Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. apríl 2024

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 31T/59/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323011002
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislav Kováč

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2024:2323011002.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, samosudcom Mgr. Stanislavom Kováčom, na hlavnom pojednávaní konanom

v Galante dňa 22. apríla 2024 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX v E., okr. F., hlásený trvalý pobyt E. XXX, okr. F.,

sa podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku

oslobodzuje

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta č. 2Pv 12/22/2202 zo dňa 04.09.2023 pre
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť tak, že

od mesiaca jún 2011 až do 01.01.2022 v obci Diakovce, v rodinnom dome s popisným číslom 562,
v ktorom býva spoločne s viacerými rodinnými príslušníkmi, poškodenú D. B. opakovane viackrát bila
audieralatak,žejejdávalafacky,trhalaašticovalajejvlasy,oplzloavulgárnejejnadávala,poškodenáD.

B. bola nútená upratovať celý interiér rodinného domu pod vyhrážkami, že ak to neurobí bude zbitá, a ak
obvinená aj nebola spokojná s pracovným výkonom poškodenej D. B., tak ju udierala po tele a do oblasti
hlavy rukami, zakazovala jej vyjsť na ulicu a stretávať sa s príbuznými, poškodená D. B. nedostávala
od obvinenej pravidelne stravu, čo napokon vyústilo do toho, že obvinená zaútočila na poškodenú D.
B. dňa 01.01.2022 v čase cca o 16.00 hod., kedy poškodenú D. B. udierala do oblasti zátylku a ľavého
predlaktia, následne po tomto útoku poškodená D. B. ušla z domu preč, ku svojej matke na adresu E.
G. XXX, čím spôsobila poškodenej D. B., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, pomliaždenie
zátylku a ľavého predlaktia s dobou liečenia do 10 dní, psychické a fyzické ťažkosti spočívajúce v stave

nepohody a strachu z obvinenej, stavov úzkosti a strachu zo správania obvinenej,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 04.09.2023 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta obžalobu č. 2Pv 12/22/2202 na
obžalovanú, ktorú súd prejedal na hlavnom pojednávaní. Obžalovanej bolo oznámené vznesenie
obvinenia dňa 03.01.2022 a bol daný návrh na vzatie do väzby, do väzby nebola vzatá a táto jej bola
nahradená dohľadom probačného a mediačného úradníka so zákazom priblíženia sa k poškodenej.

Dňa 01.01.2021 o 21.00 hod. podala A. D. trestné oznámenie na svoju svatku A. B., lebo jej dcéra Sylvia
je od nej dlhodobo bitá a týraná. Dcéra je vydatá za H. B., majú spolu dve deti, 9-ročného I. a jeden
a pol ročné batoľa. Dcéra žije u svokrovcov a dlhodobo sa jej sťažuje, že ju svokra bije. Bývajú sícev samostatnej časti domu, ale svokra je stále u nich. Bije ju už celé roky. Nevidela to síce priamo, ale
dlhodobo sa jej na to dcéra sťažuje, nemá dôvod jej neveriť. Keď chce ísť dcéra k lekárovi Ibolya ju
nechce pustiť a zamkne ju doma, nechce ju pustiť ani na ulicu alebo do obchodu. Škaredo dcére nadáva

a uráža ju, že je sprostá. Dcéra musí upratovať celý dom, svokra ju len diriguje. Tiež jej dáva facky
a šticuje ju. Nedáva jej žiadne peniaze a ak s jej nepáči, ako dcéra porobila, nedá jej najesť. Dcéra jej
zvykne volávať aj neskoro v noci a sťažuje sa jej. Všimla si na dcére modriny, naposledy dostala bitku
dnes a to aj ušla. Bývajú všetci v E. na tej istej ulici.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní dňa 16.10.2023 urobil vyhlásenie, že je nevinná. C. D. B. sú ich
susedia cez ulicu, navštevovali sa, no od marca 2011 začala Sylvia bývať u nich, jej rodičov to asi
nahnevalo a prestali k nim chodiť. Matka D. A. sa k Sylvii nesprávala pekne, nechcela ju k nim púšťať.
Sylvia je vydatá za jej syna H., svadbu mali 22.06.2011 a žije u nich v dome. Sylvia so svojím manželom,
jej synom H. a ich deťmi I. a I. žijú na poschodí, ona so svojím mužom A. žijú na prízemí, do roku 2013
s nimi bývala aj jedna ich dcéra. Po svadbe chodila Sylvia k matke na návštevy každý deň. Keď D.

otehotnela, jej matka si to nepriala a chcela, aby to ukončila. Vtedy Sylvia prerušila návštevy u svojej
matky. Po narodení dieťaťa sa vzťahy Sylvie s jej matkou urovnali. So Sylviou chodila obžalovaná na
kontroly a robila jej spoločnosť, navštevovala s ňou rôznych lekárov. Nijako jej pohyb neobmedzovala,
poškodená mala všetky kľúče od domu a brány, mala aj telefón, veď po jej odchode im A. D. kľúče
od ich domu doniesla. Počas celého času bola obžalovaná zamestnaná, najprv pracovala v pokladni

plavárne Duslo a od roku 2018 v Horných Salibách s pevnou pracovnou dobou od 9.00 do 17.00 hod.
Sylvia ostávala doma, obedy mala objednané z klubu dôchodcov v E.. Ráno obžalovaná nachystala
raňajky, Sylvia odprevadila malého do škôlky a keď došla po 8.00 hod., ona už išla do práce. Po príchode
z práce pripravila večeru pre všetkých, potom sa ešte učila so starším vnukom a pripravila deti na noc.
Nemala by ani síl niekoho týrať. Sylviu nebila, nezatvárala ju doma, neťahala za vlasy ani jej vulgárne

nenadávala, izby doma nezamykali. Jedlo bolo tiež voľne prístupné v špajze aj v chladničke, neboli
zamknuté. Sylvia sama chodila na spevokol, na slávnosti v obci, občas do kostola, na nákupy so svojím
manželom, či na výlety s manželom a deťmi. Mala tiež svoj mobilný telefón a používala, ona ju pri tom
nekontrolovala, volávala jej z práce. Doma varila iba obžalovaná, Sylvii sa do toho nechcelo, tá niekedy
povysávala alebo upratala. Konflikty kvôli tomu nemali. Sylvia je poberateľkou invalidného dôchodku,

iný príjem nemá, dostáva ho asi na účet svojho manžela, ju do toho nič. Nevie, či Sylvii chodili cez deň
nejaké návštevy, ona bola v práci a v noci za ňou nikto nechodil. K svojím rodičom chodila Sylvia každý
druhý víkend. Dňa 1.1.2022 chcela Sylvia ísť k svojej matke, doma však ležali s horúčkou Sylviin malý,
čo mal 1 rok a 9 mesiacov, a jej syn H., tak jej vravela, aby nešla, aby sa to neroznieslo. Sylviu to však
rozčúlilo, začali na seba kričať, Sylvia aj nadávať, syn jej teda dovolil, aby išla a o hodinu sa vrátila.

Keď sa nevracala, Zoltán obvolával jej matku a šiel k nim, ona volala D. J. K., tomu však nebolo do reči.
Žiadne zranenia jej vtedy nespôsobila, nevie sa k nim vyjadriť.

Svedkyňa a poškodená D. B. (nevesta obžalovanej) na hlavnom pojednávaní dňa 27.11.2023
vypovedala,žeodkedyžilauobžalovanej,taktánaňukričala,udieralaju,nedávalajejjesťarozkazovala

jej, čo má robiť, inak ju zbije. Tiež jej vulgárne nadávala, nevie už ako. Niekedy ju zbil aj svokor, manžel to
nikomu nepovedal. Má dvoch synov a nestarajú sa o nich. Veľakrát ju nepustili k sebe domov, blokovali
jej telefón, aby sa nemohla rozprávať s matkou. Žili spolu dva roky. Všetko sa to udialo v januári, rok si už
nepamätá. Nevravela o tom nikomu. Svoju rodinu videla, len keď k nim s manželom prišli na návštevu,
sama chodiť nikam nemohla, lebo jej to svokra nedovolila. Čo jej robila videli aj matka a súrodenci, bolo

to vonku, pred domom. Telefón dostala od manžela. Kľúče od domu mala, obedy im nosili z domova
dôchodcov, inak varila svokra. Upratovala iba ona a všetko. Staršie dieťa zvykla brávať do škôlky ráno
svokra,mladšíeštedoškôlkynechodil,aonahoodprevadila.Zoškôlkyhobralmanžel.Krodičomchodili
na návštevy každý druhý týždeň. Mama ju nebila. Rozprávali sa, čo má na súde povedať. Spevokol
navštevovala aj počas bývania u svokry. Deti chodila tiež kočíkovať, k lekárom ju sprevádzala svokra.

U svokry žila od svadby čo bola v roku 2000 alebo 2001.
Pre rozpory so skoršou výpoveďou bola prečítaná časť zápisnice o výpovedi z prípravného konania zo
dňa 03.01.2022. Vtedy uviedla, že so Zolim uzavrela vynútené manželstvo, lebo svokra to tak chcela.
Potom bývala u nich a nikam ju nepustila, ani na ulicu, ani do obchodu, bola tak zavretá 10 rokov.
Vyhrážala sa jej, kričala na ňu, udrela ju, trhala jej vlasy. Manžel jej hovoril, aby svokre pomáhala, no

nikdy jej nepomáhala, lebo sa jej nechcelo.
Svedkyňa k tomu uviedla, že bola nútená, aby upratovala celú domácnosť.Svedkyňa A. D. (matka poškodenej) na hlavnom pojednávaní dňa 27.11.2023 vypovedala, že
nesúhlasila so vzťahom dcéry a Zoliho. Dcéra nie je zdravá, nevie sa o seba postarať, Ibolya však
vravela, že aj takí sa môžu ľúbiť. Manželstvo bolo medzi nimi vynútené, keď H. vravela, že s tým

nesúhlasí, tak ju Zoli, Imro a Ibolya tak zbili, že odvtedy má problémy so sluchom. Dcéru vôbec nepúšťali
domov, zablokovali jej mobilný telefón, aj kvôli tomu volala políciu, ale tí ju vždy odkázali na súd. V roku
2011 aj dala žalobu na súd, aby sa s dcérou mohli vidieť, tam sa vyhovárali na rizikové tehotenstvo, hoci
dcéra videla vtedy jazdiť na bicykli. Súd rozhodol o návštevách každý druhý víkend, no na tie chodila
vždy so Zolim, nemohli sa normálne porozprávať. Dcéra jej po nociach telefonovali, že ju svokra zbila,

plakala a bola bezmocná. Párkrát, keď bola u nej len sama s deťmi, tak jej povedala, že ju zbil aj Imre. Na
Nový rok 2022 prišla dcéra po hádke so svokrou k nej aj so synom I. a už u nej zostala. Doma boli vtedy
ona s manželom, synom a nevestou. Od Takácsových krik nepočula. Zoli sa odvtedy stále zaujíma, čo
u nich doma, no určite to robí len na príkaz Ibolye. Na správanie svokry sa jej dcéra sťažovala takých
5 – 6 rokov. Útoky na dcéru nevidela, len sa jej sťažovala. Bez manžela bola u nej asi 3 – 4 krát. Keď
na Nový rok prišla, mala rany na krku a na rukách. Predtým dcéra u nej nikdy nezostala cez noc. Dcéra

nie je zdravá, nevie sama navariť ani niečo spraviť, všetko jej treba povedať, ako má robiť. Verí, že
jej nedávali jesť, lebo Ibolya nevarí a A. nosili obedy v obedári, to nemohlo byť dosť pre všetkých. Do
obchodu brávala Ibolya dcéru so sebou, väčšinou šli na bicykli. Samú ju na ulici nikdy nevidela, Ibolya ju
nepúšťala. Keď išla okolo nich a oslovila dcéru na ich dvore, Ibolya ju zavolala, aby šla dozadu. Dcéra je
invalidná na 100 %. Na jej tehotenstvo nereagovala dobre, vedela, že nebude vedieť sa o dieťa postarať

a vychovať. Počas tehotenstva navštevovala dcéra gynekológa so svokrou, jej nedovolili.

Svedok K. D. (otec poškodenej) dňa XX.XX.XXXX zomrel, preto boli prečítané zápisnice o jeho skorších
výpovediach z prípravného konania zo dňa 03.01.2022 a 08.07.2022. Pri prvej výpovedi uviedol, že s A.
boli kamaráti. Zoli si zobral Sylvia k nim a odvtedy ju naspäť nepustili. Ich tam nepustili ani keď tam boli

obecní policajti. Dcéra je povaha že keď ju niekde posadí, ostane tam. Ani nevie ako sa vydala, povedali
mu to len medzi rečou. Dávno vie, že dcéru bili, keď bola Sylvia u nich vždy spomenula, že sa tam bojí.
Z dvora ju nepustili von, keď ju na dvore zbadali hneď ju Ibolya volala dnu. Bitku od Ibolye nevidel. Od
svadby do rozhodnutie súdu k nim vôbec nechodila, potom ako bolo nariadené. Na dcére nevidel žiadne
zranenia. Dcéra nevie rátať, skončila 8. triedu základnej školy, roky chodila k psychiatrovi. No keď odišla

k Takácsovým vôbec ju nebrali k lekárom.
Pri druhej výpovedi navyše uviedol, že s dcérou nemohli po jej odchode ani volať, lebo jej vzali telefón,
ani manželka sa jej nedovolala. O zamykaní, urážaní, nadávaní a hladovaní dcéry obžalovanou mu
povedala len jeho manželka. On si pochudnutosť nevšimol, po návrate domov pribrala. Jemu sa priamo
nesťažovala na život u Takácsových. Inak svedok vypovedal obdobne ako predtým.

Svedok K. D. (brat poškodenej) na hlavnom pojednávaní dňa 04.12.2023 vypovedal, že sestra mala
s obžalovanou vzťah ako so svokrou. Nevidel, že by ju týrala alebo napádala, ale všeobecne ju videl
málo. Odkedy k nim odišla držali ju doma a aj keď sa jej chcel na dvore prihovoriť, tak ju obžalovaná
zavolala dozadu. Sestra nie je schopná samostatného života, aj predtým než odišla tam bývať sa flákala

avšelijakíRómoviajuzneužívaliabralijejpeniaze.Nevie,akomohlavtakomstaveuzavrieťmanželstvo.
Niekedy sa zatne a nik s ňou nepohne. On u susedov nikdy nebol, odrezali od nej kontakt. Na návštevy
k nim chodila sestra s manželom, tak sa na nič nesťažovala, nedovolil jej to. Na svokru sa predtým
nesťažovala, až potom, čo k nim prišla na Nový rok. Modriny si na nej nevšimol, vlasy mala strapaté
a bola schudnutá. Krik od susedov predtým nepočul. Sestra je strašne ľahko ovplyvniteľná, uverí každej

hlúposti a takto bola aj pod vplyvom svojho manžela. On u rodičov nežije, ale chodí k nim každý víkend
a aj cez týždeň.
Pre rozpory so skoršou výpoveďou bola prečítaná časť zápisnice o výpovedi z prípravného konania zo
dňa 17.02.2022. Vtedy uviedol, že ako sestra odišla bývať k susedom, zrušili jej preberanie dôchodku
na pošte a dali ich zasielať na Zoliho účet. Počul to od mamy.

Svedok k tomu uviedol, že tak počul.

Svedok H. D. (brat poškodenej) na hlavnom pojednávaní dňa 04.12.2023 vypovedal, že vzťah sestry
a obžalovanej veľmi nevnímal, má dosť svojím starostí aby riešil takéto susedské hovadiny. Svadba
prišla náhle a potom už sestru viac nevidel, hoc bývala v susedstve, ani ju nekontaktovala a nestaral sa.

Obžalovaná je výbušná osoba, hádali sa s mamou na ulici. Sestra je ťuťko, kam ju položíš, tam bude.
Na Nový rok prišla sestra s plačom, že je psychicky zničená, týraná a nechce sa tam vrátiť, dávalo sa
preto trestné oznámenie. Povedala, že ju bijú a nedávajú jesť. Zranenia na nej nevidel, nebola výrazne
chudá, no odvtedy pribrala. Susedia mu ani predtým neotvárali, hoc videl, že sú doma. Hádky odtiaľnepočul. U rodičov býval asi pol roka pred návratom sestry, predtým býval v Šali a navštevoval ich skoro
každý deň.

Svedok H. B. (syn obžalovanej, manžel poškodenej) na hlavnom pojednávaní dňa 11.12.2023
vypovedal, že dňa 01.01.2022 ležal chorý doma so synom I.. Manželka so synom I. išli na návštevu k jej
rodičom, predtým ešte počul, ako sa háda s mamou. So ženou žili spolu od januára 2011, manželia sú
od 22.06.2011. Doma sa o všetko starala jeho mama, varila im. Manželka spočiatku aj niečo navarila
alebo pomáhala pri upratovaní, no po narodení detí už nechcela, akurát poupratovala ich izbu. Manželka

s matkou sa nezvykli hádať, nevidel medzi nimi žiadne problémy. On pracuje ako vodič v Dusle, nebol
svedkom žiadnych fyzických útokov na manželku. K svokrovcom chodili na návštevy každý druhý víkend
všetci spolu ako rodina, Sylvia bola 3 – 4 razy aj sama. Opätovne nadviazala kontakt s rodičmi od leta
2018, dovtedy od svadby neboli v kontakte, asi kvôli tomu, ako sa k nej jej matka správala. Manželka
mala k dispozícii telefón, kartu mala z Dusla a mohla zvýhodnene telefonovať mame. Manželka niekedy
trucovala tak, že nechcela jesť. Zranenia na nej nikdy nevidel. Poberá invalidný dôchodok ktorý chodí na

ich spoločný účet, na ktorý má prístup. Teraz ho už poberá sama. Sama vraví, že s peniazmi robiť nevie,
na nákupy preto chodili spolu. Je psychicky chorá, nedokončila ani 7. triedu ZŠ. Od 01.01.2022 žije teda
u svojej mamy, deti má v starostlivosti on a majú upravený styk. Manželka mala kľúče od domu a vnútri
ju nezamykali, mali svoj byt na poschodí. Ani jedlo pred ňou nezamykali. I. do školy zvykla odprevádzať
sama, k lekárom chodila so sprievodom, sama nevedela. Inak z domu nevychádzala.

Svedok L. B. (syn obžalovanej, švagor poškodenej) na hlavnom pojednávaní dňa 11.12.2023 vypovedal,
že mama sa k nim ako deťom vždy správala slušne a nikdy ich netýrala, prečo by to robila poškodenej?
Onichdomanavštevoval,vtedyžiadneproblémyneboli,poškodenúbralizasúčasťrodiny,jejednoduchá
a veľa toho nepovie, no dá sa s ňou baviť. Žila s bratom na poschodí, mali tam všetko čo potrebujú

a mama im pomáhala. Na nákupy chodila poškodená s manželom, varila im mama. O deti sa vedela
postarať, cez týždeň odoberali dva obedy. V rámci svojim možností poškodená aj upratala. Poškodená
sa mu nikdy na nič nesťažovala ani nemala žiadne zranenia, mama sa k nej správala slušne. On v dome
už nebýval, akurát čo mala mama tri roky dozadu zlomenú nohu tak jej pomáhal.

Svedkyňa M. N. (dcéra obžalovanej, švagriná poškodenej) na hlavnom pojednávaní dňa 11.12.2023
vypovedala, že nikdy nevidela, že by mama poškodenú bila alebo udierala, správala sa k nej slušne.
Neposmievala sa jej, že je zaostalá, bola súčasťou rodiny. Mama robila na dome všetko, poškodenej sa
nechcelo nič robiť. Vzťahy s mamou poškodenej sa pokazili, keď jej prestal chodiť invalidný dôchodok
poškodenej. Svadba bola tiež preto, aby už jej mama nemohla byť jej opatrovníkom. Poškodená sa

s mamou učila variť, potom s tým prestala, niekedy upratala. Poškodená ani mama sa jej na seba
nesťažovali, mama pracuje, vodí vnuka do školy, varí, jedlo poškodenej nosili z klubu dôchodcov.
Pre rozpory so skoršou výpoveďou bola prečítaná časť zápisnice o výpovedi z prípravného konania zo
dňa 17.02.2022. Vtedy uviedla, že bola na svadbe a nezaznamenala žiadne znaky nátlaku.
Svedkyňa s tým súhlasila.

Svedok A. B. (manžel obžalovanej, svokor poškodenej) na hlavnom pojednávaní dňa 11.12.2023
vypovedal, že manželka vstáva ráno o 6.00 hod., nachystá raňajky a ide do práce. On s poškodenou
zostávajú doma. On ju netýral, ani nikto iný. Obed dostávali z obecného úradu, večeru chystala
manželka. Sylvia mohla ísť kam chcela, doma ju nikto nedržal. K doktorovi chodila s manželkou, na

nákupy so synom. Sylvia sa mu na nič nesťažovala, žena na ňu hovorila, že je v poslednom čase lenivá
a nechce nič robiť. Nevie ani že by na ňu manželka útočila slovne. Chodila k svojej rodine každé dva
týždne. Sylvia mala kľúče od domu aj od brány a mohla chodiť kam chce, od syna mala mobilný telefón.
Telefonovala aj mame aj Zolimu.

Svedkyňa M. B. na hlavnom pojednávaní dňa 11.12.2023 vypovedala, že je susedou obžalovanej
z vedľajšieho domu. So susedmi vychádza dobre, o týraní nič nevie. Od susedov nepočul padnúť ani
škaredé slovo, čo sa deje u nich vo vnútri nevie, dlho u nich nebola. Sylviu vídava u nich na dvore, rany
nemala. Stretávala ju aj na ulici keď viedla chlapcov alebo bola s manželom.

Svedkyňa A. N. na hlavnom pojednávaní dňa 20.03.2024 vypovedala, že je susedou obžalovanej oproti
cez cestu. Rodiny poškodenej a obžalovanej sú rozvadené, ani nevie prečo. Minulý rok prišla k nim pani
D., či počuli ten krik, ale oni nič nepočuli. Sylviu pozná od mala, bola jej žiačkou na škole, aj chodila
k nej na skauting, neboli s ňou problémy, žiačka bola slabšia. Vídavala ju u Takácsových na dvore, keďišla okolo. Zranenia na nej nevidela, nebola pochudnutá. Na dvore sa hrávala s deťmi, obžalovaná sa
k poškodenej správala normálne. Aj sa s ňou rozprávala, na nič sa nesťažovala. Videla ju aj v obchode
či na oslavách MDŽ. Obžalovaná ju však vždy sprevádza, nedovolí, aby bola sama.

Svedok O. P. B. na hlavnom pojednávaní dňa 18.12.2023 vypovedal, že je gynekológom poškodenej aj
obžalovanej. Poškodená navštevovala jeho poradňu aj keď bola tehotná. Najprv bola jeho pacientkou
obžalovaná, potom k nemu nahlásila aj svoju nevestu. Táto bola sociálne zaostalá, nevedela sa ani
podpísať, žiadne známky násilia či vyhladovania na nej nikdy nevidel. Obžalovaná sa k nej správala

pekne, vysvetľovala jej veci a časom na poškodenej videl zlepšenie vystupovania. Poškodená k nemu
sama nechodila, vždy len v sprievode. Nemyslí si, že by bola schopná sama absolvovať návštevu
u lekára.

Svedok H. K. na hlavnom pojednávaní dňa 20.03.2024 vypovedal, že je predsedom komisie verejného
poriadku v E.. Preto je na neho aj presmerovaný telefón obecnej polície počas víkendov a sviatkov.

Takto mu jedného dňa volala pani D., že jej dcéra utiekla od B. a aby zavolal políciu, čo urobil. Pani D.
predtým viackrát kontaktovala obecnú políciu, že ju Takácsoví nepúšťajú k nim pozrieť sa na vnukov.
Tiež mu vravela, že Sylviu nepúšťajú von. Kým bola Sylvia slobodná vídaval ju vonku, odkedy je vydatá
videl ju možno dva krát v sprievode obžalovanej. Na jej vzhľade nevidel nič nezvyčajné, ona je tichá
a duševne nie je v poriadku.

Podľa zápisnice o prehliadke tela s fotodokumentáciou zo dňa 02.01.2022 boli zaznamenané
začervenaná pokožka v oblasti zátylku s odtlačkom ruky a hematóm v oblasti ľavého predlaktia.
Obhajca k tomu uviedol, že úkon je nezákonný, keďže k nemu dal prokurátor súhlas až po jeho začatí
a nevykonal ho vyšetrovateľ.

Súd k tomu uvádza, že príkaz na prehliadku tela vydal policajt so súhlasom prokurátora o 2.15 hod.,
pričom podľa zápisnice prehliadka trvala od 2.10 hod. do 2.40 hod. Keďže na obhliadnutie ruky a zátylku
a vyhotovenie 11 fotografií je čas 30 minút značne nadbytočný, je zrejmé, že sa s prehliadkou tela čakalo
do vydania príkazu. Zo žiadneho ustanovenia tiež nevyplýva, že úkon musí vykonať práve vyšetrovateľ,
ale naopak vyplýva, že ho musí urobiť osoba toho istého pohlavia ako prehliadaný, čiže úkon prebehol

zákonne.

Podľa lekárskej správy O. Q. z 01.01.2022 o 22.09 hod. neboli u poškodenej zistené žiadne vonkajšie
známky násilia.
Obhajca k tomu uviedol, že poškodená sa podľa správy nesťažovala na bolesť ruky a nebola v tomto

smere vyšetrená.

Podľa lekárskej správy O. Q. zo 16.06.2011 mala poškodená mierny opuch a hematóm líca a palpačnú
citlivosť ľavej strany hrudníka v zadnej ax. čiare, k čomu uviedla, že bola včera zbitá vlastnou mamou.

Znalec O. M. R. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia, oboznámil na
hlavnom pojednávaní dňa 18.12.2023 znalecký posudok č. 12/2022 zo dňa 03.03.2022. Poškodená
utrpela dňa 01.01.2022 pomliaždenie zátylku a ľavého predlaktia, mohlo k nim dôjsť úderom tupým
predmetom (otvorená dlaň) ale aj silným stiskom zozadu na krk a ľavé predlaktie. Tieto nezanechajú
trvalé následky a nijak ju neobmedzovali v obvyklom spôsobe života. Pri vypracovaní znalec vychádzal

z dvoch lekársky správ a fotodokumentácie v spise. Pri prvom vyšetrení dňa 01.01.2022 o 22.09 hod.
sa ešte žiadne zranenie neuvádza, zápisnica o prehliadke tela dňa 02.01.2022 o 2.10 hod. už uvádza
začervenanie v predmetných oblastiach. Takýto opuch vzniká s odstupom niekoľkých hodín.

Znalec PhDr. Robert Máthé, PhD. z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých,

oboznámil na hlavnom pojednávaní dňa 18.12.2023 znalecký posudok č. 23/2022 zo dňa 02.12.2022.
Všeobecná schopnosť poškodenej vierohodne vypovedať je znížená z titulu jej duševnej zaostalosti.
Dokáže si zapamätať len určité limitované osobitosti diania, ktorého bola účastníčkou alebo sa o ňom
dozvedela sprostredkovane. Reprodukcia tohto diania môže byť skreslená vonkajšími vplyvmi, pretože
je v zvýšenej miere manipulovateľná, ovplyvniteľná. Špecifická vierohodnosť vo vzťahu k vyšetrovanej

trestnej veci je znížená, jej výpovede majú znaky vierohodnosti v tých častiach, ktoré sa týkajú pocitov
nepohody počas bývania u svokry a strachu zo svokry. Jej intelektové schopnosti sú v spodnom pásme
ľahkej duševnej zaostalosti. Konanie obžalovanej, ktoré je jej kladené za vinu, mohlo spôsobovať
poškodenej istú mieru fyzického a psychického utrpenia. Fyzické utrpenie možno považovať za mierne,bez znateľných následkov. Za istú mieru psychického utrpenia možno považovať stavy úzkosti a strachu
viažuce sa na správanie obžalovanej voči nej. Nejde však o konanie, ktoré by mohla poškodená prežívať
ako ťažké príkorie. Tiež nedošlo k trvalým zmenám psychického stavu poškodenej. Poškodená je

schopná plniť jednoduché úlohy, ale keďže nikde nepracovala a vždy žila v opatere inej osoby, nie je
natoľko samostatná, aby mohla žiť samostatný život.
Obhajca namietal odpoveď na otázku špecifickej vierohodnosti, ktorú nie je znalec oprávnený
zodpovedať.

Podľa zápisnice o pojednávaní na Okresnom súde Galanta vo veci sp. zn. 16P/218/2015 (o úpravu práv
a povinností k mal. I. B., navrhovatelia A. a K. D., odporcovia H. a D. B.) zo dňa 30.03.2017 poškodená
vypovedala, že sa u manžela cíti dobre, bývajú u jeho rodičov, stále ho ľúbi. Svojich rodičov nemá rada.

Podľa zápisnice o pojednávaní na Okresnom súde Galanta vo veci sp. zn. 16P/218/2015 zo dňa
16.06.2017 poškodená vypovedala, že matka na ňu tlačila, aby sa plodu zbavila, fyzicky ju napadla

dňa 15.06.2011 na spevokole, rodičia ju zatvárali, nikdy ju nepovažovali za rovnocenného človeka. Toto
v rodina svojho manžela nepociťuje, vážia si ju.

PodľauzneseniaOkresnéhosúduGalantasp.zn.16P/218/2015zodňa19.06.2018bolschválenýzmier,
že navrhovatelia sú oprávnení stretávať sa s mal. S. B. každý nepárny kalendárny týždeň na 2 hodiny

za prítomnosti matky a otca maloletého.

Podľa oznámenia Obvodného oddelenia PZ v Šali zo dňa 20.07.2022 z knihy fonogramov a hlásení bolo
zistené, že dňa 02.01.2022 o 11.17 hod. p. B. oznámila problémy s p. D., ktorá nechcela pustiť domov jej
9-ročné dieťa – nebolo zistené protiprávne konanie, iba výmena názorov. V súvislosti s nezhodami týchto

dvoch rodín boli zdokumentované 2 priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, ktoré boli odstúpené
naOkresnýúradvŠali.PrvéhosamaladopustiťA.D.vulgárnymsprávanímvočijejsusedeA.B.vdňoch
08.03.2017 a 11.03.2017 a druhého A. B. vulgárnymi nadávkami voči D. D. dňa 08.12.2017.

Podľa správy obce Diakovce z 01.07.2022 obe rodiny B. a D. mali medzi sebou zvady už od vzniku

obecnej polície v roku 2015, ktoré vyústili až do súdneho sporu. Predmetom sporu bolo určenie
návštevných hodín vnúčat, keď podľa vyjadrení rodiny D. im rodina Takácsových odmietala povoliť vstup
do domu a tým styk s dcérou a vnukmi. Zo strany D. boli podávané žiadosti o prítomnosť hliadky pri
pokuse o návštevu Takácsových na základe odporúčania súdu. Zo začiatku vraj chodili na návštevy,
avšak nastali medzi nimi tak vážne nezhody, že ich Takácsoví nechceli na ďalšie návštevy pustiť.

Pravidelne dochádzalo k slovným potýčkam medzi nimi, najčastejšie pred bránou rodiny Takácsových,
po príchode hliadky ObP bola situácia upokojená a riešená dohovorom. Správanie jednotlivých členov
oboch rodín osamote na verejnosti je bezproblémové a nekonfliktné.

Súd odmietol obhajobou navrhnuté dôkazy výsluchom svedkov O. N., starostu obce a suseda

obžalovanej, O. Q. k vyšetreniu poškodenej dňa 01.01.2022, spisom OR PZ v Šali ČVS: ORPZ-SA-
OKP-1-40/2014 o trestnom oznámení A. D., v ktorom je aj výpoveď poškodenej, a listom obžalovanej
obci Diakovce z júla 2017, pretože sú nepodstatné pre rozhodnutie. Svedok N. by vypovedal iba
k jednému dňu zo skutku, ktorý má trvať od roku 2011 (teda skoro 11 rokov), ku ktorému okrem toho
už bolo vypočutých viacero svedkov, na základe ktorých bolo bezpochyby preukázané, čo sa v ten deň.

Výsluch O. Q. je nadbytočný, keďže bola predložená ním vypracovaná lekárska správa a táto nebola
žiadnym spôsobom spochybnená ani preukázané, že má k veci čo viac uviesť. Výpoveď poškodenej
v inej trestnej veci tiež nemá relevanciu so skutkom, taktiež ani listy obžalovanej nepreukážu nič viac,
ako že ich napísala.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo aj v ich súhrne. Jediným priamym dôkazom usvedčujúcim
obžalovanú predstavuje výpoveď poškodenej. Poškodená vo svojej výpovedi všeobecne uvádzala, že
obžalovaná na ňu kričala, používala vulgarizmy, udierala ju, nedávala jej jesť a nepúšťala ju z domu, a to
od času, kedy sa k nim nasťahovala v roku 2011. Pri vyhodnocovaní tejto výpovede bolo treba vychádzať
aj z osobnosti poškodenej a vzťahov medzi rodinami. Znaleckým dokazovaním, výpoveďami svedkov

a napokon aj výpoveďou samotnej poškodenej na súde bolo preukázané, že sa jedná o jednoduchšiu
osobnosť so slabou vôľou, ktorá podlieha a prispôsobuje sa tlakom svojho okolia. Tomu zodpovedá
aj jej hodnotenie svojej situácie v čase, keď žila u poškodenej. Počas tohto pobytu sa nikomu na nič
nesťažovala (okrem svojej matky v zmysle jej výpovede), ako vyplýva z výpovedí svedkov aj z výpovedesamotnej poškodenej v civilnom procese v 2017. Naproti tomu po odchode k svojej matke už tento
pobyt hodnotí negatívne. Súd mal pritom z vykonaného dokazovania preukázanú silnú animozitu medzi
obžalovanou a matkou poškodenej, čiže každá z nich vplývala na poškodenú svojim pohľadom, keď

bola u nej.

Uvedené samozrejme neznamená, že by výpoveď poškodenej nemohla byť pravdivá iba z dôvodu jej
zdravotného stavu a zlých vzťahom medzi rodinami. Poškodená však vo svojej výpovedi toto konanie
nijako rozumne nekvantifikovala, iba uviedla, že takéto správanie malo trvať od roku 2011. Ťažko však

uveriť k tomu, že celých 11 rokov bola bitá, bolo na ňu kričané a nedostávalo sa jej jedla bez toho, že
by si to nikto nevšimol. Žiadny svedkovia, či už susedia, lekár alebo rodinní príslušníci poškodenej na
nej nevideli známky bitia ani hladovania, či nepočuli krik z domu obžalovanej. Pri obžalobou uvádzanou
dĺžkou trvania skutku 11 rokov sa to javí nemožné. Výpoveď poškodenej si navyše vo viacerých miestach
odporuje. Poškodená na jednom mieste uviedla, že jej bolo odopierané jedlo, na inom uvádza, že
im nosili obedy a svokra varila. Navyše bolo preukázané, že obžalovaná bola zamestnaná a počas

pracovných dní nebola doma, a nebolo preukázané, že by jedlo v domácnosti bolo pred poškodenou
skryté, uzamknuté, či mala k nemu iným spôsobom zamedzený prístup. Iná situácia by bola, keby
poškodená nebola schopná z dôvodu svojho zdravotného stavu sa obslúžiť a jedlo si zobrať, ale toto
nemal súd preukázané, nevyplynulo to jednoznačne z výpovede znalca. Poškodená ďalej uviedla,
že mala zakázané chodiť von, následne však, že deti kočíkovala, odprevádzala do školy či chodila

na spevokol. V tejto časti je jej výpoveď potvrdená aj výpoveďami ostatných svedkov, že ju takmer
vôbec nevideli na ulici, súd však nemal preukázané, že tak bolo práve z dôvodu konania obžalovanej
a nie z iných dôvodov, napr. z utiahnutosti. Poškodená uviedla, že mala k dispozícii kľúče od domu
a ostatní svedkovia potvrdili, že sa dom nezamykal, čo nezodpovedá situácii, kedy by ju obžalovaná
nechcela púšťať von. Poškodená tiež uviedla, že musela všetko upratovať. Toto tvrdenie je v rozpore

s jej tvrdením z prípravného konania, že svokre nepomáha, lebo sa jej nechce. Aj keby musela doma
upratovať, nebolo toto konanie kvantifikované tak, aby bolo spôsobilé naplniť znaky skutkovej podstaty
trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Jedná sa o bežnú domácu prácu a muselo by
dosahovať kvality otrockej práce, aby sa jednalo o trestný čin. Súd však z vykonaného dokazovania
nemal preukázané neúmerné zaťažovanie poškodenej domácimi prácami, keď táto sa sťažovala iba na

upratovanie a ostatné práce, ako varenie, pranie, žehlenie ani nespomenula. Tiež nespomenula, že by
upratovala pod vyhrážkami, ako je uvedené v obžalobe.

Jediným svedkom potvrdzujúcim výpoveď poškodenej je jej matka A. D.. Ako už bolo uvedené, ona
a obžalovaná sú známe svojim nevraživým vzťahom, ako potvrdzujú aj ľudia z obce, rodina či správa

z obce. Tejto sa dcéra mala sťažovať vždy len medzi štyrmi očami, nikto ďalší z rodiny o ponosách
poškodenej nevedel z výnimkou jej nebohého otca, ktorému to povedala manželka. Výpoveď svedkyne
tiež javí logické rozpory, keď uvádza, že poškodenej obžalovaná zablokovala mobilný telefón a potom,
že si po nociach volali. Poškodená jej mala hovoriť len o bitkách od obžalovanej, ale okrem vôbec ich
existencie, ako bolo uvedené vyššie, nie je preukázaná ani ich intenzita natoľko, aby napĺňala znaky

skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby.

V obžalobe je samostatne opísaný jediný konkrétny incident, a to z 01.01.2022 kedy poškodená
odišla k svojej matke. Uvedené bolo potvrdené výpoveďami všetkých svedkov a lekárskou správou
a znaleckým posudkom boli aj objektivizované tam uvedené zranenia. K ich pôvodu však poškodená

nič neuviedla, jej matka od počiatku uvádza, že ich má od obžalovanej. Aj keby uvedené zranenia
spôsobila obžalovaná, facka na zátylok a zdrapenie za rameno sami o sebe nenapĺňajú požadovanú
mieru trvalosti, prípadne sústavnosti týrania na spáchanie trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej
osoby. Na postihovanie jednorazových fyzických útokov je trestný čin ublíženia na zdraví. Vykonaným
dokazovaním však nebolo preukázané ani spáchanie tohto trestného činu, keďže nedosahuje intenzitu

ublíženia na zdraví.

Znalec PhDr. Máthé, PhD. vo svojom znaleckom posudku uviedol, že výpoveď poškodenej je vierohodná
v častiach situačne vzniknutých pocitov nepohody počas bývania u obžalovanej a istej miery strachu
z obžalovanej. Trestné právo však neposkytuje ochranu pred pocitmi a stavmi, ale pred konkrétnym

konaním. Každý človek vníma iné situácie rôzne, preto nemožno vysloviť vinu zo spáchania trestného
činu len na základe toho, že poškodený to tak vnímal, ale musí byť preukázané konkrétne konanie
páchateľa napĺňajúce znaky skutkovej podstaty trestné činu.Keďže súd nemal preukázané, že by obžalovaná konala spôsobom, ako je uvedený v obžalobe
a preukázané konanie obžalovanej nenapĺňa znaky žiadneho trestného činu, oslobodil ju spod obžaloby.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Galanta.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „TP“). Odvolanie má
odkladný účinok (§ 306 ods. 2 TP).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ TP) a to v neprospech i
v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 TP),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v

obžalobe (§ 307 ods. 1 písm. b/ TP), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 TP); v mene obžalovaného
je oprávnený odvolanie podať aj jeho obhajca (§ 44 ods. 2 TP),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 TP).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 TP).