Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. september 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/22/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124203417
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4124203417.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobkyne: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C., adresa na doručovanie

písomností: C. XXX, za účasti intervenienta na strane žalobkyne: D. E., nar. X.X.XXXX, bytom C., adresa
na doručovanie písomností: C. XXX, proti žalovaným: 1. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, 2.
H. G., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, obaja právne zastúpení: JUDr. Peter Koscelanský, advokát, si
sídlom Fraňa Mojtu 24, Nitra, IČO: 34 041 427, o určenie vlastníckeho práva, o vypratanie nehnuteľností,
sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

I.Súd žalobu zamieta.

II.Žalobkyňa a intervenient na strane žalobkyne sú povinní vydať a vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce
sa v katastrálnom území C., obec C., okres I. a to parc. reg. "C", parc. č. XXXX/X záhrada o výmere
506 m2 a parc. č. 2178/6 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 440 m2 spolu s domom súp. č. XXX
na parc. č. XXXX/X a to do 15-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III.Súd priznáva žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania v plnej výške, ktorú je povinná zaplatiť
žalobkyňa s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným

uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 25.3.2024 domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci Zbehy, kat. úz. C., zapísaných na LV č. XXX, parcely registra
"C" parc.č. XXXX/X - záhrada o výmere 506m2, parc.č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
440m2 so stavbou - rodinný dom súp.č. XXX. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaní sú zapísaní ako
bezpodieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností, ktoré nadobudli v dražbe. Žalobkyňa a jej druh
uzatvorili zmluvu o úvere, zmluvu o zriadení záložného práva, dostali sa do finančných ťažkostí, banka
vyhlásila predčasnú splatnosť úveru, začalo sa realizovať záložné právo, prebehla dobrovoľná dražba.

Zmluva o úvere je absolútne neplatná, preto nebolo možné vykonať platne výkon záložného práva
dobrovoľnou dražbou.

2.Zároveň do konania vstúpil ako intervenient na strane žalobkyne D. E., nar. X.X.XXXX, bytom C.,
adresa na doručovanie písomností C. XXX, svoj vstup do konania odôvodnil tým, že žalobkyňa je jeho
družka, ako dlžník uzatvoril zmluvu o úvere, na zabezpečenie pohľadávky zmluvu o zriadení záložného
práva, žalobkyňa prišla o vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na základe dobrovoľnej dražby, ktorá

bola vykonaná na podklade absolútne neplatnej zmluvy. Spolu so žalobkyňou predmetné nehnuteľnosti
užívajú, mali tu aj trvalý pobyt, a jeho užívacie právo je v súčasnosti neisté, úkony zo strany žalovaných
smerujú k vyprataniu nehnuteľností.3.Kpodanejžalobesapísomnevyjadriližalovaní,uviedli,ževlastníkminehnuteľnostísastalivroku2013
na základe vydraženia nehnuteľností v dobrovoľnej dražbe, od príklepu licitátora uplynulo už takmer 11
rokov a žiadne súdne konanie, ktoré by mohlo určiť dražbu za neplatnú ani neprebehlo, ani neprebieha.

Sú právoplatní vlastníci už viac ako 10 rokov a žalobkyňa a intervenient nehnuteľnosti neoprávnene
užívajú po celú túto dobu. Navrhli žalobu zamietnuť.

4.Zároveň žalovaní podali vzájomnú žalobu, ktorou sa domáhajú, aby súd uložil žalobkyni a
intervenientovi na strane žalobkyne povinnosť vydať a vypratať v prospech žalovaných v 1. a 2. rade

nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci C., kat. úz. C., a to parcely registra „C“ označených ako parcela č.
XXXX/X – záhrada vo výmere 506 m2 a parcela č. XXXX/X – zast. plocha a nádvorie vo výmere 440 m2,
spolu s domom č. súp. XXX na tejto parcele sa nachádzajúcom, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Protižalobu odôvodnili tým, že nehnuteľnosti sú v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, žalobkyňa
a intervenient ich užívajú bez právneho titulu, neprávom nehnuteľnosti zadržujú.

5.K vzájomnej žalobe sa vyjadrila písomne žalobkyňa, uviedla, že neuznáva vlastnícke právo
žalovaných, odkazoval na svoju žalobu, zopakovala, že zmluva o úvere je absolútne neplatná a nebolo
možné uskutočniť výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou.

6.Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že trvá na podanej žalobe z dôvodov, že zmluva o úvere č. 2 je

absolútne neplatná a preto nebolo možné ani vykonať dražbu, od prvej dražby bolo upustené, druhú
dražbu vyvolal žalovaný, o nej nevedeli, preto ju nemohli ani v 3-mesačnej lehote napadnúť, o dražbe
sa dozvedeli až na pojednávaní 6.10.2014. Nie je pravda, že žalovaní sú vlastníci viac ako 10 rokov,
zaplatili len zábezpeku 5.000 eur. Keď zomrela mama, v dedičskom konaní žalovaná nepovedala, že je
vlastníčka. Nie je pravda, že ich opakovane vyzývali na vypratanie. Bola to len jedna výzva z 18.12.2023,

aby sa vysťahovali do 2/2024. Dvakrát im zrušili trvalý pobyt, 17.2.2022, potom 9.2.2022 ho dali naspäť,
a znova zrušili 26.10.2023. Žalovaný je manipulátor, nemôže sa so sestrou ani porozprávať. Dva roky
sa navštevovali, zaplatili im 10.000 eur + 7.000 eur, navrhovali, že im zaplatia to čo zaplatili na dražbe
a ešte navyše 4.000 eur, žalovaný s tým nesúhlasil. Postavil svojmu synovi dom, s tým mu pomáhal jej
partner, keď bol dom dokončený, ukončili s nimi vzťahy, v tom dome býva 50 rokov, doopatrovala tu

babku,mamu,nevysťahujesa.Mátamnovýnábytok,nemáísťkdebývať.Žalovanýchcedomprevnuka.
Nikomu dom dávať nebude, má zdravotné problémy, partner mal cievnu príhodu, sťahovať sa nebude.

7.Právny zástupca žalovaných 1, 2 na pojednávaní uviedol, že odkazuje na právnu argumentáciu
uvedené v písomnom vyjadrení. Ďalej poukazoval na argumentáciu uvedenú v uznesení Krajského súdu

v Nitre v ods. 23., 24., 25, kde je uvedené, že žalobkyňa neosvedčila danosť hmotnoprávneho nároku.
Žalovaní nehnuteľnosti nadobudli v dražbe. V lehote 3 mesiacov od udelenia príklepu licitátora je možné
napadnúť platnosť dražby, k čomu však nedošlo. Navrhol žalobu zamietnuť, vzájomnej žalobe vyhovieť,
priznať žalovaným náhradu trov konania.

8.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, právneho zástupcu žalovaných 1,2,
oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav:

Z výpisu z LV č. XXX, katastrálne územie C., obec C., okres I. vyplýva, že ako vlastníci parcely registra
"C" parc.č. XXXX/X - záhrada o výmere 506m2, parc.č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere

440m2 so stavbou - rodinný dom súp.č. XXX sú zapísaní žalovaní v 1. a2. rade v podiele 1/1.

Ako titul nadobudnutia je uvedené osvedčenie priebehu vykonania dobrovoľnej dražby N 943/2013,
NCRIs 24548/2013, Z 12490/21.

Nehnuteľnosti boli nadobudnuté do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalovanými v 1. a 2.
rade dobrovoľnou držanou ako vyplýva z predloženej notárskej zápisnice z napísanej dňa 17.7.2013.
Vlastnícke právo k predmetu dražby nadobudli ku dňu udelenia príklepu.

Pôvodnou vlastníčkou nehnuteľností bola žalobkyňa v podiele1/1, ktorá nehnuteľnosti užíva spolu so

svojim druhom – intervenientom na strane žalobkyne v tomto konaní.

Žalobkyni a intervenientovi bol dňom 26.10.2023 zrušený trvalý pobyt, miestom nového trvalého pobytu
je obec C..Listom zo dňa 11.12.2023 požiadali žalovaní 1,2 žalobkyňu a intervenienta o vysťahovanie sa
z nehnuteľností na adrese C. XXX v termíne do 29.2.2024.

Intervenient ako dlžník uzatvoril dňa 15.10.2008 zmluvu o poskytnutí úveru sa VÚB a.s.

Intervenient ako dlžník uzatvoril dňa 6.10.2009 zmluvu o poskytnutí úveru sa VÚB a.s.

Dňa 15.10.2008 bola uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti.

Dňa 6.10.2009 bola uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti.

Lustráciou spisov súd zistil, že na Okresnom súde Nitra prebiehali viaceré konania, konkrétne pod sp.zn.
15C/292/2013, kde sa intervenient podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti záložnej zmluvy

v časti výkonu záložného práva, žaloba bola zamietnutá. Pod sp.zn. 12C/75/2016, kde sa intervenient
domáhal určenia neplatnosti zmluvy o úvere, žaloba bola zamietnutá.

9.Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

10.Vo všeobecnosti sa vychádza z toho, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je vtedy, ak
je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením
žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť. Otázka
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je daná s poukazom na § 137 písmeno c/ CSP.

Žalobkyňa má naliehavý právny záujem na podanej žalobe, pretože jej právne postavenie je neisté a má
ňou byť riešená otázka vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorých určenia vlastníctva sa domáha
a ktorých ako vlastník sú na liste vlastníctva zapísaní žalovaní a zmenu tejto skutočnosti, pokiaľ sa jej
v konaní podarí preukázať svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, nevie dosiahnuť inak, iba podanou
žalobou.

11.Podľa § 82 ods. 1, 2, 3, 4 CSP, intervenient vstupuje do konania z vlastného podnetu alebo na
základe oznámenia o spore podľa § 86 písomným podaním. Vstup intervenienta je prípustný počas
celého konania. V podaní, ktorým vstupuje do konania, musí intervenient okrem všeobecných náležitostí
podania uviesť tvrdenia, ktoré odôvodňujú jeho právny záujem na výsledku konania. Vstup intervenienta

do konania súd oznámi stranám.

Podľa § 84 CSP, ak z osobitného predpisu vyplýva, že rozsudok je pre intervenienta záväzný, tvoria
intervenient spolu so stranou, na ktorej vystupuje, nerozlučné spoločenstvo podľa § 77.

12.Podľa § 147 ods.1, 2, 3, 4 CSP, žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou
žalobou. Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku
na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje
taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. Na vzájomnú žalobu sa primerane použijú
ustanovenia o žalobe. Vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú splnené

podmienky na spojenie vecí.

13.Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

14.Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností
nachádzajúcich sa v obci C., kat. úz. C., zapísaných na LV č. XXX, parcely registra "C" parc.č. XXXX/
X - záhrada o výmere 506m2, parc.č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 440m2
so stavbou - rodinný dom súp.č. XXX. S poukazom na ustanovenie §132 Občianskeho zákonníka,
vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím

štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Žalobkyňa v konaní
netvrdila, že by vlastníctvo k prejednávaným nehnuteľnostiam nadobudla kúpnou, darovacou alebo inou
zmluvou, dedením, prípadne rozhodnutím štátneho orgánu, ani takýto dôkaz o nadobudnutí vlastníctva
savspisenenachádza,aniprodukovanýžalobkyňounebol.Potomtakprichádzadoúvahynadobudnutie
vlastníckeho práva na základe iných právnych skutočností ustanovených zákonom a takouto inou
právnou skutočnosťou je nadobudnutie vlastníctva vydržaním s poukazom na ustanovenie § 134 OZ,

podľa ktorého oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu
10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť, ani o takéto okolnosti sa v prípade žalobkyne však nejednalo,
tvrdené, ani preukazované neboli. Žalobkyňa argumentovala tým, že zmluva o úvere je absolútne
neplatný právny úkon a že z toho dôvodu ani zmluva o zriadení záložného práva nemôže byť platná
a následne teda ani realizácia výkonu záložného práva. Takéto skutočnosti však v konaní preukázané

neboli, a ani v konaniach, ktoré na tunajšom súde prebiehali a okrem toho sú právne irelevantné
pre daný spor, pretože súd pri rozhodovaní vo veci vychádzal zo zisteného skutkového stavu, ktorý
sporný ani nebol, mal za preukázané, že v roku 2013 platne prebehla dobrovoľná dražba, žalobkyňa
neosvedčila žiadny právny vzťah k sporným nehnuteľnostiam, okrem toho, že bola ich vlastníčkou
v minulosti, svoje vlastnícke právo však stratila, pretože žalovaní 1,2 nadobudli predmetné nehnuteľnosti

v dobrovoľnej dražbe, ako vydražitelia už udelením príklepu licitátora a následným doplatením ceny
dosiahnutej vydražením nadobudli vlastnícke právo k vydraženej nehnuteľnosti. Proces dobrovoľnej
dražby je legislatívne upravený v zákone č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a predstavuje
jednu z foriem výkonu záložného práva a zároveň spôsob, ako možno nadobudnúť nehnuteľnosť do
vlastníctva. Len v prípade, ak boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, alebo ak sa

spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, môže osoba, ktorá tvrdí, že bola na svojich právach dotknutá,
podať žalobu na súd, aby určil neplatnosť tejto dražby. Právo podať žalobu o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby však zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu licitátora. Len
takéto konanie môže zvrátiť celý následok prevodu vlastníckeho práva titulom dražby na vydražiteľa,
ak súd výrokom svojho rozhodnutia určí dražbu za neplatnú. V danom prípade však z obsahu spisu

nevyplýva, že by sa žalobkyňa domáhala úspešne určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorej
predmetom boli sporné nehnuteľnosti. Žalobkyňa neuniesla v konaní dôkazné bremeno keď tvrdila, že
o dražbe nevedela. Dokonca jej tvrdenie súd ani nepovažoval za pravdivé, keď v rozsudku Okresného
súdu Nitra sp.zn. 15C/292/2013 v zistenom skutkovom stave bolo uvedené, že oznámenie o dražbe,
výzva na sprístupnenie nehnuteľností, znalecký posudok boli žalobkyni a intervenientovi doručené do

vlastných rúk ako vyplývalo z predložených doručeniek. Z obsahu spisu naopak vyplýva, že žalobkyňa
po dobu niekoľkých rokov nemá k danej nehnuteľnosti žiadny právny vzťah, resp. tento ňou nebol
v konaní osvedčený. Ako vyplynulo z obsahu súdneho spisu, dobrovoľná dražba prebehla ešte v
roku 2013, o priebehu vykonania dobrovoľnej dražby bola vyhotovená notárska zápisnica N943/2013,
NZ24060/2013, NCRIs24548/2013 zo dňa 17.7. 2013, ktorá je súčasťou spisu, z jej obsahu vyplýva,

že vydražiteľom dotknutých nehnuteľností sa stali žalovaní 1, 2, ktorí ich vydražili za sumu 26.000 eur.
Uvedená zápisnica bola podkladom pre zápis vlastníckeho práva žalovaných do katastra nehnuteľností.
Od príklepu licitátora uplynulo už viac ako 10 rokov a žiadne súdne konanie, ktoré by mohlo určiť dražbu
(akotitulnadobudnutiavlastníckehoprávažalovaných)zaneplatnú,neprebieha,anineprebiehalo.Preto
súd žalobu o určenie, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, zamietol.

15.Ďalej sa súd v konaní zaoberal vzájomnou žalobou žalovaných, ktorí sa domáhali vypratania
nehnuteľností žalobkyňou a intervenientom. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané,
že vzájomná žaloba o vypratanie nehnuteľností bola podaná v celom rozsahu dôvodne, pretože
žalovaní 1,2 sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľností, žalobkyňa a jej druh užívajú nehnuteľnosti bez

právneho dôvodu, neoprávnene, v konaní žiadnym dôkazom nepreukázali oprávnený dôvod užívania
predmetných nehnuteľností, preto súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení uložil
žalobkyni a intervenientovi na strane žalobkyne povinnosť nehnuteľnosti uvedené vo výroku rozhodnutia
vypratať, pretože žalovaní 1, 2 ako vlastníci nehnuteľností majú právo na ochranu proti tomu, kto doich vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje a to sú žalobkyňa a jej druh, ktorí neoprávnene ich
vlastníctvo užívajú. Neexistuje žiadny právny dôvod - právny titul, ktorý by oprávňoval žalobkyňu a jej
druha užívať predmetné nehnuteľnosti, keďže nie sú ich vlastníkmi, ani neosvedčili žiadny iný právny

vzťah k nehnuteľnostiam, žalobkyňa a jej druh do dnešného dňa nehnuteľnosti nevypratali a užívajú ich
a to tým spôsobom, že v nich bývajú. Toto užívanie však je bez právneho dôvodu, pretože žiadny vzťah
medzi žalobkyňou, intervenientom a žalovanými neexistuje. Je bezpredmetné a právne irelevantné,
že žalobkyňa úver splácala, že má v dome nový nábytok, že tu žije 50 rokov, že tu doopatrovala
babku aj mamu, tým jej žiadnym spôsobom nevzniká právo nehnuteľnosti užívať. Žalovaní vzájomnou

žalobou žiadali, aby súd uložil žalobkyni a intervenientovi povinnosť vypratať nehnuteľnosti, keďže v
súčasnosti neexistuje žiadny dôvod, na základe ktorého by mala žalobkyňa a intervenient právo na
užívanie nehnuteľností, a napriek tomu nehnuteľnosti užívajú, čím zasahujú bez právneho dôvodu do
vlastníckeho práva žalovaných, súd vzájomnej žalobe v celom rozsahu vyhovel. Argumenty žalobkyne,
že neboli opakovane vyzývaní na vypratanie nehnuteľností len jedným listom, že majú nový nábytok, že
tu býva 50 rokov neobstoja ani vo vzťahu k vyprataniu. Argumenty a vyjadrenia ohľadne trvalého pobytu

žalobkyne a jej druha v konaní boli právne irelevantné, pre konanie vôbec nebolo podstatné, kde má
žalobkyňa a jej druh trvalý pobyt, pretože prihlásenie občana na trvalý pobyt nezakladá nijaké právo
k nehnuteľnosti, ani k jej vlastníkovi, má len evidenčný charakter. Znamená to, že osoba prihlásená
na trvalý pobyt nezískava k nehnuteľnosti, ktorú má uvedenú v občianskom preukaze žiaden nájomný,
nieto ešte vlastnícky vzťah. Vlastník nehnuteľností nemusí mať žiadne obavy z toho, že prihlásením sa

iných osôb na trvalý pobyt príde o svoje vlastníctvo. V zmysle § 3 ods. 3 zákona o hlásení občanov
č.253/1998 Z.z. prihlásenie občana na trvalý pobyt nezakladá nijaké právo k budove uvedenej v odseku
2 ani k jej vlastníkovi a má evidenčný charakter. V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia je potrebné
zdôrazniť, že trvalý pobyt nezakladá žiadne právo prihláseného k nehnuteľnosti. Bezpredmetné teda
boli argumenty žalobkyne, či boli alebo neboli prihlásení, odhlásení a znovu prihlásení k trvalému pobytu

na uvedenej adrese C. XXX.

16.Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným súd náhradu trov
konania priznal v plnej výške, nakoľko vo veci mali plný úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje

zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo sú v tomto prípade žalovaní 1,
2, keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá a vzájomnej žalobe bolo vyhovené, majú právo
na náhradu trov konania proti neúspešnej strane- teda žalobkyni a v konaní neboli zistené žiadne
výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa ani v okolnostiach danej veci, ani u strán sporu a to s
poukazom na ustanovenie § 257 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre
prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona
č. 233/1995 Z.z. v platnom znení) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento
zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).