b) zákona o PZP vysvetlenie, z akého dôvodu znížil poistné plnenie, t. j. pred uplynutím 3-

mesačnei zákonnej lehoty. Žalovaný ukončil šetrenie dňa 05.10.2022 a vyplatil poistné plnenie vo výške
280,02 eur dňa 07.10.2022. Žalovaný dodržal aj zákonom stanovenú 15-dňovú lehotu na plnenie, preto
sa nemohol dostať do omeškania s plnením svojho záväzku. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný
si svoju zákonnú povinnosť v zmysle § 11 ods. 6 zákona o PZP splnil, preto sa nemohla dostať do
omeškania. Žalovaný ďalej poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Rimavská Sobota vydaného pod

sp. zn. 12C/4/2022, potvrdeného odvolacím súdom, ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn.
IV. ÚS 2043/17 zo dňa 14.02.2018.

4. Žalobca vo svojej replike poukázal na to, že žalovaný v podanom odpore uplatnený nárok žalobcu
popiera z dôvodu neprimeranej doby trvania nájmu náhradného vozidla, pričom za dôvodný považuje

rozsah prenájmu len do skončenia opravy vozidla autoservisom v zmysle vystavenej faktúry za opravu
poškodeného vozidla. Na podporu svojej argumentácie predložil faktúru za opravu poškodeného vozidla
zo dňa 22.09.2022 vystavenej autoservisom MOTOR-CAR Košice, s.r.o. Pre posúdenie nutnosti a
účelnosti prenájmu náhradného vozidla je podľa názoru žalobcu rozhodujúce, že v dôsledku škodovej
udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu

jeho opravy si musel zapožičať náhradné vozidlo. Zároveň pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov
vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej
bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise, a tiež zo skúmania reálnej možnosti
poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Poukazuje na skutočnosť, že poškodený prišiel o možnosť
využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného.

Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je preto
možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený
v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Žalovaný vôbec
neberie do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku ním nezavineného konania
vylúčený z užívania svojho vozidla. Predmetné krátenie poistného plnenia odôvodnené vlastným

určením doby trvania nájmu predstavuje neoprávnené a svojvoľné konanie žalovaného, pričom žalobca
má za to, že takýto postup nemožno akceptovať. Z predloženej faktúry za opravu vozidla síce vyplýva
dátum dodania služby dňa 22.09.2022, avšak vzhľadom na odplatný charakter tohto záväzkového
vzťahu je oprava v širšom slova zmysle ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany, v
danom prípade z titulu náhrady škody žalovaným. Dĺžka prenájmu náhradného vozidla v predmetnej

veci tak bola v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a poskytnutím poistného plnenia
zo strany žalovaného. Poškodený si riadne splnil všetky povinnosti za účelom včasného a okamžitého
uplatnenia nároku na náhradu škody v súvislosti so škodovou udalosťou, a to ako vo vzťahu k
žalovaného, tak aj voči autoservisu. O tom, že z jeho strany nešlo o nijaké špekulatívne konanie svedčí aj
skutočnosť, že poškodený nechal svoje vozidlo opraviť v autoservise MOTOR-CAR Košice s.r.o., ktorý je

obchodným partnerom žalovaného a súčasne autorizovaným servisom pre model poškodeného vozidla.
Vzhľadom k tomu poškodený v dobrej viere očakával, že jeho motorové vozidlo bude opravené riadne,
spoľahlivo a rýchlo. Až poskytnutím peňažného plnenia, ktoré zo sféry vplyvu poisťovne prejde do sféry
vplyvu poškodeného, resp. autoservisu je škoda na poškodenom vozidle reparovaná, pretože samotnýmvystavením faktúry za opravu poškodeného vozidla poškodený ešte nemá okamžitú možnosť vrátiť
náhradné vozidlo. Po pripísaní plnenia na účet autoservisu, tento informoval poškodeného o možnosti
prevzatia opraveného vozidla a až potom bola reparovaná možnosť užívania predmetu vlastníctva.

Krycí list t.j. Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 23.09.2022, ako náhrada platby za opravu, bol
práve v tento deň doručený autoservisu. Uvedená skutočnosť rovnako vyplýva z už predloženého
čestného prehlásenia poškodenej ako aj potvrdenia autoservisu. Pokiaľ teda žalovaný vystavil krycí list
autoservisu až dňa 23.09.2022, táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu poškodeného resp. žalobcu.
Argumentácia žalovaného je irelevantná, a to s poukazom na skutočnosť, že v prípade vykonávania

opráv motorových vozidiel v dôsledku poistných udalostí autoservis opravené motorové vozidlo odovzdá
poškodenému po zaplatení ceny opravy poškodeného motorového vozidla, resp. poskytnutia poistného
plnenia poisťovňou alebo doručenia krycieho listu zo strany poisťovne. Poškodený žiadnym spôsobom
neprispel k navýšeniu nákladov zapožičania náhradného motorového vozidla a nie je možné od neho
spravodlivo požadovať, aby ako účastník škodovej udalosti, ktorú nezavinil, disponoval dostatočnou
hotovosťou vyplatenie nákladov opravy autoservisu len za účelom, aby skrátil dobu zapožičania

náhradného motorového vozidla. Náklady na prenájom náhradného motorového vozidla je nevyhnutné
považovať za účelne vynaložené až do momentu reálneho odovzdania opraveného vozidla a v žiadnom
prípade nie vystavením faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla bez možnosti jeho reálneho
užívania. Jedná sa o štandardný postup a bežnú obchodnú prax pri oprave poškodeného vozidla v
prípadoch náhrady nákladov za opravu z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V danej veci je preto relevantné, že poškodené vozidlo
sa po celé obdobie v čase od 18.09.2022 do 23.09.2022, t. j. 6 dní, nachádzalo v autoservise, čo
vyplýva z predložených listinných dôkazov, pričom prenájom náhradného vozidla v tomto období bol
pre poškodeného nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinil a nemohol predvídať
vznik nákladov spojených s touto škodovou udalosťou, na ktorých pokrytie bol oprávnený a nútený

použiťažplnenieposkytnutézostranyžalovaného.PokiaľžalovanýpoukazujenaakésistanoviskoNBS,
predmetný dôkaz nemá podľa nášho názoru nijakú právnu relevanciu v tomto alebo v iných súdnych
konaniach. S námietkami žalovaného ohľadom uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z
omeškanianiejemožnésúhlasiť.Vtejtosúvislostižalobcaodkazujenasvojetvrdeniavpodanomnávrhu
navydanieplatobnéhorozkazuapoukazujenazáveryÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyvyslovenév

NálezeÚstavnéhosúduSRsp.zn.III.ÚS309/2020-33zodňa14.10.2021,ktorýmbolzrušenýRozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 145/2017 zo dňa 22.11.2018. V odôvodnení predmetného nálezu
sa Ústavný súd SR zaoberal otázkou povinnosti poisťovne zaplatiť poškodenému úroky z omeškania
podľa osobitného predpisu, konkrétne § 11 ods. 8 zákona o PZP. Vzhľadom k uvedenému je potrebné
rozlišovať okamih, kedy sa poisťovateľ dostal do omeškania s plnením poistného plnenia podľa § 11 ods.

7 zákona o PZP od okamihu, keď sa poisťovateľ dostal do omeškania v zmysle § 11 ods. 8 zákona o
PZP t. j. tým, že si nesplnil povinnosť zakotvenú v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) zákona o PZP, ktoré majú
zabezpečiť, aby poisťovňa nezostala nečinná. Na základe uvedených skutočností má žalobca za to, že
doomeškaniasplnenímpoistnéhoplneniavprípade,akpoisťovňapredmetnéplnenieneoprávnenekráti
alebo ho vôbec neprizná, sa možno dostať už po uplynutí 15 dní od rozhodnutia poisťovne o likvidácii

poistnej udalosti. Moment, kedy sa poisťovňa dostala do omeškania, je nezávislý od rozhodnutia súdu
na rozdiel od určenia oprávnenosti žalovanej výšky istiny a žalovanej výšky úrokov z o meškania, kde
súd buď prizná alebo neprizná žalobcom uplatnenú sumu. V prípade určenia začiatku omeškania tak
súd len deklaruje už existujúci stav, nakoľko pohľadávka na náhradu zvyšných vynaložených nákladov
tu existovala už pri rozhodnutí poisťovne o poskytnutí kráteného poistného plnenia. Žalobca je teda toho

názoru, že mu vznikol nárok na uplatnený úrok z omeškania v zmysle ustanovanie § 11 ods. 8 zákona
o PZP.

5. Žalovaný vo svojej duplike uviedol, že v súvislosti s vyjadrením žalobcu, si žalovaný dovoľuje
upriamiť pozornosť na to, že nahrádza iba nároky, ktoré boli spôsobené v dôsledku protiprávneho

konania jeho klienta, a nie nároky, ktorý vznikli protiprávnym konaním iných osôb, aj keď vznikli v
nadväznosti na škodovú udalosť spôsobenú klientom žalovaného. Príčinná súvislosť medzi škodou,
ktorá vznikla poškodeného v dôsledku neoprávneného uplatnenia zádržného práva autoservisu a
protiprávnym konaním klienta žalovaného (škodovou udalosťou), nie je daná. Žalovaný, resp. jeho
klient, zodpovedajú len za škodu (nájom vozidla) do ukončenia opravy poškodeného motorového

vozidla. Za následnú škodu (nájom vozidla po ukončení opravy poškodeného motorového vozidla) už
žalovaný, resp. jeho klient nezodpovedajú, nakoľko v tomto prípade absentuje príčinná súvislosť medzi
protiprávnym konaním klienta žalovaného a vzniknutou škodou. Zároveň žalovaný poznamenáva, že
skutočnosť, že autoservisy bežne zadržiavajú opravené motorové vozidlá do vystavenia krycieho listua tým spôsobujú poškodeným škodu v podobe dlhšieho nájmu náhradného vozidla, nemôže byť na
ťarchu vinníka škodovej udalosti ani jeho poisťovateľa. Žalovaný nespochybňuje, že poškodenému
vznikla škoda neprimerane dlhým nájmom náhradného vozidla, avšak za vznik tejto škody nezodpovedá

ani on, ani jeho klient, ako sa to snaží prezentovať žalobca, keď obviňuje žalovaného z neskorého
vystavenia krycieho listu. Vznik uvedenej škody však nesúvisí s neskorým vystavením krycieho listu
žalovaným, ale s neoprávneným uplatnením zádržného práva zo strany autoservisu. Zároveň žalovaný v
tejto súvislosti uvádza, že autoservis, ktorý vykonával opravu a ktorý je zároveň aj zmluvným partnerom
žalovaného, nemohol mať vzhľadom na zmluvným vzťah medzi ním a žalovaným pochybnosti o tom,

či mu žalovaný nevyplatí cenu opravy poškodeného motorového vozidla, preto nemal dôvod zadržiavať
motorové vozidlo do vystavenia krycieho listu žalovaným v súvislosti s prezentovanou „obvyklou
obchodnou praxou autoservisov“ žalovaný uvádza, že činnosťou, ktorú vykonávajú autoservisy po
oprave poškodeným motorových vozidiel, sa nezaoberá, nie je to ani v jeho kompetencii a nesúvisí to s
jeho činnosťou. Žalovaný posudzuje v rámci svojej činnosti len úkony autoservisov vykonávané počas
vykonávania opravy, na základe ktorých vypláca poistné plnenie. Následne je povinnosťou poisťovne

ukončiť šetrenie poistnej udalosti do 3 mesiacov a vyplatiť poistné plnenie do 15 dní od ukončenia
šetrenia poistnej udalosti. Povinnosťou poisťovne nie je kontrolovať činnosť autoservisu po vykonaní
opravy, a to ako následne s opraveným vozidlom nakladá, či akú obchodnú prax aplikuje vo vzťahu k
svojim klientom. Žalovaný preto naďalej zastáva názor, že žalobca nepreukázal dôvodnosť a účelnosť
vypožičania náhradného motorového vozidla voči žalovanému po dobu dlhšiu ako je doba, za ktorú mu

žalovaný poskytol plnenie, t. j. dobu po ukončení opravy poškodeného motorového vozidla právneho
predchodcu žalobcu.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 07.12.2023 zotrval na svojej doterajšej argumentácii a opätovne
uviedol, že trvanie nájmu je dôvodné do momentu opravy a súčasne vystavenia krycieho listu žalovaným

dňa 23.09.2022.

7. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 09.04.2025, na ktoré predvolal obe
sporové strany. Žalobca svoju neprítomnosť neospravedlnil, predvolanie mal riadne doručené dňa
05.03.2025. Žalovaný svoju neprítomnosť ospravedlnil podaním doručením súdu dňa 07.04.2025.

8.Súdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímsalistinnýmidôkazmitvoriacimiobsahsúdnehospisu
a zistil nasledovný skutkový stav:

9. Dňa 18.09.2022 uzatvorili žalobca ako prenajímateľ a A. B. ako nájomca, Zmluvu o nájme č. 580/2022.

Na základe zmluvy bolo nájomcovi prenajaté motorové vozidlo KIA Ceed, MT, EČV: E., na obdobie od
18.09.2022 do 23.09.2022. Denné nájomné bolo dohodnuté na sumu 50,- eur, zmluvné nájomné 50,-
eur, poplatok za pristavenie a odobratie vozidla 30,- eur. Stav km pri prevzatí predstavoval 17.656 km,
pri odovzdaní 17.741 km.

10. Z protokolu o prenájme náhradného vozidla ďalej vyplýva, že poškodené vozidlo bolo KIA Ceed
Sportwagon, EČV: F., škodu spôsobil F. G., na vozidle Opel Zafira, EČV: D., poistené u žalovaného.

11. Čestným prehlásením zo dňa 23.09.2022, A. B. vyhlásil, že mal od žalobcu zapožičané predmetné
náhradné vozidlo od 18.09.2022 do 23.09.2022, v trvaní 6 dní z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej

udalosti č. 9571101818 zo dňa 18.08.2022 v autoservise, až kým servis opravu vozidla neukončil.
Zároveň prehlásil, že po dobu opravy vozidla nemal k dispozícii žiadne iné vozidlo a prenájom bol
nevyhnutný.

12. Z potvrdenia spoločnosti MOTOR-CAR Košice s.r.o. zo dňa 23.09.2022 vyplýva, že vozidlo

poškodeného bolo po poistnej udalosti prevzaté do autoservisu dňa 18.09.2022. Po ukončení opravy
dňa 23.09.2022 a doručení krycieho listu zo strany žalovaného, bolo poškodené vozidlo bezodkladne
odovzdané držiteľovi a to dňa 23.09.2022.

13. Dňa 23.09.2022 vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 6322022, splatná 18.10.2022, ktorou mu

fakturoval prenájom motorového vozidla v celkovej sume 330,02 eur s DPH.

14. Dňa 23.09.2022 uzatvoril žalobca s poškodeným ako postupcom, Zmluvu o postúpení pohľadávky.15. Podľa čl. 1 zmluvy, postupca má peňažnú pohľadávku voči KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurace Group, ako likvidačný zástupca, ktorý rieši škodu spôsobenú vozidlom Opel Zafira, EČV: D.,
vo výške 330,02 eur s DPH, z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. Ide

o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej
súvislosti so škodou zo dňa 18.08.2022 na vozidle KIA Ceed Sportwagon, EČV: F..

16. Podľa čl. 4 a 5 zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že postúpenie pohľadávky uvedenej v bode 1
je odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 330,02 eur s DPH, ktorá zodpovedá

faktúre č. 6322022, vystavenej náhradným vozidlom ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi
náhradného motorového vozidla KIA Ceed, MT, EČV: E.. Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné
nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa
podpisomtejtozmluvyzapočítavajú,pričomnáhradnévozidlosibudepohľadávkupodľabodu1vymáhať
vo vlastnom mene a na vlastný účet.

17. Oznámením zo dňa 23.09.2022, oznámil poškodený ako postupca žalovanému postúpenie
pohľadávky na žalobcu.

18. Listom zo dňa 23.09.2022 si žalobca uplatnil od žalovaného náhradu škody z postúpenej pohľadávky
vo výške 330,02 eur s DPH.

19. Listom zo dňa 06.10.2022 informoval žalovaný žalobcu, že dňa 05.10.2022 ukončil šetrenie poistnej
udalosti, na základe čoho poukazuje na účet žalobcu sumu 280,02 eur. Žalovaný priznal žalobcovi dobu
zapožičania náhradného vozidla do ukončenie opravy dňa 22.09.2022 t. j. za 5 dní. Z výpisu bankového
účtu žalobcu vyplýva poukázanie tejto sumy na účet žalobcu dňa 07.10.2022.

20. Dňa 22.09.2022 vystavila spoločnosť MOTOR-CAR Košice s.r.o. faktúru č. 1578602046, ktorou
vyúčtovala poškodenému opravu poškodeného motorového vozidla na sumu 2.032,22 eur s DPH.

21. Národná banka Slovenska vo svojej odpovedi zo dňa 11.03.2019 uviedla, že podľa jej názoru má

poškodený nárok na náhradu nákladov na zapožičanie náhradného vozidla po splynení nevyhnutnosti
a účelnosti zapožičania, a to iba v primeranom rozsahu v súvislosti s kategóriou zapožičaného
náhradného vozidla, s cenou zapožičania náhradného vozidla a iba po primeranú dobu zapožičania
náhradného vozidla.

22. Z oznámenie o poistnom plnený - krycí list vyplýva, že dňa 23.09.2022 bolo ukončené šetrenie
poistnej udalosti.

23. Z vyjadrení iných autorizovaných servisov vyplýva, že je bežnou praxou, že autoservis vydáva
opravované motorové vozidlo až po vystavení tzv. krycieho listu zo strany poisťovne.

24. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj ako „zákon o PZP“), poistenie zodpovednosti sa

vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného
v poistnej zmluve.

Podľa§4ods.2písm.c)zákonaoPZP,poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľza
neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením,

zničením, odcudzením alebo stratou veci.

Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému
poistné plnenie v rozsahu podľa ods. 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti: a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahujeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol
rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b)
poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré

znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po
skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je

oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „OZ“) veriteľ môže svoju
pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené.

Podľa § 525 ods. 1 a 2 OZ, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa

alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť
postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu
alebo dohode s dlžníkom.

Podľa§526ods.1a2OZ,postúpeniepohľadávkyjepovinnýpostupcabezzbytočnéhoodkladuoznámiť

dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie
pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o
postúpení.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,

zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav
smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

25. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a preto
jej súd vyhovel v celom rozsahu.

26. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 18.08.2022 nastala poistná udalosť v dôsledku ktorej došlo
k poškodeniu motorového vozidla KIA Ceed Sportwagon, ktorého vlastníkom bol A. B.. Poškodenie
vozidla spôsobilo vozidlo, ktoré bolo poistené u žalovaného. Sporné nebolo ani to, že poškodený si
po dobu, čo sa jeho motorové vozidlo nachádzalo v autoservise MOTOR-CAR Košice s.r.o. prenajal

u žalobcu náhradné vozidlo, a že tento nájom trval od 18.09.2022 do 23.09.2022. V predmetnom konaní
nebola spochybnená dohodnutá výška nájomného a počet najazdených kilometrov na prenajatom
vozidle. Nesporné bolo aj to, že časť náhrady za prenájom vozidla vo výške 280,02 eur bola žalobcovi
zo strany žalovaného už uhradená.27. V konaní zostala sporná len dôvodnosť nájmu za časové obdobie jedného dňa od ukončenia opravy,
teda vystavenia faktúry dňa 22.09.2022 do vystavenia tzv. krycieho listu a reálneho odovzdania vozidla

poškodenému dňa 23.09.2022.

28. Pokiaľ ide o nárok uplatnený žalobcom, teda nezaplatený rozdiel medzi uplatneným nárokom voči
žalovanému v sume 330,02 eur a zaplatenou čiastkou 280,02 eur, strany v konaní nespochybňovali,
že z titulu povinného zmluvného poistenia možno uhradiť aj náklady vzniknuté prenájmom náhradného

motorového vozidla, ktoré poškodenému vzniknú v dôsledku škody spôsobenej na vlastnom motorovom
vozidle, pre ktorú sa jeho vozidlo stalo nepojazdným. Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných
ustanovení, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil
poškodenému uplatnené a preukázané nároky. Práve pokiaľ ide o otázku preukázania nárokov, tieto
je nepochybne potrebné preukázať z hľadiska ich existencie ako aj samotnej výšky, pričom pokiaľ ide
o nájom motorového vozidla, je potrebné vziať do úvahy aj jeho dôvodnosť a účelnosť. Náhradné

vozidlo je formou kompenzácie za škodu spôsobenú na motorovom vozidle poškodeného a nutnosť
potreby musí byť vnímaná v kontexte zachovania bežného životného štandardu poškodeného v situácii,
kedy na jeho motorovom vozidle bola spôsobená škoda a svoje vozidlo preto nemôže používať.
Náklady na vypožičanie náhradného motorového vozidla sú neočakávané náklady a výdavky, ktoré
by poškodený nemal pri riadnom užívaní svojho motorového vozidla. V dôsledku dopravnej nehody

poškodený prichádza o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo a v konečnom dôsledku je mu
vnútený stav, keď nemožnosť využívať vlastné motorové vozidlo rieši požičaním náhradného vozidla.

29. K námietke žalovaného, že nájom náhradného motorového vozidla zo strany poškodeného bol
dôvodný iba do ukončenia opravy poškodeného motorového vozidla autoservisom (vystavenie faktúry

za opravu autoservisom), pričom nič nebránilo, aby po skončení opravy bolo opravené vozidlo prevzaté
poškodeným a ten ho ďalej mohol užívať, súd uvádza, že táto argumentácia nezodpovedá ani realite
bežného života, keď aj súdu je známa bežná obchodná prax, že v prípade poistných udalostí krytých
z povinného zmluvného poistenia škodcu autoservis po vykonaní opravy poškodeného motorového
vozidlavydávozidlopoškodenémuažpozaplatenícenyopravyresp.vystaveníkrycieholistupoisťovňou

škodcu predstavujúceho „prísľub“ poisťovne, že cenu opravy motorového vozidla v konkrétnej výške
zaplatí autoservisu. Uvedené napokon preukazujú aj potvrdenia o bežnej obchodnej praxi vystavených
spoločnosťami ALTERIA MOTOR s.r.o., MD-Bavaria Žilina, FINANL.CD, spol., ako autorizovaným
servismi, ktoré potvrdili, že v deň ukončenia prác súvisiacich s opravou poškodeného motorového
vozidla servis vystaví faktúru, v ktorej sú vyčíslené náklady za opravu, túto faktúru servis v deň jej

vystavenia automaticky odosiela príslušnej poisťovni, ktorá z povinného zmluvného poistenia vinníka
nehody je povinná faktúru zaplatiť s tým, že v prípade, že poisťovňa je zmluvným partnerom autoservisu,
ako náhrada úhrady faktúry sa využíva tzv. krycí list, ktorý vystavuje príslušná poisťovňa, a tento
doručuje autoservisu, ktorý vydá poškodenému opravené vozidlo bezodkladne po doručení krycieho
listu na úhradu faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla zo strany poisťovne. Bolo by

pritom iluzórne domnievať sa, že poškodený (ktorý škodovú udalosť nezavinil a ktorému boli všetky
negatívne dôsledky tejto udalosti „vnútené“ inou osobou) by si dokázal v tejto situácii individuálne
vyjednať s autoservisom celkom odlišné podmienky týkajúce sa platenia a odovzdania motorového
vozidla po oprave autoservisom, zvlášť keď v tejto situácii vystupuje autoservis voči poškodenému v
silnejšej pozícii a určuje „pravidlá hry“. Účelom povinného zmluvného poistenia je pritom zabezpečiť

čo najväčšie zmiernenie negatívnych dôsledkov na poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so
škodovou udalosťou spôsobenou prevádzkovateľom motorového vozidla, a teda inštitút povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má slúžiť
na to, aby sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu nároku na náhradu
škody a k jeho uspokojeniu. V tomto kontexte je potom potrebné nazerať aj na podstatu samotného

zabezpečenia náhradného motorového vozidla poškodeným po dobu, po ktorú z dôvodu poškodenia
jeho motorového vozidla nemôže toto vozidlo užívať. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/94/2023 zo dňa 15.11.2023, v ktorom krajský súd ako odvolací
súd v obdobnej veci dospel k záveru cit.: „Za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla je
podľa názoru odvolacieho súdu potrebné považovať dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu

náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle § 11 ods.
6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z. vybavená skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia
poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. V prípade opravy poškodeného
vozidla autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo len až po zaplatení ceny opravy alebo je možné (vprípade platného PZP) požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho „prísľub“ poisťovne,
že opravu vozidla zaplatí. Uvedená obchodná zvyklosť autoservisov je odvolaciemu súdu známa z
vlastnej činnosti. Poškodený v prípade platnej poistenej zmluvy využije možnosť poskytnutia záruky

poisťovne uhradiť cenu opravy vo forme krycieho listu (nemožno nútiť poškodeného aby sám zaplatil
cenu opravy a následne uplatnil nárok u poisťovne). Je potrebné tiež zdôrazniť, že pokiaľ nie je faktúra
servisu za opravu uhradená, poškodený nemôže svoje vozidlo užívať a jeho obmedzenie spôsobené
poistnou udalosťou stále trvá. Nie je tiež bez významu, že predmetná oprava poškodeného motorového
vozidla stála 5.092,16 EUR, ktorú poškodený nemusí mať v deň vystavenia faktúry k dispozícii.

Ukončením nájmu v deň vystavenia faktúry a odovzdaním náhradného vozidla by sa poškodený dostal
do situácie, že zostane prakticky bez vozidla až do ukončenia likvidácie. Podľa názoru odvolacieho
súdu nebolo v konaní preukázané, že momentom vystavenia faktúry za opravu zo strany servisu si
mohol poškodený vozidlo prevziať a užívať ho a nájom náhradného motorového vozidla mohol byť v deň
vystavenia faktúry ukončený. Preto je potrebné považovať za účelnú dobu nájmu náhradného vozidla
od momentu kedy bolo vozidlo prijaté do opravy až do momentu jeho vydania poškodenému t.j. od

13.9.2019 do 20.9.2019 a to za predpokladu, že dobu nájmu úmyselne alebo z nedbanlivosti poškodený
nepredĺžil svojim úmyselným konaním alebo nedbanlivosťou.“ K rovnakému záveru dospel Krajský súd
v Bratislave aj v rozsudku sp. zn. 3Cob/86/2023 zo dňa 18.10.2023. Vychádzajúc z uvedeného možno
v podmienkach posudzovanej veci konštatovať, že na strane poškodeného nedochádza k zmene jeho
postavenia už tým, že došlo k vykonaniu opravy jeho motorového vozidla, ale k tomuto dochádza

až vtedy, keď uvedené motorové vozidlo mohol reálne užívať, t.j. keď mu bolo autoservisom vydané
po tom, ako bol zo strany poisťovateľa škodcu (žalovaného) vystavený a autoservisu doručený krycí
list resp. keď došlo k úhrade ceny opravy zo strany poisťovateľa škodcu v prospech autoservisu, za
predpokladu, že zo strany poškodeného nedošlo k bezdôvodnému omeškaniu s prevzatím opraveného
motorového vozidla resp. k bezdôvodnému omeškaniu autoservisu s odovzdaním motorového vozidla

po oprave poškodenému. V konaní nebolo sporné, že žalovaný sa nijako bezdôvodne neomeškal
s prevzatím opraveného motorového vozidla resp. autoservis s odovzdaním motorového vozidla po
oprave poškodenému, keď po ukončení opravy (vystavení faktúry č. 1578602046 za opravu motorového
vozidla dňa 22.09.2022) autoservis vystavenú faktúru zaslal žalovanému, ktorý dňa 23.09.2022 vystavil
a doručil krycí list (oznámenie o poistnom plnení zo dňa 23.09.2022) a v rovnaký deň (23.09.2022) bolo

motorové vozidlo odovzdané poškodenému, ktorý zároveň v ten istý deň (23.09.2022) ukončil nájom
náhradného motorového vozidla.

30. Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania vo výške 6,25% ročne od 21.10.2022 do zaplatenia, tento
podľa názoru súdu bol zo strany žalobcu uplatnený správne. Žalovaný sa dostal do omeškania so

svojim plnením 15 dní od rozhodnutia poisťovne o likvidácii poistnej udalosti, ktorou rozhodol o krátení
poistného plnenia s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 7 zákona o PZP. Keďže žalovaný ukončil
šetrenie dňa 05.10.2022, bol povinný plniť poškodenému najneskôr dňa 20.10.2025. Nasledujúcim
dňom sa dostal do omeškania. Pokiaľ ide o uplatnenú výšku úroku z omeškania, tá bola v súlade s
§ 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Súd svoj právny názor podporuje odkazom na rozhodnutie

Ústavného súdu SR vo veci II. ÚS 263/2022: „Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona upravuje nárok
poškodeného na úrok z omeškania len v súvislosti s porušením nepeňažných (lehoty prešetrenia a
oznamovacej) povinností poisťovateľa v zmysle § 11 ods. 6 zákona. Uvedené ustanovenie sa však
nijakým spôsobom nezaoberá dôsledkami omeškania poisťovateľa v súvislostí s omeškaním pri jeho
samotnej povinnosti plniť náhradu škody ako peňažnú povinnosť. Dôsledky omeškania v súvislosti so

samotnou povinnosťou poisťovateľa plniť náhradu škody teda nie sú riešené ustanovením § 11 ods.
8 ani iným ustanovením tohto zákona. Preto je nevyhnutné na dôsledky omeškania poisťovateľa s
plnením jeho hlavnej právnej povinnosti plniť samotnú náhradu škody (peňažný záväzok) v súlade
s § 1 ods. 2 zákona subsidiárne aplikovať všeobecný predpis, ktorým je ustanovenie § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

od dlžníka právo popri plnení požadovať aj úroky z omeškania. Ak teda poisťovateľ nesplní právnu
povinnosť plniť oprávnenú náhradu škody poškodenému včas a riadne (t. j. v lehote 15 dní po skončení
šetrenia), dostáva sa po uplynutí tejto lehoty s plnením náhrady škody do omeškania a poškodenému
vzniká nárok uplatňovať si voči poisťovateľovi aj nárok na úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Identický právny názor zaujal pri podobnej právnej úprave aj Najvyšší súd

Českej republiky, ktorý v rozsudku č. k. 25Cdo/895/2008 zo 17. decembra 2009 uvádza: „Námitku
dovolatelky ohledně výše úroku z prodlení, resp. aplikace nařízení vlády č. 142/1994 Sb., neshledal
dovolaci soud opodstatněnou, neboť ustanovení § 9 odst. 4 zákona č. 168/1999 Sb. upravuje úrok z
prodleni výlučne jako sankci za nesplnění povinnosti uložené pojistiteli v odst. 3 tohoto ustanovení,tj. povinnosti provést ve stanovené lhútě šetření škodní události. O tento případ se však v dané veci
nejedná; předmětem sporu je nárok na výplatu pojistného plnění, u nějž prodlení pojistitele (žalované)
nastává uplynutím 15. dne od ukončení šetrení škodní události (§ 9 odst 2 zákona č. 168/1999 Sb.), a

protožezákonč.168/19995b.neobsahuješpeciálniúpravuproprípadprodlenísposkytnutímpojistného
plnění, nepřichází v úvahu jiný zpúsob určení výše úroku z prodlení, než aplikace ustanovení § 517 odst.
2 obč. zák. a nařízení vlády č. 142/1994 Sb.“

31. Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku a žalobe

žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

32. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého, súd
priznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Nakoľkomalžalobcavkonaníplný
úspech, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

- 2 - 50C/19/2023
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného

titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného
predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).