Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. február 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-6S/12/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200070
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7021200070.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Darákovej a členov

senátu JUDr. Pavla Tkáča a Mgr. Bc. Mariána Haladeja (sudcu spravodajcu), v právnej veci žalobcu:
REZA Project spol. s r.o., so sídlom Gemerská 2068/3, 040 11 Košice – mestská časť Juh, Slovenská
republika, IČO: 48 155 357, právne zastúpený: JUDr. Miroslav Katunský, advokát, so sídlom Floriánska
16, 040 01 Košice, Slovenská republika, IČO: 45006032, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 971 01 Banská Bystrica, Slovenská republika, IČO:
42 499 500 o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 100064767/2021 zo dňa 15. januára 2021, vo veci
vyrubenia dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2017 a jemu predchádzajúceho

administratívneho konania, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu zamieta.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 26.01.2021 doručenej 03.02.2021 pôvodne Krajskému súdu v Košiciach, sa
žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100064767/2021 zo dňa 15. januára 2021, ktorým
zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice, pobočka Spišská Nová Ves
(ďalej aj „správca dane“) č. 101575145/2020 z 13.10.2020 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým

bol podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej aj „Daňový poriadok“) žalobcovi vyrubený rozdiel dane na
dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie november 2017 v sume 5 842,43EUR.
Žalobca žiadal, aby súd zároveň zrušil aj rozhodnutie správcu dane, vec vrátil správcovi dane a priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

2. Súčinnosťouod01.06.2023začalsvojučinnosťSprávnysúdvKošiciach(ďalejaj„správnysúd“alebo

„súd“). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu
v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci
príslušný Správny súd v Košiciach a podľa rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho
znení účinnom od 01.06.2023, bolo konanie pridelené dňom 08.06.2023 senátu správneho súdu „6S.“
a rozhodol v zákonnom zložení senátu v zmysle platného rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach.

Administratívne konanie3. Správca dane na základe oznámenia o začatí daňovej kontroly č. 101218835/2018 zo dňa
25.06.2018 začal u žalobcu daňovú kontrolu vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie január až december 2017. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie, ktoré sa dotýka

zdaňovacieho obdobia november 2017. V rámci daňovej kontroly vykonal správca dane viaceré úkony,
najmä výsluch konateľa spoločnosti, oboznámil sa s listinnými dokladmi, vyjadreniami od iných orgánov.
Z predložených podkladov správca dane zistil, že žalobca si uplatnil nárok na odpočet DPH z faktúr
od svojho dodávateľa - fyzickej osoby podnikateľa - A. B. - Univerzál, IČO 47795034, konkrétne z faktúr
č. 170102268, 170102268(duplicitné číslo faktúry), 170102491. Faktúry č. 170102268 boli vedené

pod dvoma rôznymi internými číslami. Konateľ žalobcu pri výsluchu, ktorý vykonával správca dane,
sa k uvedeným skutočnostiam nevedel vyjadriť, uviedol, že uvedené nezrovnalosti objasní účtovníčka
spoločnosti. Žalobca bol vyzvaný výzvou zo dňa 04.06.2019 na podanie vysvetlenia a preukázanie
oprávnenosti uplatnenia práva na odpočet DPH vo vzťahu k vyššie uvedeným sporným faktúram, pričom
žalobca na uvedenú výzvu nereagoval. Dodávateľ žalobcu A. B. - Univerzál, IČO: 47795034 predložil
správcovi dane faktúry, okrem iného faktúry 170102268 a č. 170102491, ktoré sa líšili od faktúr, ktoré

predložil žalobca. Žalobcom predložené faktúry neobsahovali podpis dodávateľa žalobcu, obsahovali
rozdielne číslovanie faktúr, rozdielné číslovanie položiek, iný spôsob platby, bola uvedená rozdielna
osoba,ktoráichvystavila.Zistené skutočnosti(pochybnostisprávcudane)ohľadompredloženýchfaktúr,
boli oznámené žalobcovi správcom dane a to oznámením zo dňa 02.07.2019.

4. Na podklade zistených skutočností, správca dane vydal dňa 15.07.2019 pod č. 411473/2019
protokol o výsledku daňovej kontroly, v ktorom uviedol zistené nedostatky v rámci daňovej kontroly
za zdaňovacie obdobie november 2017. Správca dane neuznal právo na odpočet DPH vo výške 5842,43
EUR z faktúr od dodávateľa žalobcu A. B. - Univerzál, IČO: 47795034 č. 170102268 zo dňa 07.11.2017
na sumu 630,48EUR, č. 170102268 zo dňa 07.11.2017 na sumu 33 290,19EUR a č. 170102491

zo dňa 30.11.2017 na sumu 1129,64EUR. Správca dane považoval dodanie tovaru dodávateľom
žalobcu za nepreukázané. Žalobca sa k protokolu písomne vyjadril, v rámci svojho vyjadrenia sa
však k zdaňovaciemu obdobiu november 2017 nevyjadril, svoju obranu a vyjadrenie smeroval k iným
zdaňovacím obdobiam.

5. Správca dane vydal v poradí prvé prvostupňové rozhodnutie zo dňa 05.11.2019 na podklade
protokolu o výsledku daňovej kontroly zo dňa 15.07.2019, v ktorom nepriznal právo na odpočítanie
DPH od dodávateľa žalobcu A. B. - Univerzál, IČO: 47795034 a to z dôvodu, že nesplnil podmienky
na odpočítanie dane uvedené v § 51 ods. 1 písm. a) nadväznosti na § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona
o DPH v zdaňovacom období november 2017.

6. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie zo dňa 10.12.2019, v
ktorom uviedol, že rozhodnutie správcu dane nie je riadne zdôvodnené, žalobca nevie na základe
akých úvah dospel správca dane k záveru, že dodanie medzi žalobcom a jeho dodávateľom nebolo
preukázané. Žalobca uviedol, že dôvodom na nepriznanie práva odpočítať si DPH nemôže byť formálna

rozdielnosť faktúr dodávateľa a žalobcu, pretože z oboch faktúr je zrejmé kto ich vystavil, v akej sume
ich vystavil, za aký tovar a svojím obsahom sú totožné. Žiadal rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec správcovi
dane na ďalšie konanie.

7. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 19.02.2020 rozhodnutie správcu dane zo dňa 05.11.2019 zrušil a vrátil

vec na ďalšie konanie, z dôvodu, že rozhodnutie nebolo dostatočne odôvodnené a neboli zrejmé úvahy
správcu dane o tom, aká miera závažnosti bola priradená k zisteným skutočnostiam.

8. Správca dane vydal v poradí druhé prvostupňové rozhodnutie zo dňa 13.10.2020, v ktorom rozhodol
na podklade zistených skutočností z protokolu o výsledku daňovej kontroly a to, že nepovažoval

za preukázané dodanie tovaru medzi dodávateľom žalobcu a žalobcom,
a preto žalobca si nemohol odpočítať DPH, z dôvodu nesplnenia podmienok uvedených v § 51 ods. 1
písm.a)spojenís§49ods.1aods.2písm.a)zákonaoDPH.Správcadaneuviedol,žežalobcavkonaní
nepredložil dôkazy, ktoré by vyvrátili správcom dane produkované dôvodné pochybnosti o vierohodnosti
faktúr a o dodaní tovaru.

9. Žalobca podal proti v poradí druhému rozhodnutiu správcu dane odvolanie zo dňa 02.11.2020, v
ktorom dôvodil, že záver správcu dane, že došlo k porušeniu § 71 zákona o DPH je nesprávny, nemá
oporu v administratívnom spise, rovnako dôvodil tým, že z faktúr, ktoré boli predložené v rámci daňovejkontroly je zrejmé, kto ich vystavil, pre koho, za aký tovar a nebol dôvod nepriznať právo na odpočítanie
DPH, rovnako dôvodom na nepriznanie nemôže byť porušenie § 78 a ods. 4 písm. a) zákona o DPH,
ale len porušenie § 49 ods. 2 písm. a) a § 71 zákona o DPH. Žiadal rozhodnutie správcu dane zrušiť

a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.

10. Žalovaný žalovaným rozhodnutím zo dňa 15.01.2021 rozhodnutie správcu dane potvrdil a odvolanie
zamietol. V rozhodnutí uviedol, že správca dane zistil formálne a obsahové nedostatky v predložených
faktúrach, a to že dodávateľ žalobcu A. B. - Univerzál, mal vo svojej evidencii faktúry, ktoré sa

formálne odlišovali od faktúr, ktoré mal vo svojej evidencii žalobca, konkrétne vystavili ich rôzne osoby,
obsahovali rozdielne spôsoby platby, rozdielne čísla riadkov s tovarom, žalobcom predložené faktúry
neboli podpísané dodávateľom žalobcu. Žalovaný uviedol, že podmienky práva na odpočítanie DPH sú
jednak hmotnoprávne a jednak formálne. Formálnou požiadavkou je predovšetkým existencia faktúry,
ktorá má mať obsahové náležitosti rovnako aj určitý spôsob evidencie a účtovníctva, a tieto náležitosti by
mali byť totožné ako u dodávateľa, tak i odberateľa. Žalobca v tomto ohľade predložil faktúry, ktoré neboli

zhodné s faktúrami jeho dodávateľa, boli zistené ako formálne, tak i obsahové rozdielnosti. Faktúra
ako relevantný právny doklad je použiteľná vtedy, ak je nepochybné, že v nej sa odrážajú reálne a
skutočné plnenia, čo v danom prípade absentovalo. Žalovaný uviedol, že právo na odpočítanie DPH
nemoholpriznaťžalobcovi,zdôvoduporušenia§51ods.1písm.a)vnadväznostina§49ods.2písm.a)
zákona o DPH.

Konanie pred správnym súdom

11. Dňa 03.02.2020 bola pôvodne Krajskému súdu v Košiciach doručená správna žaloba o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného. V správnej žalobe sa žalobca pridržiaval už skôr produkovaných

uvedených tvrdení. Žalobca namietal, že žalovaný rozhodnutie
- nesprávne právne posúdil
- skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, nemá oporu v administratívnom
spise.
Žalobca nesprávne právne posúdenie videl v tom, že správca dane dospel k nesprávnemu záveru

onepriznanínárokunaodpočítanieDPHatozdôvodunepreukázaniazákonnýchpodmienokuvedených
v § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Mal za to, že došlo k splneniu
podmienok na vznik nároku na odpočítanie DPH z dôvodu, že žalobca predložil správcovi dane faktúry,
z ktorých bolo zrejmé kto ich vystavil, pre koho ich vystavil, v akej sume a za aký tovar, pričom považoval
faktúry po obsahovej stránke za totožné s tými faktúrami, ktoré predložil jeho dodávateľ a preto tu

neexistoval právny dôvod na nepriznanie práva na odpočet DPH. V rozhodnutí odkázal na rozhodnutie
súdneho dvora EÚ C- 101/16 zo dňa 19.10.2017, v ktorom poukázal na základnú zásadu ma neutrality
dane. V danom prípade poukázal, že ak ide o zdaniteľné osoby, ktoré opomenuli niektoré formálne
nedostatky, avšak tieto formálne nedostatky musia byť také, aby mali za následok nemožnosť predložiť
dôkaz o tom, že boli splnené hmotnoprávne požiadavky. Vo vzťahu k tomu, že základ rozhodnutia

nemá oporu v administratívnom spise, mal za to, že správca dane nemohol nepriznať nárok na odpočet
DPH, len v prípade porušenia § 49 ods. 2 písm. a) spojení s § 71 zákona o DPH, nie však z dôvodu
uvedenom v paragrafe 78a ods. 4 písm. a) zákona o DPH. Žalobca mal zato, že v administratívnom
spise sa nachádzajú relevantné doklady na priznanie práva na odpočet DPH, nie sú tam skutočnosti,
ktoré nepreukazujú, že došlo k porušeniu § 71 zákona o DPH. Navrhoval rozhodnutie žalovaného, tak

i správcu dane zrušiť a vráti vec správcovi dane na ďalšie konanie.

12. Žalovaný sa svojím podaním zo dňa 07.05.2021(pozn.súdu -podanie bolo Krajskému súdu
v Košiciach doručené dňa 06.05.2021, ide zrejme o chybu v písaní ) vyjadril k jednotlivým žalovaným
bodom. Zotrval na závere správcu dane a to, že rozhodujúcim pre nepriznanie práva na odpočítanie

dane z faktúr od dodávateľa žalobcu - A. B. – Univerzál, z dôvodu, že faktúry predložené dodávateľom
žalobcu a faktúry predložené žalobcom, neboli zhodné, obsahovali obsahové a formálne rozdiely,
žalobca si nemohol odpočítať daň z dvoch faktúr s rovnakým číslom a s rovnakým dátumom vystavenia.
Žalovaný uviedol, že faktúra je relevantným dokladom iba vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nej
uvedené odrážajú skutočné plnenie, faktúra má zákonom predpísané náležitosti uvedené v § 71

zákona o DPH. Právo na odpočítanie DPH je právom žalobcu s povinnosťou preukázať splnenie
zákonných podmienok na jeho uplatnenie. V rámci daňovej kontroly správca dane preukázal dôvodné
pochybnosti o pravdivosti a vierohodnosti predložených dokladov, žalobca tieto pochybnosti nevyvrátil,
vo svojich podaniach sa vyjadroval len k nedostatkom zisteným v iných zdaňovacích obdobiach. Žalobcamal povinnosť preukazovať a dokázať pravdivosť a vierohodnosť svojich tvrdení, dokázať pravdivosť
avierohodnosťpredloženýchfaktúr,čožalobcanesplnil,atedaprávo naodpočítanieDPHmunevzniklo.
Žalovanýsakcitovanýmrozsudkomsúdnehodvoravsprávnejžalobežalobcusa vyjadriltak,žežalobca

splnenie hmotnoprávnych podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie DPH nepreukázal, porušil
aj formálne podmienky, ktoré znemožnili jednoznačný dôkaz o tom, že hmotnoprávne podmienky boli
splnené. Rovnako poukázal na to, že dôvodom nepriznania nebolo porušenie § 78 a ods. 4 písm. a.)
zákonaoDPH,ale to,žežalobcamusívkonaní,aksichceuplatniťprávonaodpočítanieDPH, predložiť
faktúry zmysle § 49, § 51 zákona o DPH, s náležitosťami faktúry uvedenými v § 71 zákona o DPH.

13. Žalobca sa k podanému vyjadreniu vyjadril podaním zo dňa 04.06.2021, v ktorom uviedol, že zotrval
na svojich vyjadreniach, rovnako zopakoval svoje tvrdenie, že formálne nedostatky faktúr nemôžu byť
dôvodom na nepriznanie nároku na odpočet DPH, pretože formálne nedostatky neboli v takom rozsahu,
aby nedávali jasný dôkaz o zdaniteľnom obchode, mal za to že v konaní boli splnené všetky podmienky
na priznanie práva na odpočítanie DPH, rovnako odkázal na rozhodnutie súdneho dvora EU vo veci

C – 101/2016 zo dňa 19.10.2021

14. Správny súd repliku žalobcu zaslal preukázateľne na vyjadrenie žalovanému, žalovaný sa k
podanej replike nevyjadril (nepodal dupliku).

15. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 24.02.2025, na ktorom, po splnení zákonných
podmienok na jeho vykonanie, sa zúčastnil právny zástupca žalobcu a žalovaný. Na pojednávaní
žalobca zotrval v celom rozsahu na podanej žalobe, na svojich vyjadreniach produkovaných v konaní,
mal za to, že rozhodnutie žalovaného, ako aj správcu dane bolo nezákonné a žalobca bol ukrátený
na svojich právach. Žalobca mal za to, že vec bola nesprávne právne posúdená, tým, že nemalo dôjsť

k splneniu podmienok na vznik nároku na uplatnenie DPH ako to tvrdil žalovaný, ale naopak, žalobca
mal za to, že riadne predložil faktúry, ktoré mu predložil žalobcov dodávateľ, z ktorých je zrejmé,
kto ich vystavil, komu, v akej sume, za aký tovar a spĺňali všetky náležitosti uvedené v §51 zákona
o DPH. Žalovaný uviedol zákon o DPH, ako aj smernicu Rady č. 206/112/ES, v ktorom určuje určité
povinnosti a náležitosti, ktoré musia byť splnené, aby bolo možné konštatovať, že k splneniu podmienok

na odpočítanie DPH. V danom prípade vznikli reálne pochybnostiam správcu dane, pretože faktúry nie
sú totožné s tými, ktoré predložil žalobcov dodávateľ a žalobca nevyvrátil tieto pochybnosti v rámci
daňovej kontroly, mal za to, že správca dane vyhodnotil vec správne a zotrval na svojich písomných
vyjadreniach. Súd na pojednávaní rozhodol vo veci rozsudkom a správnu žalobu zamietol.

Relevantné právne predpisy

16. Podľa § 493e SSP „Konania začaté a neskončené do 30. 06. 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“

17. Podľa § 177 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správnou žalobou sa žalobca môže
domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu
orgánu verejnej správy.“

18. Podľa § 134 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd je viazaný rozsahom

a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.“

19. Podľa § 135 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Na rozhodnutie správneho súdu
je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase
vydania opatrenia orgánu verejnej správy.“

20. Podľa§24ods.2,3a4daňovéhoporiadku vzneníúčinnomvrozhodnomčase„Správcadanevedie
dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie
a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú

rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.
Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.“

21. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase „ Právo odpočítať daň z tovaru
alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.“

22. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase „Platiteľ môže
odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a

služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu
uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.“

23. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase „ Právo na odpočítanie
dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru
od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.“

24. Podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase „Na účely tohto zákona
a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej
forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie
faktúry,

b)elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek
elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby,
c)vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo
osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,
d)neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry,

e)elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača
s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny.

25. Podľa § 71 ods. 3 zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase „Zdaniteľná osoba je
povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry od jej vydania do

konca obdobia na uchovávanie faktúry. Ako spôsob zabezpečenia vierohodnosti pôvodu, neporušenosti
obsahu a čitateľnosti faktúry možno použiť
a)kontrolné mechanizmy podnikových procesov, ktoré spoľahlivo zabezpečia priraditeľnosť faktúry k
dokumentom súvisiacim s dodaním tovaru alebo služby,
b)zaručený elektronický podpis podľa osobitného predpisu29) alebo zákona platného v inom členskom

štáte upravujúceho použitie zaručeného elektronického podpisu,
c)elektronickú výmenu údajov, ak zmluva týkajúca sa tejto výmeny ustanoví použitie postupov
zabezpečujúcich vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu údajov,
d)iný spôsob zabezpečujúci vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu faktúry.“

26. Podľa § 78a ods. 4 zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase „Z faktúr uvedených v odseku
2 alebo z dokladu podľa odseku 3 sa v kontrolnom výkaze uvádzajú tieto údaje:
a)identifikačné číslo pre daň odberateľa alebo dodávateľa, pod ktorým tovar alebo služba bola alebo
má byť dodaná,
b)poradové číslo faktúry alebo číselnú identifikáciu dokladu podľa odseku 3, ak tento doklad číselnú

identifikáciu obsahuje,
c)dátum dodania tovaru alebo služby alebo dátum prijatia platby, ak prijatím platby vznikla daňová
povinnosť,
d)základ dane a suma dane vyjadrené v eurách,
e)sadzba dane,

f)výška odpočítanej dane,
g)druh a množstvo tovaru, ak je faktúra vyhotovená o dodaní tovaru, z ktorého je povinný platiť daň
príjemca plnenia podľa § 69 ods. 12 písm. h) a i).“

27. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „Správca dane hodnotí

dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom
prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.“28. Podľa § 190 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia
alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“

Právny názor správneho súdu

28. SprávnysúdvKošiciachkonajúcprimárnepodľaust.§177anasl.SSP,pozistení,žesprávnažaloba
bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý
predchádzal jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

29. Právny základ odpočtu DPH je ustanovený v smernici Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006
o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112“). V zmysle uvedenej
smernice 2006/112 musí zdaniteľná osoba spĺňať nasledovné formálne a materiálne podmienky, aby si
mohlauplatniťprávonaodpočítanieDPHsplatnejalebozaplatenejvtomtočlenskomštátezatovar,ktorý
jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou:

- musí disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238, 239 a 240
smernice 2006/112 (formálna podmienka) a
- materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky:
a) poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby dodávateľa),
b) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie

c) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.
Podmienky stanovené smernicou 2006/112 preberá aj slovenská vnútroštátna právna úprava. Platiteľ
dane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň:
a. dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),
b. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď

kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania služby (§ 19 ods. 1
a 2 zákona o DPH),
c. daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane
z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH),
d. zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1

písm. a) zákona o DPH).

30. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH má dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje
tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia
zákonnom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné

bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový
subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane.
To znamená, že nepostačuje len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné
bremeno pokiaľ zmysluplne a logicky nespochybní predložené tvrdenia a dôkazy. V tomto kontexte
správca dane tiež nesie dôkazné bremeno, ktoré unesie len v prípade, že dokáže vážny a dôvodný

nesúlad skutočnosti s účtovníctvom daňového subjektu. Aby správca dane svoje dôkazné bremeno
uniesol je nutné, aby identifikoval konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú jeho pochybnosti o tvrdeniach
daňového subjektu. V prípade, že správny orgán unesie svoje dôkazné bremeno, tak je opäť povinnosť
preukazovať svoje tvrdenia (resp. ich korigovať) na strane daňového subjektu, pričom spravidla využíva
iné dôkazy než tie, ktoré už správca dane vierohodne spochybnil. Zároveň je tiež potrebné pripomenúť,

žedaňovýsubjektjepovinnýpreukazovaťlenskutočnosti,ktorésámtvrdíadeklaruje.Dôkaznébremeno
sa teda prerozdeľuje, resp. prelieva v závislosti od faktického a dôkazného stavu konania.

31. Z obsahu rozhodnutí správcu dane a žalovaného vyplynulo, že svoje rozhodnutia založili na závere,
že v konaní vznikli pochybnosti ohľadom dodania tovaru medzi dodávateľom žalobcu a žalobcom,

došlo k spochybneniu splnenia formálnych podmienok (spochybneniu vierohodnosti a pravdivosti faktúr
od dodávateľa žalobcu ), a teda žalobca nepreukázal splnenie podmienok uvedených v § 51 ods. 1
písm. a) a § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Správca dane, ako to vyplýva z administratívneho
spisu, pri zistení nedostatkov na faktúrach od žalobcovho dodávateľa - A. B. - Univerzál, a to, že
dve faktúry mali rovnaký deň vystavenia a rovnaké číslo, správca dane opakovane vyzýval žalobcu,

aby sa k týmto skutočnostiam vyjadril. Správca dane na podklade nečinnosti žalobcu, kedy žalobca
žiadnym relevantným a vierohodným spôsobom neobjasnil zistené nedostatky, v rámci zásady riadneho
zistenia skutkového stavu, si vyžiadal faktúry priamo od žalobcovho dodávateľa - A. B. – Univerzál,
z ktorých zistil, ako je to zrejmé i z administratívneho spisu, s čím sa aj stotožnil správny súd,žefaktúrysúakopoformálnej,takiobsahovejstránkerozdielne.Tátorozdielnosťdosahujeažtakúmieru
intenzity, že bez náležitého objasnenia, nie je možné ustáliť záver, že došlo k splneniu hmotnoprávnych
podmienok (t.j. že došlo k skutočnému dodania tovaru) ako i splneniu formálnych podmienok, a to

existencie faktúry s náležitosťami, ktoré upravuje zákon o DPH, preto je možné sa stotožniť so záverom
žalovaného, že žalobca nemal splnené podmienky tak ako mu to stanovuje § 51 ods. 1 písm. a)
v spojení s § 49 ods. 1., 2. písm. a) a žalobcom predložené faktúry nezodpovedali definičným
znakom pojmu faktúra uvedeným v § 71 zákona o DPH. Správny súd konštatuje, že práve aj na tomto
príklade, je možné vidieť učebnicový príklad presunutia dôkazného bremena zo strany správcu

dane na žalobcu, kedy správca dane objektívne vyslovením relevantných pochybností spochybnil
vierohodnosť predložených faktúr a teraz mal žalobca prostredníctvom dôkazov preukazovať a vyvracať
vznesené pochybnosti zo strany správcu dane. Žalobca pre dané zdaňovacie obdobie bol pasívny,
nepodal relevantné dôkazy, neuviedol dôvody, prečo boli faktúry rozdielne.

32. Zákonodarca ustanovil v § 71 zákona o DPH definíciu faktúry ako daňového dokladu, ako povinnej

náležitosti a jednej z podmienok na uplatnenie si práva na odpočet DPH, a taktiež uviedol základné
náležitosti, ktoré ma faktúra obsahovať. Zároveň zákonodarca stanovil povinnosti, ktoré sa vzťahovali
aj na žalobcu a jednou z povinností bolo, že žalobca je povinný zabezpečiť vierohodnosť pôvodu,
neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry od jej vydania, až do konca obdobia, po ktorú má povinnosť
uchovávať tieto daňové doklady. Nie je možné sa stotožniť s námietkou žalobcu, že faktúry sú

po obsahovej stránke totožné, pretože sú tam rozdielnosti, ktoré sú evidentné už na prvý pohľad,
navyše faktúry, ktoré predložil žalobca v rámci daňovej kontroly neboli podpísané dodávateľom
žalobcu. Absencia podpisu môže znamenať nedostatok verifikácie vo vzťahu k platnosti takto vydaného
daňového dokladu. Vystaviteľ faktúry tento dokument ako celok na záver svojím podpisom spolu
s uvedením obchodného mena uzatvára, potvrdzuje jeho formálnu a obsahovú správnosť. Absencia

podpisu na faktúre môže otvárať rôzne domnienky, napríklad, že mohlo ísť o pracovný dokument,
pričom nepopierateľným faktom ostáva skutočnosť, že tieto dokumenty neboli verifikované žalobcovým
dodávateľom.

33. Správny súd navyše dáva do pozornosti, že odpočítanie DPH nenastáva zo zákona, ale je

iba „právom“ žalobcu, ktoré si môže uplatniť a musí splniť pritom aj zákonné podmienky na jeho
uplatnenie. Riadne uplatnenie práva na odpočet DPH nastáva vtedy, ak žalobca splní ako hmotnoprávne
podmienky, tak i formálne podmienky nároku na odpočet DPH. Formálne podmienky sú uvedené
v slovenskom právnom poriadku, ako aj sú rozvedené v rozsudku súdneho dvora EÚ, sp.zn.
C-590/13,kedyjepotrebnésplneniea)podmienoktýkajúcichsapodrobnéhoakontrolnéhopreukázania

účtovania zdaniteľnej osoby, b) existencia došlej faktúry vystavenej dodávateľom, ktorá obsahuje
všetky povinné údaje obsahujúce časové a vecné poskytnutia služby, c) včasné a riadne podanie
daňového priznania. Žalobca v rámci daňovej kontroly bol pasívny, pred ukončením daňovej kontroly,
ani v rámci vyrubovacieho konania, nenavrhol žiadne dôkazy, nepredložil žiadne skutočnosti o tom,
že by skutočne preukázal tvrdenia a zistenia správcu dane, nepokúsil sa ich vyvrátiť, objasniť, hoci

takúto povinnosť mal. Žalobca sa síce vyjadroval k iným zdaňovacím obdobiam, kde predložil rozsiahle
listinné dôkazy, vyjadrenia, no vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu november 2017, ktoré je predmetom
súdneho prieskumu, vznesené pochybnosti neobjasnil, uviedol, že k uvedeným skutočnostiam sa
vyjadrí účtovníčka žalobcu. Zodpovednosť za vedenie účtovníctva v rámci spoločnosti má v prvom
rade konateľ spoločnosti konajúci za spoločnosť, ktorý môže poveriť vykonávaním účtovníctva svojho

zamestnanca, prípadne uzavrieť zmluvu s treťou osobou, ktorá bude zabezpečovať účtovníctvo pre
spoločnosť. Rovnako môže poveriť inú osobu podaním vyjadrenia v rámci daňovej kontroly, pretože
ide častokrát o odborné otázky. V preskúmanom prípade žalobca nezabezpečil vyjadrenie povereného
zamestnanca alebo účtovníka a ak si chcel uplatniť právo na odpočítanie DPH, mal sa k uvedeným
nedostatkom relevantne vyjadriť, poskytnúť vysvetlenia, predložiť dôkazy, čo však nevykonal v rámci

daňového konania.

34. Žalobca uviedol, že splnil formálne podmienky, teda predložil faktúry, ktoré podľa jeho názoru
obsahovali zákonné náležitosti a boli totožné s faktúrami predloženými jeho dodávateľom. Žalobcom
predloženéfaktúrysprávcadanespochybnil,akopravdivosť,takichvierohodnosť.Žalobcakvzneseným

pochybnostiam, nepredložil vyjadrenie, vysvetlenie, nepokúsil sa vyvrátiť vznesené pochybnosti.

35. K námietke, že dôvodom na nepriznanie nároku na odpočítanie dane bolo porušenie §78a
ods. 4 zákona o DPH, teda že v kontrolnom výkaze za zdaňovacie obdobie podľa tvrdenia žalobcuneboli uvedené údaje z faktúr od dodávateľa žalobcu. Uvedené nevyplýva ani z rozhodnutia,
ani z administratívneho spisu. Dôvodom na nepriznanie práva na odpočet DPH je, tak ako je to
uvedené vyššie, nesplnenie povinností zachovať vierohodnosť, neporušenosť a čitateľnosť faktúr, teda

porušenie§71zákonaoDPH(bolareálnespochybnenávierohodnosťfaktúrodžalobcovhododávateľa).
Pre uplatnenie práva žalobcu na odpočet DPH je potrebné splniť povinnosti uvedené v § 49 ods. 1,
ods. 2 zákona o DPH a zároveň splniť povinnosti uvedené v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH teda,
že žalobca si mohol odpočítať daň, ak voči nemu bola uplatnená iným platiteľom z tovaru a služieb,
ktoré boli alebo majú byť dodané a zároveň predložil faktúru ako daňový doklad, ktorý je definovaný

v § 71 zákona o DPH.

36. Dôkazné bremeno spočíva aj na daňovom subjekte a dokazovanie zo strany správcu dane slúži až
na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. V zmysle zásady
súčinnosti správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre
daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia

dôkazov, podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
Z uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.11.2018 vplýva, že dokazovanie
v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane má
svoje pravidlá: „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a

povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt
podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane
písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový
subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri
preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo

úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil
svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo
navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto
spôsobomdochádzavprocesedokazovaniavdaňovomkonaníkpresúvaniudôkaznéhobremenamedzi
správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania

zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“

37. Správny súd v rámci administratívneho konania nevzhliadol iné porušenia, na ktoré by zo zákona
mal prihliadať, napríklad prekročenie základnej dĺžky daňovej kontroly, ani iné procesné nedostatky,
ktoré by spôsobovali nezákonnosť rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutí žalovaného a správcu dane

je dostatočné, zistenia správcu dane a žalovaného korešpondujú s administratívnym spisom a
napriek pasivite žalobcu, správca dane ďalej konal, zisťoval podklady potrebné na rozhodnutie, správca
dane opakovane vyzýval žalobcu, aby sa vyjadril v rámci daňovej kontroly a objasnil zistené nedostatky
a nezrovnalosti.

38. Správny súd dospel k presvedčeniu, že žalobca správnou žalobou napadnutým rozhodnutím
žalovaného, ani ním potvrdeným rozhodnutím správcu dane nebol ukrátený na svojich právach.
Rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane považuje správny súd za zákonné a správne a preto s
poukazom na § 190 SSP, správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

39. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.

40. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu

štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Správny súd mu
nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. Žalovaný v rámci konania vykonával činnosti, ktoré
predstavujú bežnú agendu zamestnancov žalovaného a ktoré priamo súvisia s jeho rozhodovacou
činnosťou.

41. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. (§ 493e

SSP v spojení s § 443 ods. 1, 2 a 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).